Sportinform_02_2011

Prepis

1 ŠPORTINFORM ČASOPIS PRE TELOVÝCHOVNÉ JEDNOTY, KLUBY A SPOLKY Finančne podporovaný MŠVVaŠ SR Čo nájdete v čísle? Športinform aj na ročník XXI. podporte vydávanie Športinformu v roku 2011 (2) dotácie z MŠVVaŠ SR na MTZ v roku 2010 (2) zasadanie najvyššieho orgánu športového spolku (3) daň z príjmov športových spolkov (5 15) prenájom a predaj majetku obcí a VÚC sa zdaňuje (15) príspevky od športového spolku sa nezdaňujú (16) vrátenie dane dôchodcom (17 18) zasadala VR ATJK SR (18) vyhláška o zdravotnom poistení (19 22) zúčtovanie preddavkov na zdravotné poistenie (23 25) elektronické vykazovanie preddavkov na zdravotné poistenie (25) 2 % a finančný dar, darovacia zmluva (26 27) ŠI 06/02/11

2 Objednávky a podpora Športinformu v roku 2011 Časopis Športinform sa prehupol do tretieho desaťročia svojej existencie. Za dvadsať rokov poskytol športovým spolkom stovky informatívnych a odborných metodických materiálov aj vďaka fi nančnej podpore Ministerstva školstva vedy, výskumu športu SR, darom od jeho odberateľov a obchodným partnerom, ktorí v ňom uverejňujú inzerciu. Ďakujeme. Asociácia telovýchovných jednôt a klubov SR pomáha športovým spolkom nielen tvorbou a vydávaním Športinformu. Jej činnosť spočíva aj v stovkách osobných konzultácií či v odpovediach na množstvo otázok týkajúcich sa problematiky spolkov. Plánované výdavky ATJK SR na obsahové a organizačné zabezpečenie vydávania Športinformu a ďalšie formy poradenstva v roku 2011 sú asi eur. V snahe ich znižovať, pristupujeme v tomto roku k zmenám v zasielaní tlačenej (printovej) formy Športinformu. Časopis v tlačenej (printovej) forme budeme posielať iba tým odberateľom, ktorí si ho objednali do 28. februára Kto tak neurobil, môže čítať Športinform na webstránke: Veríme, že odberatelia a čitatelia Športinformu v printovej alebo elektronickej forme prispejú na jeho tvorbu a vydávanie finančným darom v sume aspoň 10. Peňažný dar, ak ste tak zatiaľ neurobili, môžete zaslať: - poštovým peňažným poukazom, ktorý bol vložený v Športinforme č. 1/2011 alebo - prevodom na účet ATJK SR č /0200 v peňažnom ústave VÚB Bratislava Polus, variabilný symbol: Prosíme vás, aby ste v poštovom poukaze uviedli tú adresu, na ktorú je v súčasnosti Športinform zasielaný, resp. nahlásili zmenu adresy. Ak uvediete ako odosielateľa domácu adresu funkcionára, uveďte do nej aj názov TJ/ŠK či športového zväzu, spolku. Pri poukazovaní fi nančného daru prevodným príkazom do doplňujúcich údajov uveďte názov spolku (meno) odosielateľa. Dotácie z MŠVVaŠ SR na MTZ v roku 2010 Podľa webstránky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR bolo v roku 2010 predložených 244 žiadostí v celkovej sume eur na dotácie na materiálnotechnický rozvoj športu. MŠVVaŠ SR schválilo v roku 2010 na dotácie celkom eur hlavné mesto SR Bratislava: rekonštrukcia Zimného štadióna O. Nepelu mesto Stará Ľubovňa: výstavba zimného štadióna mesto Veľký Krtíš: výstavba malého zimného štadióna obec Štrba (okr. Poprad): modernizácia športového areálu FIS na Štrbskom Plese, najmä úprava skokanského mostíka, lyžiarskeho bežeckého areálu, technická a technologická vybavenosť športového areálu obec Čaňa (okr. Košice vidiek): výstavba umelej ľadovej plochy mesto Trebišov: výmena chladiarenského zariadenia na zimnom štadióne ( ) a výstavba športového areálu pri základnej škole Komenského ( ) mesto Komárno: rekonštrukcia športovej haly obec Jablonec (okr. Pezinok): rekonštrukcia futbalového štadióna mesto Giraltovce (okr. Svidník): rekonštrukcia športovej haly mesto Trenčín: rekonštrukcia fasády zimného štadióna Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode: nákup lodí pre členov Slovenského olympijského top tímu ( ), mikrobusu a lode C2 pre centrum talentovanej mládeže v Bratislave ( ) a dobudovanie Areálu Divoká voda v Čunove ( ) Slovenský zväz bobistov: oprava štvorbobu ( ) a výstavba demontovateľného suchého bobového trenažéra s prenosným skladovým priestorom na trenažérový dvojbob a štvorbob ( ) Slovenský tenisový zväz: rekonštrukcia a dostavba tenisových dvorcov TK Baník Prievidza Atletický klub Spartak Dubnica nad Váhom: úprava kladivárskeho sektoru ( ) a výroba svetelných ukazovateľov ( ) Slovenský zväz biatlonu: nákup mikrobusu na zabezpečenie prípravy A. Kuzminovej Slovenský zväz karate: nákup osobného automobilu a mikrobusu Slovenský zväz hádzanej: nákup hracích povrchov Gerflor Slovenský olympijský výbor: modernizácia a rozšírenie informačných technológií Slovakia Ski Team LOPS Bratislava: nákup mikrobusu Slovenská asociácia univerzitného športu: na návrh, vytvorenie a sprevádzkovanie informačného portálu školského športu obec Ružiná (okr. Lučenec): rekonštrukcia a dobudovanie futbalového areálu Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky: nákup lodí K1 pre Kmeťovú a Kohlovú (spracoval dľ) ŠPORTINFORM vychádza 8 až 12-krát v kalendárnom roku. Vydavateľ: Asociácia telovýchovných jednôt a klubov SR (občianske združenie), Junácka 6, Bratislava, IČO: , tel.: 02/ , 02/ , fax: 02/ , atjk@slovanet.sk, ISSN , ev. č. EV 2994/09. Predseda redakčnej rady: PaedDr. Ľubomír Dobrík, grafi cká úprava: Ratmír Mozolák, tlač: UNIPRINT s. r. o., Považská Bystrica, distribúcia: Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s. Bratislava. Nepredajné. Vydavateľ nezodpovedá za obsah inzercie. Články neprešli jazykovou úpravou. 2 ŠPORTINFORM 2/2011

3 Zasadanie najvyššieho orgánu športového spolku Telovýchovné jednoty, športové kluby či športové zväzy zriadené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov musia mať zo zákona v stanovách registrovaných Ministerstvom vnútra SR uvedené aj: - orgány združenia (spolku) napr. členská schôdza, výbor, kontrolná komisia, - spôsob ustanovovania orgánov, - určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene športového spolku. Zákon neustanovuje, aké početné majú byť orgány spolku, aké majú mať právomoci, ako často sa majú schádzať a podobne. Tieto skutočnosti by mal mať športový spolok uvedené vo svojich stanovách, prípadne vo vnútorných predpisoch. Najvyšší orgán športového spolku, ktorý má zvyčajne rozhodujúce právomoci, býva najčastejšie pomenovaný ako: členská schôdza, valné zhromaždenie, konferencia. V tomto príspevku budeme používať označenie členská schôdza. Jednou z nepísaných charakteristík občianskeho združenia (športového spolku) je, že na jeho riadení sa podieľajú všetci členovia spolku prostredníctvom volených orgánov. Konštatovania v ďalšej časti tohto príspevku sú metodickým odporúčaním. V stanovách alebo v príslušnej smernici športového spolku by malo (mohlo) byť v súvislosti s najvyšším orgánom členskou schôdzou uvedené: Periodicita zasadaní členskej schôdze. Spravidla raz za kalendárny rok, najvhodnejší termín je v období január až marec, keď sú známe výsledky hospodárenia a činnosti športového spolku za uplynulý rok. Okrem nich členská schôdza spravidla schvaľuje aj rozpočet a plán činnosti na nový kalendárny rok, môže voliť a odvolávať členov orgánov športového spolku. Stanovy by mali umožňovať aj zvolanie mimoriadnej členskej schôdze (napríklad na žiadosť aspoň 50 % členov či 50 % oddielov a odborov alebo na žiadosť kontrolnej (revíznej) komisie. Zvolanie členskej schôdze. Túto povinnosť by mal mať v stanovách uvedenú niektorý z nižších orgánov spolku napríklad výkonný výbor, správna rada. Niektoré spolky sa poisťujú a v stanovách majú ustanovené, že za určitých podmienok (napr. ak je nižší orgán nečinný) má právo zvolať členskú schôdzu kontrolná (revízna) komisia. Účastníci (delegáti) členskej schôdze. V stanovách alebo vo vnútornom predpise alebo v rokovacom poriadku by malo byť ustanovené, kto sa môže na členskej schôdzi zúčastniť s hlasovacím právom, bez hlasovacieho práva, ale i to, kto môže byť volený, kto môže predkladať návrhy, diskutovať. V tzv. malých športových spolkoch by mohli byť delegátmi všetci členovia, resp. ich zákonní zástupcovia, vo väčších sa zvykne určiť tzv. kľúč napr. počet delegátov je v pomere, ktorý zodpovedá pomeru počtu členov v jednotlivých oddieloch, odboroch športového spolku. Odporúčame, aby hlasovacie právo mali iba delegáti, ktorí dovŕšili 14. rok veku a aby volenými mohli byť iba delegáti, ktorí dovŕšili 18. rok veku. Častým problémom býva overovanie oprávnenia delegáta zúčastniť sa na členskej schôdzi. Ponúka sa jednoduché riešenie. Delegát by sa mal preukázať platným členským preukazom športového spolku alebo by mal mať uhradený členský príspevok alebo by sa mal preukázať občianskym preukazom, aby sa mohli porovnať údaje s údajmi v knihe evidencie členov spolku. Uznášaniaschopnosť členskej schôdze. Spravidla býva určená prítomnosťou viac ako 50 % pozvaných delegátov s hlasovacím právom. Voľby, schvaľovanie uznesení. Spravidla na zvolenie funkcionára, prijatie rozhodnutia či uznesenia sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny pozvaných delegátov s hlasovacím právom. Nie je vhodné, ak by stačil súhlas nadpolovičnej väčšiny delegátov prítomných na hlasovaní, lebo sa môže stať, že napríklad zo 100 pozvaných delegátov sa v sále počas hlasovania nachádza iba 15 delegátov. Pri hlasovaní o závažnejších otázkach (zmeny stanov, rozpočet, predaj či kúpa nehnuteľnosti, zánik spolku) môže byť určené, že na schválenie sa vyžaduje väčšie percento hlasov napríklad 75 %. Prax ukazuje, že je vhodné pred hlasovaním uskutočniť prezentáciu prítomných delegátov s hlasovacím právom. Právomoci členskej schôdze. Môžu byť upravené rôzne. Odporúčame, aby mala tieto rozhodujúce či výlučné právomoci: - schvaľovanie stanov a ich zmien a doplnkov, vnútorných predpisov športového spolku, - schvaľovanie zániku športového spolku, - schvaľovanie zakladania iných právnických osôb, účasti v obchodných spoločnostiach, členstva spolku v iných združeniach, - schvaľovanie výročnej správy o činnosti a hospodárení spolku, - schvaľovanie plánu činnosti a rozpočtu, - schvaľovanie správy kontrolnej (revíznej) komisie (tá kontroluje hospodárenie, dodržiavanie stanov a vnútorných predpisov, upozorňuje na nedostatky orgány spolku a navrhuje opatrenia na ich nápravu), - schvaľovanie nakladania s majetkom spolku od určitej jeho ceny (napr. obstarávacej, komerčnej), - schvaľovanie štruktúry orgánov spolku a dĺžky ich volebného obdobia, - schvaľovanie organizačnej štruktúry aparátu športového spolku, - voľba a odvolávanie členov orgánov spolku vrátane predsedu (prezidenta), - meniť rozhodnutia nižších orgánov športového spolku. Program členskej schôdze - Prezentácia - Otvorenie - Voľba členov mandátovej a volebnej komisie (podáva správu o počte účastníkov (delegátov) členskej schôdze, zabezpečuje a vyhodnocuje priebeh volieb do orgánov spolku) - Voľba členov návrhovej komisie (spracováva a prednáša návrhy uznesenia) - Schválenie programu a rokovacieho poriadku členskej schôdze - Správa o činnosti a hospodárení športového spolku za uplynulý rok (obdobie) - Správa kontrolnej (revíznej) komisie - Diskusia - Voľby členov orgánov športového spolku - Návrh plánu činnosti a rozpočtu na kalendárny rok - Diskusia - Rôzne - Správa mandátovej a volebnej komisie - Správa návrhovej komisie - Záver Z rokovania členskej schôdze odporúčame urobiť kompletný záznam (audionahrávku či videonahrávku) alebo zápisnicu. Uznesenie by malo byť v písomnej forme s uvedením dátumu a miesta konania členskej schôdze a podpísané predsedom návrhovej komisie. (dľ) 2/2011 ŠPORTINFORM 3

4 ŠI 05/01/11

5 Daň z príjmov priznať a zaplatiť do 31. marca 2011 Úvod Tento článok sa vzťahuje najmä na športové spolky (telovýchovné jednoty, športové kluby, športové zväzy...), ktoré sú zriadené (založené) podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Všetky sú povinné dodržiavať zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje aj povinnosť predkladať daňové priznania a zaplatiť daň. Výklad či komentár k zákonu, ktorý je v tomto Športinforme alebo v iných článkoch, brožúrkach, príručkách nie je právne záväzný, aj keby ho poskytol sám minister financií či šéf daňového riaditeľstva! Ak to napíšeme zjednodušene: pravdu má daňový úrad a konečnú súd. Podrobný komentár k zákonu č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (v texte budeme používať pre tento zákon aj skratku ZDP ) by zabral niekoľko desiatok strán, preto upozorňujeme iba na najzákladnejšie skutočnosti týkajúce sa športových spolkov. Športový spolok sa môže pri vyplňovaní daňového priznania poradiť s miestne príslušným daňovým úradom (správcom dane) alebo s pracoviskami Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (DR SR) v krajských mestách, ale aj s odborom služieb pre verejnosť DR SR, Banská Bystrica, Nová ulica 13, Taktiež môže využiť služby daňových poradcov. Proti postupom a rozhodnutiam daňového úradu (správcu dane) môže športový spolok podať námietku, reklamáciu, odvolanie (podrobnejšie v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov... v znení neskorších predpisov). Ktorý športový spolok podáva a kedy, resp. nepodáva daňové priznanie Športové spolky založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov podľa 41 ZDP nemusia podať daňové priznanie za rok 2010, ak mali iba príjmy, a) ktoré nie sú predmetom dane podľa 12 ods. 7 ZDP, napríklad - príjmy podľa 50 ZDP (t. j. z 2 % zaplatenej dane); - príjmy získané darovaním alebo dedením (aj závetom); - podiel na zisku (dividenda), vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku alebo podiel na výsledku podnikania (športový spolok môže byť akcionárom alebo spoločníkom obchodnej spoločnosti); - príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie; b) z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ZDP. Ide o tieto príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky - úrok, výhra alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov; - výnos z podielových listov, výnos z vkladových certifi kátov, depozitných certifi kátov a z vkladových listov; Poznámka: vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, ak je vybraná platiteľom dane (napr. bankou) za športový spolok, ktorý je založený alebo zriadený podľa zákona č. 83/1990 Zb. c) ktoré sú oslobodené od dane podľa 13 ods. 2 písm. b) ZDP - prijaté členské príspevky podľa stanov športového spolku. Občianskym združeniam, u ktorých je zdaňovacím obdobím kalendárny rok (takmer všetky športové spolky) a ktoré mali v roku 2010 aspoň jeden druh príjmu, ktorý nemožno zaradiť medzi príjmy uvedené v predchádzajúcom odseku pod písmenami a) až c), vzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb miestne príslušnému správcovi dane (daňovému úradu podľa sídla spolku) najneskôr do 31. marca 2011 (štvrtok) a zároveň aj daň zaplatiť ( 49 ZDP). Daňové priznanie sa podáva na tlačive vydané MF SR v opatrení č. MF/024134/ , ktorého súčasťou je potvrdenie o podaní daňového priznania a poučenie na vyplnenie daňového priznania. Tlačivá daňových priznaní sú dostupné na všetkých daňových úradoch aj na internetovej stránke Daňového riaditeľstva SR ( Daňové tlačivá). Ak je u športového spolku zdaňovacím obdobím hospodársky rok, daňové priznanie musí podať do troch kalendárnych mesiacov po jeho uplynutí a zároveň daň zaplatiť ( 49 ZDP). Športovému spolku na základe oznámenia, ktoré podal príslušnému správcovi dane do (alebo do termínu na podanie priznania v prípade, že jeho zdaňovacím obdobím je hospodársky rok), sa lehota na podanie daňového priznania predĺžuje najviac o tri celé kalendárne mesiace a v prípade, že mal príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov / 49 ods. 3. písm. a), b) ZDP/. Športové spolky, ktoré vznikli počas roka 2010 podávajú daňové priznanie za obdobie odo dňa svojho vzniku do Na žiadosť daňového subjektu môže daňový úrad povoliť odklad platenia dane, alebo platenie dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie dane spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Súčasťou žiadosti daňového subjektu je analýza svojej fi nančnej a ekonomickej situácie. Žiadosť podlieha správnemu poplatku. Podmienky, za ktorých môže daňový úrad povoliť odklad platenia dane alebo jej platenie v splátkach sú uvedené v 59 zákona o správe daní. Tlačivo na oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania a tlačivo na odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach neexistuje. Príslušný daňový úrad poskytne vzor, aké údaje by malo oznámenie, resp. žiadosť obsahovať. Športový spolok musí podať daňové priznanie aj vtedy, ak ho k tomu vyzve správca dane. Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňovník podať opravné daňové priznanie, v ktorom vyznačí, že ide o opravné daňové priznanie. V tomto prípade sa na predchádzajúce daňové priznanie neprihliada. Ak daňovník zistí, že jeho daň má byť vyššia, ako bola ním priznaná alebo správcom dane vyrubená, je povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca po tomto zistení dodatočné priznanie, kedy sa toto tlačivo označí v záhlaví ako dodatočné daňové priznanie. V II. časti, v oddiele Dodatočné daňové priznanie uvedie deň, kedy došlo k zisteniu skutočnosti, ktorá zakladá povinnosť podať dodatočné priznanie. pokračovanie na str. 6 2/2011 ŠPORTINFORM 5

