Cesta.indd

Prepis

1 Informačník kežmarských katolíkov Cesta 4 XXIV. ročník 2018 Voľný čas strávený s vlastnou rodinou je požehnaním. Snímka: Eva Bátorová Kedy sa život stáva krásnym? Keď začneme naň myslieť v dobrom, bez ohľadu na našu minulosť. Keď uprostred pochybovania urobíme cestu daru: tomu, že všetko je milosť. A táto svätá myšlienka odstráni vnútorný múr neuspokojenia a nastolí opravdivý oddych. Život sa stáva krásnym, keď otvoríme svoje srdce Prozreteľnosti a objavíme pravdivosť toho, čo hovorí žalm: «Iba v Bohu spočiň, duša moja» (Ž 62, 2). Aká krásna je táto veta žalmu: «Iba v Bohu spočiň, duša moja». Svätý Otec František

2 fotoreportáž Na púti z Gelnice na Plejsy po svätojakubskej ceste. Dňa 8. júla ukončil svoje pôsobenie v našej farnosti kaplán Marek Forgáč (na snímke vpravo). Mladí časť leta strávili na duchovných cvičeniach vo Vyšných Ružbachoch. Pútnikov do Levoče vyprevadil kežmarský dekan J. Kuboš s kaplánom Marcelom Tardom. Mladí cestovali na blahorečenie Anky Kolesárovej do Košíc. V predvečer poľovníckeho dňa sa konal v bazilike koncert poľovníckej hudby. 40 V deň 20. výročia povýšenia Kostola sv. Kríža na baziliku minor slávil sv. omšu bývalý dekan Jakub Grich. Tretí septembrový týždeň sme ďakovali za tohtoročnú úrodu.

3 aktuálne RUŽENEC JE ŠKOLA om ružencová Panna Mária, Spovedala deťom Mária vo Fatime v roku Modlitba sv. ruženca je ústnou modlitbou. V jednotlivých tajomstvách je zachytená celá naša viera. V tejto modlitbe rozjímame o tajomstvách života Ježiša a Márie. Donedávna tajomstiev bolo 15, teraz ich je 20. Mnohí sa pýtali, načo ešte pridávať nové? Preto, aby sme mali ucelený obraz o živote Pána Ježiša. Modliť sa ruženec znamená sadnúť si k Márii a počúvať, ako nám rozpráva o Ježišovi. Ruženec je modlitba, ktorá nás spája. Ježiš prišiel na túto zem, aby spojil to, čo bolo rozdelené. Človek modliaci sa ruženec sa stále nanovo ponára do radostnej zvesti o narodení Lásky. Znova prežíva udalosti o Ježišovom živote a účinkovaní. Hľadí, ako je Ježiš z lásky k nám ochotný trpieť, vziať na plecia kríž a zomrieť. Ale zažíva i radosť a silu Ježišovho vzkriesenia. A Mária je stále pri Ňom. Teší sa s Ním, ale spolu s Ním i trpí. Toto je príbeh, v ktorý my, kresťania, veríme. Príbeh, ktorý neustále opakujeme, keď prstami preberáme zrnká ruženca. Ak tento príbeh chceme nanovo počúvať, vezmime do rúk ruženec a započúvajme sa do evanjelia Božieho Syna, ktoré nám vyrozpráva Jeho Matka. Ruženec je škola, v ktorej sa učíme s Máriou kontemplovať Krista. Ľudka FEČKOVÁ OZNAMY Na sviatok svätých Cyrila a Metoda v Malom Slavkove a v nedeľu 8. júla v bazilike sa po sv. omši poďakovali veriaci pánovi kaplánovi Marekovi Forgáčovi, ktorý pôsobil v našej farnosti štyri roky. Počas nich sa venoval pastorácii a s láskou vysluhoval všetky sviatosti. Nech ho Pán žehná a sprevádza aj na novom mieste vo farnosti Klin. Otec biskup Štefan Sečka poslal medzi nás novokňaza pána kaplána Martina Kováča. Prajeme mu, aby sa mu na prvej kaplánke páčilo, nech ostane verný svojmu povolaniu a Božiemu poslaniu, a pomáha nám na ceste za Kristom. Uzávierka nasledujúceho čísla, ktoré bude zamerané na Vianoce a koniec roka je 7. decembra. Tešíme sa na príspevky. Far ská kro nika V JÚNI - SEPTEMBRI 2018 Prijali krst: Jakub Horník, Alžbeta Mošková, Richard Mašlonka, Samuel Zombek, Timea Zombeková, Patrícia Štanclová, Tadeáš Emilián Pavličko, Patrícia Badžová, Juliana Gvuščová, Lusiana Mária Badžová, Miroslava Badžová, Matúš Pompa, Katarína Garstková, Dávid Klocok, Samuel Sova, Denis Mižigár, Oliver Habiňák, Samuel Oliver Pjontek, Dominika Galliková, Lujza Pavlíková, Alica Seredová, Diana Mária Pištová, Nikolas Ján Badžo, Matej Kuruc, Juraj Mirga, Lusiana Mária Mišalková, Michal Pompa, Tomáš Berger, Alan Peter Gábor, Timea Lacková, Kristína Sebešová, Terézia Forgáčová, Tobias Ján Mlynarczyk, Maxim Vladimír Toček, Lívia Gáborová, Mila Čuba, Ela Mačáková, Alex Hypký, Jakub Andráš, Gustáv Žiga, Jakub Mišalko, Ema Pompová, René Jakub Oračko, Filip Oračko, Liliana Mária Pompová, Anita Freundorferová, Erik Strelec, Zita Gondeková, Ján Major, Richard Kalafút, Zoe Deptová, Andrea Pompová, Ján Badžo, Lusiana Mária Bačová, Matúš Badžo, Branislav Oračko, Erik Pompa, Ester Strišovská, Martin Brutovský. Zosobášili sa: Radoslav Madeja a Isabela Hohlová, Pavol Pirožek a Dominika Klukošovská, Tomáš Furek a Katarína Michlíková, Peter Majerčák a Ľudmila Olšavská, Tomáš Nemec a Linda Černáková, Ján Hlaváč a Skarleta Dunková, Pavol Tuleja a Mária Tulejová r. Konkoľová, František Polhoš a Kristína Polhošová r. Badžová, Igor Badžo r. Mirga a Miroslava Badžová, Erik Pompa a Gizela Pompová r. Bačová, Richard Badžo a Anna Badžová, Tomáš Pišta a Patrícia Pompová, Aleš Pompa a Michaela Badžová, Juraj Mirga a Klaudia Mirgová r. Bačová, Jaroslav Vitko a Martina Debreová, Ján Koščák a Simona Adamčíková, Dominik Kubis a Katarína Kapraňová, Dávid Dubjel a Tamara Kučerová, Vojtech Lacko a Alžbeta Lacková r. Pištová, Jozef Debre a Simona Dudeková, Michal Hurdich a Lenka Roľková, Marek Biroščík a Stanislava Výrosteková, Pavol Kožuško a Anita Dučáková, Blažej Budzák a Jaroslava Fabinyiová, Ondrej Koščák a Denisa Mitterová, Michal Oračko a Eva Oračková r. Britaňáková, František Pompa a Sabína Pompová r. Badžová, Ján Pompa r. Oračko a Alexandra Pompová, Tomáš Vida a Katarína Myslime na nich v mod lit bách! Vidová r. Fedoreková, Rastislav Olšavský a Viktória Kitzová, Martin Šulík a Katarína Legutká, Radoslav Goč a Alžbeta Fudalyová, Miroslav Pavlík a Michaela Kuchárová, František Ordzovenský a Beáta Zastková, Andrej Zamkovský a Bibiána Jankurová, Erik Pompa a Nikola Pompová r. Badžová, Miloš Čáky a Gertrúda Legutká, Tomáš Šurek a Stanislava Zubalová, Lukáš Bombek a Simona Trembová. Boli pochovaní: Ján Gura (75), Renáta Schneiderová (54), Helena Popovičová (83), Marta Pitoňáková (93), Ľubomír Renner (68), Jozefína Kriššáková (85), Eva Lajčáková (67), Osvald Pastierik (87), Július Oračko (58), Anton Klempár (56), Helena Štanclová (77), Viera Klusová (80), Tomáš Devera (78), Ladislav Šilon (63), František Zálešik (81), Zdenko Vojtičko (45), Stanislav Grohola (46), Alojz Michaliček (90), Jolana Pajaková (80), Pavol Bižák (61), Mária Hrušovská (95), Samuel Oračko (15), Jozef Adamčík (61), Katarína Kleinová (73), Anna Tkáčová (81), Peter Palušák (61), Eduard Hlatký (85), Ján Žiga (55), Peter Korkoš (59), Ján Dopirák (48), Stanislav Gildein (50), Bohuš Kolkus (78), Stanislav Vojtičko (61), Anna Sabadšágová (71), Anna Galliková (72). 41

4 KOVÁČ (na snímke) z Dolného Kubína. Priblížte nám, prosím, vašu rodinu. - Mám dvoch súrodencov. Obaja sú mladší. Jeden práve ukončil Ekonomickú univerzitu a ďalší nastúpil do prvého ročníka na základnej škole. Moja rodina je tak ako mnohé dnešné rodiny skúšané vplyvom času a prostredia. To znamená, že moji rodičia sa pred niekoľkými rokmi rozviedli. Mladší brat a ja sme išli bývať s mamou do susednej obce Istebné. Samozrejme vzťah s otcom po všetkých tých rokoch mám stále veľmi dobrý, ale už sa spolu stretávame veľmi málo. Sú vo vašej rodine aj iné duchovné povolania? - Ak mám dobré informácie, tak okrem mňa je kňazom aj bratranec mojej starej mamy a pôsobí v Poľsku. A aj to je už taká vzdialenejšia rodina. Ako spomínate na roky svojho detstva a mladosti? - Moje detstvo bolo také obyčajné. Vyrastal som v bytovke na sídlisku. Kúsok vedľa som mal aj základnú cirkevnú školu a veľké ihrisko, kde sme sa s kamarátmi hrali. Som rád, že som nevyrástol na počítačoch, čiže poznám aj púpavu naživo. Ale nemohol som mať zas všetko blízko. Kostol som mal približne 10 minút chôdze od domu. Ale bolo to fajn, lebo sme išli veľká partia aj zo sídliska na sv. omšu. Mladosť už bola trošku komplikovanejšia, aj kvôli rozvodu rodičov. Aká je farnosť, z ktorej ste k nám prišli? Sú si s Kežmarkom podobné alebo ani nie? - Nakoľko som vyrastal v Dolnom Kubíne, čo je mesto, ktoré má približne rovnaký počet obyvateľov, tak sa to dá aj spolu porovnávať. Samozrejme nedá sa porovnávať Orava vs. Spiš, ale isté spoločné črty tam sú. Napríklad angažovanosť ľudí. Tí, kostolní (myslím tým tých, ktorí pravidelne navštevujú bohoslužby, ale aj sa zúčastňujú na živote farnosti) sú aj v Kubíne a aj v Kežmarku podobní. Chcú zveľadiť farnosť, majú túžbu posunúť život podľa evanjelia kúsok ďalej, a to sa mi páči. Ako sa zrodilo vo vašom živote duchovné povolanie? Ovplyvnil ho niekto? - Mám rád proroka Jonáša, lebo sa v jeho povolaní dosť vidím. Boh mu povedal, aby šiel tam a on išiel naschvál na opačnú stranu. A ja tiež tak. Po strednej škole sa dávali prihlášky a ja som si dal prihlášku na inú vysokú školu do Trenčína. Ale prišiel som na to, že je lepšie s Božím plánom spolupracovať, ako sa mu priečiť. Jeden kňaz už zosnulý, ho skutočne rozhovor Kežmarok vnímam veľmi pozitívne Po kňazskej vysviacke ho otec biskup poslal do našej farnosti, ktorá sa stala jeho prvým kaplánskym miestom. Tak sme si dovolili - hneď v úvode jeho účinkovania položiť mu pár otázok, aby sme trošku lepšie mohli spoznať jeho život, korene aj myslenie. Kežmarský kaplán - Mgr. Martin ovplyvnil. Bol to predchádzajúci pán dekan v Dolnom Kubíne. Mons. Alfonz Letanovský. Jeho pokojné a nenápadné správanie, tiež svätosť života, ktorá z neho vyžarovala, na mňa tak zapôsobili, že aj ja som vtedy chcel byť tak ako on. Ako spomínate na štúdiá a vôbec na život bohoslovca? - Seminársky život. Kto ho nezažil, tak ho asi ani nepochopí. Okrem tých 6 rokov štúdia (filozofia, pedagogika, teológia) tam človek dozrieva a očisťuje svoje povolanie. Je to čas, keď sa vedie s Bohom intenzívny dialóg (samozrejme aj v kňazskom živote sa vedie). Budem parafrázovať kázeň otca biskupa Andreja, ktorú mal na Veni Sancte v roku Seminár je ako tá pomocná palica, ktorá je pri mladom strome, aby ho podoprela a udržala v časoch búrky. 42 Snímky: archív MK Mali ste nejaké veselé alebo nezabudnuteľné zážitky počas diakonskej praxe? - Celé prázdniny treba chápať ako súčasť diakonskej praxe. Deň po diakonskej vysviacke bola sobota. Prišiel som domov, ale rozhodol som sa, že pôjdem podiakonovať aj do Dolného Kubína, aby som si naostro už nacvičil to, čo sme trénovali v seminári. (Čiže príprava oltára). Najväčší šok a stres som zažil, keď som dočítal evanjelium a kaplán si sadol s tým, že mám kázať ja. Kázeň, samozrejme, ne-

