EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 21. 9. 2017 COM(2017) 547 final OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Spravodlivý a efektívny daňový systém v EÚ pre digitálny jednotný trh SK SK
Úvod Digitálny jednotný trh je jednou z desiatich politických priorít Európskej komisie. Cieľom stratégie digitálneho jednotného trhu 1 je vytvoriť digitálne príležitosti pre ľudí a podniky na trhu, ktorý tvorí viac než 500 miliónov spotrebiteľov EÚ. Dobudovanie digitálneho jednotného trhu môže do hospodárstva Európy ročne prispieť sumou 415 miliárd EUR, vytvoriť pracovné miesta a transformovať naše verejné služby. Počas 18 mesiacov od prijatia stratégie digitálneho jednotného trhu Európska komisia predložila oznámené návrhy. V rámci preskúmania vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania 2 aktualizovala svoju analýzu a zamerala sa na ďalší rad výziev. Digitálne technológie transformujú náš svet a majú veľký vplyv na daňové systémy. Pomáhajú zlepšovať ich riadenie, pričom ponúkajú riešenia na zníženie administratívnej záťaže, uľahčujú spoluprácu medzi daňovými orgánmi a riešia daňové úniky. Zároveň však menia obchodné modely, keďže čoraz väčšiu rolu zohráva nehmotný majetok, čím vzniká tlak na daňový systém v Európe. Digitálny jednotný trh EÚ potrebuje moderný a stabilný daňový rámec, aby digitálne hospodárstvo mohlo stimulovať inovácie, riešiť fragmentáciu trhu a umožniť všetkým účastníkom, aby využili novú trhovú dynamiku za spravodlivých a vyvážených podmienok. Je nevyhnutné zabezpečiť daňovú istotu pre obchodné investície a predchádzať novým nedostatkom v daňových systémoch, ktoré vznikajú na jednotnom trhu. V oblasti zdaňovania sa tvorcovia politík usilujú o nájdenie riešení, ktoré zabezpečia spravodlivé a účinné zdaňovanie, keďže digitálna transformácia hospodárstva sa zrýchľuje. V medzinárodných pravidlách zdaňovania existujú slabé miesta, pretože pôvodne boli určené pre kamenné podniky a v súčasnosti sú zastarané. Súčasné pravidlá zdaňovania už nezodpovedajú modernému kontextu, v ktorom sa podniky vo výraznej miere spoliehajú na ťažko oceniteľný nehmotný majetok, údaje a automatizáciu, ktoré uľahčujú elektronické cezhraničné obchodovanie bez fyzickej prítomnosti. Tieto problémy sa netýkajú len digitálneho hospodárstva a môžu mať vplyv na všetky podniky. V dôsledku toho niektoré podniky pôsobia v určitých krajinách, kde ponúkajú služby spotrebiteľom a uzatvárajú s nimi zmluvy, pričom plne využívajú dostupnú infraštruktúru a inštitúcie právneho štátu, no ich činnosť sa nezohľadňuje na daňové účely. V dôsledku tohto príživníckeho postavenia majú v porovnaní s podnikmi so sídlom v danej krajine výhodnejšie postavenie. Práve preto ešte stále nie je primerane vyriešená narastajúca potreba zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie v rámci digitálneho hospodárstva, a to najmä z dôvodu chýbajúceho medzinárodného konsenzu a viacrozmernej povahy tejto výzvy. Vo svete, ktorý je čoraz viac globalizovaný a digitálne prepojený a v ktorom sa čoraz viac činností prenáša do digitálneho priestoru, nie je táto situácia udržateľná. Pokiaľ sa tieto situácie nepodarí riešiť, bude to viesť k vzniku ďalších príležitostí na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, k nižším daňovým príjmom vo verejných rozpočtoch, bude to mať vplyv na sociálnu spravodlivosť vrátane narušenia rozpočtov v sociálnej oblasti a narušia sa rovnaké podmienky pre podniky. Ohrozuje to konkurencieschopnosť EÚ, spravodlivé zdaňovanie a udržateľnosť rozpočtov členských štátov. Ako predseda Komisie Jean-Claude Juncker zdôraznil vo svojej správe o stave Únie 2017 3, Komisia vyzýva na zabezpečenie spravodlivých daní v digitálnom 1 COM(2015) 192. 2 COM(2017) 228. 3 http://europa.eu/rapid/press-release_speech-17-3165_sk.htm. 2
