Zodpovednosť za environmentálnu škodu E-dokument

Prepis

1 Povinné poistenie zodpovednosti za environmentálnu škodu Predchádzanie environmentálnej škody. Finančné krytie prevádzkovateľa za environmentálnu škodu. Informačný systém prevencie a nápravy environmentálnych škôd. Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 1

2 Copyright 2012 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Všetky práva, predovšetkým autorské pravo, licenčne pravo a priemyselne ochranne práva sú vo výhradnom vlastníctve Dashöfer Holding, Ltd. a sú chránené autorským zákonom. Všetky práva sú vyhradene, najmä právo na kopírovanie, distribúciu a preklad. Žiadna časť nesmie byť akoukoľvek formou (tlačou, fotokópiou, elektronickým alebo iným spôsobom) bez predchádzajúceho písomného súhlasu vydavateľstva reprodukovaná alebo s použitím elektronických off line systémov ukladaná do pamäti, spracovaná či šírená. Informácie obsiahnuté v tomto diele boli spracovane na základe najlepších poznatkov v okamihu zverejnenia, z dôvodu nejednotných právnych výkladov a neucelených výsledkov vo výskume a jurisdikcii dielo nezaručuje absolútnu bezchybnosť. Vydáva Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Železničiarska 13, P.O.BOX 323, Bratislava 1 tel.: 02/ , fax: 02/ Autor: Ing. Pavel Adamík Zodpovedná redaktorka: Ing. arch. Hana Černá, e mail: hana.cerna@dashofer.sk Odborný redaktor: Ing. Marek Kavecký, e mail: marek.kavecky@dashofer.sk Vydalo: Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Sadzba: Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Dátum redakčnej uzávierky: Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 2

3 Úvod V rámci environmentálnych problémov rozlišujeme okrem environmentálnych záťaží aj environmentálne škody. Rozdiel medzi nimi spočíva najmä v ich čase vzniku. V prípade environmentálnych záťaží je cieľom procesu snaha minimalizovať ich nepriaznivý dopad na zdravie obyvateľstva a životné prostredie, pričom v prípade environmentálnych škôd je legislatívou daný postup na zamedzenie ich prípadného vzniku. Opakujúce sa katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou prinútili Európsku úniu presadzovať voči spoločnostiam zodpovedným za závažné ekologické škody princíp znečisťovateľ platí v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja. V súčasnosti je v spoločenstve veľa kontaminovaných miest, ktoré predstavujú závažné zdravotné riziká, a strata biodiverzity sa v posledných desaťročiach dramaticky zrýchlila. Nečinnosť by mohla mať za následok väčšiu kontamináciu miest a väčšie straty biodiverzity v budúcnosti. Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd v maximálnom možnom rozsahu prispieva k realizácii cieľov a zásad environmentálnej politiky spoločenstva. Pri rozhodovaní, ako tieto škody odstraňovať, by sa mali brať do úvahy miestne podmienky. Na riešenie uvedených problémov bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd. Zásadou smernice by malo byť, aby sa prevádzkovateľ, ktorého činnosť environmentálnu škodu spôsobila alebo predstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody, považoval za finančne zodpovedného s cieľom donútiť prevádzkovateľov, aby prijali opatrenia a vypracovali praktiky na minimalizáciu environmentálnych škôd, aby sa tým znížilo ich vystavenie sa finančnej zodpovednosti. Smernica by sa mala uplatňovať, pokiaľ ide o environmentálne škody, na pracovné činnosti, ktoré predstavujú riziko pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie. Tieto činnosti by sa mali v zásade identifikovať odkazom na príslušné právne predpisy spoločenstva, ktoré stanovujú regulačné požiadavky vo vzťahu k určitým činnostiam alebo praktikám, ktoré sa považujú za činnosti a praktiky predstavujúce potenciálne alebo skutočné riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie. Prevádzkovatelia by mali znášať náklady súvisiace s preventívnymi opatreniami, keď by tieto opatrenia mali byť prijaté ako samozrejmosť pri plnení legislatívnych, regulačných a administratívnych ustanovení, ktoré upravujú ich činnosti, alebo pri plnení podmienok povolenia alebo oprávnenia. Na druhej strane smernica by nemala členským štátom brániť, aby si ponechali alebo prijali prísnejšie ustanovenia týkajúce sa prevencie a odstraňovania environmentálnych škôd ako aj prijatiu vhodných opatrení v situáciách, kedy by mohlo dôjsť k dvojitému vymáhaniu nákladov následkom súbežného konania príslušného orgánu podľa tejto smernice a osoby, ktorej majetok bol environmentálnou škodou postihnutý. Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 3

