Analýza inštitúcii kultúrnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK A. Kultúrne organizácie Odbor kultúry Ú PSK v súčasnosti spravuje 28 organizácií. (7 regionálnych osvetových stredísk, 7 regionálnych knižníc, 10 múzeí a galérií, 2 hvezdárne, 2 divadlá), ktoré sú lokalizované v 10 mestách PSK, a to: Prešov 7 zariadení, Poprad 4, Humenné 4, Bardejov 3, Stará Ľubovňa 3, Svidník 2, Vranov nad Topľou 2, Hanušovce nad Topľou 1, Kežmarok 1, Medzilaborce 1. Tieto kultúrne zariadenia boli do zriaďovateľskej pôsobnosti PSK delimitované k 1. aprílu 2002 na základe Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky delimitované z pôsobnosti Krajského úradu v Prešove. Svoju činnosť vykonávajú na základe a v súlade s platnými právnymi normami a to predovšetkým zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov, zákonom č.446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, zákonom č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších právnych noriem a na základe zákonov č. 115/1998 Z.z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, č. 183/2000 o knižniciach, č. 61/2000 Z.z. o osvetovej činnosti, č. 384/1997 Z.z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. 1. Regionálne osvetové strediská 1. 1 Opodstatnenie regionálnych osvetových stredísk Regionálne osvetové strediská majú svoje osobité postavenie v miestnej i regionálnej kultúre. Charakterom svojej práce sa významnou mierou podieľajú na príprave, tvorbe a realizácii regionálnej kultúry v zmysle svojich štatútov a organizačných poriadkov. Hlavným poslaním ROS je najmä odborno-poradenské a metodické pôsobenie vo vzťahu k jednotlivcom, združeniam občanov, kultúrnym organizáciám a ďalším subjektom pôsobiacim v miestnych podmienkach a participujúcim v miestnej (obecnej) kultúre. ROS spravujú v PSK pomerne rozsiahle budovy, ktoré patria majetkovo-právne pod VÚC, pričom nadbytočné priestory sú prenajímané iným subjektom za úhradu. Špecifikom ROS v porovnaní s inými subjektami pôsobiacimi v miestnej i regionálnej kultúre je to, že ROS sú jediné, ktoré vytvárajú tlaky na systémové zabezpečovanie celoplošného pokrytia im prislúchajúceho spádového územia v celom spektre kultúrnoosvetového pôsobenia na rôzne vekové kategórie zodpovedajúcimi formami a metódami. Pod gesciou ROS sa každoročne konajú krajské, celoslovenské prehliadky aj s medzinárodnou účasťou, ktoré nadväzujú na miestne, obvodné a okresné súťaže, čím do pohybu dostávajú a do jednotlivých umeleckých žánrov zapájajú takmer 9 % najmä mladých ľudí v Prešovskom kraji. Pozornosť je venovaná rómskemu obyvateľstvu, výchove k plánovanému rodičovstvu, prevencii a boju proti negatívnym prejavom toxikománie, alkoholizmu a drogovej závislosti. 1
1. 2 Medzinárodná spolupráca Obdobne by sme sa mohli zmieniť o kurzovej činnosti, organizovaní tvorivých dielní, plenérov, o vzájomnej výmene kultúrnych hodnôt nášho kultúrneho dedičstva najmä s prihraničnými oblasťami Poľska, Ukrajiny, Maďarska. Veľmi dobrá spolupráca je s Českou republikou, Francúzskom. 1. 3 Budúce ciele Kultúrno osvetová činnosť je dynamický živý fenomén. Vyvíja sa a vývojom sa zároveň mení. Spresňuje svoj obsah a formu podľa rozmerov doby, prostredia, človeka, spoločnosti a tak získava nové funkcie. Regionálne osvetové strediská sú pripravené aj v budúcnosti zohrávať úlohu iniciátora, koordinátora a realizátora kultúrnych podnetov a aktivít v regióne s výhľadom jeho integrácie do európskych štruktúr a zodpovednosťou obhájiť kultúrne posolstva regiónu, v ktorom pôsobia. 2. Hvezdárne a planetária 2. 