Platný od: 20.2.2017 OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU
(a) Názov študijného odboru: (b) Stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje a štandardná dĺžka štúdia študijných programov pre tieto stupne vysokoškolského štúdia: Študijný odbor KLASICKÁ ARCHEOLÓGIA sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 študovať v prvom stupni vysokoškolského štúdia (Bc.) so štandardnou dĺžkou 3 roky, v druhom stupni vysokoškolského štúdia (Mgr.) so štandardnou dĺžkou 2 roky, Predpokladá sa, že absolvent ukončil prvostupňové štúdium v študijnom odbore KLASICKÁ ARCHEOLÓGIA alebo v niektorom príbuznom študijnom odbore. v treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.). (c) Obsah študijného odboru: (c1) Všeobecná časť Absolventi študijného odboru KLASICKÁ ARCHEOLÓGIA sú v závislosti od dosiahnutého stupňa štúdia spôsobilí vykonávať profesiu 1. stupeň -zamestnanec rôznych kultúrnych a spoločenských ustanovizní -muzeálny pracovník -zamestnanec pamiatkových úradov 2. stupeň -muzeálny pracovník -zamestnanec pamiatkových úradov -pôsobenie v štátnej správe 1
-klasický archeológ (vedecko-výskumné a pedagogické pôsobenie) -archeológ (vedecko-výskumné a pedagogické pôsobenie) 3.stupeň -muzeálny pracovník -zamestnanec pamiatkových úradov -pôsobenie v štátnej správe -klasický archeológ (vedecko-výskumné a pedagogické pôsobenie) -archeológ (vedecko-výskumné a pedagogické pôsobenie) Zamestnanec kultúrnych a spoločenských ustanovizní Základy z klasickej archeológie a príbuzných odborov nadobudnutých na 1. stupni štúdia umožňujú široké uplatnenie v bližšie nešpecifikovaných kultúrnych a spoločenských inštitúciách ako sú rôzne nadácie, občianske združenia, ale napr. aj ustanovizne typu TASR, či redakcie periodickej tlače. Muzeálny pracovník a zamestnanec pamiatkových úradov Tieto dve profesie sú jedny z hlavných kde by sa absolventi odboru mohli uplatniť, a to po skončení ktoréhokoľvek stupňa. S rastúcim stupňom vzdelania bude možné aj vyššie a zodpovednejšie zaradenie pracovníka od funkcie asistenta vedúceho výskumu po samostatného vedeckého pracovníka. Klasický archeológ, archeológ pozícia vedeckého pracovníka pracujúceho pre SAV alebo v školstve. Vedie archeologický výskum, alebo spracúva stanovenú vedeckú problematiku, pričom obe profesie sa môžu prelínať. Rozdiel je v ťažisku záujmov a čiastočne aj v metodológii: klasická archeológia je zameraná na antický svet a dôležitým pilierom jej poznania je štýlová analýza umenia, zatiaľ čo praveká a stredoveká archeológia sa prevažne zaoberá európskymi kultúrami mimo antického sveta. (c2) Opis prvého stupňa Absolventi odboru Klasická archeológia: - nadobudnú základné vedomosti o umení antického Grécka a Ríma, ako aj o antickej architektúre. Získajú taktiež základný prehľad o archeológii podunajských rímskych provincií, 2
- nadobudnú základné vedomosti o pravekej a ranostredovekej archeológii na území Slovenska a priľahlých krajinách, - nadobudnú celú škálu praktických znalostí o vedení archeologického výskumu v teréne ako aj o základnej dokumentácii archeologických nálezov. Taktiež budú zaškolený v muzeálnej činnosti, - získajú prehľad o práci s odbornou literatúrou a budú vyškolení zo základov písania odborných textov, ich vnútornej štruktúry, jasnosti podania myšlienok, argumentácie a plnohodnotného použitia citačného indexu, - môžu nájsť uplatnenie v regionálnych múzeách a pamiatkových úradoch. Taktiež aj v iných obsahovo príbuzných inštitúciách, ako napr. v Treťom sektore, v redakciách periodickej tlače či priamo v tlačových agentúrach. Poradné funkcie v štátnej správe. Teoretické vedomosti Absolvent