odvetví. Na neformálnom stretnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti v Tallinne 4 predsedníctvo s podporou veľkého počtu členských štátov vyzvalo Komisiu, aby do konca roka preskúmala možnosti a navrhla účinné riešenia v záujme dosiahnutia konsenzu o ďalšom smerovaní EÚ. Táto Komisia od začiatku svojho mandátu podnikala kroky na zaručenie zásady, že všetky podniky vykonávajúce činnosť v EÚ by mali platiť dane tam, kde sa vytvára zisk a hodnota. Táto zásada je veľmi dôležitá pre spravodlivé a účinné zdaňovanie na jednotnom trhu a možno ju presadzovať len pomocou spoločných a koordinovaných opatrení. Rozdielne vnútroštátne prístupy v rámci EÚ môžu spôsobiť fragmentáciu jednotného trhu, zvýšiť daňovú neistotu, destabilizovať rovnaké podmienky a zapríčiniť nové nedostatky umožňujúce zneužívanie daňového systému. Ako sa uvádza už v správe Komisie z mája 2014 5, je potrebné zreformovať medzinárodný daňový rámec, aby účinne zachytával hodnotu vytváranú novými obchodnými modelmi, ako však vyplýva zo správy OECD z októbra 2015 6, doteraz žiaľ bolo náročné dohodnúť sa na riešeniach na globálnej úrovni. Teraz nastal čas konať. Cieľom Komisie je ambiciózny program EÚ v tejto oblasti a spoločný prístup EÚ, ktoré by v rámci digitálneho hospodárstva zabezpečili účinné zdaňovanie, ktoré zaručuje spravodlivosť a podporuje rast. Týmto novým programom sa doplnia hlavné kroky, ktoré sa v posledných rokoch už vykonali na zlepšenie rámca pre dane z príjmov právnických osôb tak na úrovni EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni. V rámci EÚ sa členské štáty dohodli na rade nových ambicióznych pravidiel na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu a zvýšenie daňovej transparentnosti a prostredníctvom vonkajšej stratégie pre účinné zdaňovanie sprísnili v medzinárodnom kontexte svoj postoj k dobrej správe daňových záležitostí. V oblasti kontroly štátnej pomoci Komisia vykonala všeobecný prieskum v oblasti postupov vydávania záväzných stanovísk v členských štátoch a preskúmava záväzné stanoviská a schémy, ktorými sa určitým spoločnostiam poskytuje preferenčné daňové zaobchádzanie. Komisia vo viacerých prípadoch nariadila vrátenie pomoci. V oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH) Komisia svojím návrhom o elektronickom obchode priamo rieši aj výzvy spojené s digitálnym hospodárstvom 7. Napredujú rokovania o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) 8, ktoré Komisia opätovne spustila v roku 2016. Po dosiahnutí dohody v tomto smere bude CCCTB poskytovať konkurencieschopný, spravodlivý a spoľahlivý rámec na zdaňovanie spoločností v rámci jednotného trhu. Digitalizácia podnikov je v súčasnosti vyššia než kedykoľvek predtým Svoje činnosti vykonávame v globalizovanom svete bez hraníc. Zvýšenú spotrebu sprevádza intenzívnejší obchod a jeho rastúce objemy. Obchod zároveň čoraz viac nadobúda medzinárodný rozmer. Rast digitálneho hospodárstva revolucionizuje každodenný život a obchodné modely, čo má 4 https://www.eu2017.ee/political-meetings/ecofin. 5 Pozri správu expertnej skupiny Európskej komisie pre zdaňovanie digitálnej ekonomiky z mája 2014. 6 Pozri správu Riešenie daňových výziev v digitálnom hospodárstve opatrenie 1, v rámci projektu OECD zameraného na narúšanie základu dane a presun ziskov (OECD Base Erosion and Profit Shifting Project Action 1 Report) z októbra 2015. 7 COM(2016) 757. 8 COM(2016) 683 a COM(2016) 685. 3
