NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM SÚČASNÝ STAV A PROGNÓZY VÝVOJA HYNUTIA SMREČÍN NA SLOVENSKU Tomáš Hlásny Ladislav Kulla Tomáš Bucha Jozef Konôpka Zvolen, 2009
SÚČASNÝ STAV A PROGNÓZY VÝVOJA HYNUTIA SMREČÍN NA SLOVENSKU Tomáš Hlásny, Ladislav Kulla, Tomáš Bucha, Jozef Konôpka Úvod Prirodzené druhové zloženie lesov bolo na území Európy za posledné dve storočia dramaticky zmenené. Súčasné areály rozšírenia množstva drevín sú viac výsledkom hospodárenia ako prirodzených faktorov. Ako výsledok spoločenského a ekonomického vývoja vznikli rozsiahle regióny pokryté nepôvodnými monokultúrami drevín nachádzajúcimi sa mimo svojho prirodzeného rozšírenia, ktoré v súčasnosti trpia vážnymi problémami so zdravotným stavom, v mnohých prípadoch vyúsťujúcim do celkového rozpadu porastov. Vysádzanie smreka od 19. do konca prvej polovice 20. storočia bolo v Európe všeobecným trendom, vyvolaným dopytom po tejto hospodársky výnimočne efektívnej drevine. Vlna zalesňovania smrekom najviac postihla Českú republiku (smrek tu tvoril v roku 1950 až 60 % lesov, v roku 2007 54 %), Nemecko (40 %) a neobišla ani Slovensko, kde sa však prejavila v oveľa menšom rozsahu. Smrek má podľa súčasného drevinového zloženia v našich lesoch 26,4 % zastúpenie, čo predstavuje približne 510 tis. ha. Smrekové porasty pestované síce z kvalitného, ale nepôvodného semena sa nedokázali na všetkých miestach prispôsobiť stanovištným podmienkam, čo sa v súčasnosti negatívne prejavuje na ich stabilite a odolnostnom potenciáli, najmä vo vyšších vekových stupňoch. Tento vývoj je ďalej zhoršovaný klimatickými zmenami, ktoré v rôznych podobách pozorujeme už dlhšie obdobie. Ohrozenosť smreka škodlivými činiteľmi je však podmienená aj jeho prirodzenou predispozíciou k mechanickému poškodzovaniu a širokému spektru biotických škodcov. Súčasný stav smrekových porastov je na rozsiahlych územiach Slovenska kritický. Dochádza k ich postupnému celkovému rozpadu, za ktorým stojí synergické pôsobenie abiotických škodlivých činiteľov a v mnohých oblastiach mimoriadne zvýšená aktivita podkôrneho hmyzu a hubových patogénov. Vzniknutú situáciu v smrekových lesoch možno charakterizovať ako najvážnejší lesnícky problém v súčasnosti, ktorý existenčne ohrozuje zabezpečovanie plnenia produkčných a mimoprodukčných funkcií smrekových lesov v regiónoch Oravy, Kysúc, Tatier, Spiša a Horehronia. Situácia sa zdramatizovala najmä po vetrovej kalamite v novembri 2004, keď sa vytvorili vhodné podmienky na gradáciu podkôrneho hmyzu. Problém prerástol do skôr nepoznaných rozmerov, keď vo viacerých regiónoch dochádza k postupnému plošnému rozpadu smrekových porastov, s negatívnym dopadom na ekologickú stabilitu krajiny a vážnymi sociálno-ekonomickými dôsledkami. Hynutie smrečín na Slovensku Plošné odumieranie smrekových lesov v horských sústavách strednej Európy sa vo zvýšenej miere objavilo v druhej polovici minulého storočia. Na Slovensku bolo prvou vážnou epizódou premnoženie lykožrúta smrekového v dôsledku série horúcich a suchých rokov na Horehroní začiatkom 50-tych rokov. Náhodné ťažby smreka na Slovensku dosiahli v rokoch 1948 1954 výšku až 3 mil. m 3, z čoho viac ako 80 % pripadalo na lykožrúta. Čoskoro sa hromadné odumieranie smreka objavilo severovýchodne od Vysokých Tatier v Levočských vrchoch, odkiaľ sa postupne rozšírilo na celý Spiš. Za hlavné príčiny sa označovali nízky odolnostný potenciál, najmä v dôsledku nepriaznivého druhového zloženia, oslabenie porastov vysokými teplotami a relatívne nízkymi zrážkami v jarných a letných mesiacoch, veľký výskyt podpňovky, tracheomykóz (rod Ceratocystis), podkôrneho hmyzu, zaťaženie imisiami, ale aj vírusové ochorenia. Chradnutie a hynutie stromov sa koncom 60. rokov objavilo v okolí lokálnych zdrojov priemyselného znečistenia (Stredný Spiš, magnezitky). V 70-tych a 80-tych rokoch poškodenie smrekových lesov značne stúplo a okrem východu zasiahlo aj sever Slovenska. Najväčší rozsah dosiahlo po roku 1984, odkedy sa s rôznou intenzitou vyskytuje na celom Slovensku. V tomto období sa ako podstatný komponent v komplexe príčin odumierania uplatňujú imisie z lokálnych zdrojov a z diaľkového prenosu. V 90-tych rokoch odumieranie smrekových porastov ďalej pokračuje. Náhodné ťažby smreka v tomto období predstavujú v priemere 2,6 2,7 mil. m 3 ročne, čo je skoro 70 % z celkovej ťažby ihličnatých drevín. Príčiny Príznaky Typ odumierania Súčasne pozorované hynutie smrekových porastov má medzi postihnutými regiónmi značne odlišný charakter z hľadiska vizuálnych prejavov, aktivity škodlivých činiteľov alebo uplatňovania stanovištných predizpozícií. Taktiež názory na príčiny hynutia smrekových porastov sa v domácej a zahraničnej literatúre značne líšia a otázku na príčiny hynutia v súčasnosti nie je možné jednoznačne zodpovedať. Charakter hynutia smrekových porastov u nás je podľa príčin a typických znakov poškodenia možné rozdeliť spôsobom uvedeným v Tab. 1 (Kulla a kol. 2003). A deštrukčný B fyziologický C biotický deštrukčne pôsobiace činitele prevažne abiotického alebo antropogénneho pôvodu vývraty, zlomy, následky ťažby a pod. fyziologicky pôsobiace činitele prevažne abiotického alebo antropogénneho pôvodu (sucho, imisie, ozón) defoliácia a depigmentácia korún plošnejšieho rozsahu, zonálne odumieranie Tab. 1: Charakteristika typov odumierania smrekových porastov biotické činitele a/ alebo fytopatogénne organizmy spôsobujúce choroby a v konečnom dôsledku fyziologický kolaps nepravidelná defoliácia a depigmentácia, výskyt typických sprievodných symptómov, ohniskovité odumieranie 1
