3. LIHITY VYUZITIA UZEMIA LIMITY VYUZITIA UZEMIA Z HIlADISKA KULTURNYCH HODNOT A ZAUJMOV STATNEJ PAMIATKOVEJ STAROSTLIVOSTI Potrebne je vycha

Prepis

1 3. LIHITY VYUZITIA UZEMIA LIMITY VYUZITIA UZEMIA Z HIlADISKA KULTURNYCH HODNOT A ZAUJMOV STATNEJ PAMIATKOVEJ STAROSTLIVOSTI Potrebne je vychadzai: z "Vyhlasenej pamiatkovej zony v Bojniciach", s ucinnosifou od , ktora bola registrovana vyhlaskou Okresneho uradu v Prievidzi c. 2/1991. Zasady pamiatkovej starostlivosti tejto pamiatkovej zony V Bojniciach vypracoval kolektiv KU SPR v Banskej Bystrici v novembri 1990 pod vedenim Ing.arch. R. Lieskovej. V roku 1993 vyhlasii Okresny urad v Prievidzi ochranne pasmo NKP-Hrad Bojnice. V ramci predchadzajucej valorizacie bol sidelny utvar Bojnice zaradeny do I.stupna pamiatkovej kategorie historickych jadier a do vel'kostnej kategorie M-3, vo vztahu k NKP-Hrad Bojnice. V zmysle vyjadrenia Pamiatkoveho ustavu, Regionalneho strediska V Topol'canoch zo dna odporucame brat v uvahu nasledne upresnenie podmi enok stavebnych aktivit v pam iatkove j zone, stanovenych vo vyjadreni c. 310/96 zo dna Zoznam objektov zapisanych v UZKP SR Objekt Ulica/lokalita/ Vztah k uzemiu PZ 1. Bojnicky zamok 2. Hradny mur 3. Mestska brana 4. Kostol sv.martina 5. Kaplnka sv.michala 6. Kaplnka sv.jana Nepomuckeho 7. Budova r.k.fary 8. Mestsky dom 9. V i d i ecky dom 10. Mestsky dom 11.Mestsky 12. Mestsky dom dom 13. Kaplnka p.marie 14. Budova kupeiov 15. Hrob padlych le.pamatnik SNP 17.Plastika Immaculaty IB.Mestiansky dom s pivnicou Podzamocka ul. Sladkovicova 10/190 Sladkovicova ul. Sladkovicova 10/192 Sladkovicova 8/189 Hurbanovo nam 7/5 Hurbanovo nam.17(53,54 Hurbanovo nam.41/29 Hurbanovo nam.68/61 Hviezdoslavova ul.1/128 Na kalvarii LU Mier, Ul.Kupele 1/970 Mestsky cintorin Hurbanovo namestie Pod Hradom c.805/36 Hurbanovo nam.40,c V uzemi ohrani cu je uzemi e V uzemi _ i i _ " i i i i _ 11 i r M _ mimo uzemia _ i i _ V uzemi(zrusene V r.1991) V uzemi V uzemi

2 -15- Zoznam objektov evidovanych v supise pamiatok na Slovensku: Objekt Lokali ta Vztah k uzemiu PZ - Zvonica - Pricestne plastiky ~ Janov kupei - LD Gabriela cast cast Dubni ca Kupele mimo uzemia 3.2. POZIADAVKY Z HI^ADISKA OCHRANY PRIRODY Riesene uzemie v UPN - SU Bojnice ma z hl'adiska zaujmov ochrany prirody specificke postavenie, hlavne v suvislosti s kupel'mi medzinarodneho vyznamu, co v znacnej miere limituje rozvoj v uzemi jeho ochrannych pasiem, ktorych respektovanie je zaroven vyznamnym prvkora uzemneho systemu ekologickej stability v sirsich suvlslostiach. Riesene uzemie, prave v casti prirodneho zazemia kupeiov a ich kupeinych lesov, s funkciou osobitneho ochranneho urcenia, je V priamom dotyku s Chranenou kra j innou oblastou (CHKO) Strazovske vrchy.,.. ^, Z maloplosnych chranenych uzemi sa v katastrainom uzemi Bojnice a m. c. Dubnica nachadza : - Narodna prirodna pamiatka (NPP) Prepostska jaskyna a dve skupiny chranenych stromov v kupeinom parku: - PRP - Bojnicka lipa, - -PRP-Bojnickaginga. Mimo tychto osobitne chranenych veikoplosnych a maloplosnych uzemi prirody ( v zmysle zakona NR SR c. 287/94 z a naslednej vyhlasky k tomuto zakonu - priloha c. 1), zaujmy ochrany prirody v riesenom uzemi predstavuje ochrana lesnych porastov V celom masive Malej Magury, ako aj rozptylenych skupin a liniovej vysokej zelene pozdlz komunikacii, remizok a vodnych tokov V samotnom zastavanom uzemi zaujmy ochrany prirody predstavuju predovsetkym ochranu vnutorneho kupeineho uzemia a termainej pramennej sustavy a kupeiny park, zamocky park a lipovu alej na historickom namesti, vegetaciu v areali ZOO a oblast pramenov V m. c. Dubnica, kde je potrebne zosuladit zaujmy pamiatkove j ochrany so zamermi buduceho rozvoja tychto, resp. ich bezprostredne nadvaznych uzemi. Koncepcia tohto UPN - SU sleduje okrem rozvoja plqch verejnej zelene, vytvorenie liniovej zelene pozdlz vodnych tokov, ako sucasti kostry MUSES, doplnenou ochrannou a izolacnou zeleiiou pozdiz hlavnych komunikacii.

