Microsoft Word - document.doc

Prepis

1 UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH PRÁVNICKÁ FAKULTA ÚSTAV EURÓPSKEHO PRÁVA Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva DIPLOMOVÁ PRÁCA Martina Kubíková vedúci diplomovej práce: JUDr. Martina Jánošíková Košice, 2008

2 Analytický list Autor: Názov práce: Jazyk práce: Typ práce: Martina Kubíková Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva slovenský Diplomová práca Počet strán: 72 Nadobúdaný akademický titul: Univerzita: Fakulta: Katedra/Ústav: Študijný odbor: Študijný program: Sídlo fakulty: Vedúci záverečnej práce: Magister Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Právnická fakulta Ústav európskeho práva právo právo Kováčska 26, Košice JUDr. Martina Jánošíková Dátum odovzdania: Dátum obhajoby: Kľúčové slová: Názov práce v AJ: komunitárne právo, zodpovednosť členského štátu Member state liability in damages for breaches of European community law Kľúčové slová v AJ: European community law, member state liability 2

3 Abstrakt Prípady, v ktorých je komunitárne právo porušené zo strany členského štátu, sú upravené v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, rovnako aj následná náhrada škody. Takáto úprava zodpovednosti členského štátu a náhrady škody voči jednotlivcovi však v Zmluve absentuje. V systéme komunitárneho práva ale je obsiahnutá, a jej princíp je formovaný judikatúrou Súdneho dvora. Táto práca poskytuje prehľad rozsudkov a ich vplyv na dotváranie princípu zodpovednosti členského štátu, začínajúc pri tých najstarších, následne rozvádzajúc kľúčové prípady Francovich, Brasserie, Köbler a ďalšie, končiac pri najnovších rozhodnutiach. Rozoberá základné podmienky zodpovednosti štátu, i rôzne špecifiká pri porušení komunitárneho práva pri zlom implementovaní smernice, nečinnosti zákonodarcu, porušení zo strany správneho orgánu či súdneho orgánu rozhodujúceho v poslednej inštancii. Porovnáva aplikačné problémy v niektorých členských štátoch a vo svojej záverečnej časti analyzuje slovenskú právnu úpravu v oblasti škody spôsobenej výkonom verejnej moci a zaoberá sa otázkami, ktoré môžu vzniknúť pri súdnom vymáhaní náhrady škody spôsobenej porušením komunitárneho práva voči štátu. 3

4 Abstract The cases in which the Community law is breached by a member state, as well as consequent damages, are present in the Treaty estabilishing the European Community. Such regulation of liability for damage caused to the individual by the breach of comuunity law by a member state is not present. It is however inherent to the system of community law and its principle is further formed by the European Court of Justice case-law. This thesis provides an overview of the judgements and their influence on forming the member state liabilitity principle, begining with the oldest ones, detailing the key cases such as Francovich, Brasserie, Köbler and others consecutively, and ending with the newest decisions. The thesis analyses the basic member state liability conditions as well as other specifics of breaches of community law by wrong implementation of a directive, inactivity of a legislator, breach by an executive body or a judicial body adjudicating at last instance. It compares the problems with application in some member states and in its final part analyses Slovak legislative in the area of damage caused by an execution of public power and deals with questions that may arise during an exaction of damages caused by a breach of community law by a member state in court. 4

5 Čestné vyhlásenie Vyhlasujem, že diplomovú prácu som spracovala sama, s pomocou odbornej literatúry, ktorá je uvedená v závere diplomovej práce.... podpis 5

6 Poďakovanie Moja úprimná vďaka patrí vedúcej mojej diplomovej práce, JUDr. Martine Jánošíkovej, ktorá bola autorom zaujímavých podnetov a ochotným radcom pri jej vypracovávaní. 6

7 Obsah ÚVOD ÚVODNÉ POZNÁMKY K OTÁZKAM VYMEDZENIA ZODPOVEDNOSTI ŠTÁTU Význam Súdneho dvora pri výklade komunitárneho práva Potreba určenia princípu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva Konanie o prejudiciálnej otázke FORMOVANIE PRINCÍPU ZODPOVEDNOSTI JUDIKATÚROU SÚDNEHO DVORA Prvé rozsudky Prípad 6/60 Humblet Prípad 69/75 Russo v. AIMA Rozsudok Francovich Úvod Skutkový stav Prejudiciálne otázky O zásade zodpovednosti O podmienkach zodpovednosti štátu Výsledok Rozsudok Brasserie du pêcheur Úvod Skutkový stav Zodpovednosť členského štátu a jej podmienky v odpovediach na prejudiciálne otázky Ďalšie otázky Výsledok Zodpovednosť za škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou a činnosťou správneho orgánu British Telecom a zodpovednosť za škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou Hedley Lomas a zodpovednosť za činnosť správnych orgánov Rozsudok Köbler Úvod a skutkový stav Prejudiciálne otázky Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym orgánom rozhodujúcim v poslednej inštancii

8 2.5.4 Podmienky spravujúce zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym orgánom rozhodujúcim v poslednej inštancii Rozsudok a jeho vplyv Prehodnocovanie a dopĺňanie judikovaného princípu zodpovednosti Spojené veci Dillenkofer a Denkavit Marshall Rekapitulácia judikovaných podmienok zodpovednosti v rozsudku Norbrook Laboratories Konle Haim Unilever Paul Najnovšia judikatúra Zhrnutie: Princíp zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva UPLATNENIE NÁHRADY ŠKODY SPÔSOBENEJ PORUŠENÍM KOMUNITÁRNEHO PRÁVA SLOVENSKOU REPUBLIKOU Skúsenosti z uplatňovania náhrady škody voči štátu z niektorých európskych krajín Právna úprava zodpovednosti štátu za škodu ním spôsobenú v slovenskom právnom poriadku Zákonný rámec Rozsah zodpovednosti podľa účinnej právnej úpravy Orgán konajúci v mene štátu alebo Koho žalovať? Konanie pred súdom Otázka prejudiciálnej otázky...64 ZÁVER...67 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY...70 ZOZNAM PRÍLOH

9 Úvod Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii spravila naša krajina veľký krok v procese integrácie medzi ostatné moderné štáty Európy a otvorila sa vnútornému trhu a možnostiam, ktoré toto zoskupenie ponúka. Rovnako však na seba prevzala aj záväzky dodržiavať právne záväzné akty komunitárneho aj úniového práva. Zároveň vo svojej Ústave stanovila, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ako každý právny poriadok, i komunitárne právo nie je výnimka v tom, že býva, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, porušované. V samotnej Zmluve o založení Európskeho spoločenstva je upravený postup ako možno prostredníctvom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vymôcť odstránenie protiprávneho stavu, jeho nápravu a náhradu škody žalobou Komisie a členských štátov. V týchto sporoch ale nie sú aktívne legitimovaní jednotlivci a málokde sa i priamo spomína problematika škody, ktorá môže jednotlivcovi porušením komunitárneho práva štátom vzniknúť a ako sa môže domôcť jej náhrady. Vzhľadom k tomu, že primárne komunitárne právo pozostáva nielen zo zakladajúcich zmlúv, ale je pravidelne efektívne dotvárané Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, odpoveď na mnohé otázky neupravené zakladajúcimi zmluvami ponúka práve jeho rozsiahla judikatúra, pričom sa rôznia názory na to, či Súdny dvor tento právny poriadok dotvára, alebo len vytesáva už existujúce odpovede na otázky z neforemnej masy zakladajúcich zmlúv. Názov diplomovej práce obsahuje všeobecne zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva, pre potreby tejto diplomovej práce a jej praktický prínos tak ako je uvedený ďalej, nás budú zaujímať 9

