Z Á P I S N I C A 8 z rokovania Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, ktoré sa konalo 18. decembra 2014 na Úrade Žilinského samosprávneho kra

Prepis

1 Z Á P I S N I C A 8 z rokovania Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, ktoré sa konalo 18. decembra 2014 na Úrade Žilinského samosprávneho kraja Prezencia: prítomní - podľa prezenčnej listiny ospravedlnení - Patrik Groma Ján Neznámy Branislav Tréger Program rokovania: 1. Otvorenie. 2. Správa o plnení uznesení prijatých na rokovaní zastupiteľstva 27. októbra Návrh na 5. úpravu rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na rok Stanovisko hlavného kontrolóra k návrhu rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na rok Návrh rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na roky Dodatok č. 3 k Všeobecne záväznému nariadeniu Žilinského samosprávneho kraj č. 27/2011 o poskytovaní príspevkov základným umeleckým školám, jazykovým školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a o poskytovaní dotácií zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych jazykových škôl a neštátnych školských zariadení na území Žilinského kraja. 7. Návrh na menovanie riaditeľky Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. 8. Návrh na zmenu Uznesenia 9/19 písm. d) zastupiteľstva z 5. novembra Nakladanie s majetkom Žilinského samosprávneho kraja. 10. Zmena v sieti stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. 11. Dodatky k Zriaďovacím listinám zariadení sociálnych služieb Žilinského samosprávneho kraja. 12. Plán kontrolnej činnosti útvaru hlavného kontrolóra Žilinského samosprávneho kraja na 1. polrok Správa o vývoji miezd vo vybraných kategóriách zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. 14. Správa o postupe spracovania Regionálnej výskumnej a inovačnej stratégie Žilinského kraja Správa o postupe spracovania Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky Interpelácie. 17. Rôzne. 18. Záver. 1

2 K bodu 1 Rokovanie Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ďalej len zastupiteľstvo ) otvoril predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár (ďalej len predseda ). Na úvod predseda uviedol študentov Konzervatória v Žiline Júliu Masnicovú (akordeón) a Jozefa Fupša, Kristiána Gašpara (husle) a Andreja Vancela (spev). Poslanci privítali študentov potleskom. Na úvod posledného zasadnutia v roku v adventnom období študenti zahrali a zaspieval koledy: Aký je to svit, Buvaj dieťa krásne, Pastieri hore vstaňte a na záver koledu Tichá noc. Predseda dal poslancom do pozornosti možnosť zakúpenia si vianočných výzdob výrobkov klientov našich zariadení sociálnych služieb v priestorov foyer a takýmto spôsobom im prejaviť podporu pri ich činnosti. Taktiež ich upozornil na malý reprezentatívny darček, ktorý si našli na laviciach. Predseda informoval, že v rokovacej sále je prítomných zatiaľ 51 poslancov. Oznámil mená poslancov, ktorí požiadali o ospravedlnenie. Konštatoval, že zastupiteľstvo je podľa 11 ods. 4 zákona 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 302 ) spôsobilé rokovať a uznášať sa, pretože je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Predseda určil za overovateľov poslancov Vojtecha Kolejáka, Zdenka Kozáka a Štefana Kristofčáka, za zapisovateľku určil Sylviu Mahútovú. Ďalej určil skrutátorov, ktorí budú zodpovední za hlasovanie pre prípad zlyhania elektronického hlasovacieho systému, Annu Klimíkovú, Miroslavu Staňovú a Alenu Alkas. Predseda uviedol, že spolu s pozvánkou bol poslancom zaslaný aj návrh programu rokovania, ktorý doplnil o bod s názvom Schválenie výšky spolufinancovania žiadostí o NFP predkladaných v rámci výzvy Regionálneho operačného programu, opatrenie 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a navrhol jeho zaradenie za bod 11 ako bod 12. Následne dôjde k prečíslovaniu pôvodných bodov programu na Materiál bol rozdaný do lavíc. Vysvetlil, že návrh sa dopĺňa do programu z dôvodu, že termín na predloženie žiadostí o nenávratný finančný príspevok je 18. február 2015, kedy už musia byť prijaté uznesenia o schválení spolufinancovania, ktoré budú tvoriť povinnú prílohu žiadostí. Spresnil, že predmetom žiadosti o zámer uchádzať sa o prostriedky na rekonštrukciu dvoch kultúrnych pamiatok. Predseda sa opýtal, či má niekto doplňujúci alebo pozmeňujúci návrh k programu rokovania. Prihlásil sa poslanec Jozef Marec. Poslanec Jozef Marec informoval zastupiteľstvo, že dňom 3. decembra 2014 vystúpil z Poslaneckého klubu SMER-SD a SNS a neuvažuje s členstvom v inom poslaneckom klube. Predseda konštatoval, že nebol predložený žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh k programu. Následne dal hlasovať o návrhu programu rokovania s predloženým doplnením. 2

3 Uznesenie 1/8 Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja s c h v a ľ u j e program rokovania zastupiteľstva s doplnením bodu Schválenie výšky spolufinancovania žiadostí o NFP predkladaných v rámci výzvy Regionálneho operačného programu, opatrenie 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov ako bodu 12 s následným prečíslovaním bodov programu na Výsledok hlasovania 1: Za: 43 hlasov, proti: nikto, zdržal sa: nikto, nehlasovalo: 3 hlasy. K bodu 2 Riaditeľ Úradu Žilinského samosprávneho kraja Pavol Holeštiak (ďalej len riaditeľ úradu ) predložil Správu o plnení uznesení prijatých na rokovaní zastupiteľstva 27. októbra Konštatoval, že úrad realizuje všetky rozhodnutia v súlade s uzneseniami zastupiteľstva. Informoval, že Uznesenie 13/6 z 8. septembra 2014, predmetom ktorého je problematika riešenia platovej diskriminácie sestier a pôrodných asistentiek v našich zdravotníckych zariadeniach, je splnené. Spresnil, že správa bola prerokovaná v komisiách a je zaradená do programu dnešného schváleného programu zastupiteľstva. Predseda otvoril rozpravu. Keďže sa nikto neprihlásil, dal hlasovať o predloženom návrhu uznesenia. Uznesenie 2/8 Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja b e r i e n a v e d o m i e správu o plnení uznesení prijatých na rokovaní zastupiteľstva 27. októbra Výsledok hlasovania 2: Za: 49 hlasov, proti: nikto, zdržal sa: 1 hlas, nehlasovalo: 1 hlas. K bodu 3 Riaditeľ odboru financií Stanislav Ulaher (ďalej len riaditeľ odboru financií ) predložil Návrh na 5. úpravu rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na rok Informoval poslancov, že dôvodom úpravy rozpočtu sú zmeny v bežných a kapitálových transferoch, zmeny v bežných a kapitálových výdavkoch, ako i zmeny vo výdavkových finančných operáciách. Uviedol, že predmetom zmien sú hlavne presuny medzi výdavkami v rámci odvetví a preklasifikácia výdavkov. Dodal, že najväčšie zmeny sa týkajú transferov zo štátneho rozpočtu. Z najvýznamnejších zmien v bežnom rozpočte spomenul vyplatenie mimoriadnych odmien zamestnancom školských zariadení v rámci originálnych 3

