Ministerstvo školstva Slovenskej republiky Vedecká rada Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ing. Peter Řeháček Využitie metódy Animal modelu pre určenie plemennej hodnoty ošípaných Nitra, 2006
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV Katedra špeciálnej zootechniky Využitie metódy Animal modelu pre určenie odhadu plemennej hodnoty ošípaných Autoreferát dizertačnej práce na získanie vedecko-akademickej hodnosti philisophiae doctor vo vednom odbore 41-05-9 Špeciálna zootechnika Ing. Peter Řeháček Nitra, 2006
Dizertačná práca bola vypracovaná po absolvovaní externej formy doktorandského štúdia na Katedre špeciálnej zootechniky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Doktorand: Ing. Peter Řeháček Katedra špeciálnej zootechniky Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Vedúci dizertačnej práce: doc.ing. Branislav Bobček, CSc. Katedra špeciálnej zootechniky, FAPZ SPU v Nitre Oponenti: prof.ing. Václav Matoušek, CSc. Katedra speciální zootechniky, Zemědělská fakulta Jihočeská universita České Budějovice prof.ing. Jozef Bulla, DrSc. Fakulta bioltechnológie a potravinárstva Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Mgr. Dana Peškovičová, PhD. Ústav šľachtenia zvierat Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu Nitra Autoreferát bol zaslaný dňa... Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra špeciálnej zootechniky FAPZ SPU v Nitre Obhajoba dizertačnej práce sa koná dňa... o...h pred komisiou pre obhajobu dizertačných prác vedného odboru 41-05-9 Špeciálna zootechnika ma Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre. Miesto konania: Katedra špeciálnej zootechniky Fakulta agrobiolégie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra Miestnosť: AZ 11 S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na oddelení vedy a výskumu na dekanáte FAPZ SPU v Nitre. Predseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore 41-05-9 prof.ing. Ondrej Debrecéni, CSc. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
ABSTRAKT Doktorandská dizertačná práca sa zaoberá analýzou vývojovej tendencie a celopopulačných priemerov materských a otcovských plemien ošípaných so zreteľom na zavedenie a uplatnenie metódy M BLUP animal modelu do genetického hodnotenia ošípaných v šľachtiteľských chovoch na Slovensku. Na analýzu boli použité výsledky výkrmnosti a jatočnej hodnoty zo všetkých testačných staníc ošípaných VJH na Slovenku za roky 1983-2004. Dosiahnuté výsledky podľa jednotlivých rokov a období uvádzame v štyroch kapitolách dizertačnej práce. V prvej kapitole dizertačnej práce sme sa zamerali na vyhodnotenie vývojovej tendencie a stanovenie celopopulačných priemerov za roky 1998-2004 materských a otcovských plemien chovaných v šľachtiteľských chovoch na Slovensku. Analyzovaný súbor materských a otcovských plemien za roky 1998-2004 bol v počte 11.109 potomkov po plemenných kancoch a prasniciach. Materské plemená boli zastúpené 10.073 potomkov a súbor otcovských plemien pozostával celkom z 1.036 potomkov. Na základe dosiahnutých výsledkov materských plemien v reprodukčných ukazovateľoch konštatujeme stúpajúcu tendenciu u všetkých plemien za roky 1998-2004. V počte živonarodených prasiat plemeno BU +0,2 ks, BM +0,3 ks a L +0,7 ks, v počte dochovaných prasiat BU +0,4 ks, BM +0,1 ks a L +0,2 ks. Pozitívne hodnotíme stúpajúcu tendenciu v percente CMČ u všetkých materských plemien keď u plemena BU sme zistili zvýšenie o 2,27 %, u plemena BM o 2,5 % a u plemena L o 2,43. %. V jatočných ukazovateľoch môžeme pozitívne hodnotiť stúpajúcu tendenciu všetkých otcovských plemien. Tento trend sa výrazne prejavil najmä v percente cenných mäsitých častí a v hrúbke chrbtovej slaniny. Najväčšie zvýšenie percenta CMČ za roky 1998-2004 dosiahlo plemeno pietrain a to z 57,47 % na 60,59 % (+3,1 %), duroc z 52,55 % na 55,86 % (+ 3,31 %), yorkshire z 55,34 % na 59,65 % (+ 4,31 %) a plemeno slovenské mäsové dosiahlo zvýšenie z 54,29 % na 57,87 % CMČ (+ 3,58 %). V kapitole II. sme sa zamerali na porovnanie materských plemien BU a BM a na fenotypové trendy vo výkrmových a jatočných ukazovateľov za obdobie rokov 1983-2003. Na základe analýzy zo SVJH sme výsledky vyhodnotili podľa rokov rozdelených do piatich období. Najvyššie prírastky boli v období rokov 1986-1990, čo tvorilo zvýšenie u plemena BU + 48,20 g a BM + 52,38 g. Pri hodnotení fenotypových trendoch najvyššie hodnoty zvýšenia podielu cenných mäsitých častí boli dosiahnuté v roku 2000-2003 (BU 53,45 % a BM 53,0 %). Pri hodnotení všetkých jatočných ukazovateľoch sme zistili
