SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU SCHOPNOSŤ SR ČERPAŤ ZDROJE Z EÚ 2010 Daniel Kendereš

Prepis

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU SCHOPNOSŤ SR ČERPAŤ ZDROJE Z EÚ 2010 Daniel Kendereš

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU SCHOPNOSŤ SR ČERPAŤ ZDROJE Z EÚ Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Manaţment podniku ekonomika a manaţment podniku Fakulta ekonomiky prof. Ing. František Kuzma, PhD. Nitra 2010 Daniel Kendereš

3 Čestné vyhlásenie Podpísaný Daniel Kendereš vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému Schopnosť SR čerpať zdroje z EÚ vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.... Daniel Kendereš

4 Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi prof. Ing. Františkovi Kuzmovi, PhD. za jeho uţitočné rady, pomoc a pripomienky, ktoré mi pomohli pri vypracovaní tejto práce. Nitra, podpis autora BP

5 Abstrakt (v štátnom jazyku) V súčasnom období je téma čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ veľmi aktuálna, nakoľko práve prebieha prvé celé programovacie obdobie počas ktorého môţe SR vyuţívať finančné zdroje z EÚ. Bakalárska práca je rozdelená na teoretickú časť, ktorá je zameraná na charakterizovanie základných pojmov skúmanej problematiky. Práca je vypracovaná na základe poznatkov čerpaných z odbornej literatúry, časopisov, zo zákonov a internetu. Cieľom práce je analýza čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ. Práca je vypracovaná na základe preštudovania získaných údajov a konzultácií s bakalárskym vedúcim. Vo vlastnej práci sú charakterizované jednotlivé programovacie obdobia a a sú poukázané rozdiely medzi nimi. Analýza čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ v SR ako celku aj za jednotlivé kraje SR. V práci sú uvedené aj určité návrhy na zlepšenie čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ. Na záver moţno povedať, ţe SR nevyčerpáva všetky finančné prostriedky z fondov EÚ, ktoré jej sú k dispozícií. A tým vzniká pre Slovenskú republiku priestor na zlepšovanie podmienok pre čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Európska únia, Fondy Európskej únie, Štrukturálne fondy, Projekt

6 Abstrakt (v anglickom jazyku) At present, the subject of withdrawing funds from the EU is well knowen, because these day s there s an onportunity in which the SR may use funds from the EU. The thesis is divided into a theoretical part, which is aimed at characterizing the basic concepts of research.the work is prepared on the basis of knowledge from literature, journals of law and the Internet. The goal of work is to analyze the using of EU funds. The work is prepared on the basis of a study of the data and consultation with Bachelor's head. In my work there is characterized every single programming period and and found the differences between them. Analysis of the drawdown of EU funds in Slovakia as a whole and for individual regions of Slovakia. In my work there are also some suggestions to improve the drawdown of EU funds. We can say that the SR does not use all financial resources from EU funds. And there is room for the Slovak Republic to improve the conditions for using funds from EU sources. KEYWORDS: European Union, Funds the European Union, Structural Funds, Project

7 Obsah OBSAH...6 POUŢITÉ SKRATKY ÚVOD PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY Európska únia Štrukturálna a regionálna politika: Ciele štrukturálnej a regionálnej politiky: Iniciatívy spoločenstva Druhy fondov EU Štrukturálne fondy Kohézny fond CIEĽ PRÁCE METODIKA PRÁCE VÝSLEDKY PRÁCE Európska únia Právo Európskej únie Európske právne akty Orgány Európskej únie Charakteristika programovacieho obdobia Ciele Druhy fondov európskej únie Programovacie obdobie

8 4.4.1 Národný strategický referenčný rámec Prehľad rozdielov medzi Programovacím obdobím a Čerpanie finančných prostriedkov v programovacom období Čerpanie finančných prostriedkov z štrukturálnych fondov v jednotlivých krajoch SR Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Ţilinský kraj Banskobystricky kraj Prešovský kraj Košický kraj Súhrnné zhodnotenie implementácie ŠF v jednotlivých krajov SR Návrh na zlepšenie čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ ZÁVER POUŢITÁ LITERATÚRA... 65

9 Pouţité skratky ECB EIB Európska centrálna banka Európska investičná banka ERDF Európsky fond regionálneho rozvoja ES ESF EÚ Európske spoločenstvo Európsky sociálny fond Európska únia HDP Hrubý domáci produkt NSRR Národný strategický referenčný rámec Napr. napríklad Pod. podobne Resp. respektíve SR Slovenská republika t. j. to je tzv. takzvane

10 Úvod Keď v roku 1991 začali prebiehať rokovania vtedajšieho Československa s Európskym spoločenstvom bol pohľad v našej spoločnosti na integráciu do EÚ odlišný ako je v súčasnosti. Ani sa nemoţno čudovať, veď EÚ mala v tom období inú podobu a v SR ešte prebiehala radostná porevolučná nálada plná veľkých ideálov a očakávaní lepšej budúcnosti. Neskôr po rozdelení s Českou republikou sa názor spoločnosti na EÚ zmenil čo sa potvrdilo aj v referende o vstupe SR do EÚ, kedy naši občania potvrdili, ţe chcú aby bolo Slovensko súčasťou EÚ. SR sa podarilo splniť všetky kritéria pre vstup do EÚ a právoplatným členom sa stala v roku Jedným z hlavných cieľov, o ktoré sa EÚ snaţí je predovšetkým eliminácia rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a členskými krajinami EÚ. Európska únia má 27 členských štátov v ktorých dohromady ţije viac ako 493 miliónov občanov. Týchto 27 krajín je rozdelených do 271 regiónov. Veľké rozdiely, ktoré existujú medzi jednotlivými regiónmi EÚ súvisia s mnoţstvom faktorov: nezamestnanosťou, nedostatočnou rozvinutosťou niektorých regiónov EÚ, rozdielnou úrovňou infraštruktúry, vzdelaním, úrovňou hospodárstva, nevýhodnou geografickou polohou a s mnoţstvom ďalších faktorov. Snaha o elimináciu rozdielov je realizovaná predovšetkým vďaka príspevkom členských štátov do rozpočtu Európskej únie a následnému prerozdeľovaniu príspevkov pomocou fondov EÚ. Schopnosť SR čerpať zdroje z EÚ som si ako tému svojej bakalárskej práce vybral preto, ţe pre Slovenskú republika je téma čerpania finančných prostriedkov z EÚ veľmi aktuálna. Problematiku, ktorá sa dotýka tejto témy je nutné riešiť a to predovšetkým z dôvodu, ţe v budúcom programovacom období by Slovenská republika uţ nemusela mať k dispozícií toľko finančných prostriedkov ako je tomu v súčasnom programovacom období Je dokonca moţné predpokladať, ţe s ďalším rozširovaním EÚ o ekonomicky slabšie štáty bude SR postupne do rozpočtu EÚ viac prispievať ako z neho získavať. Cieľom tejto práce je analyzovať schopnosť SR čerpať finančné prostriedky z EÚ porovnať čerpanie v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky. Na začiatku práce je pozornosť venovaná teoretickej časti v ktorej je charakteristika EÚ, cieľov ktoré sa EÚ snaţí dosiahnuť a nástrojov, ktoré vyuţíva na dosiahnutie stanovených cieľov podľa rôznych autorov. V ďalšej časti práce sú charakterizované programovacie obdobia počas ktorých SR čerpala a stále môţe čerpať

11 zdroje z EÚ. Je poukázané na rozdiely medzi skráteným programovacím obdobím a programovacím obdobím V ďalšej kapitole je analýza čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ Slovenskou republikou a jednotlivými krajmi SR. V závere práce je navrhnutých niekoľko riešení na zlepšenie čerpania finančných prostriedkov. Pri spracovávaní bakalárskej práce boli pouţité legislatívne dokumenty SR a Európskej únie, odborná literatúra, časopisy a internetové zdroje.