5 rozhovor pripravená, tak vyšli zo mňa dve vety a išiel som si sadnúť celý červený. A aké boli vaše prvé chvíle, dni a týždne v Kežmarku? - Nakoľko som Kežmarok už ako- -tak spoznával počas dvoch týždňov ako diakon, tak som nešiel do úplne cudzieho a neznámeho prostredia. Ako každé mesto, aj toto má svoje čaro a tým, že je tu bazilika, tak ešte o to väčšie. Je rozdiel tu byť len cez prázdniny a potom cez školský rok. Zatiaľ Kežmarok vnímam veľmi pozitívne. Duchovných kňazských i rehoľných povolaní je v dnešnom svete menej ako v minulosti. Čo môže mladého človeka povzbudiť k ceste zasväteného života a čo ho naopak odrádza? - Takéto otázky sú vždy ťažké, lebo by si vyžadovali komplexnejší pohľad a nie len niekoľko riadkov. Ale skôr len zhrniem do niekoľkých bodov to, kde vidím ja problém nedostatku. Tak v prvom rade je to rodina. Tam sa uskutočňuje odovzdávanie viery, rodičia sú prvými katechétmi svojich detí a ak to je zanedbané, tak potom hodiny náboženstva v škole, to už ťažko nahradia. Ďalším problémom je čas. Veľmi často sa sťažujeme, že nemáme na nič čas. Dokonca už ani v nedeľu si nevieme nájsť na Pána a pritom on nám ho dáva. Zahádzali sme sa zbytočnosťami a to podstatné nám akosi uniká. Máte obľúbeného autora, svätca, myšlienku, knihu? Prečo práve títo? - Obľúbených autorov mám viacerých. Vždy je pre mňa potešením, keď si čítam knihu od pápeža Benedikta XVI. Jasnosť a krása vyžarujú z jeho diel. A potom mám rád odborníkov z oblasti liturgiky: Adam Sýkora, Adrian Káčerik, Amantius Akimjak, Pius Parsch a ďalší. Ako rád trávite voľný čas? - To je rôzne. Niekedy siahnem po aktívnejšom odpočinku rád hrám tenis. Alebo aj po pasívnom pozriem si dobrý film. Čo v bežnom živote môže povzbudiť kňaza? - Mňa vždy poteší, keď vidím, ako ľudia vychádzajú zo spovednice uzmierení s Bohom. Ako kaplán pôsobíte v rôznych pastoračných oblastiach. Je taká, ktorá vás viac priťahuje? - Keďže som dlhé roky miništroval, tak sa budem venovať miništrantom. A lósom mi pripadli sv. omše za účasti detí v Malom Slavkove. Je to tak, že zatiaľ sa to učím, tak dúfam, že deti majú so mnou viac trpezlivosti. Zaujal ma článok v novinách opisujúci rad významných výročí, ktoré si Slovensko v osmičkovom roku 2018 pripomína. Už v prvý deň nového roka sme si pripomenuli 25. výročie vzniku Slovenska ako suverénneho štátu, potom 70. výročie februárového prevratu, v marci 30. výročie sviečkovej manifestácie za náboženskú slobodu a demokraciu, v auguste 50. výročie Pražskej jari, v septembri 80. výročie podpísania Mníchovskej dohody, v októbri 100. výročie založenia prvej Československej republiky a 11. novembra 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny. Na záver autor článku vymenoval i nedožité jubileá významných slovenských osobností. Predstavila som si jednoduchého storočného Slováka, ktorý nikdy nezmenil svoj trvalý pobyt, no genéza jeho života, na pozadí týchto udalostí, by mohla byť námetom na novú knihu, či film. Aké stopy zanechali tieto dejinné udalosti v srdci jednoduchého človeka a ako vplývali na jeho charakterové vlastnosti, na jeho vzťah k svojmu Bohu? Veru máme si čo pripomínať, hodnotiť, vziať si ponaučenie a možno i oslavovať. Nestačí mávnuť rukou nad minulosťou, pretože národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, OSMIČKOVÝ ROK nemá budúcnosť (Churchill). Bez ohľadu na vierovyznanie, či politickú orientáciu, prítomnosť, ktorú prežíva naša generácia, je značne ovplyvnená touto minulosťou a má významný vplyv na budúcnosť našej krajiny. Tretia kapitola knihy Kazateľ začína slovami: Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom a v jedenástom verši sú uvedené slová: Všetko urobil vhodne na svoj čas: do srdca im vložil (tušenie) večnosti, ale nik nemôže vystihnúť dielo, ktoré Boh sám koná od počiatku až do konca. Veru Boh mocne koná a konal aj na juhu Talianska a v tomto osmičkovom roku si pripomíname aj vzácne výročia pátra Pia z Pietrelciny. Pred 100 rokmi dostal stigmy, pred 50 rokmi zomrel. Celý jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi. 20. septembra 1918 páter Pio kľačiac pred svojím veľkým krížom dostal stigmy rany ukrižovaného Ježiša Krista. Tým sa stal prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Cirkvi. Zomrel 23. septembra 1968 ako 81-ročný. Pri príležitosti výročí talianskeho kapucína sv. pátra Pia navštívil pápež František v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo. Pri svojej návšteve dal silný impulz v prospech úcty k ľudskému životu, osobitne tých najslabších členov spoločnosti, akými sú nenarodení, chorí a starí ľudia. Sv. Pia nazval apoštolom spovednice a predstavil ho ako vzor modlitby a pravej múdrosti života. V súvislosti s duchovným odkazom svätého kapucína sa pápež vo svojej homílii sústredil na tri hlavné momenty: nezastupiteľnosť pravidelnej modlitby, ktorá nesmie byť bez rozmeru adorácie a chvály, ďalej ústredné miesto maličkých v Božích očiach a služba trpiacim ako cesta k stretnutiu s Bohom, a do tretice pravá múdrosť, ktorá spočíva v dávaní sa pre druhých. Mám túžbu, aby sme v kontexte týchto udalostí prežívali prípravu na novembrovú farskú púť do Talianska. Budeme putovať na miesta, kde žili, pôsobili a sú pochovaní sv. páter Pio i sv. František. Púť je príležitosť obnoviť sa v modlitbe a viere, je znakom pokánia, dobrovoľného odriekania a námahy. Púť je spojená aj s budovaním spoločenstva ľudí zmýšľajúcich podobne a túžiacich po podobných veciach. Keďže farskú púť začneme v deň konania komunálnych volieb a ukončíme v deň konania Diecéznej školy viery, môžeme ju okrem osobných úmyslov obetovať za tieto významné udalosti. Ľubomíra PITOŇÁKOVÁ 43

