Transformácia uhoľného regiónu horná Nitra 24. mája 2019 Akčný plán

Prepis

1 Transfrmácia uhľnéh regiónu hrná Nitra 24. mája 2019 Akčný plán

2 História dkumentu, verzií a schvaľvanie dkumentu História dkumentu Verzia Dátum Autr Dôvd zmeny Ppis zmien v Ondrej Šebáň, Iv Dležal, Matej Buzinkai, Tereza Včelkvá, Tmáš Paulen v Ondrej Šebáň, Iv Dležal, Tmáš Paulen v Ondrej Šebáň, Iv Dležal, Tmáš Paulen Vytvrenie Zapracvanie pripmienk Zapracvanie pripmienk Prvá pracvná verzia dkumentu Zapracvanie prvéh kla pripmienk d členv pracvnej skupiny Zapracvanie pripmienk z nefrmálneh pripmienkvania Schvaľvanie a pripmienkvanie dkumentu Verzia Pripmienkval Dátum Stav Ppis schválených zmien v

3 1 Obsah 2 Zznam skratiek Úvd Dôvd vypracvania dkumentu Pstup spracvania Akčnéh plánu Štruktúra Akčnéh plánu 11 4 Manažérske zhrnutie Výchdiská Akčnéh plánu Základné výchdiská Akčnéh plánu Rámcvý ppis situácie Zamestnansť a demgrafický vývj Eknmika Infraštruktúra Energetika Živtné prstredie a kvalita živta Riadenie prcesu transfrmácie Príklady dbrej praxe z iných uhľných regiónv v transfrmácii Riadenie prcesu transfrmácie a zameranie akčnéh plánu Energetika Sciálne patrenia Rekultivácia a nvé využitie banských priestrv a priemyselných parkv Priritizácia iniciatív Presun inštitúcií s cieľm pdpriť zamestnansť Vízia a ciele transfrmácie regiónu Vízia transfrmácie regiónu hrná Nitra Ciele transfrmácie regiónu hrná Nitra Princípy transfrmácie regiónu hrná Nitra Piliere Akčnéh plánu 28 7 Akčný plán transfrmácie uhľnéh regiónu hrná Nitra Pilier I. Mbilita a prepjensť regiónu Zdôvdnenie piliera a jeh príns Výchdiskvá situácia Cieľvá situácia Prehľad prirít a patrení

4 Pririta I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Pririta I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Pririta I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Pririta I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Pilier II. Eknmika, pdnikanie a invácie Zdôvdnenie piliera a jeh príns Výchdiskvá situácia Cieľvá situácia Prehľad prirít a patrení Pririta II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Pririta II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Pririta II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Pririta II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Pririta II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Pilier III. Udržateľné živtné prstredie Zdôvdnenie piliera a jeh príns Výchdiskvá situácia Cieľvá situácia Prehľad prirít a patrení Pririta III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Pririta III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Pririta III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Pilier IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Zdôvdnenie piliera a jeh príns Výchdiskvá situácia Cieľvá situácia Prehľad prirít a patrení Pririta IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Pririta IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Pririta IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Pririta IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Legislatívne a systémvé patrenia Indikatívne prjekty a indikatívna priritizácia Rámcvá analýza indikatívnych prjektv Rámcvá priritizácia prjektv Previazansť prirít akčnéh plánu Prjekty mim zásbníka indikatívnych prjektv

5 8 Zdrje financvania Akčnéh plánu EŠIF v rámci prgramvéh bdbia EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Kmunitárne prgramy EÚ Nárdné pdprné mechanizmy Európska investičná banka (EIB) Časvý plán a aktualizácia Akčnéh plánu Prílhy Prílha 1 Priebežný zásbník indikatívnych prjektv Prílha 2 Implementácia EŠIF v prgramvm bdbí v rámci regiónu hrná Nitra Prílha 3 Charakteristika jedntlivých zdrjv financvania Akčnéh plánu EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Charakteristika kľúčvých Operačných prgramv v prgramvm bdbí pre účely transfrmácie Ptenciál financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v rámci prgramvéh bdbia EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Pzícia Slvenskej republiky v rámci prgramvéh bdbia Investičné pririty SR v prgramvm bdbí v rámci zadefinvaných priritných blastí financvania z strany EK Ptenciál financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v prgramvm bdbí Kmunitárne prgramy EÚ Ptenciál financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v rámci kmunitárnych prgramv EÚ Nárdné pdprné mechanizmy Európska investičná banka (EIB) Prílha 4 Zdrje 198 5

6 2 Zznam skratiek Skratka CKO CO2 COSME CZT EFRR EGF EIB EK ENO ENRF EPFRV ESF EŠIF ETS EÚ EUR GWh HBP HDP IKT IROP JRC KF MDV SR MH SR MK SR MPRV SR Ppis Centrálny krdinačný rgán Oxid uhličitý Cmpetitiveness f Small and Medium-Sized Enterprises Centrálne zásbvanie teplm Európsky fnd reginálneh rzvja Európsky fnd na prispôsbenie sa glbalizácii Európska investičná banka Európska kmisia Elektráreň Nváky Európsky námrný a rybársky fnd Európsky pľnhspdársky fnd pre rzvj vidieka Európsky sciálny fnd Európske štrukturálne a investičné fndy Systém bchdvania s emisiami Európska únia Eur Gigawatt hdiny Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. Hrubý dmáci prdukt Infrmačné a kmunikačné technlógie Integrvaný reginálny peračný prgram Jint Research Centre Khézny fnd Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky Ministerstv kultúry Slvenskej republiky Ministerstv pôdhspdárstva a rzvja vidieka Slvenskej republiky 6

7 MPSVR SR MSP MSVVS SR MV SR MŽP SR NOx NPC NSRR OECD OP OP EVS OP II OP KŽP OP ĽZ OP RH OP TP OP VaI OZE PPP PRV RO SARIO SAV SBA SIEA SO SO2 SR SRSS ŠR Ministerstv práce, sciálnych vecí a rdiny Slvenskej republiky Malé a stredné pdniky Ministerstv šklstva, vedy, výskumu a šprtu Slvenskej republiky Ministerstv vnútra Slvenskej republiky Ministerstv živtnéh prstredia Slvenskej republiky Oxidy dusíka Nárdné pdnikateľské centrá Nárdný strategický referenčný rámec Organizácia pre hspdársku spluprácu a rzvj Operačný prgram Operačný prgram Efektívna verejná správa Operačný prgram Integrvaná infraštruktúra Operačný prgram Kvalita živtnéh prstredia Operačný prgram Ľudské zdrje Operačný prgram Rybné hspdárstv Operačný prgram Technická pmc Operačný prgram Výskum a invácie Obnviteľné zdrje energie Verejn-súkrmné partnerstvá Prgram rzvja vidieka Riadiaci rgán Slvenská agentúra pre rzvj investícií a bchdu Slvenská akadémia vied Slvak business agency Slvenská invačná a energetická agentúra Sprstredkvateľský rgán Oxid siričitý Slvenská republika Služba na pdpru štrukturálnych refriem Štátny rzpčet 7

8 TEN-T TKO TSK ÚPVII VHZ Trans-Eurpean Transprt Netwrk Tuhý kmunálny dpad Trenčiansky samsprávny kraj Úrad pdpredsedu vlády SR pre investície a infrmatizáciu Všebecný hspdársky záujem 8

9 Zznam grafv Graf 1 Vekvé zlženie zamestnancv HBP, a. s Graf 2 Pdiel byvateľv nad 65 rkv a migračný nárast, prvnanie slvenskéh priemeru a kresv hrnej Nitry Graf 3 Pdiel tržieb jedntlivých sektrv priemyslu v regióne hrná Nitra Graf 4 Pridaná hdnta v priemysle na byvateľa, prvnanie slvenskéh priemeru a kresv hrnej Nitry19 Graf 5 Investičný ptenciál indikatívnych prjektv na 10 rkv (mil. EUR) Graf 6 Investičný ptenciál p jedntlivých priritách akčnéh plánu (mil. EUR) Graf 7 Ptenciál tvrby nvých pracvných miest v najbližších 10 rkch (kumulatívne) Zznam brázkv Obrázk 1 Štruktúra dkumentu Obrázk 2 Plánvaná a existujúca nadradená cestná infraštruktúra v Trenčianskm samsprávnm kraji Obrázk 3 - Vývj a ciele primárnej a finálnej energetickej sptreby na Slvensku Obrázk 4 Sumarizácia vízie a pilierv akčnéh plánu

10 3 Úvd 3.1. Dôvd vypracvania dkumentu Tent dkument predstavuje Akčný plán pre transfrmáciu uhľnéh regiónu hrná Nitra a bl pripravený ak súčasť prjektu Transfrmácia uhľnéh regiónu hrná Nitra, ktrý ddáva splčnsť PwC pre Úrad pdpredsedu vlády SR pre investície a infrmatizáciu a Trenčiansky samsprávny kraj, a ktrý je financvaný Európsku kmisiu - Službu na pdpru štrukturálnych refriem (EC SRSS) na základe zmluvy čísl SRSS/SC2018/044 Lt 1 z dňa Prjekt bl ficiálne zahájený na úvdnm stretnutí, ktré sa knal v Trenčíne. Prjekt začal analýzu súčasnéh stavu regiónu hrná Nitra v súvislsti s transfrmáciu z uhľnej eknmiky. Analýza zahŕňala preštudvanie dkumentv, správ a analýz, ktré bli už k tejt téme spracvané, preštudvanie medzinárdnej praxe a analýz týkajúcich sa transfrmácie uhľných regiónv v svete, analýzu štatistických dát (demgrafia, eknmiky, infraštruktúra, živtné prstredie, energetika) a analýza relevantnej legislatívy a regulácií. Úvdná analytická časť prjektu tiež zahŕňala rganizáciu stretnutí s kľúčvými zainteresvanými stranami (verejná správa, samsprávy, miestne akčné skupiny, veľkí zamestnávatelia, malé a stredné pdniky, neziskvé rganizácie, a pd.), s cieľm pchpiť ich rlu v prcese transfrmácie, analyzvať činnsti, ktré už v súvislsti s transfrmáciu bli vyknané a zzbierať pdnety a vstupy d akčnéh plánu Pstup spracvania Akčnéh plánu Úvdná analýza súčasnéh stavu regiónu hrná Nitra predstavuje jeden z základných vstupv pre vypracvanie vízie a akčnéh plánu pre transfrmáciu regiónu. Analýza pmhla ptvrdiť výchdiskvú situáciu a kľúčvé prblémy regiónu v prcese transfrmácie, ktré by mali byť v akčnm pláne riešené prstredníctvm špecifických prirít a patrení. P sfinalizvaní analýzy súčasnéh stavu bl zrganizvaných niekľk pracvných stretnutí v regióne hrnej Nitry k prediskutvaniu hlavných tém, ktré by mali byť zahrnuté v akčnm pláne, a tiež k prediskutvaniu rámcvej vízie regiónu d budúcnsti. Na pracvných stretnutiach sa tiež diskutvala štruktúra akčnéh plánu. Hlavné témy akčnéh plánu bli pretransfrmvané d 4 pilierv akčnéh plánu I) Mbilita a prepjensť regiónu, II) Eknmika, pdnikanie a invácie, III) Udržateľné živtné prstredie a IV) Kvalita živta a sciálna infraštruktúra. V ďalšm krku bl akčný plán spracvaný d ucelenéh dkumentu, ktrý ďalej rzčlenil základné piliere akčnéh plánu na pririty a patrenia. Akčný plán ppisuje zdôvdnenie zahrnutia každéh z pilierv, sumarizuje výchdiskvú situáciu a želaný cieľvý stav v rámci každéh piliera a ppisuje ciele jedntlivých patrení. Súčasťu tvrby akčnéh plánu bl tiež zber ptenciálnych indikatívnych prjektv s cieľm zistiť záujem realizáciu prjektv, ktré by mhli byť súčasťu akčnéh plánu, zistiť ptenciálnych nsiteľv prjektv, a tiež analyzvať, ak tiet indikatívne prjekty pmáhajú napĺňať ciele jedntlivých pilierv, prirít a patrení akčnéh plánu. Ďalej dkument analyzuje mžnsti financvania jedntlivých patrení akčnéh plánu z viacerých zdrjv, vrátane dstupných fndv EÚ v prgramvm bdbí a v nasledujúcm prgramvm bdbí, centrálne riadených fndv EÚ, nárdných fndv a iných zdrjv financvania. 10

11 3.3. Štruktúra Akčnéh plánu Dkument pzstáva z 5 hlavných kapitl: Manažérske zhrnutie tát kapitla sumarizuje kľúčvé bdy dkumentu hlavné identifikvané prblémy z analýzy súčasnéh stavu, definíciu vízie a cieľv transfrmácie uhľnéh regiónu hrná Nitra, štruktúru akčnéh plánu, jeh pilierv, prirít a patrení a sumarizuje mžnsti financvania Výchdiská akčnéh plánu tát kapitla sumarizuje kľúčvé identifikvané prblémy regiónu z analýzy súčasnéh stavu, ak napríklad nezamestnansť, demgrafia, eknmika, infraštruktúra, energetika, živtné prstredie, kvalita živta a riadenie prcesu transfrmácie. Analýza súčasnej situácie a identifikácia kľúčvých prblémv predstavujú výchdiská pre definvanie vízie a tvrbu akčnéh plánu. Vízia a ciele transfrmácie regiónu tát kapitla definuje víziu pre transfrmáciu regiónu hrná Nitra a ppisuje rámcvé ciele transfrmácie, ktré vychádzajú z analýzy súčasnéh stavu a z diskusií a pracvných stretnutí s kľúčvými zainteresvanými stranami. Akčný plán transfrmácie regiónu tát kapitla predstavuje samtný ppis akčnéh plánu pre transfrmáciu regiónu hrná Nitra definuje piliere transfrmácie, špecifické pririty a patrenia v rámci každéh piliera. Pre každý pilier je zdôvdnené jeh zaradenie d akčnéh plánu, ak aj výchdiskvá situácia a želaný cieľvý stav v rámci piliera. Mžnsti financvania akčnéh plánu tát kapitla sumarizuje mžnsti financvania jedntlivých prirít a patrení akčnéh plánu. Mžnsti financvania zahŕňajú využitie fndv EÚ v prgramvm bdbí , v nasledvnm prgramvm bdbí , centrálne riadené fndy EÚ (vrátane tzv. Glbalizačnéh fndu, Mdernizačnéh fndu a ptenciálneh Fndu pre spravdlivú transfrmáciu), nárdné fndy a iné mžnsti financvania. Obrázk 1 Štruktúra dkumentu Manažérske zhrnutie Sumarizácia dkumentu, výchdísk, vízie a akčnéh plánu Pčiatčná situácia Zhrnutie z analýzy súčasnéh stavu a kľúčvých vstupv d akčnéh plánu Vízia Definvanie vízie, princípv a cieľv akčnéh plánu pre transfrmáciu Akčný plán Opis pilierv, prirít a patrení pre akčný plán transfrmácie Financvanie Mžnsti financvanie rôznych patrení akčnéh plánu Pre každý pilier: Zdôvdnenie piliera Pčiatčná situácia Očakávaná budúca situácia Pre každú priritu: Opis pririty Opatrenia v rámci pririty, pčiatčná situácia a ciele Pre každú činnsť: Opis a ciele Ptenciálni nsitelia prjektv Cieľvé skupiny Indikatívne prjekty 11

12 4 Manažérske zhrnutie Pdpra výrby elektriny z dmáceh uhlia má sknčiť d rku 2023 Nezamestnansť nie je hlavným prblémm regiónu, väčším prblémm je starnutie byvateľstva a negatívna migrácia Miestna eknmika je už d značnej miery diverzifikvaná, pridaná hdnta v priemysle je však pd priemerm Slvenska Existuje histrický nedstatk investícií d infraštruktúry v regióne Región je znečistený, č vplýva na zdravie byvateľstva Vláda Slvenskej republiky uznesením č. 580 z k návrhu prblematiky transfrmácie regiónu hrná Nitra v súvislsti s návrhm všebecnéh hspdárskeh záujmu na zabezpečenie bezpečnsti ddávk elektriny schválila pkračvanie všebecnéh hspdárskeh záujmu, ktrý však má sknčiť najneskôr v rku Vláda zárveň rzhdla vypracvaní Akčnéh plánu transfrmácie regiónu hrná Nitra, ktrý zabezpečí transfrmáciu eknmiky regiónu. Pre ptreby vypracvania akčnéh plánu bla v prvm krku spracvaná analýza súčasnéh stavu regiónu hrnej Nitry v súvislsti s transfrmáciu z uhľnej eknmiky. Analýza mala za cieľ ptvrdiť, resp. vyvrátiť hyptézy stavu regiónu v rôznych blastiach a tiež identifikvať hlavné prblémy regiónu pre nastavenie správnych výchdísk pre tvrbu akčnéh plánu. Analyzvané bli viaceré blasti, ak napríklad nezamestnansť, demgrafia, eknmika, aktivita malých a stredných pdnikv, kvalita infraštruktúry, energetika, živtné prstredie, zdravie byvateľstva, kvalita živta a riadenie prcesu transfrmácie. Na základe analýzy súčasnéh stavu bl zistené, že nezamestnansť nie je hlavným prblémm regiónu. Nezamestnansť v regióne bla ku kncu rka ,5% v krese Prievidza a 3% v krese Partizánske, č je pd priemerm nezamestnansti Slvenska. Útlm banskej činnsti môže priniesť nárast nezamestnansti, avšak útlm bude prebiehať v fázach. Väčším prblémm regiónu je starnutie byvateľstva a negatívna migrácia. Z hľadiska reginálnej eknmiky je banský priemysel stále významným sektrm eknmiky, banská splčnsť je stále najväčším zamestnávateľm v regióne. Reginálna eknmika je však už značne diverzifikvaná, kumulvaných pracvných miest sa nachádza v rôznych sektrch u významných zamestnávateľv, vrátane autmbilvéh, chemickéh, gumárenskéh, buvníckeh aleb strjárskeh priemyslu. Pridaná hdnta v priemysle v regióne je však nižšia ak slvenský priemer, región je tiež pd slvenským priemerm z hľadiska aktivity malých a stredných pdnikv. Z hľadiska dstupnsti regiónu na nadradenú cestnú sieť a z hľadiska kvality infraštruktúry existuje v regióne histrický nedstatk investícií. Priemerný čas djazdu na diaľničnú sieť v regióne je 1 hdina (40 minút až 1 hdina 20 minút v závislsti d smeru). Cesty I. triedy sa nachádzajú v zlm stave 31% v krese Prievidza, 41% v krese Partizánske a 63% v krese Trenčín sú v nevyhvujúcm aleb kritickm stave, v pdbnm stave sú aj cesty II. a III. triedy. Železničná dprava d Trenčína a Bratislavy nemôže knkurvať individuálnej a autbusvej dprave. Región hrnej Nitry je vplyvm banskej činnsti, výrby elektriny z hnedéh uhlia, ak aj vplyvm iných priemyselných výrb značne znečistený. 55% byvateľv v regióne žije v blasti s zhršeným živtným prstredím. Región tiež patrí medzi najväčších prducentv znečistenia na Slvensku (tuhé znečisťujúce látky, NOx, SO2). 45% vdy v krese Prievidza a 81% v Nvákch je v 3. triede kvality vdy. Banská činnsť má vplyv na zdravie zamestnancv baní a znečistenie živtnéh prstredia má negatívny vplyv na 12

13 zdravie byvateľstva. Miera invalidity v krese Prievidza je väčšia 46% v prvnaní s slvenským priemerm (9,1% prti 13,3%). Priemerná dĺžka živta je však prvnateľná s slvenským priemerm. V rámci akčnéh plánu je ďalej ptrebné riešiť tiež tázky týkajúce sa zlepšenia zdravtnej starstlivsti, sciálnej pdpry a asistencie skupinám byvateľstva, ktré budú transfrmáciu regiónu najviac hrzené, prispôsbením vzdelávania a rekvalifikácií v regióne ptrebám nvých eknmických sektrv, zvyšvanie atraktivity regiónu pre mladú generáciu v frme kultúrnych, vľnčasvých a rekreačných mžnstí, a tiež riešením ddávk tepla v regióne v budúcnsti. Prvkami vízie pre hrnú Nitru sú atraktivita, sebestačnsť regiónu, čisté živtné prstredie a dbrá prepjensť s inými eknmickými centrami Na základe hlavných tém identifikvaných v analýze súčasnéh stavu bla následne definvaná vízia pre transfrmáciu hrnej Nitry nasledvne: Hrná Nitra ak atraktívny a sebestačný región s rzvjm eknmických činnstí v symbióze s čistým živtným prstredím, ktrý je prepjený s statnými eknmickými centrami v rámci Slvenska a Európskej únie. Hlavnými princípmi transfrmácie regiónu sú participatívnsť a transparentnsť prcesu transfrmácie, chrana živtnéh prstredia, dlhdbá udržateľnsť prjektv a integrvansť, prepjensť a vzájmná nadväznsť prjektv, ktré budú v rámci transfrmácie realizvané. Akčný plán pzstáva z 4 základných pilierv: Na základe definvanej vízie bl akčný plán rzpracvaný d 4 základných pilierv a ďalej členený na pririty a patrenia. Základnými piliermi akčnéh plánu sú: I) Mbilita a prepjensť regiónu II) Eknmika, pdnikanie a invácie III) Udržateľné živtné prstredie IV) Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Mbilita a prepjensť regiónu Eknmika, pdnikanie a invácie Udržateľné živtné prstredie Pilier Mbilita a prepjensť regiónu je zameraný na rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy, zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry, zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre a na rzvj statnej infraštruktúry, vrátane železničnej, leteckej a vyskrýchlstnej telekmunikačnej infraštruktúry v regióne. Pilier Eknmika, pdnikanie a invácie je zameraný na pdpru invácií, výskumu a vývja, pdpru tvrby nvých udržateľných pracvných miest, pdpru rzvja maléh a strednéh pdnikania, pdpru rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky a na pdpru rzvja cestvnéh ruchu s prihliadnutím na kúpeľnú a banskú tradíciu regiónu. Pilier Udržateľné živtné prstredie je zameraný na dstraňvanie envirnmentálnych vplyvv vyvlaných bansku činnsťu a činnsťu iných znečisťujúcich priemyslv v regióne, rzvj udržateľnej energetiky, vrátane budúceh riešenia výrby a ddávky tepla v regióne a na celkvé zlepšvanie živtnéh prstredia, ktré je v regióne dlhdb znečistené. 13

14 Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Súčasťu akčnéh plánu je aj zznam indikatívnych prjektv, ktré by mhli byť v rámci transfrmácie realizvané Financvanie akčnéh plánu bude viaczdrjvé: Prgramvé bdbie EÚ fndv Prgramvé bdbie EÚ fndv Pilier Kvalita živta a sciálna infraštruktúra je zameraný na zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb, zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenskú revitalizáciu, zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily a zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva. Akčný plán ppisuje zdôvdnenie zahrnutia každéh z pilierv, sumarizuje výchdiskvú situáciu a želaný cieľvý stav v rámci každéh piliera a ppisuje ciele jedntlivých patrení. Súčasťu tvrby akčnéh plánu bl tiež zber ptenciálnych indikatívnych prjektv s cieľm zistiť záujem realizáciu prjektv, ktré by mhli byť súčasťu akčnéh plánu, zistiť ptenciálnych nsiteľv prjektv, a tiež analyzvať, ak tiet indikatívne prjekty pmáhajú napĺňať ciele jedntlivých pilierv, prirít a patrení akčnéh plánu. Financvanie patrení a prjektv akčnéh plánu by mal byť viaczdrjvé. Viaceré patrenia a prjekty je mžné realizvať ešte pred rkm 2023, a pret je snaha využiť pre transfrmáciu hrnej Nitry aj prgramvé bdbie EÚ fndv Relevantnými peračnými prgramami pre patrenia transfrmácie sú najmä peračné prgramy Výskum a invácie, Ľudské zdrje, Integrvaná infraštruktúra, Kvalita živtnéh prstredia a Integrvaný reginálny peračný prgram. Čerpanie prstriedkv z týcht peračných prgramv môže prebiehať viacerými spôsbmi v závislsti d mžnstí a nastavenia jedntlivých prgramv, a t napríklad v rámci existujúcich a plánvaných výziev, preferenčným zvýhdnením prjektv z hrnej Nitry v rámci existujúcich a plánvaných výziev, vytvrením špeciálnej priritnej si zameranej na región hrnej Nitry aleb vytvrením špeciálnej reginálnej výzvy na hrnú Nitru. Významným zdrjm financvania akčnéh plánu bude prgramvé bdbie EÚ fndv V súčasnsti prebieha kmunikácia medzi zástupcami CKO vrátane zástupcv dtknutých ústredných rgánv štátnej správy z zástupcami EK tm, ak zladiť pririty financvania z strany EK a investičné pririty Slvenskej republiky definvané v rámci strategických dkumentv, ktré budú základm budúcich peračných prgramv. Akčný plán bude zhrávať dôležitú úlhu v prcese prgramvania bdbia , ktréh výsledkm môžu byť nasledvné nastavenia: Vytvrenie samstatnéh Operačnéh prgramu s zameraním na transfrmáciu regiónu; Vytvrenie špeciálnej priritnej si s určenu alkáciu v relevantných peračných prgramch s zameraním na transfrmáciu regiónu Vytvrenie iniciatívy Hrná Nitra ak prierezvéh nástrja prgramvéh bdbia, ktrej financvanie bude zabezpečené z zdrjv relevantných peračných prgramv Kmunitárne prgramy EÚ Ďalším ptenciálnym zdrjm financvania sú tzv. kmunitárne, resp. centrálne riadené prgramy EÚ. Prgramy, ktré by mhli byť využité zahŕňajú prgram LIFE pre blasť živtnéh prstredia a chrany klímy, prgram Hriznt 2020 zameraný na výskum a invácie, a tým pdpru hspdárskeh rastu a vytvárania pracvných miest, prgram COSME zameraný na pdpru pdnikania a zlepšvania pdnikateľskéh prstredia pre malé a stredné pdniky, Glbalizačný fnd zameraný na patrenia na trhu práce, ak sú sbné pradenstv a pradenstv aleb pmc pri hľadaní zamestnania, 14

15 Nárdné pdprné mechanizmy Európska investičná banka príspevky na vzdelávanie a mbilitu pre zamestnancv, ktrí prídu zamestnanie vplyvm glbalizácie, Mdernizačný fnd pdprujúci investície d mdernizácie energetických systémv a zlepšenia energetickej účinnsti a Invačný fnd zameraný na pdpru invácií v nízkuhlíkvých technlógiách a prcesch. Z nárdných pdprných mechanizmv môže byť využitý napríklad Envirnmentálny fnd zameraný na dsahvanie cieľv štátnej envirnmentálnej plitiky, pdpra z prgramv SBA zameraná na malé a stredné pdniky a ich financvanie a prgram na pdpru rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky. Ďalšími nárdnými zdrjmi financvania môžu byť dtácie v pôsbnsti MH SR (SARIO, SIEA) vrátane zdrjv štátneh rzpčtu v pôsbnsti jedntlivých ministerských rezrtv. Ďalšu mžnsťu financvania akčnéh plánu sú tiež prstriedky Európskej investičnej banky. V súčasnsti sa spracváva štúdia uskutčniteľnsti za účelm psúdenia mžnstí mbilizácie väčšieh bjemu investícií súkrmnéh sektra d prjektv v blasti infraštruktúry reginálneh významu. Na záver je súčasťu akčnéh plánu aj prílha s zznamm indikatívnych ptenciálnych prjektvých zámerv pre transfrmáciu regiónu hrná Nitra, s základnými infrmáciami a ich mapvaním na piliere, pririty a patrenia akčnéh plánu. 15

16 5 Výchdiská Akčnéh plánu 5.1. Základné výchdiská Akčnéh plánu Akčný plán vychádza z splupráce a diskusií medzi jedntlivými zainteresvanými stranami transfrmácie regiónu hrná Nitra za účasti zástupcv vlády SR (predvšetkým ÚPVII, MHSR a ďalších ministerstiev), Trenčianskeh samsprávneh kraja, Európskej kmisie a niekľkých pradcv). Diskusie prebiehali v rámci pracvnej skupiny, ktrá sa vytvrila v marci 2018 za účelm prípravy a implementácie Akčnéh plánu transfrmácie regiónu hrná Nitra. Zárveň bl uskutčnených niekľk tvrených stretnutí, kde bli na základe princípv participatívnsti diskutvané prblémy regiónu hrná Nitra a ich mžné riešenia. Základné výchdiská uvedené nižšie je pret ptrebné vnímať ak zdrje pdkladv, ktré bli následne upravené na základe výstupv z diskusií. Medzi základné výchdiská Akčnéh plánu patrí: Dkument Piliere a pririty vypracvaný Pracvnu skupinu pre prípravu a implementáciu Akčnéh plánu transfrmácie regiónu hrná Nitra, vypracvaný členmi a prizvanými expertmi v splupráci s ÚPVII Dkument Transitin frm cal f the regin f hrná Nitra: Reprt n State f Play, vypracvaný pradcm pre ÚPVII, TSK a Európsku kmisiu, ktrý sumarizuje dteraz uskutčnené štúdie na tému transfrmácie regiónu hrná Nitra a analyzuje výchdiskvú situáciu Diskusie a stretnutia s jedntlivými zainteresvanými stranami, vrátane rgánv štátnej správy, miestnej samsprávy, súkrmných splčnstí a mimvládnych rganizácií, ktré prebiehali d któbra 2018 d marca Rámcvý ppis situácie Zamestnansť a demgrafický vývj Baníctv a výrba energie z hnedéh uhlia bli hlavným nsiteľm eknmickej aktivity a zamestnansti v regióne hrnej Nitry d začiatku 20. strčia. Od vrchlu zamestnansti v blasti ťažby hnedéh uhlia v 70. rkch však d súčasnsti už prebehl výrazný útlm. Na základe infrmácií pskytnutých HBP, a. s., pracuje v súčasnsti v činnstiach priam naviazaných na ťažbu hnedéh uhlia zamestnancv a ďalších takmer 600 zamestnancv v neuhľnm sektre. Pdľa štúdie SAV pracval v uhľných činnstiach kl zamestnancv, z th v pdzemí kl zamestnancv a nad zemu kl zamestnancv. Z th v bani Čáry pracval v psledných rkch v priemere kl 200 zamestnancv. Z hľadiska vzdelania má 46% zamestnancv HBP stredné dbrné učilište bez maturity a 21% stredné dbrné vzdelanie s maturitu (Tabuľka 2a). Vzdelanie s maturitu má 15% a vyskšklské vzdelanie má menej ak 8% zamestnancv 1. Uknčenie banskej činnsti pret pdľa SAV pvedie k určitému navýšeniu pčtu nezamestnaných v krese Prievidza (z 4,5 % na 8 až 10 %), avšak zvýšenie eknmickej činnsti pdnikv aktívnych v regióne z psledných rkv zárveň vyvlal nedstatk pracvnej sily. Na základe diskusií s vybranými zamestnávateľmi z regiónu, tít čakávajú určité vykrytie nedstatku pracvných síl práve spmedzi uvľnenej pracvnej sily z banskej činnsti. V tmt hľade bude však kľúčvé zabezpečenie dstatčnéh rámca na 1 PODPORA UHOĽNÝCH REGIÓNOV V TRANSFORMÁCII Sciáln-eknmické analýzy pre pdpru využívania EŠIF Expertná štúdia Hrná Nitra, Slvenská republika, Prgnstický ústav, Slvenská akadémia vied 16

17 % 20% 18% 12% 7% 7% 7% 4% rekvalifikáciu, či ddatčné vzdelávanie bývalých zamestnancv baní, aby bl zabezpečený plynulý prechd d nvéh zamestnania. Keďže práca v bani je veľmi špecifická, je na základe skúsenstí z statných regiónv prechádzajúcich transfrmáciu mžné v niektrých prípadch čakávať prblematické prispôsbvanie sa výraznej zmene v živte baníka. Je pret ptrebné pdpriť aktivitu rganizácií, ktré vytvárajú sciálnu sieť pre bývalých baníkv a prispievajú k prevencii nežiaducich vplyvv straty zamestnania, ak sú napríklad nárast alkhlizmu, hráčstva a iných závislstí, ktré sa vyskytli v prcese transfrmácie iných banských regiónv. Nárast nezamestnansti bude zárveň tlmený pmerne vyským pčtm zamestnancv HBP, a. s., ktrých vek sa blíži dôchdkvému veku. Graf 1 Vekvé zlženie zamestnancv HBP, a. s. 55 > < 2 4 Zdrj: Prgnstický ústav SAV: Expertná štúdia s. 35 Uznesenie vlády SR č. 580 z 12. decembra 2018 ukladá ministrvi práce pripraviť právnu úpravu týkajúcej sa sciálneh zabezpečenia a sbitnéh príspevku pre baníkv a mžnstí pre vytvrenie pdmienk skršieh dchdu z zamestnania a nemžnsti ďalšej adaptácie na iný druh zamestnania, č prispeje k tlmeniu dpadv uknčenia banskej činnsti na zamestnansť. Dkument Reprt n State f Play pret dspel k záveru, že útlm banskej činnsti nebude viesť k výrazným prblémm s nezamestnansťu v regióne; existujú však ďalšie prgnózy vývja, ktré môžu hrziť úspešnú transfrmáciu regiónu. Ide predvšetkým negatívny demgrafický vývj, ktrý v súčasnsti prispieva k nízkej úrvni nezamestnansti v kresch Prievidza a Partizánske, ale zárveň spôsbuje, že byvateľstv v týcht kresch starne rýchlejšie, ak slvenský priemer. Graf 2 Pdiel byvateľv nad 65 rkv a migračný nárast, prvnanie slvenskéh priemeru a kresv hrnej Nitry Pdiel byvateľstva staršieh ak 65 rkv na celkvej ppulácii Prievidza Slvensk Partizánske 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0-1,0-2,0-3,0-4,0-5,0 Migračný nárast na 1000 byvateľv Prievidza Partizánske Slvakia Zdrj: ŠÚSR. Prgnstický ústav SAV. 17

18 Pdľa štúdie SAV dsiahne pdiel ľudí v dôchdkvm veku v krese Prievidza 33 % a v krese Partizánske 34,9 % a v najbližších 20 rkch bude trend starnutia ppulácie pkračvať. Už v súčasnsti je ppulácia hrnej Nitry v priemere 2 rky staršia ak je celslvenský priemer, pričm tát situácia sa bude zhršvať pkračujúcu migráciu mladých ľudí, ktrá je jedným z najvýznamnejších faktrv nepriaznivéh demgrafickéh vývja. Z diskusií s miestnymi zainteresvanými stranami vyplýva, že mnhí mladí ľudia vnímajú región ak neatraktívny a čraz častejšie preferujú dchd za prácu d iných regiónv a d zahraničia. T sa dráža na výrazne negatívnm migračnm prírastku v bch hrnnitrianskych kresch, ktrý sa naďalej prehlbuje. V situácii starnúceh byvateľstva musí byť v transfrmácii regiónu venvaná dstatčná pzrnsť starstlivsti dôchdcv, pričm špecifikm regiónu je zvýšená ptreba starstlivsti ľudí s chrbami z pvlania, či priam trvale pstihnutými kvôli pracvným úrazm. Jednu z hlavných výziev transfrmácie regiónu hrná Nitra pret nie je primárne vyská nezamestnansť, ktrú je napriek tmu ptrebné riešiť predvšetkým prstredníctvm správne nastavených rekvalifikačných a vzdelávacích aktivít, ale je ňu zvyšvanie atraktivity regiónu v pdbe pracvných miest s vysku pridanu hdntu, zdravým živtným prstredím a infraštruktúru pre kvalitný živt. Nevyhnutnu súčasťu dlhdb priaznivéh vývja zamestnansti v regióne je rzvj vzdelávania pre ptreby regiónu, a t na všetkých úrvniach šklstva, vrátane vyskéh šklstva, ak aj prstredníctvm pdpry talentv a celživtnéh vzdelávania. Tradícia zamerania regiónu na priemyselnú výrbu sa dráža aj v vzdelanstnej štruktúre uchádzačv zamestnanie v regióne. Okl dvch tretín uchádzačv zamestnanie v regióne hrnej Nitry má stredné dbrné vzdelanie aleb úplné stredné dbrné vzdelanie, pričm priemer na Slvensku je kl plvice. Pdiel uchádzačv s neuknčeným základným vzdelaním v regióne hrnej Nitry je prakticky nulvý, pričm priemer na Slvensku je kl 6%. Trend starnutia byvateľstva sa dráža aj na vekvej štruktúre uchádzačv prácu. Vek uchádzačv prácu v regióne hrnej Nitry je 2 až 3 rky vyšší prti priemeru Slvenska. Oprti priemeru Slvenska má región nižší pdiel uchádzačv prácu v vekvej skupine rkv a vyšší pdiel v vekvej skupine nad 50 rkv. Z hľadiska štruktúry pnuky pracvných miest pdľa pžadvanéh vzdelania je pdiel vľných miest s pžadvaným základným vzdelaním v regióne hrnej Nitry kl 29% a je pd priemerm Slvenska. Pdiel vľných miest s pžadvaným nižším stredným vzdelaním v psledných rkch je na úrvni kl 25%, taktiež pd priemerm Slvenska. Pdiel vľných miest s pžadvaným stredným vzdelaním je kl 23% a s vyšším vzdelaním kl 3% Eknmika Od zalženia baní a začiatku výrby energie z hnedéh uhlia vytvárali tiet činnsti hlavnú eknmickú dynamiku regiónu hrná Nitra. Zárveň v regióne vznikali ďalšie dvetvia ťažkéh priemyslu, ak chemický priemysel, či gumárne, ak aj ľahkéh priemyslu, ak výrba buvi, nábytku, či pľnhspdárska výrba. V súčasnsti nie je eknmika regiónu závislá na banskej činnsti, nakľk dšl k jej čiastčnej diverzifikácii príchdm strjárskej výrby, výrby súčastí d autmbilv a bnvením výrby buvi, či stavebnéh materiálu. 2 Štatistický úrad Slvenskej republiky, 2019, Data Cube 18

19 Graf 3 Pdiel tržieb jedntlivých sektrv priemyslu v regióne hrná Nitra Pdiel na celkvých tržbách v priemysle Výrba dpravných prstriedkv a ich častí; 12% Gumárenstv a výrba plastv; 29% Strjárenská výrba; 13% Výrba elektrických zariadení; 15% Zdrj: JRC Napriek tmu región útlmm banskej činnsti príde jeden z dôležitých pilierv miestnej eknmiky, č pvedie k výrazným zmenám v lgistických trasách a nvým nárkm na infraštruktúru. Aby bla eknmika regiónu knkurencieschpná a dlnejšia vči cyklickým vývjm, je ptrebné, aby sa v kresch Prievidza a Partizánske rzvinula eknmická činnsť s vyššu pridanu hdntu, ak aj činnsť malých a stredných pdnikv. Graf 4 Pridaná hdnta v priemysle na byvateľa, prvnanie slvenskéh priemeru a kresv hrnej Nitry Pridaná hdnta v priemysle ( na byvateľa) Prievidza Partizánske Slvakia Zdrj: ŠÚSR Data Cube. Ak je mžné vidieť na grafe Štatistickéh úradu SR, pridaná hdnta v priemysle na zamestnanca v kresch Prievidza a Partizánske v súčasnsti zastáva za slvenským priemerm. Zárveň je pčet splčnstí na 19

20 1000 byvateľv v bch kresch výrazne nižšia ak je slvenský priemer a pčet pdnikateľv stabilne klesá. Pdľa OECD je prístup slvenských malých a stredných pdnikv k financvaniu sťažený prílišnu závislsťu na bankvých úverch, ktré bývajú čast zamietnuté a nedstupnsťu fndv rizikvéh kapitálu. Aby sa zabránil pklesu dynamiky miestnej eknmiky p útlme baníctva, je ptrebné pdpriť vedeck-výskumné prjekty, vzdelávanie a aktivitu malých a stredných pdnikv. Keďže primárnym cieľm transfrmácie nie je prilákanie veľkých investrv kvôli limitvanej pnuke na pracvnm trhu, väčší význam má pdpra invatívnych aktivít tradičných dvetví, ktré sú v regióne etablvané. Banská činnsť, spaľvanie uhlia a ťažký, najmä chemický, priemysel zárveň výrazne zasiahli d živtnéh prstredia regiónu (pdrbnejšie vysvetlenie nižšie v časti ). Zainteresvané strany v prcese transfrmácie, medzi ktrými bli zástupcvia miestnych byvateľv, jednznačne vyjadrili záujem rzvj tých druhv priemyslu, ktré môžu kexistvať s čistým živtným prstredím. Nakľk je riešenie envirnmentálnych prblémv a glbálnej zmeny klímy v súčasnsti priritu tak Slvenskej republiky, ak aj Európskej únie, či ďalších medzinárdných rganizácií, ktrých je Slvensk členm, je mžné pvažvať čistý priemysel za veľmi perspektívny. Pri transfrmácii eknmiky regiónu hrná Nitra by pret mali mať priritu invatívne riešenia v priemysle, pľnhspdárstve, či službách, ktré riešia tázku glbálnej zmeny klímy, napríklad zelená energia, či inak prispievajú k zlepšeniu situácie živtnéh prstredia, ak napríklad behvá eknmika, trval udržateľné pľnhspdárske pstupy, či eklgický cestvný ruch. Prednsť pred stavbu nvých priemyselných parkv by mala mať revitalizácia hnedých parkv, predvšetkým využiteľných bývalých priestrv p banskej činnsti a p výrbe energie z uhlia Infraštruktúra Infraštruktúra regiónu hrná Nitra bla budvaná predvšetkým pred rkm 1989 v čase intenzívnej banskej činnsti a výrby energie z hnedéh uhlia. Transprtné trasy zahŕňali najmä ptrebu železničnej dpravy d jedntlivých baní a d elektrárne Nváky a bli dimenzvané na situáciu hrmadnej dpravy pracvníkv d banských pdnikv. P útlme ťažby hnedéh uhlia a výrby energie z neh sa ptreby a nárky na infraštruktúru zmenia, pričm tent prces sa už začal pstupnu zmenu eknmickéh zamerania regiónu. Budvanie predvšetkým nadradenej cestnej infraštruktúry je v regióne hrnej Nitry jednu z najvýznamnejších tém, keďže bla plánvaná už d rku 2008, následkm čh utrpel udržiavanie existujúcej cestnej infraštruktúry. Nvá cesta sama sebe má len bmedzený pzitívny vplyv na zvyšvanie nezamestnansti v regióne, ak ptvrdzuje správa NBS Aby nezamestnansť v krese klesla, iba tvriť diaľnicu nestačí. Infraštruktúra má byť predvšetkým spjením medzi blasťami eknmickej činnsti, rezidenčnými blasťami a sciálnu infraštruktúru vzdelávacími inštitúciami, centrami zdravtnej starstlivsti, či strediskami vľnéh času. Investície d vzdelávania, vedy a výskumu, kvality živta a živtnéh prstredia sú teda pre rzvj regiónu minimálne rvnak dôležité. Keďže pri transfrmácii regiónu hrná Nitra je kladený dôraz najmä na čisttu živtnéh prstredia, mala by sa sústrediť na pdpru alternatívnej dpravy (integrvaná hrmadná dprava, elektrmbilita, cyklmbilita), ktrá navyše znižuje nárky na cestnú infraštruktúru, ak aj na rzvj vyskrýchlstnéh pripjenia na internet. Presunm centier eknmickej činnsti však zárveň dôjde k zmenám nárkv na transprtné trasy, ktré by miestna infraštruktúra mala reflektvať. Ide predvšetkým prepjenie eknmických zón (napr. priemyselných parkv a turistických atrakcií) spôsbm, ktrý presunie kamiónvú dpravu mim bytných blastí. V tmt hľade je v súčasnsti predvšetkým cestná infraštruktúra regiónu nedstatčná, keďže narastajú najmä nárky na kamiónvú a sbnú prepravu d priemyselných parkv. Z tht hľadiska je prspešné najmä budvanie bchvatv reginálnych eknmických centier a prepjenie regiónu na rýchlstné kmunikácie. Železničná infraštruktúra by mala taktiež reflektvať útlm banskej činnsti, a t napríklad prepjenie elektrárne Nváky na základe výberu náhradnéh riešenia pre výrbu tepla, prípadne reknštrukciu existujúcej trasy. 20

21 Obrázk 2 Plánvaná a existujúca nadradená cestná infraštruktúra v Trenčianskm samsprávnm kraji Plánvaná Existujúca Zdrj: INEKO: Prtál diaľniciach a rýchlstných cestách ( Energetika P uknčení VHZ sa p rku 2023 v elektrárni Nváky s najväčšu pravdepdbnsťu nebude ďalej vyrábať elektrická energia. Pre nahradenie tht výpadku je kľúčvé infraštruktúrne psilnenie uzlvej blasti Bystričany. Elektráreň Nváky v súčasnsti tiež pskytuje tepl pre Prievidzu, Nváky a Zemianske Kstľany, pričm nahradenie zdrja tepla p útlme banskej činnsti je jednu z hlavným tém transfrmácie regiónu hrná Nitra, v ktrej zatiaľ neexistuje jednznačné smervanie. Energetická plitika EÚ pkladá zvýšenie energetickej efektívnsti za najlepší zdrj energie, keďže spĺňa eknmické, energetické aj eklgické ciele. Slvenská republika v súčasnsti dsahuje ciele efektívnsti v primárnej energetickej sptrebe, n je tu hrzba nesplnenia cieľv v finálnej energetickej sptrebe. Obrázk 3 - Vývj a ciele primárnej a finálnej energetickej sptreby na Slvensku Zdrj: Európska Rada, Eurstat,

22 Budúce riešenie tepelnéh zdrja, ktrý v súčasnsti prdukuje približne 240 GWh tepla rčne, by sa pret mal pierať aj zvýšenie energetickej efektívnsti v regióne hrnej Nitry, a t napríklad zvýšením energetickej efektívnsti verejných či súkrmných budv, či teplvdv. Keďže región bl tradične zameraný na prdukciu energie, a jedným z cieľv transfrmácie regiónu je čisté živtné prstredie, tent prces by mal byť naklnený nahradeniu prdukcie energie z uhlia energiu vyrbenu z bnviteľných zdrjv. Budúce riešenie samtnéh zdrja tepla by mal byť nastavená tak, aby dlhdb spĺňal najprísnejšie emisné a envirnmentálne nrmy a ďalej nezaťažval živtné prstredie. Zárveň by mal byť schpné pnúknuť sptrebiteľm energiu za cenu, ktrá nebude ďalej neúmerne zvyšvať ich živtné náklady. V tmt smere sa javí ak zaujímavé využitie tepelnéh ptenciálu banských vôd. V súvislsti s snahu rzvja vedeckvýskumných aktivít v regióne by tiež synergický efekt priniesla pdpra invatívnych smart riešení v energetike. Napriek tmu, že getermálny ptenciál v regióne je mmentálne bmedzený mžným využitím na výrbu tepla, s rzvjm technlógií môže dôjsť aj k nvým mžnstiam jeh využitia na výrbu elektrickej energie, pričm región má ptenciál na vedeck-výskumné prjekty v tejt blasti, vrátane pracvnej sily skúsenej v pdzemných inžinierskych prácach Živtné prstredie a kvalita živta Znečistenie pôdy, riek Nitra, Handlvka a ďalších, mžné znečistenie pdzemných vôd a v nepslednm rade vzduchu je výsledkm dlhdbej priemyselnej činnsti v regióne, najmä spaľvaním hnedéh uhlia, jeh ťažbu a aktivitu ťažkéh, najmä chemickéh priemyslu. Tiet envirnmentálne vplyvy spôsbujú prblémy reginálneh charakteru napríklad zdravtné prblémy a pkles pôrdnsti ľudí a zvierat, či zásahy d krajiny v pdbe dkalísk a banskej hlušiny ak aj glbálneh charakteru v pdbe zrýchľujúcich sa zmien klímy. Dvaja z piatich najväčších envirnmentálnych znečisťvateľv v Slvenskej republike sú aktívni práve v regióne hrnej Nitry. Pdľa Svetvej zdravtníckej rganizácie je priama súvislsť medzi znečistením vzduchu a kardivaskulárnymi chrbami a chrbami dýchacích ciest jednznačne preukázaná. V tmt hľade má región hrnej Nitry zaujímavé pstavenie z hľadiska experimentálnej liečby nklgických a iných chrení využitím balnelógie, ktrá má v regióne dlhú tradíciu. S útlmm banskej činnsti a spaľvania hnedéh uhlia bude pstupne dchádzať k uzatváraniu jedntlivých baní a rekultivácii blastí zasiahnutých tut činnsťu pdľa platnej legislatívy. Na základe diskusií s zainteresvanými stranami z regiónu však zárveň existuje mnžstv ťažk identifikvateľných envirnmentálnych dpadv 3, pri ktrých je veľmi ťažk mžné aleb prakticky nemžné zistiť pôvdcu, nakľk mnhé z nich vznikli pred rkm 1989 (firma HBP, a. s. vznikla v rku 1996), prípadne nie sú presne lkalizvateľné (znečistenie pôd, znečistenie krýt riek). Transfrmácia regiónu by pret mala jednznačne zahŕňať dstránenie takéht typu envirnmentálnych dpadv, ak aj prevenciu vzniku ďalších znečistení, napríklad prstredníctvm investícií d eklgickejšej výrby v priemysle, budvania čističiek dpadvých vôd, kanalizácií a rzvjm udržateľnéh dpadvéh hspdárstva v regióne. Osbitne za účelm pdpry pľnhspdárskej výrby ak krajintvrnéh prvku by transfrmácia mala zahŕňať patrenia na revitalizáciu pôdy a pdpru pdnikv pôsbiacich v pľnhspdárskm sektre. Ďalším špecifikm regiónu bude pzstatk niekľkých rzsiahlych hnedých parkv, pri ktrých je mžné čakávať, že bez ddatčných finančných zdrjv nebudú môcť byť naďalej využívané a dôjde k ich likvidácií. Následné nvé budvanie zelených parkv by bl ďalším zásahm d živtnéh prstredia hrnej Nitry, a pret by mala byť pzrnsť venvaná revitalizácii existujúcich hnedých parkv. Čisté živtné prstredie je v nepslednm rade nevyhnutnu súčasťu kvality živta byvateľv v regióne, zvlášť v prípade hrnej Nitry, kde byvatelia desaťrčia pciťvali dôsledky ťažby a spaľvania hnedéh uhlia. K zvýšeniu atraktivity regiónu a zvráteniu negatívneh migračnéh trendu je pret ptrebné nielen riešiť envirnmentálne dpady, ale pkiaľ č mžn najväčšiu pzrnsť venvať ďalšej chrane živtnéh 3 Pd pjmm envirnmentálne dpady sa rzumie širší pjem rôznych envirnmentálnych vplyvv, ak napríklad vplyvy definvané legislatívu ak envirnmentálna záťaž, úlžiská ťažbnéh dpadu (dvaly a dkaliská), skládky, ale aj iné vplyvy, ak napríklad znečistenie vdy, pôdy, vzdušia, a pd. 22

23 prstredia a pdpre rzvja kultúry, vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít. Čisté živtné prstredie zárveň prispieva k rzvju cestvnéh ruchu, ktrý má najmä vďaka kúpeľníctvu v regióne tradíciu Riadenie prcesu transfrmácie Krdináciu prcesu transfrmácie regiónu hrnej Nitry má v súčasnsti v svjej zdpvednsti ÚPVII, č je mmentálne ptimálne s hľadm na dikciu zákna č.575/2001 Z.z. v znení neskrších predpisv rganizácii činnstí vlády a rganizácii ústrednej štátnej správy.. Skúsensti z zahraničia hvria tm, že pre úspešný prces transfrmácie je kľúčvá participácia miestnych byvateľv a zástupcv zainteresvaných skupín na rzvji regiónu a chrane jeh živtnéh prstredia. V rámci transfrmácie vznikl a naďalej môže vznikať niekľk trecích plôch, kde sa záujmy či pririty zainteresvaných skupín môžu dlišvať, č len zdôrazňuje ptrebu participatívneh dialógu medzi všetkými dtknutými stranami. V prcese transfrmácie regiónu hrná Nitra je veľké mnžstv zainteresvaných strán, keďže zasiahne v pdstate všetky blasti živta regiónu. Medzi zainteresvané strany patria: Miestne samsprávy všetkých úrvní ak vlení zástupcvia byvateľv regiónu Miestne firmy a pdnikatelia, prípadne ptenciálni investri Vláda Slvenskej republiky, jedntlivé ministerstvá a riadiace rgány EŚIF Európska kmisia Mimvládne rganizácie a miestne združenia Zástupcvia vzdelávacích inštitúcií, pskytvateľv zdravtnej a sciálnej starstlivsti Zapjenie veľkéh mnžstva zainteresvaných strán je z lgistických dôvdv nárčné a navyše by mhl spmaliť niektré rzhdvacie prcesy v rámci transfrmácie. Na diskusiu riešení prblematiky transfrmácie bli vytvrené pracvné skupiny kl zástupcv miestnych samspráv. Pre ďalšie riadenie prcesu transfrmácie by však bl ptrebné členstv v skupinách prehdntiť, aby bl zabezpečené zastúpenie aj tých zainteresvaných strán, ktré dteraz bli d prcesu zapjené bmedzene. Na základe skúsenstí z zahraničia je dbru praxu vytvrenie jedntnéh vedenia prcesu transfrmácie v pdbe kmisie, v ktrej majú rvnaké zastúpenie členvia súkrmnéh a verejnéh sektra, ak aj akademickej bce. Takýmt rgánm je dnes na Slvensku Pracvná skupina pre prípravu a implementáciu Akčnéh plánu transfrmácie regiónu hrná Nitra Príklady dbrej praxe z iných uhľných regiónv v transfrmácii Súčasťu analýzy výchdísk akčnéh plánu bla aj analýza príkladv dbrej praxe z iných uhľných regiónv v transfrmácii a návšteva niekľkých takýcht uhľných regiónv (Lužice v Nemecku, Ústecký kraj v Českej republike, región Limburg v Hlandsku a Belgicku). Cieľm tejt analýzy a návštev bl zzbierať inšpiráciu pre definvanie vízie a prirít akčnéh plánu pre transfrmáciu hrnej Nitry, ak aj pre ptenciálne prjekty, ktré je mžné v rôznych blastiach akčnéh plánu realizvať. Vybrané príklady relevantné aj pre akčný plán pre transfrmáciu hrnej Nitry sú uvedené nižšie. 23

24 Riadenie prcesu transfrmácie a zameranie akčnéh plánu Transfrmácia uhľnéh regiónu by nemala byť len f bezpečnm a eklgickm uzavretí baní, revitalizácii krajiny a tvrbe nvých pracvných miest v regióne. Akčný plán by mal byť pstavený širšie, a na základe analýzy prblémv regiónu by mal reflektvať aj ďalšie blasti súvisiace s premenu regiónu, ak napríklad zvýšenie atraktivity regiónu, zlepšenie živtnéh prstredia, zlepšenie zdravtnej a sciálnej starstlivsti a zlepšenie prepjensti regiónu. Takýmt spôsbm pristupuje k transfrmácii aj región Lužice v Nemecku. Pre ptreby transfrmácie bude vytvrený tzv. Lužický fnd pre štrukturálne zmeny, ktréh cieľm je premeniť región na eknmicky atraktívny región s vysku kvalitu živta. Zameriava sa na 4 piliere: Pilier I. Rzvj eknmiky pilier je zameraný na pdpru tvrby bezuhľnej eknmiky a energetiky Pilier II. Vzdelávanie a výskum pilier je zameraný na pdpru kapacít výskumu a vývja a vyššieh vzdelávania v regióne a ich prepjenie na kmerčnú sféru Pilier III. Reginálna infraštruktúra pilier je zameraný na zlepšenie infraštruktúry v regióne, vrátane ciest, železníc a telekmunikačnej infraštruktúry Pilier IV. Občianska splčnsť pilier je zameraný na zvyšvanie atraktivity regiónu a na iniciatívy v blastiach kultúry, tradícií a sciálnych služieb Vyššie spmínané témy bli reflektvané aj pri príprave akčnéh plánu pre hrnú Nitru. Zárveň je inšpiráciu pre hrnú Nitru aj inštitucinálne nastavenie prcesu transfrmácie. V Nemecku vznikla tzv. Uhľná kmisia, ktrá je rgánm pre riadenie štrukturálnych zmien. Kmisia združuje kľúčvé zainteresvané ministerstvá, reginálne vlády a municipality, ak aj ďalšie zainteresvané strany, ktré sa na transfrmácii regiónu pdieľajú. Pre región Lužice bl zriadený špeciálny kmisár pre transfrmáciu regiónu, ktréh úlhu je krdinvať aktivity súvisiace s transfrmáciu priam v regióne a kmunikvať s centrálnymi inštitúciami. Pdbné inštitucinálne nastavenie by mhl vzniknúť aj pre transfrmáciu hrnej Nitry, pre ktré existujú dbré základy v frme existujúcej pracvnej skupiny pd ÚPVII Energetika Viaceré uhľné regióny stavajú v prcese transfrmácie na tradícii energetiky. Neeklgickú uhľnú energiu sa snažia nahradiť mdernu energetiku zalženu na pdpre bnviteľných zdrjv energie a energetickej efektívnsti. Dbrým príkladm je tiež využitie hrúcej banskej vdy v energetike. Takýmt príkladm je prjekt Minewater v meste Heerlen v Hlandsku. Bývalé banské pdzemné priestry s stabilnu tepltu sú využívané na získavanie tepla, ale aj na chladzvanie, a tak dkážu zabezpečiť tepl aj chlad pre mest. Teplá banská vda by mhla byť využitá ak dplnkvý zdrj pre zásbvanie teplm aj na hrnej Nitre. Pre takét prjekty je však ptrebné hľadať aj finančnú pdpru, nakľk technlógie sú naďalej drahšie ak knvenčné technlógie pre výrbu tepla. Iným príkladm pdpry energetiky je iniciatíva Green Lusatia v Lužiciach v Nemecku, ktrá má 3 ciele zalžiť centrum pre bchdvanie s zelenými energiami v regióne Lužice, vytvriť trh pre reginálne bnviteľné zdrje energie a krdinvať ddávku týcht energie d lkálnych distribučných sústav. Jedným z uplatňvaných princípv pri rzvji mdernej energetiky je princíp tzv. Gigawatt za gigawatt, č znamená, že každá jedntka energie pôvdne vyrbenej z uhlia by mala byť nahradená jedntku energie z bnviteľných zdrjv, prípadne ušetrenu jedntku energie. Takét iniciatívy sa dstali aj d akčnéh plánu pre hrnú Nitru, ktrý pdpruje smart riešenia v energetike, ak aj prjekty energetickej efektívnsti. 24

