Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Košický samosprávny kraj

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Košický Marec 2008

Obsah 1. ÚVOD... 3 2. VÝROBA TEPLA A ELEKTRINY V KOŠICKOM KRAJI... 5 2.1. VÝROBA A SPOTREBA ELEKTRINY... 5 2.2. VÝROBA A SPOTREBA TEPLA... 6 3. TECHNOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ OZE... 6 3.1. SPAĽOVANIE BIOMASY... 7 3.1.1. Kolty na drevný odpad... 9 3.1.2. Kotly na drevnú štiepku... 10 3.1.3. Kotly na drevné pelety... 10 3.1.4. Kotly na slamu... 10 3.2. SPLYŇOVANIE BIOMASY - BIOPLYN... 10 3.3. GEOTERMÁLNE TECHNOLÓGIE... 11 3.4. TEPELNÉ SLNEČNÉ KOLEKTORY... 11 3.5. VETERNÉ TURBÍNY... 13 3.6. MALÉ VODNÉ ELEKTRÁRNE (MVE)... 13 3.7. FOTOVOLTIKA... 13 3.8. POROVNANIE INVESTIČNÝCH NÁROKOV... 14 4. POTENCIÁL OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV... 15 4.1. POTENCIÁL BIOMASY... 17 4.2. POTENCIÁL SLNEČNEJ ENERGIE... 18 4.3. POTENCIÁL GEOTERMÁLNEJ ENERGIE... 18 4.4. POTENCIÁL VODNEJ ENERGIE... 19 4.5. POTENCIÁL VETERNEJ ENERGIE... 20 5. CIELE PRE VYUŽÍVANIE OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV DO R. 2020... 21 5.1. CIELE NA ÚROVNI EÚ A SR... 22 5.2. CIELE PRE KOŠICKÝ KRAJ... 23 6. NÁSTROJE PRE DOSAHOVANIE CIEĽOV... 24 6.1. PRIORITY, ŠPECIFICKÉ CIELE A NÁSTROJE... 24 7. FINANČNÉ KRYTIE... 26 2

1. Úvod Tento materiál je určený pre lokálne samosprávy (obce) a fyzické osoby, a slúži pre zorientovanie sa v problematike využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Podáva obraz o súčasnej technologickej dostupnosti a investičnej náročnosti technológií, o potenciály OZE, o konkrétnych možnostiach výroby elektriny a tepla z OZE do roku 2020, o dostupnosti finančných verejných zdrojov na realizáciu projektov, ktoré bude podporovať aj Košický. Využívanie OZE je jednou z priorít energetickej politiky Európske únie, ako aj Slovenska. Jednotlivé štáty sa tak snažia zbavovať prílišnej dovozovej energetickej závislosti a tiež vyrábať teplo či elektrinu environmentálnejšie prijateľnejším spôsobom. EÚ okrem energetického balíčka, ktorý stanovuje cieľ 20% podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe do 2020, v týchto dňoch zverejnila návrh novej smernice KOM(2008)19 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Táto smernica uvádza rôzne možnosti, akými môžu členské štáty dosiahnuť ciele vo využívaní obnoviteľných zdrojov. Pre Slovensko je cieľ na úrovni 14% z konečnej spotreby energie. Tento cieľ je záväzný a SR ho bude musieť splniť. V Košickom kraji má najväčšiu perspektívu vo výhľade do roku 2020 geotermálna energia. Druhým najperspektívnejším zdrojom je biomasa. Za nimi, už s o rád nižším ekonomickým potenciálom nasledujú veterná, slnečná a vodná energia. V súčasnosti sa v Košickom kraji vo väčšom meradle využíva jedine vodná energia vo veľkých vodných elektrárňach a biomasa vo viacerých komunálnych kotolniach. Veterná energia sa v kraji nevyužíva, geotermálna iba v termálnych kúpaliskách. Slnečná energia sa využíva najmä na ohrev vody v rodinných domoch, avšak len v zanedbateľnej miere. Zo všetkých vo svete momentálne bežne využívaných technológií OZE je najrýchlejšie realizovateľný potenciál veternej energie. V tejto oblasti je dostatok investorov, ktorí sú schopní projekty veterných parkov realizovať bez priamej investičnej podpory v prípade úspešného povoľovacieho procesu. Najväčším projektom v Košickom kraji v blízkej budúcnosti je projekt využívania geotermálnej energie a dodávky tepla do košického systému centrálneho zásobovania teplom. Pomerne rýchlo je možné využiť aj potenciál biomasy, najmä v kotolniach v komunálnej sfére. V oblasti využívania slnečnej energie je nárast predaja tepelných slnečných kolektorov značný už dnes, najmä v súvislosti s rastúcimi cenami zemného plynu. Do roku 2020 rátame so zachovaním tohto trendu s prípadným zrýchlením po zavedení dotácií aj pre fyzické osoby. Pri súčasnej realizácii energeticky úsporných opatrení je možné dosiahnuť synergický efekt ak sa zníži konečná spotreba energie (palív, tepla, elektriny), zvýši sa aj podiel OZE na tejto spotrebe. Plnenie cieľov vo využívaní OZE si vyžaduje realizáciu množstva projektov a s tým spojené vynaloženie značných finančných prostriedkov. Podľa návrhu národnej Stratégie energetickej bezpečnosti do r. 2030 z dielne MH SR by sa malo na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny, bez investícií do veľkých vodných elektrární, na Slovensku do roku 2010 investovať až 11,35 mld SK. Podľa stratégie by malo najviac investícií smerovať na využívanie bioplynu, a to 4,2 mld. Sk. Na veterné elektrárne odhaduje do roku 2010 rezort hospodárstva investície vo výške 4 mld. Sk. Najväčší nárast výroby elektriny by pritom v rámci obnoviteľných zdrojov malo Slovensko zaznamenať z biomasy, a to 476 GWh. Vynaložené investície na nové zdroje biomasy a biomasy vznikajúcej zo spoluspaľovania by sa pritom do roku 2010 mali pohybovať na úrovni 950 mil. Sk. MHSR predpokladá, že v spomínanom období by sa na malé vodné elektrárne malo vynaložiť 1,8 mld. Sk. V roku 2020 bude na Slovensku predstavovať podiel OZE na celkovej spotrebovanej energie 12 až 14 %. 14% scenár predpokladá nárast cien ropy o 100 % v roku 2015 v porovnaní s terajším rokom a nárast ceny skleníkového plynu za tonu oxidu uhličitého. Pri tomto náraste cien OZE získajú konkurenčnú výhodu kvôli takmer nulovým nákladom na svoje využívanie [12]. V Košickom kraji sa počíta s využívaním viacerých zdrojov financovania, od komerčných až po verejné. Pre priamu investičnú podporu sú dostupné európske štrukturálne fondy, ako aj 3

Environmentálny fond SR. Zo zdrojov samosprávneho kraja prichádza do úvahy poskytovanie pôžičiek a subvencií z rozpočtov samosprávy či podielová spoluúčasť v podnikoch. Z rozpočtu VÚC sa môžu poskytnúť dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktoré boli založené samosprávnym krajom a to na úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo na za účelom rozvoja územia. V najbližšom období sa zapojí do financovania projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov EÚ vlastnými daňovými a nedaňovými príjmami, ako aj prijatými úvermi. Zdroje je možné kombinovať. Plnením tohto programu bude kraj napĺňať svoju prioritu: stanovenie nástrojov regionálnej energetickej politiky na efektívne a trvalo udržateľné využívanie lokálnych OZE s dôrazom na ochranu a tvorbu životného prostredia, podporu zavádzania nových technológií a inovácií s dopadom na vyvážený a trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj Košického kraja. Zoznam použitých skratiek: SR VÚC KSK OP OZE MHSR ÚRSO CZT MVE VE PVE Slovenská Republika vyšší územný celok Košický operačný program obnoviteľné zdroje energie Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky Úrad pre reguláciu sieťových odvetví centrálne zásobovanie teplom malá vodná elektráreň vodná elektráreň prečerpávajúca vodná elektráreň 4