odboru Klasická archeológia: - získa a pochopí základy archeologickej periodizácie, typológie a štýlovej analýzy, - je schopný datovať, štýlovo priradiť a ideovo zhodnotiť širokú škálu umeleckých diel a predmetov materiálnej kultúry z obdobia antiky, - orientuje sa v antickom sochárstve, maliarstve, architektúre a drobnom umení, - má základnú predstavu o politických, ekonomických a náboženských pomeroch v starovekom Grécku a Rímskej ríši, - získa teoretické vedomosti o terénnom výskume a základných metódach práce s archeologickým materiálom. Praktické schopnosti a zručnosti Absolvent odboru Klasická archeológia získa schopnosť: - spoluorganizovať terénny archeologický výskum menšieho rozsahu, najmä záchranné akcie a základným spôsobom vyhodnotiť získaný materiál, - nadobudnuté poznatky o antických civilizáciách je schopný sprostredkovať 3
v ucelenej písomnej i ústnej forme, - plnohodnotne pracovať z domácou a zahraničnou odbornou literatúrou a tvoriť odborné rešerše. Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti Absolvent odboru Klasická archeológia dokáže: - spracovať materiál aj z hľadiska muzeologického (evidencia a ochrana pamiatok), - pracovať efektívne ako člen pracovného tímu, - organizovať si vlastné učenie a ďalší vývoj, - dokáže využívať odborné informácie prístupné na internete a iných elektronických médiách. Vymedzenie jadra znalostí (a) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru - egejská archeológia - umenie a archeológia antického Grécka - antická architektúra - umenie a archeológia rímskej ríše - archeológia podunajských rímskych provincií - terénna teória a prax - záverečná práca, štátna skúška Bc. (b) Ďalšie témy jadra znalostí študijného odboru - praveká a ranostredoveká archeológia stredného Podunajska - klasické jazyky Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 3/5 ECTS kreditov študijného programu 1. stupňa štúdia. (c) Štátna skúška 4
- obhajoba záverečnej práce - kolokviálna skúška z oblasti poznania študijného odboru Klasická archeológia (c3) Opis druhého stupňa Absolventi druhého stupňa vysokoškolského štúdia odboru KLASICKÁ ARCHEOLÓGIA by mali byť schopní samostatne ďalej rozvíjať vedomosti nadobudnuté počas prvého stupňa. Dôraz vo výučbe sa presunie z kurzov prednáškového typu na kurzy seminárneho typu, s aktívnou účasťou študentov na vyučovacom procese. Tieto budú slúžiť na cielené prehĺbenie vybranej odbornej problematiky. Absolventi druhého stupňa vysokoškolského štúdia odboru KLASICKÁ ARCHEOLÓGIA sú schopní samostatne vyhodnotiť vedecké informácie obsiahnuté v širokej škále domácich a vedeckých publikácií. Archeologický materiál sú schopní zaradiť do širších geografických a chronologických súvislostí. Ich interpretačné schopnosti presiahnu úroveň typologického, či štýlového priradenia artefaktov a na archeologický materiál budú schopní aplikovať najnovšie metódy spracovania. Predpokladá sa, že absolvent ukončil prvostupňové štúdium ako klasický archeológ alebo v niektorom príbuznom študijnom odbore. Teoretické vedomosti Absolvent odboru Klasická archeológia: - dokáže samostatne a na vyššej úrovni riešiť zadaný problém za pomoci odbornej literatúry a dostupného archeologického materiálu, - získa špeciálne teoretické znalosti z oblasti nových trendov v archeologickom bádaní (terénny výskum + analýza materiálu), - dokáže na úrovni prezentovať výsledky svojej odbornej činnosti s dôrazom na prepracovanosť štruktúry a jasnosti podania ako aj na vizualizáciu problematiky (diaprojekcie, priesvitky, počítačová prezentácia) Praktické schopnosti a zručnosti Absolvent odboru Klasická archeológia získa schopnosť: 5