12 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 1.1 Európska únia Európska únia je jedinečné zoskupenie demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahraničnej a vnútornej politiky zvrchovaných členských štátov. Európska únia je aj spoločenstvom hodnôt, členské štáty sa zaviazali dodrţiavať základné ľudské práva, slobodu, demokraciu a politický pluralizmus. Európska únia je tieţ spoločenstvom solidarity, v ktorom silnejšie krajiny podporujú slabšie vyuţívaním štrukturálnej politiky na podporu rastu a zamestnanosti v slabších regiónoch alebo regiónoch, ktoré prechádzajú priemyselnou transformáciou. FIGEĽ,- ADAMIŠ, (2004) uvádzajú, ţe Európska únia je inštitucionálnym vyjadrením integrácie členských krajín do spoločenstva, ktorého prvotným cieľom bolo a zostalo zabezpečenie mierovej spolupráce členských štátov. KRNISKÁ, (2005) tvrdí, ţe Európska únia je jedným z nadnárodných projektov, ktorý stanovuje pravidlá trvalo udrţateľného rozvoja, spočívajúceho na vyváţenom hospodárskom raste a cenovej stabilite, vysoko konkurenčnej sociálnej trhovej ekonomike, zamerané na plnú zamestnanosť a sociálny pokrok v regiónoch so zachovaním regionálnej kultúry a vysokou úrovňou ochrany a zlepšovania kvality prostredia regiónov, spojeného so starostlivosťou o krajinu. Na otázku, čo je Európska únia odpovedá aj internetová stránka Európska únia je jedinečné zoskupenie 27 demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov, a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahraničnej a vnútornej politiky zvrchovaných členských štátov. HOLEŠOVÁ, (2003) uvádza, ţe myšlienka zjednotenej Európy je veľmi stará. Uţ samotný výraz Európa má svoj pôvod v gréckej mytológii. Snaha vytvoriť inštitúciu vedúcu k stále uţšiemu spojeniu medzi národmi Európy" sa zrodila na ruinách druhej svetovej vojny. Prvotným cieľom bolo rovnako ako dnes, zaistiť mier, prosperitu a novú

13 budúcnosť pre kontinent, ktorého politické a ekonomické fundamenty boli váţne narušené. Európska únia znamená pre kaţdého čosi iné. Pre mnohých ľudí je zárukou zachovania mieru na kontinente, ktorý bol počas predošlých päťdesiatich rokov poznačený nezdravým súperením a vnútorným napätím. Iní naopak poukazujú na jej nízku akcieschopnosť pri riešení medzinárodných konfliktov a neschopnosť riešiť problémy dnešnej spoločnosti. Ďalšia kritika postihuje Brusel" za zasahovanie do záleţitostí, ktoré sa ho netýkajú. ZLÝ, (1997) tvrdí, ţe Európska únia znamená zásadné prehĺbenie ekonomickej integrácie prechodom k hospodárskej a menovej únii, ako aj prekročenie dimenzií ekonomickej integrácie a to v prechodom k politickej integrácii členských štátov, napr. uplatnením spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, zavedením občianstva Únie, spoluprácou v oblasti justície a vnútorných vecí atď. FONTAINE, (2000) uviedol, ţe odlišnosť Európskej únie od tradičných medzinárodných organizácií v jej jedinečnej inštitucionálnej štruktúre, ktorá odlišuje EÚ od tradičných medzinárodných organizácii. Prijatím európskych zmlúv sa členské štáty zriekajú nástroja suverenity v prospech nezávislých inštitúcii, ktoré reprezentujú národné a spoločné záujmy štátov. KLAUS,- BORCHARDT, (1999) vidia zásadnú novotu Európskej únie v porovnaní s tradičnými zväzkami štátov v tom, ţe členské štáty sa vzdali časti svojej suverenity v prospech Európskeho spoločenstva vo svojom strede, a toto vybavili kompetenciami nezávislými od Členských štátov. Pri výkone svojich kompetencií môţe Európske spoločenstvo vydávať suverénne európske zákony, ktoré sa svojimi účinkami vyrovnajú národným legislatívnym predpisom. LÁSZLO, (2003) uvádza, ţe jedným zo základných princípov fungovania EÚ je princíp solidarity, v zmysle ktorého ekonomicky silnejší prispievajú slabším. Hovorí, ţe prostredníctvom Štrukturálnych fondov sa realizujú projekty, ktoré by za iných okolností nemohli byť realizované vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov. BARNIER, (2002) uvádza, ţe členské štáty, regióny, miestne orgány a Európska komisia pracujú ruka v ruke. Národné orgány definujú svoju stratégiu rozvoja a realizujú ju, zatiaľ čo Európska komisia zabezpečuje, aby tieto regionálne stratégie zapadli do celkového obrazu spoločenstva a monitoruje a aj kontroluje vyuţívanie finančných prostriedkov spoločenstva. Finančné prostriedky vyčlenené

14 na regionálnu politiku v súčasnosti predstavujú viac ako tretinu celkového rozpočtu Európskej únie. Európska regionálna politika za obdobie rokov 2000 aţ 2006 prešla významnými zmenami. Regionálna pomoc je koncentrovanejšia, jej riadenie je decentralizované a partnerstvo medzi obyčajnými občanmi" a Bruselom" je bliţšie. Úspech európskej regionálnej politiky je zaloţený na pevnom partnerstve a spolupráci s národnými a miestnymi orgánmi a samozrejme na jej schopnosti prijímať inovácie. HOREHÁJ,- KOLÁRIKOVÁ, (2002) píšu, ţe od svojho zaloţenia má Európske spoločenstvo vo svojej kompetencii spoločnú politiku členských štátov. Týka sa to napríklad poľnohospodárstva, rybolovu alebo medzinárodného obchodu medzi štátmi únie a ostatným svetom. Cieľom je vybudovanie spoločného trhu umoţňujúceho voľný pohyb tovaru, osôb, sluţieb a kapitálu v rámci Európskeho spoločenstva. V priebehu predošlých rokov sa členské štáty rozhodli, ţe budú riešiť na celoeurópskej úrovni problémy v takých oblastiach, akými sú napríklad : ochrana ţivotného prostredia, výskum a technologický vývoj, ochrana spotrebiteľa, ochrana zdravia, doprava, podpora spolupráce štátov EU v hospodárstve asociálnej sfére a spolupráca s rozvojovými krajinami. ( píše, ţe Európska únia je zaloţená na právnom poriadku a demokracii. Nie je to nový štát, nahradzujúci tie doterajšie ani nie je porovnateľná s ostatnými medzinárodnými organizáciami. Jej členské štáty delegujú suverenitu na spoločné inštitúcie, zastupujúce záujmy únie ako celku v otázkach spoločného záujmu. Všetky rozhodnutia a procedúry sa odvodzujú zo základných zmlúv, ratifikovaných členskými štátmi. Európska únia nemá právnu subjektivitu. Je to spoločenstvo členských štátov, ktoré vystupuje ako jednotný celok. Má svoje pravidlá, ktoré sa snaţí dodrţiavať. S tým súvisí aj mnoţstvo vnútorných sporov medzi členskými štátmi. Najviac sporov plynie z nedodrţiavania platných zmlúv a stanovených kritérií. ( Európska únia predstavuje so svojimi 480 miliónmi obyvateľov jeden z najprosperujúcejších regiónov sveta. Členské štáty Európskej únie potvrdili v Amsterdamskej zmluve svoju vôľu a cieľ na vytvorenie spoločného trhu a hospodárskej a menovej únie uskutočňovaním spoločnej politiky a podporovať harmonický, vyváţený a trvalo udrţateľný rozvoj hospodárskeho ţivota, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany, rovnaké postavenie muţova a ţien, trvalo udrţateľný a neinflačný rast, vysoký stupeň konkurencieschopnosti a konvergencie ekonomickej