štatisticky vysoko významné interakcie obdobia x plemena, pričom rozdiely medzi obdobiami a plemenami boli štatisticky vysoko významné. V kapitole III sme sa zamerali na vyhodnotenie genetických trendov plemena biele ušľachtilé za roky 1993-2003. Pri hodnotení genetických trendov v reprodukčnej úžitkovosti plemena BU za roky 1993-2003 vo veľkosti vrhu vyjadrenej počtom živonarodených prasiatok na prvom, resp. na druhom a ďalších vrhoch bol pozorovaný značný genetický pokrok. Kumulatívny genetický zisk pre populáciu plemenných kancov a populáciu plemenných prasníc za roky 1998-2003 vyššie genetické zisky sme zaznamenali u otcovskej populácie plemena BU +0,38 prasiatka na vrh a o +0,25 prasiatka vo vrhu populácii prasníc. V kapitole IV. sme sa zamerali na vyhodnotenie odhadu celkovej plemennej hodnoty metódou M BLUP animal modelu materských a otcovských plemien a ich najlepších genealogických línií za mesiace a roky 2003-2004. Získané výsledky z využitia metódy M BLUP-AM na Slovensku nás oprávňujú konštatovať, že je aktuálne jej využitie pri ďalšom šľachtení. Podľa výsledkov našej analýzy možno posúdiť do akej miery skúmané plemená spĺňajú požiadavky pre ďalšie šľachtenie v chove ošípaných na Slovensku. Získané výsledky poukazujú na pozitívnu šľachtiteľskú prácu u materských a otcovských plemien ošípaných používaných v šľachtiteľskom a hybridizačnom programe ošípaných na Slovensku. ABSTRACT The doctoral thesis analyzes the developmental tendencies and overall population averages of dam and sire pig population. It also deals with the implementation of M BLUP animal model in the genetic evaluation of pig breeding in Slovakia. The analysis was based on the results of fattening and carcass values taken from all testing stations in Slovakia in the years 1983 2004. The achieved results in the individual years are discussed in four chapters of the thesis. Chapter I evaluates the developmental tendencies and estimates the overall population averages of dam and sire pig breeding populations in Slovakia in the years 1998 2004. The analyzed groups of dam and sire populations in the years 1998 2004 represented 11,109 progeny of the bred boars and gilts. The dam population and sire population represented 10,073 and 1,036 progeny respectively. The results achieved in the reproduction parameters of the dam populations show an increasing tendency in all populations in the years 1998 2004. The number of live-born pigs was in BU +0.2 pigs, BM + 0.3 pigs and L +0.7 pigs. The number of reared
pigs was in BU +0.4 pigs, BM + 0.1 pigs and L +0.2 pigs. As for the percentage of lean meat, positive results and increasing tendency can be seen in BU with the increase of 2.27 %, in BM 2.5% and in L 2:43 %. On the other hand, the carcass parameters in all sire breeds tend to increase. This trend was especially significant in the percetage of lean meat and the thickness of back fat. The highest percentage of lean meat in the years 1998 2004 achieved Pietrain from 57.47 % to 60.59 % (+3.1 %), Duroc from 52.55 % to 55.86 % (+ 3.31 %), Yorkshire from 55.34 % to 59.65 % (+4.31 %), and Slovak Meat from 54.29 to 57.87 5% (+ 3.58 %). Chapter II compares dam populations BU and BM and phenotype trends in fattening and carcass parameters in the years 1983 2003. According to the analysis the results taken from Station of Carcass Value Estimation were divided into five periods. The highest gain was observed in the years 1986 1990 with the increase in BU + 48.20 g and BM 1 52.38 g. As for the evaluation of phenotype trends, the highest values of the percentage of lean meat were achieved in the years 2000 2003 (BU 53.45 % and MB 53.0 %). The evaluation of carcass parameters pointed out to the high statistically significant interaction and differences between the period and a breed population. Chapter III evaluates genetic trends of White Meat in the years 1993-2003. The evaluation of genetic trends of BU reproduction performance in 1993-2003 with respect to the litter size expressed by the number of live-born pigs in the first, second and/or the next litters showed a considerable genetic improvement. The cummulative genetic gain for the population of both bred boars and sows in 1998 2003 was seen higher in BU + 0.38 pigs in the litter of boar population and + 0.25 in the litter of sow population. Chapter IV evaluates the estimation of the total breeding values by means of M BLUP animal model of dam and sire breeds and their best genealogical lines in the individual months in the year 2003 2004. The results achieved by means of M BLUP-AM in Slovakia justify its use in the further breeding. The results of analyses make it possible to state to what extent the tested breeds terms needs of further pig breeding in Slovakia. The results achieved in the last give the evidence of the possitive breeeding work concerning dam and sire pig populations used in the pig breeding and hybridization programme in Slovakia.
POUŽITÉ OZNAČENIE VN - počet všetkých narodených prasiat ŽN - počet živonarodených prasiat DOCH - počet dochovaných prasiat v 21. dni HV - hmotnosť vrhu v 21. dni PRIR-SVJH - priemerný denný prírastok od 30 do 100 kg - SVJH( g) ME-SVJH - spotreba ME na 1 kg prírastku živej hmotnosti od 30 do 100 kg - SVJH ( MJ) KZ-SVJH - spotreba kŕmnych zmesí na 1 kg prírastku živej hmotnosti od 30 do 100 kg SVJH (kg) MLT-SVJH - Plocha musculus longissimus thorasis (cm 2 ) SLAN-SVJH - Priemerná hrúbka chrbtovej slaniny (mm) STEH-SVJH - percento mäsa zo stehna (%) CMČ-SVJH - percento cenných mäsitých častí (%) CPP - celopopulačný priemer za roky 1998-2004 PRIR-VÚ - priemerný denný prírastok od uliahnutia po deň merania - vlastná úžitkovosť (g) SLAN-VÚ - priemerná hrúbka chrbtovej slaniny-vlastná úžitkovosť (mm) PCS-VÚ - podiel celkovej svaloviny meranej prístrojom Pig log - vlastná úžitkovosť (%) ZN-1 - počet živonarodených prasiatok v 1. vrhu (ks) ZN-2 - počet živonarodených prasiatok v 2. a ďalších vrhoch (ks) PPH - priemerná plemenná hodnota CPH - celková plemenná hodnota.