S uvedeným členením korešponduje napr. práca Jakuša (2001), ktorý uvádza, že na Slovensku sa stretávame s: Klasickým rozpadom, inicializovaným deštrukciou lesa mechanicky pôsobiacimi faktormi, predovšetkým vetrom, a následne umocňovaným gradáciami kambiofágneho hmyzu na fyziologicky oslabených porastových stenách Novodobým odumieraním, inicializovaným multifaktoriálnym fyziologickým oslabením jednotlivých stromov, následne sprevádzaným a dokončeným nástupom fytopatogénnych organizmov, prípadne kambiofágnym hmyzom Odumieranie smrekových porastov na Slovensku je vo väčšine postihnutých oblastí typu tzv. novodobého odumierania, resp. chradnutia a žltnutia, s dominantným výskytom biotického C-typu odumierania. Toto platí predovšetkým pre pohraničné oblasti severného Slovenska, (oblasť Oravy a Kysúc), kde je rozpad spôsobený biotickými činiteľmi podkôrnym hmyzom a podpňovkou. Najnovšie výsledky výskumu tu nepotvrdili významnejšie fyziologické oslabenie smreka. V oblasti Tatier a ostatných centrálnych pohorí Západných Karpát je možné hovoriť prevažne o deštrukčnom type rozpadu, prejavujúcom sa pravidelným výskytom rozsiahlych vetrových kalamít, na ktoré pravidelne nadväzujú premnoženia podkôrneho hmyzu. Špecifickým je územie Spiša, kde sa pod odumieranie smrekových lesov podpísalo fyziologické oslabenie imisiami z lokálnych zdrojov a chronický deficit zrážok z dôvodu polohy územia v zrážkovom tieni Tatier. Možno tu hovoriť o mimoriadne komplexnom synergicky podmienenom odumieraní. Charakteristika rozpadu smrečín podľa vývoja náhodných ťažieb Objemy náhodných ťažieb v dôsledku jednotlivých škodlivých činiteľov podľa lesnej hospodárskej evidencie sú vhodným podkladom na porovnanie špecifík odumierania smreka v postihnutých regiónoch. V ďalšom texte stručne charakterizujeme tri regióny najvážnejšie postihnuté hynutím smrekových porastov, objem ažby (m 3 ) a to Kysuce-Orava, Nízke Tatry a Spiš. V prípade regiónu severozápadného Slovenska, pracovne označeného ako Kysuce-Orava, bola podľa jednotlivých okresov v rokoch 1996-2007 najnepriaznivejšia situácia v okrese Čadca, kde sa priemerne ročne realizovala náhodná ťažba v objeme 192 tis. m 3. Na druhom okres Obr. 1 Poradie okresov v regióne Kysuce Orava podľa priemerného ročného objemu náhodnej ťažby (m 3 ) za roky 1996-2007 a súborov škodlivých činiteľov. objem ažby (m 3 ) mieste bol okres Námestovo (132 tis. m 3 ). V okrese Čadca najviac ťažieb pripadalo na huby (74 tis. m 3 ), podkôrny a drevokazný hmyz (60 tis. m 3 ) a abiotické škodlivé činitele (50 tis. m 3 ). V okrese Námestovo boli na prvom mieste abiotické činitele (66 tis. m 3 ) a podkôrny a drevokazný hmyz (46 tis. m 3 ) (Obr. 1). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v procese rozpadu smrekových porastov v postihnutých oblastiach Kysúc a Hornej Oravy zohrávajú najvýznamnejšiu úlohu biotické činitele. V regióne zahŕňajúcom Nízke Tatry a širšie okolie bola v rokoch 1996-2007 najnepriaznivejšia situácia v okrese Poprad, kde sa priemerne ročne realizovala náhodná ťažba v objeme 447 tis. m 3. Na druhom mieste bol okres Brezno s 326 tis. m 3. V okrese Poprad najviac pripadalo na abiotické činitele (304 tis. m 3 ) a na podkôrny a drevokazný hmyz (131 tis. m 3 ). V okrese Brezno vysoko prevažovali abiotické činitele (288 tis. m 3 ), a následne podkôrny a drevokazný hmyz (27 tis. m 3 ) (Obr. 2). V tomto regióne sa teda výrazne prejavuje už zmienená dominancia deštrukčného rozpadu s následnými podkôrnikovými kalamitami. V regióne Spiš bola v rokoch 1996-2007 najnepriaznivejšia situácia v okrese Kežmarok, kde sa priemerne ročne realizovala náhodná ťažba v objeme 182 tis. m 3. Na druhom mieste bol okres Gelnica so 160 tis. m 3, nasledovaný Spišskou Novou Vsou so 101 tis. m 3. V okrese Kežmarok najviac pripadalo na abiotické činitele (104 tis. m 3 ), následne podkôrny a drevokazný hmyz (52 tis. m 3 ) a na antropogénne činitele (18 tis. m 3 ). V okrese Gelnica boli na prvom mieste antropogénne činitele (93 tis. m 3 ), podkôrny a drevokazný hmyz (42 tis. m 3 ), abiotické činitele (25 tis. m 3 ). V okrese Spišská Nová Ves bol na prvom mieste podkôrny a drevokazný hmyz (44 tis. m 3 ) a následne antropogénne škodlivé činitele (28 tis. m 3 ) a abiotické činitele (21 tis.m 3 ) (Obr. 3). Z uvedených vzťahov medzi jednotlivými činiteľmi zreteľne vyplýva, že na odumieraní smreka v regióne Spiša sa synergickým spôsobom podieľa celý komplex škodlivých činiteľov. okres Obr. 2 Poradie okresov v regióne zahŕňajúcom Nízke Tatry a širšie okolie podľa priemerného ročného objemu náhodnej ťažby (m 3 ) za roky 1996-2007 a súborov škodlivých činiteľov. 2