10 najmä jeho odpovede na prejudiciálne otázky týkajúce sa zodpovednosti štátu za škodu ním spôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva. Práve možnosť náhrady škody spôsobenej jednotlivcovi štátom v dôsledku porušenia komunitárneho práva bude cieľom, ku ktorému sa bude táto diplomová práca snažiť dospieť. Európske právo je moderná a veľmi dynamicky sa rozvíjajúca právna disciplína, ktorá zatiaľ ostáva právnou praxou mierne zanedbávaná, práve z dôvodu, že jej štúdium je časovo náročné a zatiaľ je mu v domácej právnej literatúre stále ponúkaný relatívne malý priestor čo sa niektorých praktických otázok týka v porovnaní so zahraničím, kde je táto problematika rozsiahlo skúmaná a dokumentovaná. Môžeme to pozorovať aj v súdnej praxi, kedy sú slovenské súdy stále veľmi opatrné pri predkladaní prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Aj teraz však už pozorovať zmeny v týchto trendoch a je len otázkou času, kedy si občan uvedomí, že právo, ktoré sa ho týka je nielen právo vnútroštátne, ale aj právo komunitárne a toto právo musí štát nielen rovnako dodržiavať, ale musí mu aj podriadiť svoju legislatívu. Od uvedomenia si je už len krok ku aktívnemu domáhaniu sa jeho dodržiavania a náhrady škody, ktorá vznikne v prípade jeho porušovania. A práve z pohľadu potreby právnej praxe je cieľom tejto diplomovej práce poskytnúť právnu argumentáciu pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcovi v dôsledku porušenia komunitárneho práva a zároveň aj odpovedať na otázku, kde a ako si ju môže občan uplatniť. Táto práca bude pozostávať z troch častí: v prvej časti sa pozrieme na inštitucionálny rámec tejto otázky, v druhej časti sa budeme zaoberať judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a ním nájdeného princípu zodpovednosti štátu a taktiež na ďalšie smery, ktorými sa vyvíjala judikatúra v tejto oblasti, a následne sa 10

11 pokúsime aplikovať znalosti do ustanovení slovenského právneho poriadku a tak podať odpoveď na otázku kde je možné domáhať sa náhrady škody pre porušenie komunitárneho práva štátom spolu s jednoduchým postupom, ktorý by mohol byť poradcom pri prípravu takejto žaloby a otázkach, ktoré pri nej môžu vzniknúť. Za výsledný efekt si teda táto práca kladie poskytnutie prehľadu judikatúry Súdneho dvora v oblasti zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva, vysvetlenie tohto princípu v kontexte komunitárneho práva a poskytnutie návodu na jeho uplatnenie v reáliách Slovenskej republiky, najmä pre potreby advokácie, ktorá je na podobné prípady málo pripravená a vymáhanie náhrady škody pre jedného klienta by si vyžiadalo hodiny štúdia, čo by sa prejavilo v značne vysokej odmene advokáta a nemalých finančných prostriedkoch klienta. Samozrejme, je jasné, že univerzálny návod neexistuje pre žiaden problém a ten si ani táto práca nekladie za cieľ, radi by sme v nej však poskytli vodiace lanko pre prípravu argumentácie a ponúkli prehľad dôležitých míľnikov v judikatúre Súdneho dvora, dôležitých momentov komunitárneho práva týkajúcich sa rozoberanej problematiky i aspektov slovenského práva potrebných pre jej uplatnenie. 11

12 1. Úvodné poznámky k otázkam vymedzenia zodpovednosti štátu 1.1. Význam Súdneho dvora pri výklade komunitárneho práva Komunitárne právo, alebo právo Európskych spoločenstiev je právo vytvárané na základe zakladajúcich zmlúv Európskych spoločenstiev a zmluvami samotnými, upravujúce oblasť prvého piliera (teda hlavne dosiahnutie jednotného vnútorného trhu). Popri ňom existuje ešte právo úniové, dotýkajúce sa matérie druhého a tretieho piliera, ktoré má ale svoje vlastné špecifiká. Teória delí obe tieto skupiny práva na primárne a sekundárne. Čo sa komunitárneho práva týka, k obsahovému dotváraniu a precizovaniu tak jednotlivých pravidiel ako aj celých inštitútov tohto právneho poriadku významne prispieva aj Súdny dvor svojou judikatúrou, pričom prostredníctvom viacerých druhov konaní vykonáva takisto dohľad nad riadnym výkladom a uplatňovaním komunitárneho práva 1. Podľa prvého odseku článku 220 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Súdny dvor a Súd prvého stupňa v rámci svojich právomocí zabezpečia, aby sa pri výklade a uplatňovaní tejto zmluvy dodržiavalo právo. Výklad komunitárneho práva, ktorý poskytuje Súdny dvor, toto právo rozvíja a dopĺňa. Nejde tu pritom o vznik nového práva, len o jeho rozširovanie interpretáciou. Výklad európskeho práva sa riadi vlastnými pravidlami, ktoré sa líšia od pravidiel interpretácie vnútroštátneho práva a interpretačných pravidiel medzinárodného práva verejného 2. 1 KĽUČKA, J., - MAZÁK, J., et al.: Základy európskeho práva. IURA EDITION, Bratislava 2004, s TICHÝ, L. et al.: Evropské právo, 3. vydání. C. H. Beck, Praha 2006, s

13 Súdny dvor a Súd prvého stupňa vo svojej rozhodovacej činnosti vypĺňajú aj existujúce medzery v práve napríklad použitím analógie. Judikatúra Európskeho súdneho dvora od počiatku aktívne dotvárala právny poriadok Európskych spoločenstiev. V jeho rozhodnutiach boli popísané základné všeobecne uznávané princípy komunitárneho práva, ktoré neobsahujú ostatné pramene práva 3, ale ktoré sú potrebné pre všeobecnú právnu istotu v rámci spoločenstva. 1.2 Potreba určenia princípu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva Článok 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej už len Zmluva ) hovorí, že Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z opatrení prijatých orgánmi Spoločenstva. Členské štáty uľahčia dosiahnutie úloh Spoločenstva. Členské štáty neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov tejto zmluvy. Pre zabezpečenie toho, aby sa členský štát nemohol tejto povinnosti vyhnúť, Zmluva vytvára štruktúru, ktorá umožňuje žalovať členské štáty na Súdnom dvore pre porušenie komunitárneho práva. Prvotný spôsob vynútenia záväzkov Spoločenstva voči členským štátom je prostredníctvom žaloby. Všetky členské štáty a Komisia sú oprávnené žalovať členské štáty obvinené z neschopnosti prispôsobiť sa požiadavkám na ich záväzky voči Spoločenstvu. 4 Toto vynútenie dodržiavania práva ako bolo vyššie spomenuté a upravené v ustanoveniach Zmluvy hovorí o porušení povinností. 3 DUDITŠ, L.: Aplikácia komunitárneho práva v súkromnom práve. In: Bulletin slovenskej advokácie, 2004, č. 2, s.35 4 MACLEAN, R. M.: Law of The European Union. Old Bailey Press, London 1999, s