vplyv nielen na tradičné hospodárske, politické modely, modely riadenia, presadzovania a obchodné modely, ale aj na daňovú a colnú správu. Digitalizácia je faktor, ktorý uľahčuje a urýchľuje cezhraničný obchod. Vývoj obchodných modelov znamená, že spoločnosti v súčasnosti vykonávajú svoju činnosť zásadne odlišným spôsobom než v čase vypracúvania medzinárodných daňových a colných predpisov na predaj tovaru a služieb na trhu sa napríklad nevyžaduje fyzická prítomnosť, čo znamená, že môže byť náročné stanoviť základ dane v jurisdikcii daného trhu alebo pôvod tovaru na účely cla. Jedným kliknutím spoza počítača je možné objednať si z celého sveta. Prejavuje sa to v novom dosahu trhov, celkovo nižších cenách a nových príležitostiach. Narúša to existujúce obchodné modely a na dopyt účinnejšie reagujú online platformy. Dôležité je, že v dôsledku tejto situácie obchod nielen narastá, ale sa aj fragmentuje, pričom sa doň zapájajú nové subjekty, ktoré nie vždy poznajú daňové a colné povinnosti, alebo ktoré možno dokážu svoje podnikanie usporiadať tak, aby tieto povinnosti obchádzali. Digitalizácia mení povahu výmeny tým, že stiera hranice v rozlišovaní medzi tovarom a službami, transformuje výrobky na ich digitálnu podobu, napríklad elektronické knihy, alebo využíva čo najmenšie množstvo materiálu, napríklad pri využívaní 3D tlačiarní. Hospodárstvo sa čoraz viac digitalizuje, preto sa existujúce obchodné modely budú musieť prispôsobiť tejto novej realite, v ktorej vznikajú nové obchodné modely. Hlavnými znakmi týchto nových obchodných modelov sú schopnosť vykonávať činnosť na diaľku, volatilita na trhu (napríklad rýchle nadobúdanie a strácanie podielu na trhu), náchylnosť k vytváraniu monopolu alebo oligopolu, sieťové účinky a mnohé iné 9. Digitalizácia svetového hospodárstva prebieha rýchlo a vo veľkom rozsahu a preniká takmer do všetkých oblastí spoločnosti. Už teraz je takmer tretina rastu celkovej priemyselnej výroby v Európe dôsledkom rastúceho využívania digitálnych technológií 10. V roku 2006 bola v prvej dvadsiatke spoločností iba jedna spoločnosť zaoberajúca sa technológiami, ktorej trhová kapitalizácia dosahovala iba 7 %. V roku 2017 sa medzi 20 spoločnosťami s najvyššou trhovou kapitalizáciou nachádzalo deväť spoločností zaoberajúcich sa technológiami, ktoré predstavovali 54 % celkovej trhovej kapitalizácie 20 najväčších spoločností 11. V rokoch 2008 až 2016 bol ročný nárast príjmov piatich najväčších maloobchodníkov v oblasti elektronického obchodu priemerne 32 %. Počas toho istého obdobia rástli príjmy v celom maloobchodnom sektore EÚ v priemere o 1 % ročne 12. Nová generácia informačných 9 Pozri správu Riešenie daňových výziev v digitálnom hospodárstve opatrenie 1, v rámci projektu OECD zameraného na narúšanie základu dane a presun ziskov (OECD Base Erosion and Profit Shifting Project Action 1 Report) z októbra 2015. 10 COM(2016) 180. 11 100 celosvetovo najväčších spoločností podľa trhovej kapitalizácie, PWC, 2017; databáza Financial Times Global 500, 2006. 12 Databázy Bloomberg a Eurostat, údaje dostupné 13. septembra 2017. 4
technológií, napríklad v oblasti internetu vecí, umelej inteligencie, robotiky a virtuálnej reality, rýchlo prinesie nový pokrok. Digitálne riešenia sa čoraz viac využívajú a vytvárajú nové príležitosti pre ľudí, podniky, investorov a verejné správy. Je veľmi dôležité, aby podniky v EÚ tieto príležitosti využívali v záujme zachovania svojej konkurencieschopnosti a aby sa začínajúce podniky v EÚ dokázali rýchlo rozširovať s maximálnym využitím cloud computingu, riešení v oblasti veľkých dát (big data), robotiky a vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia. Výzva, ktorá stojí pred Európou, spočíva v pohotovom využití týchto digitálnych príležitostí na zabezpečenie konkurencieschopnosti Európy a zároveň v zaručení spravodlivého zdaňovania. Digitalizácia má vplyv na všetky podniky, ale v rôznej miere. Rôznorodosť obchodných modelov, ktorú umožňuje technológia a využívanie veľkého množstva údajov, predstavuje výzvu pre daňovú politiku. Zákazníci si tovar a služby z ktoréhokoľvek miesta na svete nemusia kupovať v centre svojho mesta, ale cez internet. Nové generácie spotrebiteľov