25 Sciálne patrenia Mnhé európske regióny ktré prechádzali prcesm utlmvania ťažby uhlia zavádzali pdprné schémy pre zamestnancv banskéh priemyslu. Cieľm týcht patrení je zmierniť negatívny dpad uknčvania ťažby uhlia na zamestnancv, ktrý stratia perspektívu uplatnenia v ich sektre. Čast pužívaným nástrjm sú schémy umžňujúce skrší dchd d dôchdku. Takát schéma bla zavedená napríklad v Výchdnm Nemecku, kde bl umžnené zamestnancm baní, ktrý bli starší ak 55 rkv, aby dišli d predčasnéh dôchdku. Okrem predčasnéh dôchdku bli v Nemecku využité tiež nástrje pre tzv. drvnanie príjmu. Ide príspevk pre bývalých zamestnancv banskéh priemyslu na drvnanie ich príjmu. Bývalí zamestnanci banskéh priemyslu, ktrí si nájdu nvú prácu, si častu z hľadiska príjmu phršia, nakľk v nvm zamestnaní nemajú rôzne rizikvé príplatky. Cieľm tht patrenia je teda zabezpečiť p dbu niekľkých rkv pre týcht zamestnancv pdbný príjem, ak mali v banskm priemysle. Psledným patrením, ktré je uplatňvané, sú balíčky dstupnéh pre prepustených zamestnancv banskéh priemyslu. Odstupné môže byť v peňažnej frme, avšak môže byť kmbinvané aj s ďalšími benefitmi, ak napríklad rekvalifikácie. Rvnaká kmbinácia nástrjv môže byť uplatnená aj na Slvensku, kde dchd d predčasnéh dôchdku pre zamestnancv banskéh priemyslu už umžňuje súčasná legislatíva. Pdpra pre ďalšie patrenia bude predmetm ďalších vyjednávaní Rekultivácia a nvé využitie banských priestrv a priemyselných parkv Príkladm úspešnej eknmickej diverzifikácie a rekultivácie baní je hlandská splčnsť DSM z prvincie Limburg. Bývalá štátna banská splčnsť sa v prcese transfrmácie diverzifikvala na chemickptravinársky knglmerát a na pzemkch baní vyrástl invatívny chemický cluster Chemelt, v ktrm sa dnes krem DSM nachádza kl 60 splčnstí a celkv je v ňm kl 100 rganizácií, vrátane vzdelávacích, výskumných a vývjvých rganizácií, ktré zabezpečujú prepjenie výskumu a vývja na prax. Iným spôsbm dchádza k rekultivácii bývalých priestrv baní v meste Genk v belgickej časti prvincie Limburg. Tu v splupráci mesta a regiónu dchádza k premene 3 banských areálv Thr Park, C-mine a La Bimista. Areál Thr Park je zameraný na invácie a pdpru pdnikania v blasti bnviteľných zdrjv energií a mderných technlógií. V areáli je umiestnené tréningvé a vzdelávacie centrum T2 campus, pdnikateľský inkubátr, ak aj centrum vývja pre blasť energetiky Energy Ville. Areál C-mine je rekultivvaný s zameraním na kreatívnu eknmiku, kultúru a umenie, vzdelávanie a kmerčné funkcie (kin, bchdy, rganizácia pdujatí). Areál La Bimista sa má premeniť na územie pdprujúce splčenský živt a diverzitu v meste. V všetkých areálch sa reknštruujú bývalé banské stavby ak pripmienka banskej histórie. Priestr pre pdbnú iniciatívu existuje aj na hrnej Nitre. Priemyselné areáli baní a elektrární dávajú príležitsť na ich premenu na nvé priemyselné parky s nvými výrby, a tiež na rzvj rekreačných funkcií a cestvnéh ruchu Priritizácia iniciatív Vzhľadm na širký záber akčnéh plánu pre transfrmáciu regiónu z uhľnej energetiky je vhdné vniesť d neh určitú priritizáciu iniciatív. Inšpiráciu môže byť päť mest Genk v Belgicku. Transfrmácia regiónu je tu rzdelená d 3 fáz: 25

26 Obranná fáza tát fáza prebiehala v 90-tych rkch a bl v nej ptrebné stabilizvať región a vyknať základné patrenia na bnvu regiónu. Mest sa zameral na pdpru základnej kvality živta a zastabilizvanie prstredia, pdpru bývania a rekultiváciu banských priestrv. Praktívna fáza tát fáza začala p rku 2000 a jej cieľm bl pdprvať rzvj eknmiky, kultúry, vľnčasvéh využitia a re-develpment banských areálv na nvé využitie. Fáza spájania tát fáza začala p rku 2010 a s cieľm s cieľm pdpry invatívneh pdnikania, vzdelávania, rzvja mderných sektrv eknmiky a rzvj kmunity s dkazm na banskú históriu. Pdbnú priritizáciu bude vhdné zaviesť aj d akčnéh plánu pre transfrmáciu hrnej Nitry Presun inštitúcií s cieľm pdpriť zamestnansť Ďalším príkladm dbrej praxe z strany štátu je presun vybraných inštitúcií d transfrmujúceh sa regiónu. Takýmt spôsbm je mžné aj z strany štátu priamym spôsbm prispieť k tvrbe pracvných miest, ak aj k rzvju knkrétneh sektra eknmiky a typu zručnstí v regióne. Príkladm je región Limburg, kde v hlandskej časti dšl k presunu časti zamestnancv hlandskéh štatistickéh úradu a Nárdnéh dôchdkvéh fndu d mesta Heerlen. Pčas 4 rkv tak vznikl v regióne kl nvých pracvných miest s vyššu pridanu hdntu. D mesta Maastricht bla tiež presunutá univerzita, ktrá sa časm pretransfrmvala na dnešnú Maastrichtskú univerzitu, ktrá je dnes jednu z tp univerzít v Európe. Univerzita sa zamerala na medzinárdné študijné prgramy, č umžnil regiónu pritiahnuť mladých ľudí nielen z Hlandska, ale z celej Európy, pričm mnhý následne v regióne stávajú a nachádzajú uplatnenie. 26

27 6 Vízia a ciele transfrmácie regiónu Vízia, ciele, princípy a piliere Akčnéh plánu sú výsledkm diskusií v rámci Pracvnej skupiny pre prípravu a implementáciu Akčnéh plánu transfrmácie regiónu hrná Nitra, ak aj stretnutí a diskusií s ďalšími zainteresvanými stranami, predstaviteľmi verejnéh a súkrmnéh sektra a mimvládnych rganizácií Vízia transfrmácie regiónu hrná Nitra Pd víziu rzumieme súhrnné pmenvanie dlhdbej pdby rzvja regiónu hrnej Nitry. Na základe diskusií bla definvaná vízia: Hrná Nitra ak atraktívny a sebestačný región s rzvjm eknmických činnstí v symbióze s čistým živtným prstredím, ktrý je prepjený s statnými eknmickými centrami v rámci Slvenska a Európskej únie 6.2. Ciele transfrmácie regiónu hrná Nitra Jedntlivé ciele, ktré sú zahrnuté v rámci vízie transfrmácie a dlhdbéh rzvja regiónu hrná Nitra sú nasledvné: Atraktívny región hrná Nitra ak región, v ktrm nájdu uplatnenie ľudia na všetkých úrvniach vzdelania, predvšetkým však vyskkvalifikvaní zamestnanci v dvetviach s vysku pridanu hdntu. Týmt spôsbm dôjde k zvráteniu negatívneh migračnéh a demgrafickéh trendu predvšetkým u mladej ppulácie. hrná Nitra ak región atraktívny pre trávenie vľnéh času pre dmácich i zahraničných turistv. Symbióza eknmiky a čistéh živtnéh prstredia rzvj priemyselnej a pľnhspdárskej výrby a služieb, ktré budú prispievať k navráteniu a udržaniu čistéh živtnéh prstredia v regióne, a t ddržiavaním prísnych envirnmentálnych nriem, či vytváraním invatívnych riešení v pdbe zelenej energetiky, behvéh hspdárstva, či iných envirnmentálne pzitívnych technlógií. Prepjený región hrná Nitra ak región prepjený vnútrne, ak aj s Slvenskm a svetm prstredníctvm viacerých kmunikačných a transprtných kanálv, vrátane rýchlstných ciest, kvalitnej železničnej dpravy a vyskrýchlstnéh pripjenia na internet. Hrná Nitra ak región rzvíjajúci eklgické a zdraviu prspešné frmy dpravy, ak hrmadná dprava, cykldprava a dprava na alternatívne paliv. Sebestačnsť hrná Nitra ak región, v ktrm je sptreba väčšiny lkálne dstupných statkv uspkjená lkálnu prdukciu, najmä v prípade ptravín, energie a služieb. 27

28 6.3. Princípy transfrmácie regiónu hrná Nitra Aktivity pdprené v rámci transfrmácie regiónu hrná Nitra by mali spadať predvšetkým medzi piliere, pririty a knkrétne patrenia uvedené nižšie. Zárveň by však všetky aktivity a pdprené prjekty mali spĺňať niekľk všebecných princípv: Participatívnsť a transparentnsť zúčastnenie a infrmvanie všetkých relevantných zainteresvaných strán aleb ich zástupcv v prcese transfrmácie. Ochrana živtnéh prstredia nakľk región hrnej Nitry je envirnmentálne zaťažený predvšetkým aktivitami z minulsti, všetky ďalšie pdprené aktivity by mali byť v súlade s chranu živtnéh prstredia. Dlhdbá udržateľnsť keďže transfrmácia je dlhdbý prces, aktivity a prjekty pdprené v rámci nej by mali byť dstatčne efektívne na t, aby bli udržateľné aj bez nasledujúcej pdpry. Integrvansť pri pdpre aktivít pdprených v rámci transfrmácie by sa mal prihliadať na t, že mnhé budú presahvať rámec jednéh patrenia, pririty, aleb budú zasahvať d niekľkých pilierv Piliere Akčnéh plánu Jedntlivé pririty a patrenia v rámci transfrmácie regiónu hrná Nitra p útlme baníctva sú zskupené d 4 základných pilierv, ktré sú prepjené a navzájm sa vplyvňujú. Keďže pre úspešné smervanie k vízii regiónu je ptrebné dsiahnuť pkrk v všetkých definvaných blastiach, pdpra ani jednéh z pilierv by nemala výrazne prevyšvať statné. Piliermi Akčnéh plánu transfrmácie regiónu hrná Nitra sú: Pilier I. Mbilita a prepjensť regiónu Pilier II. Eknmika, pdnikanie a invácie Pilier III. Udržateľné živtné prstredie Pilier IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Obrázk 4 Sumarizácia vízie a pilierv akčnéh plánu Vízia Hrná Nitra sa stane atraktívnym a sebestačným regiónm, kde sa bude eknmika rzvíjať v symbióze s čistým živtným prstredím a dbrým prepjením na iné eknmické centrá. 4 piliere Akčnéh plánu Mbilita a prepjensť regiónu Eknmika, pdnikanie a invácie Udržateľné živtné prstredie Kvalita živta a sciálna infraštruktúra 28

29 7 Akčný plán transfrmácie uhľnéh regiónu hrná Nitra Nasledvná časť dkumentu ppisuje detailne jedntlivé piliere, pririty a patrenia akčnéh plánu. Piliere akčnéh plánu predstavujú základné členenie akčnéh plánu d lgických blastí, ktré sú následne členené d prirít, ktré predstavujú hlavné pdskupiny akčnéh plánu v rámci jedntlivých pilierv. Pririty sú následne členené d detailnejších patrení, ktré predstavujú najnižšiu úrveň hierarchie akčnéh plánu. V rámci každéh piliera je ppísané zdôvdnenie zahrnutia piliera d akčnéh plánu a jeh zamýšľaný príns pre transfrmáciu uhľnéh regiónu hrnej Nitry. Pre každý pilier je stručne ppísaná výchdiskvá a cieľvá situácia a štruktúra prirít a patrení. Následne sú ppísané jedntlivé pririty v rámci pilierv vrátane cieľa, ktrý dané pririty sledujú. Na záver sú detailnejšie ppísané patrenia v rámci každej pririty, kde je taktiež ppísaný cieľ, ku ktrému má každé patrenie prispievať, ak aj Ptenciálni nsitelia prjektv v rámci patrenia, cieľvé skupiny, na ktré majú patrenia dpad, ak aj výber indikatívnych prjektv, ktré pd patrenie spadajú. Akčný plán transfrmácie uhľnéh regiónu hrná Nitra sa člení na 4 piliere: Pilier I. Mbilita a prepjensť regiónu Pilier II. Eknmika, pdnikanie a invácie Pilier III. Udržateľné živtné prstredie Pilier IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Každý pilier následne pzstáva z 3 až 5 prirít a každá pririta následne pzstáva z 2 až 4 patrení Pilier I. Mbilita a prepjensť regiónu Zdôvdnenie piliera a jeh príns Mbilita v rámci regiónu či už z phľadu cestnej dpravy (sbná, nákladná aj verejná hrmadná dprava), železničnej dpravy a alternatívnych friem dpravy, má dpad na eknmický rzvj regiónu, mbilitu pracvnej sily, tvarv a služieb. Okrem mbility v rámci regiónu, má významný dpad na eknmický rzvj aj prepjensť regiónu na nadradenú cestnú infraštruktúru. Okrem nadradenej cestnej infraštruktúry je dôležitý aj rzvj ciest nižších tried a miestnych kmunikácií, ktrých kvalita má dpad na mbilitu pracvnej sily v rámci regiónu. Kvalita cestnej infraštruktúry má tiež vplyv na bezpečnsť, živtné prstredie a čas cestvania. Mbilita je tiež blasťu, na ktrú bude mať transfrmácia regiónu z uhľnej eknmiky významný dpad, nakľk sa zmenia tky tvarv aj pracvnej sily, kedy sa bude znižvať mbilita smerm k banským areálm, a napak, budú narastať nárky na mbilitu a infraštruktúru smerm k rzvíjajúcim sa priemyselným parkm v viacerých mestách regiónu (Prievidza, Dlné Vestenice, Handlvá, Partizánske). Nvé dvetvia eknmiky budú mať zárveň iné lgistické pžiadavky a nárky na infraštruktúru, ak má banský sektr a sektr energetiky. Okrem investícií d cestnej infraštruktúry sú dôležité aj investície verejnej dpravy a alternatívnych friem dpravy, ktré pmôžu riešiť dpady vyplývajúce s zmeny tkv tvarv a pracvnej sily. Región má vhdné pdmienky na rzvj cyklistiky, a t nielen cyklturistiky, ale aj cykldpravy, pre ptreby dchádzania d práce. Nakľk región hrnej Nitry je tiež turisticky zaujímavu destináciu, zlepšenie infraštruktúry a dstupnsti d regiónu môže pmôcť rzvju cestvnéh ruchu ak jednéh z sektrv, ktrý bude súčasťu eknmickej 29

30 transfrmácie regiónu. Na jednej strane ide rzvj infraštruktúry pre ptreby eknmiky a mbility tvarv a pracvnej sily, na druhej strane aj rzvj infraštruktúry pre ptreby cestvnéh ruchu a vľnčasvých aktivít. Investície d infraštruktúry s cieľm zlepšiť dstupnsť regiónu sú čast súčasťu transfrmačných stratégií a iniciatív aj v iných uhľných regiónch, ktré už transfrmáciu prešli, aleb sa na transfrmáciu pripravujú. Infraštruktúra je, resp. bla jedným z pilierv napríklad pri transfrmácii uhľných regiónv Nrd-pas-de-Calais v Francúzsku, Limburg v Hlandsku aleb Lužice v Nemecku. Samtné investície d infraštruktúry nemusia autmaticky priniesť eknmický rzvj a rast zamestnansti, avšak kvalita infraštruktúry a dbrá prepjensť regiónu sú jedným z faktrv, ktré môžu priniesť eknmický rzvj. Infraštruktúra je však len základným predpkladm rzvja, a musia na ňu nadväzvať ďalšie iniciatívy, ak napríklad investície d vzdelávania a rzvja ľudskéh kapitálu, výskumu a vývja a kvalitné pdnikateľské prstredie Výchdiskvá situácia Z histrickéh phľadu bl región hrnej Nitry dbre napjený na klité regióny prstredníctvm ciest I. triedy (I/9 smerm na Trenčín a Žiar nad Hrnm, I/64 smerm na Nitru a Žilinu), a tiež prstredníctvm železničnej infraštruktúry (trať Trenčín-Chynrany a Nitra-Prievidza). Na základe analýzy súčasnéh stavu 4 však prepjensť regiónu na nadradenú infraštruktúru už nezdpvedá ptrebám regiónu. Eknmický rzvj v regióne, ak aj nárast intenzít v cestnej dprave vytvára záťaž na cesty I. triedy, a tiež na cesty nižšieh významu a miestne kmunikácie. V regióne sa dlhdb plánuje výstavba rýchlstnej kmunikácie R2 a d rku 2008 bla d siete plánvaných diaľnic a rýchlstných ciest pridaná aj rýchlstná kmunikácia R8. Urýchlenie prípravy a výstavby aspň tých úsekv, ktré sú v pkrčilejšm štádiu prípravy, umžní v budúcnsti lepší prístup z regiónu na európsku diaľničnú sieť. Č sa týka dstupnsti na sieť diaľnic a rýchlstných ciest, na základe mdelvania a analýzy spmínanej v správe JRC k Scieknmickej transfrmácii regiónu hrná Nitra 5, dstupnsť sa phybuje na úrvni 35%-45% priemeru EÚ, čím región patrí k pdpriemerným, nie však k najhrším regiónm na Slvensku. Zastáva však za klitými regiónmi v Trenčianskm a Nitrianskm kraji. Rvnak dôležitý pre prepjensť regiónv je aj rzvj a mdernizácia ciest I. triedy. Cesta I/9 medzi Trenčínm a Žiarm nad Hrnm si vyžaduje reknštrukciu a mdernizáciu viacerých úsekv, ktrých stav v súčasnsti nezdpvedá jej významu, najmä č sa týka kvality pvrchu, ale aj parametrv cesty, ak sú šírkvé uspriadanie a križvania s cestami nižších tried. Pre zvýšenie plynulsti a bezpečnsti premávky je tiež ptrebné dbudvať chýbajúce bchvaty miest v trase cesty I/9 aj budúcej R2. V rku 2016 bl v plvičnm prfile tvrený úsek rýchlstnej kmunikácie R2 Ruskvce-Pravtice, ktrým sa vybudval bchvat Bánviec nad Bebravu, na trase I/9 však stáva niekľk miest bez bchvatv, kde cesta I. triedy prechádza intravilánm miest a bcí. Pdbná situácia je aj na ceste I/64, kde predvšetkým v smere z Prievidze na Nitru prechádza mnhými bcami a chýbajú na nej bchvaty. Samstatnu kapitlu je výstavba dlhdb plánvanéh pkračvania bchvatu mesta Prievidza a bchvatu mesta Partizánske. Ďalej sú nevyhnutné reknštrukcie ciest II. a III. triedy, a taktiež výstavba nvých miestnych kmunikácií, ak sú napríklad napjenia priemyselných areálv, kde dnes pri ich absencii sú zaťažvané miestne kmunikácie pre ptreby lgistiky pre pdniky v týcht areálch. Z hľadiska železničnej dpravy je región hrnej Nitry napjený železnicu na Trenčín, resp. Nitru, a tiež lkálnymi traťami z Prievidze na Hrnú Štubňu a Nitrianske Pravn. Mest Prievidza je miestnym železničným uzlm, avšak železničné spjenia sú pmalé a v nízkej frekvencii na t, aby dstatčne mtivvali cestujúcich na využívanie železničnej dpravy ak alternatívy či už k sbnej cestnej aleb autbusvej dprave. 4 Transitin frm cal f hrná Nitra State f Play reprt analýza súčasnéh stavu regiónu hrná Nitra, PwC, Eurpean Cmmissin, Jint Research Centre - Sci-ecnmic transfrmatin in cal transitin regins: analysis and prpsed apprach - Pilt case in Upper Nitra, Slvakia,

31 Z hľadiska verejnej dpravy sa z dlhdbéh hľadiska dá čakávať dpad vyvlaný presunm eknmických centier vyplývajúcich z útlmu banskej činnsti v priemyselných areálch baní d nvých centier rzvíjajúcich sa priemyselných parkv. V regióne je nedstatčná integrácia rôznych friem verejnej dpravy, ak aj nedstatčná dstupnsť verejnej dpravy d nvých priemyselných parkv. Veľkí zamestnávatelia si čast riešia dpravu zamestnancv v vlastnej réžii. Ľudia v regióne tiež využívajú cykldpravu, aj keď v bmedzenej miere, nakľk nie je dstavaná cyklistická infraštruktúra. V regióne sa nachádza niekľk letísk, ktré sú využívané predvšetkým na šprtvé a rekreačné lietanie. Najvýznamnejším letiskm v regióne je letisk v Prievidzi, ktré je verejným medzinárdným letiskm s nepravidelnu dpravu. Letisk mal pôvdne trávnatú vzletvú a pristávaciu dráhu, na ktrej bla v rku 2018 zahájená mdernizácia, v rámci ktrej bude vzletvá a pristávacia dráha vyasfaltvaná, č umžní pristávanie aj menších a stredných dpravných lietadiel. V súvislsti s rzvjm dpravnej infraštruktúry bl na rkvaní vlády SR dňa predbežný návrh prerzdelenia časti výknnstnej rezervy v prspech Operačnéh prgramu Integrvaná infraštruktúra. V rámci materiálu, ktrý bl prerkvaný, bla predstavená mžnsť využitia časti ddatčnej alkácie d OPII na dpravné prjekty realizvané na hrnej Nitre. Knkrétne bli v materiály uvádzané nasledvné prjekty 6 : Prjekt Prjektvá príprava úsekv rýchlstnej cesty R2 v regióne hrnej Nitry Ppis R2 Križvatka D1 Trenčianska Turná, PD - Dňa pdpísaná zmluva na vypracvanie DSP,DP,AD,KD,8a s účinnsťu Spracváva sa DSP. Mdernizácia cesty I. triedy (napjenie Hrnej Nitry) Odkln dpravy z intravilánu mesta Prievidza (centrum regiónu Hrná Nitra) R2 Trenčianska Turná Mníchva Lehta, PD - Dňa bl zverejnené v Vestníku Oznámenie vyhlásení VO na vypracvanie DSP, Oznámenie 8a, dsz, DP, výkn AD a KD. R2 Mníchva Lehta - Ruskvce, PD - Spracváva sa DSP - na základe spracvanej 8a predpkladáme nvý prces EIA, zmenu DUR, zmenu UR a následne dpracvanie DSP, č je zhľadnené v aktualizvanm HMG. V súčasnsti je 8a na MŽP. R2 Pravtice - Dlné Vestenice PD - Pripravuje sa výzva na vypracvanie a vyhdntenie dpravnéh prieskumu na ceste I/9 pre úsek R2 Pravtice - Nváky. Predlžené termíny sú nastavené na začiatk VO 05/2019. Termíny budú aktualizvané na základe výsledkv DM a CBA pre úsek R2 Pravtice - Nváky. R2 Dlné Vestenice - Nváky PD - Stavba je navrhnutá d akčnéh plánu transfrmácie Hrnej Nitry. Spracváva sa Oznámenie 8a. Zárveň sa pripravuje výzva na vypracvanie a ddanie dpravnéh prieskumu na ceste I/9 pre úsek R2 Pravtice - Nváky. I/9 v úseku Chchlná - Mníchva Lehta - Ddané DSP, prebieha majetkprávne vyspriadanie, predpklad realizácie I/64 Obchvat mesta Prievidze I. etapa, 2. stavba - MZ v trase budúcej I/64 - Ddané DSP, MPV, predpklad realizácie Materiál č. UV-9153/2019 k Predbežnému návrhu prerzdelenia časti výknnstnej rezervy v prspech Operačnéh prgramu Integrvaná infraštruktúra, rkvanie vlády SR č. 148, , Prílha č. 2 31

32 Cieľvá situácia Rámcvými cieľmi piliera Mbilita a prepjensť regiónu je zlepšenie dstupnsti regiónu hrná Nitra na sieť diaľnic a rýchlstných ciest prti výchdiskvému stavu, zvýšenie kvality a bezpečnsti ciest I., II. a III. triedy, vybudvanie bchvatv miest na hlavných ťahch v kridrch ciest I/9 resp. R2 a I/64 resp. R8. Rzvj cestnej infraštruktúry vytvrí základ pre budúcu eknmickú transfrmáciu a bude tiež riešiť investičný dlh d cestnej infraštruktúry a jej prispôsbenie už existujúcim ptrebám v regióne, ktré vyplývajú z prebiehajúceh eknmickéh rzvja v hlavných eknmických centrách Prievidzi, Partizánskm, Nvákch a Dlných Vesteniciach. Cieľm je taktiež rzvíjať verejnú dpravu a alternatívne frmy dpravy, ktré prispejú k udržateľnej mbilite. Vzhľadm na budúcu zmenu dpravných tkv vyplývajúcich z útlmu aktivít v banských areálch a nárastu eknmickej aktivity v rzvíjajúcich sa priemyselných parkch je ptrebné zabezpečiť aj ich napjenie na verejnú dpravu a iné frmy dpravy, pdpru rzvja integrvanej verejnej dpravy a výstavby infraštruktúry pre alternatívne frmy dpravy (iné frmy dpravy, ak sbná autmbilvá dprava), ak sú cyklcesty a ich prepjenie na prestupné dpravné uzly ak aj na statickú dpravu v mestách. V cieľvm stave by mal dôjsť aj k prehdnteniu mžnstí psilnenia železničnej dpravy tak, aby mhla knkurvať cestnej dprave. Z hľadiska rzvja cestvnéh ruchu v nadväznsti predvšetkým na kúpeľníctv v regióne je jedným z cieľv aj ďalší rzvj leteckej dpravy, zameraný na rzvj leteckej infraštruktúry a nepravidelných letv, ktré môžu d regiónu priviesť návštevníkv z zahraničia, a môžu byť tiež využívané veľkými investrmi v regióne Prehľad prirít a patrení Pilier Mbilita a prepjensť regiónu pzstáva z štyrch prirít, ktré sa ďalej členia na patrenia nasledvne: Pririta I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Opatrenie I.1.1 Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy Opatrenie I.1.2 Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility Opatrenie I.1.3 Rzvj dpravy prstredníctvm alternatívnych palív Pririta I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Opatrenie I.2.1 Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne Opatrenie I.2.2 Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení Pririta I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Opatrenie I.3.1 Rzvj rýchlstných ciest v regióne Opatrenie I.3.2 Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne Pririta I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Opatrenie I.4.1 Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy Opatrenie I.4.2 Rzvj leteckej infraštruktúry Opatrenie I.4.3 Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí Pririty a patrenia v rámci piliera Mbilita a prepjensť regiónu sú bližšie ppísané v nasledvných pdkapitlách. 32

33 Pririta I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Tát pririta je zameraná na rzvj udržateľných friem dpravy v regióne. Z dlhdbéh hľadiska na Slvensku rastie pdiel sbnej autmbilvej dpravy na prepravných výknch a región hrnej Nitry nie je výnimku. Na zvrátenie aleb spmalenie tht trendu je ptrebné zatraktívniť alternatívne frmy dpravy, vrátane verejnej dpravy. V prípade transfrmácie uhľnéh regiónu hrná Nitra pôjde z dlhdbéh phľadu najmä zmenu dpravných tkv v súvislsti s dchádzaním d zamestnania. Očakáva sa utlmvanie banskej činnsti a s tým súvisiaci pkles zamestnancv v areálch baní, a napak rzvj nvých dvetví eknmiky, kde veľkí zamestnávatelia sú a budú umiestňvaní d existujúcich, resp. budúcich priemyselných parkv v intravilánch hlavných eknmických centier regiónu. Tát zmena dpravných tkv vytvára príležitsť na rzvj hrmadnej dpravy a alternatívnych friem dpravy pre dchádzajúcich zamestnancv. Jednu z prirít je integrácia rôznych módv verejnej dpravy, aj v kmbinácii s sbnu dpravu, staticku dpravu, cykldpravu a pešu dpravu. Kvalitnu integráciu módv dpravy, zabezpečením ich nadväznsti, kmfrtných prestupných uzlv a taktiež integráciu tarifných systémv je mžné prilákať viac cestujúcich k týmt frmám dpravy. Pririta má pret riešiť rôzne frmy alternatívnej dpravy kmplexne, č zahŕňa investície d infraštruktúry, ak napríklad cyklcesty, prestupné terminály, záchytné parkviská, investície d vzvých parkv, investície d systémv integrácie verejnej dpravy, ale taktiež investície d zvýšenia publicity a infrmvansti verejnsti využívaní alternatívnych friem dpravy. V rámci pririty sú tiež riešené patrenia na pdpru rzvja dpravy prstredníctvm alternatívnych palív ak frmy mdernej dpravy, či už prstredníctvm investícií d rzvja pdprnej infraštruktúry (nabíjacie stanice na elektrmbily) aleb investícií d vzidiel s elektrickým phnm. Implementácia patrení si bude vyžadvať spluprácu viacerých zainteresvaných strán miest a bcí, samsprávneh kraja, významných zamestnávateľv, prevádzkvateľv verejnej dpravy, prevádzkvateľv parkvacích služieb, a pd. Prehľad navrhvaných patrení a sledvaných cieľv v rámci Pririty I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy je uvedený v nasledvnej tabuľke: Opatrenie Výchdiská Cieľ I.1.1 Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy Nárast individuálnej autmbilvej dpravy Očakávané zmeny dpravných tkv vyplývajúce z zmeny eknmickej aktivity v regióne Nedstatčná miera integrácie rôznych friem mbility Zvýšiť pdiel verejnej dpravy na prepravných výknch v regióne Zvýšiť atraktivitu verejnej dpravy ak alternatívy k individuálnej sbnej dprave Zlepšiť integráciu rôznych módv verejnej dpravy s cieľm zvýšiť jej efektivitu I.1.2 Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility Nedstatčná infraštruktúra pre cykldpravu a alternatívne frmy mbility Nedstatčné využívanie alternatívnych friem mbility Nedstatčné prepjenie Zvýšiť pdiel alternatívnych friem dpravy na prepravných výknch v regióne Zlepšiť infraštruktúru ptrebnú pre rzvj alternatívnych friem dpravy (cyklistické chdníky, parkviská pre bicykle, 33

34 alternatívnych friem mbility na iné módy dpravy zdieľanie bicyklv, technlgické platfrmy) Nedstatčné využívanie ptenciálu cykldpravy v cestvnm ruchu Zvýšiť bezpečnsť chdcv a cyklistv Zlepšiť integráciu rôznych alternatívnych friem mbility na statné módy dpravy I.1.3 Rzvj dpravy prstredníctvm alternatívnych palív Nedstatčné využívanie elektrmbility a alternatívnych palív Zvýšiť pdiel využívania elektrmbility a alternatívnych v regióne Nedstatčná infraštruktúra pre pdpru rzvja elektrmbility a alternatívnych palív Zlepšiť infraštruktúru pre pdpru rzvja elektrmbility a alternatívnych palív v regióne Opatrenie I.1.1 Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.1.1 Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Opatrenie je zamerané na pdpru a zatraktívnenie verejnej dpravy v regióne, s prepjením na individuálnu sbnú dpravu jej integráciu prstredníctvm rzvja statickej dpravy v frme riešenia záchytných parkvísk a prestupných uzlv na verejnú dpravu. Opatrenie zárveň rieši integráciu rôznych módv verejnej dpravy tak, aby tiet bli lepšie prepjené a integrvané z hľadiska nadväznsti spjv a integrvaných tarifných systémv s cieľm zlepšiť efektivitu verejnej dpravy a zvýšiť jej atraktivitu v prvnaní s individuálnu autmbilvu dpravu. Sledvaný cieľ Zvýšiť pdiel verejnej dpravy na prepravných výknch v regióne Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšiť atraktivitu verejnej dpravy ak alternatívy k individuálnej sbnej dprave Zlepšiť integráciu rôznych módv verejnej dpravy s cieľm zvýšiť jej efektivitu Samsprávny kraj Mestá a bce Pdniky verejnej dpravy Veľkí zamestnávatelia Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych Vytvrenie systému reginálnej dpravy zamestnancv d priemyselných 34

35 prjektvých zámerv parkv Riešenie statickej dpravy v bci Bšany Zdpvedné rgány a úlhy Trenčiansky samsprávny kraj Mestá a bce Riadiace rgány OPII a IROP Príprava prjektv Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania z OPII a IROP Príprava výziev na financvanie prjektv Opatrenie I.1.2 Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.1.2 Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Opatrenie je zamerané na pdpru alternatívnych friem mbility, ak je pešia dprava a cykldprava, prípadne zdieľaná dprava a ich kmbinácie, s cieľm znížiť pdiel mtrvej dpravy, predvšetkým individuálnej autmbilvej dpravy. Opatrenie tiež integruje blasť mbility s blasťu zvyšvania kvality živta, rzvja vľnčasvých aktivít a cestvnéh ruchu, nakľk rzvj infraštruktúry pre alternatívne frmy dpravy neslúži len na rzšírenie mžnstí mbility pracvnej sily, ale aj pre rzvj vyššie spmínaných blastí. Sledvaný cieľ Zvýšiť pdiel alternatívnych friem dpravy na prepravných výknch v regióne Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšiť infraštruktúru ptrebnú pre rzvj alternatívnych friem dpravy (cyklistické chdníky, parkviská pre bicykle, zdieľanie bicyklv, technlgické platfrmy) Zvýšiť bezpečnsť chdcv a cyklistv Zlepšiť integráciu rôznych alternatívnych friem mbility na statné módy dpravy Samsprávny kraj Mestá a bce Pdniky v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Budvanie cykltrás (napríklad cykltrasa Kanianka, Valaská Belá Partizánske, klie Dlných Vesteníc, cykltrasy d priemyselných parkv) 35

36 Budvanie segregvaných cyklistických kmunikácií pri cestách Budvanie prístupvých chdníkv d priemyselných parkv Zdpvedné rgány a úlhy Trenčiansky samsprávny kraj Mestá a bce Riadiaci rgán IROP Príprava prjektv Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania z IROP Príprava výziev na financvanie prjektv Opatrenie I.1.3 Rzvj dpravy prstredníctvm alternatívnych palív Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.1.3 Rzvj dpravy prstredníctvm alternatívnych palív I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Opatrenie je zamerané na pdpru rzvja elektrmbility a alternatívnych palív ak čistejšej alternatívy ku knvenčným phnm v dprave. Opatrenie je zamerané predvšetkým na pdpru rzvja infraštruktúry ptrebnej pre rzvj elektrmbily a alternatívnych palív (nabíjacie stanice), ak aj na pdpru využívania elektrmbility a alternatívnych palív subjektami verejnej správy, v verejnej dprave, či bčanmi. Sledvaný cieľ Zvýšiť pdiel využívania elektrmbility a alternatívnych palív v regióne Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšiť infraštruktúru pre pdpru rzvja elektrmbility a alternatívnych palív v regióne Samsprávny kraj Mestá a bce Pdnikatelia Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Vybudvanie siete verejných rýchlnabíjacích staníc pre elektrmbily Vybudvanie vývjv-výrbnéh centra pre rzvj elektr-mbility Pdpra elektrmbility v meste Handlvá Zdpvedné rgány a úlhy Trenčiansky samsprávny kraj Mestá a bce Príprava prjektv Príprava prjektv 36

37 Pririta I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Miestna cestná infraštruktúra predstavuje cesty II. a III. triedy a miestne kmunikácie. Tát pririta je zameraná na reknštrukciu a mdernizáciu miestnej cestnej infraštruktúry, ak aj na budvanie nvých cestných prepjení, napríklad napjení priemyselných parkv a areálv s cieľm zvýšiť bezpečnsť cestnej premávky, ak aj dklniť nákladnú dpravu súvisiacu s zásbvaním priemyselných parkv a areálv d centier miest a bcí. Z hľadiska napjení priemyselných parkv a areálv v regióne je ptrebné riešiť napjenia priemyselnéh parku v Nvákch, v Dlných Vesteniciach, Prievidzi a Handlvej. Existujúce napjenia sú vedené priam cez mestá a bce, č zaťažuje mestské kmunikácie a križvatky nákladnu dpravu, ktré nie sú na t kapacitne a technlgicky prispôsbené. Nedstatčné napjenie priemyselných parkv a areálv na cesty vyššej triedy spôsbuje dpravné zápchy v špičkvých časch, znižuje bezpečnsť cestnej premávky a zvyšuje emisie z dpravy priam v mestách a bciach. V krese Prievidza je 48 kilmetrv ciest II. triedy a 136 kilmetrv ciest III. triedy, v krese Partizánske je 41 kilmetrv ciest II. triedy a 60 kilmetrv ciest III. triedy. Č sa týka ich stavu, pdľa Prehľadu stavu ciest I., II., a III. triedy vypracvanéh Slvensku správu ciest v rku v krese Prievidza je takmer 18% dĺžky ciest II. triedy v stave vyhvujúci a nevyhvujúci (na 5-stupňvej škále veľmi dbrý, dbrý, vyhvujúci, nevyhvujúci a havarijný ). V prípade ciest III. triedy je takmer 52% dĺžky ciest v stave vyhvujúci, nevyhvujúci a havarijný. V krese Partizánske je viac ak 78% dĺžky ciest II. triedy v stave nevyhvujúci a havarijný a v prípade ciest III. triedy je tent pdiel takmer37%. Predvšetkým v prípade ciest III. triedy sú tiet ukazvatele nad priemerm v rámci Trenčianskeh samsprávneh kraja (a v prípade kresu Partizánske aj pri cestách II. triedy). Stav ciest je zhrnutý v nasledvnej tabuľke: Cesty II. triedy Stav ciest v % Okres Pčet km Veľmi dbrý Dbrý Vyhvujúci Nevyhvujúci Havarijný Prievidza 47,8 81,7 0,0 6,3 12,0 0,0 Partizánske 40,5 20,1 0,0 1,5 12,6 65,8 Cesty III. triedy Stav ciest v % Okres Pčet km Veľmi dbrý Dbrý Vyhvujúci Nevyhvujúci Havarijný Prievidza 135,8 47,9 0,2 22,5 27,4 2,0 Partizánske 59,9 57,3 0,0 6,2 22,6 13,9 Mdernizácia ciest II. a III. triedy tak má napmôcť zvýšeniu bezpečnsti a plynulsti premávky a zvýšeniu mbility pracvnej sily v rámci regiónu. Prehľad navrhvaných patrení a sledvaných cieľv v rámci Pririty I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry je uvedený v nasledvnej tabuľke: Opatrenie Výchdiská Cieľ I.2.1 Rzvj a reknštrukcie ciest II. a Stav ciest II. a III. triedy v regióne hrná Nitra je v nevyhvujúcm stave a ich Zlepšenie technických parametrv ciest II. a III. triedy aspň na úrveň priemeru 7 Prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy - stav na základe prehliadk vyknávaných správcm ciest k 6/2018, Slvenská správa ciest 37

38 III. triedy v regióne kvalita je pd priemerm kvality ciest v Trenčianskm samsprávnm kraji v Trenčianskm samsprávnm kraji Zvýšenie bezpečnsti na cestách II. a III. triedy Výstavba nvých ciest II. a III. triedy I.2.2 Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení Nedstatčné napjenie priemyselných parkv a areálv, nevhdné a kapacitne nedstatčné napjenie cez centrá miest a bcí Zlepšenie technických parametrv miestnych kmunikácií Zvýšenie bezpečnsti na miestnych kmunikáciách Vybudvanie nvých napjení priemyselných parkv a areálv na cesty vyššej triedy Presmervanie nákladnej dpravy pre zásbvanie priemyselných parkv a areálv mim centrá miest a bcí Opatrenie I.2.1 Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.2.1 Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Opatrenie je zamerané na investície d reknštrukcie a mdernizácie ciest II. a III. triedy v regióne s cieľm zlepšiť stavebn-technický stav ciest a bezpečnsť premávky na cestách a pdpriť tak tiež mbilitu pracvnej sily v rámci regiónu. Opatrenie zahŕňa prjektvú prípravu, ak aj samtnú realizáciu investícií. Zlepšenie parametrv ciest II. a III. triedy môže zahŕňať bnvu pvrchu ciest, zlepšenie šírkvých parametrv ciest, zvýšenie bezpečnsti križvaní ciest, riešenie bdvých závad, ak aj zvýšenie bezpečnsti chdcv a cyklistv na cestách. Opatrenie tiež zahŕňa výstavbu nvých ciest II. a III. triedy v súlade s územným plánm Trenčianskeh samsprávneh kraja a s Reginálnu integrvanu územnu stratégiu Trenčianskeh kraja na rky , č zahŕňa výstavbu nvých úsekv, prípadne bchvatv miest a bcí na cestách II. a III. triedy. Sledvaný cieľ Zlepšenie technických parametrv ciest II. a III. triedy aspň na úrveň priemeru v Trenčianskm samsprávnm kraji Zvýšenie bezpečnsti na cestách II. a III. triedy Výstavba nvých ciest II. a III. triedy Ptenciálni nsitelia Samsprávny kraj 38

39 prjektv Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Mtristi Reknštrukcia vybraných úsekv ciest II. triedy a III. triedy (napríklad II/511 Veľké Uherce Skýcv, bnva technických parametrv cesty II/512, reknštrukcia úsekv cesty č. II/516, reknštrukcia úsekv cesty č. II/574, reknštrukcia cesty č. II/592 Bánvce nad Bebravu Nadlice, reknštrukcia cesty č. II/593 hranica Trenčianskeh a Nitrianskeh samsprávneh kraja Partizánske, reknštrukcia ciest III. triedy Krásn Turčianky, Ješkva Ves Veľký Klíž, cesty III. triedy v bci Sebedražie, a pd.) Zdpvedné rgány a úlhy Trenčiansky samsprávny kraj Riadiaci rgán IROP Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania z IROP Príprava výziev na financvanie prjektv Opatrenie I.2.2 Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.2.2 Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Opatrenie je zamerané na rzvj, mdernizáciu a reknštrukcie ciest v správe miest a bcí v fáze prjektvej prípravy aj samtnej realizácie investície s cieľm zlepšiť stav miestnych kmunikácií z hľadiska stavebn-technických parametrv a bezpečnsti premávky na miestnych kmunikáciách. Opatrenie je tiež špecificky zamerané na budvanie nvých napjení priemyselných parkv a areálv a zabezpečiť dstatčné prepravné kapacity pre ptreby ich zásbvania tak, aby bli dpravné tky smervané mim centrá miest a bcí, č má prispieť k zníženiu zaťaženia existujúcich miestnych kmunikácií nákladnu dpravu, zvýšiť bezpečnsť premávky v expnvaných miestach v blízksti priemyselných parkv a areálv a znížiť emisie z nákladnej dpravy v centrách miest a bcí. Sledvaný cieľ Zlepšenie technických parametrv miestnych kmunikácií Zvýšenie bezpečnsti na miestnych kmunikáciách Vybudvanie nvých napjení priemyselných parkv a areálv na cesty vyššej triedy 39

40 Presmervanie nákladnej dpravy pre zásbvanie priemyselných parkv a areálv mim centrá miest a bcí Ptenciálni nsitelia prjektv Mestá a bce Pdniky v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Mtristi Zamestnávatelia v priemyselných parkch a areálch Vybudvanie prístupvej cesty k rekreačnému a bytnému územiu na pdpru rzmachu priemyselnéh areálu v Nvákch Výstavba prístupvej kmunikácie d priemyselnej zóny v Dlných Vesteniciach Prístupvá kmunikácia d priemyselnej zóny v Handlvej Zdpvedné rgány a úlhy Mestá a bce Príprava prjektv Pririta I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Nadradenu cestnu infraštruktúru sa rzumejú diaľnice a rýchlstné cesty. V rámci tejt pririty sa však riešia aj cesty I. triedy, nakľk tiet tiež predstavujú tzv. chrbticvú cestnú sieť, ktrá krem funkcie miestnej bsluhy územia a tranzitu plní aj funkciu napjenia na sieť diaľnic a rýchlstných ciest. Regiónm hrnej Nitry prechádzajú cesty I. triedy I/9 (v minulsti súčasť cesty I/50), ktrá spája Drietmu s Žiarm nad Hrnm a I/64, ktrá spája Kmárn a Žilinu. V kridre cesty I/9 je zárveň vedená Európska cesta E572. Cesta I/9 zárveň zabezpečuje napjenie regiónu na diaľnicu D1 pri Trenčíne a rýchlstnú cestu R1 pri Žiari nad Hrnm. Cesta I/64 predstavuje alternatívne napjenie na rýchlstnú cestu R1 pri Nitre, a taktiež v budúcnsti napjenie na severnú časť diaľnice D1. V súčasnsti nie je v regióne hrnej Nitry dknčený žiadny úsek rýchlstnej cesty. Priam cez región je plánvaná rýchlstná cesta R2 a R8. Mmentálne je v západnej časti rýchlstnej cesty R2 v užívaní len jeden úsek v plvičnm prfile, Ruskvce-Pravtice (bchvat Bánviec nad Bebravu), a takist v plvičnm prfile bchvat Žiaru nad Hrnm. Z mesta Prievidza je dstupnsť na súvislú sieť diaľnic a rýchlstných ciest nasledvná: V smere na Trenčín diaľnica D1 65 km, približne 1 hdina V smere na Žiar nad Hrnm rýchlstná cesta R1 38 km, približne 40 minút V smere na Nitru rýchlstná cesta R1 80 km, približne 1 hdina, 20 minút Z phľadu dstupnsti na sieť diaľnic a rýchlstných ciest patrí región k pdpriemerným, nie však k najhrším regiónm na Slvensku. Zastáva však za klitými regiónmi v Trenčianskm a Nitrianskm kraji. Z hľadiska dstupnsti regiónu je ptrebné pret d budúcnsti ďalej pripravvať výstavbu rýchlstných ciest, pričm priritizácia úsekv a parametre by mali vychádzať z príslušných štúdií realizvateľnsti. Č sa týka prípravnéh prcesu, najďalej v príprave sú úseky rýchlstnej cesty R2 začínajúce d križvatky s diaľnicu D1 40

41 p Ruskvce, ktré sú v prcese prípravy a vypracvania dkumentácie pre stavebné pvlenie. Stav prípravy jedntlivých úsekv je nasledvný: 8 Úsek Dĺžka Stav prípravy Rýchlstná cesta R2 Križvatka D1 - Trenčianska Turná 6,07 km Prces prípravy a vypracvania dkumentácie pre stavebné pvlenie Trenčianska Turná - Mníchva Lehta 2,67 km Prces prípravy a vypracvania dkumentácie pre stavebné pvlenie Mníchva Lehta - Ruskvce 15,98 km Prces prípravy a vypracvania dkumentácie pre stavebné pvlenie Pravtice - Dlné Vestenice 11,54 km Prces prípravy a vypracvania štúdie realizvateľnsti Dlné Vestenice - Nváky 9,56 km Prces prípravy a vypracvania štúdie realizvateľnsti Nváky - Žiar nad Hrnm 49,00 km Prces prípravy a vypracvania technickej štúdie Rýchlstná cesta R8 Nitra - Križvatka R2 54,88 km Prces prípravy a vypracvania štúdie realizvateľnsti Pre zabezpečenie dstupnsti na nadradenú cestnú infraštruktúru je dôležitá aj kvalita ciest I. triedy. V regióne hrnej Nitry je pdľa Prehľadu stavu ciest 9 vypracvanm Slvensku správu ciest 95 km ciest I. triedy v krese Prievidza, resp. 21 km ciest I. triedy v krese Partizánske. Pdľa hdntenia ich stavu je v krese Prievidza viac ak 31% týcht ciest v stave nevyhvujúci a havarijný. V krese Partizánske je v tmt stave takmer 41%. Nakľk cesty I. triedy zabezpečujú napjenie regiónu hrnej Nitry na sieť diaľnic a rýchlstných ciest, je dôležitá ich kvalita nielen priam v regióne, ale aj v klitých kresch, hlavne v smerch napjenia na nadradenú cestnú infraštruktúru. V krese Trenčín, kde sa cesta I/9 napája na diaľnicu D1, bl v rku 2017 v stave nevyhvujúci a havarijný až takmer 63% ciest I. triedy. Ďalší rzvj nadradenej infraštruktúry v regióne, ak aj mdernizácia ciest I. triedy, ktré napájajú región na nadradenú cestnú infraštruktúry, má prispieť k zvýšeniu dstupnsti regiónu hrnej Nitry na sieť diaľnic a rýchlstných ciest, ak aj zvýšiť bezpečnsť na cestách a dklniť tranzitnú dpravu d miest a bcí. Rzvj nadradenej cestnej infraštruktúry má vychádzať z štúdií realizvateľnsti pre jedntlivé úseky. Prehľad navrhvaných patrení a sledvaných cieľv v rámci Pririty I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre je uvedený v nasledvnej tabuľke: Opatrenie Výchdiská Cieľ I.3.1 Rzvj rýchlstných ciest v regióne V regióne hrnej Nitry nie je mmentálne pstavená žiadna súčasť nadradenej cestnej infraštruktúry Dstupnsť na najbližšie súvislé diaľnice a rýchlstné Zvýšenie dstupnsti regiónu na sieť diaľnic a rýchlstných ciest Pdpra prjektvej prípravy výstavby rýchlstných ciest v regióne Prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy - stav na základe prehliadk vyknávaných správcm ciest k 6/2018, Slvenská správa ciest 41

42 cesty sa pdľa smeru phybuje d 40 d 80 minút Hľadanie vhdných zdrjv financvanie výstavby rýchlstných ciest v regióne I.3.2 Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne Vyský pdiel ciest I. triedy v kresch Prievidza a Partizánske, ak aj v kresch, ktré zabezpečujú napjenie regiónu hrná Nitra na sieť diaľnic a rýchlstných ciest, je v nevyhvujúcm, prípadne havarijnm stave Zlepšenie technických parametrv ciest I. triedy Zvýšenie bezpečnsti na cestách I. triedy Presmervanie tranzitnej dpravy mim centrá miest a bcí Na cestách I. triedy sú bdvé závady, chýbajú bchvaty miest a bcí Opatrenie I.3.1 Rzvj rýchlstných ciest v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.3.1 Rzvj rýchlstných ciest v regióne I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Opatrenie je zamerané na pdpru ďalšej prjektvej prípravy a výstavby rýchlstných ciest R2 a R8 v regióne na základe výsledkv štúdií realizvateľnsti s cieľm skrátiť časť djazdu z regiónu hrná Nitra na nadradenú cestnú infraštruktúru. Opatrenie má tiež prispieť k zvýšeniu bezpečnsti na cestách, plynulsti cestnej premávky a dklneniu tranzitnej dpravy mim centier miest a bcí. V prepjení na ďalšie patrenia má taktiež prispieť k eknmickému rzvju regiónu, predvšetkým s zameraním na lgisticky nárčné dvetvia. Čiastkvým cieľm patrenia je tiež hľadať nvé mžnsti financvania a mdelv výstavby rýchlstných ciest v regióne vzhľadm na bmedzené mžnsti financvania z fndv EÚ a z štátneh rzpčtu. Sledvaný cieľ Zvýšenie dstupnsti regiónu na sieť diaľnic a rýchlstných ciest Ptenciálni nsitelia prjektv Pdpra prjektvej prípravy výstavby rýchlstných ciest v regióne Hľadanie vhdných zdrjv financvanie výstavby rýchlstných ciest v regióne Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky Nárdná diaľničná splčnsť Cieľvé skupiny Verejnsť Mtristi 42

43 Výber indikatívnych prjektvých zámerv Prípravné práce a výstavba úsekv rýchlstnej cesty R2 Zdpvedné rgány a úlhy Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky/ Nárdná diaľničná splčnsť Riadiaci rgán OPII Spracvanie štúdií uskutčniteľnsti na jedntlivé úseky Prjektvá príprava Identifikácia ddatčných zdrjv financvania Zabezpečenie financvania z zstávajúcich zdrjv OPII pdľa ptreby Opatrenie I.3.2 Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.3.2 Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Opatrenie je zamerané na investície d reknštrukcie a mdernizácie ciest I. triedy v regióne hrnej Nitry a v priľahlých kresch s cieľm zlepšiť stavebn-technický stav ciest a bezpečnsť premávky na cestách a pdpriť tak dstupnsť na nadradenú cestnú infraštruktúru, a tiež mbilitu pracvnej sily v rámci regiónu. Opatrenie zahŕňa prjektvú prípravu, ak aj samtnú realizáciu investícií. Zlepšenie parametrv ciest I. triedy môže zahŕňať bnvu pvrchu ciest, zlepšenie šírkvých parametrv ciest, zvýšenie bezpečnsti križvaní ciest, riešenie bdvých závad, ak aj zvýšenie bezpečnsti chdcv a cyklistv na cestách. Sledvaný cieľ Zlepšenie technických parametrv ciest I. triedy Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie bezpečnsti na cestách I. triedy Presmervanie tranzitnej dpravy mim centrá miest a bcí Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky Slvenská správa ciest Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Mtristi Reknštrukcia cesty I/9 /Dlné Vestenice Nváky Prestavba úseku cesty I/9 v klí Handlvej Mdernizácia cesty I/9 v úseku Chchlná - Mníchva Lehta Cesta I/64 - Obchvat mesta Prievidze I. etapa, 2. stavba Zdpvedné rgány a Ministerstv dpravy a výstavby Spracvanie štúdií uskutčniteľnsti 43

44 úlhy Slvenskej republiky/ Slvenská správa ciest Riadiaci rgán OPII na jedntlivé úseky Prjektvá príprava Identifikácia ddatčných zdrjv financvania Zabezpečenie financvania z zstávajúcich zdrjv OPII pdľa ptreby Pririta I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Pd rzvjm statnej infraštruktúry sa rzumie rzvj a ďalšie využitie železničnej infraštruktúry a dpravy v regióne, rzvj leteckej infraštruktúry pre ptreby miestnych pdnikv, rzvja cestvnéh ruchu a šprtvých a rekreačných aktivít, a tiež rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí. Región hrnej Nitry je napjený na železničnú sieť prstredníctvm nasledvných železničných tratí: Trať 143 Trenčín-Chynrany neelektrifikvaná jednkľajná trať Trať 140 Nvé Zámky-Prievidza čiastčne elektrifikvaná jednkľajná trať Trať 145 Prievidza-Hrná Štubňa neelektrifikvaná jednkľajná trať Trať 144 Prievidza-Nitrianske Pravn neelektrifikvaná jednkľajná trať Z hľadiska dpravnej bslužnsti regiónu p železnici je na tratiach 143, 140 a 145 prevádzkvaná sbná železničná dprava. Z mesta Prievidza je prevádzkvaná pravidelná linka d Bratislavy bez prestupu v frekvencii 4 krát denne. Cestvná dba je približne 3 hdiny, čím nemôže knkurvať sbnej autmbilvej dprave. Č sa týka spjenia mesta Prievidza s krajským mestm Trenčín, tt je mžné prstredníctvm liniek prevádzkvaných na tratiach 140 a 143. Linky sú prevádzkvané v frekvencii 4 krát denne a cestvná dba je d 2 hdín s prestupm v Chynranch, čím nemôže knkurvať sbnej autmbilvej dprave ani autbusvej dprave. D budúcnsti je teda ptrebné rzvíjať železničnú dpravu s hľadm na frekvenciu a rýchlsť spjení, hlavne smerm na Trenčín a Bratislavu. Mžnsťu je tiež rzvj lkálnej železničnej dpravy z Prievidze smerm na Hrnú Štubňu a bnva prevádzky a rzvj na trati z Prievidze na Nitrianske Pravn v závislsti d dpytu a eknmiky prevádzky. V regióne je tiež vybudvané významné zázemie z hľadiska nákladnej železničnej infraštruktúry, predvšetkým v priemyselných areálch. Železničná infraštruktúra je vybudvaná v areálch Hrnnitrianskych baní Prievidza a Elektrárne Nváky. Tát infraštruktúra môže byť v prcese transfrmácie regiónu ďalej využitá v nvých eknmických sektrch. Letecká infraštruktúra v regióne hrnej Nitry predstavuje predvšetkým verejné medzinárdné letisk v Prievidzi, ktré je prevádzkvané Aerklubm Prievidza. Letisk je využívané predvšetkým na šprtvé a rekreačné účely a nepravidelnú leteckú dpravu. V rku 2018 bla realizvaná mdernizácia vzletvej a pristávacej dráhy, ktrá bla vyasfaltvaná. V rámci transfrmácie sa tým vytvára mžnsť na ďalší rzvj letiska, ktré by mhl v budúcnsti slúžiť pre ptreby rzvja cestvnéh ruchu v regióne, ak aj pre ptreby miestnych pdnikv. Región hrnej Nitry je pkrytý 4G mbilným internetm všetkými veľkými telekmunikačnými perátrmi. Rýchlsť mbilnéh internetu je väčšinu d 75 Mbit/s, vyššu rýchlsťu je pkryté len mest Prievidza, aj t len jedným perátrm, a t d rýchlsti 225 Mbit/s. Rýchlym pevným internetm s rýchlsťu d 20 Mbit/s je pkrytá väčšina miest a bcí v regióne, super rýchlym internetm s rýchlsťu d 300 Mbit/s však nie sú 44