objem ažby (m 3 ) okres Obr. 3 Poradie okresov v regióne Spiš podľa priemerného ročného objemu náhodnej ťažby (m 3 ) za roky 1996-2007 a súborov škodlivých činiteľov. Využitie satelitných snímok pri identifikácii stavu a vývoja smrečín Pre potreby hodnotenia sme v roku 2007 získali 6 satelitných snímok SPOT. V roku 2008 to bolo 8 snímok, z toho 6 snímok SPOT a 2 snímky ASTER. Väčšina záznamov bola nasnímaná v septembri. Stav a postup rozpadu smrekových porastov bol hodnotený dvomi doplňujúcimi sa spôsobmi stanovením poškodenia pomocou parametra defoliácie (straty asimilačných orgánov) a vizuálnou interpretáciou zmien stavu smrekových porastov medzi obdobím 2002 2007 a 2007 2008. Úzky vzťah medzi poškodením a spektrálnou odraznosťou vegetácie dokumentujeme na Obr. 4, kde sú zobrazené ukážky kompozície blízkeho infračerveného stredného infračerveného a červeného kanálu satelitných snímok SPOT z roku 2007 a 2008 z Tichej a Kôprovej doliny v TANAPe. Vo svetlejších odtieňoch tyrkysovej farby sa v kompozícii kanálov zobrazujú kalamitné plochy po vetrovej kalamite. V tmavších odtieňoch tyrkysovej farby sa zobrazujú S ohľadom na plošný charakter rozpadu smrekových porastov je na vyhodnotenie ich stavu a pre ich pravidelné monitorovanie vhodné využiť údaje diaľkového prieskumu Zeme (DPZ). Lesy SR š.p. a Národné lesnícke centrum Zvolen v rokoch 2007 a 2008 riešili uvedenú problematiku pomocou satelitných snímok SPOT a ASTER. Záujmové územia predstavujú lesné porasty so zastúpením smreka nad 25 %. Na lokalizáciu týchto porastov sme využili digitálnu mapu jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL) s príslušným opisom porastov. Parametre použitých záznamov: Priestorové rozlíšenie snímok SPOT je 10 x 10 m, snímok ASTER 15 x 15 m. Snímka SPOT pozostávala zo 4 spektrálnych kanálov zeleného, červeného, blízkeho a stredného infračerveného. Snímka ASTER bola dodaná v 3 kanáloch zelenom, červenom a infračervenom (IČ). Snímky boli ortorektifikované v súradnicovom systéme JTSK a po relatívnej kalibrácii spojené do jednej mozaiky. Kvalita záznamov bola veľmi dobrá, okrem časti snímky z roku 2008 pokrývajúcej región Oravy, ktorá bola ovplyvnená oblačnosťou. Z dôvodu chýbajúcich satelitných snímok nemohol byť hodnotený stav smrekových porastov v časti Ľubovnianskej vrchoviny, Braniska a Volovských vrchov. Obr. 4 Tichá a Kôprová dolina vo Vysokých Tatrách. Kompozícia blízkeho infračerveného stredného infračerveného a červeného kanála satelitných snímok SPOT. Hore: stav k septembru 2007. Dole: stav k septembru 2008. Tyrkysovou farbou sú zobrazené kalamitné plochy po vetrovej kalamite z roku 2004 a silne poškodené a odumierajúce porasty napadnuté podkôrnym hmyzom. Veľkosť výrezu ~ 11 x 7,5 km. 3
Tab. 2 Vyhodnotenie stavu smrekových porastov v roku 2008 na základe stupňa defoliácie. Defoliačná trieda Smrečiny spolu Z toho MCHÚ (IV a V stupeň ochrany) Opis poškodenia porastov tis. ha % tis. ha % 0-10% 18.5 4.4 0.38 1.4 Porasty zdravé 11-20% 66.1 15.9 3.17 11.5 Slabo poškodené 21-30% 107.8 25.9 6.35 23.2 porasty 31-40% 118.2 28.4 8.31 30.3 41-50% 48.3 11.6 3.73 13.6 51-60% 22.3 5.3 1.81 6.6 61-70% 12.4 3.0 1.26 4.6 71-80% 7.2 1.7 0.72 2.6 81-90% 4.8 1.2 0.49 1.8 Stredne silne poškodené porasty Silne poškodené porasty 91-100% 4.8 1.2 0.65 2.4 Odumierajúce a mŕtve porasty Odhad ťažby 5.8 1.4 0.54 2.0 Odhad ťažby v období 2007 2008 a nespracovaná kalamita SPOLU 416.2 100 27.41 100 podkôrnym hmyzom silne poškodené a odumierajúce porasty. Hnedou farbou sa zobrazujú porasty zdravé, resp. len slabo poškodené. Zjavný je vznik početných nových ohnísk podkôrnikovej kalamity v bezprostrednom okolí holín po vetrovej kalamite. Klasifikácia a interpretácia satelitných snímok je založená na špecifických spektrálnych charakteristikách vegetácie. Sú pomerne komplexné, čo je spôsobené vplyvom interakcie žiarenia s bunkovými štruktúrami, chlorofylom a ďalšími pomocnými pigmentami. Výsledkom je, že zdravá, vitálna vegetácia odráža viditeľnú časť spektra v modrej a červenej oblasti iba slabo, väčšina žiarenia je pohltená. V zelenej časti, v okolí vlnovej dĺžky 550 nm, je pre zdravú vegetáciu typická mierne zvýšená odraznosť dopadajúceho žiarenia. Chronické poškodenie alebo dlhodobá záťaž spôsobujú degradáciu chloroplastov. Táto zmena vo fyziológii sa prejavuje žltnutím asimilačných orgánov, preto vo viditeľnej časti spektra sa maximálna odraznosť presúva zo zeleného pásma do červeného. V pásme blízkeho infračerveného žiarenia zdravý asimilačný aparát absorbuje iba malý podiel žiarenia a väčšinu žiarenia odrazí alebo prepustí. Pre oblasť infračerveného žiarenia nad 1300 nm je typická silná absorbcia žiarenia, spôsobená obsahom vody v pletivách. Na základe stavu pletív a obsahu vody v nich je preto možné usudzovať na úroveň poškodenia a momentálnu vitalitu porastov. Obr. 5 Klasifikácia poškodenia smrekových porastov zo zastúpením smreka 25 % a viac v roku 2008 pre oblasť Kysúc zo satelitných snímok SPOT a ASTER. Veľkosť výrezu ~ 45 x 32 km. Legenda korešponduje s Tab.2. Poškodenie porastov sme vyjadrili pomocou defoliácie, ktorá sa vypočítala pre každý obrazový prvok satelitného záznamu klasifikovaný v roku 2007 alebo 2008 ako ihličnatý les, a ktorý sa nachádzal v poraste so zastúpením smreka nad 25%. Výsledné hodnoty sme podľa veľkosti defoliácie zaradili do 11 defoliačných tried. V súvislosti s hynutím smrečín vystúpila do popredia otázka ich stavu a zachovania v chránených územiach, predovšetkým v štvrtom a piatom stupni ochrany. Základnú informáciu o smrekových porastoch nachádzajúcich sa v maloplošných chránených územiach (MCHÚ) sme odvodili prekrytom vytvorenej klasifikácie s hranicami MCHÚ. Prehľadný výsledok je uvedený v Tab. 2. Klasifikácia stavu smrekových porastov v roku 2008, vyjadrená na základe defoliácie, preukázala pretrvávajúcu nepriaznivú situáciu. Plošný rozpad, najmä Obr. 6 Ukážka mapového výstupu klasifikácie poškodenia smrekových porastov v správe Lesov SR š.p. z lesného hospodárskeho celku Čadca. Zelená farba: zdravé porasty; Žltá až oranžová farba: slabo a stredne silne poškodené porasty; Odtiene červenej: silne poškodene až odumreté. Bordová farba: ťažba medzi rokmi 2007 a 2008. Legenda korešponduje s Tab.2. 4