4 1. Právna úprava na prevenciu a odstraňovanie následkov environmentálnych škôd 1.1 Smernica o environmentálnej zodpovednosti Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd bola prijatá 21. apríla 2004 a v zmysle jej ustanovení boli členské štáty povinné zabezpečiť uplatnenie tejto smernice v národných legislatívach v termíne do 30. apríla Dôvodom prijatia smernice je skutočnosť, že v súčasnosti je v ES veľa kontaminovaných miest, ktoré predstavujú závažné zdravotné riziká a strata biodiverzity sa v posledných desaťročiach dramaticky zrýchlila. Nečinnosť by mohla mať za následok väčšiu kontamináciu miest a väčšie straty biodiverzity v budúcnosti. Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd v maximálnom možnom rozsahu prispieva k implementácii cieľov a zásad environmentálnej politiky spoločenstva, ako je uvedené v Zmluve o založení ES. Existujú dva základné prípady ako sa určuje zodpovednosť firiem: striktná zodpovednosť, zodpovednosť v prípade poruchy Striktná zodpovednosť vzťahuje sa na škody spôsobené špecifickým zoznamom ekonomických činností uvedených v prílohe III smernice (napr. činnosti odpadového hospodárstva, odber a vzdúvanie vody, výroba, uskladnenie a uvoľňovanie nebezpečných látok, prípravkov a biocídnych prípravkov do životného prostredia, preprava nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru všetkými formami dopravy, použitie, preprava a uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov (GMO). V týchto prípadoch sa nepreukazuje úmysel spáchania zločinu. Zodpovednosť v prípade poruchy škody a hrozby škôd na chránených druhoch a prirodzených biotopoch spôsobené pracovnými činnosťami inými, ako sú uvedené v prílohe III smernice, ku ktorej dôjde zo zavinenia alebo nedbalosti prevádzkovateľa. Základnou zásadou smernice je aby sa prevádzkovateľ, ktorého činnosť environmentálnu škodu spôsobila alebo predstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody, považoval za finančne zodpovedného a to s cieľom donútiť prevádzkovateľov, aby prijali a vykonali opatrenia a vypracovali postupy na minimalizáciu environmentálnych škôd, čim sa riziko ich finančnej zodpovednosti zúži. Upravuje postup pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, ktoré môžu spôsobiť prevádzkovatelia svojimi činnosťami. Posudzujú sa environmentálne škody vzniknuté na vode, pôde, chránených druhoch a prirodzených biotopoch. Cieľom je vytvorenie spoločného rámca na prevenciu a odstraňovanie environmentálnych škôd za cenu primeranú pre spoločnosť, ktorý nemôžu členské štáty v dostatočnej miere dosiahnuť samé a preto je možné ich lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva. Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 4

5 1.2 Legislatíva platná na území SR V Slovenskej republike bol v roku 2007 prijatý zákon č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prevencii a náprave EŠ). Tento zákon zároveň priniesol novú zásadu zodpovednosti za jej vznik a to zásadu - znečisťovateľ platí. To znamená, že pôvodca environmentálnej škody je za ňu aj finančne zodpovedný. Zákon upravuje: práva a povinnosti prevádzkovateľov pri prevencii a náprave environmentálnych škôd vrátane znášania nákladov s ňou spojených, úlohy orgánov štátnej správy, vyvodenie zodpovednosti za nesplnenie zákonných povinností prevádzkovateľov Pre porozumenie celého procesu riešenia problematiky environmentálnych škôd je potrebné najprv definovať environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu. Environmentálna škoda (EŠ) je vyjadrením závažného, nepriaznivého alebo chemického účinku na vode, pôde a chránených druhoch a chránených biotopoch európskeho významu. Bezprostredná hrozba EŠ dostatočná pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti môže dôjsť k environmentálnej škode. Na účely tohto zákona sa environmentálnou škodou rozumie škoda na: chránených druhoch a chránených biotopoch, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany chránených druhov a chránených biotopov s výnimkou už skôr identifikovaných nepriaznivých účinkov vzniknutých následkom konania prevádzkovateľa, vode, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav vôd alebo na ekologický potenciál vôd s výnimkou nepriaznivých účinkov alebo pôde spočívajúca v znečistení pôdy predstavujúcom závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch. Na iných zložkách životného prostredia, napr. na ovzduší environmentálna škoda nemôže vzniknúť nakoľko ovzdušie sa považuje za médium prostredníctvom ktorého môže dôjsť k vzniku environmentálnej škody na vode, pôde, chránených druhoch alebo chránených biotopoch. Závažnosť nepriaznivých účinkov na chránených druhoch a biotopoch sa určuje a posudzuje na základe základného stavu kritérií podľa prílohy č. 1 k zákonu. Pri posudzovaní závažnosti akejkoľvek škody sa vychádza zo stavu ich ochrany v čase vzniku škody s prihliadnutím na ich funkcie a schopnosť prirodzenej obnovy. Podľa možnosti sa určujú merateľnými údajmi ako je: počet jedincov, hustota, výskyt chráneného druhu, rozmnožovacia schopnosť, schopnosť zotaviť sa v krátkom čase. Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 5

6 Chránenými druhmi a chránenými biotopmi sú: chránené druhy európskeho významu uvedené v osobitnom predpise (NATURA) druhy európskeho významu a sťahovavé vtáky, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia uvedené v osobitnom predpise a ich chránené biotopy, miesta na rozmnožovanie alebo na oddych chránených druhov európskeho významu, chránené biotopy európskeho významu. Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele v súlade s ustanovením 5 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov, ktorými sú útvary povrchových a podzemných vôd, chránené územia v zmysel vodného zákona. Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku ani škodu na zdraví. Environmentálne škody presahujúce hranice štátov V zákone sa upravuje aj postup v prípadoch, ak má environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody cezhraničné dôsledky. 1.3 Zabezpečenie ochrany území s výskytom chránených, najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín a živočíchov - poslanie sústavy NATURA 2000 NATURA 2000 predstavuje európsku sústavu chránených území, ktorej podmienky upravuje predovšetkým smernica o vtákoch (Smernica Rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva) a smernica o biotopoch (Smernica Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín). Sústava sa vzťahuje jedine na členské štáty európskej únie a členov uchádzajúcich sa o vstup do EÚ. Cieľom sústavy je snaha zabezpečiť ochranu území s výskytom chránených, najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov a taktiež vybraných typov biotopov (prostredia určitého druhu). Na Slovensku sa jedná predovšetkým o národné parky, chránené krajinné oblasti a prírodné rezervácie, t.j. všetko chránené územia národného významu. NATURA 2000 zahŕňa rad opatrení a postupov, ktoré sú potrebné pre vyhlásenie území tejto sústavy. Prvým a zároveň aj najdôležitejším krokom je príprava resp. navrhovanie území, ktoré podliehajú rozsiahlemu mapovaniu a plánovaniu s výskytom najvzácnejších ohrozených druhov rastlín alebo živočíchov, prípadne ich biotopov. Pri výbere území dochádza k stretu rôznych záujmov, predovšetkým s vlastníkmi, nájomcami alebo užívateľmi týchto pozemkov, území nakoľko už pri spracovaní návrhu chránených území európskeho významu môže dôjsť k obmedzeniu resp. zastaveniu ich hospodárskej alebo inej činnosti. Potrebné je poznamenať tú skutočnosť, že nariadením určitých opatrení je uzavretá dohoda resp. zmluva o vyplácaní kompenzácií zo strany štátu za uplatňovanie stanovených opatrení alebo nákladov vzniknutých na ich dosiahnutie. Z hľadiska ochrany biotopov druhov má Slovensko v Európe významné postavenie, nakoľko z viac ako 200 druhov európsky významných živočíchov na Slovensku žije viac ako 130 druhov. Čo sa týka rozšírenia stavu a ohrozenosti biotopov a druhov boli stanovené kritériá ich začlenenia do sústavy NATURA 2000, pričom minimálna rozloha biotopov musí byť 20 % z celkovej rozlohy biotopov a môže sa pohybovať až do 100 %. Navrhované biotopové Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 6

