Revízia Usmernení Spoločenstva pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí 1 1. ÚVOD V roku 2009 Komisia prijala Usmernenia Spoločenstva pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (ďalej len usmernenia pre širokopásmové siete ) s cieľom poskytnúť pokyny v súvislosti s posudzovaním verejného financovania širokopásmových sietí v súlade s článkom 107 ods. 1 ZFEÚ. V nasledujúcich častiach je uvedený krátky prehľad kontextu tohto legislatívneho dokumentu, ako aj najdôležitejšie výsledky vyplývajúce z jeho uplatňovania. V záverečnej časti sa zúčastnené strany vyzývajú, aby odpovedali na dotazník týkajúci sa uplatňovania usmernení. Na základe pripomienok členských štátov a príspevkov ostatných zúčastnených strán má Komisia v úmysle zverejniť začiatkom roka 2012 návrh prepracovaného znenia usmernení na účely verejnej konzultácie. Komisia prijme prepracované znenie usmernení do 30. septembra 2012. 2. KONTEXT 2.1. Digitálna agenda Európska komisia stanovila pre rozvoj širokopásmových sietí mimoriadne ambiciózne ciele pretože inteligentné investície do širokopásmových infraštruktúr s vysokou a veľmi vysokou rýchlosťou majú rozhodujúci význam pre tvorbu pracovných miest, zvyšovanie hospodárskej výkonnosti a rozvinutie konkurencieschopnosti EÚ z dlhodobého hľadiska 2. V stratégii Európa 2020 (ďalej len EÚ 2020 ) 3 sa zdôraznil význam zavádzania širokopásmových sietí pre podporu sociálneho začleňovania a konkurencieschopnosti v EÚ a zároveň sa stanovili ambiciózne ciele, pokiaľ ide o rozvoj širokopásmových sietí. Európska komisia začala v roku 2010 s realizáciou digitálnej agendy 4, ktorá je jednou z hlavných iniciatív stanovených v stratégii EÚ 2020. Digitálna agenda opätovne potvrdila cieľ stratégie EÚ 2020, ktorým je zaistiť do roku 2013 základné širokopásmové pripojenie pre všetkých Európanov a zabezpečiť, aby do roku 2020 i) všetci Európania mali prístup k výrazne rýchlejšiemu internetu (nad 30 Mb/s) a aby ii) minimálne 50 % európskych domácností malo internetové pripojenie s rýchlosťou nad 100 Mb/s. Odhaduje sa, že na dosiahnutie prvého z uvedených cieľov budú potrebné investície až do výšky 60 mld. EUR, zatiaľ čo na druhý cieľ bude potrebné vyčleniť sumu do výšky 270 mld. EUR 5. Hoci tieto investície budú pochádzať v prvom rade od komerčných prevádzkovateľov, ambiciózne ciele stratégie EÚ 2020 a digitálnej agendy nie je možné dosiahnuť bez inteligentného využívania verejných zdrojov 6. Verejné financovanie a štátna pomoc budú hrať významnú úlohu pri dopĺňaní súkromných investícií a rozširovaní pokrytia širokopásmovými 1 2 3 4 5 6 Ú. v. EÚ C 235, 30.9.2009. K dispozícii na : http://ec.europa.eu/competition/state_aid/legislation/specific_rules.html#broadband. Joaquín Almunia, podpredseda Komisie zodpovedný za politiku hospodárskej súťaže, IP/11/54. EURÓPA 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Pozri: http://ec.europa.eu/europe2020/index_sk.htm. Digitálna agenda pre Európu. KOM/2010/0245 f/2. Pozri oznámenie o širokom pásme, ktoré je k dispozícii na: http://ec.europa.eu/information_society/activities/broadband/docs/bb_communication.pdf. V digitálnej agende (kľúčové opatrenie 8) sa členské štáty vyzývajú, aby využívali verejné financovanie v súlade s pravidlami EÚ o hospodárskej súťaži a štátnej pomoci v záujme splnenia cieľov v oblasti pokrytia, rýchlosti a využívania sietí vytýčených v stratégii Európa 2020. - 1 -