v dôsledku premnoženia podkôrneho hmyzu a vetrových kalamít, pokračoval v podstate v celom areáli ich výskytu. Najintenzívnejší rozpad bol pozorovaný v strednej a východnej časti Kysúc (Obr. 5) na severe Oravy, vo Vysokých a Belianskych Tatrách, v severovýchodnej a juhovýchodnej časti Nízkych Tatier, v severnej časti Veporských vrchov a v celej oblasti Spiša. Alarmujúci je vysoký podiel porastov s odumierajúcimi a mŕtvymi stromami. Tento podiel je 1,2 % z nami vyhodnotenej výmery smrečín, čo predstavuje plochu 4,8 tis ha. Vysoký je aj podiel porastov so silne poškodenými stromami s defoliáciou od 60 % do 90 %. Plocha takto poškodených porastov je 24,4 tis ha, čo predstavuje 5,9 % výmery smrečín. Nami vyhodnotená výmera MCHÚ so smrečinami je 27 410 ha, čo predstavuje 6,6 % z celkovej výmery smrečín. Z tabuľky 2 vyplýva, že podiel zdravých a slabo poškodených porastov je v MCHÚ nižší a naopak, podiel poškodených porastov s defoliáciou nad 30 % je v MCHU vyšší ako na celom súbore smrekových porastov. V chránených územiach vo vyššom stupni ochrany je realizácia lesohospodárskych opatrení, vrátane opatrení na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu, viazaná na výnimku zo zákona o ochrane prírody. To v praxi znamená, že takéto opatrenia sa tu realizujú vo výrazne menšej miere ako v lesoch s nižším stupňom ochrany. Údaje v tabuľke poukazujú na to, že tam, kde sa realizujú lesohospodárske opatrenia, klesá podiel poškodených stromov a tým aj miera poškodenia porastov. Výsledná klasifikácia bola základom pre tvorbu mapových výstupov poškodenia smrekových porastov v mierke 1 : 25 000 (Obr. 6), ktoré boli pripravené pre každý lesný hospodársky celok. Výhodou je, že klasifikácia na úrovni jednotlivých obrazových elementov umožňuje identifikovať rôznu mieru poškodenia aj v rámci základných JPRL. Toto je zvlášť dôležité pre pracovníkov lesnej prevádzky, pretože tematická informácia spolu s vloženým polohopisom im poskytuje polohovú, kvalitatívnu (intenzita poškodenia) a kvantitatívnu informáciu (rozsahu poškodenia) o stave porastu a umožňuje im tak jednoznačne lokalizovať problémové miesta v rámci porastu. Obr. 7 Kompozícia kanálov satelitných snímok Landsat ETM+ z roku 2002 a SPOT septembra 2007 z oblasti Kozích chrbtov a Nízkych Tatier. Poradie kanálov v RGB zobrazení: stredný IČ(SPOT-2007) stredný IČ(Landsat-2002) zelený(landsat-2002). Červenou farbou sa zobrazujú najmä plochy lesa, v ktorých sa realizovala ťažba v období 2002 2007, najmä z dôvodu vetrovej kalamity v roku 2004. Veľkosť výrezu ~ 16 x 10 km. Obr. 8 Kompozícia kanálov satelitných snímok SPOT zo septembra 2007 a septembra 2008 z oblasti Kozích chrbtov a Nízkych Tatier. Poradie kanálov v RGB zobrazení: stredný IČ(SPOT-2008) stredný IČ(SPOT-2007) zelený(spot-2007). Červenou a tehlovou farbou sa zobrazujú plochy lesa, v ktorých došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu až odumretiu stromov počas uvedeného obdobia, najmä z dôvodu vetrovej kalamity v roku 2008 a premnoženia podkôrneho hmyzu. Veľkosť výrezu ~ 16 x 10 km. 5
Zmeny stavu smrekových porastov medzi rokmi 2002 2007 a 2007 2008 Okrem digitálnej klasifikácie defoliácie smrekových porastov sme s využitím záznamov DPZ vizuálne hodnotili a slovne opísali celkové odlesnenie území postihnutých rozpadom smrekových porastov. Na vizuálnu interpretáciu zmien stavu smrekových porastov sme vytvorili kompozície satelitných snímok z rokov 2002 2007 a 2007 2008 tak, aby sme zvýraznili lokality, kde došlo v uvedenom období k silnému poškodeniu, rozpadu alebo odlesneniu spôsobenému ťažbou. Ďalší vývoj rozpadu smrekových porastov je výsledkom komplexu faktorov, z ktorých niektoré je možné do istej miery ovplyvniť ľudskými intervenciami, iné sú objektívne mimo kontroly. Ako hlavné faktory, ktoré budú určovať vývoj hynutia smrekových porastov v budúcnosti je možné označiť: Súčasnú a minulú aktivitu biotických škodlivých činiteľov v danom regióne, ktorá z krátkodobého hľadiska výrazne určuje ďalší charakter a intenzitu hynutia. Cielenými ochrannými a obrannými opatreniami je možné vplyv tohto faktora do určitej miery kontrolovať. Rizikovosť územia z hľadiska výskytu vetrových kalamít, ktorá sa prejavuje priamou deštrukciou porastov, ako aj tvorbou východísk pre vznik podkôrnikových kalamít. Primárna možnosť kontroly tohto faktora je minimálna, dlhodobými cielenými aktivitami Na Obr. 7 a 8 sú ukážky kompozície uvedených kanálov satelitných snímok z rokov 2002 2007 a 2007 2008, na ktorých je dobre viditeľný postup rozpadu smrekových porastov v oblasti Nízkych Tatier a Kozích chrbtov. V rôznych odtieňoch červenej farby sú indikované zmeny z dôvodu prevažne náhodnej ťažby medzi uvedenými rokmi. Hrdzavočervenou (tehlovou) farbou sa zobrazujú plochy lesa, v ktorých došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu až odumretiu Prognózy ďalšieho vývoja hynutia smrečín zameranými na zvyšovanie statickej stability porastov a boj s podkôrnym hmyzom je však možné do istej miery znižovať pokalamitné straty. Klimatické zmeny predstavujúce komplexný a pomerne neurčitý faktor, ktorého nepriaznivé dopady na smrekové lesy je možné efektívne zmierniť len systémovými dlhodobými opatreniami. V súčasnosti sú, na základe riešenia projektu zadanom MP SR, pre lesné hospodárstvo vypracované rámce strednodobých adaptačných a zmierňovacích opatrení (Čaboun a kol. 2008). V prípade dopadov klimatických zmien na les sa je potrebné