(podľa prílohy č. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov) HLOHOVEC Obstarávateľ Mesto Hloh

Prepis

1 (podľa prílohy č. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov) HLOHOVEC Obstarávateľ Mesto Hlohovec Spracovateľ Október 2016

2 OBSAH A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE... 3 I. Základné údaje o obstarávateľovi... 3 II. Základné údaje o územnoplánovacej dokumentácii... 4 B. ÚDAJE O PRIAMYCH VPLYVOCH ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA... 5 I. Údaje o vstupoch... 5 II. Údaje o výstupoch C. KOMPLEXNÁ CHARAKTERISTIKA A HODNOTENIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA I. Vymedzenie hraníc dotknutého územia II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia dotknutého územia III. Hodnotenie predpokladaných vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie vrátane zdravia a odhad ich významnosti (predpokladané vplyvy priame, nepriame, sekundárne, kumulatívne, synergické, krátkodobé, dočasné, dlhodobé a trvalé) podľa stupňa územnoplánovacej dokumentácie IV. Navrhované opatrenia na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie a zdravie V. Porovnanie variantov (vrátane porovnania s nulovým variantom) VI. Metódy použité v procese hodnotenia vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie a zdravie a spôsob a zdroje získavania údajov o súčasnom stave životného prostredia a zdravia VII. Nedostatky a neurčitosti v poznatkoch, ktoré sa vyskytli pri vypracúvaní správy o hodnotení VIII. Všeobecne záverečné zhrnutie IX. Zoznam riešiteľov a organizácií, ktoré sa na vypracovaní správy o hodnotení podieľali, ich podpis (pečiatka) X. Zoznam doplňujúcich analytických správ a štúdií, ktoré sú k dispozícii u navrhovateľa a ktoré boli podkladom na vypracovanie správy o hodnotení XI. Dátum a potvrdenie správnosti a úplnosti údajov podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 2

3 Mesto Hlohovec Mestský úrad Hlohovec, M. R. Štefánika 1, Hlohovec Ing. Miroslav Kollár, primátor mesta M. R. Štefánika Hlohovec tel.: primator@hlohovec.sk Odborne spôsobilá osoba pre obstarávanie ÚPD a ÚPP: Ing. arch. Jana Vitková (RČ 260) SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 3

4 Územný plán mesta Hlohovec Koncept Kraj: Trnavský Okres: Hlohovec Obec: Hlohovec Katastrálne územie: Hlohovec, Šulekovo Koplotovce, Tepličky, Dolné Trhovište, Pastuchov, Kľačany, Sasinkovo, Bojničky, Horné Zelenice, Dolné Zelenice, Siladice, Brestovany, Bučany, Trakovice, Leopoldov a Madunice Dotknutými subjektmi pri spracovaní, prerokovaní a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie mesta sú orgány vyplývajúce z 140a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Mestské zastupiteľstvo mesta Hlohovec. Koncept Územného plánu mesta Hlohovec rieši v zmysle stavebného zákona výlučne katastrálne územia mesta, ktorými sú k. ú. Hlohovec a k. ú. Šulekovo. Územný plán mesta Hlohovec nebude mať vplyv presahujúci štátne hranice. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 4

5 1.1 Záber poľnohospodárskej pôdy Činnosť v meste Hlohovec je doteraz usmerňovaná podľa ÚPN SÚ mesta Hlohovec, ktorý bol schválený v roku 1989, R-ONV, č.71/89 zo dňa V roku 2000 boli schválené Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Hlohovec (MsZ č. 48/2000 zo dňa , VZN č. 45/2000). Následne boli vypracovávané zmeny a doplnky (ZaD 2003, 2005, 2006, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011/2012, 2013, 2013/2014, 2014/2015), ktoré riešili parciálne problémy mesta a ktoré boli premietnuté do záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie mesta (vyhlásená VZN č.113/2010 o Územnom pláne mesta Hlohovec, v znení dodatkov č.1 až 6). Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely v meste Hlohovec (k. ú. Hlohovec a Šulekovo) je spracované podľa zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. VARIANT I. Perspektívne použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely v rámci Konceptu ÚPN mesta Hlohovec predstavuje v I. variante záber pôdy s celkovou rozlohou 216,61 ha, z toho 156,55 ha poľnohospodárskej pôdy, pričom 128,40 ha je mimo zastavaného územia mesta a 28,155 ha je v zastavanom území mesta. Na 20,30 ha sú realizované hydromelioračné opatrenia. Záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely predstavuje celkovo 35 lokalít v MČ Hlohovec a 14 lokalít v MČ Šulekovo, navrhovaných na funkciu bývanie v rodinných a bytových domoch, funkciu občianskej vybavenosti, zmiešané územia bývania a vybavenosti, rekreácie, polyfunkcie výroby a obsluhy, výroby (aj poľnohospodárskej) a dopravnej infraštruktúry. V zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov a nariadenia Vlády SR č. 58/2013 Z. z. je 30,36 % najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy navrhnutej na nepoľnohospodárske využitie. Tabuľka 1 Prehľad záberov poľnohospodárskej pôdy podľa funkčného využitia I. variant Funkcia k. ú. Hlohovec k. ú. Šulekovo Mesto Hlohovec Počet lokalít Rozloha (ha) Počet lokalít Rozloha (ha) Počet lokalít Rozloha (ha) Občianska vybavenosť a územia pre osobitné účely 2 6,45 2 6,45 Obytné územie 5 17,62 2 1, ,42 Rekreačné územie 5 30,51 1 0, ,64 Výrobné územie 5 23,90 1 1, ,22 Plochy polyfunkčné - bývanie a občianska vybavenosť Plochy polyfunkčné služby, výroba a obsluha 12 5, ,25 2 2,62 4 7,31 6 9,92 SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 5

6 Funkcia k. ú. Hlohovec k. ú. Šulekovo Mesto Hlohovec Počet lokalít Rozloha (ha) Počet lokalít Rozloha (ha) Počet lokalít Zeleň 2 3,40 2 2,17 4 5,57 Dopravná infraštruktúra , , ,18 Technická infraštruktúra 1 1,88 1 1,88 Rozloha (ha) Spolu , , ,55 VARIANT II. V II. variante predstavujú zábery pôdy s celkovou rozlohou 304,08 ha, z toho 216,11 ha poľnohospodárskej pôdy, pričom 175,79 ha je mimo zastavaného územia mesta a 40,326 ha je v zastavanom území mesta. Na 24,49 ha sú realizované hydromelioračné opatrenia. Záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely predstavuje celkovo 42 lokalít v MČ Hlohovec a 22 lokalít v MČ Šulekovo, navrhovaných na funkciu bývanie v rodinných a bytových domoch, funkciu občianskej vybavenosti, zmiešané územia bývania a vybavenosti, rekreácie, polyfunkcie výroby a obsluhy, výroby (aj poľnohospodárskej) a dopravnej infraštruktúry. V zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov a nariadenia Vlády SR č. 58/2013 Z. z. je 50,07 % najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy navrhnutej na nepoľnohospodárske využitie. Tabuľka 2 Prehľad záberov poľnohospodárskej pôdy podľa funkčného využitia II. variant Funkcia k. ú. Hlohovec k. ú. Šulekovo Mesto Hlohovec Občianska vybavenosť a územia pre osobitné účely Počet lokalít Rozloha (ha) Počet lokalít Rozloha (ha) Počet lokalít Rozloha (ha) 1 1,29 3 4,95 4 6,24 Obytné územie 8 24, , ,54 Rekreačné územie 6 28,89 1 0, ,01 Výrobné územie 5 40,12 1 1, ,45 Plochy polyfunkčné - bývanie a občianska vybavenosť Plochy polyfunkčné služby, výroba a obsluha 12 8,09 6 9, ,90 2 3,64 3 4,71 5 8,35 Zeleň 4 5,32 2 1,42 6 6,74 Dopravná infraštruktúra 3 47,70 18, ,49 Technická infraštruktúra 1 4,39 1 4,39 Spolu , , ,11 Zhrnutie Perspektívne použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely v rámci Konceptu ÚPN mesta Hlohovec predstavuje síce záber pôdy v I. variante s celkovou rozlohou 216,61 ha, z toho 156,55 ha poľnohospodárskej pôdy a v II. variante s celkovou rozlohou 304,08 ha, z toho 216,11 ha poľnohospodárskej pôdy, pričom treba zdôrazniť, že najväčší záber čo sa týka rozlohy predstavuje záber pre dopravnú infraštruktúru (regionálneho významu) 52,18 ha v I. variante a 66,49 ha v II. variante. 1 Do počtu lokalít dopravnej infraštruktúry nie sú započítané dopravné plochy miestnych komunikácií podporujúcich hlavnú funkciu, sú však plošne vyjadrené. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 6

7 V I. variante sa počíta s rozvojom rekreácie na ploche 34,64 ha v II. variante 29,01 ha, ktorá však predstavuje tzv. mäkkú rekreáciu rekreáciu v prírodnom prostredí s minimálnymi urbanizačnými zásahmi do prírodného prostredia. S rozvojom výrobných území sa v I. variante predpokladá na ploche s rozlohou 25,22 ha a v II. variante 35,54 ha. Rozvoj územia je realizovaný prirodzeným napojením na jestvujúcu urbanistickú štruktúru pomocou nových komunikácií, ktoré spolu s existujúcou dopravnou kostrou tvoria jeden organický, funkčný celok. Dajú sa odlíšiť dve priestorové formy novonavrhovaného rozvoja: transformácia plôch jestvujúcej urbanistickej štruktúry v rámci zastavaného územia, ktorá v I. variante je dominantná rozvoj na nových lokalitách mimo zastavaného územia. Prevažná časť viníc je evidovaná vo Vinohradníckom registri. Záber registrovaných viníc je minimálny, v I. variante 9,16 ha a v II. variante 8,00 ha. V obidvoch variantoch ide o záber pre dopravnú infraštruktúru (nová cesta I. triedy) Napriek záberu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, možno skonštatovať, že lokality sú navrhnuté v nadväznosti na zastavané územie a existujúcu infraštruktúru, teda nebude narušená ucelenosť honov, ani nedôjde k fragmentácii a izolácii poľnohospodárskej pôdy. Pri realizácii navrhovaných zámerov bude potrebné vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu. Ďalej bude nutné zachovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy nevhodným situovaním stavieb alebo jej delením. 1.2 Záber lesnej pôdy V rámci Konceptu ÚPN mesta Hlohovec nedôjde k záberu lesnej pôdy. 1.3 Bonita pôdy Od 1. apríla 2013 platí novela č. 57/2013 Z. z. zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podľa 12 ods. 1 uvedeného zákona Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy zabezpečí ochranu najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek uvedenú v osobitnom predpise. Osobitým predpisom je nariadenie vlády SR č. 58/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje základná sadzba odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, zoznam najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdnoekologických jednotiek, výška odvodu, spôsob platenia odvodu, splatnosť odvodu a oslobodenie od odvodu. V riešenom území sa vyskytujú pôdy zaradené do kvalitatívnych skupín č. 1. až 9., pričom najväčšie zastúpenie majú pôdy skupín č. 6. (32 %), 5. (15 %), 2 (13 %). Skupiny 2., 3. a 8 majú rovnaký podiel zastúpenia 10 %. Najmenšie zastúpenie majú skupiny 4., 7. a 9. Tabuľka 3 Podiel kvalitatívnych tried pôdy v k. ú. Hlohovec a Šulekovo Skupina kvality pôdy Spolu Podiel (%) 9,50 12,77 10,00 5,09 15,46 32,26 3,69 10,32 0,93 100,00 Zdroj: VÚPOP, 2014 Podľa nariadenia vlády SR č. 58/2013 Z. z. je v k. ú. Hlohovec vyčlenených 12 pôdnych jednotiek, ktoré sú zaradené medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy. Podiel najkvalitnejšej pôdy v k. ú. Hlohovec predstavuje 28 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. V k. ú. Šulekovo sú vyčlenené 3 pôdne jednotky, ktoré sú zaradené medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy. Podiel najkvalitnejšej pôdy v k. ú. Šulekovo je 46 % z celkovej rozlohy SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 7

8 poľnohospodárskej pôdy. Celkovo za obidve katastrálne územia predstavuje najkvalitnejšia poľnohospodárska pôda 33 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. V nasledujúcej tabuľke sa nachádza prehľad pôdnych jednotiek zaradených medzi najkvalitnejšie pôdy v k. ú. Hlohovec a Šulekovo podľa nariadenia vlády SR č. 58/2013. Tabuľka 4 Prehľad najkvalitnejšej pôdy v k. ú. Hlohovec a Šulekovo Katastrálne územie BPEJ Podiel z PP (%) Hlohovec , , , , , , , , , , , ,38 Šulekovo , , ,65 Spolu - 33,03 Zdroj: VÚPOP, 2014 Pozn. PP - poľnohospodárska pôda VARIANT I. V zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov a nariadenia Vlády SR č. 58/2013 Z. z. je 30,36 % najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy navrhnutej na nepoľnohospodárske využitie. VARIANT II. V zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov a nariadenia Vlády SR č. 58/2013 Z. z. je 50,07 % najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy navrhnutej na nepoľnohospodárske využitie. 2.1 Zásobovanie pitnou vodou Mesto Hlohovec má vybudovaný verejný vodovod, ktorý bol budovaný postupne od rokov 50-tych minulého storočia. Základným zdrojom pitnej vody pre mesto Hlohovec sú miestne vodné zdroje na pravom brehu toku Váh, južne od ochrannej hrádze a severne nad železničnou traťou č Sú to studne S 1 S 3, S 5, S 6, z ktorých sa voda dopravuje prívodným potrubím DN 150 do akumulačnej nádrže s objemom 400 m 3 situovanej v areáli vodných zdrojov. Výdatnosť hlavného vodného zdroja je Q = 112 l/s, s odporučeným odberom 95 l/s. Podľa majiteľa a správcu vodných zdrojov TAVOS, a. s., Piešťany, prevádzkový závod Hlohovec, je po miernom poklese sumárnej výdatností studní odporúčaný reálny odber Q = 76 l/s. Doplňujúcim zdrojom miestnych zdrojov je privádzač vody zo skupinového vodovodu Trnava, vetva Žlkovce Hlohovec, distribúcia z tohto SKV je riadená potrebou vody v meste Hlohovec a spotrebou vody po trase pre obce Ratnovce, Žlkovce, Červeník a Leopoldov. Voda z SKV Žlkovce Hlohovec je prívodným potrubím DN 200, ktoré je odbočkou z prívodu SKV Žlkovce Hlohovec - DN 500 privádzaná do akumulačnej nádrže 400 m 3 situovanej v areáli VZ. Pre vodovodný systém zásobovania mesta Hlohovec je k dispozícii aj vodný zdroj Rakovice Borovce. Distribúcia vody z areálu vodných zdrojov do vodojemov je zabezpečovaná: Výtlačným potrubím DN 300 cez čerpaciu stanicu, ktorá je situovaná v areáli VZ. Potrubie dopravuje vodu cez Váh a ďalej intravilánom mesta ( ulice Zábranie, Komenského, Školská a Jesenského do vodojemov I. tlakového pásma 1x6000 m3 a 2x1000 m3. Kóty nádrží vodojemov sú 198,91/193,91 m n. m. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 8

9 Gravitačným prívodom DN 500, ktorý je napojený na privádzač DN 600 z vodojemu Vrbové do Trnavy. Odbočka prívodu DN 500 je situovaná v katastrálnom území obce Žlkovce. Odbočka odtiaľ vedie cez obec Červeník, mesto Leopoldov a mestskú časť Šulekovo, cez tunelový kolektor popod rieku Váh na jeho ľavú stranu a ulicami Podzámska, Kpt. Nálepku, a Vodárenská do vodojemov I. tlakového pásma 1 x 6000 m 3 a 2 x 1000 m 3. Mestská časť Šulekovo je zásobovaná priamo z diaľkovodu SKV Žlkovce Hlohovec Vodojemy s akumuláciou o celkovom objeme 8000 m 3 sa nachádzajú v oplotenom areáli v miestnej časti I Stred Vinohradská v I. tlakovom pásme: Vodojem 2 x 1000 m 3, kóty 198,91/193,91 m n.m. na Vodárenskej ulici Vodojem 1 x 6000 m 3, kóty 198,91/193,91 m n.m. na Koperníkovej ulici 2.2 Odkanalizovanie Odvádzanie splaškových vôd Mesto Hlohovec má vybudovanú jednotnú kanalizáciu vo všetkých mestských častiach, ktorá sa začala budovať v roku 1945 a postupne sa dobudovávala aj pre novopostavené obytné štvrte v meste. Celá oblasť mesta je odkanalizovaná jednotnou kanalizačnou sústavou, severná časť obytného pásma Kamenná hora má vybudovanú delenú splaškovú aj dažďovú kanalizáciu. Dažďové vody sú postupne odľahčované v OK a cez výustné objekty odvádzané do rieky Váh. Na odvádzanie dažďových vôd z extravilánu slúži otvorený záchytný jarok a Ih zberač zaústený priamo do rieky Váh. Celková plocha odkanalizovaného územia je 500 ha. Odvádzanie dažďových vôd V meste Hlohovec sú dažďové vody odvádzané jednotnou kanalizáciou a z územia mesta odtekajú cez odľahčovacie komory OK 1, 2, 3, 4, 5, 6, 10 a prečerpávaciu stanicu do rieky Váh. Odľahčenie dažďových vôd do rieky Váh je v pomere 1:3. Pri realizácii objektov v rámci navrhovaných rozvojových lokalít v obidvoch variantoch bude potrebné zabezpečiť stavebný materiál rôzneho druhu (kamenivo, štrk, piesok, cement, betónové dlažby, betónové konštrukčné prvky, keramické výrobky, železo, strešné krytiny, izolácie, drevo, plastové výrobky, sklo, elektrické vedenia a káble a iné stavebné hmoty a materiály). Množstvá potrebných materiálov nemožno na súčasnom stupni riešenia kvantifikovať a nie sú stanovené ani odborné odhady. Zdrojmi týchto materiálov budú štandardné ťažobné a iné dodávateľské organizácie, resp. pôjde o obchodné výrobky zo zdrojov mimo posudzovaného územia, ktorých prísun si zabezpečí samotná staviteľská organizácia. Výstavba objektov, pre ktoré územnoplánovacia dokumentácia vytvára rámec, bude riešená prevažne domácimi kapacitami a materiálmi nachádzajúcimi sa na domácom trhu. Prevádzka daných objektov si nebude vyžadovať prísun špecifických surovín. 4.1 Zásobovanie elektrickou energiou Súčasný stav Územie mesta Hlohovec je zásobované elektrickou energiou z dvoch transformovní 110/22 kv a jednej 110/6 kv, a to: Transformovňa 110/22kV RZ Šulekovo o inštalovanom výkone 2 x 25 MVA, max. zaťaženie v r bolo 22 MW SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 9

10 Transformovňa 110/22kV RZ Hlohovec-Zajačky o inštalovanom výkone 2 x 25 MVA, max. zaťaženie v r bolo 18 MW. Transformovňa-rozvodňa RZ Bekaert Hlohovec, a.s. o inštalovanom výkone 3 x 16 MVA, ktoré predstavujú cca 50 %-nú rezervu. Uvedené transformovne sú na 110 kv prepojené dvojitou 110 kv linkou Križovany - Šulekovo, Križovany - Bekaert Hlohovec, a.s., Hlohovec - Madunice. Mesto Hlohovec (vrátane MČ IV - Šulekovo) je v súčasnosti zásobované z nasledovných 22 kv liniek: Tabuľka 5 Prehľad 22 kv liniek Číslo VN linky Max. prúd (A) Max. dovolený prúd (A) Rezervovaná kapacita vedení (%) RZ 110/22kV HLOHOVEC RZ 110/22kV ŠULEKOVO Z uvedených maximálnych zaťažení jednotlivých liniek je zrejmé, že súčasná dodávka elektrickej energie do Hlohovca a Šulekova je zabezpečená s dostatočnou kapacitnou rezervou. Okrem uvedených liniek cez spracovávané územie prechádzajú ešte nasledovné elektrické vedenia, ktoré nezásobujú elektrickou energiou Hlohovec a Šulekovo: 2 x 22 kv linka č Hlohovec Topoľčany, 22 kv linka č. 401 Šulekovo Trnava, 22 kv linka č. 462 Šulekovo Trnava, 22 kv linka č. 233 Šulekovo Kostoľany, 22 kv linka č. 119 Hlohovec Kľačany, 22 kv linka č. 236 Hlohovec Nitra, 22 kv linka č. 278 Hlohovec Porcelánka Čab Návrh riešenia Návrh riešenia zásobovania elektrickou energiou rozvojových lokalít obidvoch variantov sa nachádza v textovej časti ÚPN-M Hlohovec Koncept v kapitole Návrh zásobovania elektrickou energiou. 4.2 Zásobovanie plynom Súčasný stav Mesto Hlohovec (mestská časť Hlohovec a mestská časť Šulekovo) je zásobovaná zemným plynom z VTL plynovodu DN 300; PN 25 Bratislava Trnava, ktorý prechádza severojužným smerom v tangente západnej časti katastrálneho územia mestskej časti Šulekovo, prostredníctvom VTL prípojkou DN 150, PN 25. VTL prípojka je vedená pozdĺž cesty II/513 do mestskej časti Šulekovo do RS, následne pokračuje do MČ Hlohovec (prekračujúc tok Váhu) do RS Hlohovec, následne pozdĺž Váhu pokračuje juhovýchodným smerom k ceste č. II/513 v smere na Nitru kde sa rozdvojuje. Jedna vetva pokračuje severozápadným smerom pozdĺž zastavaného územia mesta smerom na Koplotovce Piešťany. Druhá vetva pokračuje pozdĺž cesty II/513 V smere na Kľačany, Rišňovce. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 10

11 4.2.2 Návrh riešenia Plynofikácia nových lokalít sa navrhuje realizovať predĺžením jestvujúcich plynovodov, prípadne vysadením nových odbočiek, v časovej väzbe na postupnosť výstavby. Technické podmienky, ako aj podmienky pripojenia na jestvujúce plynárenské zariadenia budú predmetom spracovania jednotlivých stupňov projektovej dokumentácie. Pred samotným spracovaním projektov plynofikácie jednotlivých lokalít je potrebné návrh a podmienky riešenia konzultovať s prevádzkovateľom plynovodnej siete SPP a.s. Prehľad potrieb plynu v rozvojových lokalitách obidvoch variantov sa nachádza v textovej časti ÚPN- M Hlohovec - Koncept v kapitole Návrh riešenia. Cez riešené územie, resp. v jeho bezprostrednom dotyku prechádzajú významné koridory celoštátneho, nadregionálneho, regionálneho významu, ktorými sú: celoeurópsky významný dopravný koridor Baltsko jadranský koridor základnej transeurópskej dopravnej siete (Terst-Viedeň) Bratislava Žilina Košice Užhorod (Ľvov), v ktorom je vedená diaľnica D1 (E50, E75), modernizovaná železničná trať číslo 120 a výhľadovo aj trasa vysokorýchlostnej železnice VRT a plánovaná Vážska vodná cesta, cesta prvej triedy I/61 (Bratislava Trnava - Trenčín - Považská Bystrica - Žilina), železničná trať číslo 120 (Bratislava Žilina), ktorá je súčasťou nosnej siete krétsko helsinských dopravných koridorov ako súčasť koridoru číslo V. - v úseku vetvy A Bratislava Žilina Čierna n./tisou, železničná trať č. 141 Leopoldov - Hlohovec Lužianky - Nitra vodná cestá na rieke Váh, ktorá je definovaná medzinárodnou dohodou AGN, ako vnútrozemská vodná cesta medzinárodného významu pod označením E81. cesta II/507, cesta II/513 a cesta II/514 tvoriace prieťah cez mesto Hlohovec Z hľadiska uvažovaných zámerov: vysokorýchlostné trate (VRT) v Trnavskom kraji v južnosevernom prepojení Bratislava Žilina Katovice..., nová cesta I. triedy (Nitra) hranica Nitrianskeho a Trnavského kraja Kľačany Hlohovec diaľnica D1, terminal intermodálnej prepravy TIP (železnica/železnica a železnica/cesta) medzinárodného významu Leopoldov ( v k.ú. Hlohovec -Šulekovo), Vážska vodná cesty, vrátane plôch, technických a servisných zariadení v úseku Vodného diela Sereď Hlohovec. Rozvoj mesta a jeho dopravnú infraštruktúru v budúcnosti výrazne ovplyvnia pripravované investície dopravy nadregionálneho významu (VTIP, najnovšie Priemyselný park LandRover Nitra, ale aj potrebná reštrukturalizácia veľkých areálov Priemyselný obvod sever a Priemyselný obvod Juh, s areálmi Bekaert Slovakia a Saneca Pharmaceuticals, transformáciou na menšie polyfunkčné územné jednotky v organizme mesta a subregionu). Kvalitu života v meste Hlohovec pozitívne ovplyvnia aj rozvojové zámery lokálneho významu, ktoré je potrebné v koncepte UPN-O mesta Hlohovec sa navrhujú presadzovať nasledovnými cieľmi: 1. cieľ humanizácie dopravy v meste varianty odklonu cesty II/513-peáž II/507 Novú cestu I. triedy viesť čo najbližšie k mestu Hlohovec, aby bol dosiahnutý efekt atraktivity trasy pre občanov Hlohovca, odľahčiť dnešný prieťah II/513 a skrátiť vzťahy osobnej OA a nákladnej dopravy NA zo severných zón mesta na diaľnicu D1 a Trnavu; SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 11

12 2. cieľ humanizácie dopravy v centre Mestský zberný okruh CMO nový most s obsluhou výrobných areálov: vzhľadom na absenciu distribučného zberno-obslužného okruhu, ktorý by rozvádzal zdrojovú a cieľovú dopravu do centra, ale aj NAD priľahlých výrobných areálov rovnomerne po obvode centra mesta tak, že sa navrhuje dobudovať tzv. Centrálny Mestský Okruh CMO o severnú časť aby celá doprava nemusela zaťažovať súčasný prieťah Námestím Sv. Michala a ulicou SNP, pričom by mohla využívať jestvujúce MK variantne. Variant I. CMO sever za traťou železnice/mk Mierová s predĺžením do križovatky II/513 v lokalite Bočina. CMO sever má za úlohu obsluhu dopravne náročných areálov priemyslu po obvode, s cieľom nezaťažovania ťažkou nákladnou dopravou obytných zón v severnej časti MČ Hlohovec. Návrh je v 1.variante dopravy podporený preložkou cesty II/507 od križovatky Bočina na východnom okraji s napojením na cestu 1.triedy v novej križovatke. Vstup do priemyselných areálov sa navrhuje po MK Mierová, Fr. Lipku a zo severu po MK Duklianska (aj pre dopravu z cesty II/514 a III/1676); CMO juh medzi traťou a centrom mesta, možné trasovanie po MK Železničná s predĺžením do koridoru trate a nevyužívanej vlečky areálu Saneca, s pripojením na cestu II/513 východne pred mestom v lokalite Bočina, bez potreby nadjazdu nad žel. traťou. Ďalšou výhodou takéhoto vedenia severnej časti mestského okruhu CMO juh je predĺženie západne v koridore pod traťou a štadióny, mostom do priestoru a rovnako so zaústením do jestvujúcej križovatky II/513 s MK Priemyselnou v Šulekove; Variant II. Variant II. počíta s jedným CMO juh, ktorého vymedzenie je totožné s variantom I. Severná časť mesta sa navrhuje pre ťažkú dopravu sprístupniť radiálami: preložená cesta II/513 Bočina MK Mierová a Fr. Lipku na východe a zo severu po MK Duklianska Kamenohorská (nový úsek cesty); Vízia humanizácie dopravného priestoru v centre mesta Hlohovec s cieľom regulovania prejazdnej cestnej dopravy na ulici SNP, výhľadovo aj na Nitrianskej, s priaznivým účinkom na pobytovú funkciu aj v priľahlých obytných uliciach (Bernolákova, Radlinského, Pribinova, Pod Beranom, Nám. Sv. Michala, Za poštou, Vinohradská, výhľadovo aj Šafárikova). SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 12

13 V súvislosti so stanovením nových podmienok regulácie intenzity využitia územia pri zohľadnení rozvojových zámerov mesta i podnikateľského prostredia a usmerňovanie investičnej činnosti v území nastanú zmeny v reálnom vývoji počtu a skladby obyvateľstva v porovnaní s pôvodnými prognózami v meste Hlohovec, reštrukturalizácia hospodárskej základne mesta. Zmenia sa podmienky pre socioekonomické a podnikateľské aktivity, rozvoj a využitie výrobných plôch vzhľadom na predpokladanú transformáciu týchto plôch, rozvoj nových výrobných plôch. Tieto zmeny vyvolajú aj zmeny vo výstupoch, najmä v oblastiach životného prostredia: znečisťovania ovzdušia lokálnymi bodovými a mobilnými zdrojmi znečisťovania povrchových a podzemných vôd zaťaženia hlukom a vibráciami problematika nakladania s odpadmi. Ovzdušie je najvýraznejšie poškodenou zložkou životného prostredia. V rámci okresu je ovplyvnené existujúcimi veľkými, strednými a malými zdrojmi znečistenia ovzdušia, automobilovou dopravou, ale aj prenosmi emisií zo vzdialených zdrojov. Ochrana ovzdušia v Slovenskej republike je zakotvená v zákone č. 137/2010 Z. z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z európskej legislatívy. V zmysle Environmentálnej regionalizácie Slovenskej republiky (SAŽP, 2010) sa riešené územie nenachádza v zaťaženej oblasti. Je situované severne od Dolnopovažskej zaťaženej oblasti. Západná časť riešeného územia sa nachádza v prostredí narušenom až silne narušenom a východná časť územia sa nachádza vo vyhovujúcom prostredí. V meste Hlohovec bolo v roku 2014 evidovaných 29 prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktorí prevádzkovali 46 zdrojov znečisťovania ovzdušia, z toho 4 veľké zdroje znečisťovania ovzdušia a 42 stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Najvýraznejším znečisťovateľom ovzdušia je Bekaert Hlohovec a. s., ďalším výrazným znečisťovateľom je Saneca Pharmaceuticals, a.s. (býv. Zentiva), pričom na znečisťovaní ovzdušia má v súčasnosti ešte značný podiel aj bytové hospodárstvo mesta. V meste Hlohovec bolo v roku 2016 evidovaných 42 prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktorí prevádzkujú 71 malých zdrojov znečisťovania ovzdušia. Stav znečistenia ovzdušia podľa základných znečisťujúcich zložiek sa nachádza v kapitole C.II.3 Ovzdušie. 2.1 Zásobovanie pitnou vodou Návrh riešenia Rozvoj mesta v rozsahu návrhu urbanistického riešenia si vyžiada čiastočné rozšírenie mestskej vodovodnej siete oproti jestvujúcej. Presný rozsah rozšírenia bude určený po podrobnom zameraní rozvojových lokalít v ďalšom stupni PD, v štúdiách jednotlivých lokalít, ktoré budú vychádzať z definitívneho návrhu územného plánu mesta. Nové vodovodné potrubia navrhujeme realizovať s minimálnym profilom DN 100, z materiálov polyetylén, príp. tvárnej liatiny. V nových lokalitách navrhujeme viesť vodovodné potrubia v spoločných koridoroch pre inžinierske siete najlepšie v zelených pásoch mimo telesa komunikácie. Pre lepšiu prevádzku vodovodu je treba zokruhovať vodovodné potrubia v čo najväčšej možnej miere. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 13

14 V lokalitách Mierová, Puškinova, Nitrianska, kde sa nachádzajú vodovodné potrubia, ktoré je nutné rekonštruovať pre zlý technický stav, navrhujeme s výstavbou nového napojenia zrealizovať aj rekonštrukciu jestvujúcich potrubí. Pre každú nehnuteľnosť navrhujeme vybudovať jednotlivo vodovodnú prípojku s vodomerovou šachtou, v ktorej bude umiestnené meracie fakturačné zariadenie Prehľad potrieb vody pre jednotlivé lokality je uvedený v nasledujúcich výpočtoch a tabuľkách. Výpočet potreby vody je urobený podľa vyhlášky MŽP SR č. 684/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Pre výpočet potreby vody pre jednotlivé lokality boli použité koeficienty, špecifické potreby vody pre bytový fond, občiansku a technickú vybavenosť, priemernú špecifickú potrebu vody pre jednotlivé stavby, objekty a činnosti občianskej vybavenosti z horeuvedenej vyhlášky. Tabuľka 6 Prehľad potrieb vody Variant I. spolu Časť mesta Počet obyvateľov Počet zamestnancov Potreba vody Priem. denná Qp Max. denná Qm Max. hod. Qh Q ročné m³/d l/s m³/d l/s m³/h l/s m³/rok Hlohovec ,80 6,68 749,85 8,67 120,30 33, Šulekovo ,25 1,62 224,40 2,60 22,58 4, Spolu ,05 8,30 974,24 11,27 142,88 39, Tabuľka 7 Prehľad potrieb vody Variant II. spolu Časť mesta Počet obyvateľov Počet zamestnancov Potreba vody Priem. denná Qp Max. denná Qm Max. hod. Qh Q ročné m³/d l/s m³/d l/s m³/h l/s m³/rok Hlohovec ,92 7,13 800,69 9,27 147,70 41, Šulekovo ,91 3,38 468,58 5,43 35,15 9, Spolu ,83 10, ,27 14,70 182,85 50, Posúdenie zdrojov vody pre Variant I. Využiteľná kapacita, odporúčaný odber 95,0 l/s a) Maximálna denná potreba vody súčasnosť +návrh - výpočet 77,01 l/s b) Maximálna denná spotreba vody súčasnosť údaj VTS + návrh 51,31 l/s a) Prebytok súčasnosť + návrh - výpočet 17,99 l/s b) Prebytok súčasnosť - údaj VTS + návrh 43,69 l/s Posúdenie zdrojov vody pre Variant II. Využiteľná kapacita, odporúčaný odber 95,0 l/s a) Maximálna denná potreba vody súčasnosť +návrh - výpočet 80,44 l/s b) Maximálna denná spotreba vody súčasnosť údaj VTS + návrh 54,74 l/s a) Prebytok súčasnosť + návrh - výpočet 14,56 l/s b) Prebytok súčasnosť - údaj VTS + návrh 40,26 l/s Posúdenie potrebného objemu vodojemu Variant I. V zmysle platnej STN využiteľný objem akumulácie sa navrhuje minimálne 60 % maxim. dennej potreby Qm.: SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 14

15 Potrebná akumulácia V = 0,6 x (5 680, ,2) m 3 Výpočtová hodnota V = 0,6 x (2 661, ,2) m 3 Podľa skutočnej spotreby Jestvujúca akumulácia 2x m m 3 Posúdenie potrebného objemu vodojemu Variant II. V zmysle platnej STN využiteľný objem akumulácie sa navrhuje minimálne 60 % maxim. dennej potreby Qm.: Potrebná akumulácia V = 0,6 x (5 680, ,3) m 3 Výpočtová hodnota V = 0,6 x (2 661, ,3) m 3 Podľa skutočnej spotreby Jestvujúca akumulácia 2x m m 3 Prehľad potrieb vody pre jednotlivé lokality sa nachádza v koncepte ÚPN-M Hlohovec v kapitole 14.1 Vodné hospodárstvo v podkapitole Návrh riešenia. 2.2 Odvádzanie a likvidácia odpadových vôd Odvádzanie splaškových vôd Návrh riešenia Splaškové vody z nových urbanizovaných lokalít budú dopravované do jestvujúceho kanalizačného potrubia vybudovaného v rámci verejnej kanalizácie mesta. Navrhované lokality v mestskej časti Hlohovec navrhujeme napojiť podľa možnosti do jestvujúcej kanalizácie do jednotlivých príslušných zberačov. Kanalizáciu navrhujeme gravitačnú, splaškovú, potrubia DN 300 PVC. Novonavrhované lokality mestskej časti Šulekovo navrhujeme napojiť do jestvujúcej splaškovej kanalizácie mestskej časti. Rozvoj mesta v rozsahu urbanistického návrhu si vyžiada rozšírenie kanalizačnej splaškovej siete oproti rozsahu jestvujúcej kanalizácie. Rozsah rozšírenia bude zodpovedať pravdepodobne rozšíreniu vodovodnej siete. Podľa konfigurácie terénu v obci a vzhľadom na jestvujúcu mestskú kanalizáciu je predpoklad, že nové vedenia kanalizačnej siete v novourbanizovaných plochách budú navrhnuté ako gravitačná kanalizácia, možno kombinovaná s výtlačnými potrubiami a realizáciou kanalizačných ČS. Presné určenie dĺžok stôk, príp. počet ČS bude určený po výbere variantu a podrobnom zameraní rozvojových lokalít a po spresnení charakteru výroby a OV v ďalšom stupni PD a v štúdiách jednotlivých lokalít. Potrubia splaškovej kanalizácie navrhujeme situovať v strede nových komunikácií alebo v koridoroch zelených pásov určených pre inžinierske siete. Každá nehnuteľnosť bude odkanalizovaná cez domovú kanalizačnú prípojku jednotlivo a revíznu šachtu, ktorá bude vybudovaná na pozemku jednotlivej nehnuteľnosti. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 15

16 Počet obyvateľov Počet zamestnancov Tabuľka 8 Prehľad množstva odpadových vôd návrh variant I. Časový horizont Množstvo odpadových vôd Priemerné denné množstvo OV Maximálne denné množstvo OV Maximálne hodinové množstvo OV Minimálne hodinové množstvo OV Q 24 Q m Q hmax Q hmin m³/d l/s m³/d l/s m³/h l/s m³/h l/s súčasnosť ,40 50, ,22 65,74 437, , ,00 39,44 návrh ,05 8,30 974,24 11,27 75,10 20,86 24,36 6,77 Súč. + Návrh ,45 58, ,46 77,01 512,95 142,49 166,36 46,21 Tabuľka 9 Prehľad množstva odpadových vôd návrh variant II. Časový horizont Počet obyvateľ. Počet zamest. Množstvo odpadových vôd Priemerné denné množstvo OV Maximálne denné množstvo OV Maximálne hodinové množstvo OV Minimálne hodinové množstvo OV Q 24 Q m Q hmax Q hmin m³/d l/s m³/d l/s m³/h l/s m³/h l/s súčasnosť ,40 50, ,22 65,74 437, , ,00 39,44 návrh ,83 10, ,27 14,70 97,31 27,03 31,73 8,81 Súčas. + Návrh ,23 61, ,49 80,44 535,16 148,66 173,73 48,25 Závery vyplývajúce z horeuvedeného návrhu a výpočtu množstva odpadovej vody Vzhľadom na urbanistickú koncepciu rozvoja obytnej, výrobnej a rekreačnej funkcie pre nové rozvojové lokality vybudovať kanalizačné potrubia DN 300, materiál potrubia PVC Pri podrobnom riešení rozvojových lokalít z hľadiska odkanalizovania je potrebné navrhnúť trasy kanalizačného potrubia pre jednotlivé lokality v nadväznosti na už jestvujúce potrubia. Nárast počtu obyvateľov v nových lokalitách, OV a rozvoj výroby predpokladá zvýšenie počtu EO na vo variante I. a EO vo variante II Odvedenie dažďových vôd V meste Hlohovec sú dažďové vody odvádzané jednotnou kanalizáciou a z územia mesta odtekajú cez odľahčovacie komory OK 1, 2, 3, 4, 5, 6, 10 a prečerpávaciu stanicu do rieky Váh. Odľahčenie dažďových vôd do rieky Váh je v pomere 1:3. Na všetkých nových urbanizovaných plochách navrhujeme v rámci nových komunikácií vybudovať dažďovú kanalizáciu, buď vo forme zberačov alebo rigolov riešenie bude vychádzať z podrobného riešenia konkrétnej lokality a jej využitia. Vzhľadom na to, že v mestskej časti Hlohovec je vybudovaná jednotná kanalizácia, je treba prihliadať na túto skutočnosť a pri posúdení kapacitných možností jednotlivých zberačov zvážiť v nových jednotlivých lokalitách s vybudovaním jednotnej kanalizácie. Dažďové vody zo striech a spevnených plôch v maximálnej možnej miere zadržať v území (zachovať retenčnú schopnosť územia) akumuláciou do zberných nádrží a následne túto vodu využívať. Na vodných tokoch navrhujeme riešiť vodozádržné opatrenia a následné odvádzanie dažďových vôd. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 16

17 Objem dažďových nádrží na zadržiavanie dažďových vôd je treba navrhovať v súlade s podmienkami a požiadavkami správcu tokov a povodia, navrhnúť riešenie so zadržiavaním dažďových vôd vo vlastnom riešenom území jednotlivých lokalít s následným povoleným odtokom do recipientu. Akumulačný objem nádrže má vychádzať z platnej normy DWA A 117:2006 Pre určenie odtokového množstva dažďových vôd z jednotlivých navrhovaných rozvojových plôch uvažujeme s 15 minútovým dažďom, čo predstavuje intenzitu q = 136,45 l/s.ha. Odtokové množstvo Q(l/s) = Plocha(ha) x vrcholový odtokový koeficient x intenzita 15 min. dažďa (l/s.ha -1 ). Výpočet množstva dažďových vôd v rozvojových lokalitách obidvoch variantov sa nachádza v textovej časti ÚPN-M Hlohovec - Koncept v kapitole 14.1 Vodné hospodárstvo a v podkapitole Odvádzanie dažďových vôd. Nakladanie s odpadmi na území mesta Hlohovec sa riadi zákonom o odpadoch 2 a platným všeobecne záväzným nariadením 3 mesta Hlohovec o nakladaní s komunálnymi odpadmi, s drobnými stavebnými odpadmi vrátane biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov od prevádzkovateľov kuchýň a elektroodpadov z domácností. V nasledovnej tabuľke sa nachádza prehľad vyprodukovaného množstva odpadu podľa spôsobu nakladania s odpadmi na území mesta Hlohovec v rokoch Priemerne vzniklo v rokoch na území mesta Hlohovec t odpadu. Z porovnania dát o nakladaní s odpadom vyplýva, v roku 2013 stúplo množstvo odpadu o 62 % v porovnaní s rokom V roku 2014 došlo k poklesu množstva odpadu o 51 % v porovnaní s rokom Tabuľka 10 Nakladanie s odpadmi v meste Hlohovec v rokoch (t) Rok Spolu (t) 01 Zhodnocovanie materiálové (t) 02 Zhodnocovanie energetické (t) 03 Zhodnocovanie ostatné (t) 04 Zneškodňovanie skládkovaní m (t) 05 Zneškodňovanie spaľovaním (t) 06 Zneškodňovanie ostatné (t) 07 Iný spôsob nakladania (t) , ,26 534, , ,95 265, , , , ,16 52, , ,51 342, , , , ,19 10, , ,50 200, ,96 615, , ,27 2, , ,49 781, , , , ,25 164, , ,52 568, ,55 458, , ,07 54, , , , ,88 60, , ,55 171, , ,65 439, , , , ,02 97, , ,45 601, ,78 14, , ,84 827, , ,03 501, , , , ,22 79, , ,18 846, ,89 93,84 Spolu: , , , , , , , ,46 Zdroj: MsÚ Hlohovec, 2016 Dlhodobým negatívnym trendom nakladania s odpadmi je ich zneškodňovanie činnosťou skládkovania. Množstvo odpadu zneškodňovaného skládkovaním od roku 2010 stúpa. V roku 2014 bolo 30 % celkového množstva vyprodukovaného odpadu uloženého na skládku odpadu. 2 zákon o odpadoch č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 3 všeobecne záväzné nariadenie mesta Hlohovec č. 146/2015, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie mesta Hlohovec č. 133/2013 o nakladaní s komunálnymi odpadmi, s drobnými stavebnými odpadmi vrátane biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov od prevádzkovateľov kuchýň a elektroodpadov z domácností SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 17

18 V roku 2014 bolo na území mesta Hlohovec vyprodukovaného ,81 t odpadu, z toho 19 % tvoril odpad nebezpečný. Dlhodobejšie možno pozorovať pokles produkcie nebezpečných odpadov. Tabuľka 11 Produkcia odpadu v meste Hlohovec v rokoch 2013 a 2014 (t) Rok Kategória odpadu Spolu (t) 01 Zhodnocovanie materiál ové (t) 02 Zhodnocovanie energetic ké (t) 03 Zhodnocovanie ostatné (t) 04 Zneškodňovanie skládkov aním (t) 05 Zneškodňovanie spaľovaní m (t) 06 Zneškodňovanie ostatné (t) 07 Iný spôsob nakladan ia (t) 2013 O , ,27 294, , ,14 188,62 77,46 404,32 N , ,57 532, , ,89 313, , ,86 Spolu: , ,84 827, , ,03 501, , , O , ,88 77, , ,02 163,32 0,02 81,09 N 8 834, ,35 1, ,74 196,16 683, ,87 12,75 Spolu: , ,23 79, , ,18 846, ,89 93,84 Zdroj: MsÚ Hlohovec, 2016 Pozn.: O - ostatný odpad, N nebezpečný odpad V roku 2014 bolo najväčšie množstvo odpadu materiálovo zhodnoteného (53 %) a zneškodneného skládkovaním (30 %). Oproti roku 2013 sa podiel množstva odpadu zneškodneného skládkovaním znížil o 45 %. Vysoký podiel zneškodňovania odpadov skládkovaním v komunálnej sfére je najväčším negatívom v nakladaní s odpadmi, ktorý bude potrebné zásadnými opatreniami zmeniť v prospech recyklácie a opätovného použitia odpadov. V roku 2015 bolo vyprodukovaných ,91 t komunálneho odpadu (vrátane drobného stavebného odpadu). V období poslednej dekády mierne stúpalo množstvo vyprodukovaného odpadu, od roku 2012 nastal mierny pokles produkcie. V roku 2015 sa množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu v porovnaní s rokom 2005 zvýšilo o 49 %. V porovnaní s rokom 2014 sa v roku 2105 znížilo množstvo komunálneho odpadu o 9 %, čo je priaznivý trend. Produkcia komunálnych odpadov je priamo závislá od sociálno-ekonomických ukazovateľov, predovšetkým od výšky HDP. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že v porovnaní s krajinami EÚ 28 patrí SR medzi krajiny s najnižšou ročnou produkciou komunálnych odpadov na obyvateľa. V meste je zavedený zber zmesových komunálnych odpadov a separovaný zber nasledovných odpadov: papier, plasty, sklo, biologicky rozložiteľný odpad, elektroodpady, batérie, veľkoobjemový odpad, textil, stavebné odpady, VKM 4, kovové obaly, ako aj iné ostatné a nebezpečné odpady. Zavedenie separovaného zberu bolo realizované postupným spôsobom v jednotlivých častiach mesta, pričom v súčasnosti je pokryté celé územie mesta. Napriek stúpajúcej produkcii množstva komunálneho odpadu, množstvo vytriedeného odpadu medziročne klesá, čo je nepriaznivý trend. Tabuľka 12 Množstvo vyseparovaných komodít na území mesta Hlohovec v rokoch (t) Druh odpadu Papier a lepenka 237,23 208,05 290,62 276,67 271,74 263,9 332,49 302,62 Sklo 99,98 85,61 130,13 122,87 121,93 155,46 145,09 168,09 Plasty 57,97 75,09 105,83 105,97 192,03 120,47 117,54 128,92 Opotrebované pneumatiky 20 28,55 42,23 27,29 22,82 32,84 29,56 31,34 Odpadové oleje 3 4,15 5,19 6,46 0,81 0,36 3,45 1,58 Viacvrstvové kombinované 7,04 8,02 10,06 10, ,0 12,10 4 VKM - viacvrstvové kombinované materiály - obaly od trvanlivého mlieka a nápojov SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 18

19 Druh odpadu obaly Kovové obaly 5,01 5,04 6,02 6,12 6,6 7,0 7,0 7,05 Zdroj: MsÚ Hlohovec, 2016 Pozn.: množstvo vyseparovaného papiera je uvedené vrátane školského zberu papiera Na území mesta sa v súčasnosti v prevádzke 3 skládky odpadov 2 skládky v Areáli odpadového hospodárstva Vlčie hory Hlohovec a Skládka železitých kalov Šulekovo. V rámci areálu odpadového hospodárstva Vlčie hory sa nachádzajú aj skládky SO 08 a SO 09, na ktorých bolo ukončené ukladanie odpadu a boli začaté konania na uzavretie a rekultiváciu. Tieto konania sú prerušené. Hluk a vibrácie patria k najvážnejším rizikovým faktorom zdravia človeka, avšak vplývajú aj na živočíšstvo. Negatívne pôsobia na zdravotný stav ľudí, vyvolávajú poruchy sluchu, psychiky, zapríčiňujú neurózy. Vibrácie sú aj poškodzujúcim faktorom stavieb a konštrukcií. Zdrojom negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie v zastavanom území Hlohovca a časti Šulekovo je cestná a železničná doprava. Intenzívnu dopravu je možné považovať za prevažne líniový stresový faktor, ktorý negatívne vplýva na okolitú krajinu pozdĺž dopravných koridorov. V zastavanom území mesta nepriaznivo ovplyvňuje obyvateľstvo hluk z cestnej premávky. Priestory ochranného pásma prieťahov ciest mestom, vzhľadom na zvýšenú intenzitu a význam prieťahov (25 20 metrov na obe strany od osi komunikácie) kumulujú všetky negatívne účinky dynamickej dopravy a priľahlého územia, najmä hluk, imisie, nehodovosť, prašnosť, blato a námraza, čím sa zhoršuje kvalita urbánneho prostredia mesta. Z hľadiska bezpečnosti sú kritické miesta: námestie SNP v celej dĺžke v interakcii s bývaním v bytových domoch a OV, Hlohová v časti HBV na Fraštáckej ulici, ale aj jednosmerný prieťah autobusov a NAD na Bernolákovej "dolu kopcom", kde je tendencia zrýchľovania vozidiel v zóne IBV. Lokálnymi ale významnými zdrojmi hluku sú výrobné prevádzky v priemyselných zónach. Na území mesta nepriaznivo ovplyvňuje obyvateľstvo hluk zo železničnej dopravy, ktorý sa najvýraznejšie prejavuje pozdĺž trate Leopoldov Hlohovec Lužianky. Najproblematickejším je starý most (konštrukčne zastaraný) cez rieku Váh, ktorého využívanie v nočných hodinách a hlavne v lete nepriaznivo vplýva na životné prostredie dotknutého územia. Za zdroje hluku v riešenom území možno považovať: diaľnicu D1, cesty II. a III. triedy, trasy železnice č. 120, 133 a 141, zastavané územie, areály výroby, poľnohospodárske areály. Zmierniť negatívne dopady hluku je možné riešiť protihlukovými stenami, budovaním pásov zmiešanej zelene pozdĺž dopravne exponovaných komunikácií a technickými opatreniami na obytných objektoch. Radónové riziko Ožiarenie z radónu, resp. z jeho dcérskych produktov rozpadu je jedným z hlavných faktorov, ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva. Obyvateľstvo je účinkom radónu vystavené predovšetkým v budovách. Zdrojom radónu v nich sú rádioaktívne prvky v podloží budov, v ich stavebnom materiáli a vo vode. Z toho najdôležitejšiu záťaž predstavuje radón v pôdnom vzduchu, SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 19