3 POZIADAVKY Z HI^ADISKA OCHRANY PRIR. LIECEBNYCH KUPEIiOV Ochrana prirodnych liecebnych kupeiov je zabezpecovana statutom kupeineho miesta Bojnice, ktory bol vydany uznesenim vlady SR c. 740 zo dna Tento statut stanovi1 opatrenia, ktore bolo potrebne vykonat V kupeinom mieste, aby sa ochranil liecebny rezim a vytvorilo vhodne kupeine prostredie. Rozhodujiicimi opatreniami statutu kupelneho miesta su nasledovne opatrenia : - Uzemie kupeineho miesta Bojnice tvoria katastralne uzemia obce Bojnice a Dubnica a cast katastralneho uzemia obce Opatovce nad Nitrou. - Vnutorne kupeine uzemie je cast uzemia v kupeinom mieste, ktore sluzi kupeinej funkcii na umiestnenie aktivit a prevadzok pre poskytovanie kupeinej starostlivosti a doplnkoveho vybavenia. Zariadenia nachadzajuce sa a cinnosti vykonavane vo vniitornom kupeinom uzemi musia byt prisposobene funkcii tohto uzemia. - Vnutorne kupeine uzemie je clenene na zonu A a B. Zona A zahfna uzemie pre umiestnenie zariadeni na poskytovanie kupeinej starostlivosti so zabezpecenim ochranneho liecebneho rezimu. Zona B zahfna uzemie pre umiestnenie zariadeni obcianskej vybavenost i. - Hlavnym poslanim kupeineho miesta je kupeina funkcia a preto je potrebne v kupeinom mieste take aktivity a zariadenia, ktore nepriaznivo neovplyvnujii vnutorne kupeine uzemie a kiipeinu funkc i u. - Opatrenia na ochranu kupei neho miesta sii sucastou uzemnoplanovacej dokumentacie, ktora riesi uzemny rozvoj a urcuje funkcne vyuzitie uzemia. - Nezastavane priestory vo vnutornom kupeinom uzemi je potrebne udrziavat tak, aby neposobili rusivo na prostredie kupeineho miesta. - Vo vnutornom kupeinom uzemi, v zone A a B je zakazane okrem ineho vykonavat poinohospodarsku cinnost, ktora nepriaznivo posobi na prirodne liecive zdroje a vnutorne kupeine uzemie. - Architektonicke riesenie vat na charakter stavieb stavieb alebo ich zmeny musia v kupeinom mieste. nadvazo- - Komunikacie, dopravne a s dopravou suvisiace zariadenia treba budovat tak, aby neposobili rusivo na rezim kupeineho miesta a s l u z i l i predovsetkym na plnenie jeho hlavnej funkcie. System dopravy pre kupeine miesto vychadza zo schvalenej UPD a musi byt V sulade so statutom kupeineho miesta.

4 POZIADAVKY Z HIiADISKA OCHRANY PRIR. LIECIVYCH ZDROJOV Ochrana prirodnych liecivych zdrojov sa zabezpecuje ustanovenim ochrannych pasiem, kde sa zakaze alebo obmedzi hospodarska alebo ina cinnosi:, ktora moze nepriaznivo ovplyvnit prirodne l i e - cive zdroje. Pre prirodne liecive zdroje v kupel'nom mieste Bojnice su urcene ochranne pasma uznesenim vlady SSR c. 238 zo dna /uverejnene v Ustr. vestniku, ciastka 9 zo dna /. Ochranne pasma su urcene v 3 stupnoch a zahfnaju najma nasledovne ochranne opatrenia: Ochranne pasmo 1. stupna -r ~ Ochranne pasmo 1. stupna zahrfiu je vlastnu zriedelnu oblast prirodnych liecivych zdrojov, v ktorej su chranene ich vyvery so svojimi vystupovymi cestami a podzemna voda /obycajna/, do ktore j je rezim tychto vod vcleneny. - V ochrannom pasme 1. stupna sa zakazu jii vsetky cinnosti, ktore mozu narusit, alebo inak nepriaznivo ovplyvnit vydatnost, fyzikalne vlastnosti, chemicke zlozenie a hygienicku nezavadnost prirodnych liecivych zdrojov, a to najma vykonavanie banskych prac, hlbinneho vftania a hibenia, vykopovych prac, okrem vykopov maleho rozsahu do hlbky 2,0 m /v pripade, ze sa nevykonavaju v blizkosti vyveru termalnych vod/, znecistovanie, uvol'- novanie, privadzanie a odvadzanie povrchovych a podzemnych v6d, lamat kamen, trhat skaly a tazit drevo. Odber vody z prirodnych liecivych zdrojov a zo zdrojov obycajnych v6d je mozny len za podmienok, ktore urcuje Ministerstvo zdravotnictva SR - Inspektorat kupeiov a zriediel. Ochranne pasmo 2. stupna - Ochranne pasmo 2. stupna zahrnuje uzemie na oboch brehoch rieky Ni try, v ktorom podzemne vody mozu byt v hydraulickej spojitos- t i s prirodnymi liecivymi zdrojmi a oblast vyskytu uhlia. - V ochrannom pasme 2. stupna je dovolene vykonavat po predchadzajucom suhlasnom rozhodnuti Inspektoratu kupeiova zriediel a za podmienok v nom stanovenych hlbinne vftanie a hibenie, uvoinovanie, privadzanie a odvadzanie povrchovych a podzemnych vod, lamanie kamena a trhanie skal a tazba dreva. Bez suhlasu inspektoratu kupeiov a zriediel mozno v tomto ochrannom pasme vykonavat vrtne prace, stavebne prace a vykopy v kvarternych sedimentoch a pliocennej detriticko-vulkanickej formacii a tazit uhlie podia specifickych podmienok stanovenych ochrannych opatreni. V pripade, ze pri pracach v tomto ochrannom pasme sa zisti voda teplejsia ako 20 C, musia sa prace okamzite zastavit a tato skutocnost neodkladne oznamit Inspektoratu kupeiov a zriediel, ktory rozhodne o dalsom postupe prac, pripadne o likvidacii diela. Oblast vyskytu uhlia sa deli na subpasma, v ktorych su urceneosobitnetazobnepodmienky.