sieťami a prístupovými sieťami novej generácie s veľmi vysokou rýchlosťou ( NGA ) do oblastí, v ktorých by prevádzkovatelia na trhu pravdepodobne v blízkej budúcnosti za bežných trhových podmienok neinvestovali. 2.2. Usmernenia o štátnej pomoci na širokopásmové siete Význam verejného financovania a štátnej pomoci v tomto odvetví od roku 2003 značne vzrástol. V polovici tohto desaťročia išlo v prípade opatrení štátnej pomoci hlavne o malé lokalizované projekty zopár členských štátov. Od roku 2008 si čoraz viac členských štátov uvedomuje rozhodujúci význam širokej dostupnosti širokopásmových sietí pre hospodársky a sociálny rozvoj svojich krajín. Z tohto dôvodu sa vypracovávajú komplexné vnútroštátne stratégie pre širokopásmové siete, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú opatrenia štátnej pomoci. Na liberalizovaných telekomunikačných trhoch je potrebné využívať verejné financovanie opatrne, aby sa predišlo vytláčaniu súkromných investícií. V usmerneniach pre širokopásmové siete z roku 2009 sa stanovujú podmienky, za ktorých by sa malo v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci poskytovať verejné financovanie na rozvoj širokopásmových sietí: v týchto usmerneniach sa kodifikuje zaužívaná rozhodovacia prax Komisie (uplatňovaná od roku 2003) týkajúca sa základných širokopásmových sietí, extrapolujú sa základné princípy, ktoré sa uplatňujú na novú oblasť prístupových sietí novej generácie s veľmi vysokou rýchlosťou na báze optických káblov. Hlavnými politickými cieľmi pravidiel EÚ o štátnej pomoci a predmetných usmernení je 1) chrániť hospodársku súťaž a pomôcť vytvárať konkurencieschopnejšie a udržateľnejšie trhy v odvetví elektronických komunikácií; 2) predchádzať neprijateľným narušeniam hospodárskej súťaže, zmene motívov investovania zo strany súkromných investorov a vytláčaniu komerčných iniciatív; 3) zlepšiť podmienky pre spotrebiteľov prostredníctvom rozsiahleho a rýchleho zavádzania širokopásmových sietí; 4) podnecovať subjekty verejného sektora k prekonávaniu digitálnej priepasti, kde komerční prevádzkovatelia nie sú motivovaní investovať; 5) pomôcť dosiahnuť ambiciózne ciele stratégie Európa 2020 a digitálnej agendy. V záujme stanovenia oblastí, v ktorých by bol vhodný zásah štátu, sa v usmerneniach rozlišujú biele, šedé a čierne oblasti, v závislosti od toho, či je už zavedená primeraná súkromná infraštruktúra. Verejné financovanie budovania širokopásmovej siete v (poväčšine vidieckych) bielych oblastiach, kde neexistuje primeraná infraštruktúra, sa vo všeobecnosti považuje za bezproblémové. Naopak, investície do (husto osídlených) oblastí, kde už existujú konkurenčné širokopásmové infraštruktúry (čierne oblasti), sú zakázané, zatiaľ čo projekty štátnej pomoci pre šedé oblasti si vyžadujú podrobnejšiu analýzu. Podobná logika sa uplatňuje v prípade pomoci pre prístupové siete novej generácie, pričom sa rozlišujú biele oblasti NGA, šedé oblasti NGA a čierne oblasti NGA 7. Aby mohla Komisia štátnu pomoc schváliť, musí byť splnených niekoľko podmienok zlučiteľnosti tejto pomoci (podrobne uvedených v odseku 51 usmernení). V prípade pomoci pre prístupové siete novej generácie je potrebné splniť dodatočné podmienky zlučiteľnosti (uvedené v odsekoch 73, 75 a 79 usmernení), pretože riziko narušenia hospodárskej súťaže by 7 Tieto zjednodušené termíny (biele/šedé/čierne) sa používajú v záujme ľahšieho pochopenia politiky Komisie v tejto oblasti. Všetky tieto označenia v konečnom dôsledku predstavujú rôzne typy zlyhania trhu v súlade s akčným plánom štátnej pomoci (Akčný plán štátnej pomoci: Menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 2009. K dispozícii na: http://ec.europa.eu/competition/state_aid/reform/reform.html. - 2 -