20 vnikajúci do budov z podložia stavieb. V novej výstavbe ide o predchádzanie škodlivým účinkom radónu predovšetkým lokalizáciou stavieb, voľbou stavebných materiálov a spôsobom realizácie stavieb. Podľa mapy Prognóza radónového rizika (Čížek, P., a kol., in: Atlas krajiny SR, 2002) sa riešené územie nachádza v oblasti s nízkym radónovým rizikom, teda nie je potrebné realizovať špeciálne opatrenia. Severovýchodná časť k. ú. Hlohovec, do ktorej zasahuje Považský Inovec predstavuje oblasť so stredným radónovým rizikom. Postup stanovenia presnej objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu, priepustnosti základových pôd riešeného územia bude potrebné vykonať pri výstavbe v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie v zmysle príslušných legislatívnych požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany. V rámci rozvojových lokalít Konceptu ÚPN-M Hlohovec nie sú realizované ani navrhované žiadne významné terénne úpravy a zásahy do krajiny. V zmysle záväznej časti ÚPN-R Trnavského samosprávneho kraja je v ÚPN-M Hlohovec navrhnutá cesta I. triedy (Nitra) hranica Trnavského a Nitrianskeho kraja Kľačany Hlohovec diaľnica D1. Navrhovaná činnosť bola posúdená v rámci samostatného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie Cesta I/64 Komárno - hranica - Nitra - Hlohovec - D1, ktorej navrhovateľom je Slovenská správa ciest (2012). Realizácia navrhovanej cesty I. triedy bude predstavovať migračnú bariéru a zmení scenériu krajiny Považského Inovca. Pribudne ďalší prvok dopravnej infraštruktúry v neprospech poľnohospodársky (predovšetkým vinohradnícky) využívanej krajiny a krajinotvornej zelene. Realizácia cesty I. triedy predstavuje významný zásah do krajiny. V ÚPN-M Hlohovec je návrh trasy cesty I. triedy riešený variantne. V prvom variante trasovanie cesty I. triedy v kontaktnom území k.ú. mesta Hlohovec sa preberá zo Štúdie cesty I. triedy 5 s objektmi mostov a tunelov. V druhom variante trasovanie cesty I. triedy v kontaktnom území k.ú. mesta Hlohovec je navrhované tak, aby trasa na východnom okraji kopírovala terén, len s minimálnym rozsahom tunelov, nanajvýš s mostnými preklenutiami priečnych roklín. Cieľom obidvoch riešení je odľahčiť ZAKOS mesta od tranzitnej, zdrojovej a cieľovej dopravy, ktorú je nežiaduce vťahovať do organizmu centra mesta. V rámci schválenej koncepcie rozvoja vodnej dopravy SR sa počíta s vybudovaním vodného diela Sereď Hlohovec s dôrazom na Vážsku vodnú cestu. Realizácia vodného diela predsavuje významný zásah do krajiny. Predmetná činnosť bola posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa Záverečného stanoviska č. 6224/ /mv vydaného Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti Vodné dielo Sereď - Hlohovec za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v časti VI.3. tohto záverečného stanoviska. Vodné dielo Sereď Hlohovec nie je predmetom riešenia ÚPN mesta Hlohovec. 5 Zámer "Cesta I /64 Komárno-hranica-Nitra-Hlohovec-D1 (Terraprojekt, a.s., Enviconsult spol.s r.o, 2012.) SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 20

21 Územný plán mesta Hlohovec rieši územie administratívno správneho územia mesta Hlohovec ako súbor dvoch katastrálnych území (Hlohovec, Šulekovo) s celkovou výmerou ha. Zastavané územie predstavuje 13 % m 2, t.j. 737,59 ha, nezastavané územie predstavuje m 2, t.j 5 681,15 ha. Mesto Hlohovec sa nachádza v centrálnej časti okresu Hlohovec, na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Považského Inovca. Riešené územie mesta Hlohovec patrí podľa územnosprávneho členenia Slovenskej republiky do Trnavského kraja a okresu Hlohovec. Územie mesta Hlohovec hraničí s katastrálnymi územiami: Koplotovce, Tepličky, Dolné Trhovište, Pastuchov, Kľačany, Sasinkovo, Bojničky, Horné Zelenice, Dolné Zelenice, Siladice, Brestovany, Bučany, Trakovice, Leopoldov a Madunice. Riešené územie je súhrnom urbanistických obvodov podľa vymedzenia v rámci posledného sčítania ľudu v roku 2011 a to: Tabuľka 13 Urbanistické obvody mesta Hlohovec (2011) 6 UO Názov UO Počet obyvateľov 1 Hlohovec stred Nábrežie II Nábrežie I Starý Hlohovec Vinohradská Priemyselný obvod - juh 55 7 Nová štvrť Peter Účelové zariadenie 0 10 Kamenné hory Priemyselný obvod - sever Dlhé diely Starý háj 8 14 Blanáre Dolná sihoť Tokajka 5 17 Teplá dolina Šulekovo Terezov 50 Spolu mesto Hlohovec Zdroj: Podklady MsÚ Hlohovec 2014 SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 21

22 Schéma 1 Vymedzenie riešeného územia SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 22

23 1.1 Geomorfologické pomery V rámci regionálneho geomorfologického členenia Slovenskej republiky (E. Mazúr M. Lukniš, 1980) riešené územie zasahuje do dvoch celkov: Podunajskej pahorkatiny a Považského Inovca. V rámci Podunajskej pahorkatiny zasahuje do častí Dolnovážska niva a Nitrianska pahorkatina a v rámci Považského Inovca do časti Považské predhorie. Tabuľka 14 Zaradenie riešeného územia podľa geomorfologického členenia Karpaty Panónska panva Západné Karpaty Západopanónska panva Vnútorné Západné Karpaty Malá Dunajská kotlina Oblasť Celok Časť Sústava Podsústava Provincia Subprovincia Alpskohima- lájska Fatranskotatranská oblasť Podunajská nížina Považský Inovec Podunajská pahorkatina Inovecké predhorie Dolnovážska niva Nitrianska pahorkatina Dudvážska mokraď - Zálužianska pahorkatina Bojnianska pahorkatina Z hľadiska špeciálnych foriem reliéfu sa v katastrálnom území nachádzajú antropogénne formy reliéfu umelé vodné plochy, hrádze, násypy a lomy atď. 1.2 Inžiniersko-geologické pomery Podľa mapy inžiniersko-geologickej rajonizácie je riešené územie zaradené do nasledovných typov rajónov a rajónov: Rajón kvartérnych sedimentov: rajón údolných riečnych náplavov (F), rajón sprašových sedimentov (L). Rajón predkvartérnych sedimentov rajón jemnozrnných sedimentov (Ni), rajón spevnených sedimentov vcelku (Sk), rajón vápencovo-dolomitických hornín (Sv), rajón pieskovcovo-zlepencových hornín (Sz). Väčšina riešeného územia sa nachádza v rajóne kvartérnych sedimentov rajóne údolných riečnych náplavov a rajóne sprašových sedimentov. 1.3 Geologické pomery Podľa regionálneho geologického členenia Slovenska leží prevažná časť zastavaného územia mesta Hlohovec v oblasti jadrové pohoria, podoblasti Považský Inovec. Oblasť jadrových pohorí, ktorá je v hodnotenom území zastúpená a formovaná Považským Inovcom, sa tiahne zo strednej časti katastrálneho územia Hlohovec na sever. Ostatné územie v okolí výbežku jadrových pohorí (údolie Váhu, západná a východná časť k. ú. Hlohovec) patrí do oblasti Vnútrohorskej panvy, podoblasti Podunajskej panvy, jednotky trnavsko-dubnickej panvy a rišňovskej priehlbiny. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 23

24 Geologická stavba Hlohovca je ovplyvnená vývojom a geologickou stavbou Považského Inovca a súčasne vývojom Podunajskej panvy. Geologická stavba Považského Inovca Považský Inovec patrí k jadrovým pohoriam. Základ tvoria kryštalické horniny (tatrika a infratatrika) s ich obalovými prevažne sedimentárnymi horninami s reliktmi paleo-vulkanických telies karbónskeho a permského veku, tatrickým mezozoickým obalom. Na obalové jednotky boli nasunuté mezozoické príkrovy fatrika a hronika (križňanský, chočský príkrov). Kryštalinikum pohoria sa skladá zo severu na juh z troch základných stavebných častí resp. blokov. Hlohovecký blok tvoria predovšetkým metamorfované členy obalového mezozoika, v rámci ktorého vystupujú leukokrátne granity. Z hľadiska súčasnej neotektoniky je tento hlohovecký blok zaujímavý tým, že i v oblastiach hlavného chrbta sa vyskytujú zachované staropleistocénne vážske štrky. To poukazuje na dynamiku vertikálnych pohybov v kvartéri na kontakte Podunajskej panvy a Považského Inovca. Menšie teleso granitoidov sa nachádza severne od Hlohovca. Geologickú stavbu pohoria dotvárajú početné zlomy, v ktorých sú horniny intenzívne porušené. V rámci pohoria sa výrazne uplatňujú dva priečne zlomy: stredný bojniansky blok oddeľuje od severného seleckého bloku hrádocký zlom, od južného hlohoveckého bloku koplotovský zlom. Mezozoické vápencové a dolomitové komplexy sa vyznačujú dobrou puklinovou priepustnosťou a vysokou transmisivitou. V týchto komplexoch sú kvalitné podzemné vody, vhodné na zásobovanie obyvateľstva. Vnútrohorské panvy Vnútrohorská panva je v hodnotenom území zastúpená Podunajskou nížinou. Kvartérne sedimenty v tejto časti územia majú obdobný charakter ako v jadrových pohoriach. Najväčšie zastúpenie majú sprašové sedimenty a fluviálne náplavy, ktoré na niektorých miestach dosahujú mocnosť 5 15 m. V ich podloží sa často vyskytujú terasové štrky alebo piesčito štrkové sedimenty. Kvartérny pokryv Kvartérny pokryv Trnavsko dubnickej panvy a nivy Váhu je budovaný fluviálnymi sedimentmi, prevažne nivnými humóznymi hlinami a hlinito piesčitými až štrkovito piesčitými hlinami údolných nív. Vo východnej časti katasrálneho územia je kvartérny pokryv zastúpený eolickými sedimentmi (sprašami a piesčitými sprašami, vápnitými sprašovitými a nevápnitými sprašovými hlinami) a polohami bližšie geneticky nerozlíšených sedimentov (nečlenené predkvartérne podložie s nepravidelným pokryvom bližšie nerozlíšených svahovín a sutín). 1.4 Geodynamické javy Na základe súčasných reliéfotvorných procesov (Jakál, 1980) patrí riešené územie do fluviálnych a stráňových procesov (Nitrianska pahorkatina a Dolnovážska niva), prevažuje fluviálny akumulačnoerózny proces a slabý fluviálny erózny proces s miernym pohybom svahových hmôt v pahorkatinách s dominanciou rozovretých úvalinovitých dolín. Sú to oblasti s vplyvom eolických procesov a intenzívnej výmoľovej erózie. V území Považského Inovca sa vyskytuje silný fluviálny erózny proces so silnou hĺbkovou eróziou so stredne silným až silným pohybom hmôt po svahoch v horskom reliéfe, ale aj fluviálno-krasový proces s tvorbou krasových a polokrasových foriem a tvorbou zovretých dolín. Zosuvy V zmysle podkladov ŠGÚDŠ sú evidované svahové deformácie v severnej časti k. ú. Hlohovec v lokalitách Obecný háj a Vápenica. V južnej časti k. ú. Hlohovec je evidovaný pás zosuvov, ktorý sa tiahne od Zámockého parku smerom na juh až do k. ú. Bojničky. Podľa typov svahových deformácií sa vo všetkých prípadoch jedná o zosuvy. Z hľadiska stupňa aktivity sú 4 zosuvy aktívne, 4 stabilizované, 6 potenciálnych a 1 s potenciálnymi aj aktívnymi formami. 2 zosuvy sú odvodnené, o sanácii ostatných nie sú známe informácie. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 24

25 Tabuľka 15 Prehľad svahových deformácií v k. ú. Hlohovec a Šulekovo Reg. Číslo Typ svahovej deform. Hydrologické pomery svahu Priem. sklon svahu Celk. plocha (ha) Stupeň aktivity Prírodné príčiny Sanácia zosuv svah s výskytom mokrín a prameňov aktívny klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia odvodnenie zosuv svah suchý 14 6,2 aktívny klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia X zosuv svah suchý 6 6,6 potenciálny všeobecné X zosuv svah suchý 15 4,5 aktívny klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia X zosuv svah suchý 15 4,8 potenciálny všeobecné X zosuv svah suchý 20 4,2 aktívny klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia zosuv svah suchý 10 8 stabilizovaný klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia zosuv svah suchý 9 8,5 stabilizovaný klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia zosuv svah suchý 8 24,4 stabilizovaný klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia zosuv svah suchý 9 42,4 stabilizovaný klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia zosuv svah suchý 12 7,3 potenciálny klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia zosuv svah suchý 14 6,7 potenciálny klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia X X X X X X X zosuv svah s výskytom mokrín a prameňov zosuv svah s výskytom mokrín a prameňov 10 14,2 potenciálny klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia 10 14,2 potenciálny klim. faktory a bočná hĺbková erózia, abrázia X X zosuv svah s výskytom mokrín a prameňov 14 36,7 s potenciálnymi a aktívnymi formami vývery podzemnej vody, vztlakové účinky podzemných vôd odvodnenie Zdroj: ŠGÚDŠ, 2016 Pozn. X - svah neasanovaný, resp. údaj o sanácii neznámy Erózia pôdy Z hľadiska rozšírenia a významu sú v riešenom území relevantné hlavne procesy fyzikálnej degradácie, z ktorých je najdôležitejšia vodná erózia. Vodná erózia pôdy je proces uvoľňovania, transportu a sedimentácie pôdnych častíc vplyvom energie povrchovo tečúcej (prevažne dažďovej) vody. Intenzita tohto procesu je daná pôsobením viacerých faktorov, menovite eróznej účinnosti zrážok (intenzity a trvania dažďa), erodibility pôdy (jej odolnosti voči rozrušovaniu vodou, danej hlavne textúrou, štruktúrou a obsahom a kvalitou pôdnej organickej hmoty - humusu), sklonu a dĺžky svahu, vegetačného faktora a realizovaných protieróznych opatrení. Z uvedených faktorov hrá v našich podmienkach rozhodujúcu úlohu sklon svahu a vegetačný kryt. Z hľadiska ohrozenia pôd vodnou eróziou je v k. ú. Hlohovec ohrozených 57 % poľnohospodárskej pôdy, z toho 47 % vysokou a extrémnou vodnou eróziou (potenciálnou). Extrémnym rizikom sú ohrozené pôdy v lokalitách Kostolné hory, Mrtosulinky, Studená dolina, Obecný háj, Vápenica, Laurincove hory, Staré hory, Vlčie pole, Ruženné hory, Teplá dolina, Šumperky, Šajby, Balaton a Tokajka. V k. ú. Šulekovo nie sú pôdy ohrozené vodnou eróziou. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 25

26 Tabuľka 16 Výmery kategórií potenciálnej vodnej erózie v k. ú. Hlohovec a k. ú. Šulekovo Kategórie erodovanosti (strata pôdy) K. ú. Hlohovec (ha) Podiel % K. ú. Šulekovo (ha) Podiel % Spolu (ha) Podiel % žiadna až slabá erózia (0-4 t/ha/rok) 1 181, , ,59 62 stredná erózia (4-10 t/ha/rok) 279, ,70 7 vysoká erózia (10-30 t/ha/rok) 831, ,60 20 extrémna erózia (> 30 t/ha/rok) 475, ,18 11 Spolu: 2 767, , , Zdroj: VÚPOP, 2016 Veterná erózia predstavuje degradačný proces, ktorý spôsobuje škody nielen na poľnohospodárskej pôde a poľnohospodárskych plodinách, ale aj zanášanie komunikácií, vodných tokov, vytváranie návejov a znečisťovanie ovzdušia. Veterná erózia pôsobí rozrušovaním pôdneho povrchu mechanickou silou vetra (abrázia), odnášaním rozrušovaných častíc vetrom (deflácia) a ukladaním týchto častíc na inom mieste (akumulácia). Podľa údajov pôdneho portálu VÚPOP sú pôdy v riešenom území v rámci ohrozenia potenciálnou veternou eróziou zaradené do kategórie žiadna až slabá erózia a stredná erózia až stredná erózia. V obidvoch katastrálnych územiach je strednou potenciálnou veternou eróziou ohrozených 8 % poľnohospodárskej pôdy. Pôdy ohrozené veternou eróziou sa nachádzajú na nive Váhu. Tabuľka 17 Výmery kategórií potenciálnej veternej erózie v k. ú. Hlohovec a k. ú. Šulekovo Kategórie erodovanosti (strata pôdy) K. ú. Hlohovec (ha) Podiel % K. ú. Šulekovo (ha) Podiel % Spolu (ha) Podiel % žiadna až slabá erózia (menej ako 0,7 t/ha) 2538,84 92% 1348,79 92% 3887,63 92% stredná erózia (0,7-22 t/ha) 228,79 8% 109,64 8% 338,44 8% Spolu: 2767,63 100% 1458,43 100% 4226,06 100% Zdroj: VÚPOP, 2016 Seizmicita Z hľadiska ohrozenia územia seizmicitou v katastrálnom území mesta je možné predpokladať intenzitu 6-7 MSK 64. (In Atlas krajiny, 2002) 1.5 Ložiská nerastných surovín V riešenom území sú evidované: výhradné ložisko Hlohovec Svätý Peter (316) štrkopiesky a piesky s určeným dobývacím priestorom Hlohovec I., organizácia neurčená, prieskumné územie Trnava - horľavý zemný plyn určené pre držiteľa NAFTA a. s., Bratislava s platnosťou do Staré banské diela V riešenom území nie sú evidované staré banské diela. 1.6 Stav znečistenia horninového prostredia Kontaminácia horninového prostredia úzko súvisí so znečistením odpadových vôd a v hodnotenom území nie sú evidované zdroje znečistenia vôd ani neboli identifikované environmentálne záťaže. Environmentálna záťaž je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. Ide o široké spektrum území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Register environmentálnych záťaží SR predstavuje SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 26

27 databázu pravdepodobných environmentálnych záťaží, environmentálnych záťaží a asanovaných/rekultivovaných lokalít. Podľa Registra environmentálnych záťaží sa v riešenom území nachádza 8 environmentálnych záťaží. Prehľad a charakteristika environmentálnych záťaží sa nachádza v nižšie uvedených tabuľkách. Tabuľka 18 Prehľad evidovaných environmentálnych záťaží v k. ú. Hlohovec a Šulekovo P. č. Názov EZ Identifikátor Druh činnosti Názov lokality Register 1. HC (001) / Hlohovec - areál Zentiva 2. HC (002) / Hlohovec - Pastuchov - skládka neaktívnych kalov 3. HC (003) / Hlohovec - priemyselný areál (vrátane bývalej Drôtovne) 4. HC (004) / Hlohovec - Šulekovo - Fe-kaly 5. HC (005) / Hlohovec - Šulekovo - skládky TKO 6. HC (002) / Hlohovec - Jašter - ČS PHM 7. HC (003) / Hlohovec - olejové hospodárstvo OTC 8. HC (004) / Hlohovec - Soroš - skládka SK/EZ/HC/239 farmaceutická výroba areál Zentiva B/C SK/EZ/HC/240 skládka priemyselného odpadu Pastuchov skládka neaktívnych kalov SK/EZ/HC/241 spracovanie kovov priemyselný areál (areál bývalej Drôtovne) SK/EZ/HC/242 skládka priemyselného odpadu SK/EZ/HC/243 skládka komunálneho odpadu Šulekovo - Fe - kaly Šulekovo TKO skládky SK/EZ/HC/1230 čerpacia stanica PHM Jašter - ČS PHM B SK/EZ/HC/1231 energetika olejové hospodárstvo OTC SK/EZ/HC/1232 Zdroj: Register environmentálnych záťaží SR, MŽP SR, 2014 Pozn.: B - environmentálna záťaž, C - sanovaná/rekultivovaná záťaž skládka priemyselného odpadu Tabuľka 19 EZ HC (001) / Hlohovec - areál Zentiva - SK/EZ/HC/239 Charakteristika činnosti Druh činnosti Skupina činností Doplňujúce informácie Predpokladaná doba vzniku EZ r Charakter súčasnej činnosti farmaceutická výroba priemyselná výroba Zdroj: Register environmentálnych záťaží SR, MŽP SR, 2014 Soroš - skládka Predpokladá sa, že k nekontrolovaným únikom (a vzniku znečistenia) dochádzalo počas výroby látky Cresolum saponatum Činnosť, ktorá spôsobila EZ sa nevykonáva od roku Znečistenie bolo zistené a rozbormi potvrdené r činnosť, podmieňujúca vznik EZ, sa na lokalite už nevykonáva, prevádzka je využívaná na iné účely Tabuľka 20 EZ HC (002) / Hlohovec - Pastuchov - skládka neaktívnych kalov - SK/EZ/HC/240 Charakteristika činnosti Druh činnosti Skupina činností skládka priemyselného odpadu zariadenia na nakladanie s odpadmi Doplňujúce informácie V priestore vyťaženého hliniska v lokalite Vlčie hory bol ukladaný v rokoch (asi komunálny) odpad a od získania stavebného povolenia potom kal z dekarbonizácie vody. Predpokladaná doba vzniku EZ 1982 Charakter súčasnej činnosti činnosť, podmieňujúca vznik EZ, sa na lokalite vykonáva aj v súčasnosti s nezmenenou intenzitou B/C B B/C B C C SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 27

28 Zdroj: Register environmentálnych záťaží SR, MŽP SR, 2014 Tabuľka 21 EZ HC (003) / Hlohovec - priemyselný areál (vrátane bývalej Drôtovne) - SK/EZ/HC/241 Charakteristika činnosti Druh činnosti Skupina činností Doplňujúce informácie Predpokladaná doba vzniku EZ Charakter súčasnej činnosti spracovanie kovov priemyselná výroba V areáli bývalej Drôtovne sa spracúvajú kovy, povrchovo upravujú. Vo vedľajších prevádzkach je vyrábaný nábytok, je prevádzkované lakovanie a v minulosti boli na železnici prečerávané pohonné hmoty, prekladané autá... cca te roky Zdroj: Register environmentálnych záťaží SR, MŽP SR, 2014 činnosť, podmieňujúca vznik EZ, sa na lokalite už nevykonáva, prevádzka je využívaná na iné účely Tabuľka 22 EZ HC (004) / Hlohovec - Šulekovo - Fe-kaly - SK/EZ/HC/242 Charakteristika činnosti Druh činnosti Skupina činností Doplňujúce informácie Predpokladaná doba vzniku EZ Charakter súčasnej činnosti skládka priemyselného odpadu zariadenia na nakladanie s odpadmi Okrem hrádze Fe-kalov sa severne od nej nachádza stará skládka, kde bol odpadový materiál najprv voľne ukladaný do starého ramena Váhu. V roku 1971 sa pri HG prieskume spomína kalové pole (stará skládka), ktoré negatívne ovplyvňuje kvalitu podzemnej vody. 60-te roky 20. storočia Zdroj: Register environmentálnych záťaží SR, MŽP SR, 2014 činnosť, podmieňujúca vznik EZ, sa na lokalite vykonáva aj v súčasnosti so zmenšenou intenzitou Tabuľka 23 EZ HC (005) / Hlohovec - Šulekovo - skládky TKO - SK/EZ/HC/243 Charakteristika činnosti Druh činnosti Skupina činností Doplňujúce informácie Predpokladaná doba vzniku EZ Charakter súčasnej činnosti skládka komunálneho odpadu zariadenia na nakladanie s odpadmi Zdroj: Register environmentálnych záťaží SR, MŽP SR, 2014 Ukončenie skládkovania r. 1996, skládky boli čiastočne zahrnuté zeminou a opustené. činnosť, podmieňujúca vznik EZ, sa na lokalite už nevykonáva, prevádzka je opustená Tabuľka 24 EZ HC (002) / Hlohovec - Jašter - ČS PHM - SK/EZ/HC/1230 Charakteristika činnosti Druh činnosti Skupina činností Doplňujúce informácie Predpokladaná doba vzniku EZ Charakter súčasnej činnosti čerpacia stanica PHM skladovanie a distribúcia tovarov Vplyvom zastaralých technologických zariadení ako aj pri neustálej manipulácii s pohonnými hmotami mohlo dochádzať k úniku ropných látok do horninového prostredia a podzemných vôd. V r bola stará ČSPHM zlikvidovaná a následne postavená nová. 80-te roky 20. storočia Zdroj: Register environmentálnych záťaží SR, MŽP SR, 2014 činnosť, podmieňujúca vznik EZ, sa na lokalite vykonáva aj v súčasnosti s nezmenenou intenzitou SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 28

29 Tabuľka 25 EZ HC (003) / Hlohovec - olejové hospodárstvo OTC - SK/EZ/HC/1231 Charakteristika činnosti Druh činnosti Skupina činností Doplňujúce informácie Predpokladaná doba vzniku EZ Charakter súčasnej činnosti energetika priemyselná výroba Staré olejové hospodárstvo bolo zlikvidované, lokalita sanovaná a vybudované nové olejové hospodárstvo s požadovanými technickými a ekologickými opatreniami. činnosť, podmieňujúca vznik EZ, sa na lokalite vykonáva aj v súčasnosti s nezmenenou intenzitou Zdroj: Register environmentálnych záťaží SR, MŽP SR, 2014 Klimatické pomery ovplyvňuje predovšetkým zemepisná poloha, t.j. zemepisná šírka určujúca insoláciu, nadmorská výška a orografické pomery. Riešené územie sa nachádza v severozápadnej časti Podunajskej pahorkatiny, severovýchodná časť sa nachádza v južnom výbežku Považského Inovca. Najbližšia meteorologická pozorovacia stanica sa nachádza v Jaslovských Bohuniciach. Územie mesta Hlohovec je na základe klimatických oblastí (Atlas krajiny, Lapin et al.,2002) zaradené do teplej klimatickej oblasti. Teplá oblasť (T) má priemerne 50 a viac letných dní za rok (s denným maximom teploty vzduchu 25 C). Iba severovýchodná časť riešeného územia zasahuje do mierne teplej oblasti, ktorá má priemerne menej ako 50 letných dní za rok (s denným maximom teploty vzduchu 25 C) a júlový priemer teploty vzduchu 25 C. Katastrálne územie Šulekovo a západná časť katastrálneho územia Hlohovec (pás široký cca 1 km) sa nachádza v teplej oblasti (T) v okrsku T2 teplý, suchý, s miernou zimou, pre ktorý sú charakteristické teploty v januári do -3 C, Iz = -20 až -40. Centrálna časť katastrálneho územia Hlohovec sa nachádza v okrsku T4 teplý, mierne suchý, s miernou zimou, pre ktorý sú charakteristické teploty v januári nad - 3 C, letné dni nad 50, Iz = 0 až -20. Severovýchodná časť k. ú. Hlohovec, do ktorej zasahuje južný výbežok Považského Inovca sa nachádza v okrsku mierne teplý, vlhký, s chladnou až studenou zimou, dolinový/kotlinový, pre ktorý sú charakteristické teploty v januári do-3 C, v júli nad 16 C, letné dni do 50, Iz = 60 až 120. Tabuľka 26 Charakteristika klimatických okresov v riešenom území Klimatická oblasť Kód Klimatický okrsok Charakteristika okrsku Teplá oblasť (T) - priemerne 50 a viac letných dní za rok (s denným maximom teploty vzduchu 25 C) T2 T4 teplý, suchý, s miernou zimou teplý, mierne suchý, s miernou zimou január > -3 C, letné dni nad 50, Iz = -20 až-20 január > -3 C, letné dni nad 50, Iz = 0 až 20 Mierne teplá oblasť (M) - priemerne menej ako 50 letných dní za rok (s denným maximom teploty vzduchu 25 C, júlový priemer teploty vzduchu 16 C) M5 M6 mierne teplý, vlhký, s chladnou až studenou zimou, dolinový/kotlinový mierne teplý, vlhký, vrchovinový január -3 C, júl 16 C, letné dni do 50, Iz = 60 až 120 júl 16 C, letné dni 50, Iz = 60 až 120, prevažne nad 500 m n. m. Teplotné pomery Z uvádzaných priemerných mesačných teplôt vyplýva, že najteplejšie mesiace sú júl, jún a august a najchladnejšie mesiace sú január a február. Podľa pozorovaní v rokoch 2008 až 2012 sa priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje okolo 10,3 C. V roku 2012 bola absolútna maximálna teplota zaznamenaná v júli 36,3 C a absolútna minimálna teplota vo februári 15,1 C. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 29

30 Tabuľka 27 Priemerné mesačné teploty vzduchu v rokoch , stanica Jaslovské Bohunice Rok/ mes. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Priem. roč. teplota ( C) ,9 3,1 5,3 10,7 15,2 19,7 20,3 19,8 14,6 10,9 6,7 2,6 10, ,7 0,4 5,1 14,6 15,8 17,6 21,2 20,8 17,4 9,6 6,0 0,5 10, ,4 0,0 5,3 10,4 14,7 18,8 22,0 19,4 14,0 7,7 7,6-2,8 9, ,1-0,9 5,6 12,3 14,7 18,8 18,8 20,4 17,4 9, ,8 10, ,1-3,0 6,9 11,3 16,9 20,1 22,0 21,4 16,8 10,0 7,2-1,8 10,7 Zdroj: Ročenky klimatologických pozorovaní , stanica Jaslovské Bohunice, SHMÚ, 2014 Zrážkové pomery Priemerný ročný úhrn zrážok v rokoch 2008 až 2012 predstavuje 614 mm. Najvyššie denné úhrny zrážok sa vyskytujú v období búrok v letných mesiacoch, a najmenšie množstvo zrážok v októbri. V roku sa vyskytlo 28 dní s úhrnom zrážok nad 5 mm a 18 dní s úhrnom zrážok nad 10 mm. Tabuľka 28 Mesačné úhrny zrážok v rokoch , stanica Jaslovské Bohunice Rok/ mes. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Ročný úhrn (mm) ,1 21,1 42,1 35,2 49,9 81,3 132,0 48,7 51,6 24,9 31,1 38,4 583, ,0 60,1 58,9 7,8 58,1 121,5 61,0 49,8 9,5 52,3 50,2 69,1 629, ,1 31,5 20,7 64,8 163,8 88,8 91,2 121,4 96,3 26,4 60,9 39,4 870, ,7 8,0 35,5 31,7 62,4 141,9 81,6 15,6 23,0 35,2 1,0 31,3 499, ,6 29,0 5,9 15,5 45,1 40,1 81,9 13,1 29,6 80,5 23,8 64,9 487,0 Zdroj: Ročenky klimatologických pozorovaní , stanica Jaslovské Bohunice, SHMÚ, 2014 Veterné pomery Veterné pomery podmieňujú miestne orografické podmienky, nakoľko riešené územie sa nachádza na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Považského Inovca. Územie sa nachádza v oblasti, pre ktorú je typická cirkulácia vzduchu s prevládajúcimi vetrami severozápadných smerov s vysokou priemernou rýchlosťou. Priemerná ročná rýchlosť vetra v roku 2012 bola 3,6 m.s -1. Tabuľka 29 Priemerná rýchlosť vetra, stanica Jaslovské Bohunice (m/s) Rok/mes. l. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Priemer ,0 4,4 5,0 4,9 3,7 2,8 4,3 3,5 4,3 3,7 4,7 5,1 4, ,2 5,8 5,5 4,4 4,3 4,0 3,8 3,5 3,3 4,6 3,7 3,9 4, ,2 5,6 5,2 4,1 5,1 5,2 4,0 3,4 4,1 4,5 4,4 5,0 4, ,7 4,5 4,7 4,2 4,0 3,9 4,5 2,9 3,4 3,3 2,5 2,7 3, ,3 4,8 4,4 4,0 3,7 2,8 3,2 2,9 3,3 3,1 3,7 2,8 3,6 Zdroj: Ročenky klimatologických pozorovaní , stanica Jaslovské Bohunice, SHMÚ, 2014 SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 30

31 Tabuľka 30 Relatívna početnosť výskytu smerov vetra, stanice Jaslovské Bohunice Rok S SV V JV J JZ Z SZ CALM Zdroj: Ročenky klimatologických pozorovaní , stanica Jaslovské Bohunice, SHMÚ, 2014 Ochrana ovzdušia v Slovenskej republike je zakotvená v zákone č. 137/2010 Z. z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z európskej legislatívy. Ovzdušie je najvýraznejšie poškodenou zložkou životného prostredia. V rámci okresu je ovplyvnené existujúcimi veľkými, strednými a malými zdrojmi znečistenia ovzdušia, automobilovou dopravou, ale aj prenosmi emisií zo vzdialených zdrojov. V zmysle Environmentálnej regionalizácie Slovenskej republiky (SAŽP, 2010) sa riešené územie nenachádza v zaťaženej oblasti. Je situované severne od Dolnopovažskej zaťaženej oblasti. Západná časť riešeného územia sa nachádza v prostredí narušenom až silne narušenom a východná časť územia sa nachádza vo vyhovujúcom prostredí. V nasledujúcich tabuľkách sa nachádza prehľad vývoja množstva základných znečisťujúcich látok v okresoch Hlohovec a Trnava v rokoch 2004 až Z uvedeného prehľadu možno skonštatovať, že vývoj množstva znečisťujúcich látok v okrese Hlohovec má mierne nepriaznivý charakter, nakoľko množstvá NO 2 a CO mierne stúpajú a množstvá SO 2 a TZL stagnujú. Tabuľka 31 Množstvo emisií základných znečisťujúcich látok zo stacionárnych zdrojov znečistenia ovzdušia v okrese Hlohovec v rokoch (t/rok) Rok SO2 (t) NO2 (t) CO (t) TZL (t) TOC ,99 40,40 188,00 10,13 71, ,26 35,35 135,80 10,11 24, ,99 32,84 54,92 8,03 34, ,27 52,91 35,98 8,92 43, ,98 82,11 42,90 10,74 80, ,51 89,43 36,12 12,48 52, , ,137 39,125 12,007 93, , , ,246 22,874 68, , ,758 88,389 15,16 56, ,48 136,93 48,55 11,84 99, ,23 112,54 40,28 11,50 133,23 Zdroj: NEIS, 2016 SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 31

32 Tabuľka 32 Množstvo emisií základných znečisťujúcich látok zo stacionárnych zdrojov znečistenia ovzdušia v okrese Trnava v rokoch (t/rok) Rok SO2 (t) NO2 (t) CO (t) TZL (t) TOC ,16 392,52 781,30 92,75 296, ,42 369,30 946,96 73,28 294, ,63 375,22 814,04 67,69 409, ,68 391,66 957,11 76,10 584, ,80 438,13 759,91 76,78 532, ,13 290,15 177,64 60,28 439, , , ,107 73, , , , ,032 80, , ,54 288, ,788 69, , ,12 337,79 116,46 72,36 359, ,13 299,75 91,18 78,82 432,20 Zdroj: NEIS, 2016 Graf 1 Vývoj emisií ZZL zo stacionárnych zdrojov v okrese Hlohovec v rokoch SO2 (t) NO2 (t) CO (t) TZL (t) V meste Hlohovec bolo v roku 2014 evidovaných 29 prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktorí prevádzkovali 46 zdrojov znečisťovania ovzdušia, z toho 4 veľké zdroje znečisťovania ovzdušia a 42 stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Najvýraznejším znečisťovateľom ovzdušia je Bekaert Hlohovec a. s., ďalším výrazným znečisťovateľom je Saneca Pharmaceuticals, a.s. (býv. Zentiva), pričom na znečisťovaní ovzdušia má v súčasnosti ešte značný podiel aj bytové hospodárstvo mesta. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 32

33 Tabuľka 33 Prehľad veľkých zdrojov znečistenie ovzdušia v riešenom území P. č. Prevádzkovateľ Názov zdroja Zdro znečistenia T. príkon (MW) 1. BEKAERT Hlohovec a.s., Mierová 2317, , Hlohovec 2. EPP Slovensko s.r.o., 4, Terezov 4, , Hlohovec 3. Faurecia Slovakia s.r.o., Priemyselná 1, , Hlohovec 4. Saneca Pharmaceuticals a. s., Nitrianska, , Hlohovec VII. Výroba a súvisiace činnosti I. Chov ošípaných II. Výroba plastových prvkov pre automobily III. Výroba farmaceutických produktov Veľký zdroj povrchové úpravy kovov, nanášanie povlakov a súvisiace činnosti okrem úprav s požitím org. Rozpúšťadiel a práškového lakovania, technologické zdroje Veľký zdroj Veľkochov hosp. zvierat s projektovaným počtom chovných zvierat: a) ošípané s hmot. Nad 30 kg. Veľký zdroj spracovanie a povrchové úpravy s použitím org. Rozpúšťadiel podľa projektovanej spotreby org. rozpúšťadiel v t/rok Veľký zdroj výroba farmaceutických produktov s projektovanou spotrebou org. rozpúšťadiel v t/h. Zdroj: Okresný úrad Hlohovec, odbor starostlivosti o životné prostredie, 2015 Druh paliva 28,845 Zemný plyn - naftový - Technológia bez spaľovania 5,24 Zemný plyn naftový, Propán-bután - Technológia bez spaľovania Tabuľka 34 Prehľad emisií základných znečisťujúcich látok veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia (2013) Názov prevádzkovateľa SO 2 (t) NO x (t) CO (t) TZL (t) org. látky (t) Saneca Pharmaceuticals a.s. 0,015 2,67 0,895 1,73 3,193 BEKAERT Hlohovec, a.s. 0,115 18,69 7,548 0,958 10,331 Faurecia Slovakia s.r.o. 0,01 1,632 0,633 1,532 73,159 V súvislosti s rozšírením výroby v závode Faurecia Slovakia Hlohovec, bolo vypracované imisnoprenosné posúdenie rozptylová štúdia 7, ktoré vyplynulo z rozsahu hodnotenia podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe záverov výsledkov posúdenia bolo konštatované, že hodnotené znečisťujúce látky od stavby Rozšírenie výroby v závode Faurecia Slovakia v Hlohovci spĺňajú povolené limitné hodnoty znečistenia ovzdušia pre ochranu zdravia ľudí v posudzovanom území a podmienky stanovené pre zdroje znečistenia ovzdušia. Okrem domácich zdrojov znečistenia kvalitu ovzdušia nepriaznivo ovplyvňuje aj diaľkový prenos škodlivín a škodliviny pochádzajúce z mobilných zdrojov znečistenia dopravné exhalácie. Dopravné koridory s intenzívnou prevádzkou okrem produkcie emisií predstavujú aj výrazné zdroje hluku. V meste Hlohovec bolo v roku 2016 evidovaných 42 prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktorí prevádzkujú 71 malých zdrojov znečisťovania ovzdušia. 4.1 Povrchové vody Hydrogeologické a hydrologické pomery sú podmienené mnohými faktormi, ako napr. klimatické a geomorfologické pomery, zalesnenie. Tieto základné faktory podmieňujú vznik podzemných vôd, ich akumuláciu, obeh v horninovom prostredí, formovanie ich chemizmu a výstup na povrch. 7 Imisno-prenosové posúdenie stavby Rozptylová štúdia Rozšírenie výroby v závode Faurécia Slovakoa v Hlohovci, RNDr Brozman 2011 SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 33

34 Z hľadiska hydrologického členenia zaraďujeme riešené územie do povodia Dunaja, oblasti povodia Váhu a čiastkových povodí: Váh od ústia Biskupického kanála po ústie Nitry ( ), Nitra od ústia Bebravy po ústie Žitavy a Malej Nitry (vrátane) ( ), Dolný Dudváh po sútok s Čiernou vodou ( ). Vodné toky V rámci siete vodných tokov majú dominantné postavenie toky Váh a Horný Dudváh, ktoré priberajú ďalšie toky v riešenom území. Váh predstavuje najvýznamnejší tok v riešenom území. Preteká mestom zo severu na juh a oddeľuje od seba časti Hlohovec a Šulekovo. Podľa hydrologických charakteristík patrí územie Hlohovca do vrchovinno-nížinnej oblasti, rieky tu majú snehovo-dažďový typ odtoku, s maximálnymi prietokmi v apríli a minimálnymi v januári až februári. Priemerný ročný prietok bol 110,409 m 3 /s, maximálny prietok 479,079 m 3 /s, minimálny prietok 27,716 m 3 /s (údaj z roku 2011). Priemerný ročný stav je 158 cm, maximálny 288 cm, minimálny 116 cm. Rieka Váh vstupuje na územie mesta Hlohovec s povodím o rozlohe ,5 km 3 s dlhodobým priemerným prietokom Q a = 148 m 3 /s, Q 355 = 36,0 m 3 /s a Q 100 ročnej vody = m 3 /s. Rieka Váh je obojstranne ohrádzovaná, čo zabezpečuje ochranu okolitého územia proti povodniam. Horný Dudváh predstavuje časť toku Dudváhom, ktorý predstavuje jednostranne rozvinutú rieku s prirodzenými prítokmi iba z pravej strany, z dôvody vysokého agradačného valu Váhu. Horný Dudváh označuje tok rieky od odbočenia z koryta Dubovej po zaústenie do koryta Váhu pri Siladiciach. Je to pravostranný prítok Váhu s dĺžkou 42,1 km a povodím 498,6 km². Horný Dudváh tečie severojužným smerom v západnej časti k. ú. Šulekovo. Celý úsek je zregulovaný. Hlohovský kanál predstavuje regulovaný kanál, ktorý vedie od ramena Váhu popri východnej hranici zastavaného územia Hlohovec, ďalej pokračuje JV smerom popri železnici. Zelenický kanál predstavuje regulovaný vodný kanál, ktorý pramení južnej časti k. ú. Šulekovo v lokalite Richtárske. Tečie južným smerom vo výbežku k. ú. Šulekovo, v najjužnejšej časti ústi do Horného Dudváhu. Celý tok je regulovaný. Andač Je to pravostranný prítok Radošinky, má dĺžku 16 km a je tokom V. rádu. Pramení v lokalite Mestské lúky v juhovýchodnej časti k. ú. Hlohovec. Tok je regulovaný. Drahovský kanál predstavuje kanál vedený z vodnej nádrže Sĺňava po pravej strane Váhu, ktorý bol v rokoch vybudovaný ako prívodný kanál k vodnej elektrárni Madunice. Drahovský kanál sa spája s Váhom pri severozápadnej hranici k. ú. Hlohovec. Červenický kanál pramení v k. ú. Červeník v lokalite Andač, tečie južným smerom cez k. ú. Trakovice a Bučany. Dolný úsek v dĺžke 1,3 km tečie na hranici k. ú. Šulekovo a vlieva sa do Horného Dudváhu. Celý tok je regulovaný. Vodné plochy V riešenom území sa nachádza niekoľko vodných plôch (Zelená voda, Peterské štrkovisko, Malý Váh a Zelenické štrkoviská), ktoré vznikli ťažbou štrku. V súčasnosti už ťažba neprebieha, štrkoviská sú využívané na rekreáciu a rybolov. Vodné dielo Sereď Hlohovec V roku 2006 bola vypracovaná projektová dokumentácia na VD Sereď Hlohovec pre objednávateľa TOP OPTIMAL s.r.o Praha. Projektovú dokumentáciu pre Derivačné riešenie VD Sereď Hlohovec pre územné rozhodnutie vypracoval HYDROINVEST s.r.o Bratislava ako generálny projektant. Stavba bude umiestnená v inundačnom území Váhu, v úseku vymedzenom koncom zdrže VD Kráľová a vyústením odpadového kanála od VE Madunice do Váhu, jednotlivé objekty budú rozložené v línii dlhej cca 24 km v smere sever Hlohovec, juh Sereď. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 34

35 Vodné dielo Sereď Hlohovec bude viacúčelové dielo, ktoré je zároveň súčasťou strategickej investície projektu Vážskej vodnej cesty. Jeho význam spočíva hlavne v tom, že svojím umiestnením umožňuje prepojenie plavebnej cesty Dolného Váhu s plavebnou cestou vedenou v derivačných kanáloch Vážskej kaskády. Vodné dielo bude poskytovať: Energetické využitie navrhnuté technické riešenie VD umožní vyrobiť na VE Sereď v priemernom hydrologickom roku 187,45 GWh elektrickej energie Zabezpečenie plavby na VD vybudovanie plavebnej komory a plavebnej dráhy, ktorá umožní prepojenie plavebnej dráhy vedenej korytom Dolného Váhu od Komárna po Kráľovú, do plavebnej dráhy vedenej v derivačných kanáloch Vážskej kaskády až po Žilinu Protipovodňová ochrana územia v dĺžke cca 25 km Zabezpečenie závlahovej vody Ťažba štrku pri pravidelnej údržbe plavebnej dráhy Rekreačno-športové využitie vodnej plochy Z PD VD Sereď Hlohovec vyplýva, že lokalita VD bude zasahovať aj infraštruktúru spádovej oblasti Hlohovca, z toho vyplýva realizácia vyvolaných investícii a to preložky vodovodných a kanalizačných potrubí v lokalite vodného diela, najmä na nábreží v Hlohovci. Na VD Sereď Hlohovec, derivačný variant bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. Toto rozhodnutie vydal Krajský stavebný úrad, Trnava odbor stavebného poriadku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť Minerálne pramene V riešenom území nie sú evidované minerálne pramene. 4.2 Podzemné vody Riešené územie mesta Hlohovec zasahuje sa nachádza v týchto kvartérnych a predkvartérnych útvaroch podzemných vôd: SK P Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Váhu, Nitry a ich prítokov J. časti oblasti povodia Váh V útvare podzemnej vody SK P sú ako kolektorské horniny zastúpené najmä aluviálne a terasové štrky, piesčité štrky, piesky, proluviálne sedimenty stratigrafického zaradenia pleistocén - holocén. V hydrogeologických kolektoroch útvaru prevažuje medzizrnová priepustnosť. Priemerný rozsah hrúbky zvodnencov je m. V rámci chemického zloženia podzemných vôd prevažujú v katiónovej časti Ca 2+ a Mg 2+ ióny, v aniónovej HCO 3-. Vplyv znečistenia sa odráža vo zvýšených obsahoch SO 4 2- a Cl -. Podľa Palmer-Gazdovej klasifikácie sú podzemné vody v útvare SK P najčastejšie základného výrazného až nevýrazného Ca-HCO 3 typu, prípadne prechodného Ca-Mg- HCO 3 typu. Hodnoty mineralizácie vypočítané z objektov sledovania kvality podzemných vôd radia tieto vody k stredne až vysoko mineralizovaným. SK P Medzizrnové podzemné vody Podunajskej panvy a jej výbežkov oblasti povodia Váh V útvare podzemnej vody SK P sú ako kolektorské horniny zastúpené najmä jazerno-riečne sedimenty najmä piesky a štrky, íly stratigrafického zaradenia neogén. V hydrologických kolektoroch útvaru prevažuje medzizrnová priepustnosť. Priemerný rozsah hrúbky zvodnencov je m. Vo väčšine pozorovacích objektov v katiónovej časti dominuje Ca 2+ a v aniónovej HCO 3-. Podľa Palmer- Gazdovej klasifikácie sú medzizrnové podzemné vody Podunajskej panvy a jej výbežkov oblasti povodia Váh zaradené medzi základný výrazný Ca-HCO 3 typ. Podľa minerazliácie radíme medzizrnové podzemné vody Podunajskej panvy a jej výbežkov oblasti povodia Váh medzi vody so zvýšenou až vysokou mineralizáciou ( mg.l 1- ). SK20011KF Dominantné krasovo - puklinové podzemné vody J časti Považského Inovca oblasti povodia Váh SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 35

36 V útvare podzemnej vody SK20011KF sú ako kolektorské horniny zastúpené najmä vápence a dolomity stratigrafického zaradenia mezozoikum trias. V hydrologických kolektoroch útvaru prevažuje krasovo-puklinová priepustnosť. Dominantné krasovo-puklinové hydrogeologické štruktúry sú odvodňované prevažne prameňmi na obvode štruktúr, prípadne na okraji pohoria, v menej priepustných súvrstviach a horninách kryštalinika je smer prúdenia konformný so sklonom terénu. V pozorovacích objektov v katiónovej časti dominuje Ca 2+ a Mg 2+ a v aniónovej HCO 3-. Podľa Palmer- Gazdovej klasifikácie sú podzemné vody tohto útvaru zaradené medzi základný nevýrazný Ca-Mg- HCO 3 typ. Hodnota mineralizácie bola v roku 2011 nameraná v rozsahu mg.l Kvalita povrchových a podzemných vôd Kvalita povrchových vôd Hodnotenie kvality povrchových vôd sa v súlade s 4a, ods. 1 zákona 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov vykonáva v povodiach, čiastkových povodiach a v útvaroch povrchových vôd. Porovnanie súlad/nesúlad s hodnotami uvedenými v prílohe č. 1 alebo č. 2 k NV č. 269/2010 Z. z. hovorí o vyhovujúcej/nevyhovujúcej kvalite vody a v prípade negatívneho výsledku indikuje potrebu realizácie opatrení. Kvalita povrchových vôd sa hodnotí v každom mieste monitorovania vo vzťahu k všeobecným požiadavkám na kvalitu povrchových vôd. Kvalita vody v povodí Váhu je ovplyvňovaná najmä bodovými zdrojmi znečistenia (priemyselnými a komunálnymi odpadovými vodami), keďže Považie patrí k priemyselne najviac rozvinutým oblastiam Slovenska. Nezanedbateľný je aj vplyv výraznej regulácie hlavného toku, keďže sa na ňom nachádza sústava energetických vodných diel a kanálov. Na rieke Váh ovplyvňujú kvalitu vody najmä veľké mestské aglomerácie odvádzajúce odpadové vody do toku (prípadne do jeho prítokov): Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Žilina, Považská Bystrica, Púchov, Dubnica, Trenčín, Trenčianska Teplá, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Stará Turá, Hlohovec, Sereď, Galanta, Šaľa a Trnava. Z významnejších priemyselných zdrojov (s vlastnou ČOV alebo zaústených do mestskej kanalizácie) je potrebné spomenúť najmä: TESLA Liptovský Hrádok, Mondi Business Paper SCP Ružomberok, priemyselná oblasť stredného Považia (zdroje v Žiline a okolí: Kia Motors Slovakia, Aquachemia, Kinex Bytča, Continental Matador Púchov, ZVS Dubnica, Považské strojárne Považská Bystrica, Letecké opravovne Trenčín, Emerson a Palma-Tumys N.Mesto n.v.), Bekaert a Saneca Pharmceuticals, a.s. V riešenom území sa nachádza 1 sledovaný profil na kvalitu povrchových vôd toku Váh - monitorovacie miesto - Hlohovec. Na toku Váh boli v rokoch 2011 a 2012 splnené požiadavky sledovaných ukazovateľov na kvalitu povrchovej vody definované v zmysle prílohy č. 1 k NV 269/2010 Z.z. s výnimkou dusitanového dusíku a absorbovateľného organicky viazaného halogénu (2012). Tabuľka 35 Váh prehľad nesplnenia požiadaviek na kvalitu vody v rokoch Rok NEC Tok Monitorované miesto Riečny km Ukazovatele nevyhovujúce požiadavkám na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č. 1 Časť A Časť B Časť C Časť E 2010 V367000D Váh Nad Sereďou 81, V367000D Váh Nad Sereďou 81,0 N-NO V367000D Váh Nad Sereďou 81,0 N-NO V367000D Váh Nad Sereďou 81, V367000D Váh Nad Sereďou 81,0 N-NO 2, AOX V339010D Váh Hlohovec 100, V339010D Váh Hlohovec 100,7 N-NO V339010D Váh Hlohovec 100,7 N-NO 2, AOX V342010D Váh H. Zelenice 92, V342010D Váh H. Zelenice 92,5 N-NO SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 36