6 44 Ako je to s úmyslami sv. omší? Úmysel sv. omše Je prirodzené a duchovne osožné, keď prichádzame na sv. omšu a pristupujeme ku sv. prijímaniu s konkrétnym úmyslom. Je dobré, keď vždy povieme Ježišovi pred začiatkom sv. omše: Drahý Ježiš, dnes ti obetujem túto svätú omšu a toto sväté prijímanie za...(otca, matku, dieťa, za Svätého otca, za kňaza, za konkrétnu dušu zosnulého, za obrátenie, za uzdravenie, za pokoj v rodine, ako poďakovanie atď.) a uvedomíme si, čo sa ide konať sprítomnenie Kalvárskej obety kríža. Okrem svojho úmyslu sa spájame aj s úmyslom celebrujúceho kňaza (kňaza, ktorý slávi sv. omšu). Preto je vhodné prísť aspoň niekoľko minút pred začiatkom sv. omše a náležite sa pripraviť. Milodar za sv. omšu Keď prosíte o odslúženie svätej omše na váš súkromný alebo rodinný úmysel (intencia), či už za žijúcich alebo zosnulých, dávate kňazovi nejaký milodar (omšové štipendium). - Tento milodar nie je zaplatením za svätú omšu. Ježišova vykupiteľská obeta je predsa Darom bez našich zásluh a bez nášho platenia. Za Kristovu obetu kríža nezaplatíme ani pokladmi celého vesmíru. - Omšový milodar nie je na kostol, ako by si niektorí mohli myslieť. Je určený pre diela Cirkvi a osobné potreby kňaza. Veriaci, ktorí obetujú milodar, aby sa na ich úmysel slúži- Takto sme sa modlili v sobotu na blahorečení Anky Kolesárovej, Božej služobnice, ktorá podstúpila radšej mučenícku smrť, ako keby mala privoliť hriechu. Tohto blahorečenia sa zúčastnilo viac ako 30-tisíc ľudí, ktorých hnala túžba byť na mieste, kde sa na malú chvíľu spojilo nebo so zemou. Príbeh Anky oslovil aj nás mladých i skôr narodených z Kežmarku a okolia, preto sme putovali od skorého rána. Ešte pred svitaním sme sa všetci stretli a nasadli do autobusu, diakon Šimon spolu s pánom kaplánom Tomášom nám dali požehnanie, aby sme šťastlivo doputovali za Ankou. Menšia skupina zas putovala do Košíc s pánom kaplánom Dominikom. Všetci sme sa spolu pomodlili trikrát modlitbu Zdravas Mária na znak troch zrniek, ktoré našli v Ankinom hrobe. Program blahorečenia bol veľmi pestrý, no nás mladých najviac zaujal dokument o Anke a príhovor o. Pavla Hudáka, ktorý Anku nazval svojou dcérou. Cez tento filmový zážitok a rozprávanie sme získali poznanie, že čistota v predmanželskom vzťahu je veľkým požehnaním v manželstve. Pri obrade blahorečenia sme sa v osobných modlitbách spájali s Ankou a odovzdá- la omša, prispievajú k dobru Cirkvi a jeho venovaním majú účasť na jej starostlivosti o podporu služobníkov a diel (KKP 946). Keď teda dávate na sv. omšu, podporujete diela Cirkvi a kňazov, ktorí tieto úmysly odslúžia. - Podľa Kódexu cirkevného práva (KKP), keby kňaz v priebehu dňa odslúžil aj dva úmysly (napr. sv. omša o 8.00 a hod.), môže si ponechať peniaze iba za jeden z úmyslov a druhý musí odoslať na Biskupský úrad. - Výška milodaru je dobrovoľná. Je ťažko určiť konkrétnu sumu - tá by mohla zaváňať obchodom. U nás je zvyk obetovať milodar 5. Potom by sme už nemohli hovoriť o dobrovoľnom milodare. Z hľadiska chudobného darcu je aj 1 na 1 omšu veľa. Preto Kódex kánonického práva hovorí, že Kňazom sa nástojčivo odporúča, aby aj bez prijatia milodaru, slávili omšu na úmysel veriacich, najmä biednych! (KKP 945 2). Na druhej strane z hľadiska majetného darcu, ktorému na jedno posedenie v bare či reštaurácii nie je problém zaplatiť rádovo v desiatkach eur, môže byť aj 10 na 1 sv. omšu málo. Omšový milodar je vyjadrením našej osobnej účasti na obetovaní Ježiša Krista. téma Termín odslúženia Často vás zaujíma dátum, kedy bude tá-ktorá sv. omša odslúžená. Aj v našej farnosti zapisujeme úmysly sv. omší na konkrétny dátum. V takomto prípade sa veľmi rýchlo zapĺňa intenčná kniha. Preto chceme urobiť nasledovnú úpravu: Na konkrétny dátum rezervujeme najmä tieto úmysly: - 1. výročie smrti; okrúhle výročie sobáša; okrúhle životné jubileum. Preto prosíme, ak máte dôveru voči svojim kňazom, najmä ak žiadate o viac úmyslov, aby ste boli ochotní venovať milodar na sv. omšu aj vtedy, keď nebude odslúžená vo farnosti, prípadne odslúžená bude vo farnosti, ale nevieme určiť termín. Sv. omše za uzdravenie, za šťastnú operáciu alebo za obrátenie budú odslúžené prioritne (v priebehu týždňa - dvoch). Rodinu však prosíme, aby na tento úmysel obetovala svoje sv. prijímanie čo najskôr. Nech Vás nemýli, že vy na tej svojej sv. omši nebudete. Ak máte vieru, vieme, že je to jediná obeta Ježiša Krista. Ale jej ovocie nie sme schopní pojať na jedenkrát podobne, ako nie sme schopní skonzumovať všetky potraviny z veľkoskladu na jedno posedenie, hoci by veľkosklad patril nám. Úmysly sv. omší môžeme potom odosielať v krátkom čase prostredníctvom biskupského úradu na odslúženie iným kňazom, ktorí na sv. omše nedostávajú milodary, najmä na našich Dolniakoch, v Českej republike a na Ukrajine. Aj keď by teda sv. omša nebola odslúžená v našich kostoloch, dávame vám záruku, že bude odslúžená každá. Ján KUBOŠ Blahoslavená Anka, oroduj za nás! vali jej svoje prosby, lebo ako povedal o. Pavol - v tento deň bude nebo otvorené. Svätú omšu spojenú s blahorečením slúžil kardinál Giovanni Angelo Becciu, ktorý v novej pozícii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých ako delegát pápeža Františka mal na tomto obrade premiéru. Súčasťou programu bol koncert, ktorý doplnil atmosféru radosti. Účinkovali v ňom Hanka Servická, Sima Martausová, ktorá vydala neuveriteľné svedectvo svojej tvorby, keď niekoľkokrát zdôraznila, že tvorí pri modlitbe - rozhovore s Ježišom. Neskutočne autentický príbeh Anky s názvom Slza radosti bola scénická choreografia od režiséra Petra Weincillera. Taktiež sme si mohli uctiť relikvie práve blahoslavenej Anky. Pri tomto úkone sme všetci pútnici dostali bielu ružu na znak čistoty, nakoniec sme sa spolu s ostatnými pútnikmi pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva, po ktorej sme sa už vydali na cestu domov. Odchádzali sme s rôznymi úmyslami a každý z nás si priniesol najmä túžbu pripodobniť sa Anke. Prosme blahoslavenú Anku práve o čistotu srdca a dar živej viery. Zuzana MAŇAKOVÁ a Juliána NEUPAUEROVÁ

7 téma Pravý ľudský skutok začína dobrým úmyslom Odpustenie Zvykneme hovoriť, na každé prečo existuje preto. Najčastejšie sa pýtame na dôvod konania - čo znamená: s akým úmyslom sme to, či ono urobili? Ľudské skutky majú obyčajne vždy nejakú chybu. Sme nedokonalí. Čo však nesmie nikdy chýbať, aby sa skutok nazval dobrým? Pravý ľudský skutok začína dobrým úmyslom, uskutočňuje sa s pomocou Božej milosti, je vedomý a dobrovoľný, t. j. slobodný. Najdokonalejší úmysel je čistá láska k Bohu. Kedysi nás ako deti učili vzbudzovať si dobrý úmysel týmto vzdychom: Všetko pre teba, Najsvätejšie Srdce Ježišovo. Prečo píšem tieto slová? Mnohí sa zvyknú pýtať: Kedy budete brať na sv. omše? To znamená: na aký úmysel chce veriaci človek smerovať účinky, ktoré plynú zo sv. omše? Treba povedať, že sv. omša sa obetuje na tie úmysly, na ktoré sa sám Kristus obetoval na kríži, t. j. aby vzdal slávu a vďaky Otcovi, zadosťučinil za hriechy sveta, a tak nás zmieril s Bohom, aby nám vyprosil u Boha požehnanie a zvláštne milosti. Na tieto všetky úmysly sa modlí kňaz i všetci veriaci. Sv. omša je totiž spoločný slávnostný úkon celej veľkej rodiny Cirkvi. Teda pri sv. omši nesmieme zo svojich modlitieb vylučovať nikoho, komu môžu naše prosby pomôcť. Úžitok zo sv. omše má teda celý svet a zvlášť tí, ktorí sú prítomní a činne zapojení: telom, duchom (teda rozum vôľa, cit) a v nich i hlas ktorý sa prejaví slovom i spievaním. Zvláštny úžitok majú aj tí, ktorí posluhujú pri sv. omši: kňaz, miništranti, lektori, organista, speváci, tí ktorí finančne prispievajú na to, aby sa bohoslužby mohli konať. U nás je spravidla zvonček ( almužna zmýva množstvo hriechov ). Od najstarších čias je zvykom, aby sa konali pripomienky, výzvy k modlitbe za potreby farnosti, dobrodincov, známych, či už živých alebo mŕtvych. Omšové štipendium - finančný dar u nás stanovený na 5 eur je dar, podpora kňazovi. Kto dá na sv. omšu má právo, aby sa pri sv. omši na jeho úmysel pamätalo. Tomuto úmyslu sa hovorí omšová intencia. Kánonické právo dovoľuje, zobrať almužnu za jednu intenciu (to mu nebráni modliť sa aj na iné úmysly). Pri sv. omši (najčastejšie pri spoločných modlitbách), sa spomenie intencia s menom živého alebo mŕtveho alebo sa len povie úmysel (bez mena), aby sa aj ostatní mohli modliť na tento úmysel. Všetky úmysly sa však nemôžu verejne vyhlásiť z rozumného dôvodu. Nie je nutné, aby kňaz sám poznal osobu alebo záležitosť, ktorú má Bohu zvlášť odporučiť. Stačí keď sa modlíme na úmysel, na ktorý niekto dal slúžiť sv. omšu. To sú všetko dobré a chvályhodné zvyky, avšak skúsenosť nás učí, že aj do krásnych a ušľachtilých skutkov sa časom votrú pohnútky pochybné - ako ľudské ohľady, ctižiadosť, nesprávne chápanie modlitieb a prosieb pri sv. omši. Prispôsobujeme sa tomuto svetu v zmysle daj a dostaneš. Dal som na sv. omšu, je to moja sv. omša, za mojich drahých, možno dosiahnem, že na tú moju aj prídu, a prosíme o zdravie a požehnanie alebo za mŕtvych oslobodenie od očistcových múk, ale týmto všetko končí. Javí sa to všetko tak, ako keď dáme zahrať jubilantom, zaplatíme, spomenú sa mená, roky, miesto trvalého bydliska a určitý text blahoželania. Až máme takýto úmysel aj pri sv. omši, ochudobňujeme sa o zásluhy a takéto zmýšľanie je zlodejom zásluh z dobrého skutku a odvádza od lásky k Bohu. Mnohokrát je tu zlodejom zásluh dobrého skutku aj to, že ja som mala šťastie, že som si zaistila dať úmysly sv. omší na celý rok, a to je úspech a neberiem ohľad na druhých. Je dobré brať ohľad na druhých a obetovať svoj úspech, aby sme zachránili iného a pomohli tak blížnemu. Skutok robí dobrým úmysel, úmyslu dáva správny smer viera a láska. (Na ilustráciu: pri sv. omši sa nespomenulo meno zomrelého, tak žena prišla pýtať naspäť 5 eur). V tomto prípade chýba viera v tajomstvo sv. omše a tiež absentuje viera v osobu kňaza, že sv. omšu neslúžil za zomrelého, hoci on ten úmysel mal. Tu sú veľmi priliehavé slová sv. Terézie: Čo vlastne robíme pre teba, svojho Stvoriteľa a Pána? Dohromady nič. Len trochu dobrej vôle, to je všetko, čo ti môžeme ponúknuť. Prijímame úmysly na sv. omše, pri ktorých možno nahlásiť meno, prípadne aj viacerých, maximálne 2-3, aby sa nespomínalo viac, ako mien v Rímskom kánone svätých. Do intenčnej knihy sa môžu zapísať aj priezviská, aby bolo známe pre blízkych že je to za ich príbuzných, ale v prosbách sa priezviská nespomínajú, ak je obetovaná sv. omša za rodinu a napíše sa priezvisko, tak sa spomenie len úmysel, na ktorý sa obetovala sv. omša za rodinu (bez priezviska). Tiež chcem pripomenúť, že farár je povinný každú nedeľu a prikázaný sviatok sláviť sv. omšu za veriacich svojej farnosti, tiež slávi sv. omše na úmysel svojho ordinára, za zomrelých kňazov a dobrodincov, takže nie je vhodné vyvíjať tlaky, keď je kolónka s úmyslom kňaza neobsadená. Kto to pochopí, je to znak zmýšľania a vnímavosti pre niečo vyššie a kto nie, zmýšľanie takého človeka podľa sv. Pavla nemá cenu. A myšlienka sv. Ignáca Antiochijského, pri vašich bohoslužobných zhromaždeniach nech je jedna prosba, jedna myseľ, jedna nádej, jedna láska, radosť, ktorej nič nechýba, nech nás vedie k pokore, že naše modlitby sú slabé, ale aj napriek tomu oslovia Boha, aby ich počul a to spojením lásky k nemu. Jakub GRICH Na oslave narodenín najlepších priateľov oslávenci okrem slov vďaky za to, že pozvaní hostia prijali ich pozvanie a za ich dary, s pokorou prosili hostí o odpustenie. O odpustenie za prípadné nedorozumenie, či nepochopenie. Človek naozaj nevie koľko času mu ostáva... Neplánovane sa ocitne v nemocnici alebo príde ťažká choroba a jeho život ostane v Božích rukách. Ak ešte vôbec vníma a má na to silu, prehodnocuje svoj život, čo všetko ešte mohol spraviť a neurobil alebo to odkladal na neskôr, a to vrátane toho, či mohol niekoho poprosiť o odpustenie alebo on sám mohol niekomu odpustiť. V prvom rade by mal človek odpustiť sám sebe. Potom prosiť Ducha Svätého, aby dokázal on sám poprosiť niekoho o odpustenie, prípadne vedel odpustiť. Veď robí to najmä pre svoju spásu a posilňuje tým i svoje duševné zdravie. Určite to netreba odkladať, lebo ten čas už nikdy nemusí prísť. I staré porekadlo vraví : Odpusť iným i Pán Boh Ti odpustí! Marcela BEŠENEJOVÁ 45