5 -18- Ochranne pasmo 3. stupna - Ochranne pasmo 3. stupna zahrnuje infiltracne uzemie prirodnych liecivych zdrojov. Sklada sa z dvoch samostatnych casti. - V ochrannom pasme 3. stupna je dovolene vykonavat vrtne prace a ine zemne prace bez obmedzenia. Prace podliehajuce banskemu zakonu sa mozu vykonavat len so suhlasom Inspektoratu kupel'ov a zriediel. Lesne hospodarstvo sa moze vykonavat len takym sposobom, aby nedoslo k znizeniu infiltracnej funkcii lesov. Vzhiadorn na to, ze katastralne uzemie mesta Bojnice je nachadza v ochrannych pasmach 1. a 2. stupna je potrebne pri navrhovani vystavby vychadzat z urcenych ochrannych opatreni pre tieto ochranne pasma. 1 r POZIADAVKY Z HIiADISKA OCHRANY A VYUZITIA LOZISK NERASTOV Podl'a "Bilancii zasob nerastnych surovin SR", je uzemie Hornej Nitry bohate na nerudne suroviny. V zaujmovom uzemi v ramci sirsich vztahov je nutne spomenut vyhradne loziska hnedeho uhlia, dobyvacie priestory Novaky I. a Cigel', ktore su urcene pre Hornonitrianske bane Prievidza, a tiez vyhradne lozisko tehliarskych surovin Prievidza, dobyvaci priest or Prievidza I., urceny pre Ipel'ske tehelne Lucenec.;:;',,-. Priamo v nasom riesenom uzemi, v katastri Bojnic a m. c. Dubnica, sa vsak ziadne loziska, ktore by bolo potrebne chranit v zmysle banskeho zakona, nenachadza jii POZIADAVKY Z HI^ADISKA OSOBITNYCH ZAUJMOV Jedna sa o zohl'adnenie osobitnych zaujmov na existenciu, resp. vystavbu objektov a zariadeni, ako aj specifickych podmienok limitujucich uzemnych rozvoj na riesenom uzemi. Poziarna ochrana., Z hl'adiska cistoty prevadzky a celkovych snazeni o ukl'udnenie z hl'adiska ^dopravnych aktivit v historickom jadre Bojnic, koncepcia UPN - SU doporucuje uvazovat s vystavbou novej poziarnej zbrojnice, integrovanej s arealom Technickych sluzieb, ktory by mal byt premiestneny s Rybnickom do novej l o k a l i t y DoIne p i e- sociny v blizkosti arealu STK. Dnesny, vlastne uz historicky objekt poziarnej zbrojnice V historickom jadre, navrh doporucuje reprofilovat na inii vhodnii funkciu prinaleziacu vyznamu polohy t oho to ob j ektu. : >, ^ Civilna ochrana ^ ' ^ V zmysle platnej metodiky pre stupen UPN-SU, sa nespracovava samostatna dolozka CO. r