1 Opodstatnenie hvezdární Hvezdárne sú regionálnou špecializovanou vedecko-výskumnou, kultúrno-vzdelávacou a odborno-pozorovateľskou inštitúciou v oblasti astronómie a príbuzných prírodných vied. Základným poslaním hvezdárne je na základe pozorovaní a vedeckého výskumu zhromažďovať, vedecky a odborne zhodnocovať, odborne spracúvať a verejnosti prezentovať najnovšie poznatky z astronómie a príbuzných vied. 2. 2 Medzinárodná spolupráca Hvezdárne majú rozvinutú medzinárodnú spoluprácu hlavne s prihraničnými krajinami tak ako aj ostatné kultúrne inštitúcie Poľskom, Ukrajinou. Svojimi astronomickými pozorovaniami prostredníctvom internetu sú zapojené do rôznych celosvetových pozorovaní. Komunikujú s astronomickými ústavami v USA, Kanade, V. Británii a pod. 2. 3 Budúce ciele Rozvoj hvezdárni bude pokračovať napĺňaním Koncepcie Medzinárodného astronomického edukačného centra. 3. Regionálne knižnice 3. 1 Opodstatnenie knižníc Knižnice sú regionálnymi kultúrnymi, informačnými a vzdelávacími inštitúciami v oblasti knižničnej, bibliografickej, kultúrno vzdelávacej a vydavateľskej činnosti. Základným poslaním knižníc je zabezpečovať slobodný prístup k poznatkom a informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov, uspokojovať kultúrne, informačné a vzdelávacie potreby občanov, orgánov samosprávy, štátnej správy a ďalších orgánov a organizácií pôsobiacich na území Prešovského samosprávneho kraja. 3. 2 Medzinárodná spolupráca 2
Medzinárodná spolupráca regionálnych knižníc sa týka partnerstiev na spoločných projektoch a aktivitách v Českej a Poľskej republike. 3. 3 Budúce ciele V oblasti knižničného systému je prioritným a koncepčným materiálom Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, ktorú vláda SR vzala na vedomie a schválila uznesením č. 310/2001 z 11. apríla 2001. Jej cieľom je stanovenie základných strategických cieľov pre knižnice knižničného systému SR na strednodobé obdobie a tým jasne deklarovať štátnu knižničnú politiku ako súčasť štátnej informačnej politiky a štátnej kultúrnej politiky na ceste Slovenska k informačnej spoločnosti. Stratégia obsahuje podstatné priority a ciele, ktoré sa konkretizujú v jednotlivých vecných oblastiach a čiastkových úlohách, a to konkrétne: Informatizácia a internetizácia knižníc, Zabezpečenie informačných zdrojov pre knižnice, Knižnično-informačné služby znevýhodneným používateľom, Program záchrany, stabilizácie a konzervácie tradičných nosičov informácií v SR, Ochrana a sprístupňovanie knižničných fondov, Kompletne so všetkými oddeleniami v rámci skvalitnenia služieb používateľom prejsť na nový celoslovenský knižničný systém VIRTUA Vzdelávanie zamestnancov knižníc a rozvoj ľudských zdrojov, Výstavba a rekonštrukcia budov knižníc, Informačná výchova a vzdelávanie detí a mládeže V roku 2006 ako prvý kraj na Slovensku prešiel na knižnično-informačný systém VIRTUA. Jej základným cieľom je rozvoj knižničných služieb pre obyvateľov tak, aby sa zabezpečil rovnaký a neobmedzený prístup k informáciám, zaručený Ústavou SR. Regionálne knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK poskytujú knižnično-informačne služby obyvateľom aj na pobočkách. Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove prevádzkuje 5 pobočiek: Sídlisko III, Sídlisko II Centrál, Sekčov Exnárova, Sekčov Ďumbierska a Šváby. Okresná knižnica Dávida Gutgesela v Bardejove poskytuje služby v dvoch pobočkách a Podduklianska knižnica vo Svidníku zabezpečuje knižnično-informačné služby na pobočke v Domove dôchodcov vo Svidníku a vidieckemu obyvateľstvu v okrese Svidník a v okrese Stropkov pojazdnou knižnicou bibliobusom od roku 1993 ako jediná knižnica v rámci projektu BIBLIOBUSY. Podtatranská knižnica v Poprade má dve pobočky. Názov organizácie Pobočky Náklady ročne Knižnica P. O. Hviezdoslava Sídlisko III 551 082 Sídlisko II Centrál 298 376 Sekčov - Exnárova 551 082 Sekčov - Ďumbierska 111 010 Śváby 254 410 Knižnica D. Gutgesela Bardejovské Kúpele 228 258 Bardejov Vimbarg 176 256 Podtatranská knižnica 2 pob. 804 000 Podduklianska knižnica Bibliobus 694 000 Spolu 10 3 668 474 3