14 Pôvodný text Zmluvy nedefinoval žiadnu sankciu pre štát, ktorý si túto povinnosť nesplnil. K zmene došlo až Maastrichtskou zmluvou, ktorá doplnila článok 228 Zmluvy o možnosť uložiť pokutu alebo penále štátu, ktorý neodstránil protiprávny stav konštatovaný v rozsudku Súdneho dvora. 5 V zmysle ustanovení článkov Zmluvy sa členský štát za porušenie povinností zodpovedá jednoznačne Spoločenstvu. Z terminológie použitej v tejto práci bude vyplývať, že v prípade, ak sa bude hovoriť o zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva, bude sa mať na mysli škoda spôsobená jednotlivcovi. Jednotlivci nie sú v postavení, ktoré by im umožňovalo priamo žalovať členský štát. Podľa Zmluvy je toto právo výsadným právom ostatných členských štátov a Komisie. Preto ak má súkromná osoba pocit, že jej práva boli porušené opatrením členského štátu, ktoré odporuje komunitárnemu právu, nemôže iniciovať konanie na Súdnom dvore. 6 Z dôvodu potreby právnej istoty a zabezpečenia prednosti komunitárneho práva pred právom vnútroštátnym vzniká dopyt po princípe zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva, ktorý by vo svojej judikatúre určil práve Súdny dvor. Princíp zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva Súdny dvor odvodzuje predovšetkým z požiadavky účinnej ochrany práv vyplývajúcich fyzickým a právnickým osobám z komunitárneho práva a z požiadavky poskytnutia účinných právnych prostriedkov nápravy. 7 5 JÁNOŠÍKOVÁ, M.: Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva. In: Justičná revue, 2005, č. 3, s MACLEAN, R. M.: Law of The European Union. Old Bailey Press, London, 1999, s KĽUČKA, J. - MAZÁK, J. et al.: Základy európskeho práva. IURA EDITION, Bratislava 2004, s

15 1.3 Konanie o prejudiciálnej otázke V tejto práci sa budeme často zaoberať rozsudkami v konaniach o prejudiciálnej (predbežnej) otázke podľa článku 234 Zmluvy. Podľa neho má Súdny dvor právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú Zmluvy, platnosti a výkladu aktu orgánov Spoločenstva a Európskej centrálnej banky a výkladu štatútov orgánov zriadených aktom Rady, ak to tak tieto štatúty ustanovia. Inštitút prejudiciálnej otázky ako zvláštneho nesporového konania reflektuje predovšetkým na okolnosť, že mnohé pramene európskeho práva sú v členských štátoch bezprostredne (priamo) aplikovateľné. V dôsledku toho jednotlivé vnútroštátne orgány, najmä súdy, aplikujú európske právo a sú konfrontované s problémom jeho vzťahu k vnútroštátnemu právnemu systému jednotlivých členských štátov. Súdny dvor je tak povolaný, aby svojou činnosťou napomáhal vnútroštátnym súdom a tak pôsobil na jednotný výklad a aplikáciu európskeho práva v celom Spoločenstve, vo všetkých členských štátoch. 8 Prejudiciálnu otázku predkladá Súdnemu dvoru vnútroštátny súd (resp. iný súdny orgán arbitrážny súd či tribunál za splnenia určitých podmienok). Predloženie prejudiciálnej otázky môže byť fakultatívne, teda na vlastnom uvážení súdu, alebo obligatórne, kedy prejudiciálna otázka predložená byť musí. Možnosť predložiť prejudiciálnu otázku na rozhodnutie Súdnemu dvoru patrí všetkým slovenským súdom, ktoré nerozhodujú vo veci samej v poslednom stupni. Slovenský súd, ktorý rozhoduje vo veci tak, že proti jeho konečnému rozhodnutiu nemožno podať vnútroštátny opravný prostriedok, musí predložiť prejudiciálnu otázku na Súdny dvor. 9 Prejudiciálnymi otázkami sa tak musia zaoberať predovšetkým súdne orgány v poslednom stupni, aby sa zabránilo vytváraniu vnútroštátnej judikatúry odporujúcej komunitárnemu 8 TICHÝ, L. et al.:, Evropské právo, tretie vydanie. C.H.BECK, Praha 2006, s KĽUČKA, J. - MAZÁK, J. et al.: Základy európskeho práva. IURA EDITION, Bratislava 2004, s

16 právu. 10 Prejudiciálnu otázku je treba formulovať precíznym spôsobom, ktorý odzrkadľuje konkrétny prípad, ale napriek tomu je natoľko abstraktný, aby priamo nezadal príčinu k aplikácii práva na konkrétny skutkový stav. Akonáhle vnútroštátny súd rozhodne o predložení prejudiciálnej otázky, vyčká na rozsudok Súdneho dvora a konanie pred ním obvykle preruší. 11 O tom aké účinky má odpoveď na prejudiciálnu otázku a či je možné poskytnúť i výklad ustanovení vnútroštátneho práva, nechajme rozprávať Súdny dvor v jeho odpovediach na prejudiciáne otázky v prípade Benedetti. 12 Obmedzujúc sa na podanie výkladu ustanovení komunitárneho práva, Súdny dvor sám nemôže hodnotiť alebo klasifikovať s prípadom súvisiace doterajšie konania alebo ustanovenia vnútroštátneho práva. V rámci štruktúry konania podľa článku neprináleží Súdnemu dvoru interpretovať vnútroštátne právo a hodnotiť jeho účinky. 14 Zmyslom konania o prejudiciálnej otázke je rozhodnúť o otázke práva a toto rozhodnutie je záväzné pre vnútroštátny súd ako interpretácia ustanovení komunitárneho práva a aktov, na ktoré sa otázka vzťahovala. 15 Okrem konkrétnych účinkov majú odpovede Súdneho dvora na prejudiciálne otázky aj účinky všeobecné. Rozsudok o výklade komunitárneho práva má všeobecné účinky v tom rozsahu, v ktorom sú všetky vnútroštátne súdy viazané takýmto výkladom, a to až do rozhodnutia Súdneho dvora o ďalšej prejudiciálnej otázke, v ktorom sa predchádzajúci výklad môže spresniť alebo dokonca aj zmeniť SIMAN, M.: Zodpovednosť súdnych orgánov za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva. In: Dni verejného práva zborník, Masarykova univerzita, Brno 2007, s TICHÝ, L. et al.:, Evropské právo, tretie vydanie. C.H.BECK, Praha 2006, s Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci 52/76 Luigi Benedetti proti Munari F.Ili s.a.s. z 3. februára po prečíslovaní ZES Amsterdamskou zmluvou sa dnes jedná o článok Benedetti, zhrnutie, para Tamtiež, para 4 16 KĽUČKA, J., - MAZÁK, J. et al.: Základy európskeho práva. IURA EDITION, Bratislava 2004, s