4 a prenesených kompetencií. Informoval, že v kapitálových výdavkoch sa zrealizujú presuny hlavne v rámci rozpočtov stavebných akcií. Uviedol, že pri výdavkových finančných operáciách splácame časť úveru do VÚB z refundácie Eurofondov. Informoval, že po zasadnutiach komisií sme do návrhu na úpravu rozpočtu zapojili ešte zdroje zo štátneho rozpočtu. Zdôraznil, že úprava rozpočtu je zostavená tak, aby sa nezvyšoval celkový deficit rozpočtu. Predseda otvoril rozpravu. Keďže sa nikto neprihlásil, dal hlasovať o predloženom návrhu uznesenia. Uznesenie 3/8 Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja 1. s c h v a ľ u j e 5. úpravu rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na rok 2014 podľa predloženého návrhu, 2. s ú h l a s í s použitím ďalších účelovo určených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu do , s presunmi v rámci bežných a kapitálových výdavkov ako aj s ich preklasifikáciou. Výsledok hlasovania 3: Za: 50 hlasov, proti: nikto, zdržal sa: 1 hlas, nehlasovalo: 1 hlas. K bodu 4 Hlavný kontrolór Žilinského samosprávneho kraja Ján Konušík (ďalej len hlavný kontrolór ) predložil Stanovisko hlavného kontrolóra Žilinského samosprávneho kraja k návrhu rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na rok Informoval, že stanovisko vychádza z následnej finančnej kontroly, z ktorej záznam je priložený v prílohe stanoviska. Spresnil, že úlohou kontroly bolo zistiť, či predložený návrh rozpočtu zodpovedá všeobecne záväzným právnym predpisom. Informoval, že kontrolou nebol zistený rozpor s právnymi predpismi s tým, že jediná otázka sa týkala podielových daní, ktorá sa riešila v Národnej rade SR v čase, kedy návrh rozpočtu bol predkladaný na prerokovanie komisiám. Podrobne oboznámil poslancov s obsahom jednotlivých častí predloženého stanoviska. Upriamil pozornosť na zmenu v súvislosti s novelou zákona o dani z motorových vozidiel, ktorá bude predstavovať výnos štátu a v tejto nadväznosti sa navýšili podielové dane pre samosprávne kraje. Na záver konštatoval, že bežný rozpočet sa navrhuje ako prebytkový, kapitálový rozpočet aj finančné operácie sú schodkové, ale kryté príjmami z bežného rozpočtu a celkový rozpočet je vyrovnaný. Hlavný kontrolór konštatoval, že predložený návrh rozpočtu na rok 2015 spĺňa všetky zákonné ustanovenia dotknutých všeobecne záväzných právnych predpisov. Predseda pripomenul medializovanú skutočnosť, že po dohode so všetkými samosprávnymi krajmi s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja došlo k zmene 4

5 výberu dane z motorových vozidiel. Vyjadril sa, že sa ukázalo, že od začiatku nebolo správne nastavenie financovanie dopravy z výnosov tejto dane. Spresnil, že za celé obdobie sa nepodarilo odstrániť najzávažnejšiu deformáciu, ktorou je skutočnosť, že vozidlá, ktoré boli registrované v Bratislavskom kraji, boli využívané na podnikateľskú činnosť aj v iných krajoch. Dodal, že jedinou možnosťou riešenia bolo, že príjemcom tejto dane bude opäť štát, ktorý má dostatok nástrojov na bonifikáciu, či už enviromentálnu alebo vekovú pre všetkých dopravcov. Doplnil, že táto daň bude zamenená adekvátnym zvýšením podielu z dane z príjmu fyzických osôb pre samosprávne kraje a postupne v štvorročnom prechodnom období budú prerozdelené finančné prostriedky, ktoré dostával Bratislavský samosprávny kraj naviac, pre ostatné kraje. Na záver dodal, že z tohto pohľadu môžeme očakávať malé navýšenie. Predseda otvoril rozpravu. Keďže sa nikto neprihlásil, dal hlasovať o predloženom návrhu uznesenia. Uznesenie 4/8 Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja b e r i e n a v e d o m i e stanovisko hlavného kontrolóra k návrhu rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na rok Výsledok hlasovania 4: Za: 51 hlasov, proti: nikto, zdržal sa: 1 hlas, nehlasovalo: 2 hlasy. K bodu 5 Riaditeľ odboru financií predložil Návrh rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na rok Návrh predložil formou prezentácie. Uviedol, že sa bude zaoberať rokom 2015, pretože rozpočet na nasledujúce dva roky 2016 a 2017 je len orientačný. Dal do pozornosti, že oproti návrhu, ktorý bol predkladaný na zasadnutia komisie, došlo k jednej zmene, ktorá už bola spomenutá. Spresnil, že sme si pripravili v rozpočte finančnú rezervu vo výške cca 1 mil. na vykrytie záväzkov, ktoré budú pre nás vyplývať z kolektívnej zmluvy. Vysvetlil, že keďže kolektívna zmluva bola podpísaná neskôr, už na komisiách avizoval, že do zastupiteľstva bude predložený návrh, v ktorom bude spomínaná rezerva rozpustená a jej časť sa použije aj na kapitálové výdavky. Uviedol, že východiskom na zostavenie rozpočtu samosprávneho kraja na rok 2015 bol rozpočet verejnej správy, ktorý bol predložený do Národnej rady SR. Informoval, že rozpočet je vyrovnaný vo výške tis. a jeho najdôležitejšou súčasťou je bežný rozpočet, ktorý ma pozitívne saldo vo výške tis. a z tohto prebytku financujeme kapitálové výdavky a aj dlhovú službu. Dodal, že súčasťou rozpočtu je programový rozpočet, ktorý sa skladá z 10 programov, 36 podprogramov a 48 prvkov. V ďalšej časti svojho vystúpenia poslancov podrobne informoval o príjmoch rozpočtu, spomenul nadväznosti vo vzťahu k zmene legislatívy, označil priority v rozpočte, zdôraznil najväčší bežný výdavok na úhradu straty vo výkonoch vo verejnom záujme a dôvody jeho navýšenia v rozpočte s tým, že bezplatná doprava na železniciach nemá až taký veľký vplyv na rozpočtovanú výšku straty vo verejnej doprave. Poslancov podrobne informoval o rozpočtovaných kapitálových výdavkoch a o ich rozdelení, pričom prioritou sú 5