6 Daň z príjmov priznať a zaplatiť do 31. marca 2011 pokračovanie zo str. 5 Prílohy k daňovému priznaniu Športový spolok je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku ( 49 ods. 9 ZDP). Na účely podania daňového priznania je športový spolok povinný zostaviť účtovnú závierku podľa podľa 17 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a predložiť ju správcovi dane v termíne na podanie daňového priznania ( 49 ods. 11 ZDP). Samozrejme, že najlepšie bude, keď ju priloží k daňovému priznaniu. Účtovnú závierku športových spolkov založených podľa zákona č. 83/1990 Zb. a účtujúcich v podvojnom účtovníctve tvoria: - Súvaha (Súvaha Úč NUJ 1 01) - Výkaz ziskov a strát (Výsledovka Úč NUJ 2 01) - Poznámky k účtovným výkazom k Účtovnú závierku športových spolkov založených podľa zákona č. 83/1990 Zb. a učtujúcich v jednoduchom účtovníctve tvoria: - Výkaz o príjmoch a výdavkoch (Výkaz NO Uč. 1 01) - Výkaz o majetku a záväzkoch (Výkaz NO Uč. 2 01). Vzory výkazov a súvahy s vysvetlivkami, ale aj to, čo majú obsahovať poznámky nájdete v Športinforme extra Možno povedať, že prakticky každý športový spolok musí podať daňové priznanie, pretože má príjmy, ktoré sú predmetom dane napríklad: dotácie od obce, príjmy zo vstupného, predaja športovca, z predaja občerstvenia. UPOZORNENIE: športový spolok zriadený podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a účtujúci v podvojnom účtovníctve, ktorý nemusí zo zákona podať daňové priznanie, je napriek tomu povinný zaslať príslušnému daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania účtovnú závierku. Uvedené neplatí pre spolky účtujúce v jednoduchom účtovníctve. Predmet dane ( 12 ods. 2 ZDP) Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (aj športové spolky založené podľa zákona č. 83/1990 Zb.) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov a) z predaja majetku (viď aj 17 ods. 16 ZDP), b) z nájomného, c) z reklám, d) z členských príspevkov ( 13 ZDP), e) z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ZDP, f) vo forme dotácií od štátu, obce, VÚC, športového zväzu, g) vo forme grantov poskytnutých podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika. Tieto príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky a aj zo zdrojov v zahraničí musí športový spolok uviesť v daňovom priznaní, hoci niektoré nemusia byť zdaňované! Podľa 2 písm. c) ZDP príjmom je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Nezdaňované príjmy V športových spolkoch založených podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov nezdaňovanými príjmami sú aj a) príjmy, ktoré nie sú predmetom dane ( 12 ods. 7 ZDP). Ide o - príjem z prijatého podielu zo zaplatenej dane na osobitné účely podľa 50 ZDP (t. j. z 2 % dane); - príjem získaný darovaním dar môže byť peňažnej i nepeňažnej povahy (napríklad: 1000 eur, súprava dresov, bezplatné poskytnutie športového areálu. Poznámka: daň z darovania je už pár rokov zrušená; - príjem získaný dedením napríklad: nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, majetkového práva závet (testament) fyzickej osoby, ktorá nechala veci a práva športovému spolku. Poznámka: daň z dedičstva je už pár rokov zrušená; - podiel na zisku (dividenda), vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku alebo podiel na výsledku podnikania; - príjmy plynúce z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjem z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie; b) príjmy, ktoré nie sú uvedené v predmete dane ( 12 ods. 2 ZDP), tzv. negatívne vymedzenie predmetu dane. Napríklad prijaté pôžičky a úvery; c) príjmy, ktoré sú predmetom dane, ale podľa 17 ods. 3 ZDP sa nezahŕňajú do základu dane. Napríklad 1. príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa 43 ods. 6 ZDP (zrážkou). Napríklad zo zdrojov na území SR plynúci úrok, výhra alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov, ďalej výnos z podielových listov, výnos z vkladových certifi kátov, depozitných certifi kátov a z vkladových listov (vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, ak je vybraná platiteľom dane (napr. bankou) za športový spolok, ktorý je založený alebo zriadený podľa zákona č. 83/1990 Zb.); 2. suma, ktorá už bola u športového spolku zdanená podľa zákona o dani z príjmov; 3. daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok, - na ktorú si športový spolok platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom o daň z pridanej hodnoty je športový spolok povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku, - ktorú je športový spolok platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku; 4. suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky; 5. dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa zákona o účtovníctve; táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa 26 ZDP a vo výške odpisu podľa 27 alebo 28 ZDP alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku; 6 ŠPORTINFORM 2/2011

7 Daň z príjmov priznať a zaplatiť do 31. marca dotácia, podpora a príspevok u daňovníka (športového spolku), ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane - postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku, - v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté; 7. príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa 19 ZDP, ktorý bol daňovník (športový spolok) povinný účtovať; d) príjmy, ktoré sú predmetom dane, ale podľa 13 ZDP sú oslobodené od dane, odrátajú sa pri výpočte základu dane znížia základ dane. Napríklad 1. príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel športový spolok vznikol, alebo ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou v jeho stanovách okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ZDP. (Poznámka Športinformu: na oslobodenie príjmov od dane je veľmi dôležité, ako má športový spolok naformulovanú vo svojich stanovách činnosť, na ktorej účel vznikol alebo ktorá je jeho základnou hlavnou činnosťou! V zákone č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov sa uvádza termín cieľ činnosti). Podľa informácie DR SR z januára 2006 sú u športového spolku založeného podľa zákona č. 83/1990 Zb. od dane oslobodené: - príjmy zo štartovného, resp. účastníckeho poplatku oprávňujúceho jednotlivcov a kolektívy (družstvá) zúčastniť sa na športovom podujatí (napríklad ŠK organizuje bežecký kros a od každého účastníka vyberie poplatok 3 ); - príjmy za účasť športovcov a kolektívov (družstiev) spolku na športových súťažiach, exhibíciách alebo iných športových podujatiach (napríklad príjem spolku vo výške 100 za účasť jeho družstva na turnaji pri príležitosti výročia založenia inej TJ); - peňažné a nepeňažné ceny, ktoré pre spolok získali jeho športovci a kolektívy (družstvá) na športových súťažiach a podujatiach; - príjmy zo vstupného na športové podujatia; - príjmy z predaja športovcov (tzv. výchovné), ktorí boli vychovaní z prostriedkov športového spolku; - príjmy z televíznych a rozhlasových prenosov zo športových podujatí; - príjmy z reklám, ale iba v prípade, že reklamná činnosť je jednou z hlavných činností spolku na zabezpečenie činnosti, za účelom ktorej vznikol. Poznámka Športinformu: športový spolok musí spĺňať ešte jednu podmienku na reklamnú činnosť nesmie mať živnostenské oprávnenie. Odporúčame, aby ste príjmy z reklám nezaraďovali medzi oslobodené príjmy zdaňujte ich! Len pár spolkov, priam záhadne a v rozpore s inými právnymi normami, má v stanovách uvedené, že reklamná činnosť je ich hlavnou činnosťou; - príjmy zo športových činností organizovaných pre verejnosť, ale iba v prípade, že ide o činnosť, na ktorej účel športový spolok vznikol, alebo ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou v jeho stanovách a spolok nemá na ňu živnostenské oprávnenie. Poznámka Športinformu: takými činnosťami u športového spolku môžu byť napríklad: prednášky kondičného trénera pre verejnosť, organizovanie letného hokejového tábora pre deti, cvičebné jednotky pre verejnosť. Príjmy z týchto činností môžu byť oslobodené od dane, ak športový spolok má v stanovách medzi svojimi cieľmi, resp. hlavnými úlohami uvedené napr. organizovanie športových a telovýchovných aktivít pre fyzické osoby (resp. pre verejnosť) alebo organizovanie športových táborov pre deti a mládež alebo vyučovanie (kurzy) základov tenisu pre fyzické osoby ; 2. príjmy z členských príspevkov podľa stanov športového spolku alebo podľa vnútorných predpisov, na ktoré sa stanovy odvolávajú; 3. dotácie, ktoré športové spolky získali od štátu, obce, VÚC, športového zväzu na svoju základnú činnosť; 4. príjmy plynúce z grantov poskytnutých športovým spolkom na ich základnú činnosť na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika. Zdaňované príjmy V spolkoch založených podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov zdaňovanými príjmami podľa 12 ods. 2 ZDP sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám a z členských príspevkov, ak nie sú uvedené v stanovách spolku alebo v jeho vnútorných predpisoch, na ktoré sa stanovy odvolávajú. Ide napríklad o tieto príjmy a) prakticky všetky príjmy z podnikateľskej (zárobkovej, hospodárskej) činnosti. Napríklad príjmy - z prevádzkovania ubytovacích a pohostinských zariadení; - z maloobchodnej činnosti; - zo športových činností (služieb) pre verejnosť (organizovanie športových kurzov, prednášok, športových táborov), za ktoré jeho účastníci platia. Poznámka: ak niektorú z uvedených športových činností má spolok uvedenú v stanovách medzi svojimi základnými úlohami (cieľmi) a nemá na ňu živnostenské oprávnenie, potom ide o nezdaňovaný príjem!; - z reklám a inzercie; - z prevádzkovania zberní (spravidla na základe mandátnych zmlúv lotérie, stávkové hry); - z prevádzkovania športových zariadení a objektov (napríklad vstupné na klzisko verejné korčuľovanie, do plaveckého bazéna, fitnescentra, sauny, ale aj úhrady od športových spolkov, firiem a podobne za prenájom či používanie športových objektov a zariadení); - z požičiavania športového náradia, náčinia, výstroja a výzbroje; - z remeselných prác a služieb (napríklad stolárske, maliarske práce, brúsenie korčúľ, oprava športového materiálu); - z dopravných služieb (napríklad preprava žiakov vlastným autobusom na školský výlet); - z dopravy osôb lyžiarskymi vlekmi; - zo vstupného na zábavy, plesy; - z tombol a žrebových vecných lotérií usporiadaných počas kultúrnych podujatí, zábav, slávností a podobne. Poznámka: športový spolok na sústavné činnosti prevádzkované samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku musí mať živnostenské pokračovanie na str. 8 2/2011 ŠPORTINFORM 7

8 Daň z príjmov priznať a zaplatiť do 31. marca 2011 pokračovanie zo str. 7 oprávnenie. To platí aj v prípade, že prenajíma nehnuteľnosti, bytové a nebytové priestory, ak popri prenájme poskytuje aj iné než základné služby spojené s prenájmom viď zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Prijmy z činností, na ktoré má športový spolok živnostenské oprávnenie, sú zdaňovanými príjmami! Na činnosť, na účel ktorej športový spolok vznikol alebo ktorá je jeho základnou činnosťou, nie je potrebné živnostenské oprávnenie. Ak by si športový spolok na takúto činnosť vybavil živnostenské oprávnenie, čo je možné, potom by príjmy z nej podliehali zdaneniu; b) príjmy z predaja majetku podľa 17 ods. 16 ZDP. Do základu dane športového spolku založeného podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje vstupnú cenu podľa 25 ZDP, ktorou bol majetok ocenený pri jeho nadobudnutí (obstarávacia cena, reprodukčná obstarávacia cena, vlastné náklady), zníženou o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch podľa 27 alebo 28 ZDP. To znamená, že sa zdaní rozdiel medzi predajnou cenou a daňovou zostatkovou cenou. Príklad podľa Pokynu DR SR. Športový klub mal v roku 2010 príjem z predaja motorovej kosačky vo výške 600. Kosačka bola nadobudnutá za 1000, v predchádzajúcich rokoch ju klub príležitostne prenajímal a k príjmu z prenájmu uplatňoval v pomernej výške aj daňové odpisy, celkom vo výške 500. Potom spolok do základu dane zahrnie daňový výdavok vo výške rozdielu medzi cenou kosačky pri nadobudnutí a uplatnenými daňovými odpismi ( = 500 ). Zdaneniu podlieha: predajná cena 600 odpisy 500 = 100. Pri predaji hmotného majetku, ktorý športový spolok nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie (t. j. rekonštrukciu a modernizáciu). Príklad podľa Pokynu DR SR. Športový klub v roku 2010 predal budovu, ktorú využíval na účely svojej základnej činnosti (neuplatňoval daňové odpisy) za Pri nadobudnutí bola budova v účtovníctve ocenená vo výške Pred predajom boli na budove vykonané stavebné úpravy charakteru technického zhodnotenia v hodnote Potom daňovým výdavkom na účely zistenia základu dane je suma, v ktorej bola budova zaevidovaná v účtovníctve klubu vrátane sumy vykonaného technického zhodnotenia, t. j Zdaneniu podlieha suma: predajná cena nadobúdacia cena a zhodnotenie = ; c) príjmy z prenájmu majetku napríklad príjmy z majetku, ktorý športový spolok zmluvne prenajal iným osobám na podnikateľské a administratívne účely, skladovanie, ale aj príjmy zo zmluvného prenájmu majetku na športové a iné účely napríklad, ak športový spolok prenajme za odplatu halu či štadión alebo ich časť inému športovému spolku, podnikateľskému subjektu na koncert hudobnej skupiny; d) príjmy z členských príspevkov, ale iba v prípade, ak nie sú ustanovené v stanovách alebo vo vnútornom predpise športového spolku, na ktorý sa stanovy odvolávajú; e) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, ktoré plynú športovému spolku, ale až po prijatí úhrady; f) nepeňažný príjem prenajímateľa (športového spolku), ktorý je vlastníkom prenajatej veci, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom - bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku, - došlo k skončeniu nájmu, ak prenajímateľ nezvýšil vstupnú cenu o hodnotu vykonaného technického zhodnotenia; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania; g) nepeňažným príjmom prenajímateľa (športového spolku), sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve. Daňové výdavky (náklady) Podľa 19 ZDP všeobecne platí - ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis (napr. zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách), preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu; - ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov (napr. daňové odpisy); - ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP sú napríklad a) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia; b) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené v rámci podnikateľských činností spolku na - bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk (napr. ochranné pracovné pomôcky, prostriedky na čistenie a dezifenkciu, nápoje), - starostlivosť o zdravie zamestnancov (napr. na pracovnú zdravotnú službu, rekondičné pobyty, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zo zákona), - vzdelávanie a rekvalifi káciu zamestnancov (napr. školenia, kurzy), - príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v Zákonníku práce (daňovo uznaná výška príspevku je najmenej vo výške 55 % ceny jedla a najviac na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného zamestnancovi pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách), - mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi (napr. odstupné); c) výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách; 8 ŠPORTINFORM 2/2011