uprednostňujú okamžitý prístup pred vlastníctvom. Digitálne platformy, ktoré nie sú náročné na aktíva, spájajú voľnú kapacitu a dopyt a uľahčujú vykonávanie veľkého množstva kolaboratívnych transakcií, ktorých počet má podľa predpovedí v nasledujúcej dekáde každoročne narásť o 35 % 13. Podniky každého druhu v súčasnosti odvodzujú veľkú časť svojej hodnoty z nehmotného majetku, informácií a údajov. Neexistuje jednotná charakteristika vymedzujúca nové spôsoby podnikania v digitálnom priestore a v rámci jedného podniku sa často kombinujú rôzne aspekty. Táto rôznorodosť si vyžaduje prácu na vymedzení rozsahu rôznych druhov digitálnych činností a služieb, na ktoré sa má vzťahovať akékoľvek potenciálne riešenie. Ďalej v texte je uvedený neúplný zoznam, v ktorom sú zdôraznené niektoré nové spôsoby podnikania v digitálnom hospodárstve, pri ktorých vznikajú otázky kde sa má zdaňovať? a čo sa má zdaňovať?. Tieto nové príklady si vyžadujú nové politické reakcie. 13 Pozri Prehľad literatúry o zdaňovaní, podnikaní a kolaboratívnom hospodárstve záverečná správa, ktorú vypracovali Dondena a IHS, pripravovaná štúdia, ktorú zadala Európska komisia. 5
Príklady nových spôsobov podnikania Model online maloobchodníka, pri ktorom online platformy predávajú tovar alebo spájajú kupujúcich a predajcov výmenou za poplatok za transakciu alebo umiestnenie alebo za províziu. Medzi príklady takých podnikov patria Amazon, Zalando, Alibaba. Model sociálnych médií, pri ktorom sa vlastníci siete spoliehajú na výnosy z reklamy na základe doručovania cielených marketingových správ spotrebiteľom. Medzi príklady takých podnikov patria Facebook, Xing, Qzone. Model predplatného, pri ktorom platformy účtujú poplatky za predplatné na nepretržitý prístup k digitálnym službám (napr. hudbe alebo videám). Medzi príklady takých podnikov patria Netflix, Spotify, iqiyi. Model kolaboratívnej platformy, pri ktorom digitálne platformy spájajú voľnú kapacitu a dopyt, na podporenie spotreby využívajú mechanizmy platobných prostriedkov založených na dobrej povesti a umožňujú jednotlivcom spoločne využívať prístup k aktívam namiesto toho, aby ich priamo vlastnili. Platformy si účtujú pevný alebo variabilný poplatok za každú transakciu. Medzi príklady takých podnikov patria Airbnb, Blablacar, Didi Chuxing. EÚ potrebuje moderný daňový rámec, aby využila digitálne príležitosti a zároveň zaručila spravodlivé zdaňovanie. Rovnaké podmienky sú základným predpokladom toho, aby všetky podniky dokázali inovovať, rozvíjať sa a rásť s cieľom podporiť vyššiu mieru produktivity, zamestnanosti a prosperity. Miera digitalizácie sa však v rôznych odvetviach líši, najmä medzi oblasťami so špičkovými technológiami a tradičnejšími oblasťami, ako aj medzi jednotlivými členskými štátmi a regiónmi. Existujú aj značné rozdiely medzi veľkými spoločnosťami a MSP. Na domáce digitalizované obchodné modely sa v priemere vzťahuje efektívna sadzba dane vo výške len 8,5 %, čo je menej ako polovičná sadzba v porovnaní s tradičnými obchodnými modelmi 14 (pozri obrázok ďalej). Dôvodom sú najmä charakteristiky digitalizovaných obchodných modelov, ktoré sú vo veľkej miere založené na nehmotnom majetku a využívajú daňové stimuly. Cezhraničné digitalizované podniky využívajú podobné výhody nízkeho daňového zaťaženia, a to aj keď sa neberie do úvahy agresívne cezhraničné daňové plánovanie, na základe ktorého možno daňové zaťaženie znížiť prakticky na nulu 15. 14 Pozri Index zdaňovania digitálnych podnikov, PWC a ZEW, 2017. Tradičný obchodný model: predpokladá sa rovnomerné rozdelenie aktív, pokiaľ ide o budovy, stroje, zásoby, finančné aktíva a nehmotný majetok. Digitálny obchodný model predstavuje priemer z troch rôznych modelov (domáci, B2C, B2B). Základným predpokladom pri všetkých troch je, že aktíva sú rovnomerne rozdelené medzi nadobudnutý nehmotný majetok, vlastnou činnosťou vytvorený nehmotný majetok, hardvér informačných technológií, nadobudnutý softvér, vlastnou činnosťou vytvorený softvér. Pri modeloch B2C a B2B sa na organizovanie ich predajných a marketingových činností využívajú dcérske spoločnosti. 15 Pozri Vplyv daňového plánovania na výhľadové efektívne sadzby dane, ktorý vypracovalo ZEW, dokument o zdaňovaní č. 64, GR pre dane a colnú úniu, Európska komisia. 6