2. Výroba tepla a elektriny v Košickom kraji 2.1. Výroba a spotreba elektriny Hlavným zdrojom elektriny na území Košického kraja sú elektrárne Vojany I a II, Tepláreň US-Steel Košice, Tepláreň Košice (TEKO) a Vodná elektráreň Ružín, ostatné zdroje zohrávajú menšiu úlohu pri zásobovaní kraja, podieľajú sa na krytí celkovej spotreby kraja. Tab.: Zdroje elektriny na území Košického kraja Prevádzkovateľ a miesto zdroja Typ zdroja Inštalovaný výkon MW Slovenské elektrárne, a.s., Vojany tepelná elektráreň EVO I 660 Slovenské elektrárne, a.s., Vojany tepelná elektráreň EVO II 660 US Steel Košice tepláreň VSŽ 183 Tepláreň Košice, a.s., Košice TEKO 121 Slovenské elektrárne, a.s., Dobšiná Vodná elektráreň Dobšiná 2x12 Slovenské elektrárne, a.s., Ružín Vodná elektráreň Ružín 60 Slovenské elektrárne, a.s., Domaša Vodná elektráreň Domaša 12 Tab.: Celková výroba elektrickej energie v území kraja podľa zdrojov Typ zdroja Rok (GWh) 2000 2001 Elektráreň Vojany 2 585 2 754 TEKO 422 449 VE Dobšiná, o.z. (PVE Dobšiná, PVE Ružín, VE Domaša) 115 119 SPOLU 3 122 3 322 Zdroj: SE, a.s. Tab.: Celková spotreba palív na výrobu el. energie v kraji Rok Tuhé palivá Kvapalné palivá Plynné palivá GJ GJ GJ 1998 17 600 232 362 113 12 214 419 1999 15 843 308 261 704 12 939 724 2000 15 650 404 321 588 12 573 658 Zdroj: Prevádzkovateľ (SE a.s. a závodné teplárne) Objem predanej elektriny v roku 2006 spoločnosťou Východoslovenské energetické závody a.s. dosiahol úroveň 3 890 GWh [6], z veľkej väčšiny na území Košického a Prešovského kraja. Spotreba elektriny: SPOLU - priemysel (najmä hutníctvo) 2 251,3 GWh/r - bytový sektor 527,8 GWh/r - služby 1 025,1 GWh/r 3 804,2 GWh/r 5

2.2. Výroba a spotreba tepla Najväčším výrobcom tepla v Košickom kraji je tepláreň TEKO Košice, ktorá pokrýva potrebu tepla v meste Košice takmer 80 % (10% priemysel). Celkové množstvo vyrobeného tepla dodávaného TEKO do sústavy centralizovaného zásobovania teplom v meste Košice pre bytovú komunálnu sféru sa pohybuje okolo 4 000 TJ/r. Tab.: Celková spotreba tepla v kraji Celková spotreba tepla v kraji 51 500 TJ / r - z toho priemysel 25 000 TJ / r - z toho rodinné domy 10 000 TJ / r - z toho bytová sféra 5 960 TJ / r - z toho TEKO 4 000 TJ / r - ostatné odvetvia 2 000 TJ / r Počet bytových jednotiek v hromadnej zástavbe je 148 973, čo pri 40 GJ/rok/byt.jednotku (ÚK + TUV) predstavuje spotrebu tepla celkom 5 960 TJ/r. Počet rodinných domov je 101 154 (103 985 bytových jednotiek) čo pri 80 100 GJ na rodinný dom predstavuje spotrebu tepla 8 100 10 100 TJ/r. Viac ako 86 % zdrojov využíva na vykurovanie zemný plyn. 3. Technologická dostupnosť OZE Dostupnosť technológií využívajúcich OZE je čoraz lepšia. Okrem kotolní na drevnú biomasu však na Slovensku väčšinou stále chýbajú konkrétne skúsenosti s prevádzkou zariadení. Na základe skúseností s prevádzkovaním zariadení po celom Slovensku, ako aj na základe technického potenciálu a ekonomickej výnosovosti je poradie v súčasnosti najperspektívnejších technológií vhodných pre obce v Košickom samosprávnom kraji nasledovné: 1. Spaľovanie drevnej biomasy za účelom výroby tepla; 2. Spaľovanie poľnohospodárskej biomasy za účelom výroby tepla; 3. Geotermálne vrty a zásobovanie teplom; 4. Tepelné slnečné kolektory. Vyššie uvedené technológie sú v súčasnosti ekonomicky zmysluplné s využitím investičnej podpory z verejných zdrojov, v ideálnych podmienkach aj bez podpory. Ďalšie perspektívne technológie, pre ktoré existuje v Košickom kraji potenciál, avšak ich uplatňovanie sa predpokladá najmä zo strany súkromných investorov, sú: 5. Veterné turbíny; 6. Malé vodné elektrárne; 7. Bioplynové stanice; Pri uvedených technológiách sa môžu obce podieľať na príjmoch z prevádzky na základe dohody s investorom, ide napr. o príjmy z prenájmu pozemkov, alebo sa môže investor zaviazať k údržbe prístupových komunikácií a pod. Takisto je možná dohoda o podiele obce na príjmoch z predaja elektriny do verejnej distribučnej siete, keďže táto cena je pevne stanovená ÚRSO ako forma podpory OZE. Ďalšie technológie v súčasnosti bez vysokej intenzity podpory ešte nie sú ekonomicky rentabilné, čo sa však v blízkej budúcnosti pravdepodobne bude meniť. Ide najmä o: 6

8. Výrobu elektriny zo slnečnej energie (fotovoltika); 9. Výrobu elektriny z biomasy (kogenerácia, splyňovanie tuhej biomasy); 10. Výrobu elektriny z geotermálnej energie. Z hore uvedených technológií sú pre fyzické osoby (domácnosti) zaujímavé najmä vykurovanie biomasou, ktoré je už dnes ekonomicky výhodnejšie, ďalej tepelné slnečné kolektory, tu však vyššiemu rozvoju bránia pomerne vysoké investičné náklady. V tomto materiáli sa zameriavame na perspektívne technológie z pohľadu obcí v Košickom kraji, ktoré bude VÚC podporovať v procese prípravy žiadostí o podporu z verejných zdrojov. Cieľom je podať obciam základné informácie o technickej a ekonomickej náročnosti prípravy a realizácie takýchto projektov. 3.1. Spaľovanie biomasy OBCE V súčasnosti sa uplatňujú najmä kotly na drevný odpad, drevnú štiepku, drevné pelety a kotly na slamu. Využitie je najmä na výrobu tepla, či už v miestnych kotolniach (zásobovanie budov - škôl, obecných úradov a pod.) alebo centrálnom zásobovaní teplom. Jedným zo základných, nie však jediným predpokladom pre rozhodovanie sa pri voľbe druhu vykurovania v obciach je cena paliva. Uvádzame prehľad cien v prepočte na energetický obsah v palive. Graf.: Cenové porovnanie palív v roku 2007 (cena energie obsiahnutej v palive) Cena paliva [Sk/GJ] 500,0 450,0 400,0 350,0 300,0 250,0 200,0 150,0 100,0 50,0 0,0 Zemný plyn (maloodber) Zemný plyn (veľkoodber) Pelety Brikety Hnedé uhlie (Hornonitrianske bane) Palivové drevo Lesná štiepka (Lesy SR) Piliny Kôra, odpad Slama Slama (vlast. produkcia) Pozn.: Ceny sú vrátane DPH a môžu sa líšiť v závislosti od dodávateľa, objednaného množstva a regiónu. Okrem nákupu paliva hlavné nákladové položky sú dopravné náklady (ak nie sú zahrnuté v cene paliva), prevádzkové náklady energetického zdroja (odpisy, údržby a opravy, energie a voda, mzdové náklady a odvody z miezd a ostatné náklady súvisiace s výrobou). 7