37 Rok NEC Tok Monitorované miesto Riečny km Ukazovatele nevyhovujúce požiadavkám na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č. 1 Časť A Časť B Časť C Časť E 2012 V342010D Váh H. Zelenice 92,5 N-NO Zdroj: Hodnotenie kvality povrchovej vody Slovenska za rok 2010, MŽP SR, 2011; Hodnotenie kvality povrchovej vody Slovenska za rok 2011, MŽP SR, 2012; Hodnotenie kvality povrchovej vody Slovenska za rok 2012, MŽP SR, 2013; Hodnotenie kvality povrchovej vody Slovenska za rok 2013, MŽP SR, 2014; Hodnotenie kvality povrchovej vody Slovenska za rok 2014, MŽP SR, 2015 Drahovský kanál predstavuje umelý kanál, ktorého kvalita vody je ovplyvňovaná popri bodovom komunálnom znečistení najmä difúznym znečistením z poľnohospodárskej činnosti v povodí toku. Tabuľka 36 Drahovský kanál prehľad nesplnenia požiadaviek na kvalitu vody v rokoch Rok NEC Tok Monitorované miesto 2011 V339010D Drahovský kanál 2012 V339010D Drahovský kanál VD pod VD pod Sĺňava, Sĺňava, Riečny km Ukazovatele nevyhovujúce požiadavkám na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č. 1 Časť A Časť B Časť C Časť E 10,8 N-NO ,8 N-NO Zdroj: Hodnotenie kvality povrchovej vody Slovenska za rok 2011, MŽP SR, 2012, Hodnotenie kvality povrchovej vody Slovenska za rok 2012, MŽP SR, Kvalita podzemných vôd Doteraz používané rozdelenie monitorovacích objektov do 26 vodohospodársky významných oblastí sa v súlade s požiadavkami Rámcovej smernice o vodách nahradilo 75 vodnými útvarmi, pričom 16 je kvartérnych a 59 predkvartérnych. Hodnotenie kvality podzemných vôd je v zmysle vyhlášky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Znečistenie podzemných vôd pochádza z infiltrácie povrchových vôd do riečnych sedimentov, z priemyselných hnojív, znečistených zrážkových vôd, skládok odpadov, septikov a poľnohospodárskej výroby. V riešenom území je monitorovaná kvalita podzemných vôd v nasledovných útvaroch: SK P Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Váhu, Nitry a ich prítokov J. časti oblasti povodia Váh Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Váhu, Nitry a ich prítokov j. časti oblasti povodia Váh sú ovplyvňované antropogénnou činnosťou vo všetkých častiach útvaru. Táto oblasť patrí medzi najznečistenejšie časti Slovenska, kde sa vplyv antropogénneho znečistenia na podzemné vody kvartérnych útvarov prejavuje v celom útvare. V skupine základný fyzikálnochemický rozbor prekročili limitnú hodnotu RL 105, Mn, NO 3-, Fe, Fe 2+ a ďalšie. Južná časť kvartérnych náplavov Váhu a Nitry je pomerne významne priemyselne zaťažená, čo sa odráža aj na prekročeniach Cl - a SO 4 2-, ako dôsledok produkcie odpadov. Tabuľka 37 Ukazovatele prekračujúce prahové a limitné hodnoty v rokoch 2013 a 2007 Č. objektu Názov objektu Ukazovatele prekračujúce prahové a limitné hodnoty v r Ukazovatele prekračujúce prahové a limitné hodnoty v r Prahová hodnota Limitná hodnota Prahová hodnota Limitná hodnota Drahovce Cl -, Terbutryn Terbutryn Cl -, Fe, SO4 2-, NO 3- Fe, NO Hlohovec - - Fe, Mn Mn Brestovany Cl -, Fe, Fe 2+, Mn, RL105, SO4 2-, NH 4+, vodiv_25, Fe, Fe 2+, Mn, Naftalén, Fenantrén, SO4 2-, Cl -, Fe, Fe 2+, Mn, RL, SO4 2-, vodiv_25 Cl -, Fe, Fe 2+, Mn, RL, SO4 2-, vodiv_25 SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 37

38 Č. objektu Názov objektu Ukazovatele prekračujúce prahové a limitné hodnoty v r Ukazovatele prekračujúce prahové a limitné hodnoty v r Prahová hodnota Limitná hodnota Prahová hodnota Limitná hodnota DPatrazín, Fenantrén, Naftalén vodiv_25, Zdroj: Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2013, SHMÚ 2014, Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2007, SHMÚ 2009 SK P Medzizrnové podzemné vody Podunajskej panvy a jej výbežkov oblasti povodia Váh V útvare medzizrnových podzemných vôd Podunajskej panvy a jej výbežkov oblasti povodia Váh nebola dosiahnutá nariadením odporúčaná hodnota ukazovateľa nasýtenia vody kyslíkom v ani jednom monitorovacom objekte. Vo vrtoch základného aj prevádzkového monitorovania boli prekročené limitné hodnoty ukazovateľov Fe celk, Fe 2+. Zo špecifických organických látok v podzemných vodách tohto útvaru boli namerané hodnoty koncentrácií vyššie ako pozaďová hodnota najčastejšie u ukazovateľov zo skupiny polyaromatických uhľovodíkov. Práve v tejto skupine došlo aj k prekročeniu fenantrénu. Tabuľka 38 Ukazovatele prekračujúce prahové a limitné hodnoty v rokoch 2013 a 2007 Č. objektu Názov objektu Ukazovatele prekračujúce prahové a limitné hodnoty v r Ukazovatele prekračujúce prahové a limitné hodnoty v r Prahová hodnota Limitná hodnota Prahová hodnota Limitná hodnota 4590 Žlkovce Ratkovce - - Fe, Fenantrén Fenantrén Zdroj: Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2013, SHMÚ 2014, Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2007, SHMÚ Ochrana vodných zdrojov Základný dokument v oblasti ochrany povrchových aj podzemných vôd predstavuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zákone sú implementované všetky právne akty, vrátane 15 smerníc európskych spoločenstiev a európskej únie v oblasti vôd. Zákon o vodách zabezpečuje všestrannú ochranu vôd vrátane ekosystémov, zachovanie a zlepšenie stavu vôd, manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia, zabezpečenie funkcií vodných tokov a bezpečnosť vodných stavieb. Citlivé oblasti Podľa 33 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov sú stanovené citlivé oblasti, ktoré predstavujú vodné útvary povrchových vôd, v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje, a ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Podľa nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti je celé územie Slovenskej republiky je zaradené medzi citlivé oblasti. Zraniteľné oblasti Podľa 34 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov sú vyhlásené zraniteľné oblasti, ktoré tvoria poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých koncentrácia dusičnanov je vyššia ako 50 mg.l -1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Zraniteľné oblasti sú vyhlásené prevažne v nižších polohách s poľnohospodárskou pôdou, kde je riziko ohrozenia vôd vyššou koncentráciou živín, predovšetkým dusičnanmi. Podľa nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti je katastrálne územie mesta Hlohovec zaradené medzi zraniteľné oblasti. Chránená vodohospodárska oblasť V zmysle 31 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov sa vyhlasuje chránená vodohospodárska oblasť, ktorá predstavuje územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 38

39 významnú prirodzenú akumuláciu povrchových a podzemných vôd. Do katastrálneho územia mesta Hlohovec ani jeho širšieho okolia nezasahuje do žiadna chránená vodohospodárska oblasť. Územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu Vodárenský vodný tok predstavuje vodný tok alebo úsek vodného toku, ktorý sa využíva ako vodárenský zdroj alebo ako vodárenský zdroj na odber pitnej vody. Podľa vyhlášky č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov sa v riešenom území nenachádza žiadny vodárenský vodný tok. Vodohospodársky významný vodný tok predstavujú vodné toky a ich ucelené úseky, ktoré sú využívané alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje, alebo plnia inú funkciu (plavba, odber vody pre priemysel a poľnohospodárstvo, rekreácia, hraničný tok a iné). Podľa vyhlášky č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov pretekajú riešeným územím 3 vodohospodársky významné toky: Váh, Horný Dudváh a Drahovský kanál (na hranici k. ú. Hlohovec). Tabuľka 39 Prehľad vodohospodársky významných tokov P. č. Názov toku Č. hydrologického povodia Dĺžka toku v k. ú. (km) 90. Váh , Drahovský kanál Horný Dudváh ,83 Ochranné pásma vodárenských zdrojov Podľa 32 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov sa vyhlasujú ochranné pásma vodárenských zdrojov I., II. a III. stupňa za účelom ochrany výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov. Ochranné pásma sú zároveň pásmami hygienickej ochrany podľa 4 ods. 1 písm. j) zákona č. 596/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Základným zdrojom pitnej vody pre mesto Hlohovec sú miestne vodné zdroje na pravom brehu toku Váh, južne od ochrannej hrádze a severne nad železničnou traťou č Sú to studne S 1 S 3, S 5, S 6. Ochrana vodných zdrojov proti znehodnoteniu vody v zmysle platných legislatívnych opatrení Ministerstva zdravotníctva SR a rozhodnutím ONV OPLVH Trnava z je stanovená nasledovnými stupňami pásiem hygienickej ochrany: PHO I. stupňa, PHO II. stupňa vnútorné PHO II. stupňa vonkajšie. Minerálne pramene V katastrálnom území mesta Hlohovec nie sú evidované minerálne pramene a pramenné oblasti využívané pre zásobovanie obyvateľstva. Pôda predstavuje významný krajinný prvok s nezastupiteľnou energetickou a bioprodukčnou funkciou. Je výsledkom vzájomného prenikania a pôsobenia atmosféry, hydrosféry, litosféry a biosféry. Je s nimi tesne spätá, a preto detailne odráža súčasnú a čiastočne i minulú štruktúru krajiny. Kvalita pôdneho krytu je výrazným činiteľom podmieňujúcim existenciu určitých typov rastlinstva a živočíšstva v krajine. Zároveň je i významným prírodným zdrojom s nezastupiteľnou produkčnou funkciou, ktorá je jedným z najdôležitejších existenčných faktorov ľudskej spoločnosti. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 39

40 5.1 Charakteristika pôdnych pomerov Pôdne typy Pri analýze vlastností pôd a ich priestorového rozloženia sa v rámci záujmového územia vychádzalo z mapy bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ). V riešenom území boli identifikované nasledujúce typy pôd: černozeme fluvizeme typické karbonátové fluvizeme glejové fluvizeme typické kambizeme pseudoglejové kambizeme typické kambizeme na flyši V nasledovnej tabuľke sa nachádza prehľad pôdnych typov v riešenom území. Najväčšie zastúpenie majú fluvizeme typické karbonátové 79,56 %. Tabuľka 40 Prehľad pôdnych typov v k. ú. Hlohovec a Šulekovo Pôdy typ Rozloha (ha) Podiel (%) fluvizeme typické karbonátové 3348,30 79,56 kambizeme pseudoglejové 399,03 9,48 kambizeme typické 216,87 5,15 černozeme 178,29 4,24 kambizeme na flyši 39,10 0,93 fluvizeme glejové 17,57 0,42 fluvizeme typické 9,48 0,23 Spolu: 4208,63 100,00 Zdroj: VÚPOP, 2016 Tabuľka 41 Charakteristika hlavných pôdnych jednotiek v k. ú. Hlohovec a Šulekovo BPEJ Hlavná pôda jednotka fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové kambizeme typické fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové Sklonitos ť Expozíci a 0-3 rovina pôdy bez skeletu až slabo skeletovité pôdy Skeletovitosť Hĺbka Zrnitosť hlboké pôdy 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 0-3 rovina stredne až silne skeletovité pôdy plytké pôdy (do 30 cm) 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) fluvizeme glejové 0-3 rovina slabo skeletovité pôdy hlboké pôdy (60 cm a viac) fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) ľahké pôdy (piesočnaté a hlinitopiesočnaté) stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy ľahké pôdy (piesočnaté a hlinitopiesočnaté) ťažké pôdy stredne ťažké pôdy ťažké pôdy fluvizeme typické 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a veľmi ťažké pôdy (ílovité a SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 40

41 BPEJ Hlavná pôda jednotka Sklonitos ť Expozíci a Skeletovitosť Hĺbka Zrnitosť karbonátové viac) íly) kambizeme typické fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové 0-3 rovina stredne až silne skeletovité pôdy plytké pôdy (do 30 cm) 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) černozeme 0-3 rovina slabo skeletovité pôdy stredne hlboké pôdy (od 30 do 60 cm) fluvizeme typické karbonátové kambizeme typické fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 0-3 rovina stredne až silne skeletovité pôdy plytké pôdy (do 30 cm) 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 7-12 J, V, Z pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 3-7 J, V, Z pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 3-7 S pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 7-12 J, V, Z pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) fluvizeme typické 7-12 J, V, Z pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) fluvizeme typické karbonátové kambizeme pseudoglejové fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové fluvizeme typické karbonátové kambizeme pseudoglejové kambizeme pseudoglejové 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) J, V, Z pôdy bez skeletu až slabo skeletovité pôdy bez rozlíšenia hĺbky pôdy 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 0-3 rovina pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 7-12 J, V, Z pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 3-7 J, V, Z pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 3-7 S pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) 7-12 J, V, Z pôdy bez skeletu hlboké pôdy (60 cm a viac) J, V, Z pôdy bez skeletu až slabo skeletovité pôdy J, V, Z pôdy bez skeletu až slabo skeletovité pôdy bez rozlíšenia hĺbky pôdy bez rozlíšenia hĺbky pôdy černozeme 3-7 J, V, Z slabo skeletovité pôdy stredne hlboké pôdy (od 30 do 60 cm) černozeme 7-12 J, V, Z slabo skeletovité pôdy stredne hlboké pôdy (od 30 do 60 cm) kambizeme na flyši Zdroj: VÚPOP, J, V, Z stredne až silne skeletovité pôdy bez rozlíšenia hĺbky pôdy stredne ťažké pôdy ľahké pôdy (piesočnaté a hlinitopiesočnaté) stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy ľahké pôdy (piesočnaté a hlinitopiesočnaté) stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažšie pôdy - ľahšie (piesočnatohlinité) stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy stredne ťažké pôdy SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 41

42 5.2 Erózia a kompakcia pôdy Náchylnosť pôdy na fyzickú degradáciu je podrobne popísaná v kapitole C.II.1.4 Geodynamické javy správy o hodnotení. 5.3 Chemická degradácia pôd Chemická degradácia pôd je spôsobená vplyvom rizikových látok anorganickej a organickej povahy z prírodných aj antropických zdrojov, ktoré v určitej koncentrácii pôsobia škodlivo na pôdu, vyvolávajú zmeny jej fyzikálnych, chemických a biologických vlastnosti, negatívne ovplyvňujú produkčný potenciál pôd, znižujú nutričnú, technologickú a senzorickú hodnotu dopestovaných plodín, alebo negatívne vplývajú na vodu, atmosféru, ako aj zdravie zvierat a ľudí. Ukazovatele chemickej degradácie pôd sú spracované z Atlasu krajiny, V rámci hodnotenia kontaminácie pôd sa riešené územie nachádza v oblasti s relatívne čistými pôdami. Z hľadiska náchylnosti pôdy na acidifikáciu prevládajú v k. ú. Hlohovec pôdy na minerálne chudobných substrátoch náchylné na acidifikáciu a v k. ú. Šulekovo karbonátové pôdy nenáchylné na acidifikáciu. V rámci odolnosti pôdy proti intoxikácii sa v k. ú. Hlohovec a k. ú. Šulekovo prejavuje stredná až silná odolnosť pôdy proti intoxikácii kyslou skupinou rizikových faktorov a slabá až stredná odolnosť pôdy proti intoxikácii alkalickou skupinou rizikových faktorov. 5.4 Bonita pôdy Bonita pôdy je podrobne popísaná v kapitole B.I.1.3 Bonita pôdy správy o hodnotení. 5.5 Poľnohospodárska pôda Poľnohospodárska pôda zaberá 3 771,68 ha z celkovej rozlohy riešeného územia, čo predstavuje 59 % z celkovej rozlohy územia. Stupeň zornenia v riešenom území je 0,70, v k. ú. Hlohovec 0,57 a v k. ú. Šulekovo 0,95. Tabuľka 42 Štruktúra poľnohospodárskej pôdy (PP) podľa druhov pozemkov (stav k ) Druh pozemku K. ú. Hlohovec K. ú. Šulekovo Hlohovec spolu Rozloha (ha) Podiel z PP (%) Rozloha (ha) Podiel z PP (%) Rozloha (ha) Podiel z PP (%) Orná pôda 1 366,56 57% 1 282,48 95% 2 649,04 70% Chmeľnice 0,00 0% 0,00 0% 0,00 0% Vinice 504,83 21% 0,07 0% 504,90 13% Záhrady 180,90 7% 49,84 4% 230,75 6% Ovocné sady 52,59 2% 0,00 0% 52,59 1% Trvalé trávnaté porasty 310,60 13% 23,80 2% 334,41 9% Poľnohospodárska pôda 2 415,49 100% 1 356,20 100% 3 771,68 100% Zdroj:ÚGKK SR, Fytogeografické členenie Podľa fytogeografického členenia (Futák, 1980) sa riešené územie nachádza v oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvode eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum) a oblasti Podunajskej nížiny. Z tohto dôvodu tu možno zaznamenať prevahu teplomilnejších prvkov flóry, ktoré sem prenikajú od juhu. Vlastné centrum územia panónskej flóry sa však nachádza podstatne južnejšie a sledované územie sa nachádza na okraji tejto oblasti. Zo severu sem zasahujú pohorím Považský Inovec aj karpatské druhy. Sú to druhy oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), ktorý zahŕňa územie Považského Inovca. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 42

43 Tabuľka 43 Fytogeografické členenie Číslo Fytogeografická oblasť Fytogeografický obvod Fytogeografický okres 9 Oblasť panónskej flóry (Pannonicum) Zdroj: Fytogeografické členenie, J. Futák, 1980 Obvod eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum) Podunajská nížina 6.2 Potenciálna prirodzená vegetácia Výsledky doterajšieho výskumu záujmového územia ukazujú, že takmer 80% vegetácie má náhradný charakter. Prírodné spoločenstvá sú zachované len vo forme menších enkláv v poľnohospodárskej krajine a to zväčša ďalej od toku Váhu, alebo v pahorkatinných polohách Považského Inovca alebo Nitrianskej pahorkatiny. Prírodné ekosystémy pozdĺž Váhu sú nesúvislé, vo veľkej miere ovplyvnené inváziou burinových druhov. Pôvodné dreviny lužných lesov sú na mnohých miestach nahradené topoľovými šľachtencami euamerických topoľov a iných klonov. Fytocenózy stojatých a pomaly tečúcich vôd sú zachované len na veľmi malých plochách, pretože väčšina bočných ramien bola v minulosti odrezaná ochrannou hrádzou, prípadne poklesom vody v hlavnom toku vysušená. Na pahorkatinných stanovištiach sú prirodzené spoločenstvá, či už lesné alebo trávnaté, poznačené zásahmi človeka intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou, výstavbou alebo presadzovaním určitých druhov drevín v porastoch. Existujúce torzá prírodnej vegetácie však majú obrovský význam, pretože sú vývojovými reliktami pod dlhotrvajúcou regresívnou sukcesiou podmienenou človekom. Okrem toho, prostredníctvom zachovalejších spoločenstiev si možno urobiť obraz o ich rekonštrukčnej hodnote. Pôvodná prirodzená vegetácia záujmového územia zobrazuje územie na základe rekonštrukcie vegetácie a charakterizuje tu také fytocenózy, ktoré by sa na základe súčasných klimatických, edafických a hydrologických pomerov vyvinuli bez ovplyvnenia človekom. Jej podkladom je geobotanická mapa ČSSR - Slovenská socialistická republika (Michalko a kol. 1986). Podľa aktualizovaných podkladov tejto mapy možno v záujmovom území rozlíšiť lužné lesy nížinné (Ulmenion), vŕbovo - topoľové lesy (Salicion albae), dubovo - hrabové lesy panónske (Querco robori - Carpinenion betuli), ponticko panónske dubové lesy (Aceri tatarici - Quercion pubescento - roboris) a cerovo - dubové lesy (Quercetum petraeae - cerris). Lužné lesy nížinné (Ulmenion Oberd. 1953) Lužné lesy nížinné zahrňujú vlhkomilné a čiastočne mezohygrofilné lesy (spoločenstvá zväzu Ulmion) rastúce na aluviálnych naplaveninách pozdĺž vodných tokov alebo v blízkosti prirodzených vodných nádrží. Viažu sa na vyššie a relatívne suchšie polohy údolných nív (agradačné valy, riečne terasy, náplavové kužele a pod.), kde ich zriedkavejšie a časovo kratšie ovplyvňujú periodicky sa opakujúce povrchové záplavy alebo kolísajúca hladina podzemnej vody. Boli vyvinuté na fluvizemiach, čierniciach, zriedkavejšie i na glejových pôdach. Vegetácia má bujný vzrast, lebo zásoby prístupných živín sú pomerne veľké a kvalitné, čo súvisí s periodicky sa opakujúcou sedimentáciou riečnych splavenín počas povrchových záplav. V stromovej vrstve sa uplatňujú najmä tvrdé lužné dreviny ako jaseň úzkolistý panónsky (Fraxinus angustifolia subsp. danubialis), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer campestre), čremcha strapcovitá (Padus avium), brest väz (Ulmus leavis), medzi ktoré bývajú hojne primiešané aj niektoré dreviny mäkkých lužných lesov. Krovinné poschodie je zväčša dobre vyvinuté a vyznačuje sa vysokou pokryvnosťou, vyskytujú sa tu hlavne svíb krvavý (Cornus sanquinea), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Euonymus europaea), kalina obyčajná (Viburnum opulus) a i. Bylinný porast je bohatý a druhovo pestrý s druhmi ako čarovník parížsky (Circaea lutetiana), kostrava obrovská (Festuca gigantea), lipkavec marenovitý (Galium rubioides), plamienok plotný (Clematis vitalba), kokorík širokolistý (Polygonatum latifolium), kuklík mestský (Geum urbanum), kozonoha hostcova (Aegopodium podagraria) a i. Tieto porasty boli v minulosti značne rozšírené na širokej nive Váhu a na nive Dudváhu. V riešenom území, na Dolnovážskej nive, dnes z nich ostali len zvyšky v podobe malých lesíkov a remízok. V drevinovom zložení dnešných zachovalých zvyškov lesov prevláda jaseň úzkolistý (Fraxinus SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 43

44 angustifolia), brest hrabolistý (Ulmus minor), topoľ biely (Populus alba), dub letný (Quercus robur) a pristupujú aj dreviny mäkkého lužného lesa. V bylinnom podraste existuje celý rad nitrátofilných druhov, prípadne i niektorých subxerofilných populácií. V súčasnosti je veľká plocha bývalých lužných lesov nížinných premenená na ornú pôdu. Porasty s väčšou rozlohou sa zachovali len v širšom okolí Hlohovca. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 44

45 Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) Sem patria spoločenstvá listnatých lesov (Carpinion betuli), ktoré vytvára najmä dub zimný (Quercus petraea), dub letný (Q. robur), hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campestre), javor mliečny (A. platanoides), brest hrabolistý (Ulmus minor), brest väzový (U. laevis), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (T. platyphyllos), čerešňa vtáčia (Prunus avium), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a iné. Z krovín sa tu vyskytuje zob vtáčí (Ligustrum vulgare), svíb krvavý (Swida sanguinea), trnka obyčajná (Prunus spinosa), lieska obyčajná (Corylus avellana), bršlen bradavičnatý (Euonymus europaea), kalina siripútka (Viburnum lantana) a iné. Pre bylinnú vrstvu sú charakteristické ostrica chlpatá (Carex pilosa), ostrica plstnatá (C. digitata), ostrica Micheliho (C. michelii), zvonček žihľavolistý (Campanula trachelium), reznačka mnohosnubná (Dactylis polygama), mednička jednokvetá (Melica uniflora), kokorík širokolistý (Polygonatum latifolium), zimozeleň menšia (Vinca minor), chochlačka dutá (Corydalis cava), fialka voňavá (Viola odorata), blyskáč záružľolistý (Ficaria calthaefolia), pľúcnik Murínov (Pulmonaria murinii), hrachor jarný (Lathyrus vernus), jastrabník lesný (Hieracium sylvaticum), chlpaňa hájna (Luzula luzuloides), králik chocholatý (Tanacetum corymbosum) a iné. Zaberajú úrodné oblasti nížin, pahorkatín, v stredohoriach vystupujú súvisle do výšky 600 m n.m. a končia sa až v pásme bučín. Z klimatickej stránky osadzujú teplé až mierne teplé oblasti so zrážkami mm. Dubovo-hrabové lesy zaberali kedysi veľké plochy a boli v dubovom vegetačnom stupni najrozšírenejším klimazonálnym vegetačným typom. Dnešné zvyšky sú ešte početné a zaberajú dosť veľké plochy, no na miestach, kde sa v minulosti tieto lesy vyskytovali sú dnes polia a aj iné kultúry. Náhradnými spoločenstvami na miestach dubovo-hrabových lesov sú pasienky a lúky (zväz Cynosurion, menej iné). Stanovištia po týchto lesoch sú pôdne a klimaticky výborné polohy pre ovocinárstvo. Dnešné dubovo-hrabové lesy sú u nás nízke, výmladkové a dosť jednotvárne s prevládajúcimi trávnatými druhmi. Zachovali sa však aj dosť pekné typy, blízke prirodzeným. Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957) Vyskytujú sa prevažne na extrémnych formách reliéfu, ako chrbty a hrebene hôr, prudké a na juh exponované svahy a pod. na alkalických až neutrálnych podkladoch. Na vápencoch a dolomitoch zasahujú tieto dubové lesy v podobe enkláv hlbšie do karpatských pohorí a vystupujú až do výšky okolo 500 m n.m. Spolu so skalnými trávnatými spoločenstvami tvoria zväčša jeden komplex, a to najmä na územiach silne zasiahnutých pastvou a skrasovatených, kde sú v podobe nízkych zakrpatených a hustých zárastov s ostrovčekmi stepných a skalných trávnatých spoločenstiev a krov. Zo stromov najčastejšie prevláda dub plstnatý (Quercus pubescens), dub zimný (Q. petraea), dub cerový (Q. cerris), ďalej jarabina brekyňová (brekyňa, Sorbus torminalis), jarabina mukyňová (mukyňa, S. aria), jarabina grécka (S. graeca), jarabina oskorušová (oskoruša domáca, S. domestica), javor poľný (Acer campestre), jaseň mannový (Fraxinus ornus) a brest hrabolistý (Ulmus carpinifolia). Z krov je hojne zastúpený drieň obyčajný (Cornus mas), čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb), dráč obyčajný (Berberis vulgaris) a ďalšie. Bylinná vrstva je veľmi bohatá a pestrá. Náhradnými spoločenstvami sú najmä spoločenstvá zväzu Festucion valesiacae alebo suché pasienky. Dnešné lesy sú antropogenizované, výmladkové alebo vysadené agátom, ktorý miestami dominuje. Ich stanovištia sú zväčša vhodné pre polia s náročnejšími kultúrami (pšenica, kukurica a pod.), pre vinohrady a sady, ktoré však často trpia nedostatkom vlahy. Cerovo-dubové lesy sú v záujmovom území rekonštruované len na odvápnených sprašiach. Pôdy tu boli chudobnejšie (fluvizeme) a v stromovom poschodí prevládal dub zimný ( Quercus petraea s. l.) nad dubom cerovým (Quercus cerris). V podraste boli bežné druhy rozšírené vo všetkých subxerotermných listnatých lesoch. I tieto spoločenstvá sú premenené na poľnohospodársku pôdu. Dubovo hrabové lesy panónske (Querco robori-carpinenion betuli J. et M. Michalko ined.) Sem patria spoločenstvá listnatých lesov (Carpinion betuli), ktoré vytvára najmä dub zimný (Quercus petraea), dub letný (Q. robur), hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campestre), javor mliečny (A. platanoides), brest hrabolistý (Ulmus minor), brest väzový (U. laevis), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (T. platyphyllos), čerešňa vtáčia (Prunus avium), jaseň štíhly (Fraxinus SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 45

46 excelsior) a iné. Z krovín sa tu vyskytuje zob vtáčí (Ligustrum vulgare), svíb krvavý (Swida sanguinea), trnka obyčajná (Prunus spinosa), lieska obyčajná (Corylus avellana), bršlen bradavičnatý (Euonymus europaea), kalina siripútka (Viburnum lantana) a iné. Pre bylinnú vrstvu sú charakteristické ostrica chlpatá (Carex pilosa), ostrica plstnatá (C. digitata), ostrica micheliho (C. michelii), zvonček žihľavolistý (Campanula trachelium), reznačka mnohosnubná (Dactylis polygama), mednička jednokvetá (Melica uniflora), kokorík širokolistý (Polygonatum latifolium), zimozeleň menšia (Vinca minor), chochlačka dutá (Corydalis cava), fialka voňavá (Viola odorata), blyskáč záružľolistý (Ficaria calthaefolia), pľúcnik murínov (Pulmonaria murinii), hrachor jarný (Lathyrus vernus), jastrabník lesný (Hieracium sylvaticum), chlpaňa hájna (Luzula luzuloides), králik chocholatý (Tanacetum corymbosum) a iné. Zaberajú úrodné oblasti nížin, pahorkatín, v stredohoriach vystupujú súvisle do výšky 600 m n.m. a končia sa až v pásme bučín. Z klimatickej stránky osadzujú teplé až mierne teplé oblasti so zrážkami mm. Dubovo-hrabové lesy zaberali kedysi veľké plochy a boli v dubovom vegetačnom stupni najrozšírenejším klimazonálnym vegetačným typom. Dnešné zvyšky sú ešte početné a zaberajú dosť veľké plochy, no na miestach, kde sa v minulosti tieto lesy vyskytovali sú dnes polia a aj iné kultúry. Náhradnými spoločenstvami na miestach dubovo-hrabových lesov sú pasienky a lúky (zväz Cynosurion, menej iné). Stanovištia po týchto lesoch sú pôdne a klimaticky výborné polohy pre ovocinárstvo. Dnešné dubovo-hrabové lesy sú u nás nízke, výmladkové a dosť jednotvárne s prevládajúcimi trávnatými druhmi. Zachovali sa však aj dosť pekné typy, blízke prirodzeným. Ponticko-panónske dubové lesy (Aceri tatarici Quercion pubescento roboris) Na pôdach so sprašovým podkladom (černozeme, menej čiernice) sa vyskytovali ponticko-panónske dubové lesy (Aceri tatarici - Quercion pubescento - roboris). Hlavnými drevinami tu boli dub plstnatý (Quercus pubescens), dub letný (Quercus robur), dub cerový (Quercus cerris) v podraste s významným floristickým elementom javor tatársky (Acer tataricum). V bylinnom podraste dominovali teplomilné prvky ako napr. kokorík širokolistý (Polygonatum latifolium), sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa) a i. Dnes sú na týchto plochách vinice a orná pôda. 6.3 Reálna vegetácia Lesná vegetácia Lesné porasty sa v riešenom území nachádzajú v izolovaných skupinách v severovýchodnej časti riešeného územia ako súčasť Považského Inovca a v juhovýchodnej časti k. ú. Hlohovec v lokalite Mladý háj. Menšie fragmenty lesných porastov sa nachádzajú v juhovýchodnej časti katastrálneho územia Hlohovec. Plochy lesov podľa údajov Národného lesníckeho centra k 10/2016 tvoria 1 097,11 ha, čo predstavuje 17 % lesnatosť územia, teda o 5 % vyššiu lesnatosť ako je v okrese Hlohovec (12 %). V rámci katastrálnych území Hlohovec a Šulekovo predstavujú hospodárske lesy 975,87 ha (89 %), ochranné lesy 85,59 ha (8 %) a lesy osobitného určenia 35,65 ha (3 %). Ochranné lesy sú vyhlásené ako subkategórie Lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach o rozlohe 13,49 ha a Ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy o rozlohe 72,10 ha. Lesy osobitného určenia sú vyhlásené ako subkategória Lesy v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach (bažantnica Mladý háj) o rozlohe 35,65 ha Sídelná vegetácia Z hľadiska kategorizácie zelene podľa funkčného typu má mesto Hlohovec zastúpené nasledovné funkčné typy zelene: Verejná zeleň park v základnom obytnom území (park pri ul. R. Dilonga) park na vyššom území (park pri kaštieli Zámocký park) menšie parkové plochy (parková úprava na Rázusovej ul., parková úprava pri Dome kultúry) SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 46

47 líniová zeleň (uličné aleje, aleje v sídliskovej zeleni, komunikácia pri rieke Váh) Zeleň bytových a rodinných domov zeleň bytových domov nová zástavba zeleň rodinných domov Zeleň pri občianskej vybavenosti zeleň základnej občianskej vybavenosti rekreačná a športová zeleň zeleň kúpalísk zeleň školských zariadení vyššieho stupňa zeleň zdravotných zariadení zeleň kultúrnych zariadení zeleň ostatnej OV zeleň cintorínov Špeciálna zeleň (ochranná zeleň) priemyselná ochranná zeleň poľnohospodárska ochranná zeleň zeleň dopravných komunikácií Hospodárska zeleň individuálna hospodárska zeleň záhradkárske osady Zeleň v záujmovom území sídelného útvaru individuálna hospodárska zeleň záhradkárske osady Sídelná zeleň je popísaná v smernej časti ÚPN-M Hlohovec v kapitole Sídelná zeleň. 6.4 Živočíšstvo Okolie Hlohovca Živočíšne spoločenstvá mesta tvoria živočíchy, ktoré pôvodne žili na poliach a na okrajoch lesov. Tie, ktoré sa natrvalo usadili v ľudských sídliskách, nazývame synantropné. Z ekologického hľadiska ich môžeme rozdeliť na niekoľko skupín: vonkajšie a vnútorné parazity zvierat a človeka (červy, vši, komáre, muchy), druhy, ktoré robia značné škody na zariadení a zásobách potravín - viaceré druhy mravcov, múčiar obyčajný (Tenebrio molitor), moľa šatná (Tineola biselliela), zrniar čierny (Calandra granaria), zrniarka hrachová (Bruchus pisorum) a zo stavovcov najmä myš domáca (Mus musculus), potkan obyčajný (Sturnus vulgaris), hraboš poľný (Microtus arvalis), škorec obyčajný (Sturnus vulgaris), vrabec domáci (Passer domesticus), druhy zalietajúce do intravilánu za potravou - jastrab krahulec (Accipiter nisus) a sokol myšiar (Falco tinnunculus) v zimných mesiacoch zalietajú na sídliská za drobnými spevavcami, občas zablúdi za holubmi i jastrab veľký (Accipiter gentilis). Ďalej do mesta zalietajú čajky smejivé (Larus ridibundus), havrany (Corvus frugilegus) a straky (Pica pica), ktoré vyhľadávajú odpadky na smetiskách. Chochláče severské (Bombycilla garrulus) prilietajú nepravidelne a vo veľkých kŕdľoch požierajú plody hložín, jabloní alebo jarabiny v stromoradiach ulíc. Na SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 47

48 rumoviskách vyzobávajú semená burín čížiky (Carduelis spinus), hýle (Pyrrhula pyrrhula), zelienky (Carduelis chloris) a stehlíky (Carduelis carduelis). Zo skupiny stavovcov v meste príležitostne získavajú potravu i líšky (v júni 1982 dokonca opakovane na Leninovej ulici), v kurínoch a v klietkach domácich králikov šarapatia lasice (Mustela sp.) a tchor obyčajný (Putorius putorius), veľkú skupinu tvoria vtáky, ktoré si budujú hniezda na domoch alebo v ich blízkosti. Dnešnému prostrediu na sídliskách sa najlepšie prispôsobili belorítky obyčajné (Delichon urbica), na rozdiel od lastovičiek (Hirundo rustica). V novostavbách, v rozličných skládkach materiálu a kamenia bežne hniezdi žltochvost domový (Phoenicurus ochruros) a skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe), v uličných stromoradiach a záhradách najčastejšie hniezdi stehlík obyčajný (Carduelis carduelis), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), škorec obyčajný (Sturnus vulgaris), drozd čierny (Turdus merula), kanárik poľný (Serinus serinus), konôpka obyčajná (Acanthis cannabina) a celkom výnimočne glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes), napríklad v parku na námestí, druhy, ktoré sa vyskytujú v ľudských obydliach a ich okolí celkom nezávisle od človeka. Sú to väčšinou druhy s maximom aktivity v noci, napríklad ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis) a netopiere (Pipistrellus pipistrellus, Myotis myotis). Živočíšstvo zámockého parku má podobné zloženie ako v pôvodných svetlých lesoch, kde bol dostatok úkrytov a potravy. V parku boli zistené druhy - skokan hnedý (Rana temporaria), skokan štíhly (Rana dalmatina), ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), rosnička zelená (Hyla arborea), kunka obyčajná (Bombina bombina), hojne sa vyskytujú užovka obyčajná (Natrix natrix) a jašterica obyčajná (Lacerta agilis). V minulom desaťročí vymizol z dvoch druhov mlokov, ktoré sa predtým bežne vyskytovali v zámockom jazere a prívodnom kanáli, mlok veľký (Triturus cristatus) a mlok obyčajný sa stal zriedkavým. Dominantnou skupinou živočíchov v zámockom parku sú vtáky, spomedzi ktorých vynikajú havrany poľné (Corvus frugilegus), ktoré vytvorili početnú kolóniu v korunách platanov. V nižšom poschodí platanov hniezdia škorce (Sturnus vulgaris) a kavky (Corvus monedula). Zriedkavo tu zahniezdi i holub hrivnák (Columba palumbus). V hustých bylinných porastoch v jazierku vyhniezdili aj typické vodné vtáky, a to kačice divé (Anas platyrhynchos) a sliepočky vodné (Gallinula chloropus). V posledných rokoch môžeme konštatovať, že v zámockom parku sa iba výnimočne objavujú sovy - občas kuvik obyčajný (Athene noctua) a niekoľko zimujúcich myšiarok ušatých (Asio otus). Úplne vymizli plamienky driemavé (Tyto alba), ktoré tu predtým hniezdili. Zloženie spevavého vtáctva je pomerne pestré. Patria sem drozd plavý (Turdus philomelos), drozd čierny (Tudrus merula), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), penica popolavá (Sylvia curruca), slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos), muchár sivý (Muscicapa striata), muchárik čiernohlavý (Ficedula hypoleuca), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), červienka obyčajná (Erithacus rubecula), brhlík obyčajný (Sitta europaea), glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes), sýkorka veľká (Parus major), sýkorka belasá (Parus caeruleus), kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collybita), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus). Z väčších druhov tu hniezdi ďateľ veľký (Dendrocopos major), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), žlna zelená (Picus viridis), hrdlička poľná (Stroptopelia turtur), vlha obyčajná (Oriolus oriolus). Spoločenstvo drobných zemných cicavcov tvoria bežne rozšírené druhy - krt obyčajný (Talpa europaea), jež bledý (Erinaceus concolor), piskor obyčajný (Sorex araneus), myš domáca (Mus musculus), hrdziak hôrny (Clethrionomys glareolus), hraboš poľný (Microtus arvalis). Vyskytuje sa tu plch obyčajný (Glis glis) a veverička obyčajná (Sciurus vulgaris). Považský Inovec Vysoká rozmanitosť živočíšnych druhov Inovca je daná rozmanitosťou biotopov, ktoré tvoria tento orografický celok. Najbohatšia je ríša hmyzu. Obmedzíme sa však iba na druhy chránené zákonom - bystruška fialová (Carabus violaceus), bystruška vráskavá (Carabus intricatus), bystruška menlivá (Carabus scheidleri), z motýľov pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), vidlochvost feniklový (Papilio machaon), vidlochvost ovocný (Iphiclides SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 48

49 podalirius) a z ostatných radov hmyzu modlivka zelená (Mantis religiosa) a veľmi vzácna sága stepná (Saga pedo). Menej známou skupinou sú slimáky. Najbežnejšie lesné druhy sú slimák jednozubý (Trichia unidentata), slimák červenkastý (Monachoides incarnata), vretienka obyčajná (Laciniaria biplicata), vretienka premenlivá (Clausilia dubia) a vretienka lesklá (Cochlodina laminata). Žijú pod kôrou odumretých stromov, na kmeňoch stromov alebo na skalách. Pre vápencové sutiny je charakteristická orkula súdkovitá (Orcula dolium). Na stepných stráňach a vo viniciach žije slimák pásikavý (Cepaea vindobonensis) a slimák stepný (Helicella obvia). Bezulitné slimáky žijú väčšinou na vlhkých miestach. Z nich je farebne veľmi krásny slizniak karpatský (Belzia coerulans), dlhý až 160 mm, s odtieňmi od hnedej po fialovú. Veľkosťou mu je podobný slizniak pásavý (Limax cinereoniger), ktorý je však farebne dosť jednotvárny. Obojživelníky Považského Inovca reprezentuje kunka obyčajná (Bombina bombina), bežná v periodických vodách a v mlákach na lesných cestách, ďalej skokan hnedý (Rana temporaria) a skokan štíhly (Rana dalmatina), ropucha obyčajná (Bufo bufo) a čoraz zriedkavejšia rosnička zelená (Hyla arborea). Plazy sú zastúpené šiestimi druhmi. Bežne, okrem vnútra súvislých lesov, je rozšírená jašterica obyčajná (Lacerta agilis), vo viniciach a na lesostepných miestach sa pohybujú naše "živé smaragdy" - jašterice zelené (Lacerta viridis), kamenistejšie miesta obľubuje užovka hladká (Coronella austriaca). V súvislom lese nájdeme užitočného slepúcha lámavého (Anguis fragilis), ktorý často dopláca životom na svoju pomalosť a všeobecný odpor ľudí k plazom. Užovka obyčajná (Natrix natrix) vyhľadáva najmä vlhké lúky a potôčiky s dostatkom žiab. Osobitnú pozornosť si zasluhuje náš najväčší had - užovka stromová (Elaphe longissima). Veľa zákonom chránených užoviek stromových zahynulo v lete roku 1982 pod kolesami áut na úseku štátnej cesty medzi obcami Koplotovce a Jalšové, ktorý vedie v tesnej blízkosti Považského Inovca. Vytvorením veľkých celkov viníc a sadov v predhorí Inovca sa totiž zlikvidovali trávnaté medze a umelým zalesňovaním sa neželateľne zmenili pôvodné pôdno-klimatické podmienky. Rozšírili sa najmä vysokosteblové trávy, ktoré sú zo zoologickej stránky veľmi chudobné na základné zložky potravinového reťazca predátorov. To prinútilo tieto drobné živočíchy, živiace sa dravo inými živočíchmi, zmeniť životné prostredie. Možno i to je príčinou, že v súčasnosti pozorujeme prenikanie užovky stromovej i jašterice zelenej aj do novo vznikajúcich záhradkárskych kolónií. Vtáčie spoločenstvo žijúce v lesoch predstavujú druhy ako holub hrivnák (Columba palumbus), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), ďalej tu hniezdi myšiak hôrny (Buteo buteo), jastrab veľký (Accipiter gentilis), ktorý preferuje ihličnaté lesy, preto je v našom okolí zriedkavejší. Orol kráľovský (Aquilla heliaca) zalieta na otvorené hrebene pohoria. Keďže v Inovci sú málo vhodné podmienky na jeho utajené vyhniezdenie, neuniká nežiaducej pozornosti. Ďalej tu hniezdi sokol myšiar (Falco tinnunculus), sova obyčajná (Strix aluco), kuvik obyčajný (Athene noctua), lelek obyčajný (Caprimulgus europaeus), tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ veľký (Dendrocopos major), ďateľ malý (Dendrocopos minor), sojka obyčajná (Garrulus glandarius), pinka obyčajná (Fringilla coelebs), glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes). V dutinách stromov hniezdi krutohlav obyčajný (Jynx torquilla), muchárik čiernohlavý (Ficedula hypoleuca), muchárik bielokrký (Ficedua albicollis), brhlík obyčajný (Sitta Europaea), sýkorka veľká (Parus major) a sýkorka belasá (Parus caeruleus). Hlasom prezrádza svoju prítomnosť kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collibyta) a kolibkárik sykavý (Phylloscopus sibilatrix). Svoje hniezda majú na zemi. Z ostatných druhov sem patrí mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes), červienka obyčajná (Erithacus rubecula), vynikajúci spevák lesa - penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris), vrchárka modrá (Prunella modularis). Z vyšších polôh sem v zimnom období preletuje čížik obyčajný (Carduelis spinus), hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula), králik zlatohlavý (Regulus regulus). Významné miesto pri likvidácii škodlivého hmyzu majú hmyzožravce - piskor obyčajný (Sorex araneus) a piskor malý (Sorex minutus), bielozúbka bielobruchá (Crocidura leucodon), krt obyčajný (Talpa europaea) a jež bledý (Erinaceus concolor). Zo skupiny hlodavcov sa hojne vyskytuje hrdziak hôrny (Clethrionomys glareolus), ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis) a na poliach hraboš poľný SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 49

50 (Microtus arvalis). Veverička obyčajná (Sciurus vulgaris), syseľ obyčajný (Citellus citellus) a chrček poľný (Cricetus cricetus) sú pomerne zriedkaví, žijú najmä v predhorí a na otvorených priestranstvách Inovca. Typický nočný živočích, plch obyčajný (Glis glis), sa s obľubou sťahuje do vtáčích búdok, chát a senníkov. Jeho príbuzný, pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius), obýva husté porasty malinčia či ostružín, kde si buduje guľovité hniezda z trávy a listov. Z poľovnej zvery sú zastúpené druhy zajac poľný (Lepus europaeus), králik divý (Oryctolagus cuniculus), jazvec obyčajný (Meles meles), líška obyčajná (Vulpes vulpes), sviňa divá (Suus scrofa), srnec hôrny (Capreolus capreolus) a jeleň karpatský (Cervus elaphus). Ich stavy regulujú poľovníci prikrmovaním a odstrelom. Nitrianska pahorkatina Polia, kroviny a remízky poskytujú dostatok potravy, úkrytov a možností hniezdenia najmä vtákom. Hojne sú zastúpené viaceré poddruhy bažantov (Phasianus colchicus colchicus, Phasianus colchicus torquatus, Phasianus colchicus f. tenebrosus), ktoré uletujú z uznanej bažantnice v Mladom háji. Náhodnému pozorovateľovi sa sem-tam zjaví kŕdlik jarabíc (Perdix perdix), úplnou zriedkavosťou je však počuť všeobecne známe volanie prepelíc (Coturnix coturnix). Jednou z príčin úbytku týchto vtákov je kulminácia agrotechnických prác v čase hniezdenia. V súvislých zvyškoch lesov hniezdi myšiak hôrny (Buteo buteo), holub hrivnák (Columba palumbus), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), miestami i sojka obyčajná (Garrulus glandarius). V kolmých stenách hniezdia zjavom veľmi pestré včeláriky zlaté (Merops apiaster). Takýchto stanovíšť v poslednom čase veľmi ubudlo, a tak včeláriky hniezdia v stenách terasovito upravených polí a viníc. Podľa odhadu hniezdi medzi Hlohovcom a Šintavou asi párov. V posledných rokoch niet nijakej správy o výskyte vzácnej a nápadne sfarbenej krakle belasej (Coracias garrulus). Otvorené priestranstvá sú domovom pŕhľaviara čiernohlavého (Saxicola torquata) a skaliarika sivého (Oenanteh oenanthe). V zimnom období sem zaletuje za potravou myšiak severský (Buteo lagopus), kaňa sivá (Circus cyaneus), jastrab veľký (Accipiter gentilis). Druhová pestrosť vtáctva je najvyššia v hustých kríkoch na svahoch pahorkatiny. Žije tu slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos), penica popolavá (Sylvia curruca), penica slávikovitá (Sylvia borin), penica obyčajná (Sylvia communis), červienka obyčajná (Erithacus rubecula), drozd plavý (Turdus philomelos), vrchárka modrá (Prunella modularis), strakoš obyčajný (Lanius collurio), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), straka obyčajná (Pica pica). Alúvium Váhu Druhovo najbohatšie živočíšne vodné spoločenstvá sa zachovali v nepatrnom zlomku pôvodných stojatých vôd v starých ramenách Váhu a depresiách inundačného územia. Vodné živočíchy majú na svoje životné prostredie veľmi vyhranené nároky. Svedčí o tom napríklad vymiznutie zástupcu desaťnožcov raka riečneho (Astacus astacus), ktorý sa v minulosti vyskytoval v potoku Dudváh i pod železničným mostom v Hlohovci. Podobne vymizla hlavátka obyčajná (Hucho hucho), ktorá bola podľa zachovanej Knihy protokolov Spolku športových rybárov v Hlohovci v rokoch bežnou rybou. Nezriedka sa chytili exempláre s hmotnosťou 4-5 kg. Veľké znečistenie Váhu obidva druhy z týchto miest vytlačilo. Dnes je veľkou raritou úlovok hlavátky, naproti tomu rak sa vyskytuje a rozmnožuje v ramene Váhu pri Terezove, v štrkoviskách v Leopoldove, v Siladiciach a v Zeleniciach. V stojatých vodách sledovaného územia nájdeme z ulitníkov a lastúrnikov druhy vodniak malý (Lymnaea truncatula), vodniak vysoký (Lymnaea stagnatilis) - častý medzihostiteľ cudzopasných červov, kotúľka veľká (Planorbarius corneus) a kotúľka obrúbená (Planorbis planorbis). Korýtko maliarske (Unio pictorum) sa od ostatných druhov odlišuje nápadným jazykovitým tvarom. Korýtko riečne (Unio crassus) naproti tomu žije len v tečúcich vodách. Náš najväčší lastúrnik škľabka veľká (Anodonta cygnea) dorastá až do dĺžky 220 mm a je zaujímavý svojim vzťahom k lopatke dúhovej, ktorá si ukladá do jeho plášťovej dutiny ikry. Typickými predstaviteľmi vôd sú ryby. V okolí Hlohovca bolo zistených približne 35 druhov. Väčšina z nich žije vo Váhu, ktorý v tejto oblasti vyrovnáva teplotné rozdiely a výkyvy kyslíkového režimu vyvolané priehradou Sĺňava pri Piešťanoch. Voda tu má lepšiu samočistiacu schopnosť ako na Sĺňave, SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 50

51 a preto je čistejšia. Ryby v tomto úseku majú dobre potravné podmienky. Váh pod Hlohovcom tečie umelo upraveným korytom. Na vodné živočíšstvo nepriaznivo vplýva kolísanie vodného stĺpca, zapríčinené činnosťou hydroelektrárne Madunice, a znečistenie odpadovými vodami. Na tomto úseku žijú iba odolné druhy rýb, napríklad jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), mrena obyčajná (Barbus barbus), pleskáč vysoký (Abramis brama). Naproti tomu v pôvodnom koryte Váhu nad Hlohovcom sú vhodné podmienky na prirodzené neresenie väčšiny nížinných druhov rýb a tento úsek je na ne najbohatší. V prúdivých úsekoch so štrkovitým dnom sa vyskytuje veľmi hojne podustva obyčajná (Chondrostoma nasus), jalec tmavý (Leuciscus idus), jalec obyčajný (Leuciscus leuciscus), boleň obyčajný (Aspius aspius), belička obyčajná (Alburnus alburnus), v pomaly prúdiacej vode žije plotica obyčajná (Rutilus rutilus), červenica obyčajná (Scardinus erythrophtalmus), karas strieborný (Carassius auratus), piest zelenkavý (Blicca bjoerkna), hlbšie, temer stojaté vody obľubuje lieň obyčajný (Tinca tinca), mieň obyčajný (Lota lota), úhor obyčajný (Anguilla anguilla), karas obyčajný (Carassius carassius), sumec obyčajný (Silurus glanis), zubáč obyčajný (Stizostedion lucioperca), šťuka obyčajná (Esox lucius). Bežne rozšírený je ostriež riečny (Perca fluviatilis), hrúz obyčajný (Gobio gobio) a lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus). K vzácnym druhom patrí napríklad hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus), kolok veľký (Zingel zingel) a v súčasnosti i čík obyčajný (Misgurnus fossilis) a hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser). V posledných rokoch sa v tečúcich a stojatých vodách rozšírili nepôvodné druhy rýb, ako slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus), ktorá sa veľmi rýchlo rozmnožuje. Hoci býva v čase neresenia nádherne sfarbená, je nežiaducim druhom, lebo potravne a ekologicky konkuruje ostatným hospodársky cenným druhom rýb. Ďalšími druhmi, ktoré prenikli do voľným vôd spolu s násadami kaprovitých rýb, sú amur biely (Ctenopharyngodom idella) a tolstolobik biely (Hypophtalmichtys mollitrix), významne prispievajúci k likvidácii vodného rastlinstva. Kvalitatívno-kvantitatívne pomery rýb tečúcich a stojatých vôd sú každoročne ovplyvňované násadami, ktoré dopĺňajú alebo aj nahrádzajú prirodzené rozmnožovanie hospodársky cenných druhov rýb. 7.1 Súčasná krajinná štruktúra Súčasná krajinná štruktúra predstavuje aktuálny stav využívania územia. Predstavuje základný analytický podklad pre hodnotenie environmentálnej kvality sídelného prostredia, nakoľko na jej základe, možno identifikovať plochy hospodárskych aktivít, ktoré negatívne ovplyvňujú dané územie. Na základe zastúpenia a plošnej rozlohy jednotlivých prvkov súčasnej krajinnej štruktúry možno hodnotiť súčasný stav antropizácie krajiny, či ide o územie prirodzené s vysokou ekologickou hodnotou, alebo naopak, o územie antropicky silne pozmenené s nízkou krajinnoekologickou hodnotou. V nasledujúcej tabuľke sa nachádza prehľad prvkov súčasnej krajinnej štruktúry zaradených do základných skupín a ich rozloha a podiel v rámci celého riešeného území. Tabuľka 44 Prehľad skupín prvkov SKŠ a ich rozloha Skupina prvkov SKŠ Rozloha (ha) Podiel (%) Lesná a nelesná vegetácia 1 548,67 24,13 Poľnohospodárska pôda 3 517,56 54,80 Vodné toky a plochy 205,69 3,20 Sídelná vegetácia 82,42 1,28 Obytné plochy, plochy OV a plochy športu a rekreácie 512,70 7,99 Výrobné, poľnohospodárske a dobývacie areály 187,72 2,92 Dopravná infraštruktúra 269,17 4,19 Technická infraštruktúra 94,79 1,48 Spolu: 6 418,73 100,00 SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 51