7 územia zaberajú len okolo 12 % územia Slovenskej republiky a ich prekrytie s národnou sieťou chránených území je 86 %. Slovenská republika, ako krajina uchádzajúca sa o vstup do Európskej únie (EÚ) bola povinná do dátumu vstupu do EÚ pripraviť národný zoznam navrhovaných území európskeho významu (SCI) podľa smernice o biotopoch a podobne aj národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území (SPA) podľa smernice o vtákoch a zároveň ho predložiť Európskej komisii. Svoju povinnosť si splnila medzi prvými štátmi 29. apríla Európska komisia v priebehu šiestich rokov rozhodne o ich schválení resp. neschválení. V prípade kladného rozhodnutia zašle svoje rozhodnutie všetkým členským štátom EÚ a následne sa takéto územie zapracuje do sústavy NATURA Vyhlásením osobitne chránených území ochrana ani zďaleka nekončí, naopak práve len začína. Dňom vyhlásenia takéhoto územia je nevyhnutné zabezpečiť predovšetkým jeho manažment, organizovať tok finančných prostriedkov nevyhnutných na zabezpečenie plnenia stanovených legislatívnych opatrení, ktorými sa má dosiahnuť minimálne taký stav územia, aký bol v čase jeho vyhlásenia. V neposlednom rade zabezpečiť aj aktívnu spoluprácu s vlastníkmi, nájomcami, užívateľmi takýchto území a dbať na obojstranné dodržiavanie zmluvne dohodnutých opatrení. Celý tento kolobeh bude aktívne kontrolovať Európska komisia, ktorá za prípadné nedodržanie legislatívnych ustanovení uloží prípadné sankcie. Európska komisia v roku 2005 ukončila výberové konanie na dva projekty. Prvý je zameraný na zlepšenie implementácie smernice o vtákoch a smernice o biotopoch. Je určený pre nové členské štáty EÚ a kandidátske krajiny. V rámci projektu sú vydávané materiály týkajúce sa monitoringu, reportingu, financovaniu, príprave projektov, partnerstve v NATURe Témou druhého projektu je zabezpečenie financovania NATURy 2000 v období 2007 až 2013, vrátane vydania príručky na zabezpečenie tohto financovania a organizovanie podujatia na národnej úrovni, ktoré je určené tým, ktorý rozhodujú o programovaní fondov EÚ na národnej úrovni, ako aj ďalším subjektom zainteresovaným na programe NATURA Ktoré územia, rastliny, živočíchy a biotopy sú zaradené do sústavy NATURA 2000, je možné vzhliadnuť na internetovej adrese Štátnej ochrany prírody SR ( Pre rýchlejšie vyhľadávanie chránených území navrhnutých do sústavy NATURA 2000 je vytvorený filter, pozostávajúci z troch úrovní základnej, územnej, druhovej a biotopovej. 2. Prevádzkovateľ pracovnej činnosti Prevádzkovateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá vykonáva alebo riadi pracovnú činnosť alebo na ktorú boli prevedené rozhodujúce ekonomické právomoci nad technickým fungovaním takejto činnosti, vrátane držiteľa povolenia alebo oprávnenia na takúto činnosť, osoby zaregistrovanej na takúto činnosť alebo osoby vykonávajúcej takúto činnosť na základe jej oznámenia. Prevádzkovateľ je povinný predchádzať vzniku environmentálnej škody a bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody. Za environmentálnu škodu zodpovedá prevádzkovateľ, ktorý ju spôsobil pracovnou činnosťou. Za posúdenie bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a vzniku environmentálnej škody zodpovedá prevádzkovateľ. V prípade pochybností môže požiadať obvodný úrad životného prostredia alebo Slovenskú inšpekciu životného prostredia (ďalej len "príslušný Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 7