6 eurofondy, rekonštrukcie a modernizácie. Spomenul riziká rozpočtu, ktoré súvisia hlavne s nejasnosťou plnenia príjmov z podielových daní a sme závislí na jej výkyvoch, ďalším rizikom sú legislatívne zmeny a pokles cestujúcich. Informoval, že na tieto riziká si vytvárame rezervu vo výške 3,45 % z daňových príjmov, pričom v kapitálovom rozpočte to predstavuje sumu vo výške tis. a v bežnom rozpočte 1 mil. a jej rozpúšťanie bude závislé na plnení podielových daní. Na záver svojho vystúpenia konštatoval, že návrh rozpočtu bol prerokovaný na komisiách bez pripomienok. Následne dal do pozornosti pozmeňujúci, ktorý predkladá predseda a ktorým navrhuje zvýšenie dotácie v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia Žilinského samosprávneho kraja č. 4/2004 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov Žilinského samosprávneho kraja vo výške + 15 tis. z položky splácania úverov. Vysvetlil, že sa zvýšia bežné transfery na úrade o 15 tis. a ponížia sa úroky o 15 tis.. Návrh je odôvodnený tým, že týmto nariadením sa majú nahradiť aj iné dotačné programy, ktoré sa v roku 2015 nebudú realizovať. Doplnil, že v prípade schválenia tohto pozmeňujúceho návrhu bude celková výška rozpočtu pre účely poskytnutia dotácií v zmysle spomínaného nariadenia vo výške 105 tis.. Predseda poďakoval za preloženie návrhu rozpočtu. Zdôraznil, že návrh rozpočtu prerokovali komisie a odporučili ho schváliť podľa predloženého návrhu. Ešte raz dal do pozornosti predložený pozmeňujúci návrh, o ktorom informoval predsedov poslaneckých klubov a o ktorom bude zastupiteľstvo osobitne hlasovať. Predseda otvoril rozpravu, do ktorej sa prihlásili poslanci Peter Weber, Ján Podmanický, Martin Kapitulík, Vojtech Koleják, František Výrostko, Alexander Slafkovský a Milan Litva. Poslanec Peter Weber konštatoval, že návrh rozpočtu je obsiahly, ale aj napriek tomu vecný a prehľadný, za čo predkladateľa návrhu pochválil. Vo svojom vystúpení sa venoval Programu č. 5 Doprava. Vyjadril sa, že riaditeľ odboru financií vysvetlil niektoré skutočnosti ohľadom SAD, s ktorými sa stotožnil s výnimkou jednej, že železnice nemajú žiadny vplyv na pokles cestujúcich. Informoval, že má informácie z TA SR spred včera, ktorá publikovala vyhlásenie Zväzu autobusovej dopravy, v ktorom vyhlásil, že ubúda cestujúcich autobusmi na základe toho, že študenti a dôchodcovia cestujú zadarmo. Citoval z vyhlásenia: Najcitlivejšie je pritom podľa zdrojov Zväzu autobusovej dopravy v diaľkových linkách, kde to pociťujú v priemere až 10 % odliv cestujúcich, niektorí dopravcovia zaznamenali na niektorých linkách až 20 % a v prípade prímestskej dopravy zaznamenali autobusové spoločnosti v priemere 2 % úbytok cestujúcich. Dodal, že je logické a prirodzené, ak táto kategória občanov využíva bezplatnú dopravu na úkor platenej, avšak toto sociálne opatrenie si vyžaduje financie od občanov. Uviedol, že vláda SR vyčlenila finančné prostriedky pre železničnú spoločnosť pre účely vykrytia strany. S poukazom na informácie zo Zväzu autobusovej dopravy, ktorú prečítal, nastáva z tohto sociálneho opatrenia pokles cestujúcich aj SAD-kám, čo znamená, že budú mať menšie tržby, väčšiu stratu a pre samosprávny kraj to znamená väčšie náklady v zmysle uzatvorených zmlúv o poskytovaní služieb vo verejnom záujme s našimi SAD Žilina a SAD Liptovský Mikuláš. Opýtal sa, akým spôsobom chceme riešiť finančné prostriedky na úhradu zvýšenej straty dopravcov do budúcna, keďže z logických dôvodov sa s nimi ešte v rozpočte nekalkuluje. Dodal, že je viacero možností, napríklad zníženie rozsahu autobusových kilometrov, hlavne na tých trasách, na ktorých je súbeh vlak a autobus, čo bude mať za následok rušenie liniek, alebo či samosprávny kraj neuvažuje so žiadosťou o kompenzáciu zvýšenej straty od vlády SR, podobne ako ju dostala železničná spoločnosť. 6

7 S faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca Petra Webera sa prihlásil podpredseda Jozef Štrba. Podpredseda Jozef Štrba konštatoval, že táto problematika bola podrobne rozdiskutovaná na komisii dopravy. Vyjadril sa, že dnes je veľmi ťažko povedať, aký bude reálny dopad opatrenia Železníc SR. Zdôraznil, že samosprávny kraj kompenzuje straty v prímestskej autobusovej doprave, kde zo strany Zväzu autobusových dopravcov deklarovaný pokles cestujúcich o 2 % je zhruba v súlade s tým, aký je priemerný pokles cestujúcich v rámci celého roka, pretože každý rok nám ubúda cca 6 8 % cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave. Skutočnosť, že sa znížil výrazným spôsobom počet cestujúcich v diaľkovej doprave, nemá dopad na rozpočet samosprávneho kraja, pretože diaľková doprava nie je výkonom vo verejnom záujme. Vyjadril sa, že akonáhle budeme mať prvé relevantné výsledky z týchto opatrení, budeme sa touto témou zaoberať a hľadať vhodné riešenia. Predseda terminologicky poopravil obsah vystúpenia poslanca Petra Webera, v ktorom sa vyjadril o našich SAD. Predseda spresnil, že samosprávny kraj nemá žiadne spoločnosti SAD, ale existujú súkromné dopravné spoločnosti SAD, ktoré sú zmluvnými partnermi samosprávneho kraja a uzatvárame s nimi zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. Poslanec Peter Weber reagoval na odznenú faktickú poznámku. Vyjadril sa, že úmyselne spomenul 2 % úbytku cestujúcich, pretože nie je to veľké číslo, ale nezľahčoval by situáciu, pretože nás to môže dobehnúť a v priebehu roka by sme mali situáciu sledovať a riešiť. Opravil sa a spresnil, že mal na mysli spoločnosti SAD, ktoré pôsobia na území nášho samosprávneho kraja. Predseda sa vyjadril, že situáciu bude sledovať v priebehu budúceho roka aj z pohľadu toho, že bezplatná železničná doprava je asymetrická a nezasahuje do všetkých kútov nášho kraja. Zdôraznil, že ak to bude nevyhnutné, budeme prijímať náležité opatrenia. Ako ďalší v rozprave vystúpil poslanec Ján Podmanický. Opýtal sa na kapitálové výdavky v zdravotníctve, kde je rozpočtovaná suma vo výške cca 830 tis.. Vyjadril sa, že navrhnuté rozdelenie týchto finančných prostriedkov medzi jednotlivé nemocnice je disproporcionálne a opýtal sa na dôvod takéhoto návrhu. Uviedol, že zo sumy 830 tis. je pre najväčšiu kysuckú nemocnicu vyčlenených 104 tis., pre liptovskú nemocnicu, ktorá je skoro o polovičku menšia, je vyčlenených suma vo výške 383 tis. a pre nemocnicu v Trstenej, ktorá je porovnateľná s nemocnicou v Liptovskom Mikuláši, je vyčlenených 292 tis.. Opýtal sa, či sa uvažuje s tým, že sa budú v priebehu roka kompenzovať tieto výdavky prostredníctvom iných projektov. Vysvetlil, že sa na túto záležitosť pýta z dôvodu, že kysucká nemocnica ako najväčšia v správe samosprávneho kraja nezískala v minulosti prostriedky z eurofondov na modernizáciu a teda modernizačný dlh má podstatne väčší. Odporučil, aby sa v budúcnosti pamätalo na to, aby sa z rozpočtu investovalo viac do tejto nemocnice, keďže našou povinnosťou je starať sa o všetky nemocnice, ktoré máme vo svojej pôsobnosti, rovnocenne. S faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca Jána Podmanického sa prihlásili poslanci Vojtech Koleják, Štefan Zelník a Ján Blcháč. Poslanec Vojtech Koleják spomenul, že v roku 2013 neboli pre nemocnicu v Trstenej vyčlenené žiadne prostriedky z rozpočtu samosprávneho kraja na kapitálové výdavky 7