OBSAH 1. Úvod 2. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky... 3.Cieľ práce... 8 9 3. Materiál a metódy... 10 4. Súhrn výsledkov... 11 5. Záver... 16 6. Použitá literatúra... 17 7. Zoznam publikovaných prác autora súvisiacich s riešenou problematikou... 18
1. ÚVOD Chov ošípaných na Slovensku má bohatú tradíciu a vždy patril a patrí k významným odvetviam poľnohospodárstva. Od roku 2000 sa pri genetickom hodnotení ošípaných v SR využíva 7-znakový animal model. Metóda BLUP a animal model predstavuje v súčasnosti kvalitatívne najlepšiu alternatívu odhadu plemennej hodnoty budúcich plemenných ošípaných. Selekcia založená na tejto metóde znamenala vo väčšine krajín rýchlejšie genetické zlepšovanie u ekonomicky významných vlastností a vyšší genetický zisk. Toto zlepšenie sa prejavilo aj pri vlastnostiach s nízkym koeficientom dedivosti, akou je veľkosť vrhu, ktorá je jednoduchou fenotypovou selekciou veľmi ťažko ovplyvniteľná. Početnosť predstavuje ekonomicky významný ukazovateľ v chove ošípaných. Použitím tejto metódy sa dosiahlo výrazné genetické zlepšenie veľkosti vrhu v dánskej populácii ošípaných v rokoch 1995-1998 a to +0,44 prasiatka pri plemene landras a +0,25 pri yorkshire. V Českej republike sa kumulatívne genetické zlepšenie počtu živonarodených prasiatok od roku 1993 pri plemene biela ušľachtilá pohybuje okolo +1 prasiatka na vrh, pričom spôsob genetického hodnotenia je veľmi podobný systému na Slovensku. 2. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY Dôležitým ukazovateľom pri zlepšovaní výkrmnosti a jatočnej hodnoty sú výsledky testácie potomstva. Tento systém bol zavedený podľa dánskeho spôsobu a robí sa i v súčasnosti na staniciach výkrmovosti a jatočnej hodnoty, podľa jednotnej metodiky. Podmienky testácie sú v jednotlivých štátoch rozdielne a v značnej miere závisia od výrobného zamerania šľachtiteľského a hybridizačného programu ošípaných. MAJERČIAK, POLTÁRSKY, SIDOR, PAŠKA a HRUŠKA (1988) uvádzajú, že základným poslaním skúšok výkrmovosti a jatočnej hodnoty na SVJH je spresniť odhad plemennej hodnoty rodičov, testovaných z hľadiska smeru šľachtenia a zistiť variabilitu v produkčných znakoch u jednotlivých plemien. Usmernenou selekciou možno efektívne vplývať na vývoj určitého znaku, prípadne znížiť jeho variabilitu. Pri orientácii šľachtiteľského a hybridizačného programu na Slovensku vychádzame z viacerých plemien, ktoré sú špecificky šľachtené na znaky reprodukčné a produkčné. Z toho hľadiska sú na jednotlivé plemená kladené rôzne kritériá. Pokiaľ pri
materských plemenách sa viac prihliada na reprodukčné vlastnosti, pri otcovských plemenách sa selekcia zameriava predovšetkým na výkrmovosť a jatočnú hodnotu. Kritériami hodnotenia odhadu plemennej hodnoty ošípaných materských a otcovských populácií sa zaoberalo veľa autorov doma i v zahraničí. Komplexnú prácu o odhade plemennej hodnoty hospodárskych zvierat metódou BLUP predložil HENDERSON (1973) na podklade vlastných prác, ako aj prác SEARLEHO (1971). Okrem tejto základnej práce sa teóriou odôvodnenia metódy a možnosťami jej využitia zaoberal rad autorov: SCHAEFFER (1981), FIMLAND (1975), DEMPFLE (1982). Podľa JAKUBCU (1990) ANIMAL MODEL je vlastne rozšírením metódy BLUP o ďalšie genetické informácie o pôvode zvierat cez maticu genetickej príbuznosti hodnotených zvierat. Prvé výsledky hodnotenia chovov v Nemecku metódou BLUP na modeli ošípaných uvádzajú GRÜNINGER a RAMIREZ (1992). Sú toho názoru, že výsledky doteraz použitej indexovej metódy nemožno porovnávať bez prechodu na hodnotenie s výsledkami metódy BLUP. K odhadu plemennej hodnoty používajú program PEST GROENEVELD, KOVAC, WANG (1993). WOLF, GROENEVELD, PEŠKOVIČOVÁ (1999). Tento program je určený pre jednotlivé znaky, ako aj viacrozmerné modely, obsiahnuté efekty s viac znakmi pri úplnom zohľadnení aditívnogenetického príbuzenstva. Jednotlivé plemenné hodnoty sa vyjadrujú ako rozdiel k priemerným hodnotám posledného roku v rámci plemien. Tieto odchýlky sa zhrňujú do komplexného súboru regiónu a prepočítavajú ich s jednotnými odporúčanými koeficientmi ekonomickej hospodárnosti chovu ošípaných. Metóda BLUP Animal Model má tieto prednosti: K odhadu plemennej hodnoty každého zvieraťa sa podieľajú všetky príbuzné jedince. Korekcia na fixné efekty a odhad plemennej hodnoty sa robia súčasne. Plemenné zvieratá rôznych generácií je možno porovnávať veľmi presne. Všetky kance praprarodičia v inseminačných staniciach sa využívajú po dobu 2-3 mesiacov, aby sa znížil inbreeding a zrýchlil genetický pokrok. 3. CIEĽ DIZERTAČNEJ PRÁCE Cieľom dizertačnej práce bolo vyhodnotiť 10 ročné úsilie zlepšiť fenotypové a genetické trendy reprodukčných a produkčných ukazovateľov materských a otcovských plemien používaných v