17 Praktický príklad judikatúry Súdneho dvora v odpovediach na prejudiciálne otázky a ich dopad na vývoj komunitárneho práva budeme môcť sledovať v nasledujúcej kapitole. 17

18 2. Formovanie princípu zodpovednosti judikatúrou Súdneho dvora 2.1. Prvé rozsudky Už od počiatku svojej činnosti sa Súdny dvor sporadicky venoval otázkam porušenia komunitárneho práva a následnej náhrade škody. Súdny dvor už od šesťdesiatych rokov signalizoval, že porušujúci členský štát má nielen povinnosť ukončiť porušovanie práva ES, ale tiež nahradiť ním spôsobenú škodu. 17 Bolo to napríklad v prípadoch Humblet 6/60 18, Komisia v. Taliansko 39/72 19, či 69/75 Russo v. Aima 20. Ako si ukážeme v nasledujúcich rozsudkoch, tradične bolo akceptované, že táto otázka sa spravovala vnútroštátnym právom. Vo svojej judikatúre k článku 169 (dnes 226) Zmluvy, súd opakovane poukazoval na to, že rozsudok konštatujúci porušenie komunitárneho práva môže slúžiť ako základ zodpovednosti, ktorú môže členský štát znášať v zmysle vnútroštátneho práva ako výsledok jeho porušenia voči súkromným osobám. 21 Toto pravidlo platí za splnenia dvoch podmienok: v prvom rade, na vynútenie priamo aplikovateľného ustanovenia komunitárneho práva musí byť možná efektívna náprava ( princíp účinnosti ) a v rade druhom, vnútroštátne právo spravujúce uplatnenie komunitárnych práv proti orgánom zainteresovaného štátu nesmie byť menej ústretové v porovnaní s tým, ktoré spravuje rovnaký typ žaloby vo vnútroštátnych veciach ( princíp rovnosti ) TICHÝ, L. et al.:, Evropské právo, tretie vydanie. C.H.BECK, Praha 2006, s Rozsudok Súdneho dvora vo veci 6/60 Jean E. Humblet proti Belgickému kráľovstvu zo 16. decembra Rozsudok Súdneho dvora vo veci 39/72 Komisia proti Talianskej republike zo 7. februára Rozsudok Súdneho dvora vo veci 60/75 Carmine Antonio Russo proti Azienda di stato per gli interventi sul mercato agricolo (AIMA) z 22. januára TRIDIMAS, T.: Member State Liability In Damages for Breach of Community Law: An Assessment of Case Law. In: BENTSON, J. et al.: New Directions In European Public Law, Hart Publishing, OXFORD 1998, s OLIVER, P.: Case law, Court of Justice. In: Common Market Law Review 34, 2007, č. 3, s

19 Prípad 6/60 Humblet Vec sa týkala konania o zrušenie platobného výmeru a uhradenie kompenzačného úroku. V argumentácii ohľadom právomoci Súdny dvor jasne vymedzil, že má právo len konštatovať, že legislatívne alebo administratívne opatrenie prijaté orgánmi členského štátu je v rozpore s komunitárnym právom, nie však priamo zasahovať do legislatívy alebo správy členských štátov. Ak by vo svojom rozsudku tento rozpor s komunitárnym právom rozhodol, na základe ZESUO je samotný členský štát povinný nielen zrušiť sporné opatrenie, ale aj urobiť nápravu akýchkoľvek nezákonných následkov, ktoré mohli vzniknúť. V tomto prípade nepriznal žalobcovi nárok na uhradenie zaplatených súm, teda na náhradu škody, ktorá mu vznikla a rozhodnutie o náhrade škody spôsobenej porušením komunitárneho práva v tomto prípade vyslovene prenechal členské mu štátu Prípad 69/75 Russo v. AIMA V tomto prípade sa taliansky pestovateľ pšenice sťažoval, že opatrenie talianskej intervenčnej organizácie mu spôsobilo straty, keď táto organizácia poskupovala a následne opäť predala tvrdú pšenicu za cenu nižšiu ako tú, ktorá bola garantovaná pestovateľom poľnohospodárskymi reguláciami Spoločenstva. Súdy dvor vyhlásil, že podľa komunitárneho práva si pestovateľ môže nárokovať to, aby mu nebolo zabránené určiť si cenu aproximujúc ju s cieľovou cenou a v žiadnom prípade nie nižšiu, ako intervenčná cena. Ďalej vyhlásil, že bolo na vnútroštátnom súde, aby rozhodol, na základe skutkového stavu každého prípadu, či bola spôsobená jednotlivcovi pestovateľovi škoda. V prípade, ak bola škoda spôsobená porušením komunitárneho práva, bol štát zodpovedný voči dotknutej strane v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva o zodpovednosti orgánov verejnej moci. 19

20 2.2. Rozsudok Francovich Úvod Rozsudkom Súdneho dvora v spojených veciach 6/90 Andrea Francovich a 9/90 Daniela Bonifaci proti Talianskej republike z 19. novembra 1991 súd odpovedal na prejudiciálnu otázku o výklade tretieho odseku článku 189 Zmluvy EHS (dnes článku 249 Zmluvy ES), ako aj smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa. Tento rozsudok sa považuje za prelomový z dôvodu, že Súdny dvor v ňom nielen vyslovene formuloval princíp zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva, ako stanovením samotnej zásady zodpovednosti, tak i určením podmienok, splnenie ktorých sa vyžaduje na to, aby bol štát za porušenie komunitárneho práva zodpovedný Skutkový stav V predmetných sporoch tejto spojenej veci proti sebe stáli pán Andrea Francovich a Talianska republika a pani Danila Bonifaci a Talianska republika. Pán Francovich pracoval pre podnik CDN Elettronica SnC, na ktorý podal žalobu, pretože zálohu na mzdu dostával len sporadicky. Súd odporcu zaviazal zaplatiť sumu približne 6 miliónov talianskych lír, exekučné konanie ale nebolo úspešné. Pani Danila Bonifaci bola jednou zo zamestnankýň podniku Gaia Confezioni Srl, na ktorý bol vyhlásený konkurz a voči ktorému mali žalobkyne pohľadávky vo výške viac ako 253 miliónov talianskych lír. Keďže podľa vyjadrenia správcu konkurznej podstaty bolo uspokojenie ich pohľadávok zo 20