52 Lesná a nelesná vegetácia Lesné porasty sa v riešenom území nachádzajú v izolovaných skupinách v severovýchodnej časti riešeného územia ako súčasť Považského Inovca a v juhovýchodnej časti k. ú. Hlohovec v lokalite Mladý háj. Menšie fragmenty lesných porastov sa nachádzajú v juhovýchodnej časti katastrálneho územia Hlohovec. V k.ú. Šulekovo sa lesné porasty nachádzajú v lokalite Háje a malé fragmenty lesov sa nachádzajú v starých ramenách. Nelesná drevinová vegetácia predstavuje nelesnú zeleň rozptýlenú v krajine, tvorenú plošnou a líniovou NDV, remízkami, brehovými porastmi, sprievodnými porastami komunikácií a pod. Nelesná drevinná vegetácia plošná je rozptýlená na poľnohospodárskej pôde v k. ú. Hlohovec a tvorí prechod medzi intenzívne využívanou poľnohospodárskou krajinou a lesnými porastami. V k. ú. Šulekovo plošná nelesná drevinová vegetácia absentuje. Nelesná drevinová vegetácia líniová predstavuje sprievodnú zeleň komunikácií a vodných tokov, pričom plní estetickú, hygienickú a ochrannú funkciu. Najčastejšie sú v nelesnej drevinnej vegetácii zastúpené stromy breza (Betula sp.), hrab (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campestre), agát biely (Robinia pseudoacacia), lipa (Tilia sp.), jaseň (Fraxinus sp.), ojedinele buk (Fagus sp.), smrekovec (Larix sp.), borovica (Pinus sp.), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), vŕba rakyta (Salix caprea), ktoré sú doplnené krovitým podrastom s trnkou (Prunus spinosa), bršlenom (Euonymus sp.), lieskou (Corylus avellana), svíbom (Swida sanguinea), hlohom (Crataegus sp.) a šípkou (Rosa canina). V priestore nivy Váhu NDV tvoria dreviny vŕbovo-topoľového lužného lesa, zastúpené najmä topoľom kanadským (Populus x canadensis), vŕbami (Salix sp.), jelšou lepkavou (Alnus glutinosa) a jaseňom (Fraxinus sp.), na suchších stanovištiach s prímesami agátu (Robinia pseudoacacia). Poľnohospodárska pôda Poľnohospodárska pôda zaberá z celkovej rozlohy riešeného územia 2627,89 ha, čo predstavuje 40,94 % z celkovej rozlohy územia. V rámci poľnohospodárskej pôdy sú prevládajúcimi druhmi pozemkov orná pôda, ktorá zaberá 2661,69 ha (41,47 %), vinice 441,05 (6,87 %) a trvalé trávnaté porasty, ktoré zaberajú 274,78 ha (4,28 %). Veľkobloková orná pôda predstavuje takmer všetku ornú pôdu v riešenom území. Veľkobloková orná pôda bola vytvorená v závislosti na morfológii terénu sceľovaním honov a likvidovaním medzí, remízok a sprievodnej zelene v období intenzifikácie poľnohospodárskej veľkovýroby. Vyznačuje sa nízkym stupňom ekologickej stability a nízkou diverzitou. Odstránením porastov na medziach a rozptýlenej zelene boli narušené prirodzené väzby v ekosystéme, zvýšila sa erózia pôdy, strata humusu a vplyvom používania umelých hnojív a pesticídov na zvýšenie úrodnosti pôdy a ochranu rastlín sa ohrozili zdroje podzemných a povrchových vôd. Malobloková orná pôda sa nachádza západne od zastavaného územie časti Šulekovo. Trvalé trávnaté porasty sú v riešenom území menej zastúpené, zaberajú 274,78 ha, čo predstavuje 4,28 % z poľnohospodárskej pôdy. Plochy trvalých trávnatých porastov sú situované pri nive Váhu a v okrajových častiach územia, kde tvoria prechod medzi poľnohospodárskou a lesnou pôdou. Trvalé trávnaté porasty s nelesnou drevinou vegetáciou predstavujú až 93 % z celkovej plochy trvalých trávnatých porastov. Vinice zaberajú 411,05 ha, čo predstavuje 6,87 % poľnohospodárskej pôdy. Takmer všetky sa nachádzajú v k. ú. Hlohovec, na úpätí Považského Inovca v lokalitách: Staré hory, Vrchné kamenné hory, Syslie hory, Neftáky, Ruženné hory, Novosady, Timarov vrch a Zalameny. Ďalší väčší blok viníc sa nachádza v juhozápadnej časti k. ú. v lokalitách Šomoď, Jaská hora a Široké prielohy. Prevažná časť viníc je evidovaná vo Vinohradníckom registri. Ovocné sady predstavujú 0,35 % rozlohy poľnohospodárskej pôdy. V súčasnosti je len časť ovocných sadov využívaná na produkciu, časť je neudržiavaná. Cca 13 ha ovocných sadov obhospodaruje PD Hlohovec. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 52

53 Vodné toky a plochy Vodné toky tvoria cca 2,18 % z celkovej rozlohy riešeného územia. V rámci siete vodných tokov majú dominantné postavenie toky Váh, Horný Dudváh, Červenický a Zelenický kanál. Všetky toky v riešenom území sú zregulované a takmer bez sprievodnej líniovej vegetácie. V riešenom území sa nachádza niekoľko vodných plôch (Zelená voda, Peterské štrkovisko, Malý Váh a Zelenické štrkoviská), ktoré vznikli ťažbou štrku. V súčasnosti už ťažba neprebieha, štrkoviská sú využívané na rekreáciu a rybolov. Sídelná vegetácia Zeleň je spojovacím a jednotiacim elementom všetkých funkčných plôch, zariadení a vybavenosti mesta. Vegetáciu v zastavanom území mesta Hlohovec (v intraviláne) zastupuje vegetácia parkov, sídlisk, poľnohospodárskych a priemyselných závodov, sprievodná vegetácia komunikácií, záhradky a pridomové záhrady v intraviláne, vegetácia v okolí škôl, zdravotníckych zariadení, vojenských objektov, vegetácia cintorínov a iné udržiavané plochy s vegetáciou. Tu však treba zaradiť aj ruderálnu vegetáciu - neudržiavanú, ktorá sa často vyskytuje v okolí ciest, stavieb, v okolí skládok a pod. Zvláštne postavenie v hodnotení vegetácie mesta má vegetácia Zámockého parku v Hlohovci, ktorú môžeme zaradiť svojim charakterom aj do mestskej vegetácie, ale aj do vegetácie mimo intravilán mesta. Park je pamiatkovo chránený, zapísaný v ÚZPF pod č. 838/3 ako súčasť NKP Kaštieľ s areálom. Park je najstarším parkom na Slovensku, ktorý bol riešený v prírodno-krajinároskom slohu. Anglický park je zeleným doplnkom zámku a empírového divadla, ktoré predstavujú významnú architektonicko-umeleckú hodnotou v riešenom území. V parku sa nachádza najväčší platanový háj minimálne v strednej Európe, ale je pravdepodobné, že je najväčší v Európe vôbec. Z hľadiska tvorby systému zelene sa jedná o plochu mimoriadne významnú, tvoriacu dominantné jadro systému sídelnej zelene, a to vzhľadom na výborné zastúpenie vysokej zelene - porastom stromov. V zmysle dokumentácie Inventarizácia drevín Zámockej záhrady Hlohovec (2008), tvoria z hodnotených stromov až 33 % stromy kostrové, čo je optimálny pomer. Z kostrových drevín sú zistené najmä platany javorolisté, lipa veľkolistá, lipa malolistá, javor mliečny a javor horský. Obytné plochy a plochy občianskej vybavenosti Mesto je zložené z pôvodných troch samostatných obcí: Hlohovec, Šulekovo (pričlenené k Hlohovcu v r. 1981) a Peter (pričlenený k Hlohovcu v r. 1953). Mesto možno charakterizovať ako kompaktný typ osídlenia s výrazným fenoménom toku Váh v severojužnom smere, ktorý jasne člení mesto na dve mestské časti: Hlohovec a Šulekovo. Mesto Hlohovec charakterizujú dva typy obytnej zástavby: hromadná bytová výstavba, realizovaná v druhej polovici 20 teho storočia a rodinná zástavba pôvodná (historická) a zástavba realizovaná v 19 tom a v prvej polovici 20 - teho storočia. Postupná urbanizácia sa prejavila v charaktere obytnej zástavby, ako aj industriálnej zástavbe. Obytná zástavba novšieho dáta sa realizovaná približne do 30-tych rokov minulého storočia vo východnej časti mesta UO 4 Starý Hlohovec. Táto štvrť má charakter pokojných obytných štvrtí s dobovou architektúrou miestneho až regionálneho významu so zástavbou nepresahujúcou 2-3 NP. Obdobný charakter má obytná zástavba v UO 7 Nová štvrť lokalizovaná za železničnou traťou a v UO8 Peter, ako monofunkčné územia bývania, s malopodlažnou zástavbou rodinných domov nepresahujúcou 2NP. Mestská časť Šulekovo je prakticky výlučne zastúpená rodinnou zástavbou do 2 NP ako pôvodná zástavba ako aj novšia zástavba, pričom si táto MČ zachovala vidiecky charakter. Plochy bývania v rodinných domoch predstavujú 4,3 %, plochy bývania v bytových domoch 0,59 a plochy polyfunkčné a občianskej vybavenosti predstavujú 1,73 z celkovej rozlohy územia. doplniť V riešenom území sa nachádza niekoľko športových areálov a plôch, medzi najvýznamnejšie patria: rekreačná zóna Dolná Sihoť s jestvujúcim letným kúpaliskom, v zámockom parku s dvoma vonkajšími bazénmi a jedným krytým bazénom, s celoročnou prevádzkou, potenciálna rekreačná zóna Svätopeterských jazier (ramená, štrkoviská) pozostávajúca zo súčasného športového areálu TJ Mier SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 53

54 športovo-rekreačná zóna Zábranie so súčasným športovým areálom pozostávajúcim z futbalového štadióna, futbalové ihrisko na pravom brehu Váhu v Šulekove. V rámci územia mesta je silne zastúpená individuálna rekreácia vo forme záhradkárskych osád, ktoré môžu tvoriť potenciál pre rozvoj vidieckej turistiky. Výrobné, skladové a poľnohospodárske areály Plochy komunálnej a priemyselnej výroby, ako aj plochy skladového hospodárstva a distribúcie predstavujú 145,29 ha (0,5 %). Tieto plochy predstavujú tri kompaktné územia s charakterom výroby a niekoľko menších izolovaných prevádzok. Dve z nich areál Bekaert UO 11 Priemyselný obvod sever a areál Seneca UO 6 Priemyselný obvod juh sú v tesnom dotyku s územiami rodinnej zástavby. Tretie výrobné územie lokalizované v MČ Šulekovo UO 18 predstavuje realizáciu Priemyselného parku Hlohovec Šulekovo, s výrobnými areálmi - Faurecia Slovakia, s.r.o., Vetter Slovakia, s. r. o., JMT s.r.o., AKA Tech, s. r. o. a pod., s možnosťou ďalšieho doplnenia v rámci vymedzeného územia priemyselného parku. Areály poľnohospodárske výroby predstavujú 0,62 % z celkovej rozlohy územia. Jedná sa o poľnohospodárske areály v PD Hlohovec v k. ú. Hlohovec a areál EPP Slovensko s. r. o. a Food Farm s. r. o. v k. ú. Šulekovo. Dopravná infraštruktúra Plochy a zariadenia cestnej z železničnej infraštruktúry tvoria 4,19 % z celkovej plochy riešeného územia. Cez riešené územie vedú: diaľnica D1, cesta prvej triedy I/61 železničná trať číslo 120, 133 a 141, cesta II/507, cesta II/513 a cesta II/514 tvoriace prieťah cez mesto Hlohovec, ostatné miestne a účelové komunikácie. Technická infraštruktúra Plochy a zariadenia technickej infraštruktúry zaberajú 0,86 % celkovej plochy územia. predstavujú ich objekty a areály na zásobovanie vodou, elektrickou energiou, plynom, ČOV a areály odpadového hospodárstva. 7.2 Hodnotenie ekologickej stability Súčasťou hodnotenia územia je priestorová klasifikácia ekologickej stability územia. Základom klasifikácie územia je stanovenie vnútornej ekologickej stability prvkov SKŠ (reálnej vegetácie) a ich ekostabilizačného účinku podľa fyziognomicko ekologickej charakteristiky prvkov SKŠ. Na hodnotenie bola použitá šesťdielna stupnica pre hodnotenie významu krajinného segmentu z hľadiska ekologickej stability (Izakovičová, Z. a kol., 2001). Koeficient ekologickej stability predstavuje významnosť krajinného prvku pre daný ekosystém, pričom je zohľadnený stav jednotlivých krajinotvorných prvkov, ktoré sa v riešenom území vyskytujú. Pre výpočet koeficientu ekologickej stability sme (KES 5) sme použili nasledovný vzorec: kde Pi Si Pz Pi Si KES 5 = Pz - plocha jednotlivých druhov pozemkov - stupeň ekologickej stability jednotlivého druhu pozemku - plocha hodnoteného riešeného územia SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 54

55 Tabuľka 45 Výpočet stupňa ekologickej stability Stupeň ekologickej stability Plocha jednotlivých stupňov ES (ha) Súčin výmer stupňov ES (%) 0 bez významu 640,64 9,98 1 veľmi malý význam 2 993,86 46,64 2 malý význam 808,85 12,60 3 stredný význam 736,94 11,48 4 veľký význam 1 238,44 19,29 5 veľmi veľký význam 0 0,00 Spolu: 6 418,73 100,00 Na základe tabuľky klasifikácie typov prvkov SKŠ šesť dielnou stupnicou a rozlohy plôch jednotlivých prvkov súčasnej krajinnej štruktúry bol vypočítaný celkový podiel prvkov podľa stupňov biotickej významnosti. Z uvedeného grafu vyplýva, že dominantné zastúpenie majú prvky s veľmi malým významom (46,64 %) a prvky s veľkým významom (19,29 %). Prvky s malým a stredným významom a bez významu majú vyrovnané zastúpenie. Na základe vypočítaného koeficientu ekologickej stability možno riešené územie charakterizovať ako ekologicky veľmi málo až málo stabilné. 7.3 Scenéria V ÚPN-M Hlohovec je navrhovaná cesta I. triedy, ktorá bola posúdená v rámci samostatného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie Cesta I/64 Komárno hranica Nitra Hlohovec D1, ktorej navrhovateľom je Slovenská správa ciest (2012). Realizácia navrhovanej cesty I. triedy zmení scenériu krajiny Považského Inovca. Pribudne ďalší prvok dopravnej infraštruktúry v neprospech poľnohospodársky (predovšetkým vinohradnícky) využívanej krajiny a krajinotvornej zelene. Zásah do krajiny predstavuje aj návrh vodného diela Sereď. Navrhovaná činnosť vodné dielo Sereď bolo posúdené v rámci samostatného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie Vodné dielo Sereď Hlohovec, ktorého navrhovateľom je Vodohospodárska výstavba, š. p. K navrhovanej činnosti Vodné dielo Sereď Hlohovec je k dispozícii Záverečné stanovisko vydané Ministerstvom životného prostredia SR č. 6224/ /mv z Pri realizácii navrhovanej činnosti je potrebné rešpektovať podmienky pre etapu výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti uvedené v záverečnom stanovisku. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov definuje ochranu prírody a krajiny ako starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa ochrana prírody na Slovensku realizuje na základe ochrany mokradí a významných biotopov, územnej ochrany, druhovej ochrany a ochrany drevín. Podľa 2 ods. 2 písm. o) citovaného zákona nazývame tieto uvedené časti ochrany súhrnne osobitne chránené časti prírody a krajiny. Radíme sem chránené druhy, chránené územia, územia európskeho významu, súkromné chránené územia, chránené objekty a ochranné pásma. Z chránených území sa tu nachádza chránená krajinná oblasť, prírodná SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 55

56 rezervácia a prírodná pamiatka. Súkromné chránené územie a chránené stromy (ako chránené objekty) sa na území nenachádzajú. Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí v riešenom území (mimo PR Sedliská a území európskeho významu) prvý stupeň ochrany. Z hľadiska územnej pôsobnosti orgánu štátnej ochrany prírody spadá riešené územie pod Štátnu ochranu prírody SR, Správu CHKO Malé Karpaty, so sídlom v Modre. 8.1 Chránené územia Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa v riešenom území nachádza chránené územie: Prírodná rezervácia Sedliská - rozloha 5,85 ha, vyhlásená v roku 1977, novelizovaná v roku 1988 výnosom K SSR č. 1160/ z s účinnosťou od Predmetom ochrany sú xerotermné porasty stepného charakteru s bohatým výskytom poniklecov (Pulsatilla pratensis subsp. nigricans, P. vulgaris ssp. grandis) v sprievode ďalších významných teplomilných druhov živočíchov a rastlín. V území platí 4. stupeň ochrany podľa vyhlášky KÚŽP Trnava č. 1/2004. Ochranné pásmo je stanovené podľa 17 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny vo vzdialenosti 100 m smerom von od hranice prírodnej rezervácie. V súčasnosti prebieha vyhlasovanie chráneného areálu Sedliská z dôvodu ochrany biotopov európskeho a národného významu: 6210 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchidaceae), 6240* Subpanónske travinnobylinné porasty, 40A0* Xerotermné kroviny, 91H0* Teplomilné panónske dubové lesy a druhov európskeho významu: poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a chrobák jednorohý (Bolbelasmus unicornis). V území bude platiť 4. stupeň ochrany a v časti lokality 2. stupeň. 8.2 Ochrana drevín Stromy alebo skupiny stromov chránené podľa 49 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov predstavujú stromy s významnou kultúrnou, vedeckou a krajinotvornou funkciou. V riešenom území sú evidované 2 chránené stromy: S 461 Platan v Zámockej záhrade v Hlohovci chránený strom vyhlásený VZV Krajského úradu v Trnave č. 11/2000 z 2. marca Platan vzhľadom na svoj vek plní ekologickú, krajinotvornú a estetickú funkciu. Strom má obvod kmeňa 550 cm, výšku 40 m, priemer koruny 30 m a vek 200 rokov. Pre tento chránený strom je schválený od program starostlivosti na obdobie rokov Ochranné pásmo stromu je definované priemetom jeho koruny, zväčšené o 1,5 m a platí v ňom druhý stupeň ochrany. S 460 Borovica v Zámockej záhrade v Hlohovci chránený strom vyhlásený VZV Krajského úradu v Trnave č. 9/2000 z 2. marca Vzhľadom na svoj vek, ekologickú, krajinotvornú a estetickú funkciu je mimoriadne významný strom v okrese Hlohovec. Strom má obvod kmeňa 301 cm, výšku 28 m, priemer koruny 10 m a vek 120 rokov. Pre tento chránený strom je schválený od program starostlivosti na obdobie rokov Ochranné pásmo stromu je definované priemetom jeho koruny, zväčšené o 1,5 m a platí v ňom druhý stupeň ochrany. Zámocký park Najvýznamnejšou a dominantnou stavebno-historickou pamiatkou mesta je kaštieľ, pôvodne stredoveký hrad, ktorého miestne vžitý názov je zámok. V areáli zámku sa nachádza i budova unikátneho empírového divadla z r. 1802, altán a pôvodné hospodárske stavby. Vzácny historický objekt divadla vyniká predovšetkým empírovou interiérovou i exteriérovou výzdobou. Je to najstaršia zachovaná budova divadla na Slovensku. Najhodnotnejším a najnavštevovanejším kultivovaným prírodným celkom mesta je zámocký park. Svahovitá časť parku stúpajúca smerom k zámku je dotvorená reprezentatívnymi francúzskymi terasami. Súčasťou prírodno-krajinárskej časti parku s SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 56

57 výsadbami drevín a lúčnymi partermi je jazierko s vodným kanálom. Ojedinelou, v rámci celoslovenského a stredoeurópskeho regiónu, je tzv. "platanová lúka" so skupinou mohutných platanov pochádzajúcich z doby založenia parku pôvodnými majiteľmi panstva, Erdődyovcami, odhadovaný vek niektorých najstarších jedincov je viac ako 200 rokov. Park je v súčasnosti centrom aktívneho oddychu obyvateľov mesta. Zámocký park je pamiatkovo chránený, zapísaný v ÚZPF pod č. 838/3 ako súčasť NKP Kaštieľ s areálom. Na obnovu zámockého parku (dolná časť) je spracovaný projekt Revitalizácia zámockej záhrady Hlohovec (Ateliér Dobrucká, s. r. o., 2009), ktorého účelom je revitalizácia parku, ochrana, ošetrenie a dosadba drevín, analýza a rekonštrukcia pôvodnej kompozície, doplnenie priestoru o prvky vybavenosti s cieľom podpory funkcie historického parku. Na uvedený projekt bolo vydané územné rozhodnutie č. 426/2013-LM zo a v súčasnosti prebieha stavebné konanie (jednotlivé stavebné objekty). 8.3 Natura 2000 Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie európskeho prírodného bohatstva najvzácnejších a najohrozenejších biotopov a druhov na území štátov EÚ. Sústavu Natura 2000 tvoria chránené vtáčie územia vyhlasované s cieľom ochrany vtáctva a územia európskeho významu s cieľom ochrany ostatných vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov. Podľa Výnosu MŽP SR č. 3/ zo (národný zoznam území európskeho významu) sa v riešenom území nachádza územie európskeho významu: Územie európskeho významu SKUEV0175 Sedliská o rozlohe 44,87 ha, vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho a národného významu: 6210 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchidaceae), 6240* Subpanónske travinnobylinné porasty, 40A0* Xerotermné kroviny, 91H0* Teplomilné panónske dubové lesy a druhov európskeho významu: poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a chrobák jednorohý (Bolbelasmus unicornis). V rámci príprav na doplnenie národného zoznamu ÚEV (etapa C) sú v riešenom území navrhované 2 územia európskeho významu: 8.4 Mokrade Územie európskeho významu SKUEV0851 Starý háj rozloha 127,01 ha, ochrana biotopov 91M0 Panónsko-balkánske cerové lesy a 91G0* Dubovo-hrabové lesy panónske. Územie európskeho významu SKUEV0852 Stredný tok Váhu pri Hlohovci rozloha, ochrana biotopov 3270 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p.p. a Bidention p.p. a 3150 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion and Hydrocharition. Mokrade sú chránené podľa zákona č. 543/3002 Z. z. v znení neskorších predpisov ako významný krajinný prvok a určité typy mokraďových biotopov národného a európskeho významu majú osobitnú ochranu vyhlasujú sa ako územia európskeho významu. Mokraď podľa 2 ods. 2 písm. zákona o ochrane prírody a krajiny predstavuje územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami. Viaceré významné mokrade sú chránené aj v národnej sieti chránených území podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. V najvýznamnejších územiach existuje prekrytie národnej siete s územiami Natura Z medzinárodného hľadiska sú mokrade okrem Smernice EÚ o biotopoch a smernice o vtákoch chránené najmä Dohovorom o mokradiach (Ramsarský dohovor), ku ktorému Slovenská republika SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 57

58 pristúpila V zmysle Ramsarského dohovoru sa v k. ú. Hlohovec a Šulekovo nenachádza žiadna mokraď medzinárodného významu. V rámci mokradí na území Slovenskej republiky je vedená databáza mokradí lokálneho, regionálneho, národného a medzinárodného významu, ktorá bola spracovaná ako výsledok 10 ročného mapovania mokradí do roku V k. ú. Hlohovec a Šulekovo sú evidované 2 mokrade regionálneho významu a 5 mokradí lokálneho významu. Tabuľka 46 Prehľad mokradí v riešenom území Názov mokrade Rozloha (m 2 ) Katastrálne územie Význam Štrkoviská Horné Zelenice Hlohovec Regionálny Rajtarské Hlohovec Regionálny Štrkoviská Koplotovce Koplotovce, Hlohovec Lokálny Šulekovské mŕtve rameno Váhu Hlohovec Lokálny Kozí vrch Hlohovec Lokálny Štrkovisko Podšomoď Hlohovec Lokálny Horná Sihoť Hlohovec Lokálny Zdroj: ŠOP SR, Územný systém ekologickej stability Územný systém ekologickej stability je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu Nadregionálny a regionálny územný systém ekologickej stability Základný dokument reprezentujúci priestorovú ekologickú stabilitu územia Slovenskej republiky predstavuje Generel územného systému ekologickej stability. Predstavuje priestorové usporiadanie ekologicky najvýznamnejších zachovaných prírodných území (najmä lesov, mokradí, brál, sprievodných porastov vodných tokov a pod.) a vyjadruje vzťah a postavenie ekologicky stabilných území Slovenska v prepojení na európsky systém ekologicky stabilných území. Generel Nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319 z 27. apríla Dokument GNÚSES bol aktualizovaný v roku 2001 v rámci Koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky. V roku 1994 bol spracovaný Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Trnava (SAŽP), ktorý vymedzil základnú kostru nadregionálnych a regionálnych prvkov územného systému ekologickej stability. Návrh prvkov RÚSES bol spracovaný v mierke 1 : V roku 1999 bol spracovaný návrh Miestneho územného systému ekologickej stability pre Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Hlohovec (AUREX, s. r. o). V rámci tejto dokumentácie boli prehodnotené prvky RÚSES: zredukované regionálne biocentrum Štrkoviská v alúviu Váhu o niektoré vodné plochy, navrhnuté nové biocentrum regionálneho významu Terezov Šulekovo Podšomoď, regionálne biocentrum Sedliská bolo zlúčené s regionálnym biocentrom Veľká hora Fáneš, zredukovaná plocha regionálneho biocentra Mladý háj bažantnica, zredukovaná plocha nadregionálneho biokoridoru Váh, zrušený regionálny biokoridor Dudváh. Prvky Regionálneho územného systému ekologickej stability sú spracované v zmysle ÚPN-R Trnavského kraja Návrh (AUREX, 2013), ktorý vychádzal z pôvodnej dokumentácie Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Trnava (SAŽP, 1994). Hranice prvkov boli upravené pre SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 58

59 mierku Krajinnoekologického plánu mesta Hlohovec, resp. Územného plánu mesta Hlohovec (Prieskumy a rozbory). V nasledovnej tabuľke sa nachádza prehľad regionálnych biocentier v k. ú. Hlohovec a k. ú. Šulekovo. Celková plocha prvkov územného systému ekologickej stability je 1803,72 ha, z toho 1604,72 ha v k. ú. Hlohovec (34 %) a 199 ha v k. ú. Šulekovo (12 %). Celkovo prvky územného systému ekologickej stability nadregionálneho a regionálneho významu zaberajú 28 % rozlohy riešeného územia. Tabuľka 47 Prehľad prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability P. č. Názov Katastrálne územie Rozloha* (ha) 1. nbk 1 Váh 390,98 21,68 2. rbk 8 Dudváh 132,60 7,35 3. nabc6 Háje a Mlynské 19,44 1,08 4. nabc9 Mladý háj - bažantnica 420,51 23,31 5. nabc11 Sedliská 62,01 3,44 6. nabc15a Štrkoviská v alúviu Váhu - Niva Váhu 44,26 2,45 7. nabc15b Štrkoviská v alúviu Váhu - Zelená voda 9,27 0,51 8. nabc15c Štrkoviská v alúviu Váhu - Peterské štrkovisko 48,52 2,69 9. nabc15d Štrkoviská v alúviu Váhu - Zelenické štrkoviská 49,79 2, nabc18 Veľká hora Fáneš 626,34 34,72 Spolu: 1 803,72 100,00 Pozn.: * rozloha v riešenom území Charakteristika prvkov RÚSES sa nachádza v smernej časti ÚPN-M Hlohovec Koncept v kapitole 12.5 Priemet Regionálneho územného systému ekologickej stability (RÚSES) Miestny územný systém ekologickej stability V roku 1999 bol spracovaný návrh Miestneho územného systému ekologickej stability pre Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Hlohovec (AUREX, s. r..o.). V rámci tohto dokumentu bolo navrhnutých 16 miestnych biocentier (3 mimo riešeného územia) a 17 miestnych biokoridorov. Pre účely Krajinnoekologického plánu mesta Hlohovec boli tieto prvky prehodnotené a zaktualizované, pričom východiskovým podkladom bol návrh prvkov ÚSES v UPN-R TTSK (2013). V Krajinnoekologickom pláne mesta Hlohovec sú navrhnuté prvky miestnych biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov, tak aby vytvorili funkčný systém, ktorý zabezpečí ochranu prirodzeného genofondu v prirodzených stanovištiach, ktoré sa nachádzajú v človekom využívanej krajine. Celkovo bolo navrhnutých 14 biocentier miestneho významu s rozlohou 390,19 ha a 11 miestnych biokoridorov s celkovou dĺžkou 31,69 km a rozlohou 221,44 ha. Biocentrá Biocentrum predstavuje ekosystém alebo skupinu ekosystémov, ktoré vytvárajú trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj spoločenstiev. Vymedzenie miestnych biocentier vychádzalo z reálne existujúcich prvkov na základe zhodnotenia biotickej významnosti, reprezentatívnosti, lokalizácie a charakteru okolitých prvkov súčasnej krajinnej štruktúry. V riešenom území bolo vymedzených 14 miestnych biocentier s celkovou rozlohou 390,18 ha. Tabuľka 48 Prehľad navrhovaných miestnych biocentier P. č. Názov Kat. územie Rozloha (ha) 1. MBc 01 Starý háj Hlohovec 156,45 2. MBc 02 Vrchné kamenné hory Hlohovec 26,47 3. MBc 03 Vlčie pole Hlohovec 8,57 SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 59

60 P. č. Názov Kat. územie Rozloha (ha) 4. MBc 04 Ruženné hory I. Hlohovec 7,73 5. MBc 05 Ruženné hory II. Hlohovec 4,18 6. MBc 06 Ruženné hory III. Hlohovec 9,90 7. MBc 07 Teplá dolina Hlohovec 25,42 8. MBc 08 Uhliare Hlohovec 14,23 9. MBc 09 Tokajka I. Hlohovec 7, MBc 10 Tokajka II. Hlohovec 22, MBc 11 Zámocký park Hlohovec a okolie Hlohovec 55, MBc 12 Malý Váh Šulekovo 6, MBc 13 Kozí vrch Hlohovec 27, MBc 14 Medzi Drahovským kanálom a Váhom Hlohovec 18,43 Spolu: 390,19 Charakteristika prvkov MÚSES sa nachádza v smernej časti ÚPN-M Hlohovec Koncept v kapitole 12.7 Návrh prvkov miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES). Biokoridory Biokoridor predstavuje priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev. V riešenom území bolo vymedzených 11 biokoridorov, z toho 4 hydrické a 7 terestrických o celkovej dĺžke 31,69 km. Biokoridory sú viazané na prirodzené ale aj umelé líniové prvky v krajine a prepájajú plošné prvky územného systému ekologickej stability. Tabuľka 49 Prehľad navrhovaných miestnych biokoridorov P. č. Názov Kat. územie Rozloha (ha) Dĺžka (km) 1. MBk 01 Svahy Studenej doliny I. Hlohovec 44,10 0,78 2. MBk 02 Vápenica a Laurincove hory Hlohovec 26,79 3,29 3. MBk 03 Ruženné hory Hlohovec 17,89 2,76 4. MBk 04 Hlohovský kanál Hlohovec 18,39 6,68 5. MBk 05 Andač Hlohovec 4,44 1,28 6. MBk 06 Stredné Šumperky Hlohovec 22,91 0, MBk 07 Zámocký park - Uhliare - Teplá dolina Hlohovec 50,13 2,23 8. MBk 08 Stráne I. Hlohovec 7,59 0,67 9. MBk 09 Stráne II. Hlohovec 3,20 0, MBk 10 Zelenický kanál Šulekovo 16,84 7, MBk 11 Červenický kanál a jeho prítok Šulekovo 6,93 5,27 Spolu: 219,20 31,69 Charakteristika prvkov MÚSES sa nachádza v smernej časti ÚPN-M Hlohovec Koncept v kapitole 12.7 Návrh prvkov miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES). SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 60

61 9.1 Obyvateľstvo K bolo v Hlohovci podľa MU evidovaných trvalo prihlásených obyvateľov. Z toho bolo žien. Prechodne prihlásených bolo 846 obyvateľov. Z hľadiska veku bolo v predproduktívnom veku obyvateľov, v produktívnom veku obyvateľov a v poproduktívnom veku obyvateľov. Z hľadiska prirodzeného pohybu obyvateľstva sa narodilo 222 obyvateľov, zomrelo 223 obyvateľov a prirodzený úbytok predstavoval 1 obyvateľstva. Z migračného pohybu sa do mesta prisťahovalo 186 obyvateľov a vysťahovalo 370 obyvateľov. Migračný úbytok predstavoval mínus 164 obyvateľov. V MČ Šulekovo bývalo a v meste Hlohovec obyvateľov. Hustota obyvateľov predstavovala 340 obyvateľov na km 2. Zastavané územie predstavuje 13 % m 2, t.j. 737,59 ha, nezastavané územie predstavuje m 2, t. j ,15 ha. Celková rozloha riešeného územia predstavuje 6 418,73 ha. Ku koncu roka 2014 podľa ŠUSR trvale žilo obyvateľov a podľa Registra obyvateľov obyvateľov, rozdiel predstavuje 493 obyvateľov. Za rok sa znížil počet obyvateľov o 177 obyvateľov podľa ŠUSR a o 188 podľa registra. V roku 2013 trvale bývalo na území obce podľa ŠUSR obyvateľov a podľa Registra obyvateľov, rozdiel bol 482 obyvateľov. Oproti sčítaniu obyvateľov z roku 2011, kedy tu žilo celkom obyvateľov, činí pokles o 742 obyvateľov. V roku 2012 trvalo bývalo obyvateľov a podľa Registra obyvateľov. Uvedené rozdiely medzi ŠUSR a registrom obyvateľov MVSR sú v rozsahu 2,3% čo je relatívne vysoké číslo z pohľadu podielových daní. Mesto Hlohovec je v poslednom období charakterizované výraznejším poklesom trvalo bývajúceho obyvateľstva. Pokles za rok predstavoval o 611 obyvateľov menej podľa ŠUSR. V roku 2011 bol podľa SUSR stav obyvateľov a podľa registra obyvateľov, rozdiel bol 469 obyvateľov. Pokles obyvateľov od roku 2011 za 3 roky predstavuje 397 obyvateľov t.j. 1,8%. Od roku 2001 za 13 rokov, poklesol počet o obyvateľov ( o 6,6%), čo priemerne ročne tak predstavuje 147 obyvateľov. V roku 2001 v predchádzajúcom cenzovom období trvalo bývalo obyvateľov a v roku 1991 bývalo obyvateľov. Hustota osídlenia predstavuje 342 obyvateľov/km2 oproti roku 2001 poklesla o cca 23 obyvateľov z 365 obyvateľov/km2. Hustota obyvateľov je pomerne vysoká, oproti okresnému priemeru ktorý dosahuje hodnotu 171 obyvateľov/km 2. Postupný pokles obyvateľstva sa prejavuje najmä v posledných desiatich rokoch. Napriek poklesu trvalo bývajúceho obyvateľstva mesta do roku 2001 údaje poukazujú na pomerne stabilnú veľkosť už niekoľko desaťročí s menšími či väčšími výkyvmi. Kataster mesta tvoria katastrálne územia mesta Hlohovec a bývalých obcí Šulekovo a Svätý Peter. Počet obyvateľov mesta Hlohovec v roku 2012 tvoril 49,5 %podiel z celkového počtu obyvateľov okresu Hlohovec žijúceho v 24 obciach. Podľa registra obyvateľov MVSR však v okrese trvalo bývalo obyvateľov, čo bolo o obyvateľov menej ako vykazoval Štatistický úrad SR. Výmera okresu predstavovala 267,2 ha a hustota obyvateľov činila 171 obyvateľov na km 2. Plošný podiel mesta Hlohovec predstavuje 22,9%. Pohlavná štruktúra Pohlavná štruktúra je dôležitá pri dimenzovaní jednotlivých zariadení občianskej vybavenosti. Z hľadiska pohlavia prevládali v roku 2012 ženy v pomere 51,3% ku 48,7%. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 61

62 Tabuľka 50 Pohlavná štruktúra obyvateľstva 2011 % 2012 % 2013 % 2014 % 2015 % Počet obyvateľov k spolu Muži , , , , ,6 Ženy , , , , ,4 K roku 2015 bol pomer 51,4% žien ku 48,6% mužom, v roku 2011 pomer vyjadroval stav 51,2 % žien ku 48,8% mužov. V predchádzajúcich dekádach bol pomer relatívne podobný 51,4% žien ku 48,6 mužov. V Hlohovci pravidelne prevažujú ženy nad mužmi, najmä v neskorších vekových ročníkoch. Veková štruktúra obyvateľov Z hľadiska vekovej štruktúry možno konštatovať, že Hlohovec nemá v súčasnosti priaznivú vekovú štruktúru populácie. Vekovú štruktúru charakterizuje hlavne vyšší podiel obyvateľov v produktívnom veku a výrazne stúpajúci v poproduktívnom veku. Analýza poukazuje že sa výrazne znížil podiel najmä v predproduktívnom veku o vyše 100%. Nižší podiel v predproduktívnom veku sa odrazí v budúcom reprodukčnom procese a v zabezpečovaní zdrojov pre poproduktívne obyvateľstvo. Navyše najsilnejšie ročníky sú vo vekových skupinách 30 až 60 ročných kde je obyvateľov, čo predstavuje 46%. Obyvateľstvo v priebehu 20-tich rokov výrazne zostarne, čo bude mať za následok nedostatok zdrojov pracovných síl. Tabuľka 51 Vývoj vekovej štruktúry obyvateľov v rokoch sčítaní obyvateľov Rok Obyvateľstvo 0-14 predproduk tívny vek % produktívny vek % 60 a viac - poproduktív ny vek , , , , , , , , ,1 2011(sčít) , , , (MUH) , , , (SUSR) , , , (MUH) , , , (MUH) , , , , , , , , ,8 Zdroj: ŠUSR a MUH Mestský úrad Hlohovec 9.2. Aktivity % Výroba Hlavnými zamestnávateľmi sú veľké výrobné podniky ako, ako Saneca Pharmaceuticals, a.s. (bývalá ZENTIVA),(farmaceutický priemysel) a Bekaert Hlohovec, a.s. (strojársky priemysel bývalá Drôtovňa). V priemyselnom parku Hlohovec - Šulekovo sú ďalšie spoločnosti predovšetkým Faurecia Slovakia, s.r.o. (výroba súčiastok a príslušenstva motorových vozidiel a ich motorov), Vetter Slovakia s.r.o., (spracovanie ovocia, zeleniny a zemiakov, baliace činnosti), AKAtech Immobilien s.r.o.,(výroba káblových zväzkov), AKAtech Kabelkonfektionierung GmbH, Hlohovec (výroba elektromechanických, meracích, kontrolných, testovacích, navigačných, optických a fotografických prístrojov a zariadení, výroba medicínskej techniky, spoločnosti pôsobiace v oblasti poľnohospodárstva a potravinárskej výroby, predovšetkým FOOD FARM, s. r. o.. V meste dominujú malé podniky a to 96 % podnikov v meste tvoria podniky s 0-9 zamestnancami. Tabuľka 52 Firmy v priemyselnom parku SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 62

63 Názov firmy Zameranie Adresa prevádzky Faurecia Slovakia s.r.o. Delí sa na 2 výrobné závody: Faurecia Interior Systems (FIS) a Faurecia Automotive Exteriors (FAE výroba súčiastok a príslušenstva motorových vozidiel Priemyselná 1127/1 Plocha areálu v m 2 Počet zamestnancov FIS: 434 interní,161 agentúrni FAE: 135 interní 55 agentúrni Spolu prac/ha AKAtech GmbH Kabelkonfektionierung vývoj, výroba a predaj káblových zväzkov CCS Slovensko s.r.o. vývoj, výroba a predaj káblových zväzkov AKAtech Immobilien s.r.o. prenájom nehnuteľností Priemyselná 1187/1A Priemyselná 1214 Priemyselná 1127/ (výroba) spolu prac/ha (výroba) 32 m2/prac A.S.A. Hlohovec, s.r.o. (prevádzka) Slovenský pozemkový fond (vlastník) Mesto Hlohovec (nájomca) zberný dvor Šoltésova 3127/ m2/prac Vetter Slovakia, s.r.o. spracovanie ovocia, zeleniny a zemiakov Priemyselná 1128/ prac/ha JMT SK s.r.o. (vlastník) COAVIS SLOVAKIA s.r.o. (nájomník) firma JMT prestala vyrábať, nechali si pozemky a budovy; prenajali firme COAVIS Slovakia s.r.o. montáž palivových čerpadiel automobilový priemysel pre Priemyselná 1153/ V meste pôsobí aj viacero ďalších výrobných spoločností zaoberajúcich sa rôznou výrobou a stavebnou činnosťou ako sú:. PLESO, spol. s r.o. - Výroba a predaj bavlnených pančuchových nohavíc a ponožiek. Pančuchy od výrobcu PLESO s.r.o. Hlohovec DRUMET s.r.o. - Výroba a predaj valcované laná Druforest, oceľové laná Herkules, oceľové drôty, lanové viazacie prostriedky, certifikované laná ANL, s.r.o. - Výstavba a predaj rodinných domov na kľúč s pozemkom. Kúrenie Hlohovec - Vladimír Satko-Modré slnko - Montáž podlahového a ústredného kúrenia, komplexný návrh kúrenia a rozvodov vody. Výmena rozvodov, oprava, rekonštrukcia, výmena kotlov a radiátorov, vodoinštalačné práce,inštalácia kanalizácie domového odpadu Z územného hľadiska možno charakterizovať tri kompaktné územia s charakterom priemyselnej výroby. Dve z nich areál Bekaet UO 11 Priemyselný obvod sever a areál Seneca UO 6 Priemyselný obvod juh sú v tesnom dotyku s územiami rodinnej zástavby, s problematickým dopravným napojením (hlavne areál Bekaert). Tieto výrobné územia sú zložené z pôvodných výrobných areálov, ktoré sa po roku 1989 zmenou majiteľov postupne transformovali, pričom alebo sa zmenil výrobný program, alebo pôvodný program zostal zachovaný pri značnej redukcii počtu zamestnancov. Tretie výrobné územie je lokalizované v MČ Šulekovo UO 18 predstavuje realizáciu Priemyselného parku Hlohovec - Šulekovo, s výrobnými areálmi - Faurecia Slovakia, s.r.o., Vetter Slovakia, s.r.o., JMT SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 63

64 s.r.o., AKA Tech, s.r.o. priemyselného parku Rekreácia a turizmus a pod, s možnosťou ďalšieho doplnenia v rámci vymedzeného územia Strategickým dokumentom pre oblasť rekreácie a cestovného ruchu na celoštátnej úrovni je Stratégia rozvoja CR Slovenskej republiky do roku 2020, schválená uznesením vlády SR č. 379/2013 zo dňa Stratégia rozvoja CR SR stanovila strategické ciele pre rozvoj cestovného ruchu SR vo verejnom záujme. CR môže prispieť k regionálnemu územnému rozvoju, pretože jeho služby sú službami podporujúcimi regionálny rozvoj i zamestnanosť. V rámci Stratégie boli vybrané ťažiskové formy CR, pre ktoré má Slovensko najlepšie predpoklady a ktoré budú v priebehu najbližších rokov prednostne rozvíjané a podporované: letný cestovný ruch zimný cestovný ruch kúpeľný a zdravotný cestovný ruch kultúrny a mestský cestovný ruch kongresový cestovný ruch ako perspektívny a ekonomicko lukratívny vidiecky cestovný ruch a agroturistika. Podľa regionalizácie cestovného ruchu SR 8 v rámci širších vzťahov mesto Hlohovec patrí do Dolnopovažského regiónu okresy Galanta, Hlohovec, Piešťany, Trnava, ktorý je zaradený do III. kategórie s nadregionálnym významom. Podľa koncepcie prezentovanej v ÚPN R Trnavského kraja, celé územie Trnavského kraja je rozdelené na jednotlivé rekreačné krajinné štruktúry (RKŠ), pričom z navrhovaného členenia vyplýva, že turistickou destináciou je prakticky celé územie Trnavského kraja. V rámci rekreačných krajinných štruktúr sú vymedzené najatraktívnejšie územia rekreačné územné celky: oblasti vhodné pre podporu rozvoja cestovného ruchu /turizmu, športu a rekreácie. Tie sú premietnuté v regionálnej mierke do sekundárnej krajinnej štruktúry ako plochy s dominantnou funkciou. Pre okres Hlohovec platí začlenenie do: RÚC10 Vinohradnícky hlohovecký rekreačný územný celok Patrí do (RKŠ): Rekreačná krajina pahorkatinová hlohovecko-vinohradská poľnohosp. /vinohradnícka. Pahorkatinová vinohradnícka krajina v okruhu obcí Hlohovec Bojničky Dvorníky Pata Šintava Pusté Sady Vinohrady nad Váhom Šalgočka Sasinkovo Klačany Pastuchov Horné Trhovište Dolné Trhovište Merašice Horné Otrokovce Dolné Otrokovce Tekolďany Tepličky Zemianske Sady. V zmysle ÚPN R Trnavského kraja, medzi potenciály dolnopovažského regiónu relevantné pre územie mesta Hlohovec patria: územie charakteristické hustou sieťou sídiel pozdĺž Váhu, vodná nádrž Sĺňava s rekreačno-športovým využitím, chalupárske, chatové lokality na svahoch Považského Inovca,... vinohradnícke lokality na svahoch Považského Inovca (zasahujú sem 4 vinohradnícke rajóny Vrbovský, Hlohoveckký, Galantský, Šintavský), zámocký park s francúzskymi terasami v Hlohovci, v blízkosti mestské kúpalisko, 8 Regionalizácia cestovného ruchu v SR (Ústav turizmu, s.r.o.2005) SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 64

65 cyklistická a pešia turistika popri Váhu, turistické značené trasy v masíve Považského Inovca, rekreačné prírodné oblasti Váh s pobrežnými porastmi, lesný masív Považského Inovca, vodné nádrže a rybníky, iné vodné plochy (tiež s možnosťou rybolovu): Červeník, Hlohovec, Madunice, Leopoldov, Siladice, Śulekovo, Bašovce, Dechtice, Drahovce, Chtelnica, Moravany nad Váhom, Piešťany, Prašník, Pustá Ves, Vrbové (okres PN),... Významné obce s rekreačnou funkciou v Dolnopovažskom regióne Hlohovec - MPZ, historické pamiatky Koplotovce - termálne kúpalisko (v dotyku s mestom Hlohovec) Poľnohospodárska výroba V riešenom území je v rámci poľnohospodárskej výroby dominantná rastlinná výroba. Zo štruktúry osevných plôch prevládajú obilniny, ďalej strukoviny a krmoviny. V menšom rozsahu tiež olejniny. Výrazná je špeciálna rastlinná výroba, hlavne vinohradníctvo a ovocinárstvo. Poľnohospodársku pôdu obhospodaruje prevažne PD Hlohovec, Food Farm s. r. o. Hlohovec a fyzické subjekty na vyčlenených pôvodných pozemkoch alebo náhradných pozemkoch. Poľnohospodárske družstvo Hlohovec vzniklo v roku 1976 zlúčením ďalších troch susedných poľnohospodárskych družstiev: Pastuchov, Kľačany a Sasinkovo. V súčasnosti družstvo hospodári na 3845,60 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 3516,54 ha ornej pôdy, 7,6 ha trvalých trávnatých porastov, 13,26 ha ovocných sadov, 308,20 ha rodiacich viníc (Pozn. Údaje sa týkajú aj poľnohospodárskej pôdy mimo k. ú. Hlohovec a Šulekovo). V rastlinnej výrobe je zamerané na pestovanie týchto plodín: pšenica ozimná, repka ozimná, jačmeň jarný, jačmeň ozimný, kukurica siata, mak siaty, cukrová repa, hrach siaty a viacročné krmoviny. Výnosy hlavných plodín boli v roku 2014 nasledovné: pšenica ozimná 6,29t/ha, jačmeň ozimný 7,97 t/ha, jačmeň jarný 5,47 t/ha a repka ozimná 3,56 t/ha. Z trvalých kultúr sa špecializuje na pestovanie hrozna na poľnohospodárskej pôde o výmere 308,20 ha. V poslednom období sa prejavuje zvýšený záujem o vinohradníctvo zo strany fyzických osôb a preto PD dáva určitú časť vinohradov do prenájmu. Ročná produkcia je t. Ovocné sady sú orientované na produkciu broskýň. FOOD FARM, s.r.o. Hlohovec je poľnohospodárska spoločnosť, ktorá je na trhu od roku Spoločnosť hospodári na približne ha poľnohospodárskej pôdy. Široký sortiment poľnohospodárskych produktov v rastlinnej výrobe tvoria hustosiate obiloviny (pšenica ozimná, jačmeň jarný), olejniny (repka ozimná, slnečnica), kukurica, cukrová repa a viacročné krmoviny pre potreby živočíšnej výroby. Z rastlinnej výroby má na tržbách najväčší podiel produkcia pšenice ozimnej. Ročná produkcia hustosiatych obilnín predstavuje objem cca ton, olejnín t. Od roku 2006 sa spoločnosť začala komerčne zaoberať vinárstvom. Obhospodaruje vinohrady o výmere 210 ha so širokým sortimentom pestovaných odrôd s produkčným potenciálom t ročne. V meste Hlohovec a jeho časti Šulekovo bolo v roku 2014 evidovaných 23 samostatne hospodáriacich roľníkov, z toho 20 sa špecializuje na rastlinnú výrobu (pestovanie ovocia, zeleniny, obilovín, krmovín a húb). Živočíšna produkcia nemá v súčasnosti v riešenom území výraznú špecializáciu. V menších koncentráciách je to chov bravčového dobytka a ošípaných. Poľnohospodárske družstvo Hlohovec sa v rámci živočíšnej výroby orientuje hlavne na výrobu mlieka, na výkrm ošípaných ako aj produkciu plemenných prasničiek. Na hlavnom stredisku PD Hlohovec sú vybudované ustajňovacie kapacity pre 800 ks ošípaných, stav ošípaných je 636 ks. Chov je určený pre výrobu bravčového mäsa a produkciu plemenných prasničiek SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 65