hybridizačnom programe ošípaných na Slovensku. Zámerom je vyhodnotiť materské plemená: Biele ušľachtilé, Biele mäsové, Landras, a otcovské plemená Slovenské mäsové, Pietrain, Durok a Yorkshire za obdobie rokov 1998 2004. V práci sme sa zamerali na zhodnotenie celopopulačných priemerov a genetických trendov za roky 1993 2003 v produkčných ukazovateľoch zo všetkých testačných staníc výkrmnosti a jatočnej hodnoty ošípaných na Slovensku. Hlavným zámerom je vyhodnotenie celkovej plemennej hodnoty materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných metódou M-BLUP (animal modelu). Metóda M BLUP-AM sa používa od roku 2000 plošne na celom Slovensku a výsledky práce súvisia s overovaním päťročného obdobia šľachtiteľských chovov ošípaných v SR. 4. MATERIÁL A METÓDY Analýzu základných reprodukčných a produkčných ukazovateľov sme vyhodnotili u materských plemien: biele ušľachtilé (BU), biele mäsové (BM), landras (L).Tieto plemená tvoria základ v šľachtiteľských chovoch ošípaných na Slovensku. Testovanie sa realizovalo na SVJH Bučany, Slatinka a Spišské Vlachy. Za roky 1998-2004 bolo celkom otestovaných 10.073 potomkov po plemenných kancoch a prasniciach. Analýzu základných produkčných ukazovateľov výkrmnosti a jatočnej hodnoty sme vyhodnotili u otcovských plemien: slovenské mäsové (SM), pietrain (PN), duroc (DU) a yorkshire (YO). Celkový počet otestovaných otcovských plemien za roky 1998-2004 bol 1.036 kusov. Fenotypové trendy vo výkrmových a jatočných ukazovateľoch za 20- ročné obdobie sme spracovali u materských plemien biele ušľachtilé (BU) a biele mäsové (BM) za roky 1983 až 2003, kde bolo celkom testovaných 25.269 ks, z čoho tvorilo plemeno biele ušľachtilé 19.305 ks a biele mäsové 5.964 ks. Tieto boli hodnotené na základe ukazovateľov kontroly úžitkovosti I. stupňa plemenných ošípaných. V produkčných ukazovateľoch sme testovanie materských a otcovských plemien hodnotili podľa platných noriem STN 46 6464 a 46 6150. V práci sme vyhodnotili základné variačno-štatistické charakteristiky jednotlivých ukazovateľov SVJH podľa jednotlivých plemien, ako i jednotlivých rokov pomocou štatistických programov ANOVA a Tukey testom. V ďalšej časti boli hodnotené jednotlivé plemená metódou M BLUP-AM. Pre hodnotenie sme použili údaje z databázy kontroly úžitkovosti ošípaných Štátneho plemenárskeho ústavu, výpočtové stredisko Žilina. Plemenné hodnoty sa odhadovali
simultánne (boli zohľadnené genetické korelácie a korelácie negenetických faktorov) pre 7 ukazovateľov sledovaných na reprodukciu a vlastnú úžitkovosť a na SVJH. Základným kritériom je celková plemenná hodnota (CPH), v ktorej sú hodnotené plemenné hodnoty 7 ukazovateľov. 4. SÚHRN VÝSLEDKOV S UVEDENÍM NOVÝCH POZNATKOV A NÁVRHU NA VYUŽITIE PRE ĎALŠÍ ROZVOJ VEDY Doktorandská dizertačná práca rieši v prvej časti problematiku využitia moderných metód odhadu plemennej hodnoty u materských a otcovských plemien v ŠCH na Slovensku za roky 1998-2004. 1. Výsledky reprodukčnej úžitkovosti materských plemien za roky 1998 2004 Porovnanie vývojovej tendencie materských plemien v počte všetkých narodených prasiat zaznamenalo vyrovnanú tendenciu plemien biele ušľachtilé (BU), biele mäsové (BM) a landras (L). V počte živonarodených prasiat na vrh došlo k zvýšeniu u plemena L 10,5 ks v roku 1998 na 11,2 v roku 2004, u plemena BU sme zaznamenali zvýšenie z 10,5 ks (1998) na 10,7 ks (2004) a BM z 10,6 ks (1998) na 10,9 ks (2004). V počte dochovaných prasiat do 21 dní sme zaznamenali zvýšenie u plemena BU z 9,6 ks (1998) na 9,8 ks (2004) u plemena L z 9,9 ks na 10,1 ks (2004). V ukazovateli počet vrhov na prasnicu a rok došlo k zvášeniu počtu vrhov v rokoch 1998 2004 u plemena BU z 1,98 (1998) na 2,11 (2004). Plemeno BM malo počet vrhov z 1,96 (1998) na 2,01 (2004) a L 1,86 na 2,05 (2004). Rovnako dôležité je zhodnotenie počtu dochovaných prasiat na prasnicu a rok, kde BU plemeno malo zvýšenie z 19,0 ks (1998) na 21,0 ks (2004). Plemeno BM dosiahlo mierny nárast z 18,8 ks (1998) na 19,4ks (2004) a L z 18,3 ks (1998) na 20,6 ks (2004). Je možné konštatovať, že pri reprodukčnej úžitkovosti v porovnaní s vyspelými štátmi EÚ bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť najmä pri odstave prasiat na prasia t na prasnicu a rok. 2. Hodnotenie výkrmových a jatočných ukazovateľov materských plemien Porovnaním vývojovej tendencie materských plemien v priemernom dennom prírastku za obdobie rokov 1998 2004 sme zaznamenali klesajúcu tendenciu u všetkých materských plemien. Plemeno BU