15 výkonnosti, vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality ţivotného prostredia, zvyšovanie ţivotnej úrovne a kvality ţivota ako aj hospodársku a sociálnu súdrţnosť a solidaritu medzi členskými štátmi. RYBÁR, (2003) uvádza, ţe medzi najdôleţitejšie výhody, ktoré Slovenská republika získala svojím vstupom do Európskej únie, patrí rast ţivotnej úrovne. Zapojenie sa do fungujúceho systému jednotného vnútorného trhu EÚ, v ktorom neexistujú nijaké prekáţky voľnému obchodu, umoţnilo našim spoločnostiam ľahšie predávať svoje tovary a sluţby. Tento fakt automaticky pozitívne ovplyvnil všetkých občanov, pretoţe moţno veľmi reálne očakávať postupný rast miezd a dôchodkov. Po našom vstupe do EU nastal prílev ďalších zahraničných investícii, čo priamo znamená zvýšenie počtu pracovných miest a kvality ţivota. DOBROVSKÝ, (2003) píše, ţe medzi základe myšlienky, ktoré viedli k vzniku a rozširovaniu Európskej únie, patrí myšlienka vytvorenia priestoru mieni a stability v Európe, zabezpečenia trvalého ekonomického a sociálneho rozvoja európskych krajín a posilňovanie postavenia Európy vo svete. Európska únia je heterogénne spoločenstvo a rozdiely medzi jej ekonomicky silnými a slabými regónmi boli, sú a budú značné. Keďţe EÚ nepredstavuje iba politickú úniu krajín, ale aj sociálne spoločenstvo, bohatšie krajiny a regióny pomáhajú menej rozvinutým regiónom tak. aby u zmenšilo ich zaostávanie. Táto pomoc sa uskutočňuje prostredníctvom regionálnej politiky a je prejavom solidarity uplatňovanej vo vnútri EU. WEIDENFELD,- WESSELS, (1997) píšu, ţe Európska únia ako hlavný subjekt v Európe má veľkú zodpovednosť. Ako gravitačné centrum všetkých nádejí smerujúcich k mieru, stabilite, demokracii a prosperite sa tejto zodpovednosti nemôţe zrieknuť. Musí optimalizovať svoje rozhodovacie štruktúry a ciele, ak chce, aby ju na európskej a svetovej scéne brali váţne a aby na nej mohla brať dôstojnú úlohu. PODOLÁK, (2001) charakterizuje pojem Spoločná poľnohospodárska politika. Podľa nebo vyvíja úsilie na harmonizovanie záujmu vlád, parlamentov, politických strán, akademických a výskumných inštitúcii a ďalších nositeľov v súkromnej a verejnej sfére na národnej a medzinárodnej úrovni Spoločná poľnohospodárska politika je prioritne akceptovaná na troch základných princípoch: vytvorenie jednotného trhu poľnohospodárskych výrobkov, princíp preferencie spoločenstva voči tretím krajinám, princíp finančnej solidarity.

16 ALNER, (1999) píše, ţe Európska únia zostane v dohľadnom čase predovšetkým spoločenstvom štátov, pre ktoré nejestvuje Ţiaden model alebo vzor. Bude to nedokončený spolkový štát niečo viac neţ voľný zväz, EU nebude nikdy Sovietskym zväzom, pretoţe dohoda členov spočíva na úplne odlišných princípoch a cieľoch. Nebude nikdy ani Spojenými štátmi, pretoţe vyrastá z oných tradícii a spája zväčša starobylé krajiny s vlastným národným a kultúrnym bohatstvom. Nebude nikdy ani centralizovaným štátom, pretoţe účastníci dohody majú neodopierateľný záujem vytvoriť spoločenstvo rovnocenných národov najpravdepodobnejšie na federálnom princípe. HAJŠEL, (2002) konštatuje, ţe Európska únia má od štátu stále ďaleko, keďţe jej chýba právomoc určovať dane, riadiť spoločnú armádu a uzatvárať medzinárodné zmluvy. Dodnes sa vedú spory o tom, či je Európska únia organizáciou, ktorú kontrolujú vlády, alebo či ide o organizáciu s vlastnými právomocami. Kaţdý však súhlasí s tým, ţe v doterajšom európskom integračnom procese nejde tak ani o stratu alebo odovzdanie suverenity, ale skôr ojej zdieľanie s centrálnymi orgánmi do tej miery, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie určitého spoločného cieľa za vzájomne výhodných podmienok. 1.2 Štrukturálna a regionálna politika: KEŘKOVSKÝ, - KEŘKOVSKÁ, (1999) uvádzajú vo svojej publikácii, ţe štrukturálna politika EÚ sa usiluje o zniţovanie rozdielov rozvoja rôznych regiónov v členských štátoch EÚ, odstraňovanie zaostalosti niektorých regiónov a prekonávanie ťaţkostí regiónov postihnutých veľkou nezamestnanosťou, vyplývajúcej zo zaostalosti ich priemyslu. V súčasnosti je zmenšovanie rozdielov medzi rôznymi regiónmi a zniţovanie hospodárskej a sociálnej zaostalosti cieľom jednotnej regionálnej politiky ES. Jej naplňovanie je úlohou jednak jednotlivých členských štátov, jednak spoločenstva ako celku. To má pri jeho presadzovaní k dispozícii nástroje ako spoločné štrukturálne fondy a Európsku investičnú banku. Slabosťou štrukturálnej politiky Európskeho spoločenstva je značné prerozdeľovanie zdrojov a s tým súvisiaca diverzifikácia členských štátov na platcov a príjemcov, čo býva občas zdrojom konfliktov.