Zdroj: Index zdaňovania digitálnych podnikov, 2017, PWC a ZEW. Najdôležitejšie výzvy Hlavnou výzvou je reformovať medzinárodný daňový rámec, ktorý bol pôvodne vypracovaný na začiatku 20. storočia a už neslúži svojmu účelu. Fungoval dobre v prípade tradičných kamenných spoločností, ale keďže obchodné činnosti majú čoraz viac globalizovanú a digitalizovanú povahu, staré pravidlá už nefungujú tak dobre. Základnou zásadou pri dani z príjmov právnických osôb je, že zisk by sa mal zdaňovať tam, kde vzniká hodnota. V digitalizovanom svete však nie je vždy jasné, čo táto hodnota je, ako ju zmerať či kde vznikla. Dve hlavné politické výzvy, ktoré je potrebné riešiť, možno zhrnúť takto: - kde sa má zdaňovať? (súvislosť) ako stanoviť a ochraňovať právo zdaňovať v krajine, v ktorej podniky môžu poskytovať služby digitálne bez fyzickej prítomnosti alebo len s minimálnou mierou fyzickej prítomnosti napriek tomu, že vykazujú obchodnú prítomnosť, a - čo sa má zdaňovať? (vytváranie hodnoty) ako pripísať zisk v nových digitalizovaných obchodných modeloch založených na nehmotnom majetku, údajoch a vedomostiach. Tieto výzvy je potrebné preskúmať spoločne s cieľom nájsť zmysluplné riešenie, podľa ktorého sa určí, kde sa vykonávajú hospodárske činnosti a kde sa vytvára hodnota na daňové účely. Problematiku súvisiacu s otázkou kde sa má zdaňovať? ako stanoviť právo zdaňovať v krajine, v ktorej je podnik prítomný iba na digitálnej úrovni, a nie fyzicky možno znázorniť na tomto teoretickom príklade. Teoretický príklad podniku poskytujúceho sociálnu sieť, ktorá je založená na príjmoch z reklamy na základe doručovania cielených marketingových správ jej používateľom v EÚ: Používatelia, ktorí sa nachádzajú v EÚ, majú voľný prístup k sociálnej sieti prevádzkovanej podnikom 7
sídliacim mimo EÚ. Podnik zhromažďuje údaje o svojich používateľoch, napríklad informácie o ich spotrebiteľskom správaní, vkuse a prioritách. Aj keď podnik vytvára príjmy najmä z predaja reklamného priestoru iným podnikom, aby prostredníctvom siete poskytovali jej používateľom v EÚ cielené marketingové správy, nemusí byť podľa súčasného medzinárodného daňového rámca v EÚ zdaniteľný, a preto sa na podnik nevzťahuje daň z príjmov právnických osôb v EÚ. Teoretický príklad podniku, ktorý poskytuje digitálne služby zákazníkom v EÚ prostredníctvom online platformy: Zákazníci, ktorí sa nachádzajú v EÚ, platia poplatky za predplatné na prístup k digitálnym službám (napr. hudbe alebo videám) prostredníctvom online platformy prevádzkovanej podnikom, ktorý sídli mimo EÚ. Aj keď príjmy plynúce z poplatkov za predplatné pochádzajú od zákazníkov v EÚ, poskytovateľ platformy nie je podľa súčasného medzinárodného daňového rámca v EÚ zdaniteľný, a preto sa na podnik nevzťahuje daň z príjmov právnických osôb v EÚ. Na riešenie týchto výziev je veľmi dôležité vytvoriť a udržať v tejto oblasti na politickej úrovni určitý medzinárodný dynamický trend, ktorý bol doteraz pomerne nevýrazný vzhľadom na veľké množstvo subjektov a nedostatočný konsenzus v medzinárodnej diskusii. Vzhľadom na globálnu povahu tejto výzvy naďalej platí, že ideálnym prístupom je hľadanie viacstranných medzinárodných riešení na zdaňovanie v digitálnom hospodárstve. Komisia sa domnieva, že stanovisko členských štátov EÚ by malo byť koordinované, aby tak malo väčší vplyv na úsilie na globálnej