45 kmpletne pkryté ani najväčšie mestá regiónu 10. Transfrmácia regiónu vytvára príležitsť využiť vybrané časti miest v regióne pre testvanie nvých technlógií vyskrýchlstných telekmunikačných sietí. Opatrenie Výchdiská Cieľ I.4.1 Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy Región hrnej Nitry je prepjený železničnu infraštruktúru, avšak tá je jednkľajná a nie je elektrifikvaná Osbná železničná dprava v smere na krajské mest Trenčín a na Bratislavu nie je knkurencieschpná v prvnaní s inými módmi dpravy (frekvencia spjení, cestvný čas) Mdernizácia železničných tratí v regióne (zlepšenie parametrv trate) Zlepšenie dstupnsti eknmických centier prstredníctvm železničnej dpravy (Trenčín, Bratislava) Nvé udržateľné eknmické využitie železničnej infraštruktúry v priemyselných areálch V priemyselných areálch HBP a ENO je vybudvaná železničná infraštruktúra, ktrá môže byť v budúcnsti využívané v nvých eknmických sektrch I.4.2 Rzvj leteckej infraštruktúry V regióne je verejné medzinárdné letisk v Prievidzi, a niekľk menších šprtvých letísk Letisk v Prievidzi prešl mdernizáciu dráhy, primárne je ale využívané na šprtvé a rekreačné účely Ďalší rzvj infraštruktúry letiska a jeh zázemia Zvýšenie využívania letiska v nadväznsti na rzvj cestvnéh ruchu a pre ptreby miestnych pdnikv I.4.3 Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí Rýchlsť mbilnéh internetu je väčšinu d 75 Mbit/s, vyššu rýchlsťu je pkryté len mest Prievidza Super rýchlym pevným internetm s rýchlsťu d 300 Mbit/s nie sú kmpletne pkryté ani najväčšie mestá regiónu Zvýšenie dstupnsti k fixným a mbilným vyskrýchlstným telekmunikačným sieťam Zvýšenie využívania fixných a mbilných vyskrýchlstných sietí Vytvrenie predpkladv pre rzvj investícií v blastiach vyžadujúcich vyskrýchlstné telekmunikačné siete 10 Mapy pkrytia siete a dsupnsti služieb telekmunikačných perátrv Slvak Telekm, Orange, O2 a 4ka 45

46 Opatrenie I.4.1 Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.4.1 Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Opatrenie je zamerané na zvýšenie využívania železničnej dpravy v regióne hrnej Nitry ak aj jej využívanie ak spjenie s inými regiónmi. Opatrenia by mali viesť k zlepšeniu železničnej infraštruktúry a k zvýšeniu knkurencieschpnsti železničnej dpravy vči iným módm dpravy. Rzvj v blasti sbnej železničnej dpravy by sa mal zameriavať na zlepšenie dstupnsti regiónu hrnej Nitry prstredníctvm železnice frmu zrýchlenia a zlepšenia frekvencie spjv. Opatrenie je ďalej zamerané na riešenie nvých mžnstí využitia existujúcej železničnej infraštruktúry, predvšetkým v areálch baní, ktrá pri utlmvaní banskej činnsti bude k dispzícii pre nvé využitie, ak napríklad pre rzvj eknmických sektrv a priemyslu vyžadujúcich takút infraštruktúru. Sledvaný cieľ Mdernizácia železničných tratí v regióne (zlepšenie parametrv trate) Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšenie dstupnsti eknmických centier prstredníctvm železničnej dpravy (Trenčín, Bratislava) Nvé udržateľné eknmické využitie železničnej infraštruktúry v priemyselných areálch Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky Železnice Slvenskej republiky Prevádzkvatelia sbnej železničnej dpravy HBP Slvenské elektrárne Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pdniky v regióne Využitie existujúcej železničnej infraštruktúry v priemyselných parkch pre nvé výrby Zdpvedné rgány a úlhy Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky/ Železnice Slvenskej republiky Riadiaci rgán OPII Identifikácia ptenciálnych prjektv Spracvanie štúdií uskutčniteľnsti na jedntlivé úseky Prjektvá príprava Identifikácia ddatčných zdrjv financvania Zabezpečenie financvania z zstávajúcich zdrjv OPII pdľa ptreby 46

47 Opatrenie I.4.2 Rzvj leteckej infraštruktúry Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.4.2 Rzvj leteckej infraštruktúry I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Opatrenie je zamerané na rzvj leteckej infraštruktúry a leteckej dpravy v regióne, ktrej rzvj má pdpriť cestvný ruch, predvšetkým v súvislsti s kúpeľníctvm v meste Bjnice, ale taktiež má pdpriť ďalší rzvj rekreačnéh a šprtvéh lietania, ak vľnčasvých aktivít súvisiacich s kvalitu živta v regióne. Rzvj leteckej infraštruktúry má prispieť taktiež k ďalšiemu rzvju nvých eknmických sektrv investícií, vďaka blízksti letiska v Prievidzi k priemyselnému parku. Opatrenia pre rzvj leteckej infraštruktúry by mali byť zamerané na rzvj zázemia letiska tak, aby dkázal prispievať k pdpre rzvja cestvnéh ruchu a ptenciálnych investícií. Sledvaný cieľ Ďalší rzvj infraštruktúry letiska a jeh zázemia Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie využívania letiska v nadväznsti na rzvj cestvnéh ruchu a pre ptreby miestnych pdnikv Aerklub Prievidza Prevádzkvatelia letísk Pdniky v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Návštevníci regiónu Pdniky v regióne Výstavba prevádzkvej budvy Letiska Prievidza Zdpvedné rgány a úlhy Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky Identifikácia mžných zdrjv financvania v prípade ptreby Opatrenie I.4.3 Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.4.3 Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Opatrenie je zamerané na rzvj fixných a mbilných vyskrýchlstných širkpásmvých telekmunikačných sietí v regióne hrnej Nitry. Opatrenie má prispieť nielen k zvýšeniu dstupnsti vyskrýchlstnéh internetu pre byvateľstv, ale má prispieť aj k vytvreniu infraštruktúry ptrebnej pre rzvj 47

48 nvých sektrv eknmiky, ktré si vyžadujú kvalitnú a vyskrýchlstnú telekmunikačnú infraštruktúru. Opatrenie je tak zamerané nielen na zvyšvanie kvality živta, ale aj na vytvrenie predpkladv pre nvé frmy práce, rzvj invácií, digitálnej eknmiky a investícií v blasti tzv. Industry 4.0. Sledvaný cieľ Zvýšenie dstupnsti k fixným a mbilným vyskrýchlstným telekmunikačným sieťam Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie využívania fixných a mbilných vyskrýchlstných sietí Vytvrenie predpkladv pre rzvj investícií v blastiach vyžadujúcich vyskrýchlstné telekmunikačné siete Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky Telekmunikační perátri Mestá a bce Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pdniky v regióne Zatiaľ nebli predlžené indikatívne prjektvé zámery Zdpvedné rgány a úlhy Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky Identifikácia mžných zdrjv financvania v prípade ptreby 48

49 7.2. Pilier II. Eknmika, pdnikanie a invácie Zdôvdnenie piliera a jeh príns Transfrmácia regiónu vyplývajúca z pstupnéh útlmu ťažby uhlia a výrby energií z uhlia bude znamenať útlm eknmickej činnsti a zamestnansti v týcht dvetviach a bude si vyžadvať prerientvanie reginálnej eknmiky na nvé dvetvia, prípadne ďalší rzvj už etablvaných dvetví. Pilier zameraný na pdpru eknmickej transfrmácie je pret najvýznamnejší z všetkých štyrch pilierv akčnéh plánu. Zatiaľ č statné piliere sú zamerané na zlepšvanie pdmienk pre rzvj eknmiky (infraštruktúra, vzdelávanie), prípadne na zvyšvanie atraktivity regiónu a kvality živta, eknmický pilier je zameraný priam na zabezpečenie budúcnsti regiónu z phľadu zamestnansti, eknmických aktivít ľudí v regióne a nvé sektry a dvetvia, na ktrých bude región stavať p uknčení ťažby uhlia. Budúca eknmika regiónu hrnej Nitry by mala byť vyvážená z phľadu štruktúry pdnikateľských aktivít a zamestnansti. V regióne sa už dnes etablujú významní veľkí zamestnávatelia, ktrí môžu v budúcnsti nahradiť zaniknuté pracvné miesta v ťažbnm priemysle, zárveň by však mal byť pdprvaný aj rzvj maléh a strednéh pdnikania a rzvj invácií a dvetví s vyššu pridanu hdntu, aj v súvislsti s čakávanými štrukturálnymi zmenami v priemysle vyplývajúcimi z autmatizácie a nástupu Industry 4.0. Región hrnej Nitry netrpí v súčasnsti vysku nezamestnansťu. Miera evidvanej nezamestnansti ku kncu rka 2018 bla v krese Prievidza 4,46% a v krese Partizánske 2,96%, v bch prípadch pd priemerm za celé Slvensk 11. Pstupné utlmvanie banskej činnsti však bude viesť k nárastu nezamestnansti, k čmu môže prispieť aj eknmická knjunktúra. Prblémm regiónu je však dliv byvateľv a starnutie byvateľstva Prínsm piliera Eknmika, pdnikanie a invácie tak nemá byť len riešiť vzniknutú nezamestnansť súvisiacu s uknčvaním ťažby uhlia, ale predvšetkým vytvrenie pdmienk pre tvrbu nvých pracvných miest v nvých dvetviach, ktré zabezpečia atraktivitu regiónu najmä pre mladú generáciu, aby z regiónu nedchádzala. Zárveň má napmôcť rzvju nvých eknmických aktivít, nakľk aj vzhľadm na vekvú štruktúru zamestnancv v ťažbnm priemysle v regióne sa dá predpkladať, že s pstupným útlmm ťažby bude významný pčet týcht zamestnancv dchádzať d dôchdku, prípadne predčasnéh dôchdku Výchdiskvá situácia Eknmika hrnej Nitry je v súčasnsti diverzifikvaná. V krese Prievidza je zastúpený krem ťažbnéh priemyslu a energetiky taktiež strjársky priemysel, chemický priemysel, stavebníctv, gumárstv, ptravinárstv a zbrjársky priemysel. Okrem th je v krese rzvinutý aj cestvný ruch, predvšetkým rientvaný na kúpeľníctv v meste Bjnice. V krese Partizánske je priemysel zameraný predvšetkým na buvníctv a kžiarsky priemysel, ale taktiež na nábytkárstv. Splčnsť HBP a jej pridružené splčnsti sú naďalej najväčším zamestnávateľm v regióne hrnej Nitry. V závislsti d zdrja je uvádzaný pčet zamestnancv d d Ďalšie pracvné miesta sú naviazané na banské činnsti v dberateľskddávateľskm reťazci, napríklad v výrbe energie z hnedéh uhlia. Medzi ďalšie veľké pdniky v regióne patria napríklad Frtischem, GeWis Slvakia, Brse, Nestlé, Hneywell, Rialt, Cntitech (Cntinental), SaarGummi, Vegum a Slvaktual, ktré zamestnávajú kumulvane kl zamestnancv. Napriek diverzifikácii eknmiky v regióne d rôznych sektrv priemyslu je výknnsť eknmiky z hľadiska pridanej hdnty na byvateľa pd priemerm Slvenska. Na základe údajv Štatistickéh úradu Slvenskej republiky, pridaná hdnta v priemysle na byvateľa bla v rkch d 2009 d 2016 pd úrvňu slvenskéh priemeru. 11 Mesačná štatistika pčte a štruktúre uchádzačv zamestnanie, December 2018, Ústredie práce, sciálnych vecí a rdiny 12 Pčet zamestnancv závisí d th, či sú zarátané len pzície priam v banských činnstiach aleb aj v dcérskych splčnstiach súvisiacich s bansku činnsťu, resp. aj zamestnanci dcérskych splčnstí mim banských činnstí. 49

50 V rku 2016 bla pridaná hdnta v priemysle na byvateľa v krese Prievidza EUR a v krese Partizánske EUR prti slvenskému priemeru EUR 13. Významným zdrjm zamestnansti a eknmickej aktivity sú tiež mikr, malé a stredné pdniky. Z tht phľadu je región hrnej Nitry v prvnaní s priemerm Slvenska pdpriemerný. Pčet registrvaných pdnikv v regióne za psledných niekľk rkv stúpa, avšak klesá pčet živnstníkv a samstatne zárbkv činných sôb 14. Malé a stredné pdniky na Slvensku, vrátane regiónu hrnej Nitry majú nízky invačný ptenciál. Prblémami malých a stredných pdnikv sú najmä nižšia prduktivita, prístup k financvaniu a administratívna záťaž pri zakladaní a ďalšm rzvji pdnikania. Región hrnej Nitry je tiež pd priemerm Slvenska z hľadiska absrpcie finančnej pmci z khéznych a štrukturálnych fndv EÚ. V rkch bla celkvá suma reginálnych prjektv z fndv EÚ 4,8 mld. EUR (mim nárdných prjektv), pričm v regióne hrnej Nitry bla tát suma 144 mil. EUR. Okrem th, hlavným prijímateľm pmci je verejný sektr, č značí aj nízku absrpciu fndv EÚ na strane súkrmnéh sektra. Ak bl spmínané vyššie, z hľadiska nezamestnansti je región hrnej Nitry pd priemerm miery evidvanej nezamestnansti na Slvensku. Ku kncu rka 2018 bla v krese Prievidza miera evidvanej nezamestnansti 4,46% a v krese Partizánske 2,96%, zatiaľ č priemer na Slvensku bl 5,04%. Úrveň nezamestnansti v regióne predstavuje dbrú výchdiskvú pzíciu pre transfrmáciu z uhľnej eknmiky, nakľk vytvára priestr pre absrpciu nvých uchádzačv na trhu práce, ktrí prídu zamestnanie v banskm sektre a súvisiacich činnstiach. Pdľa správy Slvenskej akadémie vied by nárazvé uknčenie banskej činnsti mhl spôsbiť nárast nezamestnansti v krese Prievidza na približne 8% až 10%, nakľk sa pčíta aj s znížením nepriamej zamestnansti v naviazaných dvetviach. Pri pstupnm utlmvaní ťažby a aj na základe plánv významných pdnikv v regióne je predpklad, že trh práce by mal byť schpný vytvriť dstatčné mnžstv nvých pracvných príležitstí pre udržanie zamestnansti a eknmickej aktivity v regióne Cieľvá situácia Rámcvým cieľm piliera Eknmika, invácie a pdnikanie je zabezpečiť zamestnansť a eknmickú aktivitu v regióne p útlme ťažby hnedéh uhlia a s ním spjených činnstí, a t rzvjm existujúcich sektrv eknmiky v regióne, ak aj diverzifikáciu d nvých sektrv. Cieľm je pdpriť investície, ktré vytvria nvé pracvné miesta v existujúcich a nvých pdnikch a rzvjvých prjektch zameraných na nvé využitie hnedých parkv p banskej činnsti a p výrbe energie z hnedéh uhlia, a taktiež pdpriť zakladanie a rzvj malých a stredných pdnikv a pdpriť invačný ptenciál pdnikv v regióne. V cieľvej situácii sa bude v regióne hrnej Nitry rzvíjať diverzifikvaná eknmika v symbióze s chranu živtnéh prstredia, a s využitím histrickéh zamerania regiónu, napríklad v blasti energetiky, chemickéh, gumárenskéh a zbrjárskeh priemyslu. Eknmika regiónu má zabezpečiť na jednej strane nvé pracvné príležitsti pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí budú v čase utlmvania banskej činnsti stále v prduktívnm veku, ale predvšetkým sa musí zamerať na rzvj atraktívnych pracvných príležitstí pre mladú generáciu, ktrú je ptrebné v regióne hrnej Nitry udržať a znižvať emigráciu z regiónu a s tým súvisiaci trend starnutia byvateľstva. Eknmika regiónu bude taktiež reagvať na nvé výzvy v priemysle, akými sú autmatizácia a invácie výrbných prcesv a zavádzanie princípv Industry 4.0, ktrých pstupný nástup sa bude prekrývať s bdbím transfrmácie regiónu z eknmiky zalženej na ťažbe uhlia. V blasti pdnikania a invácií je ptrebné zlepšiť technickú pdpru v regióne a psilniť asistenciu pri zakladaní a rzvji malých a stredných pdnikv, a taktiež asistenciu pri čerpaní pdprných finančných 13 Štatistický úrad Slvenskej republiky, StatData Verejná databáza údajv 14 PODPORA UHOĽNÝCH REGIÓNOV V TRANSFORMÁCII Sciáln-eknmické analýzy pre pdpru využívania EŠIF Expertná štúdia Hrná Nitra, Slvenská republika, Prgnstický ústav, Slvenská akadémia vied 50

51 nástrjv, či už fndv EÚ aleb nárdných fndv, čím sa zlepší absrpčná kapacita týcht fndv na strane súkrmnéh sektra a zvýši invačná aktivita pdnikv. Región hrnej Nitry mal v minulsti silnú tradíciu aj v blasti pľnhspdárstva. Tent sektr eknmiky je mžné tiež rzvíjať, najmä vzhľadm na ptenciál využitia pzemkv HBP na pľnhspdársku činnsť, prípadne zameranie sa na rzvj rganickéh pľnhspdárstva v súvislsti s rzvjm udržateľnej a behvej eknmiky. Princípy behvej eknmiky by sa mali uplatňvať aj v iných sektrch eknmiky, ak napríklad pdpra lkálnej prdukcie a sptreby, udržateľnéh dpadvéh či vdnéh hspdárstva a energetiky. Región by tiež mal stavať na tradícii cestvnéh ruchu, predvšetkým v nadväznsti na kúpeľníctv, s prepjením na banskú tradíciu a iné turistické a vľnčasvé atrakcie v regióne. Turistický ruch v regióne je dplnkvým a sezónnym sektrm eknmiky. Rzvj cestvnéh ruchu je mžné pdpriť prstredníctvm zlepšenia marketingu regiónu, integráciu pnuky turistickéh ruchu a investíciami d infraštruktúry cestvnéh ruchu Prehľad prirít a patrení Pilier Eknmika, pdnikanie a invácie pzstáva z piatich prirít, ktré sa ďalej členia na patrenia nasledvne: Pririta II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Opatrenie II.1.1 Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky Opatrenie II.1.2 Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky Pririta II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Opatrenie II.2.1 Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest Opatrenie II.2.2 Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch Pririta II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Opatrenie II.3.1 Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm Opatrenie II.3.2 Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv Pririta II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Opatrenie II.4.1 Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva Opatrenie II.4.2 Rzvj statných sektrv behvej eknmiky Pririta II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Opatrenie II.5.1 Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu Opatrenie II.5.2 Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne Pririty a patrenia v rámci piliera Eknmika, pdnikanie a invácie sú bližšie ppísané v nasledvných pdkapitlách. 51

52 Pririta II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Pririta je zameraná na zvýšenie invačnej aktivity pdnikv v regióne s cieľm pdprvať výskum a vývj a činnsti s vyššu pridanu hdntu. Slvensk má celkv prblém s invačným ptenciálm a pdpru invácií, výskumu a vývja, pričm región hrnej Nitry nie je výnimku. Z hľadiska čerpania pmci z fndv EÚ patrí blasť výskumu a invácií k dlhdb prblémvým blastiam. Jednu z prblémvých blastí týkajúcich sa invácií, výskumu a vývja je bmedzená kapacita predvšetkým malých a stredných pdnikv v regióne pripraviť kvalitné invatívne prjekty, ktré by sa mhli úspešne uchádzať finančnú pdpru, či už z nárdne riadených fndv EÚ zameraných na invácie, ale aj z centrálne riadených dtačných prgramv EÚ, ak napríklad Hriznt Väčšie splčnsti v regióne hrnej Nitry už dnes realizujú výskum a vývj, pričm d budúcnsti plánujú výskumné aktivity ďalej rzširvať. Je však ptrebné zapjiť d invačných aktivít aj malé a stredné pdniky a prepjiť ich tiež na vzdelávacie inštitúcie. Pdpra invácií v regióne by mala byť v súlade s víziu transfrmácie regiónu z uhľnej eknmiky na nvé sektry eknmiky, zárveň by však mala stavať aj na histrickej špecializácii regiónu, predvšetkým na tradíciu energetiky, kde sa pnúkajú príležitsti na výskum a vývj v viacerých blastiach, ak sú napríklad bnviteľné zdrje energie, smart distribučné siete elektriny, smart riešenia v blasti energetickej efektívnsti, a pdbne. Opatrenie Výchdiská Cieľ II.1.1 Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky Invačný ptenciál miestnych pdnikv je nízky, predvšetkým v malých a stredných pdnikch Absrpčná schpnsť pdnikv v regióne prijímať pdpry z fndv EÚ je pd priemerm Slvenska Výskum a vývj v regióne pkrývajú v bmedzenej miere len väčšie pdniky Zvýšiť invačnú aktivitu malých a stredných pdnikv v regióne pdpru invatívnych prjektv zameraných na špecializáciu regiónu ak aj na nvé sektry eknmiky Rzšíriť výskumné a vývjvé aktivity veľkých pdnikv v regióne Prepjiť invačné aktivity malých a stredných pdnikv s veľkými pdnikmi a vzdelávacími inštitúciami a vytvriť tak invačný eksystém Zlepšiť technickú pdpru pre pdniky pri príprave prjektv výskumu a invácií a pri žiadaní financvanie z fndv EÚ II.1.2 Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky Región má tradíciu v sektre energetiky d spustenia elektrárne v Nvákch v 50- tych rkch 20. strčia Zachvať a ďalej rzvíjať sektr energetiky v regióne ak jednéh z pilierv eknmickej transfrmácie Región však nie je lídrm v bnviteľných zdrjch energie a v inváciách Rzvíjať výskum a vývj v blasti bnviteľných zdrjv energie, energetickej 52

53 v energetike efektívnsti, bezuhlíkvej energetiky a smart riešení v energetike Opatrenie II.1.1 Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.1.1 Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Opatrenie je zamerané na pdpru invácií, výskumu a vývja v veľkých pdnikch, ak aj na pdpru invačnéh ptenciálu malých a stredných pdnikv. Invačný ptenciál môže byť stavaný na tradičnej eknmickej špecializácii regiónu s využitím existujúcich kvalifikvaných pracvných síl a infraštruktúry (banské technlógie, gumárstv, chemický priemysel, zbrjársky priemysel), ak aj na nvých diverzifikvaných sektrch eknmiky (autmbilvý priemysel, elektrmbilita) a na nvých trendch v blasti priemyslu (rbtizácia, autmatizácia, Industry 4.0). Opatrenie by mal riešiť nielen samtnú pdpru invácií, výskumu a vývja a zvýšenie invačnej aktivity v regióne, ale aj technickú pdpru pre zvyšvanie invatívneh ptenciálu malých a stredných pdnikv v frme pradenstva pri príprave prjektv a hľadaní zdrjv financvania a vytvrenie ptrebnej pdprnej infraštruktúry a invačnéh eksystému, prepájaním veľkých a malých pdnikv, vzdelávacích a výskumných inštitúcií. Sledvaný cieľ Zvýšiť invačnú aktivitu malých a stredných pdnikv v regióne pdpru invatívnych prjektv zameraných na špecializáciu regiónu ak aj na nvé sektry eknmiky Ptenciálni nsitelia prjektv Rzšíriť výskumné a vývjvé aktivity veľkých pdnikv v regióne Prepjiť invačné aktivity malých a stredných pdnikv s veľkými pdnikmi a vzdelávacími inštitúciami a vytvriť tak invačný eksystém Zlepšiť technickú pdpru pre pdniky pri príprave prjektv výskumu a invácií a pri žiadaní financvanie z fndv EÚ Malé a stredné pdniky Veľké pdniky Vzdelávacie inštitúcie Výskumné inštitúcie Cieľvé skupiny Študenti Kvalifikvaná pracvná sila Pdniky v regióne Výber indikatívnych Centrum vývja pdzemných technlógií 53

54 prjektvých zámerv Invatívnu výrba pdvzkv a pdvzkvých pdskupín pre nákladné a sbné kľajvé vzidlá Centrum vývja a výrby jednúčelvých autmatizvaných strjv pre gumárensky a plastikársky priemysel Vytvrenie ddelenia vývja pre autmbilvý rzvj Výskum prírdnéh mikrbiálneh plynu v Hrnnitrianskej ktline Vývjvé centrum s zameraním na vývj tlmiacich kmpnentv hlavne pre autmbilvý priemysel Prjekt Baťvany 2.0 v Partizánskm - pdpra invácii prstredníctvm IT a technlógii, pdpra pdnikania a pd. Zdpvedné rgány a úlhy Riadiaci rgán OP VaI Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP VaI Príprava výziev na financvanie prjektv Opatrenie II.1.2 Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.1.2 Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Opatrenie je zamerané na pdpru prjektv invácií, výskumu a vývja v energetike v nadväznsti na históriu tht sektra v regióne hrnej Nitry. Uhľné regióny sú čast úzk previazané s energetiku a viaceré uhľné regióny v transfrmácii sa snažia stavať na histórii energetiky a existujúcej kvalifikvanej pracvnej sile (napríklad regióny Limburg v Hlandsku aleb Lužice v Nemecku). Opatrenia sú zameraná na nvú energetiku, teda riešenia v blasti bnviteľných a nízkuhlíkvých zdrjv energie a znižvaní ich investičných a prevádzkvých nákladv, invatívne riešenia v blasti energetickej efektívnsti, inteligentných energetických sietí, skladvania energií a distribuvaných lkálnych bnviteľných zdrjv energie. Sledvaný cieľ Zachvať a ďalej rzvíjať sektr energetiky v regióne ak jednéh z pilierv eknmickej transfrmácie Ptenciálni nsitelia prjektv Rzvíjať výskum a vývj v blasti bnviteľných zdrjv energie, energetickej efektívnsti, bezuhlíkvej energetiky a smart riešení v energetike Pdniky v regióne Energetické pdniky Vzdelávacie inštitúcie 54

55 Výskumné inštitúcie Mestá a bce Cieľvé skupiny Sptrebitelia energií Výber indikatívnych prjektvých zámerv Výrbcvia energií Študenti Kvalifikvaná pracvná sila Pdniky v regióne Vybudvanie vývjvéh a výrbnéh centra na priemyselné batérivé úlžné systémy Vybudvanie vývjvéh a výrbnéh centra pre AC nabíjacie stanice elektrmbilv Vývj nvej metódy materiálvéh zhdntenia vedľajšieh energetickéh prduktu z tepelnej elektrárne Zdpvedné rgány a úlhy Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky Identifikácia mžných zdrjv financvania v prípade ptreby Pririta II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Ak bl spmínané vyššie, pčet zamestnancv splčnstí HBP sa phybuje d d , v závislsti d th, ktré činnsti a dcérske splčnsti sú d pčtu zahrnuté. Ďalšie pracvné miesta sú naviazané na banské činnsti v dberateľsk-ddávateľskm reťazci, napríklad v výrbe energie z hnedéh uhlia, kde pracuje priam v elektrárni Nváky približne 240 zamestnancv, s celkvým vplyvm na zamestnansť aj mim elektrárne v výške 500 pracvných miest 16. Pstupným uknčvaním ťažby uhlia a výrby elektriny a tepla z uhlia v regióne dôjde k zániku väčšiny pracvných miest v banskej činnsti, a časti pracvných miest v energetike (v závislsti d budúceh riešenia ddávk tepla a výrby elektriny v regióne). Pririta má pret za cieľ pdpru tvrby nvých udržateľných pracvných miest, a t v etablvaných pdnikch v regióne, ak aj v nvých investíciách. Nvé pracvné miesta by mali byť zamerané na jednej strane na zamestnateľnsť zamestnancv, ktrých pracvné miesta zaniknú v ťažbnm priemysle a nebudú ešte v veku, v ktrm budú mať nárk na predčasný dôchdk, na druhej strane by mali byť zamerané tiež na mladú generáciu, ktrá bude vstupvať na trh práce už v prcese transfrmácie regiónu z uhľnej eknmiky. V súvislsti s pdpru tvrby nvých pracvných miest je ptrebné zamerať sa aj na revitalizáciu tzv. hnedých parkv, teda priemyselných areálv, ktré budú uvľnené p uknčení banskej činnsti a čiastčne aj pri zmene výrby energií v regióne. V regióne hrnej Nitry je mmentálne nedstatk priemyselných parkv, ktré by umžnili absrbvať väčšieh investra. Revitalizácia hnedých parkv by tak umžnila vytvriť priestry pre nvých investrv bez záberu ddatčnej pôdy, a zárveň ptreby budvať nvé inžinierske siete. Existujúce priemyselné areály HBP a ENO majú navyše vybudvanú aj železničnú infraštruktúru, ktrá by mhla byť využiteľná pre niektré typy ťažšieh priemyslu. 15 Pčet zamestnancv závisí d th, či sú zarátané len pzície priam v banských činnstiach aleb aj v dcérskych splčnstiach súvisiacich s bansku činnsťu, resp. aj zamestnanci dcérskych splčnstí mim banských činnstí. 16 Slvenské elektrárne, a.s. 55

56 Opatrenie Výchdiská Cieľ II.2.1 Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest Pri pstupnm utlmvaní ťažby hnedéh uhlia môže zaniknúť d pracvných miest v baniach a v závislsti d budúceh riešenia výrby energií v regióne d 500 pracvných miest v energetike Nie všetci zamestnanci z zaniknutých pracvných miest sa dstanú na trh práce, vzhľadm na t, že časť díde d dôchdku aleb predčasnéh dôchdku Tvrba nvých pracvných miest mim ťažbnéh priemyslu s cieľm vytvriť pracvné príležitsti pre mladú generáciu a pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí vplyvm útlmu ťažby uhlia prídu prácu Viaceré existujúce pdniky v regióne indikujú nedstatk pracvnej sily II.2.2 Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch V regióne hrnej Nitry je mmentálne bmedzený priestr na umiestnenie väčších investícií v nvých priemyselných parkch Zárveň je v regióne viacer hnedých priemyselných parkv, ktré ale nie sú zmapvané z hľadiska dstupnej rzlhy, inžinierskych sietí, vlastníctva, a pd. Útlmm ťažby uhlia sa uvľnia veľké priemyselné areály v priestrch HBP a čiastčne aj v priestrch ENO, ktré môžu byť revitalizvané a následne ďalej využívané Zmapvanie ptenciálu hnedých priemyselných parkv v regióne Revitalizácia priemyselných areálv HBP a ENO pre ich ďalšie využitie Umiestňvanie nvých investícií d revitalizvaných hnedých parkv a tvrby nvých pracvných miest v hnedých parkch Opatrenie II.2.1 Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest Názv patrenia Pilier/pririta II.2.1 Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest 56

57 Opis patrenia Opatrenie je zamerané na pdpru tvrby nvých pracvných miest v regióne hrnej Nitry v existujúcich diverzifikvaných dvetviach, ak napríklad strjárstv, gumárstv, chemický priemysel, buvníctv, energetika, ak aj v ptenciálnych nvých dvetviach, s cieľm zabezpečiť plynulú absrpciu pracvných síl prichádzajúcich na trh práce ak výsledk pstupnéh utlmvania ťažby uhlia. Zárveň má patrenie pdpriť tvrbu nvých atraktívnych pracvných miest s cieľm udržať mladú generáciu v regióne hrnej Nitry prstredníctvm dlhdb udržateľných pracvných príležitstí. Sledvaný cieľ Tvrba nvých pracvných miest mim ťažbnéh priemyslu s cieľm vytvriť pracvné príležitsti pre mladú generáciu a pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí vplyvm útlmu ťažby uhlia prídu prácu Ptenciálni nsitelia prjektv Pdniky v regióne Ptenciálni nví investri Cieľvé skupiny Nezamestnaní Výber indikatívnych prjektvých zámerv Zamestnanci v ťažbnm priemysle Študenti a abslventi Mderná výrba špeciálnych prduktv rganickej chémie Vybudvanie priemyselnéh parku v meste Prievidza - Priemyselná zóna Prievidza Západ II. Nvá priemyselná zóna Handlvá Výrbná prevádzka na spracvanie vcia a zeleniny invatívnym spôsbm prcesm lyfilizácie a vákuvéh fritvania Nvá výrba výrbkv z plyprpylénvých dsiek, resp. iných "plastvých" materiálv Závd na výrbu a mntáž energeticky nezávislých riešení z bnviteľných zdrjv energií Zdpvedné rgány a úlhy Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky Riadiaci rgán OP ĽZ Pdľa ptreby, psudzvanie investičnej pmci pre predlžené prjekty Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP ĽZ Príprava výziev na financvanie prjektv Opatrenie II.2.2 Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch Názv patrenia II.2.2 Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch 57

58 Pilier/pririta Opis patrenia II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Opatrenie je zamerané na pdpru revitalizácie existujúcich hnedých priemyselných parkv a areálv s cieľm ich nvéh eknmickéh využitia ak alternatívy k záberu pôdy na výstavbu nvých priemyselných parkv. Opatrenie je tiež zamerané na revitalizáciu priemyselných areálv, ktré budú uvľnené pri útlme banskej činnsti v priestrch HBP a čiastčne aj v priestrch ENO. Sledvaný cieľ Zmapvanie ptenciálu hnedých priemyselných parkv v regióne Ptenciálni nsitelia prjektv Revitalizácia priemyselných areálv HBP a ENO pre ich ďalšie využitie Umiestňvanie nvých investícií d revitalizvaných hnedých parkv a tvrba nvých pracvných miest v hnedých parkch HBP Slvenské elektrárne Mestá a bce Pdniky v regióne Ptenciálni nví investri Cieľvé skupiny Nezamestnaní Výber indikatívnych prjektvých zámerv Zamestnanci v ťažbnm priemysle Študenti a abslventi Vybudvanie hnedéh priemyselnéh parku v areáli Elektrárne Nváky (ENO) Vybudvanie kavernvých zásbníkv zemnéh plynu v banských chdbách Lgistické centrum bimasy Invatívna výrba pdvzkv železničných nákladných vagónv vrátane výskumu a vývja Vybudvanie plničky prírdných stlvých vôd Rzšírenie chvu sumčeka africkéh Vybudvanie vcnéh hspdárstva Rzšírenie skleníkvéh hspdárstva Závd na výrbu biplastv Zdpvedné rgány a úlhy Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky Riadiaci rgán OP ĽZ Pdľa ptreby, psudzvanie investičnej pmci pre predlžené prjekty Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP ĽZ Príprava výziev na financvanie prjektv 58

59 Pririta II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Okrem veľkých investícií, ktré môžu byť kľúčvé z hľadiska udržania zamestnansti v regióne p útlme ťažby uhlia je ptrebné pdprvať aj rzvj maléh a strednéh pdnikania, ktré môže vytvárať nvé pracvné miesta v širkej škále blastí, v službách, v cestvnm ruchu, v nadväznsti na dberateľsk-ddávateľské reťazce veľkých pdnikv, a tiež v blastiach s vyššu pridanu hdntu, v výskume a vývji a v invatívnych dvetviach. Aktivita malých a stredných pdnikv v regióne je pd priemerm Slvenska, aj keď v psledných rkch pčet malých a stredných pdnikv narastá. Pre začínajúcich pdnikateľv v regióne je ptrebné rzšíriť tiež technickú asistenciu pri zakladaní a ďalšm rzvji pdnikania, či už v frme pdnikateľských pradenských centier, pdnikateľských inkubátrv aleb akcelerátrv. Malé a stredné pdniky v regióne majú taktiež zníženú absrpčnú schpnsť fndv EÚ z dôvdu nedstatčných kapacít na prípravu prjektv, prípadne z dôvdu nedstatku skúsenstí s prípravu prjektv a s prcesmi uchádzania sa financvanie z fndv EÚ. Z tht hľadiska sa pret pririta zameriava aj na zlepšenie technickej pdpry pre malé a stredné pdniky v blasti rzbehu pdnikania, ak aj v blasti využívania rôznych zdrjv financvania. Opatrenie Výchdiská Cieľ II.3.1 Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm Malé a stredné pdniky majú nízku absrpčnú schpnsť v čerpaní pmci z fndv EÚ, z dôvdu nedstatčných technických kapacít a skúsenstí s prípravu prjektv Malé a stredné pdniky v regióne indikujú ptrebu väčšej asistencie pri rzbehu a rzvji pdnikania Rzšírenie technickej asistencie pri zakladaní pdnikv a pri ich ďalšm rzvji Zvýšenie infrmvansti mžnstiach čerpania pmci z fndv EÚ pre malé a stredné pdniky a pskytvanie pradenstva pri príprave prjektv pre čerpanie pmci z fndv EÚ II.3.2 Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv Aktivita malých a stredných pdnikv je pd priemerm Slvenska, avšak pčet malých a stredných pdnikv v psledných rkch narastá Eknmické výsledky malých a stredných pdnikv v regióne sú však nad priemerm Slvenska Zárveň však klesá pčet fyzických sôb pdnikateľv a samstatne zárbkv činných sôb Rast aktivity malých a stredných pdnikv v regióne a tvrba nvých pracvných miest v malých a stredných pdnikv s cieľm vytvriť pracvné príležitsti predvšetkým pre mladú generáciu a pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí vplyvm útlmu ťažby uhlia prídu prácu 59

60 Opatrenie II.3.1 Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.3.1 Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Opatrenie je zamerané na rzširvanie a zlepšvanie pdpry pre malé a stredné pdniky a pre začínajúcich pdnikateľv v fáze rzbehu pdnikania a jeh následnm rzvji, napríklad v frme knzultácii, pradenstva pri príprave pdnikateľskéh plánu, pradenstva pri administratívnych úknch spjených s pdnikaním, pradenstva v blasti financvania pdnikania, a pd. Opatrenie je tiež zamerané na zlepšenie infrmvansti malých a stredných pdnikv v blasti mžnstí čerpania pmci z fndv EÚ a pradenstva zameranéh na prcesy spjené s čerpaním pmci z fndv EÚ a s spracvaním prjektv zameraných na čerpanie pmci z fndv EÚ. Sledvaný cieľ Rzšírenie technickej asistencie pri zakladaní pdnikv a pri ich ďalšm rzvji Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie infrmvansti mžnstiach čerpania pmci z fndv EÚ pre malé a stredné pdniky a pskytvanie pradenstva pri príprave prjektv pre čerpanie pmci z fndv EÚ Mestá a bce SBA SARIO SIEA Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Malé a stredné pdniky Výber indikatívnych prjektvých zámerv Začínajúci pdnikatelia Vybudvanie priestrv pre pdpru začínajúcich aleb rastúcich pdnikv a pdnikateľv v Nvákch, Handlvej a Sebedraží Prjekt pdpry pri zakladaní a úspešnm vedení pdnikania pre začínajúcich pdnikateľv Prjekt STODOLA - vybudvanie štruktúry inkubátra pdnikania stredšklskej a vyskšklskej mládeže na hrnej Nitre Zdpvedné rgány a úlhy Riadiace rgány OP VaI a OP ĽZ Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP VaI a OP ĽZ Príprava výziev na financvanie prjektv 60

61 Opatrenie II.3.2 Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.3.2 Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Opatrenie je zamerané na pdpru vytvárania nvých pracvných miest v malých a stredných pdnikch a na pdpru nvých pdnikateľských zámerv malých a stredných pdnikv v regióne, zameraných na zabezpečenie nvých pracvných príležitstí s cieľm zabrániť rastu nezamestnansti v súvislsti s uknčvaním banskej činnsti. Opatrenie je predvšetkým zamerané na pdpru rzvja maléh a strednéh pdnikania v súlade s víziu transfrmácie regiónu hrná Nitra v nvých sektrch eknmiky, ak aj s zameraním na invácie, výskum a vývj, služby a činnsti s vyššu pridanu hdntu. Sledvaný cieľ Rast aktivity malých a stredných pdnikv v regióne a tvrba nvých pracvných miest v malých a stredných pdnikv s cieľm vytvriť pracvné príležitsti, predvšetkým pre mladú generáciu a pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí vplyvm útlmu ťažby uhlia prídu prácu Ptenciálni nsitelia prjektv Mestá a bce SBA SARIO SIEA Neziskvé rganizácie Pdniky v regióne Cieľvé skupiny Malé a stredné pdniky Výber indikatívnych prjektvých zámerv Začínajúci pdnikatelia Prjekt pdpry rzvja maléh a strednéh pdnikania za účelm vytvárania pracvných miest ak náhrada za útlm baníctva Vývjvá a kmunikačná platfrma pre malé a stredné pdniky v meste Handlvá Vybudvanie hrnnitrianskeh kultúrn kreatívn pdnikateľskéh centra v Prievidzi Hrnnitriansky invačný transfrmačný klaster na pdpru rzvja maléh a strednéh pdnikania s invatívnym ptenciálm Zdpvedné rgány a úlhy Riadiaci rgán OP VaI Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP VaI Príprava výziev na financvanie prjektv 61

62 Pririta II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Udržateľná behvá eknmika je súčasťu vízie definvanej v Stratégii envirnmentálnej plitiky Slvenskej republiky d rku Obehvá eknmika je zalžená na udržateľnm využívaní zdrjv v uzatvrenm cykle d ich získavania, pužitia v výrbe, distribúcii, sptrebe a následnm pätvnm využití materiálv. Jedným z knceptv behvej eknmiky je aj využívanie lkálnych zdrjv ich naviazaním na lkálnu sptrebu. V tejt súvislsti sa pririta zameriava na pdpru lkálneh pľnhspdárstva a ďalších aspektv behvej eknmiky, ak napríklad udržateľné dpadvé hspdárstv a vdné hspdárstv. Región hrnej Nitry má tradíciu v blasti pľnhspdárstva v rastlinnej aj živčíšnej výrbe. Región bl silný v blasti chvu bravčvéh a hvädzieh dbytka a výrbkv z nich, ak mäs a mliek. Bhatú tradíciu v regióne má tiež vcinárstv, najmä v blasti Nitrianskeh Pravna a v Vestenickej dline. Hrnnitriansky región má v prvnaní s väčšinu statných regiónv Slvenska výhdu v pdbe dstupnej pľnhspdárskej pôdy, ktrá nie je tak rztrieštená a je pd veľku kntrlu Slvenskéh pzemkvéh fndu) 18. Pdpra rzvja pdnikania v pľnhspdárstve by sa mala zameriavať predvšetkým na behvé a rganické pľnhspdárstv a na využitie pôdy, ktrá nie je využívaná z dôvdu banskej činnsti. Pdpra iných prjektv behvej eknmiky by mala byť zameraná na integráciu prjektv priemyselnej výrby a dpadvéh aleb vdnéh hspdárstva, napríklad v frme energetickéh zhdncvania dpadu aleb využívania dpadvých materiálv v výrbe prduktv. Súčasťu patrení je tiež zvyšvanie infrmvansti verejnsti behvej eknmike a udržateľnm rzvji. Opatrenie Výchdiská Cieľ II.4.1 Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva Región hrnej Nitry má tradíciu v rastlinnej aj živčíšnej pľnhspdárskej výrbe Pzemky v regióne sú menej rztrieštené, ak v iných regiónch Slvenska Existuje ptenciál využitia pôdy, ktrá dnes nie je využívaná z dôvdu banskej činnsti Tvrba nvých pracvných miest v blasti behvéh a rganickéh pľnhspdárstva v regióne Zvýšenie využívania nevyužívanej pôdy na nvé pľnhspdárske činnsti Sanácia a revitalizácia kntaminvanej pôdy v regióne Existuje ptenciál využívania banskéh tepla v pľnhspdárskej výrbe (napríklad skleníkvé pľnhspdárstv) Viaceré lkality v regióne majú prblém s znečistením pôdy arzénm 17 Zelenšie Slvensk, Stratégia envirnmentálnej plitiky Slvenskej republiky d rku 2030, September PODPORA UHOĽNÝCH REGIÓNOV V TRANSFORMÁCII Sciáln-eknmické analýzy pre pdpru využívania EŠIF Expertná štúdia Hrná Nitra, Slvenská republika, Prgnstický ústav, Slvenská akadémia vied 62

63 II.4.2 Rzvj statných sektrv behvej eknmiky Princípy behvej eknmiky nie sú v regióne dstatčne uplatňvané Slvensk, ak aj región hrnej Nitry, má nedstatky v udržateľnm nakladaní s dpadmi Zvýšenie energetickéh zhdncvanie dpadv, recyklácie a druhtnéh využívanie dpadv v výrbnm prcese Zvyšvanie infrmvansti verejnsti v súvislsti s behvu eknmiku Opatrenie II.4.1 Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.4.1 Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Opatrenie je zamerané na pdpru tvrby nvých pracvných miest v blasti pľnhspdárstva, bzvlášť zameraných na rganické pľnhspdárstv. Cieľm je nadviazať na tradíciu pľnhspdárstva v regióne a rzvíjať princípy rganickéh a behvéh hspdárstva v pľnhspdárstve. Opatrenie je tiež zamerané na pdpru prjektv nvéh využitia nevyužívanej pôdy, ktrá môže byť využitá na rôzne pľnhspdárske účely, či už pre ptreby ptravinárstva aleb pestvania energetických pldín, a tiež na výskum a vývj v pľnhspdárstve s zameraním na invácie, dstraňvanie kntaminácie a rganické pľnhspdárstv. Vzhľadm na kntamináciu pôdy v regióne je patrenie zamerané aj na rekultiváciu pôdy s cieľm umžniť budúce pľnhspdárske využitie. Sledvaný cieľ Tvrba nvých pracvných miest v blasti behvéh a rganickéh pľnhspdárstva v regióne Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie využívania nevyužívanej pôdy na nvé pľnhspdárske činnsti Sanácia a revitalizácia kntaminvanej pôdy v regióne Ministerstv pôdhspdárstva a rzvja vidieka Slvenskej republiky Pľnhspdárske pdniky Malí farmári Cieľvé skupiny Sptrebitelia Výber indikatívnych prjektvých zámerv Nezamestnaní Výskumné a vzdelávacie inštitúcie Prjekt na pestvanie bi vcia-jablká, pestvanie kvetín a byliniek 63

64 Výstavba salašu pre vce s tvrenu farmu Výstavba mdernej maštale a djárne Vybudvanie vcnéh hspdárstva v Nvákch Rzšírenie skleníkvéh hspdárstva v Nvákch a Handlvej Integrvaný prjekt rastlinnej a živčíšnej výrby v mikrregióne Handlvskej dliny Rzšírenie chvu sumčeka africkéh Zdpvedné rgány a úlhy Ministerstv pôdhspdárstva a rzvja vidieka Slvenskej republiky Identifikácia mžných zdrjv financvania v prípade ptreby Opatrenie II.4.2 Rzvj statných sektrv behvej eknmiky Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.4.3 Rzvj statných sektrv behvej eknmiky II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Opatrenie je zamerané na pdpru prjektv behvej eknmiky v rôznych dvetviach. Príkladm zavádzania princípv behvéh hspdárstva sú prjekty zamerané na druhtné využívanie dpadv, ktréh rôzne frmy majú priniesť zníženie pdielu skládkvanéh dpadu v regióne. Druhtné spracvanie dpadv napríklad pre ptreby výrby energií môže byť previazané s tázku riešenia nvéh zdrja tepla p uknčení výrby elektriny a tepla z hnedéh uhlia v ENO. Pdpru prjektv zameraných na behvú eknmiku sa zárveň pdprí tvrba nvých pracvných miest v regióne a integrujú sa ciele akčnéh plánu zameraná na zamestnansť, živtné prstredie a udržateľné hspdárstv. Opatrenie má za cieľ tiež pdpriť zvýšenie infrmvansti a pvedmia verejnsti v blasti behvéh hspdárstva, trval udržateľnéh rzvja, ak aj sebestačnej reginálnej eknmiky zalženej na lkálnej prdukcii a sptrebe. Sledvaný cieľ Zvýšenie energetickéh zhdncvanie dpadv, recyklácie a druhtnéh využívanie dpadv v výrbnm prcese Ptenciálni nsitelia prjektv Zvyšvanie infrmvansti verejnsti v súvislsti s behvu eknmiku Pdniky v regióne Nví investri Mestá a bce Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Verejnsť Nezamestnaní Kvalifikvaná pracvná sila 64

65 Výber indikatívnych prjektvých zámerv Vývj nvej metódy materiálvéh zhdntenia vedľajšieh energetickéh prduktu z tepelnej elektrárne Nákup zbernéh vzidla kmunálneh dpadu pre celý región Centrum spracvania zmesvéh kmunálneh dpadu Zdpvedné rgány a úlhy Mestá a bce Riadiace rgány OP VaI a OP KŽP Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP VaI a OP KŽP Príprava výziev na financvanie prjektv Pririta II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Región hrnej Nitry má ptenciál na ďalší rzvj turizmu ak dplnkvéh sektra v rámci eknmickej transfrmácie. Atrakcie cestvnéh ruchu sú kncentrvané hlavne v krese Prievidza, predvšetkým v súvislsti s kúpeľníctvm v meste Bjnice. Splu s kúpeľníctvm sú hlavnými atrakciami Bjnický zámk a ZOO. Cestvný ruch v krese Partizánske je bmedzený. V rku 2017 bl priemerný pčet prencvaní návštevníkv v krese Prievidza kl 4 nci, zatiaľ č v krese Partizánske len kl 2 nci. Jednu z bariér ďalšieh rzvja cestvnéh ruchu v regióne je hršia dstupnsť regiónu v súvislsti s nedstavanu infraštruktúru. Lepšia dstupnsť na sieť diaľnic a rýchlstných ciest, ak aj lepšie využívanie leteckej infraštruktúry, môže prispieť k rzvju cestvnéh ruchu v regióne. Z hľadiska budúceh rzvja turizmu je dôležité ptenciál cestvnéh ruchu diverzifikvať s cieľm zabezpečiť celrčný ptenciál a zmierniť sezónnu vlatilitu dpytu p službách cestvnéh ruchu v regióne. Región má v rámci transfrmácie príležitsť stavať na banskej tradícii a pnúknuť v tejt súvislsti nvé turistické atrakcie využitím ptenciálu knverzie industriálnych areálv, ak aj transfrmácie dpadv banskej činnsti na turistické využitie (mkrade vzniknuté pklesm terénu v blasti Nvák). V rámci budúceh rzvja turistickéh ruchu je ptrebné zlepšiť aj infraštruktúru cestvnéh ruchu. T zahŕňa zvýšenie infrmvansti cestvnm ruchu v regióne, zlepšenie marketingvých aktivít, integrácia turistických atrakcií v regióne, ak aj rzvj infrmačných centier cestvnéh ruchu a rzvj pdprnej infraštruktúry, ak sú napríklad cyklcesty a rzvj infraštruktúry letiska. Opatrenie Výchdiská Cieľ II.5.1 Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu Cestvný ruch je kncentrvaný v krese Prievidza a naviazaný na kúpeľníctv, zámk a ZOO v meste Bjnice Priemerný pčet prencvaní v krese Prievidza je 4 nci, v krese Partizánske 2 nci Nedstatčná pnuka prduktv a služieb cestvnéh Využitie ptenciálu banskej tradície regiónu pre rzvj cestvnéh ruchu Využitie knverzie industriálnych areálv a území pstihnutých bansku činnsťu v cestvnm ruchu Rast cestvnéh ruchu prispievajúceh k eknmickej transfrmácii a diverzifikácii 65

66 ruchu s celrčným využitím regiónu Bariéru ďalšieh rzvja cestvnéh ruchu je dstupnsť regiónu z dôvdu nedstavanej infraštruktúry II.5.2 Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne Cielený marketing cestvnéh ruchu je nedstatčný Nedstatčná splupráca subjektv cestvnéh ruchu a integrácia prduktv a služieb cestvnéh ruchu Zlepšenie infrmvansti a marketingvých aktivít cestvnéh ruchu v regióne Prepájanie pnuky prduktv a služieb cestvnéh ruchu v regióne Nedstatčná úrveň pdprnej infraštruktúry cestvnéh ruchu (turistické chdníky, cykltrasy) Zlepšenie pdprnej infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne (infrmačné centrá, turistické chdníky, cykltrasy) Opatrenie II.5.1 Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.5.1 Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Opatrenie je zamerané na pdpru prjektv rzvja cestvnéh ruchu a tvrby nvých pracvných miest v sektre cestvnéh ruchu, s zameraním sa na ďalší rzvj hlavných atrakcií regiónu a nvých atrakcií zameraných na využitie ptenciálu banskej tradície v regióne, napríklad knverziu časti banských areálv a území vzniknutých bansku činnsťu na využitie pre ptreby turizmu, rekreácie a vľnčasvých aktivít. Sledvaný cieľ Využitie ptenciálu banskej tradície regiónu pre rzvj cestvnéh ruchu Ptenciálni nsitelia prjektv Využitie knverzie industriálnych areálv a území pstihnutých bansku činnsťu v cestvnm ruchu Rast cestvnéh ruchu prispievajúceh k eknmickej transfrmácii a diverzifikácii regiónu Samsprávny kraj a ním zriaďvané rganizácie Pdniky v regióne HBP Mestá a bce Cieľvé skupiny Návštevníci regiónu Verejnsť 66

67 Výber indikatívnych prjektvých zámerv Nezamestnaní Revitalizácia areálu Bane Cigeľ na zariadenie cestvnéh ruchu Reknštrukcia rekreačnéh zariadenia Púšť na kmplexné zariadenie cestvnéh ruchu Náučný chdník a chránený areál Kšvsk-Laskárske mkrade Kmplexný prjekt dbudvania centra cestvnéh ruchu Hrnej Nitry destinácie BOJNICE Kmplexná revitalizácia a reknštrukcia Termálneh kúpaliska Chalmvá Tématický náučn-zábavný a ubytvací kmplex Krajina legiend Bjnice Kmpletná revitalizácia sídliska Píly v štýle SORELA - banícke tradície, architektúra Htel s nákupnu a ddychvu zónu pre byvateľv a turistv v Bjniciach Zdpvedné rgány a úlhy Trenčiansky samsprávny kraj Mestá a bce Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky Príprava prjektv Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v prípade ptreby Pdľa ptreby, psudzvanie investičnej pmci pre predlžené prjekty Opatrenie II.5.2 Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.5.2 Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Opatrenie je zamerané na pdpru rzvja cestvnéh ruchu v regióne prstredníctvm marketingvých aktivít, infrmačných kampaní a prepájania pnuky atrakcií cestvnéh ruchu. Opatrenie je ďalej zamerané na pdpru rzvja infraštruktúry cestvnéh ruchu, ak napríklad pdpru reknštrukcií a budvania nvých turistických chdníkv, cykltrás, infrmačných centier a ďalšej pdprnej infraštruktúry. Sledvaný cieľ Zlepšenie infrmvansti a marketingvých aktivít cestvnéh ruchu v regióne Prepájanie pnuky prduktv a služieb cestvnéh ruchu v regióne Zlepšenie pdprnej infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne (infrmačné centrá, turistické chdníky, cykltrasy) Pdpra nvých investícií d infraštruktúry cestvnéh ruchu a kúpeľníctva 67

68 Ptenciálni nsitelia prjektv Pdniky v regióne Mestá a bce Samsprávny kraj HBP Neziskvé rganizácie Pdnikatelia v cestvnm ruchu a kúpeľníctve Cieľvé skupiny Návštevníci regiónu Výber indikatívnych prjektvých zámerv Verejnsť Nezamestnaní Reginálne infrmačné (návštevnícke) centrum (RIC) Prievidza/Bjnice Handlvská kruna - vytvrenie agentúry cestvnéh ruchu Náučný dendrlgický lesný chdník Zdpvedné rgány a úlhy Trenčiansky samsprávny kraj Mestá a bce Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky Príprava prjektv Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v prípade ptreby Pdľa ptreby, psudzvanie investičnej pmci pre predlžené prjekty 68