8 46 Blahorečenie Anky Kolesárovej je veľké požehnanie pre všetkých. Najmä v dobe, keď sa nám predkladajú nevhodné vzory správania. Mnohé závislosti ako alkohol, cigarety, nakupovanie, neviazanosť vo vzťahoch sú dnes cool. A pred týmto valcom, ktorý sa rúti z médií a valcuje slobodu zmýšľania (hlavne mladého človeka), ktorý sa často prispôsobuje tomu, čo vidí a počuje, sa ťažko uniká. A ani nevie, ako a kedy sa stáva otrokom a dostáva sa do začarovaného kruhu neslobody... Tu prichádza vzor Anky. Ide o obyčajné dievča, veselé, priateľské, zodpoved- My kresťania máme v úcte tento kríž. Prísť bez modlitby, bez pokory a bez poklony by bolo nebezpečné, vyslovil J. Grich a vysvetlil - lebo kríž je najpotupnejší nástroj. V minulosti potupné nástroje mučenia násilím nútili ľudí hovoriť pravdu. Kríž je najsurovejší spôsob ako mučiť. Rimania mali tento nástroj na usmrcovanie. Bol to najpotupnejší nástroj na popravu. Môže mať človek k takémuto nástroju úctu? My kresťania máme, lebo Ježiš zomrel na kríži". Z nástroja na popravu sa stal nástroj na nápravu. Takto vyjadril Anka, ďakujeme, že si... stalo sa Vytvorme zo svojho života umelecké dielo, a to aj z Kalvárie V deň 20. výročia vyhlásenia nášho chrámu za baziliku minor slávil pri jej oltári sv. omšu kňaz, ktorý má najväčšiu zásluhu na získaní tohto titulu pre kežmarský chrám - duchovný otec Jakub Grich. A keď hovoril o kríži, tak nielen ľúbivé slová, ale aj tie bolestnejšie pravdy o kríži ako takom. kazateľ to podstatné, čo sme si mali v ten slávnostný deň odniesť z chrámu vo svojich mysliach. Máme všelijaké krízy - politickú, finančnú, krízu povolania, vzťahov, manželskú, v rodine... Najväčšou je kríza lásky. Láska k Bohu sa mala prejaviť poslušnosťou a zvíťazil hriech. Hriech popravil človeka v raji. Ježiš Kristus keď zomiera na kríži, tak to napravil. Ten, ktorý na dreve kríža zvíťazil, z nástroja na popravu urobil nástroj na nápravu a Kristus popravil hriech, popravil diabla, premohol ich a premohol aj smrť. Na kríži je smrť a život, smrť a vzkriesenie. Iba Kristus né, zbožné a pracovité. Obyčajne neobyčajná. Jej príbeh života obletel Slovensko. A oslovil nielen mladých, ale všetky generácie. Čistota života nás robí skutočne šťastnými. Deň blahorečenia bol dňom štátneho sviatku. Košice boli zaliate slnkom. Úžasné bolo aj poznanie, ako krajské mesto Košice dýchalo pokojom. Obchodné centrá boli zatvorené a nikto sa nikde neponáhľal. A tento pokoj určite vnímal každý v svojom meste. V slobode nenakupujme v nedeľu... Anka s kamarátkami často putovala k Panne Márii do Klokočova. Mať dobré spoločenstvo, modliť sa ruženec a utiekať sa k Panne Márii... Aký význam má neustále odriekanie modlitby Zdravas? Keď posplietaš všetky pavučinky, zastavíš aj tigra. (Sv. Matka Tereza). Máme mesiac október. Panna Mária nás stále prosí, aby sme sa modlili, rozjímali nad tajomstvami svätého ruženca. Aby sme si vyprosili milosti a modlili sa za obrátenie hriešnikov... Ruženec je mocná zbraň proti zlu... A Ankin rozhodný boj proti zlu, prináša milosti dodnes... A milosti prúdili. Nádherných 10 tisíc ruží putovalo z miesta blahorečenia do celého Slovenska... Miriam KLEINOVÁ nás vovedie do radostného vzťahu k Bohu a k blížnemu. Dôjsť k tejto úcte a k tejto pravde nie je ľahké, to treba premodliť a pripraviť sa. Prípravou má byť naša modlitba. Mnohí svätci nevedeli ani čítať, ale ich učebnicou bol kríž, z ktorého čerpali múdrosť. Sv. Tomáš Akvinský, sv. František Asiský, sv. Terézia, sv. Ján z Kríža, sv. Brigita, sv. Terézia Benedikta... čerpali silu z kríža, z utrpenia, ale aj oni sami trpeli. Kresťania máme niekedy problém - nie s Kristovým krížom, ale s tým svojím krížom - utrpenia, choroby, máme niekedy problém prijať kríž, prijať smrť. Kristov kríž nás učí, aby sme napravili svoj pohľad, postoj, svoj vzťah ku Kristovmu krížu, ako to bolo na Kalvárii. Pohľad na Kristov kríž a na jeho utrpenie má napraviť aj pohľad na naše utrpenie, na kríže tohto sveta. Máme sa niekedy pýtať - prečo trpím? Lenže treba aj sluch. Pre moje hriechy, pre moje neprávosti a to nás očisťuje. Kristus trpel ako nevinný baránok, pre nás. Aj my sa máme snažiť napraviť svoj pohľad - na tragédie hľadieť cez Krista, cez jeho utrpenie. Keby sme vedeli, akú hodnotu má naše utrpenie! Môžeme ho obetovať - a to aj za nepriateľov - aby som mu vedel odpustiť, aby aj on odpustil. Máme možnosť vytvoriť zo svojho života umelecké dielo, aj z Kalvárie. Iba Božia láska z Kalvárie urobila to miesto presvätým, miestom Kristovho víťazstva, zmŕtvychvstania a vzkriesenia.

9 refl exie Oslava sa skončením dňa oslavy nekončí Bol to obyčajný piatok, 14. septembra. Predsa však pre nás, Kežmarčanov, mimoriadny. Oslávili sme narodeniny našej baziliky - uplynulo 20 rokov od vyhlásenia chrámu za baziliku minor. A samotná bazilika, nielen chvíľa jej jubilea, pobáda k všeličomu. Pobáda napríklad k nostalgii. Tí, ktorí boli pri tom, keď sa chrám zaplnil 14. septembra 1998, ale aj pri ostatných prípravných prácach - vypĺňaní dotazníkov o živote farnosti, zabezpečovaní fotodokumentácie či iných vecí, alebo možno len pri uprataní chrámu pred tou udalosťou... Tí všetci cítime silu tej chvíle aj po rokoch. A myslíme aj na ľudí, čo tu boli a pomohli (napr. zosnulého Jána Zentka, otca biskupa Františka Tondru) a aj na ďalších, ktorí to prežívali s nami. S nostalgiou i bázňou. Vždy to tu bolo také krásne ako dnes? vyriekol duchovný otec Grich po sv. omši (14. septembra 2018) a všetci poznáme odpoveď. Vieme, že áno. Len si to rôzne uvedomujeme, niekedy menej a inokedy viac. Bazilika nám umožňuje tráviť chvíle V posledné septembrové dni sa v našej farnosti opäť stretli mamy zo spoločenstiev Modlitieb matiek, aby odprosovali, odpúšťali a ďakovali Nebeskému Otcovi za svoje rodiny, za deti, vnúčatá. Tieto stretnutia sú pre mňa vždy veľmi silné, lebo láska matiek premáha svet a spoločnými silami zachránime svoje deti. Teším sa, že pribúdajú skupinky modliacich sa matiek a nielen v Katolíckej cirkvi. Pridávajú sa i mamy od gréckokatolíkov a z protestantského prostredia. Všetky túžime vyprosovať milosti pre svoje deti. Naša skupinka sa začala modliť v roku Z dvoch mám, ktoré sme začínali, je nás dnes päť. Počas tohto víkendu som si spomenula, ako ma pred pár rokmi poprosili sestry františkánky z Ľubice, či by som neprišla ukázať skupinke mladých mám, ako sa v spoločenstve modlíme. Stretli sme sa v dome sestier a kým som čakala na mamy, listovala som v zošite, do ktorého si zapisujeme prosby, potreby a tých, za ktorých sa modlíme ešte okrem našich najbližších. Niekedy sa nám stane, že nás niekto poprosí o mod- v jedinečnom priestore, unikátnom historicky, kultúrne i duchovne. Vyzýva vnímať krásu okolo seba. Pozýva i k reflexii - či sme niečo a či dosť urobili pre tento Boží chrám? Máme dosť tlačovín? Informácií na internete či iných informačných médiách? Prečo niet napr. tabúľ pri diaľnici - ako je to v prípade iných pamiatok na Slovensku - ktoré by upozornili na kežmarskú baziliku? Je cestovný ruch v našom meste nastavený tak, že všetci prichádzajúci sú informovaní a pozvaní do tejto architektonickej perly? Či ukazujeme len ostatné dominanty v meste a možno turisti odchádzajú bez poznatku, že tu je bazilika? A ak je to tak, je to niečí úmysel či len nevedomosť? Jubilejná reflexia pobáda smerovať myšlienky aj iným smerom, okrem tých prezentačných, dovnútra. Pozýva pýtať sa: ako tu, do tohto posvätného priestoru, prichádzam? Ako alebo aký/aká? Prichádzam s túžbou zažiť stretnutie? Fascinujúci Muž bolesti na hlavnom oltári z dielne Majstra Pavla, tu už stáročia vyjadruje ono čakanie Boha. A aký, aká odchádzam? Sila spoločných modlitieb litbu, inokedy zase vidíme, že sa za niečo treba modliť. Všetko to tam je. Pri listovaní som si v duchu hovorila: Pane Bože, aký si úžasný, toto si vypočul, toto vypočuté, toto vypočuté... Veľa našich prosieb a potrieb bolo vypočutých. Pomodlili sme sa a na spiatočnej ceste, kráčajúc domov, mi napadlo, že jeden typ prosieb Pán nevypočul. V zošite sme mali za tie roky asi dvanásť až pätnásť manželských párov, ktoré nemôžu mať detičky a veľmi po nich túžia. Pýtala som sa Pána, prečo žiadna z týchto prosieb nebola zatiaľ vypočutá a tie ostatné áno. Či sa zle modlíme alebo či máme niečo zmeniť. Toto sa udialo počas týždňa. V nedeľu po svätej omši utekala za mnou jedna moja bývalá spolužiačka, kamarátka. Rodiny jej detí boli v zošite tiež zahrnuté. Nemohla sa dočkať vnúčat, roky neprichádzali. Chcela som Ti povedať, že obe nevesty sú tehotné a prosím teraz o modlitby, aby sa detičky narodili zdravé. Pane Bože vďaka, si super, že si mi tak rýchlo odpovedal! Po tomto stretnutí sa s deťmi v priebehu polroka akoby vrece roztrhlo... Dve stretnutia z posledného obdobia ma dojali. Chodia do baziliky a stoja len kdesi vzadu, nenápadne. Ale rozhovor s nimi mi odhalil ich ľudské cítenie sformované kresťanskými princípmi. Zodpovedne, s citom pre dobro toho druhého. Rozhovor s nimi bol pre mňa potešením - ako keď stretneš dobrého človeka a môžeš si to poznanie hlboko vychutnať! Je fajn, ak tu sú takí ľudia, ktorých evanjelium formuje. Čím je takých viac, tým lepšie. Kde nájdeš lepšie miesto a dôveryhodnejšiu inšpiráciu, ako tu? Prítomnosť Boha môžeme vypozorovať vo veľkej knihe prírody aj na mnohých miestach sveta. Jedným z mimoriadne inšpirujúcich miest je kežmarská bazilika. Milujúci Muž, čo premohol hriech a zvíťazil nad krízou lásky, tu čaká. Čaká na tých, čo chcú myslieť a žiť ako On, kedy prídu a čo si odtiaľto dokážu odniesť. Kiežby sme tu nechodili zbytočne. Kiež nám návšteva tohto úžasného miesta, nielen dôležitého historicky, ale najmä podnecujúceho duchovne, prináša úžitok na osoh ostatným. Jana VÍZNEROVÁ Z tých pôvodných ostali už len dva páry. Ale ďalšie rodiny sme zaradili do našich modlitieb. Podobné skúsenosti z rôznych oblastí by isto potvrdili aj ostatné mamy zo spoločenstiev matiek. Modlitby matiek ma naučili, že ak sa za niekoho cudzieho dlho modlíte, tak ho začnete mať radi, to je moja skúsenosť. Naše deti mi hovoria, že cítia naše modlitby. V modlitbách matiek nás vyzvali adoptovať si kňazov ako duchovných synov. V tomto spoločenstve mi Pán Boh povedal, že moje deti nie sú len tie, ktoré som porodila, ale všetky, ktoré mi zveril a keďže robím v školstve, mám ich neúrekom. Nestíham s modlitbami, bez Božej pomoci by to nešlo. Drahé mamy, staré mamy, krstné a birmovné mamy, Pán Boh chce naše deti a rodiny zahrnúť mnohými milosťami. Pridajte sa k spoločenstvám a uvidíte, čo Pán bude konať vo vašich rodinách. Každé dieťa je poklad, dar od Neho a je nám len na nejaký čas zverené. Sú to Jeho deti, tak k nim aj tak pristupujme a napĺňajme Jeho zámer v životoch nás i našich detí. Vytrvajme v spoločných modlitbách! Mama Drahuška 47

