(Microsoft Word - Mariana \212vedov\341 \ doc)

Prepis

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE Podnikateľské stratégie MSP Udržateľná produktivita a intenzita práce a CSR Bc. Mariana ŠVEDOVÁ Trnava

2 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality Podnikateľské stratégie MSP Udržateľná produktivita a intenzita práce a CSR Bc. Mariana ŠVEDOVÁ inžinierske štúdium Trnava

3 Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP : Koncept HCS modelu 3E vs. Koncept Corporate Social Responsibility (CSR). Interné číslo projektu: 1K19 This work was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract No. LPP : Koncept HCS modelu 3E vs. Koncept Corporate Social Responsibility (CSR). Interné číslo projektu: 1K19 3

4 ABSTRAKT Bc. ŠVEDOVÁ, Mariana: Manažment v malých a stredných podnikoch. Riadenie a organizácia MSP - [Referát] - Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave; Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality. Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. Kľúčové slová: produktivita práce, intenzita práce a spoločenská zodpovednosť Práca prináša poznatky z oblasti produktivity, intenzity práce a spoločenskej zodpovednosti. V práci sa konkrétne zaoberáme vymedzením základných pojmov, ktoré charakterizujú produktivitu a intenzitu práce. V ďalšej časti referátu sa zaoberám spoločensky zodpovedným podnikaním. Cieľom tejto práce je priblížiť sa k danej téme, aby si čitateľ spravil komplexný obraz. ABSTRACT Bc. ŠVEDOVÁ, Mariana: Management in SMEs. Management and organization of SMEs -[Office of] - Slovak Technical University in Bratislava. Faculty of Materials Science and Technology, Department of industrial engineering, management and quality. Supervisor: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. Keys words: produktivity, rate of work, corporate social responsibility The work brings the knowledge of produktivity, rate of work and corporate social responsibility. The paper specifically addresses the definition of basic concepts that characterize produktivity and rate of work. In another part of the note I work in corporate social responsibility. The aim of this work is to bring the topic to the reader did a comprehensive picture. 4

5 Obsah ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK...Chyba! Záložka není definována. ÚVOD Intenzita a produktivita práce Spoločensky zodpovedné podnikanie (SZP) Vznik SZP na Slovensku Stratégie SZP nadnárodných firiem na Slovensku Prečo byť spoločensky zodpovednou firmou ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

6 ÚVOD V úvode mojej práce sa venujem problematike Produktivity a intenzity práce a CSR. Hlavnou príčinou vzniku myšlienky spoločensky zodpovedného podnikania bola otázka, ako dobre podnikať. Šlo o dosiahnutie prospechu pre čo najširší okruh ľudí. Táto problematika je bližšie rozobraná v druhej kapitole mojej práce Pojem spoločenská zodpovednosť firiem vyjadruje vzťahy podniku so všetkými svojimi zainteresovanými účastníkmi. Sociálna zodpovednosť v sebe zahŕňa efektívny a zodpovedný prístup k zložkám investícií vyvíjaných pre spoločnosť, vzťahy so zamestnancami, kreativitu a trvalú udržateľnosť pracovných miest a záujem o životné prostredie. 6