66 v rozmnožovacom chove. Poľnohospodárske družstvo ročne vyrobí a odpredá viac ako 900 t mäsa (všetky strediská). Živočíšnu produkciu firmy Food Farm, s.r.o. predstavuje jatočný rožný dobytok, dojnice a jatočné ošípané. Na stredisku v riešenom území nie je situovaná živočíšna výroba. Prevádzka firmy EPP Slovensko s.r.o. (býv. Farma Terezov) je zameraná na chov prasníc, produkciu odstavčiat a odchov a výkrm ošípaných. V súčasnosti sú na farme kapacity pre ks ošípaných, po rekonštrukcii a modernizácii objektov a technológie ha je plánovaná kapacita ks ošípaných (odstavčatá, prasnice, prasničky, kance a ošípané vo výkrme). Pri areáli EPP Slovensko s.r.o. sa nachádza malokapacitný bitúnok na spracovanie bravčového mäsa, ktorého prevádzkovateľom je L. G. RAJ s.r.o. Ďalší malokapacitný bitúnok sa nachádza na Športovej ulici 1, prevádzkovateľom je LERAS s. r. o. V južnej časti k. ú. Hlohovec sa nachádza Samostatná bažantnica Mladý háj, ktorej prevádzkou je poverené Poľovnícke združenie Bažantnica K&K Hlohovec. Bažantnica zasahuje okrem k. ú. Hlohovec do k. ú. Bojničky a k. ú. Sasinkovo. Jej rozloha je 1 121,77 ha, z toho 781 ha v k. ú. Hlohovec. Normované kmeňové stavy sú určené na 28 ks srnčej zvery, 170 ks zajačej zvery a 570 ks bažantov Lesné hospodárstvo Z hľadiska lesohospodárskych celkov patria lesy nachádzajúce sa v katastrálnych územiach Hlohovec a Šulekovo v LHC Hlohovec. Lesnícku prvovýrobu zabezpečuje odštepný závod Smolenice. V zmysle registra pozemkových spoločenstiev sú v meste Hlohovec evidované pozemková spoločenstvá: Lesná spoločnosť Svätý Peter - pozemkové spoločenstvo a Združenie urbarialistov Hlohovec. 9.3 Infraštruktúra Dopravná infraštruktúra Základný komunikačný systém/kostra ZAKOS mesta Hlohovec (celý priestor od diaľnice D1 s mestom Leopoldov a MČ Šulekovo s priemyselnou a obchodnou zónou) tvoria v súčasnosti prieťahy regionálnych ciest II. a III. triedy, ktoré sa križujú v obci a zároveň pripájajú na mesto svoje odľahlé časti. Uvedené prieťahy ciest v meste, spolu s doplnkovou zberno-obslužnou sieťou vytvárajú základ ZAKOS-u na niektorých miestach riedkeho roštového systému zberných komunikácií Zásobovanie elektrickou energiou Územie mesta Hlohovec je zásobované elektrickou energiou z dvoch transformovní 110/22 kv a jednej 110/6 kv, a to: Transformovňa 110/22kV RZ Šulekovo o inštalovanom výkone 2 x 25 MVA, max. zaťaženie v r bolo 22 MW Transformovňa 110/22kV RZ Hlohovec-Zajačky o inštalovanom výkone 2 x 25 MVA, max. zaťaženie v r bolo 18 MW. Transformovňa-rozvodňa RZ Bekaert Hlohovec, a.s. o inštalovanom výkone 3 x 16 MVA, ktoré predstavujú cca 50 %-nú rezervu. Uvedené transformovne sú na 110 kv prepojené dvojitou 110 kv linkou Križovany - Šulekovo, Križovany - Bekaert Hlohovec, a.s., Hlohovec - Madunice. Mesto Hlohovec (vrátane MČ IV - Šulekovo) je v súčasnosti zásobované z nasledovných 22 kv liniek: SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 66

67 Tabuľka 53 Prehľad 22 kv liniek Číslo VN linky Max. prúd (A) Max. dovolený prúd (A) Rezervovaná kapacita vedení (%) RZ 110/22kV HLOHOVEC RZ 110/22kV ŠULEKOVO Z uvedených maximálnych zaťažení jednotlivých liniek je zrejmé, že súčasná dodávka elektrickej energie do Hlohovca a Šulekova je zabezpečená s dostatočnou kapacitnou rezervou. Okrem uvedených liniek cez spracovávané územie prechádzajú ešte nasledovné elektrické vedenia, ktoré nezásobujú elektrickou energiou Hlohovec a Šulekovo: 2 x 22 kv linka č Hlohovec - Topoľčany, 22 kv linka č. 401 Šulekovo - Trnava, 22 kv linka č. 462 Šulekovo - Trnava, 22 kv linka č. 233 Šulekovo - Kostoľany, 22 kv linka č. 119 Hlohovec - Kľačany, 22 kv linka č. 236 Hlohovec - Nitra, 22 kv linka č. 278 Hlohovec - Porcelánka Čab Zásobovanie plynom Mesto Hlohovec (mestská časť Hlohovec a mestská časť Šulekovo) je zásobovaná zemným plynom z VTL plynovodu DN 300; PN 25 Bratislava Trnava, ktorý prechádza severo - južným smerom v tangente západnej časti katastrálneho územia mestskej časti Šulekovo, prostredníctvom VTL prípojkou DN 150, PN 25. VTL prípojka je vedená pozdĺž cesty II/513 do mestskej časti Šulekovo do RS, následne pokračuje do MČ Hlohovec (prekračujúc tok Váhu) do RS Hlohovec, následne pozdĺž Váhu pokračuje juhovýchodným smerom k ceste č. II/513 v smere na Nitru kde sa rozdvojuje. Jedna vetva pokračuje severozápadným smerom pozdĺž zastavaného územia mesta smerom na Koplotovce Piešťany. Druhá vetva pokračuje pozdĺž cesty II/513 V smere na Kľačany, Rišňovce Zásobovanie vodou a odkanalizovanie Zásobovanie pitnou vodou Základným zdrojom pitnej vody pre mesto Hlohovec sú miestne vodné zdroje na pravom brehu toku Váh, južne od ochrannej hrádze a severne nad železničnou traťou č Sú to studne S 1 S 3, S 5, S 6, z ktorých sa voda dopravuje prívodným potrubím DN 150 do akumulačnej nádrže s objemom 400 m 3 situovanej v areáli vodných zdrojov. Výdatnosť hlavného vodného zdroja je Q=112 l/s, s odporučeným odberom 95 l/s. Podľa majiteľa a správcu vodných zdrojov TAVOS, a.s. Piešťany, prevádzkový závod Hlohovec, je po miernom poklese sumárnej výdatností studní odporúčaný reálny odber Q=76 l/s. Odkanalizovanie Mesto Hlohovec má vybudovanú jednotnú kanalizáciu vo všetkých mestských častiach, ktorá sa začala budovať v roku 1945 a postupne sa dobudovávala aj pre novopostavené obytné štvrte v meste. Celá oblasť mesta je odkanalizovaná jednotnou kanalizačnou sústavou, severná časť obytného pásma Kamenná hora má vybudovanú delenú splaškovú aj dažďovú kanalizáciu. Dažďové SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 67

68 vody sú postupne odľahčované v OK a cez výustné objekty odvádzané do rieky Váh. Na odvádzanie dažďových vôd z extravilánu slúži otvorený záchytný jarok a Ih zberač zaústený priamo do rieky Váh. Celková plocha odkanalizovaného územia je 500 ha Odpadové hospodárstvo Zber komunálneho odpadu zabezpečuje v súčasnosti na území mesta firma A.S.A. Hlohovec. Zber separovaného odpadu zabezpečuje v súčasnosti firma Ľubomír Kután, TKO Ekopres II. Zmluvným partnerom mesta na zber šatstva, použitých odevov obuvi a textilu je v súčasnosti firma A.S.A. Trnava spol., s r.o. Od septembra 2007 mesto prevádzkuje zberný dvor pre občanov na Priemyselnej ulici v Šulekove. V nasledovnej tabuľke sú uvedené zariadenia na zhodnocovanie odpadov na území mesta. V roku 2015 bolo vyprodukovaných ,91 t komunálneho odpadu (vrátane drobného stavebného odpadu). V období poslednej dekády mierne stúpalo množstvo vyprodukovaného odpadu, od roku 2012 nastal mierny pokles produkcie. V roku 2015 sa množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu v porovnaní s rokom 2005 zvýšilo o 49 %. V porovnaní s rokom 2014 sa v roku 2105 znížilo množstvo komunálneho odpadu o 9 %, čo je priaznivý trend. V meste je zavedený zber zmesových komunálnych odpadov a separovaný zber nasledovných odpadov: papier, plasty, sklo, biologicky rozložiteľný odpad, elektroodpady, batérie, veľkoobjemový odpad, textil, stavebné odpady, VKM 9, kovové obaly, ako aj iné ostatné a nebezpečné odpady. Zavedenie separovaného zberu bolo realizované postupným spôsobom v jednotlivých častiach mesta, pričom v súčasnosti je pokryté celé územie mesta. Prevádzkované skládky odpadu Areál odpadového hospodárstva Vlčie hory Na území mesta sa v súčasnosti v prevádzke 3 skládky odpadov - 2 skládky v Areáli odpadového hospodárstva Vlčie hory Hlohovec a Skládka železitých kalov Šulekovo. V rámci areálu odpadového hospodárstva Vlčie hory sa nachádzajú aj skládky SO 08 a SO 09, na ktorých bolo ukončené ukladanie odpadu a boli začaté konania na uzavretie a rekultiváciu. Tieto konania sú prerušené. Areál odpadového hospodárstva Vlčie hory Hlohovec sa nachádza vo východnej časti územia mesta, v katastrálnom území Hlohovec. Ohraničený je zo severu cestou II/514, zo západu cestou III/51314 a z juhu areálom Skládky neaktívnych kalov Hlohovec. Lokalita leží v blízkosti hranice s územím obce Pastuchov. Prevádzkovateľom je Plastic People, s.r.o., Gunduličova 4, Bratislava. V súlade s udelenými povoleniami zneškodňuje najmä inertný, biologický, nebezpečný, nie nebezpečný odpad a iné druhy odpadov (vydaný súhlas OUŽP na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov skládkovaním na skládke inertného odpadu v lokalite Vlčie hory B/2011/00651/ŠSOH/Ži). V súčasnosti na základe Rozhodnutia OÚ Trnava 10, sa zakazuje spoločnosti Plastic People s.r.o. činnosť na prevádzkovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi a to do odstránenia závady (odstránenie nezákonne uložených nebezpečných odpadov). Skládka NNO v k. ú. Šulekovo (bývalé FE-KALY) Prevádzkovateľom Skládky železitých kalov Šulekovo je DH Ekologické služby, s.r.o., Podzámska 12, Hlohovec. Skládka sa nachádza v k. ú. Šulekovo na nive Váhu v lokalite Rajtárske. Na prevádzkovanie skládky bol vydaný súhlas prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov skládkovaním do a súhlas na uzavretie a rekultiváciu skládky železitých kalov rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec č. B/2012/00713/ŠSOH/Ži zo dňa Toto rozhodnutie bolo pozmenené rozhodnutím Okresného úradu Hlohovec, odboru starostlivosti o životné prostredie, číslo OÚ-HC-OSŽP- 2015/000754/ŠSOH/AŽ zo dňa , v ktorom sa zmenilo sídlo spoločnosti, do zoznamu odpadov boli doplnené druhy odpadov a zrušila sa podmienka č. 2 pôvodného rozhodnutia. Toto 9 VKM - viacvrstvové kombinované materiály - obaly od trvanlivého mlieka a nápojov 10 Rozhodnutie OÚ Trnava Odbor starostlivosti o ŽP OU-TT-OSZPI-2016/007911/Fo zo dňa SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 68

69 rozhodnutie bolo pozmenené rozhodnutím Okresného úradu Hlohovec, odboru starostlivosti o životné prostredie, číslo OÚ-HC-OSŽP-2016/000086/ŠSOH/AŽ zo dňa , v ktorom bol udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov pre prevádzkovateľa zariadenia DH Ekologické služby, spol. s r. o. Súhlas bol udelený na zber odpadov, ktoré sú zaradené do kategórie ostatné (vymenované sú vo vyššie uvedenom rozhodnutí) a na prevádzku zariadenia na zber odpadov v areály skládky na parcele č Uzavreté a zrekultivované skládky odpadu Na území mesta sú 2 skládky, ktoré boli uzavreté a rekultivované podľa projektovej dokumentácie: Soroš Pastuchov - SE Atomová elektráreň - Hlohovec Nepovolené skládky Podľa podkladov MŽP SR, Odbor štátnej geologickej správy je na území mesta mimo prevádzkovaných skládok odpadu evidovaných 9 nepovolených skládok odpadu. Z toho 1 odvezená, 1 opustená bez prekrytia a 7 upravených skládok odpadu. Environmentálne záťaže V riešenom území nachádzajú 4 skládky odpadu, ktoré sú podľa Registra environmentálnych záťaží evidované ako environmentálne záťaže. Prehľad environmentálnych záťaží sa nachádza v nižšie uvedenej tabuľke. Tabuľka 54 Prehľad skládok evidovaných ako environmentálne záťaže v k. ú. Hlohovec a Šulekovo P. č. Názov EZ Identifikátor Druh činnosti Názov lokality Reg. 1. HC (002) / Hlohovec - Pastuchov - skládka neaktívnych kalov SK/EZ/HC/240 skládka priemyselného odpadu Pastuchov Skládka neaktívnych kalov B/C 2. HC (004) / Hlohovec - Šulekovo - Fe-kaly SK/EZ/HC/242 skládka priemyselného odpadu Šulekovo - Fe - kaly B/C 3. HC (005) / Hlohovec - Šulekovo - skládky TKO SK/EZ/HC/243 skládka komunálneho odpadu Šulekovo skládky TKO B 4. HC (004) / Hlohovec - Soroš - skládka SK/EZ/HC/1232 skládka priemyselného odpadu Soroš - skládka C Zdroj: Register environmentálnych záťaží SR, MŽP SR, 2016 Pozn.: B - environementálna záťaž, C - sanovaná/rekultivovaná záťaž Návrh koncepcie Na základe komplexnej analýzy pre oblasť odpadového hospodárstva špecifikovanej v kap. charakteristika súčasného stavu, stanovenými cieľmi špecifikovanými v POH mesta Hlohovec 11, ako aj strategickým cieľom 4 Sociálne a ekologicky zodpovedné mesto 12, koncepcia odpadového hospodárstva ÚPN mesta sa z územného hľadiska sústreďuje hlavne na reorganizáciu a celkové upratanie jednotlivých prevádzok a zariadení odpadového hospodárstva a zavedenie funkčného systému. Ide principiálne o redukciu existujúcich plôch: transformácia existujúcich prevádzok odpadového hospodárstva na novú funkciu v zmysle urbanistickej koncepcie a ich vymiestnenie resp. sústredenie do okrajových polôh mesta, uzatvorenie a rekultivácia existujúcich plôch odpadového hospodárstva, likvidácia nepovolených skládok. 11 Program odpadového hospodárstva mesta Hlohovec na roky PRM Hlohovec na roky SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 69

70 Reorganizácia sa vzťahuje najmä na lokality ktoré sú: Variant I. duplicitné plnia obdobnú funkciu v rovnakom rádiuse dostupnosti, s negatívnym dopadom na kvalitu života a životného prostredia znečistenie životného prostredia, zvýšené nároky na dopravu, kolízia s ÚSES, rušia krajinný obraz a pod., limitujúce územný rozvoj plochy v urbanistickej koncepcii určené na rozvoj iných funkcií. V rámci I. variantu koncepcie odpadového hospodárstva sa navrhuje: Variant II. uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov v Šulekove ide o existujúcu skládku železitých kalov Šulekovo, uzatvorenie a rekultivácia skládky SO08 a SO09 Vlčie hory, likvidácia všetkých nepovolených skládok, sústrediť zariadenia na zber odpadov v Šulekove do lokality Medzi Váhom A (polyfunkčné výrobno-vybavenostné územie), premiestniť prevádzku na zber a zhodnocovanie odpadov Hošták pri štrkovisku do novej lokality Terezov, vytvoriť plochu v lokalite Pod ČOV pre umiestnenie mestskej kompostárne. V rámci II. variantu koncepcie odpadového hospodárstva sa navrhuje: uzatvorenie a rekultivácia skládky SO08 a SO09 Vlčie hory, likvidácia všetkých nepovolených skládok, sústrediť zariadenia na zber odpadov v Šulekove do lokality Šulekovo vstup A (polyfunkčné výrobno-vybavenostné územie), navrhuje sústrediť prevádzky kompostární Hošták a Vlčie hory do jednej lokality Pod ČOV, navrhuje presunúť ostatné prevádzky zhodnocovania z lokality Hošták do existujúcich alebo navrhovaných výrobných plôch bez konkretizovania lokality. Pamiatková zóna Hlohovec (PZ) bola vyhlásená Okresným úradom Trnava - Vyhláška č. 1/1993, s platnosťou od Pre pamiatkovú zónu bolo vyhlásené Okresným úradom Trnava ochranné pásmo PZ - Doplnok vyhlášky č.1/1993. V roku 2012 vypracoval Krajský pamiatkový úrad Trnava dokument Hlohovec - Pamiatková zóna, Zásady ochrany pamiatkového územia Pamiatkovej zóny aktualizácia (ďalej len aktualizácia PZ), ktorý vyplynula z potreby reagovať na ustanovenia zákona č. 49/2002 Z. z o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. V rámci aktualizácie PZ bolo upravované a upresňované aj vymedzenie ochranného pásma PZ o presné názvy ulíc a o parcelné čísla na základe aktuálnej katastrálnej mapy ( ). V pamiatkovej zóne Hlohovec sa nachádza 14 národných kultúrnych pamiatok, zapísaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, vedeného na Pamiatkovom úrade SR. Pri objektoch NKP - súsošiach je počet jednotlivých sôch resp. pamiatkových objektov chápaný ako jedna kultúrna pamiatka. V ochrannom pásme pamiatkovej zóny a mimo tohto územia je v meste ďalších 24 národných kultúrnych pamiatok. Kultúrne pamiatky sú podrobne popísané v smernej časti ÚPN-M Hlohovec v kapitole 12.9 Ochrana kultúrneho dedičstva v podkapitolách Národné kultúrne pamiatky (NKP), Nehnuteľnosti vytypované na vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky v rámci PZ, Nehnuteľnosti s pamiatkovou hodnotou v pamiatkovej zóne, Nehnuteľnosti rešpektujúce SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 70

71 pamiatkové hodnoty územia v pamiatkovej zóne a Nehnuteľnosti nerešpektujúce pamiatkové hodnoty územia pamiatkovej zóny. Na území mesta Hlohovec (katastra Hlohovec) sú evidované viaceré významne archeologické lokality z obdobia paleolit, neolit, eneolit, doby bronzovej (elastická kultúra), z obdobia raného a vrcholného stredoveku a novoveku s ťažiskom v 10. až 13. stor. Ide o sídliskové ako aj hrobové nálezy dokladajúce husté osídlenie a význam mesta Hlohovec už vo veľkomoravskej dobe ako aj v období vznikajúceho Uhorského štátu. V priestore dnešného zámku pravdepodobne ležalo ranostredoveké slovanské hradisko ku ktorému sa asi viaže zmienka o hrade Hlohovec (Golguc) v listine z roku Tieto skutočnosti sú v súlade s ďalšími zisteniami resp. predpokladmi historickej vedy, vychádzajúcimi z údajov Anonymovej kroniky pochádzajúcej z druhej polovice 12.stor. V nej sa uvádza, že Hlohovec patril medzi veľkomoravské hrady obsadene staromaďarskými kmeňmi v prvých desaťročiach 10.stor. To, že bola tato tradícia centra živá ešte v druhej polovici 12. stor. svedčí o pretrvávajúcej funkcii Hlohovca ako lokálneho centra aj v Prvých storočiach Uhorského štátu. V časti katastra Šulekovo sú ďalej evidované polohy z mladšej (doba laténska) a staršej doby železnej (doba halštatská), doby rímskej a raného stredoveku. Z extravilánu mesta je ďalej známych viacero významných archeologických lokalít Z obdobia staršej doby kamennej (paleolit), mladšej doby kamennej (neolit) neskorej doby kamennej (eneolit), doby bronzovej (žiarové pohrebisko velatickej kultúry) doby rímskej a raného stredoveku. Archeologické náleziská sú podrobne popísané v smernej časti ÚPN-M Hlohovec v kapitole 12.9 Ochrana kultúrneho dedičstva v podkapitole Archeologické náleziská. 11. Paleontologické náleziská a významné geologické lokality (napr. skalné výtvory, krasové územia a ďalšie). V riešenom území sa nenachádzajú paleontologické ani geologické lokality. Zaťaženie prostredia hlukom Hluk a vibrácie patria k najvážnejším rizikovým faktorom zdravia človeka, avšak vplývajú aj na živočíšstvo. Negatívne pôsobia na zdravotný stav ľudí, vyvolávajú poruchy sluchu, psychiky, zapríčiňujú neurózy. Vibrácie sú aj poškodzujúcim faktorom stavieb a konštrukcií. Zdrojom negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie v zastavanom území Hlohovca a časti Šulekovo je cestná a železničná doprava. Intenzívnu dopravu je možné považovať za prevažne líniový stresový faktor, ktorý negatívne vplýva na okolitú krajinu pozdĺž dopravných koridorov. V zastavanom území mesta nepriaznivo ovplyvňuje obyvateľstvo hluk z cestnej premávky. Priestory ochranného pásma prieťahov ciest mestom, vzhľadom na zvýšenú intenzitu a význam prieťahov (25-20 metrov na obe strany od osi komunikácie) kumulujú všetky negatívne účinky dynamickej dopravy a priľahlého územia, najmä hluk, imisie, nehodovosť, prašnosť, blato a náľadie, čím sa zhoršuje kvalita urbánneho prostredia mesta. Z hľadiska bezpečnosti sú kritické miesta: námestie SNP v celej dĺžke v interakcii s bývaním v bytových domoch a OV, Hlohová v časti HBV na Fraštáckej ulici, ale aj jednosmerný prieťah autobusov a NAD na Bernolákovej "dolu kopcom", kde je tendencia zrýchľovania vozidiel v zóne IBV. Lokálnymi ale významnými zdrojmi hluku sú výrobné prevádzky v priemyselných zónach. Na území mesta nepriaznivo ovplyvňuje obyvateľstvo hluk zo železničnej dopravy, ktorý sa najvýraznejšie prejavuje pozdĺž trate Leopoldov Hlohovec- Lužianky. Najproblematickejším je starý most (konštrukčne zastaralý) cez rieku Váh, ktorého využívanie v nočných hodinách a hlavne v lete nepriaznivo vplýva na životné prostredie dotknutého územia. Za zdroje hluku v riešenom území možno považovať: diaľnicu D1 cesty II. a III. triedy, trasy železnice č. 120, 133 a 141, SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 71

72 zastavané územie, areály výroby, poľnohospodárske areály. Radónové riziko Ožiarenie z radónu, resp. z jeho dcérskych produktov rozpadu je jedným z hlavných faktorov, ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva. Obyvateľstvo je účinkom radónu vystavené predovšetkým v budovách. Zdrojom radónu v nich sú rádioaktívne prvky v podloží budov, v ich stavebnom materiáli a vo vode. Z toho najdôležitejšiu záťaž predstavuje radón v pôdnom vzduchu, vnikajúci do budov z podložia stavieb. V novej výstavbe ide o predchádzanie škodlivým účinkom radónu predovšetkým lokalizáciou stavieb, voľbou stavebných materiálov a spôsobom realizácie stavieb. Podľa mapy Prognóza radónového rizika (Čížek, P., a kol., In: Atlas krajiny SR, 2002) sa riešené územie nachádza v oblasti s nízkym radónovým rizikom, teda nie je potrebné realizovať špeciálne opatrenia. Severovýchodná časť k. ú. Hlohovec, do ktorej zasahuje Považský Inovec predstavuje oblasť so stredným radónovým rizikom. Postup stanovenia presnej objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu, priepustnosti základových pôd riešeného územia bude potrebné vykonať pri výstavbe v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie v zmysle príslušných legislatívnych požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany. Hlavné environmentálne problémy vznikajú v dôsledku priestorového stretu ekologicky hodnotných prvkov krajinnej štruktúry a stresových faktorov ako aj pôsobením týchto faktorov na životné podmienky a zdravie obyvateľov. V riešenom území boli vymedzené viaceré skupiny environmentálnych problémov, ktoré však nie sú vždy riešiteľné nástrojmi územného plánovania. Ochrana prírody a krajiny a prírodných zdrojov ohrozenie biodiverzity a funkčnosti regionálnych a nadregionálnych prvkov ÚSES v dôsledku poľnohospodárskej a lesohospodárskej činnosti, likvidácia pobrežných a vodných biotopov, antropický tlak na prvky regionálneho a miestneho územného systému ekologickej stability, nízka konektivita medzi prvkami ÚSES Považského Inovca a riečnou nivou Váhu s priľahlými terasami, stret trasy navrhovanej cesty I. triedy (Nitra) hranica Trnavského a Nitrianskeho kraja Kľačany Hlohovec diaľnica D1 s chráneným územím, územiami siete NATURA 2000 a prvkami regionálneho a miestneho územného systému ekologickej stability, vznik migračnej bariéry v krajine, zmena krajinného obrazu, likvidácia NDV, zásah do vinohradníckej krajiny, stret záujmov ochrany prírody a navrhovaného Vodného diela Sereď - Hlohovec - likvidácia zachovalých lužných lesov v inundačnom území Váhu, likvidácia prvkov regionálneho a miestneho územného systému ekologickej stability, zmena charakteru krajiny, vytváranie bariér v krajine, antropický tlak na nadregionálny biokoridor Váh, likvidácia pobrežných a vodných biotopov, vytváranie migračných bariér pre avifaunu a vizuálnych dominánt (prvky dopravnej infraštruktúry), izolácia biocentra nabc6 Mlynské a Háje medzi diaľnicou a železničnou traťou, návrh terminál intermodálnej prepravy TIP, križovanie diaľnice D1 s prvkami regionálneho a miestneho územného systému ekologickej stability, bariéra v krajine, fragmentácia prvkov v krajine SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 72

73 umiestnenie skládky odpadu a environmentálnej záťaže v nadregionálnom biokoridore nbk1 Váh, križovanie železničných tratí s prvkami regionálneho a miestneho územného systému ekologickej stability, bariéra v krajine, fragmentácia prvkov v krajine, antropický tlak na genofondovú lokalitu Horná Sihoť, fragmentácia plôch, intenzívna rekreácia, živelná rekreácia pri regionálnych biocentrách - vodných plochách Zelenické rybníky, Peterské štrkovisko a Koplotovce, likvidácia a zmena charakteru biotopov, znečisťovanie vôd návrh nových plôch mimo zastavaného územia mesta, likvidácia významných ekostabilizačných prvkov v krajine ako je mozaika záhrad, viníc a trvalých trávnatých porastov s vysokým podielom nelesnej drevinnej vegetácie, absencia líniovej a plošnej nelesnej vegetácie v krajine, najmä v k. ú. Šulekovo, chýbajúce prepojenie sídelnej zelene s krajinnou zeleňou, absencia líniovej a plošnej nelesnej vegetácie vo viniciach, monofunkčné využitie, absencia pufračných zón medzi prírodným a urbanizovaným prostredím, záber najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy, veľký podiel pôd ohrozených potenciálnou vodnou eróziu (k. ú. Hlohovec) a potenciálnou veternou eróziou (k. ú. Šulekovo), zosuvy pôdy v k. ú. Hlohovec, kontakt lesných porastov so záhradkárskymi osadami, nelegálne skládky odpadu, výrub drevín, výskyt inváznych druhov rastlín. Kvalita ovzdušia absencia údajov o emisnej a imisnej situácii v meste Hlohovec, veľké a stredné zdroje znečisťovania ovzdušia v zastavanom území mesta resp. v blízkosti obytných území. Kvalita vody a ochrana vodných zdrojov znečistenie povrchových a podzemných vôd v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva, návrh VD Sereď - Hlohovec na rieke Váh, vplyv na vodný režim celého riešeného územia, trasovanie cesty I. triedy (Nitra) hranica Trnavského a Nitrianskeho kraja Kľačany Hlohovec diaľnica D1 a mestského okruhu cez pásmo hygienickej ochrany vodný zdrojov S 1 S 3, S 5, S 6, riziko ohrozenia kvality podzemných vôd, návrh rekreačného prístavu na vodohospodársky významnom toku Váh - vznik nového centra antropogénnych aktivít, antropický tlak na tok Váhu a ostatné vodné, ktoré pretekajú riešeným územím, intenzívna rekreácia na štrkoviskách, zvýšená potreba pitnej vody a zvýšené množstvo odpadových vôd vyplývajúce z rozvoja mesta, ohrozenie kvality podzemných vôd v dôsledku antropogénnych vplyvov (intenzívna poľnohospodárska výroba, výroba). devastované územie štrkových jám pri ČOV. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 73

74 Odpadové hospodárstvo Skládka NNO v k. ú. Šulekovo (bývalé Fe-kaly) - environmentálna záťaž, zdroj znečisťovania podzemných a porvchových vôd a ovzdušia, absencia technických opatrení proti šíreniu znečistenia, skládka odpadu TKO (zároveň environmentálna záťaž) v k. ú. Šulekovo, absencia informácií o hranici skládky a o zložení odpadu, výstavba na skládke odpadu a environmentálnej záťaži, Areál odpadového hospodárstva Vlčie hory, samotná prevádzka, absencia izolačnej zelene po obvode areálu, nelegálne skládky odpadu, absencia mestskej kompostárne, veľký počet skládok a zariadení na zhodnocovanie odpadov, absencia komplexnej koncepcie odpadového hospodárstva, skládok a prevádzok. Hluková situácia absencia údajov o hlukových pomeroch v meste Hlohovec, zdroj hluku z dopravy diaľnice D1, ciest II. a III. triedy, trás železnice, hluk z dopravy v zastavanom území mesta Hlohovec a jeho časti Šulekovo, nevhodné umiestnenie živočíšnej výroby PD Hlohovec v zastavanom území mesta. Problémy ohrozenia zdravotného stavu obyvateľov nadmerná hluková záťaž z dopravy, environmentálne záťaže, riziko nehôd pri zvýšenej dopravnej premávke. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 74

75 Územný plán mesta je územnoplánovací dokument, ktorý nemá priamy vplyv na životné prostredie, resp. zdravie obyvateľov. Hlavným cieľom je vytvorenie územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bude komplexne riešiť územný rozvoj mesta a bude po schválení záväzným dokumentom pre mesto, obyvateľov mesta a ostatných účastníkov procesu povoľovania a realizácie plánovaných zámerov územného rozvoja mesta. Predmetom riešenia je zabezpečenie územnoplánovacieho nástroja so stanovením najmä: zásad a regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia mesta v nadväznosti na okolité územie, prípustných, obmedzených a zakázaných funkčných využívaní plôch, zásad a regulatívov starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny, vrátane plôch zelene, zásad a regulatívov ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, hranice medzi súvisle zastavaným územím mesta alebo územím určeným na zastavanie a ostatným územím mesta, zásad a regulatívov verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Z hľadiska podrobnejšieho pohľadu sa pri riešení rozvoja územia vychádza z týchto princípov: zachovanie a podporenie historického vývoja a zástavby mesta a na týchto historických koreňoch koncipovanie územného rozvoja moderného sídla s vhodnými podmienkami pre stabilizáciu obyvateľstva na báze vhodných podmienok pre život v kvalitnom životnom prostredí s príslušnou občianskou vybavenosťou. vytvorenie územných predpokladov pre rozvoj výroby, výrobných služieb, logistiky a technických služieb primeraného rozsahu a ekologicky nezávadného charakteru so zámerom vytvorenia základne miestnej zamestnanosti v záujme stabilizácie obyvateľstva. vytvorenie územných predpokladov pre rozvoj dopravnej a technickej infraštruktúry, ktorá bude podporovať a bezkolízne obsluhovať územie mesta. vytvorenie územných predpokladov na skvalitnenie a rozšírenie zelene a prírodných prvkov v území mesta v záujme zvýšenia ekologickej stability a súčasne pre zvýšenie kvalitatívnych parametrov životného prostredia. Z tohto dôvodu je potrebné postupne pretvárať ráz poľnohospodárskej krajiny a poľnohospodársku výrobu ekologizovať a vytvárať podmienky pre protierózne opatrenia. Pre potreby dosiahnutia hlavného cieľa bol v plnom rozsahu rešpektovaný priemet regionálneho územného systému ekologickej stability a miestneho územného systému ekologickej stability, navrhli sa opatrenia pre vylučovanie a zmierňovanie stresových faktorov a vytváranie siete stabilizačných prvkov v krajine. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 75

76 Počet obyvateľov dotknutých vplyvmi navrhovaného riešenia ÚPN mesta Hlohovec s predpokladaným demografickým vývojom je podrobne popísaný v časti C kapitola II bod 9. V návrhu riešenia v obidvoch variantoch sú nové rozvojové plochy určené na bývanie v rozsahu predpokladaného disponibilného prírastku v 1 variante o obyvateľov a 2 variante o obyvateľov. Uvedený prírastok obyvateľov sa v prevažnej miere v 1 etape predpokladá z migrácie, čo umožní zastaviť nepriaznivý vývoj poklesu obyvateľov, najmä z dôvodu že sa predpokladá prílev prevažne mladého obyvateľstva schopného ešte reprodukcie, čo vytvorí podmienky na zvýšenie prirodzeného prírastku z vlastných zdrojov. V neskorších rokoch prognóza predpokladá vyšší prírastok obyvateľov z vlastných zdrojov. Koncept ÚPN mesta Hlohovec neobsahuje riešenia, ktoré by v sebe niesli riziká ohrozenia zdravotného stavu obyvateľstva, ktoré by mali negatívne sociálno-ekonomické dopady, alebo narušovali pohodu a kvalitu života, resp. stav životného prostredia. Naopak, úlohou hodnoteného ÚPN mesta Hlohovec je vytvoriť kvalitnú územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá bude slúžiť pre rozvoj mesta pri dodržaní všetkých environmentálnych kritérií stanovených platnou legislatívou. Koncept ÚPN obsahuje riešenia, hlavne riešenie dopravy, riešenie zásobovania pitnou vodou, odkanalizovania mesta, dobudovania technickej infraštruktúry, občianskej vybavenosti a lokalít pre podnikateľské účely a zároveň návrhy na dotvorenie MÚSES a ďalšie ekostabilizačné opatrenia, ktoré z vyššie uvedeného hľadiska so sebou prinášajú celý rad pozitívnych riešení na skvalitnenie ekonomických, sociálnych a ekologických podmienok pre dotknuté obyvateľstvo. Proces pripomienkovania a hodnotenia ÚPN mesta Hlohovec má za úlohu zhodnotiť a následne minimalizovať resp. eliminovať všetky negatívne činnosti, ktoré by niesli zdravotné riziká, sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti resp. by spôsobovali narušenie pohody a kvality života obyvateľstva alebo by mali vplyv na kvalitu dotknutých zložiek životného prostredia. Pri riešení jednotlivých plôch a najmä pri realizácii konkrétnych investičných zámerov je potrebné z hľadiska minimalizácie negatívnych vplyvov vychádzať už v predprojektovej i projektovej príprave z platnej legislatívy. Významným je najmä hodnotenie vplyvov navrhovaných činností v prípade splnenia parametrov činnosti v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, dodržiavanie platných limitov územia, dodržiavanie regulatívov stanovených ÚPN mesta Hlohovec všetkých príslušných legislatívnych predpisov. Potreba spracovania novej územnoplánovacej dokumentácie vyplynula predovšetkým z nutnosti reagovať na nové zámery na využitie územia v dobe, ktorá sa výrazne odlišuje od legislatívnej situácie z obdobia spracovania doteraz platného územného plánu a taktiež na zmenené územno-technické a socioekonomické podmienky. Koncept ÚPN mesta Hlohovec je predložený na posúdenie dotknutým orgánom i dotknutej verejnosti. Verejnosť mimo iné bola s dokumentom oboznámená i formou oznámenia o strategickom dokumente v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Po preštudovaní Oznámenia o strategickom dokumente s prihliadnutím na doručené stanoviská určil Obvodný úrad životného prostredia v Trnave listom č. 2013/442 z Rozsah hodnotenia strategického dokumentu Územný plán mesta Hlohovec, v ktorom v bode 2. Rozsah hodnotenia v časti 2.1. Všeobecné podmienky, bod určil vypracovanie správy o hodnotení strategického dokumentu podľa 9 zákona. Vzhľadom na organizačnú zmenu, ktorá nastala od zákonom č.180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov predmetné neukončené konanie SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 76

77 bolo presunuté na Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie - oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia. Celý uvedený proces pripomienkovania ÚPN mesta Hlohovec a hodnotenia vplyvov strategického dokumentu Územný plán mesta Hlohovec je zárukou toho, že k hodnotenému materiálu má prístup odborná i široká verejnosť, ktorá do tohto procesu môže aktívne vstupovať svojimi opodstatnenými pripomienkami. Proces doterajšieho pripomienkovania je hodnotený v procese hodnotenia vplyvov strategického dokumentu v etape Správy o hodnotení za súčinnosti širokej verejnosti. Výstupy z procesu hodnotenia budú podkladovým materiálom na dopracovanie územnoplánovacieho dokumentu Územný plán mesta Hlohovec a ukončenia procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie mesta. V zastavanom území mesta nepriaznivo ovplyvňuje obyvateľstvo hluk z cestnej premávky. Priestory ochranného pásma prieťahov ciest mestom, vzhľadom na zvýšenú intenzitu a význam prieťahov (25-20 metrov na obe strany od osi komunikácie) kumulujú všetky negatívne účinky dynamickej dopravy a priľahlého územia, najmä hluk, imisie, nehodovosť, prašnosť, blato a náľadie, čím sa zhoršuje kvalita urbánneho prostredia mesta. Z hľadiska bezpečnosti sú kritické miesta: námestie SNP v celej dĺžke v interakcii s bývaním v bytových domoch a OV, Hlohová v časti HBV na Fraštáckej ulici, ale aj jednosmerný prieťah autobusov a NAD na Bernolákovej "dolu kopcom", kde je tendencia zrýchľovania vozidiel v zóne IBV. Lokálnymi ale významnými zdrojmi hluku sú výrobné prevádzky v priemyselných zónach. Na území mesta je potrebné presadzovať navrhovaný základný komunikačný systém (ZAKOS) a doplnkový komunikačný systém (DOKOS), s nasledovnými základnými opatreniami: realizovať preložku trasy cesty II/513 a cesty II/507 podľa návrhu ÚPN mesta, s cieľom zníženia hladiny hluku na intenzitu db(a), vytvoriť centrálny mestský okruh (CMO), s cieľom odľahčenia centrálnych priestorov mesta od ťažkej Z+C nákladnej dopravy, na území mesta presadzovať systém udržateľnej mobility (vytvorenie integrovanej osobnej železničnej a autobusovej stanice Hlohovec, zvýšiť bezpečnosť cestnej dopravy a pobytu ľudí vo verejnom priestore ulíc, doplnenia lokálnych cyklistických cestičiek a chodníkov pri hlavných komunikáciách, zmenami kategórie MK na obytné ulice zvýšiť kvalitu života v meste, pripojením cyklotrás mesta na regionálne cyklistické ťahy pozdĺž Váhu naprieč, spojené s krajinnou štruktúrou poľných ciest ovplyvniť ekologizáciu dopravného procesu. Priamy aj nepriamu vplyv na obyvateľstvo má skládka NNO (bývalé Fe-kaly) v k. ú. Šulekovo, ktorá je zároveň evidovaná ako environmentálna záťaž HC (004) / Hlohovec - Šulekovo - Fe-kaly. Možné vplyvy na obyvateľstvo predstavujú: stres, strach z zniečoho neznámeho, prašného prípadne toxického, zvýšená prašnosť, možná kontaminácia potravinového reťazca, obavy z možnej havárie, priame ohrozenie života napr. pri nehodách a havárijách. Sprostredkované vplyvy sú cez znečistenie vôd, pôd a ovzdušia. Riešenie prevádzky skládky je navrhované variante: variant I. - uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov v Šulekove, variant II. - prevádzka skládky odpadu je podmienená vypracovaním environmentálnej štúdie vplyvov skládky odpadu/environmentálnej záťaže na zložky životného prostredia. V rámci obidvoch variantov sú navrhnuté aj nové plochy zelene (zeleň parková, ochranná a izolačná zeleň, vyhradená a špecifická zeleň). Vo variante 1 sú navrhnuté tri nové plochy parkovej zelene s celkovou rozlohou 4 ha. Tieto plochy sú navrhnuté v miestnej časti Šulekovo, kde absentujú plochy parkovej zelene. Plochy parkovej zelene sú navrhnuté v lokalitách Medzi Váhom a Paradajs SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 77

78 v nadväznosti na navrhované rozvojové plochy bývania a občianskej vybavenosti, vrátane zmiešaných území bývania a občianskej vybavenosti. Vo variante 2 sú navrhované dve nové plochy zelene v rovnakých lokalitách Medzi Váhom a Paradajs s celkovou rozlohou 4,1 ha. V tomto variante je navrhnutá aj plocha pre nový cintorín v Hlohovci. V rámci návrhu zelene je navrhnuté doplnenie stromoradí v uliciach, kde sú na to priestorové a technické podmienky. Navrhované línie sídelnej zelene nadväzujú na existujúce a navrhované líniové interakčné prvky územného systému ekologickej stability mimo zastavaného územia mesta. Cieľom je prepojenie sídelnej a krajinnej zelene, tak aby sa vytvoril funkčný systém zelene tzv. zelená infraštruktúra. Z hľadiska zabezpečenia systémového riešenia pre oblasť zelene na území mesta, sa v ÚPN mesta sleduje zastúpenie prvkov zelene v každej funkčnej zložke, resp. v rámci jednotlivých funkčných území. Zastúpenie zelene je regulované koeficientom zelene, ktorý stanovuje minimálne zastúpenie plôch zelene v tej ktorej funkčnej ploche, s priemetom do záväznej časti ÚPN mesta. Územný plán mesta je územnoplánovací dokument, ktorý nemá priamy vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Hlavným cieľom územnoplánovacej dokumentácie je komplexne riešiť rozvoj územia vo všetkých jeho zložkách pri dodržiavaní princípov udržateľnosti. Územný plán mesta s jeho záväznou časťou schvaľuje mesto a tento rozvojový dokument bude slúžiť mestu a jeho obyvateľom. Zámery navrhované v koncepte územného plánu možno hodnotiť pozitívne vzhľadom na to, že dôjde k rozšíreniu možností na bývanie, občiansku vybavenosť, šport, rekreáciu (šport a rekreácia, rekreácia v prírodnom prostredí, agroturizmus a vidiecky turizmus, záhradkárske a chatové osady - legalizácia), zelene, komunálnej a priemyselnej výroby, dopravnej a technickej infraštruktúry. Takisto rozvoj občianskej vybavenosti a výroby prispeje k zlepšeniu služieb a zvýšeniu pracovných miest. Esteticky a stavebne vhodnými úpravami sa môže vytvoriť hodnotné územie, ktoré zvýši pohodu bývania obyvateľov mesta a zvýši jej atraktivitu. Dodržiavaním regulatívov uvedených v záväznej časti týkajúcich sa ochrany životného prostredia (povinnosť realizácie kanalizácie, vodovodu, plynofikácia, dodržanie navrhnutých parametrov nových komunikácií, sadovnícke úpravy a pod.) v jestvujúcom území ako aj na nových rozvojových plochách nebude dochádzať k zhoršovaniu kvality životného prostredia. Z hľadiska vplyvov na obyvateľstvo a zdravie sa javí výhodnejší variant I. konceptu ÚPN-M Hlohovec, ktorý predpokladá nižšie zaťaženie zložiek životného prostredia a menší antropogénny tlak na mestskú a vidiecku krajinu, čo znamená menšie riziko poškodenia životného prostredia s prípadnými dopadmi na zdravie ľudí. Socioekonomický rozvoj súčasne bude postačujúci na zachovanie pracovných príležitostí a tým aj na pozitívny demografický vývoj. Taktiež tu nie je predpoklad na vznik kumulovaných negatívnych externalít vznikom prehustenej zástavby bez dostatočného verejného priestoru a zelene. Iné vplyvy Iné vplyvy na obyvateľstvo neboli identifikované. Vplyvy na horninové prostredie sa prejavia iba v etape výstavby jednotlivých objektov. Vplyvy na horninové prostredie sa predpokladajú až v dôsledku odstránenia pokryvnej vrstvy, kedy sa zmenia podmienky pre prienik povrchovej kontaminácie. Možno očakávať zvýšené riziko kontaminácie horninového prostredia spôsobené stavbou a otvorením ciest pre vznik sekundárnych kontaminantov z povrchu. Únikom látok sa bude predchádzať dodržiavaním a kontrolou technologickej disciplíny. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 78

79 Nepriaznivý vplyv na reliéf bude pôsobiť počas stavby, a to vytváraním depónií humusovej vrstvy a nahromadeného stavebného materiálu. Vplyv bude pôsobiť krátkodobo, lebo priestory sa v ďalšej fáze realizácie vyplnia stavebnými objektmi podnikateľských subjektov. Pri dodržiavaní stavebných technológií a ostatných stanovených technických parametrov nehrozia v priebehu stavby žiadne významné riziká, príp. havárie. To sa týka aj dodržiavania predpisov a nariadení pre prepravu materiálov a predchádzaní únikov ropných derivátov do priestoru stavby a jej okolia (napr. prečerpávanie pohonných hmôt do nakladača, úniky z nákladných vozidiel pri pohybe v okolí). Extrémny prípad havarijného stavu môže byť spôsobený ich únikmi v dôsledku havárie alebo zlyhania obslužnej techniky. Na území mesta sú ako plochy vyžadujúce zvýšenú ochranu evidované zosuvné územia vyznačené v grafickej časti na základe podkladov ŠGÚDŠ. Zosuvné územia výrazne nezasahujú do zastavaného územia mesta okrem priestoru v dotyku s Hlohovským zámkom. V nezastavanom území sa zosuvné územia dostávajú do kolízie so záhradkárskymi osadami (ZO Vápenica, ZO Obora, Tomášov vrch, Šomod, Tokajka). V záujme predchádzania zosuvov a zvýšenia celkovej stability horninového prostredia potrebné v zosuvnom území a jeho širšom okolí preventívne vylúčiť akékoľvek urbanizačné, stavebné alebo iné zásahy. Pred akýmkoľvek urbanizačným, stavebným alebo iným zásahom v zosuvnom území a jeho okolí je potrebné vykonať hydrogeologický a inžinierskogeologický prieskum (pod dohľadom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej vykonávať geologické práce) a vykonať adekvátne opatrenia. Ďalej je potrebné odvodniť a stabilizovať zosuvné územia na základe odborne zvolených opatrení a minimalizovať priťažovanie terénu navážkami zemín a budovanie pivničných priestorov. V rámci schválenej koncepcie rozvoja vodnej dopravy SR sa počíta s vybudovaním vodného diela Sereď - Hlohovec s dôrazom na Vážsku vodnú cestu. Predmetná činnosť bola posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa Záverečného stanoviska č. 6224/ /mv vydaného Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti Vodné dielo Sereď - Hlohovec za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v časti VI.3. tohto záverečného stanoviska. Realizáciou vodného diela sa zmení súčasný charakter erózno - akumulačných procesov v koryte Váhu na prevažne akumulačné. Vodné dielo Sereď - Hlohovec nie je predmetom riešenia ÚPN-M Hlohovec. V k. ú.šulekovo sa nachádza skládka NNO (bývalé Fe-kaly), ktorá sa je zároveň evidovaná ako environmentálna záťaž HC (004) / Hlohovec - Šulekovo - Fe-kaly. Riešenie prevádzky skládky je navrhované variantne: variant I. - uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov v Šulekove, variant II. - prevádzka skládky odpadu je podmienená vypracovaním environmentálnej štúdie vplyvov skládky odpadu/environmentálnej záťaže na zložky životného prostredia. Z telesa skládky môže dochádzať k úniku kontaminantov do okolitého horninového prostredia ako j podzemných vôd. V rokoch sa na území Hlohovca umiestnili nové vrty v rámci monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky, podrobnosti na 13. Oficiálne výsledky zo záverečnej správy geologickej úlohy, by mali byť sfinalizované začiatkom roka 2017 a budú použité pri spracovaní návrhu ÚPN-M Hlohovec. Koncept ÚPN-M Hlohovec (variant I. a II.) nenavrhuje ani v jednom variante nové činnosti, ktoré by mali zásadný vplyv na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a geomorfologické pomery. Obidva varianty sú rovnocenné SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 79

80 Vplyvy na klimatické pomery sa môžu prejaviť po výstavbe VD Sereď - Hlohovec. V dôsledku väčšej rozlohy vodných plôch sa mierne zvýši veternosť, trvanie hmiel, zmiernia sa teplotné výkyvy v okolí. Navrhovaná činnosť bola posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa Záverečného stanoviska č. 6224/ /mv vydaného Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti Vodné dielo Sereď - Hlohovec za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v časti VI.3. tohto záverečného stanoviska. Na VD Sereď Hlohovec, derivačný variant bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. Toto rozhodnutie vydal Krajský stavebný úrad, Trnava odbor stavebného poriadku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa Vodné dielo Sereď - Hlohovec nie je predmetom riešenia ÚPN-M Hlohovec. V k. ú. Šulekovo sa nachádza skládka NNO (bývalé Fe-kaly), ktorá je zároveň evidovaná ako environmentálna záťaž HC (004) / Hlohovec - Šulekovo - Fe-kaly. Odkalisko prispieva k zmene energetickej bilancie zemského povrchu, nakoľko pôvodný horninový podklad je pokrytý kalom červenej farby s charakteristickou štruktúrou a odlišne príjma a odráža slnečné žiarenie. V dôsledku zmeny albeda zemského povrchu dochádza nepriamo aj k ovplyvneniu režimu ostatných meteorologických prvkov v mieste odkaliska. Vzduch nad odkaliskom ako aj v širšom okolí rýchlejšie ohrieva aj ochladzuje. Nepriaznivý sekundárny vplyv odkaliska sa prejavuje pri mokrom spáde splodín, pri ktorom dochádza k poškodeniu krajiny v dôsledku zmeny ph faktora zrážkovej vody a jej znečistenia škodlivinami z odkaliska. Trvalý nepriaznivý vplyv odkaliska na kvalitu ovzdušia a miestnu klímu je spôsobený neustálym uvoľňovaním prachových a ostatných znečisťujúcich látok v dôsledku nepretržitej výmeny energie medzi zemským povrchom a atmosférou procesmi kondukcie, radiácie, konvekcie a evaporácie. Uvedené nepriaznivé vplyvy je možné eliminovať iba prekrytím odkaliska stabilným zásypovým materiálom. V rámci opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov na ovzdušia klímu je potrebné realizovať výsadbu ochranných lesných pásov kolmých na prevládajúce prúdenie vzduchu. V rámci konceptu ÚPN-M Hlohovec (variant I. a II.) nie sú identifikovateľné žiadne vplyvy na klimatické pomery riešeného ani širšieho územia. Obidva varianty sú rovnocenné. V súčasnosti je kvalita ovzdušia ovplyvňovaná najmä emisiami z veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia v riešenom území (BEKAERT Hlohovec, EPP Slovensko, Faurecia Slovakia a Saneca Pharmaceuticals) ako aj veľkých zdrojov nachádzajúcich sa mimo riešeného územia. Nepriaznivý vplyv na ovzdušie má automobilová doprava a s tým súvisiaca koncentráciou prízemného ozónu. Z hľadiska kvality ovzdušia budú nové objekty v území emitovať znečisťujúce látky do ovzdušia predovšetkým v dôsledku vykurovania budov a pohybom automobilov zabezpečujúcich ich dopravnú obsluhu. Odvod spalín od zdrojov vykurovania bude zabezpečený tak, aby boli splnené podmienky technickej prevádzky zariadenia a rozptylu škodlivín do ovzdušia. Prevádzka zdrojov znečisťovania ovzdušia bude v súlade s podmienkami súhlasu orgánu ochrany ovzdušia v zmysle zákona o ovzduší. Prevádzkovatelia objektov budú plniť povinnosti prevádzkovateľa zdroja znečisťovania ovzdušia v zmysle zákona o ovzduší a súvisiacich predpisov. Pri dodržaní legislatívnych podmienok bude príspevok k znečisteniu ovzdušia okolia nízky. Podmienky vypúšťania znečisťujúcich látok zabezpečia ich dostatočný rozptyl v atmosfére. Najvyššie hodnoty koncentrácie znečisťujúcich látok v okolí musia byt nižšie ako sú príslušné imisné limity. Je predpoklad, že príspevok objektov novej zástavby k najvyšším hodnotám koncentrácie znečisťujúcich látok bude relatívne nízky. Uvedenie objektov do prevádzky ovplyvní znečistenie ovzdušia len ich najbližšieho okolia. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 80