17 BELAJOVÁ, (2002) uviedla, ţe pod štrukturálnou politikou sa v uţšom slova zmysle rozumie celý súbor programov, opatrení a inštitucionálnych zmien, ktoré majú pomôcť naplniť štrukturálne ciele atak prispieť k Štrukturálnym zmenám v krajinách, regiónoch v Európe. Základnými nástrojmi, ktoré podporujú štrukturálnu a súčasne regionálnu politiku sú: štrukturálne fondy EÚ, ktoré vyuţívajú členské štáty ES, predvstupové nástroje, ktoré vyuţívajú asociované krajiny. S pojmom regionálnej politiky súvisí aj pojem politika súdrţnosti (kohézie). Ide o politiku smerujúcu k posilneniu hospodárskej asociálnej súdrţnosti Členských krajín EÚ a uskutočňovanú uţ aj voči asociovaným krajinám. PAŘÍZKOVÁ, (2008) píše, ţe regionálna politika je odrazom princípu solidarity vo vnútri Európskej únie. Podľa tohto mechanizmu bohatšie štáty svojimi príspevkami napomáhajú k rozvoju chudobnejších štátov a regiónov s cieľom zvýšiť kvalitu ţivota obyvateľov celej Európskej únie. Regionálnu politiku teda môţeme definovať ako súbor cieľov, opatrení a nástrojov, ktoré majú viesť k zniţovaniu ekonomických a sociálnych rozdielov v jednotlivých regiónoch. Podľa MAREKA, KANTORA, (2009) základy regionálnej politiky môţeme nájsť uţ v Zmluve o zaloţení Európskeho spoločenstva z roku V Rímskej zmluve sa síce explicitne nehovorí o zaloţení regionálnej politiky, ale v jej preambule sa štáty zaväzujú k posilneniu jednoty hospodárstva vo svojich krajinách a zaisťuje ich rozvoj zmenšovaním rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a odstránením zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov. Dôleţitým krokom bolo jednoznačné priatie návrhu Európskej komisie na vytvorenie regionálnej politiky v roku V roku 1975 začal fungovať Európsky fond regionálneho rozvoja a bolo stanovené, koľko % z rozpočtu bude na regionálnu politiku v prvom období vyčlenených. Impulzom ďalšieho posilnenia regionálnej politiky bolo pristúpenie Grécka v roku 1981 a Španielska a Portugalska v roku S ďalším rozširovaním EU nadobúda regionálna politika ešte väčší význam. WOKOUN, (2008) píše, ţe v roku 1988 bola uskutočnená prvá reforma regionálnej politiky a to preto, ţe bolo nutné hľadať efektívnejší spôsob realizácie integračných cieľov vo sfére regionálnej politiky. Bolo rozhodnuté o integrácií regionálnej politiky z časti sociálnej a časti poľnohospodárskej politiky do štrukturálnej

18 politiky. K ďalšej reforme štrukturálnych fondov došlo v roku 1993 po podpísaní Maastrichtskej zmluvy a to hlavne tým, ţe bol ustanovený fond súdrţnosti. Maastrichtská zmluva tak začlenila zmieňovanú politiku do Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva. 1.3 Ciele štrukturálnej a regionálnej politiky: PAŘÍZKOVÁ, (2008) tvrdí, ţe hlavným cieľom európskej integrácie je vyrovnanie ekonomickej úrovne všetkých členských štátov prostredníctvom rozvoja regiónov a ďalších územných jednotiek EU, ktorý má viesť k hospodárskej a sociálnej súdrţnosti celého spoločenstva. V Rímskej zmluve je deklarované, ţe spoločenstvo sa predovšetkým zameria na zniţovanie rozdielov medzi úrovňou rozvoja rôznych regiónov a na zníţenie zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov alebo vidieckych oblastí. Regionálna politika sa teda snaţí o vyrovnávanie rozdielov medzi rôzne rozvinutými regiónmi. Ako hlavný cieľ môţe byť zníţenie medziregionálnych rozdielov v priemerných prímoch, nezamestnanosti a zblíţenie úrovne hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa. Čiastkovými cieľmi môţe byť zlepšenie podnikateľskej aktivity v regióne, zlepšenie infraštruktúry, ochrana ţivotného prostredia a ďalšie. ( Cieľ Konvergencia znamená pomoc najmenej rozvinutým krajinám a regiónom rýchlejšie dobehnúť priemer Európskej únie zlepšením podmienok rastu a zamestnanosti. V cieli Konvergencia sa finančná podpora z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu prioritne sústredí na regióny, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa za tri posledné roky pred prijatím nariadení nedosiahol 75% priemeru krajín rozšírenej EÚ. V prípade Slovenska je to celé územie s výnimkou Bratislavského kraja. Pri financovaní z Kohézneho fondu cieľ Konvergencia pokryje členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok za tri posledné roky pred prijatím nariadení nedosiahol 90% priemeru krajín rozšírenej EÚ a ktoré majú konvergenčný program. Tieto kritériá Slovensko spĺňa celým svojím územím. Podľa KADLEČÍKOVEJ, (1998) boli v štrukturálnej a regionálnej politike formulované tieto strategické ciele: zabezpečenie postupného zosúladenia ekonomickej asociálnej rovnováhy regiónov v rámci Slovenska s krajinami EÚ,

19 zabezpečenie ekonomickej stability a dôchodkovej primeranosti poľnohospodárstva a regionálne vyváţený rozvoj, zachovanie poľnohospodárstva v nekonkurenčných, najmä horských oblastiach ako základnej podmienky rozvoja krajinotvorných, ekologických a sociálnych funkcií a zachovanie vidieckeho osídlenia, zabezpečiť ochranu pôdy a ekologické hospodárenie v krajine, zabezpečiť trvalo udrţateľný rozvoj vidieka. GYUROUSZKY (2003) uvádza: Cieľ 1 pomoc zaostávajúcim regiónom Pomoc poskytovaná v rámci plnenia Cieľa 1 predstavuje najvyššiu moţnú mieru pomoci, aká vôbec môţe byť členskému štátu EÚ zo štrukturálnych fondov poskytnutá. Uchádzať sa o ňu môţu výhradne tie regióny, ktorých HDP na obyvateľa, meraný paritou kúpnej sily a vypočítaný na základe údajov EÚ v priemere za posledné tri kalendárne roky, je niţší ako 75 % priemeru HDP Európskej únie. S výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja sa do tejto kategórie klasifikovali všetky ostatné samosprávne kraje Slovenskej republiky. Prostriedky na dosiahnutie Cieľa 1 sa poskytujú z: Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF); Európskeho sociálneho fondu (ESF); Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EAGGF). Cieľ 2 podpora ekonomickej a sociálnej konverzie regiónov čeliacich štrukturálnym ťaţkostiam. Do tejto kategórie bol zaradený Bratislavský samosprávny kraj. Prostriedky na dosiahnutie Cieľa 2 sa poskytujú z: Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF); Európskeho sociálneho fondu (ESF). Cieľ 3 modernizovanie systémov vzdelávania a podpora rozvoja zamestnanosti v znevýhodnených regiónoch. Prostriedky štrukturálnych fondov EÚ vyhradené pre Cieľ 3 sú určené pre celú Európsku úniu okrem regiónov spadajúcich do kategórie Cieľa 1. Do kategórie Cieľa 3 bol zaradený Bratislavský samosprávny kraj. Prostriedky na dosiahnutie Cieľa 3 sa poskytujú z Európskeho sociálneho fondu (ESF).