8 orgán") o konzultáciu. Podanie žiadosti o konzultáciu nezbavuje prevádzkovateľa zodpovednosti konať podľa zákona. Zodpovednosť prevádzkovateľa za environmentálnu škodu prechádza na jeho právneho nástupcu. 2.1 Spoločná zodpovednosť Ak environmentálnu škodu spôsobilo viac prevádzkovateľov, zodpovedajú za ňu v rozsahu, v akom sa na jej vzniku podieľali. Pri pochybnostiach o rozsahu podielu jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku environmentálnej škody rozhodne príslušný orgán. Ak nemožno rozsah podielu ich zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody rozhodnutím jednoznačne alebo bez neprimeraných nákladov určiť, prevádzkovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Ak sa preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia prijímajú a vykonávajú na nehnuteľnostiach vo vlastníctve inej osoby, ako je pôvodca bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo pôvodca vzniku environmentálnej škody, na obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Po vykonaní preventívnych opatrení sú tí, ktorí ich vykonali, povinní uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, do stavu zodpovedajúcemu predchádzajúcemu využívaniu nehnuteľnosti. Ak vykonaním preventívnych opatrení alebo nápravných opatrení vznikne škoda, na jej náhradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody. 2.2 Analýza rizika Zákon určuje podnikateľskému subjektu povinnosť vykonať preventívne a nápravné opatrenia, prechádzať bezprostrednej hrozbe alebo vzniku environmentálnej škody. Avšak zákon neustanovuje prevádzkovateľovi akým spôsobom má prevenciu vykonať okrem predpokladanej environmentálne škode na pôde. Napriek tomu preventívnu činnosť možno chápať aj v spojitosti s prevenciou závažných priemyselných havárií podnikov, v ktorých sa skladuje a manipuluje s vybranými druhmi nebezpečných látok, kde podnik pre vykonanie oznámenia o zaradení svojho podniku (kategória A alebo B ) je povinný vykonať analýzu rizika. Z uvedeného vyplýva, že podniky, ktoré majú vypracovanú takúto analýzu vedia zodpovedne stanoviť aj preventívne opatrenia podľa tohto zákona. Preventívnou činnosťou môžeme rozumieť: - základné a podrobné hodnotenie rizík, - analýzu dopadov znečistenia na okolie podniku a finančné vyčíslenie, - monitoring výskytu a kvality prírodných zdrojov v okolí podniku (NATURA, voda, pôda). Register odborne spôsobilých osôb na vypracovanie analýzy rizika nie je k zákonu o prevencii a náprave environmentálnych škôd dnešnému dňu zriadený. Avšak ako už bolo spomenuté je tu určitá spojitosť s prevenciou závažných priemyselných havárií, kde takýto register odborne spôsobilých osôb pre hodnotenie rizík existuje a je zverejnený na internetovej adrese Ministerstva životného prostredia SR- Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 8

9 V prípade analýzy rizika na poľnohospodárskej pôde analýzu vykonáva Pôdna služba a v prípade hodnotenia dopadov na zdravie ľudí odborne spôsobilé osoby zverejnené na internetovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR 3. Zavinenie environmentálnej škody pracovnou činnosťou Za určenie zodpovednosti vzniku environmentálnych škôd sa pôvodne uvažovalo s vylúčením zo schémy povinného finančného zabezpečenia pre spoločnosti s nízkorizikových činností, ktoré sú riadené v rámci systému environmentálneho manažérstva EMAS alebo ISO Napríklad v Španielsku systém povinného finančného zabezpečenia oslobodzuje prevádzkovateľov, ktorých odhadované potenciálne environmentálne škody sú: - pod úrovňou EUR alebo - v prípade zavedeného systému registrácie EMAS, certifikácie ISO v rozpätí od EUR do 2 miliónov EUR. Schéma Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) Je dobrovoľným nástrojom environmentálneho manažérstva pre organizácie, ktoré chcú zhodnocovať a zlepšovať svoje environmentálne správanie. Je zostavená tak, aby prostredníctvom najmä lepšieho využívania zdrojov, súladu s legislatívou životného prostredia, riadenia svojich významných priamych a nepriamych environmentálnych aspektov a realizáciou svojich cieľov a procesov, pomohla zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Registrácia v EMAS dáva organizáciám možnosť preukázať všetkým zainteresovaným stranám (zákazníkom, verejnosti, úradom), že hodnotia, riadia a znižujú environmentálne vplyvy svojich činností a produktov. EMAS je v súčasnosti najspoľahlivejším a najefektívnejším manažérskym nástrojom na trhu pre organizácie, ktoré chcú zlepšovať svoje environmentálne správanie prostredníctvom pridanej hodnoty oproti požiadavkám systémov environmentálneho manažérstva podľa medzinárodnej normy EN ISO najmä: v zhode s legislatívou životného prostredia, ktorej plnenie je garantované štátom, v povinnom informovaní verejnosti prostredníctvom environmentálneho vyhlásenia organizácie, v zvýšenej angažovanosti zamestnancov. Schéma bola schválená Nariadením č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit - EMAS III Požiadavky ustanovení revidovaného nariadenia EMAS II a podmienky na začleňovanie organizácií do schémy sú v právnom poriadku SR upravené zákonom NR SR č. 491/2005 Z.z. z 23. decembra 2005 o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2006 a vykonávacou vyhláškou č. 606/2005 Z.z. Inštitucionálne zabezpečenie EMAS v SR: - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je gestorom na úseku environmentálne orientovaného riadenia a auditu, - Národný akreditačný orgán vykonáva akreditáciu environmentálnych overovateľov, - Slovenská inšpekcia životného prostredia vydáva stanovisko k žiadosti organizácie o registráciu v EMAS z hľadiska plnenia podmienok všeobecne záväzných právnych Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 9

10 predpisov v oblasti starostlivosti o životné prostredie, zároveň vykonáva štátny dozor a ukladá pokuty, - Slovenská agentúra životného prostredia vykonáva odborné a technické činnosti týkajúce sa registrácie organizácií v EMAS, - Krajské úrady životného prostredia koordinujú činnosti zabezpečované OÚŽP ak sa územie vplyvu nachádza na územných obvodoch viacerých obvodných úradov životného prostredia, - Obvodné úrady životného prostredia poskytujú na požiadanie osoby poverenej MŽP SR všetky nevyhnutné informácie, ktoré ministerstvo potrebuje k rozhodovaniu o žiadosti o registráciu, o žiadosti o predĺženie platnosti registrácie, o dočasnom pozastavení platnosti registrácie a jeho zrušení a o zrušení registrácie organizácie v EMAS a zároveň informuje MŽP SR o stave životného prostredia na území vplyvu v súvislosti s registráciou organizácie v EMAS. Podpora účasti organizácií na schéme EMAS zo strany štátu spočíva: v možnosti získať v odôvodnených prípadoch finančnú pomoc z verejných prostriedkov, v poskytovaní technickej pomoci a poradenstva zo strany príslušných orgánov verejnej správy, vo vypracúvaní a sprístupňovaní informácií o stave životného prostredia, v zohľadňovaní registrácie organizácie pri plánovaní a vykonávaní štátneho dozoru, ako aj pri preverovaní a aktualizovaní povolení a iných rozhodnutí a stanovísk (podľa zákonov č. 245/2003 Z. z. a č. 261/2002 Z. z. a iné) Ako sa uvádza v Správe komisie pod č DC0581 v tomto prípade vyplynuli nedostatky, nakoľko pri určení skutočných environmentálnych rizík môžu vplývať ďalšie faktory povaha a miesto činnosti. Zainteresované strany uviedli, že vylúčenie prevádzkovateľov z dôvodu, že sa ich činnosti považujú za nízkorizikové, môže byť kontroverzné, nakoľko tieto činnosti môžu spôsobovať závažné environmentálne škody. V súlade s podmienkami platnej legislatívy uplatňujúcej podmienky prijatej smernice bol presne určený okruh prevádzkovateľov a ich pracovných činností (nebezpečných činností), na ktoré sa vzťahujú preventívne opatrenia a zabezpečenie finančného krytia zodpovednosti za vzniknutú environmentálnu škodu. Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 10