- viesť a organizačne zabezpečiť stredne veľké terénne výskumy, - vidieť spracovávaný materiál v širších geograficko-chronologických súvislostiach. Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti Absolvent odboru Klasická archeológia: - je vedený k tomu, aby sa v určitej oblasti, ktorú si sám zvolí, ďalej špecializoval a vzdelával, - okrem uplatnenia všeobecného rozhľadu sa preto môže k určitým vybratým klasickým archeologickým problémom vyjadrovať špecializovane a s vyšším stupňom odbornosti, - dokáže písať odborné články a štúdie do odborných a vedeckých časopisov, - svoje teoretické vedomosti dokáže prezentovať v písomnej i ústnej forme pred laickou i odbornou verejnosťou, - môže sa zúčastňovať interdisciplinárnych projektov, prípadne pôsobiť ako vedúci menších tímov. Vymedzenie jadra znalostí (a) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru - špecifické problémy gréckeho a rímskeho umenia, archeológie a architektúry - archeológia európskych rímskych provincií - archeologická teória a metodológia - praveká a ranostredoveká archeológia Európy - diplomová práca - štátna skúška Mgr. Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 1/2 ECTS kreditov študijného programu 2. stupňa štúdia. (b) Štátna skúška - obhajoba diplomovej práce 6
- kolokviálna skúška z oblasti poznania študijného odboru Klasická archeológia (c4) Obsah tretieho stupňa Absolvent tretieho stupňa vysokoškolského štúdia odboru Klasická archeológia má hlboké teoretické a praktické znalosti v príslušnej špecializácii (podľa zvolenej témy doktorandskej práce) a má schopnosť ďalšieho vedeckého rastu. Tieto oblasti môžu pokrývať celú škálu problémov spojených s antickou civilizáciou a je vhodné, aby absolvent spolupracoval s príbuznými disciplínami spomenutými v úvode, bez ktorých nie je možné získať celkový obraz. Môže ísť o antickú plastiku, architektúru, materiálnu kultúru, ikonografiu, ranokresťanské umenie až po stredovekú a novovekú recepciu antického umenia. Teoretické vedomosti Absolvent odboru KLASICKÁ ARCHEOLÓGIA dokáže: -samostatne a na vyššej úrovni riešiť zadaný problém za pomoci odbornej literatúry a dostupného archeologického materiálu, -kriticky analyzuje a aplikuje celú paletu konceptov, princípov a praktík odboru v kontexte voľne definovaných problémov, pričom preukazuje efektívne rozhodovanie v súvislosti s výberom a použitím vhodnej metodológie, -recenzovať odbornú literatúru. Praktické schopnosti a zručnosti Absolvent odboru KLASICKÁ ARCHEOLÓGIAzíska schopnosť: -do hĺbky analyzovať zverený archeologický materiál na polivlastnej špecializácie, ale udržuje si prehľad aj iných témach v rámci klasickej archeológie, -zúčastňovať sa zahraničných vedeckých konferencií, -publikovať odborné články v domácich a zahraničných odborných periodikách, -samostatne viesť dlhodobé/stacionárne výskumy. Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti 7
Absolvent odboru KLASICKÁ ARCHEOLÓGIA: -je schopný podávať odborné informácie a špecializované konzultácie pre médiá, -je schopný byť kurátorom špecializovaných výstav, odborným garantom terénnych výskumov, zostavovateľom odborných dotazníkov, a pod. Vymedzenie jadra znalostí (a)nosné témy jadra znalostí študijného odboru Nosné témy jadra znalostí 3. stupňa, t.j. PhD. stupňa vysokoškolského štúdia sú príbuzné s odborom KLASICKÁ ARCHEOLÓGIA (b)študijná časť -prehlbovanie vedomostí z oblasti teórie a metodológie odboru ako aj nových trendov v archeologickom bádaní, -udržuje si prehľad o najnovšej odbornej literatúre, -udržuje kontakt so zahraničnou vedeckou obcou. (c)vedecká časť -výskum zvoleného vedeckého problému v rámci odboru, -účasť na zahraničných a domácich vedeckých konferenciách, -publikačná a pedagogická činnosť. (d)štátna skúška -obhajoba dizertačnej práce -kolokviálna skúška z oblasti poznania študijného odboru KLASICKÁ ARCHEOLÓGIA Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne vedecky pracovať a zo svojej práce vyvodiť teoretické uzávery. (d) Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru: 8