vysporiadať s: - s priamymi dopadmi zmien jednotlivých klimatických prvkov, ako teploty vzduchu, zrážok, slnečnej radiácie alebo vlhkosti vzduchu, na rast, produkciu, mortalitu a reprodukciu drevín stromov. Ihličnatý les, v ktorom nedošlo k podstatnejším zmenám, sa zobrazuje v odtieňoch tmavofialovej, tmavomodrej až tmavohnedej farby. Kompozícia satelitných snímok z roku 2007 2008 bola spracovaná vo forme tematických máp v mierke 1 : 25 000 s polohopisom z lesníckej organizačnej mapy pre každý lesný hospodársky celok s výskytom smrekových porastov. Tento výstup umožňuje pracovníkom lesnej prevádzky priamo interpretovať informáciu o zmene stavu lesných porastov zo satelitnej snímky v širších súvislostiach organizačného a hospodársko-úpravníckeho členenia a sprístupnenia porastov. - s nepriamymi dopadmi, ktoré sa prejavujú napr. zmenami hydrologického režimu území, zmenami rozšírenia a populačnej dynamiky škodcov a patogénov, vytvorením podmienok pre rozšírenie introdukovaných druhov a pod. Manažment lesa v ďalšom období, najmä úspešnosť ochranných a obranných opatrení proti biotickým škodcom (najmä podkôrnemu hmyzu), dôslednosť podpory odolnostného potenciálu a statickej stability existujúcich porastov opatreniami pestovania lesa a rozsah uskutočnených rekonštrukcií najviac ohrozených porastov na ekologicky stabilnejšie ekosystémy. K uvedenému komplexu faktorov pristupujú ďalšie, ako imisné zaťaženie územia či vyčerpanosť pôd, ktoré však v súčasnosti nepatria k dominantným faktorom ovplyvňujúcim hynutie smrekových porastov. V prípade regiónu Spiš, kde sa novodobý typ rozpadu smrekových porastov začal skôr, ako v ostatných postihnutých regiónoch Slovenska, však nepochybne zohralo výraznú úlohu práve imisné zaťaženie, najmä z lokálnych zdrojov. Prognózy podľa objemov náhodných ťažieb Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen vypracoval v roku 2008 pre okresy Slovenska postihnuté hynutím smrekových porastov krátkodobé a strednodobé prognózy hynutia Obr. 9 Prognóza vývoja objemov náhodných ťažieb v dôsledku abiotických činiteľov na území Oravy. v najviac postihnutých oblastiach Slovenska. Prognózy hynutia sú spracované na úrovni okresov a sú založené na vývoji objemov náhodných ťažieb v minulom období. Súčasťou riešenia je ekonomické zhodnotenie prognózovaných strát. Pri prognózach boli zohľadnené znalosti ekológie biotických činiteľov, očakávaného vývoja klimatických podmienok a vývoja objemov náhodných ťažieb v dôsledku podkôrneho hmyzu, hubových patogénov a vetra od roku 1972. Pre každý okres bola vypracovaná optimistická, realistická a pesimistická prognóza. Kompletné dokumenty sú dostupné na internetovom odkaze [1]. Ako príklad uvádzame grafy vyjadrujúce priebeh hlásených objemov ťažieb v dôsledku uvedených činiteľov od roku 1972 a ich prognózu do roku 2030 za vybrané okresy na území Oravy (okresy Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín) (Obr. 9-11). 6
Rozptyl znázornených prognóz je v prípade abiotických činiteľov veľký, čo vyplýva z vysokej variability pozorovaných hodnôt za obdobie 1972-2006 a značnej náhodnosti v ich prejavoch. Konštantný nárast objemov ťažieb v dôsledku abiotických činiteľov (prevažne vetra) vychádza aj z poznatkov o očakávanom budúcom vývoji klímy, ktoré hovoria o náraste frekvencie a intenzity tohto typu disturbancií (IPCC 2007). Progresívny nárast objemov ťažieb v budúcnosti, okrem zvyšujúcej sa tendencie objemov ťažieb v posledných rokoch, odráža aj očakávané zvyšovanie počtu generácií podkôrneho hmyzu vyvinutých za rok v dôsledku globálneho otepľovania. V prípade podkôrneho a drevokazného hmyzu bol okrem trendu prognózovaný aj istý periodický vzor, odvodený na základe pozorovaných hodnôt v období 1972-2006. V posledných rokoch bol v regióne Oravy zaznamenaný enormný nárast objemov ťažieb v dôsledku hubových patogénov. Nie je však známy ekologický dôvod jeho ďalšieho neobmedzeného rastu, preto sa prognóza v ďalšom období výrazne zmierni. Ďalší pozvoľný nárast odráža väzbu hubových patogénov na stúpajúce objemy ťažieb v dôsledku prejavov abiotických činiteľov a podkôrneho a drevokazného hmyzu, pri ktorých je v ďalšom období možné vysoko pravdepodobne očakávať intenzívny nárast ťažieb (podporenie šírenia hubových patogénov mechanickým poškodzovaním stromov pri ťažbe, ako aj ďalšie mechanizmy ich vzájomného pôsobenia). Obr. 10 Prognóza vývoja objemov náhodných ťažieb v dôsledku podkôrneho a drevokazného hmyzu na území Oravy. Obr. 11 Prognóza vývoja objemov náhodných ťažieb v dôsledku hubových patogénov na území Oravy. Prognózy vývoja počtu generácií podkôrneho hmyzu v podmienkach klimatických zmien rozšírenia smreka sa oproti súčasnosti do roku 2075 takmer zdvojnásobia. Približne 20 % tohto územia má do roku 2045 predpoklady pre vývoj tretej generácie. Obdobné prognózy boli spracované pre regióny Slovenska postihnuté hynutím smrekových porastov. V ďalšom texte uvedieme očakávaný vývoj počtu generácií lykožrúta smrekového v dvoch regiónoch Slovenska líšiacich sa z hľadiska prírodných podmienok, ako aj z hľadiska charakteru hynutia smrekových porastov Kysúc a Nízkych Tatier. V prípade prognózy pre územie Kysúc je možné vidieť, že v pri súčasných klimatických podmienkach prevažná časť územia (celkového aj obsadeného smrekom) umožňuje existenciu dvoch generácií v roku. Významnejší nárast územia s podmienkami na vývoj tretej generácie bol prognózovaný do obdobia rokov 2015-2045 (22-50% výmery celkového