7 1. Intenzita a produktivita práce Práca neexistuje sama o sebe, prácu vykonávajú ľudia, ktorí sú nositeľmi schopnosti pracovať. Je cieľavedomou činnosťou ľudí, ktorí využívajú svoje fyzické a psychické danosti na výrobu výrobkov a služieb, ktoré slúžia na uspokojenie potrieb obyvateľstva. Z toho dôvodu je práca činnosťou, ktorú vynakladajú subjekty pri tvorbe výrobkov a služieb a súhrn fyzických a psychických schopností jedinca pre výkon práce označujeme pojmom pracovná sila. Množstvo práce, ktorým ekonomika disponuje, závisí od počtu osôb schopných a ochotných pracovať. V súvislosti s množstvom práce rozlišujeme jej intenzitu a produktivitu.[1] Intenzita práce je charakterizovaná ako množstvo vykonanej práce za určitú časovú jednotku. Rast intenzity práce je spôsobený zvýšeným úsilím pracovníka, čím samozrejme dochádza k nárastu jeho výkonu. Každý pracovník má určitú hranicu určenú svojimi fyzickými a psychickými predpokladmi, ktorej prekračovanie má nepriaznivý dopad na pracovnú silu a kvalitu produkcie. Zvyšovanie intenzity práce je z tohto dôvodu značne obmedzené. Nemožno však zamieňať pojem intenzita práce s jej produktivitou. Produktivita práce je vo všeobecnosti definovaná ako podiel výstupu danej práce a počtu pracovníkov. Narastajúci počet výstupov pri rovnakom počte zamestnancov spôsobuje jej rast. Produktivita práce je podmienená: technológiou, resp. spôsobom využívania výrobných faktorov, organizáciou a štruktúrou výroby, dokonalovaním výrobných strojov a zariadení, skvalitňovaním pracovnej sily. Produktivita práce vyjadruje objem vyprodukovaných hodnôt pripadajúci na jednotku spotrebovanej práce za určité obdobie (rok, mesiac, deň, hodinu) podľa toho, v akom období túto produktivitu zisťujeme. Produktivitu práce rozlišujeme aj podľa toho, čo považujeme za jednotku práce. Ak je touto jednotkou práce ľudská práca (práca vykonaná človekom meraná cenou práce mzdou), hovoríme o produktivite živej práce. V prípade, že za jednotku práce 7

8 považujeme prácu obsiahnutú vo všetkých vstupoch do určitého transformačného procesu (výsledkom ktorého je produkovanie sledovaných hodnôt), hovoríme o produktivite spoločenskej práce (meranej cenou všetkých vstupov do výrobného procesu cenou živej i zhmotnenej práce). Diferencované je aj vyjadrovanie objemu vyprodukovaných hodnôt; napríklad na národohospodárskej úrovni to môže byť hrubý domáci produkt, hrubý národný produkt, národný dôchodok a pod. Na tejto úrovni sa väčšinou sleduje produktivita živej práce vyjadrená na jedného obyvateľa ako merná jednotka práce. Na úrovni jednotlivých podnikateľských subjektov (podnikov, združení a spoločností) produkujúcich konkrétne hodnoty možno vyjadriť aj objem týchto vyprodukovaných hodnôt konkrétnejšie nielen v peňažnom objeme, ale aj v naturálnych jednotkách (kusoch, kilogramoch, metroch a pod.). Spotreba práce na tejto úrovni sa častejšie označuje ako náklady na živú a zhmotnenú prácu. Často sa stretávame aj s nepriamym vykazovaním produktivity práce prácnosťou. Prácnosť je vlastne opačným vzťahom ako produktivita práce znamená vyjadrenie potreby práce na vyprodukovanie jednotky konkrétnej hodnoty.[2] Zvyšuje sa, ale intenzita Ak sa produktivita práce na Slovensku zvýšila môže to znamenať jedinú vec: Technológia na pracoviskách radikálne pokročila až natoľko, že sa to odrazilo na celoslovenských ukazovateľoch produktivity práce. V čase krízy si však máloktorá firma dovolí nakupovať nové a moderné zariadenia. Reálnejšie sa preto zdajú byť iné dve možnosti, ktoré neznamenajú zvýšenie produktivity, ale intenzity práce. Firmy prepustili určitý počet zamestnancov a ostatných prinútili, aby odrobili aj prácu za prepustených kolegov. Menej zamestnancov teda vyrobí to isté množstvo výrobkov. To je zrejme najrozšírenejší prípad dnešného variantu rastu produktivity práce na slovenský spôsob. Príklad Ako príklad možno uviesť martinskú Neografiu, kde objednávky napriek kríze neklesli, ale prebehli tu už dve vlny prepúšťania. Tento variant predstavila firma Samsung. Jej zástupca, Ondřej Lukáč, to potvrdil slovami: Produktivitu sme zvýšili tak, že zostala na úrovni, z predchádzajúceho obdobia. (pri zníženom počte zamestnancov) 8