mohlo byť vyššie (napríklad preto, že v cieľových oblastiach už môže existovať základná širokopásmová infraštruktúra). 2.3. Doterajšie výsledky vyplývajúce z uplatňovania usmernení pre širokopásmové siete Usmernenia vytvárajú právnu istotu pre všetky zúčastnené strany tým, že poskytujú jasný a predvídateľný rámec, pokiaľ ide o úlohu štátnej pomoci v tomto odvetví. Na ich základe členské štáty lepšie navrhli svoje opatrenia pomoci a útvary Komisie rýchlejšie spracovávali notifikácie štátnej pomoci. To Komisii umožnilo prijať rekordný počet rozhodnutí 8 : v období od 30. septembra 2009 (dátum zverejnenia usmernení) do 31. januára 2011 Komisia na základe usmernení posúdila a schválila 30 opatrení v oblasti širokopásmových sietí a povolila použitie verejných prostriedkov na podporu hospodárskej súťaže vo výške viac ako 2,1 miliardy EUR. Podľa vyjadrení členských štátov by sa mala výška verejných prostriedkov vyčlenených na rozvoj širokopásmových sietí ďalej zvyšovať. Aj Európska komisia má v úmysle zamerať niekoľko zo svojich finančných nástrojov na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020/digitálnej agendy: okrem iného štrukturálne a regionálne fondy (ako EFRR, ERDP, EPFRV, TEN, PKI) a prípadne zníženie kreditného rizika (s podporou EIB a finančných prostriedkov EÚ). 2.4. Cieľ tejto konzultácie Podľa záverečného ustanovenia usmernení pre širokopásmové siete sa tieto usmernenia musia preskúmať najneskôr tri roky od ich uverejnenia, t. j. do 30. septembra 2012. Pri tomto preskúmaní sa má zohľadniť dôležitý vývoj v oblasti trhu, technológií a regulácie, ku ktorému v tomto odvetví neustále dochádza. V rámci súčasnej konzultácie majú zúčastnené strany príležitosť vyjadriť sa k rôznym otázkam v počiatočnom štádiu postupu. Komisia výsledky tejto konzultácie podrobí dôkladnej analýze, keď bude rozhodovať o tom, do akej miery sú potrebné zmeny súčasných pravidiel, a s cieľom prijatia prepracovaného znenia predloží toto znenie na verejnú konzultáciu. 3. AKO SA ZAPOJIŤ DO KONZULTÁCIE Zúčastnené strany sa vyzývajú, aby odpovedali na tento dotazník. Odpovede možno predkladať vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Keďže pri preklade odpovedí predložených v niektorých jazykoch môže dôjsť k určitému oneskoreniu, uvítali by sme, keby boli odpovede preložené do niektorého z pracovných jazykov Komisie (angličtina, francúzština alebo nemčina). Okrem toho uvítame všetky pripomienky nad rámec tohto dotazníka. Pokiaľ to bude možné, odôvodnite svoje odpovede a argumenty príkladmi schém štátnej pomoci na širokopásmové siete alebo iných opatrení verejného financovania, ktoré sú vám známe. Konečný termín na zaslanie odpovedí je 31. august 2011. Odpovede je potrebné zasielať na túto e-mailovú adresu: comp-broadbandguidelines@ec.europa.eu. 8 Pozri oznámenia Komisie v správach MEMO/10/31 a IP/11/54. - 3 -
GR pre hospodársku súťaž má v úmysle sprístupniť odpovede na dotazník na svojej webovej stránke: (http://ec.europa.eu/competition/consultations/2011_broadband_guidelines/index_en.html). Ak si respondenti teda neželajú zverejniť svoju totožnosť či určité časti svojich odpovedí, mali by to jasne uviesť a zároveň zaslať aj verziu, ktorá nemá dôverný charakter. V prípade, že dôverné prvky nebudú vyznačené, GR pre hospodársku súťaž bude predpokladať, že odpoveď ich neobsahuje a možno ju v plnom rozsahu uverejniť. - 4 -
DOTAZNÍK PRE ZÚČASTNENÉ STRANY 1. VŠEOBECNÉ OTÁZKY 1.1. Zapojili ste sa do projektov zavádzania širokopásmových sietí financovaných z verejných zdrojov (napríklad ako príjemca pomoci, záujemca o prístup, zákazník dotovanej siete atď.)? Ak áno, uveďte, aké sú podľa vás hlavné úspechy, výzvy a problémy, ktoré by boli s ohľadom na revíziu usmernení relevantné. Ak ste oboznámení s viacerými projektmi štátnej pomoci na širokopásmové siete, uveďte, aké sú podľa vás hlavné silné a slabé stránky jednotlivých projektov.. Odpoveď SATRO s. r. o.: Zatiaľ nie. 1.2. Ako vo všeobecnosti hodnotíte politiku Komisie v oblasti štátnej pomoci na širokopásmové siete? Dosiahli sa podľa vášho názoru usmerneniami ciele politiky Komisie vymedzené v predchádzajúcej časti 2.2? Dosiahla sa podľa vášho názoru usmerneniami správna rovnováha medzi podporou investícií do základných širokopásmových sietí a prístupových sietí novej generácie a obmedzením narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúceho zo zásahu štátu? Odpoveď SATRO s. r. o.: Nevieme objektívne posúdiť. 