územia a 6-30% územia v súčasnosti obsadeného smrekom). Z hľadiska praktických opatrení je vhodné už v súčasnosti venovať pozornosť územiam Vo viacerých oblastiach Slovenska má hynutie smrekových porastov výrazne biotický charakter, pričom zohráva významnú úlohu podkôrny hmyz. V predchádzajúcom texte sme sa niekoľkokrát zmienili o vzťahu medzi rozpadom smrekových porastov a v dôsledku klimatických zmien stúpajúcim počtom vyvinutých generácií škodcu za jednu sezónu. Komplexná prognóza vývoja počtu generácií lykožrúta smrekového pre územie Slovenska bola spracovaná v práci Hlásny a Turčáni (2009). Niektoré výsledky prognózy pre územie celého Slovenska sú uvedené v Tab. 3. Je možné vidieť, že územie s klimatickými podmienkami umožňujúcimi vývoj druhej generácie lykožrúta smrekového na území súčasného Časový horizont /Generácia Prvá (%) Druhá (%) Tretia (%) Štvrtá (%) Variant 1 2 1 2 1 2 1 2 1951-1980 98,72 97,59 90,07 52,92 51,54 1,01 0,00 0,00 2015 100,00 98,57 95,74 78,42 68,78 7,43 20,88 0,00 2045 100,00 100,00 97,29 88,01 78,04 20,48 35,61 0,12 2075 100,00 100,00 98,64 96,77 89,76 51,95 54,68 1,44 Tab. 3: Prognóza budúceho vývoja počtu generácií lykožrúta smrekového na území Slovenska. Variant 1 predstavuje percento rozlohy územia SR umožňujúce vývoj daného počtu generácií, variant 2 percento súčasnej rozlohy smrekových porastov. 7
Obr. 12 Postup zmeny klimatických podmienok umožňujúcich vývoj daného počtu generácií Ips typographus v uvedených časových horizontoch v regióne Kysúc. umožňujúcim v horizonte 2045 vývoj tretej generácie (Obr. 12). Situácia v území Nízkych Tatier a ich širšom okolí je obdobná. Na Obr. 13 je možné vidieť, že v pri súčasných klimatických podmienkach celé územie umožňuje vývoj 1. generácie. Riziková je druhá generácia, ktorej potenciál výrazne stúpa. Významnejší nárast územia s podmienkami na realizáciu druhej generácie oproti súčasnosti bol prognózovaný do obdobia rokov 2075. Toto územie sa oproti súčasnosti zdvojnásobí (44% územia obsadeného smrekom v roku 2000 na 70% v roku 2045 a 88% v roku 2075). Výraznejší nárast oblastí umožňujúcich vývoj tretej generácie v oblastiach obsadených smrekom bol taktiež prognózovaný na obdobie 2075 (26%). Značne nepriaznivý je vývoj z hľadiska celého územia, kde rozloha územia s potenciálom na realizáciu druhej a tretej generácie dramaticky stúpa. Vzhľadom na vysokohorský ráz pohoria, na rozdiel od území Kysúc a Oravy, ostane aj v najbližších rokoch väčšina zalesnenej plochy územia v zóne podmienok pre jednu generáciu podkôrnikov, tlak druhej generácie sa však v dlhodobejšom časovom horizonte prejaví aj tu, hlavne na južnej strane hlavného hrebeňa Nízkych Tatier a v nižšie položených predhoriach na severe Kozích chrbtoch a Demänovských vrchoch. Je potrebné uviesť, že prognóza na vzdialenejšie časové horizonty sa stáva značne neurčitou a indikuje len celkovú tendenciu vývoja počtu generácií podkôrneho hmyzu. Obrázky znázorňujúce tento stav v horizonte 2075 je z hľadiska praktických opatrení potrebné vnímať skôr ilustračne. Obr. 13 Postup zmeny klimatických podmienok umožňujúcich vývoj daného počtu generácií Ips typographus v uvedených časových horizontoch v regióne Nízkych Tatier a širšom okolí. 8
Záver Hynutie smrekových porastov je možné považovať za dominantný problém súčasného lesníctva na Slovensku. Vývoj zmien lesa prezentovaný v predchádzajúcom texte pomocou satelitných záznamov a hlásení náhodných ťažieb je charakteristický rozsiahlymi odlesneniami, postihujúcimi celé regióny. Na základe prebiehajúcich výskumných aktivít je možné konštatovať, že pri novodobom odumieraní smreka zohráva rozhodujúcu úlohu práve zvýšená aktivita pôsobenia disturbančných faktorov súvisiaca s klimatickými zmenami. Biotickým škodlivým činiteľom vo všeobecnosti vyhovujú stúpajúce teploty a predlžujúce sa vegetačné obdobie. So zvyšujúcou sa početnosťou meteorologických anomálií stúpa ničivosť abiotických faktorov, najmä vetra. Na druhej strane, fyziologické oslabenie smreka v miere, ktorá by mohla spôsobovať odumieranie, sa vo väčšine prípadov nepodarilo preukázať a uvažuje sa s ním často viac-menej hypoteticky. O dobrej adaptačnej schopnosti smreka na extrémne podmienky nepriamo svedčí jeho úspešné prežívanie na hornej hranici lesa, ale aj v izolovaných menších populáciách mimo areálu jeho prirodzeného rozšírenia v najnižších lesných vegetačných stupňoch. Z hľadiska vývoja aktivity jednotlivých škodlivých činiteľov sa kritický stav ohrozenia rozsiahlych smrekových území, aj v rámci areálu prirodzeného výskytu smreka, javí ako zákonitý. V sústredenej podobe sa tu prejavujú negatíva narastajúcich disturbancií a kontrola biotických činiteľov sa často ocitá na hranici reálnych možností lesníckej praxe. Súčasné poznatky naznačujú, že tento trend bude s vysokou pravdepodobnosťou pokračovať aj v budúcnosti. Pesimistické varianty prognóz dokonca predpokladajú v najbližších desaťročiach v niektorých regiónoch celkový rozpad a zánik komplexov smrekových porastov. Pomiestne prežívanie smreka v prímesi na vhodných stanovištiach (vyššie polohy, inverzné lokality) je aj naďalej pravdepodobné, nie však ako hlavnej porastotvornej dreviny. Vzhľadom na vývoj poškodenia dokumentovaný na kompozíciách satelitných snímok a vzhľadom na podiel porastov v silnom stupni poškodenia z klasifikácie zdravotného stavu v roku 2008, možno aj v roku 2009 očakávať pokračovanie plošného rozpadu smrekových porastov a s tým súvisiaci vysoký podiel