4. Divadlá 4. 1 Opodstatnenie divadiel Divadlá sú profesionálnymi, kultúrnymi a umeleckými ustanovizňami v oblasti divadelnej činnosti. Základným poslaním divadiel je utváranie podmienok na vznik a verejné šírenie divadelných diel. Prešovský samosprávny kraj je zriaďovateľom dvoch profesionálnych divadiel Divadlo Jonáša Záborského v Prešove a Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove. Ich činnosť sa sústreďuje predovšetkým na prípravu a prezentáciu vlastných divadelných predstavení v mieste svojho sídla (Prešov) a formou zájazdov a hosťovania aj v iných mestách a obciach SR. 4. 2 Medzinárodná spolupráca Medzinárodná spolupráca divadiel sa týka hlavne výmeny umeleckých súborov v jednotlivých krajinách. Divadlo Alexandra Duchnoviča spolupracuje s kultúrnymi inštitúciami Rusínov žijúcich v karpatskom regióne predovšetkým Srbska, Čiernej Hory, Poľska a Maďarska. 4. 3 Budúce ciele Rozvíjať a verejne šíriť kultúru pre všetkých občanov žijúcich na území Slovenskej republiky. Snahou DAD v Prešove bude rozšíriť zahraničnú spoluprácu s divadlami s podobným zameraním sídliacimi v okolitých krajinách 5. Múzeá a galérie 5. 1 Opodstatnenie múzeí a galérií Sú regionálnymi zberateľskými, vedeckovýskumnými, kultúrno-vzdelávacími inštitúciami v oblasti múzejnej a galeríjnej činnosti. Základným poslaním múzeí a galérií je na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďovať, ochraňovať, vedecky a odborne zhodnocovať, odborne spracúvať a verejnosti prezentovať hmotné dokumenty so zameraním na (múzeá) históriu, národopis, archeológiu, prírodné vedy, dejiny techniky, dejiny umenia, (galérie) dejiny výtvarného umenia a iné oblasti spoločenského, kultúrneho, vedeckého života územia a obyvateľstva Prešovského samosprávneho kraja Poskytovanie mimoriadnej a kvalitnej ponuky služieb verejnosti: výstavy kultúrno-výchovné podujatia, otvorené hodiny na výstavách, workshopy, lektoring, besedy, špeciálne podujatia animácie, koncerty, pásma poézie, krsty kníh, poradenské služby (autorstvo, čistenie diel,...), 4
metodická pomoc študentom, galériám na území PSK rozšírilo expozícií o ďalšie doposiaľ nevystavované zbierky skvalitnenie informačných systémov o preklady do angličtiny a ďalších svetových jazykov; v rámci propagácie svojich expozícií vydávanie sprievodcov po expozíciách samostatné internetové stránky lektorská činnosť - cudzojazyčné lektorské služby, prepracovanie a doplnenie lektorských textov (v jazykoch ruský, nemecký, maďarský, anglický...) archeologický výskum pre externých odberateľov (SPP, Casstel, s.r.o...) Podtatranské múzeum rozšírenie ponuky prednášok, vyučovacích hodín a tvorivých dielní pre školy skvalitnenie a rozšírenie spolupráce s verejnosťou pri organizovaní rôznych spoločenských a turistických podujatí každoročne boli vydané pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí Múzejné noviny, ktoré boli distribuované potencionálnym návštevníkom ( školy, hotely, ubytovacie zariadenia, cestovné kancelárie atď.). Vihorlatské muzeum v Humennom komerčný prenájom reprezentačných priestorov na konanie rôznych prezentačných aktivít firiem i jednotlivcov. výstavy spojené s predajom výrobkov ( liečivé rastliny, keramika, čipky, ozdobné kováčstvo, perníky a pod.) realizácia a výroba tematických výstav pre potreby objednávateľa poradenstvo v ohodnocovaní zbierok kopírovanie, skenovanie, výroba fotografií 5. 