69 7.3. Pilier III. Udržateľné živtné prstredie Zdôvdnenie piliera a jeh príns Banská činnsť a výrba energií z hnedéh uhlia má výrazný vplyv na živtné prstredie v frme envirnmentálnych dpadv a patrení, ktré bude z hľadiska živtnéh prstredia ptrebné realizvať v súvislsti s utlmvaním banskej činnsti. Pre uknčvanie banskej činnsti existujú záknné pžiadavky, ktré definuje zákn č. 51/1988 Zb. banskej činnsti, výbušninách a štátnej banskej správe a príslušné vyknávacie predpisy. Okrem týcht záknných pžiadaviek však existujú aj iné envirnmentálne dpady, vrátane tých, kde nie je známy pôvdca, ktré bude ptrebné v rámci transfrmácie regiónu taktiež riešiť. Zárveň je ptrebné sa na tázku živtnéh prstredia v prcese transfrmácie pzerať kmplexne a riešiť aj nastavenie akčnéh plánu a budúcich eknmických aktivít v regióne tak, aby bli v súlade s víziu transfrmácie regiónu hrnej Nitry, ktru je rzvj eknmických činnstí v symbióze s čistým živtným prstredím. Región je zaťažený negatívnymi envirnmentálnymi vplyvmi a v budúcnsti by sa mal prerientvať na eknmické sektry s menším dpadm na živtné prstredie. Pilier Udržateľné živtné prstredie je pret zameraný na pdpru dstraňvania envirnmentálnych dpadv p banskej činnsti a iných činnstiach, ak aj na zlepšvanie živtnéh prstredia d budúcnsti. Zárveň je v rámci piliera riešená aj tázka energetiky. Energetika je histricky dôležitý sektr eknmiky v regióne vďaka výrby elektriny a tepla v ENO. V prcese transfrmácie bude ptrebné riešiť tázku budúcnsti energetiky v regióne, predvšetkým z phľadu ddávk tepla (hrúcej vdy a pary) mestám a bciam v regióne (Prievidza, Nváky, Zemianske Kstľany, Kš), ak aj niekľkým priemyselným zákazníkm. Budúcnsť energetiky v regióne by mala zhľadňvať dpad na živtné prstredie a zamerať sa na pdpru nízkuhlíkvej energetiky, energetickej efektívnsti a smart riešení v energetike. Pdpra zlepšvania živtnéh prstredia d budúcnsti by mala byť tiež zameraná na patrenia v blasti udržateľnéh dpadvéh hspdárstva, vdnéh hspdárstva, knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv Výchdiskvá situácia Banská činnsť v regióne hrnej Nitry má viacer vplyvv na krajinu a živtné prstredie. Banská činnsť spôsbuje napríklad pvrchvé terénne depresie, ak sú napríklad trhliny a pkles pôdy, ktré majú dpad na pľnhspdárske a zalesnené pzemky a infraštruktúru. Pkles pôdy môže tiež spôsbiť zaplavenie pklesnutéh územia, č znemžní jeh využívanie na pôvdný účel. Banská činnsť má tiež dpad na vdné tky v území, v súvislsti s čím bli realizvané prelžky ptkv. V súvislsti s uknčvaním banskej činnsti bude ptrebné tiež riešiť tázku bezpečnéh uzatvárania banských priestrv. T zahŕňa bezpečnú a eklgickú demntáž zariadení v baniach a na pvrchu, likvidáciu banských diel a reknštrukciu aleb likvidáciu stavieb na pvrchu. Taktiež je ptrebné riešiť asanáciu a rekultiváciu dkalísk z úpravy uhlia. Okrem samtnej banskej činnsti má výrazný dpad na živtné prstredie v regióne aj výrba energií z hnedéh uhlia v ENO. Pdľa infrmácií Slvenských elektrární bsahuje hnedé uhlie spaľvané v ENO 30% ppla a 2% síry. V rku 2015 prešli hlavné výrbné zariadenia ENO eklgizáciu tak, aby spĺňali prísne limity stanvené legislatívu EÚ platnu d rku V dôsledku th bl zaznamenaný výrazný pkles emisií xidu siričitéh v rku 2017 v prvnaní s rkm Súčasťu ENO sú tiež skládky a dkaliská ppla s rzlhu 180 hektárv, kde je ulžených kl 40 miliónv tn ppla, a ktrých eklgická sanácia a rekultivácia bude musieť byť taktiež riešená v rámci transfrmácie regiónu. 19 Slvenský hydrmeterlgický ústav Odbr Mnitrvanie kvality vdzušia, Hdntenie kvality vzdušia v Slvenskej republike

70 Ďalším výrazným znečisťvateľm v regióne je chemická výrba v pdniku Frtischem. Závd je jedným z piatich najväčších prducentv tuhých znečisťujúcich látk v krajine. Pdľa štúdie SAV 20, ťažba nerastných survín splu s priemyselnu výrbu (vrátane energetiky) spôsbujú, že región hrnej Nitry je značne znečistený. Viac ak 55% byvateľv žije v blastiach s výrazne narušenu kvalitu živtnéh prstredia. Č sa týka znečistenia vôd, tak sa v tretej kvalitatívnej triede pdzemnej vdy 21 nachádza 45% blasti Prievidze, 83% blasti Nvák a 71% blasti Bjníc. Z hľadiska znečistenia vzdušia patrí prievidzský región medzi regióny Slvenskej republiky, ktré prdukujú najviac emisií základných znečisťujúcich látk a najmä xidu siričitéh a xidv dusíka. Zárveň je prievidzský región regiónm najťažšie zaťaženým emisiami tuhých znečisťujúcich látk na Slvensku Cieľvá situácia V rámci transfrmácie regiónu hrná Nitra z uhľnej eknmiky na nvú diverzifikvanú eknmiku budú riešené existujúce envirnmentálne dpady, a taktiež bezpečné a eklgické uzatvrenie banských priestrv. Nvé riešenie výrby a ddávky tepla v regióne hrnej Nitry by mal byť zalžené na najlepšej dstupnej technlógii z hľadiska dpadv na živtné prstredie. Pri riešení výrby a ddávk tepla však treba brať d úvahy aj mžnsti financvania, eknmické dpady (predvšetkým na kncvé ceny tepla), ak aj dpady na zamestnansť v regióne. Riešenie výrby a ddávk tepla by tak mal byť najlepším mžným riešením, berúc d úvahy všetky spmínané faktry. Rzvj nvých sektrv eknmiky by mal byť zameraný na dvetvia, ktré budú v menšej miere znečisťvať živtné prstredie v prvnaní s envirnmentálnymi dpadmi vyvlanými súčasným ťažbným priemyslm a výrbu elektrickej energie z hnedéh uhlia. V rámci dlhdbej udržateľnsti energetiky v regióne by sa mali ppri budúcemu riešeniu zdrja tepla realizvať aj investície d bnviteľných zdrjv energie, energetickej efektívnsti a smart riešení v energetike. Cieľm v blasti udržateľnéh živtnéh prstredia nie je len dstránenie nevyhnutných envirnmentálnych dpadv, ale aj bezpečné a trvalé uzatvrenie pdzemných banských prevádzk bez následných bezpečnstných a eklgických vplyvv na pvrch. Ďalej je t dstránenie nepriamych a vyvlaných dpadv banskej činnsti, ak sú napríklad prepady pôdy, trhliny v pôde, znečistenie pľnhspdárskej pôdy a pdzemných vôd. Zárveň by mali byť realizvané envirnmentálne patrenia, ktrá nesúvisia priam s dstraňvaním následkv banskej činnsti, ale prispejú k zlepšeniu živtnéh prstredia v regióne, ktrý dlhdb trpí znečistením vzdušia, vdy a pôdy. Príkladm je pdpra v blasti udržateľnéh dpadvéh hspdárstva, vdnéh hspdárstva (kanalizácie, čističky dpadvých vôd), či rzvj a chrana území a pdpra bidiverzity, ak napríklad mkrade, ktré vznikli bansku činnsťu, a ktré môžu byť využité aj v rámci kvality živta, vľnčasvých aktivít a pdpre cestvnéh ruchu Prehľad prirít a patrení Pilier Udržateľné živtné prstredie pzstáva z trch prirít, ktré sa ďalej členia na patrenia nasledvne: Pririta III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Opatrenie III.1.1 Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených bansku činnsťu a uknčvanie banskej činnsti Opatrenie III.1.2 Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených inu činnsťu Pririta III.2 Rzvj udržateľnej energetiky 20 PODPORA UHOĽNÝCH REGIÓNOV V TRANSFORMÁCII Sciáln-eknmické analýzy pre pdpru využívania EŠIF Expertná štúdia Hrná Nitra, Slvenská republika, Prgnstický ústav, Slvenská akadémia vied 21 Päťstupňvá škála kvality pdzemných vôd (I. trieda veľmi čistá vda až V. trieda veľmi siln znečistená vda),

71 Opatrenie III.2.1 Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne Opatrenie III.2.2 Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne Opatrenie III.2.3 Pdpra energetickej efektívnsti v regióne Opatrenie III.2.4 Pdpra smart riešení v energetike v regióne Pririta III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Opatrenie III.3.1 Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh hspdárstva Opatrenie III.3.2 Pdpra investícií d udržateľnéh vdnéh hspdárstva Opatrenie III.3.2 Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv Pririty a patrenia v rámci piliera Udržateľné živtné prstredie sú bližšie ppísané v nasledvných pdkapitlách Pririta III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Ak bl spmínané vyššie, v regióne existujú rôzne envirnmentálne dpady spôsbené bansku činnsťu, ak aj naviazanými činnsťami, ktré majú vplyv na celkvé živtné prstredie v regióne hrnej Nitry. Tiet envirnmentálne dpady môžu byť priame vplyvy, ktré vznikli bansku činnsťu aleb výrbu energií z hnedéh uhlia (skládky a dkaliská ppla), ale aj rôzne vyvlané vplyvy na živtné prstredie, ktré sú výsledkm týcht činnstí (trhliny, prepady pôdy, dpady na infraštruktúru, znečistenie pôdy, a pd.). Okrem th existujú envirnmentálne dpady, pri ktrých nemusí byť známy pôvdca. Pririta je zameraná na dstránenie týcht envirnmentálnych dpadv, iných vplyvv na krajinu a živtné prstredie, ak aj na bezpečné a eklgické uknčvanie banskej činnsti. Opatrenia v rámci tejt pririty budú financvané z rôznych zdrjv, pričm sa predpkladá financvanie aj priam z finančných rezerv HBP na vyknanie tých patrení, ktré ukladá banskej splčnsti v súvislsti s likvidáciu dbývacích priestrv a uknčvaním banskej činnsti zákn. Predpkladá sa, že s klesajúcu ťažbu uhlia v nasledujúcm bdbí nebude splčnsť HBP schpná genervať dstatčné zdrje na pkrytie všetkých nákladv na bezpečné uzatváranie jedntlivých banských prevádzk z vlastných zdrjv a rvnak nemôže eliminvať všetky dpady ťažby uhlia v regióne, ktré histricky vznikali pčas ťažby uhlia a pred vznikm HBP. Na financvanie nákladv súvisiacich s uzatváraním jedntlivých ťažbných plí a sanáciu vzniknutých envirnmentálnych dpadv a vplyvv vyvlaných bansku činnsťu bude ptrebné pret využiť aj štátnu pmc na pkrytie mimriadnych nákladv pdľa článku 4 Rzhdnutia Rady z 10. decembra 2010 štátnej pmci na uľahčenie zatvrenia uhľných baní neschpných knkurencie č. 2010/787/EÚ. Jedná sa pmc na pkrytie mimriadnych nákladv, ak sú uzatváranie a likvidácia banských diel, rekultivácie, banské škdy, včítane náhrady zdrjv vdy, dpisy, asanácie, bezpečnstné pdzemné práce, zstatkvé náklady plynúce z administratívnych, právnych a daňvých ustanvení špecifických pre uhľný priemysel, vrátane dstupnéh pre neuplatnených zamestnancv. Presná technická, časvá a finančná špecifikácia musí byť definvaná v technick-eknmickm prjekte likvidácie knkrétneh ťažbnéh pľa a byť predmetm ntifikácie v Európskej kmisii. V súvislsti s zmenu uplatňvania VHZ na výrbu elektriny v elektrárni Nváky d knca rku 2023 dôjde k riadenému útlmu - pstupnému zníženiu ťažby a k predčasnému uknčeniu jedntlivých ťažbných plí a ich následnej likvidácii a uzatváraniu v zmysle nasledvnéh harmngramu: baňa Cigeľ uzatváranie v r až 2019 Výchdná šachta bane Handlvá uzatváranie v 07/2019 až 06/ ťažbné ple bane Handlvá uzatváranie v 01/2021 až 06/ ťažbné ple bane Nváky uzatváranie v 01/2020 až 12/

72 CELKOVÉ NÁKLADY NA UZATVÁRANIE A LIKVIDÁCIU BANE 11. ťažbné ple bane Nváky uzatváranie v 01/2022 až 02/2024 baňa Handlvá uzatváranie v 01/2022 až 12/2024 hriznt bane Nváky uzatváranie v 01/2024 až 04/ ťažbné ple Juh bane Nváky uzatváranie v 01/2024 až 12/2024 baňa Nváky uzatváranie v 01/2025 až 12/2027 Ťažbné ple bane Čáry lžisk Gbely III je mžné naďalej využívať pkračvaním ťažby pre účely mim výrby elektrickej energie. V prípade nepkračvania ťažby dôjde k predčasnému uknčeniu ťažby uhlia a následnej likvidácii a uzatváraniu ťažbnéh pľa v rkch S tvrením 12. ťažbnéh pľa bane Nváky akčný plán transfrmácie hrnej Nitry nepčíta. Vzhľadm na schválenú zmenu uplatňvania VHZ na výrbu elektriny v elektrárni Nváky d knca rku 2023,uznesením vlády SR č.580/2018 a jeh časvým rámcm pstupnéh uzatvárania ťažbných plí, je tt súčasťu tzv. plánu zatvrenia pdľa článku 3. Rzhdnutia Rady č. 2010/787/EÚ, a tým sú ďalšie prcesné pstupy irelevantné (prces psudzvania vplyvu na živtné prstredie EIA) a súčasne prti dikcii predmetnéh rzhdnutia. Likvidácia sprístupnených ťažbných plí v jedntlivých dbývacích priestrch HBP, a. s. je uvažvaná v celm rzsahu tak, že p uknčení likvidačných prác zstanú na pvrchu jedntlivých lkalít len pvaly a prtály zabezpečujúce ústia jám a zaistené zaústenia úpadníc (štôlní). Ostatné plchy budú p dknčení demlácií určených pvrchvých bjektv asanvané a rekultivvané s mžnsťu využitia na iné účely v zmysle platnej legislatívy. Nižšie sú uvedené predpkladané celkvé náklady na uzatváranie a likvidáciu bane Handlvá a bane Nváky v jedntlivých rkch, ktré pskytla splčnsť HBP (v EUR): v EUR SPOLU bezpečnstné práce v pdzemí likvidácia hlavných banských diel asanácia bjektv na pvrchu rekultivácie dstupné pre zamestnancv SPOLU VLASTNÉ ZDROJE FINANCOVANIA HBP POŽIADAVKY NA CUDZIE ZDROJE Z hľadiska envirnmentálnych záťaží definvaných pdľa zákna č. 569/2007 Z. z. gelgických prácach (gelgický zákn) sú v regióne hrnej Nitry evidvané v Infrmačnm systéme envirnmentálnych záťaží nasledvné envirnmentálne záťaže súvisiace s ťažbu uhlia a výrbu energií z uhlia 22 : Názv envirnmentálnej záťaže PD (002) / Bystričany - ENO - dčasné dkalisk PD (012) / Prievidza - V. Lehôtka - halda bane Cígeľ Register Identifikátr Obec Splčnsť Pznámka Register B a C Register A SK/EZ/PD/623 Bystričany ENO Dčasné dkalisk pplčeka, sanvané, mnitruje sa SK/EZ/PD/633 Prievidza HBP Pravdepdbná envirnmentálna záťaž

73 Názv envirnmentálnej záťaže PD (014) / Zemianske Kstľany - ENO - pôvdné dkalisk PD (005) / Handlvá - skládka pplvín PD (1865) / Zemianske Kstľany - ENO - výhrevňa lkmtív PD (1956) / Zemianske Kstľany - ENO blk A PD (1957) / Zemianske Kstľany - ENO blk B PD (1972) / Zemianske Kstľany - Filtračná stanica PD (1973) / Zemianske Kstľany - Rzvdne A, B, C PD (1996) / Zemianske Kstľany - Zemiansky ptk - znečistenie brehu a kryta Register Identifikátr Obec Splčnsť Pznámka Register B a C Register C Register C Register B Register B a C Register B a C Register B Register B SK/EZ/PD/635 Zemianske Kstľany ENO Pôvdné dkalisk pplčeka, sanvané, mnitruje sa SK/EZ/PD/1406 Handlvá ENO Skládka pplvín, rekultivvaná, mnitruje sa SK/EZ/PD/1865 SK/EZ/PD/1956 SK/EZ/PD/1957 SK/EZ/PD/1972 SK/EZ/PD/1973 SK/EZ/PD/1996 Zemianske Kstľany Zemianske Kstľany Zemianske Kstľany Zemianske Kstľany Zemianske Kstľany Zemianske Kstľany ENO ENO ENO ENO ENO ENO Kntaminácia rpnými látkami v priestre výhrevne lkmtív, sanvaná Kntaminácia rpnými látkami v priestre mazutvéh hspdárstva Kntaminácia rpnými látkami v priestre mazutvéh hspdárstva, sanvaná Kntaminácia rpnými látkami v priestre filtračnej stanice, sanvaná Kntaminácia rpnými látkami v priestre Rzvdní A, B, C Výrazné nánsy reliktv ppla na dne a predvšetkým na brehch Zemianskeh ptka Opatrenie Výchdiská Cieľ III.1.1 Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených bansku činnsťu a uknčvanie banskej činnsti V rámci banskej činnsti existujú envirnmentálne dpady, ak napríklad skládky a dkaliská Zárveň sú záknm stanvené pžiadavky na Sanácia a revitalizácia envirnmentálnych dpadv vyvlaných bansku činnsťu Sanácia a revitalizácia negatívnych vplyvv banskej činnsti na dtknutých 73

74 likvidáciu dbývacích priestrv a na uknčenie banskej činnsti V regióne existujú tiež vyvlané vplyvy banskej činnsti, ak sú napríklad trhliny, prepady pôdy, pškdenie infraštruktúry, nvé bitpy, ktré vznikli vplyvm banskej činnsti, ktré bude ptrebné tiež riešiť územiach Bezpečná a eklgická likvidácia dbývacích priestrv a banských areálv III.1.2 Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených inu činnsťu Ďalšie envirnmentálne dpady v regióne existujú v súvislsti s spaľvaním hnedéh uhlia pri výrbe elektriny a tepla V súvislsti s výrbu energií v ENO existujú envirnmentálne dpady v pdbe dčasnéh a definitívneh dkaliska ppla Iné envirnmentálne vplyvy v regióne sú v pdbe znečistenia pôdy, vzdušia a pdzemných vôd Sanácia a revitalizácia envirnmentálnych dpadv v súvislsti s výrbu energií z hnedéh uhlia Revitalizácia znečistenej pôdy v regióne Revitalizácia znečistených pdzemných vôd v regióne Realizácia patrení na zlepšenie kvality vzdušia Opatrenie III.1.1 Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených bansku činnsťu a uknčvanie banskej činnsti Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.1.1 Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených bansku činnsťu a uknčvanie banskej činnsti III. Udržateľné živtné prstredie / III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Opatrenie je zamerané na dstraňvanie rôznych friem envirnmentálnych dpadv a vplyvv vyvlaných bansku činnsťu, ak aj na bezpečné a eklgické uknčvanie banskej činnsti a likvidáciu dbývacích priestrv. Envirnmentálne dpady zahŕňajú dpady s známym aj neznámym pôvdcm, dpady v areálch v vlastníctve HBP, ak aj vyvlané vplyvy banskej činnsti mim ich vlastníctva. Tiet patrenia budú financvané z rôznych zdrjv, vrátane zdrjv HBP, ktré splčnsť tvrí pre ptreby uknčvania banskej činnsti a revitalizáciu území, ale tiež inými nenávratnými zdrjmi financvania pre ptreby zabezpečenia chrany živtnéh prstredia v prcese uknčvania banskej činnsti, napríklad v súlade s Rzhdnutím Rady 2010/787/EÚ /787/EÚ: Rzhdnutie Rady z 10. decembra 2010 štátnej pmci na uľahčenie zatvrenia uhľných baní neschpných knkurencie 74

75 Sledvaný cieľ Sanácia a revitalizácia envirnmentálnych dpadv vyvlaných bansku činnsťu Ptenciálni nsitelia prjektv Sanácia a revitalizácia negatívnych vplyvv banskej činnsti na dtknutých územiach Bezpečná a eklgická likvidácia dbývacích priestrv a banských areálv HBP Štát Cieľvé skupiny Verejnsť Mestá a bce Výber indikatívnych prjektvých zámerv Revitalizácia pdzemia a pvrchu p uknčení banskej činnsti - Handlvá, Sebedražie, Nváky, Kš, Cigeľ, Prievidza Revitalizácia a rekultivácia pškdenéh územia Revitalizácia lesných pzemkv na pddlvanm území Zdpvedné rgány a úlhy HBP Riadiaci rgán OP KŽP Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky Vypracvanie plánu likvidácie baní Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP KŽP Príprava výziev na financvanie prjektv Ntifikvanie Prgramu pstupnéh dťaženia a uzatvrenia jedntlivých ťažbných plí Opatrenie III.1.2 Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených inu činnsťu Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.1.2 Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených inu činnsťu III. Udržateľné živtné prstredie / III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Opatrenie je zamerané na dstraňvanie rôznych friem envirnmentálnych dpadv a vplyvv vyvlaných výrbu elektriny a tepla spaľvaním hnedéh uhlia, ak aj na bezpečné a eklgické uknčvanie, resp. transfrmáciu činnsti ENO. Envirnmentálne dpady zahŕňajú dpady s známym aj neznámym pôvdcm, dpady v areálch v vlastníctve Slvenských elektrární, ak aj vyvlané vplyvy z spaľvania hnedéh uhlia mim ich vlastníctva. Tiet patrenia majú byť financvané z rôznych zdrjv, vrátane zdrjv Slvenských elektrární, dplnené inými, aj nenávratnými zdrjmi financvania pre 75

76 ptreby zabezpečenia chrany živtnéh prstredia v prcese uknčvania banskej činnsti. Opatrenie je tiež zamerané na pdpru prjektv revitalizácie znečistených pôd a pdzemných vôd v regióne, ktré sú znečistené vplyvm banskej a iných priemyselných činnstí v regióne. Sledvaný cieľ Sanácia a revitalizácia envirnmentálnych dpadv v súvislsti s výrbu energií z hnedéh uhlia Ptenciálni nsitelia prjektv Revitalizácia znečistenej pôdy v regióne Revitalizácia znečistených pdzemných vôd v regióne Realizácia patrení na zlepšenie kvality vzdušia Slvenské elektrárne Štát Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Mestá a bce Vlastníci pôdy Sanácia dkalísk, skládk a envirnmentálnych dpadv z spaľvania lignitu Zdpvedné rgány a úlhy Slvenské elektrárne Ministerstv živtnéh prstredia Slvenskej republiky Riadiaci rgán OP KŽP Príprava prjektv Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP KŽP Príprava výziev na financvanie prjektv Pririta III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Región hrnej Nitry má tradíciu v energetike, keď tu už d rku 1953 pôsbí ENO. V 60-tych rkch bla ENO najväčšu elektrárňu na Slvensku, pričm histricky najvyššia inštalvaná kapacita v elektrárni bla 516 MW a najvyššia výrba elektriny bla 2,5 TWh rčne. V súčasnsti je v prevádzke blk ENO A zameraný primárne na výrbu tepla s inštalvanu kapacitu 46 MW a blky ENO B1 a B2, každý s inštalvanu kapacitu 110 MW. Blky ENO B3 a B4 bli dstavené v rku Energetika je teda dôležitu súčasťu lkálnej eknmiky, existuje tu pre jej rzvj zázemie a kvalifikvaná pracvná sila, a teda by mala byť súčasťu rzvjvých aktivít v rámci transfrmácie regiónu. Pdbne sa k blasti energetiky stavajú aj iné uhľné regióny, ktré sú v rôznych fázach prcesu transfrmácie aleb prcesm transfrmácie už prešli (napríklad regióny Limburg v Hlandsku aleb Lužice v Nemecku). Cieľm je využiť tradíciu regiónu v blasti energetiky a v prcese transfrmácie regiónu pdprvať aktivity a patrenia zamerané na udržateľnú a nízkuhlíkvú energetiku, ak aj na patrenia smerujúce k znižvaniu 76

77 dpytu p energiách v frme prjektv energetickej efektívnsti v rôznych blastiach, a na patrenia zamerané na implementáciu smart riešení v energetike. V súvislsti s uknčením pdpry výrby elektriny z dmáceh uhlia najneskôr v rku 2023 sa predpkladá, že sa v ENO uknčí výrba elektriny. Z hľadiska ddávk elektriny v regióne hrná Nitra d uzlvej blasti Bystričany, musí byť uknčenie výrby elektriny v ENO krdinvané s psilnením uzlvej blasti Bystričany, nakľk existujúce prensvé kapacity d regiónu nie sú dstatčné pre zásbvanie elektrinu v prípade dstavenia ENO. Psilnenie uzlvej blasti Bystričany pzstáva z psilnenia transfrmačnej kapacity transfrmačnej stanice Bystričany, dknčenie a uvedenia d trvalej prevádzky 2x400 kv vedenia z transfrmačnej stanice Križvany d transfrmačnej stanice Bystričany a 2x400 kv vedenia z transfrmačnej stanice Bystričany d transfrmačnej stanice Hrná Ždaňa. Tiet prjekty sú tiež súčasťu pstupnéh riadenéh útlmu 220 kv prensvej sústavy, v rámci ktréh prejde elektrická stanica Bystričany d rku 2022 výraznými zmenami. Uknčenie stavieb sa predpkladá d rku 2021, pričm dstavenie pôvdnej 220 kv elektrickej stanice je predpkladané v rku Jednu z kľúčvých tém v rámci udržateľnej energetiky v regióne je výrba a ddávka tepla. Ak bl spmínané, tepl pre veľkú časť regiónu je vyrábané v ENO z dmáceh uhlia. V rámci transfrmácie regiónu bude ptrebné riešiť, akým spôsbm bude zabezpečená výrba a ddávka tepla ( prstredníctvm ENO, nvým zdrjm v ENO, prípadne úplne iným zdrjm aleb zdrjmi tepla v regióne). V súčasnsti zásbuje ENO hrúcu vdu, prípadne paru, mestá Prievidza, Nváky, Zemianske Kstľany a Kš, a tiež niekľk priemyselných dberateľv. Nvé riešenie výrby a ddávky tepla v regióne by mal brať d úvahy envirnmentálne aspekty, teda musí byť v súlade s všetkými envirnmentálnymi nrmami, zárveň by mal byť aj dlhdb envirnmentálne udržateľné. Z hľadiska budúcej výrby a ddávky tepla je dôležitým faktrm aj cena tepla pre kncvéh zákazníka. Rôzne alternatívy riešenia majú tiež rôzne nárky na finančnú pdpru samtnej investície aleb prevádzky. Zvlená technlógia má zárveň aj dpad na pčet pracvných miest, ktré budú v rámci výrby a ddávky tepla vytvrené. Všetky tiet hľadiská by mali byť brané d úvahy pri riešení tepelnej energetiky v regióne tak, aby zvlené riešenie bl najlepším kmprmism pri zachvaní všetkých záknných pžiadaviek na živtné prstredie. V súvislsti s budúcim riešením výrby a ddávky tepla v regióne sa spracváva nezávislá štúdia, ktrá rámcv psúdi mžné varianty z rôznych hľadísk (eknmické, envirnmentálne, dpad na zamestnansť), a ktrá bude mať dprúčací charakter. Medzi variantami výrby a ddávky tepla môžu byť centralizvaná aj decentralizvaná výrba s využitím rôznych technlógií a palív (zemný plyn, tuhé alternatívne paliv, drevná bimasa, getermálny ptenciál banských vôd a pd.). Jedntlivé riešenia je mžné tiež navzájm kmbinvať. Riešenie by mal brať d úvahy tiež rôzne bmedzenia, ak napríklad dstupnsť dpadu v regióne, ciele v blasti recyklácie a pririty pri nakladaní s dpadm, ktré môžu vplyvniť dstupnsť dpadu pre spaľvanie, dstupnsť bimasy, prípadne ciele a pririty v blasti bnviteľných zdrjv energií. Ak by mal byť riešenie pdprený z verejných zdrjv, mal by tiež prispievať k napĺňaniu cieľv Slvenska v blasti znižvania emisií CO 2. Opatrenie Výchdiská Cieľ III.2.1 Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne ENO dnes vyrába tepl z dmáceh uhlia a ddáva h veľkej časti byvateľstva v regióne, ak aj niekľkým priemyselným dberateľm Predpkladá sa, že s uknčením pdpry výrby elektriny z dmáceh uhlia sa uknčí aj výrba tepla z uhlia Zabezpečiť najlepšie mžné riešenie výrby a ddávky tepla pre súčasných dberateľv, zhľadňujúce dpad na cenu tepla pre dberateľv, zamestnansť v regióne, mžnsti finančnej pdpry a ddržaním minimálne záknných pžiadaviek na 24 Desaťrčný plán rzvja prensvej sústavy na rky , Nvember 2017, Slvenská elektrizačná prensvá sústava 77

78 a bude ptrebné riešiť tázku ddávk tepla existujúcim zákazníkm živtné prstredie III.2.2 Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne Pdľa údajv Eurstatu klesl v psledných rkch na Slvensku pdiel energie z bnviteľných zdrjv na kncvej sptrebe energie z 12,9% v rku 2015 na 12,0% v rku 2016 a na 11,5% v rku 2017 V EÚ bl tent pdiel v rku 2017 na úrvni 17,5% Pdľa mapy bnviteľných zdrjv energie 25 región hrnej Nitry zastáva v inštalácii bnviteľných zdrjv prti zvyšku Slvenska, aj v rámci Trenčianskeh samsprávneh kraja Zvýšenie priemyselných inštalácií bnviteľných zdrjv energie v regióne hrnej Nitry Zvýšenie inštalácií bnviteľných zdrjv energie v dmácnstiach Zlepšenie infrmvansti verejnsti mžnstiach inštalácie a financvania bnviteľných zdrjv energie III.2.3 Pdpra energetickej efektívnsti v regióne Budúcnsť energetiky v regióne nie je len v nahradení výrby energie z uhlia inými zdrjmi, ale aj v úsprách energií v rezidenčných budvách, verejných budvách, v verejnej infraštruktúre, v dprave a v priemysle Slvensk má celkv stále vyský ptenciál úspr energie, nakľk energetická nárčnsť eknmiky je stále takmer dvakrát vyššia ak je priemer EÚ 26 Nárast patrení energetickej efektívnsti v blasti rezidenčných budv, verejných budv a infraštruktúry, v dprave a v priemysle Zlepšenie infrmvansti verejnsti patreniach v blasti energetickej efektívnsti a mžnstiach ich financvania III.2.4 Pdpra smart riešení v energetike v regióne Smart riešenia v energetike môžu prispieť k lepšiemu využívaniu bnviteľných zdrjv energie a energetickej efektívnsti Zvýšenie zavádzania riešení a invácií v blasti smart energetiky Smart riešenia môžu zahŕňať napríklad inteligentné distribučné siete, manažment energií a energetických dát, inteligentné meracie systémy, infraštruktúru pre Zelenšie Slvensk, Stratégia envirnmentálnej plitiky Slvenskej republiky d rku 2030, September

79 elektrmbilitu, a pd Opatrenie III.2.1 Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.2.1 Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne III. Udržateľné živtné prstredie / III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Opatrenie je zamerané na riešenie budúceh spôsbu výrby a ddávka tepla v regióne hrnej Nitry, predvšetkým spôsbené uknčením výrby tepla z dmáceh uhlia, dtýkajúce sa dberateľv dberajúcich tepl z ENO. Opatrenie má prispieť k zabezpečeniu takéh budúceh riešenia výrby a ddávky tepla, ktré bude najlepšu kmbináciu z hľadiska cien pre dberateľv, dpadv na živtné prstredie a na zamestnansť, ak aj z hľadiska mžnstí finančnej pdpry z rôznych pdprných zdrjv (ak napríklad pdpra OZE, pdpra z fndv EÚ, nárdných fndv, prípadne iných zdrjv). Sledvaný cieľ Zabezpečiť najlepšie mžné riešenie výrby a ddávky tepla pre súčasných dberateľv, zhľadňujúce dpad na cenu tepla pre dberateľv, zamestnansť v regióne, mžnsti finančnej pdpry a ddržaním minimálne záknných pžiadaviek na živtné prstredie Ptenciálni nsitelia prjektv Slvenské elektrárne HBP PTH (Prievidzské tepelné hspdárstv) Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Sptrebitelia energií Výber indikatívnych prjektvých zámerv Centrálne zásbvanie teplm pre mest Prievidza Optimalizácia distribučnej siete tepla Vybudvanie nvéh centrálneh tepelnéh zdrja na báze energetickéh zhdntenia dpadv Zmena uhľných baní na Slvensku na energetické pdniky pre trvalý bezplatný zdrj tepla a chladu z zemskej kôry Zdpvedné rgány a úlhy Slvenské elektrárne/ Prievidzské tepelné hspdárstv/ kľúčvý dberatelia tepla Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky/ Ministerstv živtnéh prstredia Slvenskej republiky Negciácie hľadm mžnstí riešenia ddávky tepla p rku 2023 Identifikácia mžných ddatčných zdrjv financvania pdľa ptreby a pdľa navrhvanéh riešenia 79

80 Opatrenie III.2.2 Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.2.2 Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne III. Udržateľné živtné prstredie / III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Opatrenie je zamerané na pdpru rzvja bnviteľných zdrjv energie s cieľm pdpriť prechd na nízkuhlíkvú a nízkemisnú energetiku. Opatrenie má prispieť k rýchlejšej implementácii bnviteľných zdrjv energie v regióne hrnej Nitry, a t z hľadiska priemyselných inštalácií, ak aj inštalácií v dmácnstiach. Opatrenie má tiež prispieť k zvýšeniu pvedmia a infrmvansti verejnsti mžnstiach využívania bnviteľných zdrjv energie, mžnstiach ich inštalácie a mžnstiach využívania rôznych pdprných schém na financvanie bnviteľných zdrjv energie. Sledvaný cieľ Zvýšenie priemyselných inštalácií bnviteľných zdrjv energie v regióne hrnej Nitry Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie inštalácií bnviteľných zdrjv energie v dmácnstiach Zlepšenie infrmvansti verejnsti mžnstiach inštalácie a financvania bnviteľných zdrjv energie Dmácnsti Výrbcvia energií Pdnikatelia v regióne Mestá a bce Cieľvé skupiny Sptrebitelia energií Výber indikatívnych prjektvých zámerv Inštalácia ftvltaickéh systému v priemyselných areálch Vybudvanie malej vdnej elektrárne na banskú vdu Cigeľ Vybudvanie priemyselnéh úlžnéh batérivéh systému k FVE výkne 1MWh v regióne Hrná Nitra Vybudvanie vývjvéh a výrbnéh centra na priemyselné batérivé úlžné systémy Zdpvedné rgány a úlhy Mestá a bce Riadiaci rgán OP KŽP Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP KŽP Príprava výziev na financvanie prjektv 80

81 Opatrenie III.2.3 Pdpra energetickej efektívnsti v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.2.3 Pdpra energetickej efektívnsti v regióne III. Udržateľné živtné prstredie / III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Opatrenie je zamerané na pdpru implementácie riešení v blasti energetickej efektívnsti s cieľm znižvať nárčnsť na sptrebu energií v regióne, ak súčasť prechdu z uhľnej energetiky na nvú nízkuhlíkvú energetiku. Opatrenia energetickej efektívnsti sa týkajú širkéh spektra blastí, vrátane energetickej efektívnsti rezidenčných budv, verejných budv, ak aj energetickej efektívnsti v priemysle, energetickej efektívnsti verejnej infraštruktúry (napríklad verejné svetlenie), a tiež energetickej efektívnsti v dprave. Opatrenie má tiež prispieť k zvýšeniu pvedmia a infrmvansti verejnsti mžných riešeniach v blasti energetickej efektívnsti, ak aj mžnstiach financvania týcht riešení z rôznych zdrjv. Sledvaný cieľ Nárast patrení energetickej efektívnsti v blasti rezidenčných budv, verejných budv a infraštruktúry, v dprave a v priemysle Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšenie infrmvansti verejnsti patreniach v blasti energetickej efektívnsti a mžnstiach ich financvania Dmácnsti Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Sptrebitelia energií Energetická služba v meste Prievidza Zníženie energetickej nárčnsti Centra vľnéh času v Prievidzi Zníženie energetickej nárčnsti Materskej škly na Ul. A. Mišúta 731 v Prievidzi Zníženie energetickej nárčnsti Zimnéh štadióna v Prievidzi Zníženie energetickej nárčnsti Šprtvej haly v Prievidzi Zlepšenie energetickej efektivity verejných budv v meste Handlvá Zdpvedné rgány a úlhy Mestá a bce Riadiaci rgán OP KŽP Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP KŽP Príprava výziev na financvanie prjektv 81

82 Opatrenie III.2.4 Pdpra smart riešení v energetike v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.2.4 Pdpra smart riešení v energetike v regióne III. Udržateľné živtné prstredie / III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Opatrenie je zamerané na pdpru smart riešení v energetike v regióne hrnej Nitry. Pdpra zahŕňa výskum a vývj v tejt blasti, testvanie, ak aj implementáciu riešení a ich zavedenie d praxe. Opatrenie je úzk previazané s patreniami týkajúcimi sa rzvja invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky, pdpry nízkuhlíkvej energetiky v regióne, ak aj pdpry energetickej efektívnsti v regióne. Opatrenie zahŕňa napríklad blasti týkajúce sa inteligentných decentralizvaných a distribuvaných energetických sietí (smart grids/micr grids), manažmentu energií a energetických dát, inteligentných meracích systémv, infraštruktúry pre elektrmbily, úlžísk energií, invatívnych spôsbv energetickéh zhdncvania dpadv a pd. Sledvaný cieľ Zvýšenie zavádzania riešení a invácií v blasti smart energetiky Ptenciálni nsitelia prjektv Dmácnsti Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Energetické pdniky Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Sptrebitelia energií Vybudvanie vývjvéh a výrbnéh centra na priemyselné batérivé úlžné systémy Energetická služba v meste Prievidza Vybudvanie siete verejných rýchl nabíjacích DC-AC staníc pre elektrmbily v regióne Hrná Nitra Vybudvanie vývjv-výrbnéh centra pre rzvj elektr-mbility a riadenie služieb Pdpra elektrmbility v meste Handlvá Zdpvedné rgány a úlhy Mestá a bce Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky/ Ministerstv živtnéh prstredia Slvenskej republiky Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky Príprava prjektv Identifikácia mžných ddatčných zdrjv financvania pdľa ptreby Pdľa ptreby, psudzvanie investičnej pmci pre predlžené prjekty 82

83 Pririta III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia V rámci transfrmácie uhľnéh regiónu je ptrebné riešiť nielen existujúce envirnmentálne dpady a vplyvy banskej činnsti a priemyslu v regióne, ale tiež zlepšvanie živtnéh prstredia d budúcnsti. Región hrnej Nitry histricky trpí znečistením rôzneh druhu, napríklad znečistením vzdušia, pôdy a pdzemných vôd. Transfrmácia regiónu a akčný plán by teda mali viesť aj k zlepšeniu živtnéh prstredia, s cieľm zvýšiť atraktivitu regiónu a znížiť dpady znečistenéh živtnéh prstredia na zdravie byvateľstva. Zlepšvanie živtnéh prstredia by mal byť riešené v dvch rvinách v blasti pdpry udržateľnéh hspdárstva, ktré by mal minimalizvať dpady na živtné prstredie (napríklad v blasti dpadvéh hspdárstva, vdnéh hspdárstva aleb pôdhspdárstva), ak aj v blasti knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv na nvé využitie, ktré by prispieval aj k zlepšvaniu živtnéh prstredia. V blasti udržateľnéh dpadvéh hspdárstva v regióne je dôležité pdprvať behvé dpadvé hspdárstv, ktré by mal zahŕňať patrenia na predchádzanie tvrby dpadv, ich recykláciu, energetické a iné zhdntenie, s cieľm znižvať mieru skládkvania. Tá v trenčianskm kraji presahuje 70% 27. D rku 2035 by pritm pdľa Stratégia envirnmentálnej plitiky Slvenskej republiky mal klesnúť skládkvanie dpadu pd 25% 28. V samtnm meste Prievidza sa pdiel zhdncvanéh dpadu phybval v rkch 2011 až 2015 v rzmedzí medzi 20% až 30%, pričm plán d rku 2020 je zvýšiť tent pdiel až na takmer 88% 29. Ak už bl spmínané, v blasti hrnej Nitry je v tretej kvalitatívnej triede pdzemných vôd 45% blasti Prievidze, 83% blasti Nvák a 71% blasti Bjníc. Z tht dôvdu by mali byť pdprvané prjekty zamerané na čistenie vdných tkv a dpadvých vôd. Ďalšími patreniami by mali byť aktivity zamerané na udržateľnsť behu vdy, zadržiavanie vdy v krajine, prtipvdňvú chranu a lepšie hspdárenie s vdu s cieľm bmedzvať such a nedstatk vdy. Vyššie spmínané patrenia môžu byť realizvané aj v súvislsti a s využitím knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv, napríklad envirnmentálnym využitím zaplavených území, ktré vznikli ak dôsledk banskej činnsti, využitím banských vôd, prípadne realizáciu patrení na zlepšenie živtnéh prstredia v areálch, v ktrých je realizvaná banská činnsť aleb výrba energií z hnedéh uhlia. Opatrenie Výchdiská Cieľ III.3.1 Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva Miera skládkvania v trenčianskm kraji presahuje 70% V meste Prievidza je zhdncvanie dpadu na úrvni 20%-30%, d rku 2020 by mal narásť na 88% Znižvanie pdielu skládkvania dpadu a zvyšvanie jeh zhdncvania (druhtné využitie, energetické zhdntenie, a pd.) Znižvanie tvrby dpadv Veľký pdiel pdzemných vôd v regióne hrnej Nitry je znečistených Zvýšenie kvality pdzemných vôd a čistenie dpadvých vôd Zmierňvanie dpadv zmeny klímy v regióne III.3.2 Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území Územia a areály, v ktrých je dnes vyknávaná banská činnsť a výrba energií z hnedéh uhlia môžu byť Knverzia envirnmentálne zaťažených území a areálv s cieľm využitia na aktivity prispievajúce k zlepšvaniu 27 Prgram dpadvéh hspdárstva Prgram mesta Prievidza na rky Zelenšie Slvensk, Stratégia envirnmentálnej plitiky Slvenskej republiky d rku 2030, September Prgram dpadvéh hspdárstva Prgram mesta Prievidza na rky

84 a areálv ptenciálne využité na realizáciu aktivít vedúcich k zlepšvaniu živtnéh prstredia živtnéh prstredia Niektré dpady banskej činnsti môžu byť ďalej využité v súvislsti s vdným hspdárstvm (mkrade, zaplavené územia) Banská vda môže byť využitá v udržateľnm hspdárstve (využitie tepelnéh ptenciálu) Opatrenie III.3.1 Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.3.1 Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva III. Udržateľné živtné prstredie / III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Opatrenie je zamerané na pdpru investícií d udržateľnéh a behvéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva, ktré majú prispieť k zlepšvaniu živtnéh prstredia na hrnej Nitre. Opatrenia majú byť v súlade s plánmi udržateľnéh rzvja a stratégiu envirnmentálnej plitiky a mali by viesť k napĺňaniu cieľv v blasti znižvania emisií, čistty vzdušia, vdy, pôdy, či chrany chránených území. Opatrenie je primárne zamerané na dpadvé a vdné hspdárstv, avšak v rámci neh môžu byť realizvané aj iné prjekty zamerané na zlepšvanie živtnéh prstredia, ak aj patrenia zamerané na zmierňvanie dpadv zmeny klímy (prtipvdňvé patrenia, patrenia na bj s suchm, vdzádržné patrenia, efektívne hspdárenie s vdu, ddávka pitnej vdy, využitie zrážkvých a priemyselných vôd a pd.). Sledvaný cieľ Znižvanie pdielu skládkvania dpadu a zvyšvanie jeh zhdncvania (druhtné využitie, energetické zhdntenie) Ptenciálni nsitelia prjektv Znižvanie tvrby dpadv Zvýšenie kvality pdzemných vôd a čistenie dpadvých vôd Zmierňvanie dpadv zmeny klímy v regióne Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Spracvatelia dpadu Štát Cieľvé skupiny Verejnsť 84

85 Výber indikatívnych prjektvých zámerv Mestá a bce Termchemické spracvanie pneumatík Obstaranie kmpstérv na predchádzanie vzniku BR KO pre región Strednéh Pnitria Dbudvanie, vybudvanie a reknštrukcia vdvdv Vybudvanie, dbudvanie a reknštrukcia kanalizačnej siete v bciach regiónu Partizánske Revitalizácia mestských zelených plôch v Handlvej Zelená linka - Centrum spracvania zmesvéh kmunálneh dpadu Lgistické centrum bimasy Zdpvedné rgány a úlhy Mestá a bce Riadiaci rgán OP KŽP Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP KŽP Príprava výziev na financvanie prjektv Opatrenie III.3.2 Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.3.2 Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv III. Udržateľné živtné prstredie / III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Opatrenie je zamerané na pdpru realizácie prjektv v blasti zlepšvania živtnéh prstredia prstredníctvm knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv p banskej činnsti a výrbe elektriny z hnedéh uhlia, resp. s využitím týcht území a areálv, prípadne využitím pzstatkv banskej činnsti, ak napríklad využitie banských vôd ak bezemisnéh zdrja tepla aleb využitie území dtknutých bansku činnsťu na aktivity vedúce k zlepšvaniu živtnéh prstredia. Sledvaný cieľ Knverzia envirnmentálne zaťažených území a areálv s cieľm využitia na aktivity prispievajúce k zlepšvaniu živtnéh prstredia Ptenciálni nsitelia prjektv HBP Slvenské elektrárne Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Mestá a bce 85

86 Výber indikatívnych prjektvých zámerv Revitalizácia areálu Bane Cigeľ na zariadenie cestvnéh ruchu Revitalizácia priestru dkaľvacích nádrží Bane Cígeľ na zariadenie cestvnéh ruchu a rybnéh hspdárstva Zmena uhľných baní na Slvensku na energetické pdniky pre trvalý bezplatný zdrj tepla a chladu z zemskej kôry Náučný chdník a chránený areál Kšvsk-Laskárske mkrade Zdpvedné rgány a úlhy HBP a Slvenské elektrárne Mestá a bce Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky Príprava prjektv Príprava prjektv Pdľa ptreby, psudzvanie investičnej pmci pre predlžené prjekty 86

87 7.4. Pilier IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Zdôvdnenie piliera a jeh príns Kvalita živta a sciálna infraštruktúra zahŕňa širšiu blasť aktivít zameraných na jednej strane na riešenie prblémv, ktré banská činnsť a s ňu súvisiaca výrba energií z uhlia spôsbujú už v súčasnsti, a na druhej strane na riešenie prblémv, ktré vzniknú v súvislsti s transfrmáciu regiónu z uhľnej eknmiky. Banská činnsť dnes spôsbuje prblémy predvšetkým v súvislsti s zdravím byvateľstva, a t nielen priam u zamestnancv banskéh sektra a s rizikami vyplývajúcimi z pvahy ich práce, ale aj byvateľstva, na ktré vplýva znečistenie živtnéh prstredia. V budúcnsti bude ptrebné riešiť dpady transfrmácie z uhľnej eknmiky v súvislsti s pklesm zamestnansti v tradičnm banskm sektre a naviazaných sektrch, ak napríklad rast nezamestnansti, či ptreba prispôsbenia vzdelávania v regióne na ptreby trhu práce zameranéh na nvé rzvíjajúce sa sektry eknmiky. V tejt súvislsti je ptrebné riešiť prepjenie vzdelávania na trh práce v blasti strednéh šklstva a duálneh vzdelávania, ak aj v blasti vyššieh vzdelávania. V súvislsti s príchdm zamestnancv banskéh sektra na trh práce pčas pstupnéh utlmvania banskej činnsti bude ptrebné psilniť aj mimšklské vzdelávania a rekvalifikácie. Zárveň má región prblémy s starnutím byvateľstva a s dlivm mladých ľudí. Pret je ptrebné psilniť infraštruktúru zameranú na sciálnu starstlivsť staršie skupiny byvateľstva, ak aj zatraktívniť región pre mladých ľudí s cieľm udržať ich v regióne. Rzvj nvých sektrv eknmiky, ak aj nvých pracvných príležitstí vytvrí základné pdmienky pre uplatnenie mladých ľudí v regióne, zárveň je však ptrebné zvýšiť atraktivitu regiónu aj z phľadu kvality živta v frme pdpry kultúry, šprtvých, rekreačných a vľnčasvých aktivít, služieb pre bčanv a dstupnsti bývania pre mladé rdiny Výchdiskvá situácia V blasti zdravia byvateľstva má banská činnsť dpad priam na zamestnancv baní pracujúcich v pdzemí, ale prstredníctvm znečistenia živtnéh prstredia môže mať vplyv aj na byvateľv žijúcich v regióne. Pdľa analýzy Inštitútu finančnej plitiky bl pmer pdielu invalidity k pdielu zamestnansti (index invalidity) v sektre 7-násbne vyšší v prvnaní s priemerm v hspdárstve. Pdľa štúdie SAV 30 je v krese Prievidza pmer príjemcv invalidnéh dôchdku k eknmicky aktívnemu byvateľstvu 13,3%, č je nadpriemerný stav prti priemeru Slvenska, ktrý je 9,1%. Stredná dĺžka džitia je však v regióne hrnej Nitry prvnateľná s priemerm Slvenska, aj keď zastáva za najvýknnejšími regiónmi. Z hľadiska demgrafickéh vývja zaznamenali kresy Prievidza aj Partizánske úbytk byvateľstva. Okres Prievidza stratil d rku 1998 kl 4,5% byvateľv, zatiaľ č kres Partizánske stratil kl 5% byvateľv, pričm sa predpkladá, že tent trend bude pkračvať. Obyvateľstv v bch regiónch zárveň starne. Pdľa predpvede Prgnstickéh ústavu SAV bl pdiel byvateľstva v veku 24 až 54 rkv v celkvej ppulácii kresv Prievidza a Partizánske v rku 2017 na úrvni 45%, pričm sa čakáva, že príslušné pdiely klesnú d rku 2040 na 33,2%, resp. 31,2%. Pdiel ppulácie nad 64 rkv bl už v rku 2017 v týcht kresch nad priemernu úrvňu na Slvensku (19%-20%), pričm sa predpkladá, že vzrastie d rku 2040 až na tretinu 31. Skrším uknčením ťažby (útlmm) bude dchádzať k predčasnému dchdu baníkv, ktrí nebudú najmä vzhľadm k veku schpní adaptácie na nvý druh pvlania. Z týcht príčin bude nutné pripraviť právnu úpravu 30 PODPORA UHOĽNÝCH REGIÓNOV V TRANSFORMÁCII Sciáln-eknmické analýzy pre pdpru využívania EŠIF Expertná štúdia Hrná Nitra, Slvenská republika, Prgnstický ústav, Slvenská akadémia vied 31 PODPORA UHOĽNÝCH REGIÓNOV V TRANSFORMÁCII Sciáln-eknmické analýzy pre pdpru využívania EŠIF Expertná štúdia Hrná Nitra, Slvenská republika, Prgnstický ústav, Slvenská akadémia vied 87

88 týkajúcej sa sciálneh zabezpečenia a sbitnéh príspevku pre baníkv a mžnstí pre vytvrenie pdmienk skršieh dchdu z zamestnania. Nižšie sú uvedené predpkladané náklady na vyplácanie sbitnéh príspevku pre baníkv bez zhľadnenia jeh valrizácie v jedntlivých rkch: Rk Pčet zamestnancv výška OPB s vznikm nárku pkračujúci nárk splu Splu Kľúčvu skupinu, na ktrú bude ptrebné sa v prcese transfrmácie zamerať, je skupina zamestnancv, ktrá je dnes v veku 30 až 50 rkv, v ktrej sa predpkladá väčšie zastúpenie zamestnancv, ktrí pracujú v splčnsti dlhdb a nebudú mať skúsensti s hľadaním si nvéh zamestnania a s prcesmi, ktré s tým súvisia. V tejt skupine sa môže nachádzať kl zamestnancv. V súvislsti s nimi bude ptrebné pripraviť pdprné prgramy zamerané na rekvalifikáciu a aktívnu pmc s rientáciu na trhu práce a s hľadaním si nvéh zamestnania. Zárveň bude nevyhnutné využiť na zmiernenie sciálnych dpadv a vplyvv inštitút nvelizvanéh Osbitnéh príspevku baníkm a dstupnéh 32. Z hľadiska vzdelávania sa rzbehla v regióne hrnej Nitry splupráca zamestnávateľv a stredných dbrných škôl v frme systému duálneh vzdelávania, kde súčasný pčet zapjených študentv je 235 na 6 šklách a v 18 pdnikch. V regióne pôsbí detašvané pracvisk Fakulty riadenia a infrmatiky Žilinskej univerzity v meste Prievidza. Z hľadiska strednéh dbrnéh vzdelávania bl kres Prievidza histricky zameraný na chemický priemysel, baníctv a stavebníctv. V súčasnsti je ptrebné pdpriť vzdelávanie v blasti učebných dbrv zameraných na elektrtechniku, strjárstv a chémiu 33, č súvisí aj s rzvjm zamestnansti v týcht blastiach. Okres Partizánske je zameraný hlavne na buvnícky priemysel, z hľadiska učebných dbrv je v Reginálnej integrvanej územnej stratégii TSK dprúčané pdpriť spracúvanie kže, kžušín a výrbu buvi. 32 Uznesenie vlády Slvenskej republiky č. 580 z 12. decembra 2018 k návrhu prblematiky transfrmácie regiónu hrná Nitra v súvislsti s návrhm všebecnéh hspdárskeh záujmu na zabezpečenie bezpečnsti ddávk elektriny - Úlha C.5 ministrvi práce, sciálnych vecí a rdiny Pripraviť zmenu právnej úpravy sbitnm príspevku baníkm pre vytvrenie pdmienk skršieh dchdu z zamestnania a nemžnsti ďalšej adaptácie na iný druh zamestnania. 33 Reginálna integrvaná územná stratégia Trenčianskeh kraja na rky , časť 3.3 Oblasť šklstva 88

89 Cieľvá situácia Okrem eknmických, envirnmentálnych a infraštruktúrnych aspektv by transfrmácia regiónu hrná Nitra mala tiež viesť k zvýšeniu kvality živta v regióne a zvýšeniu jeh atraktivity. Zvyšvanie kvality živta v regióne by mal drážať ptreby, ktré dnes v regióne existujú, a ktré vzniknú v prcese transfrmácie. V prvm rade bude ptrebné psilniť sciálnu a zdravtnú infraštruktúru tak, aby zdpvedala pžiadavkám vyplývajúcim z starnutia byvateľstva, ktré bude v regióne starnúť rýchlejšie, ak je predpkladaný priemerný rast staršej ppulácie na Slvensku. Z tht hľadiska bude ptrebné rzvíjať služby zdravtnej a patrvateľskej starstlivsti. Tiet služby je ptrebné rzvíjať aj v súvislsti s zdravtným stavm byvateľstva a zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrý je vplyvnený znečistením živtnéh prstredia, resp. rizikvsťu práce v banských priestrch. V druhm rade je ptrebné zabezpečiť pdprné prgramy pre samtný prces transfrmácie regiónu. Tiet súvisia s príchdm nvých nezamestnaných na trh práce, ktrých bude ptrebné rekvalifikvať a umiestniť d nvéh zamestnania. V tejt súvislsti bude ptrebná aktívna asistencia a sprevádzanie prcesm hľadania si nvéh zamestnania. Z dlhdbéh hľadiska bude ptrebné naviazať vzdelávacie prgramy na ptreby zamestnávateľv a eknmických sektrv, ktré sa budú v regióne rzvíjať. Takist bude ptrebné prehĺbiť spluprácu s inštitúciami vyššieh vzdelávania, aj v súvislsti s snahu zvýšiť invačný ptenciál regiónu a zvýšiť aktivity v výskume a vývji. V nepslednm rade je ptrebné zabezpečiť dlhdbú atraktivitu regiónu, ktrá stabilizuje nepriaznivý demgrafický vývj a dliv byvateľstva. Región hrnej Nitry by mal pskytnúť byvateľm atraktívne mžnsti trávenia vľnéh času v frme kultúry, trávenia vľnéh času, šprtvých a rekreačných aktivít. Nakľk má región aj ptenciál v blasti cestvnéh ruchu, je mžné integrvať aktivity zamerané na rzvj turizmu a aktivity zamerané na kvalitu živta byvateľv regiónu. S atraktivitu regiónu súvisia aj kvalitné služby samsprávy, ktré je mžné rzvíjať v rámci knceptu tzv. digitálneh mesta a knceptu smart city. S cieľm prilákať, resp. udržať mladé rdiny v regióne je ptrebné pdprvať rzširvanie pnuky nájmných a cenv dstupných bytv Prehľad prirít a patrení Pilier Kvalita živta a sciálna infraštruktúra pzstáva z štyrch prirít, ktré sa ďalej členia na patrenia nasledvne: Pririta IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Opatrenie IV.1.1 Rzvj zdravtníckych a medicínsk-kúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti Opatrenie IV.1.2 Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti Pririta IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Opatrenie IV.2.1 Rzvj kultúry v regióne Opatrenie IV.2.2 Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne Opatrenie IV.2.3 Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv Opatrenie IV.2.4 Rzvj pdpry bývania v regióne Pririta IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Opatrenie IV.3.1 Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne Opatrenie IV.3.2 Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne Opatrenie IV.3.3 Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv 89