Tab.: Orientačné porovnanie merných investičných nákladov na kotolne Investičné náklady Kotol na: [Sk/kW] [mil. Sk/MW] Pelety 11 600 11,6 Slamu 9 500 9,5 Zemný plyn 6 000 6,0 Drevnú štiepku 9 800 9,8 Drevný odpad (kôra, polená, znečistené a vlhké štiepky) 10 500 10,5 Pozn.: Ceny sa vždy líšia v závislosti od dodávateľa, typu, miestnych podmienok atď. Z porovnania vyplýva vyššia investičná náročnosť všetkých druhov kotlov na biomasu v porovnaní s kotlami na zemný plyn. Oproti zemnému plynu je pri biomase potrebné zohľadňovať aj dopravné a skladovacie a manipulačné náklady. Tieto nevýhody sú však vyvážené nižšou cenou paliva. Hoci ceny biomasy v posledných rokoch rástli spolu s dopytom a predpokladá sa ďalší nárast do budúcnosti, ceny zemného plynu ako fosílneho neobnoviteľného zdroja budú s vysokou pravdepodobnosťou rásť rovnako, ak nie rýchlejšie. Nárast cien zemného plynu súvisí s rastúcim celosvetovým dopytom, najmä v ekonomicky prudko rozvíjajúcich sa veľkých svetových ekonomikách. Tab.: Dopravné náklady na drevnú biomasu na vzdialenosť 40 km [11] Palivo Náklady [Sk/t] Palivové štiepky, vlhké 250 330 Palivové drevo, vlhké 160 220 Kusové odpady, vlhké 170 230 Piliny, vlhké 350 440 Pozn.: Podmienkou je využitie veľkokapacitných dopravných prostriedkov. Tab.: Náklady na skladovanie a manipuláciu s palivom [11] Palivo Náklady [Sk/t] Palivové štiepky, vlhké 16 175 Palivové drevo, vlhké 12 168 Kusové odpady, vlhké 14 172 Piliny, vlhké 20 183 Pelety 10 15 Prevádzkové náklady energetického zdroja na biomasu sú rovnako ako investičné náklady tým nižšie, čím väčší je samotný zdroj. Takisto náklady na 1 GJ vyrobeného tepla sú tým nižšie, čím väčší je kotol na biomasu. Keďže investičné nároky na všetky uvedené technológie sú vyššie než na kotly na zemný plyn a ide o obnoviteľné zdroje energie, je možné získať podporu z verejných zdrojov. Viac v kapitole č.7. DOMÁCNOSTI Pre fyzické osoby domácnosti sú pri rozhodovaní sa pre druh vykurovania a prípravy teplej vody v domácnosti (rodinnom dome) dôležitým ukazovateľom náklady na vykurovanie. Opäť tu nehrá úlohu výlučne len cena paliva, ale aj investičné náklady a účinnosť technológie, ako aj tepelnoizolačné vlastnosti vykurovaných priestorov. Pre ilustráciu uvádzame výpočet nákladov na vykurovanie v klimatickej oblasti mesta Košice pre novostavbu spĺňajúcu súčasné normy pre tepelnoizolačné vlastnosti, ako aj pre starší nezateplený rodinný dom, akých je ešte stále veľa. 8

Graf: Porovnanie nákladov na vykurovanie v rodinnom dome (rok 2007) Náklady na vykurovanie - Náklady na vykurovanie novostavba alebo zateplený rod.dom - nezateplený rod. dom Sk/rok 70 000,0 60 000,0 50 000,0 40 000,0 30 000,0 20 000,0 10 000,0 0,0 kotol na propán - atmosf. elektrokotol - priamy ohrev elektrokotol s akumuláciou ZP- atmosferický kotol ZP- nízkoteplotný kotol ZP- kon denza čný kotol kotol na dre vené pelety kotol na brikety teplené čerpadlo (v.č.=3) obyčajný kotol na pal. drevo splyňovací kotol na pal. drevo Miesto: Košice Sk/rok 120 000,0 100 000,0 80 000,0 60 000,0 40 000,0 20 000,0 0,0 kotol na pro pán - atmosf. elektrokotol - priamy ohrev elektrokotol s akumulá ciou ZP- atmosferický kotol ZP- nízkoteplotný kotol ZP- kondenza čný kotol kotol na drevené pelety kotol na brikety teplené čerpadlo (v.č.=3) obyčajný kotol na pal. drevo splyňovací kotol n a pal. drevo Miesto: Košice Pozn.: Náklady na vykurovanie sa líšia v závislosti od dodávateľa paliva ako aj použitej technológie. Z ekonomického hľadiska sa ako najzaujímavejšia alternatíva javí kotol na palivové drevo. Tu však treba rátať s nižším komfortom oproti napr. plne automatickej prevádzke plynových kotlov, ako aj s nárokmi na skladovanie paliva. Navyše pri starších kotloch dochádza k problémom so znečisťovaním ovzdušia, najmä čo sa týka tuhých znečisťujúcich látok (TZL). Odporúčame zamerať sa na drevosplyňujúce kotly, ktoré sú síce o niečo drahšie, avšak drevo stačí nakladať 1-2 razy do dňa pri podstatne menšom množstve popola a vyššej účinnosti, a teda aj ekonomickejšej a environmentálne prijateľnejšej prevádzke. Kotly na drevné pelety poskytujú porovnateľný komfort v porovnaní so zemným plynom, avšak aj tu je potrebné rátať so skladovacími kapacitami a vyššou cenou paliva. Tab.: Orientačné cenové porovnanie kotlov pre rodinné domy Druh kotla Cena [Sk] Zemný plyn 30 000 až 100 000 Elektrina 15 000 až 30 000 Tuhé palivo 28 000 až 63 000 Pelety 57 000 až 175 000 Zo širokej škály kotlov na zemný plyn je najefektívnejší kondenzačný kotol, ktorý využíva aj teplo spalín, ktoré by inak uniklo komínom. Tieto kotly sú o niečo drahšie, avšak efektívnejšie. Ich použitie je vhodné najmä v kombinácií s nízkoteplotným vykurovaním v dome, t.j. napr. podlahovým vykurovaním. 3.1.1. Kolty na drevný odpad Výhody: Nevýhody: Lacné a dostupné palivo, nižšie nároky na kvalitu paliva Masívna konštrukcia väčšie nároky na priestor, nutné skladovacie priestory, nižšia účinnosť premeny 9

3.1.2. Kotly na drevnú štiepku Výhody: Nevýhody: Automatická prevádzka, vyspelá a odskúšaná technológia Nutné skladovacie priestory, rastúce ceny štiepok, nutnosť dlhodobých kontraktov na zabezpečenie paliva v prijateľných cenových reláciách a vylúčenie cenových výkyvov. 3.1.3. Kotly na drevné pelety Výhody: Automatická prevádzka, vysoký komfort, vyspelá a odskúšaná technológia Nevýhody: Vyššia cena paliva oproti ostatným formám biomasy (štiepka, slama, piliny), nutné skladovacie priestory 3.1.4. Kotly na slamu Výhody: Najnižšia cena paliva spomedzi všetkých dostupných foriem biomasy Nevýhody: Náročnejšie riadenie procesov, prašnosť, veľké nároky na skladovanie a prípravu paliva, problémy s vlhkosťou, škodcami, vyššie nároky na proces spaľovania, vyššie nároky na odlučovanie znečisťujúcich látok 3.2. Splyňovanie biomasy - bioplyn Najrozšírenejším spôsobom využívania bioplynu na Slovensku je spaľovanie bioplynu v čistiarňach odpadových vôd, kde bioplyn (tzv. kalový plyn) vzniká ako vedľajší produkt. Pre obce je zaujímavá možnosť odberu tepla pre vykurovanie z bioplynovej stanice na báze spracovania odpadov z miestnej poľnohospodárskej, živočíšnej alebo potravinárskej výroby v prípade, ak existuje možnosť pripojenia sa na súčasné rozvody tepla. Výhody: Nevýhody: Likvidácia biologických odpadov (kaly, exkrementy), efektívna výroba elektriny, výhodná pevná cena vyrobenej elektriny Vysoké investičné nároky, nároky na zvoz, skladovanie a prípravu substrátov, problémy s odbytom tepla v letnom období, nároky na riadenie biologického procesu fermentácie, nároky na odvoz vyhoretého substrátu, vysoké náklady na údržbu a servis kogeneračných jednotiek, nutnosť dlhodobého zabezpečenia vstupnej suroviny, rastúce ceny poľnohospodárskych plodín (najmä kukurice) 10