11 3.1 Určenie okruhu prevádzkovateľov Prevádzkovateľom podľa zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd je: - právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá vykonáva alebo riadi pracovnú činnosť alebo - na ktorú boli podľa 88 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov prevedené rozhodujúce ekonomické právomoci nad technickým fungovaním takejto činnosti, vrátane držiteľa povolenia alebo oprávnenia na takúto činnosť, osoby zaregistrovanej na takúto činnosť alebo osoby vykonávajúcej takúto činnosť na základe jej oznámenia. 3.2 Zoznam nebezpečných pracovných činností Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody: spôsobenú bez ohľadu na zavinenie pracovnými činnosťami, spôsobenú zavineným konaním prevádzkovateľa inej pracovnej činnosti na chránených druhoch rastlín a živočíchov a chránených biotopoch. Pracovnou činnosťou je považovaná činnosť vykonávaná v rámci hospodárskej činnosti, obchodu alebo podnikania bez ohľadu na jej súkromnú alebo verejnú povahu alebo jej ziskový či neziskový charakter. Prevádzkovatelia sú povinný vyvinúť preventívnu činnosť v prípade nasledovného zoznamu nebezpečných pracovných činností: prevádzkovanie zariadení podliehajúcich integrovanému povoleniu (IPKZ) okrem zariadení alebo ich častí, ktoré sa používajú na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov, zberom, prepravou, zhodnocovaním a zneškodňovaním odpadov, ktoré vyžadujú súhlas podľa 7 ods. 1 písm. a) až e), g), h), j), l) až o) a r) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov alebo registráciu podľa 15 zákona o odpadoch, cezhraničným pohybom odpadov, ktorý vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu, vypúšťaním odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, ktoré vyžaduje povolenie podľa 21 ods. 1 písm. c) a 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb, vypúšťaním znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo injektážou znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ktoré vyžadujú povolenie podľa vodného zákona vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb, odberom vody a vzdúvaním vody, ktoré vyžadujú povolenie podľa 21 ods. 1 písm. a) vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb, Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 11

12 výrobou, používaním, uskladňovaním, spracúvaním, plnením, uvoľňovaním do životného prostredia a vnútropodnikovou prepravou 1. nebezpečných chemických látok a nebezpečných chemických prípravkov, 2. prípravkov na ochranu rastlín vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu, 3. biocídnych výrobkov vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu, prepravou nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru cestnou dopravou, železničnou dopravou ADR alebo RID, vnútrozemskou vodnou dopravou, námornou dopravou alebo leteckou dopravou, prevádzkou veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia, spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov a ich zmien vyžadujúcich súhlas podľa osobitného predpisu, používaním geneticky modifikovaných organizmov v uzavretých priestoroch vrátane ich prepravy alebo ich zámerným uvoľňovaním, nakladaním s ťažobným odpadom podľa osobitného predpisu, prevádzkovaním trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia podľa osobitného predpisu. Medzi pracovné činnosti, ktoré budú spadať pod potrebu zabezpečiť finančné krytie svojej zodpovednosti za prípadné environmentálne škody spadajú pod činnosti v energetike, chemickom priemysle, prevádzok zaoberajúcich sa spracovaním kovov a nerastov, kafilérie, skládky odpadov, mobilné alebo stacionárne zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie najmä nebezpečných odpadov (oleje, akumulátory), spracovanie starých vozidiel, stacionárne zdroje znečistenia ovzdušia, veľkovýkrmne ošípaných a podobne. 4. Preventívne a nápravne opatrenia 4.1 Preventívne opatrenia Pri bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody je prevádzkovateľ povinný bezodkladne prijať a vykonať preventívne opatrenia. Je pritom povinný bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu všetky potrebné údaje a okolnosti konkrétneho prípadu, ak sa napriek prijatým a vykonaným preventívnym opatreniam nepodarilo odstrániť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody alebo ak sa prevádzkovateľ domnieva, že sa napriek prijatiu a vykonaniu preventívnych opatrení nepodarí odvrátiť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody. 4.2 Nápravná činnosť Ak vznikne environmentálna škoda, prevádzkovateľ je povinný: oznámiť bezodkladne vznik environmentálnej škody príslušnému orgánu a pri pravdepodobnom vzniku environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov aj ministerstvu, prijať a vykonať všetky uskutočniteľné kroky na okamžitú kontrolu, zabránenie šíreniu, odstránenie alebo iné zvládnutie príslušných znečisťujúcich látok alebo iných škodlivých faktorov s cieľom obmedziť alebo predísť ďalším environmentálnym škodám a nepriaznivým účinkom na zdravie alebo ďalšiemu zhoršeniu funkcií prírodných zdrojov, vypracovať bezodkladne návrh nápravných opatrení a podať žiadosť o jeho schválenie príslušnému orgánu. Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 12