9 Daň z príjmov priznať a zaplatiť do 31. marca 2011 d) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady bližšie viď 19 ods. 2 písm. h) ZDP; e) výdavok (náklad) vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: - k tejto pohľadávke možno tvoriť opravnú položku podľa 20 ods. 4 písm. b) alebo ods. 14 písm. b) ZDP, - menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 331,94 eura, - k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 331,94 eura; f) výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku podľa zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách. Ide napríklad o odvod z výťažku z tombol, žrebových vecných lotérií usporiadaných pri príležitosti plesov, zábav; g) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti športového spolku, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou športového spolku so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia jeho príjmov; h) výdavky na reklamné predmety súvisiace s podnikaním športového spolku, ktorých jednotková cena je 16,60 eura a viac za jeden predmet; i) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky súvisiace s podnikateľskou činnosťou športového spolku - podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu pohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, alebo - na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo - vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne; j) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( 22 až 29 ZDP); k) zostatková cena ( 25 ods. 3 ZDP) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa na predanú alebo likvidovanú časť majetku; l) zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v nižšie uvedenom písmene o); m) vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania (napr. pozemky, umelecké diela), pričom pri predaji umeleckých diel, predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty a ďalšieho majetku podľa 23 ZDP a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja; n) tvorba rezerv a opravných položiek bližšie 20 ZDP; o) škody nezavinené daňovníkom - vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku, - spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou; p) menovitá hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu z jej postúpenia bližšie 19 ods. 3 písm. h) ZDP; q) daň z nehnuteľností, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, daň z motorových vozidiel (cestná daň) a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani; r) daň z pridanej hodnoty bližšie 19 ods. 3 písm. k) ZDP; s) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov; tieto príspevky je možné uznať najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia; t) odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu; u) úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania fi nančného prenájmu; v) odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky vymoženej pohľadávky; w) úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa zákona o účtovníctve sa tieto úroky účtujú v nákladoch; x) nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie; y) výdavky (náklady), resp. ich pomerná časť, ktoré športové spolky vynaložili na svoju podnikateľskú činnosť, prenájom či predaj majetku. Napríklad výdavky vynaložené na - spotrebný materiál, - na energie, vodné, stočné, odvoz odpadu..., - tovar zahrnovaný do nákladov pri predaji, - služby, - poplatky za šírenie hudobnej produkcie, - poplatky za vedenie účtov, bankové operácie, - poštovné, - telekomunikačné poplatky, - miestne poplatky, - cestnú daň a podobne. Daňové výdavky (náklady) a) musia byť preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, b) musia byť zaúčtované v účtovníctve, c) musia vecne a časovo súvisieť so zdaňovanými príjmami. pokračovanie na str. 10 2/2011 ŠPORTINFORM 9

10 Daň z príjmov priznať a zaplatiť do 31. marca 2011 pokračovanie zo str. 9 Poznámka: Odpisy príklad z Pokynu DR SR. Telovýchovná jednota založená podľa zákona č. 83/1990 Zb. v roku 2008 obstarala starší dodávkový automobil v cene eur, ktorým prepravovala svojich členov na športové súťaže a tréningy. Automobil do konca roku 2009 využívala len v rámci svojej základnej činnosti, daňové odpisy neuplatňovala ako daňový výdavok. V roku 2010 toto vozidlo poskytovala aj na rôzne príležitosti, napr. firemné akcie, pričom príjmy z tejto činnosti podliehajú dani. Podľa prepočtu najazdených kilometrov príjmy z činností, ktoré podliehajú dani predstavujú 40 % z celkového využitia vozidla. V akej výške si TJ môže uplatniť odpisy z uvedeného vozidla v roku 2010? Pri výpočte daňových odpisov TJ vychádza z obstarávacej ceny vozidla vo výške eur. Podľa Prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov je automobil zaradený v 1. odpisovej skupine. Ďalší postup závisí od spôsobu odpisovania, ktorý si TJ zvolí, tzn. rovnomerné alebo zrýchlené odpisovanie tohto majetku. Rovnomerný odpis vypočíta podľa 27 zákona o dani z príjmov vo výške 1/4 zo vstupnej (obstarávacej) ceny v 3. roku odpisovania, v prípade zrýchleného odpisovania použije koeficient pre zrýchlené odpisovanie uvedený v 28 zákona o dani z príjmov ako v ďalších rokoch odpisovania. Pretože automobil sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, do daňových výdavkov sa zahrnie pomerná časť (40 %) z vypočítaného odpisu. TJ bude obdobne postupovať aj v nasledujúcom zdaňovacom období (4. rok odpisovania). Za zdaňovacie obdobie roka 2010 môže TJ uplatniť daňový odpis vo výške 1200 eur pri rovnomernom odpisovaní. Športový klub jednu štvrtinu (25 %) plochy svojej budovy využíva na vlastné podnikateľské činnosti a na prenájom a zvyšné 3/4 (75 %) plochy budovy na svoju hlavnú činnosť (šatne, sprchy, sklad športového materiálu, kancelária tajomníka). Celkové náklady na prevádzku budovy boli eur. Potom ŠK zaradí eur medzi daňové výdavky a eur medzi nedaňové výdavky. Ak by boli v budove meracie zariadenia, podľa ktorých sa dá presne zistiť spotreba energií, vody a podobne v častiach budovy slúžiacich na podnikanie a prenájom a v častiach budovy slúžiacich na hlavnú činnosť ŠK, potom by klub dal do uvedených výdavkov (nákladov) presné sumy. Nedaňové výdavky (náklady) V 21 ZDP je ustanovené, ktoré výdavky nie sú daňovými výdavkami (nákladmi). Športový spolok si nimi nemôže znížiť základ dane. Daňovými výdavkami nie sú: a) Výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich športový spolok účtoval, t. j. výdavky vynaložené na príjmy z činností, ktoré nie sú predmetom dane a na príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Napríklad: 1. poplatky a výdavky vynaložené na získanie podielu z 2 % zo zaplatenej dane; 2. výdavky vynaložené na získanie darov; 3. výdavky vynaložené na poskytnuté dotácie zo štátneho rozpočtu (MŠ SR, MF SR...), z rozpočtu mesta, obce, vyššieho územného celku a z iných verejných zdrojov, z rozpočtu športového zväzu, združenia...); 4. výdavky vynaložené na príjmy z grantov; 5. výdavky na činnosť, na ktorej účel športový spolok vznikol, alebo ktorá je jeho základnou (hlavnou) činnosťou vymedzenou v jeho stanovách, napríklad: - výdavky na materiálno technické zabezpečenie dresy, lopty, športové náradie, náčinie, výstroj a výzbroj, - výdavky na administratívu a organizáciu športovej, telovýchovnej a turistickej činnosti; - odmeny, prémie a cestovné náhrady vyplatené členom športového spolku za ich účasť, resp. dosiahnuté výsledky na športových, telovýchovných a turistických podujatiach, tréningoch...; - odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov športového spolku za výkon funkcie napr. odmeny pre tzv. dobrovoľných členov výboru; - odmeny a náhrady vyplatené rozhodcom, delegátom, usporiadateľom, bezpečnostnej službe, zdravotníkom na športových podujatiach; - mzdy, odmeny a poistenia zamestnancov športového spolku, ktorých práca nesúvisí s podnikateľskou činnosťou; - výdavky na prevádzku športového areálu (ihriska, haly), sociálnej (hospodárskej) budovy v prípade, ak tieto zariadenia, resp. ich časti slúžia iba na činnosť, na ktorej účel športový spolok vznikol, alebo ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou v jeho stanovách; - výdavky na dopravu, ubytovanie a stravovanie členov (športovcov, realizačných tímov) či na dopravu materiálu na športové (turistické) podujatia; - výdavky na regeneráciu a rehabilitáciu športovcov, na výživové doplnky ; - štartovné, disciplinárne, registračné a iné poplatky a pokuty, ktoré športový spolok uhrádza organizátorom športových podujatí a súťaží (napr. športovým zväzom, medzinárodnym federáciám...); - výdavky na výchovu športového dorastu (citácia z materiálu Daňového riaditeľstva SR); - výdavky na nákup hráča, ktorý bude pôsobiť v športovom spolku a tým klub prezentovať dobrou hrou (výdavky na nákup hráča s cieľom jeho ďalšieho predaja nie sú uznané za daňové výdavky) citácia z materiálu Daňového riaditeľstva SR; - výdavky na propagáciu hlavnej činnosti športového spolku a jeho podujatí. b) Výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané nie sú zaúčtované v účtovníctve, vecne a časovo nesúvisia so zdaňovanými príjmami; c) ďalšie výdavky uvedené v 21 ZDP, napríklad: 1. výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( 22 ZDP) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( 23 ZDP) napr.: pozemky, umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, hnuteľné národné kultúrne pamiatky, predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, inventúrne prebytky hmotného majetku a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii; 2. výdavky na splácanie pôžičiek; 3. úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované; 4. výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené zákonom o dani z príjmov alebo osobitnými predpismi (napr. zákon o cestovných náhradách a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi (napr. zákon o reklame); 5. výdavky na technické zhodnotenie ( 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( 29 ods. 2). Znenie 29 ods. 1: Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri 10 ŠPORTINFORM 2/2011

11 Daň z príjmov priznať a zaplatiť do 31. marca 2011 jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Znenie 29 ods. 2: Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 1 sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku ; 6. výdavky na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 16,60 eura za jeden predmet; 7. výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane; 8. zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút; 9. prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov; 10. prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd; 11. tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu; 12. manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedených škôd nezavinených daňovníkom - vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku, - spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou; 13. manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom; 14. zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v 19 ods. 3 písm. b) až d) ZDP; 15. daň podľa zákona o dani z prímov; 16. dane zaplatené za iného daňovníka; 17. daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v 19 ods. 3 písm. k) ZDP a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad; 18. tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa 20 ZDP; 19. poskytnuté dary a príspevky fyzickým alebo právnickým osobám. Poznámka: základnou činnosťou športového spolku je napríklad organizovanie športových podujatí. Výdavky na ne sú nedaňové výdavky. Ak by si na organizovanie športových podujatí spolok vybavil živnostenské oprávnenie, potom by výdavky na ne boli daňovými výdavkami, ale aj príjmy z organizovania športových podujatí by boli zdaňovanými príjmami. Základ dane ( 17) Základ dane sa zistí podľa 17 až 29 ZDP. Základom dane je rozdiel, o ktorý zdaňované príjmy prevyšujú na ne sa viažúce výdavky pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti. Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u športových spolkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u športových spolkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa vychádza z výsledku hospodárenia. Ak rozdiel medzi príjmami a výdavkami, resp. výsledok hospodárenia športového spolku zo všetkej jeho činnosti sa skončí stratou, nemusí to znamenať, že nebude platiť daň z príjmov. Športový spolok zriadený ako občianske združenie člení účtovníctvo na nezdaňovanú činnosť (činnosť, na účel ktorej vznikol alebo ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou v stanovách) a na zdaňovanú činnosť (podnikateľskú činnosť). U športového spolku zriadeného ako občianske združenie sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov, ale sa o nich účtuje, alebo ktoré do daňových výdavkov boli zahrnuté v nesprávnej výške; b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrnované do základu dane (ide o príjmy, o ktorých sa neúčtuje, ale zdaňujú sa); c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane. Podľa 30 ods. 1 ZDP od základu dane možno odpočítať daňovú stratu počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Platenie preddavkov na daň ( 42 ZDP) Športový spolok, ktorého zdaňovacie obdobie končí a u ktorého daň za rok 2010 presiahla ,96 eura, je povinný platiť počínajúc januárom 2011 mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za rok 2010, a to vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Športový spolok v tomto prípade vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania za rok 2011 (do konca marca 2012). Športový spolok, ktorého zdaňovacie obdobie končí a u ktorého daň za rok 2010 presiahla 1659,70 eura a nepresiahla ,96, platí v roku 2011 štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za rok Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Športový spolok vyrovná celoročnú daň za rok v lehote na podanie daňového priznania za rok 2011 (do konca marca 2012). Športový spolok, ktorého daň za rok 2010 nepresiahla 1659,70, neplatí počas roku 2011 preddavky. Minimálna výška dane ( 46 ZDP) Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie roka 2010 nepresiahla 16,60 eura. To neplatí, ak sa daň vyberá zrážkou podľa 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na zabezpečenie dane podľa 44 ZDP. Sadzba dane ( 15 ZDP) Sadzba dane z príjmov je 19 % zo základu dane právnických osôb zníženého o daňovú stratu. pokračovanie na str. 12 2/2011 ŠPORTINFORM 11

12 Daň z príjmov priznať a zaplatiť do 31. marca 2011 pokračovanie zo str. 11 Zaokrúhľovanie ( 47 ZDP) Základ dane sa zaokrúhľuje na eurocenty (na dve desatinné miesta) nadol (napríklad 20,1100 až 20,1199 na 20,11). Preddavky na daň sa zaokrúhľujú na eurocenty (na dve desatinné miesta) nadol (napríklad 20,1100 až 20,1199 na 20,11). Daň sa zaokrúhľuje na eurocenty (na dve desatinné miesta) nadol (napríklad 20,1100 až 20,1199 na 20,11). Suma zodpovedajúca 2 %, resp. 1,5 % zaplatenej dane ( 50) a iné prepočty sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo vo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za druhou číslicou zaokrúhľovaného čísla nasledujúcou po desatinnej čiarke, a táto druhá číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej tak, že a) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny (napríklad 50,1200 až 50,1249 zaokrúhlime na 50,12), b) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu (napríklad 50,1250 až 50,1299 zaokrúhlime na 50,13). Ako podať daňové priznanie Daňové priznanie je možné doručiť daňovému úradu osobne, poštou, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného Ministerstvom fi nancií SR. Spôsoby platenia dane Podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov daň sa platí príslušnému správcovi dane v eurách. Pri každej platbe musí byť uvedené, na ktorú daň je platba určená. Daň možno platiť a) bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet správcu dane (daňového úradu). Za deň platby sa považuje deň, kedy bola suma platby odpísaná z účtu daňovníka; b) v hotovosti poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane (daňového úradu). Za deň platby sa považuje deň, keď banka alebo pošta prijala hotovosť. Príklady na zaradenie príjmov a výdavkov Príklad na zaradenie príjmov a výdavkov do jednotlivých riadkov daňového priznania je zjednodušený, je určený pre tzv. malé športové spolky zriadené ako občianske združenia. Športový spolok mal v roku 2010 celkové príjmy: a) 300 príjem z 2 % nie je predmetom dane a zaráta sa aj do riadku 210 daňového priznania; b) 200 dary od fyzických osôb a právnických osôb nie sú predmetom dane, zarátajú sa aj do riadku 210; c) 5000 dotácia na činnosť od obce oslobodená od dane, zaráta sa aj do riadku 230; d) 3000 dotácia na činnosť od štátu (MŠ SR) oslobodená od dane, zaráta sa aj do riadku 230; e) 400 dotácia na činnosť z vyššieho územného celku oslobodená od dane, zaráta sa aj do riadku 230; f) 200 dotácia na činnosť od športového zväzu alebo iného športového spolku oslobodená od dane, zaráta sa aj do riadku 230; g) 800 vstupné na športové podujatia oslobodené od dane, zaráta sa aj do riadku 230; h) 200 členské príspevky podľa stanov alebo vnútorného predpisu či uznesenia orgánu spolku, na ktorý sa stanovy odvolávajú oslobodené od dane, zarátajú sa aj do riadku 230; i) 300 ceny za umiestnenia družstviev v športových súťažiach oslobodené od dane, zarátajú sa aj do riadku 230; j) 290 štartovné poplatky vybrané od účastníkov cestného behu, ktorý organizoval športový spolok oslobodené od dane, zarátajú sa aj do riadku 230; k) 800 výchovné, odstupné za športovca ( predaj športovca) oslobodené od dane, zaráta sa aj do riadku 230; l) 200 vstupné na prednášku člena (trénera) športového spolku pre verejnosť o cvičeniach na zvýšenie kondície oslobodené od dane, zaráta sa aj do riadku 230. Upozornenie: podľa niektorých odborníkov sú u športového spolku od dane oslobodené tieto príjmy iba v prípade, že športový spolok má takúto činnosť uvedenú vo svojich stanovách medzi hlavnými úlohami; m) 300 poplatky od účastníkov letného futbalového tábora detí oslobodené od dane, zarátajú sa aj do riadku 230. Poznámka: platí rovnaké upozornenie ako v predchádzajúcom bode pod písmenom l); n) 10 úroky z bežného účtu do základu dane sa nezahrnujú (daň sa z nich vyberá zrážkou a tým je vysporiadaná); uvedú sa aj v riadku 240; o) 700 príjem z predaja kosačky zdaňovaný príjem; p) 1000 príjem z reklamy zdaňovaný príjem; q) príjem z nájomného zdaňovaný príjem. Napríklad prenájom skladových, administratívnych a obchodných priestorov pre inú firmu; r) 7000 príjmy z ostatného podnikania zdaňované príjmy. Napríklad: poskytovanie športového areálu právnickým osobám a fyzickým osobám za odplatu, vstupné na verejné korčuľovanie, bufetový predaj, vstupné na zábavu (ples), autobusová preprava za odplatu, napr. školské výlety preprava športovcov iných spolkov. Športový spolok mal v roku 2010 celkové výdavky: a) 300 prevádzkové výdavky sekretariátu na administratívne a organizačné zabezpečenie športovej činnosti nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 daňového priznania a 13. riadku III. časti/a; b) 300 poplatky športovým zväzom a iným organizátorom za účasť družstiev a jednotlivcov v súťažiach nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; c) 200 poplatky zväzom za prestupy športovcov, pokuty za disciplinárne tresty a podobne nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; d) 700 výdavky za výchovu športovca, ktorý prestúpil do športového spolku ( kúpa športovca) nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; e) 2500 výdavky alebo pomerná časť výdavkov (napríklad podľa času) na prevádzku športového areálu využívaného na vlastnú športovú činnosť, teda v čase, keď nebol poskytnutý za odplatu iným právnickým a fyzickým osobám nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; f) 1500 výdavky alebo pomerná časť výdavkov (napr. podľa plochy) na prevádzku a údržbu tých častí sociálnej a hospodárskej budovy alebo športoviska, ktoré neboli prenajímané 12 ŠPORTINFORM 2/2011