1.3. Ktoré hlavné zmeny v oblasti technológií, trhu a regulácie, ktoré v tomto odvetví nastali od roku 2009, by sa podľa vášho názoru mali zohľadniť a mali by ovplyvniť obsah prepracovaných usmernení pre širokopásmové siete? Odpoveď SATRO s. r. o.: V oblasti technológií sú už na trhu dostupné širokopásmové bezdrôtové technológie (rádiové siete poskytujúcu pevnú službu), ktoré napĺňajú ciele digitálnej agendy pre Európu, konkrétne rýchly a ultrarýchly prístup k internetu pre občanov Európskej únie. Naša spoločnosť takéto systémy prevádzkuje. Sú to napr. MVDS systémy v pásme 11,7-12,5 GHz, umožňujúce poskytovať služby triple-play. V oblasti regulácie v Slovenskej republike je to prijatá Digitálna agenda pre Európu, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES, vznik NASES (národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby), zadefinovanie programu OPIS 3 (zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu)-ktorý je založený na princípe technologickej neutrality a neutrality služieb. 2. PREDMET POMOCI V súčasnej verzii usmernení pre širokopásmové siete sa v rámci predmetov opatrení štátnej pomoci rozlišuje medzi základnými širokopásmovými sieťami a prístupovými sieťami novej generácie. 2.1. Je toto rozlíšenie podľa vás odôvodnené vzhľadom na súčasný hospodársky, technický a regulačný vývoj v tejto oblasti? Odpoveď SATRO s. r. o.: Technický vývoj v uplynulých rokoch prudko pokročil a ako sme už uviedli v bode 1.3. rádiové siete zohrávajú nenahraditeľnú úlohu tak v oblasti základných sietí, ako aj prístupových sietí novej generácie. A to z dôvodu, že technicky nie je možné vybudovať všade len optické siete. Je dôležité podporiť taktiež technologickú neutralitu a neutralitu služieb. - 5 -
2.2. Bolo by podľa vás užitočné venovať osobitné časti usmernení pravidlám a podmienkam využívania verejného financovania na dotovanie konkrétnych prvkov infraštruktúry (napríklad káblovodov, neaktivovaných káblov, tzv. backhaul sietí atď.) alebo iných aktivít súvisiacich s budovaním širokopásmových sietí (ako napríklad nákladov na zemné práce, modernizácie kabeláže atď.)? Odpoveď SATRO s. r. o.: Podľa nášho názoru by sa verejné financovanie malo dotknúť aj dotovania konkrétnych prvkov bezdrôtových sietí (výstavba stožiarov, výroba a umiestnenie technologických kontajnerov, umiestnenie neaktivovanej rádiovej technológie na stožiar, alebo existujúci objekt, zriaďovanie elektrických prípojok). V súlade s odporúčaním o prístupových sieťach novej generácie 9 sa v odseku 53 usmernení pre širokopásmové siete vymedzujú prístupové siete novej generácie ( NGA ) s veľmi vysokou rýchlosťou takto: Siete NGA sú káblové prístupové siete, ktoré sú tvorené úplne alebo čiastočne optickými prvkami a ktoré sú schopné poskytovať služby širokopásmového prístupu s lepšími vlastnosťami (ako je napríklad vyššia priepustnosť) v porovnaní so službami poskytovanými prostredníctvom existujúcich sietí s medenými káblami. 2.3. Je podľa vás táto definícia ešte primeraná? Inými slovami, mali by podľa vás v tejto fáze vývoja technológií a trhu spadať do definície sietí NGA aj iné širokopásmové technológie ako pevné, prevažne optické siete? Svoju odpoveď podrobne odôvodnite a uveďte príklady komerčného využitia. Odpoveď SATRO s. r. o.: Táto definícia už nie je primeraná. Do tejto definície už totiž z hľadiska vývoja technológií a požiadaviek trhu aj širokopásmové bezdrôtové technológie. Naša spoločnosť prevádzkuje v Slovenskej republike širokopásmové rádiové systémy MVDS (multichannel video distribution system) v pásme 11,7-12,5 GHz, ktoré sú schopné poskytovať