13 Súbeh oznámenia s oznámením podľa zákona o životnom prostredí Toto oznámenie nenahrádza oznámenie prevádzkovateľa, ktorý je povinný podľa 33a ods. 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov neodkladne informovať verejnosť ktorý svojou činnosťou spôsobil vážne ohrozenie alebo poškodenie životného prostredia najmä v dôsledku prevádzkovej nehody (havárie), požiaru alebo dopravnej nehody. V informácii uvedie v rozsahu, v akom jej je známy, stručný opis nehodovej udalosti, príčiny jej vzniku, mieru a rozsah poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, prípadne jeho jednotlivých zložiek, a prijaté nápravné opatrenia. Forma a rozsah informovania verejnosti musia zodpovedať druhu, vážnosti a rozsahu ohrozenia alebo poškodenia životného prostredia a možnostiam povinnej osoby. 4.3 Náprava environmentálnej škody Cieľom nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch a chránených biotopoch a vode je obnova životného prostredia do základného stavu a odstránenie závažných rizík nepriaznivých účinkov na zdravie. Tento cieľ sa dosahuje pomocou primárnej nápravy, doplnkovej nápravy a kompenzačnej nápravy. Najdôležitejšou prekážkou skúmania účinnosti smernice o environmentálnej zodpovednosti je, že: väčšina prípadov sa týka vody a pôdy a len obmedzený počet sa týka chránených druhov a prírodných biotopov. Toto zistenie sa nevzťahuje rovnomerne na všetky členské štáty, vo väčšine prípadov sa ihneď uskutočnili opatrenia primárnej nápravy (výkop a výmena pôdy, ako aj vyčistenie vody, s cieľom obnoviť základný stav danej lokality). Žiadny z nahlásených prípadov však nezahŕňal informácie o ostatných dvoch druhoch nápravy ( doplnková a kompenzačná ). Primeranosť možností nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch, chránených biotopoch a vode sa vyhodnotí použitím najlepších dostupných technológií so zohľadnením týchto kritérií: účinok na zdravie a bezpečnosť, náklady na realizáciu, pravdepodobnosť úspechu, rozsah, v akom sa zabráni budúcim environmentálnym škodám a predíde vedľajším škodám, ako následku realizácie danej možnosti, rozsah prospechu pre všetky zložky prírodného zdroja alebo jeho funkcie, rozsah zohľadnenia spoločenských, ekonomických a kultúrnych záujmov a ostatných faktorov špecifických pre dané miesto, čas potrebný na to, aby náprava environmentálnej škody bola účinná, rozsah obnovenia miesta, na ktorom k environmentálnej škode došlo a geografické prepojenie s poškodeným miestom. Environmentálne škody je možné napraviť rôznym spôsobom v závislosti od druhu škody. Pokiaľ ide o škodu týkajúcu sa vody alebo chránených druhov a prirodzených biotopov, cieľom smernice je obnoviť stav životného prostredia, ktorý existoval pred škodou, keby sa škoda nebola stala. Odstraňovanie environmentálnych škôd týkajúcich sa vody alebo chránených druhov, alebo prirodzených biotopov sa dosahuje obnovou pôvodného stavu životného prostredia prostredníctvom primárnej, doplnkovej a kompenzačnej nápravy. Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 13

14 Poškodené prírodné zdroje alebo zhoršené služby sa musia obnoviť alebo nahradiť totožnými, podobnými alebo rovnocennými prírodnými zdrojmi alebo službami buď na mieste nehody, alebo podľa potreby na alternatívnom mieste. Príloha II k smernici obsahuje definície rozdielnych druhov nápravy uplatniteľných na škody na vode a na prírode, ako aj informácie o opatreniach, ktoré je potrebné brať do úvahy na účel odstránenia škôd. Zásahy na odstránenie škôd je potrebné uskutočniť na samotnom poškodenom mieste alebo vytvorením podobných zdrojov v blízkom okolí. V prípade škody týkajúcej sa pôdy, smernica vyžaduje, aby sa príslušná pôda dekontaminovala, až kým sa neodstráni závažné riziko negatívneho vplyvu na ľudské zdravie. Cieľom nápravy environmentálnej škody na pôde je zabezpečiť odstránenie znečistenia pôdy tak, aby pôda nepredstavovala závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie Primárna náprava Primárnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktorými sa dosiahne obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu alebo do takmer základného stavu. Pri výbere primárnych nápravných opatrení sa zvažujú možnosti týchto opatrení so zreteľom na obnovu prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu prostredníctvom prirodzenej obnovy alebo prostredníctvom obnovy v čo najkratšom čase. Ak sa zvolia primárne nápravné opatrenia, ktoré v plnom rozsahu nenavrátia poškodené chránené druhy alebo chránené biotopy, alebo vodu do základného stavu alebo ktoré ich navrátia do základného stavu pomalšie, musia sa zároveň prírodné zdroje alebo funkcie prírodných zdrojov, ku ktorých strate dôjde následkom takého rozhodnutia, vykompenzovať rozsiahlejšími doplnkovými opatreniami alebo kompenzačnými opatreniami na zabezpečenie rovnakej úrovne prírodných zdrojov alebo funkcií prírodných zdrojov, akú mali pred ich poškodením spôsobeným environmentálnou škodou. Tieto rozsiahlejšie doplnkové nápravné opatrenia alebo kompenzačné nápravné opatrenia sa určia v súlade s postupom podľa 8 ods. 4 a 9 ods. 4 zákona Doplnková náprava Doplnkovou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa prijmú vtedy, ak sa nedosiahla obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií primárnymi nápravnými opatreniami. Účelom doplnkových nápravných opatrení je zabezpečiť podobnú úroveň prírodných zdrojov a ich funkcií, aká by bola zabezpečená, ak by sa poškodené miesto vrátilo do základného stavu. Možno ich prijať a vykonať aj na inom mieste, než na akom bola spôsobená environmentálna škoda, ktoré by malo byť, ak je to možné a vhodné, geograficky spojené s miestom, na ktorom bola spôsobená environmentálna škoda. Pri určení náhradného miesta sa berú do úvahy záujmy verejnosti dotknutej environmentálnou škodou. Pri výbere doplnkových nápravných opatrení sa zohľadní použitie prístupov ekvivalencie prírodných zdrojov alebo ich funkcií, pričom sa najprv zohľadnia opatrenia, ktoré zabezpečia prírodné zdroje alebo funkcie rovnakého typu, kvality a množstva, ako je typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií. Ak to nie je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje alebo funkcie napríklad tak, že znížená kvalita prírodných zdrojov alebo ich funkcií sa kompenzuje zvýšením množstva nápravných opatrení. Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 14

