Abstrakty k prednáškam na sympóziu Pohľady do psychiatrie, ktoré sa bude konať v Tatranskej Lomnici AKTUÁLNE V PSYCHIATRII 25 rokov spol

Prepis

1 Abstrakty k prednáškam na sympóziu Pohľady do psychiatrie, ktoré sa bude konať v Tatranskej Lomnici AKTUÁLNE V PSYCHIATRII 25 rokov spolupráce v psychiatrii Prof. MUDr. Ján Pečeňák, CSc. Psychiatrická klinika LF UK a UNB, Nemocnica Staré mesto, Bratislava Spolupráca odborníkov a odborných spoločenstiev z oblasti medicíny s farmaceutickými spoločnosťami je citlivou, niekedy konfliktnou odbornou aj celospoločenskou témou. Pokiaľ je vyvážená, môže znamenať obohatenie vo viacerých oblastiach. Nové lieky so poväčšine rodia v základnom výskume a laboratóriách, do ktorého je zložité a ťažké nahliadnuť. Pre väčšinu z nás by to bola aj nie celkom účelne vynaložená energia. No keď je liek dostupný, je potrebné získať vedomosti, ktoré súvisia z jeho použitím, zároveň sa tým rozširujú aj všeobecné znalosti, uvedomujeme si nové fakty a súvislosti. Napr. v oblasti antidepresív je to cesta od citalopramu k escitalopramu. Pravdepodobne si pred uvedením escitalopramu len málo ľudí uvedomovalo významnosť zdanlivo drobnej odlišnosti v tom, akým spôsobom molekula láme svetlo. Sertindol vniesol do psychiatrie úvahy o negatívnej symptomatike a význame extrapyramídového syndrómu. Nikdy sa nestal antipsychotikom, ktorý by viedol tabuľky v predpisovaní, no program Prelaps, ktorý bol jeho súputníkom žije a ďalej sa rozvíja. Memantín je stále pomerne osamelým pionierom v ovládnutí glutamátového systému v liečbe psychických či neuropsychiatrických porúch. 25 ročná spolupráca priniesla obohatenie v sponzorovaní odborných podujatí, publikačnej činnosti a vedeckých aktivít. Pre mnohých bola edícia Kapitoly modernej psychiatrie prvou, a pre viacerých jedinou, publikačnou skúsenosťou. Máme tak dostupné a zdokumentované najlepšie atestačné alebo doktorské práce v knižnej podobe. Vo viacerých časopisoch môžeme uverejňovať nové poznatky či výsledky vlastnej práce. A nielen to, spolupráca už trvá tak dlho, že pomaly zabúdame na sponzorovanie diel ako bol súbor prác doc. Fleischera či sponzorovanie epidemiologických výskumov s publikačným výstupom, čo má, či bude mať, nielen informačnú, ale aj historickú hodnotu. Verme, že pokrok v psychofarmakológii sa nezastaví a my, či už ďalšie generácie lekárov a psychiatrov, budú mať možnosť využiť príležitosť pri zoznamovaní sa s novými liekmi rozšíriť svoje spektrum poznatkov a skúseností.