81 Vplyvy variantov rozvoja riešeného územia: ani v jednom variante sa nenavrhujú plochy resp. zdroj znečisťovania, ktoré by mali zásadný vplyv na kvalitu ovzdušia v meste, v záväznej časti ÚPN-M sú stanovené zásady: o do obytných a zmiešaných území, území občianskej vybavenosti, neumiestňovať zariadenia a služby s negatívnym dopadom na ŽP vylúčiť zariadenia so SZZO a VZZO, o neumiestňovať do existujúcich výrobných území zariadenia a prevádzky so stredným alebo veľkým zdrojom znečistenia ovzdušia, preferovať trvalo udržateľné formy a postupy výroby, variant II. prináša vyššiu bilanciu navrhovaných funkčných plôch výrobných činností (74,7 ha) ako variant I. (53,1 ha) na základe rozlohy rozvojových plôch nie je možné stanoviť, ktorý variant je výhodnejší, nakoľko v čase spracovania ÚPN mesta nie je možné definovať druh a charakter potenciálnych výrobných prevádzok a zariadení, navrhované plochy výrobných činností (plochy komunálnej, drobnej výroby a služieb, plochy priemyselnej výroby a plochy skladového hospodárstva a distribúcie) sú situované mimo zastavaného územia, v nadväznosti na existujúce plochy priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, v záväznej časti ÚPN-M sú stanovené zásady: o v blízkosti výrobných a poľnohospodárskych areálov vytvoriť tzv. pufračné zóny tvorené ochrannou a izolačnou zeleňou na zmiernenie negatívnych účinkov medzi územiami s odlišným funkčným využitím, z hľadiska vplyvov skládky NNO (býv. Fe-kaly v k. ú. Šulekovo) je výhodnejší variant I., ktorý navrhuje skládku/environmentálnu záťaž uzatvoriť a rekultivovať, z hľadiska navrhovaného riešenia dopravnej organizácie možno považovať obidva varianty za rovnocenné, v obidvoch variantoch dôjde k zlepšeniu kvality ovzdušia vzhľadom na návrh reorganizácie dopravy na území mesta, ktorá spočíva v presmerovaní v: o o o realizácia preložky trasy cesty II/513 a cesty II/507 podľa návrhu ÚPN mesta, s cieľom zníženia hladiny hluku na intenzitu db(a), vytvorenie centrálneho mestského okruhu (CMO), s cieľom odľahčenia centrálnych priestorov mesta od ťažkej Z+C nákladnej dopravy, na území mesta presadzovať systém udržateľnej mobility (vytvorenie integrovanej osobnej železničnej a autobusovej stanice Hlohovec, variant I. predpokladá nižší počet obyvateľov (1 795) ako variant II. (3 723), vo vzťahu ku kvalite ovzdušia z hľadiska počtu vykurovacích jednotiek sa javí variant I. výhodnejší. Z hľadiska vplyvov na kvalitu ovzdušia sa javí výhodnejší variant I., ktorý predpokladá nižší počet obyvateľov teda nižší počet vykurovacích jednotiek a nižšiu bilanciu rozvojových plôch výroby a priemyslu. Ochrana podzemnej vody zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní kvality podzemnej vody pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Vplyvom ľudskej činnosti stále vzrastá jej ohrozenie a hľadajú sa spôsoby na jej efektívnu ochranu. Kvalitu podzemných vôd tejto oblasti ovplyvňuje antropogénna činnosť. K najvýznamnejším znečisťovateľom vôd patria najmä komunálne odpadové vody a priemyselné aktivity v riešenom území ako aj mimo riešeného územia. Prienik látok organického aj anorganického pôvodu do povrchových tokov a do podzemných vôd spôsobuje aj poľnohospodárska výroba. Mesto Hlohovec má vybudovanú jednotnú kanalizáciu vo všetkých mestských častiach, ktorá sa začala budovať v roku 1945 a postupne sa dobudovávala aj pre novopostavené obytné štvrte v meste. Celá oblasť mesta je odkanalizovaná jednotnou kanalizačnou sústavou, severná časť obytného pásma Kamenná hora má vybudovanú delenú splaškovú aj dažďovú kanalizáciu. Dažďové SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 81

82 vody sú postupne odľahčované v OK a cez výustné objekty odvádzané do rieky Váh. Na odvádzanie dažďových vôd z extravilánu slúži otvorený záchytný jarok a Ih zberač zaústený priamo do rieky Váh. Celková plocha odkanalizovaného územia je 500 ha. Z hľadiska ochrany vodných zdrojov koncept ÚPN nepredpokladá výraznejšie zásahy do kvalitatívnych ani kvantitatívnych parametrov. Možný sprostredkovaný vplyv na kvalitu vôd je len prostredníctvom odpadových vôd, ktoré budú vznikať v súvislosti s hygienickými potrebami a vody z povrchového odtoku. V obidvoch variantoch vedie trasa cesty I. triedy a mestský okruh cez ochranné pásmo vodných zdrojov S 1 S 3, S 5, S 6 (PHO II. stupňa vonkajšie a PHO II. stupňa vnútorné). Vo všeobecnosti je vhodnosť umiestnenia nových činností v ochranných pásmach potrebné podmieniť vypracovaním hydrogeologického, hydrochemického a geofyzikálneho posudku územia, ktorý preukáže dostatočnú mocnosť krycích vrstiev na ochranu kvality vody vo vodných zdrojoch, stanoví podmienky pre možnosť využívania územia. Na základe týchto podkladov sa vydá rozhodnutie, ktoré stanoví nové podmienky pre režim činnosti v 2. pásme hygienickej ochrany pri preukázaní, že nemôžu negatívne ovplyvniť kvalitu podzemných vôd a že protihavarijné opatrenia sú dostatočné. Vplyvy na vodné pomery pomery sa môžu prejaviť po výstavbe VD Sereď Hlohovec. Dôjde k zmene prietokových pomerov, hladina v povrchových vodách od Hlohovca po stupeň Sereď prestane kolísať; zmenia sa rýchlosti prúdenia v toku najviac v nádrži, v miestach s temer stojatou vodou sa v letnom období môžu prejavovať biochemické zmeny; trieštenie vody na vodných prekážkach bude kvalitu vôd Váhu v dôsledku oxidačných procesov zlepšovať. Prevádzkou VD Sereď Hlohovec dôjde k zmene hladiny podzemných vôd. Navrhovaná činnosť bola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa Záverečného stanoviska č. 6224/ /mv vydaného Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti Vodné dielo Sereď Hlohovec za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v časti VI.3. tohto záverečného stanoviska. Na VD Sereď Hlohovec, derivačný variant bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. Toto rozhodnutie vydal Krajský stavebný úrad, Trnava odbor stavebného poriadku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa V k. ú. Šulekovo sa nachádza skládka NNO (bývalé Fe-kaly), ktorá je zároveň evidovaná ako environmentálna záťaž HC (004) / Hlohovec - Šulekovo - Fe-kaly. Riešenie prevádzky skládky je navrhované variantne: variant I. - uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov v Šulekove, variant II. - prevádzka skládky odpadu je podmienená vypracovaním environmentálnej štúdie vplyvov skládky odpadu/environmentálnej záťaže na zložky životného prostredia. Z telesa skládky môže dochádzať k úniku kontaminantov do okolitého horninového prostredia ako j podzemných vôd. V rokoch sa na území Hlohovca umiestnili nové vrty v rámci monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky, podrobnosti na 14. Oficiálne výsledky zo záverečnej správy geologickej úlohy, by mali byť sfinalizované začiatkom roka 2017 a budú použité pri spracovaní návrhu ÚPN-M Hlohovec. Predbežné výsledky analytického stanovenia základných anorganických a vybraných organických ukazovateľov chemického zloženia a porovnanie ich úrovní v referenčných a indikačných vrtoch potvrdili vo vzťahu k predmetnej environmentálnej záťaži niekoľko rizikových kontaminantov: ph, EC, NH 4+, Cl -, RL105 C, TOC, CHSK Mn, Ba, B, Cd. Z uvedených ukazovateľov bolo prekročené ID kritérium u nových hydrogeologických vrtov Cl -, TOC, EC, ph a pri rekonštruovaných a ostatných to boli TOC, CHSK Mn, Ba, B, a v jednom prípade aj Cd (VR165-1). IT kritérium bolo prekročene u nových hydrogeologických vrtov pri Cl -, NH 4+, TOC a pri rekonštruovaných, ostatných vrtov to bol NH 4+, ph, EC. V inom svetle sa ukazuje situácia pri nových hydrogeologických vrtoch medzi skládkou Fe kalov a riekou Váh (VN165-4, VN165-5, VN165-6 a VN165-8a) kde počas celého monitorovacieho obdobia 14 SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 82

83 nebolo zaznamenané prekročenie ID kritérií aj keď povrchová voda PV165-9 v ramene Váhu pri vrte VN165-5 prekračovala 3 ukazovatele (EC, Ca, a N-NO 3.) počas vysokého stavu rieky Váh. Povrchová voda v rieke Váh (nad skládkou, PV165-1), Terezovskom ramene (S okraj, PV165-4 a J okraj, PV165-5) a ramena pri Váhu pri vrte VN165-5 (PV165-9) majú rozdielne chemické zloženie z pohľadu anorganických ukazovateľov. Hodnoty EC vody vo Váhu je 36,6 ms.m -1, v Terezovskom ramene je to na severnom okraji 122 ms.m -1 a na južnom ms.m -1. V ramene Váhu pri vrte VN165-5 je hodnota EC 93,5 ms.m -1. Získane výsledky potvrdzujú, že kvalita povrchových vôd v ramenách Váhu je výrazne ovplyvňovaná režimom podzemných vôd v skúmanom území. Vplyv rieky Váh sa najvýraznejšie prejavuje počas vysokých stavov, kedy povrchová voda v Terezovskom ramene obsahuje menej nadlimitných hodnôt (pokles z 9 ukazovateľov nad povoleným limitom na 5). Ukazovatele s poklesom hodnôt sú RL105 C, V, Pb, Cl, N-NH 4, Mn, Fe a naopak nárast zaznamenali ukazovatele Ca, N-NO 3, SO 4, EC a ph. Takáto výrazná zmena ukazovateľov dokumentuje zmenu režimu prúdenia a oxidačno-redukčných podmienok v ramenách. Realizácia rozvojových lokalít navrhnutých vo variantoch I. II. v Koncepte ÚPN-M Hlohovec neovplyvní hydrologické a hydrogeologické pomery dotknutého územia, nebude mať vplyv na výšku hladiny podzemnej vody a ani na výdatnosť vodných zdrojov. Z hľadiska spotreby vody ako aj množstva odpadových vôd sa javí výhodnejší variant I., ktorý počíta s menším počtom obyvateľov a rozvojových plôch. Realizácia rozvojových lokalít navrhnutých vo variantoch I. a II. v Koncepte ÚPN-M Hlohovec nebude mať vplyv na kontamináciu pôdy ani fyzikálne degradačné procesy ako sú vodná a veterná erózia a kompakcia pôdy. V k. ú. Šulekovo sa nachádza skládka NNO (bývalé Fe-kaly), ktorá je zároveň evidovaná ako environmentálna záťaž HC (004) / Hlohovec - Šulekovo - Fe-kaly. Z telesa skládky môže dochádzať k úniku kontaminantov do okolitého horninového prostredia ako j podzemných vôd. V rokoch sa na území Hlohovca umiestnili nové vrty v rámci monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky, podrobnosti na 15. Oficiálne výsledky zo záverečnej správy geologickej úlohy, by mali byť sfinalizované začiatkom roka 2017 a budú použité pri spracovaní návrhu ÚPN-M Hlohovec. Negatívne vplyvy polutantov z odkaliska na okolité pôdy je spôsobený prostredníctvom migrácie vnútropôdnymi a podzemnými vodami a ovzduším. 6.1 Záber poľnohospodárskej pôdy Realizácia objektov vo väzbe na navrhované riešenie územného plánu si vyžiada záber poľnohospodárskej pôdy. To je najvýznamnejší vplyv z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy. Počas výstavby objektov bude potrebné vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu. Pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy dôjde k nezvratným negatívnym vplyvom na poľnohospodársku pôdu, čiže k úplnému odstráneniu humusového horizontu pôd. Pri dočasnom zábere poľnohospodárskej pôdy môže dôjsť k ďalším negatívnym účinkom, ako je zhutnenie, prípadne kontaminácia pôdy. Z týchto dôvodov je potrebné dôsledne dodržiavať ustanovenia 12 a 17 zákona o ochrane pôdy. Perspektívne použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely v rámci Návrhu ÚPN mesta Hlohovec predstavuje síce záber pôdy v I. variante s celkovou rozlohou 216,61 ha, z toho 156,55 ha poľnohospodárskej pôdy a v II. variante s celkovou rozlohou 304,08 ha, z toho 216,11 ha poľnohospodárskej pôdy, pričom treba zdôrazniť, že najväčší záber čo sa týka rozlohy predstavuje 15 SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 83

84 záber pre dopravnú infraštruktúru (regionálneho významu) 52,18 ha v I. variante a 66,49 ha v II. variante. V I. variante sa počíta s rozvojom rekreácie na ploche 34,64 ha v II. variante 29,01 ha, ktorá však predstavuje tzv. mäkkú rekreáciu rekreáciu v prírodnom prostredí s minimálnymi urbanizačnými zásahmi do prírodného prostredia. S rozvojom výrobných území sa v I. variante predpokladá na ploche s rozlohou 25,22 ha a v II. variante 35,54 ha. Rozvoj územia je realizovaný prirodzeným napojením na jestvujúcu urbanistickú štruktúru pomocou nových komunikácií, ktoré spolu s existujúcou dopravnou kostrou tvoria jeden organický, funkčný celok. Dajú sa odlíšiť dve priestorové formy novonavrhovaného rozvoja: transformácia plôch jestvujúcej urbanistickej štruktúry v rámci zastavaného územia, ktorá v I. variante je dominantná rozvoj na nových lokalitách mimo zastavaného územia. Prevažná časť viníc je evidovaná vo Vinohradníckom registri. Záber registrovaných viníc je minimálny, v I. variante 9,16 ha a v II. variante 8,00 ha. V obidvoch variantoch ide o záber pre dopravnú infraštruktúru (nová cesta I. triedy) Napriek záberu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, možno skonštatovať, že lokality sú navrhnuté v nadväznosti na zastavané územie a existujúcu infraštruktúru, teda nebude narušená ucelenosť honov, ani nedôjde k fragmentácii a izolácii poľnohospodárskej pôdy. Pri realizácii navrhovaných zámerov bude potrebné vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu. Ďalej bude nutné zachovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy nevhodným situovaním stavieb alebo jej delením. Prevažná časť sledovaného územia, v ktorom sú plánované rôzne aktivity, leží v človekom intenzívne využívanej krajine s existujúcimi urbanistickými celkami a významnými komunikačnými koridormi. Biota týchto častí záujmového územia je do značnej miery ovplyvnená a determinovaná zásahmi človeka v minulosti i v súčasnosti. Významné biotopy rastlín a živočíchov sa v krajine dotknutej sídelnými štruktúrami zachovali prevažne v okolí Váhu a Považského Inovca. Vzhľadom na vzdialenosť väčšiny významných prírodných ekosystémov od novonavrhovaných lokalít podľa konceptu územného plánu nie je predpoklad priameho negatívneho ovplyvnenia celkového genofondu a biodiverzity širšieho záujmového územia. Celkové stanovenie rozsahu zásahov do biotopov a zásahov do porastov drevín bude potrebné konkretizovať pre každú stavbu či činnosť osobitne v zmysle platných legislatívnych predpisov. V prípade, že na dotknutých plochách sa vyskytujú biotopy európskeho alebo národného významu, alebo predstavujú lokality výskytu chránených druhov rastlín alebo živočíchov, zásah do týchto lokalít je možný len v súlade s podmienkami zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak bude pri výstavbe potrebný výrub stromov mimo les, bude potrebné žiadať súhlas orgánu ochrany prírody v zmysle 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V obidvoch variantoch je navrhovaný rekreačný prístav, variantné riešenie rekreačného prístavu s lodenicou a doplnkovým zázemím je navrhnuté nasledovne: Variante I. Rekreačný prístav na ľavom brehu Váhu umiestnený v inundačnom území Váhu s doplnkovou vybavenosťou umiestnenou za hrádzou (lokalita Prístav zázemie) pri Zámockej záhrade tvoriaci spolu s kúpaliskom rekreačnú zónu SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 84

85 Variant II. Rekreačný prístav na pravom brehu Váhu umiestnený v inundačnom území Váhu v nadväznosti na navrhované rekreačné využitie pravej časti inundácie Váhu (medzi mostmi Hlohovec a Šulekovo) a celkovo navrhovaný rozvoj pravého brehu Váhu. Výstavbou prístavu dôjde k vzniku nového centra antropogénnych aktivít na rieke Váh a dôjde k selektívnemu výrubu pobrežnej vegetácie. Zároveň s výstavbou je potrebné postupne realizovať výsadby zelene prírodného charakteru s podporením biodiverzity (použitie autochtónnych drevín, chránených a vzácnych rastlín), vytváranie plôch napodobujúcich prírodné spoločenstvá v blízkom okolí vo väzbe na rieku Váh. V rámci schválenej koncepcie rozvoja vodnej dopravy SR sa počíta s vybudovaním vodného diela Sereď - Hlohovec s dôrazom na Vážsku vodnú cestu. Predmetná činnosť bola posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa Záverečného stanoviska č. 6224/ /mv vydaného Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti Vodné dielo Sereď - Hlohovec za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v časti VI.3. tohto záverečného stanoviska. Vodné dielo Sereď - Hlohovec nie je predmetom riešenia ÚPN-M Hlohovec. Vzhľadom na závažnosť vplyvov VD Sereď - Hlohovec na na biotopy a druhy rastlín a živočíchov, stručne uvádzame najzávažnejšie vplyvy. Vplyvy navrhovanej stavby VD Sereď - Hlohovec na biotopy a druhy rastlín a živočíchov spočívajú najmä v plošnom zábere biotopov zátopou a novými hrádzami, v odstránení brehových porastov, v zmene charakteru vodného prostredia (väčšia vodná plocha, zmena prúdivého prostredia na temer stojatú vodu), v zmene vodného režimu v zostávajúcej časti inundácie, preskupení vegetácie náhradnou výsadbou; priame vplyvy na druhy súvisia najmä s priamou likvidáciou všetkých populácií rastlín a nemobilných živočíchov v priestore zátopy, derivácie a nových hrádzí, mobilné druhy živočíchov budú z priestoru stavby vytlačené, ich životný priestor sa obmedzí, celkovo dôjde ku kvantitatívnemu a kvalitatívnemu preskupeniu, k zmene zastúpenia druhov, vrátane chránených, vzácnych a ohrozených a ich početnosti. Vplyvom vodného diela - záberom plôch a náhradnou výsadbou - dôjde k úplnému pretvoreniu charakteru vegetačného krytu, genofond a biodiverzita sa radikálne a nevratne zníži na minimálnu úroveň a obnovovať sa bude len postupne v zmenených prírodných a priestorových podmienkach. Zo živočíchov budú najviac dotknuté vodné organizmy, najmä ryby; dôjde k narušeniu pozdĺžnej i laterálnej migrácie ichtyofauny v území, fragmentácii populácií ohrozených a chránených druhov ichtyofauny; vznikom priečnych bariér sa naruší riečne kontinuum a znemožní migrácia rýb, zlikviduje sa lotický charakter riečneho habitátu, dôjde k fragmentácii populácií ohrozených druhov. V dôsledku zmien abiotických parametrov toku (prúdových a substrátových, kyslíkového a teplotného režimu sa očakáva, že v zdrži a prívodnom kanáli vymiznú viaceré druhy rýb európskeho významu, najmä reofilné napr. hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), hrúz kesslerov (G. kessleri), plotica lesklá (Rutilus pigus), hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser), hrebenačka vysoká (G. baloni), kolok veľký (Zingel zingel), k. vretenovitý (Zingel streber), pĺž zlatistý (Sabanejewia balcanica). Ich populácie sa rozdrobia a oslabia; nová rozsiahla vodná plocha priláka vodné vtáctvo ako topickú a trofickú základňu počas jarného a jesenného ťahu; zvýši sa počet hibernantov. Navrhovaná činnosť bola posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa Záverečného stanoviska č. 6224/ /mv vydaného Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti Vodné dielo Sereď - Hlohovec za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v časti VI.3. tohto záverečného stanoviska. Na VD Sereď Hlohovec, derivačný variant bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. Toto rozhodnutie vydal Krajský stavebný úrad, Trnava odbor stavebného poriadku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa Vplyv na faunu a flóru má skládka NNO (bývalé Fe-kaly) v k. ú. Šulekovo, ktorá je zároveň evidovaná ako environmentálna záťaž HC (004) / Hlohovec - Šulekovo - Fe-kaly. Najvážnejšími dôsledkami na SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 85

86 faunu a flóru sú znižovanie veľkosti druhovej populácie, zmeny v štruktúre a zložení spoločenstiev a zmeny vo funkcii ekosystémov vo väzbe na rieku Váh. Riešenie prevádzky skládky je navrhované variantne: variant I. - uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov v Šulekove, variant II. - prevádzka skládky odpadu je podmienená vypracovaním environmentálnej štúdie vplyvov skládky odpadu/environmentálnej záťaže na zložky životného prostredia. Podľa environmentálnej štúdie IBV Horná Sihoť - Šulekovo (RNDr. Peter Mederly - REGIOPLÁN, 2013) možno genofondovú lokalitu Horná Sihoť hodnotiť ako botanicky významnú z hľadiska výskytu pôvodných druhov biotopov v relatívne dobrom stave a z hľadiska výskytu zriedkavejších druhov rastlín, vrátane dvoch ohrozených druhov. Zo zoologického hľadiska predstavuje hodnotená genofondová lokalita (hlave stredná vodná plocha) významný reprodukčný biotop pre obojživelníky, ktoré vyžadujú pre rozmnožovanie stojatú a prehriatu vodu. Celkovo je teda možné genofondovú lokalitu hodnotiť ako významnú najmä z hľadiska výskytu mokraďných biotopov a vhodných podmienok pre reprodukciu obojživelníkov, s obmedzeným významom aj pre ostatné druhy stavovcov. Význam lokality zvyšuje fakt, že predstavuje zvyšok pôvodne oveľa viac rozšírených biotopov ramien Váhu a vodných plôch v širšom území Dolnovážskej nivy. Lokalitu je preto potrebné zachovať a chrániť pred poškodením a negatívnymi faktormi pôsobiacimi v území, ktorými sú najmä: urbanizácia okolitého územia najmä výstavba priemyselného parku a intenzívna doprava, skládkovanie odpadov v blízkom okolí lokality, drobné divoké skládky priamo v rámci lokality, rekreácia intenzívne využívanie susednej severnej vodnej plochy, polyfunkčné ihrisko v blízkosti strednej plochy, neriadený rekreačný rybolov v rámci lokality, fragmentácia lokality Priemyselná ulica rozdelila lokalitu na dve časti, prerušilo sa prepojenie vodných plôch a tým sa obmedzila migrácia obojživelníkov. Vo variante I. sa v dotyku zo severozápadnou hranicou mokrade nachádza rozvojová lokalita Horná Sihoť A navrhnutá na funkciu bývanie v rodinných domoch vidieckeho charakteru (BV). Vo variante II. sa v dotyku zo severozápadnou hranicou mokrade nachádzajú rozvojové lokality Horná Sihoť A1 a Horná Sihoť A2 navrhnuté na funkciu bývanie v rodinných domoch vidieckeho charakteru (BV). Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv za predpokladu výsadby izolačnej zelene. Vo variante I. v dotyku s južnou časťou mokrade je navrhnutá plocha parkovej zelene Park Medzi Váhom B (ZP), ktorá vytvorí plynulý prechod k spodnej časti mokrade. Vo variante I. je v dolnej časti genofondovej lokality navrhnutá parková zeleň. Toto riešenie je optimálne z hľadiska ochrany mokrade. Vo variante II. sa v dotyku so západnou časťou mokrade nachádza lokalita Horná Sihoť B navrhnutá na funkciu zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti (CB). Toto riešenie vytvorí bariéru medzi časťami spodnou a hornou časťou mokrade. Spodná časť lokality je navrhnutá na parkovú zeleň a časť na zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti. Takéto priestorové usporiadanie bude predstavovať ďalšiu fragmentáciu genofondovej lokality a prerušenie prepojenia vodných plôch a obmedzenie migrácie živočíchov. Z hľadiska vplyvov jednotlivých variantov (variant I. a variant II.) na faunu, flóru a ich biotopy možno konštatovať, že budú veľmi podobné až identické. Najväčšie vplyvy možno predpokladať práve súvislosti so zásahmi do poľnohospodárskej pôdy a do krovinných ale aj trávno-bylinných porastov. Hodnotenie konkrétnych vplyvov na faunu, flóru a ich biotopy bude potrebné uskutočniť v rámci posúdenia vplyvov jednotlivých konkrétnych navrhovaných činností v rámci procesu posudzovania vplyvov v zmysle platnej legislatívy. Vplyvy variantov rozvoja riešeného územia v oboch variantoch možno predpokladať vplyvy najmä na biotopy poľnohospodárskej krajiny a vodnej krajiny SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 86

87 v navrhovaných plochách je možné predpokladať zmenu vegetačného krytu a tým aj zmenu živočíšstva prislúchajúceho k dotknutým biotopom, z hľadiska rozlohy navrhovaných plôch výroby sa javí variant I. ako výhodnejší, vzhľadom na menšiu plochu. Avšak v etape spracovania ÚPN nie je možné identifikovať ani kvantifikovať vplyvy na faunu a flóru iba podľa rozlohy rozvojových lokalít. návrh rozvojových lokalít v obidvoch variantoch rešpektuje migračné koridory, teda nebude mať na ne vplyv a obidva varianty možno považovať za rovnocenné, migračnú bariéru v krajine predstavuje návrh cesty I. triedy, ktorý vedie cez rieku Váh a pokračuje vinohradníckou krajinou do k. ú. Kľačany, z hľadiska vplyvov skládky NNO na faunu a flóru je výhodnejší variant I., ktorý navrhuje uzavretie a rekultiváciu skládky/environmentálnej záťaže, migračnú bariéru z hľadiska avifauny predstavuje návrh mosta v Šulekove, mestský okruh a cesta I. triedy, z hľadiska priestorového usporiadania a navrhovaného funkčného využívania odporúčame preferovať variant I., ktorý podporuje ochranu genofondovej lokality Horná Sihoť, pri hodnotení navrhovaných variantov I. a II. sú minimálne rozdiely, navrhované rozvojové lokality sú situované mimo chránených území, teda mimo výskytu vzácnych a ohrozených druhov fauny a flóry, po celkovom posúdení vplyvov obidvoch variantov na faunu a flóru sa javí variant I. výhodnejší, ktorý predstavuje menší zásah do krajiny a teda menší vplyv na faunu, flóru a biotopy. Krajina riešeného územia mesta je vnímaná v rôznych podobách, ktoré vychádzajú tak z geomorfologických a hydrogeologických charakteristík, kultúrneho rozmeru vyjadreného historickým vývojom a súčasným spôsobom využitia krajinnej pokrývky ako aj z vlastných kvalít. Zásadnými požiadavkami z hľadiska rovnovážneho rozvoja krajiny sú najmä: princíp zelených pásov, ekologicky únosné využívanie krajiny, zachovanie kultúrnych hodnôt krajiny, stabilizácia a dotvorenie prvkov ÚSES a krajinnej zelene, zvyšovanie ekologických, environmentálnych a estetických kvalít krajiny (krajinný obraz), umiestňovanie nových rozvojových území a zariadení s ohľadom na krajinný obraz, minimalizácia fragmentácie významných krajinných celkov (pre zabezpečenie migrácie a zachovania krajinného obrazu). Na tomto základe je možné formulovať hlavné princípy rozvoja týkajúce sa jednotlivých základných krajinných typov: 1. Sídelná krajina zastavané územie mesta Hlohovec a Šulekovo potreba revitalizácie a zvýšenia podielu plôch sídelnej zelene, zakladanie a udržiavanie uličných stromoradí a plôch zelene s prepojením s krajinnou zeleňou, tak aby sa vytvoril jeden živý celok (zelená a modrá infraštruktúra) a posilnenie funkcie rieky Váh a jej prepojenie so sídelnou krajinou, 2. Technická krajina veľkoplošné územia technickej infraštruktúry (najmä odpadového hospodárstva) mimo zastavaného územia potreba minimalizácie negatívnych dopadov na životné prostredie a krajinný obraz, zakladanie pufračných hygienicko-izolačných zón a účinná sanácia starých environmentálnych záťaží, 3. Vodná krajina zabezpečenie ochrany vodného toku Váh, lužných lesov a starých ramien Váhu (významné ekostabilizačné prvky v krajine) a ostatných významných vodných plôch, zosúladenie rekreačných aktivít (vodná rekreačná krajina), revitalizácia ťažobných území, SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 87

88 4. Poľnohospodárska krajina ochrana krajinnej zelene a poľnohospodárskej pôdy, najmä vinohradníckej krajiny (poľnohospodársko-vinohradnícka krajina), zvyšovanie ekostabilizačnej funkcie realizáciou ÚSES a protieróznych opatrení, stabilizácia území existujúcich záhradkárskych osád a rozptýlenej zástavby v krajine s rekreačným charakterom, 5. Lesná krajina udržiavanie a zvyšovanie biodiverzity ochranou lesov najmä v dotyku s urbanizovaným územím (napr. záhradkárske osady). Najväčšie nepriaznivé vplyvy na krajinu a to či už z hľadiska zmien krajinnej štruktúry, alebo z hľadiska zmien estetického vnímania, sa prejavia v lokalitách s plánovanými zásahmi, stavebnou činnosťou, zmenami využívania krajiny a pod. Súčasná štruktúra krajiny časti sledovaného územia, v ktorom sa plánuje najväčší rozsah realizácie rôznych činností, predstavuje antropogénne pozmenenú urbánnu alebo poľnohospodársku krajinu. Realizácia navrhovaných činností ovplyvní charakter daného územia z hľadiska funkčného najmä v častiach, kde je dnes poľnohospodárska pôda. V tomto zmysle sa bude touto činnosťou meniť súčasný stav využitia územia. V predloženej dokumentácii sa navrhujú nové lokality rozvoja mesta, čím dôjde k zmene priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Tento rozvoj však nadväzuje na súčasnú sídelnú a dopravnú štruktúru, teda možno skonštatovať, že navrhnuté zmeny prispejú k rozvoju mesta a skvalitneniu životného prostredia. Záväzným regulatívom v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie je obmedzenie výšky objektov v meste a v nových rozvojových lokalitách, tak aby bola zachovaná tradičná mierka vidieckej/mestskej zástavby. Výrazným zásahom do krajiny je návrh cesty I. triedy (Nitra) hranica Trnavského a Nitrianskeho kraja Kľačany Hlohovec diaľnica D1. Z pohľadu štruktúry a využívania krajiny nastane zmena prvkov využitia zeme v dôsledku umiestnenia navrhovanej činnosti v priestore. Pribudne ďalší prvok dopravnej infraštruktúry v neprospech poľnohospodárskej pôdy a krajinotvornej zelene. Pri výstavbe objektov stavby je nevyhnutné využívať moderné metódy, postupy a materiály, vďaka ktorým bude technické dielo zakomponované do prostredia tak, aby nielen plnilo svoju dopravnú funkciu, ale aby sa zároveň stalo plnohodnotným krajinotvorným prvkom (napr. farebná úprava protihlukových stien). Vo variante I. je trasa cesty I. triedy prebratá z ÚPN-R TTSK, vo variante II. je trasa upravená, posunutá cca 300 m východne, tak aby obchádzala hodnotnú vinohradnícku krajinu a prvky miestneho územného systému ekologickej stability. Z hľadiska vplyvov na krajinu odporúčame preferovať návrh trasy cesty I. triedy vo variante II. Radikálny, nevratný a plošného rozsahu významný zásah do krajiny bude výstavba VD Sereď - Hlohovec. Zmení sa aj vizuálny pohľad na krajinu - pribudnú vodné plochy, štruktúra riečnej siete bude monotónnejšia, rekonfiguruje sa vegetačný kryt a ubudne poľnohospodárska pôda. Po zásahu do prvkov ÚSES a realizácii náhradných revitalizačných opatrení ekologická stabilita sa bude obnovovať pomaly v závislosti od rôznych činiteľov. V k. ú. Šulekovo sa nachádza skládka NNO (bývalé Fe-kaly), ktorá je zároveň evidovaná ako environmentálna záťaž HC (004) / Hlohovec - Šulekovo - Fe-kaly. Riešenie prevádzky skládky je navrhované variantne: variant I. - uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov v Šulekove, variant II. - prevádzka skládky odpadu je podmienená vypracovaním environmentálnej štúdie vplyvov skládky odpadu/environmentálnej záťaže na zložky životného prostredia. V rámci uzatvorenia a rekultivácie bude potrebné navrhnúť začlenenie objektu odkaliska do krajinného obrazu formou terénnych a vegetačných úprav. Taktiež bude potrebné zabezpečiť starostlivosť o vysadenú zeleň po uzatvorení skládky. Hodnotenie konkrétnych vplyvov na krajinu, súčasnú krajinnú štruktúru, funkčné využitie územia, estetické vnímanie krajiny a pod. bude potrebné uskutočniť v rámci posúdenia vplyvov jednotlivých konkrétnych navrhovaných činností v rámci procesu posudzovania vplyvov v zmysle platnej legislatívy. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 88

89 Z hľadiska vplyvov na krajinu nie sú predpokladané významné negatívne vplyvy. Navrhované rozvojové lokality v obidvoch variantoch sú lokalizovaná v nadväznosti na zastavané územie, teda nedôjde k významným zmenám v štruktúre krajiny, ani jej scenérie. Z hľadiska zmeny štruktúry krajiny ako aj jej scenérie je výhodnejší variant I., ktorého riešenie predstavuje menší zásah do krajiny. Riešenie trasy cesty I. triedy (Nitra) hranica Trnavského a Nitrianskeho kraja Kľačany Hlohovec diaľnica D1 navrhujeme prebrať z variantu II., nakoľko jej lokalizácia nezasahuje do navrhovaných lokálnych biocentier a biokoridorov a rešpektuje vinohradnícku krajinu. 9.1 Chránené územia V zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa v riešenom území nachádza chránené územie: Prírodná rezervácia Sedliská Chránený areál Sedliská (v súčasnosti plynie proces vyhlasovania) Koncept ÚPN-M Hlohovec plne rešpektuje toto chránené územie. Navrhované rozvojové lokality sa v obidvoch variantoch nachádzajú mimo prírodnej rezervácie. V dotyku (V1 130 m, V2 70 m) s juhozápadnou hranicou prírodnej rezervácie je vedená trasa cesty I. triedy (Nitra) hranica Nitrianskeho a Trnavského kraja Kľačany Hlohovec diaľnica D1, vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi predhoria Považského Inovca a vinohradníckou krajinou vrátane biocentier a biokoridorov, ako aj prepojenie na krajinu Váhu. Návrh trasy cesty I. triedy vyplýva z ÚPN-R TTSK, cesta je zaradená medzi verejnoprospešné stavby a bola posúdená v samostatnom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Koncept ÚPN-M Hlohovec nebude mať vplyv ani na vzdialenejšie chránené územia, ktoré sa nachádzajú mimo riešeného územia (NPR Dubník, CHA Dedova jama, CHA Malé Vážky, CHA Sĺňava a CHA Šalgočiansky park). Z hľadiska vplyvu na chránené územia možno obidva varianty konceptu ÚPN-M Hlohovec považovať za rovnocenné. 9.2 Natura 2000 Do riešeného územia zasahujú územia Natura 2000, z toho dve sú navrhované v rámci C. etapy: Územie európskeho významu SKUEV0175 Sedliská Územie európskeho významu SKUEV0851 Starý háj (návrh, C. etapa) Územie európskeho významu SKUEV0852 Stredný tok Váhu pri Hlohovci návrh, C. etapa Územie európskeho významu SKUEV0175 Sedliská Územie európskeho významu SKUEV0175 Sedliská sa v obidvoch variantoch sa nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít. Vo variante I. sú najbližšie navrhované rozvojové lokality vzdialené 500 m od ÚEV navrhované funkčné využitie (bývanie v RD mestského charakteru a bytových domoch malopodlažných) nebude mať vplyv na predmet ochrany ÚEV. Vo variante II. sú najbližšie navrhované rozvojové lokality vzdialené 330 m od ÚEV navrhované funkčné využitie (bývanie v RD mestského charakteru a bytových domoch malopodlažných) nebude mať vplyv na predmet ochrany ÚEV. Územie európskeho významu SKUEV0851 Starý háj (návrh, C. etapa) V obidvoch variantoch sa navrhované územie európskeho významu SKUEV0851 Starý háj (návrh, etapa C.) nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít. Vo variante II. je v dotyku so západnou SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 89

90 hranicou územia európskeho významu vedená trasa cesty I. triedy, vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi predhoria Považského Inovca a vinohradníckou krajinou vrátane biocentier a biokoridorov, ako aj prepojenie na krajinu Váhu. Vo variante I. je tras cesty I. triedy navrhovaná vo vzdialenosti 430 m od územia európskeho významu, avšak cez vinohradnícku krajinu. Návrh trasy cesty I. triedy vyplýva z ÚPN-R TTSK, cesta je zaradená medzi verejnoprospešné stavby a bola posúdená v samostatnom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Územie európskeho významu SKUEV0852 Stredný tok Váhu pri Hlohovci návrh, C. etapa V obidvoch variantoch sa v dotyku s južnou hranicou navrhovaného územia európskeho významu SKUEV0852 Stredný tok Váhu pri Hlohovci (návrh, etapa C.) nachádza koridor cesty I. triedy (Nitra hranica Nitrianskeho a Trnavského kraja) Kľačany Hlohovec diaľnica D1. Návrh cesty bude predstavovať migračnú bariéru pre avifaunu, vznik nového antropogénneho prvku v krajine a vizuálnej dominanty, ktorá zmení krajinný obraz mesta Hlohovec. Návrh trasy cesty I. triedy vyplýva z ÚPN-R TTSK, cesta je zaradená medzi verejnoprospešné stavby a bola posúdená v samostatnom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Vo variante I. sa v dotyku s ÚEV nachádza lokalita Štrkovisko navrhnutá na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP). Vo variante II. sa v dotyku s ÚEV nachádzajú lokality Štrkovisko A a Koplotovce navrhnuté na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP). Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany ÚEV, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia). Koncept ÚPN-M Hlohovec nebude mať vplyv ani na vzdialenejšie územia sústavy Natura 2000, ktoré sa nachádzajú mimo riešeného územia (SKCHVÚ026 Sĺňava a SKUEV0074 Dubník). Z hľadiska vplyvu konceptu ÚPN-M Hlohovec na lokality Natura 2000 možno obidva varianty považovať za rovnocenné. 9.3 Ochrana drevín V riešenom území sú evidované 2 chránené stromy a pamiatkovo chránený park: S 461 Platan v Zámockej záhrade v Hlohovci S 460 Borovica v Zámockej záhrade v Hlohovci Zámocký park -pamiatkovo chránený, zapísaný v ÚZPF pod č. 838/3 ako súčasť NKP Kaštieľ s areálom Chránené stromy sa nachádzajú Zámockom parku, ktorý je pamiatkovo chránený, stromy ani park nebudú dotknuté rozvojovými lokalitami ÚPN-M. Vo variante I. sa v dotyku s parkom nachádza rozvojová lokalita navrhnutá na funkciu zmiešané územie občianskej vybavenosti a bývania (CB) a vo variante II. rozvojová lokalita navrhnutá na funkciu občianskej vybavenosti, v obidvoch variantoch nebude mať navrhované funkčné využitie vplyv na Zámocký park a dreviny. V obidvoch variantoch sa v dotyku so západnou hranicou parku nachádza navrhovaná rozvojová lokalita Nábrežie A. Hlinku Juh (DN), navrhované funkčné využitie nebude mať vplyv na Zámocký park. Z hľadiska vplyvu konceptu ÚPN-M Hlohovec na ochranu drevín možno obidva varianty považovať za rovnocenné. 9.4 Mokrade V k. ú. Hlohovec a Šulekovo sú evidované 2 mokrade regionálneho významu a 5 mokradí lokálneho významu: Mokrade regionálneho významu Štrkoviská Horné Zelenice a Rajtarské sa nachádzajú mimo rozvojových lokalít, teda ÚPN-M nebude mať negatívny vplyv na tieto mokrade. Mokrade budú dotknuté výstavbou a prevádzkou VD Sereď - Hlohovec, ktoré je zaradené medzi verejnoprospešné stavby v rámci ÚPN-R TTSK. Tento vplyv možno považovať za veľmi významný. Mokrade lokálneho významu Šulekovské mŕtve rameno Váhu a Kozí vrch sa nachádzajú mimo rozvojových lokalít, teda ÚPN-M nebude mať negatívny vplyv na tieto mokrade. Mokrade budú SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 90

91 dotknuté výstavbou a prevádzkou VD Sereď - Hlohovec, ktoré je zaradené medzi verejnoprospešné stavby v rámci ÚPN-R TTSK. Tento vplyv možno považovať za veľmi významný. Mokraď lokálneho významu Štrkovisko Koplotovce sa nachádza vo variante II. v rozvojovej lokalite Koplotovce, ktorá je navrhnutá na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP). Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany ÚEV, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia). Mokraď lokálneho významu Podšomoď sa nachádza v rozvojovej lokalite Pod Šomoď, ktorá je navrhnutá na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP). Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany ÚEV, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia). V obidvoch variantoch sa mokraď lokálneho významu Horná Sihoť nachádza v rozvojovej lokalite Malý Váh, ktorá je navrhnutá na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP). Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany ÚEV, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia). Vo variante I. sa v dotyku zo severozápadnou hranicou mokrade nachádza rozvojová lokalita Horná Sihoť A navrhnutá na funkciu bývanie v rodinných domoch vidieckeho charakteru (BV). Vo variante II. sa v dotyku zo severozápadnou hranicou mokrade nachádzajú rozvojové lokality Horná Sihoť A1 a Horná Sihoť A2 navrhnuté na funkciu bývanie v rodinných domoch vidieckeho charakteru (BV). Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv za predpokladu výsadby izolačnej zelene. Vo variante I. v dotyku s južnou časťou mokrade je navrhnutá plocha parkovej zelene Park Medzi Váhom B (ZP), ktorá vytvorí plynulý prechod k spodnej časti mokrade. Vo variante I. je v dolnej časti genofondovej lokality navrhnutá parková zeleň. Toto riešenie je optimálne z hľadiska ochrany mokrade. Vo variante II. sa v dotyku so západnou časťou mokrade nachádza lokalita Horná Sihoť B navrhnutá na funkciu zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti (CB). Toto riešenie vytvorí bariéru medzi časťami spodnou a hornou časťou mokrade. Spodná časť lokality je navrhnutá na parkovú zeleň a časť na zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti. Takéto priestorové usporiadanie bude predstavovať ďalšiu fragmentáciu genofondovej lokality a prerušenie prepojenia vodných plôch a obmedzenie migrácie živočíchov. Z hľadiska vplyvu na mokrade sa javí variant I. konceptu ÚPN-M Hlohovec výhodnejší. Pri realizácii rozvojových lokalít bude potrebné zabezpečiť ochranu vodných plôch, brehových porastov a nemeniť hydrologický režim vôd. Taktiež je potrebné vytvárať vhodné podmienky pre migráciu obojživelníkov a drobných cicavcov v miestach stretu mokradí, komunikácií a rozvojových plôch Ochrana vodných zdrojov V zmysle nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti je riešené územie mesta Hlohovec zaradené medzi citlivé a zraniteľné oblasti. Do riešeného územia nezasahuje do žiadna chránená vodohospodárska oblasť. Podľa vyhlášky č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov sú v riešenom území evidované 3 vodohospodársky významné toky Váh, Drahovský kanál a Horný Dudváh. Do riešeného územia zasahuje ochranné pásmo vodných zdrojov S 1 S 3, S 5, S 6 vymedzené rozhodnutím ONV OPLVH Trnava z V obidvoch variantoch sa vodohospodársky významné toky Drahovský kanál a Horný Dudváh nachádzajú mimo navrhovaných rozvojových lokalít. Vodohospodársky významný tok Váh bude dotknutý výstavbou a prevádzkou VD Sereď Hlohovec, ktoré je zaradené medzi verejnoprospešné stavby v rámci ÚPN-R TTSK. VD Sereď Hlohovec bolo posúdenie v rámci samostatného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. V obidvoch variantoch je navrhovaný rekreačný prístav, variantné riešenie rekreačného prístavu s lodenicou a doplnkovým zázemím je navrhnuté nasledovne: SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 91

92 V1 Rekreačný prístav na ľavom brehu Váhu umiestnený v inundačnom území Váhu s doplnkovou vybavenosťou umiestnenou za hrádzou (lokalita Prístav zázemie) pri Zámockej záhrade tvoriaci spolu s kúpaliskom rekreačnú zónu. V2 Rekreačný prístav na pravom brehu Váhu umiestnený v inundačnom území Váhu v nadväznosti na navrhované rekreačné využitie pravej časti inundácie Váhu (medzi mostmi Hlohovec a Šulekovo) a celkovo navrhovaný rozvoj pravého brehu Váhu. Výstavbou prístavu dôjde k vzniku nového centra antropogénnych aktivít na rieke Váh a dôjde k selektívnemu výrubu pobrežnej vegetácie. Zároveň s výstavbou športového prístavu je potrebné plánovať aj realizáciu vegetačných úprav brehov s dôrazom na posilnenie funkcie biokoridoru Váh. V obidvoch variantoch pretína ochranné pásmo vodných zdrojov (PHO II. stupňa vonkajšie a PHO II. stupňa vnútorné ) návrh cesty I. triedy Nitra hranica Nitrianskeho a Trnavského kraja) Kľačany Hlohovec diaľnica D1 a mestský okruh. Líniová stavba cesty vytvára zvýšené riziko kontaminácie vodných zdrojov v užšom zázemí komunikácie. Vo všeobecnosti je umiestňovanie nových činností v ochranných pásmach potrebné podmieniť vypracovaním hydrogeologického, hydrochemického a geofyzikálneho posudku územia, ktorý preukáže dostatočnú mocnosť krycích vrstiev na ochranu kvality vody vo vodných zdrojoch, stanoví podmienky pre možnosť využívania územia. Na základe týchto podkladov sa stanovia nové podmienky pre režim činnosti v 2. pásme hygienickej ochrany. Z hľadiska ochrany vodných zdrojov a návrhu rozvojových lokalít koncept ÚPN nepredpokladá výraznejšie zásahy do kvalitatívnych ani kvantitatívnych parametrov. Možný sprostredkovaný vplyv na kvalitu vôd je len prostredníctvom odpadových vôd, ktoré budú vznikať v súvislosti s hygienickými potrebami a vody z povrchového odtoku. Nárast počtu obyvateľov v nových lokalitách, OV a rozvoj výroby predpokladá zvýšenie počtu EO na vo variante I. a EO vo variante II. Z hľadiska spotreby vody ako aj množstva odpadových vôd je výhodnejší variant I., ktorý počíta s menším počtom obyvateľov, zamestnancov a menším rozvojom plôch určených na občiansku vybavenosť a výrobu. Na všetkých nových urbanizovaných plochách je navrhnuté v rámci nových komunikácií vybudovať dažďovú kanalizáciu. Riešenie bude vychádzať z podrobného preskúmania konkrétnej lokality. V obci sú v súčasnosti vedľa komunikácií a pred nehnuteľnosťami rodinných domov zelené pásy, ktoré umožňujú dažďovým vodám vsiaknuť do podložia. Dažďové vody sú sčasti odvádzané aj rigolmi do miestnych potokov. Realizácia rozvojových lokalít navrhnutých vo variantoch I. a II. v Koncepte ÚPN-M Hlohovec neovplyvní hydrologické a hydrogeologické pomery dotknutého územia, nebude mať vplyv na výšku hladiny podzemnej vody a ani na výdatnosť vodných zdrojov. Z hľadiska spotreby vody ako aj množstva odpadových vôd je výhodnejší variant I., ktorý počíta s menším počtom obyvateľov v rámci plôch bývania a menším rozvojom plôch určených na výrobu.pri realizácii oboch variantov je potrebné v maximálnej miere zabezpečiť preventívne opatrenia pred kontamináciou prírodných zložiek. 9.6 Územný systém ekologickej stability Prvky Regionálneho územného systému ekologickej stability sú spracované v zmysle RÚSES okresu Trnava (SAŽP, 1994), resp. ÚSES, ktorý bol vypracovaný v rámci ÚPN-R Trnavského samosprávneho kraja (AUREX, 2014). V zmysle týchto dokumentov sa v riešenom území nachádzajú nasledujúce prvky územného systému ekologickej stability: nbk 1 Váh rbk 8 Dudváh nabc6 Háje a Mlynské nabc9 Mladý háj - bažantnica nabc11 Sedliská SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 92

93 nabc15a Štrkoviská v alúviu Váhu - Niva Váhu nabc15b Štrkoviská v alúviu Váhu - Zelená voda nabc15c Štrkoviská v alúviu Váhu - Peterské štrkovisko nabc15d Štrkoviská v alúviu Váhu - Zelenické štrkoviská nabc18 Veľká hora Fáneš Nadregionálny biokoridor nbk 1 Váh Vo variante I. sa v dotyku s nbk1 Váh nachádza 10 lokalít a vo variante II. 13 lokalít navrhnutých na nasledovné funkcie: rekreácia v prírodnom prostredí, námestia a pešie zóny, občianska vybavenosť, zmiešané územie bývanie a OV a parková zeleň. V obidvoch variantoch sa v okrajovej časti biokoridoru nachádzajú rozvojové lokality navrhnuté na funkciu námestia a pešie zóny, rekreácia v prírodnom prostredí a šport a rekreácia. Navrhované funkčné využitie nebude mať vplyv na nadregionálny biokoridor Cez biokoridor sú navrhnuté 3 plochy dopravnej infraštruktúry : cesta I. triedy, mestský okruh a most v časti Šulekovo pre pešiu a cyklistickú dopravu. Realizácia týchto prvkov dopravnej infrašktruktúry bude predstavovať migračnú bariéru pre avifaunu, vznik nových antropogénnych prvkov v krajine a vizuálnych dominánt, ktoré zmenia krajinný obraz mesta Hlohovec. V dotyku s nadregionálnym biokoridorom sa nachádza rozvojová lokalita mestskej kompostárne. Prevádzka zariadenia kompostárne musí byť podmienená maximálnou elimináciou negatívnych vplyvov na prírodné a urbanizované prostredie a výsadbou hygienicko-izolačnej zelene v kontakte nadregionálnym biokoridorom. V obidvoch variantoch je v priestore nadregionálneho biokoridoru navrhnutý rekreačný prístav, vo variante I. v Hlohovci pod zámkom a vo variante II. v MČ Šulekovo. Výstavbou prístavu dôjde k vzniku nového centra antropogénnych aktivít na rieke Váh, dôjde k selektívnemu výrubu pobrežnej vegetácie. Zároveň s výstavbou športového prístavu plánovať aj realizáciu vegetačných úprav brehov s dôrazom na posilnenie funkcie biokoridoru Váh. Konflikt záujmov ochrany prírody a krajiny predstavuje umiestnenie skládky NNO (býv. Fe-kaly v k. ú. Šulekovo) v nadregionálnom biokoridore Váh. Riešenie prevádzky skládky je navrhované variantne: variant I. - uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov v Šulekove, variant II. - prevádzka skládky odpadu je podmienená vypracovaním environmentálnej štúdie vplyvov skládky odpadu/environmentálnej záťaže na zložky životného prostredia. Z hľadiska ochrany nadregionálneho biokoridoru a plnenia jeho funkcie by bolo skládku/environmentálnu záťaž uzavrieť a zrekultivovať. Regionálny biokoridor rbk8 Dudváh V obidvoch variantoch sa regionálny biokoridor nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít. Regionálne biocentrum nabc6 Mlynské a háje V obidvoch variantoch sa v dotyku s biocentrom nachádza navrhovaný terminál intermodálnej prepravy TIP (železnica/železnica a železnica/cesta) medzinárodného významu Leopoldov. Realizáciou terminálu dôjde k izolácii biocentra medzi prvkami dopravnej infraštruktúry, preto bude potrebné posilniť funkciu biokoridoru MBk 11 Červenický kanál a jeho prítok. Regionálne biocentrum nabc 9 Mladý háj - bažantnica V obidvoch variantoch sa regionálne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít. Regionálne biocentrum nabc11 Sedliská V obidvoch variantoch sa regionálne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít. V dotyku s juhozápadnou hranicou regionálneho biocentra je vedená trasa cesty I. triedy (Nitra hranica Nitrianskeho a Trnavského kraja) Kľačany Hlohovec diaľnica D1. Vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi preddhoria Považského Inovca a vinohradníckou krajinou vrátane solitérnych SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 93