10 48 Liturgickej slávnosti predsedal otec biskup Andrej Imrich, ktorý ako veľkňaz priniesol dôstojnosť celému obradu, spolu a kňazmi pánom dekanom Jánom Kubošom a pánmi kaplánmi. Celá bazilika bola naplnená očakávaním mladých ľudí, ktorí prijali sviatosť kresťanskej dospelosti. Samotní birmovanci sa zapojili aj do čítania Božieho slova z knihy proroka Izaiáša i z listu sv. Pavla Rimanom, a z ich úst slová o zoslaní múdrosti či ducha odvahy zneli povzbudzujúco. Po čítaní evanjelia sv. Lukáša, kde sme počúvali ako Pán Ježiš čítal v chráme slová: Duch Pánov je nado mnou..., bolo cítiť vanutie Ducha Svätého v celom posvätnom priestore chrámu. Pán dekan Kuboš predstavil otcovi biskupovi birmovancov, ktorých bolo toho roku 167 a dodal:,,som presvedčený, že všetci sú schopní prijať sviatosť birmovania a šíriť radostnú zvesť evanjelia ďalej. Otec biskup začal svoj príhovor mladým slovami z knihy Genezis:,,...a Duch Pánov sa vznášal nad vodami... (Gen 1, 2). Duch Svätý, ktorý je prítomný od počiatku tak ako Boh a Syn, ktorý dáva tvár všetkému, čo je stvorené, je aj nad nami, stále a všade. Na počiatku Boh určil každej veci, rastline, zvieraťu a aj človeku, ako má vyzerať a na čo a komu má slúžiť, a ako sa má podľa jeho voľby správať. Tak ako kameň bol stvorený tvrdý a nemenný, to je jeho tvár a vlastnosť, tak aj všetko ostatné sa má správať tak, ako mu určil Boh. Naše správanie nás tvaruje aj navonok. Dobrotu a lásku vidieť aj na našej tvári. Boh Otec a Boh Syn nám posielajú Ducha svätého, aby sme sa znova udalosť Zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme Sviatosť birmovania z rúk otca biskupa Andreja Imricha prijali mladí ľudia v našej farnosti 23. septembra. Nádhernú atmosféru tejto duchovnej udalosti ozdobila aj súhra slnečného počasia, výkon speváckeho zboru, vnímavosť birmovancov a prítomnosť duchovných otcov. Snímka: Michal Marek začali správať ako ľudia. Ľudsky, na základe našej identity, ktorú nám daroval Duch Svätý pri krste, silu zušľachťovať v sebe svoju ľudskosť. V dnešnom svete, kde nastúpila doktrína porušovania ľudskosti, subkultúra rozleptanej identity a morálne malomocenstvo je identita daná Duchom Svätým veľmi potrebná. Chráňte si ju! Buďte vnímaví na svoju identitu, na svoje poslanie, ktoré vám opätovne Duch Svätý dnes dá pri sviatosti birmovania. Tieto krásne a povzbudivé slová, vyrieknuté z úst vynikajúceho kazateľa otca biskupa Andreja Imricha povzbudili aj nás ostatných veriacich. Dlho zneli v ušiach i nádherné piesne v podaní chrámového zboru, keď birmovanci jeden za druhým prijímali sviatosť a pomazanie krizmou. Po slávnosti otec biskup pozval mladých ľudí na krátke stretnutie v bazilike aj s možnosťou napísať svoje otázky. Tie boli zaujímavé. Ako sa volá váš birmovný patrón a prečo ste si ho zvolili? Koľko rokov ste už biskupom? A našli sa aj teologickejšie : Prečo rodičia nedovolia mladým rozhodnúť sa, či budú alebo nebudú veriaci? Takmer na všetky otázky otec biskup odpovedal vecne, zaujímavo, na niektoré s humorom a na iné vysoko odborne. Mladým vysvetlil originálnym spôsobom všetko to, na čo chceli vedieť odpoveď. S úsmevom na tvári ich povzbudil do plnšieho kresťanského života, ktorý nech ukazujú okolo seba. Pán dekan poďakoval otcovi biskupovi slovami:,,ďakujeme za váš povzbudivý život, ktorý nám je na ukážku. Sľubujem, že na vás budem myslieť v modlitbách, a aj všetci naši birmovanci. Michaela MAREKOVÁ DOJMY BIRMOVANCOV Z BIRMOVKY Na sv. omšu som šla pol hodinku skôr, aby som si sadla. No keď som vošla do kostola, bol už skoro plný, tak som musela celú omšu stáť. Napriek tomu som bola spokojná, lebo som mala pekný výhľad na oltár. Bol krásny. Nikdy som si neuvedomila, aký máme pekný oltár. Zdobil ho krvavo červený obrus so zlatým šitím. No samotná birmovka bola ešte krajšia. Tá omša mala silu vďaka slávnosti, ktorá sa konala, vďaka zboru, ktorý krásne spieval aj vďaka birmovancom, ktorí boli slávnostne oblečení a čakali prijatie darov Ducha Svätého. Cítila som pokoj v duši, keď mi dávali krizmu a aj keď sa ešte necítim zrelá na to, že si uvedomujem, aké dary som prijala, myslím si, že časom ich spoznám. Nakoniec chcem vysloviť jedno úprimné a skromné ĎAKUJEM za prekrásnu birmovku. Laura Birmovka? Učili sme sa, že je to dosiahnutie kresťanskej dospelosti. Človek by si mal byť už istý svojou vierou v Boha. Ale čo ak to tak nie je? Keď si ešte stále nie som istá? Keď mám pochybnosti? Neviem, čo bude ďalej s mojou vierou, či vytrvám, alebo sa vzdialim od Boha. Neviem, ale chcem svoju vieru ďalej rozvíjať a verím, že aj keď mám, alebo budem mať pochybnosti, Boh mi stále ukáže správnu cestu a dôvod prečo veriť. Alžbeta Bol som veľmi dojatý z krásnej slávnosti birmovania. No najviac ma zaujal rozhovor otca biskupa Andreja Imricha s birmovancami po sv. omši. Páčilo sa mi, ako otec biskup krásne a múdro odpovedal na otázku, prečo rodičia nútia svoje deti, keď ich dajú pokrstiť, keď chcú, aby chodili do kostola. Prečo sa nemôžu rozhodnúť sami, keď už budú dospelí? Povedal, že dobrí rodičia, ktorí milujú svoje dieťa, chcú preňho to najlepšie, snažia sa podporovať jeho dary a schopnosti už od malička, hoci ono samo si to ešte neuvedomuje. Napríklad hrať na klavíri, alebo maľovať... Robia to pre jeho dobro. Tak je to aj s vierou, ktorú sme dostali ako veľký dar už pri krste, a ktorý máme ďalej rozvíjať. Beseda s biskupom bola naozaj veľmi hodnotná, len škoda, že nás tam zostalo málo. Navrhoval by som pre budúcnosť, bolo by to super, keby sa birmovanci mohli stretnúť s biskupom aspoň raz na neformálnom rozhovore pred birmovkou. Určite by im to dalo veľa do života. Ďakujem. Maroš