21 speňaženia podstaty absolútne nepravdepodobné, podali žalobu proti Talianskej republike. V oboch prípadoch došlo k nemožnosti uplatniť si nárok u zamestnávateľov z dôvodu neimplementácie smernice 80/987, ktorá ukladala členským štátom zabezpečiť zamestnancom minimálnu ochranu na úrovni Spoločenstva v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Na tento účel stanovovala najmä osobitné záruky výplaty týkajúcej sa neuspokojených nárokov súvisiacich s odmenou. 23 Podľa článku 11 boli členské štáty povinné uviesť o platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou v lehote do 23. októbra Talianska republika túto povinnosť nedodržala a Súdny dvor toto nesplnenie povinnosti konštatoval rozsudkom vo veci 22/87 Komisia proti Talianskej republike z 02. februára Prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru boli v týchto veciach predložené tri prejudiciálne otázky, zhodné v oboch veciach, pričom po vyčerpávajúcom zodpovedaní prvej z nich nebolo potrebné rozhodnúť o druhej a tretej otázke. V prvej otázke sa vnútroštátne súdy pýtali na možnosť domáhania uplatnenia ustanovení štátom nevykonanej smernice, ktoré sú dostatočne presné a nepodmienené a v súvislosti s ustanoveniami, na ktoré sa tieto vlastnosti nevzťahujú, či je možné uplatniť si nároky na náhradu škody, ktorú utrpel. 25 V rámci zodpovedania tejto otázky boli nastolené dva problémy, s ktorými sa musel Súdny dvor vysporiadať a to problém priameho účinku ustanovení smernice, v ktorých sú definované práva pracovníkov a problém zodpovednosti štátu za škody vyplývajúce z porušenia 23 Francovich, para Tamtiež, para Tamtiež, para. 7 21

22 povinností, ktoré mu vyplývajú z práva Spoločenstva. Keďže na prvú časť otázky odpovedal, že ustanovenia smernice 80/987 definujúce práva pracovníkov sa musia vykladať tak, že dotknuté osoby sa nemôžu na vnútroštátnych súdoch domáhať týchto práv voči štátu, pokiaľ neboli v stanovených lehotách prijaté opatrenia na vykonanie smernice, v jej druhej časti sa nastolil problém existencie a rozsahu zodpovednosti štátu za škody vyplývajúce z porušenia povinností vyplývajúcich z práva Spoločenstva O zásade zodpovednosti Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (v rozsudku spomenutá ešte ZEHS) vytvorila vlastný právny poriadok, ktorý je začlenený do právnych systémov členských štátov a ktorý sú vnútroštátne súdy povinné uplatňovať, pričom jeho subjektmi sú nielen členské štáty, ale aj ich štátni príslušníci. Právo Spoločenstva ukladá jednotlivcom nielen povinnosti, ale priznáva im aj práva, tieto vznikajú nielen ak sú výslovne prikázané Zmluvou, ale aj v súvislosti s povinnosťami, ktoré Zmluva ukladá tak jednotlivcom, ako aj členským štátom a inštitúciám Spoločenstva. V prvom rade prináleží zabezpečenie plného účinku týchto noriem vnútroštátnym súdom, ktoré tieto priznávajú jednotlivcom. Ak by jednotlivci nemali možnosť dosiahnuť nápravu v prípade poškodenia ich práv porušením práva Spoločenstva, ktoré možno pripísať členskému štátu, ohrozila by sa plná účinnosť noriem Spoločenstva a oslabila by sa ochrana práv, ktoré priznávajú. Možnosť získať nápravu od členského štátu je zvlášť nevyhnutná, pokiaľ je tak ako v tomto prípade plný účinok noriem Spoločenstva podmienený konaním štátu, a ak sa teda jednotlivci v prípade nekonania 22

23 štátu nemôžu domáhať na vnútroštátnych súdoch práv, ktoré im priznáva právo Spoločenstva. 26 Z toho teda vyplýva, že zásada zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušením práva Spoločenstva, ktoré mu možno pripísať, je v systéme Zmluvy obsiahnutá. 27 Súdny dvor pritom odkázal najmä na článok 5 Zmluvy 28 a vyhlásil, že medzi povinnosti členských štátov na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich z práva Spoločenstva patrí aj povinnosť odstrániť nezákonné následky porušenia práva Spoločenstva, pričom odkázal aj na analogický článok 86 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele O podmienkach zodpovednosti štátu Súdny dvor sa vyslovil, že podmienky za akých zodpovednosť vzniká závisia od povahy porušenia práva Spoločenstva, ktorým bola škoda spôsobená. Tak ako aj v tomto prípade, právo na nápravu je priznané, ak sú splnené tri podmienky: 1. Výsledok stanovený smernicou obsahuje priznanie práv jednotlivcom. 2. Obsah týchto práv možno identifikovať na základe ustanovení smernice. 3. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti štátu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby Francovich, paras Tamtiež, para Po prečíslovaní Amsterdamskou zmluvou je to článok Francovich, para Tamtiež, para

24 Výsledok Súdny dvor nerozhodol do akej miery mal byť určený rozsah zodpovednosti, nakoľko toto bolo považované za problém vnútroštátneho práva. Konania v členskom štáte však mali zaistiť plnú ochranu práv, ktoré sa priznávajú jednotlivcovi podľa komunitárneho práva. Súdny dvor rozviedol koncept zodpovednosti štátu a oprávnenie na náhradu škody v nasledujúcich rozsudkoch. 31 Tento rozsudok predstavoval prvý výrazný míľnik pri stanovovaní možnosti náhrady škody a zároveň znamenal veľký posun v predošlej judikatúre Súdneho dvora. Ten doposiaľ tvrdil, že nebolo mienené vytvoriť nové prostriedky náhrady škody na vnútroštátnych súdoch na zabezpečenie dodržiavania komunitárneho práva než tie, ktoré sú už doposiaľ stanovené vnútroštátnym právom. 32 Na začiatku deväťdesiatych rokov sa judikatúra presunula z prístupu založeného na právach k prístupu založeného na náhradách. Uvedenie zodpovednosti štátu za škodu je vysokým bodom v evolúcii princípu prednosti zo všeobecného princípu ústavného práva k špeciálnym záväzkom vnútroštátnych súdov poskytnúť plné a účinné náhrady škody na ochranu práv vyplývajúcich z práva Spoločenstva. 33 Na rozhodnutie vo veci Francovich nadväzovala skupina prípadov, ktorú možno nazvať prvou generáciou prípadov zodpovednosti štátov. Týkali sa predovšetkým zodpovednosti členských štátov za oneskorenú implementáciu smerníc či vôbec opomenutie implementovať. Logická otázka, ktorá pri štúdiu týchto prípadov 31 FAIRHURST, J.: Law of the European Union. PEARSON Longman, Essex 2006, s Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-158/80 Rewe-Handelsgeselschaft Nord MBH a Rewe Markt Steffen, Kiel, proti Hlavnému colnúmu úradu Kiel zo 7. júla 1981, zhrnutie, para TRIDIMAS, T.: Member State Liability In Damages for Breach of Community Law: An Assessment of Case Law. In: BENTSON, J. et al.: New Directions In European Public Law, Hart Publishing, OXFORD 1998, s

25 vyvstávala, znela, či je zodpovednosť štátu limitovaná na problematiku neimplementácie či vadnej implementácie smerníc, alebo či sa jedná o zodpovednosť všeobecnú, ktorá by mohla zahŕňať všetky zložky štátnej moci BOBEK, M.: Odpovědnost za škodu vzniklou porušením práva Evropských společenství. In: Právní rozhledy, Mimořádná příloha, 2008, č. 12, s. 4 25