prostredníctvom medzinárodne harmonizovaného štandardu ITU pod názvom DOCSIS 2.0, DOCSIS 3.0 služby triple-play s prenosovými rýchlosťami až niekoľko desiatok Mbit/s. 2.4. Má podľa vás Komisia zmeniť súčasnú kvalitatívnu definíciu NGA (t. j. hlavne riešenia na báze optických káblov) na kvantitatívnejšiu (napríklad stanovením jednoznačných prahových hodnôt prenosovej rýchlosti v smere k zákazníkovi a od zákazníka alebo vymedzením iných technologických kritérií)? Svoju odpoveď odôvodnite. Odpoveď SATRO s. r. o.: Je potrebné vymedziť aj širokopásmové bezdrôtové technológie (ako sme už uviedli napr. MVDS). 3. OBLASTI ZÁSAHU ŠTÁTU V usmerneniach pre širokopásmové siete sa rozlišujú tzv. biele, šedé a čierne oblasti, v závislosti od toho, či je už vybudovaná primeraná súkromná infraštruktúra. 3.1. Považovali by ste na základe svojich skúseností so schémami štátnej pomoci na širokopásmové siete iné kritériá (ako napríklad prenosová rýchlosť v smere k zákazníkovi/od zákazníka alebo iné technologické, regulačné či trhové kritériá) za 9 2010/572/EÚ: Odporúčanie Komisie z 20. septembra 2010 o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie (NGA) K(2010) 6223. - 6 -
relevantné pre stanovenie oblastí s nedostatočným širokopásmovým pokrytím? Je podľa vás primeraným kritériom to, že oblasť, kde nie je k dispozícii minimálna prenosová rýchlosť (smerom k zákazníkovi) 2 Mb/s za dostupnú cenu, sa považuje za bielu? Odpoveď SATRO s. r. o.: Podľa nášho názoru je potrebné zohľadniť technologickú neutralitu a neutralitu služieb tak u širokopásmových optických sietí, ako aj u širokopásmových bezdrôtových sietí. Zabráni sa tak škodlivému vzniku monopolom na jednej, alebo druhej strane. V záujme obmedzenia narušení hospodárskej súťaže sa v usmerneniach rozlišuje medzi rôznymi typmi bielych oblastí NGA v závislosti od existujúcej základnej širokopásmovej infraštruktúry (biele NGA/základné biele v odseku 79, biele NGA/základné šedé v odseku 73 a biele NGA/základné čierne v časti 3.4.4 usmernení). 3.2. Prispelo na základe vašich skúseností toto rozlíšenie a z neho vyplývajúce rozdiely v uplatniteľných podmienkach zlučiteľnosti k ochrane hospodárskej súťaže a k zachovaniu motivácie súkromných subjektov na investovanie? Odpoveď SATRO s. r. o.: Nevieme objektívne posúdiť. V usmerneniach sa požaduje, aby sa pri stanovovaní cieľových oblastí pre zásah štátu zohľadnili investičné plány súkromných prevádzkovateľov v nasledujúcich troch rokoch (pozri poznámku pod čiarou 31). 3.3. Je podľa vás vymedzené obdobie troch rokov ešte primeraným časovým rámcom? Čím môžu podľa vášho názoru súkromní prevádzkovatelia preukázať svoje investičné plány v určitej oblasti? Odpoveď SATRO s. r. o.: Investičné plány sa u jednotlivých súkromných prevádzkovateľov môžu odlišovať. Obdobie 3 rokov je minimálny časový rámec. Súkromní prevádzkovatelia môžu svoje investičné plány preukázať na príklade konkrétnych zrealizovaných projektov. 4. VŠEOBECNÉ KRITÉRIÁ ZLUČITEĽNOSTI V odseku 51 usmernení sú uvedené všeobecné kritériá zlučiteľnosti, ktoré musia spĺňať všetky opatrenia štátnej pomoci na širokopásmové siete. 4.1. Dosiahol sa podľa vašich skúseností týmito podmienkami sledovaný cieľ podporovať investície, zachovať motívy súkromných subjektov na investovanie a podporovať účinnú hospodársku súťaž v dotovaných sieťach? Odpoveď SATRO s. r. o.: Naša spoločnosť sa zatiaľ nezúčastnila žiadnych projektov dotovaných z verejných zdrojov. V odseku 51 písm. e) usmernení sa členské štáty vyzývajú, aby využívali existujúcu infraštruktúru, a tak predišli duplicite zdrojov a znížili výšku pomoci, ale bez toho, aby poskytli neprimeranú výhodu existujúcim prevádzkovateľom sietí (ktorí majú zvyčajne vybudovanú infraštruktúru značného rozsahu). 4.2. Máte skúsenosti s uplatňovaním takejto podmienky alebo príklady týkajúce sa jej uplatňovania? Ako by sa podľa vás mala takáto podmienka uplatňovať v praxi, aby sa dosiahol sledovaný cieľ? Za akých okolností je podľa vášho názoru prístup - 7 -