v roku 1998 dosiahlo prírastok 819,0 g pri s 106,3, v roku 2004 zaznamenalo pokles na 769,0 g pri s 103,4, t.j. zníženie o 50,0 g. Celopopulačný priemer za roky 1998 2004 bol 790,7 g pri s 106,7. Najvyššie diferencie medzi rokmi ku CPP boli od - 21,7g (2004) do + 28,3 g (1998). U plemena BM došlo k zníženiu z 816,2 g pri s 107,4 v roku 1998 na 765,0 g pri s 102,7 v roku 2004. Celopopulačný priemer za roky 1998 2004 bol u plemena BM nižší 789,0 g pri s 105,0. Najvyššie diferencie medzi rokmi sa pohybovali od -24,0 g (2004) do +27,2 g (1998). Plemeno L malo zníženie z 825,3 g pri s 99,3 v roku 1998 na 799,6 g pri s 102,6 v roku 2004, t.j. zníženie o 25,7 g. Celopopulačný priemer za roky 1998-2004 dosiahlo plemeno L najvyšší, a to 823,42 g pri s 99,12. Najvyššie diferencie CPP sa pohybovali od - 11,42 g (2003) do +31,58 g (2001). Pozitívne hodnotíme porovnanie jatočného ukazovateľa za jednotlivé roky 1998 2004, kde došlo u plemien BU, BM a L k zníženiu hrúbky chrbtovej slaniny, pri plemene BU z 19,2 mm (1998) na 16,0 mm (2004), pri plemene BM z 19,4 mm v roku 1998 na 15,7 mm v roku 2004, L z 18,2 mm (1998) na 15,3 mm (2004). V celopopulačných priemeroch najnižšiu hrúbku chrbtovej slaniny bola v tomto poradí plemien: L 15,3 mm, BU 17,51 mm a BM 17,62 mm. Najvyššie diferenčné rozdiely k CPP dosiahlo plemeno BU od -1,51 mm (2004) do 1,69 mm (1998). Pri porovnaní jatočnej hodnoty v ploche MLT materských plemien za roky 1998 2004 sme zaznamenali pozitívne stúpajúcu tendenciu u všetkých sledovaných plemien. Plemeno BU dosiahlo v roku 1998 plochu MLT 46,98 cm² a 48,90 cm² v roku 2004, rovnako plemeno BM 46,42 cm² ( 1998 ) a 47,80 cm² v roku 2004 a L 49,33 cm 2 (1998) zvýšenie na 50,20 cm 2 (2004). V celopopulačných priemeroch za roky 1998 2004 najvyššie hodnoty v MLT dosiahlo plemeno L 48,80 cm 2, BU 47,16 cm², BM dosiahlo najnižšiu hodnotu 46,14 cm 2 pri diferenciách k CPP -1,67 (2000) a +1,66 (2004). Vyhodnotenie najdôležitejšieho ukazovateľa mäsovej úžitkovosti, t.j. zastúpenie podielu cenných mäsitých častí ukázalo na pozitívnu tendenciu pri všetkých plemenách. Biele ušľachtilé plemeno malo v roku 1998 podiel CMČ 52,02 %, do roku 2000 stúpol na 54,29 %. Podobnú tendenciu sme zistili aj pri plemene BM, kým v roku 1998 bolo zastúpenie CMČ 52,07 %, v roku 2004 sa zvýšilo na 54 %. Aj plemeno L zaznamenalo pozitívny nárast v tomto ukazovateli a to z 52,27 % v roku 1998 na 54,70 % v roku 2004.V celopopulačnom priemere za roky 1998-2004 dosiahlo plemeno L 53,50 % CMČ, plemeno BU 53,31 % a plemeno BM 53,11 %. Pri ďalšom šľachtení materských plemien na podiel mäsitých častí v jatočnom tele bude potrebné stanoviť optimálnu
hranicu zmäsovateľnosti, aby nedošlo k znižovaniu reprodukčnej úžitkovosti u prasníc. 3. Hodnotenie vlastnej úžitkovosti prasničiek a kančekov materských a otcovských plemien za roky 1998-2004 Prasničky všetkých materských plemien zaznamenali za sledované obdobie stúpajúcu tendenciu. Plemeno BU + 26 g, BM +13 g a L +55 g. Aj pri kančekoch bola za sledované obdobie zistená stúpajúca tendencia v priemernom dennom prírastku BU + 116g, L +93 g. Pri hodnotení vlastnej úžitkovosti v podieli celkovej svaloviny (PCS) pomocou prístroja PIG-LOG sme zistili u sledovaných prasničiek materských plemien stúpajúcu tendenciu. BU +2,1 %, BM +3,6 % a L +2,3 %. U kančekov hodnotených pomocou PCS PIG-LOG bola zaznamenaná tiež stúpajúca tendencia BU +3,2 %, BM +2,0% a L +4,2%. Pri hodnotení výkrmových ukazovateľov na SVJH u plemena SM klesol priemerný denný prírastok na SVJH od 30 do 100 kg z 800 g v roku 1998 na 687 g v roku 2004. Zníženie predstavovalo 113,6 g, s 106,5. Najvyššie denné prírastky 825 g dosiahlo toto plemeno v rokoch 2001, čo predstavovalo rozdiel oproti celopopulačnému priemeru + 44,2 g. Najnižšie prírastky sa dosiahli v roku 2004 (-93,8). Aj plemeno pietrain testované v rokoch 1998-2004 dosiahlo zvýšenie prírastku z 810,3 g na 838,4 g v roku 2004, t.j. + 28,1 g. Najvyšší prírastok 854,8 g bol u tohoto plemena v roku 2002. Plemeno duroc vykazovalo klesajúcu tendenciu za obdobie rokov 1998-2004 a to z 862,4 g (1998) na 712,0 g (2004), t.j. zníženie o 150,4 g. Toto plemeno malo najvyššie prírastky 903,3 g v roku 2000. Plemeno yorkshire dosiahol v roku 1998 prírastok 850,2 g, v roku 2004 došlo tiež k poklesu na 807,5 g, t.j. zníženie - 42,7 g. Najvyššie prírastky 850,2 g sme zaznamenali v roku 1998. Pri hodnotení jatočných ukazovareľov otcovských plemien v hrúbke slaniny za obdobie rokov 1998-2004 sme zaznamenali zníženie u všetkých plemien. Slovenské mäsové plemeno v roku 1998 malo hrúbku slaniny 17,6 mm, do roku 2004 sme zaznamenali zníženie na 12,10 mm, t.j. 5,5 mm. Plemeno pietrain malo hrúbku slaniny v roku 1998 13,7 mm a v roku 2004 11,50 mm, kde došlo k zníženiu o 2,2 mm. Jedince plemena duroc mali v roku 1998 hrúbku slaniny 16,4 mm a v roku 2004 len 14,3 mm, teda zníženie o 2,1 mm. Plemeno yorkshire malo hrúbku slaniny v roku 1998 15,9 mm a v roku 2004 12,0 mm, zníženie 3,9 mm. Podiel cenných mäsitých častí za obdobie rokov 1998-2004 u otcovských plemien mal stúpajúcu tendenciu u všetkých plemien, čo možno hodnotiť pozitívne, zvlášť v súvislosti s hodnotením jatočných