26 2.3. Rozsudok Brasserie du pêcheur Úvod Rozsudkom z 5. marca 1996 v spojených veciach C-46/93 a C-48/93, medzi Brasserie du pêcheur SA a Bundesrepublik Deutschland a medzi R. a Secretary of State for Transport, ex parte: Factortame Ltd a i., Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky týkajúe sa práva na náhradu škody od členského štátu, podmienok priznania tohto práva a rozsah, v akom sa vzniknutá škoda nahrádza. 35 Rozdiel medzi rozsudkom v týchto spojených veciach a už spomínaným prípadom Francovich spočíval v tom, že obe tieto veci (Brasserie aj Factortame) sa týkali priamo účinných ustanovení Zmluvy, ktoré boli porušené Skutkový stav Francúzska spoločnosť Brasserie du pêcheur musela prerušiť svoj vývoz piva do Nemecka, pretože nemecké úrady usúdili, že pivo nezodpovedá požiadavkám stanoveným nemeckým právom. To zakázalo uvádzať trh pod názvom Bier pivo, ktoré bolo legálne vyrábané podľa rozličných metód v iných členských štátoch, a taktiež zakázalo dovážať pivo obsahujúce prísady. V konaní o nesplnení povinnosti členským štátom Komisia/Nemecko (178/84), Súdny dvor rozhodol, že tento zákaz bol nezlučiteľný s článkom 30 Zmluvy. Spoločnosť následne žalovala SRN o náhradu škody Brasserie, zhrnutie, paras FAIRHURST J.: Law of the European Union, PEARSON Longman, Essex 2006, s Brasserie, para. 4 26

27 Spoločnosť Factortame podala žalobu na High Court of Justice, Queen s Bench Divison, Divisional court, v ktorej vzniesli námietku nezlučiteľnosti časti zákona z roku 1988 o obchodnom námorníctve s právom Spoločenstva. Ten podmieňoval umožnenie zápisu do registra pre rybárske lode, čim bol podmienený rybolov, viazané na podmienky týkajúce sa štátnej príslušnosti, miesta pobytu a bydliska vlastníkov lodí. Po uznaní porušenia komunitárneho práva Súdnym dvorom samotný Divisional Court vyzval žalobcov, aby upresnili svoje návrhy na náhradu škody Zodpovednosť členského štátu a jej podmienky v odpovediach na prejudiciálne otázky Prvá otázka sa týkala toho, či zásadu, podľa ktorej musia členské štáty nahradiť škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Spoločenstva, je uplatniteľná aj vtedy, ak je predmetné nesplnenie povinnosti prisudzované vnútroštátnemu zákonodarnému orgánu. 39 Vnútroštátne súdy argumentovali, že povinnosť nahradiť škodu spôsobenú jednotlivcom ako bola priznaná v prípade Francovich nastane len v prípade porušenia ustanovení, ktoré nie sú priamo uplatniteľné. 40 Naopak, Súdny dvor konštatoval, že tak ako nie je podstatné, či sa porušenie týkalo ustanovení komunitárneho práva s priamym alebo s nepriamym účinkom, tak isto nerozhoduje, ktorý orgán toto právo porušil, nakoľko štát je považovaný ako celok. V dôsledku toho treba vnútroštátnym súdom odpovedať tak, že zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné nahradiť škodu spôsobenú jednotlivcom porušením práva Spoločenstva, ktoré im možno pripísať, sa 38 Brasserie, paras Tamtiež, para Tamtieť, paras

28 uplatní, keď je za vytýkané nesplnenie povinnosti zodpovedný zákonodarný orgán. 41 Čo sa týkalo podmienok vzniku zodpovednosti za konanie vnútroštátneho zákonodarného orgánu, Súdny dvor uznal, že v oboch daných prípadoch zákonodarcovia stáli pred situáciou, ktorá vyžadovala voľbu porovnateľnú s voľbou, ktorú majú k dispozícii inštitúcie Spoločenstva pri prijímaní normatívnych aktov týkajúcich sa politiky Spoločenstva. Za takýchto okolností uznáva právo Spoločenstva právo na náhradu škody, ak sú splnené tri podmienky, a to, že: 1. cieľom porušeného právneho predpisu je priznanie práv jednotlivcom 2. porušenie je dostatočne závažné 3. existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti, ktorá prislúcha štátu, a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby 42 Podmienky stanovené rozhodnutím vo veci Francovich boli mierne modifikované, či z iného uhla pohľadu, spresnené: pribudla podmienka číslo dva, teda požiadavku, aby sa jednalo o porušenie dostatočne závažné. 43 Prvá podmienka bola v oboch prípadoch zjavne splnená. Pokiaľ ide o druhú podmienku, rozhodujúcim kritériom na posúdenie, či porušenie práva Spoločenstva je dostatočne závažné, je, či členský štát alebo inštitúcia Spoločenstva zjavne a vážne prekročili hranice voľnej úvahy, ktoré sú im uložené. Súdny dvor demonštratívne vymenoval prvky, ktoré môže vziať príslušný súd do úvahy a to predovšetkým jasnosť a presnosť porušeného právneho predpisu, miera voľnej úvahy, ktorú tento predpis ponecháva orgánom štátu alebo Spoločenstva, úmyselnosť 41 Brasserie, paras Tamtiež, paras BOBEK, M.: Odpovědnost za škodu vzniklou porušením práva Evropských společenství. In: Právní rozhledy, Mimořádná příloha, 2008, č. 12, s. 4 28

29 alebo neúmyselnosť spáchaného porušenia alebo spôsobenej škody, ospravedlniteľnosť alebo neospravedlniteľnosť prípadného právneho omylu, skutočnosť, že stanovisko orgánov Spoločenstva mohlo prispieť k opomenutiu, prijatiu alebo zachovaniu vnútroštátnych opatrení alebo praktík, ktoré sú v rozpore s právom Spoločenstva. V každom prípade je táto podmienka splnená, ak porušenie pretrváva napriek rozsudku, či odpovedi na prejudiciálnu otákou, ktorou bolo konštatované. 44 Čo sa týka splnenia tretej podmienky, jej posúdenie je na vnútroštátnych súdoch. Tieto podmienky sú potrebné a postačujúce na náhradu škody, vnik zodpovednosti za menej prísnych podmienok podľa vnútroštátnej legislatívy ale Súdny dvor nevylučuje. 45 Sprísnenie týchto podmienok presahujúce rámec dostatočne závažného porušenia práva Spoločenstva je však neprípustné a vnútroštátny súd nemôže podmieňovať náhradu škoy existenciou úmyselného zavinenia alebo zavinenia z nedbanlivosti zo strany štátneho orgánu, ktorému možno porušenie pripísať Ďalšie otázky Súdy predkladaujúce prejudiciálne otázky taktiež žiadali Súdny dvor o stanovenie kritérií umožňujúcich určiť materiálny rozsah náhrady škody, ktorú má zaplatiť zodpovedný členský štát. Súdny dvor odpovedal, že náhrada musí zodpovedať ujme, ktorá vznikla. V tejto oblasti neexistujú ustanovenia na úrovni Spoločenstva a preto je to otázka rozhodnutia každého členského štátu. Opäť ale s ohľadom na princíp rovnosti a teda že domôcť sa náhrady škody nesmie byť obtiažnejšie ako domôcť sa podobných nárokov na základe vnútroštátneho práva. Dôležité je umožnenie vnútroštátnemu súdu preveriť, či poškodená osoba prejavila primeranú snahu s cieľom 44 Brasserie, paras Tamtiež, paras Tamtiež, para