90 Pririta IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Opatrenie IV.4.1 Pdpra asistencie a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Opatrenie IV.4.2 Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Pririty a patrenia v rámci piliera Kvalita živta a sciálna infraštruktúra sú bližšie ppísané v nasledvných pdkapitlách Pririta IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Región hrnej Nitry má tradíciu v kúpeľníctve v meste Bjnice. Kúpeľníctv je zamerané tak na medicínskkúpeľné služby, ak aj rekreačné wellness kúpeľné služby. Kúpeľná infraštruktúra tak pskytuje mžnsť rzvíjať zdravtnícke a medicínske služby v symbióze s kúpeľným cestvným ruchm. V súvislsti s transfrmáciu regiónu je rzvj zdravtníckych služieb úzk spätý s negatívnymi dpadmi na zdravie byvateľstva, či už z hľadiska chrôb z pvlania vyplývajúcich z rizikvej práce v ťažbnm priemysle, ak aj z hľadiska zdravtnéh stavu byvateľv v súvislsti s znečisteným živtným prstredím. Zárveň psilňvanie zdravtníckych a sciálnych služieb súvisí aj s prblémm rýchleh starnutia byvateľstva v regióne, kedy pdľa predpvede Prgnstickéh ústavu SAV vzrastie pdiel byvateľv nad 64 rkv d rku 2040 až na tretinu. Osbitnu tázku v súvislsti s transfrmáciu regiónu z uhľnej eknmiky je psilnenie sciálnej infraštruktúry a sciálnych služieb zameraných na hrzené skupiny zamestnancv ťažbnéh priemyslu. Pstupné utlmvanie banskej činnsti a prepúšťanie v tmt sektre môže spôsbiť sciálne prblémy časti zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí môžu mať prblémy s nvým uplatnením sa na trhu práce. Sciálne prblémy, ktré môže transfrmácia regiónu u časti byvateľstva vyvlať, sú aj na základe zahraničnej praxe napríklad prblémy s nárastm rôznych druhv závislstí (alkhlizmu, nelátkvé závislsti, ak napríklad patlgické hráčstv), rdinných prblémv, ktré môžu viesť až k existenčným prblémm. Pre tút skupinu byvateľstva je ptrebné vytvriť efektívnu záchytnú sciálnu sieť, ktrá im pmôže s návratm d bežnéh živta. V regióne už dnes fungujú rganizácie, ktré sa tejt činnsti venujú (ak napríklad neziskvá rganizácia Jazmín v Handlvej), ktré sa venujú sciálnym službám zameraným na riešenie prblémv súvisiacich s nezamestnansťu, ak napríklad rast kriminality, drgvých závislstí a prípadv predčasnéh uknčenia živta. Takút infraštruktúru bude ptrebné v súvislsti s transfrmáciu regiónu ďalej rzvíjať. Opatrenie Výchdiská Cieľ IV.1.1 Rzvj zdravtníckych a medicínsk-kúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti Región má dbrú výchdiskvú pzíciu pre ďalší rzvj zdravtníckych a sciálnych služieb a medicínskkúpeľných služieb vzhľadm na tradíciu kúpeľníctva Banská činnsť má negatívny dpad na zdravie ľudí, či už priam na zamestnancv v baniach aleb nepriam na byvateľstv v súvislsti s znečisteným živtným Rzšírenie medicínskkúpeľných služieb integrvané s celkvým rzvjm kúpeľníctva a pdpru cestvnéh ruchu Zlepšenie zdravtnéh stavu byvateľstva prstredníctvm rzvja zdravtníckych a sciálnych služieb zameraných na zmierňvanie negatívnych vplyvv banskej činnsti na zdravie 90

91 prstredím Predpkladá sa, že d rku 2040 sa zvýši pdiel byvateľv nad 64 rkv v regióne na tretinu, č si bude vyžadvať psilnenie zdravtníckych a sciálnych služieb súvisiacich s starnutím byvateľstva Zlepšenie zdravtnej a sciálnej starstlivsti starnúce byvateľstv IV.1.2 Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti Utlmvanie banskej činnsti prinesie nárast nezamestnansti ľudí z ťažbnéh priemyslu, ktrý môže u niektrých viesť k negatívnym sciálnym javm Dnes už v regióne existujú rganizácie, ktré venujú sciálnym službám zameraným na riešenie týcht negatívnych javv, ich činnsť bude ale ptrebné v prcese transfrmácie rzšíriť Minimalizácia negatívnych sciálnych javv spôsbených nárastm nezamestnansti v súvislsti s utlmvaním banskej činnsti Zvýšenie kapacít rganizácií pskytujúcich sciálne služby zamerané na zmierňvanie negatívnych sciálnych javv spôsbených transfrmáciu regiónu Opatrenie IV.1.1 Rzvj zdravtníckych a medicínsk-kúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.1.1 Rzvj zdravtníckych a medicínsk-kúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Opatrenie je zamerané na rzvj zdravtníckych služieb a sciálnych služieb ak reakcia na dva faktry v rámci transfrmácie regiónu hrná Nitra priame a nepriame dpady na zdravtný stav byvateľstva ak dôsledk banskej činnsti a znečistenia živtnéh prstredia a rýchle starnutie byvateľstva v regióne, ktré si bude vyžadvať prispôsbenie typv a rzsahu zdravtníckych a sciálnych služieb. Na druhej strane je patrenie zamerané na ďalší rzvj medicínsk-kúpeľných služieb, kde je mžné nadviazať na tradíciu kúpeľníctva v regióne, a integrvať tent rzvj s rzvjm cestvnéh ruchu a tvrby nvých pracvných miest v sektre cestvnéh ruchu ak dplnkvm sektre eknmickej transfrmácie. Sledvaný cieľ Rzšírenie medicínsk-kúpeľných služieb integrvané s celkvým rzvjm kúpeľníctva a pdpru cestvnéh ruchu Zlepšenie zdravtnéh stavu byvateľstva prstredníctvm rzvja zdravtníckych a sciálnych služieb zameraných na zmierňvanie 91

92 negatívnych vplyvv banskej činnsti na zdravie Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšenie zdravtnej a sciálnej starstlivsti starnúce byvateľstv Pskytvatelia zdravtnej starstlivsti Mestá a bce Samsprávny kraj Kúpele Bjnice Neziskvé rganizácie Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Užívatelia zdravtnej starstlivsti Výstavba nvej plikliniky v meste Nváky Prístavba k medicínskemu zariadeniu uniklinika kardinála Krca v Prievidzi Vybudvanie nvéh spánkvéh labratória a dvybavenie súčasnéh labratória Pľúcneh ddelenia NsP Prievidza Centrum kmplexnej nklgickej rehabilitácie - CEKOR Zdpvedné rgány a úlhy Trenčiansky samsprávny kraj Mestá a bce Riadiaci rgán IROP Príprava prjektv Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci IROP Príprava výziev na financvanie prjektv Opatrenie IV.1.2 Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.1.2 Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Opatrenie je zamerané na rzvj sciálnych služieb zameraných na zmierňvanie negatívnych sciálnych javv vyplývajúcich z ptenciálneh nárastu nezamestnansti ak dôsledku pstupnéh utlmvania banskej činnsti. Opatrenie má pmôcť vytvriť sciálnu záchytnú sieť pre riešenie prípadv ľudí, ktrí si nebudú vedieť nájsť nvé uplatnenie na trhu práce a môžu sa u nich 92

93 rzvinúť tiet negatívne sciálne javy, akými sú napríklad rzvj rôznych druhv závislstí, kriminalita, strata bývania, a pd. Opatrenie má pmôcť týmt skupinám ľudí integrvať sa naspäť d splčnsti. Sledvaný cieľ Minimalizácia negatívnych sciálnych javv spôsbených nárastm nezamestnansti v súvislsti s utlmvaním banskej činnsti Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie kapacít rganizácií pskytujúcich sciálne služby zamerané na zmierňvanie negatívnych sciálnych javv spôsbených transfrmáciu regiónu Mestá a bce Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Nezamestnaní Rzvj sciálnych služieb v meste Prievidza Vybudvanie dmu senirv v Prievidzi Dmv sciálnych služieb Krásn Zdpvedné rgány a úlhy Mestá a bce Riadiaci rgán OP ĽZ Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP ĽZ Príprava výziev na financvanie prjektv Pririta IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Prblémm regiónu hrná Nitra nie je v súčasnej dbe vyská nezamestnansť aleb vyská závislsť lkálnej eknmiky na ťažbnm priemysle. Región skôr trpí nepriaznivým demgrafickým vývjm a prblémm dlhdbéh dlivu ľudí. V bch kresch Prievidza aj Partizánske dšl d rku 1998 k úbytku byvateľstva približne 5%, pričm pdľa prgnózy d rku 2035 by mal región prísť ďalších 4% až 5% byvateľv 34. Migrácia ľudí z regiónu súvisí s mžnsťami pracvnéh uplatnenia, mžnsťami vzdelávania, ale aj s kvalitu živta v regióne a s kvalitu pskytvaných verejných služieb. Zatiaľ č piliere Eknmika, pdnikanie a invácie a Udržateľné živtné prstredie riešia tázky pracvných príležitstí a čistéh živtnéh prstredia, kvalita živta je zameraná na atraktivitu regiónu z phľadu trávenia vľnéh času, šprtu, kultúry, rekreácie, či dstupnsti bývania. Cieľm je vytvriť atraktívny región, ktrý udrží byvateľv v regióne, prípadne priláka nvých byvateľv. Rzvj kultúry, vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít súvisí nielen s zvyšvaním atraktivity regiónu pre miestnych byvateľv, ale je úzk prepjený aj na rzvj cestvnéh ruchu v regióne. Nájmné bývanie za výhdnú cenu môže pmôcť slabším sciálnym skupinám zabezpečiť si bývanie, na druhej strane však môže slúžiť aj ak štartvacie bývanie pre mladé rdiny, č pmôže udržať ich v regióne. Mestá v regióne hrnej Nitry už dnes pnúkajú nájmné bývanie, avšak z phľadu plánvaných nvých eknmických aktivít v regióne 34 Prgnóza vývja byvateľstva v kresch Slvenskej republiky d rku 2035, Prgnstický ústav SAV, Bratislava 93

94 a ptreby zabezpečenia pracvných síl, bude ptrebné tút blasť psilniť, a bzvlášť sa zamerať na mladé rdiny. Jednu z mžnstí, ak zvýšiť atraktivitu regiónu, je aj rzvj verejných služieb a zavádzanie mderných knceptv v miestnej samspráve, ak napríklad tzv. digitálne mest, aleb širší kncept smart city. Pdbné iniciatívy sú súčasťu akčných plánv a stratégií aj v iných uhľných regiónch, ak napríklad Lužice v Nemecku aleb Limburg v Hlandsku, ktré sa snažia zatraktívniť svje regióny zameraním sa na mderné technlógie, pkrytie miest sieťami vyskrýchlstnéh internetu a wi-fi, maximalizáciu digitálnych služieb mesta a vytváranie pdmienk pre rzvj digitálnej eknmiky. Opatrenie Výchdiská Cieľ IV.2.1 Rzvj kultúry v regióne Región má dbré predpklady z hľadiska kultúrnej infraštruktúry a pdujatí Zvyšvanie atraktivity regiónu rzširvaním pnuky kultúrnych aktivít Príležitsť pnúka previazanie na rzvj cestvnéh ruchu a využitie ptenciálu banskej histórie v regióne Budvanie, resp. reknštrukcie kultúrnej infraštruktúry IV.2.2 Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne Región pnúka rôzne mžnsti vľnčasvých a rekreačných aktivít Ďalšie zvýšenie atraktivity regiónu v tmt smere sa pnúka využitím a revitalizáciu niektrých území p banskej činnsti na vľnčasvé aktivity (mkrade, ktré vznikli bansku činnsťu) Zvyšvanie atraktivity regiónu rzširvaním pnuky vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít Budvanie, resp. reknštrukcie nvých šprtvísk, cyklciest a ďalšej vľnčasvej infraštruktúry V regióne je čiastčne vybudvaná sieť cyklciest, je ptrebné ich ďalej budvať a prepájať IV.2.3 Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv Mestá v regióne sa dteraz v väčšej miere nevenvali smart city stratégiám a zavádzaniu smart city knceptv Zavádzanie smart city stratégií a služieb a digitálnych riešení v mestách Smart city riešenia a kvalitné a mderné verejné služby môžu pritm zvýšiť atraktivitu miest v regióne IV.2.4 Rzvj pdpry bývania v regióne Mestá v regióne už dnes pnúkajú nájmné bývanie Rast eknmickej aktivity v nvých sektrch vytvrí tlak na ptrebu rzvja bývania Rast pnuky nájmnéh bývania v regióne s sbitným zameraním sa na mladé rdiny Budvanie infraštruktúry pre výstavbu bývania v sbnm 94

95 v mestách a bciach vlastníctve Je ptrebné sa predvšetkým zamerať na rzvj bývania pre mladé rdiny Opatrenie IV.2.1 Rzvj kultúry v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.2.1 Rzvj kultúry v regióne IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Opatrenie je zamerané na rzvj kultúry v regióne s mžnsťu stavať na existujúcej kultúrnej infraštruktúre, ak aj na banskej tradícii. Opatrenie má prispieť k rzšíreniu pnuky kultúrnych pdujatí a mžnstí a prepájať ich na pnuku v blasti cestvnéh ruchu. Opatrenie je tiež zamerané na budvanie, prípadne na reknštrukcie existujúcej kultúrnej infraštruktúry. Sledvaný cieľ Zvyšvanie atraktivity regiónu rzširvaním pnuky kultúrnych aktivít Ptenciálni nsitelia prjektv Budvanie, resp. reknštrukcie kultúrnej infraštruktúry Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Samsprávny kraj Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Návštevníci regiónu Vybudvanie hrnnitrianskeh kultúrn kreatívneh pdnikateľskéh centra v Prievidzi Obnva dmu kultúry v bci Kš Kncertný rgan pre Hrnú Nitru Zdpvedné rgány a úlhy Trenčiansky samsprávny kraj Mestá a bce Riadiaci rgán IROP Príprava prjektv Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci IROP Príprava výziev na financvanie prjektv 95

96 Opatrenie IV.2.2 Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.2.2 Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Opatrenie je zamerané na rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít rzširvaním ich pnuky, ak aj rzširvaním súvisiacej infraštruktúry. T zahŕňa napríklad budvanie nvých cyklciest a ich prepájanie, budvanie nvých turistických chdníkv, revitalizácia území a ich premena na rekreačné využitie (vrátane území p banskej činnsti a území vplyvnených bansku činnsťu). Opatrenie je tiež zamerané na budvanie, prípadne na reknštrukcie existujúcej vľnčasvej, šprtvej a rekreačnej infraštruktúry. Sledvaný cieľ Zvyšvanie atraktivity regiónu rzširvaním pnuky vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít Ptenciálni nsitelia prjektv Budvanie, resp. reknštrukcie nvých šprtvísk, cyklciest a ďalšej vľnčasvej infraštruktúry Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Samsprávny kraj Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Návštevníci regiónu Oprava havarijnéh stavy Nárdnéh centra vdnéh póla v Nvákch Centrum rehabilitácie a šprtu v Handlvej Náučný chdník a chránený areál Kšvsk-Laskárske mkrade Náučný dendrlgický lesný chdník Vybudvanie sedačkvej lanvky v stredisku Skiarena Fačkvské sedl Hydraulická plšina na dne bazéna pre ptreby plaveckých výcvikv Revitalizácia šprtvísk a ubytvania HUTIRA RELAX CENTRA Rekreačná zóna Krásn Zdpvedné rgány a úlhy Trenčiansky samsprávny kraj Mestá a bce Riadiaci rgán IROP Príprava prjektv Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci IROP 96

97 Príprava výziev na financvanie prjektv Opatrenie IV.2.3 Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.2.3 Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Opatrenie je zamerané na pdpru rzvja smart city stratégií a implementácie smart city riešení v mestách v regióne. Osbitnu blasťu, ktrú patrenie rieši, je pdpra pre zavádzanie digitálnych riešení v mestách, č zahŕňa elektrnické služby miestnej samsprávy, ak aj pdpru budvania digitálnej infraštruktúry pre ptreby byvateľv a návštevníkv miest, ak aj pre ptreby rzvja digitálnej eknmiky. Sledvaný cieľ Zavádzanie smart city stratégií a služieb a digitálnych riešení v mestách Ptenciálni nsitelia prjektv Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Nákup zametacieh a čistiaceh vzidla pre celý región Obstaranie kmpstérv na predchádzanie vzniku BR KO pre región Strednéh Pnitria Nákup zbernéh vzidla kmunálneh dpadu pre celý región Zdpvedné rgány a úlhy Mestá a bce Riadiaci rgán OP EVS Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP EVS Príprava výziev na financvanie prjektv Opatrenie IV.2.4 Rzvj pdpry bývania v regióne Názv patrenia Pilier/pririta IV.2.4 Rzvj pdpry bývania v regióne IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia 97

98 Opis patrenia Opatrenie je zamerané na pdpru rzširvania pnuky bývania v regióne s cieľm zlepšiť dstupnsť bývania predvšetkým pre mladé rdiny, a tiež s cieľm prilákať d regiónu nvých mladých ľudí aj v súvislsti s nvými pracvnými príležitsťami, ktré vzniknú v prcese eknmickej transfrmácie. Pdpra bývania môže byť v rôznej frme, napríklad v pdbe mestskéh sciálneh bývania, nájmnéh bývania, súkrmnéh nájmnéh bývania, prípadne v frme pdpry pre budvanie infraštruktúry pre výstavbu bývania v sbnm vlastníctve. Sledvaný cieľ Rast pnuky nájmnéh bývania v regióne s sbitným zameraním sa na mladé rdiny Ptenciálni nsitelia prjektv Budvanie infraštruktúry pre výstavbu bývania v sbnm vlastníctve Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Vybudvanie dpravnej a technickej infraštruktúry pre individuálnu bytvú výstavu Sebedražie Dúbravka Nvé zázemie pre bývanie zamestnancv regiónu - ubytvňa v areáli firmy Banícky bytvý kmplex v Handlvej Zdpvedné rgány a úlhy Mestá a bce Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky/ Štátny fnd rzvja bývania Príprava prjektv Identifikácia mžných ddatčných zdrjv financvania pdľa ptreby Pririta IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily V prcese transfrmácie regiónu z uhľnej eknmiky na nvé sektry eknmiky vznikne aj ptreba prispôsbenia sa šklstva v regióne ptrebám trhu práce. Okrem samtnej transfrmácie budú na ptreby trhu práce vplývať aj iné glbálne faktry, ak napríklad autmatizácia a rbtizácia. T bude vytvárať tlak na stredné dbrné šklstv, ak aj na vyské šklstv, aby prispôsbili svje študijné prgramy nvým pdmienkam. Už dnes je v regióne zabehnutý systém duálneh vzdelávania, v ktrm je dnes zapjených 235 žiakv na 6 šklách a v 18 pdnikch. Medzi splupracujúcimi pdnikmi sú aj splčnsti, ktré budú s veľku pravdepdbnsťu kľúčvé pre eknmickú transfrmáciu a tvrbu pracvných miest v budúcnsti. Tie si už dnes takýmt spôsbm vychvávajú pracvné sily, pri predpkladaných nárastch zamestnansti v týcht sektrch však bude ptrebné prípravu žiakv v duálnm vzdelávaní zintenzívniť. V krese Prievidza je mmentálne 7 stredných dbrných škôl a bchdných akadémií a v krese Partizánske 1. Zárveň sú v regióne hrnej Nitry 4 gymnáziá 35. Pdľa Reginálnej integrvanej územnej stratégie TSK je dprúčané v regióne hrnej Nitry pdpriť učebné dbry elektrtechnika, strjárstv a chémia v Prievidzi a spracúvanie 35 Centrum vedeck-technických infrmácií SR, Prehľad stredných škôl, Šklský rk 2018/

99 kže, kžušín a výrbu buvi v Partizánskm 36. Zárveň bude ale ptrebné, aby stredné šklstv flexibilne reagval na zmeny v štruktúre eknmiky vyvlané transfrmáciu regiónu. V regióne hrnej Nitry sú dnes bmedzené mžnsti vyskšklskéh štúdia. V meste Prievidza pôsbí len detašvané pracvisk Fakulty riadenia a infrmatiky Žilinskej univerzity. Vzhľadm na snahu pdprvať výskum, vývj a invácie v regióne, ak aj vzhľadm na plány významných zamestnávateľv rzširvať výskum a vývj v pdnikch v regióne však bude ptrebné rzšíriť vyskšklské vzdelávanie v regióne a rzvíjať spluprácu vzdelávacích inštitúcií s zamestnávateľmi, ak aj s invatívnymi pdnikmi. Prepájaním a spluprácu vyskšklskéh vzdelávania s zamestnávateľmi sa prispeje nielen k výchve talentv v regióne, ale aj k ich udržaniu v regióne. Vzhľadm na čakávaný nárast nezamestnansti súvisiaci s útlmm ťažby uhlia bude ptrebné psilniť tiež mimšklské vzdelávanie a rekvalifikácie s cieľm pdpriť uplatnenie bývalých zamestnancv ťažbnéh priemyslu na trhu práce. Opatrenie Výchdiská Cieľ IV.3.1 Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne V regióne hrnej Nitry je zabehnutý systém duálneh vzdelávania Zvýšenie participácie v systéme duálneh vzdelávania Vzhľadm na čakávanú zmenu štruktúry eknmiky bude však ptrebné zapjenie sa d duálneh vzdelávania psilniť, ak aj prispôsbiť študijné prgramy strednéh šklstva Zvýšenie splupráce zamestnávateľv a stredných škôl pri príprave abslventv pre nvé sektry transfrmujúcej sa eknmiky IV.3.2 Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne V regióne hrnej Nitry pôsbí len jedn detašvané pracvisk vyskej škly Zvýšenie kapacity vyskšklskéh vzdelávania v regióne Vzhľadm na snahu pdpriť výskum, vývj, invácie a pracvné miesta s vyššu pridanu hdntu, je ptrebné rzšíriť vyskšklské vzdelávanie v regióne a spluprácu vzdelávacích inštitúcií s zamestnávateľmi Zvýšenie splupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi, predvšetkým v blasti výskumu, vývja a invácií IV.3.3 Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv Útlm ťažby uhlia prinesie na trh práce nvých nezamestnaných, ktrých bude ptrebné rekvalifikvať Niektré pdniky v regióne riešia rekvalifikácie v vlastnej réžii v svjich škliacich centrách Atraktivitu regiónu je mžné Zvýšenie kapacity rekvalifikačných kurzv zameraných na rekvalifikáciu zamestnancv ťažbnéh priemyslu na nvé sektry transfrmujúcej sa eknmiky Zapjenie kľúčvých zamestnávateľv d prcesu rekvalifikácie 36 Reginálna integrvaná územná stratégia Trenčianskeh kraja na rky , časť 3.3 Oblasť šklstva 99

100 pdpriť aj ďalším mimšklským vzdelávaním a celživtným vzdelávaním Rzširvanie mžnstí mimšklskéh a celživtnéh vzdelávania Opatrenie IV.3.1 Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.3.1 Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Opatrenie je zamerané na pdpru zvyšvania zapájania sa zamestnávateľv, škôl a žiakv d duálneh vzdelávania v regióne s cieľm psilniť uplatniteľnsť abslventv na trhu práce v rzvíjajúcich sa sektrch eknmiky. Opatrenie je tiež zamerané na psilňvanie celkvej splupráce medzi zamestnávateľmi a strednými šklami v regióne. Sledvaný cieľ Zvýšenie participácie v systéme duálneh vzdelávania Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie splupráce zamestnávateľv a stredných škôl pri príprave abslventv pre nvé sektry transfrmujúcej sa eknmiky Vzdelávacie inštitúcie Samsprávny kraj Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Zamestnávatelia Výber indikatívnych prjektvých zámerv Žiaci a študenti Intenzifikácia finančnej gramtnsti pre žiakv ZŠ a SŠ Hrnej Nitry Prjekt Baťvany pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania Šprtvá akadémia s mžnsťu duálneh vzdelávania v Nvákch Rzšírenie ddelenia duálneh vzdelávania v priemyselnm pdniku v Prievidzi Vytvrenie systému vyhľadávania a pdpry technických talentv v regióne Zriadenie dbrných učební v najväčších bciach regiónu Bšanch, Chynranch a Veľkých Uherciach Zdpvedné rgány a úlhy Trenčiansky samsprávny kraj Príprava prjektv Riadiaci rgán OP ĽZ Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP ĽZ Príprava výziev na financvanie 100

101 prjektv Opatrenie IV.3.2 Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.3.2 Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Opatrenie je zamerané na rzširvanie vyskšklskéh vzdelávania v regióne hrnej Nitry a rzširvanie študijných dbrv v nadväznsti na ptenciálne rzvíjajúce sa sektry eknmiky v rámci transfrmácie regiónu z uhľnej eknmiky. Opatrenie je tiež zamerané na prehlbvanie splupráce vzdelávacích inštitúcií s zamestnávateľmi na splčných prjektch výskumu a vývja, invácií, pdpry talentv s cieľm vychvávať a udržať talenty v regióne pre ptreby rzvíjajúcich sa sektrv eknmiky. Sledvaný cieľ Zvýšenie kapacity vyskšklskéh vzdelávania v regióne Zvýšenie splupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi, predvšetkým v blasti výskumu, vývja a invácií Ptenciálni nsitelia prjektv Vzdelávacie inštitúcie Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Zamestnávatelia Výber indikatívnych prjektvých zámerv Študenti Vývj nvej metódy materiálvéh zhdntenia vedľajšieh energetickéh prduktu z tepelnej elektrárne (Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka) Vytvrenie systému vyhľadávania a pdpry technických talentv v regióne Zdpvedné rgány a úlhy Riadiaci rgán OP ĽZ Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP ĽZ Príprava výziev na financvanie prjektv 101

102 Opatrenie IV.3.3 Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.3.3 Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Opatrenie je zamerané na intenzifikáciu rekvalifikácií a nastavenie špeciálnych rekvalifikačných prgramv pre prípravu zamestnancv ťažbnéh sektra na nvé uplatnenie na trhu práce, aj s zapjením samtných zamestnávateľv, prípadne pdpru rekvalifikačných aktivít priam u budúcich zamestnávateľv. Zárveň je patrenie zamerané aj na zvyšvanie atraktivity regiónu prstredníctvm rzširvania mžnstí ďalšieh mimšklskéh a celživtnéh vzdelávania s cieľm pdpry talentv a rzširvania kvalifikácie zameranej na ptreby trhu práce a nvých sektrv eknmiky. Sledvaný cieľ Zvýšenie kapacity rekvalifikačných kurzv zameraných na rekvalifikáciu zamestnancv ťažbnéh priemyslu na nvé sektry transfrmujúcej sa eknmiky Ptenciálni nsitelia prjektv Zapjenie kľúčvých zamestnávateľv d prcesu rekvalifikácie Rzširvanie mžnstí mimšklskéh a celživtnéh vzdelávania Vzdelávacie inštitúcie Mestá a bce Samsprávny kraj Pdnikatelia v regióne Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Zamestnávatelia Žiaci a študenti Nezamestnaní Zážitkvé vedecké centrum pre žiakv základných a stredných škôl v Partizánskm Hrnnitrianske centrum vzdelania na pdpru zlepšenia kvality ľudských zdrjv na hrnej Nitre Centrum celživtnéh vzdelávania v Prievidzi Vytvrenie systému vyhľadávania a pdpry technických talentv v regióne Rekvalifikačné kurzy pre súčasných zamestnancv Slvenských elektrární, a.s. - Elektráreň Nváky Mdernizácia vzdelávania a rekvalifikácia pracvnej sily v nedstatkvých 102

103 dbrch na trhu práce Rekvalifikácia budúcich zamestnancv z iných dvetví pre ptreby nvej priemyselnej výrby Zdpvedné rgány a úlhy Trenčiansky samsprávny kraj Mestá a bce Riadiaci rgán OP ĽZ Príprava prjektv Príprava prjektu Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP ĽZ Príprava výziev na financvanie prjektv Pririta IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva V prcese transfrmácie regiónu hrnej Nitry sú z eknmickéh hľadiska najviac hrzenu skupinu byvateľstva zamestnanci ťažbnéh priemyslu a naviazaných dvetví, kde dôjde k strate pracvných miest. Úbytk pracvných miest sa prejaví v najväčšej miere priam v HBP. Č sa týka zvyšku zamestnancv, pôjde dve skupiny ľudí. U mladších zamestnancv, ktrí pracujú v ťažbnm priemysle kratšie, sa dá čakávať väčšia flexibilita, č sa týka ich mžnstí rekvalifikácie, ak aj hľadania si nvéh uplatnenia na trhu práce. U starších zamestnancv, ktrí navyše pracujú v ťažbnm priemysle dlhdb, sa dá predpkladať absencia skúsenstí s zmenu zamestnania a skúsenstí s prcesmi súvisiacimi s nezamestnansťu, kmunikáciu s úradmi a zamestnávateľmi a aktívnym hľadaním si nvéh zamestnania. Na zmiernenie sciálnych dpadv a vplyvv pre zamestnancv HBP, ktrí prídu zamestnanie z dôvdu pstupnéh uknčvania ťažby uhlia v regióne, bude ptrebné využiť inštitút dstupnéh pre všetkých zamestnancv v závislsti d dpracvaných rkv u zamestnávateľa HBP a inštitút nvelizvanéh Osbitnéh príspevku baníkm pre zamestnancv, ktrí pracvali v zamestnaniach v baníctve s stálym pracviskm pd zemu v hlbinných baniach. Odstupné je pvažvané za mimriadny náklad vyplývajúci z článku 4 rzhdnutia Rady EÚ 2010/787/EÚ štátnej pmci na uľahčenie zatvrenia uhľných baní neschpných knkurencie. Na základe údajv HBP je predpkladaný nasledvný vývj zníženia pčtu zamestnancv v splčnsti v rkch 2019 až 2028: Rk Celkvé zníženie pčtu zamestnancv - z th zníženie pčtu zamestnancv pracujúcich v pdzemí

104 SPOLU Aby bl prces prechdu bývalých zamestnancv ťažbnéh priemyslu d nvých zamestnaní plynulý, je ptrebné zabezpečiť pre nich právnu a sciálnu starstlivsť v frme pradenstva hľadm ich nárkv v prcese zmeny zamestnania, ak aj hľadm asistencie a sprevádzania celým prcesm d uknčenia zamestnania, cez kmunikáciu s úradmi, hľadanie si nvéh pracvnéh miesta, až p nástup d nvéh zamestnania. V minulsti už v regióne prebiehal prjekt pdbnéh charakteru, ktrý zastrešvala neziskvá rganizácia Help, a na základe ktréh by sa mhl vytvriť pdbný prjekt aj v rámci akčnéh plánu transfrmácie regiónu hrnej Nitry. Medzi aktivity v rámci tht prjektu patrili pmc ťažk zamestnateľným pri uplatnení sa na trhu práce, zabezpečenie vzdelávania, tréningu, rekvalifikácie a sbnéh rzvja, pmc pri vyhľadávaní a vytváraní vhdných pracvných miest a pmc k úspešnému zvládnutiu a trvalému udržaniu získanéh pracvnéh miesta. Opatrenie Výchdiská Cieľ IV.4.1 Pdpra asistencie a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Zamestnanci ťažbnéh priemyslu sú priam hrzenu skupinu byvateľstva v súvislsti s transfrmáciu uhľnéh regiónu Určitá skupina zamestnancv dlhdb pracujúcich u jednéh zamestnávateľa nebude mať dstatčné skúsensti s hľadaním si nvéh uplatnenia na trhu a s prcesmi súvisiacimi s uknčením zamestnania a nárkmi vyplývajúcimi z nezamestnansti Zabezpečenie sciálnej a právnej asistencie zamestnancm, ktrí prídu v súvislsti s útlmm banskej činnsti prácu, v prcese uknčenia zamestnania, v súvislsti s štatútm nezamestnanéh a v prcese hľadania si nvéh uplatnenia Zlepšenie infrmvansti prcesch v súvislsti s nezamestnansťu a nárkmi, ktré z nej vyplývajú IV.4.2 Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti V minulsti prebiehal v regióne prjekt zameraný na kmplexnú pdpru a mentring ťažk zamestnateľných skupín byvateľstva, ktrý by bl mžné replikvať aj pre ptreby transfrmácie regiónu hrnej Nitry Zvýšenie uplatnenia ťažk zamestnateľných skupín byvateľstva 104

105 Opatrenie IV.4.1 Pdpra asistencie a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.4.1 Pdpra asistencie a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Opatrenie je zamerané na pdpru pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu a nadväzujúcich dvetví, ktrí v súvislsti s útlmm banskej činnsti a transfrmáciu regiónu z uhľnej eknmiky prídu zamestnanie. Právna asistencia je zameraná na pradenstv v blasti nárkv zamestnancv v súvislsti s uknčením pracvnéh pmeru s súčasným zamestnávateľm, nárkv v súvislsti s registráciu na úradch práce, v blasti kmunikácie a pvinnstí vči rgánm štátnej správy, v prcese hľadania si nvéh zamestnania a v blasti nástupu d nvéh zamestnania. Sledvaný cieľ Zabezpečenie sciálnej a právnej asistencie zamestnancm, ktrí prídu v súvislsti s útlmm banskej činnsti prácu, v prcese uknčenia zamestnania, v súvislsti s štatútm nezamestnanéh a v prcese hľadania si nvéh uplatnenia Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšenie infrmvansti prcesch v súvislsti s nezamestnansťu a nárkmi, ktré z nej vyplývajú Orgány štátnej správy Mestá a bce Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Nezamestnaní Výber indikatívnych prjektvých zámerv Kmunitné centrum mdernej Hrnej Nitry v Nvákch Rzvj sciálnych služieb v meste Prievidza Rzvj sciálnych služieb v meste Nváky Zdpvedné rgány a úlhy Mestá a bce Riadiaci rgán OP ĽZ Ministerstv práce, sciálnych vecí a rdiny Slvenskej republiky/ Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP ĽZ Príprava výziev na financvanie prjektv Príprava riešenia sbitnéh príspevku baníkm a dstupnéh 105

106 Opatrenie IV.4.2 Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.4.2 Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Opatrenie je zamerané na asistenciu ťažk zamestnateľným skupinám byvateľstva prstredníctvm kmplexnej pdpry v prcese prechdu z súčasnéh zamestnania d nvéh zamestnania. Tát asistencia môže zahŕňať napríklad zabezpečenie vzdelávania, tréningu, rekvalifikácie a sbnéh rzvja, pmc pri vyhľadávaní a vytváraní vhdných pracvných miest a pmc k úspešnému zvládnutiu a trvalému udržaniu získanéh pracvnéh miesta. Sledvaný cieľ Zvýšenie uplatnenia ťažk zamestnateľných skupín byvateľstva Ptenciálni nsitelia prjektv Orgány štátnej správy Mestá a bce Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Nezamestnaní Výber indikatívnych prjektvých zámerv Tútring a vzdelávanie bčanv hrzených sciálnym vylúčením v prcese transfrmácie regiónu Zdpvedné rgány a úlhy Mestá a bce Riadiaci rgán OP ĽZ Príprava prjektv Identifikácia mžných zdrjv financvania v rámci OP ĽZ Príprava výziev na financvanie prjektv 106

107 7.5. Legislatívne a systémvé patrenia Akčný plán pre transfrmáciu regiónu hrná Nitra krem vyššie spmínaných pilierv, prirít a patrení zahŕňa aj tzv. legislatívne a systémvé patrenia. Ide patrenia, ktré je pre pstupný útlm ťažby uhlia a transfrmáciu regiónu ptrebné vyknať z hľadiska zmien v legislatíve a regulácii, prípadne z hľadiska zmien v inštitucinálnm nastavení, nastavení grantvých schém a pd. Medzi legislatívne a systémvé patrenia patria: Názv patrenia Typ patrenia Ppis patrenia Odpis zásb výhradnéh lžiska Zmena chránenéh lžiskvéh územia Banská záchranná služba Legislatíva Legislatíva Legislatíva Pdľa zákna č. 44/1988 Zb. chrane a využití nerastnéh bhatstva (banský zákn), musia byť výhradné lžiská využívané racinálne, t znamená, že je ptrebné vydbyť zásby výhradných lžísk včítane sprievdných nerastv č najúplnejšie s č najmenšími stratami a znečistením. V prípade skršieh uknčenia banskej činnsti nebude mžné zásby úplne vydbyť a bude ptrebné ich časť dpísať. Zákn ustanvuje v 14a mžnsti dpisu zásb výhradnéh lžiska. Jednu z mžnstí je pdľa dseku (2) písmen c) mžnsť dpísať zásby, ktrých dbývanie by hrzil dôležité verejné záujmy, najmä chranu živtnéh prstredia, a význam chrany prevyšuje záujem na vydbytí týcht zásb. Význam chrany prevyšujúcej záujem na vydbytí týcht zásb preukáže príslušné ministerstv bvdnému banskému úradu prstredníctvm Ministerstva hspdárstva Slvenskej republiky. Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky tút skutčnsť ptvrdí záväzným stanviskm p jeh psúdení najmä z hľadiska uskutčňvania survinvej plitiky. Je ptrebné preskúmať, či je mžné zásby z tht dôvdu dpísať, a v prípade že án, prijať patrenia na dpis týcht zásb. Zákn č. 44/1988 Zb. definuje v 16 a 17 chránené lžiskvé územie, jeh určenie, zmeny a zrušenie. Hrnnitrianske bane Prievidza a.s. majú v regióne evidvané 3 chránené lžiskvé územia Cigeľ, Handlvá a Nváky. Chránené lžiskvé územie bmedzuje rzvj na pzemkch, ktré sa nachádzajú v tmt území. Vzhľadm na pstupný útlm banskej činnsti a ptrebu rzvja regiónu v prcese transfrmácie bude ptrebné preskúmať mžnsti zmeny aleb zrušenia chránenéh lžiskvéh územia v nadväznsti na dpis zásb výhradnéh lžiska a v nadväznsti na pstupný útlm banskej činnsti. Hrnnitrianske bane Prievidza, a. s. prevádzkujú Hlavnú banskú záchrannú stanicu ktrá vyknáva banskú záchrannú službu a riadi závdné banské záchranné stanice s celslvensku pôsbnsťu. Pčas útlmu ťažby uhlia a likvidácie dbývacích priestrv musí byť činnsť banskej záchrannej stanice zachvaná. 107

108 Vzhľadm na skúsensti tejt záchrannej služby je vhdné ju zachvať aj p uknčení ťažby uhlia a likvidácii dbývacích priestrv, a pret bude ptrebné sa zaberať mžnsťami prechdu Hlavnej banskej záchrannej stanice pd inú nástupnícku rganizáciu. Zárveň bude ptrebné nvelizáciu príslušnej legislatívy zrvnprávniť pstavenie a financvanie banskej záchrannej služby s statnými zlžkami integrvanéh záchrannéh systému. Osbitný príspevk baníkm a dstupné Kmpenzačný mechanizmus pre zabezpečenie pvinnstí v všebecnm hspdárskm záujme Legislatíva/ Financvanie Legislatíva Zákn č. 98/1987 Zb. sbitnm príspevku baníkm upravuje pskytvanie sbitnéh príspevku baníkm ak sbitnej dávky. V rámci útlmu banskej činnsti je snaha vytvriť primerané sciálne pdmienky uvľňvaným baníkm z dôvdu sťažených pdmienk pri ďalšej adaptácii na iný druh zamestnania. V tejt súvislsti je ptrebné navrhnúť úpravy zákna tak, aby bl mžné pskytvanie dávky širšiemu kruhu baníkv, uvľňvaných z zamestnania, v prvnaní s existujúcu právnu úpravu. Na základe rkvaní medzi MH SR, MPSVaR a HBP bli vyčíslené náklady na sbitný príspevk baníkm v výške 43,9 mil. EUR, náklady na súvisiaci zápčet dby pberania príspevku d dôchdkvéh pistenia v výške 12,5 mil. EUR a náklady na vyplatenie dstupnéh zamestnancv HBP v výške 28,2 mil. EUR. Je ptrebné hľadať ddatčné zdrje financvania dstupnéh pre všetkých dchádzajúcich zamestnancv HBP a sbitnéh príspevku baníkm z verejných financií SR, ak aj z zdrjv EÚ (napríklad Európsky sciálny fnd ESF aleb iné zdrje EÚ umžňujúce financvať pasívne patrenia trhu práce), nakľk zdrje štátneh rzpčtu SR môžu byť bmedzené. S pstupnu klesajúcu ťažbu uhlia splčnsť HBP nebude schpná genervať dstatk zdrjv na pkrytie týcht mimriadnych nákladv. V súvislsti s vyplácaním sbitnéh príspevku a dstupnéh je ptrebné tiež preskúmať a zvliť vhdný mechanizmus vyplácania týcht prstriedkv z hľadiska zdpvednej inštitúcie a kapacitnéh zabezpečenia. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťvých dvetví ustanvuje kmpenzačný mechanizmus patrení v všebecnm hspdárskm záujme. Vzhľadm na uknčenie všebecnéh hspdárskeh záujmu v súvislsti s výrbu elektriny z dmáceh uhlia najneskôr d rku 2023 bude ptrebné vyhlášku upraviť, buď vyňatím časti definujúcej cenvú reguláciu výrby elektriny z dmáceh uhlia, prípadne hľadaním mžnstí takej úpravy, ktru by sa vytvrila ddatčná pdpra pre výrbu elektriny z bnviteľných zdrjv energie a vyskúčinnej kmbinvanej výrby aleb ddatčná frma financvania transfrmácie regiónu hrná Nitra. Ak by sa v budúcnsti takýmt spôsbm kmpenzačný 108

109 mechanizmus pretransfrmval, každpádne by bl vhdné, aby výška takt získaných finančných prstriedkv d sptrebiteľv elektriny klesla, aby sptrebitelia pcítili pzitívny dpad v frme nižších cien elektriny. Akékľvek rzhdnutie v tejt súvislsti je však v kmpetencii ÚRSO. Ntifikvanie Prgramu pstupnéh dťaženia a uzatvrenia jedntlivých ťažbných plí Nastavenie mžnstí čerpania prstriedkv z EÚ fndv z prgramvéh bdbia Financvanie Financvanie Na čiastčnú sanáciu nákladv na zatvrenie ťažbných plí je ptrebné využiť štátnu pmc na pkrytie mimriadnych nákladv pdľa Rzhdnutia Rady z 10. decembra 2010 štátnej pmci na uľahčenie zatvrenia uhľných baní neschpných knkurencie č. 2010/787/EÚ. Štátna pmc pskytnutá pdnikm, ktré vyknávajú aleb vyknávali činnsť v súvislsti s ťažbu uhlia, aby sa im umžnil pkryť náklady, ktré vznikajú aleb vznikli v dôsledku uzatvárania uhľných výrbných jedntiek a ktré nesúvisia s bežnu výrbu, sa pvažuje za zlučiteľnú s vnútrným trhm. Ide pmc na pkrytie mimriadnych nákladv, ak sú uzatváranie a likvidácia banských diel, rekultivácie, banské škdy, včítane náhrady zdrjv vdy, dpisy, asanácie, bezpečnstné pdzemné práce, zstatkvé náklady plynúce z administratívnych, právnych a daňvých ustanvení špecifických pre uhľný priemysel, včítane dstupnéh pre neuplatnených zamestnancv. Presná technická, časvá a finančná špecifikácia musí byť definvaná v technickeknmickm prjekte likvidácie knkrétneh ťažbnéh pľa a byť predmetm ntifikácie v Európskej kmisii. Je ptrebné hľadať ddatčné zdrje financvania uzatvárania uhľných výrbných jedntiek, keďže s klesajúcu ťažbu uhlia nebude splčnsť HBP schpná genervať dstatčné zdrje na pkrytie nákladv na uzatváranie z vlastných zdrjv a rvnak nemôže eliminvať všetky dpady ťažby uhlia v regióne, ktré pstupne vznikali pčas ťažby pred vznikm HBP. V súvislsti s financvaním akčnéh plánu je snaha využiť ešte súčasné prgramvé bdbie EÚ fndv Relevantnými peračnými prgramami pre patrenia transfrmácie sú najmä peračné prgramy Výskum a invácie, Ľudské zdrje, Integrvaná infraštruktúra, Kvalita živtnéh prstredia a Integrvaný reginálny peračný prgram. Je ptrebné vyknať určité patrenia v existujúcich peračných prgramch tak, aby z nich mhli byť financvané niektré aktivity akčnéh plánu. Pdľa th, aký prístup je z phľadu jedntlivých peračných prgramv mžné realizvať, sú viaceré spôsby využitia financvania z týcht peračných prgramv, a t napríklad v rámci existujúcich a plánvaných výziev, preferenčným zvýhdnením prjektv z hrnej Nitry v rámci existujúcich a plánvaných výziev, vytvrením špeciálnej priritnej si zameranej na región hrnej Nitry aleb vytvrením špeciálnej reginálnej výzvy na hrnú Nitru. Nastavenie mžnstí čerpania Financvanie Významným zdrjm financvania akčnéh plánu bude prgramvé bdbie EÚ fndv Akčný plán pret bude zhrávať dôležitú úlhu v prcese prgramvania bdbia 109

110 prstriedkv z EÚ fndv z prgramvéh bdbia Hľadanie ddatčných mžnstí financvania z štátneh rzpčtu Krátkdbé inštitucinálne zabezpečenie riadenia implementácie akčnéh plánu Dlhdbé inštitucinálne zabezpečenie riadenia implementácie akčnéh plánu Financvanie Inštitucinálne zabezpečenie Inštitucinálne zabezpečenie Je ptrebné nastaviť pririty prgramvéh bdbia tak, aby bli zhľadnené aj ptreby transfrmácie regiónu hrná Nitra. Implementácia akčnéh plánu by mala byť pstavená na viaczdrjvm financvaní. Nie všetky patrenia akčnéh plánu bude mžné financvať z finančných pdpôr EÚ, buď z dôvdu nedstatku finančnej alkácie aleb z dôvdu bmedzenia účelu financvania. Je pret ptrebné hľadať prípadné ddatčné zdrje financvania patrení akčnéh plánu z zdrjv štátneh rzpčtu, prípadne využitím iných druhv financvania, ak napríklad verejnsúkrmné partnerstvá aleb návratné finančné zdrje. Je ptrebné nastaviť systém riadenia implementácie akčnéh plánu transfrmácie hrnej Nitry. Inštitucinálne zabezpečenie úzk súvisí s systémm riadenia finančných zdrjv. Nakľk sa predpkladá, že primárnym zdrjm financvania akčnéh plánu budú prstriedky EÚ fndv z prgramvéh bdbia , bude musieť byť inštitucinálne zabezpečenie implementácie akčnéh plánu riešené v rámci nastavenia nvéh prgramvéh bdbia. V hriznte d rku 2023 sa pčíta s psilnením kapacít v regióne pre prípravu prjektv na dtknutých mestách prstredníctvm prjektv pd OP EVS a OP ĽZ. P rku 2023 bude ptrebné nastaviť dlhdbý systém riadenia implementácie akčnéh plánu transfrmácie hrnej Nitry, ktrý bude zadefinvaný v rámci nastavenia prgramvéh bdbia EÚ fndv na rky Existuje niekľk mdelv inštitucinálneh zabezpečenia, ktré sú ppísané v samstatnej kapitle nižšie. Vypracvanie Plánu likvidácie baní Likvidácia baní Vypracvanie plánu likvidácie baní v súlade s záknm č. 51/1988 Zb. banskej činnsti, výbušninách a štátnej banskej správe, ktrý bude musieť vypracvať rganizácia vyknávajú banskú činnsť Indikatívne prjekty a indikatívna priritizácia Rámcvá analýza indikatívnych prjektv V prcese prípravy akčnéh plánu transfrmácie regiónu hrná Nitra prebiehal aj zber indikatívnych prjektvých zámerv. Cieľm zberu týcht prjektv bl zistiť ptenciál investícií v regióne d nsiteľv prjektv, ktrými sú pdnikatelia, neziskvé rganizácie, štátne inštitúcie aj samspráva. Cieľm bl tiež 110

111 zistiť, či v rámci navrhnutých patrení existujú nsitelia ptenciálnych prjektv, a tiež na základe predlžených detailv indikatívnych prjektv analyzvať mžnsti finančnej pdpry pre prjekty z rôznych zdrjv. Celkv bl predlžených viac ak 180 indikatívnych prjektv v celkvej indikatívnej investičnej hdnte kl 1,7 mld. EUR 37 s ptenciálm vytvriť kl pracvných miest. Indikatívny zásbník prjektv je uvedený v Prílhe č. 1. Nasledvný graf sumarizuje investičný ptenciál p jedntlivých pilierch akčnéh plánu na bdbie 10 rkv. Graf 5 Investičný ptenciál indikatívnych prjektv na 10 rkv (mil. EUR) Investičný ptenciál prjektv na 10 rkv I. Mbilita a prepjensť regiónu II. Eknmika, pdnikanie a invácie III. Udržateľné živtné prstredie IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra SPOLU Zdrj: Analýza dát z zásbníka indikatívnych prjektv Investičný ptenciál v jedntlivých rkch bl vyčíslený na základe výšky investície indikvanej pri jedntlivých prjektv a jej rvnmernéh rzlženia pčas trvania realizácie investície. Z grafu vyplýva, že najväčšie zastúpenie majú prjekty z piliera Eknmika, pdnikanie a invácie, ktré sú primárne zamerané na tvrbu nvých pracvných miest. Prehľad indikatívnej výšky investičnéh ptenciálu p jedntlivých priritách je ilustrvaný v nasledvnm grafe: Graf 6 Investičný ptenciál p jedntlivých priritách akčnéh plánu (mil. EUR) 37 Suma nebsahuje náklady na výstavbu infraštruktúry, predvšetkým rýchlstnej cesty R2, kde sa dhadujú náklady na úseky medzi diaľnicu D1 a Žiarm na Hrnm na 1,5 mld. EUR, avšak realizácia jedntlivých úsekv bude závisieť d výsledkv štúdií realizvateľnsti 111

112 Zdrj: Analýza dát z zásbníka indikatívnych prjektv Z grafu vyššie vyplýva, že najväčšu blasťu akčnéh plánu z hľadiska investícií je pririta Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv, nasledvaná priritu Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest a priritu Pdpra invácií, výskumu a vývja. Prehľad bl spracvaný na základe priradenia prjektv k priritám tak, ak ich predlžili nsitelia prjektv. Nsitelia prjektv mhli indikvať až 3 pririty, ktré môže prjekt napĺňať, nakľk viaceré prjekty sú prierezvéh charakteru. Graf bl spracvaný na základe pririty, ktrá bla uvedená ak najdôležitejšia. Z hľadiska ptenciálu tvrby nvých pracvných miest môžu predlžené indikatívne prjekty vytvriť v najbližších 10 rkch kl pracvných miest. Na základe analýzy indikatívnych prjektv bl spracvaný nasledvný graf, ktrý prvnáva tvrbu nvých pracvných miest v najbližších 10 rkch s plánm prepúšťania, ktrý predlžila splčnsť HBP. Nvé pracvné miesta bli priradené d jedntlivých rkch na základe indikvanéh uknčenia realizácie prjektu, ktrý uviedli nsitelia prjektv. 112

113 Graf 7 Ptenciál tvrby nvých pracvných miest v najbližších 10 rkch (kumulatívne) Ptenciál tvrby nvých pracvných miest na 10 rkv Plán prepúštania v banskm priemysle Ptenciál nvých pracvných miest 30% predpklad realizvateľnsti Zdrj: Analýza dát z zásbníka indikatívnych prjektv Z grafu vyplýva, že celkvý ptenciál tvrby nvých pracvných miest prevyšuje pčet zaniknutých miest v banskm priemysle. Treba však brať d úvahy fakt, že nie celý ptenciál tvrby nvých pracvných miest sa zrealizuje. Pre ptreby nahradenia pracvných miest, ktré zaniknú v banskm priemysle, je ptrebné zrealizvať ptenciál tvrby nvých pracvných miest aspň na 30%. Ďalej treba brať d úvahy, že ďalšie pracvné miesta zaniknú v naviazaných dvetviach, predvšetkým v energetike Rámcvá priritizácia prjektv Vzhľadm na veľké mnžstv predlžených prjektv a vzhľadm na šírku záberu akčnéh plánu je vhdné jedntlivé iniciatívy priritizivať. Dbrým príkladm priritizácie a fázvania transfrmačnéh prcesu je príklad z belgickéh mesta Genk, kde bla transfrmácia realizvaná v trch fáza, začala fázu stabilizácie regiónu, pkračvala fázu praktívnej pdpry transfrmácie eknmiky a následne fázu rzvja kvality živta, pdpry invácií a rekultivácie kmunity. Zhľadnením tejt medzinárdnej praxe, ak aj lkálny špecifík a ptrieb je navrhnutá nasledvná indikatívna priritizácia patrení a prjektv akčnéh plánu transfrmácie regiónu hrná Nitra: Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Priritná s 2 - Zlepšenie živta Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritné si by mali reflektvať význam jedntlivých iniciatív, priritná s 1 by mala mať najvyššiu urgenciu, a taktiež najväčšiu mieru kapacitnej a finančnej pdpry. T však neznamená, že iniciatívy v statných priritných siach nemôžu byť realizvané paralelne s iniciatívami v priritnej si 1. Zdôvdnenie vľby priritných sí je nasledvné: Priritná s 1 Stabilizácia a reštart regiónu v tejt si je ptrebné v zastabilizvať región vstupujúci d transfrmácie. Stabilizáciu regiónu sa rzumie vyknanie patrení bezprstredne sa dtýkajúcich sa útlmu ťažby teda zameraných na pdpru zamestnancv, ktrí prídu prácu, 113

114 pdpru pri bezpečnm a eklgickm uknčvaní banskej činnsti a pdpru pri dstraňvaní envirnmentálnych dpadv a vplyvv súvisiacich s bansku činnsťu. Zárveň je ptrebné reštartvať región, č znamená pdpriť tvrbu nvých pracvných miest, invácií, výskumu a vývja (ktrých rzvj trvá dlhšie časvé bdbie), pdpriť zlepšenie dstupnsti regiónu prstredníctvm investícií d základnej infraštruktúry. Priritná s 2 Zlepšenie živta na stabilizáciu a reštart regiónu nadväzuje priritná s zameraná na zvyšvanie kvality živta v regióne a zvyšvanie atraktivity v regióne. V tejt priritnej si ide pdpru iniciatív, ktré sa týkajú zlepšenia kvality živta a živtnéh prstredia, ktré bl dtknuté ťažbu a spaľvaním uhlia. T znamená pdpru pre zlepšvanie živtnéh prstredia, zvýšenie sciálnej starstlivsti, zlepšenie zdravtníckych služieb, lkálnej infraštruktúry, prípadne pdpru splčenskej revitalizácie. Priritná s 3 Pdprné pririty v tejt priritnej si sa nachádzajú statné pdprné iniciatívy a prjekty, ktré nemajú priamy súvis s útlmm baníctva a transfrmáciu regiónu, avšak nepriam k nej prispievajú, prípadne prispievajú k zlepšvaniu kvality živta aleb sú pdprnu blasťu pre tvrbu ddatčných pracvných miest. Indikatívne rzdelenie prirít akčnéh plánu d priritných sí je nasledvné: Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv III.2 Rzvj udržateľnej energetiky IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Priritná s 2 Zlepšenie živta I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 3 Pdprné pririty I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy I.4 Rzvj statnej infraštruktúry II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Jedntlivé indikatívne prjekty v zásbníku indikatívnych prjektv bli zaradené d priritných sí, je však ptrebné zdôrazniť, že ide indikatívne zaradenie, nakľk viaceré prjekty sú prierezvé a spadajú pd, resp. pdprujú viacer prirít. Pri priritizácii prjektv je tiež dôležité brať d úvahy aktuálnu dstupnsť financií z rôznych zdrjv financvania Previazansť prirít akčnéh plánu Ak bl spmínané vyššie, pririty akčnéh plánu sa navzájm prelínajú a pdprujú, a takist väčšinu prjektv z zásbníka indikatívnych prjektv je mžné zaradiť pd viacer prirít a patrení. Príkladm je napríklad vzájmná previazansť pririty II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja a pririty IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily, pririty III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv a pririty IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia, prípadne pririty III.2 Rzvj udržateľnej energetiky a pririty III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia. 114