3.3. Geotermálne technológie Geotermálna energia sa v našich podmienkach okrem rekreačných účelov využíva hlavne na ohrev teplej úžitkovej vody a na vykurovanie. Zjednodušene sa dá systém opísať takto: voda sa prostredníctvom 1-4 km hlbokého vrtu dostáva na zemský povrch. Tu vo výmenníkoch tepla ohrieva vodu v sekundárnom okruhu. Takto ohriata voda prúdi priamo do radiátorov ústredného vykurovania. Voda, ktorá odovzdala svoje teplo (v primárnom okruhu) sa odvádza späť do vrtu (takýto spôsob sa nazýva reinjektáž) alebo sa vypúšťa do riek (bez reinjektáže) [8]. Merné investičné náklady nie je možné presne špecifikovať, nakoľko závisia najmä od miestnych geologických podmienok. Veľkú položku tvoria aj náklady na geotermálny prieskum a vrty. 3.4. Tepelné slnečné kolektory Vo všeobecnosti môžeme slnečnú energiu využívať aktívne pomocou slnečných kolektorov alebo bazénových plastových absorbérov na ohrev vody alebo pasívne tak, že prispôsobíme naše bývanie slnečnému žiareniu využitím tzv. solárnej architektúry. Obr.: Možnosti využívania slnečnej energie. Aktívne Príprava tepla a teplej vody Ploché a trubicové kvapalinové kolektory a bazénové absorbéry Teplovzdušné kolektory Fotovoltaické články Využívanie slnečného žiarenia Výroba elektriny Solárno-termické elektrárne Pasívne Premena slnečného žiarenia zachyteného konštrukciami budovy na teplo (ekoarchitektúra, slnečné domy,...) Najrozšírenejším, najdostupnejším a ekonomicky najzmysluplnejším spôsobom využívania slnečnej energie na Slovensku v súčasnosti je ohrev pitnej vody v domácnostiach. Rodinné domy stále tvoria najväčší podiel na trhu, tepelné solárne systémy sa čiastočne uplatňujú aj v bytovkách, zdravotníckych zariadeniach a budovách služieb. Silné stránky Konštantná cena tepla počas 20 30 ročnej životnosti. Decentralizovaná výroba tepla nižšia závislosť od dodávateľov tepla a rastu cien Slabé stránky Relatívne vysoké investičné náklady. Systémy sú najefektívnejšie v oblasti teplôt do 100 C. 11

Silné stránky palív. Žiadne negatívne ekologické vplyvy počas celej životnosti. Zanedbateľné prevádzkové náklady. Možnosť 100 % recyklácie použitých konštrukčných materiálov. Slabé stránky Potreba doplnkových energetických zdrojov, pretože systémy nepokryjú spotrebu tepla počas celého roka, v našich podmienkach je ekonomicky zmysluplný stupeň pokrytia celoročných energetických potrieb na prípravu teplej vody okolo 60%. Problémy s inštaláciou na pamiatkovo chránených budovách. Relatívne vysoká účinnosť (30-60%). Bez nárokov na nové zastavané plochy. Vzájomná doplniteľnosť s inými obnoviteľnými energetickými zdrojmi. Veľký potenciál zvýšenia využitia solárneho tepla v oblasti akumulácie a solárneho chladenia. Krátka doba energetickej amortizácie. Technologická zrelosť. Zrejme najväčším problémom brániacim prudšiemu rozvoju vo využívaní slnečných kolektorov je ich pomerne vysoká investičná náročnosť v pomere k energetickým ziskom zo solárnych systémov. Tab.: Prehľad cien najlacnejších solárnych zostáv pre ohrev pitnej vody na Slovensku Objem Počet osôb Konečná cena zásobníka v domácnosti vrátane DPH OPV a montáže Energetický zisk 200 l 2-3 95 000 Sk 1 400 až 1 860 kwh / rok 300 l 4-5 122 000 Sk 2 100 až 2 790 kwh / rok Výška dosiahnutých úspor značne závisí od systému ohrevu vody či vykurovania, s ktorým solárny systém porovnávame. Ak sú momentálne náklady na prípravu teplej vody či vykurovanie vysoké kvôli neefektívnemu zdroju vykurovania či drahému palivu, aj finančné úspory budú vysoké. Vo všeobecnosti môžeme so solárnym systémom ušetriť: 50 až 75% nákladov v prípade prípravy teplej vody; do 30% nákladov v prípade podpory vykurovania; 80 až 100% nákladov v prípade ohrevu vody v bazéne. Nezanedbateľný je tiež fakt, že pri slnečnom ohreve sa do atmosféry neuvoľňujú nijaké emisie spôsobujúce skleníkový efekt a zmeny klímy. Jeden funkčný kolektor s plochou 2 m 2 ušetrí 500 až 1 000 kg oxidu uhličitého (CO 2 ) za rok. 12

3.5. Veterné turbíny V súčasnosti sa bežne budujú veterné elektrárne s výkonom 1,5-2,5 MW. Náklady na inštaláciu vychádzajú okolo 45 mil. Sk/MW. Účinnosť premeny kinetickej energie vetra na elektrickú energiu závisí od typu turbíny a rýchlosti vetra. Najvyššia je mechanická účinnosť turbíny (okolo 44%) pri rýchlosti vetra 9 m/s. Priemerná účinnosť premeny sa pohybuje okolo 20%. 3.6. Malé vodné elektrárne (MVE) Náklady na výstavbu vodného diela s MVE sa pohybujú v rozmedzí 60 až 130 mil. Sk/MW, v prípade už vybudovanej vodohospodárskej časti náklady činia 30 až 60 mil. Sk/MW. Účinnosť premeny potenciálnej energie vody na elektrickú sa pohybuje v rozmedzí 40-70%. Najdokonalejšie mechanické motory dosahujú až 95% účinnosť. 3.7. Fotovoltika Súčasné panely na premenu slnečnej energie na elektrickú (tzv. fotovoltické články) vyrábané z kremíka sú drahé a ich účinnosť sa pohybuje na úrovni 15 %. Investičné náklady sa v súčasnosti pohybujú na úrovni okolo 4 210 Eur/kW (138,93 mil. Sk/MW). Rozlišujeme systémy pripojené na sieť - používajú sa najmä v krajinách s plne rozvinutou elektrickou rozvodnou sieťou. Sú priamo prepojené na miestnu elektrickú sieť, čo im umožňuje podľa vyrobenú elektrinu dodávať do siete alebo v prípade potreby ju z nej odoberať. Tieto systémy obsahujú menič napätia. Systémy nepripojené na sieť (samostatné ostrovné systémy) - súčasťou väčšiny z nich je batéria na uskladnenie energie pre použitie keď nesvieti slnko a kontrolný mechanizmus, chrániaci pred nadmerným nabíjaním a vybitím batérie, prípadne tiež menič napätia. Vývoj nových typov sa uberá niekoľkými smermi. Niektorí bádatelia sa snažia vytvoriť panely s oveľa vyššou účinnosťou v laboratóriách sa už podarilo dosiahnuť hodnoty presahujúce 60 percent. Iní zasa skúšajú vyvinúť články, ktoré sú lacné, ľahké a elastické, hoci s nižšou účinnosťou [7]. 13