8 a presunuli sa do roku Rovnako pripomenul, že v roku 2014 sme dávali 700 tis. pre kysuckú nemocnicu na kapitálové výdavky a od vlády SR dostali predtým ďalších 700 tis.. Vyjadril názor, že kysucká nemocnica dostala v poslednom období dosť finančných prostriedkov na obnovu a modernizáciu. Uviedol, že nechce vyvolávať sváry, ale niekoľko krát sa prihováral za to, aby finančné prostriedky boli prideľované proporcionálne podľa počtu obyvateľov medzi jednotlivé zdravotnícke zariadenia. Poslanec Štefan Zelník zdôraznil, že je potrebné si uvedomiť, že bez ohľadu na odosielateľa dotácie, ide o príjem z daní nás všetkých bez ohľadu na to, kde bývame. Vyjadril sa, že chybou v systéme financovania zdravotníctva je, že zdravotnícke zariadenia by mali dostávať za svoje výkony toľko, aby mohli robiť aj svoju reprodukciu techniky a likvidovať modernizačný dlh. Znamená to, že by mali dostávať podstatne vyšší objem finančných prostriedkov za to, čo vykonávajú a následne s nimi adekvátne hospodáriť. Spôsob riešenia prostredníctvom úľav na odvodoch pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva označil za nevhodný, pretože tieto odvody musí niekto nahradiť a následne vzniká veľká disproporcia. Zdôraznil, že financovanie zdravotníctva je nevyhnutné robiť tak, aby to bolo premietnuté do výkonovej zložky zdravotníckeho zariadenia. Dodal, že ak sa poddimenzujú platby za odliečeného pacienta a následne sa to snažíme nejakým spôsobom kompenzovať dotáciami, je to dosť nespravodlivé. Spomenul príklad, ako k tomu prídu obyvatelia okresu Žilina, kde samosprávny kraj nemá žiadne zariadenia. Na záver sa vyjadril, že táto problematika je vecou zmeny legislatívy. Poslanec Ján Blcháč sa vyjadril, že zastupiteľstvo pravidelne rokuje o správe o hospodárení zdravotníckych zariadení, z ktorých nemocnica v Liptovskom Mikuláši je vyhodnotená na obyčajne poslednom mieste z rôznych objektívnych dôvodov. Uviedol, že táto nemocnica ako jediná nemá zriadenú verejnú lekáreň a z rozpočtovaných prostriedkov vo výške 383 tis., ktoré spomenul poslanec Ján Podmanický, až 280 tis. je náklad na prestavbu pavilónu pre potreby lekárne. Dodal, že aj v súvislosti s faktom, že sa v uplynulom roku získali finančné prostriedky z odpredaja budovy bývalej polikliniky v Liptovskom Mikuláši, odporučil, aby predložený návrh bol schválený a vyrovnali tak určitý deficit oproti iným nemocniciam v kraji. Predseda zdôraznil, že téma zdravotníctva je v našom zastupiteľstve veľmi silná, za čo je vďačný, pretože náš samosprávny kraj v rámci možností sa stará o nemocnice veľmi príkladne v porovnaní s ostatnými samosprávnymi krajmi, ktoré svoje nemocnice, alebo niektoré oddelenia zrušili, prípadne prenajali. Zdôraznil, že nemocnice poskytujú služby pre všetkých občanov v území a tie by mali byť primerane kvalitné. Vyjadril sa, že systém v zdravotníctve už bol veľa krát deformovaný a je to priestor na dlhú diskusiu. Zdôraznil, že sa snažíme situáciu zlepšovať a výsledky sú evidentné. Uviedol, že finančné prostriedky prerozdeľujeme do všetkých našich nemocníc. K vyjadreniu poslanca Vojtecha Kolejáka uviedol, že jeho tvrdenie, že nemocnica v Trstenej nedostala žiadne finančné prostriedky, sa nezakladá na pravde. Uviedol, že naším cieľom je, aby každá nemocnica mala svoju vlastnú lekáreň a posledná, ktorá ju ešte nemá, je nemocnica v Liptovskom Mikuláši. Dodal, že naším zámerom je, aby zisk z lekární, bol ziskom nemocníc a nie súkromných podnikateľov. Predseda konštatoval, že kysucká nemocnica z hľadiska svojej veľkosti je najhoršie na tom z pohľadu kvality operačných sál. Spresnil, že z eurofondov boli vybudované operačné sály v nemocnici v Dolnom Kubíne a v Liptovskom Mikuláši boli zrekonštruované ešte v období pred prechodom jej zriaďovateľskej pôsobnosti na samosprávny kraj. Informoval, že v súčasnosti sa pripravuje projektová dokumentácia na rekonštrukciu operačných sál kysuckej 8

9 nemocnice a spomenul problémy s ňou spojené. Zdôraznil, že našou snahou je citeľne pomáhať každej našej nemocnici ako i Oravskej poliklinike. Poslanec Ján Podmanický reagoval na odznené faktické poznámky. Poďakoval predsedovi za jeho informácie, pretože sa zaujímal o to, aké sú ďalšie plány v súvislosti s kapitálovými investíciami. Požiadal, aby jeho otázka v rozprave nebola vnímaná v zlom, pretože nie je jeho zámerom, aby boli prerozdelené finančné prostriedky na úkor iných nemocníc v prospech kysuckej nemocnice. Vysvetlil, že nechce spochybniť žiadnu investíciu do nemocníc a dopraje prostriedky aj nemocnici v Trstenej aj v Liptovskom Mikuláši. Vyjadril sa, že tiež má záujem na tom, aby zdravotníctvo v našom kraji sa dostávalo na lepšiu úroveň a ocenil, že naše nemocnice napredujú. Na vyjadrenie poslanca Štefana Zelníka uviedol, že sa nezhodnú na tom, ak problémy financovania v zdravotníctve spája s nízkymi odvodmi, pretože ak štát je efektívny vo výbere dane z pridanej hodnoty a rozhodne sa podporiť nízkopríjmové skupiny osôb, takéto rozhodnutie vlády SR a Národnej rady SR absolútne schvaľuje. Na túto tému reagoval obdobnou otázkou, či je správne, ak z prostriedkov eurofondov, na spolufinancovaní ktorých sa podieľa aj štát, sa uprednostňujú súkromné zariadenia na úkor verejných nemocníc. Odporučil, aby sme vo vyjadreniach k tejto téme boli opatrní. Ako ďalší v rozprave vystúpil Martin Kapitulík. Vo svojom vystúpení sa venoval najvyššiemu nárastu nákladov v rozpočte, a to na výkony vo verejnom záujme. Spresnil, že oproti schválenému rozpočtu na rok 2014 sa navrhuje výrazné navýšenie rozpočtu na tento účel, a to až o 2,7 mil., t. j. viac ako 20 %. Citoval z dôvodovej správy návrhu, že toto zvýšenie rozpočtu je spôsobené možným úbytkom cestujúcich v dôsledku cenových opatrení Železníc SR. Vyjadril sa, že rozumie tomu, že je právom vlády SR prijať opatrenia vo vzťahu k bezplatnej doprave na železnici, avšak môžeme mať na túto vec každý iný názor. Vyjadril názor, že toto opatrenie vlády SR má dosť výrazný vplyv aj na rozpočet nášho samosprávneho kraja, a preto v mene poslaneckého klubu SIEŤ predložil doplňujúci návrh uznesenia. Navrhol, aby zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým požiada vedenie samosprávneho kraja, aby iniciovalo rokovania s vládou SR za účelom refundácie zvýšených výdavkov samosprávneho kraja na SAD v súvislosti so stratou cestujúcich spôsobenou bezplatnou vlakovou dopravou. Nárast výdavkov samosprávneho kraja na SAD v roku 2015 oproti schválenému rozpočtu v roku 2014 predstavuje čiastku 2,7 mil., ktoré mohol samosprávny kraj použiť na zlepšenie situácie v zdravotníctve, školstve alebo v sociálnej oblasti. Návrh odôvodnil tým, že rozpočet samosprávneho kraja na SAD sa z časti aj v súvislosti s bezplatnou vlakovou dopravou medziročne zvyšuje o 2,7 mil.. S faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca Martina Kapitulíka sa prihlásil poslanec Jozef Grapa. Poslanec Jozef Grapa informoval poslancov, že komisia dopravy sa na jeho podnet zhodla na tom, že do pol roka sa spracuje analýza celkového stavu a nielen dopadu schválených opatrení a ako ďalej budeme riešiť prímestskú dopravu. Vyjadril sa, že rozpočet je tiež len určitým odhadom, ako sa budú vyvíjať príjmy. Spomenul, že máme podpísanú zmluvu na 10 rokov s určitými dohodnutými kritériami ohľadom zvyšovania, resp. znižovania prepravených kilometrov. Uviedol, že nie je korektné vytiahnuť časť z dôvodovej správy, je nevyhnutné spracovať vlastnú analýzu a následne pripraviť profesionálne a odborné stanovisko k veci. Dodal, že problém je potrebné prerokovať na odborných komisiách a brať na vedomie ich odporúčania. 9