6 -19- Obrana statu Podl'a vyjadrenia Vojenskej ubytovace j a stavebne j spravy V Banskej Bystrici, nie su pre spravovanie UPN-SU Bojnice vznasane ziadne poziadavky. Trasy nadradenych systemov dopravy a tranzitnych vedeni a Cez riesene uzemie neprechadzaju ziadne trasy dial'nice zeleznice. V dotyku so zastavanym uzemim sa nachadza letisko Prievidza, na ktorom sa predpoklada vy tvori t podmienky pre pravidelnii letecku dopravu lietadlami typu L-410 A. Z tras tranzitnych vedeni je potrebne respektovat Ponitriansky VTL plynovod DN 300, PN 25 prechadzajiici medzi sidlami Prievidzou a Bojnicami a VVN el.vedenie c. 271 Bystricany-Sucany o vykone 220 kv, v rozsahu ich ochrannych pasiem v zmysle platnych noriem a predpisov LIMITY VYUZITIA UZEMIA Z HtADISKA OCHRANNYCH PASIEM V riesenom uzemi sa vymedzuju nasledovne ochranne pasma: Pasma hygienickej ochrany /PHO/ Ochranne pasma od zdrojov mozneho znecistenia prostredia. Tieto stanovuje hlavny hygienik resp. prislusny Statny zdravotny listav na zaklade posudenia stavu, podmienok a na podklade vniitornych smernic. Pre lokalne zdroje boli pre jednotlive prevadzky stanovene nasledovne ochranne pasma: m od obvodu arealu mestskej COV vratane m od arealov lokalnych zariadeni COV m od obvodu arealu cintorinov /vzhl'adom na prakticky komplexne zasobovanie sidla pitnou vodou z vodovodu bez lokalnych studni, je potrebne posudzovat toto ochranne pasmo individualne, s ohiadorn skor na etlcke hl'adisko/ - PHO od hospodarskych dvorov Kuty a Ukrniska je potrebne znizit na cca 200 m z dovodu znizenia stavov a struktury chovu. - PHO HD Dubnica bude stanovene po posudeni investicneho zameru z hl'adiska jeho vplyvu na ZP. Ochranne pssma Ochranne pasma vonkajsich vzdusnych elektrickych vedeni, respektovat ochranne pasma pre napatove rozvody vymedzene od krajneho vodica: - u vel'mi vysokych napati - od 60 kv do 110 kv - 15 m - od 110 kv do 220 kv - 20 ra - nad 220 kv - 25 m

7 u vysokych napati - do 60 kv - 10 m - u kahelovych rozvodov od krajneho kabla min. 1 ra obojstranne - u rozvodnych stanic 30 ra po obvode kolrao od hranice objektov Stan ice Pre akukoivek cinnost vo vymedzenych ochrannych pasraach a pre udelenie vynimky z ochranneho pasma vyziadat suhlas kompetentneho elektrorozvodneho zavodu resp. energetickeho podniku. Ochranne pasma plynovodov - pre rozvody vedene vo vol'nom terene a v nezastavanom uzemi sa vymedzuju tieto ochranne pasma obojstranne od osi plynovodu - u strednot lakych plynovodov /STL/ 10m - u vysokotlakych plynovodov a ' pripojok /VTL/ do priera.300 mra 20 m nad priem.300 mm 50 m - u vel'mi vysokot lakych plynovodov /VVTL/ vel'kost ochrannych pasiem je pozadovane podl'a vztahu k charakteru ob j ektov: Charakter objektu Minimalna vzdialenost od objektov k osi plynovodov VVTL /m/ pri priemere plynovodov /mm/ do 300 do 500 do 800 nad 800 Mestske a husto osidlene oblasti/od najblizsej budovy alebo planovanej vystavby/ Samotne priemyseine zavody /od hran icezavodu/ Samostatne stojace budovy s hustym zoskupenim obyvateiov /skoly,nemocnice, jasle a pod./ Obytne budovy 2 podlazne a vyssie Zeleznicne stanice,letiska a pod. Sklady s iahko horl'avymi materialrai Samotne stojace obytne budovy jednopodlazne.zeleznicne trate,cesty I.a Il.triedy a cestne mosty Pol'nohospodarske f army, samostatne stojace grizemne neobytne budovy.zeleznicne vlecky,cesty Ill.triedy a podnikove prijazdove cesty Zeleznicne mosty

8 -21- Vo vnutri zakazane: ochrannych pasiem je u vysokotlakych plynovodov - do vzdialenost! 20 ra od VTL hudovat mosty a ine komunikacne zariadenia a vodne diela smerovane od plynovodu v smere vodneho toku ak je vedeny plynovod cez vodny tok - do vzdialenosti 15 m realizovat zastavbu a budovat ine dolezite objekty vratane zeleznicnych trati pozdiz trasy plynovodu - do vzdialenosti 15 m budovat prechody cez rieku pre zariadenia rozvodov tepla a telekomunikacii ak je vedeny plynovod cez rieku - do vzdialenosti 10 m budovat akekoivek budovy, tazit zeminy, realizovat lomove prace, realizovat skladky zeminy a inych mater ialov, zriadovat nadrze na vodu, studne a rybniky - do vzdialenosti 5 ra budovat pozdizne kanalizacne siete a vodovody ~ do vzdialenosti 3 m vykonavat cinnosti, ktore by mohli ohrozit plynovody /vykopy, sondy,.../. Ochranne pasma zeleznic - ochranne pasmo drahy tvori priestor po obidvoch stranach drahy a to: - u zeleznic celostatnych 60 ra od osi krajnej drahy, najmenej vsak 30 m od hranice obvodu trate - u vleciek a trati zvlastneho urcenia 30 m od osi krajnej drahy. Vynimky pre umiestnenie stavieb v ramci ochranneho pasma zeleznic povol'uje organ ZSR. Cestne ochranne pasma su stanovene podl'a Cestneho zakona c. 55/1984 _Zb. a vyhlasky c. 35/1984 Zb. a v intravilane podl'a vyhlasky SKZP c. 376/1992 Zb., ktorou sa meni a dopliia vyhlaska FMTIR c. 83/1976 Zb. takto: m od osi krajneho jazdneho pruhu /KJP/ - 25 I. m od osi KJP ciest triedy /v zastavanom I. a II. uzerai / triedy a miestnych komunikacii - 18 m od osi KJP ciest II. triedy - 15 m od osi KJP ciest III. triedy /v zastavanom uzemi/. Kategorie ciest podl'a STN a STN : - Cesta 1/2 raa v extravilane planovanu kategoriu S 11,5/80, v intravilane jej zodpoveda kategoria MZ 12/50 so zachovanim sirky jazdnych pruhov 3,5 m z extravilanu. - Cesta 11/505 ma vyhl'adove sirkove usporiadanie podia kategorie S 9,5/80, V intravilane jej zodpoveda kategoria MZ 14/50, s pripadnou redukciou so zachovanim sirky jazdnych pruhov 3,5 ra a voinej sirky komunikacie z extravilanu. - Cesty Ill.triedy III/00239, III/00241 maju vyhiadovii kategoriu S 7,5/60 v extravilane, v intravilane im zodpoveda kategoria MZ 12/5 0 s redukciou pri zachovani sirky jazdnych pruhov 3,0 m z extravilanu. Ochranne pasma vodnych zdrojov - pasmo hygi eni eke j ochrany /PHO/ stanovuje podia charakteru, vyznamu a podmienok prislusny vodohospodarsky organ, ktory vymedzi I. stupen PHO, II. stupen PHO - jeho vnutorne a vonkajsie pasmo.