k infraštruktúre existujúceho prevádzkovateľa v súlade s uplatniteľným regulačným rámcom dostatočným ochranným opatrením? Odpoveď SATRO s. r. o.: Nemáme skúsenosti. 5. POMOC NA PRÍSTUPOVÉ SIETE NOVEJ GENERÁCIE V usmerneniach sa vyžaduje, aby dotované siete NGA podporovali efektívne a neviazané sprístupnenie účastníckeho vedenia a uspokojili všetky typy prístupu k sieti, ktoré by mohli prevádzkovatelia požadovať (pozri odsek 79). 5.1. Máte skúsenosti s uplatňovaním požiadavky na otvorený prístup (t. j. úplný a efektívny prístup) stanovenej v usmerneniach v prípade dotovaných sietí NGA? Môžete uviesť príklady ťažkostí, prípadne sporov a osvedčených postupov? Odpoveď SATRO s. r. o.: Nemáme skúsenosti. 5.2. Považujete za primerané, že na kompenzáciu výhody, ktorú príjemca pomoci získal na základe verejných prostriedkov, sa od neho vyžadujú všetky technicky možné produkty prístupu? Domnievate sa, že niektoré nápravné opatrenia v oblasti prístupu by sa za určitých okolností mohli považovať za nadbytočné (napr. prístup ku káblovodom a prístup k neaktivovaným káblom), a preto ich na zabezpečenie dostatočnej úrovne hospodárskej súťaže nie je potrebné požadovať za všetkých okolností? Domnievate sa, že by sa mala vykonať aj analýza primeranosti, podobne ako v prípade existujúceho regulačného rámca pre elektronické komunikácie 10, a že v záujme splnenia cieľa zvýšenia hospodárskej súťaže a zníženia jej narušenia v dôsledku zásahu štátu by sa mal uložiť len minimálny súbor nápravných opatrení v oblasti prístupu? Ak áno, uveďte podrobné vysvetlenie. Odpoveď SATRO s. r. o.: Nevieme posúdiť. Podľa odseku 79 by mal mať príjemca pomoci povinnosť poskytovať veľkoobchodný prístup aspoň sedem rokov bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné regulačné povinnosti. 5.3. Je podľa vás toto sedemročné obdobie primerané na zabezpečenie hospodárskej súťaže v príslušných oblastiach bez toho, aby sa odradili súkromní investori? Bolo by oprávnené požadovať dlhšie obdobie, napríklad v prípade pasívnych prístupových produktov (napr. káblovodov)? Ak áno, uveďte podrobné vysvetlenie. Odpoveď SATRO s. r. o.: Nerealizovali sme doteraz žiaden projekt ako príjemca pomoci. V usmerneniach sa uprednostňujú siete multiple fibre : V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že architektúra multiple fibre umožňuje záujemcom o prístup úplnú nezávislosť pri ponúkaní vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, a preto vedie k dlhotrvajúcej udržateľnej hospodárskej súťaži. Okrem toho zavádzanie sietí NGA na báze káblov "multiple fibre" slúži na podporu topológií "point-to-point" a "point-to-multipoint", a je preto technologicky neutrálna. 10 Pozri: http://europa.eu/legislation_summaries/internal_market/single_market_services/l24216a_en.htm. - 8 -
5.4. Aké máte skúsenosti s infraštruktúrami multiple fibre? Súhlasíte s názorom, že zavádzanie sietí multiple fibre vo vidieckych oblastiach nemusí byť ekonomicky opodstatnené? Alebo sú podľa vás infraštruktúry multiple fibre nevyhnutnou investíciou na to, aby sa v príslušnej oblasti z dlhodobého hľadiska zabezpečila hospodárska súťaž? Odpoveď SATRO s. r. o.: Vo vidieckych oblastiach je výhodné nasadzovať širokopásmové rbezdrôtové systémy. Tvrdí sa, že niektoré typy sieťových architektúr (napr. siete FTTH/P2P) sú na podporu hospodárskej súťaže vhodnejšie, pretože umožňujú úplné a efektívne neviazané sprístupnenie účastníckeho vedenia (napríklad na rozdiel od infraštruktúry FTTH/GPON), hoci sa vo všeobecnosti považujú za nákladnejšie technické riešenia. 