Cestovný ruch Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová Cestovný ruch v najširšom zmysle slova zahrňuje všetky formy cestovania. Zahrňuje cestovanie doma a v zahraničí. Účelom cestovania je oddych, rekreácia, športové aktivity, kultúra a podobne. Definícia cestovného ruchu: Cestovný ruch je súhrn vzťahov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pohybu osôb, pričom miesto pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania a zamestnania. Cestovný ruch delíme na formy cestovného ruchu: 1. Podľa účelu podniknutej cesty sa cestovný ruch delí na: - rekreačný - športovo turistický - kúpeľno liečebný - kultúrno poznávací - poľnohospodársky a remeselnícky (agroturizmus) - kongresový - poľovnícky a lovecký - exkurzie a odborné tematické zájazdy 2. Podľa počtu dní cestovný ruch delíme: - krátkodobý ( nazývame ho aj víkendový, jeho trvanie je v rozmedzí do troch dní) - strednodobý ( má trvanie od 3 dní do 6 dní) - dlhodobý ( trvá viac ako ž dní)
3. Podľa miery realizácie, teda miesta pobytu cestovný ruch delíme: - domáci ( znamená cestovný ruch na území vlastného štátu) - zahraničný ( cestovný ruch sa realizuje na území iného štátu) Zahraničný cestovný ruch delíme do dvoch skupín: d. e. outgoing pasívny, pre našich turistov, ktorí chcú ísť do zahraničia incoming aktívny, pre turistov zo zahraničia na našom území 4. Podľa počtu zúčastnených účastníkov - individuálny - kolektívny ( hromadný) 5. Podľa prínosu hospodárstvu: - aktívny Ak turisti cestujú do našej krajiny - pasívny Turisti z našej krajiny cestujú do iných krajín 6. Cestovný ruch podľa dĺžky trvania delíme: - trvalý - sezónny jednosezónny - dvojsezónny Predpoklady vzniku a vývoja cestovného ruchu Predpoklady vzniku cestovného ruchu delíme do troch skupín: 1. Selektívne ( sociálno - ekonomické). Selektívne predpoklady určujú charakter a veľkosť dopytu. Príjem a spotreba obyvateľstva sú základné ukazovatele životnej úrovne obyvateľstva a tvoria predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. 2. Lokalizačné. Lokalizačné predpoklady sa týkajú objektu cestovného ruchu. Lokalizačné predpoklady sa rozdeľujú do troch skupín: a.) prírodné sem sa zahrňuje klíma, reliéf, voda, lesy, kras atď) b.) ekonomické aktivity miesta ( veľtrhy, výstavy atď) c.) kultúrne (skanzeny, kultúrno historické pamiatky, atď) 3. Realizačné určujú v akej miere sa môže cestovný ruch na danom mieste realizovať.
Sem sa zahrňuje komunikačná dostupnosť miesta určeného na cestovný ruch, ubytovacie zariadenia, stravovacie zariadenia, športové zariadenia, infraštruktúra, prítomnosť parkovísk a podobne. Vplyv cestovného ruchu na životné prostredie Čím je v danej oblasti intenzívnejšie rozvinutý cestovný ruch, tým viac a intenzívnejšie sa prejavujú jeho vplyvy na životnom prostredí. Pri rekreačných aktivitách dochádza k znečisťovaniu prostredia produkciou odpadov, budovaním zariadení, ktoré slúžia potrebám cestovného ruchu. Takýmito zariadeniami sú napríklad hotely, lyžiarske vleky, parkoviská a podobne. Pri týchto aktivitách dochádza k premene ekosystémov, poškodzovaniu flóry a fauny, čo má negatívny vplyv na biodiverzitu danej rekreačnej lokality. Pri turistike môže dôjsť k zašľapávaniu rastlín, lámaniu kosodreviny a stromčekov, k zašľapávaniu drobných živočíchov, k rušeniu živočíchov prílišným hlukom a k poškodzovaniu prírodných útvarov, kultúrnych pamiatok a podobne. Negatívne na ovzdušie pôsobia aj výfukové plyny, ktoré sa do vzduchu dostávajú pri preprave osôb do turistických centier a oblastí. Horský turizmus Uskutočňuje sa prevažne v