2 Medzinárodná spolupráca Rozvinutie výmenných výstav na medzinárodnej úrovni - hlavným partnerom ostáva naďalej Poľská republika, ale kontakty sa nadviazali a využívajú aj s inými krajinami (Maďarsko, Česká republika, Nemecko, Taliansko, Izrael, USA, Francúzsko, Juhoslávia) Do oblasti medzinárodnej spolupráce patrí aj vytvorenie partnerstiev pre cezhraničnú a transregionálnu spoluprácu. 5. 3 Budúce ciele zameranie sa na rozvoj cestovného ruchu práca s ľudskými zdrojmi modernizácia manažérskych činností dobudovanie infraštruktúry múzeí a galérií zvyšovanie kvalifikácie odborného personálu rozšírenie zbierkového fondu dobudovanie technologického vybavenia - informatizácia dôraz na komerčné aktivity a propagáciu koordinovaný postup pri príprave rozvojových projektov pre nasledujúce programovacie obdobie 5
6. Príprava a implementácia projektov kultúrnych zariadení v pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. 6. 1 Východisková situácia Regionálne kultúrne zariadenia, ktoré boli do 1.4.2002 v pôsobnosti Krajského úradu so sídlom v Prešove nemali v oblasti prípravy a implementácie projektov dostatok skúseností, hlavne z dôvodu že ako štátne príspevkové organizácie neboli vymedzené v okruhoch oprávnených žiadateľov v programoch dostupných v rámci pred vstupovej pomoci. Po prechode týchto zariadení do zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja môžeme konštatovať, že až do septembra 2002 organizácie získavali mimorozpočtové prostriedky hlavne zo zdrojov Ministerstva kultúry SR a Štátneho fondu rozvoja kultúry Pro Slovakia. V roku 2002 a následne v období 1. kvartálu 2003 regionálne príspevkové organizácie ešte neboli definované v okruhu oprávnených žiadateľov o nenávratný finančný príspevok, teda mohli sa uchádzať o podporu výlučne v rámci možností Ministerstva kultúry SR, súkromných nadácií, dary a sponzorské príspevky podnikov a firiem. Až počnúc 2. kvartálom 2003 došlo k zaradeniu regionálnej samosprávy a ňou zriadených organizácií do okruhu oprávnených žiadateľov v rámci predvstupovej pomoci a následne aj štrukturálnych fondov. Preto za nosné obdobie projektovej prípravy považujeme až obdobie počnúc 2. kvartálom 2003 po súčasnosť. Na základe strategického materiálu Koncepcia rozvoja kultúry na území PSK, schváleného uznesením zastupiteľstva č. 264/2004 z 22. riadneho zasadnutia Zastupiteľstva PSK, odbor kultúry Ú PSK rozšíril svoju činnosť o nasledujúce aktivity: - vyhľadávanie grantových výziev všetkých typov (predvstupová pomoc, štrukturálne fondy, grantové schémy, súkromné nadácie a fondy) - identifikácia možných ďalších donorov v oblasti podpory kultúrnych aktivít - distribúcia získaných a verifikovaných informácií do siete kultúrnych organizácií - následná konzultácia v rámci prípravy jednotlivých projektov kultúrnych organizácií (investičných aj neinvestičných) - príprava, spracovanie, zhromažďovanie dokumentácie pre jednotlivé typy projektov v prípadoch, keď oprávneným žiadateľom je VÚC (identifikácia žiadateľa, podporná dokumentácia) - poskytovanie expertízy v rámci realizácie a spracovania projektov všetkých typov - evidencia a databáza projektov, projektových zámerov, úspešnosti a mimorozpočtových prostriedkov - vytváranie databázy inter regionálnych a transregionálnych partnerstiev - medziodborová konzultácia a spolupráca pri interdisciplinárnych projektoch 6. 2 Dosiahnuté výsledky Na základe uvedeného prehľadu konštatujeme, že sme dosiahli stav, ktorým napĺňame opatrenia schválenej Koncepcie rozvoja kultúry na území PSK, a to konkrétne: 6