115 Vzájmnú previazansť prirít akčnéh plánu znázrňuje nasledvná tabuľka: I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre I.4 Rzvj statnej infraštruktúry II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv III.2 Rzvj udržateľnej energetiky III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínskkúpeľných a sciálnych služieb IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva I. Mbilita a prepjensť regiónu II. Eknmika, pdnikanie a invácie III. Udržateľné živtné prstredie IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra I.1 I.2 I.3 I.4 II.1 II.2 II.3 II.4 II.5 III.1 III.2 III.3 IV.1 IV.2 IV.3 IV.4 x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x Prjekty mim zásbníka indikatívnych prjektv Okrem prjektv, ktré bli zzbierané d nsiteľv prjektv d zásbníka indikatívnych prjektv, je niekľk prjektv mim tht zásbníka, nakľk ide prvé schválené prjekty, ktré budú v rámci transfrmácie hrnej Nitry realizvané, prípadne sú v pkrčilm štádiu diskusií. Ide nasledvné prjekty a iniciatívy: Re-alkácia finančných zdrjv d OPII a ich pužitie na infraštruktúrne prjekty na hrnej Nitre finančné prstriedky re-alkvané na realizáciu bchvatu mesta Prievidza na ceste I/64, na mdernizáciu cesty I. triedy I/9 medzi križvatku s diaľnicu D1 a Mníchvu Lehtu a na pkračvanie prípravných prác na úsekch rýchlstnej cesty R2 medzi križvatku s diaľnicu D1 a Nvákmi Výzva Inteligentný a lepší samsprávny kraj výzva pd OP EVS, prstredníctvm ktrej bude mžné psilniť inštitucinálne kapacity v vybraných mestách. Trenčiansky samsprávny kraj plánuje výzvu využiť na psilnenie persnálnych kapacít na 4 mestách v regióne hrnej Nitry. Nárdný prjekt Transfrmácia Hrnej Nitry prjekt pd OP ĽZ zameraný na realizáciu mäkkých patrení na trhu práce, ktréh prijímateľm bude Trenčiansky samsprávny kraj v partnerstve s HBP, Odbrvým zväzm pracvníkv baní, gelógie a naftvéh priemyslu SR, s mestami Handlvá, Prievidza a Nváky a úradmi práce v regióne. Prjekt je zameraný na diagnstika a analýza zručnstí, prácu s kmunitu, prácu s nemtivvanými zamestnancami, rekvalifikačné kurzy a prácu s zamestnávateľmi na pdpru tvrby pracvných miest. Špeciálna výzva pre regiónu hrnej Nitry zameraná na pdpru malých a stredných pdnikv výzva pd OP VaI, ktrá by smervala špecificky d regiónu hrnej Nitry. Detaily prjektu sú mmentálne v fáze diskusií. 115

116 8 Zdrje financvania Akčnéh plánu Predmetm tejt kapitly je spracvanie prehľadu mžnsti financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu. Každý z prezentvaných spôsbv financvania ptenciálnych prjektv vychádzajúcich z pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu si vyžaduje splnenie zadefinvaných pdmienk pre každú z prezentvaných mžnstí financvania. Pdrbná charakteristika jedntlivých zdrjv financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu je uvedená v prílhe č. 3 dkumentu. Medzi základné zdrje financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu patria: EŠIF v rámci prgramvéh bdbia ; EŠIF v rámci prgramvéh bdbia ; Kmunitárne prgramy EÚ; Nárdné pdprné mechanizmy; Európska investičná banka (EIB) EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Pre účely naštartvania transfrmácie regiónu v rámci prgramvéh bdbia sú dôležité nasledvné peračné prgramy: OP Výskum a invácie; OP Ľudské zdrje; OP Integrvaná infraštruktúra; OP Kvalita živtnéh prstredia; Integrvaný reginálny peračný prgram. V prebiehajúcm prgramvm bdbí stále existuje priestr na pdpru zmysluplných prjektv v rámci definvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu pre účely naštartvania transfrmácie za predpkladu splnenia nevyhnutných pdmienk pskytnutia príspevku v rámci relevantných peračných prgramv. Každý Riadiaci rgán resp. Sprstredkvateľský rgán si zvlí vlastnú metódu/spôsb ak pristúpi k implementácii prjektv určených na transfrmáciu regiónu tak, aby nedšl k výraznému narušeniu systému implementácie dtknutých peračných prgramv. V zmysle pravidla n+3 je mžné čerpať finančné prstriedky EŠIF d knca rka 2023, č dáva priestr na začiatk transfrmácie regiónu ešte pred útlmm banskej činnsti. Základné prístupy/metódy pre implementácie prjektv určených pre naštartvanie transfrmácie regiónu: RO/SO nezvlia špeciálny prístup hľadm pdpry prjektv pre účely naštartvania transfrmácie. Ptenciálne prjekty budú výsledkm existujúcich resp. plánvaných výziev/vyzvaní v rámci súčasnéh zamerania a implementačných mechanizmv dtknutých peračných prgramv; Preferenčné hdntenie prjektv: (RO/SO bdv zvýhdnia prjekty v prcese hdntenia/výberu prjektv určených pre transfrmáciu na základe úpravy existujúcich hdntiacich/výbervých kritérií, ktré schváli Mnitrvací výbr príslušnéh peračnéh prgramu); Vyhlásenie špecifickej/reginálnej výzvy resp. vyzvania: (RO/SO pripraví na základe relevantnej ptreby regiónu na základe spracvanéh Akčnéh plánu špeciálnu/reginálnu výzvu na predkladanie prjektv resp. vyzvanie na implementáciu nárdnéh prjektu za účelm naštartvania transfrmácie v rámci definvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu); 116

117 Vytvrenie špeciálnej priritnej si v rámci OP: (RO/SO v rámci plánvaných revízií relevantných peračných prgramv vytvrí špeciálnu priritnú s/špecifický cieľ priam pre účely naštartvania transfrmácie regiónu na základe definvaných ptrieb v súlade s zameraním príslušnéh peračnéh prgramu). Základné pdmienky pskytnutia príspevku z OP na prjekty pre účely naštartvania transfrmácie sú: Ochta RO/SO zdpvedných za implementáciu relevantných peračných prgramv vytvriť priaznivé pdmienky na financvanie naštartvania transfrmácie regiónu pred útlmm banskej činnsti na základe zvlenéh prístupu/metódy; Dstatčný pdiel vľnej alkácie v rámci relevantných peračných prgramv d knca bdbia právnensti prgramvéh bdbia na implementáciu zmysluplných prjektv; Dstatčná absrpčná kapacita regiónu, ktrá musí byt deklarvaná na základe analýzy v rámci spracvanéh Akčnéh plánu; Splnenie všetkých definvaných pdmienk právnensti financvania prjektv v rámci relevantných peračných prgramv (súlad s stratégiami OP, zameraním OP, právnensť výdavkv, definvaných prijímateľv vrátane ďalších špecifických pdmienk OP určených RO/SO); Prjekty, ktré je mžné uknčiť resp. finančne uzavrieť d knca bdbia právnensti prgramvéh bdbia resp. prjekty, ktré je mžné fázvať (finančne uzavrieť v prgramvm bdbí ) na základe definvaných pravidiel pre fázvané prjekty v rámci relevantnéh peračnéh prgramu EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Na základe návrhu Kmisie na ďalší viacrčný finančný rámec na bdbie rkv z 2. mája 2018, Kmisia v rámci správy Slvensku (Cuntry reprt Slvakia 2019) predlžila predbežné stanviská útvarv Kmisie priritných investičných blastiach a rámcvé pdmienky na účinné plnenie plitiky súdržnsti v rkch Tiet priritné blasti investícií sú dvdené z širšieh kntextu nedstatkv investícií, investičných ptrieb a reginálnych rzdielv psudzvaných v správe. V súčasnsti prebieha dialóg medzi zástupcami Úradu pdpredsedu vlády SR pre investície a infrmatizáciu (ÚPPVII) (vrátane dtknutých ústredných rgánv štátnej správy) a útvarmi Kmisie s hľadm prgramvania fndv plitiky súdržnsti (Európsky fnd reginálneh rzvja, Khézny fnd a Európsky sciálny fnd). V všebecnsti sa čakáva zníženie celkvej alkácie EŠIF, väčšia tematická kncentrácia na výskum a invácie, zelené/eklgické hspdárstv, väčší pdiel návratnej pmci v prvnaní s nenávratnu pmcu s čakávaným zvýšením splufinancvania prjektv z strany štátneh rzpčtu resp. z strany prijímateľa. Prgramvé bdbie bude zhrávať kľúčvú úlhu v rámci transfrmácie regiónu p uknčení financvania banskej činnsti z strany štátu (rk 2023). V súčasnsti prebieha kmunikácia medzi zástupcami CKO vrátane zástupcv dtknutých ústredných rgánv štátnej správy z zástupcami EK ak zladiť pririty v rámci prgramvéh bdbia financvania z strany EK a investičné pririty Slvenskej republiky definvané v rámci strategických dkumentv, ktré budú základm budúcich peračných prgramv. V prcese prgramvania bdbia , ktréh výsledkm bude vytvrenie peračných prgramv bude Akčný plán zhrávať dôležitú úlhu, č v kntexte transfrmácie regiónu môže znamenať nasledvné skutčnsti: Vytvrenie samstatnéh Operačnéh prgramu s zameraním na transfrmáciu regiónu; Vytvrenie špeciálnych priritných sí s určenu alkáciu v relevantných peračných prgramch s zameraním na transfrmáciu regiónu; Vytvrenie iniciatívy Hrná Nitra ak prierezvéh nástrja prgramvéh bdbia, ktrej financvanie bude zabezpečené z zdrjv relevantných OP pre transfrmáciu regiónu (napr. preferenčné hdntenie prjektv resp. iný mechanizmus). 117

118 8.3. Kmunitárne prgramy EÚ Kmunitárne prgramy t.j. centrálne riadené EÚ predstavujú kmplementárny zdrj financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu. Pre účely transfrmácie regiónu sú relevantné nasledvné kmunitárne prgramy: Prgram LIFE (blasť živtnéh prstredia a chrany klímy); Hriznt 2020 (pdpra výskumu a invácií s previazansťu na pdpru hspdárskeh rastu a vytvárania pracvných miest); Prgram COSME (pdpra pdnikania a zlepšvania pdnikateľskéh prstredia pre malé a stredné pdniky); Glbalizačný fnd: (patrenia na trhu práce zahrnujúce sbné pradenstv, pradenstv aleb pmc pri hľadaní zamestnania, príspevky na vzdelávanie a mbilitu pre zamestnancv, ktrí prídu zamestnanie vplyvm glbalizácie); Mdernizačný fnd: (pdpra investícií d mdernizácie energetických systémv vrátane zlepšenia energetickej účinnsti); Invačný fnd: (pdpra invácií v nízkuhlíkvých technlógiách a prcesch) 8.4. Nárdné pdprné mechanizmy Nárdné pdprné mechanizmy predstavujú taktiež kmplementárny zdrj financvania a je ich mžné využiť len pre niektré z zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu. Pre účely transfrmácie regiónu sú relevantné nasledvné pdprné mechanizmy: Envirnmentálny fnd: (pdpra prjektv v rámci činnstí zameraných na dsiahnutie cieľv štátnej envirnmentálnej plitiky na celštátnej, reginálnej aleb miestnej úrvni); Slvak business agency (SBA): (kmplexná pmc pdnikateľm v súlade s princípmi iniciatívy Zákna malých a stredných pdnikch, kmplexná pdpra pdnikania na nárdnej, reginálnej a miestnej úrvni, psilnenie knkurencieschpnsti pdnikateľv v rámci splčnéh trhu EÚ a na trhch tretích krajín); Slvenská agentúra pre rzvj investícii a bchdu (SARIO): (pdpra slvenských firiem pri premene na subjekty vysk výknné a úspešné na glbalizvanm svetvm trhu, pdpra kultivácie pdnikateľskéh prstredia, zmiernenie systémvých nevýhd MSP/menších pdnikv pre pdnikanie) Slvenská invačná a energetika agentúra (SIEA): (pdpra malých a stredných pdnikv vrátane dmácnsti v blasti invácii, kreatívneh priemyslu a využívania bnviteľných zdrjv energie); Zákn pskytvaní dtácií na pdpru rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky: (prjektvá dkumentácia na výstavbu aleb reknštrukciu cyklistickej kmunikácie, prjektvá dkumentácia na dpravné značenie cyklistickej kmunikácie, výstavba aleb reknštrukcia cyklistickej infraštruktúry, svetvé a prpagačné kampane) 118

119 8.5. Európska investičná banka (EIB) Európska investičná banka ( EIB ) bla z strany zástupcv Ministerstiev financií a zástupcv nárdných rzvjvých bank krajín V4 pžiadaná psúdenie mžnsti zalženia Investičnej a pradenskej platfrmy s cieľm prehĺbenia splupráce krajín v regióne pri príprave infraštruktúrnych prjektv reginálneh významu (V4 Investičná platfrma). V súčasnsti sa spracváva štúdia uskutčniteľnsti za účelm psúdenia mžnstí mbilizácie väčšieh bjemu investícií súkrmnéh sektra d prjektv v blasti infraštruktúry reginálneh významu vrátane psúdenia ptreby budvania kapacít a technickej pmci na pdpru pri príprave právnených prjektv pre ptenciálnych prijímateľv. Ptenciálne sektry eknmiky v kntexte transfrmácie regiónu: Dprava: (Cesty, železnice, prístavy, letiská, kľajvé vzidlá); Envirnmentálna blasť: (Vda, dpadvá vda, rzvdy a zavlažvacie siete); Obnviteľné zdrje energie: (Energetická účinnsť, dpad na energiu); Turizmus: (Turistická infraštruktúra) Sciálna blasť: (Vzdelávanie, bývanie, zdravtná starstlivsť); Energetika: (Preprava, rzvdy, skladvanie energie). 119

120 9 Časvý plán a aktualizácia Akčnéh plánu Akčný plán transfrmácie uhľnéh regiónu hrná Nitra nie je jednrazvým prcesm. Prvá verzia akčnéh plánu definuje piliere, pririty a patrenia akčnéh plánu, ak aj mžnsti financvania a inštitucinálneh zabezpečenia. V rámci akčnéh plánu je však ptrebné zadefinvať aj spôsb vyhdncvania jeh plnenia a každrčnej aktualizácie. Piliere a pririty akčnéh plánu sa môžu v čase vyvíjať a vzhľadm na t, že transfrmácia regiónu je dlhdbý prces, je ptrebné zabezpečiť, že akčný plán je tvreným materiálm, ktrý je mžné aktualizvať pdľa vývja situácie. Predpkladá sa, že akčný plán bude p zapracvaní pripmienk a spracvaní finálnej verzie schválený v prvej plvici rka Následne by mal byť nastavený spôsb vyhdncvania a aktualizácie nasledvne: Na rčnej báze, vždy k vypracvať aktualizáciu a Správu implementácii akčnéh plánu za predchádzajúci rk Na základe hdntenia implementácie akčnéh plánu, zzbierať pripmienky k akčnému plánu za účelm jeh aktualizácie a samtná aktualizácia akčnéh plánu d Zásbník indikatívnych prjektv môže byť priebežne dpĺňaný ďalšie ptenciálne prjekty, zásbník slúži na evidenciu ptenciálnych prjektvých zámerv v súvislsti s transfrmáciu regiónu hrná Nitra a pre ptreby ďalších analýz mžnstí financvania Indikatívny časvý harmngram implementácie akčnéh plánu na bdbie d je nasledvný: Úlha Čas Zdpvednsť Ppis úlhy Schválenie akčnéh plánu Zákn sbitnm príspevku baníkm pstihnutých útlmm banskej činnsti Úrad vlády Slvenskej republiky MH SR v splupráci s MPSVR SR Pripmienkvanie akčnéh plánu, zapracvanie pripmienk d finálnej verzie, predlženie akčnéh plánu na schválenie a schválenie akčnéh plánu Príprava zmeny právnej úpravy sbitnm príspevku baníkm pre vytvrenie pdmienk skršieh dchdu z zamestnania a nemžnsti ďalšej adaptácie na iný druh zamestnania Ntifikvanie Prgramu pstupnéh dťaženia a uzatvrenia jedntlivých ťažbných plí Nastavenie krátkdbéh inštitucinálneh MH SR Ntifikvať v zmysle rzhdnutia Rady č. 2010/787/EÚ Prgram pstupnéh dťaženia a uzatvrenia jedntlivých ťažbných plí dbývacích priestrv Handlvá, Nváky I. s využitím pskytnutia pmci na pkrytie mimriadnych nákladv v zmysle článku 4 rzhdnutia Rady štátnej pmci na uľahčenie zatvrenia uhľných baní neschpných knkurencie 2010/787/EÚ ÚPVII Nastavenie krátkdbéh inštitucinálneh zabezpečenia implementácie akčnéh plánu d rku

121 zabezpečenia Nastavenie mžnstí čerpania z prgramvéh bdbia ÚPVII, Riadiace rgány peračných prgramv Nastavenie mžnstí čerpania prstriedkv z fndv EÚ z prgramvéh bdbia pre ptreby financvania patrení akčnéh plánu pdľa špecifických mžnstí jedntlivých peračných prgramv Návrh využitia Glbalizačnéh fndu Návrh využitia príjmv z systému bchdvania s emisiami EÚ Hlavná banská záchranná stanica Financvania sbitnéh príspevku baníkm, dstupnéh a uzatvrenia jedntlivých ťažbných plí ÚPVII Pripraviť návrh využitia Európskeh fndu na prispôsbenie sa glbalizácii na účel transfrmácie hrnej Nitry MŽP SR Pripraviť návrh využitia Príjmv z systému bchdvania s emisiami EÚ na účel transfrmácie hrnej Nitry p rku MZ SR, MH SR Pripraviť nvelu zákna č.51/1988 Zb. banskej činnsti, výbušninách a štátnej banskej správe dplnenie pvinnstí vyplývajúcich pre banskú záchrannú službu v súlade s súčasne platnu legislatívu a s pstavením v integrvanm záchrannm systéme vrátane driešenia spôsbu financvania a úhrady nákladv na vybavenie, činnsť a udržiavanie hlavnej banskej záchrannej stanice a zabezpečvanie stálej phtvstnej služby v súlade s všebecne záväzným predpism Hlavnéh banskéh úradu v Banskej Štiavnici MF SR Zabezpečenie navýšenia prstriedkv d rzpčtvej kapitly Ministerstva hspdárstva SR, minimálne na rky 2019 a 2020 pre riešenie sbitnéh príspevku baníkm Financvania sbitnéh príspevku baníkm, dstupnéh a uzatvrenia jedntlivých ťažbných plí ÚPVII, MPSVR SR, MH SR Riešenie dstatčných zdrjv financvania z verejných financií SR, ak aj z zdrjv EÚ, nakľk zdrje štátneh rzpčtu SR môžu byť bmedzené. Financvanie prvých patrení akčnéh plánu Od ÚPVII, Riadiace rgány peračných prgramv Vyhlasvanie prvých výziev v jedntlivých peračných prgramch zameraných na financvanie patrení akčnéh plánu 121

122 Nastavenie mžnstí čerpania z prgramvéh bdbia ÚPVII Kmunikácia a negciácia v rámci nastavvania prgramvéh bdbia s zhľadnením prirít a patrení akčnéh plánu, vrátane nastavenia dlhdbéh inštitucinálneh zabezpečenia implementácie akčnéh plánu Správa implementácii akčnéh plánu Odpis zásb výhradnéh lžiska Zmena chránenéh lžiskvéh územia ÚPVII, zdpvedný rgán pdľa nastavenéh krátkdbéh inštitucinálneh zabezpečenia MŽP SR, MH SR, Obvdný banský úrad 31.12:2020 MH SR, MŽP SR a príslušné rgány chrany prírdy, Obvdný banský úrad Vypracvanie prvej správy vyhdntení implementácie akčnéh plánu transfrmácie regiónu hrná Nitra a následne zahájenie zberu pripmienk pre pravidelnú aktualizáciu akčnéh plánu Preskúmať, či je mžné zásby výhradnéh lžiska dpísať z dôvdu verejnéh záujmu na chrane živtnéh prstredia, a v prípade že án, prijať patrenia na dpis týcht zásb. Vypracvať ptrebné stanviská k dpisu zásb výhradnéh lžiska a predlžiť ich v súlade s záknm č. zákna č. 44/1988 Zb. chrane a využití nerastnéh bhatstva (banský zákn) bvdnému banskému úradu. Následne zabezpečiť v splupráci s prevádzkvateľm lžiska zmenu evidencie zásb uhlia a ich prevd z bilančných zásb d nebilančných zásb v zmysle zákna č.44/1988 Zb. chrane a využití nerastnéh bhatstva (banský zákn). Preskúmanie mžnsti zmeny aleb zrušenia chránenéh lžiskvéh územia v nadväznsti na dpis zásb výhradnéh lžiska a v nadväznsti na pstupný útlm banskej činnsti a následná príprava zmeny právnej nrmy týkajúcej sa chránenéh lžiskvéh územia v nadväznsti na pstupný útlm banskej činnsti, zmena nvely zákna č.44/1988zb. chrane a využití nerastnéh bhatstva (banský zákn). 122

123 10 Prílhy Prílha 1 Priebežný zásbník indikatívnych prjektv Pznámka: Údaje z zberu indikatívnych prjektv bli pre ptreby prezentácie a analýz čistené. Napríklad v súvislsti s ptenciálm tvrby pracvných miest aleb v súvislsti s výšku investície niektrí predkladatelia uviedli hdnty v interval, prípadne naviazané na fázy prjektu. Z tht dôvdu sú pri takých prjektch v tabuľke nižšie uvedené priemery z pskytnutých údajv. Ak bli predkladateľm vyčíslené aj prevádzkvé náklady, tie v stĺpci Výška investície nie sú zahrnuté. P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 1 Jablň, spl. s r.. 2 Castr & Pllux, s.r.. Vybudvanie hrnnitrianskeh kultúrn kreatívn pdnikateľskéh centra v Prievidzi Tématický náučn-zábavný a ubytvací kmplex Krajina legiend Bjnice II. Eknmika, pdnikanie a invácie II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Priritná s 3 - Pdprné pririty Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Výskum prírdnéh mikrbiálneh plynu v Hrnnitrianskej ktline pre jeh ptenciálnu ťažbu II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Vybudvanie kavernvých zásbníkv zemnéh plynu v banských chdbách II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 2 - Zlepšenie živta Mest Nváky Vybudvanie prístupvej cesty k rekreačnému a bytnému územiu na pdpru rzmachu priemyselnéh areálu v blízksti riešenej lkality I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 3 - Pdprné pririty Mest Nváky Vybudvanie prístupvéh chdníka k priemyselnému parku I. Mbilita a prepjensť regiónu I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Priritná s 3 - Pdprné pririty Mest Nváky Rzvj sciálnych služieb v meste Nváky IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Lgistické centrum bimasy II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 2 - Zlepšenie živta Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Ústav vied Zemi SAV; Slvenská technická univerzita II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 2 - Zlepšenie živta

124 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 10 Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Revitalizácia areálu Bane Cigeľ na zariadenie cestvnéh ruchu II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Reknštrukcia rekreačnéh zariadenia Púšť na kmplexné zariadenie cestvnéh ruchu II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Reknštrukcia tepelnej centrály pre rekreačné zariadenie Púšť III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 3 - Pdprné pririty Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. 14 Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Revitalizácia pdzemia a pvrchu p uknčení banskej činnsti Náučný chdník a chránený areál Kšvsk-Laskárske mkrade III. Udržateľné živtné prstredie III. Udržateľné živtné prstredie III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Priritná s 2 - Zlepšenie živta Priritná s 3 - Pdprné pririty (vrátane dstupnéh a príspevku baníkm) Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Revitalizácia priestru dkaľvacích nádrží Bane Cígeľ na zariadenie cestvnéh ruchu a rybnéh hspdárstva III. Udržateľné živtné prstredie III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Priritná s 3 - Pdprné pririty AGRO SEKTOR, s.r.. Vybudvanie závdu na výrbu zemiakvých hranliek III. Udržateľné živtné prstredie III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Priritná s 3 - Pdprné pririty Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Vybudvanie dmu senirv II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 2 - Zlepšenie živta Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Zlepšenie dstupnsti kvalifikvanej pracvnej sily IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 2 - Zlepšenie živta Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. 20 AGRO SEKTOR, s.r.. Vybudvanie priestrv pre pdpru začínajúcich aleb rastúcich pdnikv a pdnikateľv Vybudvanie plničky prírdných stlvých vôd II. Eknmika, pdnikanie a invácie II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Priritná s 3 - Pdprné pririty AGRO SEKTOR, s.r.. Rzšírenie chvu sumčeka africkéh II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty

125 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 22 AGRO SEKTOR, s.r.. Vybudvanie vcnéh hspdárstva II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty AGRO SEKTOR, s.r.. Rzšírenie skleníkvéh hspdárstva II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty AGRO SEKTOR, s.r.. Rzšírenie tepelnej centrály pre skleníkvé hspdárstv III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 3 - Pdprné pririty Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Vybudvanie malej vdnej elektrárne na banskú vdu Cigeľ II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Rzšírenie práv železničných vagónv II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s. Závd na výrbu biplastv II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 2 - Zlepšenie živta AHAtech s.r.. Centrum vývja a výrby jednúčelvých autmatizvaných strjv pre gumárensky a plastikársky priemysel II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 2 - Zlepšenie živta Občianske združenie Hrnnitran Intenzifikácia finančnej gramtnsti pre žiakv ZŠ a SŠ Hrnej Nitry IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 2 - Zlepšenie živta Hydrsaning spl.s r.. Vývjvá základňa pre blasť pľnhspdárskych prístrjv a zariadení v živčíšnej výrbe II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 3 - Pdprné pririty Hydrsaning spl.s r.. Vývj technlógie bezvýkpvých pretláčacích súprav II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 2 - Zlepšenie živta Obec Bystričany Kmplexná revitalizácia a reknštrukcia Termálneh kúpaliska Chalmvá 33 INTERGEO SK, spl. s r.. Zmena Uhľných baní na Slvensku na Energetické pdniky pre trvalý bezplatný zdrj tepla a chladu z zemskej kôry IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra II. Eknmika, pdnikanie a invácie IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínskkúpeľných a sciálnych služieb II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu

126 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 34 LPT EU s.r.. Výrbná prevádzka na spracvanie vcia a zeleniny prcesm lyfilizácie a vákuvéh fritvania II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 2 - Zlepšenie živta Mest Prievidza Centrum pdpry transfrmácie hrnej Nitry 36 Mest Prievidza Centrálne zásbvanie teplm pre mest Prievidza 37 Obec Cigeľ Revitalizácia a rekultivácia pškdenéh územia II. Eknmika, pdnikanie a invácie III. Udržateľné živtné prstredie III. Udržateľné živtné prstredie II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania III.2 Rzvj udržateľnej energetiky III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Priritná s 2 - Zlepšenie živta Obec Sebedražie DTI PRE IBV Sebedražie - Dúbravka IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Priritná s 3 - Pdprné pririty EM Services s.r.. Vybudvanie vývjvéh a výrbnéh centra pre AC nabíjacie stanice elektrmbilv II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu EM Services s.r.. 41 EM Services s.r.. 42 EM Services s.r.. Vybudvanie siete verejných rýchl nabíjacích DC-AC staníc pre elektrmbily v regióne Hrná Nitra Vybudvanie vývjvéh a výrbnéh centra na priemyselné batérivé úlžné systémy Vybudvanie priemyselnéh úlžnéh batérivéh systému k FVE výkne 1MWh v regióne Hrná Nitra I. Mbilita a prepjensť regiónu II. Eknmika, pdnikanie a invácie II. Eknmika, pdnikanie a invácie 43 Mest Prievidza Energetická služba v meste Prievidza III. Udržateľné živtné prstredie I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Priritná s 2 - Zlepšenie živta (rčné mzdvé náklady) 44 Fabrika umenia Baťvany 2.0 IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 3 - Pdprné pririty Falprit s.r.. Pdpra pri zakladaní a úspešnm vedení pdnikania pre začínajúcich pdnikateľv II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu

127 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 46 Brse Prievidza, spl. s r.. Vytvrenie ddelenia vývja II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Naše Bjnice.z. 48 Združenie pre rzvj regiónu hrná Nitra Bjnický turistický a eklgický sciálny pdnik rekvalifikačné a kultúrne centrum, eklgická turistická dprava v regióne, výrba biptravín pre turistv a hstí regiónu. Hrnnitriansky invačný transfrmačný klaster (HN INOVATRANS KLASTER)na pdpru rzvja maléh a strednéh pdnikania s invatívnym ptenciálm a zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenskú revitalizáciu. I. Mbilita a prepjensť regiónu II. Eknmika, pdnikanie a invácie I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 3 - Pdprné pririty NCVP Nváky.z. Šprtvá akadémia s mžnsťu duálneh vzdelávania IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 3 - Pdprné pririty GA Drilling, a.s. Výskumn vývjvé centrum pre pdzemné technlógie 51 NCVP Nváky.z. Hydraulická plšina na dne bazéna pre ptreby plaveckých výcvikv 52 VUP, a.s. Mderná výrba špeciálnych prduktv rganickej chémie na báze karbxylvých kyselín, piperidínv a dimetyladipátu 53 Brse Prievidza, spl. s r.. 54 Aerklub Prievidza, s.r.. Nvé zázemie pre zamestnancv z regiónu Výstavba prevádzkvej budvy Letiska Prievidza II. Eknmika, pdnikanie a invácie IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra II. Eknmika, pdnikanie a invácie IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra I. Mbilita a prepjensť regiónu II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 3 - Pdprné pririty Obec Pruba (bec prjekt predlžila, avšak nsiteľm je kmpetenčne TSK) Prepjenie bcí - Kanianka-Pruba- Malinvá-Nitrianske Pravn II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 2 - Zlepšenie živta SEFT s.r.. STODOLA IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 3 - Pdprné pririty

128 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 57 MSM e-mbility divisin j. s. a. Vybudvanie vývjv-výrbnéh centra pre rzvj elektr-mbility a riadenie služieb I. Mbilita a prepjensť regiónu I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Priritná s 2 - Zlepšenie živta Hutira Slvakia s.r.. Revitalizácia šprtvísk a ubytvania HUTIRA RELAX CENTRA II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 3 - Pdprné pririty Hutira Slvakia s.r.. Výrba výrbkv z plastu II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Hutira Slvakia s.r.. Výrba kntajnerv a železných knštrukcií II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Hutira Slvakia s.r.. Termchemické spracvanie pneumatík III. Udržateľné živtné prstredie III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Priritná s 2 - Zlepšenie živta VAŠA, s. r.., Rzšírenie a dpravné napjenie priemyselnéh parku I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Vývj nvej metódy materiálvéh zhdntenia vedľajšieh energetickéh prduktu z tepelnej elektrárne II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 2 - Zlepšenie živta Splčný pdnik vytvrený spčnsťami Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. a Tatravagónka a.s. Artificial Welding - Invatívna výrba pdvzkv železničných nákladných vagónv vrátane výskumu a vývja II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 2 - Zlepšenie živta BG Bus s.r.. Výmena technlógie na vykurvanie III. Udržateľné živtné prstredie III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Priritná s 2 - Zlepšenie živta Základná rganizácia SZOPK v Prievidzi Hrnnitrianske ekcentrum IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 3 - Pdprné pririty Kpanice Sever, s.r.. Areal Osa II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 3 - Pdprné pririty

129 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 68 Enki cnsulting s.r.. Kmunitné centrum mdernej Hrnej Nitry II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Obec Kš Multifunkčný bjekt: Pžiarna zbrjnica+šatne pre futbalistv IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra 70 Obec Kš Kultúrny dm IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra 71 Obec Krásn Dmv sciálnych služieb Krásn II. Eknmika, pdnikanie a invácie IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 3 - Pdprné pririty Miestna akčná skupina Stredné Pnitrie Otvrenie kmunitnéh centra v bývalm kaštieli v Janvej Vsi II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 3 - Pdprné pririty Miestna akčná skupina Stredné Pnitrie (prjekt predlžila MAS, avšak nsiteľm je kmpetenčne TSK) Reknštrukcia ciest III.triedy I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta 0 74 Miestna akčná skupina Stredné Pnitrie (prjekt predlžila MAS, avšak nsiteľm sú kmpetenčne TSK a mestá a bce) Budvanie cykltrás/cyklchdníkv I. Mbilita a prepjensť regiónu I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Priritná s 3 - Pdprné pririty Miestna akčná skupina Stredné Pnitrie (prjekt predlžila MAS, avšak kmpetenčne sú nsiteľm mestá a bce) Kanalizácie MAS III. Udržateľné živtné prstredie III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Priritná s 2 - Zlepšenie živta Miestna akčná skupina Stredné Pnitrie (prjekt predlžila MAS, avšak kmpetenčne sú nsiteľm mestá a bce) Obstaranie kmpstérv na predchádzanie vzniku BR KO pre región Strednéh Pnitria III. Udržateľné živtné prstredie III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Priritná s 3 - Pdprné pririty 0 129

130 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 77 Miestna akčná skupina Stredné Pnitrie (prjekt predlžila MAS, avšak kmpetenčne sú nsiteľm mestá a bce) Reknštrukcia materských škôl IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Priritná s 3 - Pdprné pririty Obec Bšany Riešenie statickej dpravy v bci Bšany IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Priritná s 3 - Pdprné pririty Obec Krásn Rekreačná zóna Krásn II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Obec Krásn Revitalizácia bývaléh družstva Krásn II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Miestna akčná skupina Stredné Pnitrie (prjekt predlžila MAS, avšak kmpetenčne sú nsiteľm mestá a bce) Zriadenie dbrných učební IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Priritná s 2 - Zlepšenie živta Miestna akčná skupina Stredné Pnitrie (prjekt predlžila MAS, avšak kmpetenčne sú nsiteľm mestá a bce) Dbudvanie, vybudvanie a reknštrukcia vdvdv III. Udržateľné živtné prstredie III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Priritná s 3 - Pdprné pririty Miestna akčná skupina Stredné Pnitrie (prjekt predlžila MAS, avšak kmpetenčne sú nsiteľm mestá a bce) Nákup zametacieh a čistiaceh vzidla pre celý región III. Udržateľné živtné prstredie III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Priritná s 3 - Pdprné pririty Miestna akčná skupina Stredné Pnitrie (prjekt predlžila MAS, avšak kmpetenčne sú nsiteľm mestá a bce) Nákup zbernéh vzidla kmunálneh dpadu pre celý región III. Udržateľné živtné prstredie III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Priritná s 3 - Pdprné pririty

131 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 85 Spjená škla Nváky Mdernizácia vzdelávania a rekvalifikácia pracvnej sily v nedstatkvých dbrch na trhu práce IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 2 - Zlepšenie živta Obec Kanianka Rzšírenie mbility - cykltrasa Kanianka 87 Obec Kanianka (prjekt predlžila bec, avšak kmpetenčne je nsiteľm TSK) 88 Obec Lehta pd Vtáčnikm Zmena cesty III. triedy č. III/1775 Viacúčelvá vdná nádrž Lehta pd Vtáčnikm I. Mbilita a prepjensť regiónu I. Mbilita a prepjensť regiónu III. Udržateľné živtné prstredie I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 2 - Zlepšenie živta Priritná s 3 - Pdprné pririty MABIO,s.r.. Vybudvanie liehvaru na výrbu kvasnéh rafinvanéh liehu II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty OOCR RHNB (Oblastná rganizácia cestvnéh ruchu REGIÓN HORNÁ NITRA BOJNICE) Reginálne infrmačné (návštevnícke) centrum (RIC) II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 3 - Pdprné pririty AGROPRODUKT SLOVAKIA a.s. 92 AGROPRODUKT SLOVAKIA a.s. Prjekt na pestvanie bi vcia Prjekt na pestvanie kvetín a byliniek II. Eknmika, pdnikanie a invácie II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 3 - Pdprné pririty AGROPRODUKT SLOVAKIA a.s. 94 AGROPRODUKT SLOVAKIA a.s. Prjekt mäskmbinátu Prjekt salaša pre vce II. Eknmika, pdnikanie a invácie II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 3 - Pdprné pririty

132 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 95 POĽNO VTÁČNIK a.s. Prjekt maštale a mdernej djárne 96 Mest Prievidza Pdnik kmunálnych služieb hrnej Nitry II. Eknmika, pdnikanie a invácie I. Mbilita a prepjensť regiónu II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 3 - Pdprné pririty RESTAURA, spl. s r.. Náučný dendrlgický lesný chdník IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Priritná s 3 - Pdprné pririty Iberian Sustainable Mining Cluster Transfrmácia uhľných regiónv na čistú energiu (Clean Energy) v Španielsku, Nemecku a na Slvensku - výzvy pre regióny a synergia na ich úspešné zvládnutie II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 2 - Zlepšenie živta ECO PRODUKT s. r.. Nvý závd na výrbu a mntáž energeticky nezávislých riešení z bnviteľných zdrjv energií II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 2 - Zlepšenie živta Mest Prievidza Rzvj sciálnych služieb v meste Prievidza 101 SPEVÁR s. r.. Revitalizácia lesných pzemkv na pddlvanm území IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra III. Udržateľné živtné prstredie IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínskkúpeľných a sciálnych služieb III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Priritná s 2 - Zlepšenie živta Priritná s 2 - Zlepšenie živta APA Slvakia s.r.. Eklgický výrbný pdnik lahôdkvých šalátv II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty MESTO PRIEVIDZA Kmpletná revitalizácia sídliska Píly v štýle SORELA - banícke tradície, architektúra, bnva zelene a renvácia verejných priestranstiev II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 3 - Pdprné pririty TERMAL BOJNICE s.r.. Htel s nákupnu a ddychvu zónu pre byvateľv a turistv II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty ERUDIO s.r.. Centrum celživtnéh vzdelávania IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 2 - Zlepšenie živta Mest Prievidza Vybudvanie priemyselnéh parku v meste Prievidza - Priemyselná zóna Prievidza Západ II. II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 2 - Zlepšenie živta

133 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 107 Mest Prievidza Zníženie energetickej nárčnsti Centra vľnéh času v Prievidzi III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Mest Prievidza Zníženie energetickej nárčnsti Materskej škly na Ul. A. Mišúta 731 v Prievidzi III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 3 - Pdprné pririty Mest Prievidza Zníženie energetickej nárčnsti Zimnéh štadióna v Prievidzi III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 3 - Pdprné pririty Mest Prievidza Zníženie energetickej nárčnsti Šprtvej haly v Prievidzi III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 3 - Pdprné pririty Kúpele Bjnice, a.s. Centrum kmplexnej nklgickej rehabilitácie - CEKOR II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 2 - Zlepšenie živta Pdnikateľské a invačné centrum - technlgický inkubátr Prievidza (BIC - TI Prievidza) Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania za účelm vytvárania pracvných miest ak náhrada za útlm baníctva II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu DK-STAV SK, s.r.. Rzšírenie prevádzky pestvateľskej pálenice,muštárne,sušiarne vcia a výrby lekvárv, klimatizvaný sklad II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Nemcnica s plikliniku Prievidza 115 Brse Prievidza, spl. s r.. Vybudvanie nvéh spánkvéh labratória a dvybavenie súčasnéh labratória Pľúcneh ddelenia NsP Prievidza Nvé zázemie pre bývanie zamestnancv regiónu 116 Klak s.r. Vybudvanie sedačkvej lanvky v stredisku Skiarena Fačkvské sedl 117 Obec Sebedražie (prjekt predlžila bec, avšak kmpetenčne je nsiteľm TSK) Oprava miestnych kmunikácii a ciest III. tr cez bec Sebedražie IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra I. Mbilita a prepjensť regiónu IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínskkúpeľných a sciálnych služieb IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 3 - Pdprné pririty Priritná s 2 - Zlepšenie živta

134 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 118 Obec Dlné Vestenice (prjekt predlžila bec, avšak kmpetenčne je nsiteľm Ministerstv dpravy a výstavby a Nárdná diaľničná splčnsť) Výstavba rýchlstnej cesty R2 na hrnej Nitre I. Mbilita a prepjensť regiónu I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Obec Dlné Vestenice (prjekt predlžila bec, avšak kmpetenčne je nsiteľm Ministerstv dpravy a výstavby a Slvenská správa ciest) Reknštrukcia cesty I/9 /Dlné Vestenice - Nváky/ I. Mbilita a prepjensť regiónu I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Priritná s 2 - Zlepšenie živta Obec Dlné Vestenice Cykltrasa spájajúca bce Valaská Belá - Nitrianske Rudn - Diviacka Nvá Ves - Dlné Vestenice - Hradište - Skačany - Partizánske I. Mbilita a prepjensť regiónu I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Priritná s 3 - Pdprné pririty Obec Dlné Vestenice Výstavba prístupvej kmunikácie d priemyselnej zóny v Dlných Vesteniciach I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 3 - Pdprné pririty BG Bus s.r.. Oprava havarijnéh stavy Nárdnéh centra vdnéh póla v Nvákch II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 3 - Pdprné pririty AGROPRODUKT SLOVAKIA a.s. Integrvaný prjekt rastlinnej a živčíšnej výrby v mikrregióne Handlvskej dliny II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Mest Handlvá (prjekt predlžila bec, avšak kmpetenčne je nsiteľm Ministerstv dpravy a výstavby a Slvenská správa ciest) Štátna cesta 1. triedy I/9 (E 572) I. Mbilita a prepjensť regiónu I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Priritná s 2 - Zlepšenie živta Mest Handlvá Prístupvá kmunikácia d priemyselnej zóny I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 3 - Pdprné pririty

135 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 126 Mest Handlvá Priemyselná zóna Handlvá II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Mest Handlvá Kmplex ddychv-rekreačných plôch v Handlvej III. Udržateľné živtné prstredie III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Priritná s 3 - Pdprné pririty Mest Handlvá Centrum rehabilitácie a šprtu v Handlvej II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 3 - Pdprné pririty Mest Handlvá Banícky bytvý kmplex IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Mest Handlvá Revitalizácia mestských zelených plôch III. Udržateľné živtné prstredie III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Priritná s 3 - Pdprné pririty Mest Handlvá Mestský sciálny pdnik II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 3 - Pdprné pririty Mest Handlvá Vývjvá a kmunikačná platfrma pre malé a stredné pdniky v meste Handlvá II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Mest Handlvá Zlepšenie energetickej efektivity verejných budv v meste Handlvá III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Mest Handlvá 135 Mest Handlvá Pdpra elektrmbility v meste Handlvá Zelená linka - Centrum spracvania zmesvéh kmunálneh dpadu I. Mbilita a prepjensť regiónu III. Udržateľné živtné prstredie I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Priritná s 2 - Zlepšenie živta Priritná s 2 - Zlepšenie živta ASTERION, n.. Handlvská kruna II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 3 - Pdprné pririty Jazmín n.., neziskvá rganizácia pskytujúca všebecne prspešné služby Tútring a vzdelávanie bčanv hrzených sciálnym vylúčením v prcese transfrmácie regiónu. IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu (rčné prev. náklady) 135

136 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 138 UNIPHARMA 1. slvenská lekárnická akcivá splčnsť Nvá pliklinika Nváky IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínskkúpeľných a sciálnych služieb Priritná s 2 - Zlepšenie živta UNIPHARMA 1. slvenská lekárnická akcivá splčnsť 140 Brse Prievidza, spl. s r.. Rzšírenie Unikliniky kardinála Krca v Prievidzi a jej vybavenie prístrjvým vybavením za účelm skvalitnenia kmplexnej diagnstiky a liečby pacientv s zameraním najmä na chrenia skupiny 5. (nklgické a kardivaskulárne chrenia) Inštalácia ftvltaickéh systému IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra III. Udržateľné živtné prstredie IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínskkúpeľných a sciálnych služieb III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Priritná s 2 - Zlepšenie živta Brse Prievidza, spl. s r.. Rzšírenie ddelenia duálneh vzdelávania IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 2 - Zlepšenie živta Brse Prievidza, spl. s r Brse Prievidza, spl. s r.. Vytvrenie systému reginálnej dpravy zamestnancv Vytvrenie systému vyhľadávania a pdpry technických talentv v regióne I. Mbilita a prepjensť regiónu IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 2 - Zlepšenie živta Priritná s 2 - Zlepšenie živta Brse Prievidza, spl. s r.. Rekvalifikácia budúcich zamestnancv z iných dvetví II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 2 - Zlepšenie živta CntiTech Vibratin Cntrl Slvakia s.r.. Technlógia chladenia s využitím ptenciálu pdzemných vôd II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 2 - Zlepšenie živta CntiTech Vibratin Cntrl Slvakia s.r.. Nvá prístupvá cesta I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 3 - Pdprné pririty CntiTech Vibratin Cntrl Slvakia s.r.. Ftvltaika III. Udržateľné živtné prstredie III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Priritná s 2 - Zlepšenie živta CntiTech Vibratin Cntrl Slvakia s.r.. Cykltrasa III. Udržateľné živtné prstredie III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Priritná s 3 - Pdprné pririty CntiTech Vibratin Cntrl Slvakia s.r.. Vývjvé centrum a výrbna hala č.4 II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Priritná s 2 - Zlepšenie živta

137 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 150 Mest Bjnice Kmplexný prjekt dbudvania centra cestvnéh ruchu Hrnej Nitry destinácie BOJNICE I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 3 - Pdprné pririty Mest Bjnice Dbudvanie centra cestvnéh ruchu Hrnej Nitry destinácie BOJNICE zberný dvr III. Udržateľné živtné prstredie III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Priritná s 3 - Pdprné pririty SILICOM s.r.. Šprtvý areál pre Hrnú Nitru II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Rehľa piaristv na Slvensku Kncertný rgan pre Hrnú Nitru II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 3 - Pdprné pririty Slvenské elektrárne, a.s. 155 Slvenské elektrárne, a.s. Sanácia dkalísk, skládk a envirnmentálnych záťaží z spaľvania lignitu Vybudvanie hnedéh priemyselnéh parku v areáli Elektrárne Nváky (ENO) III. Udržateľné živtné prstredie II. Eknmika, pdnikanie a invácie III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 1 - Stabilizácia a reštart regiónu Priritná s 2 - Zlepšenie živta Slvenské elektrárne, a.s. Vybudvanie nvéh centrálneh tepelnéh zdrja na báze energetickéh zhdntenia dpadv I. Mbilita a prepjensť regiónu I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta Slvenské elektrárne, a.s. Optimalizácia distribučnej siete tepla III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Slvenské elektrárne, a.s. Rekvalifikačné kurzy pre súčasných zamestnancv Slvenských elektrární, a.s. - Elektráreň Nváky IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 2 - Zlepšenie živta Reality BMJ s.r.. Reknštrukcia a dstavba penziónu s wellness a príslušenstvm II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Priritná s 3 - Pdprné pririty Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia vybraných mstných bjektv I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta MSM Martin, s. r.. Vybudvanie výskumn-vývjvéh centra a zriadenie výrby zapaľvačv, zápalkvých skrutiek a statných iniciátrv prevažne delstreleckej munície II. Eknmika, pdnikanie a invácie II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Priritná s 3 - Pdprné pririty

138 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 162 Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia cesty č. II/511 Veľké Uherce - Skýcv I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia cesty č. III/1773 vrátane mstnéh bjektu I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia a mdernizácia HUMANITY - centra sciálnej pmci III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Zvýšenie energetickej efektívnsti škly Gymnázium Vavrinca Beneditka Nedžerskéh v Prievidzi III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Mdernizácia Nemcnice s plikliniku Prievidza s sídlm v Bjniciach IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínskkúpeľných a sciálnych služieb Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Zvýšenie energetickej efektívnsti škly SOŠ Handlvá III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Zníženie energetickej nárčnsti škly SOŠ Prievidza III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Zníženie energetickej nárčnsti škly SOŠ J.A. Baťu Partizánske III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Zníženie energetickej nárčnsti škly SŠ Nváky III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Pdpra elektrmbility na Hrnej Nitre I. Mbilita a prepjensť regiónu I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Hrnnitrianske centrum vzdelania IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia a mdernizácia CSS Bôrik Nitrianske Pravn III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta

139 P.č. Predkladateľ Názv prjektu Pilier Pririta Priritná s Ptenciál tvrby pracvných miest Výška investície 174 Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia a mdernizácia CSS Dmin III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia a mdernizácia CSS Partizánske III. Udržateľné živtné prstredie III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Zlepšenie cyklistickej infraštruktúry na Hrnej Nitre I. Mbilita a prepjensť regiónu I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Priritná s 3 - Pdprné pririty Trenčiansky samsprávny kraj Zlepšenie mbility na hrnej Nitre I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 3 - Pdprné pririty Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia cesty č. II/512 Hrná Ves - hranica kr. Prievidza/Žarnvica I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia cesty č. II/516 Trenčianska Teplá - Dežerice, 6. ETAPA I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia cesty č. II/574 d bce Temeš p napjenie na cestu I. triedy č. I/9 I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia cesty č. II/592 Bánvce nad Bebravu Nadlice I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta Trenčiansky samsprávny kraj Reknštrukcia cesty č. II/593 hranica Trenčianskeh a Nitrianskeh samsprávneh kraja Partizánske I. Mbilita a prepjensť regiónu I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Priritná s 2 - Zlepšenie živta

140 10.2. Prílha 2 Implementácia EŠIF v prgramvm bdbí v rámci regiónu hrná Nitra Z EŠIF bl d regiónu hrná Nitra k 31. januáru 2019 alkvaných z všetkých OP viac ak 183 miliónv EUR (EÚ zdrj a ŠR zdrj). Región hrná Nitra sa z gegrafickéh hľadiska nachádza na území 2 samsprávnych krajv (Trenčiansky, Nitriansky) a 4 kresv (Prievidza, Partizánske, Bánvce nad Bebravu, Tpľčany). Pre účely Akčnéh plánu sa regiónm hrná Nitra rzumie Trenčiansky kraj s kresmi Prievidza a Partizánske. Zazmluvnené prjekty v rámci regiónu hrná Nitra bli financvané prevažne z nasledvných peračných prgramv: OP KŽP viac ak 130 mil. EUR; IROP 35 mil. EUR; OP VaI 9,6 mil. EUR; OP ĽZ 4,15 mil. EUR; OP EVS 722 tis. EUR; OP II 694 tis. EUR; PRV 177 tis. EUR. Jedntlivé finančné prstriedky z EŠIF za jedntlivé OP bli v regióne hrná Nitra zazmluvnené nasledvne: Trenčiansky kraj (kres Bánvce na Bebravu, Partizánske, Prievidza) 49 % zdrjv EŠIF č predstavval hdntu 90,5 mil. EUR; Nitriansky kraj (kres Tpľčany) 51 % zdrjv EŠIF, č predstavuje hdntu 94 mil. EUR 140

141 Zazmluvnenie zdrjv EŠIF za jedntlivé OP v rámci Trenčianskeh kraja, ktréh sa transfrmácia týka najviac, bl v jedntlivých kresch nasledvne: Prievidza 38,8%, č predstavuje 71 mil. EUR; Partizánske 6,7%, č predstavuje 12,5 mil. EUR; Bánvce nad Bebravu 3,5%, č predstavuje 6,9 mil. EUR; Tpľčany 51%, č predstavuje 94 mil. EUR. Operačný prgram Kvalita živtnéh prstredia (OP KŽP) Zazmluvnenie zdrjv EŠIF d jedntlivých kresv regiónu hrná Nitra bl nasledvne: Tpľčany 49,3%, č predstavuje 65,6 mil. EUR; Prievidza 44,2%, č predstavuje 58,9 mil. EUR; Partizánske 3,4%, č predstavuje 4,53 mil. EUR; Bánvce nad Bebravu 3,1%, č predstavuje 4,17 mil. EUR. 141

142 Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni priritných si OP KŽP: Priritná s: Udržateľné využívanie prírdných zdrjv prstredníctvm rzvja envirnmentálnej infraštruktúry s pdielm 63,5%, č predstavuje 116 mil. EUR; Priritná s: Energeticky efektívne nízkuhlíkvé hspdárstv v všetkých sektrch s pdielm 12,4%, č predstavuje 16,5 mil. EUR. Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni špecifických cieľv OP KŽP: Priritná s: Udržateľné využívanie prírdných zdrjv prstredníctvm rzvja envirnmentálnej infraštruktúry Špecifický cieľ: Zlepšenie dvádzania a čistenia dpadvých vôd v aglmeráciách s viac ak 2000 EO s pdielm 73,1%, č predstavuje 97,4 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvýšenie miery zhdncvania dpadv s zameraním na ich prípravu na pätvné pužitie a recykláciu a pdpra predchádzania vzniku dpadv s pdielm 9,6%, č predstavuje 2,7 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zabezpečenie sanácie envirnmentálnych záťaží v mestskm prstredí, ak aj v pustených priemyselných lkalitách (vrátane blastí, ktré prechádzajú zmenu) s pdielm 4,9%, č predstavuje 6,5 mil. EUR. Priritná s: Energeticky efektívne nízkuhlíkvé hspdárstv v všetkých sektrch Špecifický cieľ: Zníženie sptreby energie pri prevádzke verejných budv s pdielm 12,1%, č predstavuje 16,1 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvýšenie pdielu OZE na hrubej knečnej energetickej sptrebe SR s pdielm 0,1%, č predstavuje 157 tis. EUR; Špecifický cieľ: Zníženie energetickej nárčnsti a zvýšenie využívania OZE v pdnikch s pdielm 0,1%, č predstavuje 120 tis. EUR. 142

143 Integrvaný reginálny peračný prgram (IROP) Zazmluvnenie zdrjv EŠIF d jedntlivých kresv regiónu hrná Nitra bl nasledvne: Tpľčany 57,4% č predstavuje 20,08 mil. EUR; Prievidza 23,3%, č predstavuje 8,15 mil. EUR; Partizánske 19%, č predstavuje 6,65 mil. EUR; Bánvce nad Bebravu 0,3%, č predstavuje 120 tis. EUR. Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni priritných si IROP: Priritná s: Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším verejným službám s pdielm 47,6%, č predstavuje 16,6 mil. EUR; Priritná s: Bezpečná a eklgická dprava v regiónch s pdielm 41,7%, č predstavuje 14,6 mil. EUR; Priritná s: Zlepšenie kvality živta v regiónch s dôrazm na živtné prstredie s pdielm 8,7%, č predstavuje 3 mil. EUR; Priritná s: Miestny rzvj vedený kmunitu s pdielm 2%, č predstavuje 692 tis. EUR. 143

144 Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni špecifických cieľv IROP: Priritná s: Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším verejným službám Špecifický cieľ: Mdernizvať infraštruktúru ústavných zariadení pskytujúcich akútnu zdravtnú starstlivsť za účelm zvýšenia ich prduktivity a efektívnsti. s pdielm 31,2%, č predstavuje 10,9 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvýšenie pčtu žiakv stredných dbrných škôl na praktickm vyučvaní s pdielm 8%, č predstavuje 2,8 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvýšenie hrubej zašklensti detí v materských šklách s pdielm 4,3%, č predstavuje 1,5 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zlepšenie kľúčvých kmpetencií žiakv základných škôl s pdielm 3%, č predstavuje 1,05 mil. EUR; Priritná s: Bezpečná a eklgická dprava v regiónch Špecifický cieľ: Zlepšenie dstupnsti k cestnej infraštruktúre TEN-T a cestám I. triedy s dôrazm na rzvj multimdálneh dpravnéh systému s pdielm 29,7%, č predstavuje 10,4 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemtrvej dpravy (predvšetkým cyklistickej dpravy) na celkvm pčte prepravených sôb s pdielm 8,2%, č predstavuje 2,86 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvyšvanie atraktivity a knkurencieschpnsti verejnej sbnej dpravy s pdielm 3,8%, č predstavuje 1,34 mil. EUR; Priritná s: Zlepšenie kvality živta v regiónch s dôrazm na živtné prstredie Špecifický cieľ: Zvýšenie pdielu byvateľstva s zlepšeným zásbvaním pitnu vdu a dvádzanie a čistenie dpadvých vôd verejnu kanalizáciu bez negatívnych dpadv na živtné prstredie s pdielm 7,4%, č predstavuje 2,58 mil. EUR Priritná s: Miestny rzvj vedený kmunitu Špecifický cieľ: Zvýšenie zamestnansti na miestnej úrvni pdpru pdnikania a invácií s pdielm 2%, č predstavuje 692 tis. EUR 144

145 Operačný prgram Ľudské zdrje (OP ĽZ) Zazmluvnenie zdrjv EŠIF d jedntlivých kresv regiónu hrná Nitra bl nasledvne: Tpľčany 40,7%, č predstavuje 1,69 mil. EUR; Prievidza 41,7%, č predstavuje 1,73 mil. EUR; Partizánske 6,3%, č predstavuje 262 tis. EUR; Bánvce nad Bebravu 11,2%, č predstavuje 466 tis. EUR. 145

146 Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni priritných si OP ĽZ: Priritná s: Vzdelávanie s pdielm 52,2 % č predstavuje 2,16 mil. EUR; Priritná s: Sciálne začlenenie s pdielm 20,6%, č predstavuje 854 tis. EUR; Priritná s: Technická vybavensť v bciach s prítmnsťu marginalizvaných rómskych kmunít s pdielm 15,4%, č predstavuje 640 tis. EUR; Priritná s: Zamestnansť s pdielm 10,6%, č predstavuje 442 tis. EUR` Priritná s: Integrácia marginalizvaných rómskych kmunít s pdielm 1,2%, č predstavuje 47 tis. EUR. Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni špecifických cieľv OP ĽZ: Priritná s: Vzdelávanie Špecifický cieľ: Zvýšiť inkluzívnsť a rvnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zlepšiť výsledky a kmpetencie detí a žiakv s pdielm 52,2%, č predstavuje 2,16 mil. EUR; Priritná s: Zamestnansť Špecifický cieľ: Zvýšiť zamestnansť, zamestnateľnsť a znížiť nezamestnansť s sbitným dôrazm na dlhdb nezamestnaných, nízk kvalifikvaných, starších a zdravtne pstihnuté sby s pdielm 8,1%, č predstavuje 335 tis. EUR; Špecifický cieľ: Zlepšením pdmienk pre zsúladenie pracvnéh a rdinnéh živta zvýšiť zamestnansť sôb s rdičvskými pvinnsťami, najmä žien s pdielm 2,6%, č predstavuje 106 tis. EUR; Priritná s: Technická vybavensť v bciach s prítmnsťu marginalizvaných rómskych kmunít Špecifický cieľ: Rast pčtu rómskych dmácnstí s prístupm k zlepšeným pdmienkam bývania s s pdielm 4%, č predstavuje 164 tis. EUR; Špecifický cieľ: Zlepšiť prístup ľudí z MRK k sciálnej infraštruktúre s pdielm 11,5%, č predstavuje 475 tis. EUR; Priritná s: Sciálne začlenenie Špecifický cieľ: Prechd z inštituciálnej na kmunitnú splčnsť s pdielm 11,6%, č predstavuje 481 tis. EUR; Špecifický cieľ: Zvýšenie účasti najviac znevýhdnených a hrzených sôb v splčnsti, vrátane na trhu práce s pdielm 4,6%, č predstavuje 189 tis. EUR; Špecifický cieľ: Prevencia a eliminácia všetkých friem diskriminácie s pdielm 4,4%, č predstavuje 183 tis. EUR; 146