13 Daň z príjmov priznať a zaplatiť do 31. marca 2011 za odplatu a neslúžili na podnikateľské aktivity nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; g) 3000 výdavky na účasť na športových súťažiach (doprava aj vlastným autobusom, občerstvenie, stravovanie, ubytovanie ) nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; h) 500 príspevky a podpory vyplatené členom športového spolku nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; i) 1000 odmeny a náhrady vyplatené rozhodcom, delegátom nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; j) 1000 odmeny zamestnancov športového spolku, aj na dohodu o vykonaní práce, ktorí pracovali v činnostiach nesúvisiacimi s príjmami z podnikania (napr. vodič autobusu, ktorý prepravoval športovcov na súťaže, usporiadatelia) nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; k) 200 odmeny členom výboru nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; l) 1000 výdavky na nákup, opravu, pranie športového materiálu a pod., ktorý slúži členom nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; m) 600 výdavky na nákup benzínu, oleja a pod. do kosačky, člnov nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; n) 1500 úhrada za používanie mestskej športovej haly nedaňový výdavok, zaráta sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; o) 1000 výdavky na prevádzku osobného automobilu pri cestách súvisiacich so športovou činnosťou nedaňové výdavky, zarátajú sa aj do riadku 130 a 3. riadku III. časti/a; p) 100 dar poskytnutý inému športovému spolku nedaňový výdavok, zaráta sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a; q) 200 odpisy z predanej kosačky daňové výdavky; r) 100 výdavky na reklamu daňové výdavky; s) 5000 výdavky súvisiace s prenájom skladových, administratívnych a obchodných priestorov pre inú fi rmu daňové výdavky; t) 4700 výdavky vynaložené na ostatné podnikanie daňové výdavky. Napríklad: prevádzka bufetu, organizácia plesu (zábavy), prevádzka autobusu, ale iba tá časť výdavkov, ktorá súvisela s prepravou za odplatu (pomerná časť výdavkov na technickú kontrolu, na pohonné látky, diaľničnú známku, cestnú daň ), mzdy, odvody, cestovné náhrady, príspevky na stravu, odmeny zamestnancov (aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), ktorí pracovali v podnikateľských činnostiach športového spolku predavač, šofér, skladník, prevádzka časti hospodárskej a sociálnej budovy, pomerná časť výdavkov na úpravu ľadovej plochy na verejné korčuľovanie zaplatené poistné (alebo jeho pomerná časť) majetku, ktorý športový spolok využíval na podnikateľské činnosti, poplatky spojené s vedením účtu; u) 1700 súčet štvrťročných preddavkov na daň z príjmov, ktoré športový spolok uhradil, pretože za zdaňovacie obdobie roka 2009 vykázal daň vyššiu ako 1659,70 nedaňový výdavok, zaráta sa aj do riadku 130 a 13. riadku III. časti/a. Základné výpočty Hospodársky výsledok z úhrnu zdaňovanej a nezdaňovanej činnosti športového spolku v našom príklade pred zdanením je zisk 5600 (všetky príjmy mínus všetky výdavky: ) uvedie sa v riadku 100 daňového priznania. Výpočet dane, ktorú má športový spolok zaplatiť: a) Z celkových príjmov odrátame , t. j. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Ide najmä o príjmy z hlavnej činnosti, z 2 %, darov, dotácií. (Alebo z celkových príjmov vyberieme a sčítame iba tie, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane. V našom prípade z predaja kosačky, reklamy, nájomného a z podnikania). Do základu dane zahrnieme príjmy vo výške b) Z celkových výdavkov odrátame , t. j. výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami. Ide o tie, ktoré boli vynaložené najmä na základnú činnosť športového spolku, ale aj o zaplatené štvťročné preddavky. (Alebo z celkových výdavkov vyberieme tie, ktoré náš športový spolok vynaložil na odpisy, na reklamu, prenájom a podnikateľské činnosti). Do základu dane zahrnieme výdavky vo výške c) Základ dane: ( ). d) Daň z príjmov: 2033 (19 % z ). e) Daň na úhradu: 333 ( ) - boli uhradené štvrťročné preddavky na daň v celkovej sume 1700 ). Vyplnenie daňového priznania Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (aj športové spolky založené podľa zákona č. 83/1990 Zb.) sú v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby určené predovšetkým nasledujúce riadky: r. 100, r. 130, r. 210, r. 220, r. 230 a r V daňovom priznaní sa číselné údaje vyplňujú so zarovnávaním vpravo, ostatné údaje sa píšu zľava. Nevyplnené riadky sa ponechajú prázdne, neprečiarkujú sa. Záhlavie 01 Daňové identifikačné číslo: každý športový spolok by ho mal mať pridelené od miestne príslušného daňového úradu. 02 IČO: každý športový spolok by ho mal mať pridelené od štatistického úradu. 03 Právna forma: športový spolok zriadený podľa zákona č. 83/1990 Zb. (občianske združenie) uvedie 701. Druh daňového priznania: krížik do štvorčeka pred slovami daňové priznanie. Za zdaňovacie obdobie: od do SK NACE (klasifi kácia ekonomických činností), uvediete: (činnosť športových klubov). Športové zväzy by mali uviesť: (ostatné športové činnosti) alebo (činnosť záujmových organizácií). Odporúčame, aby si športové spolky svoj SK NACE overili aj na stránke Štatistického úradu SR: lišta na pravej strane: Produkty a odklepovať: Klasifikácie, číselníky, registre Registre Registre organizácií Vstup do Štatistického registra). Hlavná, prevažná činnosť: uvediete činnosť športových klubov. I. časť ÚDAJE O DAŇOVNÍKOVI 05 Názov: napíšte presný názov športového spolku uvedený v jeho stanovách registrovaných na Ministerstve vnútra SR. 06 až 12 tieto kolónky nie je potrebné vysvetľovať. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou nedáte krížik. Ekonomické alebo personálne prepojenie nedáte krížik. Umiestnenie stálej prevádzkarne kolónky 13 až 17 nevyplňujete. pokračovanie na str. 14 2/2011 ŠPORTINFORM 13

14 Daň z príjmov priznať a zaplatiť do 31. marca 2011 pokračovanie zo str uvediete názov banky, v ktorej má športový spolok zriadený účet a jeho číslo. II. časť VÝPOČET ZÁKLADU DANE A DANE Údaje v daňových priznaniach sa uvádzajú v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta nadol, resp. na najbližší eurocent nadol. Do daňového priznania zapisujte sumy tak, aby v nich zaberali posledné predtlačené bunky v príslušnom riadku, teda sprava, a aby medzi číslicami nebola medzera. riadok 100: účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením spolu z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti. Ide o prenos údajov z r. 1 tabuľky C1 uvedenej v III. časti daňového priznania). U športových spolkov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve ide o rozdiel príjmov a výdavkov spolu z nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti (prenos údajov z r. 1 tabuľky C2 uvedenej v III. časti daňového priznania). Pretože v našom príklade mal spolok zisk, znamienko + dáte do prvého, menšieho štvorčeka. Ak by mal stratu, vpísal by znamienko. riadky 110 a 120: nevypĺňať. riadok 130: zrátané výdavky/náklady, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa 21 zákona o dani z príjmov; odpočet výdavkov vynaložených na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane (prenos údajov z r. 13 tabuľky A uvedenej v III. časti daňového priznania). Vrátane daru, ktorý poskytol spolok. riadky 140 až 190: nevypĺňať. riadok 200: súčet riadkov 110 až 190. riadok 210: 500 zrátané príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napr. z 2 %, dary). V našom prípade sú uvedené na tomto riadku, pretože sú súčasťou účtovného výsledku hospodárenia uvedeného na r Tieto príjmy sa uvedú na r. 210, iba ak boli v súlade s platnými postupmi účtovania účtované do výnosov. riadok 220: nevypĺňať, pretože tieto príjmy sme v našom príklade uviedli na riadku 210. riadok 230: všetky príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa 13 zákona o dani z príjmov (príjmy z tzv. hlavnej činnosti, dotácie a príspevky od štátu, obce ). V našom prípade sú uvedené na tomto riadku, pretože sú súčasťou účtovného výsledku hospodárenia uvedeného na r riadok 240: 10 zrátané všetky príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 zákona o dani z príjmov (ak spolok o nich účtoval a sú súčasťou r. 100). Daňová povinnosť sa vykonaním zrážky dane považuje za splnenú, spolok si ju nemôže uplatniť ako preddavok na dani na r. 830 daňového priznania. V našom príklade ide o úrok z bežného účtu. riadky 250 až 290: nevypĺňať. riadok 300: súčet riadkov 210 až 290. riadok 310: (=základ dane: Znamienko + dáte do prvého, menšieho štvorčeka). riadky 320 a 330: nevypĺňať. riadok 400: (znamienko + dáte do prvého, menšieho štvorčeka). riadok 410: podľa nášho príkladu nevypĺňať. riadok 500: (znamienko + dáte do prvého, menšieho štvorčeka). riadok 510: 19 riadok 600: 2033 riadok 610: podľa nášho príkladu nevypĺňať. riadok 700: 2033 riadok 710: podľa nášho príkladu nevypĺňať. riadok 800: 2033 (znamienko + dáte do prvého, menšieho štvorčeka). riadok 810: 1700 súhrn zaplatených štvrťročných preddavkov na daň. riadky 820 a 830: podľa nášho príkladu nevypĺňať. riadok 840: 1700 riadok 850: 2033 riadok 900: 333 (daň na úhradu športový spolok uhradí 333, pretože jeho daň je 2033, ale 1700 zaplatil počas roka 2010 vo forme preddavkov na daň). riadok 901: nevypĺňať riadok 910: 2033 (športový spolok bude počas roku 2011 platiť štvrťročne preddavky na daň vo výške 1/4 z jeho dane za rok 2010, ktorá je 2033, pretože presiahla sumu 1659,70 ). riadky 920 až 970: nevypĺňať. III. časť Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov Športový spolok vyplní iba niektoré riadky. A Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami (k riadku 130 II. časti). riadok 13: riadok 15: ostatné riadky nevypĺňať. B Odpisy hmotného majetku riadok 1: 200 (odpisy z kosačky) ostatné riadky nevypĺňať. C1 Výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie, účtujúci v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky riadok 1: (rozdiel medzi všetkými príjmami a nákladmi) riadok 2: 5100 (rozdiel medzi príjmami a výdavkami pred zdanením z hlavnej nezdaňovanej činnosti spolku) riadok 3: (rozdiel medzi príjmami a výdavkami pred zdanením zo zdaňovanej /podnikateľskej/ činnosti spolku) riadok 4: 700 (príjem z predaja kosačky pred zdanením) riadok 5: (príjem z reklám a nájomného pred zadanením). C2 Rozdiel príjmov a výdavkov vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky riadky 1 až 5: nevypĺňať, pretože spolok v našom príklade vedie podvojné účtovnívctvo. IV. časť Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby Aj športový spolok môže určiť komu poukáže 2 %, resp. 1,5 % zo svojej zaplatenej dane. Môže ich určiť aj sám sebe, ak je registrovaný ako príjemca. Dve percentá z dane u nášho športového spolku predstavujú 40,66. ALE! Ak chce poukázať 2 %, musí navyše poskytnúť fi nančné prostriedky ako dar aspoň vo výške 0,5 % zo svojej zaplatenej dane, čo je u nášho spolku 10,165, po zaokrúhlení 10,17. Náš spolok poukázal dar inému športovému spolku v sume 100, takže túto podmienku spĺňa. Potom by vyplnil v IV. časti riadok 1: 100 riadok 2: 40,66 riadok 4: 1 (ak by určil dve percentá iba sebe, resp. iba jednému príjemcovi 2 %) nižšie uvedie podľa predtlače určenú sumu a údaje o prijímateľovi 2 %. Nezabudnite určenie 2 % potvrdiť odtlačkom pečiatky športového spolku a podpisom jej štatutára (aj v prípade, že spolok určí 2 % sám sebe!) 14 ŠPORTINFORM 2/2011

15 Daň z príjmov priznať a zaplatiť do 31. marca 2011 Ak by spolok neposkytol fi nančné prostriedky ako dar aspoň vo výške 0,5 % zo svojej zaplatenej dane, potom môže určiť najviac 1,5 % zo zaplatenej dane a vyplní riadok 3 a 4. Podrobnejšie o určovaní 2 %, resp. 1,5 % viď článok v Športinforme č. 1/2011. V. časť Miesto na osobitné záznamy daňovníka Náš športový spolok tu môže uviesť výpočet štvrťročných preddavkov na daň, ktoré bude platiť v roku Daň za rok 2010 má 2033, štvrťročný preddavok bude: 2033 : 4 = 508,25. Osoba oprávnená na podanie daňového priznania za právnickú osobu: môže ňou byť štatutár športového spolku (napr. riaditeľ, predseda, podpredseda) alebo iná fyzická osoba (napr. ekonóm, účtovník spolku či daňový poradca), ktorú na to splnomocnil športový spolok uznesením svojho orgánu. Počet príloh: u spolkov účtujúcich v podvojnom účtovníctve ich bude minimálne 6 (2x Súvaha, 2x Výkaz ziskov a strát, 2x Poznámky k ), u spolkov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve budú minimálne 2 (Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch). Odtlačok pečiatky daňovníka a podpis štatutárneho orgánu daňovníka : štatutárny orgán športového spolku je ustanovený v jeho stanovách. Spravidla je ním predseda, prezident, podpredseda, výkonný tajomník, manažér VI. ČASŤ ŽIADOSŤ O VRÁTENIE DAŇOVÉHO PREPLATKU Vyplní športový spolok, ktorý počas roka 2010 odviedol na preddavkoch viac ako je jeho skutočne vypočítaná daň. (dľ, ms, ľm) Príjem z prenájmu a predaja majetku obce a VÚC sa zdaňuje Zákonom č. 548/2010 Z.z. bol s účinnosťou od 1. januára 2011 novelizovaný zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Do boli podľa 13 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane príjmy obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku. Prijatá novela toto oslobodenie od zrušila. Nové znenie 13 ods. 1 písm. b) od : Od dane sú oslobodené príjmy rozpočtových organizácií z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa (poznámka Športinformu: napr. rozpočtové organizácie zriadené štátom ministerstvami) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa 43 a okrem príjmov z prenájmu a z predaja majetku zahrnutého v rozpočte zriaďovateľa, ak zriaďovateľom tejto rozpočtovej organizácie je obec alebo vyšší územný celok. V dôvodovej správe k novele je uvedené: Úpravou dochádza k zrušeniu oslobodenia príjmov z prenájmu a predaja majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj rozpočtových organizácií, ktorých zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok. Zjednocuje sa tak spôsob zdaňovania príjmov z prenájmu a predaja majetku u všetkých daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania. Pod prenájom a predajom majetku obcí a VÚC sa rozumie aj prenájom či predaj telocviční, športových hál, bazénov, ihrísk či iných športových objektov a zariadení. Je len na obciach či a za akých podmienok budú prenajímať športový majetok telovýchovným jednotám a športovým spolkom, resp. aké daňové výdavky vynaložia na tento majetok, aby čím najviac znížili základ dane a následne aj daň. (dľ) ŠI 04/01/11 2/2011 ŠPORTINFORM 15