10 Poslanec Martin Kapitulík reagoval na odznenú faktickú poznámku. Vyjadril sa, že pri predkladaní návrhu uznesenia vychádzal z textu dôvodovej správy k predloženému návrhu rozpočtu na rok 2015 a v ktorom sa konštatuje, že zvýšenie rozpočtu je spôsobené možným úbytkom cestujúcich dôsledku cenových opatrení Železníc SR. Vysvetlil, že zámerom návrhu uznesenia, ktorý predložil, nie je, aby sme žiadali od vlády SR refundáciu finančných prostriedkov vo výške 2,7 mil., ale to, aby vedenie samosprávneho kraja aspoň iniciovalo rokovania ohľadom možných kompenzácií výdavkov, ktoré dnes musíme investovať do výdavkov na výkony vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave a mohli sme ich efektívnejšie využiť pre potreby škôl, sociálnych zariadení alebo do nemocníc. Predseda vysvetlil, že v zdôvodnení je uvedený predpoklad, čo sa môže udiať v súvislosti s bezplatnou železničnou dopravou, ktorá je v našom kraji asymetrická, napríklad na území Hornej Oravy nie je žiadna železnica a občania tohto regiónu by mali problém s prepravou bez prímestskej autobusovej dopravy. Dodal, že z tohto pohľadu by sme mohli žiadať SR, aby postavila regionálnu železnicu na Hornú Oravu, pretože sú tam diskriminovaní občania, pretože by mohli cestovať tiež zdarma. Uviedol, že pokles cestujúcich môže byť aj z pohľadu európskych pravidiel, pretože sme sa zaviazali, že uvoľníme priestor aj pre súkromných dopravcov, ktorí nám prostredníctvom dampingových cien preberajú cestujúcich. Zdôraznil, že situáciu budeme sledovať, rokovania so železničnou spoločnosťou už boli vzájomne iniciované, pretože naším záujmom je pokračovať v začatej diskusii. Uviedol, že pri každom grafikone sa snažíme zlaďovať odchody autobusov s vlakmi. Dodal, že chceme otvoriť diskusiu, na ktorej pracujeme aj vďaka európskemu fondu s názvom Budovanie integrovaného dopravného systému, ktorý pripravujeme aj za pomoci financií Európskych fondov. Dodal, že súčasnú situáciu vníma ako nástroj pomoci štátu nízkopríjmovým skupinám občanov, teda pre študentov a dôchodcom. Doplnil, že aj my sa pri našej dotačnej politike v prímestskej autobusovej doprave zameriavame na túto skupinu občanov. Na vystúpenie predsedu sa s faktickou poznámkou prihlásil poslanec Martin Kapitulík. Vyjadril sa, že nehodnotí rozhodnutie vlády SR. Spresnil, že predmetom diskusie je dopad rozhodnutí alebo opatrení vlády na rozpočet ostatných samospráv, ktoré by sa mali ozvať. Stotožnil sa s tým, že možno po dôkladnej analýze, ale zopakoval, že cieľom návrhu nie je žiadať 2,7 mil. od štátu, ale iniciovať rokovania. Vyjadril názor, že by sme sa mali ozvať a minimálne povedať, že toto opatrenie sa dotkne aj našich rozpočtov a finančné prostriedky sme mohli investovať na iné účely, a to len kvôli tomu, že vlaková doprava je zadarmo. Predseda reagoval na odznenú faktickú poznámku. Zdôraznil, že tieto výhody sú stále pre tých istých občanov, pre tých, ktorí cestujú prímestskou autobusovou dopravou a aj železničnou dopravou. Ďalší v rozprave vystúpil poslanec Vojtech Koleják. Vo svojom vystúpení sa venoval cestnej sieti samosprávneho kraja. Poďakoval firme Povodie Váhu, ktorá v súčinnosti so samosprávnym krajom dokázala v pomerne krátkom čase zrekonštruovať korunu hrádze Oravskej priehrady. V mene občanov poďakoval za toto dielo, ktoré je pre nich prínosom. V rámci cestnej siete pripomienkoval, že sa zvýšila intenzita dopravy z časti Hornej Oravy do Námestovskej oblasti, keďže sa skrátila táto cesta, ale cesta smerom od Trstenej ku priehradnému múru je vo veľmi zlom stave. Dal do pozornosti, aby sa pamätalo aj na obnovu tejto cesty podľa finančných možností z očakávaného väčšieho príjmu z podielových daní. 10

11 S faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca Vojtecha Kolejáka sa prihlásil poslanec Jozef Grapa. Poslanec Jozef Grapa informoval, že touto záležitosťou sa zaoberala aj komisia dopravy, hľadajú sa finančné prostriedky na opravu predmetného úseku cesty v rámci rozpočtu. Zdôraznil, že ide o podnet, ktorý je v riešení aj s vedením správy ciest ako i odboru dopravy a regionálneho rozvoja úradu. Predseda sa vyjadril, že evidujeme aktuálny stav našich ciest a je našou snahou najakútnejšie problémy riešiť z rozpočtu. Dal do pozornosti, že v tomto roku vďaka dobrému hospodáreniu a podnikateľskej činnosti našej správy ciest sa nám podarilo získať finančné prostriedky, ktoré boli použité na opravu niektorých úsekov ciest v našom kraji. Spresnil, že aj v regióne Oravy došlo k oprave cesty v časti obce Mútne. Vo svojom vystúpení informoval o dohode, ku ktorej sme dospeli s vedením Slovenského vodohospodárskeho podniku. Spresnil, že samosprávny kraj prevezme údržbu na predmetnej časti cesty na Oravskej priehrade, ktorá síce patrí Slovenskému vodohospodárskemu podniku, ale významným spôsobom skráti dopravnú vzdialenosť predovšetkým pre tých, ktorí prechádzajú z okresu Námestovo do okresu Tvrdošín, predovšetkým do časti Trstená. Dodal, že ide o úsek, ktorý nám skracuje logistiku pri údržbe, pretože sa skracuje táto časť komunikácie a prepojenia. Uviedol, že táto dohoda je vo finálnom štádiu pred jej podpisom. Ešte dodal, že Slovenský vodohospodársky podnik nám bude hradiť za údržbu vo výške nákladov a tento krok považuje za dobrý príspevok pre celú Oravu a pre cestovný ruch v tejto oblasti. Poslanec Vojtech Koleják reagoval na faktickú poznámku poslanca Jozefa Grapu a poďakoval mu za jeho informácie. Ako ďalší v rozprave vystúpil poslanec František Výrostko. Konštatoval, že v rámci predloženého návrhu rozpočtu sa navrhuje cca 5 % navýšenie rozpočtu pre oblasť kultúry a prevažnej miere ide o kapitálové výdavky. Poďakoval v mene všetkých kultúrnych inštitúcií za navýšenie rozpočtu a súčasne uviedol, že by privítal v budúcich rokoch aj nárast bežných výdavkov. Vyjadril očakávanie, že pri úpravách rozpočtu budeme myslieť aj na potrebu finančných prostriedkov v rámci zbierkotvorných fondov pre galérie a múzeá, pre prípravu nových výstav, vernisáží a inscenácií v divadlách. Na záver svojho vystúpenia sa opýtal, na akú dobu je podpísaná zmluva s SAD a opýtal sa aj na možnosti vstúpiť do rokovania s niektorým zo súkromných dopravcov v záujme zabezpečenia obslužnosti územia, kde evidujeme veľký úbytok cestujúcich. Predseda pripomenul memorandum, ku ktorému sa pripojili samosprávne kraje a ktorým cieľom bolo prispievať k znižovaniu nákladov v rámci verejnej správy v záujme spoločného dosiahnutia deficitu štátneho rozpočtu pod 3 %, čím bola dotknutá aj oblasť kultúry. Zdôraznil, že našou snahou bude, ak sa bude vyvíjať daň z fyzických osôb pozitívne, čomu nasvedčuje aj dobrý výhľad hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti, zvýšiť aj v kultúre bežné výdavky. Informoval, že v rámci rokovaní o vyššej kolektívnej zmluve dospel náš samosprávny kraj k dohode, v rámci ktorej sme podpísali navýšenie platov vo výške 5 % pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov a pokračujeme v navyšovaní platov o 16 pre všetkých zamestnancov v samospráve pre budúci rok, k čomu došlo aj v tomto roku. Doplnil, že v rámci kolektívnej zmluvy sa dohodlo navýšenie platov do šiesteho mesiaca o 1,5 % a od šiesteho mesiaca do dvanásteho mesiaca o ďalšie 1 %, čo spolu v priemere ročne predstavuje 2,5 %. Tento fakt ohodnotil ako pozitívum, pretože v tomto roku mali navýšené platy len učitelia. V ďalšej časti svojho vystúpenia predseda informoval, že 11