147 Priritná s: Integrácia marginalizvaných rómskych kmunít Špecifický cieľ: Zvýšiť finančnú gramtnsť, zamestnateľnsť a zamestnansť marginalizvaných kmunít, predvšetkým Rómv s pdielm 1,2%, č predstavuje 47 tis. EUR; Operačný prgram Výskum a invácie (OP VaI) Zazmluvnenie zdrjv EŠIF d jedntlivých kresv regiónu hrná Nitra bl nasledvne: Tpľčany 57,6%, č predstavuje 5,57 mil. EUR; Prievidza 18,3%, č predstavuje 1,77 mil. EUR; Partizánske 9,2%, č predstavuje 891 tis. EUR; Bánvce nad Bebravu 14,9%, č predstavuje 1,44 mil. EUR. 147

148 Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni priritných si OP VaI: Priritná s: Pdpra výskumu, vývja a invácií s pdielm 65,7% č predstavuje 6,35 mil. EUR; Priritná s: Psilnenie knkurencieschpnsti a rastu MSP s pdielm 34,3%, č predstavuje 3,31 mil. EUR Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni špecifických cieľv OP VaI: Priritná s: Pdpra výskumu, vývja a invácií Špecifický cieľ: Rast výskumn-vývjvých a invačných kapacít v priemysle a službách s pdielm 65,7%, č predstavuje 6,35 mil. EUR; Priritná s: Psilnenie knkurencieschpnsti a rastu MSP Špecifický cieľ: Zvýšenie knkurencieschpnsti MSP v fáze rzvja s pdielm 27,6%, č predstavuje 2,66 mil. EUR; Špecifický cieľ: Nárast vzniku nvých, knkurencieschpných MSP s pdielm 6,7%, č predstavuje 650 tis. EUR. 148

149 Operačný prgram Integrvaná infraštruktúra (OP II) Zazmluvnenie zdrjv EŠIF d jedntlivých kresv regiónu hrná Nitra bl nasledvne: Tpľčany 100%, č predstavuje 695 tis. EUR 38. Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni priritných si OP II: Priritná s: Cestná infraštruktúra (mim TEN-T CORE) s pdielm 100% č predstavuje 695 tis. EUR 38 Ide štúdiu realizvateľnsti prjektv ciest I. triedy v Žilinskm a Trenčianskm kraji, nie celá suma sa teda týka prjektv realizvaných na hrnej Nitre (štúdia zahŕňa napríklad aj bchvat Drietmy). 149

150 Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni špecifických cieľv OP II: Priritná s: Cestná infraštruktúra (mim TEN-T CORE) Špecifický cieľ: Zlepšenie bezpečnsti a dstupnsti cestnej infraštruktúry TEN-T a reginálnej mbility prstredníctvm výstavby a mdernizácie ciest I. triedy s pdielm 100%, č predstavuje 695 tis. EUR; 150

151 10.3. Prílha 3 Charakteristika jedntlivých zdrjv financvania Akčnéh plánu EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Celkvá finančná alkácia prstriedkv z EŠIF v rámci prgramvéh bdbia je na úrvni 15,465 mld. EUR (EÚ zdrj). Prstriedky jedntlivých EŠIF sú rzdelené v rámci jedntlivých peračných prgramv. Prgramvé bdbie je tvrené nasledvnu štruktúru EŠIF: Khézny fnd: Finančný nástrj určený na financvanie prjektv dpravnej infraštruktúry a infraštruktúry živtnéh prstredia pre členské krajiny, ktrých hdnta hrubéh nárdnéh dôchdku na byvateľa je menšia ak 90 % priemeru EÚ 27. Khézny fnd sa zriadil na účel psilnenia hspdárskej, sciálnej a územnej súdržnsti Európskej únie v záujme pdpry trval udržateľnéh rzvja. Khézny fnd na prgramvé bdbie pskytuje pdpru vyčlenenú na: investície d živtnéh prstredia vrátane blastí súvisiacich s trval udržateľným rzvjm a energetiku, ktré predstavujú príns pre živtné prstredie, transeurópske siete týkajúce sa dpravnej infraštruktúry (TEN-T), technickú pmc. Európsky fnd reginálneh rzvja: Jeden z hlavných nástrjv štrukturálnej a reginálnej plitiky EÚ, ktrý prispieva k financvaniu pdpry, ktrej cieľm je psilniť hspdársku, sciálnu a územnú súdržnsť vyrvnávaním hlavných reginálnych rzdielv v Únii prstredníctvm udržateľnéh rzvja a štrukturálneh prispôsbenia reginálnych hspdárstiev vrátane knverzie upadajúcich priemyselných regiónv a zastávajúcich regiónv. Európsky sciálny fnd: Jeden z hlavných nástrjv štrukturálnej a reginálnej plitiky EÚ, ktrý pdpruje vyššiu úrveň zamestnansti a kvality práce, zlepšuje prístup na trh práce, pdpruje gegrafickú a pracvnú mbilitu pracvníkv a uľahčuje ich prispôsbenie sa priemyselnej zmene a zmenám výrbnéh systému nevyhnutným na trval udržateľný rzvj, pdpruje vyský stupeň vzdelania a dbrnej prípravy pre všetkých a pdpruje prechd medzi vzdelávaním a zamestnaním v prípade mladých ľudí, bj prti chudbe, zlepšuje 151

152 sciálne začlenenie a pdpruje rdvú rvnsť, nediskrimináciu a rvnaké príležitsti, čím prispieva k priritám Únie, pkiaľ ide psilňvanie hspdárskej, sciálnej a územnej súdržnsti. Európsky pľnhspdársky fnd pre rzvj vidieka: Fnd pdpruje európsku plitiku pre rzvj vidieka. Pret sa z neh financujú prgramy rzvja vidieka v všetkých členských štátch a regiónch Únie. Prgramy sa vytvárajú v splupráci medzi Európsku kmisiu a členskými štátmi, pričm sa v nich zhľadňujú strategické usmernenia pre plitiku rzvja vidieka, ktré prijala Rada, a pririty ustanvené v nárdných strategických plánch. Plitika súdržnsti zhráva hlavnú úlhu aj pri pdpre hspdárskeh zdravenia vidieckych blastí a dpĺňa patrenia pdprvané v rámci Európskeh pľnhspdárskeh fndu pre rzvj vidieka. Európsky námrný a rybársky fnd: Finančný nástrj námrnej a rybárskej plitiky EÚ v prgramvm bdbí zameraný na pdpru envirnmentálne udržateľnéh, invačnéh a knkurencieschpnéh rybárstva a akvakultúry, pdpru rzvja a vyknávania integrvanej námrnej plitiky Únie spôsbm, ktrý dpĺňa plitiku súdržnsti a splčnú rybársku plitiku, pdpru vyváženéh a inkluzívneh územnéh rzvja ryblvných blastí (vrátane akvakultúry a vnútrzemskéh ryblvu) a vyknávanie splčnej rybárskej plitiky Charakteristika kľúčvých Operačných prgramv v prgramvm bdbí pre účely transfrmácie EŠIF v rámci prgramvéh bdbia sú rzdelené d jedntlivých peračných prgramv: Operačný prgram (OP) Alkácia (EÚ zdrj) Zastúpenie EŠIF v OP Výskum a invácie (OPVaI) 2,204 mld. EUR EFRR Ľudské zdrje (OP ĽŽ) 2,217 mld. EUR ESF, EFRR Integrvaná infraštruktúra (OP II) 3,949 mld. EUR KF, EFRR Kvalita živtnéh prstredia (OP KŽP) 3,137 mld. EUR KF, EFRR Integrvaný reginálny peračný prgram (IROP) 1,632 mld. EUR EFRR Efektívna verejná správa (OP EVS) 0,278 mld. EUR ESF Technická pmc (OP TP) 0,159 mld. EUR EFRR Rybné hspdárstv (OP RH) 0,016 mld. EUR ENRF Prgram rzvja vidieka (PRV) 1,559 mld. EUR EPFRV Prgram cezhraničnej splupráce SR - ČR (Interreg V-A SK-CZ) Prgram cezhraničnej splupráce SR - AT (Interreg V-A SK-AT) 0,090 mld. EUR EFRR 0,075 mld. EUR EFRR Prgram splupráce (PS INTERACT III) 0,039 mld. EUR EFRR Splu 15,36 mld. EUR 152

153 Pre účely naštartvania transfrmácie regiónu v rámci prgramvéh bdbia sú dôležité nasledvné peračné prgramy: OP Výskum a invácie: Prstriedky peračnéh prgramu sú určené na pdpru zvýšenia efektívnsti, výknnsti a prepjenia systému výskumu, vývja a invácií, najmä prstredníctvm pdpry rastu výskumn-vývjvých kapacít v priemysle a službách, ak aj zvyšvanie knkurencieschpnsti, trval udržateľnéh hspdárskeh rastu a zamestnansti prstredníctvm pdpry invácií a pdnikania, uľahčenia využívania nvých nápadv v hspdárstve, vývja a uplatňvania nvých bchdných mdelv MSP, vytvárania a rzširvania vyspelých kapacít pre vývj prduktv a služieb, ak aj kapacít MSP pre rast na reginálnych, celštátnych a medzinárdných trhch. Pdpra pdnikateľskéh sektra patrí medzi hlavné pririty financvania s dôrazm na zvyšvanie pridanej hdnty, stimulvanie rastu a tvrby pracvných miest. V rámci pdpry OP VaI je sbitný dôraz kladený na pdpru malých a stredných pdnikv v všetkých fázach rzvja, a t prstredníctvm aktivít pdprujúcich vznik nvých a akceleráciu začínajúcich MSP, vrátane nvvzniknutých start-up a spin-ff pdnikv, ak aj aktivít zameraných na pdpru rastu a invácií v etablvaných MSP. Osbitná pdpra je venvaná vyvíjaniu nvých pdnikateľských mdelv pre MSP a vytvrenie kmplexnéh systému pdpry internacinalizácie MSP, vrátane pdpry zapájania pdnikv d medzinárdných prgramv. Osbitná pdpra bude zameraná aj na znevýhdnené sciálne skupiny (ženy, mladí d 30 rkv, seniri nad 50 rkv, dlhdb nezamestnaní, štátni príslušníci z tretích krajín, sciálne znevýhdnení a sby s zdravtným pstihnutím, Rómvia), sbitne budú zhľadnené aj menej rzvinuté regióny. OP Ľudské zdrje: Európske prstriedky sú určené na pdpru vzdelávania, zvýšenia zamestnansti, pdpru mladých ľudí, pmc sbám, ktré sú na hranici chudby, zvyšvaniu zamestnansti či zvyšvaniu vzdelanstnej úrvne marginalizvaných kmunít. Prstredníctvm financií peračnéh prgramu bude pdprené skvalitňvanie a zvyšvanie úrvne vzdelávania vrátane prepjenia na pžiadavky trhu práce, č prispeje k vyššej knkurencieschpnsti našich abslventv. Dôraz sa bude tiež klásť na zvyšvanie prfesijných kmpetencií pedaggických a dbrných zamestnancv na všetkých stupňch vzdelávania a lepšej pripravensti budúcich pedagógv. Medzi kľúčvé aktivity patrí zvýšenie zamestnansti mladých ľudí d 29 rkv, napríklad pskytnutím pmci a pdpry pri začatí pdnikania prstredníctvm start-up prgramv. Realizácia činnstí a aktivít pdprených z peračnéh prgramu by sa mala prejaviť znížením nezamestnansti s dôrazm na dlhdb nezamestnaných, nízk kvalifikvaných, starých a zdravtne pstihnutých bčanv. Netreba zabúdať aj na pmc sbám, ktré žijú na hranici chudby. Výsledkm bude zvyšvanie aktivít pre tiet hrzené sby, aby sa mhli ľahšie uplatniť na trhu práce, či zlepšenie prístupu k bývaniu. Jednu z blastí je aj zvýšenie vzdelanstnej úrvne príslušníkv marginalizvaných kmunít, predvšetkým Rómv. Výsledným efektm by mal byť zlepšenie infrmvansti a splupráce rdičv s vzdelávacími zariadeniami, vyšší pčet detí navštevujúcich predšklské zariadenia, zníženie miery predčasnéh uknčenia šklskej dchádzky, rzvj finančnej gramtnsti, ale aj zvýšenie miery pvedmia v blasti zdravtnej starstlivsti. OP Integrvaná infraštruktúra: Z peračnéh prgramu je financvaná predvšetkým mdernizácia dpravy, t.j. železničná, vdná a cestná dprava a blasť zlepšvania prístupu k infrmačným a kmunikačným technlógiám. V blasti železničnej dpravy sú financie Operačnéh prgramu Integrvaná infraštruktúra určené na mdernizáciu, elektrifikáciu a výstavbu železničných tratí, znižvanie bezpečnstných rizík a bnvu mbilných prstriedkv v tmt móde dpravy. Okrem th aj na výstavbu záchytných parkvísk, prestupných terminálv železničnej sbnej dpravy a ich napjenie na cestnú sieť. V cestnej dprave ide výstavbu diaľnic a rýchlstných ciest vrátane privádzačv, budvanie inteligentných dpravných systémv, zvyšvanie bezpečnsti cestnej dpravy, výstavbu a mdernizáciu ciest I. triedy. Nezabudl sa ani na verejnú sbnú dpravu, kde sa investujú európske prstriedky na mdernizáciu 153

154 a výstavbu električkvých a trlejbusvých tratí, vybudvanie a mdernizáciu technickej základne na pravu a údržbu vzidlvéh parku dráhvej MHD a na nákup električiek a trlejbusv. Zlepšenie splavnsti dunajskej vdnej cesty a mdernizácia a výstavba verejnéh prístavu v Bratislave je jedným z cieľv infraštruktúry vdnej dpravy. Pdstatu investícií v rámci infrmačnej splčnsti je budvanie mdernej, na bčana rientvanej a efektívnej elektrnizvanej verejnej správy, vytvrenie kvalitnéh digitálneh bsahu a umžnenie prístupu k širkpásmvému internetu a službám každému bčanvi vrátane starších, hendikepvaných aleb sciálne znevýhdnených bčanv. OP Kvalita živtnéh prstredia: Hlavným cieľm peračnéh prgramu je chrana živtnéh prstredia, efektívne využívanie prírdných zdrjv, prtipvdňvá chrana a prispôsbenie sa klimatickej zmene, ak aj pdpra nízkuhlíkvéh hspdárstva. Pdpra je zameraná na všetky kľúčvé blasti živtnéh prstredia. V blasti dpadvéh hspdárstva sa pdpra zameriava hlavne na nakladanie, zhdncvanie a spracvanie dpadv, čím sa prispeje k zníženiu ukladania dpadv na skládky. V rámci vdnéh hspdárstva bude pmc smervaná na budvanie kanalizačných sietí, čistiarní dpadvých vôd a zabezpečenia ddávk bezpečnej pitnej vdy pre byvateľstv. Zvýši sa tým pdiel byvateľstva napjenéh na kanalizačnú sieť a čistiarne dpadvých vôd, a z časti aj na verejný vdvd. Pdpru patrení v blasti chrany prírdy bude dsiahnuté zlepšenie stavu chrany druhv a bitpv a psilnenie rzmanitsti druhv živčíchv a rastlín najmä v rámci sústavy NATURA Prstriedky peračnéh prgramu prispejú aj k zlepšeniu kvality vzdušia, a t realizáciu patrení zameraných na zníženie mnžstva emisií znečisťujúcich látk d vzdušia a skvalitnenie systému mnitrvania vzdušia. Prstredníctvm peračnéh prgramu sa pdprí taktiež prieskum, mnitrvanie, ak aj sanácia viacerých envirnmentálnych dpadv v zdpvednsti štátu, (vrátane niekľkých rizikvých úlžísk ťažbnéh dpadu) a rizikvých zsuvv. Prstredníctvm financvania vybraných aktivít a patrení dôjde ku zníženiu rizika vzniku veľkých pvdní, ktré spôsbujú značné škdy na krajine, majetku a vážne hrzujú byvateľstv. Prblematika zmeny klímy bude riešená patreniami na psilnenie zásahvých kapacít na zvládanie rizík a mimriadnych udalstí, na zlepšenie materiáln technickéh vybavenia záchranných zlžiek. Dsiahne sa tým zvýšená pripravensť na vznik mimriadnej udalsti vplyvnenej zmenu klímy. Zárveň prgram rieši aj tázku prieskumv a sanácie havarijných zsuvv s cieľm zníženia rizika zsuvv pôdy. Psledná priritná blasť sa kncentruje na pdpru aktivít zameraných na zvýšenie energetickej efektívnsti pdnikv, zníženie energetickej nárčnsti verejných budv, pdpru využívania bnviteľných zdrjv energie, ak aj na pdpru efektívnych systémv centrálneh zásbvania teplm, a t s cieľm znižvať emisie skleníkvých plynv. Integrvaný reginálny peračný prgram: Z peračnéh prgramu bude financvaná bezpečná a eklgická dprava v regiónch, ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším verejným službám. Zlepší sa kvalita živta v regiónch s dôrazm na živtné prstredie. Výsledkm prgramu bude zlepšenie napjenia regiónv na cestnú infraštruktúru a efektívnejšie pskytvanie verejnej sbnej dpravy s hľadm na zníženie znečistenia vzdušia. Vybuduje sa kmpaktná sieť cykltrás v mestách a mestských blastiach. Operačný prgram pdprí blasť sciálnej a zdravtníckej infraštruktúry. V rámci sciálnej blasti sa bude investvať d zariadení sciálnych služieb, d zariadení starstlivsti deti d 3 rkv s cieľm pdpry zsúladenia rdinnéh a pracvnéh živta a zvýšenia zamestnansti žien. V rámci zdravtnej infraštruktúry budú investície nasmervané d terénnych a ambulantných sciálnych služieb, mdernizácií nemcníc a vybudvanie centier zdravtnej starstlivsti. V rámci chrany živtnéh prstredia bude pdprená reknštrukcia bytvých dmv zatepľvanie, mdernizácia vykurvacích systémv, mdernizácia svetlenia a výťahv. Zárveň sa bude investvať aj d 154

155 vdnéh hspdárstva (reknštrukcia prívdv vdy, budvania verejných kanalizácií a čistení dpadvých vôd). Prgram pdprí zelenú infraštruktúru prstredníctvm prirdzených prvkv, napr. vybudvaním strvčekv lesa, živé plty, zelené parky, izlačná zeleň, zelené strechy, zberné systémy na dpadvú a dažďvú vdu Ptenciál financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v rámci prgramvéh bdbia Ptenciál financvania pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v rámci prgramvéh bdbia Pilier Pririta Opatrenie Operačný prgram Zdpvedný rgán Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy OPII/IROP MDV SR /MPRV SR Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility IROP MPRV SR Rzvj dpravy prstredníctvm alternatívnych palív N/A N/A Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne IROP MPRV SR Mbilita a prepjensť regiónu Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení N/A N/A Rzvj rýchlstných ciest v regióne OPII MDV SR Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne OPII MDV SR Rzvj statnej infraštruktúry Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy OPII MDV SR Rzvj leteckej infraštruktúry N/A N/A Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí OPII MDV SR Pdpra invácií, výskumu a vývja Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky OPVaI MH SR Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky N/A N/A Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest OP LZ MPSVR SR Eknmika, pdnikanie a invácie Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch OP LZ MPSVR SR Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm OPVaI/ OP LZ MH SR/ MPSVR SR 155

156 Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv OPVaI MH SR Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva PRV MPRV SR Rzvj statných sektrv behvej eknmiky PRV MPRV SR Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu N/A N/A Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne N/A N/A Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených bansku činnsťu a uknčvanie banskej činnsti OP KŽP MŽP SR Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených inu činnsťu OP KŽP MŽP SR Udržateľné živtné prstredie Rzvj udržateľnej energetiky Zlepšvanie živtnéh prstredia Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne OP KŽP MŽP SR Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne OP KŽP MŽP SR Pdpra energetickej efektívnsti v regióne OP KŽP MŽP SR Pdpra smart riešení v energetike v regióne N/A N/A Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva OP KŽP MŽP SR Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv N/A N/A Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Rzvj zdravtníckych a medicínskkúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti IROP MZ SR Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti OP LZ MSVVS SR Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Rzvj kultúry v regióne IROP MK SR Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne N/A N/A Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv OP EVS MV SR Rzvj pdpry bývania v regióne N/A N/A Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne OP LZ MSVVS SR 156

157 Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne OP LZ MSVVS SR Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv OP LZ MPSVR SR Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Pdpra sciálnej a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti OP LZ MPSVR SR Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti OP LZ MPSVR SR 157

158 EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Priritné blasti financvania pre prgramvé bdbie z strany EK Pzícia Slvenskej republiky v rámci prgramvéh bdbia Inštitucinálne zabezpečenie prípravy Úrad pdpredsedu vlády SR pre investície a infrmatizáciu (ÚPPVII) je ústredným rgánm štátnej správy zdpvedným za tvrbu a implementáciu jedntnej štátnej plitiky v blasti využívania fndv Európskej únie, ak aj v blasti infrmatizácie splčnsti a investícií. Centrálny krdinačný rgán (CKO) ak súčasť ÚPPVII zabezpečuje krdináciu prgramvania, implementácie, mnitrvania a hdntenia fndv EŠIF v rámci investícií d rastu a zamestnansti a cieľa Európska územná splupráca a zárveň sa pdieľa na príprave prgramvéh bdbia , ak aj na príprave dhdy partnerstve. Pre účely prípravy prgramvéh bdbia bli na nárdnej úrvni vytvrené resp. sa vytvria nasledvné platfrmy: Pracvná skupina "Partnerstv pre plitiku súdržnsti 2020+": Pracvná skupina pzstáva z širkej škály sciáln-eknmických partnerv zastupujúcich štátnu správu, územné samsprávy, rgány územnej splupráce, akademickú bec, záujmvé a prfesijné skupiny, rganizácie zastupujúce zamestnávateľv a zamestnancv, ak aj mimvládne neziskvé rganizácie Krdinačný výbr ÚPPVII: Pradný, expertný a iniciatívny rgán pre prces prgramvania na nárdnej úrvni a prípravu implementačnéh mechanizmu khéznej plitiky na prgramvé bdbie na Slvensku. 158

159 Rada úradu vlády SR pre EÚ fndy: Cieľm je zabezpečiť prípravu partnerskej dhdy na nárdnej úrvni. Zárveň Rada dprúča vláde peračné prgramy na bdbie rkv , ak aj ich bsah a finančný rámec Investičné pririty SR v prgramvm bdbí v rámci zadefinvaných priritných blastí financvania z strany EK V rámci prcesu prípravy prgramvéh bdbia bli pripravené resp. budú pripravene analytické dkumenty/sektrvé stratégie za účelm identifikácie hlavných investičných prirít pre prgramvé bdbie , ktré budú výchdiskm pre spracvanie Partnerskej dhdy a následne Operačných prgramv. Pčiatčná pzícia k plitike súdržnsti p rku 2020: udržanie silnej pzície khéznej plitiky vrátane zachvania jej č najvyššieh percentuálneh pdielu v celkvm rzpčte EÚ, je ptrebné venvať väčšiu pzrnsť meniacej sa situácii v rôznych regiónch EÚ s využitím ich rzmanitsti a výhd v väčšej miere flexibilitu na pdpru sbitných ptrieb. Ex-pst hdntenie vplyvu implementácie NSRR na dsiahnutie strategickéh cieľa NSRR Hdntenie ukázal, že 1 eur investvané na Slvensku d rku 2015 vytvril ďalších 2 eur HDP. V rku 2018 sa HDP na byvateľa v štandarde kúpnej sily zvýšil z 55% priemeru EÚ v rku 2003 na úrveň 77% priemeru EÚ. " Reginálne analýzy - tematické zameranie na pdpru v Slvenskej republike: Dkument zameraný na hdntenie stavu slvenských regiónv na úrvni NUTS3 a subregiónv na úrvni funkčných blastí v mestách. Silné a slabé stránky jedntlivých regiónv bli analyzvané v vybraných tematických blastiach: ľudské zdrje, hspdárstv, živtné prstredie a infraštruktúra Ďalšie relevantné sektrvé stratégie: Stratégia hspdárskej plitiky Slvenskej republiky d rku 2030; Stratégia výskumu a invácií pre inteligentnú špecializáciu SR (RIS3 SK); Nárdný prgram na znižvanie znečistenia; Nárdná stratégia riadenia bezpečnstných rizík SR; Stratégia adaptácie Slvenskej republiky na nepriaznivé klimatické dôsledky; Envir-stratégia 2030; Strategický plán rzvja dpravy v Slvenskej republike d rku 2030; Nárdný prgram rzvja vzdelávania a dbrnej prípravy; Akčný plán transfrmácie regiónu hrná Nitra. Na základe diskusií a knzultácii s sciáln-eknmickými partnermi, bla v rámci zadefinvaných priritných blastí financvania z strany EK na prgramvé bdbie identifikvaná úvdná predstava z strany SR naplnení jedntlivých priritných blastí Priritná blasť: Inteligentnejšia Európa vďaka presadzvaniu invatívnej a inteligentnej transfrmácie hspdárstva Pririty financvania za blasť: Rzšírenie výskumných a invačných kapacít a využívanie pkrčilých technlógií rzvj invačných aktivít rôznych aktérv a pdpra ich splupráce v určených perspektívnych dménach, pdpra vedeck-výskumných aktivít, transfer technlógií a špecializvané inkubátry, pskytvanie služieb v prspech rzvja start-up a spin-ff firiem zabezpečujúcich kmerčné zhdntenie výsledkv výskumnéh prcesu, rzvj ľudských zdrjv, zdieľanie skúsenstí a smart prístupv, tvrba nástrjv prepájajúcich verejné vedeck-výskumné rganizácie, vrátane špecializvanej verejnej výskumnej infraštruktúry a pdnikv, 159

160 stimulácia splupráce s pdnikateľskými subjektami v perspektívnych blastiach špecializácie s cieľm umžniť ich lepšie začlenenie v rámci hdntvých reťazcv budvaním a rzvjm verejnej výskumnej infraštruktúry, pdpra excelentnéh výskumu v blastiach inteligentnej špecializácie, vrátane mdernizácie súvisiacej s verejnu výskumnu infraštruktúru v perspektívnych blastiach špecializácie, implementácia plitík a nástrjv pre tvrený prístup k vedeckým infrmáciám a dátam (OpenAccess). Pririty financvania za blasť: Využívanie výhd digitalizácie pre bčanv, pdniky a vlády pdpra digitálnej transfrmácie pdnikv s cieľm ich presadenia sa na jedntnm trhu, pdpra výskumnej činnsti prstredníctvm budvania, rzvja a prevádzky špecializvanej IKT infraštruktúry pre ptreby výskumu a vývja s presahm d iných perspektívnych technlgických dmén, pdpra akademickéh sektra pri zavádzaní plitík pen data a pen access č umžní rýchlejšie využitie pznatkv a ich využívanie pre invatívne riešenia v praxi, pdpra invácií verejnej správy na všetkých úrvniach riadenia, pdpra využívania nvých technlgických nástrjv (napr. umelá inteligencia, blckchain, digital single gateway, smart kntrakty a pd.) na zvýšenie efektívnsti a prklientsksti štátu vrátane vyššej chrany sôb pred kyberzlčinm, pskytvanie technlgicky a sciálne vyspelých služieb bčanm a pdnikateľm pdprujúci splčenský a hspdársky rast (digital gvernance v rôznych živtných situáciách), pdpra princípv tvrenéh vládnutia, kde k bčanm a pdnikateľm pristupuje ak k rvncenným partnerm, ktrí čakávajú kvalitu a praktívnsť. Pririty financvania za blasť: Psilnenie rastu a knkurencieschpnsti MSP pdpra zhľadňujúca implementáciu knceptu 4. priemyselnej revlúcie a digitálnej transfrmácie, vytvrenie pdmienk pre napjenie MSP na glbálne hdntvé reťazce a jedntný európsky trh pre rýchl rastúce firmy, high-tech sektr s perspektívu presadenia sa na jedntnm trhu, ale aj na tretích trhch, pdpra zlepšvania invačnéh a start-upvéh eksystému vrátane internacinalizácie MSP a zapjenie MSP d glbálnych hdntvých reťazcv, zvyšvanie invačnej výknnsti pdnikv prstredníctvm transferu technlógií a realizácie širkej škály invačných aktivít prstredníctvm splupráce s verejnými VaV rganizáciami a budvania klastrvéh eksystému. Pririty financvania za blasť: Rzvj zručnstí pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transfrmáciu a pdnikanie pdpra rzvja digitálnych zručnstí v nadväznsti na pžiadavky Industry 4.0, budvanie flexibilnéh vzdelávacieh systému nastavenéh na pdmienky mdernéh trhu práce v digitálnej ére, pdpra efektívneh systém duálneh vzdelávania zameranéh na zvýšenie úrvne praktických a všebecných zručnsti pdľa aktuálnych pžiadaviek trhu práce, pdpra návratv slvenských vedcv vrátane vytvárania mtivačných pdmienk pre príchd zahraničných výskumníkv na Slvensk, pdpra a zamedzenia resp. zníženia dlivu vedeckých pracvníkv d zahraničia. 160

161 Priritná blasť: Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Pririty financvania za blasť: Pdpra patrení na zvýšenie energetickej efektívnsti pdpra znižvania energetickej nárčnsti priemyslu a verejnéh sektra, pdpra ptimalizácie zariadení na výrbu tepla vrátane zvyšvania účinnsti distribúcie tepla a pstupnéh prechdu na účinné systémy zásbvania teplm, pdpra úspry energie v pdnikch prepjená s mdernizáciu výrbných prcesv a zavádzaním prgresívnych technlógií, pdpra bnvy existujúcich verejných budv s cieľm znižvať ich energetickú nárčnsť vrátane inštalácie inteligentných systémv merania a riadenia pre ptimalizáciu sptreby energie pri prevádzke budv, pdpra mdernizácia a rzširvanie infraštruktúry zásbvania teplm s dôrazm na nízkemisné technlógie, zvyšvanie účinnsti pri výrbe tepla aleb kmbinvanej výrbe elektriny a tepla, zvyšvanie účinnsti distribúcie tepla a pstupný prechd na účinné systémy zásbvania teplm, vypracvanie energetických auditv pre rganizácie verejnej správy a MSP, vrátane zabezpečenia prevádzkvých meraní sptreby energie. Pririty financvania za blasť: Pdpra energie z bnviteľných zdrjv pdpra využívania bnviteľných zdrjv energie (OZE) pri zásbvaní teplm/chladm najmä v systémch centrálneh zásbvania teplm (CZT) s využitím pdielu bimasy spjená s chranu vzdušia a udržateľnéh využívania bimasy, pdpra iných friem bnviteľnej energie vrátane využívania alternatívneh paliva a dpadvéh (zvyškvéh) tepla. Pririty financvania za blasť: Vývj inteligentných energetických systémv, sietí a uskladnenie na miestnej úrvni pdpra v blasti prepjenia výrby a skladvania energie z OZE, pdpra pri príprave technických riešení a realizvanie zariadení na uskladňvanie energie z OZE ak aj inštalácia zariadení na využitie OZE v dmácnstiach, pdpra zvyšvania infrmvansti verejnsti v blasti úspr energie a využitia OZE. Pririty financvania za blasť: Pdpra adaptácie na zmenu klímy, prevencia rizika a dlnsti prti katastrfám pdpra preventívnych patrení na chranu pred pvdňami, pdpra patrení na zadržiavanie vdy v krajine, bnva a pdpra budvania zelenej a mdrej infraštruktúry na adaptáciu na zmenu klímy, pdpra hydrgelgických prieskumv zameraných na vymedzenie deficitných blastí a zabezpečenie zdrjv pitnej vdy a ich akumuláciu a vdhspdársku bilanciu, pdpra mdelvania vývja a mnitrvanie rizík viazaných na zmeny klímy a jej dôsledkv, pdpra infrmvansti, analytických a kncepčných činnstí, investícií d agrenvirnmentálnych patrení a investície d adaptácie sídelnéh prstredia, budvanie a mdernizácia systémv včasnéh varvania a vyrzumievania, zvýšením efektívnsti manažmentu mimriadnych udalstí prstredníctvm psilnenia intervenčných kapacít záchranných zlžiek, 161

162 pdpra patrení nevyhnutných pre včasnú a efektívnu intervenciu v závislsti d typu mimriadnych udalstí. Pririty financvania za blasť: Pdpra udržateľnéh vdnéh hspdárstva dbudvanie verejných kanalizácií a čistiarní dpadvých vôd, zabezpečenie pdmienk v blasti zásbvania byvateľstva bezpečnu pitnu vdu, mnitrvanie a hdntenie vôd, zabezpečenie spjitsti vdných tkv a pdpra infrmvansti a kncepčných činnstí, pdpra spracvania eknmických, sciálnych a demgrafických analýz dtknutých dmácnstí a nezávislé hdntenie rôznych alternatív zabezpečenia vdy a kanalizácie pre knkrétne územia. Pririty financvania za blasť: Pdpra prechdu na behvé hspdárstv investície d zlepšenia dpadvéh hspdárstva, investície d priemyselných prcesv, investície d sieťvania firiem a vytvárania lkálnych a reginálnych prepjení systémv výrby a sptreby, dematerializácie služieb s využitím IT technlógii, zavádzanie mderných technlógií, ktré prispievajú k vybudvaniu behvéh hspdárstva s dôrazm na maximálne zužitkvanie dstupnej dmácej survinvej základne, pdpra mdernéh a eklgickéh nakladania s kmunálnym dpadm ak náhrada terajšieh systému zneškdňvania kmunálneh dpadu skládkvaním, investície d zvýšenia triedenia dpadv, investície d zhdncvania dpadv s zameraním na recykláciu a predchádzanie vzniku bilgicky rzlžiteľnéh kmunálneh dpadu, zvýšenie efektívnsti nakladania s dpadmi pdpru mderných technlógií, pdpra infrmvansti a kncepčných činnstí a stratégií lkálnych a reginálnych prístupv. Pririty financvania za blasť: Zvyšvanie bidiverzity, zelenej infraštruktúry v mestskm prstredí a znižvanie znečistenia pdpra znižvania znečistenia vzdušia emisiami z vykurvania dmácnstí, technické a technlgické patrenia na znižvanie emisií na zdrjch znečisťvania vzdušia, pdpra implementácie patrení na zlepšenie kvality vzdušia v mestách, najmä v súvislsti s rganizáciu dpravy (napr. zavádzanie nízkemisných zón a pd.), sanácia starých envirnmentálnych záťaží vrátane ich prieskumu a mnitrvania, sanácia havarijných zsuvv a svahvých defrmácií, pdpra vypracvania dkumentv starstlivsti chránené územia, najmä v lkalitách sústavy Natura 2000 a dkumentv starstlivsti chránené druhy. Pririty financvania za blasť: Pdpra udržateľnej multimdálnej mestskej mbility pdpra intervencií v blasti prestupných terminálv a záchytných parkvísk v veľkých sídelných aglmeráciách (najmä v Bratislavskm a Kšickm kraji), mdernizácia a výstavba električkvých a trlejbusvých tratí, bnva mbilných prstriedkv dráhvej mestskej dpravy a mdernizácie technickej základne pre vzidlá mestskej dráhvej dpravy. 162

163 Prepjenejšia Európa vďaka psilneniu mbility a reginálnej prepjensti IKT Pririty financvania za blasť: Rzvj udržateľnej, inteligentnej, bezpečnej a intermdálnej siete TEN-T dlnej prti zmene klímy priritná výstavba nvých úsekv diaľnic rýchlstných ciest najmä chýbajúce úseky na diaľničných ťahch D1 a D3, dbudvanie chýbajúcich úsekv R2 a R4, dbudvanie úsekv R3 a R6 d rku 2030, mdernizácia železničnéh kridru č. V. v trase Žilina Kšice a kridru č. VI. v trase Žilina št. hr. SR/ČR, zvýšenie interperability významných tratí pre medzinárdnú dpravu zavedením traťvéh zabezpečvacieh a riadiaceh systému ETCS a znamvacieh zariadenia GSM-R (ERTMS), zabezpečenie bnvy mbilnéh parku vzidiel, ktré zabezpečujú železničnú sbnú dpravu, zlepšenie splavnsti dunajskej vdnej cesty, mdernizácia a rzvj infraštruktúry verejných prístavv zahrnutých d základnej siete TEN-T, výstavba ciest I. triedy a mdernizácia ciest I. triedy (najmä úsekv, mstv, križvatiek), v pdstatnených dôvdch vyknanie elektrifikácie železničných tratí, mdernizácia železničných tratí (mim TEN-T), výstavba intermdálnych terminálv, budvanie inteligentných dpravných systémv pre zvládnutie rastúcich bjemv dpravy a zvyšujúcej sa miery nehdvsti na už existujúcej cestnej infraštruktúre. Pririty financvania za blasť: Pdpra digitálnej pripjiteľnsti budvanie pripjenia s minimálnu rýchlsťu 100 Mbit/s, ktré je mžné zvýšiť na 1 Gbit/s, budvanie pkrytia 5G na hlavných cestných a železničných ťahch, dstavba vyskkvalitnéh miestneh bezdrôtvéh pripjenia. Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Pririty financvania za blasť: Zvyšvanie účinnsti pracvných trhv a prístup ku kvalitnému zamestnaniu rzvíjaním sciálnej invácie a infraštruktúry pdpra mladých, neaktívnych a nízk kvalifikvaných ktrí budú využívať individualizvané frmy pdpry, vrátane pradenstva, kučingu a mentringu, pdpra zamestnávateľv pri vytváraní flexibilných pracvných príležitstí, ak aj zabezpečiť služby starstlivsti deti a závislých členv dmácnsti, pdpra na zlepšenie adaptability zamestnancv, na pmc zamestnancm pri ich prechde k lepšiemu zamestnaniu, pdpra trhu práce pre tých, ktrí stratili prácu v dôsledku autmatizácie vrátane špecifických sci-demgrafických skupín, hlavne znevýhdnených uchádzačv prácu, pdpra subjektv sciálnej eknmiky a individualizvaných služieb (sciálne pradenstv, bilancia kmpetencií, vytváranie prfilv); pdpra cielených prgramv vzdelávania a dbrnej prípravy reflektujúcej ptreby reginálneh trhu práce; 163

164 Pririty financvania za blasť: Zlepšenie prístupu k inkluzívnym a ku kvalitným službám v blasti vzdelávania, dbrnej prípravy a celživtnéh vzdelávania rzvíjaním infraštruktúry zabezpečenie dstatčných kapacít a infraštruktúry materských škôl, rzšírenie kapacity a infraštruktúry základných škôl a ich vybavenia, pdpra prgramv zameraných na tvrbu/budvanie ľudskéh kapitálu a t najmä rzvjm celživtnéh vzdelávania, pdpra vyššieh dbrnéh vzdelávania a prípravy, pdpra rvnakéh prístupu, najmä znevýhdnených skupín, ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a dbrnej príprave, pdpra budvania a rzvíjania infraštruktúry zameranej na zlepšenie dbrnej prípravy a celživtnéh vzdelávania zameraných na rzvj lkálnych eknmík, pdpra psilnenia splupráce eknmických aktérv, a t v kntexte priemyselnej revlúcie 4.0, eklgickej a nízkuhlíkvej Európy, invatívnych vzdelávacích prgramv a pžiadaviek na psilnenie rastu a knkurencieschpnsti MSP. Pririty financvania za blasť: Zlepšenie prístupu k inkluzívnym a ku kvalitným službám v blasti vzdelávania, dbrnej prípravy a celživtnéh vzdelávania rzvíjaním infraštruktúry pdpra patrení na scieknmickú integráciu marginalizvaných rómskych kmunít prstredníctvm terénnej sciálnej práce, kmunitnej sciálnej práce, zdravtnej mediácie, ak aj asistencie pri vyspriadaní pzemkv, pdpra eliminácie rizík chudby a sciálneh vylúčenia, zabezpečenie rvnsti príležitstí s sbitným zreteľm na sby s zdravtným pstihnutím, vyšším vekm a sciálne vylúčené splčenstvá, pdpra rdín s deťmi priamymi finančnými transfermi v rámci systému štátnej sciálnej pdpry jednrazvými a pakvanými štátnymi sciálnymi dávkami, pdpra investícií d rzvja sciálnych služieb a deinštitucinalizácia sciálnych služieb a náhradnej starstlivsti. Pririty financvania za blasť: Zabezpečenie rvnakéh prístupu k zdravtnej starstlivsti vrátane primárnej starstlivsti rzvíjaním infraštruktúry pdpra prcesne rientvanej liečby, pdpra digitalizácie, autmatizácie rutinných prcesv, pdpra nvých prístupv a trendv liečby pacientv vrátane zavádzania už známych invatívnych technlógií a integrácia zdravtn-sciálneh prístupu k liečbe pacientv, pdpra investícií d reprfilizácie kapacít a vybudvania integrvanéh systému následnej starstlivsti, pdpra implementácie nvých mdelv vzdelávania zdravtníckych pracvníkv priam v vzdelávacích centrách nemcníc, zabezpečenie zdravtnej starstlivsti v regiónch prstredníctvm zamestnávania mladých ľudí prstredníctvm rezidentskéh prgramu. 164

165 Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Pririty financvania za blasť: Pdpra integrvanéh sciálneh, hspdárskeh a envirnmentálneh rzvja, kultúrneh dedičstva a bezpečnsti v mestských blastiach pdpra budvania cykltrás, pdpra vdvdnej a kanalizačnej siete, sanácie starých envirnmentálnych záťaží, Dbudvanie dpadvéh hspdárstva, pdpra zvyšvania pdielu zhdncvania kmunálneh dpadu, pdpra separácie a druhtnéh spracvania dpadu, pdpra marketingu prírdnéh a kultúrneh dedičstva regiónu, pdpra ptenciálu pätvnéh využitia zanedbaných plôch a území (brwnfields) v intravilánch miest, ktré p sanácii záťaží môžu fungvať ak územná rezerva, pdpra investícií d ľudskéh kapitálu, nájmných bytv a patrení na trhu práce. Pririty financvania za blasť: Pdpry integrvanéh sciálneh, hspdárskeh a envirnmentálneh miestneh rzvja, kultúrneh dedičstva a bezpečnsti, vrátane vidieckych a pbrežných blastí, aj pmcu miestneh rzvja vedenéh kmunitu pdpra bnvy a zachvanie významných zlžiek kultúrneh dedičstva, pdpra rzvja reginálnej kultúry a jej zapjenia d širšieh eknmickéh rámca, pdpra patrvníctva a prepjenie štátnych a neštátnych patrvateľských služieb, pdpra sciálnej eknmiky a zamestnansti, pdpra pdnikania v sciálnej blasti, pdpra pskytvania kmunitných služieb a služieb pre sby s zdravtným pstihnutím a senirv, pdpra pracvných miest v subjektch vzniknutých v rámci sciálnych invácií, pdprných štruktúr pre MSP a cwrkingvých centier, pdpra tvrby pracvných miest v alternatívnych frmách pdnikania (pľnhspdárstv, remeslá, rdinné pdnikanie) sbitne pre znevýhdnené sby, pdpra integrácie marginalizvaných skupín byvateľstva, pdpra integrvaných plánv pre veľmi zastalé kmunity a pdpra kmunitnej zamestnansti, pdpra tvrby prgramv zamestnansti pre marginalizvané kmunity a dlhdb nezamestnaných, pdpra vzdelávania a vzniku reginálnych a miestnych partnerstiev pre prácu s MRK, pdpra tvrby plánv pre dbudvanie kapacity a infraštruktúry sciálnych služieb a pdpra nájmnéh bývania. 165

166 Ptenciál financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v prgramvm bdbí Ptenciál financvania pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v rámci prgramvéh bdbia Pilier Pririta Opatrenie Pririta blasť pre prgramvé bdbie Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Mbilita a prepjensť regiónu Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Rzvj dpravy prstredníctvm alternatívnych palív Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Rzvj rýchlstných ciest v regióne Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne Prepjenejšia Európa vďaka psilneniu mbility a reginálnej prepjensti IKT Prepjenejšia Európa vďaka psilneniu mbility a reginálnej prepjensti IKT Rzvj statnej infraštruktúry Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy Prepjenejšia Európa vďaka psilneniu mbility a reginálnej prepjensti IKT Rzvj leteckej infraštruktúry N/A Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí Prepjenejšia Európa vďaka psilneniu mbility a reginálnej prepjensti IKT Pdpra invácií, výskumu a vývja Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Inteligentnejšia Európa vďaka presadzvaniu invatívnej a inteligentnej transfrmácie hspdárstva Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, 166

167 adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Eknmika, pdnikanie a invácie Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm Inteligentnejšia Európa vďaka presadzvaniu invatívnej a inteligentnej transfrmácie hspdárstva Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv Inteligentnejšia Európa vďaka presadzvaniu invatívnej a inteligentnej transfrmácie hspdárstva Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj statných sektrv behvej eknmiky Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených bansku činnsťu a uknčvanie banskej činnsti Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a 167

168 spôsbených inu činnsťu mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Udržateľné živtné prstredie Rzvj udržateľnej energetiky Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Pdpra energetickej efektívnsti v regióne Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Pdpra smart riešení v energetike v regióne Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Zlepšvanie živtnéh prstredia Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Zlepšenie zdravtníckych, medicínskkúpeľných a Rzvj zdravtníckych a medicínsk-kúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv 168

169 sciálnych služieb Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Rzvj kultúry v regióne Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj pdpry bývania v regióne Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Pdpra sciálnej a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv 169

170 Kmunitárne prgramy EÚ Prgram LIFE Všebecné infrmácie: Prgram LIFE je kmunitárnym prgramm Európskej kmisie a členských krajín EÚ pre blasť živtnéh prstredia a chranu klímy. Jeh právny základ v bdbí d 1. januára 2014 d 31. decembra 2020 tvrí: Nariadenie Európskeh parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 zriadení prgramu pre živtné prstredie a chranu klímy (LIFE) a zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007; Delegvané nariadenie Kmisie (EÚ) 2018/93 z 16. nvembra 2017 zvýšení percentuálneh pdielu rzpčtvých zdrjv pridelených na prjekty pdprvané frmu grantv na patrenia v rámci pdprgramu Živtné prstredie vyhradenéh na prjekty na chranu prírdy a bidiverzity pdľa článku 9 ds. 4 nariadenia Európskeh parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 zriadení prgramu pre živtné prstredie a chranu klímy (LIFE) a zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007; Vyknávacie rzhdnutie Kmisie (EÚ): 2014/203/EÚ z 19. marca 2014 prijatí viacrčnéh pracvnéh prgramu LIFE pre rky /210 z 12. februára 2018 prijatí viacrčnéh pracvnéh prgramu LIFE na rky Cieľm prgramu LIFE je prispievať k prechdu na nízkuhlíkvé hspdárstv, k chrane a zlepšvaniu kvality živtnéh prstredia a k zastaveniu a zvráteniu straty bidiverzity vrátane pdpry sústavy Natura 2000, urýchľvať zmeny pri tvrbe a vyknávaní plitík prstredníctvm pskytvania a rzširvania riešení a najlepších pstupv smerujúcich k dsiahnutiu envirnmentálnych a klimatických zámerv, ak aj pdprvať invatívne technlógie v blasti živtnéh prstredia a zmeny klímy. Sledvaním týcht cieľv prgram LIFE prispieva k udržateľnému rzvju a dsahvaniu zámerv stratégie Európa Prgram LIFE taktiež napmáha vyknávaniu 7. envirnmentálneh akčnéh prgramu EÚ d rku 2020 s názvm Dbrý živt v rámci mžnstí našej planéty v súčinnsti a dplnkvsti s statnými prgramami splufinancvanými EÚ. Štruktúra prgramu: Maximálny príspevk na viacrčný pracvný prgram LIFE na rky sa stanvuje na EUR a pužije sa na financvanie príslušných pdprgramv a priritných blastí takt: 1. Pdprgram Živtné prstredie 2. Pdprgram Ochrana klímy 170

171 Implementačný mechanizmus: Prjekty v rámci prgramu je mžné predkladať na základe vyhlásených výziev na stránke kde sú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm prgramu vrátane dôležitých infrmácií pre žiadateľv (dôležité infrmácie pre prijímateľv sa môžu meniť v závislsti d pdprgramu ak aj priritnej blasti): Príručka pre žiadateľa Sprievdca hdntením Vzrvá dhda grante Prílha zjedndušenm finančnm výkaze Kľúčvé ukazvatele na úrvni prjektv Prílha k vyhláseniu verejnéh rgánu Finančné prílhy Technické prílhy Ministerstv živtnéh prstredia Slvenskej republiky ak Nárdný rgán pre prgram LIFE v Slvenskej republike pskytuje úspešným žiadateľm finančné prstriedky z štátneh rzpčtu na splufinancvanie prjektv LIFE. Pstupy a pravidlá prideľvania prstriedkv z štátneh rzpčtu pre účely splufinancvania prjektv v rámci prgramu LIFE a kmpetencie rganizačných útvarv Ministerstva živtnéh prstredia Slvenskej republiky sú stanvené v Mechanizme čerpania finančných prstriedkv na splufinancvanie prjektv LIFE z štátneh rzpčtu v prgramvm bdbí Všetky dôležité infrmácie sa nachádzajú na stránke 171

172 Prgram Hriznt 2020 Všebecné infrmácie: Prgram Hriznt 2020 je najväčším prgramm EÚ pre výskum a invácie, ktrý má k dispzícii takmer 80 miliárd EUR na financvanie pčas 7 rkv (2014 až 2020). Sľubuje viac bjavv a svetvých prvkv tým, že d labratória prinesie na trh veľké nápady. Hriznt 2020 je finančný nástrj, ktrým sa realizuje Únia invácií, hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020, ktrej cieľm je zabezpečiť celsvetvú knkurencieschpnsť Európy. Prgram Hriznt 2020 je pvažvaný za prstriedk na pdpru hspdárskeh rastu a vytvárania pracvných miest, má plitickú pdpru európskych lídrv a pslancv Európskeh parlamentu, ktrí súhlasili že výskum je investíciu d našej budúcnsti, a tak sa stala jadrm plánu EÚ pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a pracvné miesta. Spjením výskumu a invácií pmáha prgram Hriznt 2020 dsiahnuť tent cieľ s dôrazm na vynikajúcu vedu, vedúce pstavenie v priemysle a riešenie splčenských výziev. Cieľm je zabezpečiť, aby Európa vytvrila vedu svetvej úrvne, dstránila prekážky pre invácie a uľahčila verejnému a súkrmnému sektru spluprácu pri zavádzaní invácií. Prgram Hriznt 2020 je tvrený pre všetkých, s jednduchu štruktúru, ktrá znižuje byrkraciu a čas, aby sa účastníci mhli sústrediť na t, č je skutčne dôležité. Tent prístup zabezpečuje, aby sa nvé prjekty dstali rýchl - a dsiahli rýchlejšie výsledky. Rámcvý prgram EÚ pre výskum a invácie bude dplnený ďalšie patrenia na dknčenie a ďalší rzvj Európskeh výskumnéh priestru. Cieľm týcht patrení bude dstránenie prekážk vytvárania skutčnéh jedntnéh trhu pre vedmsti, výskum a invácie. Štruktúra prgramu: Pre účely Akčnéh plánu budú ppísane blasti zamerania s relevanciu na transfrmáciu regiónu. Prgram Hriznt 2020 pre rky sa člení d nasledvných blastí zamerania. Oblasť zamerania: Budvanie nízk uhlíkvéh hspdárstva, dlnsť vči klimatickým zmenám Splčenská výzva: "Bezpečná, čistá a efektívna energia 172

173 Európska klimatická neutralita si vyžaduje dekarbnizáciu energetickéh systému pričm sa zárveň zabezpečí efektívnejšie využívanie energie, bezpečná ddávka energie, dstupné ceny a nízky vplyv na živtné prstredie vrátane dlnsti vči zmene klímy. V súlade s priritami prgramu Oznámenie zrýchľvaní invácie v blasti čistej energie sa pdpra výskumu a vývja v tejt časti pracvnéh prgramu zameriava na: zníženie nákladv a zlepšenie výknnsti širkéh prtfólia bnviteľných technlógií (ak aj ich integrácie d energetickéh systému), zlepšenie energetickej účinnsti v budvách (prispievanie k budvám) dekarbnizácia budv v EÚ d rku 2050) a ďalších blastiach (napríklad priemysel, prdukty, služby atď.), cenv dstupné a integrvané riešenia pre skladvanie energie ak prstriedk na zvýšenie flexibility energetickéh systému EÚ ak celku, znižvanie klimatickej stpy miest, zlepšenie efektívnsti energetickéh systému, najmä v blasti energetiky, pdpra sptrebiteľv energie, aby zhrávali aktívnejšiu úlhu v transfrmácii v blasti energetiky, pdpra aktivít umžňujúcich takmer nulvé emisie CO2 z elektrární na fsílne palivá ak aj blasti priemyslu intenzívne využívajúceh CO2, prehlbvanie chápania aspektv splčenských a humanitných vied v rámci prechdu na iný zdrj energie. Splčenská výzva: Inteligentná, zelená a integrvaná dprava Dekarbnizácia dpravy si vyžaduje trvalý pkrk v blasti energetickej účinnsti ak aj spôsb phybu sôb a tvaru prstredníctvm invatívnych prístupv (dizajn a výrba), pužívanie alternatívnych palív, inteligentné dpravné systémy vrátane systémv zmeny správania. Výskum a vývj v tejt časti pracvnéh prgramu je zameraný na urýchlenie dekarbnizácie dpravnéh systému ak celku prstredníctvm: pkrčilej technlógie elektrmbilu a batérií, pdpry prechdu na riešenia mbility rientvanej na pužívateľa a zameranej na živtné prstredie; integrvaných služieb pdprujúcich skutčne multi- a crss-mdal prístupy, digitalizácie pre účinnejšiu (a bezpečnejšiu a bezpečnejšiu) dpravu a mbilitu, rzvja nerušivých riešení s nízkymi emisiami uhlíka, ktré umžnia vznik nvých, sciálne udržateľných bchdných a prevádzkvých mdelv, invácií priateľských nriem a predpisv, najmä v mestských blastiach. Oblasť zamerania: Spjenie hspdárskych a envirnmentálnych prínsv - behvá eknmika Splčenská výzva: Opatrenia v blasti klímy, živtné prstredie, efektívne využívanie zdrjv, prechd na bchdné mdely s behvým hspdárstvm a trval udržateľné zdrje aleb survín aj z sekundárnych zdrjv Cieľm aktivít bude uľahčenie pužívania druhtných survín a zárveň znižvanie ptenciálu nepriaznivých zdravtných a envirnmentálnych vplyvv. Výskum bude skúmať dôsledky prechdu na behvé hspdárstv s cieľm identifikvať ptenciálne riziká, vedľajšie účinky, regulačné výzvy, ak aj plitiky, ktré môžu účinne prechd pdprvať. Pdpra efektívnejšie využívaných zdrjv v hdntvých reťazcch survín. T bude zahŕňať trval udržateľné získavanie survín, trval udržateľné spracvanie vrátane metalurgickéh spracvania a spracvania drevnéh dpadu. Prefervanie systémv, technlógií dpadvéh hspdárstva, ktré sú efektívne a efektívne využívajú zdrje, recyklácia dreva a minerálnych a kvvých survín z kmplexných výrbkv. 173

174 Oblasť zamerania: Digitalizácia a transfrmácia európskeh priemyslu a služieb Splčenská výzva: Bezpečná, čistá a účinná energia Splčné iniciatívy zahrnuté v tejt časti blasti vytvárajú mst medzi jedntným digitálnym trhm a energeticku úniu pdpru invácií s cieľm plne využiť príležitsti, ktré pnúka digitálna technlógia energetickému sektru. V čase, keď energetika prechádza zásadnu zmenu bude mať decentralizácia, dekarbnizácia vrátane zavedenia nvých a inteligentnejších technlógií významný príns. Pmôžu integrvať bnviteľné zdrje energie z variabilných a distribuvaných zdrjv v energetických systémch a zvýšiť účinnsť prstredníctvm lepšieh mnitrvania a ptimalizácie aktív. Tiet technlógie môžu navyše pskytnúť príležitsť na zavedenie nvej energie služieb a bchdných mdelv, ktré umžňujú sptrebiteľm aktívne sa zúčastňvať energetickéh systému a trhv s energiu. Kľúčvé tázky na pdpru digitalizácie energetiky sú tiet: interperabilita kmunikácie medzi zariadením v rámci dmácnstí, ktrá umžní inteligentné energetické služby, prípadne v kmbinácii s inými službami sptrebiteľv, schpnsť sektra energetiky zvládnuť veľa väčšie mnžstv údajv než sa v súčasnsti pužívajú a pužiť ich na ptimalizáciu systému. V rámci takéh trhu, ktrý bsahuje veľa viac údajv na diaľkvé vládanie sa spľahlivsť siete a kmunikačných kanálv stáva z phľadu bezpečnsti kriticku. Žiadna z týcht invácií sa nevykná, ak kmunikácia nie je bezpečná. Kybernetická bezpečnsť je pret základnu pdmienku, ktrú treba zhľadniť pri navrhvaní a skúšaní niektréh z vyššie uvedených prvkv. Implementačný mechanizmus: Prjekty v rámci prgramu je mžné predkladať na základe vyhlásených výziev na stránke kde sú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm prgramu vrátane dôležitých infrmácií pre žiadateľv (dôležité infrmácie pre prijímateľv sa môžu meniť v závislsti d priritnej blasti): 174