94 biocentier a biokoridorov, ako aj prepojenie na krajinu Váhu. Návrh trasy cesty I. triedy vyplýva z ÚPN-R TTSK, cesta je zaradená medzi verejnoprospešné stavby a bola posúdená v samostatnom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Regionálne biocentrum nabc 15a Štrkoviská v alúviu Váhu - Niva Váhu Vo variante II. sa v dotyku s regionálnym biocentrom nachádza rozvojová lokalita navrhnutá na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP). Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia). Regionálne biocentrum nabc 15b Štrkoviská v alúviu Váhu - Zelená voda Vo variante II. je v regionálnom biocentre navrhnutá rozvojová lokalita na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí. Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia). Regionálne biocentrum nabc 15c Štrkoviská v alúviu Váhu - Peterské štrkovisko (Svätopeterské jazero) V obidvoch variantoch je v regionálnom biocentre navrhnutá rozvojová lokalita na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí. v obidvoch variantoch sú v dotyku s regionálnym biocentrom navrhnuté lokality na šport a rekreáciu. Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia). Južným okrajom regionálneho biocentra je vedený koridor cesty I. triedy (Nitra hranica Nitrianskeho a Trnavského kraja) Kľačany Hlohovec diaľnica D1. Návrh cesty bude predstavovať migračnú bariéru pre avifaunu, vznik nového antropogénneho prvku v krajine a vizuálnej dominanty, ktorá zmení krajinný obraz mesta Hlohovec. Návrh trasy cesty I. triedy vyplýva z ÚPN-R TTSK, cesta je zaradená medzi verejnoprospešné stavby a bola posúdená v samostatnom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Regionálne biocentrum nabc 15d Štrkoviská v alúviu Váhu - Zelenické štrkoviská V obidvoch variantoch sa regionálne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít. Regionálne biocentrum bude dotknuté výstavbou a prevádzkou VD Sereď - Hlohovec, ktoré je zaradené medzi verejnoprospešné stavby v rámci ÚPN-R TTSK. Regionálne biocentrum nabc18 Veľká hora Fáneš V obidvoch variantoch sa regionálne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít. V dotyku s juhozápadnou hranicou je vedený koridor cesty I. triedy (Nitra hranica Nitrianskeho a Trnavského kraja) Kľačany Hlohovec diaľnica D1. Vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi predhoria Považského Inovca a vinohradníckou krajinou vrátane solitérnych biocentier a biokoridorov, ako aj prepojenie na krajinu Váhu. Návrh trasy cesty I. triedy vyplýva z ÚPN-R TTSK, cesta je zaradená medzi verejnoprospešné stavby a bola posúdená v samostatnom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Genofondová lokalita Sihoť V obidvoch variantoch je v hornej časti genofondovej lokality navrhnutá rozvojová plocha určená na rekreáciu v prírodnom prostredí. Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia). V obidvoch variantoch sa v hornej časti lokality v dotyku nachádzajú lokality určené na bývanie v rodinných domoch, potreba výsadby izolačnej zelene. Vo variante I. je v dolnej časti genofondovej lokality navrhnutá parková zeleň,. Vo variante II. je časť lokality navrhnutá na parkovú zeleň a časť na zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti. Takéto priestorové usporiadanie bude predstavovať ďalšiu fragmentáciu genofondovej lokality a prerušenie prepojenia vodných plôch a obmedzenie migrácie živočíchov. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 94

95 Genofondová lokalita Krátke Ivarnoky V obidvoch variantoch sa genofondová lokalita nachádzajú mimo rozvojových lokalít. Z hľadiska posúdenia celkových vplyvov konceptu ÚPN-M Hlohovec na prvky regionálneho územného systému ekologickej stability je vhodnejší variant I., v ktorom je navrhnutý menší počet lokalít nachádzajúcich sa v dotyku prvkov RÚSES. Riešenie trasy cesty I. triedy (Nitra) hranica Trnavského a Nitrianskeho kraja Kľačany Hlohovec diaľnica D1 navrhujeme prebrať z variantu II., nakoľko jej lokalizácia nezasahuje do navrhovaných lokálnych biocentier a biokoridorov a rešpektuje vinohradnícku krajinu. Krajinnoekologickom pláne mesta Hlohovec sú navrhnuté prvky miestnych biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov, tak aby vytvorili funkčný systém, ktorý zabezpečí ochranu prirodzeného genofondu v prirodzených stanovištiach, ktoré sa nachádzajú v človekom využívanej krajine. Celkovo bolo navrhnutých 14 biocentier miestneho významu s rozlohou 390,19 ha a 11 miestnych biokoridorov s celkovou dĺžkou 31,69 km a rozlohou 221,44 ha. Miestne biocentrum MBc 01 Starý háj, MBc 09 Tokajka I., MBc 10 Tokajka II., MBc 14 Medzi Drahovským kanálom a Váhom V obidvoch variantoch sa miestne biocentrá nachádzajú mimo navrhovaných rozvojových lokalít. Miestne biocentrum MBc 02 Vrchné kamenné hory Vo variante II. sa v dotyku s miestnym biocentrom nachádza rozvojová plocha navrhnutá na bývanie v rodinných domoch. Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na miestne biocentrum, v kontakte rozvojovej plochy s biocentrom je potrebné vytvoriť pufračnú zónu zo vzrastlej zelene, ktorá vytvorí plynulý prechod medzi urbanizovaným a prírodným prostredím. V obidvoch variantoch prechádza trasa cesty I. triedy severným cípom miestneho biocentra, vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi predhoria Považského Inovca a prvkami MÚSES. Miestne biocentrum MBc 03 Vlčie pole V obidvoch variantoch sa miestne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít. Miestne biocentrum sa nachádza v dotyku s Areálom odpadového hospodárstva Vlčie hory, v mieste stretu je potrebné vysadiť hygienicko-izolačnú zeleň. Návrh trasy cesty I. triedy vedie v dotyku so západnou hranicou miestneho biocentra. Miestne biocentrum MBc 04 Ruženné hory I., MBc 05 Ruženné hory II., MBc 06 Ruženné hory III. Vo variante I. pretína okrajové časti miestnych biocentier návrh cesty I. triedy. Dôjde k likvidácii NDV a fragmentácii hodnotného krajinného prvku. Miestne biocentrum MBc 07 Teplá dolina V obidvoch variantoch sa v dotyku s miestnym biocentrom nachádza rozvojová plocha určená na agroturizmus a vidiecky turizmus a rozvojová plocha určená na bývanie v rodinných domoch. Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na miestne biocentrum. Miestne biocentrum MBc 08 Uhliare V obidvoch variantoch sa v dotyku s miestnym biocentrom nachádza rozvojová plocha určená na agroturizmus a vidiecky turizmus, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na miestne biocentrum. Miestne biocentrum MBc 11 Zámocký park Hlohovec a okolie V obidvoch variantoch sa v dotyku biocentra nachádzajú rozvojové plochy navrhnuté na funkciu zmiešané územie bývania a OV, občianskej vybavenosti a dopravnej infraštruktúry - námestia a pešia zóna, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na miestne biocentrum. Miestne biocentrum MBc 12 Malý Váh V obidvoch variantoch je na ploche miestneho biocentra navrhnutá rozvojová plocha navrhnutá funkčné využitie rekreácia v prírodnom prostredí. Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 95

96 a aktivít (rekreácia). V dotyku miestneho biocentra sa nachádzajú rozvojové plochy navrhnuté na funkciu bývanie v rodinných domoch, parková zeleň a zmiešané územie obchodu a služieb a komunálnej výroby. Potreba výsadby izolačnej zelene. Miestne biocentrum MBc 13 Kozí vrch Severným okrajom miestneho biocentra vedie návrh cesty I. triedy. Výstavbou dôjde k likvidácii brehových porastov, vzniku bariéry a zmene krajinného obraz mesta Hlohovec. Miestny biokoridor MBk 01 Svahy Studenej doliny I. a II., MBk 05 Andač, MBk 06 Stredné Šumperky, MBk 09 Stráne II., MBk 10 Zelenický kanál, MBk 11 Červenický kanál a jeho prítok V obidvoch variantoch sa miestne biokoridory nachádzajú mimo navrhovaných rozvojových lokalít. Miestny biokoridor MBk 02 Vápenica a Laurincove hory V obidvoch variantoch sa v dotyku s miestnym biokoridorom nachádza rozvojová lokalita navrhnutá na funkčné využitie občianska vybavenosť, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na miestny biokoridor. V obidvoch variantoch vedie návrh cesty I. triedy cez najširšiu časť biokoridoru, vo variante I. vedie cez biokoridor v dĺžke 1 km, vo variante II. vedie v dĺžke 1,5 km. Vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi predhoria Považského Inovca a prvkami MÚSES. Miestny biokoridor MBk 03 Ruženné hory Vo variante I. je cesta I. triedy trasovaná mimo všetkých štyroch častí biokoridoru, dotýka sa najsevernejšej časti biokoridoru. Vo variante II. je cesta I. triedy trasovaná mimo všetkých štyroch častí biokoridoru, dotýka sa tretej a štvrtej časti biokoridoru. Miestny biokoridor MBk 04 Hlohovský kanál V obidvoch variantoch sa v dotyku miestnym biokoridorom nachádzajú rozvojové lokality navrhované na funkciu priemyselná výroba, logistika a skladové hospodárstvo, bývanie v RD a malopodlažných bytových domoch, zmiešané územia obchodu a služieb a komunálnej výroby a dopravnej infraštruktúry. Biokoridor je viackrát prerušený, potreba výsadby izolačnej zelene. Miestny biokoridor MBk 07 Zámocký park - Uhliare - Teplá dolina V obidvoch variantoch sa v trase biokoridoru nachádza rozvojová lokalita navrhnutá na funkciu agroturizmus a vidiecky turizmus a v dotyku s biokoridorom rozvojová lokalita navrhnutá na funkciu bývanie v RD. Navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia). Miestny biokoridor MBk 08 Stráne I. V obidvoch variantoch sa v dotyku so západnou hranicou sa nachádza rozvojová lokalita pre mestskú kompostáreň. Prevádzka zariadenia kompostárne musí byť podmienená maximálnou elimináciou negatívnych vplyvov na prírodné a urbanizované prostredie a výsadbou hygienicko-izolačnej zelene v kontakte s miestnym biokoridorom. Z hľadiska posúdenia vplyvov konceptu ÚPN-M Hlohovec na prvky miestneho systému ekologickej stability sa javí vhodnejší variant I., v ktorom je navrhnutý menší počet lokalít nachádzajúcich sa v dotyku prvkov MÚSES. Riešenie trasy cesty I. triedy (Nitra) hranica Trnavského a Nitrianskeho kraja Kľačany Hlohovec diaľnica D1 navrhujeme prebrať z variantu II., nakoľko jej lokalizácia nezasahuje do navrhovaných lokálnych biocentier a biokoridorov a rešpektuje vinohradnícku krajinu. Hodnotenie konkrétnych vplyvov na chránené územia, ochranné pásma a prvky územného systému ekologickej stability bude potrebné uskutočniť v rámci posúdenia vplyvov jednotlivých konkrétnych navrhovaných činností v rámci procesu posudzovania vplyvov v zmysle platnej legislatívy. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 96

97 Navrhované riešenie v oboch variantoch konceptu ÚPN-M Hlohovec vytvára predpoklady pre zabezpečenie ochrany historických, umelecko-historických, urbanistických a architektonických hodnôt prostredia i objektov zapísaných v ÚZPF, vhodných na zápis do ÚZPF, prípadne do Evidencie pamätihodností obce a tiež legislatívne nechránených. Legislatívne nechránené kultúrno-historické prvky sa na území mesta nachádzajú v pomerne vysokom počte. Ochrana archeologických nálezísk a ich pamiatkových hodnôt pri realizácii plánovanej výstavby bude zabezpečená v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu formou záchranného archeologického výskumu s dostatočným časovým predstihom. Pri realizácii jednotlivých objektov bude nevyhnutné zabezpečiť ochranu pamiatkových hodnôt na riešenom území v zmysle príslušných ustanovení zákona o ochrane pamiatkového fondu. Ku každej pripravovanej stavebnej činnosti na posudzovanom území je potrebné vyžiadať v zmysle pamiatkového zákona vyjadrenie dotknutého orgánu štátnej správy, ktorý určí spôsob ochrany evidovaných a potenciálnych archeologických nálezísk a nálezov. Riešenie konceptu územného plánu mesta Hlohovec vychádza z presne územne identifikovanej databázy o kultúrnych i historických pamiatkach a archeologických náleziskách na území mesta Hlohovec, zachováva a rešpektuje ich. Ochrana kultúrnych a historických pamiatok a archeologických nálezísk je v rámci ÚPN mesta Hlohovec zakotvená v návrhu regulatívov územného rozvoja, v príslušnej časti kapitola 10 Zásady a regulatívy zachovania kultúrno-historických hodnôt. Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky ani vplyvy na archeologické náleziská nepredpokladáme. Riešenie ÚPN mesta Hlohovec pozitívne prispeje k propagácii kultúrnych aj historických pamiatok, čím sa okrem ich ochrany zvýši aj atraktivita mesta. Obidva varianty sú rovnocenné. Koncept územného plánu mesta Hlohovec (variant I. a II.) nemá priamy vplyv na lokality paleontologických nálezísk alebo významných geologických lokalít, nakoľko sa takéto lokality v riešenom území nenachádzajú. Obidva varianty sú rovnocenné. Iné vplyvy navrhovaného strategického dokumentu Konceptu územného plánu mesta Hlohovec (variant I. a II.) neboli v rozsahu tohto hodnotenia identifikované. Predkladaná dokumentácia Koncept územného plánu mesta Hlohovec (variant I. a II.) predstavuje podrobne spracovanú dokumentáciu zaoberajúcu sa rozvojom územia mesta. Zákon č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov v 2, ods. 1, písmeno g) stanovuje, že územné plánovanie určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia, aby sa vytvárala a udržiavala ekologická stabilita krajiny. Vplyvy na životné prostredie a ochranu prírody a krajiny nie je možné v tejto fáze vyjadriť presnými kvantitatívnymi ukazovateľmi. Pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie boli rešpektované všetky relevantné právne predpisy v oblasti zložiek životného prostredia a ochrany prírody a krajiny. V nasledujúcej tabuľke sa nachádza prehľad vyhodnotenia vplyvov rozvojových lokalít variantov I. II. na pozitívne socioekonomické javy v riešenom území. Vplyvy sú hodnotné v intervale - nemá vplyv, malý vplyv, stredný vplyv, veľký vplyv. Pre lokality so stredným a veľkým vplyvom sú navrhnuté opatrenia v kapitole IV. Navrhované opatrenia na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie a zdravie. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 97

98 Tabuľka 55 Porovnanie vplyvov rozvojových lokalít variantov I. a II. ÚPN-M Hlohovec - koncept Skupina SEJ Variant I. Variant II. Interakcia Negatívny vplyv CHRÁNENÉ ÚZEMIA Prírodná rezervácia Sedliská Chránený areál Sedliská (v súčasnosti plynie proces vyhlasovania) NATURA 2000 Územie európskeho významu SKUEV0175 Sedliská Územie európskeho významu SKUEV0851 Starý háj (návrh, etapa C.) Územie európskeho významu SKUEV0852 Stredný tok Váhu pri Hlohovci (návrh, etapa C.) cesta I. triedy (V1) cesta I. triedy (V2) - v obidvoch variantoch sa PR nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - v dotyku (cca 100 m) s juhozápadnou hranicou prírodnej rezervácie je vedená trasa cesty I. triedy, vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi predhoria Považského Inovca a vinohradníckou krajinou vrátane biocentier a biokoridorov, ako aj prepojenie na krajinu Váhu v obidvoch variantoch sa CHA nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - Panská Niva B (BM) - Panská Niva D (BM) - v obidvoch variantoch sa územie európskeho významu sa nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - vo variante I. sú najbližšie navrhované rozvojové lokality vzdialené 500 m od ÚEV - navrhované funkčné využitie (bývanie v RD mestského charakteru a bytových domoch malopodlažných) nebude mať vplyv na predmet ochrany ÚEV - vo variante II. sú najbližšie navrhované rozvojové lokality vzdialené 330 m od ÚEV - navrhované funkčné využitie (bývanie v RD mestského charakteru a bytových domoch malopodlažných) nebude mať vplyv na predmet ochrany ÚEV cesta I. triedy (V1) cesta I. triedy (V2) - v obidvoch variantoch sa navrhované územie európskeho významu nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - vo variante II. je v dotyku so západnou hranicou územia európskeho významu vedená trasa cesty I. triedy, vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi predhoria Považského Inovca a vinohradníckou krajinou vrátane biocentier a biokoridorov, ako aj prepojenie na krajinu Váhu Štrkovisko (RP) - - vo variante I. sa v dotyku s ÚEV nachádza lokalita Štrkovisko navrhnutá na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP), navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany ÚEV, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia) - nemá vplyv - nemá vplyv - nemá vplyv - nemá vplyv - nemá vplyv - nemá vplyv - nemá vplyv SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 98

99 Skupina SEJ Variant I. Variant II. Interakcia Negatívny vplyv - Štrkovisko A (RP), Koplotovce (RP) - vo variante II. sa v dotyku s ÚEV nachádzajú lokality Štrkovisko A a Koplotovce navrhnuté na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP), navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany ÚEV, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia) - nemá vplyv cesta I. triedy cesta I. triedy - v obidvoch variantoch sa v dotyku s južnou hranicou nachádza koridor cesty I. triedy (Nitra hranica Nitrianskeho a Trnavského kraja) Kľačany Hlohovec diaľnica D1, návrh cesty bude predstavovať migračnú bariéru pre avifaunu, vznik nového antropogénneho prvku v krajine a vizuálnej dominanty, ktorá zmení krajinný obraz mesta Hlohovec - veľký vplyv OCHRANA DREVÍN Zámocký park - zapísaný v ÚZPF pod č. 838/3 ako súčasť NKP Kaštieľ s areálom S 461 Platan v Zámockej záhrade v Hlohovci S 460 Borovica v Zámockej záhrade v Hlohovci OCHRANA MOKRADÍ Mokrade regionálneho významu Štrkoviská Horné Zelenice a Rajtarské Mokraď lokálneho významu Štrkovisko Koplotovce chránené stromy sa nachádzajú Zámockom parku, ktorý je pamiatkovo chránený, stromy ani park nebudú dotknuté rozvojovými lokalitami ÚPN-M Pri Zámockom parku (CB) Pri Zámockom parku (OV) - vo variante I. sa v dotyku s parkom nachádza rozvojová lokalita navrhnutá na funkciu zmiešané územie občianskej vybavenosti a bývania (CB) a vo variante II. rozvojová lokalita navrhnutá na funkciu občianskej vybavenosti, v obidvoch variantoch nebude mať navrhované funkčné využitie vplyv na Zámocký park a dreviny Nábrežie A. Hlinku Juh (DN) Nábrežie A. Hlinku Juh (DN) - v obidvoch variantoch sa v dotyku so západnou hranicou nachádza navrhovaná rozvojová lokalita Nábrežie A. Hlinku Juh (DN), navrhované funkčné využitie nebude mať vplyv na Zámocký park mokrade regionálneho významu sa nachádzajú mimo rozvojových lokalít - mokrade budú dotknuté výstavbou a prevádzkou VD Sereď - Hlohovec, ktoré je zaradené medzi verejnoprospešné stavby v rámci ÚPN-R TTSK - Koplotovce - mokraď Štrkovisko Koplotovce sa nachádza vo variante II. v rozvojovej lokalite Koplotovce, ktorá je navrhnutá na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP), navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany ÚEV, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia) - nemá vplyv - nemá vplyv - nemá vplyv - nemá vplyv - veľký vplyv - nemá vplyv SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 99

100 Skupina SEJ Variant I. Variant II. Interakcia Negatívny vplyv Mokrade lokálneho významu Šulekovské mŕtve rameno Váhu a Kozí vrch Mokraď lokálneho významu Podšomoď Mokraď lokálneho významu Horná Sihoť mokrade Šulekovské mŕtve rameno Váhu a Kozí vrch sa nachádzajú mimo rozvojových lokalít - mokrade budú dotknuté výstavbou a prevádzkou VD Sereď - Hlohovec, ktoré je zaradené medzi verejnoprospešné stavby v rámci ÚPN-R TTSK Podšomoď (RP) Podšomoď (RP) - mokraď Podšomoď sa nachádza v rozvojovej lokalite Pod Šomoď, ktorá je navrhnutá na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP), navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany ÚEV, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia) Malý Váh (RP) Malý Váh (RP) - v obidvoch variantoch sa mokraď Horná Sihoť nachádza v rozvojovej lokalite Malý Váh, ktorá je navrhnutá na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP), navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany ÚEV, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia) - nemá vplyv - veľký vplyv - nemá vplyv - nemá vplyv Horná Sihoť A (BV) Park Medzi Váhom B (ZP) Park Medzi Váhom A (ZP) - - vo variante I. sa v dotyku zo severozápadnou hranicou mokrade nachádza rozvojová lokalita Horná Sihoť A navrhnutá na funkciu bývanie v rodinných domoch vidieckeho charakteru (BV), navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv, potreba výsadby izolačnej zelene - vo variante I. v dotyku s južnou časťou mokrade je navrhnutá plocha parkovej zelene Park Medzi Váhom B (ZP), ktorá vytvorí plynulý prechod k spodnej časti mokrade - vo variante I. je v dolnej časti genofondovej lokality navrhnutá parková zeleň - malý vplyv - nemá vplyv - nemá vplyv - Horná Sihoť A1 (BV), Horná Sihoť A2 (BV) Horná Sihoť B (CB) Medzi Váhom B (CB), Park Medzi Váhom (ZP) - vo variante II. sa v dotyku zo severozápadnou hranicou mokrade nachádzajú rozvojové lokality Horná Sihoť A1 a Horná Sihoť A2 navrhnuté na funkciu bývanie v rodinných domoch vidieckeho charakteru (BV), navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv, potreba výsadby izolačnej zelene - v dotyku so západnou časťou mokrade sa nachádza lokalita Horná Sihoť B navrhnutá na funkciu zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti (CB), toto riešenie vytvorí bariéru medzi časťami spodnou a hornou časťou mokrade, ktorá je zároveň genofondovou lokalitou - vo variante II. je spodná časť lokality navrhnutá na parkovú zeleň a časť na zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti, takéto priestorové usporiadanie bude predstavovať ďalšiu fragmentáciu genofondovej lokality a prerušenie prepojenia vodných plôch - malý vplyv - malý vplyv - stredný vplyv SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 100

101 Skupina SEJ Variant I. Variant II. Interakcia Negatívny vplyv a obmedzenie migrácie živočíchov PRVKY RÚSES nbk1 Váh Štrkovisko (RP), Nábrežie A. Hlinku Sever (DN), Zariadenie nábrežie (OU), Centrum nábrežie (CB), Pri Moste Šulekovo (CB), Prístav zázemie (OU), Pod Šomod (RP), Park Medzi Váhom A (ZP), Nové Centrum (OV), Nábrežie A. Hlinku Juh (DN) Nábrežie Šulekovo Sever (DN), Nábrežie Šulekovo Juh (DN), Inundácia Váhu A (RS), Inundácia Váhu B (RP) Koplotovce (RP), Štrkovisko (RP), Nábrežie A. Hlinku Sever (DN), Zariadenie nábrežie (OU), Centrum nábrežie (CB), Pri Moste Šulekovo (CB), Nábrežie A. Hlinku Juh (DN), Sihotská (CB), Pod Šomod (RP), Park Medzi Váhom (ZP), Medzi Váhom B (CB), Medzi Váhom D (CB), Nové Centrum (CB) Nábrežie Šulekovo Sever (DN), Nábrežie Šulekovo Juh (DN), Inundácia Váhu (RP) - vo variante I. sa v dotyku s nbk1 Váh nachádza 10 lokalít navrhnutých na nasledovné funkcie: rekreácia v prírodnom prostredí, námestia a pešie zóny, občianska vybavenosť, zmiešané územie bývanie a OV a parková zeleň, navrhované funkčné využitie nebude mať vplyv na nadregionálny biokoridor - vo variante II. sa v dotyku s nbk1 Váh nachádza 13 lokalít navrhnutých na nasledovné funkcie: rekreácia v prírodnom prostredí, námestia a pešie zóny, občianska vybavenosť, zmiešané územie bývanie a OV a parková zeleň, navrhované funkčné využitie nebude mať vplyv na nadregionálny biokoridor - v obidvoch variantoch sa v okrajovej časti biokoridoru nachádzajú rozvojové lokality navrhnuté na funkciu námestia a pešie zóny, rekreácia v prírodnom prostredí a šport a rekreácia, navrhované funkčné využitie nebude mať vplyv na nadregionálny biokoridor - nemá vplyv - nemá vplyv - nemá vlyv Cesta I. triedy, mestský okruh, Most Šulekovo (DN) Cesta I. triedy, mestský okruh, Most Šulekovo (DN) - cez biokoridor sú navrhnuté 3 plochy dopravnej infraštruktúry : cesta I. triedy, mestský okruh a most v časti Šulekovo pre pešiu a cyklistickú dopravu - realizácia týchto prvkov dopravnej infrašktruktúry bude predstavovať migračnú bariéru pre avifaunu, vznik nových antropogénnych prvkov v krajine a vizuálnych dominánt, ktoré zmenia krajinný obraz mesta Hlohovec - veľký vplyv Pod ČOV (TOR) Pod ČOV (TOR) - v dotyku s nadregionálnym biokoridorom sa nachádza rozvojová lokalita mestskej kompostárne, prevádzka zariadenia kompostárne musí byť podmienená maximálnou elimináciou negatívnych vplyvov na prírodné a urbanizované prostredie, výsadba hygienicko-izolačnej zelene v kontakte nadregionálnym biokoridorom Rekreačný prístav (RS) Rekreačný prístav (RS) - v obidvoch variantoch je v priestore nadregionálneho biokoridoru navrhnutý rekreačný prístav, vo variante I. v Hlohovci pod zámkom a vo variante II. v MČ Šulekovo, výstavbou prístavu dôjde k vzniku nového centra antropogénnych aktivít na rieke Váh, dôjde k selektívnemu výrubu pobrežnej vegetácie, zároveň s výstavbou športového prístavu plánovať aj realizáciu vegetačných úprav brehov s dôrazom na posilnenie funkcie biokoridoru Váh - stredný vplyv - veľký vplyv SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 101

102 Skupina SEJ Variant I. Variant II. Interakcia Negatívny vplyv rbk8 Dudváh v obidvoch variantoch sa regionálny biokoridor nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - nemá vplyv nabc6 Mlynské a Háje TIP Leopoldov A (DZ) TIP Leopoldov A (DZ) - obidvoch variantoch sa v dotyku nachádza navrhovaný terminál intermodálnej prepravy TIP (železnica/železnica a železnica/cesta) medzinárodného významu Leopoldov, realizáciou terminálu dôjde k izolácii biocentra medzi prvkami dopravnej infraštruktúry preto bude potrebné posilniť funkciu biokoridoru MBk 11 Červenický kanál a jeho prítok. nabc 9 Mladý háj - bažantnica nabc11 Sedliská v obidvoch variantoch sa regionálne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít cesta I. triedy (V1) - cesta I. triedy (V2) - v obidvoch variantoch sa regionálne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - v dotyku s juhozápadnou hranicou regionálneho biocentra je vedená trasa cesty I. triedy, vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi predhoria Považského Inovca a vinohradníckou krajinou vrátane solitérnych biocentier a biokoridorov, ako aj prepojenie na krajinu Váhu - nemá vplyv - nemá vplyv - veľký vplyv nabc 15a Štrkoviská v alúviu Váhu - Niva Váhu nabc 15b Štrkoviská v alúviu Váhu - Zelená voda - Koplotovce (RP) - vo variante II. sa v dotyku s regionálnym biocentrom nachádza rozvojová lokalita navrhnutá na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí (RP), navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia) - Koplotovce (RP) - vo variante II. je v regionálnom biocentre navrhnutá rozvojová lokalita na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia) - nemá vplyv - malý vplyv nabc 15c Štrkoviská v alúviu Váhu - Peterské štrkovisko (Svätopeterské jazero) Štrkovisko (RP), Športovisko C (RS), cesta I. triedy Štrkovisko (RP), Športovisko B (RS), Športovisko D (RS), cesta I. triedy - v obidvoch variantoch je v regionálnom biocentre navrhnutá rozvojová lokalita na funkciu rekreácia v prírodnom prostredí, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia) - nemá vplyv - v obidvoch variantoch sú v dotyku s regionálnym biocentrom navrhnuté lokality na šport a rekreáciu, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na regionálne biocentrum - nemá vplyv - južným okrajom regionálneho biocentra je vedený koridor cesty I. triedy, návrh cesty bude predstavovať migračnú bariéru pre avifaunu, vznik nového antropogénneho prvku v krajine a vizuálnej dominanty, - veľký vplyv SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 102

103 Skupina SEJ Variant I. Variant II. Interakcia Negatívny vplyv ktorá zmení krajinný obraz mesta Hlohovec nabc 15d Štrkoviská v alúviu Váhu - Zelenické štrkoviská nabc18 Veľká hora Fáneš GENOFONDOVÉ LOKALITY Genofondová Sihoť lokalita Genofondová lokalita Krátke Ivarnoky PRVKY MÚSES MBc 01 Starý háj v obidvoch variantoch sa regionálne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - regionálne biocentrum bude dotknuté výstavbou a prevádzkou VD Sereď - Hlohovec, ktoré je zaradené medzi verejnoprospešné stavby v rámci ÚPN-R TTSK v obidvoch variantoch sa regionálne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít Malý Váh (RP), Horná Sihoť A (BV), Park Medzi Váhom B (ZP), Park Medzi Váhom A (ZP) Malý Váh (RP), Horná Sihoť A1 (BV), Park Medzi Váhom (ZP), Medzi Váhom B (CB) - v dotyku s juhozápadnou hranicou je vedený koridor cesty I. triedy, vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi predhoria Považského Inovca a vinohradníckou krajinou vrátane solitérnych biocentier a biokoridorov, ako aj prepojenie na krajinu Váhu - v obidvoch variantoch je v hornej časti genofondovej lokality navrhnutá rozvojová plocha určená na rekreáciu v prírodnom prostredí, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia) - v obidvoch variantoch sa v hornej časti lokality v dotyku nachádzajú lokality určené na bývanie v rodinných domoch, potreba výsadby izolačnej zelene - vo variante I. je v dolnej časti genofondovej lokality navrhnutá parková zeleň, - vo variante II. je časť lokality navrhnutá na parkovú zeleň a časť na zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti, takéto priestorové usporiadanie bude predstavovať ďalšiu fragmentáciu genofondovej lokality a prerušenie prepojenia vodných plôch a obmedzenie migrácie živočíchov v obidvoch variantoch sa genofondová lokalita nachádzajú mimo rozvojových lokalít - v obidvoch variantoch sa miestne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - nemá vplyv - veľký vplyv - nemá vplyv - veľký vplyv - nemá vplyv - malý vplyv - nemá vplyv - stredný vplyv - nemá vplyv - nemá vplyv SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 103

104 Skupina SEJ Variant I. Variant II. Interakcia Negatívny vplyv MBc 02 Vrchné kamenné hory Panská Niva D (BM) návrh cesty I. triedy (trasa vo V1) Panská Niva D (BM) - výhľad návrh cesty I. triedy (trasa vo V2) - vo variante II. sa v dotyku s miestnym biocentrom nachádza rozvojová plocha navrhnutá na bývanie v rodinných domoch, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na miestne biocentrum, v kontakte rozvojovej plochy s biocentrom je potrebné vytvoriť pufračnú zónu zo vzrastlej zelene, ktorá vytvorí plynulý prechod medzi urbanizovaným a prírodným prostredím - v obidvoch variantoch prechádza trasa cesty I. triedy severným cípom miestneho biocentra, vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi predhoria Považského Inovca a prvkami MÚSES - malý vplyv - veľký vplyv MBc 03 Vlčie pole - návrh cesty I. triedy (trasa vo V2) - v obidvoch variantoch sa miestne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - miestne biocentrum sa nachádza v dotyku s Areálom odpadového hospodárstva Vlčie hory, v mieste stretu je potrebné vysadiť hygienickoizolačnú zeleň - návrh trasy cesty I. triedy vedie v dotyku so západnou hranicou miestneho biocentra - nemá vplyv - veľký vplyv MBc 04 Ruženné hory I. návrh cesty I. triedy (trasa vo V1) - - v variante I. pretína západnú okrajovú časť miestneho biocentra návrh cesty I. triedy, dôjde k likvidácii NDV a fragmentácii hodnotného krajinného prvku - veľký vplyv MBc 05 Ruženné hory II. návrh cesty I. triedy (trasa vo V1) - - v variante I. pretína východnú okrajovú časť miestneho biocentra návrh cesty I. triedy, dôjde k likvidácii NDV a fragmentácii hodnotného krajinného prvku - veľký vplyv MBc 06 Ruženné hory III. návrh cesty I. triedy (trasa vo V1) - - v variante I. pretína východnú okrajovú časť miestneho biocentra návrh cesty I. triedy, dôjde k likvidácii NDV a fragmentácii hodnotného krajinného prvku - veľký vplyv MBc 07 Teplá dolina Šumeprky (RA), Šumperky (BM) Šumeprky (RA), Šumperky (BM) - v obidvoch variantoch sa v dotyku s miestnym biocentrom nachádza rozvojová plocha určená na agroturizmus a vidiecky turizmus a rozvojová plocha určená na bývanie v rodinných domoch, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na miestne biocentrum - nemá vplyv MBc 08 Uhliare Šumperský jarok (RA) Šumperský jarok (RA) - v obidvoch variantoch sa v dotyku s miestnym biocentrom nachádza rozvojová plocha určená na agroturizmus a vidiecky turizmus, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na miestne biocentrum MBc 09 Tokajka I v obidvoch variantoch sa miestne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - nemá vplyv - nemá vplyv SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 104

105 Skupina SEJ Variant I. Variant II. Interakcia Negatívny vplyv MBc 10 Tokajka II v obidvoch variantoch sa miestne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - nemá vplyv MBc 11 Zámocký park Hlohovec a okolie Pri Zámockom parku (CB), Pri Moste Šulekovo (CB), Prístav zázemie (OU), Nábrežie A. Hlinku Juh (DN) Pri Zámockom parku (OV), Pri Moste Šulekovo (OU), Pri kúpalisku A (OU), Pri kúpalisku B (CB), Nábrežie A. Hlinku Juh (DN) - v obidvoch variantoch sa v dotyku biocentra nachádzajú rozvojové plochy navrhnuté na funkciu zmiešané územie bývania a OV, občianskej vybavenosti a dopravnej infraštruktúry - námestia a pešia zóna, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na miestne biocentrum - nemá vplyv MBc 12 Malý Váh Malý Váh (RP), Horná Sihoť A (BV), Medzi Váhom A (EF), Park Medzi Váhom B (ZP) Horná Sihoť A1 (BV), Horná Sihoť A2 (BV), Horná Sihoť B (CB), Medzi Váhom A (EF) - vo variante I. je na ploche miestneho biocentra navrhnutá rozvojová plocha navrhnutá funkčné využitie rekreácia v prírodnom prostredí, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia) - v dotyku miestneho biocentra sa nachádzajú rozvojové plochy navrhnuté na funkciu bývanie v rodinných domoch, parková zeleň a zmiešané územie obchodu a služieb a komunálnej výroby - vo variante II. je na ploche miestneho biocentra navrhnutá rozvojová plocha navrhnutá funkčné využitie rekreácia v prírodnom prostredí, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia), potreba výsadby izolačnej zelene - v dotyku miestneho biocentra sa nachádzajú rozvojové plochy navrhnuté na funkciu bývanie v rodinných domoch, zmiešané územie bývania a OV a zmiešané územie obchodu a služieb a komunálnej výroby, potreba výsadby izolačnej zelene MBc 13 Kozí vrch návrh cesty I. triedy (V1) návrh cesty I. triedy (V2) - severným okrajom miestneho biocentra vedie návrh cesty I. triedy, dôjde k likvidácii brehových porastov, vzniku bariéry a zmene krajinného obraz mesta Hlohovec - nemá vplyv - malý vplyv - nemá vplyv - malý vplyv - veľký vplyv MBc 14 Medzi Drahovským kanálom a Váhom MBk 01 Svahy Studenej doliny I. a II v obidvoch variantoch sa miestne biocentrum nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít v obidvoch variantoch sa miestny biokoridor nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - nemá vplyv - nemá vplyv MBk 02 Vápenica a Pivovar (OO), návrh cesty I. Pivovar (OO), návrh cesty I. triedy - v obidvoch variantoch sa v dotyku s miestnym biokoridorom nachádza - nemá vplyv SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 105

106 Skupina SEJ Variant I. Variant II. Interakcia Negatívny vplyv Laurincove hory triedy (V1) (V2) rozvojová lokalita navrhnutá na funkčné využitie občianska vybavenosť, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na miestny biokoridor - v obidvoch variantoch vedie návrh cesty I. triedy cez najširšiu časť biokoridoru, vo variante I. vedie cez biokoridor v dĺžke 1 km, vo variante vedie v dĺžke 1,5 km, vznikne bariéra medzi lesnými komplexmi predhoria Považského Inovca a prvkami MÚSES - veľký vplyv MBk 03 Ruženné hory návrh cesty I. triedy (V1) návrh cesty I. triedy (V2) - vo variante I. je cesta I. triedy trasovaná mimo všetkých štyroch častí biokoridoru, dotýka sa najsevernejšej časti biokoridoru MBk 04 Hlohovský kanál Pri Bekaerte (FV), Panská Niva A (BM), Panská Niva C (BM), Hošták A (EF), Logistické centrum Sever (FS), návrh cesty I. triedy Pri Bekaerte (FV), Pri Tehelni (FS), Panská Niva A (BM), Panská Niva C (BM), Hošták A (EF), Logistické centrum Sever B (FS), návrh cesty I. triedy - vo variante II. je cesta I. triedy trasovaná mimo všetkých štyroch častí biokoridoru, dotýka sa tretej a štvrtej časti biokoridoru - v obidvoch variantoch sa v dotyku miestnym biokoridorom nachádzajú rozvojové lokality navrhované na funkciu priemyselná výroba, logistika a skladové hospodárstvo, bývanie v RD a malopodlažných bytových domoch, zmiešané územia obchodu a služieb a komunálnej výroby a dopravnej infraštruktúry, biokoridor je viackrát prerušený, potreba výsadby izolačnej zelene MBk 05 Andač v obidvoch variantoch sa miestny biokoridor nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít MBk 06 Stredné Šumperky v obidvoch variantoch sa miestny biokoridor nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - stredný vplyv - stredný vplyv - veľký vplyv - nemá vplyv - nemá vplyv MBk 07 Zámocký park - Uhliare - Teplá dolina Šumperský jarok (RA), Lipiny (BM) Šumperský jarok (RA), Lipiny (BM) - v obidvoch variantoch sa v trase biokoridoru nachádza rozvojová lokalita navrhnutá na funkciu agroturizmus a vidiecky turizmus a v dotyku s biokoridorom rozvojová lokalita navrhnutá na funkciu bývanie v RD, navrhované funkčné využitie nebude mať negatívny vplyv na biocentrum, dokonca bude mať pozitívny vplyv, tým že dôjde k regulácii územia a aktivít (rekreácia) - nemá vplyv MBk 08 Stráne I. Pod ČOV (TOR) Pod ČOV (TOR) - v obidvoch variantoch sa v dotyku so západnou hranicou sa nachádza rozvojová lokalita pre mestskú kompostáreň, prevádzka zariadenia kompostárne musí byť podmienená maximálnou elimináciou negatívnych vplyvov na prírodné a urbanizované prostredie, výsadba hygienicko-izolačnej zelene v kontakte s miestnym biokoridorom MBk 09 Stráne II v obidvoch variantoch sa miestny biokoridor nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít - stredný vplyv - nemá vplyv MBk 10 Zelenický kanál v obidvoch variantoch sa miestny biokoridor nachádza mimo - nemá vplyv SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 106

107 Skupina SEJ Variant I. Variant II. Interakcia Negatívny vplyv MBk 11 Červenický kanál a jeho prítok PRÍRODNÉ ZDROJE vodohospodársky významný tok Váh vodohospodársky významný tok Horný Dudváh a Drahovský kanál PHO vodných zdrojov S 1 S 3, S 5, S 6 lesné porasty, ochranné lesy, lesy osobitného určenia najkvalitnejšia poľnohospodárska pôda navrhovaných rozvojových lokalít v obidvoch variantoch sa miestny biokoridor nachádza mimo navrhovaných rozvojových lokalít Rekreačný prístav (RS) Rekreačný prístav (RS) - vodohospodársky významný tok Váh bude dotknutý výstavbou a prevádzkou VD Sereď- Hlohovec, - výstavbou prístavu dôjde k vzniku nového centra antropogénnych aktivít na rieke Váh, dôjde k selektívnemu výrubu pobrežnej vegetácie, zároveň s výstavbou športového prístavu plánovať aj realizáciu vegetačných úprav brehov s dôrazom na posilnenie funkcie biokoridoru Váh v obidvoch variantoch sa vodohospodársky významné toky nachádzajú mimo navrhovaných rozvojových lokalít návrh cesty I. triedy, mestský okruh návrh cesty I. triedy, mestský okruh - obidvoch variantoch pretína ochranné pásmo vodných zdrojov (PHO II. stupňa vonkajšie a PHO II. stupňa vnútorné ) návrh cesty I. triedy a mestský okruh, ohrozenie vodných zdrojov kontamináciou pohonnými látkami návrh cesty I. triedy (V1) návrh cesty I. triedy (V2) - lesné porasty sa nachádzajú mimo navrhovaných rozvojových lokalít, k záberu lesnej nedôjde návrh cesty I. triedy (V1), Logistické centrum Sever (FS), Pri Tehelni (FS), Tehelňa (RS), Vozovňa Juh (DH), Logistické centrum Juh (FS), Priemyselný park Diely (FV), Hájska (BV), TIP Leopoldov A (DZ) návrh cesty I. triedy (V2), Chriby (BM), Logistické centrum Sever A (FS), Logistické centrum Sever B (FS), Vozovňa Hošták (DH), Pri Tehelni (FS), Tehelňa (OV), Priemyselný park Diely (FV), Hájska (BV), TIP Leopoldov A (DZ) - koridor cesty I. triedy koliduje s ochrannými lesmi v dĺžke 1 km v lokalite Staré hory - v obidvoch variantoch sú navrhované lokality, ktoré zaberajú najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu - nemá vplyv - veľký vplyv - stredný vplyv - nemá vplyv - veľký vplyv - nemá vplyv - veľký vplyv - veľký vplyv SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 107

108 Z posúdenia vplyvov oboch variantov Konceptu mesta Hlohovec nevyplývajú žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí, preto nie je možné exaktne definovať opatrenia na prevenciu, elimináciu a minimalizáciu vplyvov na životné prostredie. V záväznej časti Konceptu územného plánu mesta Hlohovec sú stanovené regulatívy rozvoja územia, ako aj stanovené prípustné, neprípustné a doplnkové funkcie na jednotlivých rozvojových lokalitách. Do konceptu územného plánu sú zapracované ekostabilizačné opatrenia na zlepšenie životného prostredia ako aj ekologickej stability, ktoré vyplynuli z Krajinnoekologického plánu mesta Hlohovec. Predkladané návrhy a opatrenia sú predpokladom k vytvoreniu podmienok pre krajinnoekologicky optimálne využitie územia. Pod krajinnoekologickou optimálnou funkčnou štruktúrou rozumieme vytvorenie takého systému, ktorý je schopný zosúladiť požiadavky spoločenského rozvoja s potrebami ochrany prírody a prírodných zdrojov, a pritom je schopný udržať ekologickú stabilitu. Preto je potrebné zosúladiť spoločenský rozvoj s potenciálom územia a to: elimináciou súčasných environmentálnych problémov územia, návrhom racionálneho využívania prírody a prírodných zdrojov s cieľom ich ochrany, ochranou a tvorbou zdravého životného prostredia s cieľom vytvorenia priaznivej kvality ľudského života a ochrany ľudského zdravia. Návrh ekostabilizačných opatrení ochrany prírody a krajiny a prírodných zdrojov zachovať súčasný stav existujúcich prvkov a doplniť ďalšie prvky najmä v poľnohospodárskej krajine, čím dôjde k posilneniu ekologickej stability v riešenom území, zvýšiť podiel ekostabilizačných prvkov v poľnohospodárskej krajine doplniť prvky kostry MÚSES biocentrá a biokoridory, fragmenty lesa a izolované prvky prepojiť s ostatný prvkami v krajine napr. nabc6 Mlynské a Háje, nabc 9 Mladý háj - bažantnica - smerom na k. ú. Bojničky, Sasinkovo a Kľačany, MBc 8 Uhliare smerom na k. ú. Bojničky, zvýšiť spojitosť biokoridorov a interakčný prvkov, podporovať prepojenie prvkov predhoria Považského Inovca a nivy Váhu s priľahlými terasami, pri výstavbe cesty I. triedy (Nitra) hranica Trnavského a Nitrianskeho kraja Kľačany Hlohovec diaľnica D1 o realizovať náhradnú výsadbu ako kompenzačné opatrenie za vyrúbané dreviny, posilniť funkciu dotknutých prvkov územného systému ekologickej stability, o Pri výstavbe objektov stavby je nevyhnutné využívať moderné metódy, postupy a materiály, vďaka ktorým bude technické dielo zakomponované do prostredia tak, aby nielen plnilo svoju dopravnú funkciu, ale aby sa zároveň stalo plnohodnotným krajinotvorným prvkom, rekultivácia skládky Skládka NNO v k. ú. Šulekovo (bývalé Fe-kaly) v nadregionálnom biokoridore Váh, citlivo doplniť nelesnú drevinnú vegetáciu vo vinohradníckej krajine v miestach kde absentuje, vrátane prepojenia na okolitú krajinu, ochrana brehových porastov, pobrežných a vodných biotopov Váhu, v prípade výstavby realizovať kompenzačné opatrenia, zeleň postupne realizovať ako plochy zelene prírodného charakteru s podporením biodiverzity (použitie autochtónnych drevín, chránených a vzácnych rastlín, vytváranie plôch napodobujúcich prírodné spoločenstvá v blízkom okolí vo väzbe na rieku Váh, Vodné dielo Sereď - Hlohovec realizovať za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v časti VI.3. záverečného stanoviska č. 6224/ /mv vydaného SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 108

109 Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov miestne biocentrum a genofondová lokalita Horná Sihoť: o okolo vodnej plochy vyčleniť ochrannú (pufračnú) zónu v minimálnej šírke m, ktorú by mala tvoriť hustejšia izolačná zeleň. Tá by mala pozostávať z vysokej stromovej a nízkej krovinnej zelene, o v prípade oplotenia budúcich pozemkov (záhrad) susediacich s genofondovou lokalitou zabezpečiť priechody pre migráciu obojživelníkov a plazov, o obmedziť, resp. usmerniť návštevnosť lokality vybudovaním udržiavaného prístupového chodníka k vodnej ploche z južnej a čiastočne juhozápadnej strany a prípadným umiestnením drobného mobiliáru (lavičky, odpadové koše), o zabezpečiť lokalitu pred znečistením spodnej vody, proti nelegálnym skládkam odpadov a rekreačným aktivitám hlavne v období rozmnožovania živočíchov, najmä obojživelníkov (marec-jún). o odstrániť z lokality invázne druhy rastlín dreviny aj byliny, o priebežne v určitých časových intervaloch (napr. 5 rokov) riešiť problematiku zazemňovania lokality napr. prebagrovaním dna v mimo vegetačnom období regulácia a usmernenie rekreácie a športových aktivít v biocentrách - vodných plochách a ich okolí, ochrana brehových porastov, riešenie prístupov k vode, likvidácia odpadkov a prevencia vzniku skládok odpadu, v miestach kontaktu prvkov ÚSES a urbanizovaného územia a v miestach kontaktu lesných porastov/ndv s ornou pôdou realizácia pufračných zón, ktoré vytvoria plynulý prechod medzi týmito prvkami, v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability, za pomoci vhodne navrhnutej krajinnej zelene, remízok, nelesnej drevinovej vegetácie a vetrolamov zabezpečiť ochranu proti vodnej a veternej erózii pôdy, ochrana mŕtvych ramien Váhu ako významných krajinných prvkov, vytváranie podmienok pre zachovanie biodiverzity a udržanie priaznivého stavu mokradí s dôrazom na ochranu riečnych a mokradných druhov v biotope lužných lesov, podpora a realizácia opatrení na elimináciu a kontrou inváznych nepôvodných druhov rastlín a živočíchov (prednostne v chránených územiach), zabezpečiť dôslednú ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov, chrániť krajinnú štruktúru a krajinu v zmysle platnej legislatívy o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov16 a Dohovoru o krajine ako limitujúci faktor rozvoja, zachovanie a udržiavanie hodnotnej historickej krajinnej štruktúry, chrániť významné krajinné prvky v krajine, ktoré prispievajú k zvýšeniu ekologickej stability územia, rešpektovať a za pomoci zelene zachovať prírodné, kultúrne a historické dedičstvo kultúrnej krajiny, historických krajinných štruktúr, krajinného rázu a obrazu, udržanie konceptu kompaktných sídiel kvôli zamedzeniu neúmerného rozrastania sa sídiel do okolitej krajiny a tým ohrozeniu krajinnej zelene, prehodnotiť plošný rozsah obrábaných poľnohospodárskych blokov a honov a vypracovať návrh na optimálne veľkosti poľnohospodárskych blokov a honov z hľadiska ochrany pôdy pred vodnou eróziou, 16 zákon č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 109