12 pravidelne rokujeme so spoločnosťami SAD, vyhodnocujeme si sledované a objednané výkony a zároveň rokujeme o ďalšom vývoji z hľadiska vyťaženosti. Konštatoval, že v súčasnosti bez ohľadu na to, že prišla štátna podpora pre niektoré skupiny obyvateľstva vo forme bezplatnej železničnej prepravy, čo pokrýva len určitú časť nášho kraja, naša prímestská autobusová doprava pokrýva celý kraj. Uviedol, že došlo k veľkému úbytku mnohých spojov z titulu nárastu motorizácie. Spresnil, že zatiaľ čo v roku 2006 vlastnilo motorové vozidlo každý 5,5 obyvateľa nášho kraja a v súčasnosti je to každý tretí obyvateľ, čo má výrazný dopad. Dodal, že rokovania budú pokračovať ďalej a zrejme budeme musieť otvoriť rokovania aj s primátormi a starostami, pretože v mnohých obciach naša prímestská autobusová doprava supluje aj mestskú hromadnú dopravu. Na záver dodal, že keď budeme mať relevantné vyhodnotenie dopadu opatrenia vlády SR, budeme ďalej rokovať so zmluvnými partnermi a prijímať ďalšie opatrenia. Poslanec Alexander Slafkovský sa v rozprave k návrhu rozpočtu vyjadril, že podľa jeho názoru sa predpokladá veľmi optimistický nárast daňových príjmov o 10 % oproti minulému roku. Uviedol, že má vedomosť o tom, že sa počíta s určitou rezervou, ale odporučil väčšiu opatrnosť, pretože sa mu nechce uveriť tomu, žeby štát našiel pre samosprávy z roka na rok o 10 % viac finančných prostriedkov pre samosprávy, ako mali doteraz. Spresnil, že osobne by veľmi opatrne rozpúšťal prostriedky v rozsahu cca nad 5 % navýšenia. Dodal, že viacerí ekonómovia upozorňovali, že takýto nárast daňových príjmov je veľmi nepravdepodobný. V ďalšej časti svojho vystúpenia sa vyjadril na tému zdravotníctva, do oblasti ktorej sa pre rok 2015 navrhuje 550 tis., čo označil ako slušný návrh aj napriek tomu, že sú to prostriedky určené na záchranu prevádzky, keďže sú určené predovšetkým na nákup prístrojov a nie na zásadný rozvoj a zlepšenie služieb v zdravotníctve. Odporučil zachovať trend, aby všetky finančné prostriedky, ktoré získame z predaja polikliník, boli rozdelené medzi zdravotnícke zariadenia tak, aby bola zachovaná ich funkčnosť. Zdôraznil, že by nebolo rozumné začať rozvíjať nové zásadné služby, ktoré si budú vyžadovať omnoho vyššie miliónové náklady. Rovnako zdôraznil, že ide o jedno rázové neopakovateľné zdroje, ktoré nebudeme vedieť do budúcna znovu vygenerovať. V ďalšej časti svojho vystúpenia vyjadril potešenie, že sa navrhujú prostriedky na opravu strechy na budove galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, v ktorej sa nachádza jedna z najväčších výstavných sál na Slovensku. Ďalej sa vyjadril, že zostal prekvapený tým, ako málo finančných prostriedkov zostáva na údržbu a opravu ciest. Spresnil, že na tovary a služby sa navrhuje suma vo výške 3 mil.. Pri tejto príležitosti spomenul správu o stave našich ciest, ktorú skritizoval v tom smere, že bola napísaná veľmi optimisticky so záverom, že naše cesty sú vo veľmi dobrom stave. Vyjadril sa, že je raritou nájsť v našom kraji, najmä v oblasti Liptova a Oravy, na cestách II. a III. triedy nakreslenú stredovú čiaru, vodiacu čiaru postrannú a popri ceste smerové stĺpiky s odrazovými sklíčkami. Zdôraznil, že je potrebné sa nad týmto problémom zamyslieť, pretože premávka na ceste do Jasnej v zimnom období alebo na ceste do Aquaparku v Liptovskom Mikuláši v letnom období, hraničí s bezpečnosťou. Na záver dodal, že stav ciest II. a III. triedy na celom území Slovenska je alarmujúci a je nevyhnutné sa jeho zlepšením zaoberať. Dodal, že návrh rozpočtu je hodný podpory a opätovne zdôraznil, že netreba zabudnúť na skutočnosti, ktoré uviedol v rozprave a určite by sa našli aj iné faktory, ktoré by bolo dobré vylepšiť. S faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca Alexandra Slafkovského sa prihlásil poslanec Štefan Zelník. Poslanec Štefan Zelník vyjadril názor, že finančné prostriedky, ktoré boli vyčlenené pre zdravotníctvo, boli využité pre zásadnú modernizáciu prístrojovej techniky a priestorov 12