2 Aktuality v psychiatrii MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD. Slovenská psychiatrická spoločnosť, o.z. SLS Aktuálny stav odboru psychiatrie na Slovensku nie je lichotivý. Napriek tomu, že už v roku 1991 bola autoritami v odbore psychiatria sformulovaná Reforma psychiatrickej starostlivosti (1), dodnes nedošlo k jej realizácii. Hoci na myšlienky Reformy nadviazala Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria v SR (2), ktorá nadobudla platnosť 1. júla 2006, ani táto nebola dostatočne implementovaná. Z týchto dôvodov sa výbor SPsS SLS pokúša nadviazať na obidva dokumenty, aktualizovať ich podľa moderných požiadaviek a rozvinúť aktívnu spoluprácu s MZ SR. Najdôležitejšími problémami, ktorými slovenská psychiatria v súčasnosti trpí sú: nedostatok psychiatrických ambulancií, kde je denne vyšetrených viac ako 25 pacientov na jedno lekárske miesto, realitou sú dlhé čakacie lehoty, a snáď najalarmujúcejšou je skutočnosť, že priemerné trvanie psychiatrického vyšetrenia je vyčíslené na menej ako 15 minút. Zvlášť nedostatočná je starostlivosť o špecifické sub-populácie pacientov deti, adolescentov a geriatrických pacientov. Dostali sme sa do situácie, kedy v SR máme aktuálne 45 pedopsychiatrov. Ďalším významným problémom je podfinancovanie psychiatrických stacionárov zdravotnými poisťovňami, čo vedie k ich zániku. Na Slovensku tiež úplne absentujú psychiatrické pracoviská so zvláštnym určením, kde by sa vykonávali ochranné psychiatrické liečby, detencia, či pracoviská súdnoznaleckej expertízy. Slovenskej psychiatrii chýbajú aj zariadenia komunitnej psychiatrie a krízové centrá. Zavedenie elektronického zdravotníctva do nášho odboru je tiež často diskutovanou témou. Začala sa fáza implementácie projektu Štandardné diagnostické a liečebné postupy. Psychiatria bola vybratá aj pre projekt Prevencie. Výbor SPsS spolu s hlavnými a krajskými odborníkmi MZ SR pre odbory psychiatria, detská psychiatria a medicína drogových závislostí sa snažia nielen poukazovať na problémy psychiatrickej starostlivosti na Slovensku, ale sa aj spolupodieľať na ich riešení. V roku 2019 sa experti v oblasti psychiatrie opakovane stretnú, aby spoločne navrhli potrebné systémové zmeny, ktoré budú hlavní experti a zástupcovia odbornej spoločnosti presadzovať na MZ SR. Literatúra: J. Hašto, P. Breier, P. Černák, A. Rakús et al: Reforma psychiatrickej starostlivosti v SR, Vydavateľstvo F, Trenčín, 1999, 87 s. Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria v Slovenskej republike, Vestník MZ SR, 54, 2006,

3 NÁVRAT FUNKČNOSTI U PACIENTOV S DEPRESIOU A SCHIZOFRÉNIOU Genomika v neuropsychiatrii: (ne)precízna medicína Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK, Bratislava Objavenie DNA a jej štruktúry umožnilo jej sekvenovanie. Prečítanie ľudského genómu zas umožnilo odhaľovať genetické príčiny chorôb s vysokou heritabilitou. Žiaľ, zatiaľ, čo v iných odboroch viedli tzv. celogenómové asociačné štúdie k identifikácii kauzálnych asociácií s konkrétnymi lokusmi, v psychiatrii boli tieto štúdie len málo informatívne. Samozrejme, príčinou mohli byť nedostatočné veľkosti súborov, ale ani väčšie neboli úspešnejšie. Iným vysvetlením je, že psychiatrické choroby sú extrémne polygénne, niektoré hovoria dokonca, že dedičnosť je omnigénna. Lenže pravdepodobnejšie je, že problém je v heterogénnosti skupín pacientov a teda aj chorôb. Metódy molekulárnej biológie nám na jednej strane umožňujú detailné poznanie celého genómu, no na druhej strane sa diagnostika psychiatrických chorôb ale aj fyziologických psychických čŕt opiera o veľmi vágne diagnostické kritériá, väčšina chorôb si bude vyžadovať dodatočnú re-klasifikáciu na podtypy úplne odlišnej etiológie. Genetické analýzy budú môcť odhaľovať príčiny týchto novo-definovaných chorôb až potom, keď bude schizofrénia, autizmus alebo aj bipolárna porucha rozdelená na podtypy podobne ako diabetes mellitus. Aj dovtedy však pre psychiatriu genetika má čo ponúknuť a to najmä v podobe reverznej genetiky, čiže animálne modely, ktoré majú aj behaviorálne fenotypy kompatibilné so symptomatológiou ľudských chorôb. Testovanie liekov na týchto modeloch umožňuje výrazne urýchliť translačný výskum v neuropsychiatrii, ktorý však zatiaľ má ďaleko od skutočnej precíznej medicíny.