15 4.3.3 Kompenzačná náprava Kompenzačnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa prijmú na kompenzáciu dočasných strát prírodných zdrojov alebo ich funkcií, ktoré nastali odo dňa vzniku environmentálnej škody, až kým sa primárnymi nápravnými opatreniami nedosiahne obnova prírodných zdrojov alebo ich funkcií. Tento druh nápravy nezahŕňa finančnú kompenzáciu pre verejnosť. Dočasnými stratami sú straty spôsobené skutočnosťou, že prírodné zdroje alebo ich funkcie poškodené environmentálnou škodou nemôžu plniť svoje ekologické funkcie alebo poskytovať služby pre iné prírodné zdroje alebo pre verejnosť dovtedy, kým primárne opatrenia alebo doplnkové opatrenia nezačnú účinkovať. Účelom je kompenzácia dočasných strát prírodných zdrojov alebo ich funkcií pred ich obnovením. Spočíva v dodatočných zlepšeniach chránených druhov, chránených biotopov alebo vôd buď na poškodenom mieste, alebo na náhradnom mieste. Pri výbere kompenzačných nápravných opatrení je potrebné vziať do úvahy použitie prístupov ekvivalencie prírodných zdrojov alebo ich funkcií, pričom najprv je potrebné vziať do úvahy opatrenia, ktoré zabezpečia prírodné zdroje alebo ich funkcie rovnakého typu, kvality a množstva, ako je typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií. Ak to nie je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje alebo funkcie napríklad tak, že znížená kvalita prírodných zdrojov alebo ich funkcií sa kompenzuje zvýšením množstva nápravných opatrení Náprava environmentálnej škody na pôde Environmentálna škoda na pôde sa zisťuje vykonaním analýzy rizík nepriaznivých účinkov znečistenia pôdy na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch. Za vykonanie analýzy rizík zodpovedá prevádzkovateľ a pri jej vykonaní postupuje podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva v znení neskorších predpisov. V prípade, že prevádzkovateľ nezabezpečil vykonanie analýzy rizík zabezpečí analýzu rizík príslušný orgán. Pri analýze rizík sa berie do úvahy: druh pôdy (poľnohospodárska pôda, lesné pozemky, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy), typ a koncentrácia škodlivých látok, prípravkov a organizmov alebo mikroorganizmov, ich rizikovosť a možnosť rozptýlenia. Spôsob využívania pôdy sa zistí podľa predpisov (napríklad zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy č. 220/2004 Z. z.) účinných v čase, keď došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde. Ak takýto spôsob využívania pôdy nie je možné zistiť, spôsob využívania konkrétneho územia sa určuje podľa charakteru oblasti, v ktorej došlo k vzniku tejto environmentálnej škody, pričom sa do úvahy berie predpokladaný vývoj územia, na ktorom došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde. Nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody na pôde musia zabezpečiť odstránenie znečisťujúcich látok a prípravkov, účinnú kontrolu ich množstva a zabránenie ich šíreniu alebo zníženiu ich množstva tak, aby znečistená pôda nepredstavovala žiadne závažné riziko nepriaznivého účinku na zdravie so zreteľom na jej súčasné alebo budúce využívanie schválené v čase, keď došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde. Ak sa v Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 15

16 čase posudzovania environmentálnej škody na pôde zmení využívanie pôdy, zohľadní sa táto zmena v prijatých a vykonaných nápravných opatreniach. Pri návrhu nápravných opatrení sa zvažuje možnosť prirodzenej obnovy pôdy. Pôdna služba Ak vznikne environmentálna škoda na poľnohospodárskej pôde, použijú sa pri analýze rizík aj ustanovenia 8 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov, kde sa uvádza, že každý, kto má podozrenie, že môže dôjsť k poškodeniu poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, alebo zistí poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, je povinný túto skutočnosť ohlásiť príslušnému orgánu obvodnému pozemkovému úradu alebo pôdnej službe. Za poľnohospodársku pôdu poškodenú rizikovými látkami sa považuje poľnohospodárska pôda, v ktorej sa aspoň jedna riziková látka nachádza v množstve nad limitnou hodnotou rizikových látok podľa prílohy č. 2 tohto zákona. Na určenie obsahu rizikových látok v poľnohospodárskej pôde je oprávnená len akreditovaná osoba. Pôdnu služba zabezpečuje Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorý je príspevkovou organizáciou, zriadenou 1. júna 1986 Rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR vo svojich troch pracoviskách v Bratislave, Banskej Bystrici a Prešove. Pôdna služba je zriadená za účelom priamej realizácie zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v praxi. Podľa zákona o ochrane pôdy Pôdna služba v spolupráci s orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy vykonáva odborný dohľad nad ochranou vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy, dohľad nad dodržiavaním a uplatňovaním ustanovení zákona o ochrane pôdy. V rámci odborného dohľadu Pôdna služba vykonáva prieskum a monitorovanie poľnohospodárskej pôdy; vedie databázu informácií o poľnohospodárskej pôde; spracúva návrhy opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred degradáciou, eróziou, zhutnením, rizikovými látkami; spracúva odborné stanoviská pri zmene druhu poľnohospodárskeho pozemku, pri zmene nepoľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku a zalesnení poľnohospodárskej pôdy, pri rozhodovaní v pochybnostiach, či pozemok je alebo nie je poľnohospodárskou pôdou, pri rozhodovaní o záberoch poľnohospodárskej pôdy. Pôdna služba zabezpečuje nasledujúce činnosti: prevádzku informačného systému o BPEJ realizáciu odborného dohľadu nad ochranou poľnohospodárskej pôdy výkon odborných pôdoznaleckých činností v konaní o pozemkových úpravách výkon úloh súvisiacich s platnou legislatívou pre aplikáciu čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy 5. Konanie o uložení povinnosti vykonať preventívne alebo nápravné opatrenia Pre uloženie preventívnych opatrení v prípade bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo uložení nápravných opatrení po následkoch environmentálnej škody pojednáva šiesta časť zákona. Predmetom správneho konania podľa tohto zákona rozlišujeme konanie o: uložení preventívnych opatrení a konanie o uložení nápravných opatrení ( 27), schválení návrhu nápravných opatrení ( 28), Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 16