tiel podľa SEUROP systému. Slovenské mäsové plemeno testované v rokoch 1998-2004 zaznamenalo v podiele CMČ stúpajúcu tendenciu a to z 54,29 % na 60,59 % v roku 2004, zvýšenie o 6,3 %. Pri porovnaní celopopulačného priemeru, ktorý bol 59,85 % bolo vyššie percento CMČ v roku 2004. Plemeno pietrain malo v roku 1998 57,47 % CMČ, do roku 2004 sme zaznamenali zvýšenie na 60,59 %, t.j. o 6,12 %. Porovnanie rokov k celopopulačnému priemeru 59,85 % boli vyššie hodnoty v tomto ukazovateli len v rokoch 2001. Plemeno duroc malo tiež stúpajúcu tendenciu v percente CMČ a to z 52,55 % v roku 1998 na 55,86 % v roku 2004, zvýšenie o 3,31 %. Celopopulačný priemer bol 54,36 % CMČ, kde vyššie hodnoty percenta CMČ boli v roku 2004. U plemena yorkshire sa zvýšilo zastúpenie CMČ z 55,34 % v roku 1998 na 59,65 % v roku 2004,zvýšenie 4,12 %. Pri porovnaní celopopulačného priemeru za roky 1998-2004 k jednotlivým rokom bolo zvýšenie % CMČ v roku 2004 (59,65 %). Priemerné denné prírastky v skúške vlastnej úžitkovosti prasničiek otcovských plemien mali stúpajúcu tendenciu SM +41 g, PN +95 g a YO +65 g. Aj pri hodnotení priemerného denného prírastku v skúške vlastnej úžitkovosti kančekov otcovských plemien bola zistená stúpajúca tendencia, SM +29 g, PN +121g, DU +22 g a YO +44 g. Pri hodnotení podielu celkovej svaloviny v skúške vlastnej úžitkovosti sme zaznamenali u prasničiek otcovských plemien stúpajúcu tendenciu, SM +3,4 %, PN +4,5 %, DU +2,8 % a YO +3,4 %. Aj pri plemenných kančekoch otcovských plemien sme zistili stúpajúcu tendenciu v podiele celkovej svaloviny, SM +3,9 %, PN +5,0 %, DU +2,3 % a YO +3,7 %. Podobne ako pri prasničkách aj pri kančekoch otcovských plemien sme zvyšujúcu úroveň v zastúpení podielu celkovej svaloviny zistili za posledné roky 2002, 2003 a 2004. 4. Fenotypový prejav úrovne výkrmových a jatočných ukazovateľov plemena BU a BM za roky 1983-2003 Pri hodnotení vývojovej tendencie jatočných ukazovateľov je možné konštatovať stúpajúcu tendenciu takmer u všetkých ukazovateľov. V hrúbke chrbtovej slaniny u plemena BU došlo k zníženiu v roku 1985 z 24,10mm ± 3,6 na 17,40 mm ± 4,2 v roku 2003, čo tvorilo zníženie o 6,70 mm. Rovnaká tendencia bola zistená aj u plemena BM, z 24,00 ± 0,32 mm 1985 a v roku 2003 zníženie až na 14,77mm ± 0,40, t.j. o 9,23 mm. Pri porovnaní dvojfaktorovej analýzy rozptylu vysoko preukazné boli rozdiely v posledných rokoch. Pozitívne hodnotíme aj dôležitý ukazovateľ mäsovej úžitkovosti vyjadrený v percente cenných mäsitých častí, kde došlo k zvýšeniu u plemena BU z 46,46 % ± 3,01 (1983) na
53,45 % ± 3,16 (2003), t.j. zvýšenie o 6,99 %. Rovnako aj plemeno BM dosiahlo zvýšenie zo 44,87 % ± 2,99 (1983) na 53,0 % ± 2,86 (2003) čo tvorilo 5,13 % CMČ. Rozdiely vo výkrmových a jatočných vlastnostiach vyhodnotené dvojfaktorovou analýzou rozptylu boli medzi jednotlivými rokmi vysoko štatisticky preukazné. 5. Hodnotenie genetického zisku plemena BU metódou M BLUP-AM v rokoch 1993-2003 Genetický zisk sme zistili v rokoch 1997-2003 a to +0,38 prasiatka na vrh po plemenných kancoch a +0,25 prasiatka na vrh po plemenných prasniciach. V rokoch 1993 až 1997 bol genetický zisk u plemenných kancov a prasníc nízky. U jedincov, narodených od roku 1998, vidno výraznejší genetický rozdiel po plemenných kancoch aj prasniciach. Tento výsledok možno pripísať účinnejšej selekcii po zavedení BLUP metódy do hodnotenia ošípaných od roku 2000. 6. Vyhodnotenie najlepších kancov genealogických línií materských a otcovských plemien ošípaných metódou M-BLUP-AM Na základe celkovej plemennej hodnoty u plemena BU v Top rebríčku ako najlepšie genealogické línie hodnotíme AMULET 1818/4015, línia FABER 1389/4028. Pri hodnotení plemena BM v Top rebríčku boli najlepšie línie: DON 884/4103, línia NORÍK 1479/4005. Pri hodnotení plemena L sa najlepšie umiestnili v Top rebríčku línie Flopy 1917/4013 línia Damborek 1470/4012. Najviac kancov v roku 2004 dosiahlo hodnoty CPH od 301 do 500, celkom 161 kancov (42 %) používaných na Slovensku. Vyššie hodnoty nad 501 CPH dosiahlo 68 kancov plemien BU, BM a L, čo tvorilo 17,8 %. U otcovských plemien slovenské mäsové podľa dosiahnutých hodnôt CPH sme ako najlepšie línie vyhodnotili: Profesor 2052/4001, línia Baron 1911/4016. Pri vyhodnotení najlepších genealogických línií kancov plemena pietrain ako najlepšie boli línie Panki 1967/3001 línia Pedron 1984/4001. Pri vyhodnotení najlepších kancov genealogických línií plemena duroc boli najlepšie línie kancov Dantes 1933/4002, línia Favoriten 1973/1001. Pri vyhodnotení najlepších kancov plemena yorkshire bolo poradie nasledovné: línia April 1373/4005, línia Marshall 1377/4080.