13 v zdravotníckych zariadeniach. Spresnil, že prostriedky z predaja budov bývalých polikliník alebo z alokácie z rozpočtu zásadným spôsobom pomohli skvalitniť prostredie a prístrojové vybavenie našich nemocníc, čo treba oceniť. Pripomenul vyjadrenie predsedu, ktorý uviedol, že samosprávny kraj sa o svoje zariadenia stará tak ako nikto na Slovensku. Predseda vysvetlil, že v návrhu rozpočtu sa predpokladá optimistický výber z daní a vychádzame aj so zmeny legislatívy, podľa ktorej samosprávne kraje budú mať vyšší podiel z daní z fyzických osôb ako náhrady za daň z motorových vozidiel. Dodal, že súčasne bude v ňom odzrkadlené aj kompenzovanie medzi Bratislavským samosprávnym krajom a naším krajom. Uviedol, že v rezerve je alokovaná značná časť prostriedkov a toto je forma zabezpečenia pre prípad, že by sa situácia vo výbere daní vyvíjala inak, ako je plánované. Vyjadrenie poslanca Alexandra Slafkovského poopravil v tom, že samosprávny kraj nepredáva polikliniky, ale budovy bývalých polikliník, v ktorých pôsobia súkromní lekári. Spresnil, že samosprávny kraj má len jednu polikliniku v Námestove, ktorú ďalej rozvíjame. Našou snahou je, aby získané finančné prostriedky z predaja boli využité v zdravotníctve. Zdôraznil, že finančné prostriedky získané z budovy v Liptovskom Mikuláši boli využité aj v liptovskej nemocnici a v súčasnosti sa pracuje na lekárni v nemocnici, z ktorej bude mať nemocnica vlastné príjmy. Predseda doplnil, že máme snahu postupne zveľaďovať liptovskú galériu, v ostatnom období sme vymenili okná a teraz máme v pláne opraviť strechu. Zdôraznil, že postupne znižujeme modernizačný dlh, ktorý sme zdedili a na mnohých objektoch je to už viditeľné. K spomenutému hodnoteniu stavu ciest uviedol, že v správe sa stav ohodnotil podľa platných noriem. Dodal, že zlepšenie stavu ciest si bude vyžadovať obrovské množstvo prostriedkov. Zdôraznil, že sme využili v rámci možností európske fondy a v tomto procese budeme pokračovať ďalej. Informoval, že naša správa ciest je v súčasnosti na tom tak, že už sama si dokáže zarábať službami pre obce a mestá. Dodal, že na všetkých najfrekventovanejších cestách obnovujeme vodorovné i zvislé značenie, avšak technicky niektoré cesty nezodpovedajú šírkovo podľa normy tomu, aby bol na nej nakreslený stredný deliaci pás. Na záver svojho vystúpenia zdôraznil, že sa budeme snažiť každoročne zlepšovať stav ciest. Na odznené faktické poznámky reagoval poslanec Alexander Slafkovský. Zopakoval vyjadrenie predsedu, že so zmenou výberu z dane motorových vozidiel očakávame malý nárast zvýšenia príjmov pre samosprávny kraj. Z návrhu rozpočtu citoval, že sa plánujú daňové príjmy v rozpočte pre rok 2015 vo výške 76 mil. a očakávaná skutočnosť pre tento rok je tis., čo je viac ako 10 % nárast. Opätovne vyjadril názor, že si nemyslí, že takýto nárast daňových príjmov môže byť reálny. Riaditeľ odboru financií sa vyjadril, že by sme boli radi, ak by bol vývoj taký, ako bol prognózovaný. Informoval, že prognózy aktualizuje Inštitút finančnej politiky niekoľkokrát ročne a najbližšia bude vo februári 2015 a následne v septembri Dodal, že na februárovú aktualizáciu bude reagovať aj rozpočet vlády SR a podľa jej charakteru budeme reagovať aj my. Ďalej informoval, že zmena legislatívy týkajúca sa dane z motorových vozidiel ráta aj s tým, že decembrový výber tejto dane by sa mal doplatiť samosprávnym krajom. Dodal, že tieto finančné prostriedky sa zatiaľ do návrhu rozpočtu nezakomponovali, pretože zatiaľ ešte nemáme presnú vedomosť o tomto dopade. Ako posledný v rozprave vystúpil poslanec Milan Litva. Konštatoval, že aj z odznenej diskusie je evidentné, že návrh rozpočtu je dobre pripravený, za čo treba poďakovať všetkým, ktorí sa na ňom podieľali. Vyjadril sa, že všetky dôležité pripomienky z rozpravy treba mať v povedomí aj pri jednotlivých úpravách rozpočtu. Zdôraznil, že doprava je zložitý 13

14 mechanizmus a problémy v tejto oblasti nie je možné vyriešiť v krátkej dobe. Uviedol, že máme pred sebou prípravu integrovaného dopravného systému, ktorý by mal značným spôsobom zrovnať systémy financovania a ostatné súvisiace veci. Dodal, že o tejto téme môže diskutovať v rovine našich predstáv, a nie v rovine systémových riešení, ktoré nás ešte len čakajú. Zdôraznil, že návrh rozpočtu je konštruovaný tak, aby zabezpečil dostatočné fungovanie jestvujúcich systémov a v tomto okamžiku nevieme pre oblasť dopravy urobiť viac. Konštatoval, že rozpočet je vyvážený pre všetky oblasti a vychádza z reálnych možností a aj keď nie sú splnené všetky naše predstavy v plnom rozsahu, je ho potrebné podporiť. Predseda ukončil rozpravu. Následne prečítal znenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil a dal o ňom hlasovať. Výsledok hlasovania 5: Za: 49 hlasov, proti: nikto, zdržal sa: nikto, nehlasovalo: 4 hlasy. Predseda konštatoval, že návrh bol schválený. Ďalej dal hlasovať o doplňujúcom návrhu, ktorý predložil poslanec Martin Kapitulík. Prečítal jeho znenie a súčasne konštatoval, že v súčasnosti sa rokovania v tejto veci realizujú a nie je adekvátne túto situáciu duplikovať uznesením zastupiteľstva. Výsledok hlasovania 6: Za: 19 hlasov, proti: 14 hlasov, zdržal sa: 14 hlasov, nehlasovalo: 6 hlasov. Predseda konštatoval, že návrh nebol schválený. Na záver dal hlasovať o predloženom návrhu uznesenia v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu. Uznesenie 5/8 Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja 1. s c h v a ľ u j e rozpočet Žilinského samosprávneho kraja na rok 2015 v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu, 2. b e r i e n a v e d o m i e rozpočet Žilinského samosprávneho kraja na roky Výsledok hlasovania 7: Za: 50 hlasov, proti: nikto, zdržal sa: nikto, nehlasovalo: 3 hlasy. Predseda poďakoval za jednomyseľnú podporu návrhu rozpočtu, za ocenenie odboru financií za prácu na rozpočte a súčasne poďakoval poslancom aj za prácu v komisiách. Vyjadril sa, že za jeho pôsobenia vo funkcii predsedu zastupiteľstvo po prvý krát jednomyseľne schválilo návrh rozpočtu, za čo vyslovil úprimnú vďaku. 14