30 odvrátiť škodu alebo obmedziť jej rozsah a či včas využila všetky dostupné prostriedky na právnu ochranu. 47 Ďalej sa Bundesgerichtshof, ktorý predkladal prejudiciálne otázky v prípade Brasserie, pýtal, či sa škoda, za ktorú možno priznať náhradu, vzťahuje aj na ujmu vzniknutú pred vydaním rozsudku Súdneho dvora, v ktorom konštatuje nesplnenie povinnosti. Súdny dvor mu na to opovedal, že síce je existencia predchádzajúeho rozsudku o nesplnení povinnosti rozhodujúcim, ale nie nevyhnutným prvkom na overenie podmienky dostatočne závažného porušenia komunitárneho práva. Pripustiť že povinnosť dotknutého členského štátu nahradiť škody môže byť obmedzená len na škody vzniknuté po vydaní rozsudku Súdneho dvora konštatujúceho predmetné nesplnenie povinnosti, by znamenalo spochybnenie práva na náhradu škody uznaného komunitárnym právom. 48 Nemecká vláda v očakávaní zodpovedania na prejudiciálne otázky ako na ne Súdny dvor aj odpovedal, ho prezieravo žiadala o obmedzenie náhrady škody, ktorú by mala Spolková republika Nemecko nahradiť, len na škody, ku ktorým došlo po vynesení rozsudku v tejto veci, pokiaľ poškodení predtým nepodali žalobu na súde alebo neuplatnili rovnocenný nárok, z dôvodu rozsahu finančných dôsledkov pre Spolkovú republiku Nemecko. Súdny dvor jej pripomenul, že za splnenia podmienok vzniku zodpovednosti Spolkovej republiky Nemecko, by musel štát i tak napraviť následky spôsobenej ujmy v rámci vnútroštátneho práva o zodpovednosti. Tieto podmienky však nemôžu byť menej priaznivé ako podmienky týkajúce sa podobných vnútroštátnych nárokov a nesmú byť upravené takým spôsobom, ktorý 47 Brasserie, paras Tamtiež, paras

31 by prakticky znemožňoval alebo príliš sťažoval získanie náhrady škody. Vzhľadom na to nie je potrebné, aby Súdny dvor časovo obmedzoval účinky tohto rozsudku Výsledok Je takmer nepochybné že mnoho právnych systémov čelí vážnym problémom v uznávaní mimozmluvnej zodpovednosti štátov, najmä čo sa týka porušení komunitárneho práva legislatívou. Avšak, pristúpenie ku Spoločenstu spôsobuje dobrovoľné obmedzenie národnej suverenity a akékoľvek porušenie sa týka záväzkov dobrovoľne prijatých štátmi skrz ich zástupcov v Rade. 50 Preto je tento rozsudok je vítaný ako jasné a zároveň opatrné vyváženie medzi potrebou zabezpečiť, aby boli umožnené účinné prostriedky náhrady pre uplatnenie práv vyplývajúcich z komunitárneho práva vo vnútroštátnom práve, a potrebou vyhnúť sa považovaniu verejných orgánov automaticky zodpovedných za všetky konania alebo opomenutia protichodné s komunitárnym právom, ktoré by viedli k bezdôvodnému obmedzeniu v ich dobromyseľnom vykonávaní ich právomocí Brasserie, paras ANASTAGORAS,G.: State liability v. Retroactive application of belated impementing measures: Seeking the optimim means in terms of effectiveness of EC Law. Web Journal of Current Legal Issues, 2000, č.1, 51 OLIVER, P.: Case Law, Court of Justice. In: Common Market Law Review 34, 1997, č. 3, s

32 2.4. Zodpovednosť za škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou a činnosťou správneho orgánu British Telecom a zodpovednosť za škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou V tomto rozsudku 52 sa Súdny dvor zaoberá podmienkami už judikovanými v rozsudku Brasserie, tentoraz sa vzťahujúcimi na škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou, kde došlo ku nesprávnemu implementovaniu smernice. Súdny dvor aplikoval podmienky zodpovednosti predtým judikované a teda stanovil, že sa musia vzťahovať aj na prípad porušenia komunitárneho práva členským štátom, ktorý má široké voľné uváženie v prijímaní legislatívnych rozhodnutí. Podmienkami teda sú: porušené právo musí priznávať práva jednotlivcom, porušenie musí byť dostatočne vážne a medzi porušením záväzku štátu a škodou spôsobenou poškodeným stranám musí byť priama príčinná súvislosť. Tieto podmienky sú aplikovateľné na situáciu, v ktorej členský štát nesprávne transponuje smernicu do vnútroštátneho práva. V takomto prípade je odobrený reštriktívny prístup k zodpovednosti štátu, pre dôvody, ktoré už boli dané na opodstatnenie prísneho prístupu k nezmluvnej zodpovednosti inštitúcií Spoločenstva alebo členských štátov pri vykonávaní legislatívnych funkcií v oblastiach spadajúcich pod komunitárne právo, kde má inštitúcia alebo štát širokú možnosť voľnej úvahy obzvlášť je záujmom zabezpečiť že vykonávanie týchto legislatívnych funkcií nebude rušené vyhliadkami žalôb o náhrady škody kdekoľvek, kde si verejný záujem vyžaduje od inštitúcií alebo členských 52 Rozsudok Súdneho vo veci C-392/93 vo veci Kráľovná proti Kráľovskej pokladnici, ex parte British Telecommunications z 26. marca

33 štátov prijať opatrenia, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť záujmy jednotlivcov. 53 V tomto prípade spravil Súdny dvor výnimku zo svojho vyhýbania sa posudzovaniu podmienok zodpovednosti a s vyhlásením, že má všetky potrebné informácie sám rozhodol o tom, či došlo k dostatočne vážnemu porušeniu. Transponovaním smernice síce došlo k porušeniu komunitárneho práva, avšak nie dostatočne závažne a zároveň orgány, ktoré toto transponované ustanovenie aplikovali, ho vykladali v dobrej viere tak, že ich výklad nebol výrazne protichodný k pôvodnému ustanoveniu smernice a cieľu, ktorý sa snažila dosiahnuť Hedley Lomas a zodpovednosť za činnosť správnych orgánov Okrem pochybenia zákonodarcu Súdny dvor vo svojej judikatúre rozšíril zodpovednosť i na konanie správneho orgánu. V tomto prípade 54 Súdny dvor konštatoval splnenie podmienok zodpovednosti napriek tomu, že porušenie práva nebolo spôsobené v dôsledku aktu zákonodarcu a napriek tomu, že členskému štátu nebola ponechaná možnosť širokého posúenia. Hedley Lomas sa týkal individuálneho správneho aktu v rozpore s ustanoveniami komunitárneho práva, kedy zodpovedný orgán odmietol uveliť povolenie na vývoz hovädzieho dobytka z Veľkej Británie na bitúnok do Španielska, z dôvodu, že zvieratá pred porazením tam nie sú uspané. Súdny dvor vzal do úvahy, že obsah závažneho porušenia sa bude rôzniť vzhľadom na skutkový stav prípadu. K tomuto konkrétnemu prípadu sa vyjadril, že vzhľadom na to, že členský štát nebol zaviazaný na legislatívne rozhodnutia, na 53 Bristish Telecom, zhrnutie, para Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-5/94 vo veci Kráľovná proti Ministerstvu poľnohospodárstva, Rybolovu a Potravy, ex parte: Hedley Lomas z 23. mája