náhodných ťažieb. Vývoj každého škodlivého činiteľa predstavuje pre lesy zvyšujúce riziko zničenia alebo poškodenia. Za najvážnejšie budúce riziko považujeme podkôrny hmyz, ktorého premnoženia podporené klimatickými zmenami, prejavujúcimi sa zvýšenou frekvenciou vetrových kalamít a zmenami voltinizmu (počtu vyvinutých generácií v jednom roku), nebudú súčasnými metódami boja s týmto škodcom zvládnuteľné. Špecifický je región Kysúc a Hornej Oravy, kde sa vzhľadom na vývoj v posledných rokoch očakáva naďalej významné postavenie patogénnych húb, najmä podpňovky smrekovej. Zaujímavé je, že doposiaľ nedošlo k aktivizácii podopňovky v smrečinách južnejších a nižšie položených okresov regiónu (Púchov, Bytča, Žilina, Považská Bystrica), čo v určitom zmysle odporuje teoretickým poznatkom o vyššej agresivite tohto činiteľa v nižších vegetačných stupňoch. S týmto rizikom však je potrebné do budúcna počítať. Špecifická je tiež situácia v okrese Kežmarok (Levočské vrchy), kde sa odumieranie začalo najskôr a v pomerne krátkom čase tu hrozí úplný zánik smrekových porastov. Objektívne príčiny nepriaznivého vývoja vyplývajú zo zmenených existenčných podmienok lesných ekosystémov, najmä v dôsledku klimatickej zmeny. Ide o oslabenie lesných ekosystémov, či zníženie ich odolnosti, najmä však o zvýšenie agresivity škodlivých činiteľov. Túto situáciu nie je možné podstatnejšie ovplyvniť či zmeniť. Príčiny subjektívneho charakteru súvisia s konkrétnou lesníckou činnosťou, teda s tým, či sa dostatočne reaguje na novú situáciu, ktorá vznikla v dôsledku klimatickej zmeny. Ide o oblasť, do ktorej je možné aktívne vstúpiť a nepriaznivý vývoj do určitej miery zmeniť, resp. zmierniť (Konôpka a kol., 2008). Na uvedený stav reagovalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR vydaním rozhodnutia č. 4022 z 3. októbra 2008, v ktorom okrem iného uložilo obhospodarovateľom lesa a odborným lesným hospodárom prednostne vykonať náhodnú ťažbu dreviny smrek so zameraním na stromy, ktoré sú napadnuté podkôrnym hmyzom a sú zdrojom jeho ďalšieho šírenia. Ostáva vysloviť presvedčenie, že rozhodnutie ministerstva bude dôsledne a včas lesnou prevádzkou realizované a to aj napriek prepadu cien dreva, zvýšeným nákladom a možným stratám vyplývajúcim z realizácie týchto opatrení. Zabezpečenie ochrany lesných porastov proti pôsobeniu škodlivých činiteľov a ich dlhodobá systémová adaptácia na meniace sa podmienky je za tejto situácie najzávažnejšia úloha lesníctva na Slovensku. 9
HLAVNÉ ŠKODLIVÉ ČINITELE V SMREČINÁCH Abiotické škodlivé činitele Z abiotických škodlivých činiteľov smrekové porasty najviac poškodzuje vietor, sneh a námraza. Poškodenie spôsobuje mechanické pôsobenie, v dôsledku čoho vznikajú vetrové, snehové a námrazové polomy. Rozsah poškodenia závisí od charakteru (agresivity) príslušného abiotického činiteľa a statických vlastností lesného porastu. Vlastnosti (agresivitu) mechanicky pôsobiacich abiotických činiteľov určujú meteorologické podmienky rýchlosť vetra, padanie vlhkého (ťažkého) snehu pri teplote nad 0 C a tvorba námrazy pri hmle alebo mrholení pri teplote nižšej ako 0 C. V dôsledku procesov globálnej zmeny klímy je v Európe už v súčasnosti pozorovaná zvýšená frekvencia a intenzita víchric a následných škôd v lesných porastoch, čomu zodpovedá rozsah poškodzovania lesných porastov snehom a námrazou. Obdobný vývoj je možné predpokladať aj v budúcnosti. Je možné konštatovať, že v budúcnosti dôjde k zvýšeniu agresivity mechanicky pôsobiacich abiotických činiteľov, a že dôjde k zníženiu odolnosti a statickej stability lesných porastov (Konôpka a Konôpka, 2007). Odlišný charakter poškodzovania lesných porastov majú abiotické faktory pôsobiace fyziologicky (najmä sucho, lokálne imisie). Ich rozsah (realizovaná náhodná ťažba) v jednotlivých rokoch značne kolíše v závislosti od výskytu zrážok, najmä počas vegetačného obdobia. Problematická je aj ich evidencia, vzhľadom na to, že sú často prekryté biotickými škodlivými činiteľmi (hlavne podkôrnym hmyzom) dokončujúcimi spravidla hynutie. V kontexte očakávaných klimatických zmien je možné očakávať nárast aj tohto typu disturbancií. Podkôrny a drevokazný hmyz Zo všetkých druhov podkôrneho hmyzu je v našich lesoch najnebezpečnejším lykožrút smrekový (Ips typographus). Ostatné druhy svojou škodlivosťou zďaleka nedosahujú množstvo ním napadnutej drevnej hmoty. V poradí významnosti nasleduje lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus), lykožrút smrečinový (Ips amitinus) a lykožrút severský (Ips duplicatus), ktorého význam v posledných rokoch stúpa hlavne v oblasti severného Slovenska (Orava Kysuce). Podkôrny hmyz pôsobí prevažne ako sekundárny škodlivý činiteľ, čiže napáda živé stromy, ktoré sú oslabené vplyvom iných faktorov. V prípade kalamitného premnoženia a nedostatku potravných zdrojov dokáže usmrtiť i zdravé stromy. Lykožrút smrekový sa pravidelne premnožuje po vetrových kalamitách, obyčajne 2. až 3. rok po kalamite a dokáže v nasledujúcich rokoch zničiť viac stromov ako samotná vetrová kalamita. V posledných rokoch sa premnožuje v smrečinách na nepôvodných stanovištiach, s tým, že predispozícia vo forme rozsiahlejších vetrových polomov nie je nevyhnutná. V posledných rokoch sa pravidelne a častejšie vyskytujú vetrové a snehové kalamity, dochádza k otepľovaniu atmosféry, k extrémnym výkyvom teplôt a úhrnov zrážok. Z týchto dôvodov môžeme očakávať, že množstvo dreva napadnutého podkôrnym hmyzom bude naďalej narastať.