110 ochrana a dotváranie kultúrnej krajiny (krajinného rázu) a jej prvkov (napr. alejí, medzí apod.) ale i ostatnej plošnej, líniovej a bodovej zelene rešpektovať a chrániť vinohradnícku krajinu, v poľnohospodárskej krajine realizovať remízky na základe krajinnoekologických štúdií (sekundárne využitie protieróznych funkcií krajinnej zelene, vodozádržných opatrení, podpora biodiverzity a pod.), zvlášť chrániť plochy trvalých trávnatých porastov s nelesnou drevinnou vegetáciou, ktoré predstavujú zdroj genofondu, revitalizácia brehových porastov pri vodných tokoch drevinami potenciálnej prirodzenej vegetácie v kombinácii s osvedčenými introdukovanými druhmi vhodnými pre dané územie, Návrh ekostabilizačných opatrení pre sídelnú vegetáciu zachovanie, obnova a údržba hodnotných prvkov zelene (Zámocký park - platanový háj, zachovaný vodný systém v parku, francúzske terasy, skleníky...), v rámci verejných priestorov (verejné priestranstvá, námestia a pod.) podporovať zastúpenie zelene aj v netradičných formách (vegetačné steny, vegetačné stredové deliace pásy a pod.) zvyšovať podiel parkovo upravených plôch v meste Hlohovec a v mestskej časti Šulekovo, postupne realizovať navrhnutú koncepciu zelene, ktorá prepojí sídelnú zeleň riešeného územia s prírodným prostredím širšieho okolia (okolie Váhu, Považský Inovec). odborná a koncepčná údržba drevín v zmysle spracovávanej dokumentácie Pasport na vybraných plochách zelene mesta Hlohovec 17, revitalizovať existujúce plochy a línie sídelnej zelene, na navrhovaných plochách verejných priestranstiev a verejných komunikačných priestorov uplatniť rozmanité druhy verejnej zelene, existujúce plochy zelene v medziblokových priestoroch (R. Dilonga, Podzámska, Michalská, Nitrianska) doplniť o vysokú zeleň, vzrastlé stromy ošetriť, postupne realizovať zmenu štruktúry a druhového zloženia v prospech kostrových dlhodobo perspektívnych drevín vhodných do mestského prostredia, podpora humanizácie sídliskových priestorov, oživenie priestoru pre nové modernejšie vyžitie obyvateľov, podporenie rekreačnej funkcie parkových plôch, plochy doplniť o originálne hracie prvky a prvky drobnej architektúry najmä z prírodných materiálov, návrh na revitalizáciu menších parkových plôch v meste Hlohovec a v mestskej časti Šulekovo, tak aby plnili estetickú, klimatickú a rekreačnú funkciu pre obyvateľov, v inundačnom území rieky Váh rešpektovať a revitalizovať zachovalé plochy krajinnej zelene, vrátane lúčnych porastov, podpora rekreačnej funkcie územia, zeleň okolo Váhu postupne obnovovať ako plochy zelene prírodného charakteru s podporením biodiverzity (použitie autochtónnych drevín, vytváranie plôch napodobujúcich prírodné spoločenstvá v blízkom okolí), rešpektovať aleje a stromoradia, ktoré tvoria významný prvok tzv. zelenej infraštruktúry v meste Hlohovec, doplnenie stromoradí v miestach, kde absentujú, tak aby sa vytvoril funkčný systém zelene s prepojením na krajinnú zeleň, 17 (SAFE TREES, s.r.o.), SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 110

111 jednotlivé funkčné plochy zelene prepájať pešími trasami a plochami zelene, v urbanistickej zástavbe rešpektovať spojitosť plôch a línií zelene, tam kde absentuje doplniť, v rozvojových územiach pre funkciu bývania, resp. pre zmiešané územia v dotyku s prírodným prostredím dbať na zabezpečenie dostatočných prechodových plôch zelene do krajiny, negatívne vplyvy jestvujúcich výrobných areálov na susedné funkčné územia (najmä bývanie výroba, a pod), resp. vo vzťahu na prechod do krajiny eliminovať formou tzv. pufračných zón, alebo líniami zelene, ktoré realizovať formou vytvorenia a prepojenia prvkov krajinnej zelene s prvkami mestskej zelene, s cieľom vytvorenia fungujúceho jednotného systému, sprievodnú zeleň komunikácií riešiť vo forme líniových prvkov (stromoradí), v podobe jednostranných alebo obojstranných výsadieb listnatých stromov s nízkym trávnikom v súlade s technickými obmedzeniami inžinierskych sietí, uprednostniť druhy odolné voči exhalátom a zasoľovaniu, podporovať revitalizáciu zanedbaných, opustených a neupravených plôch na plochy zelene, postupne realizovať výsadbu hygienicko-izolačnej zelene okolo výrobných a poľnohospodárskych areálov, v miestach kontaktu týchto areálov so zastavaným územím by mala z vnútornej strany dominovať ochranná a izolačná funkcia a z vonkajšej strany by mali parkové úpravy nadväzovať na obytnú zeleň, prevládať by mala funkcia rekreačná, oddychová, estetická a komunikačná, plochy zelene statickej dopravy (parkoviská) doplniť vhodnou zeleňou a preferovať polopriepustné povrchy kvôli zadržiavaniu vody v zastavanom území, podporiť využívanie vlastných materiálnych zdrojov (kompostáreň, štiepkovanie, skleníkové hospodárstvo), podporovať revitalizáciu zanedbaných, opustených, neupravených rozsiahlych výrobných areálov a opustených rekreačných zariadení a pod. vytvárať podmienky pre výsadbu izolačnej a hygienickej zelene v okolí hospodárskych dvorov, výrobných areálov, osobitne z estetického a hygienického hľadiska formou výsadby vzrastlých stromov po obvode prevádzok, v rámci sadovníckych úprav používať len pôvodný rastlinný materiál potenciálnej druhovej vegetácie miestnej proveniencie, v maximálnej možne miere využívať peľodajné a nektarodajné druhy rastlín vhodné pre včely a iné opeľovače, podporovať zelené cesty (greenways), z hľadiska požiadaviek na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy dbať na: použitie vhodných sortimentov drevín so zohľadnením meniacich sa klimatických podmienok, umožniť zadržiavanie (retenciu) a infiltráciu dažďových vôd na jednotlivých plochách zelene, pri urbanizácii územia rešpektovať uznesenie vlády SR18, hlavne dbať o aplikáciu adaptačných opatrení,19 dodržiavať a uplatňovať metodicky odporúčané štandardy plôch zelene podľa metodickej príručky Štandardy minimálnej vybavenosti obcí Uznesenie vlády SR č. 148/2014 k Stratégii adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy 19 Viď. Kap Návrh ekostabilizačných opatrení v zmysle Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 111

112 Návrh ekostabilizačných opatrení pre ornú pôdu V rámci ochrany a racionálneho využívania poľnohospodárskej pôdy je potrebné: v rámci optimálnejšieho usporiadania ornej pôdy rozčleniť veľkoblokovú ornú pôdu na menšie celky a vzniknuté hranice doplniť pásmi nelesnej drevinnej vegetácie, eliminovať pestovanie monokultúr zavedením osevných postupov so striedaním plodín, v miestach kontaktu ornej pôdy s prvkami územného systému ekologickej stability prejsť k menšej parcelácii a zmene využívania - vytvoriť tzv. pufračnúu zónu z travobylinných porastov porastov a maloblokovej ornej pôdy, minimalizovať záber kvalitnej ornej pôdy na nepoľnohospodárske účely, na poľných cestách doplniť stromoradia s krovinným plášťom, zachovať existujúcu maloblokovú ornú pôdu, na pôdach ohrozených eróziou aplikovať protierózne opatrenia, vylúčiť pestovanie plodín podporujúcich eróziu, obmedziť používanie agrochemikálií. Návrh ekostabilizačných opatrení z hľadiska ochrany a využívania lesných porastov V rámci ochrany a racionálneho využívania lesných porastov je potrebné: lesné porasty obhospodarovať v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les, v porastoch s vhodným drevinovým zložením a štruktúrou používať podrastový a výberkový hospodársky spôsob, eliminovať výsadbu monokultúr a prebierkou odstraňovať nepôvodné a invázne druhy a postupne ich nahrádzať druhmi potenciálnej prirodzenej vegetácie, pri obhospodarovaní lesov ponechať aj mŕtve drevo, ktoré je dôležité pre niektoré druhy organizmov ako aj stromy s dutinami, optimálne využívať lesnú dopravnú sieť, pri ťažbe používať šetrné postupy a spôsoby približovania dreva, sklady a manipulačné priestory umiestňovať s ohľadom na potenciálnu náchylnosť k ryhovej erózii, uplatňovať biologické metódy potláčania hospodárskych škodcov, zabrániť šíreniu inváznych druhov drevín a zabezpečiť odstraňovanie náletových drevín. Návrh opatrení pre zložky životného prostredia v zmysle platných právnych predpisov o ochrane vôd 21, zabezpečiť účinnú ochranu povrchových a podzemných vôd pred degradáciou a ich trvalo udržateľné využívanie, dažďovú kanalizáciu riešiť vo forme otvorených rigolov, prípadne dažďových zberačov, na pozemkoch jednotlivých rodinných domov vybudovať dažďové nádrže na polievanie záhrad a zelene, rešpektovať ochranné pásma vodných zdrojov S1 S3, S5, S6, za predpokladu hydrogeologického posudku a vykonaní účinných zabezpečujúcich technických opatrení, z hľadiska ochrany ovzdušia mesta rešpektovať ustanovenia vyplývajúce z platných z právnych predpisov o ovzduší 22, do obytných a zmiešaných území, území občianskej vybavenosti, neumiestňovať zariadenia a 20 Štandardy minimálnej vybavenosti obcí (MDVRR SR 2010) 21 zákon 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov 22 zákon 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 112

113 služby s negatívnym dopadom na ŽP vylúčiť zariadenia so SZZO a VZZO 23, sledovať realizáciu opatrení na dodržiavanie limitov a pravidiel vypúšťania emisii špecifikovaných v Akčných plánoch podnikov a to najmä vo väčších podnikoch (Saneca Pharmaceuticals, a.s., Bekaert Slovakia, a. s.), neumiestňovať do existujúcich výrobných území zariadenia a prevádzky so stredným alebo veľkým zdrojom znečistenia ovzdušia, preferovať trvalo udržateľné formy a postupy výroby, zabezpečiť monitoring kvality ovzdušia, evidujúci produkciu emisií z domácich zdrojov, ako aj z okolitých zdrojov mimo riešeného územia, emisie zo stacionárnych zdrojov je potrebné odvádzať do ovzdušia tak, aby nespôsobovali významné znečistenie ovzdušia, odvod emisií riešiť tak, aby bol umožnený ich nerušený transport voľným prúdením a zabezpečený dostatočný rozptyl vypúšťaných znečisťujúcich látok v súlade s normami kvality ovzdušia a tým zabezpečená ochrana zdravia ľudí a ochrana životného prostredia, nákladnej a tranzitnej automobilovej doprave vytvárať postupnou rekonštrukciou siete mestských komunikácií, podmienky pre racionalizáciu prepravných vzťahov a zníženie spalín, zabezpečiť výsadbu ako aj následnú starostlivosť o ochrannú a izolačnú zeleň v blízkosti frekventovaných komunikácií, v blízkosti výrobných a poľnohospodárskych areálov vytvoriť tzv. pufračné zóny tvorené ochrannou a izolačnou zeleňou na zmiernenie negatívnych účinkov medzi územiami s odlišným funkčným využitím, eliminovať negatívny vplyv intenzívnej poľnohospodárskej výroby na obytné územia v dotyku obytného územia a veľkoblokovej ornej pôdy výsadbou hygienicko-izolačnej zelene, rešpektovať požiadavky na tiché obytné prostredia v špecifickej historickej urbanistickej štruktúre starej časti Hlohovca a mestskej časti Šulekovo, pre potreby relevantného stanovenia opatrení z hľadiska hlukovej záťaže mesta, zabezpečiť vypracovanie špecifických hlukových štúdií, resp. hlukovej mapy mesta Hlohovec, na hraniciach bývania s plochami výroby a podnikateľských aktivít umiestňovať len výrobné prevádzky, ktoré s vlastnou špecializáciou nebudú po stránke hlučnosti znečisťovania ovzdušia negatívne vplývať na okolité prostredie, zabezpečiť realizáciu pásov zelene s ochrannou a izolačnou funkciou pozdĺž ciest a cestných komunikácií (zvyšovaním množstva krajinnej zelene prispieť ku eliminácii hluku v území), na území mesta dôsledne presadzovať navrhovaný základný komunikačný systém (ZAKOS) a doplnkový komunikačný systém (DOKOS), s nasledovnými základnými opatreniami: o o o realizovať preložku trasy cesty II/513 a cesty II/507 podľa návrhu ÚPN mesta, s cieľom zníženia hladiny hluku na intenzitu db(a), vytvoriť centrálny mestský okruh (CMO), s cieľom odľahčenia centrálnych priestorov mesta od ťažkej Z+C nákladnej dopravy, na území mesta presadzovať systém udržateľnej mobility (vytvorenie integrovanej osobnej železničnej a autobusovej stanice Hlohovec, realizovať elektrifikáciu železničnej trate č. 141 v úseku Leopoldov Hlohovec Kľačany (Nitra), vrátane rekonštrukcie starého železničného mosta, s cieľom zníženia hlučnosti zo železničnej dopravy, eliminovať nepriaznivé vplyvy železničnej a cestnej dopravy na obytné prostredie protihlukovými opatreniami a výsadbou izolačnej zelene v dotknutých lokalitách, 23 SZZO stredný zdroj znečistenia ovzdušia, VZZO veľký zdroj znečistenia ovzdušia SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 113

114 stavby poľnohospodárskeho drobnochovu umiestňovať iba v okrajových častiach mesta v dostatočnej vzdialenosti od stavieb na bývanie, postup stanovenia presnej objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu, priepustnosti základových pôd riešeného územia vykonať pri výstavbe v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie v zmysle príslušných legislatívnych požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany, vhodnosť a podmienky stavebného využitia územia s výskytom potenciálnych a stabilizovaných zosuvov podmieniť spracovaním účelovej dokumentácie (geologický prieskum, statický posudok...), ktorá stanoví geologické podmienky pre výstavbu na konkrétnom pozemku, a to najmä z hľadiska výkopových prác, spôsobu zakladania a potreby oporných konštrukcií, pri riadení rozvoja územia mesta Hlohovec z hľadiska ohrozenia pôd vodnou eróziou rešpektovať v k. ú. Hlohovec extrémnym rizikom ohrozené pôdy v lokalitách Kostolné hory, Mrtosulinky, Studená dolina, Obecný háj, Vápenica, Laurincove hory, Staré hory, Vlčie pole, Ruženné hory, Teplá dolina, Šumperky, Šajby, Balaton a Tokajka. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 114

115 Cieľom hodnotenia je vybrať optimálne riešenie, alebo optimálny variant riešenia v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V tejto úrovni územnoplánovacej dokumentácie možno stanoviť zásady pre výber kritérií pre tieto hodnotenia. Kritériá vychádzajú z požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja, ktorý označuje formu takého spoločenského rozvoja, ktorý zohľadňuje a rešpektuje prírodné podmienky. V tejto úrovni spracovania územnoplánovacej dokumentácie (Koncept) nemožno definovať konkrétne kvantifikovateľné kritériá pre porovnanie variantov. Pri hodnotení investičných zámerov sme navrhli pre porovnanie variantov preferovať tieto kritériá: predpokladané vplyvy na geologické pomery predpokladané vplyvy na miestnu klímu a ovzdušie predpokladané vplyvy na hydrologické pomery a kvalitu vôd predpokladané vplyvy na pôdu predpokladané vplyvy na chránené územia prírody a prírodné zdroje predpokladané vplyvy na prvky územného systému ekologickej stability predpokladané vplyvy na obyvateľstvo, vrátane zdravia vplyv riešenia na krajinný obraz územia predpokladané vplyvy na kultúrne a historické pamiatky predpokladané vplyvy na rekreáciu miera koncentrácie aktivít v území. Uzavrieť problematiku výberu optimálneho variantu konceptu ÚPN mesta Hlohovec bude možné až na záver posudzovania strategického dokumentu Územného plánu mesta Hlohovec, po jeho prerokovaní s dotknutými orgánmi a verejnosťou. 2. Porovnanie variantov. 2.1 Nulový variant Nulový variant by v prípade mesta Hlohovec predstavoval nespracovávanie územnoplánovacej dokumentácie, čo by pre mesto znamenalo, že by sa rozvoj mesta riadil podľa Územného plánu sídelného útvaru Hlohovec (1989) v zmysle zmien a doplnkov. Ako vyplýva z ustanovenia 1 zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej stavebný zákon), základným cieľom územnoplánovacej dokumentácie mesta je podľa sústavne a komplexne riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia, určiť jeho zásady, navrhnúť vecnú a časovú koordináciu činnosti ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územné plánovanie utvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. 2.2 Porovnanie variantov Potreba spracovania novej územnoplánovacej dokumentácie vyplynula predovšetkým z nutnosti reagovať na nové zámery na využitie územia v dobe, ktorá sa výrazne odlišuje od legislatívnej situácie z obdobia spracovania doteraz platného územného plánu a taktiež na zmenené územno-technické a socio-ekonomické podmienky. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 115

116 2.2.1 Riešenie konceptu ÚPN-M Hlohovec Princípy územného rozvoja mesta Pre zabezpečenie rovnovážneho územného rozvoja a racionálneho využívania územia mesta je možné vo väzbe na rozvojové tézy formulovať tri univerzálne rozvojové princípy: 1. Efektívne využívanie územia a kompaktný územný rozvoj založený na efektívnom využívaní existujúceho zastavaného územia 24 s dôrazom na polyfunkčné využitie územia a rozvojom založenom na zamedzení plytvania územím a ochrane poľnohospodárskej pôdy, 2. Prerastanie sídelného a prírodného prostredia previazanie urbanizovaného a neurbanizovaného územia sieťou zelene (zelená a modrá infraštruktúra) s plynulým prechodom najmä v okrajových častiach do voľnej krajiny, 3. Zachovanie historických väzieb ochrana hodnotných, historicky založených urbanistických a krajinných štruktúr a nadväznosť nových rozvojových území na túto štruktúru s dôrazom na zachovanie lokálnych charakteristík (krajinný obraz, urbanistický pôdorys, spôsob a mierka zástavby, verejné priestory a pod.), zachovanie genia loci miesta. Schéma 2 Princípy územného rozvoja mesta 24 prehodnotenie alebo opätovné využitie územia formou adaptácie, transformácie alebo intenzifikácie SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 116

117 Koncepcia priestorového rozvoja mesta Koncepcia rozvoja priestorového usporiadania mesta vychádza zo súčasného funkčného a priestorového usporiadania mesta jeho krajinnej a urbanistickej štruktúry, ktoré v súlade s formulovanými tézami a zásadami na základe stanovených smerov územného rozvoja a rozvojových potrieb a požiadaviek verejného a súkromného charakteru mení, dopĺňa a rozširuje. Zároveň sa snaží zohľadniť všetky rozvojové determinanty, ktoré podmieňujú, ovplyvňujú alebo limitujú možné funkčné využitie a priestorové usporiadanie územia. Koncepcia priestorového rozvoja mesta rieši rovnako urbanistický rozvoj sídelného prostredia, reprezentovaný urbanistickou koncepciou a rozvoj krajiny v podobe krajinnej koncepcie, ktorá je riešená v samostatnej kapitole. Urbanistická koncepcia rozvoja sa snaží minimalizovať a zvrátiť prebiehajúci úbytok obyvateľstva a suburbanizačné trendy zvyšovaním atraktivity mesta 25, optimalizáciou priestorového usporiadania a funkčnej komplexity územia mesta, zvyšovaním kvality alebo transformáciou existujúcej urbanistickej štruktúry a zároveň vytvorením ponuky nový rozvojových plôch. Návrhový horizont rozvojovej koncepcie je nastavený v zmysle Zadania do roku Toto obdobie je rozdelené do dvoch etáp: do roku 2025 a po roku Rozvojový potenciál územia mesta za horizontom roku 2035 nie je v urbanistickej koncepcii zahrnutý ani vyhodnotený, je naznačuje len výhľad rozvoja, prípadnú rezervu pre rozvoj mesta v budúcnosti. Návrh urbanistickej koncepcie vychádza zo strategickej a programovej časti PRM Hlohovec na roky , ktoré premieta do územnej rozviny 26. Urbanistická koncepcia však vzhľadom na vzdialenejší cieľový horizont umožňuje vytvoriť výrazne širší priestor pre územný a socioekonomický rozvoj mesta, s cieľom zvrátenia negatívnych demografických trendov, prehodnotením a aktiváciou územných rezerv a stimuláciou nových územných rozvojov. Zároveň okrem štandardných územných požiadaviek vytvára priestor pre vznik nových hospodárskych aktivít v zmysle ďalšieho cieľa Programu rozvoja mesta Hlohovec stať sa digitálnym mestom mestom pre inovácie a nové technológie. Etapa Koncept rozpracováva v zmysle Zadania dva variantné návrhy rozvoja mesta. Pre obidva varianty platí, že v princípe rešpektujú významovú hierarchiu stanovených rozvojových smerov, pričom sa líšia najmä rozsahom rozvojových území a spôsobom ich priestorovej konfigurácie a zároveň odlišným riešením koncepcie dopravnej obsluhy územia mesta. Na základe Zadania je filozofia variantov stanovená nasledovne: I. VARIANT Optimálna, udržateľná forma rozvoja II. VARIANT Akceleračná, extenzívna forma rozvoja Charakteristika variantov VARIANT I. Optimálna, udržateľná forma rozvoja Prvý variant urbanistickej koncepcie je zameraný na priestorovo vyrovnanejší, racionálnejší a z dlhodobého územnotechnického hľadiska udržateľný rozvoj mesta a jeho častí. Filozofia I. variantu vychádza z komplexného zhodnotenia existujúceho funkčného využitia a priestorového usporiadania mesta, územných predpokladov rozvoja vo vzťahu na retrospektívy demografický vývoj, demografické trendy vývoja mesta, demografické prognózy (zhodnotenie vývoja obyvateľstva prirodzenou menou a možnou migráciou z pohľadu atraktivity lokality mesta v regióne), 25 Koncepcia zároveň vychádza z princípov polycentricko-reurbanizačnej koncepcie ÚPN-R TTSK, ktorá predpokladá zvrátenie týchto negatívnych trendov v rámci regiónu tvorbou vyváženej polycentrickej sústavy pomocou stanovených regulačných mechanizmov. 26 Jedným z cieľov Programu rozvoja mesta je zvýšenie počtu obyvateľov minimálne o 1000 obyvateľov, pre ktorý urbanistická koncepcia vytvára územné predpoklady. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 117

118 zabezpečenie dopravnej a technickej infraštruktúry mesta. Pre optimálno-udržateľnú formu smerovania rozvoja mesta možno špecifikovať nasledovné princípy: orientácia vývoja mesta dovnútra, čo predstavuje prehodnotenie existujúcej urbanistickej štruktúry mesta (resp. jeho častí), transformácia a následné využitie nefunkčných a devastovaných území, zmena funkčného využitia územia, dôraz na zhodnotenie nevyužitého potenciálu, hlavne nehnuteľností a pozemkov vo vlastníctve mesta, dôraz na existujúcu vnútornú urbanistickú štruktúru mesta s cieľom zvyšovania kvality a komplexity existujúceho prostredia mesta, znižovania zásahov do prírodnej krajiny (obmedzenie rozširovanie mesta na úkor poľnohospodárskej pôdy), aplikácia a presadenie princípov trvalo udržateľného vývoja do všetkých oblastí života mesta, ekologizácia a dôraz na existujúcu kostru zelených plôch mesta, previazanú na potenciál rieky Váh a krajinu, optimalizácia vnútorného dopravného systému mesta. Vnútorná transformácia mesta Z pohľadu filozofie I. variantu ide v rámci vnútorného priestoru mesta oproti II. variantu o výraznejší zásah do existujúcej urbanistickej štruktúry. Transformácia jednotlivých plôch sa zameriava na: 1. kompletizáciu a dobudovanie územia v rámci stabilizovaných plôch, 2. potvrdenie už existujúcich transformačných trendov (napr. prebiehajúca zmena územia z monofunkčného na polyfunkčné), 3. zmenu využitia nefunkčných plôch/areálov ich adaptáciou alebo celkovou prestavbou a dobudovanie urbanisticky nedefinovaných lokalít. V nadväznosti invariantné princípy a riešenia uvedené v spoločnom koncepčnom rámci sa variant I. zameriava na doplnenie a transformáciu plôch v rozsahu: Hlavé mestské historické centrum kompletizácia urbanistickej štruktúry v zmysle podmienok pamiatkovej ochrany. Zahŕňa posilnenie vstupných bodov do mesta na ľavom brehu Váhu (Mestská brána A, B) a transformáciu Kultúrneho domu na zmiešané využitie bývania a vybavenosti, pričom kultúrna funkcia bude v zmysle PRM sústredená do objektu Kina. Posilnenie subcentier, hlavných, vedľajších a doplnkových mestských kompozičných osí: o Centrum Peter a Hviezdoslavova ulica potvrdenie transformácie územia na polyfunkčné s kombináciou služieb a bývania (lokality Hviezdoslavova A, B, Felcána, Dukelská a Čulenova) a vytvorenie nového centra s kombináciou občianskej a sakrálnej funkcie na mieste individuálnych garáží (Centrum Peter), o Vstup Šulekovo transformácia územia na zástavbu komerčnej vybavenosti pre skvalitnenie vstupu do mestskej časti, o Železničná ulica a Predstaničný priestor transformácia obytného územia (Železničná A, B, C) v dotyku so železničným priestorom a lokality Štúrova na polyfunkčnú zástavbu a transformácia železničného priestoru na zástavbu komerčnej občianskej vybavenosti (lokalita Nádražie) v súvislosti s návrhom vytvorenia novej kompozičnej osi a novým trasovaním centrálneho mestského okruhu, o Nitrianska ulica a Vstup Nitrianska transformácia obytnej zástavby na polyfunkčnú (Nitrianska D, E, F), ktorá podporí nástup do mesta a prinesie do tejto časti územia SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 118

119 o viac vybavenosti a transformácia a znovuvyužitie plôch v okolí okružnej križovatky (vrátane areálu Saneca Pharmaceuticals a parkoviska) na polyfunkčné plochy vybavenosti, logistiky a drobnej výroby pre vyformovanie tohto subcentra, Nábrežie A. Hlinku a Centrum nábrežie vytvorenie kvalitného promenádneho priestoru v zmysle princípov rozvoja a transformácia areálu SAD na vnútorné subcentrum s polyfunkčným využitím pre sfunkčnenie nábrežia. Ostatné dielčie lokality určené na transformáciu v zmysle grafickej časti. Severozápadný rozvojový smer Rozvoj severozápadným smerom na pravej strane rieky Váh predstavuje najmä rozvoj na území mestskej časti Šulekovo. V zmysle filozofie urbanistickej koncepcie sa podporuje zvyšovanie významu tohto územia umiestňovaním mestotvorných prvkov formujúcich kvalitný nástup do mesta a tvorbu kvalitnej mestskej štruktúry. Vzhľadom na význam tohto územia sa v rámci SZ rozvojového smeru nepočíta ďalej s rozvojom výrobných funkcií, najmä ťažkého priemyslu. 27 Navrhovaný rozvoj územia zahŕňa: vytvorenie nového mestského centra na rozvojových plochách Nové centrum a Zóna obchodu a urbanistické dotvorenie plochy Tesca, vytvorenie bulváru na ulici Slov. nár. povstania (II/513) so širokým koridorom parkovo upravenej zelene paralelne s hlavnou komunikáciou a mestský park (Park Paradajs), situovanie zmiešaných obchodno-výrobných prevádzok v dotyku s Leopoldovom ako pokračovanie navrhovaných aktivít obdobnej funkcie v katastri Leopoldova (Paradajs, SNP, pri ČSPH) a v nadväznosti na existujúce plochy výroby (Medzi Váhom A), rekreačné využitie jazier pri ulici Priemyselná (Malý Váh), rozšírenie obytného územia, dobudovaním neurbanizovaného územia za ihriskom, o nové obytné územie rodinných domov (Horná Sihoť A) a polyfunkčného územia bývania a vybavenosti (Horná Sihoť B) a transformácia územia na nároží ulíc Priemyselná a Osloboditeľov (Horná Sihoť C) na plochy komerčnej vybavenosti ako budúceho subcentra v nadväznosti na cyklomost a parkové úpravy okolia, vybudovanie mestských parkov (Medzi Váhom A a Medzi Váhom B) v polohe bývalého ramena Váhu v kontinuite s rekreáciou (Malý Váh), využitie nezavodnenej plochy v inundácii pre rozvoj rekreácie v prírodnom prostredí prírodný park (Inundácia Váhu). Súčasťou urbanistického riešenia pravobrežného územia je aj vytvorenie nového dopravného napojenia a riešenie dopravnej obsluhy navrhovaných lokalít paralelne s ulicou Priemyselná, ktorý pre zlepšenie dostupnosti územia počíta aj s predelením existujúcich plôch výroby. Problematickým prvkom tohto rozvojového smeru je veľkoplošná environmentálna záťaž 28, ktorá pokrýva rozsiahle územie pravého brehu Váhu, a ktorej sanácia je potrebná pred začiatkom urbanizácie každej lokality. 27 V zmysle stanovených rozvojových tendencií a smerov sa rozvoj výrobných funkcií navrhuje v priestore juhovýchodného rozvojového smeru. Pre severozápadný rozvojový smer sa do budúcnosti počíta maximálne s umiestňovaním polyfunkčných obchodno-logisticko-výrobných plôch s nižšou záťažou na životné prostredie. 28 Environmentálna záťaž HC (005) / Hlohovec - Šulekovo - skládky TKO - SK/EZ/HC/243 skládky čiastočne zahrnuté zeminou a opustené, ktoré sú v zmysle koncepcie určené na likvidáciu. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 119

120 Juhozápadný rozvojový smer Rozvoj územia juhozápadným a južným smerom od Zámockej záhrady zahŕňa prevažne nové plochy rekreácie a bývania. Pri cyklomoste v nadväznosti na nábrežie sa navrhuje umiestnenie športovorekreačného prístavu (v inundácii) spolu so zázemím prístavu (za hrádzou) vrátane možnosti ubytovania a stravovania. Lokalizácia prístavu umožňuje znásobiť rekreačno-športový a kultúrny potenciál tejto časti mesta (kúpalisko, zámocká záhrada, zámok) a vytvoriť tak komplexnú ponuku letnej rekreácie. Navrhuje sa rozšírenie sídliska Dolná Sihoť o nové polyfunkčné územia bývania a občianskej vybavenosti, ktoré by okrem navýšenia počtu obyvateľov doplnilo v rámci tohto priestoru aj chýbajúce funkcie komerčnej a verejnej vybavenosti, čím by sa podporila tvorba mestského subcentra. Lokalita medzi sídliskom a ČOV (Pod Šomod) sa navrhuje na rekreačné využitie v prírodnom prostredí s minimálnymi stavebnými zásahmi so zachovaním existujúcej krajinnej štruktúry. Lokalita Pod ČOV sa navrhuje pre účely ekologického odbúravania odpadu (kompostovisko). Súčasťou tohto smeru je rozvojová lokalita pre bývanie Lipiny, ktorá narúša stanovenú filozofiu kompaktného rozvoja mesta, jej lokalizácia je problematická aj z hľadiska krajinnej kompozície a napojenia na dopravnú a technickú infraštruktúru. Zaradenie tejto lokality do návrhu je však podmienené už vydaným územným rozhodnutím. Juhovýchodný rozvojový smer Rozvoj územia juhovýchodným smerom sa zameriava najmä na doplnenie výrobno-logistickej základne mesta rôzneho zamerania. Ide o plochy priemyslu (Priemyselný park Diely, Pri Bekaerte), plochy komunálnej, drobnej výroby a služieb (Pri Tehelni) a dopravné a logistické plochy (Logistické centrum Juh, Vozovňa Juh), ktoré slúžia na rozvoj city logistiky a ako nové umiestnenie areálu autobusovej dopravy. Navrhované lokality majú v súvislosti s navrhovanými centrálnymi mestskými okruhmi riešené samostatné dopravné napojenie z cesty II/513 vrátane premostenia železnice. Súčasťou tohto rozvojového smeru je aj rozvoj rezidenčného bývania (Šumperky) a rekreačných aktivít viazaných na prírodné prostredie (Šumperky E, Šumperský jarok). Areál bývalej tehelne je navrhnutý na transformáciu na rekreačné využitie formou adaptácie s podmienkou zachovania dôležitých urbanisticko-architektonických prvkov komplexu s kultúrno-historickým významom. Severovýchodný rozvojový smer Rozvoj územia severovýchodným smerom od Dukelskej ulice (cesta II/507) predstavuje najmä urbanistické dobudovanie obytného územia pre bývanie v rodinných domoch (Panská Niva A, B, C) a tým aj vzájomné prepojenie existujúcich obytných území a vytvorenie kompaktnej obytnej zástavby. Limitujúcim prvkom rozvoja je nadzemné elektrické vedenie 110 kv, v ktorého ochrannom priestore sa navrhujú funkcie verejnej zelene a športovo-rekreačného využitia. Celé obytné územie severovýchodného rozvojového smeru sa navrhuje sprístupniť nosnou zbernou komunikáciou, pozdĺž vodného kanála s napojením na Dukelskú ulicu. Súčasťou severovýchodného rozvoja je aj transformácia areálu bývalého pivovaru na mestské subcentrum s dominanciou funkcií komerčnej občianskej vybavenosti a možným podielom verejnej vybavenosti (múzeum, galéria a pod.). Predpokladá sa citlivá adaptácia s podmienkou zachovania dôležitých urbanisticko-architektonických prvkov komplexu s kultúrno-historickým významom. Severný rozvojový smer Rozvoj územia severným smerom od Dukelskej ulice (cesta II/507) je najviac ovplyvnený návrhom trasovania novej cesty I. triedy, ktorá vytvára líniovú bariéru s negatívnym vplyvom na funkčné väzby územia. Zároveň však navrhovaná cesta predstavuje pomyselnú hranicu pre jasne oddelený rozvoj vzájomne nekompatibilných funkcií rekreácie a výroby. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 120

121 Severne za navrhovanou cestou I. triedy sa navrhuje formovať územie s dôrazom na rekreačnošportové využitie. Lokalita Štrkovisko A sa navrhuje pre mäkké rekreačné aktivity formou rekreácie v prírodnom prostredí s minimálnymi stavebnými zásahmi pre zachovanie a rozvoj prírodného charakteru lokality. Lokalita Štrkovisko C sa zameriava na transformáciu zanedbaných výrobnoskladových areálov a areálov odpadového hospodárstva 29 v severnej časti na športovo-rekreačný areál v nadväznosti na vodnú plochu štrkoviska. Na území štrkoviska je vyhlásený dobývací priestor 30 a chránené ložiskové územie, ktoré však vzhľadom na navrhované mäkké rekreačné využitie a v súčasnosti už zastavenú ťažbu predstavujú skôr administratívno-právny problém 31 ako reálne obmedzenie navrhovaného využitia. Súčasťou severného rozvoja mesta je aj urbanizácia územia v priestore medzi vodným kanálom, Dukelskou ulicou a navrhovanou cestou I. triedy pre účely obchodno-logistických a malovýrobných aktivít. V súvislosti s novou križovatkou sa uvažuje o Logistickom centre sever na princípe citylogistiky. VARIANT II. Akceleračná, extenzívna forma rozvoja Rovnako ako pri optimálno-udržateľnej forme rozvoja mesta je koncepcia rozvoja II. variantu ovplyvnená komplexným zhodnotením a vzájomným previazaním všetkých funkčných zložiek tvoriacich organizmus mesta, pričom však počíta s dynamickejšími vonkajšími vplyvmi na rozvoj mesta (napr. nový priemyselný park Nitra), na ktoré musí byť mesto z hľadiska územnotechnických podmienok pripravené. Filozofia II. variantu vychádza z optimistického scenára demografického vývoja, ktorý je ovplyvnený rozvojovým potenciálom mesta. Pre akceleračno-extenzívnu formu smerovania rozvoja mesta možno špecifikovať nasledovné princípy: orientácia vývoja mesta na dynamickejší a širší plošný rozvoj, vo väčšej miere prerastajúci za súčasné hranice mesta, vrátane zásahov do prírodného prostredia krajiny, pri zachovaní princípu udržateľnosti rozvoja, rovnako sa kladie dôraz na transformáciu vnútorného mesta, ale s rozdielnym koncepčným prístupom a rozsahom ako v I. variante, vytvorenie väčších územnotechnických podmienok pre rozvoj funkcie bývania aj pre prírastky obyvateľstva z dosídľovania oproti I. variantu, vytvorenie väčších územnotechnických podmienok pre rozvoj funkcie výroby pre zabezpečenie dynamickejšieho rastu mesta reagujúceho na širšie územné vplyvy a potreby, dynamickejší vývoj navrhovaných zámerov v oblasti dopravy. Druhý variant koncepcie je oproti prvému priestorovo extenzívnejší, zasahuje väčším rozsahom mimo v súčasnosti zastavaného územia mesta. Variant II. upravuje novú trasu cesty I. triedy a posúva ju ďalej od mesta, do menej exponovanej polohy ako vo variante I., čím nedochádza oproti variantu I. k tak negatívnym zásahom do krajinného obrazu a územia chránených vinohradov. Vnútorná transformácia mesta Z pohľadu filozofie II. variantu ide v rámci vnútorného priestoru mesta oproti I. variantu o menej rozsiahle zásahy do existujúcej urbanistickej štruktúry. Spôsoby transformácie plôch sú navrhnuté obdobne ako vo I. variante. V nadväznosti invariantné princípy a riešenia uvedené v spoločnom koncepčnom rámci sa II. variant zameriava na doplnenie a transformáciu plôch v rozsahu: 29 Areál Hošták pre spracovanie odpadu sa v zmysle reorganizačnej koncepcie odpadového hospodárstva navrhuje premiestniť. 30 Evidovaný dobývací priestor č. 316 Hlohovec Svätý Peter, určený na dobývanie štrkopieskov a pieskov. 31 Potrebné doriešiť na úrovni mestského stavebného úradu v súčinnosti s Banským úradom. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 121

122 Hlavé mestské historické centrum kompletizácia urbanistickej štruktúry v zmysle podmienok pamiatkovej ochrany, vrátane posilnenia vstupu do mesta na ľavom brehu Váhu (Mestská brána) v kontexte revitalizácie nábrežia A. Hlinku. Posilnenie subcentier, hlavných, vedľajších a doplnkových mestských kompozičných osí: o Centrum Peter a Hviezdoslavova ulica transformácia územia na polyfunkčné s kombináciou služieb a bývania (lokality Hviezdoslavova A, B, Felcána, Dukelská a Čulenova) s možným navýšením podlažnosti a vytvorenie nového centra kombináciou občianskej a sakrálnej funkcie na mieste individuálnych garáží (Centrum Peter), o Vstup Šulekovo transformácia zanedbaného územia na zmiešané územie vybavenosti, logistiky a drobnej výroby v kontexte navrhovaného dopravného uzlu a s obdobnými navrhovanými funkciami na území Leopoldova, o Železničná ulica a Predstaničný priestor transformácia obytného územia (Železničná A, B, C) v dotyku so železničným priestorom a lokality Štúrova na polyfunkčnú zástavbu s možným navýšením podlažnosti a transformácia železničného priestoru na zástavbu komerčnej občianskej vybavenosti (lok. Nádražie) v súvislosti s návrhom vytvorenia novej kompozičnej osi a novým trasovaním centrálneho mestského okruhu, o Nitrianska ulica a Vstup Nitrianska transformácia obytnej zástavby na polyfunkčnú (Nitrianska A, D, E, F), ktorá podporí nástup do mesta smerom od Nitry a prinesie do tejto časti územia viac vybavenosti, o Nábrežie A. Hlinku a Centrum nábrežie vytvorenie kvalitného promenádneho priestoru v zmysle princípov rozvoja a transformácia areálu SAD na vnútorné subcentrum s polyfunkčným využitím pre sfunkčnenie nábrežia. Transformácia areálu poľnohospodárskeho družstva (priestorových rezerv) na polyfunkčné územie vybavenosti, logistiky a drobnej výroby z hľadiska zefektívnenia využitia územia a návrh trasovania juhovýchodného obchvatu cez areál. Ostatné dielčie lokality určené na transformáciu v zmysle grafickej časti. Severozápadný rozvojový smer Rozvoj severozápadným smerom na pravej strane rieky Váh predstavuje najmä rozvoj na území mestskej časti Šulekovo. V zmysle filozofie urbanistickej koncepcie sa v rámci II. variantu podporuje ešte výraznejšie zvyšovanie významu tohto územia (oproti I. variantu) umiestňovaním mestotvorných prvkov formujúcich kvalitný nástup do mesta vrátane funkcie bývania (v rámci polyfunkčných území) a tým aj tvorbu kvalitnejšej mestskej štruktúry aj v nadväznosti na nábrežie a samotnú rieku Váh. Vzhľadom na význam tohto územia sa v rámci SZ rozvojového smeru nepočíta ďalej s rozvojom výrobných funkcií, najmä ťažkého priemyslu. 32 Navrhovaný rozvoj územia zahŕňa: vytvorenie nového mestského centra na rozvojových plochách Nové centrum A a Zóna obchodu a urbanistické dotvorenie plochy Tesca. Pre nové plochy sa predpokladá štandardná bloková mestská zástavba, ktorá podporí význam navrhovaného mestského bulváru, 32 V zmysle stanovených rozvojových tendencií a smerov sa ďalší rozvoj výrobných funkcií navrhuje v priestore juhovýchodného rozvojového smeru. Pre severozápadný rozvojový smer sa do budúcnosti počíta maximálne s umiestňovaním polyfunkčných obchodno-logisticko-výrobných plôch s nižšou záťažou na životné prostredie. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 122

123 dobudovanie bulváru na ulici Slov. nár. povstania (II/513) obkoleseného polyfunkčnou zástavbou vybavenosti a bývania (SNP A, B, Paradajs) a služieb a logistiky (lokalita Faurecia), ktorého súčasťou sú aj obslužné plochy dopravy a zelene. Cieľom tejto zástavby je vytvorenie kvalitného nástupu do mesta už na území Šulekova v podobe blokovej mestskej štruktúry, vytvorenie mestských parkov (Park Paradajs, Park Medzi Váhom) v kontinuite s prírodnou rekreáciou (Malý Váh), vytvárajúc tak zelené ostrovy v rámci zástavby, situovanie zmiešaných obchodno-výrobných prevádzok v dotyku s areálom Faurecia (lokality Faurecia, Medzi Váhom A), ktoré vytvoria plynulý prechod z čistej výroby do navrhovaných kvalitnejších mestských štruktúr, rekreačné využitie jazier pri ulici Priemyselná (Malý Váh) s väčšou výmerou oproti I. variantu, rozšírenie obytného územia, dobudovaním neurbanizovaného územia za ihriskom, o nové obytné územie rodinných domov (Horná Sihoť A1, A2 v rámci existujúcich záhrad), polyfunkčného územia bývania a vybavenosti (Horná Sihoť B ako vnútorné subcentrum) a rozšírenie plochy športu (Horná Sihoť C), lokalizácia polyfunkčných blokov bývania a vybavenosti (Medzi Váhom B, D, Nové centrum B) v dotyku s navrhovaným nábrežím a parkom pre podporu realizácie obojstranného nábrežia mesta 33, využitie nezavodnenej plochy v inundácii pre športovo-rekreačné využitie (Inundácia Váhu A) ako športový park pri rieke spolu s lokalizáciou rekreačného prístavu; za mostom v rámci inundácie rozvoj rekreácie v prírodnom prostredí prírodný park (Inundácia Váhu B). Súčasťou urbanistického riešenia pravobrežného územia je aj vytvorenie nového obslužného dopravného okruhu pre navrhované lokality a pre sprístupnenie nábrežia paralelne s ulicou Priemyselná. Dopravné riešenie si vyžaduje predelenie existujúcich plôch výroby. Problematickým prvkom tohto rozvojového smeru je veľkoplošná environmentálna záťaž 34, ktorá pokrýva rozsiahle územie pravého brehu Váhu, a ktorej sanácia je potrebná pred začiatkom urbanizácie každej lokality. Juhozápadný rozvojový smer Rozvoj územia juhozápadným a južným smerom od Zámockej záhrady zahŕňa prevažne nové plochy rekreácie a bývania. Pri cyklomoste v nadväznosti na nábrežie a zámockú záhradu sa navrhuje transformácia technických plôch na plochu občianskej vybavenosti (Pri kúpalisku A, Pri moste Šulekovo) vrátane možnosti ubytovania a stravovania pre rozvoj rekreačných aktivít v lokalite. Počíta sa aj s rozvojom zmiešaného bývania a vybavenosti (Pri kúpalisku B). Navrhuje sa rozšírenie sídliska Dolná Sihoť o nové polyfunkčné územia bývania a občianskej vybavenosti (vo väčšom rozsahu ako I. variant), ktoré by okrem navýšenia počtu obyvateľov doplnilo v rámci tohto priestoru aj chýbajúce funkcie komerčnej a verejnej vybavenosti, čím by sa podporila tvorba mestského subcentra. Lokalita medzi sídliskom a ČOV (Pod Šomod) sa navrhuje na rekreačné využitie v prírodnom prostredí s minimálnymi stavebnými zásahmi so zachovaním existujúcej krajinnej štruktúry. Lokalita Pod ČOV sa navrhuje pre účely ekologického odbúravania odpadu (kompostovisko) a recyklácie odpadu. Súčasťou tohto smeru je rozvojová lokalita pre bývanie Lipiny, ktorá narúša stanovenú filozofiu kompaktného rozvoja mesta, jej lokalizácia je problematická aj z hľadiska krajinnej kompozície a 33 Podmienkou umiestnenia polyfunkcie bývania a vybavenosti je nerozširovanie nových zdrojov znečistenia ovzdušia a ekologizácia priemyselnej výroby. 34 Environmentálna záťaž HC (005) / Hlohovec - Šulekovo - skládky TKO - SK/EZ/HC/243 skládky čiastočne zahrnuté zeminou a opustené, ktoré sú v zmysle koncepcie určené na likvidáciu. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 123

124 napojenia na dopravnú a technickú infraštruktúru. Zaradenie tejto lokality do návrhu je však podmienené už vydaným územným rozhodnutím. Juhovýchodný rozvojový smer Rozvoj územia juhovýchodným smerom sa zameriava najmä na doplnenie výrobno-logistickej základne mesta. Ide o plochy priemyslu 35 (Priemyselný park Diely, Pri Bekaerte), plochy komunálnej, drobnej výroby a služieb (Pri Tehelni) s novým samostatným dopravným prístupom z cesty II/513 bez potreby riešenia nového premostenia železnice (viď. I. variant). V rámci dotvorenia periférneho subcentra Vstup Nitrianska sa navrhuje rozšírenie plochy vybavenosti (Pri Kauflande). Súčasťou tohto rozvojového smeru je aj rozvoj rezidenčného bývania (Šumperky) a rekreačných aktivít viazaných na prírodné prostredie (Šumperky E, Šumperský jarok). Areál bývalej tehelne je s podmienkou zachovania historického komplexu navrhnutý na adaptáciu pre účely verejného občianskeho charakteru (múzeum, galéria a pod.) a sprístupnenie areálu verejnosti. Severovýchodný rozvojový smer Rozvoj územia severovýchodným smerom od Dukelskej ulice (cesta II/507) predstavuje najmä urbanistické dobudovanie obytného územia pre bývanie v rodinných domoch (Panská Niva A, B, C, D) a tým aj vzájomné prepojenie existujúcich obytných území a vytvorenie kompaktnej obytnej zástavby. Limitujúcim prvkom rozvoja je nadzemné elektrické vedenie 110 kv, v ktorého ochrannom priestore sa navrhujú funkcie verejnej zelene a športovo-rekreačného využitia. Celé obytné územie severovýchodného rozvojového smeru sa navrhuje sprístupniť nosnou zbernou komunikáciou, pozdĺž vodného kanála s napojením na Dukelskú ulicu. Súčasťou severovýchodného rozvoja je aj transformácia areálu bývalého pivovaru na mestské subcentrum s dominanciou funkcií komerčnej občianskej vybavenosti a možným podielom verejnej vybavenosti (múzeum, galéria a pod.). Predpokladá sa citlivá adaptácia so zachovaním dôležitých urbanisticko-architektonických prvkov komplexu pivovaru s kultúrno-historickým významom. Severný rozvojový smer Rozvoj územia severným smerom od Dukelskej ulice (cesta II/507) je najviac ovplyvnený návrhom trasovania novej cesty I. triedy, ktorá vytvára líniovú bariéru s negatívnym vplyvom na funkčné väzby územia. Zároveň však navrhovaná cesta predstavuje pomyselnú hranicu pre jasne oddelený rozvoj vzájomne nekompatibilných funkcií rekreácie a výroby a dopravy. V priestore medzi vodným kanálom, Dukelskou ulicou a navrhovanou križovatkou cesty I. triedy s cestou II/507 sa navrhuje využiť potenciál križovania pre účely obchodno-logistických a malovýrobných aktivít. V súvislosti s touto dopravnou konfiguráciou sa navrhuje umiestnenie Logistického centra (Logistické centrum Sever A, B) vrátane city-logistiky a lokalizácia areálu autobusovej dopravy (Vozovňa Hošták) 36. V kontexte už existujúcej zástavby (Ignis Dekor) sa v lokalite Hošták A navrhuje rozvoj zmiešaného územia vybavenosti, logistiky a drobnej výroby. Severne za navrhovanou cestou I. triedy sa navrhuje formovať územie s dôrazom na rekreačnošportové využitie. Lokalita Štrkovisko A sa navrhuje pre mäkké rekreačné aktivity formou rekreácie v prírodnom prostredí s minimálnymi stavebnými zásahmi pre zachovanie a rozvoj prírodného charakteru lokality. Lokalita Štrkovisko B je určená pre rekreačno-športové aktivity. Lokalita Štrkovisko C sa zameriava na transformáciu zanedbaných výrobno-skladových areálov a areálov odpadového hospodárstva 37 v severnej časti na športovo-rekreačný areál v nadväznosti na vodnú plochu štrkoviska. 35 Vrátane plôch city logistiky (Logistické centrum Juh) a možnosti umiestňovania prevádzok zberu a zhodnocovania odpadu. 36 Premiestnenie areálu SAD od Nábrežia A Hlinku. 37 Areál Hošták pre spracovanie odpadu sa v zmysle reorganizačnej koncepcie odpadového hospodárstva navrhuje premiestniť. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 124

125 Na území štrkoviska je vyhlásený dobývací priestor 38 a chránené ložiskové územie, ktoré však vzhľadom na navrhované mäkké rekreačné využitie a v súčasnosti už zastavenú ťažbu predstavujú skôr administratívno-právny problém 39 ako reálne obmedzenie navrhovaného využitia Porovnanie variantov Urbanistická koncepcia je z hľadiska rozvoja priestorového usporiadania reprezentovaná dvoma druhmi území: transformačné územie vzťahuje sa na plochy, ktoré zasahujú do existujúcej urbanistickej štruktúry v hraniciach v súčasnosti zastavaného územia, navrhnuté na funkčnú alebo priestorovú transformáciu, rozvojové územie zahŕňa novonavrhované plochy za hranicou v súčasnosti zastavaného územia, ktoré rozširujú hranicu zastavaného územia záberom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy. Schéma 3 Transformačné a rozvojové plochy porovnanie variantov Z uvedenej schémy je čitateľný celkový plošný rozvojový rozsah obidvoch variantov. Pri porovnaní variantov je zrejmý výrazný rozdiel najmä v rozvojových územiach, navrhovaných za súčasnou hranicou zastavaného územia. Výmera rozvojových plôch v II. variante je, ako naznačuje nasledujúci graf, približne o jednu štvrtinu väčšia ako v I. variante. Celková výmera transformačných plôch je pri obidvoch variantoch naopak približne rovnaká, líšia sa skôr rozdielnym priestorovým rozložením. Tabuľka 56 Výmera transformačných a rozvojových území Evidovaný dobývací priestor č. 316 Hlohovec Svätý Peter, určený na dobývanie štrkopieskov a pieskov. 39 Potrebné doriešiť na úrovni mestského stavebného úradu v súčinnosti s Banským úradom. SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU KONCEPT ÚPN MESTA HLOHOVEC 125