3.8. Porovnanie investičných nárokov Tab.: Porovnanie investičných nárokov jednotlivých technológií OZE (rok 2007) Technológia Priem. investičné náklady Účinnosť premeny Ročné využitie menovitého výkonu Fotlovoltické články 140 mil. Sk / MW 15 % 1 000 1 500 h/r Bioplynové stanice 120-160 mil. Sk / MW celková 80 % tepelná 45-50 % elektrická 30-35 % 6 000 8 500 h/r Malé vodné elektrárne (vrátane vod. diela) 60 130 mil. Sk / MW 40-70 % priemerné prietokové podmienky 3 000 h/r pre dobré prietokové podmienky 5 000 h/r Veterné turbíny 45 mil. Sk / MW 15-20 % veterné lokality 1 000 h/r extrémne veterné lokality 2 000 h/r Tepelné solárne systémy 30 40 mil. Sk / MW 40-50 % 1 000 h/r Výroba elektriny z biomasy (ORC systém) 40 50 mil. Sk / MW tepelná 80 % elektrická 17 % 7 200 h/r Kotly na biomasu 8-10 mil. Sk / MW 70-90 % 2 000 4 000 h/r závisí od dĺžky vykurovacej sezóny Pre porovnanie, na dobudovanie tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach by mali ENEL-Slovenské elektrárne investovať 62 miliárd korún [9], čo predstavuje 70,5 mil. Sk/MW, pričom Slovensko už do 3.a 4. bloku Mochoviec investovalo okolo 20 miliárd korún. Ich stavebná časť je dokončená na 70 %, technologická na 30 % [10]. V týchto nákladoch navyše nie sú zahrnuté externé náklady a náklady na vybudovanie trvalého úložiska jadrové odpadu, ktoré sa odhadujú na niekoľko desiatok miliárd Sk. 14

4. Potenciál obnoviteľných energetických zdrojov Pri stanovovaní možností Graf: Vzťah medzi jednotlivými druhmi energetických potenciálov využívania OEZ sú v odbornej literatúre Celkový (čo príroda Technický zaužívané viaceré druhy poskytuje) (čo sa dá realizovať potenciálov. Pod pojmom po technickej celkový potenciál stránke) rozumieme energiu obnoviteľného zdroja, ktorú je možné premeniť na iné Využiteľný (čo sa dá realizovať formy energie za jeden rok v konkrétnych podmienkach) a jej veľkosť je daná prírodnými podmienkami. Vo svojej podstate je Ekonomický (čo má zmysel po celkový potenciál z ekonomickej krátkodobého a stránke) strednodobého hľadiska nemenný. Pod technickým Trhový potenciálom rozumieme tú (čo investori môžu časť celkového potenciálu, hneď realizovať) ktorá sa dá využiť po zavedení dostupnej technológie. Využiteľný potenciál potom predstavuje technický potenciál znížený v dôsledku legislatívnych, administratívnych a environmentálnych bariér a nevybudovanej infraštruktúry. Využiteľný potenciál sa naviac niekedy zvykne bližšie špecifikovať na ekonomický a trhový. Ekonomický potenciál je tá časť využiteľného potenciálu, ktorá je po ekonomickej stránke realizovateľná. Trhový potenciál je tá časť ekonomického potenciálu, ktorú sú investori pripravení v súčasnosti realizovať aj bez priamych alebo nepriamych finančných podpôr. Navyše je možné rozlišovať celkový a dodatočný energetický potenciál. Rozdiel medzi nimi je v súčasnom využívaní, t.j. platí vzťah: [celkový potenciál] = [súčasné využívanie] + [dodatočný potenciál] 15

Tab.: Celkový a technický potenciál OZE v Košickom kraji [2] Technický Celkový potenciál Druh OZE potenciál PJ TWh PJ GWh Vodná energia 2,9 0,8 1,7 500 Veľké vodné elektrárne 2,4 0,7 1,4 400 Malé vodné elektrárne 0,5 0,1 0,2 700 Biomasa 19,4 5,2 19,4 5 200 Lesná biomasa 2,8 0,8 2,1 600 Poľnohospodárska biomasa 0,8 0,2 0,8 200 Biopalivá 2,1 0,6 2,1 600 Bioplyn 1,1 0,3 1,1 300 Ostatná biomasa 12,6 3,5 12,6 3 500 Veterná energia * * 0,4 100 Geotermálna energia 131 36 66 1 800 Slnečná energia 32 000 8 900 5 600 1 650 000 SPOLU 34 980,4 9 726,22 5 687,5 2 242 220 Tab.: Odhadovaný dodatočný ekonomický potenciál do r.2020 Ekonom.potenciál Teplo Elektrina GWh/r GWh/r - 15,4-0,0-15,4 751,9 90,8-77,4 720,0 40,0 16,3-1 488,2 223,6 1 711,8 Pre porovnanie, celková ročná spotreba energie v kraji sa pohybuje okolo 128 PJ (35 555,6 GWh), z toho celková spotreba tepla v kraji sa pohybuje okolo 51,5 PJ (14 306 GWh). Spotreba elektriny na území kraja sa odhaduje okolo 3 804,2 GWh/r. Zvyšok tvorí spotreba palív. Graf: Rozdelenie celkového dodatočného ekonomického potenciálu OZE v kraji do r. 2020 veterné turbíny 5% biomasa - elektrina 5% geoermálna elektrina 2% slnečné teplo 1% malé vodné elektrárne 1% geotermálne teplo 42% biomasa - teplo 44% 16

4.1. Potenciál biomasy Podľa údajov národného emisného inventarizačného systému (NEIS) boli v roku 2004 na území Košického kraja energetické zdroje spaľujúce biomasu s celkovým príkonom 31 MW, s odhadom výroby 252 TJ (70 GWh) tepla. Ide najmä o menšie kotly v drevospracujúcom priemysle. Od roku 2001 pribudli kotolne v komunálnej energetike prevádzkované spoločnosťou Raden v obciach Dobšiná - Rozkvet (štiepka), Dobšiná - Budovateľská (piliny), Turňa nad Bodvou (slama), Medzev (štiepka), Slavošovce (štiepka) a Margecany (piliny) s celkovým inštalovaným výkonom 3,35 MWt a výrobou tepla 29 556,66 GJ (8,21 GWh) v roku 2006. Celková súčasná výroba tepla z biomasy je teda 281,5 TJ (78,2 GWh). Využiteľný technický potenciál biomasy je v Košickom kraji pomerne vysoký a predstavuje teoreticky až 15 % ročnej spotreby energie v kraji, ktorá je 128 PJ. Ide však o teoretickú hodnotu značme vzdialenú od konkrétnych možností inštalácie zariadení na energetické využívanie biomasy (kotly na drevný odpad, štiepku, pelety, slamu). Vzhľadom na vyššiu investičnú náročnosť, náročnú logistiku biomasy, rastúce ceny palív, konkurenciu s poľnohospodárskou potravinárskou produkciou a tiež obmedzené možnosti odbytu tepla v letnom období v prípade výroby elektriny z biomasy je ekonomický potenciál značne nižší. Tabuľka: Technicky využiteľný potenciál biomasy v Košickom kraji Technicky využiteľný Druh biomasy Množstvo/rok potenciál [PJ/rok] [GWh/rok] Poľnohospodárska biomasa na spaľovanie 57 tis. t 0,8 222,2 Lesná biomasa 34 tis. t 0,7 194,4 Drevospracujúci priemysel 113 tis. t 1,4 388,9 Biomasa na výrobu palív 55 tis. t 2,1 583,3 Exkrementy hospodárskych zvierat 1 551 tis. t 1,1 305,6 Účelovo pestovaná biomasa 82 tis. ha 12,6 3 500 Spolu 18,7 5 194,4 Technicky využiteľný potenciál dostupných zdrojov biomasy v kraji je teda 18,7 PJ (5 194 GWh) za rok. Celková spotreba tepla v kraji sa pohybuje okolo 51,5 PJ (14 306 GWh). Táto spotreba je pomerne vysoká, najmä kvôli vysokému zastúpeniu ťažkého priemyslu v kraji. Biomasa by teda teoreticky mohla pokrývať cca 36% spotreby tepla v kraji. Využívanie biomasy v priemysle (49% spotreby tepla v kraji) sa vo veľkej miere nepredpokladá, najmä kvôli problémom s veľkokapacitným skladovaním a dopravou, ako aj kvôli vyšším teplotným a kvalitatívnym požiadavkám. Podľa zámerov investorov by zdroje na biomasu v systéme zásobovania mesta Košice mohli pri spaľovaní cca 45-tisíc ton biomasy za rok vyprodukovať zhruba 350 TJ (97,2 GWh), čo je takmer desatina tepla dodávaného spoločnosťou TEKO. Ďalších 500 TJ (138,9 GWh) tepla by sa mohlo z biomasy vyrábať v ostatných zdrojoch bytovo-komunálnej sféry kraja (cca 10% zo súčasnej spotreby tepla). V oblasti rodinných domov je trend návratu k spaľovaniu palivového dreva značný najmä vďaka rastúcim cenám zemného plynu. Predpokladáme, že ďalších 1 500 TJ (417 GWh) tepla v kraji za rok bude vyrábaných v kotloch rodinných domov. V Košickom kraji by bolo teoreticky možné z technického hľadiska a z hľadiska dostupnosti zdrojov postaviť 42 bioplynových staníc na spracovanie exkrementov hospodárskych zvierat a okolo 250 bioplynových staníc na spracovanie cielene pestovanej biomasy, v oboch prípadoch s inštalovaným výkonom kogeneračnej jednotky 500 kw. Navyše je možné postaviť asi 250 zariadení na výrobu tepla spaľovaním cielene pestovaných energetických rastlín o výkone 350 kw. Ak zohľadníme ekonomické, legislatívne, administratívne a trhové bariéry projektov výstavby, do roku 2020 by sa reálne mohlo 17