horskom a vysokohorskom prostredí. Zahrňuje aktivity ako lyžovanie, snowboarding, turistika, rekreácia, cykloturistika, horolezecstvo, skialpinizmus a podobne. Lokality, ktoré sa sústreďujú na cestovný ruch sú napríklad TANAP, NAPANT a podobne. Na území Národného parku Nízke Tatry, NP Malá Fatra a NP Slovenský raj sú turistické chodníky ohrozené eróziou. Keďže sa väčšina týchto chodníkov nachádza nad hornou hranicou lesa, kvôli klimatickým podmienkam je zhoršená regenerácia pôd a rastlinstva. Poznávací turizmus Poznávací turizmus je sústredený prevažne do väčších sídel, kde sa nachádzajú historické a kultúrne pamiatky. Práve tým, že je sústredený do miest zaťažuje prírodné prostredie v minimálnej miere. Rekreačný turizmus Najčastejšie vykonávanou aktivitou čo sa týka rekreačného turizmu je pobyt pri vode. Prostredie okolo vodných plôch je najviac zaťažené v letnom období. Prostredie je zaťažované výstavbou infraštruktúry, produkciou odpadov, výfukovými plynmi a podobne. Kúpeľný cestovný ruch
Aktivita človeka je zameraná na zlepšovanie zdravotného stavu, ktorý vyžaduje príjemné prírodné prostredie. Prostredie, v ktorom sa človek cíti dobre podporuje regeneráciu a zvyšuje atraktívnosť kúpeľného mesta. Cestovný ruch pôsobí na okolité prostredie pozitívne aj negatívne. Pozitívne vplyvy sú založené v príleve finančných prostriedkov, ktoré umožňujú zveľaďovať prírodnú krajinu, kompenzovať a zmierňovať negatívne vplyvy na životné prostredie. Negatívne vplyvy v nich je zahrnutá spotreba prírodných zdrojov, ktorými sú napríklad energia, voda, pôda, záber priestoru a podobne. Ľudia zaťažujú pri turistike prírodu produkciu odpadov Biodiverzitaje v najväčšej miere zasiahnutá turistickými aktivitami, ktoré často krát nerešpektujú podmienky a požiadavky na ochranu prírody rastlinstva a živočíšstva. Turisti majú tendenciu rozptyľovať sa na väčších plochách a mimo vyznačených turistických ciest a narúšajú pri tom hodnotné prírodné územia Turistické aktivity, ak nie sú rozsahom a priestorovo usmernené, priamo ohrozujú chránené územia. Vodné zdrojesú využívané na zásobovanie pitnou vodou pre ubytovacie zariadenia, športové a relaxačné komplexy, hotely, chatové osady a podobne.ubytovacie zariadenia produkujú množstvo odpadových vôd, čím výrazne znečisťujú vodné toky. Produkcia odpadov môže spôsobovať lokálne a sezónne problémy, pretože odpady znižujú atraktivitu turistického centra alebo ekologicky významnej lokality a znečisťujú prírodné prostredie. Hluk negatívne ovplyvňuje biologické spoločenstvá. Ruší zvieratá pri rozmnožovaní a migrácii, ruší ich biologické cykly a podobne. Na elimináciu vplyvov cestovného ruchu na životné prostredie štát využíva aj legislatívne zabezpečenie. Zákon o ochrane prírody a krajiny definuje dva základné druhy ochrany prostredia, a to : 1. druhová ochrana ( ochrana živočíchov, rastlín a minerálov) 2. územná ochrana( ochrana danej turistickej lokality) Prvé prírodné rezervácie boli na Slovensku vyhlásené v roku 1895 a v roku 1948 bol vyhlásený TANAP. Zopakujte si!!! 1. Charakterizujte cestovný ruch. 2. Ako delíme cestovný ruch podľa dĺžky trvania. 3. Opíš negatívne vplyvy cestovného ruchu. Použitá literatúra: http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/ekologia/12518/?page=1
http://209.85.229.132/search?q=cache:jnrhktsgon8j:www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava2002/pri ciny_dosledky/rekreacia.pdf+vplyv+cestovneho+ruchu+na+zivotne+prostredie&hl=cs&ct=clnk&cd=3&gl =sk http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava2001/25_rekreacia.pdf