5.5. Zapojili ste sa do projektov NGA? Máte skúsenosti s požadovaním efektívneho neviazaného sprístupnenia účastníckeho vedenia, možno v prípade iných technologických architektúr? Môžete uviesť príklady osvedčených postupov využívania jednej alebo druhej technológie? Odpoveď SATRO s. r. o.: V skupinovej zástavbe v mestách naši zákazníci preferujú optické pripojenie, no v individuálnej zástavbe zasa bezdrôtové. Na vidieku naši zákazníci preferujú bezdrôtové pripojenie. 5.6. Mali by podľa vás spoločnosti prijímajúce pomoc, ktoré budujú dotované siete NGA, dodržiavať v záujme zvýšenia hospodárskej súťaže a zníženia jej narušení vyplývajúcich zo zásahu štátu aj iné podmienky okrem podmienok stanovených v odsekoch 75 a 79? Odpoveď SATRO s. r. o.: Nevieme posúdiť. 6. ÚLOHA VNÚTROŠTÁTNYCH REGULAČNÝCH ORGÁNOV V usmerneniach sa predpokladá, že vnútroštátne regulačné orgány budú zohrávať významnú úlohu, pokiaľ ide o pomoc orgánom poskytujúcim pomoc pri stanovovaní podmienok veľkoobchodného prístupu. Podľa odseku 79 stanovenie podmienok pre veľkoobchodný prístup do siete by členské štáty mali konzultovať s príslušným vnútroštátnym regulačným orgánom. Od vnútroštátnych regulačných orgánov sa očakáva, že budú v budúcnosti pokračovať buď v regulovaní ex ante alebo budú dôkladne monitorovať konkurenčné podmienky na celom trhu so širokopásmovým pripojením a v prípade potreby budú ukladať potrebné nápravné opatrenia, ktoré umožňuje platný regulačný rámec. Požadovaním, aby podmienky prístupu schválil alebo stanovil vnútroštátny regulačný orgán podľa platných pravidiel Spoločenstva, členské štáty zabezpečia, že sa na všetkých trhoch širokopásmového prístupu identifikovaných príslušnými vnútroštátnymi regulačnými orgánmi budú uplatňovať aspoň podobné, keď už nie jednotné podmienky prístupu. 6.1. Ako by podľa vás mohli vnútroštátne regulačné orgány pomôcť (vnútroštátnym alebo miestnym) orgánom s opatreniami štátnej pomoci na širokopásmové siete? Považujete za primerané, že podmienky prístupu by mali vždy schvaľovať vnútroštátne regulačné orgány? Napadajú vás akékoľvek obmedzenia v súvislosti so zapojením vnútroštátnych regulačných orgánov do opatrení štátnej pomoci na širokopásmové siete? Ak ste sa priamo zapojili do projektov pomoci, zaznamenali ste nejaké rozdiely medzi prípadmi, - 9 -
keď boli podmienky prístupu uložené ako regulačné opatrenie, a prípadmi, keď povinnosť poskytnúť prístup vyplývala z predpisov o štátnej pomoci? Odpoveď SATRO s. r. o.: Nemáme pripomienky. Vo viacerých prípadoch štátnej pomoci sa vnútroštátne regulačné orgány podujali riešiť prípadné spory medzi prevádzkovateľom dotovanej siete a záujemcami o prístup. 6.2. Máte skúsenosti s takýmto postupom? Ako vnímate úlohu vnútroštátnych regulačných orgánov pri riešení sporov medzi záujemcami o prístup a prevádzkovateľom dotovanej siete? Odpoveď SATRO s. r. o.: Nemáme skúsenosti. 7. TRANSPARENTNOSŤ OPATRENÍ ŠTÁTNEJ POMOCI Podľa rozhodovacej praxe Komisie v tejto oblasti majú orgány poskytujúce pomoc zúčastneným stranám poskytovať všetky dôležité informácie o schémach pomoci. Okrem iného musia na centrálnej webovej stránke zverejňovať výsledky mapovania cieľových oblastí a plánované opatrenie štátnej pomoci, pričom všetky informácie musia byť zverejnené najmenej jeden mesiac, aby sa k nim všetky tretie strany mohli vyjadriť. Verejná súťaž na poskytnutie pomoci musí prebiehať v súlade so zásadami smerníc EÚ o verejnom obstarávaní 11, pričom musia byť dodržané všetky podmienky transparentnosti a nediskriminácie. 7.1. Sú podľa vás informácie sprístupnené opísanými spôsobmi dostatočné na zabezpečenie transparentnosti? Ako by sa dala podľa vás ďalej zlepšiť transparentnosť schém štátnej pomoci na širokopásmové siete? Môžete uviesť príklady osvedčených postupov, pokiaľ ide o informácie poskytované o opatreniach štátnej pomoci na širokopásmové siete v rôznych etapách postupu? Odpoveď SATRO s. r. o.: Zatiaľ sú podľa nás dostatočné. 