postaviť cca 10 bioplynových staníc, čo predstavuje dodávku okolo 110 TJ/r (30,6 GWh) tepla a 30 GWh/r elektriny. Reálne je taktiež využívanie biomasy v rámci rezortu poľnohospodárstva na výrobu tepla pre vlastnú spotrebu, 100 takýchto zariadení do roku 2020 by mohlo vyrábať 245 TJ/r (68,6 GWh/r) tepla. Výroba elektriny z drevnej či poľnohospodárskej biomasy je pre investorov v súčasných podmienkach z ekonomického hľadiska nezaujímavá. V Košiciach sa uvažuje s využitím kalov z čistenia odpadových vôd, biologickej zložky komunálneho odpadu a ďalšej biomasy v rámci rozširovania kapacity spaľovne, čím by sa dosiahla hrubá výroba 60,8 GWh elektriny za rok. Celkový ekonomický potenciál biomasy v roku 2020 v kraji teda odhadujeme na 2 705 TJ/r (751,9 GWh/r) tepla a 90,8 GWh elektriny. 4.2. Potenciál slnečnej energie Po zvážení reálnych alternatív inštalácie solárnych kolektorov bol technický potenciál slnečnej energie stanovený na 1 650 GWh (5 600TJ) ročne [2]. Toto číslo je však stále veľmi vzdialené od reálnych možností využívania slnečnej energie, nakoľko rozvoju bránia najmä vysoké investičné náklady, limity spotreby nízkopotenciálového tepla v letnom období, v oblasti podpory vykurovania aj požiadavky na tepelno-izolačné vlastnosti budov. Keďže drvivú väčšinu inštalovaných tepelných solárnych systémov tvoria a stále budú tvoriť rodinné domy, ekonomický potenciál bude závisieť najmä od kúpyschopnosti obyvateľstva a tiež od sľubovaných, ale zatiaľ stále odsúvaných dotácií pre fyzické osoby. Trend inštalácie tepelných slnečných kolektorov má na Slovensku stúpajúci charakter. V roku 2006 sa na slovenskom trhu predalo 8 500 m 2 kolektorovej plochy (cca 4 250 kolektorov). Väčšina inštalácií je v oblastiach s vyššou kúpyschopnosťou obyvateľstva, teda najmä na západnom Slovensku. V Košickom kraji odhadujeme ročné množstvo inštalovaných kolektorov na 8% z celkového množstva na Slovensku, teda cca 680 m 2 (cca 340 kolektorov) v roku 2006. Ak bola celková plocha na Slovensku v roku 2006 na úrovni 72 700 m 2, v Košickom kraji to bolo približne 5 800 m 2 (2 900 kolektorov). Za posledné 3 roky, odkedy sa vyhodnocuje množstvo inštalovaných kolektorov, teda v období bez dotácií pre fyzické osoby, bol medziročný nárast v priemere o 20%. Pri zachovaní súčasného trendu nárastu, ktorý bude navyše podporený zvyšovaním kúpyschopnosti obyvateľstva a prípadným zavedením dotácií, môžeme odhadovať ekonomický potenciál slnečnej energie vo výrobe tepla v kraji v roku 2020 na úrovni 30 000 m 2 celkovej inštalovanej plochy kolektorov, čo predstavuje využívanie 16,7 GWh (60,12 TJ) slnečnej energie. Po odčítaní súčasného využívania (680 m 2, t.j. 0,38 GWh) dostávame dodatočný ekonomický potenciál slnečnej energie vo výrobe tepla v kraji v roku 2020 na úrovni 16,32 GWh (29 200 m 2 ). Podľa národnej Stratégie vyššieho využitia OZE [3] je cieľ pre Slovensko do roku 2010 stanovený na 300 TJ, na čo je potrebné priemerne ročne na celom Slovensku inštalovať 25 tisíc m 2 slnečných kolektorov v období rokov 2007 2010. Za 4 roky tak bude inštalovaných 100 000 m 2, čo zodpovedá hodnote 200 TJ. Od roku 2006 (72 600 m 2 ) do roku 2010 by tak mala stúpnuť celková plocha kolektorovej plochy na Slovensku na 172 600 m 2. 4.3. Potenciál geotermálnej energie Košický kraj má vďaka svojim prírodným podmienkam významný dostupný potenciál geotermálnej energie, ktorý je na základe doterajších výskumov a prieskumov ohodnotený na 4 153 MW t, čo predstavuje 75% celoslovenského potenciálu. Doteraz realizovanými vrtmi boli v Košickom kraji overené vrty s tepelným výkonom 104 MWt (pri využití po referenčnú teplotu 15 ºC), čo je cca 34 % slovenského celkového potenciálu geotermálnej energie [2]. V súčasnosti sa geotermálna energia v Košickom kraji využíva na 1 lokalite termálne kúpalisko Byšta. Ďalší potenciál využívania tohto obnoviteľného zdroja predstavuje projekt v Košickej kotline s elektrickým výkonom 5 MW e s očakávanou ročnou výrobou elektriny 40 GWh, avšak tento projekt ešte nebol realizovaný z dôvodu komplikovanej projektovej prípravy. 18