20 1.4 Iniciatívy spoločenstva GYUROUSZKY (2003) píše, ţe okrem moţnosti čerpania prostriedkov zo štrukturálnych a Kohézneho fondu v rámci uvedených cieľov je moţné uchádzať sa o podporu zo štyroch iniciatív Spoločenstva. Ide o špeciálne programy zamerané na hľadanie spoločných riešení problémov, ktoré zasahujú celú EÚ: Iniciatíva Spoločenstva Interreg III je zameraná na podporu cezhraničnej spolupráce a vyváţeného rozvoja multiregionálnych oblastí. Prostriedky pre Iniciatívu Interreg III sa poskytujú z: Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Iniciatíva Spoločenstva Equal je orientovaná na elimináciu faktorov vedúcich k nerovnoprávnosti a diskriminácii na trhu práce. Prostriedky pre Iniciatívu Equal sa poskytujú z: Európskeho sociálneho fondu (ESF). Iniciatíva Spoločenstva Urban II predstavuje podporu cielenú na regeneráciu miest a chátrajúcich mestských častí (v nastávajúcom skrátenom programovacom období sa Slovensko do tejto iniciatívy nezapojí). Prostriedky pre Iniciatívu Urban II sa poskytujú z: Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Iniciatíva Spoločenstva Leader+ je zameraná na vyhľadávanie nových miestnych stratégií trvalo udrţateľného rozvoja (v nastávajúcom skrátenom programovacom období sa Slovensko do tejto iniciatívy nezapojí). Prostriedky pre Iniciatívu Leader+ sa poskytujú z: Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EAGGF). 1.5 Druhy fondov EU Fondy Európskej únie predstavujú hlavný nástroj realizácie politiky súdrţnosti Európskej únie. Sú druhom dotačnej politiky EU a slúţia ako finančné zdroje na podporu menej rozvinutých regiónov členských štátov a na zniţovanie zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov na ich hospodársky rast, k podpore vzdelávania a odbornej prípravy zamestnanosti. Prostriedky z fondov neslúţia k financovaniu jednotlivých akcií, ale k podpore viacročných rozvojových programov, ktoré majú svoj vlastný rozpočet. Nie sú poskytované plošne a líšia sa v závislosti na vyspelosti daného územia, na výške HDP, štrukturálnych zmenách a ďalších dôleţitých aspektoch. Tieto dotácie z rozpočtu EU môţu vyuţiť napríklad ministerstvá, kraje, obce, podnikatelia, neziskové organizácie, výskumné centrá, školy a iné podnikateľské i nepodnikateľské

21 subjekty, a to len na základe vypracovaných a schválených operačných programov. Je treba zdôrazniť, ţe cieľom štrukturálnych fondov je poskytnutie podpory len pre činnosti, ktoré sa udrţia pri ţivote aj po skončení finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ. Finančné prostriedky boli rozdelené do fondov EÚ podľa účelu ich pouţitia. Moţnosť čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ vznikla aj pre Slovensko. So vstupom Slovenska do EÚ sa aj pre regióny nášho štátu otvorili nové moţnosti ďalšieho rozvoja prostredníctvom štrukturálnych fondov, kohézneho fondu a komunitných iniciatív Štrukturálne fondy IVANIČKOVÁ, (2006) tvrdí, ţe štrukturálne fondy a Kohézny fond poskytujú pomoc pri riešení problémov vyskytujúcich sa na národnej, regionálnej a miestnej úrovni jednotlivých členských Štátov, s cieľom zabezpečiť prospech Európskej únii ako celku. Podľa RAJČÁKOVÁ, (2005) sa štrukturálna politika EÚ realizuje prostredníctvom tzv. štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a komunitárnych iniciatív, ktoré moţno povaţovať za hlavné nástroje na dosahovanie cieľov hospodárskej a sociálnej súdrţnosti a prioritných cieľov regionálnej politiky EÚ. ČAJKA, - RÝSOVÁ, - PEŠOUT, (2005) uviedli, ţe hlavnými nástrojmi, ktoré kvalitatívne a kvantitatívne posilňujú regionálnu politiku EÚ sú štrukturálne fondy. Zo všeobecného hľadiska sa štrukturálne fondy usilujú o zabezpečenie ekonomickej a sociálnej rovnováhy v rámci EU a o zmenšenie regionálnych disparít prostredníctvom toho, ţe sa podieľajú v spolupráci s členskými štátmi na financovaní rozvojových projektov v jednotlivých regiónoch. Kaţdý fond má vymedzený svoj okruh pôsobnosti. Stanovenie výšky intervencií zo štrukturálnych fondov závisí jednak od závaţnosti regionálnych problémov, finančnej sily členského štátu, ako aj od záujmu spoločenstva, a taktieţ od regionálneho záujmu na príslušnej aktivite. HAJŠEL, (2002) píše, ţe nástrojmi realizácie regionálnej politiky sú Štrukturálne fondy. Napriek tomu, ţe všetky štyri štrukturálne fondy pôsobia spoločne, kaţdý má svoje špecifické tematické oblastí. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Programy sú pripravené podľa

22 spoločných východísk navrhnutých Európskou komisiou pre EÚ ako celok. Príspevky do týchto fondov od začiatku 90 - tých rokov výrazne vzrástli. Nárok na vyuţívanie štrukturálnych fondov majú iba členské štáty EÚ a programujú sa na sedemročné obdobie Kohézny fond WALSH, (2004) uviedol, ţe Kohézny fond formálne vznikol na základe nariadenia Rady zo 16. apríla Ciele a spôsob vynakladania prostriedkov sa od roku 1994 nezmenili. Jeho činnosť sa zároveň úzko koordinovala s Európskym fondom regionálneho rozvoja. Podľa MVRR Pomoc z Kohézneho fondu v praxi doplňuje pomoc zo Štrukturálnych fondov Spoločenstva, avšak Kohézny fond sa sústreďuje len na dve oblastí: ţivotné prostredie a transeurópske dopravné siete. V oblasti dopravy sa sústreďuje na výstavbu transeurópskych dopravných sietí, ktoré majú najväčší vplyv na súdrţnosť. Zodpovednosť za konečný výber projektov a stanovenie výšky financovania prislúcha Európskej komisii, ktorá kaţdý projekt schvaľuje prijatím zvláštneho rozhodnutia. Na margo odlišnosti Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov sa tu ďalej uvádza, ţe KF je zaloţený skôr na členských štátoch ako na regiónoch. Členské štáty sú oprávnené čerpať z KF, zatiaľ čo oprávnenie pre štrukturálne fondy sa zvyčajne viaţe na určité regióny. V publikácií GYUROUSZKY, (2003) píše, ţe kohézny fond poskytuje priame finančné prostriedky na veľké projekty s nákladmi vyššími ako desať miliónov EUR. Do tejto kategórie spadajú: národné environmentálne projekty, projekty budovania transeurópskych dopravných sietí. Pri projektoch predkladaných v rámci Kohézneho fondu platí princíp 50 : 50, čo znamená, ţe polovica finančnej alokácie pre danú krajinu musí smerovať do rozvoja dopravnej infraštruktúry a polovica do rozvoja a ochrany ţivotného prostredia.