11 stalo sa Poľovníci oslavovali svoj sviatok Klobúčiky i zelené rovnošaty, trofej v podobe jeleňa a originálne obetné dary. Nielen to nás zaujalo v nedeľu, keď poľovníci oslavovali - a to aj v našej bazilike - svoj deň. Nielen poľovníci, sv. Hubert či príroda a živočíchy v nej mali byť v centre našej pozornosti. Človek je korunou tvorstva a predsa v mnohom sa učí od živočíchov, ktorí sú na nižšom stupni stvorenstva. Človek nevie lietať ako vtáci, nevie žiť vo vode pod hladinou tak dlho ako ryby, v rýchlosti sa nevyrovná ani len poľnému zajacovi. Ale Boh nám dáva múdrosť, vďaka nej nám nechýba všetko to, čo nemáme v porovnaní so zvieratami, ba môžeme ich dokonca prevýšiť. A tak si uvedomujeme, že v tomto je veľkosť Božej lásky, že nás obdarúva múdrosťou a schopnosťou myslieť, uvažovať. Kazateľ Ján Kuboš do centra poľovníckych osláv postavil múdrosť. Vďaka múdrosti by sme mali poznávať dobro okolo nás, okolo seba, mali by sme byť vďační Bohu za všetky jeho dary, ktorými nás zahŕňa. Vďaka múdrosti človek môže naozaj v mnohom prevýšiť tie dokonalosti, ktoré vidíme na rôznych živočíchoch. Lenže Boh chce, aby sme sa učili aj od neho. Tá Božia múdrosť nám totiž pomáha uvedomiť si zmysel svojho života, nielen uľahčiť si život tu na zemi. Ale zamyslieť sa nad tým, kam smeruje celé moje snaženie, celý môj život. Boh je ten, ktorý chce otvoriť naše oči, otvoriť náš sluch, aby sme počuli aj jeho slovo a ním sa nechali poučiť. A tak aj vďaka všetkým tým poľovníckym symbolom sme si mohli uvedomiť ten veľký dar - dar múdrosti. Naozaj múdrosť človeka dokáže víťaziť nad inými tvormi, len nesmieme zabudnúť, že nad nami je ešte Boh. Uvedomujeme si, že ak my nie sme absolútnymi pánmi, sme síce korunou tvorstva, ale nad nami je ešte Boh a aj on nás chce učiť múdrosťou. Nielen že nás obdaroval rozumom, aby sme boli schopní učiť sa od živočíchov, ktorí sú na nižšom stupni stvorenstva, ale nás učí svojou múdrosťou, aby nás mohol vyzdvihnúť na svoju úroveň, aby nás mohol urobiť účastnými na svojom živote. Zamysleli sme sa aj nad životom sv. Huberta, ktorý bol vášnivý poľovník. Na poľovačke zbadal jeleňa, čo mal medzi parožím znamenie kresťanského kríža, akoby mu otvoril uši, bol schopný počuť hlas, ktorý mu hovoril - Hubert, prečo stále lovíš a naháňaš zver? Je načase, aby si začal hľadať mňa, ktorý sa za teba obetoval. Podľa tradície Hubert nezanevrel na prírodu ani na svoje záľuby, ale svoj život nasmeroval k Bohu, stal sa kňazom, neskôr biskupom v meste Lutych. Pre nás je vzorom a motiváciou, aby sme aj my ďakovali Bohu za všetky dobrodenia, ktorými nás zahŕňa snažili sa uvedomiť si, kam smerujeme svojím životom. A ďakujúc Bohu za dar múdrosti, nechali si otvoriť náš sluch, otvoriť naše ústa, aby to Božie slovo, ktoré ušami prijmeme do svojho srdca, aby sme ho dokázali odovzdávať ďalej, aby sme sa dokázali podeliť oň, a tak aby sme aj voči stvorenstvu nadobudli správny postoj. Ako sa správame k prírode - tým vyjadrujeme aj svoj postoj k Stvoriteľovi. Nech je nám aj sv. Hubert povzbudením k tomu, by sme nezabúdajúc na Boha snažili sa prežiť svoj život Bohu na slávu, nám na spásu a svetu a našim blížnym na radosť a na osoh. Snímky: A. Vízner 49

12 mládež 50 Zažili prvýkrát v živote blízkosť Tatier Aj v Kežmarku sú deti, ktoré Vysoké Tatry (zblízka) nepoznajú. Preto sme sa v Združení Domov Kežmarok rozhodli ich tam vziať. Aj vďaka (finančnej) pomoci mesta Kežmarok sme mohli zaplatiť autobus aj ďalšie výdavky. Vďaka dobrým dušiam tie výdavky boli omnoho menšie, ako by boli reálne a vďaka vnímavým ľuďom spomedzi nás sa nám podarilo nájsť deti, pre ktoré sme tento výlet v závere školského roka pripravili. Detská radosť. Presne tú bolo cítiť veľmi intenzívne. A taktiež mierne napätie. Totiž nikto nevedel, aký koniec tento výlet bude mať. Všetko sa to začalo v Kežmarku. Po svätej omši sa netrpezlivé dietky zhromaždili pri autobuse. Mohlo sa vyštartovať. Cesta trvala krátko a už v autobuse vznikali prvé priateľstvá. Veselý smiech sa niesol až dopredu ku vedúcim výletu. Po príchode do Tatier sme sa začlenili Takto znela téma tohtoročného farského tábora. Od 16. do 20. júla sa deti z kežmarskej farnosti snažili spolu s animátormi nájsť Kristovu tvár. Každý deň sme sa o to pokúšali aj pomocou spoznávania práce ľudí, ktorí žili pre Krista. Pondelok patril učeníkom, utorok mučeníkom, streda pustovníkom, štvrtok mníchom a piatok sme sa ako misionári vydali späť domov. V pondelok nám animátori scénkou predstavili učeníkov. Svoj diva- do skupín, pričom každá mala svojho vedúceho. Čo deti najviac uchvátilo, bola lanovka. Nikdy v Tatrách neboli, a tak sa im dal z očí vyčítať obdiv nad ich majestátnosťou. Nemohli sa dočkať zdolania vrcholu. Bolo pár odvážlivcov, ktorí chceli vrch vyšľapať sami. No po dôkladnej porade vedúcich sme zistili, že to nebol najlepší nápad, nakoľko vek najmladších sa pohyboval okolo sedem rokov. Výhľady a panorámy, ktoré nám lanovka poskytla, boli neopísateľné. Deti žasli a nemohli sa prestať pozerať cez presklené steny ťažkého stroja. A bolo to tu! Dlho očakávaná chvíľa výstupu na Skalnaté pleso. Krátky rozchod spôsobil obsadenie neďalekého detského ihriska našimi malými turistami. Hneď po chvíľke oddychu nasledovala prechádzka okolo Skalnatého plesa. Čo nás ešte čaká? spýtalo sa Daj zrieť mi svoju tvár... Snímka: Martin Sokáč delný talent nám v ďalší deň mohli ukázať aj deti, keď si každá skupinka mala pripraviť krátku scénku o ľubovoľnom mučeníkovi. Okrem aktivít vo vnútri sme navštívili aj prírodu. Spoločne sme sa vybrali na pútnické miesto Staré hory, kde sme slávili aj svätú omšu. Privítal nás aj pán Saniga, ktorý nám povedal mnoho informácií o rôznych vtáčikoch, ale aj o Bohu. Navštívili sme aj lanový park Tarzánia. Nechýbala ani pokladovka, nočná hra, olympiáda so ma malé dievčatko. Nesmieme minúť aj chatu. Tu deti dostali krátku prednášku o vynáške nákladu do Tatier na ramenách ľudí. Bol nám predstavený aj najznámejší slovenský nosič, ktorý vynáša tovar a prekonáva rôzne rekordy. Vyhladované a unavené deti dostali priamo pod Lomnickým štítom, teda na Skalnatom plese obed. Všetkým veľmi chutil a práve dobre padol. Zohriali sme sa teplým čajom, nakoľko medzi Kežmarkom a Tatrami sme pociťovali značný teplotný rozdiel. Takéto výlety by sme mali podniknúť častejšie, ozval sa chlapček od jedného stola. Tento výrok potvrdili aj vedúci, ktorí sa na chvíľku zastavili pri dobrej káve. Ešte posledné chvíle strávené v detskom kútiku a nasledovala cesta domov. Keď sme si sadli do autobusu, pocítili sme únavu a ani snaha vedúcich rozospievať deti nezabránila niektorým účastníkom zájazdu dať si krátkeho šlofíka. Zaspali ako bábätká. A sme doma! Deti unavené, vedúci vyčerpaní, no všetci šťastní z vydarenej akcie. Tešíme sa na ďalší výlet a nové zážitky s tak skvelými turistami. Snaha o ďalší výlet by nám opäť mohla výjsť, a tak sa už teraz nevieme dočkať. Lukáš VÍZNER Združenie Domov Kežmarok okrem mesta Kežmarok chce vyjadriť svoje poďakovanie tým, čo výlet zabezpečili: Márii, manželom Monike a Martinovi, p. kaplánovi Dominikovi, Peťovi a sestričkám. Výlet pre deti z nášho mesta bol možný aj vďaka darcom 2 % pre Združenie Domov Kežmarok. Pán Boh zaplať! Jana VÍZNEROVÁ zaujímavými disciplínami a športové hry. Vďaka dobrému počasiu sme si mohli užiť bohatý program, ktorí pripravili animátori, sestra Lucia a Marcelína a pán kaplán Dominik. Vďaka patrí aj pani kuchárkam, ktoré sa nám celý týždeň starali o naplnenie našich brušiek. Za pomoc a podporu ďakujeme aj farnosti a Združeniu Domov Kežmarok, a tiež farnosti Liptovské Revúce. Za tento požehnaný čas plný radosti však najväčšia vďaka patrí Jemu. Laura ŠPAKOVÁ

13 stalo sa Ako dobre využiť letné prázdniny s rodinou? Na prelome mesiacov júla a augusta sme strávili 15 dní s rodinami z Kežmarku, Plavnice, Košíc, Lipan, Spišskej Novej Vsi či Oravy na Oáze rodín. Pre niekoho je to veľmi dlho, pre nás čas ubiehal veľmi rýchlo. O sto účastníkov letnej Oázy vo Vyšných Ružbachoch sa postaralo mnoho obetavých ľudí. Pestúnky sa starali o detičky do troch rokov, aby sme my, manželia, mohli počúvať zaujímavé prednášky, deliť sa nad Božím slovom, ale aj riešiť a zdieľať svoje starosti i radosti, ktoré rodinný život prináša. Veľkým povzbudením boli prednášky na tému výchovy detí. Deti od troch do šiestich rokov sa kreatívne zapájali do spoločnej liturgie svojimi vlastne vyrobenými obetnými darmi, či pesničkami. Staršie deti od 7 do 13 rokov objavovali Boha v prírode, zúčastňovali sa spoločenských hier Ten, kto putuje po Jakubských cestách, nielen spoznáva krajinu vôkol seba, ale má aj možnosť stretávať nových ľudí a spoznávať sám seba. Pri tomto putovaní sa má človek čas zamyslieť aj sám nad sebou, čo robím zle, čo by som mal na sebe zmeniť. Tieto púte dávajú čas a priestor na rozhovor z Bohom, čo mi chce Boh povedať, kam ma chce posunúť. Púte Jakubskou cestou sú aj príležitosťou na súkromnú duchovnú obnovu, je tu možnosť ponoriť sa do ticha a počúvať, čo mi chce Boh povedať. Putovanie Jakubskou cestou nám dáva príležitosť stretnúť sa a putovať s priateľmi, nájsť si čas na rozhovor s nimi. Na jednu takúto púť sme sa vy- a rozprávali sa na rôzne témy. Mládež od 14 rokov mala program zameraný na základy viery, ale najviac ich zaujali prednášky na tému vzťahov či plánovania rodičovstva. Vo voľnom čase bol bonusom vonkajší bazén, ktorý privítali hlavne naše detičky a počasie nám to doprialo. Mládež trávila voľný čas pri neďalekom kráteri. poslednú augustovú sobotu sme prijali pozvanie od našej nebeskej Matky V Márie. Rozhodli sme sa prijať ho a ísť, hoci bolo chladné počasie. Stretnutie sa začalo modlitbou sv. ruženca a sv. liturgiou, v ktorej nás oslovila kázeň. Páter Michal vravel o Božej moci, ktorá sa prejavila aj tým, že Ježiš poslal svoju Matku Máriu na túto horu. Božia moc sa prejavuje aj v živote matiek v mladých veciach, v službe lásky každý deň. Po sv. liturgii sme sa pomodlili korunku k Božiemu milosrdenstvu a vypočuli sme si krásne svedectvo koordinátorky Janky Pajanovej. Nasledovalo to, na čo sme tak čakali, čas modlitieb a odovzdania našich detí Bohu a Márii. Tak, ako naša nebeská Matka znázornená na ikone v kaplnke zjavenia, sme aj my mohli s otvorenou náručou odovzdať svoje deti s dôverou Bohu. Bol to čas radosti z materstva, za ktorý Ti, mama Mária, ďakujeme. mamy Martina a Katarína Dnes, keď rodiny prežívajú veľkú krízu, či vo vzájomnom manželskom nažívaní alebo pri výchove svojich detí, sú podobné akcie ako táto veľkou pomocou. Dovoľme si ten prepych stráviť s vlastnou rodinou kvalitný čas počas prázdnin. Kto investuje do svojej rodiny, miluje seba samého. Róbert a Marta NEUPAUEROVCI Dovolenka pri mori alebo dva týždne oázy v Ružbachoch? Čo nám dalo viac? Tento rok sme sa rozhodli pre oázu. Celý čas bol pre nás veľmi špeciálny. Úžasná priateľská atmosféra, ktorú sme nezažili pri mori, objavenie mnohých krásnych vecí v sebe, nasmerovanie života tým správnym smerom... Každý z nás si odniesol so sebou niečo, čo mu ostane v srdci po celý život... aj more máme radi, ale tu sme získali ešte viac. Peter a Vierka Bajusovci Počas oázy sme prežili krásne chvíle s rodinou. Pán nám požehnal nielen nádherné dvojtýždňové počasie, ale aj pestrý program pod vedením skvelých moderátorov a animátorov. Čas strávený v krásnom prostredí nám umožnil pocítiť silu spoločenstva a posilniť vieru v nášho Boha. Tomáš a Danka Šimoňákovci Putovali sme po Jakubskej ceste Stretnutie matiek v Litmanovej brali s priateľmi 20. mája na sviatok Zoslania Ducha Svätého. Keďže to bola nedeľa, začali sme našu púť sv. omšou v Gelnici. Po požehnaní od pána dekana sme sa vybrali smerom na Plejsy. Trasa je zaujímavá nielen tým, že sa putuje lesom, ale je aj trochu náročná, keďže sa ide do kopcov. Ale keď človek vyšliape na posledný kopec, čaká ho nádherný pohľad na okolie z najvyšieho vrchu na Plejsoch. S priateľmi sme strávili spolu nádherný deň, počas ktorého sa nám o krásne počasie postaral Duch Svätý, ktorý nás v tento nádherný sviatočný deň sprevádzal. Touto cestou chcem pozvať aj dalších ľudí na púte po Jakubskej ceste. Sú to cesty jednoduché, chvíľkami náročné, ale hlavne zaujímavé. A z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že na týchto cestách mám možnosť sa hlbšie zamyslieť sama nad sebou, na chvíľu uniknúť od každodenných problémov, mám tam priestor na hlbší rozhovor z Bohom a taktiež spoznávať krásy prírody. Pútnička Andrea Šesťročným chlapcom som vysvetľovala, že Boha nikto nevidel. Jeden z nich mi oponoval: A ja som ho videl v kostole. Aké jednoduché je dieťaťu pochopiť, čo dospelí nechápu. Prebodnuté ruky a bok sú znakom Ježišovej identity. To z nich pramení pokoj, ktorý Ježiš prináša. Na kríži privádza Ježiš k Otcovi svoje roztratené deti. Jeho ranami sme uzdravení. Ruky sú symbolom moci, znakom lásky. Ruky, ktorými umýval a utieral učeníkom nohy. Sú to ruky samého Otca: Ja a Otec sme jedno. Otec zveril Ježišovi moc nad všetkými ľuďmi, aby im daroval večný život, čo je prejavom lásky. Človek je drahý a vzácny v očiach Boha. Ježiš má tú istú moc ako Otec. Cirkev je miestom, kde sa zjavuje Božie svetlo a šíri sa medzi ostatných ľudí. Kresťan sa má usilovať žiť vo svete tak preniknutý dobrom, ako ním bol Kristus, kým žil na zemi medzi nami. L. N. 51