- viac zdrojové financovanie kultúry tvorené príspevkom zriaďovateľa, vlastnými zdrojmi a mimo rozpočtovými prostriedkami, ktoré zahŕňajú granty, sponzorské príspevky a dary - aktivácia a motivácia organizácií samostatné vyhľadávanie potenciálnych možností pre prípravu projektov - progresívne plánovanie aktivít finančná analýza, nákladovo-príjmová analýza, príprava podkladov - sieťovanie organizácií zastúpenie siete organizácií spoločnou reprezentáciou, spolupráca na projektoch - podpora partnerstiev na regionálnej a medzi regionálnej úrovni cez partnerstvá hraničiacich regiónov až k partnerstvám na európskej úrovni - funkčnosť a trvalá udržateľnosť kultúry zlepšenie a zefektívnenie toku financií, získanie manažérskych zručností, rozvoj ľudských zdrojov v organizáciách a efektívnejšie využívanie moderných technológií Programovacie obdobie 2004 2005 sme využili na ukončenie implementácie projektov podporených v rámci predvstupových fondov a prípravu projektov financovaných zo štrukturálnych fondov. Podobne ako pri program PHARE, aj v štrukturálnych fondoch sme sa sústredili hlavne na oblasť cezhraničnej spolupráce. Najvyšší počet uzavretých partnerstiev je s Poľskou republikou, nasledujú partnerstvá vytvorené na Ukrajine a v Maďarsku. Podávané projekty sú opäť investičného aj neinvestičného charakteru, s početnou prevahou neinvestičných projektov, zameraných na podporu kultúrnych a kultúrno-vzdelávacích aktivít. 6. 3 Budúce ciele V roku 2007 sa zameriame na dve podstatné úlohy: 1/ Ukončenie implementácie podporených projektov, ich monitoring a následné zhodnotenie 2/ Prípravu projektov a projektových zámerov na nasledujúce programovacie obdobie 2007 2013. - trvalá udržateľnosť siete kultúrnych zariadení - zavedenie moderných technológií do každodennej praxe - modernizácia objektov, budovanie infraštruktúry kultúrnych zariadení - dôraznejšie rozvinúť komerčné aktivity a cielenú propagáciu zariadení Na základe získaných poznatkov a zručností je potrebné vytvoriť databázu projektových zámerov na budúce programovacie obdobie s jasne stanovenými kritériami pre ich prioritné spracovanie. Tieto zámery rozlíšiť na investičné a neinvestičné. Ciele Koncepcie rozvoja kultúry na území PSK v oblasti projektovej prípravy, implementácie projektov a zvyšovania príjmov organizácií z tejto činnosti sa podarilo naplniť. Projektová činnosť sa stala nosnou aktivitou a nástrojom na realizáciu tak odborných ako aj komerčných aktivít. Rezervy ostali u niektorých organizácií, ktoré však čelili personálnym a organizačným zmenám, preto sa do tejto činnosti nezapojili aktívne. V budúcom programovacom období však už pripravili niekoľko zámerov, ktoré bude možné realizovať. B: Analýza z pohľadu financovania V súlade so zákonom NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky prešlo k 1.4.2002 do 7
zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja 28 kultúrnych zariadení, z toho 2 divadlá, 9 klubových a špeciálnych kultúrnych zariadení, 7 knižníc a 10 múzeí a galérii. V súčasnosti je Prešovský samosprávny kraj zriaďovateľom rovnakého počtu kultúrnych zriadení. Tieto zariadenia majú v stave 638 zamestnancov, čo je oproti roku 2002, kedy boli zariadenia oddelimitované na VÚC pokles o 69 zamestnancov. Hlavným cieľom týchto zariadení je pri zlepšení kvality kultúrnych služieb a pri zachovaní terajšej úrovne príspevku s Prešovského samosprávneho kraja dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Na dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné uskutočniť zmeny v organizačnej štruktúre jednotlivých kultúrnych zariadení. Tieto zmeny boli obsiahnuté