23 2 Cieľ práce Cieľom bakalárskej práce na tému,,schopnosť SR čerpať zdroje z EÚ je analýza jednotlivých fondov EÚ a analýza čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ Slovenskou republikou. V prehľade súčasnej problematiky sme poskytli rôzne názory na EÚ, ciele EÚ a nástroje, ktoré vyţíva na dosiahnutie stanovených cieľov. Prvým krokom na to, aby sme dosiahli stanovený cieľ bakalárskej práce bolo získanie a následné štúdium odbornej literatúry a údajov. Pre dosiahnutie stanoveného cieľa je potrebné zamerať sa na nasledujúce čiastkové ciele: Charakteristika skráteného programovacieho obdobia a v súčasnosti prebiehajúceho programovacieho obdobia , Analýza čerpania finančných prostriedkov SR ako celku, Analýza čerpania finančných prostriedkov za jednotlivé kraje SR, Vyhodnotenie čerpania finančných prostriedkov z EÚ, Návrh na zlepšenie čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ.

24 3 Metodika práce Zdroje z EÚ ponúkajú moţnosť zníţiť regionálne rozdiely SR prostredníctvom finančných prostriedkov, ktoré SR môţe čerpať z rôznych fondov Európskej únie. Pri vypracovávaní predmetu skúmania sme vychádzali z názorov domácich a zahraničných autorov, ktorí sa venujú skúmanej problematike. Základom pre vypracovanie bakalárskej práce bolo získanie a preštudovanie odbornej literatúry a konzultácie s bakalárskym vedúcim. V teoretickej časti bakalárskej práce uvádzame názory rôznych autorov či uţ domácich alebo zahraničných na EÚ, na ciele ktoré sa EÚ snaţí dosiahnuť a prostriedky ktorými chce stanovené ciele dosiahnuť. V praktickej časti rozoberáme fondy EÚ a analyzujeme schopnosť SR čerpať finančné prostriedky z jednotlivých fondov EÚ na úrovni SR ako celku a na úrovni jednotlivých krajov. Údaje pre vypracovanie bakalárskej práce boli získané z nasledujúcich informačných zdrojov: odborná domáca a zahraničná literatúra, odborné časopisy, právne normy, databázy štátnych inštitúcií SR, internet. Pri vyhodnocovaní získaných údajov boli vyuţité nasledovné metódy analýza je metóda práce pouţívajúca rozbor a rozkladanie. Všeobecná metóda výskumu jednotlivých vlastností niečoho, syntéza - je metóda spájania, spojenie jednotlivých častí, zloţiek do celku, komparácia - je to metóda zisťovania zhodných alebo rozdielnych vlastností pozorovaných údajov, kompilácia metóda zhrnutia, dielo vytvorené cudzích poznatkov alebo s pouţitím výňatkov z cudzieho diela. Na základe uvedených metód bola vyhodnotená schopnosť SR a jednotlivých krajov SR čerpať zdroje z EÚ.

25 4 Výsledky práce 4.1 Európska únia Vzhľadom k tomu, ţe som si k tejto práci zvolil tému, ktorej problematika sa riadi európskou právnou úpravou, povaţujem za vhodné v krátkosti charakterizovať základné európske práva, charakterizovať normatívne právne akty EÚ a inštitúcie EÚ Právo Európskej únie Právo Európskej únie vo všeobecnosti predstavuje všetky právne normy, ktoré zahŕňajú problematiku EÚ. Predstavuje jednak právo primárne (označované aj ako ústavné právo EÚ), ktoré tvoria základ práva EÚ, a ďalej právo sekundárne (odvodené). Primárne právo je obsiahnuté v medzinárodných zmluvách dohodnuté zakladajúcimi štátmi, členskými a vstupujúcimi štátmi. Sú to zriaďovacie zmluvy, najmä Zmluva o zaloţení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Európskej únií. Právo sekundárne je pre členské štáty rovnako záväzné ako ich národné právo a zahŕňa normatívne právne akty EÚ, ktoré na základe primárneho práva vytvárajú inštitúcie EÚ Európske právne akty Medzi právne akty EÚ patria: Nariadenia sú všeobecne záväzné právne akty majúce priamu účinnosť vo všetkých členských štátoch EÚ. Úlohou nariadení je zabezpečiť uniformné vykonanie určitej časti primárneho práva. Nariadenia sú všeobecne záväzné pre európske inštitúcie, aj pre národné štáty, právne subjekty v rámci nich, a teda aj pre kaţdého občana. Nariadenia majú prednosť pred vnútroštátnym právom a nevyţadujú si transpozíciu do právneho systému členskej krajiny. Záväznými sa stávajú dátumom ich zverejnenia v Úradnom vestníku. Smernica nie je všeobecne záväzný normatívny akt. Je záväzná iba pre tú členskú krajinu EÚ, ktorej je adresovaná a vzhľadom na cieľ, ktorý má ňou byť dosiahnutý. Forma a spôsob, akým ju členský štát zrealizuje je plne v jeho réţii. Ak však krajina

26 smernicu neimplementuje v stanovenom čase, hrozí jej postih od Komisie. Keďţe Komisia môţe postihnúť len obmedzené mnoţstvo prípadov, jednotlivec sa môţe svojich práv vyplývajúcich zo smerníc domáhať pred vnútroštátnymi súdmi. Smernice moţno pokladať za najvýraznejší prejav supranacionality komunitárneho práva. Rozhodnutia sú individuálne právne akty záväzné iba pre toho aktéra, ktorému sú adresované. Môţe sa jednať o európsku inštitúciu, členský štát, alebo konkrétnu osobu. Rozhodnutie prijaté na základe spolurozhodovacej procedúry je uverejnené v Úradnom vestníku. Odporúčania a stanoviská nie sú právne záväzné. Sú nositeľmi morálnych a politických posolstiev. Ich rešpektovanie je postavené na báze dobrovoľnosti. Za súčasť európskeho práva moţno v širšom zmysle povaţovať aj spoločné stratégie, pozície a akcie EÚ v oblastiach spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Ďalšími dokumentmi európskeho legislatívneho procesu môţu byť rôzne návrhy, spravodajské správy a stanoviská. Za prameň sekundárneho práva však nemoţno povaţovať administratívnu prax orgánov EÚ a ani európsku judikatúru, hoci práve obe spomínané zohrávajú významnú úlohu pri výklade jednotlivých ustanovení zakladajúcich zmlúv i predpisov sekundárneho práva Orgány Európskej únie Orgány EÚ, tvorí jednotný inštitucionálny rámec EÚ, sú definované v prvej časti Zmluvy o ES. Cieľom týchto orgánov ako inštitucionálneho rámca je sledovanie cieľov a podpora hodnôt EÚ, sluţba európskemu záujmu, jej občanom a členským štátom. Orgány EÚ sa v podstate podobajú orgánom členských štátov, nakoľko majú medzi sebou rozdelené jednotlivé právomoci. Medzi inštitúcie, ktoré sa podieľajú na procese rozhodovania EÚ a ich existencia vyplýva z ustanovení prvej časti Zmluvy o ES patria:

27 Európsky parlament skladá sa z poslancov, ktorých volia občania členských štátov priamo. Počet poslancov za jednotlivé štáty je určovaný podľa počtu obyvateľov. Európsky parlament sa podieľa na rozhodovaní väčšiny nariadení a smerníc v oblasti hospodárskej integrácie, spolu s Radou sa podieľa na primaní nariadení a smerníc navrhnutých Komisiou, rozhoduje o rozpočte EÚ. Rada tvoria ju zástupcovia vlád členských štátov. Rada zdruţuje záujmy a stanoviská členských štátov, rozhoduje o nariadeniach a smerniciach. Kľúčová je jej úloha v primaní právnych aktov v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, v oblasti justície, vnútornej spolupráce a vo veciach trestných. Komisia skladá sa z 27 komisárov, po jednom z kaţdej členskej krajiny, ktorý však nezastupujú záujmy členských krajín, ale záujmy EÚ ako celku. Komisia zostavuje návrhy nových európskych právnych predpisov, ktoré predkladá Európskemu parlamentu a Rade, ďalej sleduje dodrţiavanie práva EÚ členskými štátmi a trestá prípadne porušenia. Riadi a vykonáva politiku a rozpočet EÚ. Zjednodušene moţno túto trojicu charakterizovať ako,,inštitucionálny trojuholník, ktorý vytvára politiku a zákony, ktoré platia v rámci celej EÚ. Principiálne je to Komisia, ktorá navrhuje nové zákony, Parlament a Rada ich schvaľujú. Komisia a členské krajiny ich potom vykonávajú a Komisia ich vymáha. Rade a Komisii sú nápomocný Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, ktoré majú poradenskú funkciu. Ďalšími dôleţitými inštitúciami, ktoré zaisťujú realizáciu úloh EÚ sú: Súdny dvor je zloţený z jedného sudcu z kaţdej členskej krajiny, jedná sa teda o zastúpenie všetkých 27 vnútroštátnych právnych systémov EÚ. Súdny dvor zaisťuje, aby právne predpisy EÚ boli uplatňované vo všetkých členských krajinách rovnako, aby členské krajiny a orgány EÚ jednali v súlade s poţiadavkami Európskej právnej úpravy. Má právomoc riešiť právne spory medzi členskými krajinami EÚ, orgánmi EÚ, podnikmi a fyzickými osobami. Dvor audítorov - Dvor kontroluje dodrţiavanie predpisov a poriadku v oblasti príjmov a výdavkov Európskej únie, ako aj hospodárne spravovanie rozpočtu. Výsledky

28 jeho kontrolnej činnosti sa zhrnú po skončení kaţdého rozpočtového roku vo výročnej správe, ktorá sa zverejňuje v Úradnom vestníku ES. Vzhľadom k zameraniu tejto práce ďalej uvediem finančné inštitúcie EÚ: Európska centrálna banka (ECB) - je centrom Hospodárskej a menovej únie. Zodpovedá za stabilitu európskej meny euro. Pri plnení svojich právomocí nesmie prijímať pokyny od orgánov Európskeho spoločenstva. ECB sa skladá z rady a direktória. Európska investičná banka (EIB) - Financuje investičné projekty, ktoré prispievajú k vyrovnanému rozvoju únie. Je zároveň bankou aj inštitúciou. K dosahovaniu cieľov únie prispieva prostredníctvom financovania projektov, ktoré podporujú európsku integráciu, stabilný rozvoj, ekonomickú a sociálnu súdrţnosť a rozvoj inovatívnej ekonomiky, zaloţenej na znalostiach. 4.2 Charakteristika programovacieho obdobia Ciele Hlavným cieľom Európskej únie je odstránenie ekonomických rozdielov medzi jednotlivými regiónmi v rámci EÚ vo forme podpory zaostávajúcich a znevýhodnených regiónov ako sa uvádza v monografii Rozvojové programy Slovenskej republiky na obdobie podporované zo štrukturálnych fondov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Aby však bola finančná podpora smerovaná do vybraných oblastí a aby sa ňou skutočne odstraňovali regionálne rozdiely, bolo nutné rozdeliť ju medzi tri Ciele pomoci, ktoré sú definované nasledovne: Cieľ 1 pomoc zaostávajúcim regiónom Pomoc poskytovaná v rámci plnenia Cieľa 1 predstavuje najvyššiu moţnú mieru pomoci, aká vôbec môţe byť členskému štátu EÚ poskytnutá zo štrukturálnych fondov. O túto pomoc sa môţu uchádzať len regióny, ktorých HDP na obyvateľa merané paritou kúpnej sily a vypočítané na základe údajov EÚ v priemere za posledné tri roky je niţší ako 75% priemeru HDP Európskej únie. Okrem Bratislavského samosprávneho kraja

29 patria medzi tieto regióny všetky ostatné samosprávne kraje na území Slovenskej republiky. Cieľ 2 podpora ekonomickej a sociálnej konverzie regiónov čeliacich štrukturálnym ťaţkostiam Pod tento cieľ bol ako jediný zaradený Bratislavský samosprávny kraj. Cieľ 3 modernizovanie systémov vzdelávania a pomoc pri rozvoji zamestnanosti v znevýhodnených regiónoch Keďţe za znevýhodnené regióny sa povaţujú regióny, ktoré nie sú zahrnuté v Cieli 1, čiţe regióny, ktoré spĺňajú priemer HDP Európskej únie, patrí tu v rámci SR len Bratislavský samosprávny kraj. Pre ilustráciu uvádzam rozdelenie operačných programov a regiónov podľa jednotlivých cieľov v nasledujúcej tabuľke č.1. Tabuľka č.1 Geografické vymedzenie programových dokumentov pre skrátené programové obdobie Cieľ 1 Programový dokument Národný rozvojový plán (Rámec podpory Spoločenstva Región SR západné Slovensko, stredné Slovensko, východné Slovensko SOP Priemysel a sluţby západné Slovensko, stredné Slovensko, východné Slovensko OP Základná infraštruktúra západné Slovensko, stredné Slovensko, východné Slovensko SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka západné Slovensko, stredné Slovensko, východné Slovensko SOP Ľudské zdroje západné Slovensko, stredné Slovensko, východné Slovensko Cieľ 2 SPD NUTS II Bratislava Cieľ 2 Bratislavský kraj Cieľ 3 SPD NUTS II Bratislava Cieľ 3 Bratislavský kraj Zdroj: Vlastná práca 4.3 Druhy fondov európskej únie Ďalej by som rád uviedol, čo vlastne fondy EÚ sú a ako fungujú. Fondy EÚ sú hlavným nástrojom pre realizovanie európskej politiky hospodárskej a sociálnej súdrţnosti. Fondy Európskej únie obsahujú veľmi širokú škálu nástrojov finančnej

30 a technickej pomoci. Ich účelom je predovšetkým podpora hospodárskeho rastu členských štátov Európskej únie, zlepšovanie a zvyšovanie vzdelanosti obyvateľov členských krajín a v neposlednom rade prispievajú k zniţovaniu sociálnych rozdielov. Niektoré z nástrojov finančnej a technickej pomoci tieţ pomáhajú kandidátskym krajinám pripravovať sa na vstup do Európskej únie. Finančná a technická pomoc EÚ teda pomáha hospodársky slabším regiónom členských krajín. Sú to napríklad regióny so sociálnymi problémami, regióny so zlým alebo zhoršeným ţivotným prostredím a podobne. Existujú tieto 4 štrukturálne fondy, ktoré aj podrobnejšie charakterizujem: Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF), Európsky sociálny fond (ESF), Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EAGGF), Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu (FIFG). Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) jeho hlavným cieľom je zniţovanie sociálnych a hospodárskych rozdielov medzi tzv. znevýhodnenými regiónmi EÚ, ako aj medzi jednotlivými sociálnymi skupinami. Finančná pomoc z ERDF je určená najmä na: podporu malých a stredných podnikov, podporu produktívnych investícií, rozvoj infraštruktúry, posilnenie miestneho rozvoja, odstraňovanie regionálnych rozdielov, príspevok k zniţovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostávania regiónov v najviac znevýhodnených oblastiach, vrátane vidieckych oblastí, výskum a technologický rozvoj, ochranu a zlepšovanie stavu ţivotného prostredia. Cieľom pomoci z ERDF je udrţanie uţ existujúcich a vytváranie nových pracovných príleţitostí, čo je prvoradým predpokladom napredovania spoločnosti v zmysle trvalo udrţateľného rozvoja.

