ĽUBOMÍR LONGAUER Nedeľa 27. september 2015 15:03 Zomrel Milan Veselý, náš najzamestnanejší grafický dizajnér Robil vizuál zvučky televíznych novín, obálky kníh pre takmer všetky vydavateľstvá, plagáty k známym filmom aj množstvo ďalších projektov. Jeho práca bola známejšia ako on sám. 2
Na úvod smutne konštatujem: po Jozefovi Dókovi, Robertovi Brožovi, Svetozárovi Mydlovi a Zoltánovi Salamonovi postihla slovenský grafický dizajn ďalšia strata výraznej osobnosti. V piatok 25. septembra zomrel Milan Veselý. O svojej chorobe mi len tak mimochodom popri inej reči povedal sám pred niekoľkými rokmi: Pracujem, nehodlám sa vzdať, na druhý deň po operácii som ležal na bruchu a robil na počítači. Medzi činorodými a zamestnanými slovenskými grafickými dizajnérmi bol Milan Veselý azda ten najzamestnanejší. Pracoval dokiaľ vládal, expozíciu v Seredi už dokončia bez neho. Platí o ňom čo o mnohých jeho predchodcoch i súčasníkoch dizajnéroch jeho práca bola známejšia ako on sám. Veď na jeho zvučku televíznych novín pozeralo koncom 60. rokov celé Slovensko, grafickú podobu je verneoviek pozná viacero mladších
generácií, ním riešené výstavné expozície výstav videli desaťtisícové davy, vždy však ostával v úzadí. Knihy, plagáty aj vizuály k výstavám V rokoch 1954 1958 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave odbor úžitkovej grafiky, po jej skončení bol zamestnaný v Reklamnom podniku. Od roku 1960 pracoval tridsať rokov v slobodnom povolaní, po roku 1990 podnikal. Na prelome 50. a 60. rokov sa začala aj jeho intenzívna spolupráca s mnohými inštitúciami. Spolupracoval s väčšinou slovenských vydavateľstiev (SVKL, Mladé letá, Tatran, Pallas, Slovenský spisovateľ, Smena, Vydavateľstvo SAV, Obzor a iné). V 70. a 80. rokoch pre vydavateľstvo Mladé letá upravil a ilustroval zobrané spisy Julesa Verna. Upravoval aj veľké obrazové publikácie. V knižnej tvorbe pokračoval aj po roku 1989. Vytvoril množstvo plagátov a propagačnej grafiky pre divadlá, najmä Novú scénu v Bratislave, Divadlo na korze (plagáty pre Lasicu a Satinského Soirée, Ako vzniká sliepka atď.) a Astorka Korzo 90.
Pre Slovenskú filmovú tvorbu Koliba vytvoril plagáty najmä na slovenské filmy, so Slovenskou národnou spolupracoval na výstavných inštaláciách a sprievodnom propagačnom materiáli (Ikony na Slovensku, Slovenská ilustrácia, Maliarstvo USA, Trienále insitného umenia, atď.). Riešil koncepciu stálych titulkov pre Slovenskú televíziu (realizácia prebiehala v roku 1968 a po auguste bola zastavená) a realizoval zvučku televíznych novín. Postupne sa presúvalo ťažisko jeho práce do výstavníctva. Začal už koncom 50. rokov v Reklamnom podniku. Riešil dielčie časti výstavnej grafiky pre Svetové výstavy v Bruseli, Montreali, Osake. Navrhol výtvarné riešenia na päť ročníkov výstav Trenčín mesto módy, pavilóny na Textilných výstavách v Liberci, bol vedúcim grafikom výstav Agrokomplexu v Nitre v rokoch 1982 1988, výtvarne riešil niekoľko ročníkov výstav Trenčín mesto módy, pavilóny na Textilných výstavách v Liberci a množstvo výstav pre podnik zahraničného obchodu Incheba. V roku 1967 začala jeho dlhá séria výtvarných riešení Bienále ilustrácií Bratislava, najmä jeho pútače plastiky radostne oživovali mesto počas trvania bienále. Riešil putovné výstavy na Slovensku a v zahraničí v mnohých štátoch sveta. A môžem pokračovať muzeálnymi expozíciami v Krásnej Hôrke, Svidníku, Múzeu ľudového umenia na ostrove Slanica, Múzeu židovskej kultúry v Bratislave, Prešove, Slovenskej republiky v Oswienčime atď. Ten výpočet by bol podobne ako pri jeho ostatných činnostiach veľmi dlhý. A rovnako dlhý by bol aj zoznam jeho ocenení, významných aj menej významných. Veď už ako mladík získal ocenenie na Bienále úžitkovej grafiky v Brne a bolo ich určite dobre vyše stovky, ak nie viac. Ale aby sme sa neutopili len v množstevných údajoch o Veselého tvorbe, pri všetkom tom tempe jeho práce si zachoval vysoký štandard kvality tvoril ľahko. Patril k tým, ktorí za normalizácie držali úroveň slovenského grafického dizajnu vysoko nad priemerom ostatnej oficiálnej výtvarnej produkcie. Celý život nemal čas Na záver osobná spomienka. S Milanom Veselým ma zoznámil niekedy v roku 1965 môj učiteľ a Milanov dlhoročný priateľ Ladislav Čisárik. Stretávali sme sa pracovne dosť často, v poslednej dobe som sa s ním veľa radil o mojom výskume dejín slovenského grafického dizajnu, dával mi tipy. Poznal som ho dosť dobre, jeho osobný život však len z útržkovitých poznámok. Viem, že ho od narodenia nemal ľahký, neviem presne ako prežil holokaust, o tom niečo len naznačil. Od neho sa už nedozviem, prečo nevyštudoval vysokú školu, lebo na ňu nesporne mal. Hučal som doňho: Milan, prestaň sa už naháňať, je čas urobiť si vo veciach poriadok a sumarizovať, veď nemáš monografiu, v múzeu máme len pár vecí o tebe. Len sa tak uškrnul a povedal: Nezabudol som na to, ale musím ešte
dokončiť no vždy niečo. Lebo Milan sa zúčastňoval mnohých kolektívnych výstav, ale samostatných výstav veľa nemal. Celý život nemal čas. Teraz však nastal ten čas. Jeho dielo sa uzavrelo, treba ho spracovať a dôstojne predstaviť kultúrnej verejnosti, aby tá získala presnejší obraz o tom, kto Milan Veselý bol. Aj mne sa už čas kráti, chcel by som to ešte vidieť. Zdroj: https://dennikn.sk/252385/zomrel-milan-vesely-nas-najzamestnanejsi-grafickydizajner/