15 K bodu 6 Riaditeľka odboru školstva a športu Dana Mažgútová (ďalej len riaditeľka odboru školstva a športu ) predložila návrh Dodatku č. 3 k Všeobecne záväznému nariadeniu Žilinského samosprávneho kraja číslo 27/2011 o poskytovaní príspevkov základným umeleckým školám, jazykovým školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja o poskytovaní dotácií zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych jazykových škôl a neštátnych školských zariadení na území Žilinského kraja. Informovala, že predmetným návrhom dodatku sa upravuje výška normatívu pre školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja a zvyšuje sa dotácia pre zriaďovateľov neštátnych základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení. Spresnila, že predložený návrh reflektuje aj na kolektívnu zmluvu podpísanú v roku 2014, konkrétne sa jedná o zvýšenie platov o 5 % pre pedagogických zamestnancov o 16 pre nepedagogických zamestnancov. Uviedla, že návrh dodatku bol zverejnený na pripomienkovanie v zmysle zákona. Dodala, že počas lehoty určenej na pripomienkovanie 10. decembra 2014 bola podpísaná kolektívna zmluva pre rok 2015, podľa ktorej dochádza k návrhu na zvýšenie platov pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov na originálnych kompetenciách. Uviedla, že sme reflektovali na podpísanú kolektívnu zmluvu a zo strany úradu bola podaná jedna pripomienka, ktorá bola zapracovaná do návrhu dodatku, čím bola navýšená výška normatívu pre všetky školské zariadenia a vo všetkých kategóriách. Zdôraznila, že celkové navýšenie normatívu bol pre rok 2015 na originálnych kompetenciách ,00 a celkovo pre rok 2015 na originálne kompetencie samosprávny kraj prispieva sumou ,00. Rokovanie viedol podpredseda. Otvoril rozpravu, do ktorej sa prihlásili poslanci Martin Kapitulík a Andrej Sočuvka. Poslanec Martin Kapitulík vyjadril názor, že rozdiel medzi financovaním našich a súkromných školských zariadení by sa mal do budúcnosti zmenšovať, čo sa zatiaľ nedeje a robíme rozdiely medzi deťmi aj napriek tomu, že ich rodičia platia rovnaké dane. V ďalšej časti spomenul problémy s financovaním Jazykovej školy v Žiline, ktorá je druhá najväčšia a najstaršia na Slovensku a vyučuje jazyky na najvyššej odbornej úrovni C1 a C2. Vytkol, že pre školu takéhoto charakteru máme jeden z tých najmenších normatívov pre jazykovú školu v porovnaní s ostatnými samosprávnymi kraji. Spresnil, že napríklad pre poslucháčov nad 25 rokov majú ostatné samosprávne kraje až štvornásobne vyššie normatívy. Spomenul, že dokonca aj Banskobystrický samosprávny kraj pod vedením ich predsedu Mariána Kotlebu dáva jazykovej škole vyšší normatív ako náš samosprávny kraj. Z predloženého návrhu dodatku citoval, že pre poslucháča do 25 rokov sa navrhuje výška normatívu cca 90 a pre poslucháča nad 25 rokov 24. Uviedol príklad z Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý má normatív pre poslucháča do 25 rokov vo výške 113 a štvornásobný normatív oproti nám pre poslucháča nad 25 rokov vo výške 102. Uviedol, že takto by mohol čítať príklady aj z ostatných samosprávnych krajov okrem Nitrianskeho, ktorý má nižšie normatívy oproti nám aj z toho dôvodu, že táto jazyková škola funguje pod gymnáziom a učitelia majú zhruba polovičné úväzky. Pripomenul, že všetky problémy začali v roku 2010, kedy samosprávny kraj v polovici roka znížil normatív zo 122 na 77 a následne znížil normatív pre poslucháča nad 25 rokov iba na 19. Vyjadril názor, že toto nie sú dobré kroky, pretože jazykové vzdelávanie je alfou a omegou konkurencie schopnosti našich mladých ľudí pre trh práce a pokiaľ bude tento stav dlhodobo pretrvávať, bude to likvidačné pre túto jazykovú školu. Ako ďalší príklad spomenul, že sme neustále znižovali normatívy, jazyková škola bola nútená neustále zvyšovať školné a v súčasnosti je na úrovni školného v Bratislave, pričom má 15

16 dosť výrazné vyššie normatívy ako naša škola. Doplnil, že od výrazného zníženia normatívu má naša jazyková škola o cca 400 poslucháčov menej ako mala v minulosti. Vyjadril nepochopenie s tým, čo je dôvodom takéhoto prístupu a či nám dostatočne nezáleží na jazykovom vzdelávaní. Požiadal úrad a odbor školstva a športu, aby sme túto situáciu dôkladne zanalyzovali a minimálne do budúcnosti zvážili navýšenie normatívov pre jazykové školy. Predseda reagoval na odznené vystúpenie. Ohodnotil ho za veľmi sugestívne až na hranici toho, že je možné z neho nadobudnúť dojem, že samosprávny kraj nevenuje pozornosť jazykovej škole a má záujem o jej likvidáciu. Zdôraznil, že opak je pravdou. Vyjadril sa, že umne sa snažil manipulovať s číslami, ktoré má k dispozícií. Spresnil, že Nitriansky samosprávny kraj dáva normatívy pre poslucháčov nad 25 rokov v symbolickej výške 1 a náš kraj poskytuje podstatne vyššie normatívy. Vysvetlil, z akých dôvodov v tejto oblasti vyznieva Bratislavský samosprávny kraja ako najštedrejší. Informoval, že doteraz je pre tento kraj omnoho vyšší príjem z výnosu dane z motorových vozidiel, ako vo všetkých ostatných krajoch. Spresnil, že má vo vlastníctve 500 km ciest II. a III. triedy a výnos z tejto dane evidujú vo výške 33 mil. a náš kraj má 1450 km ciest II. a III. triedy a vyberieme na tejto dani sumu vo výške 16 mil., čo predstavuje len jednu polovicu. Na základe tejto skutočnosti Bratislavský samosprávny kraj si mohol dovoliť financovať škôlky, čo vôbec nie je v jeho kompetencii a obdobne si mohol dovoliť dať finančné prostriedky Mestu Bratislava na opravu ciest, čo si ostatné samosprávne kraje nemohli dovoliť. Vyjadril presvedčenie, že po legislatívnej zmene dane z motorových vozidiel pristúpi aj Bratislavský samosprávny kraj o prehodnotenie výšky normatívov. Zdôraznil, že všetky samosprávne kraje vrátane nášho máme záujem o jazykové vzdelávanie. Upriamil pozornosť, že navyšujeme výšku normatívu pre mladých ľudí poslucháčov do 25 rokov, ktorí sa potrebujú uplatniť na trhu práce. Vysvetlil, že starších ľudí zohľadňujeme ich potreby napríklad v sociálnych službách. Dodal, že dotácie pre tých, ktorí si dnes už zarábajú a chcú sa ešte jazykovo vzdelávať, je omnoho nižšia, pretože myslíme na tých, ktorí nemajú príjem a aby sme im umožnili jazykovo sa vzdelávať. V závere svojho vystúpenia zdôraznil investície do budovy v celkovej výške cca 450 tis., pričom úspory zo zateplenia kumulujeme za účelom investícií do zlepšenia interiéru, na čo sa v rámci rozpočtu vyčlenilo cca 40 tis.. Informoval, že cca 16 tis. sa ušetrí ročne na energiách. Uviedol, že našou snahou je nastaviť financovanie a vyriešili aj otázky súvisiace s odmeňovaním pedagógov, a preto sme podporili aj navyšovanie platov o 5 % v rámci kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Zdôraznil, že máme záujem o rozvoj jazykovej školy, pozorne sledujeme situáciu v škole, samosprávny kraj má svojich zástupcov v rade školy a vyjadril presvedčenie, že spoločne dostaneme školu do dobrej kondície. Poslanec Martin Kapitulík reagoval na odznenú faktickú poznámku predsedu. Ocenil, že do budovy školy sa investovali finančné prostriedky v rámci kapitálových výdavkov, čo však vníma ako investíciu do majetku a nie do procesu vzdelávania. Vyjadril sa, že pri jazykovej škole máme výrazne finančne podhodnotený proces vzdelávania. Ocenil, že v rámci originálnych kompetencií tarifne zvyšuje platy aj pre jazykovú školu ako to robíme aj pre ostatné zariadenia v školstve. Konštatoval, že je pravdou tvrdenie, že Nitriansky samosprávny kraj má výšku normatívu pre poslucháča nad 25 rokov vo výške 1 a má najnižšie financovanie jazykových škôl v rámci všetkých krajov na Slovensku. Zopakoval, že ide o jazykovú školu, ktorá funguje pod gymnáziom, má len cca 300 poslucháčov a učitelia tam pracujú na nižšie úväzky. Dodal, že ostatné kraje na čele s Bratislavským samosprávnym krajom, ale zďaleka to nie je len Bratislavský, majú výrazne vyššie normatívy ako náš samosprávny kraj. Spomenul Košický samosprávny kraj, ktorý zdvíhal normatív na začiatku roku 2014 z pôvodných 93 na súčasných 150 a Trnavský samosprávny kraj má bez 16