Územie Košického kraja, zvlášť jeho centrálna a východná časť, sa vyznačuje najvyššími hodnotami merného povrchového tepelného toku, prítomnosťou perspektívnych kolektorov. Značným potenciálom geotermu aj v oblasti strednoteplotných zdrojov vytvára predpoklad na elektrárenské využitie s použitím technológie binárneho organického cyklu. Podľa doterajších zistení, kalkulácií a odhadov (zdroj TU KE COZE) je možné vytvoriť elektrárenské kapacity na úrovni niekoľkých desiatok MWe. Tab.: Prehľad výsledkov dosiahnutých realizovanými geotermálnymi vrtmi na východnom Slovensku [4] Perspektívna Počet Hĺbka vrtov Výdatnosť Teplota Tepelný výkon Mineralizácia oblasť, vrtov [m] [l/s] [ C] [MWt] [g/l] štruktúra Levočská panva Z a J časť min. max. min. max. celkom min. max. min. max. celkom min.-max. 6 607 3616 8 61,2 164 25 58 0,3 6,1 23 0,6 4 Košická kotlina 7 160 3210 4,9 65,0 207 18 129 Levočská panva SV časť 0,12 29 90 0,7 31 3 3500 4,0 5,0 14 51 65 0,6 1,2 2 8,7 12,3 Humenský chrbát 1 823 4 4 29 0 0 12,0 Spolu 17 160 3616 4,0 65,0 389 18 129 0 29,00 115 0,6 31,0 Zdroj: MŽP SR Za ekonomický potenciál geotermálnej energie v Košickom kraji do roku 2020 budeme na základe vyššie uvedených údajov považovať tepelný výkon 90 MWt a elektrický výkon 5 MWe s možnou výrobou 720 GWh/r (2,6 PJ) tepla a 40 GWh/r. 4.4. Potenciál vodnej energie Ku koncu roku 2004 bolo v Košickom kraji využívaných 28 malých vodných elektrární s inštalovaným výkonom 6,7 MW a 1 veľká vodná elektráreň Ružín s inštalovaným výkonom 60 MW [6]. V Košickom kraji je možnosť výstavby malých vodných elektrární (do 10 MW e ) najmä na povodí Bodrogu a Hornádu. Primárny technicky využiteľný hydroenergetický potenciál povodia Bodrogu a Hornádu je 94,7 MWe inštalovaného výkonu s možnou ročnou výrobou elektriny 172,5 MWh. Jeho plnému využívaniu častokrát bránia záujmy ochrany prírody, keďže pri výstavbe vodných hatí dochádza k zmenám vodných pomerov i mikroklímy. Z primárne využiteľného technického potenciálu tvoria už vybudované malé vodné elektrárne 66,7 MW s výrobou 83,4 GWh, potenciál je teda využitý v súčasnosti na 48,4 %. Navrhované nové elektrárne majú spolu výkon 18 MW s očakávanou výrobou 99 GWh/rok. Do roku 2020 je možné v Košickom kraji na povodí Bodrogu a Hornádu postaviť malé vodné elektrárne s celkovým výkonom 3,24 MW e s očakávanou výrobou elektriny vo výške 15,4 GWh. Tieto projekty sú investori schopní realizovať v prípade úspešného dokončenia schvaľovacieho procesu, preto možno tieto čísla považovať za ekonomický potenciál vodnej energie do roku 2020. V súčasnosti sa vodná energia v Košickom kraji využíva v elektrárňach s celkovým výkonom 100,8 MW e. 19

4.5. Potenciál veternej energie Vhodnými miestami na využitie veternej energie sú tie oblasti, kde priemerná ročná rýchlosť vetra dosahuje vo výške 60 m minimálne 6,0 m/s. Územia s menšou priemernou rýchlosťou sa nepokladajú za vhodné, pretože sa neprodukuje dostatočný výkon. Vhodné oblasti pre inštalovanie veterných elektrární ležia v horských oblastiach a na nížinách. Výstavba veterných turbín je vylúčená v chránených územiach. Tým sa celkový potenciál výrazne redukuje. Hoci pre efektívne využívanie zostávajúceho potenciálu sú vhodné iba niektoré oblasti, ktoré predstavujú malú časť územia Košického kraja, možno konštatovať, že existuje relatívne dosť vhodných lokalít na výstavbu veterných parkov. Treba však spomenúť, že okrem dobrých veterných podmienok rozhodujúcim faktorom pre výstavbu veterného parku je aj možnosť pripojenia do distribučnej siete, nezasahovanie do chránených krajinných území a členitosť osídlenia jednotlivých území. Tieto faktory vylúčia veľa veterne vhodných lokalít. Pre stanovenie technického potenciálu by bolo potrebné merať veternosť na viacerých aspoň referenčných územiach kraja. Prístrojové merania veternosti štandardne vykonávajú investori na vytipovaných územiach po dobu 1 roka vo výške 50 m nad povrchom na vlastné náklady. Väčšina meraní na Slovensku sa doteraz realizovala najmä na západnom Slovensku. V Košickom kraji sú doteraz známe 2 zámery výstavby veterných parkov. Tab.: Rozpracované zámery výstavby veterných parkov v Košickom kraji Veterný park Počet turbín Inštalovaný výkon Predpokladané obdobie prevádzky Veterný park Makovica 29 24,65 MW e od 2010 do 2035 Veterný park Telgárt- Dobšiná 23 19,55 MW e od 2009 do 2034 Celkový inštalovaný výkon veterných elektrární, ktoré sú na území Košického kraja v štádiu prípravy je 44,2 MW e. Pri predpokladanej využiteľnosti 1 500 až 2 000 hodín ročne [1] to predstavuje výrobu elektriny na úrovni 77,4 GWh/r. Keďže tieto zámery sú investori schopní realizovať v prípade úspešného schvaľovacieho procesu, tieto čísla možno považovať za ekonomický potenciál veternej energie do roku 2020. V súčasnosti sa veterná energia na území Košického kraja nevyužíva. 20

5. Ciele pre využívanie obnoviteľných energetických zdrojov do r. 2020 Tento program má slúžiť ako dokument stanovujúci reálne ciele vo využívaní obnoviteľných energetických zdrojov v Košickom kraji a zároveň navrhovať spôsoby ich plnenia. Ciele sú stanovené ako určité percento z celkového potenciálu OZE v kraji, ktoré je možné do roku 2020 technicky a zároveň ekonomicky zmysluplne realizovať a tým nahradiť časť súčasnej výroby elektriny a tepla z fosílnych zdrojov. Preto je nevyhnutné najprv zosumarizovať výrobu tepla a elektriny v kraji, odhadnúť potenciál OZE vo výrobe tepla i elektriny a na základe toho stanovovať reálne ciele. Graf: Prístup pri stanovovaní cieľov vo využívaní OZE v Košickom kraji Súčasná spotreba tepla [GWh] Súčasná spotreba elektriny [GWh] Cieľ vo výrobe tepla z OZE do r.2020 Cieľ vo výrobe elektriny z OZE do r.2020 Súčasná výroba elektriny z OZE [GWh] Ekonomický potenciál OZE v elektrine do r.2020 [GWh] Súčasná výroba elektriny z OZE [GWh] Súčasná výroba tepla z OZE [GWh] Ekonomický potenciál OZE v teple do r.2020 [GWh] Súčasná výroba tepla z OZE [GWh] 21

5.1. Ciele na úrovni EÚ a SR Do roku 2020 chce Európska únia ako celok zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe na 20 %. Slovensko bude musieť do roku 2020 zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov z terajších 6,7 % (2005) z konečnej spotreby na 14 %. OZE sa v súčasnosti podieľajú na spotrebe primárnej energie 3,5%, pričom SR si stanovila do roku 2010 cieľ vo výške 6%. Tab.: Odhadované využitie OZE v SR pre výrobu tepla a chladu Zdroj 2010 2015 2020 2030 [PJ] [PJ] [PJ] [PJ] Biomasa (vrátane bioplynu) 27 41 50 80 Slnečná energia (vrátane prípravy chladu) 0,2 1 8 26 Geotermálna energia (vrátane tepelných čerpadiel) 0,3 1 4 14 Spolu OZE 27,5 43 62 120 Tab.: Odhad inštalovaného výkonu a nárast výroby elektriny z OZE do roku 2010 Do roku 2010 Nárast výroby [GWh] Inštalovaný výkon [MW] Investičné náklady [mil. Sk] Malé vodné elektrárne 100 20 1 800 Biomasa -nové zdroje 120 20 600 Biomasa spoluspaľovanie 356 70 350 Veterné elektrárne 193 100 4 000 Bioplyn 178 30 4 200 Geotermálna energia 30 4 400 Spolu 973 244 11 350 Tab.: Odhad výroby elektriny z OZE bez veľkých VE do roku 2030 2005 2010 2015 2020 2030 Výroba elektriny z OZE (TWh) 0,3 1,2 2,3 3,1 4,4 Podiel na spotrebe elektriny (%) 1 4 7 9 11 SR si stanovila cieľ 14% z konečnej spotreby energie do roku 2020, čo predstavuje pri očakávanej spotrebe v r. 2020 hodnotu 65,8 PJ (18,3 TWh), ktoré budeme musieť vyrábať z obnoviteľných zdrojov. Konečná spotreba energie [PJ] Tab.: Konečná spotreba energie v SR 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 545 507 512 519 499 500 491 473 461 464 444 Zdroj: MH SR Z údajov o vývoji konečnej spotreby energie v SR je možné konštatovať, že konečná spotreba energie má každoročne klesajúcu tendenciu. Dôvodom tohto stavu je postupná realizácia úsporných opatrení na strane spotreby [5]. 22