úrovni. Členské štáty by sa mali zjednotiť v názoroch a podporovať prístup, ktorý bude viesť ku krokom smerujúcim k ambicióznemu výsledku. Týmto výsledkom by mala byť stabilizácia základov dane v jednotlivých členských štátoch a zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a prosperovania spoločností pôsobiacich na jednotnom trhu. V rámci medzinárodných rozhovorov by EÚ mala zabezpečiť, aby členské štáty EÚ účinne zdaňovali a spravodlivo prerozdeľovali zisk vytvorený v EÚ. Začiatkom roka 2018 sa dosiahne významný medzník, keď OECD predloží skupine G20 predbežnú správu o zdaňovaní v digitálnom hospodárstve. Je veľmi dôležité, aby sa v tejto správe dospelo k primeraným a realistickým záverom o ďalšom smerovaní a aby sa v nej identifikovali skutočné politické možnosti na vyriešenie tejto výzvy. EÚ musí súčasne preskúmať všetky potenciálne možnosti na prijatie nových pravidiel zdaňovania v digitálnom hospodárstve v rámci jednotného trhu. Mala by sa zamerať aj na riešenia na úrovní EÚ v prípade, že pokrok na medzinárodnej úrovni bude príliš pomalý. Ciele Je potrebný komplexný a moderný prístup k zdaňovaniu v digitálnom hospodárstve, aby sa splnil cieľ spravodlivejšieho a účinnejšieho zdaňovania a aby sa prostredníctvom digitálneho jednotného trhu podporil rast a konkurencieschopnosť EÚ. Tento prístup by mal vychádzať z týchto cieľov: - Spravodlivosť zabezpečiť, aby sa zisky právnických osôb zdaňovali tam, kde sa hodnota vytvára. Je nevyhnutné zachovať rovnaké podmienky a systém, ktorý je odolný proti zneužívaniu, aby všetky spoločnosti spravodlivo platili svoj podiel bez ohľadu na to, či sú veľké alebo malé, či sú viac alebo menej digitalizované alebo či majú sídlo v EÚ alebo mimo nej. 8
- Konkurencieschopnosť vytvoriť správne daňové prostredie umožňujúce rozširovanie začínajúcich podnikov a podporujúce prosperitu podnikov na našom jednotnom trhu. Ak chceme zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ, musíme odstrániť existujúce prekážky a predchádzať vzniku nových daňových prekážok brániacich vzniku nových podnikov, ktoré podporujú inováciu a vytvárajú pracovné miesta. - Integrita jednotného trhu smerovať k spoločnému riešeniu bez uplatňovania jednostranných opatrení, ktoré by mohli narušiť stabilné fungovanie jednotného trhu. Nekoordinované vnútroštátne opatrenia budú viesť k fragmentácii jednotného trhu, ďalším narušeniam a daňovým prekážkam, ktoré budú brániť spoločnostiam v raste a investovaní na jednotnom trhu. - Udržateľnosť zabezpečenie, aby systém zdaňovania príjmu právnických osôb bol vhodný pre budúcnosť a dlhodobo udržateľný. Keďže obchodné modely sú čoraz viac digitalizované, základy dane v členských štátoch by mohli postupne vymiznúť, ak sa pravidlá zdaňovania neprispôsobia tak, aby sa zachytávali nové digitalizované obchodné modely. Ak sa nepristúpi k náprave, bude to viesť k zvýšeniu daňového zaťaženia v iných oblastiach. Ďalšie kroky Občania Únie a verejné správy vnímajú s čoraz väčším znepokojením nerovnováhu v miere zdaňovania nových digitalizovaných obchodných modelov. Ak sa v primeranom čase nepodarí dosiahnuť dohodu o rozumnom riešení, zvýši sa tlak na prijímanie opatrení na vnútroštátnej úrovni a oslabí sa jednotný trh. Jedným z riešení je zahrnúť zdaňovanie v digitálnom hospodárstve do všeobecného medzinárodného rámca zdaňovania príjmu právnických osôb. Zásadná reforma medzinárodného rámca zdaňovania príjmu právnických osôb, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje na digitálne hospodárstvo, by zabezpečila konzistentnosť a koherentnosť pravidiel zdaňovania na celom svete a zaručila pre podniky stabilitu a istotu. EÚ v súvislosti s predbežnou správou o zdaňovaní v digitálnom hospodárstve, ktorú OECD predloží skupine G20, očakáva vysokú úroveň ambícií. Je veľmi dôležité, aby sa v