9 -22- Podmienky pre vyuzivanie ochrannych pasiem vodnych zdrojov stanovu je Smernica c.51/1979 Zb. - hygienicke predpisy o zakladnych hygienickych zasadach pre stanovenie, vymedzenie a vyuzivanie ochrannych pasiem vodnych zdrojov urcenych k hromadnemu zasobovaniu pitnou vodou a pre zriadovanie vodarenskych nadrzi. Pre hlavne vodovodne verejne rozvody a kanalizacne zberace je potrebne respektovat ochranne pasma vyplyvajiice z normovych poziadaviek / t. j. obo jstranne min. 3 m/. Na vodovodnych rozvodoch a kanalizacnych zberacoch nie je povolene realizovat stavebne objekty. Vynimky z ochranneho pasma, resp. moznosti jeho vyuzitia dava spravca komunikacii, alebo technickych zariadeni jednotlivych druhov infrastruktury LIMITY VYUZITIA UZEMIA Z HllADISKA OCHRANY A TVORBY ZIVOTNEHO PROSTREDIA A EKOLOGIE OCHRANA A TVORBA ZIVOTNEHO PROSTREDIA Socioekonomicke javy charakteru stresovych faktorov Cast SEJ klasifikujeme ako stresove faktory, viazuce sa na nepriaznive vystupy z vyrobnych odvetvi, zasahujuce priestor, l i - nie, alebo body - napr. oblasti znecistenia ovzdusia a jeho dopadov - oblasti kontaminacie pod, poskodenia vegetacie v roznom stupni, znecistene useky tokov, zdevastovana poda. Za stresove faktory hmotneho charakteru povazujeme aj puhu existenciu niektorych objektov, ktore sa ako stresovy faktor prejavuju ako barierovy efekt voci USES, cez nasledne hygienicke a esteticke vplyvy (priemyseine a dopravne objekty, skladky ap.) ale vplyvaju aj na stav zivotneho prostredia. Niektore vybrane stresove faktory su sucasne limitujuciml faktormi rozvoja byvania, sportu a rekreacie. Ovzdusie...^7 ( Najvacsie zdroje znecistenia ovzdusia sa nachadzaju V Prievidzi, Handlovej a Novakoch. V ramci celeho okresu su najvacsimi znecistovatel'mi ENO Zemianske Kostol'any a CHZ Novaky. ENO pracuje od r na tretinovy vykon a v CHZ sa postupne tiez odstavuju jednotlive prevadzky z dovodov znizovania odbytu vyrobkov. Imisie zasahuju riesene uzemie katastra Bojnic hlavne pri juhovychodnych a vychodnych smeroch vetra "

10 -23- Najvafisimi znecistovatel'mi ovzdusiasii: - Novaky - tepelna elektraren - chemieke zavody - bansky prleraysel - stavebny priemysel - Handlova - bansky priemysel - Prievidza - - tepelne zdroje Carpatia bytoveho podniku : - Strojarne - Tatra nabytok - obaiovacia suprava - Slovnaft f Tieto prevadzky maju urcene individualne emisne limity na obdobie do , po tomto obdobi budu musiet spliiat emisne limity urcene zakonom. r ^.- Jedna sa hlavne o SO::, arzen, chlor a tube castice. Miestnymi zdrojmi znecistenia ovzdusia v Bojniciach su najma zdroje vykurovania (nemocnica, hotel Regia, cca 472 b.j.), ktore su vybudovane na spal'ovanie tuheho paliva. Plynofikovanim mesta prejde vacsina objektov na vykurovanie plynom alebo elektrinou, cim sa dosiahne zlepsenie kvality csistoty ovzdusia. Podl'a udajov UHE v Prievidzi dochadza k vyraznemu znecistovaniu ovzdusia z malych tepeinych zdrojov, najma za inverzii. Mi era znizovania exhalatov z tychto zdrojov zavisi predovsetkym od zmeny palivovej zakladne (plynofikacie) a od instalacie odlucovacich zariadeni. Coraz vyznamnejsi podiel skodlivin pochadza z raotorovych vozidiel. Specialne merania vplyvu dopravy na kvalitu ovzdusia sa zatiai nerobili. K zlepseniu a ozdraveniu ovzdusia v meste by male prispiet odklonenie dopravy od arealu kupeiov. Vody Hlavnym recipientom odvodhujucim uzemie je rieka Nitra. Jej cistota po sutok s Handlovkou je vyhovujuca. Od sutoku s Handlovkou sa jej kvalita podstatne zhorsuje, najhorsiu kvalitu ma pod priemyslovym uzlom Novaky, najma vplyvom odpadovych vod z chemickeho priemyslu, elektrarne, stavebneho priemyslu a mestske j kanalizacie. Toxicitu rieky sp6sobuje vyskyt arzenu. Znecistenie podzemnych vod v riesenom uzemi je sp6sobene i n f i I t r o v a n i m z n e c i s t e n e j vody z vodnych t o k o v do p o d l o z i a l i d o l- nej nivy rieky Nitry, kedy dochadza ku kontaminacii s podzemnymi vodami, co ma za nasledok zhorsenie ich fyzikalnych, chemickych a biologickych i bakteriologickych vlastnosti.