175 Prgram COSME Všebecné infrmácie: Prgram COSME je hlavnu pru európskeh hspdárstva a vytvára 85% všetkých nvých pracvných miest. Cieľm Európskej kmisie je pdprvať pdnikanie a zlepšvať pdnikateľské prstredie pre malé a stredné pdniky (MSP), aby mhli v súčasnej glbalizvanej eknmike rzvinúť svj plný ptenciál. V rámci prgramu COSME bl alkvaných 2,3 mld. EUR na prgramvé bdbie Štruktúra prgramu: Z prgramu COSME sa budú pdprvať MSP v týcht blastiach: Oblasť zamerania: Zlepšenie prístupu k financvaniu Jedným z hlavných cieľv prgramu COSME je pskytnúť MSP lepší prístup k financvaniu v rôznych fázach ich živtnéh cyklu: pri zalžení, rzširvaní aleb prevde pdniku. V záujme dsiahnutia tht cieľa bude EÚ v rámci finančných nástrjv COSME mbilizvať pôžičky a kapitálvé investície pre MSP. prstredníctvm nástrja na pskytvanie záruk za pôžičky bude prgram pskytvať záruky a prtizáruky finančným inštitúciám (napr. záručným splčnstiam, bankám, lízingvým splčnstiam), aby mhli MSP pskytnúť viacej pôžičiek a lízingvéh financvania, prgram COSME umžní až MSP získať financvanie v celkvej hdnte d 14 d 21 miliárd EUR, prstredníctvm nástrja vlastnéh imania pre rast bude prgram pskytvať rizikvý kapitál kapitálvým fndm investujúcim d MSP, najmä v fáze rzširvania a rastu, prgram COSME by mhl pmôcť 360 až 560 pdnikm získať kapitálvé investície v celkvm bjeme v rzmedzí d 2,6 d 4 miliárd EUR. 175

176 Oblasť zamerania: Pdpra internacinalizácie a prístupu na trhy Prgram COSME pskytuje pdpru európskym pdnikm, aby mhli mať prspech z jedntnéh trhu EÚ a č najlepšie využiť príležitsti, ktré im pnúkajú trhy mim EÚ. Z prgramu COSME sa financuje sieť Enterprise Eurpe Netwrk, ktrú tvrí vyše 600 pbčiek v viac než 50 krajinách a ktrá pmáha MSP nájsť bchdných a technlgických partnerv, przumieť právnym predpism EÚ a získať prístup k financvaniu EÚ. Ďalej sa financujú aj webvé nástrje špeciálne určené pre rzvj pdnikv, ak je prtál pre pdniky Vaša Európa aleb Prtál pre internacinalizáciu MSP. Prvý z uvedených prtálv pskytuje praktické nline infrmácie pre pdnikateľv, ktrí chcú pôsbiť v inm členskm štáte. Druhý prtál je zameraný na pdprné patrenia pre splčnsti, ktré chcú rzvíjať svju činnsť mim Európy. COSME tiež financuje pradenské služby určené MSP pre tázky práv duševnéh vlastníctva pre ASEAN, Čínu a MERCOSUR, ktré pnúkajú pradenstv a pdpru európskym MSP čeliacim prblémm v tázkach práv duševnéh vlastníctva, v blasti nriem aleb pravidiel verejnéh bstarávania v uvedených zemepisných blastiach. Prgram takist pskytuje finančnú pmc pre Centrum pre priemyselnú spluprácu medzi EÚ a Japnskm s cieľm pdprvať všetky frmy priemyslvej, bchdnej a investičnej splupráce prstredníctvm šírenia infrmácií spôsbe prístupu na japnský trh a uľahčvania výmeny skúsenstí a knw-hw medzi pdnikmi EÚ a Japnska. Oblasť zamerania: Vytvrenie prstredia pdprujúceh knkurencieschpnsť Prstredníctvm prgramu COSME sa pdprujú akcie na zlepšenie rámcvých pdmienk pre fungvanie pdnikv, najmä MSP, a t znižvaním zbytčnej administratívnej a regulačnej záťaže. Medzi takét akcie patrí meranie vplyvu príslušnéh práva Únie na MSP, vývj inteligentných a pre pdniky priaznivých predpisv a zvyšvanie uplatňvania zásady Think Small First (najskôr myslieť v malm) pri tvrbe plitiky na vnútrštátnej a reginálnej úrvni. Prgram COSME pdpruje vznik knkurencieschpných pdnikv s trhvým ptenciálm, a t tak, že pmáha MSP prevziať nvé bchdné mdely a začleniť sa d nvých hdntvých reťazcv. Tent prgram dpĺňa akcie členských štátv v blastiach s vyským ptenciálm rastu, ak je napríklad dvetvie cestvnéh ruchu. Pmcu prgramu COSME sa presadzuje rzvj klastrv svetvej úrvne v EÚ pdprvaním excelentnsti a internacinalizácie klastrv s dôrazm na medzidvetvvú spluprácu, najmä v rámci pdpry vznikajúcich dvetví. Cieľm prgramu je aj urýchlenie digitalizácie pdnikateľskej kmunity a pdpra elektrnických zručnstí a iniciatívy e-leadership. Oblasť zamerania: Pdnietenie pdnikateľskej kultúry Prgram COSME zaisťuje vyknávanie Akčnéh plánu pre pdnikanie 2020 prstredníctvm širkej škály činnstí. Tiet činnsti zahŕňajú výmeny v rámci mbility, výskum, šírenie najlepších pstupv a skúšbné prjekty v blastiach ak vzdelávanie pdnikateľv, mentrstv aleb rzvj usmernení a pdprných služieb pre nvých a ptenciálnych pdnikateľv vrátane pdnikateľv z radv mladých ľudí, žien a senirv. Erasmus pre mladých pdnikateľv je cezhraničný výmenný prgram, ktréh cieľm je pmáhať nvým a budúcim pdnikateľm získať zručnsti ptrebné na riadenie a rzvj pdniku, a t spluprácu s skúseným pdnikateľm v inej krajine pčas jednéh až šiestich mesiacv. Tent prgram zvyšuje knw-hw pdnikateľv a pdpruje vzájmnú cezhraničnú výmenu vedmstí a skúsenstí. Prgram COSME je zameraný najmä na digitálne pdnikanie s cieľm pmôcť európskym pdnikm pri ich digitálnej transfrmácii, aby mhli v plnej miere využiť nebývalé nvé mžnsti, ktré priniesl digitálny vek a ktré majú zásadný význam pre ich knkurencieschpnsť a rast. Ďalšu blasťu špecifickej pdpry je aj turistický sektr. Implementačný mechanizmus: Prjekty v rámci prgramu je mžné predkladať na základe vyhlásených výziev na stránke kde sú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm prgramu vrátane dôležitých infrmácií pre žiadateľv (dôležité infrmácie pre prijímateľv sa môžu meniť v závislsti d priritnej blasti): 176

177 Glbalizačný fnd (EGF) Všebecné infrmácie: Európsky fnd na prispôsbenie sa glbalizácii (EGF) bl zriadený nariadením (ES) č. 1927/2006, ktrý bl zrušený nariadením európskeh parlamentu a rady (EÚ) č. 1309/2013 z 17. decembra Európsky fnd na prispôsbenie sa glbalizácii (EGF) je kľúčvým prvkm reakcie EÚ na vplyv veľkých štrukturálnych zmien v uspriadaní svetvéh bchdu v dôsledku glbalizácie. EGF bl zriadený s cieľm preukázať slidaritu s pracvníkmi, ktrí bli prepustení a pskytvať im pdpru prstredníctvm pskytvania finančných prstriedkv na aktívne patrenia na trhu práce, ak sú sbné pradenstv a pradenstv aleb pmc pri hľadaní zamestnania, príspevky na vzdelávanie a mbilitu. Bl navrhnutý ak prstriedk na zsúladenie celkvých dlhdbých prínsv tvrenéh bchdu z hľadiska rastu a zamestnansti s krátkdbými nepriaznivými účinkami, ktré môže spôsbiť glbalizácia najmä na zamestnávanie najzraniteľnejších a najmenej kvalifikvaných pracvníkv. Fnd funguje na princípe hrizntálnej splupráce, pričm Európska kmisia predlží Európskemu parlamentu a Rade ministrv každý rk kvantitatívnu a kvalitatívnu správu činnstiach EGF predchádzajúceh rka. Správa sa zameriava najmä na výsledky dsiahnuté prstredníctvm EGF. Obdbie právnensti EGF je stanvené d 1. januára 2014 d s perspektívu implementácie EGF aj pre prgramvé bdbie (návrh nariadenia európskeh parlamentu Európskm fnde na prispôsbenie sa glbalizácii EGF z 30. mája 2018). Európska kmisia predlžila návrh na refrmu EGF a zachvala h ak sbitný finančný nástrj. Cieľm EGF je teda prispievať k inteligentnému, inkluzívnemu a udržateľnému hspdárskemu rastu a pdprvať udržateľnú zamestnansť v Únii a aby si č najväčší pčet prijímateľv zapjených d týcht patrení našiel č najskôr v priebehu šesťmesačnéh bdbia zamestnanie. Štruktúra prgramu: Z Európskeh fndu na prispôsbenie sa glbalizácii sa budú financvať patrenia zamerané na: 177

178 Implementačný mechanizmus pre EGF platný d knca rka Žiadajúci členský štát predlží žiadsť Kmisii d 12 týždňv d dátumu splnenia nasledvných kritérií (uvedené len kritériá v kntexte transfrmácie regiónu) aspň 500 pracvníkv, ktrí bli prepustení, aleb samstatne zárbkv činných sôb, ktré uknčili činnsť v referenčnm bdbí štyrch mesiacv v jednm pdniku v jednm členskm štáte, vrátane pracvníkv, ktrí bli u jeh ddávateľv aleb u nadväzujúcich výrbcv prepustení, a samstatne zárbkv činných sôb, ktrých činnsť u jeh ddávateľv aleb u nadväzujúcich výrbcv sknčila, aspň 500 pracvníkv, ktrí bli prepustení aleb samstatne zárbkv činných sôb, ktrých činnsť sknčila v referenčnm bdbí deviatich mesiacv, najmä v MSP, ktré všetky fungujú v rvnakm hspdárskm sektre vymedzenm ak divízia klasifikácie NACE Revízia 2 (napr. ťažba a dbývanie) a nachádzajú sa v jednm regióne aleb v dvch susediacich regiónch úrvne 2 NUTS, aleb v viac ak dvch susediacich regiónch vymedzených ak regióny úrvne 2 NUTS za predpkladu, že v bch regiónch splu je pčet dtknutých pracvníkv aleb samstatne zárbkv činných sôb vyšší ak 500. Kmisia na základe infrmácií, ktré pskytne členský štát, psúdi, či sú v prípade žiadsti splnené pdmienky pskytnutia finančnéh príspevku, d 12 týždňv d prijatia úplnej žiadsti ETS fndy Všebecné infrmácie: Príjmy z systému bchdvania s emisiami EÚ (ETS) sú jedným z nvých zdrjv financvania rzpčtu EÚ p rku Budú tvriť 20% vlastných zdrjv EÚ a splu s daňu z plastv a daňu z príjmv právnických sôb t bude predstavvať 12% rzpčtu EÚ. Keďže môže presúvať finančné prstriedky z nárdných rzpčtv, ktré bli vynalžené na patrenia v blasti klímy, d európskeh rzpčtu, je nevyhnutné, aby fndy naďalej pdprvali patrenia v blasti klímy. Zahŕňa t aj využívanie príjmv z ETS na financvanie dvch rôznych fndv - invačnéh fndu a fndu na mdernizáciu. Zriaďuje sa z finančných zdrjv ktré tvria 2% celkvých emisných kvót EÚ. Nárk na finančné zdrje, majú členské štáty ktré v rku 2013 mali HDP na byvateľa v trhvej cene pd úrvňu 60% priemeru Únie. Tiet štáty sú právnené čerpať finančné prstriedky na mdernizáciu a d rku 2030 sa mhli dchýliť d zásady úplnéh bchdvania frmu aukcie na výrbu elektrickej energie s využitím mžnsti pužitia systému bchdvania s emisiami. Funkcia riadiacej štruktúry by mala byť primeraná účelu zabezpečenia primeranéh využívania fndv. Tát riadiaca štruktúra by sa mala skladať z investičnej rady a riadiaceh výbru a mala by sa náležite zhľadniť dbrnsť EIB v rzhdvacm prcese. Investície financvané z fndu by mali navrhvať členské štáty, aby sa zabezpečil, že investičné ptreby v členských štátch s nízkymi príjmami sú primerane riešené a aby sa finančná pmc z fndu na mdernizáciu a invačnéh fndu mhla pskytvať prstredníctvm rôznych friem. Implementačný mechanizmus nie je v súčasnsti dstupný, a bude bližšie definvaný p rku Mdernizačný fnd Všebecné infrmácie: Mdernizačný fnd je nvý fnd, ktrý bl zavedený s cieľm pdpriť investície navrhvané právnenými členskými štátmi, vrátane financvania malých investičných prjektv, mdernizácie energetických systémv a zlepšenia energetickej účinnsti. Za Mdernizačný fnd zdpvedá prijímajúci členský štát. Európska investičná banka (EIB) bude zhrávať dôležitú úlhu, pretže zabezpečí, aby sa kvóty bchdvali frmu aukcie, zdpvedali za správu príjmv a pskytvali vstupné infrmácie d výbervéh prcesu. S cieľm využiť fnd na mdernizáciu na financvanie investícií musí členský štát navrhnúť investície pre EIB a investičný výbr. Tent investičný výbr sa skladá z 15 členv: desiatich prijímajúcich členských štátv, Európskej kmisie, EIB a trch zástupcv statných členských štátv. Pravidlá pre riadenie Fndu na mdernizáciu by mali pskytvať kherentný, kmplexný a transparentný rámec na zabezpečenie č najefektívnejšieh vyknávania, pričm sa zhľadňuje ptreba ľahkéh prístupu. 178

179 Štruktúra prgramu: Z Fndu mdernizácie ETS sa budú financvať patrenia zamerané na: Oblasť zamerania: Mdernizácia energetických systémv Mdernizácia energetických systémv a prechd k mderným energetickým systémm, by v Európe mhl prispieť k zníženiu emisií skleníkvých plynv 60 percent d rku 2050 a znížiť sptrebu primárnej energie až 50 percent. S mestami, ktré predstavujú 70 percent celsvetvej sptreby energie a percentami emisií skleníkvých plynv na celm svete, energia v mestách znamená uvľnenie ptenciálu energetickej účinnsti a bnviteľnej energie. T nám ukazuje ak môžu miestne rgány a nárdné vlády rzvíjať energeticky efektívne, antiklimatické a cenv dstupné energetické systémy ak jedn z najefektívnejších a najúčinnejších riešení na zníženie emisií skleníkvých plynv a dpytu p primárnej energii a na pmc pri udržaní glbálneh tepľvania na úrveň dvch stupňv Celzia. Energetické systémy môžu tiež prispieť k prechdu na zelené hspdárstv prstredníctvm úspr nákladv vyplývajúcich z investícií d infraštruktúry na výrbu elektrickej energie a špičkvej kapacity, výdavkv na fsílne palivá, daňvých príjmv a zamestnansti. Energetické systémy - ktré dvádzajú paru, hrúcu vdu aleb studenú vdu, sa pužívajú v rôznych mestách na celm svete z dôvdu ich vyššej energetickej účinnsti, ktrá môže výrazne znížiť emisie skleníkvých plynv z chladenia. a vykurvania. T môže viesť k zlepšeniu kvality vzdušia, a tam, kde systémy využívajú bnviteľné zdrje energie, znížiť závislsť d fsílnych palív a dvzu energie. Oblasť zamerania: Zlepšenie energetickej efektívnsti Na zníženie emisií skleníkvých plynv spôsbených prevádzkami a pužívaním výrbkv treba zlepšiť energetickú účinnsť s hlavným cieľm pdpry zdpvednéh využívania energie. Sptreba energie je jednu z hlavných príčin emisií skleníkvých plynv a v dôsledku th sa glbálne tepľuje. V svete, ktrý čelí rastúcemu pčtu byvateľv, je jedným z účinných spôsbv ak bmedziť nárast sptreby energie pri zachvaní sciálneh a hspdárskeh rzvja, zlepšenie energetickej efektívnsti. Z všetkých emisií najväčšími prducentami sú rpný, uhľný a plynárenský priemysel, ktré predstavuje jednu tretinu všetkých emisií xidu uhličitéh na celm svete. Z th 85% je spôsbených knečným pužitím výrbkv, ak sú palivá. Okrem kľúčvéh príspevku k udržaniu glbálneh tepľvania pd 2 C, prispieva energetická efektívnsť k celkvej prevádzkvej výknnsti. Cieľm je naďalej zlepšvať energetickú efektívnsť pri prduktch a službách. Oblasť zamerania: Investície na prjekty prechdu regiónv prdukujúcich vyské emisie Investície ktré napmáhajú k udržaniu glbálneh tepľvania pd úrvňu 2 C, majú za úlhu znižvať mnžstv skleníkvých plynv na najbližšie desaťrčia. Na t je ptrebné aby jedntlivé eknmiky znižvali mnžstv týcht emisií a implementvali nvú technlógiu pri ich znižvaní. V priaznivm scenári sa prechd na nízkuhlíkvé hspdárstv uskutčňuje pstupne s pstupnými nákladmi. V nepriaznivm scenári sa prechd na nízkuhlíkvé hspdárstv bjavuje neskr a náhle. Uvedmenie si dôležitsti kntrly emisií by mhl viesť k prudkému pklesu kvantitatívnych bmedzení využívania zdrjv energie s vyským bsahm 179

180 uhlíka. Náklady na prechd budú primerane vyššie a tent nepriaznivý scenár by mhl vplyvniť systémvé rizik. Prechd energie z fsílnych palív na alternatívne zdrje energie, je najdôležitejším zameraním na zníženie emisií. V krátkdbm hriznte by tmu mhl pmôcť splčné výskumné úsilie dbrníkv v blasti energetiky a investície na prjekty spjené s prechdm na nvé technlógie Invačný fnd Všebecné infrmácie: Invačný fnd je zameraný na pdpru invácií v nízkuhlíkvých technlógiách a prcesch. Všetky členské štáty budú právnene žiadať prstriedky na pdpru. Prvé výzvy na finančné zdrje z Invačnéh fndu, budú k dispzícii v rku D tht fndu bude alkvaných d rku 2030 až 10 mld. EUR, za účelm predchádzaniu emisií a zlepšenia knkurencieschpnsti. Peniaze z Invačnéh fndu budú pkrývať až 60% príslušných nákladv vybraných prjektv, z ktrých až 40% nemusí byť závislých d verenéh vyhýbania sa emisiám skleníkvých plynv za predpkladu, že sa dsiahnu vpred stanvené míľniky. Žiadny prjekt nemôže získať viac ak 15% dstupných zdrjv v invačnm fnde. Aj napriek tmu že fungvaní invačnéh fndu sa vie len veľmi mál je známe, že invačný fnd bude stavať na existujúcm prgrame NER300 a bude mať na pamäti získané pnaučenia z tht prgramu. Očakáva sa, že Kmisia prijme delegvaný akt, v ktrm sa stanvia pdrbné výbervé knania a kritériá na výbervé knania. Stále však neexistuje žiadny náznak th, kt bude zdpvedný za výber prjektv, aleb aké budú pdrbné pžiadavky, ktré musia ptenciálne prjekty spĺňať, aby mhli získať finančné prstriedky z invačnéh fndu. Pdbne ak v prípade Fndu na mdernizáciu sa pdpra prjektv bude pskytvať prstredníctvm členských štátv. Prjekty môžu byť splufinancvané príslušným členským štátm, ak aj inými nástrjmi. Štruktúra prgramu: Z Invačnéh fndu ETS sa budú financvať patrenia d rku 2020, ktré budú zamerané na: Implementačný mechanizmus pre ETS fndy: Prjekty v rámci systému ETS fndv bude mžné predkladať až d rku 2020 na príslušných stránkach zriadených na predkladanie prjektv, kde budú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm prgramu vrátane dôležitých infrmácií pre žiadateľv. 180

181 Ptenciál financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v rámci kmunitárnych prgramv EÚ Kmunitárne prgramy EÚ z phľadu financvania pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu predstavujú kmplementárny nástrj financvania transfrmácie regiónu vzhľadm na ich implementačný mechanizmus, ktrý predpkladá predlženie veľkéh mnžstva prjektv z členských krajín EÚ. Pilier Pririta Opatrenie Kmunitárny prgram EÚ Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy N/A Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility N/A Rzvj dpravy prstredníctvm alternatívnych palív Hriznt 2020 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne N/A Mbilita a prepjensť regiónu Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení Rzvj rýchlstných ciest v regióne Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne N/A N/A N/A Rzvj statnej infraštruktúry Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy N/A Rzvj leteckej infraštruktúry N/A Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí N/A Pdpra invácií, výskumu a vývja Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky Hriznt 2020/Glbalizačný fnd Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky Hriznt 2020/ETS fndy Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest Prgram COSME Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch Prgram COSME Eknmika, pdnikanie a invácie Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm Prgram COSME Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv Prgram COSME 181

182 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva Rzvj statných sektrv behvej eknmiky Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu Hriznt 2020 Hriznt 2020 Prgram COSME Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne N/A Odstraňvanie envirnmentálnych dpadv a vplyvv Rzvj udržateľnej energetiky Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených bansku činnsťu a uknčvanie banskej činnsti Riešenie envirnmentálnych dpadv a vplyvv spôsbených inu činnsťu Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne Prgram LIFE Prgram LIFE Prgram LIFE/ETS fndy Udržateľné živtné prstredie Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne Pdpra energetickej efektívnsti v regióne Pdpra smart riešení v energetike v regióne Prgram LIFE/ETS fndy Prgram LIFE/ETS fndy Prgram LIFE/ETS fndy Zlepšvanie živtnéh prstredia Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva Prgram LIFE Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv Prgram LIFE Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Rzvj zdravtníckych a medicínskkúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti N/A Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti Glbalizačný fnd Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Rzvj kultúry v regióne Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne N/A N/A Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv Prgram COSME Rzvj pdpry bývania v regióne N/A 182

183 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv Pdpra sciálnej a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti N/A N/A Glbalizačný fnd Glbalizačný fnd Glbalizačný fnd 183

184 Nárdné pdprné mechanizmy Envirnmentálny fnd Všebecné infrmácie: Envirnmentálny fnd bl zriadený záknm č. 587/2004 Z. z. Envirnmentálnm fnde a zmene a dplnení niektrých záknv v znení neskrších predpisv, s účinnsťu d Envirnmentálny fnd je samstatnu právnicku sbu s sídlm v Bratislave. Správu fndu vyknáva Ministerstv živtnéh prstredia Slvenskej republiky. Hlavným pslaním fndu je pskytvanie finančných prstriedkv žiadateľm na pdpru prjektv v rámci činnstí zameraných na dsiahnutie cieľv štátnej envirnmentálnej plitiky na celštátnej, reginálnej aleb miestnej úrvni. Štruktúra prgramu: Pdpra prjektv z envirnmentálneh fndu pre účely transfrmácie je pskytvaná v frme dtácií a úverv. Pre účely Akčnéh plánu budú ppísane blasti s relevanciu na transfrmáciu regiónu. Oblasť: Elektrmbilita: Účelm pdpry je dsahvanie zníženia mnžstva vypustených znečisťujúcich látk prstredníctvm využívania elektrmbilu. Predmetm pdpry je nákup nvých vzidiel s elektrickým phnm (elektrmbilv). Pdpra sa vzťahuje len na kúpu nvéh dpsiaľ neregistrvanéh vzidla v Slvenskej republike, ktréh parametre garantuje zástupca výrbcu danej značky (zástupca značky je autrizvaný Ministerstvm dpravy a výstavby Slvenskej republiky). 184

185 Oblasť: Rzvj dpadvéh hspdárstva a behvéh hspdárstva z phľadu dpadv Pdpra v rámci tejt blasti v kntexte transfrmácie smeruje d nasledvných pdblastí: uzavretie a rekultivácia skládk, predchádzanie vzniku dpadv, triedený zber a zhdncvanie bilgicky rzlžiteľných kmunálnych dpadv, zavedenie a zlepšenie triedenéh zberu, vybudvanie zberných dvrv a dtrieďvacích zariadení a centier pätvnéh pužívania. Oblasť: Ochrana a využívanie vôd Pdpra v rámci tejt blasti v kntexte transfrmácie smeruje d nasledvných pdblastí Rzšírenie aleb intenzifikácia existujúcich čistiarní dpadvých vôd Čistenie dpadvých vôd Rzšírenie aleb reknštrukcia existujúcej stkvej siete Implementačný mechanizmus: Pdpru v rámci prgramu je mžné žiadať na základe definvaných pdmienk na stránke kde sú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm prgramu vrátane dôležitých infrmácií pre žiadateľv pre pskytnutie pmci v frme dtácie aleb úveru Slvak business agency (SBA) Všebecné infrmácie: Slvak Business Agency predstavuje v SR kľúčvú a najstaršiu špecializvanú inštitúciu z hľadiska pdpry MSP. Vznikla v rku 1993 splčnu iniciatívu EÚ a vlády SR. Je t jedinečná platfrma verejnéh a súkrmnéh sektra. Pslanie SBA: kmplexná pmc pdnikateľm v súlade s princípmi iniciatívy Zákna malých a stredných pdnikch, kmplexná pdpra pdnikania na nárdnej, reginálnej a miestnej úrvni, psilnenie knkurencieschpnsti pdnikateľv v rámci splčnéh trhu EÚ a na trhch tretích krajín. Ciele SBA: zvýšiť mieru prežitia pdnikv na trhu, zvýšiť zamestnansť v súkrmnm sektre, zvýšiť invačnú výknnsť slvenských pdnikv, stimulvať pdnikateľskéh ducha, zabrániť marginalizácii pdnikv, zvýšiť knkurencieschpnsť slvenskéh pdnikateľskéh prstredia a slvenských pdnikv. 185

186 Štruktúra pdpry: Ptenciálna pdpra prjektv z strany SBA pre účely transfrmácie je pskytvaná nasledvnými frmami: Štátne prgramy Schéma na pdpru maléh a strednéh pdnikania v SR (MSP) Predmetm schémy na pdpru maléh a strednéh pdnikania v SR (ďalej len schéma ) je pskytvanie pmci de minimis frmu dtvaných služieb spjených s pskytvaním infrmácií, individuálnych pradenských služieb, rganizvaním skupinvéh pradenstva, sprstredkvaním prepjení medzi mikrpdnikmi, malými a strednými pdnikmi využívaním služieb Centra vedeck-technických infrmácií SR (ďalej aj CVTI SR ) a tvrivej dielne Creative Pint a FabLab. Pdpra frmu zabezpečení účastí na prpagačných pdujatiach typu: veľtrhy, výstavy, pdnikateľské misie, medzinárdné, surcingvé výjazdy/pdujatia a kperačné pdujatia, zvyšvanie kvalifikácie MSP, prpagáciu MSP frmu elektrnických médií, zabezpečením pbytu v pdnikateľskm inkubátre, zahraničných a kmbinvaných stážvých pbytch pre MSP s cieľm pdpriť a rzvíjať ich pdnikanie na trhu. Schéma na pdpru rdinnéh pdnikania Cieľm schémy na pdpru rdinnéh pdnikania ( ) je prispieť k zlepšeniu pdmienk pre rzvj rdinných pdnikv na Slvensku frmu bezplatnéh dbrnéh pradenstva v rôznych blastiach, ktré zabezpečia externí dbrníci: rganizačn-prcesné pradenstv, príprava na prces hdncvania pre účely transferu vlastníctva, nastavenie a realizácia prgramv nástupníctva, 186

187 nastavanie talent manažment prgramu a rzvj ptenciálu zamestnancv, vypracvanie analýz, štúdií, prieskumv trhu, vzdelávanie v blasti kmunikačných, manažérskych, pdnikateľských a iných dbrných zručnstí, participácia zástupcv rdinných pdnikv na tréningv, šklení, krúhlych stlv súvisiacich s aktuálnymi témami rdinnéh pdnikania, úhrada nákladv týkajúcich sa účasti na veľtrhch, knferenciách a iných medzinárdných pdujatiach (cestvné náklady, výdavky na ubytvanie, účastnícke pplatky). Prgram pdpry úspešnej pdnikateľskej praxe a výchvy k pdnikaniu Účelm pdpry úspešnej pdnikateľskej praxe a výchvy k pdnikaniu je prezentvanie úspešných príkladv pdnikania malých a stredných pdnikv a realizácia aktivít zameraných na zvyšvanie mtivácie pre vstup d pdnikania a presadzvanie pdnikania ak kariérnej alternatívy k pracvnému úväzku. Prgram na pdpru startupv Predmetm pdpry startupv je pskytvanie pmci frmu pradenstva a pdprných služieb a pskytvanie pmci zameranej na pdpru a rzvíjanie záujmu pdnikanie, pdpru vstupu d pdnikania a rzvja invačných aktivít záujemcv pdnikanie. Cieľm je pdpra mtivácie pre vstup d pdnikania a zvyšvanie atraktivity pdnikania ak kariérnej vľby. Mikrpôžičky Všetky pdmienky pskytnutia mikrpôžičky sú uvedené na stránke Finančné služby pre mále a stredné pdniky Mikrpôžičkvý prgram Oprávnení žiadatelia a pdmienky pskytnutia mikrpôžičky: mikrpdniky (0-9 zamestnancv), malé pdniky (10-49 zamestnancv), výška úveru: d d EUR, splatnsť úveru: 6 mesiacv až 4 rky (mžnsť dkladu splátk 6 mesiacv), úrkvá sadzba: d 1,26 % d 9,16%. Fnd invácií a technlógií Pslaním fndu je frmu pskytvania rizikvéh kapitálu pdpriť pdnikateľskú iniciatívu a tak rzvíjať pdnikanie, zamestnansť a hspdárstv smerm k invatívnej eknmike. Vznikl ak reakcia na vznikajúci dpyt p rizikvm kapitáli na pdpru pdnikateľv s nápadmi a je výsledkm splupráce SBA s investrmi. Všetky relevantné infrmácie sú na stránke Fndy rizikvéh kapitálu Nárdný hldingvý fnd s.r.. Je špecializvaná dcérska splčnsť Slvak Business Agency, ktrá implementuje pdpru frmu rizikvéh kapitálu: pdpra rastv rientvaných pdnikateľských prjektv frmu pskytvania rizikvéh kapitálu (vkladu d základnéh imania splčnstí), usmerňvanie činnsti jedntlivých fndv tak, aby sa stimulval rzvj sektra MSP na celm území SR, 187

188 bhspdarvanie fndv priam pd riadením splčnsti (bez právnej subjektivity) a fndy, d ktrých splu s Nárdným hldingvým fndm investvali kapitál aj súkrmní investri - Slvenský rastvý a kapitálvý fnd, Slvenský rzvjvý fnd, Fnd invácií a technlógií a Fnd seed capital. Všetky relevantné infrmácie sú na stránke Nárdný prjekt pdnikateľských centier v regiónch (NPC) Hlavným cieľm prjektu je etablvanie inštitúcie pskytujúcej kmplexnú, systematickú pdpru a dbrné pradenstv pre malých a stredných pdnikateľv, ak aj pre záujemcv pdnikanie (vrátane znevýhdnených sciálnych skupín s pôsbnsťu na území všetkých samsprávnych krajv mim bratislavskéh kraja). Cieľvu skupinu prjektu sú najmä pdniky v pčiatčnm štádiu rzvja aleb už existujúce etablvané pdniky, spĺňajúce kritériá mikr, malých a stredných pdnikv. NPC pskytuje pre pdnikateľv v regiónch nasledvné služby: dbrné skupinvé činnsti semináre, webináre, prednášky, diskusné fóra, wrkshpy, knferencie a pd, pskytvanie krátkdbéh i dlhdbéh individuálneh pradenstva, pbyty v klasickm, aleb virtuálnm pdnikateľskm inkubátre, účasť na dbrných pdujatiach a stážvých pbytch v zahraničí, prens výskumnéh a akademickéh ptenciálu d pdnikateľskéh prstredia; technlgické kapacity v rámci kreatívnych dielní prjektu, kmplexné infrmácie mžnstiach financvania pdnikateľských aktivít, či službách partnerských inštitúcií. Implementačný mechanizmus: Pdpru z strany SBA je mžné žiadať základe presne definvaných pdmienk na stránke kde sú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm friem pdpry vrátane dôležitých infrmácií pre ptenciálnych žiadateľv. 188

189 Zákn pskytvaní dtácií na pdpru rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky Všebecné infrmácie: Pdpra rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky vychádza z Nárdnej stratégie rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky v Slvenskej republike, schválenéh na základe uznesenia vlády Slvenskej republiky č. 223 z 7. mája 2013, ktrý ppisuje súčasný, výchdiskvý stav cykldpravy a cyklturistiky. V rámci zadefinvanéh patrenia Akčnéh plánu: Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility môže rzvj eklgickejších druhv dpravy, predvšetkým cyklistickej dpravy prispieť k transfrmácii regiónu. V všebecnsti chýba základná sieť cyklistických trás, pričm samtná výstavba cyklistickej infraštruktúry je väčšinu výsledkm lkálnych iniciatív, menej iniciatív na nárdnej úrvni. Rastúce nárky na mbilitu bývajú uspkjvané individuálnu autmbilvu dpravu, č vedie k zhršvaniu fyzickej a psychickej kndície a zdravtnéh stavu byvateľstva a k nepriaznivému vplyvu na živtné prstredie. Pdpra cyklistickej dpravy a cyklturistiky bude realizvaná na základe zákna pskytvaní dtácií na pdpru rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky s účinnsťu d 1. júla Štruktúra pdpry: Cieľm je pdpra rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky z rzpčtvej kapitly ministerstva dpravy a výstavby Slvenskej republiky frmu pskytnutia dtácie: Implementačný mechanizmus: Pdpra cyklistickej dpravy a cyklturistiky z strany ministerstva dpravy a výstavby Slvenskej republiky bude realizvaná na základe predkladaných žiadstí z strany žiadateľv v rámci vyhlásených výziev na 189

190 stránke ministerstva. Pdmienky pskytnutia dtácie budú predmetm paragrafvéh znenia zákna pskytvaní dtácií na pdpru rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky Dtácie v pôsbnsti MH SR v súvislsti s záknm č. Zákn č. 71/2013 Z. z. Zákn č. 71/2013 Z. z. pskytvaní dtácií v pôsbnsti Ministerstva hspdárstva SR v znení neskrších predpisv upravuje účel, pdmienky, rzsah a spôsb pskytvania dtácií v pôsbnsti MH SR, pričm dtáciu mžn pskytnúť v uhľnm baníctve aj na uľahčenie zatvrenia uhľných baní neschpných knkurencie pdľa sbitnéh predpisu (rzhdnutie Rady 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 štátnej pmci na uľahčenie zatvrenia uhľných baní neschpných knkurencie) a na spluúčasť pri úhrade sciálnych vplyvv útlmu banskej činnsti a likvidáciu uhľnej bane Slvenská agentúra pre rzvj investícií a bchdu (SARIO) Všebecné infrmácie: Slvenská agentúra pre rzvj investícií a bchdu (SARIO) je príspevkvu rganizáciu Ministerstva hspdárstva Slvenskej republiky financvanu z zdrjv štátneh rzpčtu. Pre účely Akčnéh plánu budú predstavené aktivity agentúry zamerané na pdpru malých a stredných pdnikv. Pslanie: pdpra slvenských firiem pri premene na subjekty vysk výknné a úspešné na glbalizvanm svetvm trhu, z pzície agentúry v rámci štátnej správy sa rientvať na kultiváciu prstredia a na zmiernenie systémvých nevýhd MSP/menších pdnikv pre pdnikanie; snaha začlenenie MSP d stratégie eknmických klastrv zlepšiť spluprácu s ptenciálnymi partnermi na úrvni regiónv, vyskšklskej a výskumnej sféry. Štruktúra pdpry: Pdpra SARIO pre MSP je pskytvaná frmami, ktrých hlavným cieľm je psilnenie internacinalizačných kapacít MSP vrátane prezentácie pdnikateľskéh ptenciálu ak aj pskytnutie bezplatných prezentačných, kperačných a pradenských služieb za účelm zvýšenia ich zapjenia d medzinárdnej splupráce. Pdpra je realizvaná pmcu Nárdnéh prjektu Pdpra internacinalizácie MSP v rámci Operačnéh prgramu Výskum a invácie kde SARIO je v pzícií prijímateľa prjektu. Všetky dôležité infrmácie hľadm friem pdpry vrátane dôležitých infrmácií pre ptenciálnych žiadateľv pdpru sa nachádzajú na stránke 190

191 Veľtrhy a výstavy v zahraničí Agentúra SARIO zabezpečuje služby spjené s technick-rganizačným zabezpečením nárdných stánkv na medzinárdných veľtrhch a výstavách v zahraničí. Splčné expzície/nárdné stánky majú na výstavách a veľtrhch umžniť slvenským malým a stredným pdnikm predstaviť ich výrbný srtiment a bchdné pnuky, získať prehľad technickm a technlgickm vývji v danm dvetví priemyslu a nadviazať bchdné kntakty s cieľm uzatvriť bchdné kntrakty a exprtvať výrbky d zahraničia. Za celé bdbie implementácie nárdnéh prjektu Pdpra internacinalizácie MSP (4. kvartál kvartál 2023), SARIO plánuje zrealizvať na medzinárdných veľtrhch a výstavách v zahraničí cca. 75 nárdných stánkv približné v nasledvnej štruktúre: 70 % v členských štátch EÚ; 30 % mim členských štátv EÚ z th; 65 % nárdných stánkv rganizvaných v krajinách Európy (mim členských štátv EÚ); 25 % v krajinách Ázie (vrátane Blízkeh a Strednéh výchdu); 10 % v krajinách Ameriky a Austrálie. Harmngram veľtrhv a výstav je zverejnený vždy v 4. kvartály príslušnéh rka na nasledujúci rk. Pri jeh tvrbe budú prefervané veľtrhy a výstavy s subkntraktačným zameraním v priritných teritóriách definvaných Stratégiu vnkajších eknmických vzťahv na bdbie

192 Pdnikateľské misie Pdnikateľské misie predstavujú príležitsť pre slvenských pdnikateľv nadviazať sbný kntakt a rzvinúť spluprácu s pdnikateľmi z zahraničia. Za celé bdbie implementácie nárdnéh prjektu Pdpra internacinalizácie MSP (4. kvartál kvartál 2023) SARIO plánuje zrealizvať približne 70 pdnikateľských misií z th 40 sa bude knať v zahraničí a 30 na Slvensku. Pdnikateľské misie rganizvané v zahraničí Cieľm pdnikateľských misií v zahraničí je uviesť slvenské splčnsti na zahraničný trh, predstaviť príležitsti pre bchd a investície v danej krajine a nadviazať užšiu spluprácu s zahraničnými partnermi. Prgram pdnikateľských misií v zahraničí pzstáva najmä z účasti na B2B rkvaniach (business t business) s zahraničnými splčnsťami, ak aj z sprievdných pdujatí (účasť na knferencii, návšteva veľtrhu/výstavy, účasť na surcingvm pdujatí a pd.), a t v závislsti d charakteru pdnikateľskej misie. Aktuálne pdnikateľské misie v zahraničí na rk 2019 Pdnikateľské misie rganizvané na Slvensku Cieľm pdnikateľských misií na Slvensku je prijatie delegácií zahraničných splčnstí na Slvensku s zámerm sprstredkvať slvenským splčnstiam mžnsť rzvinúť spluprácu s zahraničnými firmami, bjaviť nvé bchdné príležitsti a získať nvé kntakty. Účastníci pdnikateľských misií na Slvensku budú mať mžnsť rkvať s zahraničnými splčnsťami v rámci B2B rkvaní, prezentvať svje prdukty a služby a zúčastniť sa ďalších sprievdných pdujatí v závislsti d charakteru pdnikateľskej misie. Aktuálne pdnikateľské misie rganizvané na Slvensku na rk 2019 Surcingvé a kperačné pdujatia Účelm surcingvých a kperačných pdujatí zvyšvanie miery kperácie s zahraničnými partnermi, ktrá pvedie k psilneniu pstavenia, udržateľnsti a knkurencieschpnsti MSP. Surcingvé pdujatia v SR a v zahraničí Surcingvé pdujatia sú zamerané na zapjenie slvenských MSP d subddávateľských sietí zahraničných splčnstí. Slvenským MSP budú predstavení dberatelia z zahraničia hľadajúci ddávateľv, primárne v blastiach, ak sú stavebníctv, elektrtechnický priemysel, autmbilvý priemysel, strjárstv a iné. Za celé bdbie implementácie nárdnéh prjektu Pdpra internacinalizácie MSP (4. kvartál kvartál 2023) SARIO plánuje zrealizvať približne 35 surcingvých pdujatí v SR a v zahraničí. Kperačné pdujatia v SR Kperačné pdujatia sú zamerané na predstavenie mžnstí na dbyt prdukcie, frmvanie splčných pdnikv, prezentáciu vľných výrbných kapacít a bchdných príležitstí slvenských MSP. Sektrv pôjde blasti energetiky, strjárskeh priemyslu, autmbilvéh priemyslu, elektrtechniky, chemickéh a drevárskeh priemyslu, IKT a iných dvetví. Súčasťu pdujatí sú aj sprievdné knferencie, panelvé diskusie a prezentácie za účasti dbrníkv z praxe, ktrí budú zastrešvať prgram z dbrnej stránky. Pre zahraničných účastníkv pdujatí sú pripravené infrmačné semináre bchdn-investičných mžnstiach, prjektch pre fúzie a akvizície, vytváraní splčných pdnikv a splupráci v blasti využívania technlógií. Za celé bdbie implementácie nárdnéh prjektu Pdpra internacinalizácie MSP (4. kvartál kvartál 2023) SARIO plánuje zrealizvať približne 10 kperačných pdujatí v SR. 192

193 Predvýjazdvé pradenské stretnutia Agentúra SARIO rganizuje predvýjazdvé pradenské stretnutia pre tých účastníkv, ktrí sa zúčastňujú veľtrhv, pdnikateľských misií v zahraničí a surcingvých pdujatí v zahraničí. Cieľm bude pskytnúť účastníkm pradenstv, ktré bude bsahvať základnú infrmáciu teritóriu, pkyny k pdujatiu, relevantné kntakty na partnerv v teritóriu, pradenstv k financvaniu a pisteniu exprtvanéh tvaru aleb služby s daným teritórim, pradenstv k prevereniu bnity bchdnéh partnera v teritóriu a pd. Predvýjazdvé pradenské stretnutia budú vychádzať z dpytu registrvaných slvenských splčnstí na jedntlivé pdujatia. Nárk na účasť na týcht stretnutiach vzniká každému účastníkvi veľtrhv, pdnikateľských misií v zahraničí a surcingvých pdujatí v zahraničí, ktrý vyplní registračný frmulár. Účasť na pradenských stretnutiach je dbrvľná. Exprtná akadémia Exprtná akadémia v rámci nárdnéh prjektu Pdpra internacinalizácie MSP zabezpečuje škliace, pradenské, tréningvé aktivity a sprstredkvanie zručnstí v blasti zahraničnéh bchdu realizáciu prexprtne zameraných seminárv. Semináre v rámci Exprtnej akadémie sú rganizvané v regiónch Slvenska ak aj v centrále SARIO v Bratislavskm samsprávnm kraji. Cieľm Exprtnej akadémie je zvýšiť úrveň znalstí techník a praktík v blasti zahraničnéh bchdu slvenských MSP z radv vývzcv, a tým pdpriť ich ďalšiu expanziu na nvé a rizikvejšie zahraničné trhy. Prexprtné semináre Exprtnej akadémie sa zameriavajú na hard skills, t. j. techniky a perácie v zahraničnm bchde, ak aj sft skills, napr. negciačné zručnsti v styku s zahraničným partnerm, kmunikácia, prezentácia a kultúrne dlišnsti a zvyklsti v záujmvých teritóriách. Súčasťu Exprtnej akadémie je aj pradenstv na základe zdieľaných infrmácií, praktických tréningv a úspešných príkladv z praxe. Rzvj ddávateľských reťazcv Aktivita Rzvj ddávateľských reťazcv je zameraná na budvanie systematickéh prístupu k ddávateľským reťazcm a k zvýšeniu miery zapájania malých a stredných pdnikv (MSP) etablvaných na území SR d ddávateľských sietí,.i. i prstredníctvm zvyšvania ich kmpetencií. Realizácia predmetnej aktivity má predvšetkým prispieť: k sprehľadneniu aktuálnej situácie v ddávateľských reťazcch na Slvensku, identifikácii medzier vrátane nevyužitéh ptenciálu etablvaných MSP na trhu, k bjemvému nárastu výrby v jedntlivých priemyselných dvetviach, k zvýšeniu exprtu d zahraničia, t. j. k internacinalizácii MPS, ale najmä k zníženiu imprtu kmdít, ktré sú v súčasnsti predmetm dvzu. Výsledkm má byť vytvrenie kmplexnéh databázvéh nástrja mapujúceh nielen aktuálnu situáciu a záknitsti platné v ddávateľských reťazcch, ale aj nevyužívaný ptenciál na Slvensku etablvaných MSP a dlhdbé pžiadavky kľúčvých dberateľv. Užívateľmi tht prduktu budú zástupcvia pdnikvej sféry, štátnej a verejnej správy (ak napr. MH SR, MZV, bchdní radcvia zastupiteľských úradv SR v zahraničí), bchdné a priemyselné, bilaterálne kmry, prfesijné združenia, širká verejnsť a pd. Na základe výstupv získaných z pdaktivity Rzvj ddávateľských reťazcv, ktrá jasne a presne zadefinuje splčnsti s ptenciálm rastu, bude nastavená realizácia kvalifikačných prgramv, ktré budú smervať k zvyšvaniu dbrnsti MSP. 193

194 Slvenská invačná a energetická agentúra (SIEA) Všebecné infrmácie: Slvenská invačná a energetická agentúra bla zriadená ak štátna príspevkvá rganizácia rzhdnutím ministra hspdárstva Slvenskej republiky č. 63/1999 s účinnsťu d 1. mája Medzi hlavné úlhy SIEA patria: pôsbí ak sprstredkvateľský rgán a implementačná agentúra pre štrukturálne fndy EÚ, zhrmažďuje a vyhdncuje údaje energetickej efektívnsti a využívaní bnviteľných zdrjv energie v SR, pripravuje pdklady pre nvelizáciu energetickej legislatívy, zastupuje Slvensk v medzinárdných energetických prjektch, pskytuje bezplatné energetické pradenstv pre dmácnsti, pdnikateľv a verejný sektr, zabezpečuje prevádzku mnitrvacieh systému efektívnsti pri pužívaní energie, vyknáva skúšky špecialistv v energetike, d rku 2007 plní štátne úlhy v blasti pdpry invácií, sleduje a vyhdncuje invačné aktivity na Slvensku a navrhuje patrenia na ich pdpru, d rku 2015 plní úlhy Technlgickej agentúry v súlade s Stratégiu výskumu a invácií pre inteligentnú špecializáciu Slvenskej republiky, v rku 2016 p uzatvrení Delegačnej dhdy s Európsku kmisiu sa stala nárdnu agentúru pre Prgram Bhunice. Pre účely Akčnéh plánu budú predstavené aktivity agentúry zamerané predvšetkým na pdpru malých a stredných pdnikv vrátane dmácnsti, ktré sú/budú financvané z nárdných prjektv z OP KŽP a OPVaI, a ktrých implementáciu je pverená SIEA. Štruktúra pdpry: Ptenciálna pdpra prjektv z strany SIEA pre účely transfrmácie je pskytvaná nasledvnými frmami: Zvýšenie invačnej výknnsti slvenskej eknmiky - invujme.sk Prjekt má za cieľ zvyšvať pvedmie význame invácií medzi slvenskými pdnikateľmi frmu invačnéh pradenstva v rámci Reginálnych knzultačných centier, kde budú malým a stredným pdnikateľm k dispzícii knzultanti, prstredníctvm ktrých budú môcť pdnikatelia získať mentrskú pmc pri realizácii ich invatívnych nápadv. O invačné pradenstv môže pžiadať každý slvenský pdnikateľský subjekt, ktrý spĺňa pdmienky pre pskytnutie štátnej pmci. Žiadatelia budú mať v celm prcese knzultanta, pracvníka knzultačnéh centra a mentra - dbrníka na základe výberu. V súčasnsti v piltnm režime pracujú knzultačné centrá v Bratislave a Banskej Bystrici, pripravujú sa pracviská v Nitre, Žiline a Kšiciach. 194

195 Frmy pradenstva: Základné rzšírené a individuálne pradenstv Obsah knzultácií bude zameraný na pskytnutie: infrmácií frmách pdpry pdnikateľv v rámci nárdnéh prjektu, spôsb pdania žiadsti pdpru frmu pradenstva, náležitstiach a jej bsahu, p vyhdntení žiadsti dbrnými hdntiteľmi bude pskytnutá spätná väzba žiadateľvi. Rzšírené pradenstv Pre zaradenie žiadateľa d rzšírenéh pradenstva bude prebiehať validácia invačných zámerv. Validácia invačnéh nápadu/zámeru je kľúčvý krk pre definvanie individuálneh pradenstva. Následne sa definuje najvhdnejší typ knzultanta a stanví frma a dĺžka invačnéh pradenstva. Oblasti pradenstva: Pdujatia: invácie prduktv, technlógií, služieb, prcesv vrátane pdpry pri tvrbe invatívnych prttypv. efektívna realizácia výskumu a vývja, invačný manažment, mžnsti invačnéh rzvja, invačné pdnikanie, pdpra pdnikv pri realizácii invačných prjektv - praktické infrmácie mžnstiach, spôsbch a frmách realizácie invačných riešení v pdnikch, pdpra kmercinalizácie a internacinalizácie invatívnych riešení na vnútrnm trhu Európskej únie, ale aj na trhch tretích krajín, financvanie invatívnych prjektv - identifikvanie mžnsti pdpry zavádzania invácií z rôznych zdrjv a hľadanie partnerv pre financvanie invačných riešení, tvrba rzvjvej stratégie pmc pri tvrbe silnej stratégie s zameraním na invácie (vrátane výskumu a vývja) pre ďalší rzvj firmy, aplikvanie stratégie d jedntlivých blastí pdnikania, pdpra v blasti strategickéh riadenia, ptimalizácia zdrjv a činnstí - ptimalizácia interných prcesv, štíhla výrba. zvyšvanie prduktivity lean manažment, predstavenia a pdpra implementácie knceptu Lean start-up. manažment kvality, infrmácie metódach a výhdách technlgickéh transferu z prstredia výskumných a vývjvých rganizácií, zvýšenie kvality dbrnej pripravensti invačných zámerv financvaných z OP VaI, vznik a rzvj klastrv, mžnsti zapájania sa d medzinárdných sietí a rganizácií a výhdy z takejt participácie, technlgické pradenstv, zavádzanie technických štandardv kvality, digitálna transfrmácia pdnikv a pradenstv v blasti biznis mdelv. Pre zvýšenie invačnéh pvedmia v všetkých regiónch a budú diskusné fóra, semináre, knferencie a wrkshpy pre rôzne cieľvé skupiny. Účastníkmi môžu byť pdniky a pdnikatelia, predstavitelia akademickej bce, zástupcvia štátnej a verejnej správy, študenti vrátane tretieh sektra. Zameranie aktivít bude smervať d sektrvej špecializácie a d blastí: invácie prduktv, technlógií, služieb, prcesv, identifikvanie príležitstí, mžnsti invačnéh rzvja, invačný manažment, rzvj klastrv, invačné pdnikanie, prezentácia úspešných príkladv. 195

196 Pdpra rzvja kreatívneh priemyslu na Slvensku Prjekt má za cieľ napmáhať rzvju invačných prcesv prstredníctvm vzájmnej splupráce malých a stredných pdnikv s aktérmi kreatívneh priemyslu. Zárveň má vytvriť pdmienky pre psilnenie knkurencieschpnsti a rastu mikr-malých a stredných pdnikv (MSP) tvrbu nvých invatívnych riešení fungvania pdnikateľských subjektv pôsbiacich v kreatívnm priemysle (KP) a stimulvanie invačnéh prcesu prstredníctvm vzájmnej splupráce MSP s aktérmi KP za účelm zlepšenia ich invačnej výknnsti a knkurencieschpnsť. Oblasť kreatívneh priemyslu je vymedzená nasledvnými dvetviami: reklama a marketing, architektúra, blasť IKT, dizajn a módny dizajn. Zacielenie aktivít prjektu: Pdpra tvrby nvých bchdných mdelv a sieťvania mikr-, malých a stredných pdnikv pôsbiacich v kreatívnm priemysle pskytvanie bezplatnéh pradenstva v rámci reginálnych centier, rganizvanie dbrných pdujatí, tvrba dbrných publikácií a infrmačných materiálv, analýz a web prtálu, pdpra tvrby kreatívnych sietí a klastrv. Stimulácia invačnéh prcesu s využitím výstupv kreatívneh priemyslu implementácia schémy pskytvania kreatívnych vucherv pre mikrpdniky a MSP za účelm využívania služieb kreatívneh priemyslu, rganizvanie prpagačných kampaní. Pdpra inštalácie malých zariadení na využívanie bnviteľných zdrjv energie v dmácnstiach SIEA frmu nárdnéh prjektu Zelená dmácnstiam II pripravuje pkračvanie systému pdpry využitia bnviteľných zdrjv energie v rdinných a bytvých dmch, kde SIEA navrhuje, aby dmácnsti p zadaní záväzných údajv jednduch získali pukážky, ktré si následne uplatnia pri ddávke a inštalácií zariadení. Plánvaný spôsb pdpry predpkladá, že SIEA prstredníctvm nárdnéh prjektu zabezpečí autmatickú evidenciu žiadstí a súvisiacej dkumentácie uknčených inštalácií. Nárdný prjekt s týmt riešením umžní zásadne zjedndušiť prces získania príspevku, je však časv nárčný na prípravu. Pdprvané aktivity prjektu: bstaranie malých zariadení na výrbu elektriny s výknm d 10 kw inštalácia malých ftvltických systémv, inštalácia veterných turbín. bstaranie zariadení na výrbu tepla, ktré pkrývajú sptrebu energie v rdinnm aleb bytvm dme inštalácia slnečných klektrv, inštalácia ktlv na bimasu, inštalácia tepelných čerpadiel. 196

197 Európska investičná banka (EIB) V4 Investičná platfrma Všebecné infrmácie: Európska investičná banka ( EIB ) bla z strany zástupcv Ministerstiev financií a zástupcv nárdných rzvjvých bank krajín V4 pžiadaná psúdenie mžnsti zalženia Investičnej a pradenskej platfrmy s cieľm prehĺbenia splupráce krajín v regióne pri príprave infraštruktúrnych prjektv reginálneh významu. V súčasnsti sa spracváva štúdia uskutčniteľnsti za účelm psúdenia mžnstí mbilizácie väčšieh bjemu investícií súkrmnéh sektra d prjektv v blasti infraštruktúry reginálneh významu vrátane psúdenia ptreby budvania kapacít a technickej pmci na pdpru pri príprave právnených prjektv pre ptenciálnych prijímateľv. Základné kritériá právnensti pre investície pdprvané platfrmu zahŕňajú: prjekty reginálneh významu; sektry (subsektry) s ptenciálnu trhvu medzeru, ktré nemžn riešiť kmerčným trhm a môžu využívať plánvané intervencie; investície na mbilizáciu súkrmnéh sektra, invačné mechanizmy financvania prjektv (kmbinácia EU zdrjv a súkrmnéh kapitálu) vrátane tých, ktré nevstupujú d štátneh dlhu (mimbilančné prjekty). Nevyhnutným predpkladm zalženia investičnej platfrmy V4 je identifikácia ptenciálnych prjektv, ktré spĺňajú pdmienky zapjenia súkrmnéh kapitálu (tzv. PPP prjekty) a ich realizáciu bude ptvrdzvať spracvaná štúdia uskutčniteľnsti, ktrej výsledky ptvrdí Útvar hdnty za peniaze MF SR. Najväčší príspevk V4 Investičnej platfrmy z phľadu transfrmácie regiónu by v rzvji rýchlstných ciest (úseky R2 d križvatky s D1 smer hrná Nitra) 197