16 Príspevky od športového spolku sa nezdaňujú Športové spolky vyplácajú fyzickým osobám rôzne príjmy vo forme náhrad, príspevkov a podobne v peňažnej i nepeňažnej forme. Niektoré z nich nie sú zdaňované daňou z príjmov. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej aj ZDP ) v znení neskorších predpisov v 3 ods. 2 ustanovuje, ktoré príjmy fyzickej osoby nie sú predmetom dane (nezdaňujú sa). Je ním aj príjem získaný darovaním nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí, alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti) alebo 6 ZDP (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu). V 5 ZDP Príjmy zo závislej činnosti v ods. 5 je uvedené, že okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa 3 ods. 2 ZDP, nie je predmetom dane ani: a) Cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Na účely zákona o cestovných náhradách je zamestnancom prakticky každá fyzická osoba, ktorú športový spolok vyšle na pracovnú cestu (aj na športové podujatie). Bližšie viď Športinform č. 4/2010. Upozorňujeme, že od došlo k zmene. Vreckové poskytované pri zahraničnej pracovnej ceste už nie je oslobodené od dane! b) Nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. Predmetom dane nie je toto plnenie aj v prípade, že ho zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť. c) Náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa 145 Zákonníka práce, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov. Za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce, ak ich využíva s jeho súhlasom. Predmetom dane nie je toto plnenie aj v prípade, že ho zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť. V 9 ZDP sú uvedené príjmy fyzickej osoby oslobodené od dane. Sú nimi aj príjmy: a) Podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti) alebo 6 ZDP (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu). Príspevok v peňažnej alebo nepeňažnej forme môže poskytnúť športový spolok zriadený podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov hociktorej fyzickej osobe svojmu členovi, ale aj nečlenovi. A čo príspevok rozhodcovi za odpískané stretnutie? Neodporúčame ho. V liste, ktorý dostala ATJK SR z Daňového riaditeľstva SR v roku 2006 sa píše: Príjmy rozhodcov, ktorí vykonávajú rozhodcovskú činnosť bez živnostenského oprávnenia, predstavujú príjmy zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktoré zdaňuje platiteľ príjmu. Príjem rozhodcov nemožno zamieňať za príspevok z prostriedkov občianskeho združenia, ktorý je podľa 9 ZDP oslobodený od dane. Zákon nevyžaduje, aby bol určený účel použitia príspevku, nuž ho ani neuvádzajte vo výdavkovom alebo inom účtovnom doklade. Športovým spolkom odporúčame, aby v uznesení ich príslušného orgánu bolo uvedené meno a priezvisko (aj predchádzajúce) príjemcu príspevku, adresa jeho trvalého pobytu, rodné číslo a výška schváleného príspevku. Samozrejme, že v súvislosti s výplatou alebo poukázaním príspevku musí športový spolok vyhotoviť aj potrebné účtovné doklady. Z poskytnutého príspevku spolok a ani jeho príjemca neodvádza odvody na sociálne a zdravotné poistenie. b) Prijaté ceny alebo výhry v hodnote neprevyšujúcej 165,97 eura za cenu alebo výhru; cenou alebo výhrou sa rozumie aj 1. výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania, 2. cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( 6 ZDP). Zákon necharakterizuje, o akú súťaž má ísť. Môžu byť ňou aj majstrovstvá Slovenska, ale aj športové súťaže medzi členmi športového spolku. Z ceny zo športovej súťaže spolok a ani jeho príjemca neodvádza odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Bližšie viď Športinform č. 4/2010. V 5 ods. 7 ZDP je uvedené, že okrem príjmov oslobodených od dane podľa 9 sú od dane oslobodené okrem iných aj napríklad príjmy poskytnuté ako: a) Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem. b) Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a fi nančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa Zákonníka práce, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. c) Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku. d) Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby ( 33 ZDP) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela). (dľ) 16 ŠPORTINFORM 2/2011

17 Vrátenie dane z príjmov zo závislej činnosti dôchodcom Mnohé športové spolky zamestnávali v roku 2010 poberateľov starobných alebo predčasných starobných dôchodkov (ďalej len dôchodcov ), či už v riadnom pracovnom pomere alebo na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, resp. na zmluvy podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka (príkazné alebo nepomenované zmluvy...). V závislosti od uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu a výšky zárobku dôchodcovia si môžu znížiť svoju daňovú povinnosť, prípadne vôbec neplatiť daň z príjmu, t. z., že už vybraná a odvedená daň (ktorú vybral športový spolok) alebo jej časť za rok 2010 im môže byť vrátená. Tento príspevok je o možnostiach a spôsoboch zníženia daňovej povinnosti u dôchodcov, ktorí v roku 2010 nepodnikali a okrem príjmov zo závislej činnosti nemali iné zdaniteľné príjmy. Príjmy dôchodcov zo zamestnania, bez ohľadu na to či plynú z riadneho pracovného pomeru alebo z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti), sú príjmom zo závislej činnosti podľa 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP ). Ich príjmy boli v priebehu roka zdaňované buď preddavkovo alebo zrážkou dane. Na uplatnenie spôsobu zdanenia je dôležité, či dôchodca na začiatku roka 2010 alebo pri uzatvorení pracovného vzťahu (dohody) podpísal u zamestnávateľa (športového spolku) Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa 36 ZDP (ďalej len vyhlásenie ). Ak toto vyhlásenie nepodpísal, zdanenie záviselo od výšky mesačného príjmu. Preddavok na daň Preddavok na daň vyberal zamestnávateľ (športový spolok) podľa 35 ZDP zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec a o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa 11 ods. 2 ZDP. Túto nezdaniteľnú časť si mohol uplatniť len ten zamestnanec, ktorý nebol poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku od 1. januára Podmienkou je, že podpísal u zamestnávateľa vyhlásenie. Mesačne si mohol uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane v sume 335,47. Dôchodcovia, ktorí boli na začiatku roku 2010 poberateľmi starobných a predčasných starobných dôchodkov, nemali v priebehu roka nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Až po skončení roka si môžu uplatniť nárok vo výške rozdielu medzi ročnou výškou tejto nezdaniteľnej sumy (4025,70 ) a výškou ich dôchodku. Ak bol priznaný dôchodok spätne k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, z 32 ods. 11 ZDP vyplýva povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia dôchodca uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Vypočítaný preddavok sa znižuje o daňový bonus (ak má dôchodca na jeho uplatnenie nárok t. z., že má v starostlivosti vyživované dieťa/deti). Ak je suma preddavku nižšia ako suma daňového bonusu, vyplatí rozdiel zamestnancovi zamestnávateľ. V súlade s 33 ZDP môže zamestnávateľ prihliadať na daňový bonus, ak zamestnanec u neho podpísal vyhlásenie a úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy (v roku 2010 vo výške 153,85 ). Zákon ďalšiu podmienku nestanovuje, preto aj zamestnanec poberateľ starobného alebo predčasného starobného dôchodku má nárok na uplatnenie daňového bonusu. Uplatnenie daňového bonusu je možné nielen u zamestnancov v riadnom pracovnom pomere ale aj u osôb zamestnaných na dohody mimo pracovného pomeru (ďalej len dohodárov ). Daň vyberaná zrážkou Daň vyberaná zrážkou sa do vyberala v súlade s 43 ods. 3 písm. j), ak išlo o príjem zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) až g) ZDP plynúci daňovníkovi od zamestnávateľa, ktorého úhrnná výška od jedného zamestnávateľa nepresiahla za kalendárny mesiac 165,97, a u ktorého si tento daňovník pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti neuplatňoval nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus, t. z., že u neho nepodpísal vyhlásenie. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou bol príjem znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Dohodári však žiadne poistné neplatili (i naďalej neplatia), t. z., že základom dane bola ich hrubá odmena. Zrážku dane bol povinný vykonať športový spolok pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech zamestnanca alebo dohodára. Ak vyhlásenie podpísal, aj príjem nepresahujúci 165,97 sa mal zdaniť preddavkovo. Daň vybraná zrážkou sa považovala za preddavok na daň, ktorý si daňovník môže v súlade s 43 ods. 7 ZDP odpočítať od výslednej ročnej daňovej povinnosti v daňovom priznaní za rok 2010 alebo v ročnom zúčtovaní preddavkov. Ak daňovník túto možnosť nevyužije, považuje sa daňová povinnosť z týchto príjmov vykonaním zrážky za vyrovnanú. Poznamenávame, že s účinnosťou od bola daň z príjmov zo závislej činnosti vyberaná zrážkou ( 43 ods. 3 písm. j) zrušená. Z uvedeného vyplýva, že daň z príjmov zo závislej činnosti sa po skončení roka vyrovná buď ročným zúčtovaním preddavkov u športového spolku, ktorý je jeho posledným zamestnávateľom alebo v podanom daňovom priznaní. Ak zamestnanec alebo dohodár nemal okrem príjmov zo závislej činnosti žiadne iné príjmy, pri podaní daňového priznania použije tlačivo typu A. Vrátenie preddavkovej dane alebo dane vybranej zrážkou dôchodcovi za rok 2010 sa môže vykonať nasledujúcimi spôsobmi: a) uplatnením nezdaniteľných častí základu dane a daňového bonusu v rozsahu povolenom zákonom na konci zdaňovacieho obdobia, alebo b) uplatnením ustanovenia 46 zákona o dani z príjmov o minimálnej dani. Uplatnenie nezdaniteľných častí a daňového bonusu O vykonanie ročného zúčtovania môže v súlade s 38 ods. 1 ZDP požiadať zamestnanec, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti z územia SR alebo zamestnanec, ktorý okrem príjmov zo závislej činnosti poberal aj iné zdaniteľné príjmy, z ktorých sa daň vybrala zrážkou a rozhodol sa tieto príjmy neuvádzať v daňovom priznaní. Pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní si môže dôchodca uplatniť tieto nezdaniteľné časti základu dane pokračovanie na str. 18 2/2011 ŠPORTINFORM 17

18 Vrátenie dane z príjmov zo závislej činnosti dôchodcom pokračovanie zo str na seba čiže na daňovníka; Dodatočne možno v súlade s 11 ods. 7 ZDP uplatniť rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu (4025,70 ) a ročnou výškou dôchodku. - na manželku (manžela); Dôchodca má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) za rovnakých podmienok ako ostatní daňovníci. - na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie, poistné na životné poistenie; Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť zamestnanec dôchodca za rovnakých podmienok ako ostatní daňovníci vo výške maximálne 398,33. Ďalej si môže dôchodca dodatočne uplatniť daňový bonus v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania u zamestnávateľa alebo v podanom daňovom priznaní: - Ak má vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti a manžel (manželka) tohto dieťaťa nedosiahne za rok 2010 príjmy presahujúce sumu 4025,70. - Ak má vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, na ktoré si v priebehu roka uplatňoval daňový bonus, ale v niektorých mesiacoch nedosiahol príjem vo výške polovice minimálnej mzdy a zamestnávateľ mu daňový bonus nepriznal, neuplatnenú výšku daňového bonusu si uplatní po skončení roka, ak dosiahne za rok 2010 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 1846,20 (6 násobok minimálnej mzdy). - Ak si zamestnanec neuplatňoval v priebehu roka daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa a jeho príjmy v zdaňovacom období podľa 5 ZDP dosiahli aspoň 1846,20. V ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní si môže uplatniť daňový bonus v celoročnej výške. Uplatnenie minimálnej výšky dane Podľa 46 ZDP daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 16,60 alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa 11 ods. 2 písm. a) /aj v r sa uplatní suma vypočítaná podľa 52g ods. 1 písm. a)/. To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa 33, alebo ak sa daň vyberá podľa 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa 44. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v 11 ods. 7 daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie úhrn jeho zdaniteľných príjmov, okrem príjmov z ktorých bola daň vybraná zrážkou a pri ktorých nepoužil postup podľa 43 ods. 7, nepresiahne 50 % sumy podľa 11 ods. 2 písm. a).... Táto suma za rok 2010 (tak isto ako za rok 2009) je 2012,85. Preložené do zrozumiteľnejšieho textu - z uvedeného vyplýva, že ak mal dôchodca v priebehu roka 2010 príjmy zdanené preddavkovo alebo zrážkou a úhrn zdaniteľných príjmov (okrem príjmov zdanených zrážkou, ktoré sa rozhodol považovať zrazením dane za daňovo vyrovnané, napr. úroky z vkladov na vkladných knižkách, výnos z podielových listov, autorské odmeny za príspevky do novín a časopisov, dávka z doplnkového dôchodkového poistenia...), nepresiahne v roku 2010 sumu 2012,85, môže mu byť vrátený zrazený preddavok na daň alebo daň vykonaná zrážkou (tá sa bude v takom prípade považovať za preddavok). Uvedené ustanovenie 46 ZDP môžu využiť aj dôchodcovia, ktorí v športovom spolku vykonávali v priebehu roka 2010 práce na základe príkazných alebo nepomenovaných zmlúv podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka a príjmy z nich mali znaky príjmov zo závislej činnosti športový spolok z nich zrážal a odvádzal daň. Ako sme už uviedli vyššie, dôchodca má dve možnosti, ako môže požiadať o vrátenie dane. Požiada športový spolok o ročné zúčtovanie preddavkov, do ktorého sa zahŕňajú aj príjmy zdanené zrážkou alebo podá daňové priznanie typu A, pričom výsledok bude pri oboch postupoch rovnaký. Ak mal dôchodca okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné príjmy (napr. z predaja cenných papierov, predaja nehnuteľných vecí alebo príležitostné príjmy presahujúce 925,95, atď), podáva daňové priznanie typu B. Pre úplnosť poznamenávame, že ak dôchodca nechce mať žiadne starosti s vybavovaním ročného zúčtovania u zamestnávateľa alebo s podávaním daňového priznania, a v roku 2010 mal len príjmy zo závislej činnosti a výška príjmov zdanených preddavkovo alebo zrážkou dane nepresiahne sumu 2012,85, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie ani vtedy, ak nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Bola by to však jeho škoda, pretože zaplatená daň sa mu nevráti. (ms) Zasadala Výkonná rada ATJK SR Zasadnutie Výkonnej rady Asociácie telovýchovných jednôt a klubov Slovenskej republiky (VR ATJK SR) dňa 26. januára 2011 viedol jej prezident Pavol Jurčík. VR ATJK SR zobrala na vedomie a) informáciu Pavla Valenta o liste Revíznej komisie SZTK kritizujúcej niektoré rozhodnutia orgánov a štatutárnych zástupcov SZTK v nakladaní s majetkom SZTK; b) informáciu, že v novembri 2010 bola podpísaná Deklarácie medzi Slovenským olympijským výborom a ATJK SR o porozumení a spolupráci pri rozvíjaní športu na Slovensku; c) informáciu o fi nančnej situácii ATJK SR a jej súčasnej činnosti; d) predbežný návrh rozpočtu ATJK SR na rok 2011; e) návrh zmluvy o súčinnosti medzi ATJK SR a 1. Slovenským neziskovým servisným centrom (1. SNSC). VR ATJK SR poverila Pavla Jurčíka, aby vo februári 2011 rokoval s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska o novej dohode o spolupráci s ATJK SR na roky VR ATJK SR schválila žiadosť ATJK SR o poskytnutie dotácie z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR rok 2011 vo výške eur na vydávanie časopisu Športinform, informačné a odborno-metodické služby pre športové spolky. VR ATJK SR súhlasila s návrhom 1. SNSC o podmienkach predplatného na využívanie Centrálneho portálu pre neziskový sektor členmi ATJK SR. (dľ) 18 ŠPORTINFORM 2/2011