Tab.: Odhad konečnej spotreby energie v SR do r.2030 Konečná spotreba energie [PJ] 2004 2005 2010 2020 2030 450 455 460 470 480 Zdroj: MH SR Odhad vývoja konečnej spotreby energie je založený na týchto predpokladoch [5]: rast nárokov na spotrebu elektriny z dôvodu začatia výroby v nových výrobných závodoch, nárast spotreby elektriny v domácnostiach, nárast spotreby palív v doprave, Pri odhade vývoja konečnej spotreby energie bola braná do úvahy aj realizácia opatrení zameraných na zníženie konečnej spotreby. 5.2. Ciele pre Košický kraj Pre stanovenie indikatívnych cieľov využívania obnoviteľných zdrojov energie v Košickom kraji je nutné poznať súčasnú výrobu tepla a elektriny z OZE a porovnať ju so súčasnou i v budúcnosti očakávanou spotrebou tepla i elektriny v kraji. Tab.: Súčasná výroba energie z OZE v Košickom kraji: Súčasná výroba elektriny z OZE: Súčasná výroba tepla z OZE: - vodná energia (VVE) 98,68 GWh/r - vodná energia (MVE) 0,12 GWh/r; - biomasa 0 GWh/r; - veterná energia 0 GWh/r; - geotermálna energia 0 GWh/r; - slnečná energia 0 GWh/r. - biomasa 78,2 GWh/r; - geotermálna energia 0 GWh/r; - slnečná energia 0,38 GWh/r. Tab.: Konečná spotreba energie v Košickom kraji SÚČASNÁ SPOTREBA ROK 2020* Teplo 14 306,0 GWh/r 14 664,0 GWh/r Elektrina 3 804,2 GWh/r 3 899,3 GWh/r Teplo + elektrina spolu 18 110,2 GWh/r 18 563 GWh/r OZE (teplo + elektrina) 177,4 GWh/r ekon.potenciál: 1 711,8 GWh/r cieľ: 1 889,3 GWh/r * Adekvátne k očakávanému vývoju na Slovensku [5] odhadujeme, že v roku 2020 bude konečná spotreba energie v Košickom kraji vyššia o 2,5%. 23

Cieľ 14% podielu OZE na konečnej spotrebe energie bude záväzný pre celé Slovensko a nebude sa premietať na jednotlivé kraje, nakoľko potenciál OZE je v regiónoch rôzny. Cieľom pre Košický kraj by mohlo byť súčasné využívanie plus odhadovaný ekonomický potenciál OZE do roku 2020, teda cieľ vo výške 1 889,3 GWh/r energie vyrobenej z OZE v roku 2020. Realizácia ekonomického potenciálu do roku 2020 predpokladá: - realizáciu geotermálneho projektu v Košiciach, - rozšírenie kapacity košickej spaľovne o biologické odpady, - výstavbu viacerých komunálnych kotolní na biomasu, - výstavbu cca 100 zariadení na spaľovanie biomasy v rezorte poľnohospodárstva, - výstavbu aspoň 10 bioplynových staníc, - výstavbu aspoň 2 veľkých veterných parkov, - výstavbu navrhovaných 9 malých vodných elektrární, - inštaláciu 14 600 ks tepelných slnečných kolektorov (29 200 m 2 ). 6. Nástroje pre dosahovanie cieľov Pre realizáciu ekonomického potenciálu do roku 2020 je nevyhnutné realizovať projekty v aspoň hore uvedenej miere. Pre prispenie k plneniu národného 14% cieľa bude pravdepodobne potrebné realizovať v kraji buď ďalšie projekty, alebo zväčšiť rozsah navrhovaných projektov. To je však nad rámec ekonomického potenciálu, čo je bez zefektívnenia či navýšenia súčasných podporných mechanizmov, nástrojov a stimulov pre investorov ťažko dosiahnuteľné. 6.1. Priority, špecifické ciele a nástroje Takto je definovaná priorita kraja v oblasti využívania OZE [2]: stanovenie nástrojov regionálnej energetickej politiky na efektívne a trvalo udržateľné využívanie lokálnych OZE s dôrazom na ochranu a tvorbu životného prostredia, podporu zavádzania nových technológií a inovácií s dopadom na vyvážený a trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj Košického kraja. Stratégia využitia OZE v Košickom samosprávnom kraji [2] tiež definuje špecifické ciele: 1. Vytvorenie základných systémových opatrení na: - zníženie energetickej závislosti kraja od dovozu energií a palív a zvýšenie sebestačnosti v zásobovaní energiami najmä vidieckych oblastí (bezpečnosť a suverenita regiónu), - zníženie energetickej náročnosti (realizáciou úsporných opatrení, napr. v oblasti koncovej spotreby energie, recyklácie energie,...), - zvýšenie podielu využitia OZE v celkovej spotrebe energií s dôrazom na miestne zdroje 2. Návrh energetického manažmentu kraja (koordinácia implementácie systémových opatrení, navrhnutých stratégiou) Nástroje regionálnej energetickej politiky Pozícia Košického samosprávneho kraja vo vzťahu k problematike využívania obnoviteľných zdrojov energie sa odvíja z jeho zodpovednosti za regionálny rozvoj podľa Zákona NR SR č.503/2001 Z.z. o 24

podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov. Z hľadiska svojej zodpovednosti, kompetencií a energetickej problematiky môže KSK využívať nástroje, uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tab.: Nástroje pre podporu OZE v kompetencii KSK [2] DRUH NÁSTROJA / AKTIVITY ADRESÁT / SMER mobilita Informácie a poradenstvo Informácie o lokalite, regionálny marketing Finančná motivácia PODNIKY lokalizačná podpora investície --- investičná motivácia nové pracovné miesta technológie, inovácie zakladanie podnikov kooperácia vzdelávanie mobilita zásobovanie --- technologické a inovačné poradenstvo (subregionálne energetické informačné centrá) podnikateľské poradenstvo Kooperačné poradenstvo informácie o možnostiach vzdelávania informácie o ponuke pracovných miest informácie o ponuke a kvalite zásobovania poradenstvo obciam a regionálnym zariadeniam Infraštruktúra výstavba energetickej infraštruktúry, doprava, vzdelávanie Administratívne opatrenia lokalizačné príkazy a zákazy (zmeny ÚP VÚC) výskumné zariadenia regulácia investícií kofinancovanie projektov vedecké parky --- kofinancovanie projektov zavádzania nových technológií a výskumnovývojových inovácií rizikový kapitál, štartovacia pomoc technologické a podnikateľské centrá kooperačná motivácia --- --- OBYVATEĽSTVO príspevky na vzdelanie výstavba --- infraštruktúry príspevky na orientovanej na --- mobilitu obyvateľstvo, subvencie blízkym vzdelávanie dodávateľom --- --- OBCE, INŠTITÚCIE príspevky na komunálne a infraštruktúra regionálne pomoc obciam rozvojové projekty regulácia nových technológií regulácia zakladania podnikov koordinácia obcí a regionálnych zariadení 25