14 52 Z filiálky Stráne p. Tatrami Nasledovník Don Bosca navštívil Stráne Sledovanie životnej cesty saleziána Petra Rotha (36) sa spája so spomienkami na letné prázdniny, ktoré trávil ako chlapec u svojej babky. Radosť z rozhodnutia patriť do saleziánskej rodiny sa zmenila na obavy vyvolané chorobou, ktorá prerušila načas jeho rehoľnú formáciu. Ďalšie kroky smerovali na filozofické štúdiá do Žiliny a neskôr nastúpil na teológiu do Turína. Po zložení večných sľubov (2016) prijal diakonskú vysviacku (2017) v Turíne. Počas jeho pôsobenia na košickom sídlisku Luník IX. raz vyslovil prianie, aby mohol prísť medzi otcových rodákov. V sobotu 23. júna 2018 ako prvých ordinandov vysvätil 4 novokňazov saleziánsky biskup Mons. Vladimír Fekete, apoštolský prefekt Azerbajdžanu v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade. Tento deň bol pre nás veľmi radostný. Novokňaz Peter na nasledujúci deň slúžil svoju primičnú svätú omšu v Spišskej Sobote a 27. júna sme ho privítali v našom kostole sv. apoštolov Petra a Pavla. Na svätej omši boli rodičia i príbuzní novokňaza, rodáci a mnohí veriaci. Na konci príhovoru, ktorý venoval Panne Márii, pripojil ešte don Boscov citát, ktorý si Peter osvojil: Dôverujte Panne Márii a uvidíte, čo sú zázraky! Po svätej omši bolo pre prítomných prichystané spoločné agapé. Podporujme Petra naďalej modlitbami, aby jeho srdcu nechýbala vernosť, rozvážnosť a dobrota. Odpustová slávnosť Tohtoročné slávenie sviatku našich patrónov sv. apoštolov Petra a Pavla sme začali v piatok 29. júna spoločnými modlitbami k našim patrónom, ktoré pokračovali svätou omšou. Slávil ju pán kaplán Dominik Jamrich. Slávnostnú odpustovú sv. omšu zasa pán kaplán Marek Forgáč (na snímke dole). Bola zároveň poslednou sv. omšou v našej filiálke, v závere ktorej sme sa s ním rozlúčili. Prázdninové putovanie V sobotu 14. júla putovala skupina veriacich z našej filiálky do Baziliky Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine, v ktorej sa konal IV. ročník púte rómskych rodín. Bol pripravený bohatý duchovný program, ktorý sa začal modlitbami chvál a nasledovala sv. liturgia. Slávil ju prešovský arcibiskup Mons. Ján Babjak, SJ. V kázni poukázal na praktickú aplikáciu prikázania lásky k Bohu a blížnemu do života rómskych rodín: To, že sa modlíte a chodíte na liturgie, že nekradnete, že ste verní v manželstve, že vychovávate svoje deti k pravým hodnotám, je svedectvom, že naozaj milujete Boha a svojho blížneho. Na konci liturgie dal prítomným osobitné pápežské požehnanie, ktoré dostal právo udeliť ako výsadu spojenú so slávením jubilejného roka Prešovskej gréckokatolíckej arcieparchie. Popoludní pokračovala púť vystúpením kapiel, modlitbou ruženca i evanjelizačným slovom z fi liálok laickej misionárky Glórie Gray. Púť do Gaboltova V Gaboltove sa 5. augusta stretlo niekoľko tisíc Rómov a tých, ktorí s Rómami pracujú, či už na poli misijnom alebo sociálnom. Po 26. raz tu spoločne chválili Boha, zúčastnili sa divadelného pásma, modlitieb, sviatosti zmierenia či slávnostnej svätej omše. Tohtoročné stretnutie sa nieslo v znamení príprav slávnosti blahorečenia Anny Kolesárovej. Rómovia z farnosti Jarovnice si pripravili divadelné pásmo zo života Anny Kolesárovej, ktoré hovorilo o posledných chvíľach jej života, kedy sa rozhodla zvoliť radšej smrť ako hriech. Túto myšlienku následne rozvinul ďalší hosť púte, rektor pastoračného centra Anny Kolesárovej, dp. Pavol Hudák. Vo svojom príhovore poukázal na hodnotu ženy. Na to, aké krásne a dôležité je zachovať čistotu vo vzťahoch. Vrcholom púte bola svätá omša za účasti košického arcibiskupa a predsedu Rady pre Rómov a menšiny pri KBS, Bernarda Bobera, sv. omšu celebroval spišský biskup Štefan Sečka. Príhovor mal riaditeľ pastoračného centra Rómov v Čičave dp. Martin Mekel, ktorý poukázal kým na Božiu spravodlivosť: Často zdôrazňujeme Božie milosrdenstvo, ktoré je obrovské a úžasné. Ale ľudia ho nevedia uchytiť a skutočne získať. A tak chcem hovoriť o spravodlivosti, lebo bez nej nepochopíme Božie milosrdenstvo a jeho veľkosť. Aby sme nešli len po povrchu, ale usilovali sa žiť spravodlivo a čestne pred Bohom aj pred ľuďmi. Tak, ako pri pozemskom putovaní, aj na ceste k Bohu je potrebné nabrať silu a nový dych, odpočinúť si, uistiť sa o správnom smere, aby sme vykročili s novou chuťou. To by malo byť cieľom a zmyslom každej náboženskej púte. Putovanie nie je náboženská turistika. Poďakovanie za úrodu Hovorí sa, že vďačnosť za Božie dary nás môže stále veľa naučiť. Poďakovanie za plody zeme má pripomínať človeku, že Bohu záleží na celom našom živote, nielen na jeho časti a že človek má za Božie dary vždy poďakovať. V sobotu 22. septembra sme počas svätej omše, ktorú slúžil pán kaplán Martin Kováč (na snímke hore), osobitným spôsobom ďakovali Bohu za všetky dobrodenia, za úrodu, ktorú vydali tento rok polia i záhrady na našu obživu. Ľ. PITOŇÁKOVÁ