Hubové patogénne organizmy K významným hubovým patogénom, ktoré majú vplyv na zdravotný stav lesov Slovenska, patria pôvodcovia koreňových hnilôb (Armillaria ostoyae, Heterobasidion annosum), hnilôb dreva kmeňov (Fomes fomentarius), tracheomykóznych ochorení (Ophiostoma, Ceratocystis, Graphium, Chalara fraxinea), rakovín (Neonectria coccinea), odumierania výhonkov (Sphaeropsis sapinea, Phomopsis), sypaviek (Lophodermium, Dothistroma septospora), hrdzí (Coleosporium) a múčnatiek (Microsphaera alphitoides). Najväčší vplyv na zdravotný stav smrekových porastov má v posledných rokoch jednoznačne podpňovka smreková (Armillaria ostoyae). Podpňovku smrekovú je vzhľadom na jej stálu prítomnosť v smrekových porastoch nutné vnímať ako stanovištný činiteľ, ktorý sa aktivizuje v závislosti od miery stresovej záťaže hostiteľa abiotickými, najmä klimatickými faktormi. Doposiaľ chronické, často latentné poškodenie koreňového systému podpňovkou môže vo veľmi krátkom čase prejsť do akútnej parazitickej fázy (Čermák a kol., 2004). Z podmienok prostredia je najdôležitejší výskyt klimatických extrémov vo vegetačnej dobe, najmä vysokých teplôt. Známa je zvýšená agresivita podpňovky na živných stanovištiach a v nižších vegetačných stupňoch. Parazitické prejavy však boli zaznamenané aj v stresovaných porastoch vo vysokých polohách nad 1100 m n. m. Aj keď sa armillariózy bežne vyskytujú v porastoch napadnutých podkôrnym hmyzom, priama súvislosť medzi napadnutím podpňovkou a náletom podkôrnikov nebola doposiaľ doložená (Jankovský, 2002). Hynutie smrečín v dôsledku infekcie podpňovkou smrekovou je zaznamenané v celej Európe. Predpokladá sa, že zvýšenie agresivity a virulencie podpňovky smrekovej je najmä dôsledkom klimatických extrémov, vyskytujúcich sa na rozsiahlom území, ktoré môžu byť v niektorých regiónoch umocnené imisiami (aj depozíciou imisií v minulosti). Aj keď problematika agresivity podpňovky nie je doposiaľ úplne vysvetlená, z uvedeného vyplýva zrejmé stúpajúce riziko v podmienkach klimatickej zmeny, ktoré bude kolísať najmä v súvislosti s výskytom klimaticky nepriaznivých rokov (suchých a horúcich epizód).
Použitá literatúra ČABOUN, V., MINĎÁŠ, J., PRIWIZER, T., ZÚBRIK, M., MORAVČÍK, M. 2008: Vplyv globálnej klimatickej zmeny na lesy Slovenska. Správa pre záverečnú oponentúru úlohy výskumu a vývoja. Zvolen, NLC-LVÚ ČERMÁK, P., JANKOVSKÝ, L., CUDLÍN, P., PLAŠIL, P. 2006: Rizika pěstování smrku v 3. 4. LVS v souvislosti s globální změnou klimatu na příkladu ŠLP Křtiny, Drahanská vrchovina. In: Hlaváč, P. (Ed.) Nové trendy v ochrane lesa a krajiny. Zborník z konferencie venovanej životnému jubileu Prof. Ing. Dr.h.c. Miroslava Stolinu, DrSc., Sielnica, 23. 24. január, 2003, s. 181 193 HLÁSNY, T., TURČÁNI, M. 2009: Insect pests as climate change driven disturbances in forest ecosystems. In: Boclimatology and Natural Hazards. (edited volume) Springer Verlag, v tlači IPCC, 2007. Climate Change 2007: Impacts, Adaptation and Vulnerability. Contribution of Working Group II to the Fourth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change. M.L. Parry, O.F. Canziani, J.P. Palutikof, P.J. van der Linden and C.E. Hanson, Eds., Cambridge University Press, Cambridge,UK JAKUŠ, R. A KOL. (EDS.) 2001: Analýza príčin a návrh opatrení proti hromadnému odumieraniu smrečín v pohraničných oblastiach severného Slovenska. Záverečná správa riešenia projektu APVT-51-019302, ÚEL SAV Zvolen, s. 113 115. JANKOVSKÝ, L. 2002: Zhodnocení výsledků dopadu klimatické změny na lesy v ČR z hlediska aktivizace houbových patogenů a hmyzích škůdců. Zprávy z lesníckeho výzkumu. 46, 2, s. 95-98 KONÔPKA, J., KONÔPKA, B. 2007: Vývoj náhodnej ťažby dreva na Slovensku a jej prognóza pre vietor, sneh a námrazu. Lesnícky časopis - Forestry Journal 53, 4, s. 273-291 KONÔPKA, J., KONÔPKA, B., NIKOLOV, CH. 2008: Rozbor náhodných ťažieb dreva na Slovensku podľa škodlivých činiteľov a lesných vegetačných stupňov. Zprávy z lesníckeho výzkumu, 53, 4, s. 308-317 KULLA, L., JAKUŠ, R., TURČÁNI, M. 2003: Metodický postup Lesoprojektu pre mapovanie výskytu syndrómu nešpecifického odumierania smrečín. Lesoprojekt Zvolen Použité internetové zdroje [1] http://www.nlcsk.sk/nlc_sk/ustavy/lvu/vyskum/oeble/sluzby/prognozy_vyvoja_ hynutia_smrecin_a_vavrh_opatreni.aspx 12
NLC - LESNÍCKY VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVOLEN NLC - ÚSTAV LESNÍCKEHO PORADENSTVA A VZDELÁVANIA ZVOLEN Pôdohospodársky poradenský systém v lesnom hospodárstve Názov: Súčasný stav a prognózy vývoja hynutia smrečín na Slovensku Autori: Tomáš Hlásny, Ladislav Kulla, Tomáš Bucha, Jozef Konôpka Autori fotografií: Vladimír Čaboun, Milan Zúbrik Grafický návrh a sadzba: NLC Zvolen, oddelenie reprografie, 2009