4 Ako vyhodnocovať funkčnosť pacienta? PhDr. Michal Hajduk, PhD. Katedra psychológie FIF UK, Bratislava Psychiatrická klinika LF UK a UNB, Bratislava Zlepšenie funkčnosti pacienta v jeho každodennom živote predstavuje jeden z cieľov úspešnej liečby závažných psychických porúch akými sú schizofrénia alebo depresia. Psychické poruchy na jednej strane narúšajú schopnosť efektívne fungovať v interpersonálnych vzťahoch, zároveň limitujú aj schopnosť pracovať a vykonávať aktivity každodenného života. Komplexné posúdenie všetkých aspektov fungovania v bežnej klinickej praxi je preto mimoriadne náročné. Súčasné trendy vo výskume zdôrazňujú potrebu kombinovania rôznych zdrojov informácií pri odhade celkovej funkčnosti pacienta. Do popredia sa dostáva úloha subjektívneho zhodnotenia stavu pacientom, ktorá by mala byť kombinovaná s presným hodnotením lekára, prípade osôb, ktoré pacienta dobre poznajú. Zároveň sa kladie dôraz na funkčnú kapacitu, ako určitý potenciál na úspešné fungovanie. V súčasnosti je dostupných viacero metód, ktoré dokážu sledovať zmeny každodenného fungovania pacientov a tým umožňujú presne zhodnotiť vplyv terapeutických postupov na funkčnosť pacienta.

5 Dimenzie liečby antidepresívami MUDr. Mária Králová, CSc. Psychiatrická klinika LF UK a UNB, Bratislava Depresia je multidimenzionálna porucha a aj keď máme k dispozícii rozsiahle portfólio terapeutických možností, stále zostávajú pacienti, u ktorých liečba nie je celkom úspešná. Pritom za úspešnú liečbu depresie považujeme taký postup, ktorý vráti pacienta do stavu, v akom bol pred depresívnou epizódou. Ide o to, aby bol pacient znova sám sebou, aby odzneli nielen všetky príznaky jeho depresie, ale aby si dokázal znova užívať život a dokázal naplno fungovať vo všetkých svojich životných rolách. Ukazuje sa, že medzi súčasnými antidepresívami, všeobecne skutočne účinnými, existujú rozdiely v ovplyvnení niektorých skupín príznakov, ktorým sme v minulosti nevenovali až takú pozornosť. Do popredia záujmu pri hodnotení úspešnosti liečby depresie sa čoraz viac dostáva popri hodnotení účinnosti a tolerability hodnotenie funkčnosti pacienta, a to nielen objektívne, ale aj subjektívne. Existujú rozsiahle práce, ktoré porovnávajú antidepresíva z hľadiska prvých dvoch spomínaných charakteristík, ale prác, ktoré zároveň hodnotia funkčnosť, je omnoho menej.

6 Na čo treba myslieť pri liečbe antidepresívami? MUDr. René Pospíšil Psychiatrická klinika SZU a PNPP, Pezinok Depresia postihuje viac ako 300 miliónov ľudí na celom svete. Antidepresíva patria vo vyspelom svete k najpredpisovanejšiemu druhu liekov. Liečba antidepresívami pritom je často dlhodobá a presahuje minimálne rámce určované terapeutickými odporúčaniami. Napriek týmto faktom sa prekvapivo malá pozornosť venuje každodennému životu pacienta na liečbe antidepresívami, na rozdiel od antipsychotík, kde nachádzame v literatúre množstvo údajov o subjektívnej pohode (well being) a kvalite života v súvislosti s liečbou. V mojej prednáške sa venujem faktorom súvisiacimi s liečbou antidepresívami, ktoré podľa literatúry a klinickej skúsenosti vplývajú na každodenný život pacientov. Najmä na ovplyvnenie kognitívnych funkcií, sexuálneho fungovania, stravovania sa a spánku, ako aj na praktické aspekty užívania dávkovací režim, príp. príznaky z vysadenia (napr. pri nedostupnosti medikácie).