11 -24- Bojnice maju vybudovany kanalizacny system, ktory je odvadzany do cisticky odpadovych vod pri Prievidzi.Tato nova cisticka je v skusobnej prevadzke od r. 1992, podl'a udajov Stredoslovenskych vodarni a kanalizacii sa zatiai nepotvrdil cistiaci efekt ktory sa ocakaval. COV pri nemocnici ma nedostatocnu kapacitu, a preto aj nemocnica je napojena na COV pre mesto. P6da Najvacsimi zdrojmi exhalatov, ktore degraduju poinohospodarsku podu su elektraren a chemicke zavody Novaky. Rozsah a skody vznikle posobenim SO2 nemozno jednoznacne vyhodnotit pre roznu citlivost rastlin a r6zne klimaticke podmienky a hlavne vzdialenost od zdrojov znecistenia. Kontaminacia p6dy arzenom je specifickym, veimi vaznym problemom tohto uzemia. Arzen v exhalatovych uletoch sa kumuluje predovsetkym v povrchovych vrstvach pody. Negativne vplyvy z dopravy sposobuju znehodnotenie p6dneho fondu najma pozdiz dopravnych tepien. V riesenom uzemi je to hlavne komunikacia medzi Bojnicami a Prievidzou. Dalsimi znecistovateimi pody su silazne stavy a odpad pri zivocisnej vyrobe. - > ; - Zivociana vyroba Hospodarske dvory so zivo^isnou vyrobou posobia v danom uzemi ako stresovy faktor s primarnym ale aj sekundarnym posobenim. Vplyv na riesene uzemie maju hlavne hospodarske dvory Dubnica s chovom hovadzieho dobytka a kurciat, hospodarsky dvor Kuty 3 chovom koz, hovadzieho dobytka a osipanych a hospodarsky dvor Ukrniska, ktoreho cast presla na spracovanie dreva ale chov osipanych a hovadzieho dobytka tiez ostal. U vsetkych sme stanovili ochranne pasmo 300 m od objektov..,,... ^ - Hluk PSvodcov hlukumozemerozclenitna: - Hluk z dopravy ( komunikacie ) - Hluk z priemysel nej vyroby ( v Bojniciach sa nenachadzajii ) V dnesnej dobe sa da ocakavat, ze vzhiadom na pribudajuci pocet motorovych vozidiel bude hladina hluku z dopravy stupat. Ostatne druhy dopravy (zeleznicna, letecka) sa v riesenom uzemi nenachadzajii. ^ Liniove barierove prvky Plyn - Bojnice su plynofikovane, plyn je privadzany vysokotlakym plynovodom Prievidza - Bojnice 300 DN s ochrannym pasmom 10m, medzi rozvodnami v Bojniciach 100 DN s ochrannym pasmom 10m.

12 -25- Elektricke vedenie VVN 220 kv prechadza riesenym uzemim a tvori barierovy prvok. Jeho ochranne pasmo je stanovene na 25m. Skladka tuheho odpadu Odpad z katastru Bojnice je potrebne uskladiiovat mimo ochrannych pasiem vodnych zdrojov, vodnych tokov a krajinarsky a rekreacne hodnotnych uzemi. V sucasnosti nie je trvale vyriesene odpadove hospodarstvo V Bojniciach. / Je vsak snaha o vybudovanie riadenej skladky TKO v katastr i Bojnic, kde by sa uz uskladnoval separovany odpad. To vsak vyzaduje vybudovat zberne stredisko a zabezpecit spracovanie druhotnych surovin. Treba rieslt aj problematiku odpadu z pol'nohospodarstva. ~ Firma ARCH EKO vypracovala studiu odpadoveho hospodarstva pre cely okres, kde su vytypovane najvhodne j s i e lokali ty pre vybudovanie skladok. V sucasnosti pre Bojnice sa vyuziva skladka TKO v lokalite Plostiny, ktora sa navrhuje na rozsirenie. NERASTNE SUROVINY -, Uzemie Hornej Nitry je bohate na nerudne suroviny, hlavne hnede uhlie a tehliarske hliny. V nasom riesenom uzemi sa nenachadzajii. OCHRANA PRIRODY A PRIRODNYCH ZDROJOV V katastri Bojnice sa velkoplosne chranene uzemia ani statne prirodne rezervacie nenachadzajii. Chraneny prirodny vytvor Prepostska jaskyna je archeologickym naleziskom vyskytu pravekeho cloveka neandertalskeho typu V paleolite, dokumentuje prve osidlenie cloveka na Horne j Nitre. Celkova vymera lokalit je 0,5ha a bola vyhlasena v roku V zaujme ochrany prirody je chraneny park okolo zamku ( zamocky park ) a kupel'ny park s pril'ahlym lesoparkom. Lesopark patri svojim funkcnym zaradenim medzi lesy osobitneho urcenia a v zaujme ochrany prirody je zaradeny do kategorie C. Chranenym soliterom je Lipa kral'a Hateja. Je to lipa veikolista, v sucasnosti sa rokuje o sposobe a moznosti jej zachovania. Navrhovane chranene uzemie v k.u Dubnica - chranene nalezisko pod Grunom -Sedliska. Patri k poslednym vodnym a mociarnym biotopom V okoli Bojnic. Z chranenych druhov sa tu vyskytuje najma salamandra skvrnita. Z tohto dovodu by nebolo vhodne vyuzit pramene na zasobovanie pitnou vodou.