9 A druhá možnosť? Firmy zamestnancov neprepustili, ale ich vybičovali k vyššiemu výkonu. Rovnaký počet zamestnancov teda vyrobí väčšie množstvo výrobkov. Toto je prípad podniku KIA Motors. Jej hovorca Dušan Dvořák uviedol: Tým,že došlo k poklesu výroby v minulom roku, tak firma teoreticky mohla prepustiť ľudí a vyrobiť rovnaký počet automobilov s nižším počtom zamestnancov. To sme však neurobili, ale aktuálne teda s rovnakým počtom zamestnancov vyrábame oveľa viac. Pojem produktivita práce by bolo vhodné zameniť za slovné spojenie intenzita práce, lebo menšie množstvo zamestnancov vyrobí rovnaký počet tovarov alebo rovnaký počet zamestnancov vyrobí väčšie množstvo tovarov. Predpokladá sa tu zvýšenie technologickej úrovne výroby. To by sme však museli zaznamenať aj pokles cien, čo sa nestalo. Zákonite sa teda napĺňa druhá možnosť, keď pri zvýšenej intenzite práce ostáva hodnota nezmenená, lebo výrobok stojí aj naďalej rovnaké množstvo práce. Teda na jeho výrobu treba ten istý pracovný čas. Z pohľadu majiteľa to ale znamená zásadnú zmenu. Pri nezmenenom počte pracovných hodín sa intenzívnejší pracovný deň stelesňuje vo vyššej novovyrobenej hodnote, napísal K. Marx, teda pri nezmenenej hodnote peňazí sa stelesňuje vo väčšom množstve peňazí. Potvrdil to aj redaktor, ktorý povedal, že sa zvýšili zisky firiem.[3] 2. Spoločensky zodpovedné podnikanie (SZP) Spoločensky zodpovedné podnikanie (SZP) je slovenský ekvivalent corporate social responsibility (CSR). História vzniku SZP v Európe Hlavnou príčinou vzniku myšlienky spoločensky zodpovedného podnikania bola otázka, ako dobre podnikať. Teda tak, aby z procesu výsledkov mal prospech čo najširší okruh ľudí. Za novodobé začiatky spoločensky zodpovedného podnikania (SZP) sú považované 50-te roky 20. storočia, keď sa myšlienky zodpovedného podnikania dostali do odbornej literatúry pre manažérov. Preto sa všetky dovtedajšie definície SZP opierali o manažérsky vzor. 9

10 Avšak najväčšie zmeny nastali vďaka turbulentným sociálnym zmenám spoločnosti a rozvoju spoločenských vied koncom 60-tych a 70-tych rokov 20.storočia. V tomto období vzniklo veľké množstvo definícií SZP, ktoré sa už oveľa menej opierali o postavenie manažéra v korporácii. Spoločenská zodpovednosť podnikov sa zameriavala na interakciu medzi firmou a socio-ekonomickým systémom. V 80-tych rokoch sa záujem preniesol z teoretickej úrovne na praktickú. Dôležitosť sa kládla na empirický výskum spoločensky zodpovedného podnikania. Pôvodné definície sa začali štiepiť a začali vznikať rôzne alternatívne koncepty, ako sú napríklad spoločenská výkonnosť podnikania, etika podnikania, verejná politika, teória stakeholderov. V roku 2002 bol v Amerike prijatý zákon (Sarbanes -Oxley), ktorý kladie dôraz na transparentné narábanie s finančnými údajmi, na reportovanie o aktivitách firmy, na prevenciu konfliktu záujmov a na auditorovanie všetkých týchto činností. SZP podrobne zadefinuje ISO štandard 26000, ktorý má byť publikovaný v roku Prvá pracovná verzia bude v roku Tento ISO štandard realizuje Švédsky inštitút pre štandardy a Brazílska asociácia technických štandardov. Definície SZP SZP je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky, prispievať k trvalo udržateľnému ekonomickému rozvoju, a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku (INTEGRA). Pojem Spoločenská zodpovednosť firiem, vyjadruje vzťahy podniku so všetkými svojimi zainteresovanými účastníkmi: vlastníkmi-investormi, zamestnancami, úradmi verejnej správy, dodávateľmi, konkurentmi, komunitami, zákazníkmi atď.. V júli 2001 vydala Európska komisia celý dokument tzv. Zelenú knihu, ktorá vysvetľuje, čo všetko sa pod SZP skrýva. Podľa Zelenej knihy, je SZP dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekonomických záujmov do každodenných finančných záležitostí a interakcií s firemnými stakeholdermi. Pojem SZP, nie je zatiaľ jednoznačne vymedzený a teda ponúka rôzne možnosti interpretácie jeho definícií. Aktuálne definície SZP sa opierajú o princípy: nestrannosti, angažovanosti, 10