19 Vyhláška o ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie Ročné zúčtovanie preddavkov zdravotného poistenia za rok 2010 sa riadi vyhláškou MZ SR č. 239/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov k zákonu č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení Vyhláška č. 239/2006 Z.z. bola naposledy novelizovaná vyhláškou MZ SR č. 10/2011 Z.z. Uverejňnujeme výber z aktuálneho úplného znenia vyhlášky č. 239/2006 Z.z.. Posledné zmeny a doplnky uvádzame tučným písmom, poznámky Športinformu kurzívou. Nové sú tlačivá a číselné údaje na spracovávanie ročného zúčtovania. Vyhláška má 21 príloh vzory tlačív s vysvetlivkami z dôvodu veľkého rozsahu neuverejňujeme. Sú k dispozícii v zdravotných poisťovniach a na internete (napr. Tlačivá z minulého roku nepoužívajte. Kto a aké tlačivo bude potrebovať vyplýva z vyhlášky. V príspevku na strane sú ďalšie informácie k ročnému zúčtovaniu. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 239/2006 Z.z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie v znení vyhlášok č. 177/2007 Z.z., č. 161/2008 Z.z., č. 169/2009 Z.z., č. 13/2010 Z.z. a č. 10/2011 Z.z. (výber) Ministerstvo zdravotnictva SR podľa 19 ods. 21 a 20 ods. 4 zakona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ) po dohode s Ministerstvom fi nancií SR ustanovuje: 1 Podrobnosti o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie (vynechávame týkajú sa základných údajov, ktoré sa vpisujú do tlačív a vyplývajú priamo z ich predtlače) Tlačivá ročného zúčtovania poistného 2 (1) V prílohe č. 1 je uvedený vzor tlačiva ročného zúčtovania poistného (typ A) pre poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za zamestnanca iba u jedného zamestnávateľa a v rozhodujúcom období a) nepovažoval sa za samostatne zárobkovo činnú osobu, b) nepovažoval sa za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona /poznámka: 11 ods. 2 zákona sa vzťahuje na tzv. samoplatiteľa, t. j. osobu, ktorá nebola zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len SZČO ) ani osobou, za ktorú platil poistné štát/, c) nemal príjmy podľa 13 ods. 5 zákona /poznámka: za príjmy podľa 13 ods. 5 sa považujú príjmy zamestnanca, ktorý nie je SZČO, ale má iné príjmy podľa 6 ZDP podliehajúce dani z príjmov okrem vyňatých príjmov (príklady takýchto príjmov sú uvedené v príspevku na strane), pričom vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške podielu základu dane (po odpočítaní vyňatých príjmov) nezníženého o zdravotné poistenie a koeficientu 2,14/, d) v čase, keď sa považoval za zamestnanca, nedošlo k zmene sadzby poistného podľa 12 ods. 1 písm. a) zákona a (poznámka: k zmene sadzby dochádza z titulu invalidity alebo zdravotného postihnutia), e) v čase, keď sa považoval za osobu podľa 11 ods. 8 písm. a) až h), j, o), p) a u) zákona, sa súčasne považoval za zamestnanca alebo /poznámka: v 11 ods. 8 sú uvedené fyzické osoby, za ktoré platí poistné štát, napríklad: nezaopatrené dieťa (aj študent denného štúdia VŠ), poberateľ starobného, predčasného alebo výsluhového dôchodku, poberateľ rodičovského príspevku, osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek, ale nevznikol jej nárok na dôchodok, invalidná osoba, ktorej nevznikol nárok na invalidný dôchodok, zahraničný študent, osoba, ktorá sa celodenne a riadne stará o dieťa do 6 rokov, osoba, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi, evidovaný uchádzač o zamestnanie, študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia/, f) v čase, keď sa považoval za osobu podľa 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) zákona a nepovažoval sa za zamestnanca, splnil podmienku uvedenú v 11 ods. 10 zákona /poznámky: v 11 ods. 8 sú uvedené fyzické osoby, za ktoré platí poistné štát, napríklad: nezaopatrené dieťa (aj študent denného štúdia VŠ), poberateľ starobného, predčasného alebo výsluhového dôchodku, poberateľ rodičovského príspevku, osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek, ale nevznikol jej nárok na dôchodok, invalidná osoba, ktorej nevznikol nárok na invalidný dôchodok, zahraničný študent, osoba, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie, osoba, ktorá sa celodenne a riadne stará o dieťa do 6 rokov, manžel alebo manželka zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu v cudzine, osoba, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi, v evidencii zaradený uchádzač o zamestnanie, cudzinec zaistený na území SR. 11 ods. 10 ustanovuje, že štát je platiteľom poistného za osobu uvedenú v ods. 8 písm. a) až m), o) až r), ak súčasne nie je zamestnancom ani SZČO a ak v tomto období jej príjem, ktorý podlieha dani z príjmov ( 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z.z.) okrem vyňatých príjmov, nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa 13 ods. 9 písm. b) za každý celý kalendárny mesiac roka 2010 je to suma 206,60 ; za časť mesiaca pomerná časť tejto sumy; v úhrne za celý rok 2479,20. Za vyňaté príjmy sa považujú príjmy z prenájmov, príjmy z činnosti osobného asistenta, príjmy z dohôd o prácach mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študenta) a príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, nie však príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkou do 165,97 mesačne. Tlačivo môže podávať zamestnanec aj zamestnávateľ; športové spolky budú tlačivo za zamestnanca vypĺňať len vtedy - ak zamestnanec o ročné zúčtovanie požiadal v termíne do , - ak vymeriavací základ zamestnanca v priebehu roka kolísal a hoci aj v jednom mesiaci presiahol sumu 2169,09 alebo ak napríklad počas 11 mesiacov roka bol vymeriavací základ vyšší ako 2169,09 a v jednom mesiaci túto výšku nedosiahol. Ak mal zamestnanec počas celého roka 2010 stabilne nižšie alebo vyššie príjmy ako 2169,09, ročné zúčtovanie nepodáva. (2) V prílohe č. 2 je uvedený vzor tlačiva ročného zúčtovania poistného (typ B) pre poistenca, ktorý bol v rozhodujúcom období samostatne zárobkovo činnou osobou a v rozhodujúcom období a) nepovažoval sa za zamestnanca, b) nepovažoval sa za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona, pokračovanie na str. 20 2/2011 ŠPORTINFORM 19

20 Vyhláška o ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie pokračovanie zo str. 19 c) v čase, keď sa považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu, nedošlo k zmene sadzby poistného podľa 12 ods. 1 písm. c) zákona a d) v čase, keď sa považoval za osobu podľa 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona, sa súčasne považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu alebo e) v čase, keď sa považoval za osobu podľa 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) zákona a nepovažoval sa za samostatne zárobkovo činnú osobu, splnil podmienku uvedenú v 11 ods. 10 zákona. Poznámka: u SZČO nie je podstatné, či v roku 2010 činnosť skutočne vykonávala, ani to či, dosiahla zisk alebo zaznamenala stratu všetky SZČO sú povinné vykonať ročné zúčtovanie. (3) V prílohe č. 3 je uvedený vzor tlačiva ročného zúčtovania poistného (typ C) pre poistenca, ktorý bol v rozhodujúcom období platiteľom poistného podľa 11 ods. 2 zákona a v rozhodujúcom období a) nepovažoval sa za zamestnanca, b) nepovažoval sa za samostatne zárobkovo činnú osobu a c) v čase, keď sa považoval za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona, nedošlo k zmene sadzby poistného podľa 12 ods. 1 písm. e) zákona. Poznámka: tlačivo C sa vzťahuje na tzv. samoplatiteľa, ktorý nebol počas roka platiteľom zníženej sadzby poistného z titulu zdravotného postihnutia. (4) Vzor tlačiva ročného zúčtovania poistného (typ C) podľa odseku 3 sa používa aj pre poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za osobu podľa 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) zákona a nesplnil podmienky uvedené v 11 ods. 10 zákona a v rozhodujúcom období a) nepovažoval sa za zamestnanca, b) nepovažoval sa za samostatne zárobkovo činnú osobu a c) v čase, keď sa považoval za osobu podľa 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) zákona, nedošlo k zmene sadzby poistného podľa 12 ods. 1 písm. e) zákona. (5) V prílohe č. 4 je uvedený vzor tlačiva ročného zúčtovania poistného (typ S) pre poistenca, u ktorého v rozhodujúcom období nedošlo k zmene sadzby poistného podľa 12 ods. 1 zákona a ktorý a) v rozhodujúcom období sa nepovažoval za osobu podľa 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona alebo sa považoval za takú osobu a nesplnil podmienky uvedené v 11 ods. 9 zákona (poznámka: ak poistenec nebol poistencom štátu alebo ak aj bol poistencom štátu, ale nesplnil podmienku v 11 ods. 9, t. z., že súčet alikvotnej časti vymeriavacieho základu zamestnanca a alikvotnej časti vymeriavacieho základu SZČO pripadajúci na obdobie, keď sa považoval za poistenca štátu bol vyšší ako úhrn minimálnych základov, ktorých mesačná výška za rok 2010 je 206,60 ), b) v rozhodujúcom období úhrn jeho vymeriavacích základov podľa 13 ods. 1 až 6 zákona bol najmenej úhrn jeho minimálnych základov podľa 13 ods. 15 až 18 zákona, c) v rozhodujúcom období úhrn jeho vymeriavacích základov podľa 13 ods. 7 zákona bol najmenej úhrn jeho minimálnych základov podľa 13 ods. 9 písm. b) zákona a (poznámka: za rok 2010 je táto suma 3692,40 a viac), d) v rozhodujúcom období sa považoval 1. postupne alebo súčasne za zamestnanca u viacerých zamestnávateľov, 2. za zamestnanca, nepovažoval sa za samostatne zárobkovo činnú osobu a mal v rozhodujúcom období príjmy podľa 13 ods. 5 zákona (poznámka: ide o príjmy podľa 6 zákona o dani z príjmov okrem tzv. vyňatých príjmov t. j. okrem príjmov z prenájmov, príjmov za osobnú asistenciu a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou), 3. postupne alebo súčasne za zamestnanca alebo za samostatne zárobkovo činnú osobu, 4. postupne za zamestnanca alebo za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona, alebo 5. postupne za samostatne zárobkovo činnú osobu alebo za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona. Poznámka: tlačivo typu S je tzv. súbehové tlačivo a použije ho poistenec, ak úhrn jeho vymeriavacích základov za celý rok je 3692,40 a viac. Ak je menej ako 3692,40, použije tlačivo typu X. Tlačivo môže za zamestnanca podávať aj zamestnávateľ, ak ho o ročné zúčtovanie požiadal v termíne do a zároveň mu predložil doklady od ostatných zamestnávateľov. Zamestnanec alebo zamestnávateľ do tlačiva vloží toľko tlačív SA, koľko mal v roku 2010 zamestnávateľov. (6) Súčasťou vzoru tlačiva ročného zúčtovania poistného (typ S) podľa odseku 5 je list a) zamestnanca a zamestnávateľa (typ SA) pre poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za zamestnanca, uvedený v prílohe č. 5; pre každého zamestnávateľa sa použije samostatný list (typ SA), b) samostatne zárobkovo činnej osoby (typ SB) pre poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu, uvedený v prílohe č. 6, c) platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona (typ SC) pre poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona, uvedený v prílohe č. 7, alebo d) zamestnanca s príjmami podľa 13 ods. 5 zákona (typ SD) pre poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za zamestnanca, nepovažoval sa za samostatne zárobkovo činnú osobu a mal v rozhodujúcom období príjmy podľa 13 ods. 5 zákona, uvedený v prílohe č. 8. (7) V prílohe č. 9 je uvedený vzor tlačiva ročného zúčtovania poistného (typ X) pre poistenca, u ktorého v rozhodujúcom období došlo k zmene sadzby poistného podľa 12 ods. 1 zákona. (8) Vzor tlačiva ročného zúčtovania poistného (typ X) podľa odseku 7 sa používa aj pre poistenca, ktorý a) v rozhodujúcom období sa považoval 1. postupne alebo súčasne za zamestnanca u viacerých zamestnávateľov, 2. za zamestnanca, nepovažoval sa za samostatne zárobkovo činnú osobu a mal v rozhodujúcom období príjmy podľa 13 ods. 5 zákona (poznámka: ide o príjmy podľa 6 zákona o dani z príjmov okrem tzv. vyňatých príjmov t. j. okrem príjmov z prenájmov, príjmov za osobnú asistenciu a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou), 3. postupne alebo súčasne za zamestnanca alebo za samostatne zárobkovo činnú osobu, 4. postupne za zamestnanca alebo za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona, alebo 5. postupne za samostatne zárobkovo činnú osobu alebo za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona a 20 ŠPORTINFORM 2/2011

21 Vyhláška o ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie b) v roku 2010 sa považoval za osobu podľa 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona a splnil podmienky uvedené v 11 ods. 9 zákona. (9) Vzor tlačiva ročného zúčtovania poistného (typ X) podľa odseku 7 sa používa aj pre poistenca, ktorý a) v rozhodujúcom období sa považoval 1. postupne alebo súčasne za zamestnanca u viacerých zamestnávateľov, 2. za zamestnanca, nepovažoval sa za samostatne zárobkovo činnú osobu a mal v rozhodujúcom období príjmy podľa 13 ods. 5 zákona, 3. postupne alebo súčasne za zamestnanca alebo za samostatne zárobkovo činnú osobu, 4. postupne za zamestnanca alebo za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona, alebo 5. postupne za samostatne zárobkovo činnú osobu alebo za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona a b) v rozhodujúcom období úhrn jeho vymeriavacích základov podľa 13 ods. 1 až 6 zákona bol nižší ako úhrn jeho minimálnych základov podľa 13 ods. 15 až 18 zákona alebo c) v rozhodujúcom období úhrn jeho vymeriavacích základov podľa 13 ods. 7 zákona bol nižší ako úhrn jeho vymeriavacích základov podľa 13 ods. 9 písm. b) zákona. Poznámka: tlačivo typu X je tiež tzv. súbehové tlačivo a použije ho poistenec, ak úhrn jeho vymeriavacích základov za celý rok je menej ako 3692,40. Ak je 3692,40 a viac, použije tlačivo typu S. Tlačivo môže za zamestnanca podávať aj zamestnávateľ, ak ho o ročné zúčtovanie požiadal v termíne do a zároveň mu predložil doklady od ostatných zamestnávateľov. Zamestnanec alebo zamestnávateľ do tlačiva vloží toľko tlačív XA (viď odsek 10), koľko mal v roku 2010 zamestnávateľov. (10) Súčasťou vzoru tlačiva ročného zúčtovania poistného (typ X) podľa odseku 7 je list a) zamestnanca a zamestnávateľa (typ XA) pre poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za zamestnanca, uvedený v prílohe č. 10; pre každého zamestnávateľa sa použije samostatný list (typ XA), b) samostatne zárobkovo činnej osoby (typ XB) pre poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu, uvedený v prílohe č. 11, c) platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona (typ XC) pre poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona, uvedený v prílohe č. 12, alebo d) zamestnanca s príjmami podľa 13 ods. 5 zákona (typ XD) pre poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za zamestnanca, nepovažoval sa za samostatne zárobkovo činnú osobu a mal v rozhodujúcom období príjmy podľa 13 ods. 5 zákona, uvedený v prílohe č. 13. (11) Vzor oznámenia zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov podľa 19 ods. 15 zákona je uvedený v prílohe č. 14. Za zamestnancov, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, ktorý podáva oznámenie, sa v oznámení uvádzajú preplatky a nedoplatky zamestnancov a zamestnávateľa. Za zamestnancov, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie poistného iný platiteľ poistného, sa v oznámení uvádzajú preplatky a nedoplatky zamestnávateľa oznámené zamestnávateľovi podľa 19 ods. 10 zákona, dosahujúce najmenej 3 eurá. (12) Oznámenie podľa odseku 11 sa príslušnej zdravotnej poisťovni zasiela, ak a) zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie poistného aspoň za jedného zamestnanca prihláseného v príslušnej zdravotnej poisťovni alebo b) výška nedoplatku alebo preplatku oznámená zamestnávateľovi podľa 19 ods. 10 zákona aspoň jedným platiteľom poistného je najmenej 3 eurá. 3 (1) Obsah žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania poistného podľa 19 ods. 2 zákona a o vystavenie dokladu o výške príjmu a preddavkoch na poistné podľa 19 ods. 5 zákona je uvedený v prílohe č. 15. (2) Obsah dokladu o výške príjmu a o preddavkoch na poistné podľa 19 ods. 5 zákona je uvedený v prílohe č. 16. Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa podľa 19 ods. 10 zákona je uvedené v prílohe č. 17. (3) Obsah oznámenia o nedoplatku alebo preplatku zamestnanca podľa 19 ods. 10 zákona je uvedený v prílohe č. 18. (4) Obsah potvrdenia o podaní ročného zúčtovania poistného je uvedený v prílohe č. 19. (5) Odpis z ročného zúčtovania poistného je uvedený v prílohe č (1) Opravné ročné zúčtovanie poistného podľa 19 ods. 18 zákona sa podáva na tlačivách uvedených v 2. (2) Dodatočné ročné zúčtovanie poistného podľa 19 ods. 19 zákona sa podáva na tlačivách uvedených v 2. 5 Podrobnosti o ročnom zúčtovaní poistného plateného štátom (vynechávame) Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia Spoločné ustanovenia 6 (1) Ak rozdiel sumy poistného za platiteľa poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 zákona vypočítaný v ročnom zúčtovaní poistného a úhrnu preddavkov na poistné platiteľa poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 zákona je záporný, ide o preplatok. (2) Ak rozdiel sumy poistného za platiteľa poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 zákona vypočítaný v ročnom zúčtovaní poistného a úhrnu preddavkov na poistné platiteľa poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 zákona je kladný, ide o nedoplatok. (3) V ročnom zúčtovaní poistného sa do úhrnu preddavkov na poistné platiteľa poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 zákona podľa odsekov 1 a 2 za zamestnanca a zamestnávateľa započítavajú preddavky na poistné vypočípokračovanie na str. 22 2/2011 ŠPORTINFORM 21