správe predložili zmysluplné politické možnosti na riešenie danej problematiky. Predovšetkým sú potrebné nové medzinárodné pravidlá osobitne zohľadňujúce výzvy, ktoré predstavuje digitálne hospodárstvo, aby bolo možné určiť, kde sa hodnota podnikov vytvára a ako by sa mala pripisovať na daňové účely. To by znamenalo reformu medzinárodných pravidiel zdaňovania týkajúcich sa stálych prevádzkarní, transferového oceňovania a pripisovania zisku, ktoré sa uplatňujú pri digitálnych technológiách. Pravidlá týkajúce sa stálych prevádzkarní sa používajú na vymedzenie minimálnej úrovne činnosti, ktorú je potrebné vykonávať v krajine, aby mohol byť podnik v danej krajine zdaniteľný, a vo veľkej miere vychádzajú z fyzickej prítomnosti. Vďaka digitálnym technológiám však podniky teraz môžu vykazovať významnú hospodársku prítomnosť v jurisdikcii trhu bez toho, aby museli v danej jurisdikcii mať významnú fyzickú prítomnosť. V súvislosti s novými digitalizovanými obchodnými modelmi sa preto vyžadujú alternatívne ukazovatele významnej hospodárskej prítomnosti na to, aby sa stanovilo a ochraňovalo právo zdaňovať. 9
Aj keď je podnik zdaniteľný v určitej krajine, zisky, ktoré vytvorí, je stále potrebné určiť a pripísať tejto krajine. Pravidlá transferového oceňovania sa používajú na pripisovanie zisku nadnárodných skupín rôznym krajinám na základe analýzy funkcií, aktív a rizík v rámci hodnotového reťazca skupiny. Tieto pravidlá boli však vytvorené pre tradičné obchodné modely a hospodárske prostredia. Digitálne hospodárstvo vo veľkej miere vychádza z nehmotného majetku, ktorý sa v nadnárodných skupinách stáva čoraz väčším hodnotovým faktorom a ktorého hodnotu je ťažké stanoviť. Výzva spočívajúca v identifikovaní nehmotného majetku a stanovení jeho hodnoty, ako aj v stanovení miery, v akej prispieva k tvorbe hodnoty, si vyžaduje alternatívne metódy pripisovania zisku, v ktorých je lepšie zachytená tvorba hodnoty v nových obchodných modeloch, ktoré by sa preto mali zvážiť spolu so zmenami v pravidlách týkajúcich sa stálych prevádzkarní. Navyše, keďže zneužívaním pravidiel týkajúcich sa stálych prevádzkarní a transferového oceňovania možno zisk presúvať medzi krajinami, mohli by sa zvážiť pravidlá na zabránenie zneužívaniu, aby sa posilnilo dodržiavanie predpisov a zaručilo, že zisk dosiahnutý v EÚ bude v EÚ aj zdanený. Základ na riešenie týchto kľúčových výziev na úrovni EÚ ponúka návrh spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb. Komisia je aj naďalej presvedčená, že CCCTB poskytuje rámec EÚ pre revidované pravidlá týkajúce sa stálych prevádzkarní a pripisovanie zisku veľkých nadnárodných skupín s využitím prístupu rozdeľovania na základe vzorca v závislosti od aktív, práce a predaja, ktorý by mal lepšie odzrkadľovať, kde sa hodnota vytvára. V súčasnom návrhu CCCTB existuje priestor na preskúmanie ďalších vylepšení s cieľom zaručiť, že sú v ňom účinne zachytené digitálne činnosti. Diskusie o tejto téme už prebiehajú v Rade v rámci estónskeho predsedníctva a v Európskom parlamente. Komisia je pripravená spolupracovať s členskými štátmi pri preskúmaní týchto možností v rámci prebiehajúcich rokovaní o CCCTB s cieľom prísť s ambicióznym prístupom pre jednotný trh, ktorý je zlučiteľný s právom Únie. Vypracovanie zmysluplného riešenia na zachytenie a pripísanie hodnoty vytváranej v digitálnom hospodárstve vo všetkých krajinách môže určitý čas trvať. Situáciu ďalej komplikuje viacrozmerná povaha tejto výzvy, neustále sa meniaca povaha digitálneho hospodárstva a rôznorodosť obchodných modelov, ako aj zložitosť ekosystémov, v ktorých vytvárajú hodnotu. Čím dlhšie však trvá nájdenie riešenia, tým väčšie straty na daňových príjmoch vzniknú. Preto sa v EÚ aj na medzinárodnej úrovni bude aj naďalej pokračovať vo vytváraní jednostranných iniciatív. Krajiny