11 aktívnej spolupráce so zainteresovanými subjektami a transparentnosti. Tiež sa vyznačujú spoločnými charakteristikami, akými sú: univerzálnosť, dobrovoľnosť, zameriavajú sa na aktívnu spoluprácu so zainteresovanými subjektami (stakeholders), vyjadrujú záväzok prispievať k rozvoju kvality života. 2.1 Vznik SZP na Slovensku Myšlienka spoločensky zodpovedného podnikania začala prenikať na Slovensko spolu s nadnárodnými korporáciami v 90-tych rokoch 20. storočia. Od polovice 90-tych rokov minulého storočia sa SZP venovali viaceré mimovládne organizácie. Najdôležitejšími sú Centrum pre filantropiu, o.z. PANET, Nadácia Integra, Nadácia Pontis, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy a Inštitút zamestnanosti. Každá z nich sa venuje len určitej téme, ktorá spadá pod široký pojem spoločensky zodpovedného podnikania. V roku 2004 iniciovala nadácia Pontis vznik neformálneho združenia Business Leaders Fórum, ktoré združujú firmy hlásiace sa k princípom spoločensky zodpovedného podnikania. Od roku 2005 je Inštitút zamestnanosti členom nadnárodnej spolupráce cema-net. V rámci tejto spolupráce sa venuje aj téme spoločensky zodpovedného podnikania. 2.2 Stratégie SZP nadnárodných firiem na Slovensku Hlavný záujem malých aj veľkých firiem je vygenerovať zisk, nástrojom na dosiahnutie tohto prvotného cieľa je SZP. Umožňuje im dosiahnuť stabilitu na trhu a následne sa udržať v lokálnom prostredí. SZP prispieva nielen k ochrane životného prostredia, ale aj k rozvoju kvality života obyvateľov Slovenska. Zahraničné podniky si svoju stratégiu SZP na Slovensko prinášajú z materskej firmy. Aktivitami sa ľahko prispôsobujú potrebám Slovenska, jednotlivým regiónom, sociálnym skupinám, ako i miestnej komunite. U väčšiny nadnárodných firiem na Slovensku je na významnom mieste záujmu filantropia a charita. Mali by hlavne podporovať školstvo, zdravotníctvo, kultúru, hendikepované a sociálne marginalizované skupiny. Avšak si treba uvedomiť, že táto oblasť je síce pre firmy najviditeľnejšia, ale zďaleka nie najhlavnejšia. 11

12 Stakehoders (zainteresované subjekty) Pojem stakeholders označuje všetky osoby, skupiny alebo organizácie, ktoré majú vplyv na fungovanie firmy, alebo ich aktivity ju spätne ovplyvňujú. Na Slovensku sa tiež zvykne používať pomenovanie zainteresované subjekty, lebo ide o nejakým spôsobom zainteresované skupiny ľudí, prípadne ide o jednotlivcov. Medzi zainteresované subjekty patria vlastníci, akcionári, investori, zamestnanci, spotrebitelia, dodávatelia a obchodní partneri, konkurencia, vláda, miestna samospráva, mimovládne organizácie a nátlakové skupiny, komunity a médiá. Každý z týchto zainteresovaných subjektov akýmsi spôsobom ovplyvňuje podnikanie firmy. Zisťovanie očakávaní zainteresovaných skupín sa začína dialógom (stakeholder dialogue). Takýto dialóg pri zodpovednom prístupe má prevažne dobré výsledky. Výsledkom takejto spolupráce môže byť posilnenie vzájomnej dôvery, identifikovanie a riešenie problémov, dlhodobé poradenstvo medzi súkromným, verejným a neziskovým sektorom, vzájomná motivácia a šírenie dobrých príkladov. 2.3 Prečo byť spoločensky zodpovednou firmou Ako sme už spomínali prvotným cieľom firmy je práve zisk. V prípade, že firmy okrem generovania zisku pridajú aj záujem o celkové fungovanie spoločnosti a životné prostredie, prinesú tak úžitok nielen firme, ale aj celej spoločnosti. Vďaka ich snahám a zveľaďovaniu spoločnosti a životného prostredia, si firmy zadovážia zvýšenie reputácie a produktivity práce zamestnancov a tým sa vygeneruje prvotný cieľ - finančný zisk. Benefity, ktoré prináša firmám SZP[4]: umožňuje manažovať riziká (zodpovedný prístup prejavujúci sa v manažovaní ľudských zdrojov, kontrola kvality produktov a environmentálnych štandardov môže firmu chrániť pred nákladnými súdnymi spormi a z toho vyplývajúce poškodenia firemného mena/značky), pomáha zvyšovať zisky (od zodpovedných firiem spotrebitelia radšej nakupujú), pomáha znižovať náklady (tlak vyvíjaný na efektívne využívanie zdrojov), 12