5. ZÁVER Doktorandská dizertačná práca sa zaoberá analýzou vývojovej tendencie a celopopulačných priemerov materských a otcovských plemien ošípaných so zreteľom na zavedenie a uplatnenie metódy M BLUP animal modelu do genetického hodnotenia ošípaných v šľachtiteľských chovoch na Slovensku. Na analýzu boli použité výsledky reprodukčné, výkrmnosti a jatočnej hodnoty zo všetkých testačných staníc ošípaných SVJH a VÚ na Slovenku za roky 1998-2004. Dosiahnuté výsledky podľa jednotlivých rokov a období uvádzame v štyroch kapitolách dizertačnej práce. Na základe dosiahnutých výsledkov materských plemien v reprodukčných ukazovateľoch konštatujeme stúpajúcu tendenciu u všetkých plemien za roky 1998-2004. V počte živonarodených prasiat plemeno BU +0,2 ks, BM +0,3 ks a L +0,7 ks, v počte dochovaných prasiat BU +0,4 ks, BM +0,1 ks a L +0,2 ks. Pri hodnotení výkrmových ukazovateľov v priemernom dennom prírastku sme zaznamenali klesajúcu tendenciu u všetkých materských plemien. Pozitívne hodnotíme stúpajúcu tendenciu v percente CMČ u všetkých materských plemien keď u plemena BU sme zistili zvýšenie o 2,27 %, u plemena BM o 2,5 % a u plemena L o 2,43. %. V jatočných ukazovateľoch môžeme pozitívne hodnotiť stúpajúcu tendenciu všetkých otcovských plemien. Tento trend sa výrazne prejavil najmä v percente cenných mäsitých častí a v hrúbke chrbtovej slaniny. Najväčšie zvýšenie percenta CMČ za roky 1998-2004 dosiahlo plemeno pietrain a to z 57,47 % na 60,59 % (+3,1 %), duroc z 52,55 % na 55,86 % (+ 3,31 %), yorkshire z 55,34 % na 59,65 % (+ 4,31 %) a plemeno slovenské mäsové dosiahlo zvýšenie z 54,29 % na 57,87 % CMČ (+ 3,58 %). V kapitole II. sme sa zamerali na porovnanie materských plemien BU a BM a na fenotypové trendy vo výkrmových a jatočných ukazovateľoch za obdobie rokov 1983-2003. Na základe analýzy zo SVJH sme výsledky vyhodnotili podľa rokov rozdelených do piatich období. Najvyššie prírastky boli v období rokov 1986-1990, čo tvorilo zvýšenie u plemena BU + 48,20 g a BM + 52,38 g. Pri hodnotení fenotypových trendoch najvyššie hodnoty zvýšenia podielu cenných mäsitých častí boli dosiahnuté v roku 2000-2003. Pri hodnotení všetkých jatočných ukazovateľoch sme zistili štatisticky vysoko významné interakcie obdobia x plemena, pričom rozdiely medzi obdobiami a plemenami boli štatisticky vysoko významné. V kapitole III sme sa zamerali na vyhodnotenie genetických trendov plemena biele ušľachtilé za roky 1993-2003. Pri hodnotení genetických trendov v
reprodukčnej úžitkovosti plemena BU za roky 1993-2003 vo veľkosti vrhu vyjadrenej počtom živonarodených prasiatok na prvom, resp. na druhom a ďalších vrhoch bol pozorovaný značný genetický pokrok. Kumulatívny genetický zisk pre populáciu plemenných kancov a populáciu plemenných prasníc za roky 1998-2003 vyššie genetické zisky sme zaznamenali u plemena BU +0,38 prasiatka na vrh populácii kancov a o +0,25 prasiatka vo vrhu populácii prasníc. Tento genetický zisk treba pripísať účinnejšej selekcii po zavedení metódy M BLUP-AM do hodnotenia ošípaných od roku 2000. V kapitole IV. sme sa zamerali na vyhodnotenie odhadu celkovej plemennej hodnoty metódou M BLUP animal modelu materských a otcovských plemien a ich najlepších genealogických línií za mesiace a roky 2003-2004. Získané výsledky z využitia metódy M BLUP-AM na Slovensku uvádzame v dizertačnej práci. 6. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. MAJERČIAK, P. - POLTÁRSKY, J. - SIDOR, V. - PAŠKA, I. - HRUŠKA, J. 1988. Metodický postup šľachtenia ošípaných pre ďalšiu etapu hybridizačného programu na Slovensku za roky 1989-1995. Realizačný výstup R-08, VÚŽV Nitra, 1988, 58 s. 2. HENERSON,R.C.1973. Sire evaluation and genetic trends. Proceeding of the Animal Breeding and Genetics symposium in honor J.L. Lush, 1973. 3. SEARLE, S.R.1971.Linear models. John Wiley and sons. New York, 1971. 4. SCHAEFFER, L.R. 1981. Pedigree indexing of Hollstein bulls used in artificial insem. Can. J. Anim. Sci, 61, 1981, s. 261-269. 5. FIMLAND, E.A.1975. Maximum lieklihood derivation of the predictor and the estimator of a general mixed model given type of selection of a corre lated random variable. Z. Tierz. Züchtgsbiol. 92, 1975, s. 176-187. 6. DEMPFLE, L.1982. Zuchtwerschzätzung beim Rind mit liner ausfürlichem Darstellung der BLUP-Methode. Forschritte der Tierzüchtung. Züchtgsbiolog. 3, 1982, s. 342-349 7. JAKUBEC, V.1990. Nové metodické prístupy v genetike a šľachtení zvierat. In: Zborník referátov, Libnice u Mělníka, 1990, s. 22-23. 8. GRÜNIHGER, A. - KARB, H. - RAMIREZ, M. 1992.Reste Ergebniese der Zuchtwert schätzung nach BLUP mit dem