13 -26- Ochrana prirodnych zdrojov -i Vyvery Bo jni ckych termalnych prameriov sa viazu na artezsku strukturu triasovych karbonatov. Ich vyznam je rozsiahly pre zdravotnicke ucely, rekreaciu a ine. Hranica ich ochrannych pasiem je jednym z limitov rozvoja vystavby v tejto oblasti. Termaine pramene sa nachadzaju v areali kupel'ov a su chranene ochrannym pasmom kupel'ov ale aj hranicou kupei'neho parku a hranicou uzemia kategorie C zaujmov ochrany prirody.,. Vodny zdroj sa nachadza v casti Dubnica. Kvalita tejto vody nebola zatiai' z i stovana a je potrebne stanov it a j ochranne pasma tohoto vodneho zdroja. Krajinna a sidelna vegetacia Riesene uzemie je z ekologickeho hl'adiska tvorene prevazne tzv. polokulturnymi az kulturnymi ekosystemami, reprezentovanymi sidelnou zelenou, pol'nohospodarskou p6dou a lesnymi komplexmi a lesoparkom. P6vodnu vegetaciu tvorili v povodiach tokov vfbovo - topo- I'ove luzne lesy, na suchsich stanovi st i ach dubovo - jasenovo - brestove luzne lesy a pri horskych tokoch jasenovo - jelsove lesy. Svahy boli porastene prevazne dubovo - hrabovymi lesmi, na hlbsich podach sa vyskytovala aj 1ipa a javor. V sucasnosti su tieto porasty prevazne odlesnene, hlavne V nizsich polohach, pri padne pozmenene umelou vysadbou. Vo vyssich polohach prevlada Bucina ( vapnomilne a kvetnate bukove lesy ). Xerofilne lesy duba plstnateho boli druhotne pozmenene na porasty borovice so smrekom, Rozptylena zelen - je reprezentovana najma zelenou intravilanu tvorena liniami zivych plotov, sprievodnou zelenou vodnych tokov a komunikacii a trvalymi travnymi porastmi, tvoriacimi plynuly prechod k lesu. Sidelna zelen - je tvorena plochami verejnej zelene ( parky, cintoriny, aleje ), plochami vyhradenej zelene ( areal kupel'ov, nemocnice, kupalisko, 200 ) a plochami sukromnej zelene ( zahrady pri rodinnych domoch ).Podrobne rozclenenie zelene s drevinovou skladbou je v analytickej casti MUSES. EKOLOGIA - MIESTNY USES Vo vyhlaske c. 377/1992 Zb. ( aktualizovana vyhlaska c. 84/76 Zb.) sa uvadza, ze tvorba navrhov prislusnych stupnov USES je zavaznou sucastou tvorby uzemnych planov. Pre uzemie okresu Prievidza bol spracovany Regionalny USES. V riesenom uzemi Bojnice bol navrhovany biokoridor rieky

14 -27- Nitra a biocentrum oblast Bojnic. Navrhovane biocentrum sa nachadza na svahoch nad mestorn s charakteristickymi teplymi dubravami a xerotermnou travovo-bylinnou vegetaciou na vapencoch. Riesenie^ miestneho USES bude premietat navrhy RUSES. Kostru MUSES budu tvorit najma chranene uzemia, lesne porasty, rozptylena zelen, kupeine parky, vodne plochy a toky, verejna zelen, zahrady, cintoriny a ine.. - Navrhovane miestne biocentra: 1. biocentrum ~ jazierko a pramen termainej vody 2. biocentrum - zbytok neprietocneho ramena nad kupaliskom 3. biocentrum - kota Hradiste 4. biocentrum - lesny komplex obora - 5. biocentrum - porast V 1iecebnom parku Navrhovane biokoridory: ^., -potokkanianka i~x^.^ - potok Dubn i cka v?;; i v-'-! - vodny tok prepajajuci termalny pramen s riekou Nitrou Specifickii polohu musia zohrat ekostabilizacne opatrenia, najma navrh protieroznych ploch zelene, sposob obrabania poinohospodarskej pody, druhy pestovanych plodin a pod. MUSES je vypracovany podia vyhlasky c. 377/1992 Zb. a Metodickych pokynov vydanych Ministerstvom zivotneho prostredia SR a tvori samostatnu cast. Kostru MUSES vypracovala Ing.Katarina Stanikova s kolektivom v decembri LIMITY VYUZITIA UZEMIA Z HllADISKA OCHRANY PPF A LPF PPF a LPF zabera podstatnu cast rieseneho uzemia. Jeho ochrana a vyuzitie je zlozkou ochrany a tvorby ZP. Na druhej strane koncentracia zivocisnej vyroby v hospodarskych dvoroch Kuty a Ukrniska predstavuje vo vztahu k obytnemu uzemiu hygienicku zavadu. V navrhu sa uvazuje s postupnym zni zovanim stavov hovadzieho dobytka a osipanych a stanovuje sa ochranne pasmo pre tieto HD na 300 m.