v Koncepcii novej štruktúry siete regionálnych kultúrnych zariadení zriadených PSK, ktorá bola schválená na 22. zasadnutí Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja dňa 26.1.2004. Jej hlavným cieľom bolo prehodnotenie stavu zamestnancov a zefektívnenie činnosti zariadení, čo sa odzrkadlilo aj pri terajšom počte (zníženie stavu o 69 zamestnancov). Finančné prostriedky, ktoré vyplynuli z úspory mzdových prostriedkov boli organizáciám ponechané ako motivácia na zlepšenie činnosti v týchto zariadeniach. V súčasnosti je Odborom školstva a kultúry, oddelením kultúry v súčinnosti s komisiou kultúry a národnostných menšín pri Z PSK rozpracovaná verzia materiálu Racionalizácia kultúrnych služieb v kultúrnych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK, ktorej hlavným cieľom je úspora finančných prostriedkov z redukcie pobočiek knižníc, v oblasti personalistiky a pod. Podotýkame, že tento materiál je v štádiu rozpracovania. V súlade so zákonom NR SR č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v plnom znení kultúrne zariadenia v pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja hospodária ako príspevkové organizácie. Financovanie týchto zariadení je viaczdrojové. V súlade s 24 uvedeného zákona príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa. Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojim rozpočtom. Príspevkové organizácie uhrádzajú náklady na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používajú prednostne. Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok na prevádzku v takej výške, aby bol rozpočet vyrovnaný. Príspevková organizácia je povinná nakladať s týmto príspevkom hospodárne, efektívne a v súlade so zákonom. Kultúrne zariadenia prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja k 1.4.2002 s rozpočtom 146 990 tis. Sk v ročnom prepočítaní. Tento rozpočet bol na základe delimitačných protokolov rozpísaný na jednotlivé zariadenia. Na základe východísk štátneho rozpočtu bol rozpočet na rok 2003 tvorený v objeme 150 706 tis. Sk, čo je nárast oproti roku 2002 o 3 716 tis. Sk. V priebehu roka bol navýšený o valorizáciu miezd a odvodov v objeme 3 324 tis. Sk a prostriedky z dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2003 v objeme 1 706 tis. Sk na bežné 8
výdavky. Tieto prostriedky boli rozpísané a účelovo použité v súlade so Zmluvou o poskytnutí dotácie z Programu Pro Slovakia č. MK 8/2003 a vyúčtované na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Celkový objem upraveného rozpočtu v roku 2003 bol 155 736 tis. Sk. Rok 2004 v súvislosti s východiskami štátneho rozpočtu bol tvorený s prihliadnutím na predchádzajúce roky v objeme 160 760 tis. Sk, čo je nárast o 10 054 tis. Sk oproti schválenému rozpočtu roku 2003. Rozpočet bol upravený o valorizáciu miezd a odvodov v objeme 3 378 tis. Sk, 500 tis. Sk pridelených z vlastných príjmov PSK a prostriedky z dotácie rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v objeme 3 661 tis. Sk na základe zmlúv o poskytnutí dotácii z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na financovanie projektov podporených v rámci grantového systému poskytovateľa. Tieto prostriedky boli rozpísané a účelovo použité na jednotlivých zariadeniach v zmysle uvedených zmlúv. Celkový objem upraveného rozpočtu v roku 2004 bol 168 299 tis. Sk. Návrh rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja na rok 2005 bol spracovaný v súlade s pripravovaným a prebiehajúcim procesom fiškálnej decentralizácie s prihliadnutím na nové zákony o rozpočtových pravidlách verejnej správy a rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. V návrhu