Tiermodell beim Schwein in Würtenberg. Schweinezucht in Schw. Mast. 40 Heft 1, 1992, s. 7-12. 9. GROENEVELD, E. KOVAC, M. WANG. 1993. Pest, Multivariate Prediction and Estimation. Department of Animal Sscience. University of Illinois, 1993. 10. WOLF, J. GROENEVELD, E. PEŠKOVIČOVÁ,D.1999. Odhad plemenné hodnoty u prasat v Česku a na Slovensku aktuální stav a perspektivy dalšího vývoje. Zborník referátov medzinárodného seminára, VÚŽV Praha Uhřiněves, 1999, 65 s. 7. ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC AUTORA SÚVISIACICH S RIEŠENOU PROBLEMATIKOU 1. BOBČEK,B.-ŘEHÁČEK,P.1999.Analýza produkčných ukazovateľov materských a otcovských plemien ošípaných za roky 1991-1998 v SR. In: Vedecký zborník Ako smerovať chov ošípaných do 21. storočia", Nitra, 1999, ISBN 80-7137-620-5, s.l 13-117. 2. BOBČEK,B.-KÚBEK,A.-ŘEHÁČEK,P. 2000. Vyhodnotenie genealogických línií ošípaných materských plemien metódou M BLUP-AM, Zborník IV., Celoslovenský seminár z fyziológie živočíchov" 6.9.2000, SPU Nitra, s. 32-33. 3. BOBČEK,B-ŘEHÁČEK,P.2000. Porovnanie jatočných a výkrmových ukazovateľov otcovských plemien a ich krížencov za roky 1995-1999 v SR.Zborník IV. Celoslovenský seminár z fyziológie živočíchov 6.-7.9.2000, SPU Nitra, s. 98-99. 4. BOBČEK,B.-ŘEHÁČEK,P.2000. Situation of breeding Pigs of meat production on the basis of dam and siré breeds in the Slovák Republic. Zborník Biuletin Naukow, č.7, ISSN 1641-1395, Univerzista Olsztyn 5.5.2000, s. 27-31. 5. BOBČEK,B.-ŘEHÁČEK,P.-LIDAY,L. 2001. Analýza materských plemien ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku. Vedecká konferencia Aktuálni poznatky z chovu a šlechténí prasat". Zborník AF MZLU Brno, 5.4.2001, s. 15-19. 6. BOBČEK, B.-ŘEHÁČEK,P.-BOBČEK,R.2001 Evaluation genealogical lines of dam populations pigs in method M BLUP-AM in Slovakia. I. Poľsko - Ukrajinská vedecká konferencia "Animal sciences in the XXI. century" 18.-19.10.2001, Zborník Krakow, 2001s.l3-18. 7. BOBČEK,B.-ŘEHÁČEK,P.-ZIMMERMANN,V.2001. Výsledky úžitkovosti a otcovských plemien ošípaných hodnotených metódou M-BLUP-AM na Slovensku. Medzinárodná konferencia
"Biotechnológie 2001", 25.-.26.9.2001, Zborník Č.Budéjovice, 2001 s. 102. 8. BOBČEK, B.-KÚBEK, A.-ŘEHÁČEK, P.2001. Production of breeding pigs in the base of dam and size breeds in the Slovák republic. In: Acta fytotechnica et zootechnica, volume 4, ISBN 80-7137-959-X. AF SPU Nitra, 2001, s. 155-157. 9. BOBČEK, B. - ŘEHÁČEK, P. - KOVÁČ, Ľ. - MLYNEK, J.2001.Production parameters of dam and sire pig breeds in various combinations of cross breeding in Slovakia. In: Medzinárodná konferencia Zostosowanie osiagniec naukowych z zakresu genetyki, rozrodu i zywienia w nowoczesnej produkcji swin. Bydgoszcz Poľsko 2002, s. 90, ISBN 83-87274-74-7. 10. BOBČEK, B.-ŘEHÁČEK,P.- KÚBEK, A.2002. Production parameters of mother populations and genealogical boar populations by means of M BLUP-AM meťhod and Slovakia. XX. Genetické dny Brno 2002, s. 216-218, ISBN 80-7157-607-7. 11. BOBČEK, B.-ŘEHÁČEK, P.-KOVÁČ, Ľ.-MLYNEK, J.- MATOUŠEK,V. 2002. Evaluation field test productivity sows of the white improved and Landrase wisth tu reproduction parameters.11. medzinárodné symposium Aktuálni problémy šlechténí, chovu, zdraví a produkce prasat" České Budéjovice 2002, s. 126, ISBN 80-85645-44-0. 12. BOBČEK, B. - ŘEHÁČEK, P. - FĽAK, P. - KOVÁČ, Ľ. - MLYNEK, J.2002. Comparing production traits of white improved and white meaty pig breeds for 1996-2001 periód in Slovakia. Czech Journal of Animal Science, Vol. 47, 2002, s. 451-459. 13. BOBČEK,B. - ŘEHÁČEK,P. - KOVÁČ,Ľ. - MLYNEK J. 2002. Production parameters of dam and sire pig breeds in various combinations of crossbreeding in Slovakia. In: Annals of animal science No2 Krakow, 2002, s. 11-14. 14. BOBČEK, B. -ŘEHÁČEK, P. - MATOUŠEK, V. 2003.Analysis of reproduction and production parameters in dam populations of pigs and genealogical sire populations by means of M BLUP-AM method in Slovakia. In: Czech J. Anim. Sci., roč. 48, 2003, č. 4, s. 164-169, ISSN 1212-1819. 15. BOBČEK, B. - ŘEHÁČEK, P. - KÚBEK, A.- BULLA, J.- BOBČEK, R. - JAKAB, F.: 2003. Production parameters of mother populations and genealogical boar population by means of M- BLUP-AM method in Slovakia. In: Biotechnology in Animal Husbandry, 7. medz.sympózium "Moder trend in livestock
production", 30. sept. - 3. okt. 2003, Belehrad, s.481, ISSN 1450-9156. 16. BOBČEK,B. - PEŠKOVIČOVÁ, D. - ŘEHÁČEK,P. - BALOGH,Z. 2004. The results total breeding value of BLUP method and animal model Large White pigs during 1983-2003 in Slovakia. In: Zborník Tropical tasks solved in agro-food sector. International Scientific Seminar, 19. 11.2004 SPU Nitra, s. 60-61. 17. BOBČEK,B - ŘEHÁČEK,P. 2004. The evaluation mather populations and genealogical Boar populations by meant of M BLUP-AM method in Slovakia years 1997-2003. In: Journal of Farm Animal Science. 2004.