22 Vyhláška o ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie pokračovanie zo str. 21 tané podľa 16 zákona a vykázané podľa 20 zákona za rozhodujúce obdobie. (4) V ročnom zúčtovaní poistného sa do úhrnu preddavkov na poistné platiteľa poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 zákona podľa odsekov 1 a 2 za samostatne zárobkovo činnú osobu a platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona započítavajú preddavky na poistné za rozhodujúce obdobie zaplatené najneskôr v deň podania ročného zúčtovania poistného. 7 (1) Za kalendárny mesiac, v ktorom dochádza k súčasnému súbehu platiteľov poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) zákona aspoň jeden deň, sa v tlačivách ročného zúčtovania poistného podľa 2 ako minimálny základ poistenca uvedie najvyšší z minimálnych základov jednotlivých platiteľov poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona. (2) Za kalendárny mesiac, v ktorom dochádza k postupnému súbehu platiteľov poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) a c) zákona a nedochádza k súčasnému súbehu platiteľov poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) zákona, sa v tlačivách ročného zúčtovania poistného podľa 2 ako minimálny základ poistenca uvedie súčet minimálnych základov jednotlivých platiteľov poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona. (3) Za kalendárny mesiac, v ktorom sa poistenec považoval aj za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona, sa k sume minimálneho základu podľa odsekov 1 a 2 pripočíta súčin koefi cientu podľa 13 ods. 14 zákona a minimálneho základu platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona. (4) Minimálne základy podľa 13 ods. 15 až 18 zákona sa v tlačivách ročného zúčtovania podľa 2 uvádzajú zaokrúhlené na najbližší eurocent nadol. 8 Oznamovacia povinnosť podľa 24 písm. c) zákona pri zmene platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v 11 ods. 9 zákona, sa splní podaním ročného zúčtovania poistného. Prechodné ustanovenia 9 až 13, 13a, 13b, 13c a 13d (vynechávame týkajú sa ročného zúčtovania poistného za roky 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009) 13 e Do vymeriavacieho základu platiteľa poistného podľa 11 ods. 2 zákona sa na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2010 zahŕňa a) príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 5) vyplatený a zúčtovaný platiteľom príjmu v rozhodujúcom období, v ktorom ani jeden deň nebol zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou a ani osobou podľa 11 ods. 8 písm. n) zákona, b) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý podlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, 3) okrem vyňatých príjmov podľa 13 ods. 20 zákona dosiahnutých v rozhodujúcom období. Poznámka: 11 ods. 2 sa vzťahuje na tzv. samoplatiteľa. Záverečné ustanovenia 14 Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 769/2004 Z. z. o podrobnostiach o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie. 15 Vyhláška č. 10/2011 Z.z. nadobudla účinnosť 15. januára Prílohami č. 1 až 21 vo vyhláške sú jednotlivé tlačivá s vysvetlivkami. V Športinforme ich neuverejňujeme. 3) 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 5) 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Poznámka: pred vyplnením každej položky tlačiva si pozorne prečítajte súvisiacu predtlač a poznámky pod čiarou. Tlačivá sa vyplňujú čitateľne strojom alebo paličkovým písmom. Nevyplnené položky sa neprečiarkujú, ponechajú sa prázdne. Položky a oddiely, pre ktoré je v tlačive uvedené, že sa vypĺňajú len za určitých podmienok, sa vypĺňajú vždy, ak sú splnené uvedené podmienky. V opačnom prípade sa takéto položky a oddiely vyplniť môžu ale nemusia. Určite 2 %, resp. 1,5 % na vydávanie Športinformu Ak ste sa rozhodli, že v roku 2011 určíte 2 %, resp. 1,5 % zo zaplatenej dane z príjmov na podporu vydávania časopisu Športinform, za čo vám vopred ďakujeme, potom vo vyhlásení o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane, resp. vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane uveďte tieto údaje: IČO/SID: Právna forma: občianske združenie Obchodné meno (názov): Asociácia telovýchovných jednôt a klubov Slovenskej republiky Sídlo - Ulica: Junácka Číslo: 6 PSČ: Obec: Bratislava (ms) 22 ŠPORTINFORM 2/2011

23 Zúčtovanie preddavkov na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 Ročné zúčtovanie preddavkov na verejné zdravotné poistenie upravuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov a vykonávacia vyhláška MZ SR č. 239/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov (výber z jej aktuálneho znenia uverejňujeme na strane). Ročné zúčtovanie za rok 2010 sa vykonáva podľa predpisov platných do ! Termíny Do 15. februára 2011 bol zamestnávateľ (aj športový spolok), ktorý ročné zúčtovanie nevykonáva, povinný vydať svojmu zamestnancovi DOKLAD O VÝŠKE PRÍJMU A O PREDDAVKOCH NA POISTNÉ ZA ROK 2010 príloha č. 16 vyhlášky, ak ho o to zamestnanec do písomne požiadal na tlačive ŽIA- DOSŤ 2010 príloha č. 15. Ak bola žiadosť zamestnanca doručená zamestnávateľovi po , zamestnávateľ mu vydá doklad najneskôr do 15 kalendárnych dní od jej doručenia. Do 15. februára 2011 mohol zamestnanec požiadať svojho posledného zamestnávateľa (aj športový spolok), ak v čase podania žiadosti bol stále jeho zamestnancom, aby ročné zúčtovanie poistného vykonal za neho podľa 19 ods. 2, pričom použil tlačivo ŽIADOSŤ 2010 príloha č. 15 vyhlášky. Ak zamestnanec požiadal neskôr, zamestnávateľ mu nemusí vyhovieť, ale môže. Ak mal zamestnanec aj iného zamestnávateľa prílohou žiadosti bude od iného zamestnávateľa DOKLAD O VÝŠKE PRÍJMU A PREDDAVKOCH NA POISTNÉ ZA ROK 2010 príloha č. 16 vyhlášky. Do 31. marca 2011 podať vyplnené tlačivo ROČNÉ ZÚČTO- VANIE poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 zdravotným poisťovniam. Podávajú ho platitelia poistného povinní vykonať ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za zamestnanca, je do tohto termínu povinný oznámiť zamestnancovi výšku jeho nedoplatku alebo preplatku, ak bol aspoň 3 na tlačive OZNÁMENIE O NEDOPLATKU A PREPLATKU ZAMESTNANCA ZA ROK 2010 (príloha č. 18). Do 30. apríla 2011 je zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za zamestnanca, povinný oznámiť preplatok alebo nedoplatok vo výške 3 a viac, aj iným zamestnávateľom v prípade, že zamestnanec mal v roku 2010 aj iných zamestnávateľov a to na tlačive OZNÁMENIE O NEDOPLATKU ALE- BO PREPLATKU ZAMESTNÁVATEĽA ZA ROK 2010 (príloha č. 17). Tento termín je dôležitý aj pre zamestnancov, ktorí si robili ročné zúčtovanie sami, pretože musia oznámiť výsledky zúčtovania zamestnávateľovi (to platí, ak je športový spolok aj jeho bývalým zamestnávateľom), ak v zúčtovaní použili DOKLAD O VÝŠKE PRÍJMU A O PREDDAVKOCH NA POISTNÉ ZA ROK 2010, ktoré im tento zamestnávateľ (terajší alebo bývalý) vystavil (príloha č. 16). Do 31. mája 2011 musí zamestnávateľ zosumarizovať výsledky ročného zúčtovania za tých zamestnancov, ktorým ho robil; ktorí si ho robili sami a oznámili mu výsledky; aj za tých, ktorým robil zúčtovanie iný zamestnávateľ a oznámil mu výsledky. Do tohto termínu zamestnávateľ doručí príslušnej zdravotnej poisťovni tlačivo OZNÁMENIE ZAMESTNÁVATEĽA o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov za rok 2010 (príloha č. 14). Nedoplatky a preplatky sa do oznámenia uvádzajú iba vtedy, ak ich výška dosahuje najmenej 3. Do 30. júna 2011 musia byť medzi poisťovňami a platiteľmi poistného vyrovnané preplatky a nedoplatky vyplývajúce z ročného zúčtovania nasledovne: a) zamestnávateľ musí uhradiť nedoplatky za seba a zamestnanca, ktorému robil zúčtovanie tak, ako ich vykázal v tlačive OZNÁMENIE ZAMESTNÁVATEĽA o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov za rok 2010 (príloha č. 14); b) platitelia poistného, ktorí si robili zúčtovanie sami, musia vyrovnať nedoplatky tak, ako ich uviedli v tlačive ROČNÉ ZÚČ- TOVANIE poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2010; c) vrátiť zamestnávateľom, zamestnancom a ostatným platiteľom poistného preplatky uvedené v odovzdaných tlačivách. Nedoplatky sa odvádzajú a preplatky vracajú, ak ich výška predstavuje aspoň 3. Príklady fyzických osôb, ktorým športový spolok nebude robiť ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010 Ročné zúčtovanie preddavkov na verejné zdravotné poistenie nemusí robiť každý poistenec. Z toho vyplýva, že ak má zamestnávateľ (športový spolok) iba takých poistencov, na ktorých sa ročné zúčtovanie nevzťahuje, nebude ho musieť robiť. Bude to vtedy ak: Zamestnanec zamestnaný na pracovnú zmluvu nepožiadal športový spolok o ročné zúčtovanie v určenom termíne do , resp. ak ho aj požiadal, ale nepredložil potrebné doklady o výške príjmov od prípadných ostatných zamestnávateľov; resp. bol, hoci aj jeden deň v roku, samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len SZČO ). V týchto prípadoch si zamestnanec musí podať zúčtovanie sám, ak splní ďalšie zákonom stanovené podmienky. Zamestnanec mal v roku 2010 iba jedného zamestnávateľa športový spolok a nebol ani jeden deň SZČO, nemal žiadne iné zdaniteľné príjmy podľa 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len ZDP ) s výnimkou príjmov z prenájmu, príjmov z činnosti osobného asistenta alebo príjmov, z ktorých sa vyberala daň zrážkou, nebol ani krátke obdobie poistencom štátu (viď nižšie) a jeho vymeriavací základ (ďalej len VZ ): - v každom mesiaci nepresiahol hranicu 2169,09, - v každom mesiaci presiahol hranicu 2169,09, t. z., že ani raz nemal kolísavé príjmy. Poznámka: zúčtovanie nemusí podať ani sám zamestnanec. Zamestnanec športového spolku mal v roku 2010 viacerých zamestnávateľov postupne alebo súbežne a okrem toho nebol ani jeden deň SZČO, nemal žiadne iné zdaniteľné príjmy podľa 6 ZDP s výnimkou príjmov z prenájmu alebo príjmov, z ktorých sa vyberala daň zrážkou, nebol ani krátke obdobie poistencom štátu a jeho VZ: - v každom mesiaci nepresiahol hranicu 2169,09 - v každom mesiaci presiahol hranicu 2169,09 t. z., že ani raz, ani v jednom zamestnaní nemal kolísavé príjmy. Poznámka: zúčtovanie nemusí robiť ani sám zamestnanec. Pripomíname, že zamestnanec (alebo zamestnávateľ, ak ho o to zamestnanec požiada) môže zúčtovanie vykonať dobrovoľne, ak sa mu to oplatí. A oplatí sa mu to vtedy, ak mal počas roka viacero zamestnávateľov súbežne, u všetkých a vo všetkých mesiacoch mal VZ nižší ako 2169,09, avšak súčet všetkých VZ je viac ako ,08. Výsledkom jeho pokračovanie na str. 24 2/2011 ŠPORTINFORM 23

24 Zúčtovanie preddavkov na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 pokračovanie zo str. 23 ročného zúčtovania bude preplatok u neho i u jeho zamestnávateľov. Fyzická osoba v športovom spolku vykonávala v priebehu roka 2010 len práce na dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov. Z ich príjmov nebol športový spolok povinný zrážať odvody na zdravotné poistenie. Poznámka: ročné zúčtovanie si nemusia robiť ani dohodári, a to ani v prípade, ak ich príjmy z dohôd presiahli v roku 2010 sumu 2479,20. Autorovi príspevkov do časopisu (bulletinu...) športový spolok z autorskej odmeny zrážal tzv. zrážkovú daň podľa 43 ods. 3 písm. h) ZDP. Poznámka: ročné zúčtovanie nemusí robiť ani autor, ak nemal aj iné príjmy podľa autorského zákona zdaňované podľa 6 ZDP (napr. z literárnej činnosti). Zamestnanec mal okrem príjmov zo zamestnania v športovom spolku alebo u iného (iných) zamestnávateľa v roku 2010 aj príjmy podľa 6 ZDP okrem príjmov z prenájmu. Poznámka: ide o tzv. súbeh poistenia a takýto zamestnanec si musí urobiť ročné zúčtovanie sám. Fyzická osoba, ktorá je zamestnancom u iného zamestnávateľa (ale nie SZČO) a pre športový spolok plnila úlohy alebo vykonávala činnosť na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka (napr. príkazná zmluva, nepomenovaná zmluva, mandátna zmluva), pretože z ich príjmov nebol športový spolok povinný zrážať odvody na zdravotné poistenie. Poznámka: táto fyzická osoba si nemusí podať ročné zúčtovanie ani sama, nakoľko uvedené zmluvy do nezakladali povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie vtedy, ak bol poistenec už raz poistený ako zamestnanec (zmena bude až pri ročnom zúčtovaní za rok 2011). Fyzická osoba, ktorá je len SZČO a pre športový spolok plnila úlohy alebo vykonávala činnosť na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka (napr. profesionálna hráčska zmluva, mandátna zmluva, príkazná zmluva), pretože z ich príjmov nebol športový spolok povinný zrážať odvody na zdravotné poistenie. Poznámka: ak zmluvy podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka boli uzatvorené s osobami, ktoré predmetnú činnosť v športovom spolku vykonávali ako samostatne zárobkovo činné osoby (napr. profesionálni športovci, tréneri, rozhodcovia), teda aj daňové priznanie si tieto osoby podávali sami, potom si musia aj ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonať sami. Osoba, ktorá je len poistencom štátu, ak v roku 2010 vykonala prácu alebo činnosť pre športový spolok, za čo dostala zdanený príjem zo závislej činnosti okrem príjmu plynúceho z dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študenta, alebo dostala spätne od zamestnávateľa vyplatenú náhradu mzdy, doplatok mzdy a podobne. Poznámka: ak táto fyzická osoba v úhrne za rok dosiahla príjmy zo závislej činnosti ( 5 ZDP), prípadne aj podľa 6 ZDP s výnimkou vyňatých príjmov, viac ako 2479,20, musí si urobiť ročné zúčtovanie sama. Vzťahuje sa to aj na osobu poistenca štátu, s ktorou športový spolok uzatvoril zmluvu podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka (napr. príkazná zmluva, nepomenovaná zmluva) a príjem z nej plynúci jej zdaňoval ako príjem zo závislej činnosti. Za sumu minimálneho základu za jeden celý kalendárny mesiac sa pritom považuje 206,60, ak fyzická osoba pracovala len časť mesiaca, potom len alikvotná časť pripadajúca na počet odpracovaných dní. Fyzická osoba, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná (t. j. platiteľ poistného podľa 11 ods. 2 zákona - tzv. samoplatiteľ), ak v roku 2010 vykonala nejakú prácu alebo činnosť pre športový spolok, za čo dostala zdanený príjem zo závislej činnosti. Poznámka: ak táto osoba v úhrne za rok dosiahla príjmy zo závislej činnosti ( 5 ZDP), prípadne aj podľa 6 ZDP s výnimkou vyňatých príjmov, viac ako 2479,20 (206,60 za mesiac), musí si urobiť ročné zúčtovanie sama. Vzťahuje sa to aj na osobu poistenca štátu, s ktorou športový spolok uzatvoril zmluvu podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka (napr. príkazná zmluva, nepomenovaná zmluva) a príjem z nej plynúci jej zdaňoval ako príjem zo závislej činnosti. Za sumu minimálneho základu za jeden celý kalendárny mesiac sa pritom považuje 206,60, ak fyzická osoba pracovala časť mesiaca, potom len alikvotná časť pripadajúca na počet odpracovaných dní. Ďalšie poznámky Poistenec môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2010 iba toho posledného zamestnávateľa, u ktorého je v čase podania žiadosti zamestnancom. Povinnosť podať ročné zúčtovanie poistného má aj poistenec, ktorý bol zamestnancom iba časť roka a mal v týchto mesiacoch príjem vyšší ako 2169,09. Za zamestnanca sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje podľa 11 ods. 3 písm. h) zákona o zdravotnom poistení aj člen štatutárneho orgánu športového spolku, resp. člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie alebo člen iného samosprávneho orgánu, ak za výkon funkcie dostával odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti. Keďže tento funkcionár je často zamestnancom u iného zamestnávateľa, resp. môže byť SZČO alebo iným typom poistenca, potom len v prípade, že mal tzv. kolísavé príjmy mu športový spolok vydá DOKLAD O PRÍJMOCH A ZAPLATENÝCH PREDDAVKOCH, na základe ktorého si podá ročné zúčtovanie sám (na tlačive typu S), ak o to nepožiadal svojho hlavného zamestnávateľa. Nikto, ani SZČO, nemusí prikladať k zúčtovaniu ďalšie doklady okrem tých, ktoré sú uvedené vo vyhláške (takže žiadne výpisy z daňového priznania, iné potvrdenia o zrazených preddavkoch atď.) Každá osoba, ktorá je povinná vykonať ročné zúčtovanie sama, môže na to splnomocniť prostredníctvom notársky overeného splnomocnenia inú osobu. Ak sa v zákone alebo vo vyhláške uvádzajú príjmy podľa 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ide o príjmy: z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva; príjmy zo živnosti, príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (veterinári, sprostredkovatelia poisťovní, audítori, daňoví poradcovia, notári); príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti; príjmy osôb tvoriacich podľa autorského zákona, ktorých príjmy sú považované za inú samostatnú zárobkovú činnosť, vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady; príjmy znalcov a tlmočníkov... Ak sa v zákone alebo vo vyhláške uvádza pojem vyňaté príjmy, ide o príjmy uvedené v 13 ods. 20 zákona (nezapočítavajú sa napr. do sumy 2479,20, ktorá je za rok ŠPORTINFORM 2/2011