rozpočtu sa zohľadňovali aj ustanovenia zákona NR SR č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, ustanovenia zákona NR SR č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenia návrhu nariadenia vlády SR o rozdeľovaní a poukazovaní výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami územnej samospráve a ostatných platných predpisov. Na základe Dohôd o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov uzavretých podľa 51 Občianského zákonníka prešli s účinnosťou od 1.3.2005 práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov knižníc. Na Knižnicu P. O. Hviezdoslava v Prešove prešla z pôvodného zriaďovateľa Mesto Sabinov pobočka Sabinov s 2 zamestnancami, na Poddukliansku knižnicu vo Svidníku z pôvodného zriaďovateľa Mesto Stropkov prešla pobočka Stropkov s 2 zamestnanci a na Podtatranskú knižnicu Poprad z pôvodného zriaďovateľa Mesto Kežmarok prešla pobočka Kežmarok s 3 zamestnancami a pobočka Levoča s dvomi zamestnancami, čo z pohľadu finančných prostriedkov zaťažilo rozpočet kultúry o 1 849 tis. Sk v ročnom prepočítaní. Na činnosť kultúrnych zariadení pre rok 2005 bolo navrhnuté zvýšenie o 8 266 tis. Sk oproti schválenému rozpočtu 2004, čo predstavovalo zvýšenie výdavkov na prevádzku kultúrnych zariadení v objeme 2,6 % a valorizáciu miezd, poistného a príspevku do poisťovní vo výške 7 % z roku 2004 v celoročnom vyjadrení a 7 % od 1.8.2005 na celkový objem 169 026 tis. Sk. Prostriedky boli určené na financovanie činnosti divadiel, múzeí a galérií, špeciálnych klubových zariadení a knižníc. Tento rozpočet bol v priebehu roka upravený o 6 500 tis. Sk z vlastných príjmov VÚC a 5 973 tis. Sk pridelených v rámci grantového systému poskytnutia dotácie z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na základe zmlúv. Tieto prostriedky boli v zmysle uvedených zmlúv rozpísané a účelovo použité na jednotlivých zariadeniach. Prostriedky z vlastných príjmov boli rozpísané predovšetkým na riešenie havarijných stavov, opravy a údržby ako aj na celkové zlepšenie činnosti jednotlivých zariadení. Na rok 2006 bol návrh rozpočtu PSK spracovaný v súlade s návrhom východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 vypracovaných Ministerstvom financií SR a to 9
hlavne v súvislosti so zákonmi NR SR č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákona 583/2004 z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, zákona NR SR č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, VZN o dani z motorových vozidiel a v súlade s ostatnými súvisiacimi právnymi normami. V náväznosti na postup pri tvorbe rozpočtu PSK bol tvorený rozpočet pre oblasť kultúry nárastom o 10 874 tis. Sk oproti schválenému rozpočtu 2005 zvýšením výdavkov na prevádzku kultúrnych zariadení o 2,8 % na valorizáciu miezd, poistného a príspevku do poisťovní vo výške 5 % z roku 2005 v celoročnom vyjadrení a 5 % od 1.7.2006. Rozpočet bol v priebehu roka 2006 upravený z vlastných príjmov VÚC z priaznivého výberu daní o 8 779 tis. Sk na opravy a údržbu kultúrnych zariadení, 11 317 tis. Sk z rozpočtu Ministerstva kultúry SR ako dotácia v rámci grantového systému podporených projektov a kultúrne poukazy, 1 622 tis. Sk boli prostriedky z roku 2005, ktoré v rozpočte tohto roku figurujú ako finančné príjmové operácie (prostriedky MK SR, ktoré neboli použité v roku 2005, nakoľko boli poukázané z MK SR po 31.10.2005). Upravený rozpočet k 31.12.2006 činil 201 618 tis. Sk. Je nutné podotknúť, že v zmysle rozpísaného rozpočtu bol v jednotlivých rokoch vyčlenený objem 1 800 tis. Sk na koncoročné odmeny pre pracovníkov kultúrnych zariadení. Vychádzajúc z objemu schváleného rozpočtu