ako India a Izrael od roku 2016 už testujú nové alternatívne prístupy na zabezpečenie účinného zdaňovania v digitálnom hospodárstve. Popri práci na tejto dlhodobej stratégii existujú aj ďalšie bezprostrednejšie, doplňujúce a krátkodobé opatrenia, ktoré by sa mali zvážiť s cieľom chrániť základy dane priamych a nepriamych daní v členských štátoch. V rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni boli prezentované rôzne nápady na zachytenie digitálnej činnosti alternatívnym spôsobom v rámci medzinárodného rámca zdaňovania príjmu právnických osôb a na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a rovnakých podmienok pre všetky podniky. Niekoľko alternatívnych možností pre krátkodobejšie riešenia Vyrovnávacia daň z obratu digitalizovaných spoločností daň zo všetkých nezdanených alebo nedostatočne zdanených príjmov dosiahnutých zo všetkých ekonomických činností prostredníctvom internetu vrátane vzťahov medzi podnikmi (B2B) a medzi podnikmi 10
a súkromnými zákazníkmi (B2C) so započítaním voči dani z príjmov právnických osôb alebo ako samostatná daň. Zrážková daň z elektronických transakcií samostatná konečná zrážková daň z hrubého základu určitých platieb vykonaných v prospech poskytovateľov elektronicky objednaných tovarov a služieb, ktorí nie sú rezidenti. Odvod z príjmov dosiahnutých z poskytovania digitálnych služieb alebo reklamnej činnosti samostatný odvod by sa mohol uplatňovať na všetky transakcie uzatvorené na diaľku so zákazníkmi nachádzajúcimi sa v krajine, v ktorej má subjekt, ktorý nie je rezident, významnú hospodársku prítomnosť. Všetky krátkodobé možnosti majú výhody a nevýhody a je potrebné ďalej pracovať na podrobnom prístupe, aby sa našlo uskutočniteľné riešenie pre jednotný trh a svetové hospodárstvo ako celok. Bude potrebné preskúmať otázky týkajúce sa zlučiteľnosti takýchto prístupov so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, pravidlami štátnej pomoci, základnými slobodami a medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z dohôd o voľnom obchode a pravidiel WTO. Je však potrebné pristúpiť k nejakým krokom. Komisia je naďalej presvedčená, že úroveň EÚ je tou primeranou úrovňou na vykonanie opatrení. Len koordinovaný prístup v rámci EÚ zaručí, že riešenie bude vhodné pre digitálny jednotný trh a dokáže splniť ciele spravodlivosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Záver V tomto oznámení sa vyzýva na zaujatie pevného a ambiciózneho stanoviska EÚ k zdaňovaniu v digitálnom hospodárstve, ktoré by sa malo zahrnúť do prebiehajúceho úsilia v tejto oblasti na medzinárodnej úrovni. Jeho cieľom je aj poskytnúť základ pre ďalšie politické diskusie medzi členskými štátmi na digitálnom samite v Tallinne 29. septembra, aby sa dospelo k spoločnej pozícii v rámci medzinárodných rozhovorov. Komisia bude podporovať estónske predsedníctvo v jeho úsilí v týchto otázkach s cieľom do konca roka dospieť k vypracovaniu záverov Rady so stanovením koordinovaného prístupu EÚ. Tieto závery by tvorili spoločný základ, ktorý by EÚ a jej členské štáty využili pri predkladaní návrhov v medzinárodných rozhovoroch. EÚ očakáva významný pokrok v globálnej agende a mala by presadzovať, aby sa odzrkadlil v správe OECD, ktorá bude predložená ministrom financií krajín G20 na ich zasadnutí v apríli 2018. Komisia bude prispievať k dosiahnutiu úspešného záveru prebiehajúcich svetových diskusií na zasadnutiach skupiny G20. Ak sa nedosiahne primeraný pokrok na svetovej úrovni, mali by sa presadzovať riešenia EÚ v rámci jednotného trhu a Komisia je pripravená predložiť príslušné legislatívne návrhy. Komisia bude pred možným predložením návrhu na jar 2018 naďalej analyzovať možnosti politiky a konzultovať so zainteresovanými stranami a zástupcami odvetví v súvislosti s touto dôležitou a naliehavou problematikou. 11