7 Na čo treba myslieť pri liečbe antipsychotikami? MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD. I. psychiatrická klinika, LF UPJŠ, Košice; Psychiatrická ambulancia, Vranov n. Topľou Prečo by sme sa mali starať o fyzické zdravie našich pacientov? Z viacerých doteraz realizovaných štúdií vyplýva, že ľudia s vážnym duševným ochorením umierajú priemerne o rokov skôr než všeobecná populácia (1 3). Táto vyššia úmrtnosť je do značnej miery na vrub prirodzených príčin (vrátane kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny, diabetu, chronickej obštrukčnej bronchopulmonálnej choroby či pneumónie) samovraždy a nehody sú oveľa zriedkavejším dôvodom (3, 4). Obezita, fajčenie, cukrovka, hypertenzia, hyperlipidémia, málo pohybu a nezdravá strava zvyšujú riziko výskytu kardiovaskulárnych ochorení a práve antipsychotiká môžu toto riziko potencovať, zvlášť sa podieľajú na náraste hmotnosti, hodnôt glykémie a lipidov (5). Aj to je jeden z dôvodov prečo je dôležitý monitoring telesného stavu u pacientov so schizofréniou (6), pričom jeho realizácia nie je stále štandardná. Hodnotenie somatického stavu u ľudí so závažnými duševnými poruchami je často zanedbávané napriek jeho doporučeniu v medzinárodných terapeutických postupoch (7). 1. Rethink Mental Illness: The +20 Report. 2014; 2. Tiihonen et al. Lancet. 2009; 374:620 7; 3. Lawrence et al. BMJ. 2013; 346:2539; 4. Lambert et al. MJA. 2003; 178:S57 61; 5. Lambert et al. MJA. 2003; 178:S67 70; 6. NASMHPD. Morbidity and Mortality in People with Serious Mental Illness. October 2006; Royal College of Psychiatrists. 7. Report of the National Audit of Schizophrenia (NAS) 2012

8 Psychoedukácia ako intervencia k obnoveniu funkčnosti pacientov s depresiou a schizofréniou Prof. MUDr. Lucie Bankovská Motlová, PhD. 3. lékařská fakulta UK a Národní ústav duševního zdraví, Praha Zotavení (recovery) je cílem moderní psychiatrické péče o pacienty se závažným duševním onemocněním. Koncepce zotavení sestává ze čtyř domén, k nimž patří zmocnění, tedy obnovení funkčnosti a akceschopnosti a převzetí životních okolností do vlastních rukou, naděje a optimismus do budoucna, znalost duševní nemoci včetně možností léčby a životní spokojenost. Psychoedukace je intervence, která prokazatelně ovlivňuje zmíněné čtyři domény a podporuje zotavení. Základem psychoedukace je poskytnutí dostatečně hlubokých, širokých, relevantních a aktuálních informací o onemocnění, včetně diagnózy, prognózy, léčby a rehabilitace. Strukturované sdílení informací s příjemci péče a jejich blízkými překlene přirozený nepoměr mezi rozsahem znalostí poskytovatelů na straně jedné a příjemců na straně druhé. Psychoedukace dále zajišťuje výuku dovedností, jak s nemocí zacházet i jak překonávat krize. Poskytování emoční podpory je nezbytné nejen k usnadnění adaptace na nové životní okolnosti, ale především pomáhá rodině s nemocí žít. Psychoedukace, zejména její skupinová rodinná forma, patří k nejúčinnějším terapeutickým postupům u řady chronických neuropsychiatrických onemocnění, konkrétně u schizofrenie, bipolární poruchy a periodické depresivní poruchy. Cílem sdělení je zmapovat tématické okruhy, doporučit vhodná uspořádání psychoedukačních programů, předložit důkazy o účinnosti rodinné psychoedukace v léčbě deprese a schizofrenie a prakticky představit psychoedukaci na příkladu nonadherence k léčbě.

9 Sociálne aspekty obnovenia fungovania pacienta MUDr. Marek Zelman Psychiatrická nemocnica Hronovce, Hronovce Bio - psycho - sociálny koncept duševného zdravia či psychickej poruchy je akceptovaný už niekoľko desaťročí. Nie vždy je však dostatočne aplikovaný do systému poskytovania zdravotnej starostlivosti pre ľudí s duševnou poruchou. V našich podmienkach často naráža na striktnú dichotómiu sociálnych a medicínskych aspektov prevencie i liečby. Modifikácia sociálnych faktorov pritom môže potenciovať (i determinovať) efektivitu biologických a psychologických intervencií. Príspevok prezentuje model prepojenia sociálnej starostlivosti do štruktúry psychiatrického ústavného zariadenia v Psychiatrickej nemocnici Hronovce s využívaním psychosociálnej rehabilitácie, podporovaného bývania a zamestnávania až po integráciu psychosociálne postihnutých na voľnom trhu práce.