15 -28- Navrh opatreni z hladiska p6d.fondu a polnohospodarskej vyroby - Ochrana PPF a LPF pred zabermi na investicne ucely mimo intravilanu - Realizacia zurodnenia psdy a budovanie zavlah a melioracii - Aplikacia agrochemikalii a priemyselnych hnojiv v sulade s poziadavkami ochrany ZP - Eliminacia negativneho vplyvu zivocisnej vyroby na obytne a kupeine uzemie - Zabezpecenie optimalneho hospodarenia s exkrementmi hospodarskych zvierat, stanovenie PHO od hospodarskych dvorov -ostatnezlozky Uroven zatazenia podneho fondu emisiami, ci inymi zatazeniami nie je dostatocne sledovane. PPF je obhospodarovany ako role, vinice, sady, zahrady, luky a trvale travne porasty. Hlavne podne jednotky rieseneho uzemia su: - nivne pody nekarbonatove na aluvialnych sedimentoch - nivne pody glejove na aluvialnych sedimentoch - i 1 imerizovane p6dy ^ - i 1 imerizovane pody glejove na sprasovych hlinach -^ < - rendziny ' - - rendziny hnede na vapencoch a dolomitoch - hnedu p6dy - hnede pody ilimerizovane na svahovych hlinach a inych deluviach Najlepsie dve EPEJ su zakreslene v mape stresovych faktorov ako limitujuci prvok prerozvoj a zaroven stresovy faktor pre vytvaranie prvkov kostry MUSES. Do PPF zararfujeme este pridomove zahrady, vyuzivane hlavne na pestovanie ovocia, vinica a zeleniny. Zahradkarske osady a areal Siachtiteiskej stanice tvoria veike plochy, hlavne vo vychodnej casti rieseneho uzemia. Legalne zahradkarske osady su: - Pod Rybnickami - Pod Farou - Tale Vyhodnotenie zaberov poinohospodarskeho podneho fondu je spracovane v zmysle zakona c. 307/1992 o ochrane poinohospodarskeho psdneho fondu a v zmysle Metodickych pokynov. Lesny p6dny fond sa zabera v lokalite c. 24 v celkovej vymere 0,91 ha. Parcela je bez listu vlastnictva v uzivani Stredoslovenskych lesov LZ Prievidza.

16 -29- Najlepsie BPEJ sme stanovili podl'a ceny ornej p6dy a podl'a sadzobnika odvodov za odnatie pol'nohospodarske j pody nasledovne: ,50 Sk/m^ 4,60 ^4,30 4, 30 4,00 4,10 3, Sk/ha Sk/ha Sk/ha Sk/ha Sk/ha Sk/ha Sk/ha Najlepsou p6dnoekologickou jednotkou v riesenom uzemi je 21101, ale podia odvodov patri az do tretej skupiny, teda nie medzi dve najlepsie bonity. Poinohospodarsku p6du v riesenom lizemi obhospodaruje RD Prievidza, RD Kos, Vyskumny ustav ovocinarsky a okrasnych drevin Bojnice, Slovensky ovocinarsky a zahradkarsky zvaz a sukromnici. U vacsiny parciel je pri vlastnikovi udavana 0, t. j. nebol vystaveny l i s t vlastnictva. Hranica intravilanu bola zakreslena k Riesene uzemie patri do katastralneho uzemia Bojnice a Dubni ca. Za zaber poinohospodarskej pody v extravilane budu vycislene odvody podia sadzobnika Nariadenia vlady SR c. 152/1996 Z.z. Za zaber pre vystavbu rodinneho dorau a garaze sa znizuju zakladne sadzby odvodov o 50 ^ a zaber sa pocita iba zo zastavanej plochy. Pri zabere sadov,vinic, odvodnenej a zavlazovanej ornej pody sa zvysuju zakladne sadzby odvodov o 100%. V riesenom uzemi sa zabera poinohospodarska poda obrabana ako orna p6da, sady, zahrady a luky. Celkove sa zaber^ 55,83 ha, z toho je 39,10 ha poinohospodarskej pody, z ktorej je 26,24 ha v extravilane a 12,86 ha v intravilane. Nepoinohospodarskej pody sa zabera 16,73 ha. - - roia zahrady - sady - luky Spolu 16,46 5,50 ha ha 11,61 ha 7,53 ha 39,10 ha Podrobny prehiad zaberov PPF pre jednotlive lokality je spracovany v tabuikach prilohy a vo vykrese zaberov PPF a LPF graf i eke j casti.