8. ĎALŠIE OTÁZKY Niekoľko členských štátov požadovalo vertikálne oddelenie v dotovaných sieťach (veľkoobchodný prevádzkovateľ siete nemá poskytovať maloobchodné služby), aby sa predišlo riziku diskriminácie, podporila sa hospodárska súťaž a zvýšila sa miera využívania v dôsledku zásahu štátu 12. 8.1. Aké náklady a prínosy by podľa vášho názoru prinieslo stanovenie takejto podmienky? Za akých okolností by ste považovali vertikálne oddelenie za účinné nápravné opatrenie? Odpoveď SATRO s. r. o.: Zatiaľ sme sa na Slovensku nestretli s takýmto prípadom. 11 12 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby. Pozri príklady rozhodnutí Komisie v prípadoch N407/2009 Optické vlákna Katalánsko (Xarxa Oberta), Španielsko; N183/2009 projekt RAIN, Litva alebo N196/2010 projekt EstWin, Estónsko. - 10 -
Niektoré subjekty verejného sektora tvrdia, že na dosiahnutie sociálnych a hospodárskych cieľov je potrebné, aby mal štát v odvetví širokopásmových sietí strategickú úlohu. Vo väčšine prípadov to vyústi do rozhodnutia ponechať dotované širokopásmové siete (prevažne pasívne prvky infraštruktúry ako káblovody, šachty, neaktivované káble) vo verejnom vlastníctve, zatiaľ čo veľkoobchodná a maloobchodná prevádzka sietí sa zadá súkromným prevádzkovateľom. 8.2. Za akých okolností by ste považovali verejné vlastníctvo za odôvodnené? Aké sú podľa vás výhody/nevýhody verejného vlastníctva infraštruktúry? Odpoveď SATRO s. r. o.: Nemáme dostatok informácií. Nevieme posúdiť. 9. OPATRENIA MIMO RÁMCA ŠTÁTNEJ POMOCI: ZÁSADA INVESTORA V TRHOVOM HOSPODÁRSTVE A SLUŽBY VŠEOBECNÉHO HOSPODÁRSKEHO ZÁUJMU V usmerneniach sa objasňujú opatrenia v oblasti širokopásmových sietí, ktoré nespadajú do rámca predpisov o štátnej pomoci, najmä v prípade, keď verejné financovanie zavádzania širokopásmových sietí prebieha za trhových podmienok (oddiel 2.2.1 usmernení o zásade investora v trhovom hospodárstve) a keď sa členské štáty domnievajú, že poskytovanie širokopásmovej siete by sa malo považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu (oddiel 2.2.2 usmernení o službách vo verejnom záujme). 9.1. Máte skúsenosti s nástrojmi, ako je zásada investora v trhovom hospodárstve alebo služby všeobecného hospodárskeho záujmu uplatňovanými v európskych krajinách? Odpoveď SATRO s. r. o.: Nemáme skúsenosti. 9.2. Poskytujú podľa vášho názoru súčasné usmernenia dostatočne podrobné informácie o týchto nástrojoch? Máte nejaké pripomienky k uplatniteľnosti týchto ustanovení? Odpoveď SATRO s. r. o.: Nemáme pripomienky. 9.3. V usmerneniach sa presadzuje striktné vymedzenie služby všeobecného hospodárskeho záujmu v liberalizovanom odvetví telekomunikácií (univerzálny a povinný charakter, otvorená a neutrálna sieť, oddelenie veľkoobchodných a maloobchodných prevádzok atď.). Stretli ste sa pri vykonávaní tohto typu opatrení s osobitnými ťažkosťami? Odpoveď SATRO s. r. o.: Nemáme skúsenosti. 9.4. Považujete za primerané, že v prípade služieb všeobecného hospodárskeho záujmu sa požadujú všetky technicky možné produkty prístupu, alebo by sa podľa vás mohli niektoré nápravné opatrenia v oblasti prístupu považovať za určitých okolností za nadbytočné (napr. prístup ku káblovodom a prístup k neaktivovaným káblom), a preto ich na zabezpečenie dostatočnej úrovne hospodárskej súťaže nie je potrebné požadovať? Ak áno, uveďte podrobné vysvetlenie. Odpoveď SATRO s. r. o.: Podporujeme rovnosť ku všetkým technicky možným produktom prístupu, bez rozdielu použitej technológie. - 11 -
10. ZÁVEREČNÉ POZNÁMKY 10.1. Uveďte a vysvetlite všetky ostatné aspekty, ktoré v súvislosti s usmerneniami pre širokopásmové siete považujete za relevantné. Odpoveď SATRO s. r. o.: Bez poznámok. - 12 -