25 Zúčtovanie preddavkov na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 minimálnou hranicou na neplatenie zdravotného poistenia u poistencov štátu alebo u samoplatiteľov ): a) príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta (podľa 58 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov), b) príjmy z prenájmu (podľa 6 ods. 3 ZDP), c) príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou (podľa 43 ZDP), okrem príjmu zo závislej činnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus / 43 ods. 3 písm. j)/, Poznámka: medzi takto vyňaté príjmy zdaňované zrážkou patria napríklad - úroky a výnosy z vkladov, podielových listov, depozitných certifi kátov..., - peňažná výhra v lotériách, reklamných súťažiach a žrebovaniach nad 165,97, - peňažná cena zo športovej súťaže nad 165,97 s výnimkou peňažnej ceny vyplatenej daňovníkovi, ktorý športovú činnosť vykonáva ako SZČO, - príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, pokiaľ nejde o umelecký výkon a medzi nevyňaté príjmy zdaňované zrážkou patria príjmy zo závislej činnosti do 165,97 mesačne. d) príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u osôb uvedených v 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) a u). Poznámka: ide o dohodára, ktorý je súčasne poistencom štátu (uvádzame takého, ktorý sa najčastejšie zamestnáva na dohodu v športovom spolku: - nezaopatrené dieťa (napr. študent denného štúdia strednej alebo vysokej školy), - dôchodca (starobný, predčasný, výsluhový), - poberateľka/poberateľ rodičovského príspevku, - osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek, ale nevznikol jej nárok na dôchodok, - invalidná osoba, ktorej nevznikol nárok na invalidný dôchodok, - zahraničný študent - osoba, ktorá poberá príspevok za opatrovanie, - osoba, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi, - osoba, ktorá je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, - študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia. Ak mal zamestnanec športového spolku aj iného zamestnávateľa, ktorý zanikol a nemá mu kto vydať doklad o príjmoch a preddavkoch, nemôže požiadať športový spolok o vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnanec si musí podať ročné zúčtovanie sám (chýbajúce údaje mu poskytne zdravotná poisťovňa z mesačných výkazov poistného). Ak zamestnávateľ v priebehu ročného zúčtovania zanikne bez právneho nástupcu a takýto zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie poistného za svojho zamestnanca, nedoplatok alebo preplatok zamestnanca si príslušná zdravotná poisťovňa vyrovná priamo s týmto zamestnancom. Ročné zúčtovanie sa podáva v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistenec prihlásený v roku 2010 naposledy. Ak zamestnanec/poistenec zomrie, ročné zúčtovanie poistného sa za neho nepodáva. Dodatočné ročné zúčtovanie sa podáva vtedy, ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý podal riadne ročné zúčtovanie, zistí v ňom rozdiel vo výške nedoplatku alebo preplatku. Môže sa však podať len vtedy, ak bolo predtým podané riadne ročné zúčtovanie. Splatnosť nedoplatku alebo preplatku z dodatočného ročného zúčtovania je do 3 mesiacov od jeho podania. Ak má platiteľ poistného na základe rozhodnutia daňového úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného najneskôr v deň podania daňového priznania. Ročné zúčtovanie poistného možno podať telefaxom alebo elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného MZ SR. Niektoré zdravotné poisťovne v záujme plynulého priebehu ročného zúčtovania vypĺňajú tlačivá typu A, B, C a X bezplatne na svojich klientských pracoviskách a to využitím údajov, ktoré im klienti nahlásia. (ms) Traja a viac zamestnacov = elektronické vykazovanie preddavkov na zdravotné poistenie Dňa 25. januára 2011 nadobudlo účinnosť novelizované Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len úrad) č. 3/2/2008 Spôsob a forma vykazovania preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Podľa usmernenia zamestnávateľ (aj športový spolok), ktorý predkladá zdravotnej poisťovni výkaz za 3 a viac poistencov, je povinný predložiť ho v elektronickej forme, ak sa so zdravotnou poisťovňou nedohodne inak. Zamestnávateľ doručí zdravotnej poisťovni výkaz do troch dní odo dňa splatnosti príslušných preddavkov na poistné. Prvý raz by mal zamestnávateľ s 3 a viac poistencami predložiť mesačné výkazy v elektronickej forme vo februári 2011 za mesiac január. Keďže usmernenie nadobudlo účinnosť až a mnohí platitelia sa nestihli s touto zmenou oboznámiť, poisťovne budú za mesiac január akceptovať mesačné výkazy aj v listinnej (papierovej) forme. Prijímanie mesačných výkazov v listinnej forme budú akceptovať len u tých zamestnávateľov, ktorých sa táto zmena týka (zamestnávatelia, ktorí majú 3 a viac poistencov a do nemali povinnosť zasielať mesačné výkazy v elektronickej forme). V prípade, ak si zamestnávateľ túto povinnosť nesplní (s výnimkou mesiaca január), má zdravotná poisťovňa povinnosť nahlásiť porušenie povinnosti vykazovať preddavky na poistné v elektronickej forme Úradu, ktorý zamestnávateľovi môže udeliť pokutu. Zdravotné poisťovne posielajú zamestnávateľom (doterajším platiteľom poistného) i osobitné usmernenia v súvislosti s touto povinnosťou. Upozornenie: športové spolky, ktoré nezamestnávajú žiadnych zamestnancov v pracovnom pomere, ale od sa stali platiteľmi poistného za osoby, ktorým vyplácajú pravidelné alebo nepravidelné príjmy zo závislej činnosti (napr. rozhodcom na príkazné zmluvy) podľa novely zákona o zdravotnom poistení (viď príspevok v Športinforme č. 1/2011), by sa mali urýchlene dohodnúť s príslušnými zdravotnými poisťovňami na spôsobe predkladania výkazov, aby sa vyhli prípadnej pokute. Táto povinnosť sa nevzťahuje na športové spolky, ktoré zamestnávajú len osoby na dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. (ms) 2/2011 ŠPORTINFORM 25

26 2 % a fi nančný dar Určenie podielu zaplatenej dane z príjmov na osobitné účely (tzv. 2 %) za zdaňovacie obdobie roka 2010 je pre právnické osoby zložitejšie. Už v daňovom priznaní za kalendárny rok 2010, ktoré musia podať do konca marca 2011 a zároveň aj daň zaplatiť, môžu určiť sumu do výšky 2 % iba v prípade, že darovali finančné prostriedky, ktoré v úhrne predstavovali najmenej 0,5 % z ich zaplatenej dane. Ak tak neurobia, môžu určiť iba sumu do výšky 1,5 % zo zaplatenej dane (bližšie viď aj Športinform č. 1/2011). Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v 50 ustanovuje, komu a na aké účely musí byť dar poukázaný. Teda, nejde o akýkoľvek dar. Komu sa musí poskytnúť finančný dar? Finančné dary v súvislosti s určením tzv. 2 % od právnickej osoby musia byť poskytnuté iba daňovníkom (aj športovým spolkom), ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie / 50, ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov/. Tu zákon odkazuje na 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje, že podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Príklady daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie: - právnické osoby založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (občianske združenia, aj športové spolky), - nadácie, - neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, - neinvestičné fondy, - Slovenský Červený kríž, - účelové zariadenia cirkví a náboženských spoločností, - subjekty výskumu a vývoja. Na aké účely musí byť finančný dar poskytnutý? Finančný dar podľa 50, ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov musí byť poskytnutý na účely vymedzené v odseku 5 tohoto paragrafu. Sú nimi: - ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, - podpora a rozvoj telesnej kultúry, - poskytovanie sociálnej pomoci, - zachovanie kultúrnych hodnôt, - podpora vzdelávania, - ochrana ľudských práv, - ochrana a tvorba životného prostredia, - veda a výskum. Odporúčame, aby darca a obdarovaný uzatvorili darovaciu zmluvu a uviedli v nej presný účel, tak ako je uvedené vyššie, na ktorý je fi nančný dar poskytnutý. Vzor zmluvy je na 27. strane tohto Športinformu. Finančný dar môže byť poskytnutý aj tým právnickým osobám, ktorým nie sú určené 2 %! Príklad. V darovacej zmluve uvediete ako účel podpora a rozvoj telesnej kultúry. Tento účel môžete v texte zmluvy špecifikovať: Napríklad nasledovne: - Podpora a rozvoj telesnej kultúry činnosť futbalových družstiev starších a mladších dorastencov Obecného futbalového klubu XY tréningy, účasť na majstrovských a prípravných stretnutiach. - Podpora a rozvoj telesnej kultúry činnosti člena (hráča, trénera ) TJ Spartak XY. - Podpora a rozvoj telesnej kultúry obstaranie stolnotenisových stolov a dresov pre TJ Slovan XY. - Podpora a rozvoj telesnej kultúry obstaranie nafukovacej haly na loptové hry pre OŠK XY. - Podpora a rozvoj telesnej kultúry reklama a propagácia športovej činnosti MŠK XY. - Podpora a rozvoj telesnej kultúry kurzy a doškolovania trénerov hádzanej ŠK XY. (dľ) Športové spolky vyradené z 2 % Športové spolky vyradené zo zoznamu prijímateľov 2 %, resp. 1,5 % (rok registrácie 2010 a rok príjmu 2011), ktoré nezverejnili v Obchodnom vestníku (do ) špecifi káciu použitia prijatého podielu v roku Ak je v tomto zozname chyba, kontaktujte Notársku komoru SR. 1. TC Scorp Michalovce, Aeroklub Poprad, Aeroklub Prešov, AŠK Lokomotíva Sereď, Badminton klub MI Trenčín, Baseballový klub Apollo Bratislava, Basketbalový klub BK 99 Prešov, Bežecký klub STEEL Košice, CK EPIC Dohňany, Čermánsky FK Nitra, FC Slovan Modra, FK Svit, FK ŠVS Bradlan Brezová p/br., Golden Goal Kostolné Kračany, Golf and Country club Hron Tri Duby Badín, Hokejový club Lučenec, Horolezecký klub JAMES Žiar n/hr., Ironman Team Levice, Jacht klub Victory Domaša - Nová Kelča Svidník, Jogová spoločnosť Bratislava, Karate klub Bunkai Bratislava, Karate klub Kumade Topoľčany, Klub pozemného hokeja HOKO Zl. Moravce, Klub priateľov volejbalu Tlmače, Klub vodného póla Komárno, Letecká amatérska asociácia SR Žilina, Lyžiarsky klub Jasenská dolina Belá Dulice, Lyžiarsky klub Ružomberok, Mestský hokejový klub Dolný Kubín, Mestský ŠK Lipt. Hrádok, Mestský ŠK Holíč, Mládežnícky basketbalový klub Karlovka Bratislava, Moto baby klub Žilina, Motoclub Lehnice, Motorsport Levkuš Seňa, Musher klub Lučenec, OZ Mladý futbalista Lednické Rovne, OZ priateľov športu Komárno, OZ TJ Družstevník Pavlice, Obecný FK Rapid Ohrady, Obecný ŠK Bešeňová, Opatovský prameň - združenie na podporu vzdelávania, kultúry a športu v obci Opatovce nad Nitrou, Priatelia kolkárskeho športu Košice, Rodičovské združenie pri OŠG B. Bystrica, Sídlisková TJ Družba Bardejov, Slávia Volleymanagement Bratislava, Slovenský korfbalový klub Dolphins Prievidza, Slovenský Orol Bratislava, Slovenský veslársky klub Bratislava, Spolok horských vodcov Vysoké Tatry - Starý Smokovec, Šachový klub Sparta Pov. Bystrica, Školský ŠK OA Pov. Bystrica, Školský ŠK pri ZSŠZ Malinovo, Šport Palárikovo, Športovo-strelecký klub Vištuk, ŠK Atóm Levice, ŠK Poprad, ŠK Slovakia -Trend Koromľa, ŠK NEKO Bratislava, ŠK volejbalový Nové Zámky, ŠK Závažná Poruba, TJ ASSET Bratislava, TJ Baník Lehota pod Vtáčnikom, TJ Liptov Vavrišovo, TJ Sĺňava Piešťany, TJ Tatran VLM Pliešovce, Tenisový klub Klimatech Nové Mesto n/v., Tennis Club Topoľčany, TJ Sokol Bratislava, Viva Šport Bratislava, YC Pegas Bratislava, Združenie ŠK UKF Nitra. (spracovala ľm podľa 26 ŠPORTINFORM 2/2011

27 Darovacia zmluva Ak niekto poskytne finančný dar (darca), nemusí podľa Občianskeho zákonníka uzatvoriť s obdarovaným písomne darovaciu zmluvu. Samozrejme, že nič nebráni vyhotoveniu darovacej zmluvy pri poskytnutí finančného daru. Darca v nej môže zaviazať obdarovaného na aké účely musí použiť finančný dar. Nižšie uverejňujeme vzor darovacej zmluvy medzi právnickou osobou zriadenou za účelom podnikania (darca) a športovým spolkom založeným ako občianske združenie (obdarovaný). DAROVACIA ZMLUVA FINANČNÝ DAR uzatvorená v zmysle 628 až 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov Darca Obchodné meno/názov Sídlo (ulica, PSČ, obec) IČO..., DIČ... Zapísaný v obchodnom registri oddiel..., vložka číslo... Zastúpený... (ďalej len darca ) a Obdarovaný Názov Sídlo (ulica, PSČ, obec) IČO..., DIČ... Bankové spojenie Variabilný symbol.... Číslo registrácie na MV SR... Zastúpený... (ďalej len obdarovaný ) Článok I Predmet zmluvy (1) Predmetom darovania sú fi nančné prostriedky (v ďalšom texte fi nančný dar ) vo výške... (slovom:... eur). (2) Darca vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom fi nančného daru podľa odseku 1 tohto článku. Článok II Účel použitia finančného daru (1) Darca poskytuje fi nančný dar obdarovanému na účel podpory a rozvoja telesnej kultúry, konkrétne na a).. b).. c).. d). (2) Obdarovaný vyhlasuje, že fi nančný dar prijíma s vďakou. (3) Obdarovaný sa zaväzuje použiť fi nančný dar výlučne na účely uvedené v článku II, ods. 1 tejto zmluvy. Článok III Nadobudnutie vlastníctva (1) Darca sa zaväzuje, že fi nančný dar poukáže obdarovanému bezhotovostným platným stykom na číslo účtu obdarovaného uvedené v záhlaví tejto zmluvy do desiatich dní odo dňa podpísania tejto darovacej zmluvy oboma zmluvnými stranami. (2) Obdarovaný sa zaväzuje, že darcovi najneskôr do.... preukáže použitie a vyúčtovanie fi nančného daru. (3) Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami. Článok IV Záverečné ustanovenia (1) Právne vzťahy medzi zmluvnými stranami neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ďalších právnych predpisov Slovenskej republiky. (2) Táto zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých každý účastník zmluvy obdrží jedno vyhotovenie. (3) Akékoľvek zmeny a doplnky k tejto zmluve musia byť vyhotovené písomne vo forme dodatkov a musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami, inak sú neplatné. (4) Zmluvné strany vyhlasujú, že zmluvu uzavreli slobodne, zmluva nebola uzavretá v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu zmluvu podpisujú. (5) Účastníci právneho úkonu prehlasujú, že ich zmluvná voľnosť nebola obmedzená, že sú plne spôsobilí na právne úkony. V......, dňa.. Podpis darcu... Podpis obdarovaného.... 2/2011 ŠPORTINFORM 27

28 ŠI 07/02/11 U nás nájdete vyžrebovanie a kompletné výsledky jednotlivých súťaží až po piatu ligu podľa regiónov aj s gólmi v ucelenom celoslovenskom rozsahu. Na stránke sme pre Vás vytvorili Fórum, kde sa môžete pochváliť, čo je u Vás nové a posťažovať sa na to, čo Vás trápi. Píšte, vkladajte si fotogalérie zaujímavých momentov a gólov z Vašich zápasov a krátke videá. Prezentujte svoj klub na našej novej stránke! Zapojte sa do súťaže Hitparáda gólov! Tešíme sa na Vaše podnetné námety, príspevky a diskusie na témy, ktoré Vás zaujímajú. ŠI 02/01/11 ŠI 03/01/11