15 z fi liálok Zo života v Malom Slavkove Malý Slavkov je filiálkou farnosti Kežmarok, preto sa chodilo krstiť do farského kostola. Po roku 1989 sa začalo krstiť aj u nás, po nedeľnej svätej omši. V nedeľu 17. júna sa prvýkrát celý krstný obrad konal počas svätej omše, ktorú mal pán kaplán Dominik Jamrich. Bola to krásna slávnosť, kedy sme boli svedkami prijatia Tadeáška a Patrície do Cirkvi. Takto to prežívali aj prví kresťania. Aj tento rok sa veriaci vybrali od nás na pešiu púť do Levoče (na snímke hore). V sobotu po rannej sv. omši pán kaplán Tomáš Tomusko dal požehnanie 22-člennej skupinke, ktorá sa vybrala pozdraviť našu Nebeskú Matku. Je vzácne vidieť dnes celé rodiny, manželov i deti putovať a verejne sa hlásiť k Bohu i jeho Matke. Cestou späť pútnikov pribúda, v Kežmarku sa k ním pripojil i pán kaplán Dominik Jamrich, s ktorým spolu sme v nedeľu podvečer v kostole poďakovali Bohu za preukázané dobrodenia. V nedeľu sme počas svätej omše ďakovali Bohu za 75. rokov života nášho rodáka, kňaza rehoľníka Jána Majerčáka. Život je krásny dar, daný Bohom. Darom pre nás je aj život nášho pátra Janka, ktorý aj tento rok svoju dovolenku v strávil medzi nami. Zakaždým sa nám prihovára moji drahí, milovaní, moji najdrahší. Uvedomuje si vlastnú hodnotu v očiach Boha a chce, aby sme si ju uvedomili aj my. V piatok , sme na večernej liturgii začali nový školský rok a zároveň aj detské sv. omše slávnostným Veni sanctae a to s pánom kaplánom Dominikom Jamrichom. Povzbudil deti, aby si plnili svoje školské povinnosti, pomáhali rodičom, no hlavne, aby sa radi modlili a s radosťou chodili do kostola. Veď tu ich čaká najvernejší Priateľ, ktorý im chce pomôcť a má ich veľmi rád. Ďalšie detské sv. omše má pán kaplán Martin Kováč, ktorý na príklade mýtnika Matúša pozval deti, aby vykročili za Ježišom. Do zošitkov si deti vlepujú nálepku a celý týždeň sa snažia plniť danú úlohu. Poďakovanie za úrodu (na snímke dole) sme mali 23. septembra počas sv. omše, kedy sme s pánom kaplánom Tomášom Tomuskom ďakovali Bohu za všetky dobrodenia, ktoré nám preukázal vo svojej dobrotivosti a požehnal nám hojnú úrodu. Sviatok sv. Michala pripadol tento rok na sobotu, a tak sme mali akési Michalské trojdnie. Pán kaplán Martin vysvetlil poslanie archanjela Michala. Je to víťazstvo nad drakom diablom, ktorého premohol a zvrhol z neba dole na zem, preto sa máme často k nemu utiekať, aby nám pomohol v našich bojoch a pokušeniach. Nikto zo svätých nie je pre toľkých patrónom, ako práve on. Je patrónom v boji proti pokušeniam a diablovi; rytierov, vojakov, obchodníkov, parašutistov, policajtov, námorníkov, pekárov, výrobcov váh, ciachovačov, lekárnikov, sanitárov, tokárov, krajčírov, sklenárov, maliarov, zlatníkov, cínarov, zlievačov, zamestnancov bánk, rádiomechanikov, chudobných, zomierajúcich; cintorínov; patrón dobrej smrti; pri búrke a zlom počasí. V sobotu mal slávnostnú liturgiu pán dekan Ján Kuboš, ktorý vo svojej homílii upriamil našu pozornosť na žalm 91, verš 1-2: Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva a v tôni Všemohúceho sa zdržiava, povie Pánovi: Ty si moje útočište a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj. Veriaci človek by si mal zakladať na veľkej dôvere v Boha, veď je pod jeho ochranou a s ním sa nemusí ničoho báť. Keď dokážeme dôverovať ľuďom, o to viac máme dôverovať Bohu, veď s ním zvládneme všetko, každú skúšku a dokážeme prijať aj svoj každodenný kríž. K tomu nám Boh dáva archanjelov: Rafaela liek pre našu dušu, Gabiela silu pre žitie našej viery a Michala ochrancu Božieho ľudu. Odpustovú slávnosť v nedeľu s nami slávil náš bývalý pán kaplán Jozef Holubčík, teraz vicerektor kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Vo svojej kázni hovoril o človeku, kresťanovi bez lesti. Máme byť verní v sľuboch Bohu a brať ich vážne. Každou sviatosťou, ktorú počas života prijímame, zároveň s ňou prijímame aj plnosť milosti, či je to krst, sviatosť zmierenia, 1. sväté prijímanie, birmovka, manželstvo a či kňazstvo. Vždy a všade ide o môj sľub Bohu, a to je vážna vec. Ak ho neberiem hneď na začiatku vážne, tak určite nebudem dlho chodiť k sviatostiam a tiež neurobím nič pre to, aby sa mi napr. nerozpadlo manželstvo. Archanjel Michal zhodil z neba diabla, pre neho cesta naspäť sa stala nemožnou. My, kým žijeme, máme šancu a možnosť napraviť sa. Mŕtvy človek už túto šancu tiež nemá, on už nemôže urobiť nič. Skúsme napraviť to, čo sa napraviť dá a žime tak, aby o nás mohli raz povedať: Bol to človek, bol to kresťan bez lesti. Stretol si už človeka, ktorý by ti povedal, že život v niektorom životnom stave je ľahký? Skús prijať všetko, nereptať, žiť zodpovedne, brať sľuby Bohu vážne, napĺňať svoj život a nasledovať Krista, to by mala byť cesta kresťana. Anka 53

16 Nový školský rok v ZŠ s MŠ sv. Kríža sa začal v pondelok 3. septembra 2018 tradične stretnutím učiteľov, žiakov aj rodičov v školskej jedálni. Po úvodnej slávnostnej sv. omši nasledovali príhovory riaditeľa školy a predsedu rady školy. Nasledovalo pasovanie prvákov. Každý prváčik Po dvoch mesiacoch plných množstva zážitkov a prekvapení sme sa v septembri opäť stretli v materskej škole. Tí, ktorí do materskej školy už chodili, sa vrátili k svojim kamarátom, učiteľkám i ďalším zamestnancom zabezpečujúcim čistotu a dobré jedlo. No veľa detí i rodičov prešlo bránami ZŠ s MŠ sv. Kríža na začiatku školského roka prvýkrát. Iste boli plní očakávania, čo ich v materskej škole čaká. Počas letných prázdnin tu všeličo pribudlo - na chodbách nová maľba, krásne šatňové skrinky pre deti a uskutočnila sa ďalšia rekon- materskej škole sa cez tieto V prázdniny podarilo vykonať veľkú rekonštrukciu. Zahŕňala vymaľovanie celého interiéru chodbových priestorov, za čo ďakujeme pánovi Zoričákovi a kolegovi a výmenu všetkých detských skriniek. Tie sa odeli do nového dizajnu a krásnych pastelových farieb. Námety na skrinky spolu so zástupkyňou navrhol pán Jerdonek, ktorý so svojou firmou nastavil a návrh zrealizoval za veľmi priaznivú cenu. Tiež nám postavili novú zástenu - drevenú stenu, za ktorou vznikol väčší priestor pre triedu. Za to mu patrí naše poďakovanie. O rekonštrukciu sanity pre dospelých sa zasa postarala firma nášho otecka pána Suchého, ktorý spolu so svojimi pracovníkmi prestavali MŠ sv. Kríža Od septembra v cirkevnej škole s novinkami si z rúk pána dekana prevzal certifikát riadneho žiaka školy. Nakoniec si triedne učiteľky odviedli svoje deťúrence spolu s rodičmi do svojich tried. Aj v tomto školskom roku sú prváci rozdelení do troch tried. Vďaka Bohu sa naša škola stále rozrastá čo do počtu detí, žiakov, ale aj učiteľov či zamestnancov. Z toho dôvodu Opäť v materskej škole štrukcia sociálnych zariadení. Vždy tu hľadáme a postupne realizujeme niečo nové a zaujímavé. Chceme vytvoriť prostredie, v ktorom sa deti budú cítiť dobre, aby mohli vyrastať v zdravom a krásnom prostredí. Robíme všetko pre to, aby deti odchádzali z materskej školy vždy spokojné, obohatené o nové zážitky a poznatky. Ďakujeme Ti, Pane, že môžeme už od útleho veku vštepovať deťom vieru v Boha a teba, nebeská mamka Mária, prosíme o požehnanie pre všetky deti tohto sveta. Viera TLACHOVÁ Škôlka po lete skrášlená vďaka dobrým ľuďom a zmodernizovali sociálne zariadenia pre dospelých. Naša škôlka je nielen zaujímavo a krásne zladená, ale, samozrejme, podstatné sú výsledky práce s deťmi, za ktoré sa ani tento rok nebudeme musieť hanbiť. Privítali sme zasa množstvo nových detičiek, ale aj starých známych, za ktorých sa modlíme a vyprosujeme im veľa spokojnosti do tohto školského roka. Najväčšie poďakovanie patrí nebeskému Otcovi - za ľudí, ktorí sa na prestavbe interiéru podieľali, za milosti a štedré dary. A vďační sme aj rodičom, ktorí bez váhania prišli pomáhať. Všetkým vyprosujeme mnoho Božích milostí! Michaela MAREKOVÁ sa počas letných prázdnin v škole budovalo, inovovalo či modernizovalo. V spolupráci s mestom Kežmarok sa v školskom klube detí uskutočnila dlho očakávaná rekonštrukcia sociálnych zariadení. Výsledkom sú moderné a elegantné toalety, ktoré budú používať hlavne deti zo školského klubu. V šatňových priestoroch sme odstránili tzv. klietky a pribudli ďalšie oranžovo-žlté šatňové skrinky. Viaceré triedy sú vybavené novou technikou, lavicami i stoličkami. Na najvyššom poschodí boli z chodbových priestorov vybudované dve učebne. Jednou z nich je moderná počítačová učebňa novej generácie. Na školskom dvore pribudlo nové rozbežisko s tartanovým povrchom pre skok do diaľky. Vďaka vedeniu mesta Kežmarok a poslancom MsZ sa zrealizovala oprava strechy nad telocvičňami. Za všetky tieto dary ďakujeme nášmu Nebeskému Otcovi, že požehnáva naše spoločenstvo a túto školu. Veľké Pán Boh zaplať patrí všetkým, ktorí sa za našu školu modlia. Pavol KRAJČI Boli sme na misijnej púti Dňa 12. mája 2018 sme s deťmi koledníkmi Dobrej noviny boli na Misijnej púti detí v Levoči. Je to celoslovenská akcia, ktorá sa koná zároveň aj na Marianke a v Rajeckej Lesnej. Naše putovanie sprevádzali aktivity pre deti zamerané na tému DOBROdružstvo POKOJA. Pán Boh nám požehnal pekné počasie, dopoludnia sme prešli stanovištia, ktoré mali pripravené kňazi a bohoslovci o sv. Písme, sv. omši, sv. spovedi a o misiách. Popoludní bola sv. omša s otcom biskupom a celý deň bol naplnený radosťou a pokojom. Na otázku - ako bolo, je odpoveďou otázka detí, ktorú nám položili na konci: Prídeme aj o rok? Uvidíme, ak Pán Boh dá, prídeme aj o rok. Sr. Lucia Ako občasník vydáva: Rím.-kat. cirkev, farnosť Kežmarok, Kostolné námestie 22, Kežmarok, IČO: , t. č Odborný konzultant: ThDr. ICLic. Ján Kuboš, PhD., .: dekankezmarok@gmail.com..zodpovedná redaktorka: MUDr. Mgr. Jana Víznerová. Redaktori: Ľudka Fečková, Mgr. Angela Slebodová, Lýdia Navrátilová, Miriam Kleinová, Mária Galdunová, Mgr. Anna Kleinová, Ing. Ľuboslava Pitoňáková. Grafická úprava: Mgr. Anton Vízner. jana.viznerova@gmail.com. Tlač: Tlačiareň Kežmarok. Imprimatur: Mons. prof. ThDr. F. Tondra, spišský diecézny biskup, BÚ Sp. Podhradie, pod č. ŠK 1300/99. S povolením Okresného úradu - odbor školstva a kultúry v Kežmarku, reg. č. 4/1999. Od roku 2008 evidované na MK SR pod č. EV 866/08. Príspevky môžete vhodiť do schránky v bazilike, poslať na ovú adresu. Redakcia si vyhradzuje právo úpravy a krátenia príspevkov. Náklad: výtlačkov. Dátum vydania: Uzávierka nasledujúceho čísla: Použité snímky a reprodukcie sú z archívu redakcie, resp. z internetu, pokiaľ nie je uvedené inak. 54

17 fotoreportáž Koledníci Dobrej noviny sa zúčastnili na misijnej púti v Levoči. Mladí Kežmarčania na Skalnatom plese. Farský tábor mladých z Kežmarku a okolia v Liptovskej Revúcej. Procesia z Malého Slavkova na ceste do Levoče. Salezián Peter Roth navštívil Stráne pod Tatrami. Životné jubileum oslávil Páter Ján Majerčák v rodnej obci. Školský rok začal aj v ZŠ sv. Kríža. Deti z MŠ sv. Kríža prišli v novom školskom roku do vynovených priestorov. 55

18 pre deti Veronika Sokáčová Samka Mareková, 6 rokov Andreas Braviak, 6 rokov Natálka Kalafutová, 6 rokov Jakub Paciga, 5 rokov Dominika Štupáková, 5 rokov 56 Rafael Kučera, 10 rokov Alexandra Dernerová Esterka Volná, 6 rokov