13 zvyšuje dlhodobý potenciál firmy (pomocou SZP podporuje ťažšie merateľné podmienky rastu, ako je goodwill, motivácia zamestnancov pracovať v danej organizácii, priazeň miestnych obyvateľov a samosprávy), podporuje inováciu (stimuluje inovatívne myslenie a postupy riadenia), pomáha firmám udržať si legitimitu (SZP vníma firmu ako člena spoločnosti, ktorá sa skladá zo stakeholderov. Firma by so všetkými mala viest otvorený dialóg, ktorý by mal presvedčiť o správnosti konania firmy), pomáha pri budovaní dôvery a značky ( reputácia, dôvera, značka - vďaka SZP si firma buduje dobré meno ), umožňuje lepší manažment ľudských zdrojov (prístup k odmeňovaniu, zosúladenie pracovného a súkromného času, kariérny prístup, tréningy a vzdelávanie, politiku boja proti diskriminácií ), zvyšuje príťažlivosť pre investorov (investičné fondy si radšej vyberajú príležitosti podľa finančných, ekonomických, sociálnych, environmentálnych a etických faktorov, pretože kritéria SZP pre nich znamenajú istoty a bezpečnosť trvalej neudržateľnosti firmy). Sociálna zodpovednosť v sebe zahŕňa efektívny a zodpovedný prístup k zložkám investícií vyvíjaných pre spoločnosť, vzťahy so zamestnancami, kreativitu a trvalú udržateľnosť pracovných miest a záujem o životné prostredie.[4] 13

14 ZÁVER Cieľom mojej práce s názvom Produktivita, intenzita práce a CSR bolo objasniť a vyzdvihnúť podstatu koncepcie spoločenskej zodpovednosti firmy. Moja práca je rozdelená do dvoch kapitol. Prvá kapitola je venovaná produktivite a intenzite práce. V práci je rozoberaná problematika hodnôt. Za najpodstatnejší, ale tiež najťažšie definovateľný atribút smerovania k trvalej udržateľnosti, možno teda označiť hodnoty a hodnotové orientácie ľudí. Druhá kapitola objasňuje samotný pojem a koncepciu spoločenskej zodpovednosti, vysvetľuje zameranie štandardov spoločenskej zodpovednosti a rozoberá jednotlivé zainteresované skupiny na činnosti podnikov. Ďalej poukazuje na výhody a tiež prekážky zavedenia koncepcie spoločenskej zodpovednosti. 14

15 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV [1] HONTYOVÁ, K., LISÝ, J., MAJDÚCHOVÁ, H. Základy ekonómie a ekonomiky. 1. Vydanie. Bratislava: EKONÓM, s. ISBN X. [2] [3] [4] [5] TULEJA, P. Analýza pro ekonomy. 1. Vydanie. Brno : Computer Press, s. ISBN

16 VYHLÁSENIE AUTORA Podpísaná Bc. Mariana Švedová, čestne vyhlasujem, že som referát Manažment v malých a stredných podnikoch. Riadenie a organizácia MSP vypracovala na základe poznatkov získaných z dostupnej literatúry uvedenej v práci. Uvedený referát som vypracovala pod vedením prof. Ing. Petra Sakála, CSc. a Ing. Gabriely Hrdinovej. 16