v jednotlivých rokoch rozpočet pre podriadené organizácie bol tvorený zo skutočnosti predchádzajúceho roka (účtovná závierka), navýšený o valorizáciu miezd, poistného a príspevku do poisťovní a zvýšenie prevádzkových nákladov o mieru inflácie. Z nerozpísaných prostriedkov, poprípade navýšeného rozpočtu boli riešené jednotlivé žiadosti zariadení na opravy, údržby, havarijné stavy, kultúrne akcie a iné aktivity vyplývajúce z činnosti kultúrnych zariadení. Prehľad financovania kultúrnych zariadení za roky 2002 2006 je rozpracovaný v tabuľkovej časti, ktorá tvorí prílohu tejto analýzy. Rozpočet je rozčlenený podľa financovania z príjmov Prešovského samosprávneho kraja, zo štátneho rozpočtu, z vlastných a iných príjmov. Rok 2006 zatiaľ nie je rozčlenený, nakoľko v čase spracovania materiálu prebiehali uzávierkové práce a údaje ešte neboli k dispozícii. Prehľad hospodárenia kultúrnych zariadení za roky 2002 2005 je uvedený v tabuľkovom prehľade, ktorý tvorí prílohu tejto analýzy. Celkové náklady organizácii sú ovplyvnené pridelením prostriedkov v roku 2005 o 1 622 tis. Sk, ide o spomenuté finančné operácie, ktoré boli čerpané až v roku 2006. V súlade so zákonom NR SR č. 523/2004 Z. z. podľa 24 ods. 11) ak sa hospodárenie príspevkovej organizácie za bežný rozpočtový rok skončí stratou, príspevková organizácia túto stratu uhradí a vysporiada a) z rezervného fondu príspevkovej organizácie, 10
b) zo zisku z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nioe je možné uhradiť stratu podľa písmena a) c) z kladného výsledku hospodárenia z hlavnej činnosti príspevkovej organizácie najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nie je možné vysporiadať stratu podľa písmena b), d) z fondu reprodukcie príspevkovej organizácie, ak nie je možné vysporiadať stratu ani podľa písmena c). Ak nie je strata uhradená ani podľa odseku 11 písm. d) zruší zriaďovateľ príspevkovú organizáciu do konca roka nasledujúceho po roku, z ktorého výsledku hospodárenia mala byť strata uhradená. 11
Záver Počnúc 1. aprílom 2002 Prešovský samosprávny kraj prevzal do svojej pôsobnosti 28 kultúrnych organizácií. Za toto obdobie sa podarilo znižovať počty pracovníkov v knižniciach, osvetových zariadeniach a najviac v Divadle Jonáša Záborského, cca o 50 ľudí. DJZ bolo aj najväčšmi zasiahnuté novou koncepciou riadenia, ktorú sa, žiaľ, v iných zariadeniach nepodarilo uplatniť, vďaka nedostatku politickej vôle. Táto úloha bude predmetom činnosti v budúcom období. Kultúrne služby sa podarilo rozšíriť do miest, v ktorých doteraz neboli, čo sa týkalo hlavne knižničných služieb v Kežmarku, Sabinove, Stropkove a Levoči. Pod správu Prešovského samosprávneho kraja sme prevzali priestory, v ktorých sídli Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, čo znamenalo prísun investícií do múzea. Uskutočnila sa rekonštrukcia kostolíka z Mikulášovej a objektu Hvezdárne v Roztokoch a mnohé iné stavby kultúrnych zariadení. Najväčším prínosom zariadení kultúry PSK bola tvorba projektov a získavanie mimo rozpočtových prostriedkov. Za spomenuté obdobie rokov 2002 2006 bolo získaných viac než 42 mil. Sk na činnosť ale aj investície do kultúrnej infraštruktúry. Vďaka úspešnej zahraničnej spolupráci kultúrnych organizácií sa PSK zviditeľňoval a zapisoval do povedomia obyvateľov Poľska, Česka, Ukrajiny, Nemecka, Francúzska, Talianska a iných krajín. Najväčším poslaním kultúrnych organizácií bude v budúcnosti prilákanie čo najvyššieho počtu návštevníkov do svojich priestorov a na podujatia, aby pomocou kultúry návštevníci spoznávali náš kraj, schopnosti našich ľudí, naše kultúrne dedičstvo, ale aj našu súčasnosť. 12