Klasická archeológia patrí medzi štandardné odbory všetkých renomovaných zahraničných univerzít. Po vytvorení samostatnej SR bolo potrebné zaviesť tento odbor aj na Slovensku, keďže dovtedy sa dal študovať len v Prahe a v Brne. Klasická archeológia sa zoberá svetom antického Grécka a Rímskej ríše a pokrýva obdobie od egejského praveku až po zánik Rímskej ríše. Odbor zahŕňa aj základy archeológie, ktorá sa zaoberá hlavne oblasťou strednej Európy a pokrýva obdobie od počiatkov ľudstva až po vrcholný stredovek. Ako celok je zameraná na skúmanie minulosti ľudstva, jeho materiálnej kultúry, umenia, sociálnej štruktúry, systémov viery a kultu. Ide taktiež o odbor s dlhou tradíciou siahajúcou vo svojej vedeckej podstate do 18. stor, keď bol ako vedná disciplína založený J. J. Winckelmannom. (e) Príklady podobných študijných odborov v zahraničí: KLASICKÁ ARCHEOLÓGIA, aspoň na bakalárskom stupni,sa študuje prakticky na každej humanitne zameranej európskej a severoamerickej univerzite. Vzhľadom na mierne odlišný edukačný systém a terminologický posun sa klasická archeológia v USA väčšinou študuje pod hlavičkou Department of Classics, spolu s klasickými jazykmi a dejinami antiky. -Nemecko - Archäologisches Institut, Ruprecht-Karls Universität, Heidelberg, Institut für Klassische Archäologie, Ludwig-Maximilians-Universität München, Institut für Klassische Archäologie, Freie Universität Berlin -Rakúsko - Institut für Klassische Archäologie, Universität Wien -Anglicko - Department of Archaeology, University of Cambridge, Institute of Archaeology, University of Oxford -Česká republika - Ústav pro klasickou archaeologii, Universita Karlova, Praha -USA - Department of Classics, University of Cincinnati, Ohio, Department of Classical and Near Eastern Archaeology Bryn Mawr College, Pennsylvania (f) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi: -archeológia je najbližšia klasickej archeológii, ale venuje sa kultúram mimo antického sveta, pracuje s inými prameňmi a umenovedné hľadisko nezohráva až takú ústrednú úlohu, ako je tomu u klasických archeológov. -dejiny a teória umenia dejiny umenia sa okrem iného zaoberajú aj umením 9
antickým, keďže z neho vyrastá prakticky celé neskoršie európske umenie. Klasická archeológia však zohľadňuje aj materiálnu kultúru a iné výlučne archeologické aspekty vtedajšej doby. -klasické jazyky tento odbor sa zaoberá klasickými jazykmi (latinčina a staroveká gréčtina) a antickou literatúrou. Klasická archeológia sa v mnohom o klasickú filológiu opiera ohľadom antických písomných prameňov. Ku komplexnému poznaniu antického sveta v tomto prípade však chýba materiálna kultúra a umenie. -religionistika sa zaoberá systematicky náboženstvami celého sveta ako predmetom vedeckého skúmania. Jedným z ťažísk tohto odboru sú aj mediteránne náboženstvá a grécka mytológia. Jej vzťah ku klasickej archeológii je skôr voľný, ale v niektorých parciálnych otázkach pomerne zásadný. -história časť odboru sa venuje antickej histórii, ktorá je popri archeologických nálezoch, umeleckých dielach, antickej literatúre jedným z najdôležitejších prameňov o antickej civilizácii. Všetky tieto odbory prispievajú ku komplexnému pochopeniu antického sveta, každý s iného uhla pohľadu a s inou metodológiou. 10