31 Európsky sociálny fond (ESF) - je hlavným finančným nástrojom na realizáciu strategických cieľov Európskej únie v oblasti politiky zamestnanosti. Konkrétne činnosti spolufinancované z ESF sú zamerané na zlepšenie odbornej kvalifikovanosti, na reformy v oblasti vzdelávania, vytváranie nových pracovných príleţitostí, nových moţností vzdelávania a na rast pracovného potenciálu občanov Spoločenstva. Zaloţený bol zmluvou z Ríma ( ) a je najstarším štrukturálnym fondom EÚ. Za zavedenie, vytvorenie a riadenie ESF v podmienkach SR, je zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Čerpať finančné prostriedky z ESF je moţné prostredníctvom národných projektov a dopytovo orientovaných projektov. Finančné prostriedky z tohto fondu sú určené na : začlenenie nezamestnaných a znevýhodnených sociálnych skupín do pracovného ţivota, postupné zniţovanie počtu dlhodobo nezamestnaných ľudí, uľahčenie zapájania sa mladých ľudí do pracovného procesu, prispôsobenie sa pracujúcich novým technológiám, ktoré vznikajú v priemysle, vytvorenie rovnocenných pracovných príleţitostí a rovnocenných pracovných podmienok pre muţov a ţeny ako aj pre osoby postihnuté sociálnou inklúziou t.j.: osoby po výkone trestu, drogovo závislí, osoby s nízkym stupňom vzdelania, dlhodobo nezamestnaní a pod., začlenenie sa postihnutých osôb do pracovného ţivota. ESF sa tieţ zameriava na rozvoj terciárneho vzdelávania a celoţivotného vzdelávania. Finančné prostriedky z ESF sú rozdelené na financovanie projektov prostredníctvom týchto programov : Sektorový operačný program ľudské zdroje, Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3 a iniciatíva Spoločenstva EQUAL. Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EAGGF) tento fond slúţi hlavne na podporu rozvoja poľnohospodárstva na vidieku v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ako aj podporu poľnohospodárskych podnikov, obnovu poľnohospodárskych oblastí postihnutých pohromami a ich ochranu pred pohromami a podporu rozvoja a obnovy vidieckeho dedičstva a lesov. Je rozdelený do dvoch sekcií: Usmerňovacia sekcia podporuje rozvoj vidieka v oblastiach patriacich pod Cieľ 1,

32 Záručná sekcia pôsobí v oblastiach, kde príjmy z fondu majú charakter dotácií a sú určené na zachovanie poľnohospodárskej výroby a vyuţívanie poľnohospodárskej pôdy v rôznych oblastiach a za rôznych podmienok, ako aj na podporu exportu poľnohospodárskych výrobkov mimo krajín EÚ. Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu (FIFG) ide o špeciálny fond, vytvorený na štrukturálnu reformu v oblasti rozvoja rybolovu, pomáha rozširovať a modernizovať rybolovný priemysel. Finančné prostriedky smerujú do dvoch oblastí: Pomoc pri adaptácii a modernizácii rybného hospodárstva, Podpora regiónom, ktoré čelia štrukturálnym spoločensko-ekonomickým problémom spojených s reštrukturalizáciou rybolovného priemyslu. V SR sa podieľa FIFG na spolufinancovaní SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka spolu s EAGGF. Tabuľka č. 2 Rozdelenie finančných prostriedkov medzi jednotlivé štrukturálne fondy v programovom období Štrukturálny fond mil. EUR % ERDF 652,20 54,92 ESF 351,69 29,64 EAGGF a FIFG 182,99 15,44 SPOLU 1186,88 100,00 Zdroj: Vlastná práca Okrem štrukturálnych fondov existuje aj Kohézny fond, ktorý vznikol ako zvláštny fond solidarity v roku 1993 na pomoc štyrom prosperujúcim členským štátom: Grécku, Portugalsku, Írsku a Španielsku. Kohézny fond je určený hlavne pre najmenej prosperujúce členské štáty EÚ, aby dosiahli ekonomickú úroveň ostatných, vyspelejších členov. Kohézny fond slúţi na podporu národných environmentálnych projektov a projektov budovania transeurópskych dopravných sietí. O finančné prostriedky z neho sa môţu uchádzať všetky členské štáty EÚ, ktoré spĺňajú podmienku, ţe ich HDP nepresahuje 90% priemeru EÚ. Náklady

33 na projekt, ktorý je podporený z Kohézneho fondu by nemali byť niţšie ako 10 mil. EUR. Miera finančnej spoluúčasti EÚ na projektoch je relatívne vysoká 80-85%. Riadiacim orgánom pre Kohézny fond je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a sprostredkovateľskými orgánmi sú Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstvo ţivotného prostredia SR. Oba sprostredkovateľské orgány sú povinné pripravovať sektorové stratégie pre vyuţívanie Kohézneho fondu, na základe ktorých sa budú prideľovať prostriedky na jednotlivé projekty. 4.4 Programovacie obdobie Slovenská republika, ešte ako kandidátska krajina mohla čerpať finančné prostriedky z EÚ z predstupových fondov. Po vstupe do EÚ mohla SR v skrátenom programovacom období po prvýkrát čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ v oblasti politiky súdrţnosti (kohéznej politiky) na základe dokumentu Rámec podpory Spoločenstva. Súčasné programové obdobie je pre Slovenskú republiku prvým programovým obdobím, v ktorom bude mať moţnosť vyuţívať zdroje z fondov EÚ v priebehu celého jeho trvania, a to na základe dokumentu Národný strategický referenčný rámec SR na roky (NSRR). Tento strategický dokument bol vypracovaný v súlade s novými nariadeniami Európskej únie k štrukturálnym fondom a Kohéznemu fondu a následne bol schválený vládou SR dňa 6. decembra 2006 a Európskou komisiou dňa 17. augusta Národný strategický referenčný rámec Tento dokument predstavuje referenčný nástroj na prípravu programovania fondov. Stanovuje národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva o súdrţnosti. Zabezpečí, ţe pomoc z fondov bude vyuţitá v súlade so Strategickými usmerneniami Spoločenstva o súdrţnosti a určí prepojenie medzi prioritami Spoločenstva na jednej strane a Národným programom reforiem na druhej strane. NSRR pokrýva cieľ Konvergencia a cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Neobsahuje cieľ Európska územná spolupráca. V cieli Konvergencia sa finančná podporu z fondov ERDF a ESF prioritne sústredí na regióny, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa za tri posledné roky