34 závažné porušenie bude postačovať samotné porušenia práva Spoločenstva. 55 Ako príklad môže poslúžiť činnosť colných orgánov, ktoré mimo iného v colnom konani vydávajú tzv. záväzné informácie, ktorými je pre určitý tovar stanovovaná colná tarifa. Pretože stanovenie colného zaradenia pre určitý tovar je jednotné, je nevyhnutné, aby boli príslušné nariadenia obsahujúce colné predpisy Spoločenstva vykladané colnými orgánmi vo všetkých členských štátoch jednotne. Odchýlenie sa od takejto rozhodovacej praxe by nepochybne bolo pochybením, za ktoré by štát niesol zodpovednosť FAIRHURST, J.: Law of the European Union, PEARSON Longman, Essex 2006, s PETR, M.: Odpovědnost v souvislosti s porušením komunitárního práva. In: Právní rozhledy, 2006, č. 22, s

35 2.5. Rozsudok Köbler Úvod a skutkový stav Rozsudkom z 30. septembra 2003 vo veci C-224/01 Gerhard Köbler proti Rakúskej republike Súdny dvor odpovedajúc na položené prejudiciálne otázky judikoval zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva v prípade, že sa jej dopustí vnútroštátny súd rozhodujúci v poslednej inštancii. Pán Köbler, vysokoškolský profesor pôsobiaci v Innsbrucku, žaloval Rakúsku republiku za porušenie komunitárneho práva, keď mu ako vysokoškolskému profesorovi bol odmietnutý špeciálny príjem poskytovaný vysokoškolským profesorom po pätnásťročnej praxi na rakúskej univerzite. Argumentoval tým, že v Rakúsku síce pôsobil len desať rokov, ale celú požiadavku času spĺňa v prípade, ak sa vezmú do úvahy i roky takto odpracované v iných členských štátoch. 57 Pán Köbler sa dostal so svojou žalobou až pred Najvyšší správny súd (Verwaltungsgerichtshof), ktorý mu nevyhovel a následne sa domáhal náhrady škody voči Rakúskej republike na Viedenskom oblastnom občianskom súde (Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien). Vo svojej žalobe uviedol, že Najvyšší správny súd porušil priamo aplikovateľné ustanovenia komunitárneho práva. Rakúska republika trvala na tom, že Najvyšší správny súd komunitárne právo neporušil a okrem toho namietala, že nie je možnosé žiadať od štátu náhradu škody spôsobenej rozsudkom Najvyššieho správneho súdu, ktorý rozhoduje v poslednej inštancii. 58 Hneď na tomto mieste je vhodné poznamenať, že Súdny dvor popri odpovediach na prejudiciálne otázky vyhlásil, že pánom Köblerom 57 Köbler, paras Tamtiež, paras

36 napadnuté rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho správneho súdu nesplnilo podmienku očividného porušenia komunitárneho práva. Teda napriek nesmiernemu významu tohto rozsudku z hľadiska formovania princípu zodpovednosti a novému precedensu, ktorý týmto rozhodnutím založil, v spore vedenom na Viedenskom oblastnom občianskom súde, ktorý prejudiciálne otázky predkladal, pán Köbler nebol úspešný Prejudiciálne otázky Z hľadiska formovania judikatúry v otázke zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva boli najdôležitejšími prvá a druhá z piatich prejudiciálnych otázok predložených rakúskym súdom. Prvá znela, či sa predošlá judikatúra Súdneho dvora, na základe ktorej vzniká zodpovednosť štátu za konanie ktorejkoľvek jeho inštitúcie, ktorá takýmto konaním porušila komunitárne právo, vzťahuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu členského štátu, ako napríklad v tomto prípade, Najvyššieho správneho súdu. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku potom ďalej, či to, že je na právnom systéme každého členského štátu určiť, ktorý súd má právomoc súdiť spory, predmetom ktorých sú individuálne práva odvodené z komunitárneho práva, platí tiež v prípade, že tieto práva boli údajne porušené rozhodnutím najvyššieho súdu v členskom štáte. Tretia sa týkala posúdenia, či príplatok za dobu pracovného pomeru, ktorý predstavuje bonus za vernosť odporuje ustanoveniam komunitárneho práva, štvrtá či je to priamo aplikovateľné ustanovenie, ktoré vytvára jedincovi subjektívne práva a v piatej sa rakúsky súd pýtal, či je v právomoci Súdneho dvora rozhodnúť, či Najvyšší správny súd porušil svoje právomoci, alebo to musí rozhodnúť on Köbler, para

37 Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym orgánom rozhodujúcim v poslednej inštancii Komisia a viaceré členské štáty poukazovali na to, že vnútroštátne súdy rozhodujúce v poslednej inštancii by mali byť z princípu zodpovednosti vynechané, alebo ich zodpovednosť značne limitovaná, aby sa zabezpečila autoria res iudicata prekážky rozhodnutej veci, ktorá je jednou zo základných garancií stability práva. Rakúska republika napríklad tvrdila, že prehodnocovanie rozhodnutia takéhoto súdu by bolo v inkompatibilite s jeho funkciou priviesť spor do definitívneho konca. Okrem iných aj Veľká Británia argumentovala prekážkou rozhodnutej veci a pripustenie prehodnotenia rozhodnutia súdu poslednej inštancie by bolo ohrozením právnej istoty. 60 Súdny dvor sa v odpovedi na túto otázku v prvom rade odvolal na svoju predošlú judikatúru, v ktorej sa vyslovil, že princíp sa vzťahuje na ktorýkoľvek prípad porušenia komunitárneho práva členským štátom, bez ohľadu na to, ktorý jeho orgán bol za toto porušenie zodpovedný. 61 Svoju argumentáciu odvodil aj z princípu zodpovednosti ako dlhodobo platí v medzinárodnom práve, podľa ktorého štát, ktorý poruší záväzok vyplývajúci mu z medzinárodného práva, je vnímaný ako jeden celok, bez ohľadu na to, či porušenie, ktoré spôsobilo škodu, má na svedomí jeho legislatíva, justícia, či exekutíva. 62 Tento princíp musí rovnako platiť aj v komunitárnom práve. Vyvodenie zodpovednosti štátu za rozsudok v poslednej inštancii neznamená podľa Súdneho zaoberanie sa vecou, v ktorej už bolo rozhodnuté, pretože to nie je ten istý typ konania a ani sporové strany nie sú zhodné. Občan volajúci na zodpovednosť štát sa nedomáha 60 Köbler, paras Tamtiež, para Tamtiež, para