17 znášaní nákladov vynaložených na preventívne a nápravné opatrenia ( 29), náhrade nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia ( 31) 5.1 Konzultácie Za posúdenie bezprostrednej hrozby a vzniku EŠ zodpovedá prevádzkovateľ. V prípade pochybností môže požiadať miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia a alebo SIŽP o konzultáciu. Správny orgán sa v konzultácii vyjadrí najmä k tomu, či došlo k bezprostrednej hrozbe alebo vzniku EŠ. Pre zodpovedné posúdenie stavu si správny orgán môže vyžiadať stanovisko dotknutého orgánu, z hľadiska ochrany: chránených druhov a chránených biotopov (obvodný úrad životného prostredia, úsek štátnej správy OPaK), poľnohospodárskej pôdy (obvodný pozemkový úrad), pôd na lesných pozemkoch (obvodný lesný úrad), vôd (obvodný úrad životného prostredia, štátna vodná správa), zdravia (regionálny úrad verejného zdravotníctva). Podanie žiadosti o konzultáciu je spoplatnené podľa položky č. 171m sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov prostredníctvom kolkových známok vo výške 33 EUR. Výsledkom konzultácie je stanovisko, v ktorom správny orgán rozhodne o výške a spôsobe vrátenia prevádzkovateľom vynaložených nákladov na preventívne a nápravné opatrenia alebo ich časti za predpokladu, že boli splnené nasledovné podmienky I. preventívne opatrenia - environmentálna hrozba alebo EŠ bola spôsobená treťou osobou, - vznikla v dôsledku splnenia záväzného príkazu, II. nápravné opatrenia - vznikla v dôsledku emisie, činnosti na základe preukázania nezavineného konania, - konania tretej osoby, - splnenia záväzného príkazu (pokyn alebo povolenie na vykonávanie pracovnej činnosti, ktorý vydal orgán verejnej správy). Správny orgán je povinný vydať stanovisko v lehote 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o konzultáciu. Dôležité je poznamenať skutočnosť, že podanie žiadosti o konzultáciu nezbavuje prevádzkovateľa zodpovednosti podať oznámenie v prípade bezprostrednej hrozbe alebo vzniku EŠ. 5.2 Účastníci konania Základné pravidlá konania upravuje 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správnom konaní). V rámci konania správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom sú povinné: chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 17

18 práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ako už bolo spomenuté predmetom správneho konania podľa tohto zákona rozlišujeme konanie o: uložení preventívnych opatrení a konanie o uložení nápravných opatrení ( 27), schválení návrhu nápravných opatrení ( 28), znášaní nákladov vynaložených na preventívne a nápravné opatrenia ( 29), náhrade nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia ( 31) Účastníkom konania je prevádzkovateľ. V prípade konania o uložení preventívnych a nápravných opatrení a v konaní o schválení návrhu nápravných opatrení má postavenie účastníka konania okrem prevádzkovateľa aj: vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je dotknutá environmentálnou škodou alebo na ktorej sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, obec, ktorej územie je dotknuté environmentálnou škodou alebo na ktorej území sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté. Účasť verejnosti v konaní Účastníkom konania v konaní o uložení preventívnych a nápravných opatrení je aj občianske združenie alebo iná organizácia, ktorej cieľom podľa stanov, zriaďovacej listiny, zakladacej listiny, nadačnej listiny alebo ich zmien platných najmenej jeden rok : je ochrana životného prostredia, ktorá podala oznámenie o vzniku environmentálnej škody a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní najneskôr do siedmich dní od doručenia upovedomenia. 5.3 Oznámenie o vzniku environmentálnej škode Vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je alebo môže byť dotknutá environmentálnou škodou, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté, mimovládna organizácia sú oprávnené oznámiť príslušnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k environmentálnej škode. Oznámenie sa podáva v písomnej forme a obsahuje najmä: meno prevádzkovateľa, ktorého činnosťou vznikla environmentálna škoda miesto, na ktorom vznikla environmentálna škoda, opis zistených skutočností, dôkazy potvrdzujúce obsah oznámenia, meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu oznamovateľa, ak je oznamovateľom fyzická osoba, Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 18

19 názov a sídlo oznamovateľa a meno a priezvisko osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom oznamovateľa, ak je oznamovateľom právnická osoba. Príslušný orgán oznámenie preskúma, podľa potreby si vyžiada ďalšie údaje od oznamovateľa a stanoviská od dotknutých orgánov a požiada prevádzkovateľa o vyjadrenie k oznámeniu a k predloženým údajom a stanoviskám. Ak sa pri preskúmaní oznámenia preukáže, že nedošlo k environmentálnej škode, príslušný orgán oznámenie odloží záznamom a upovedomí o tom s uvedením dôvodov oznamovateľa. V opačnom prípade postupuje podľa 5 ods. 3 a 6 až 10 zákona, pričom o svojom postupe písomne upovedomí s uvedením dôvodov oznamovateľa. Postup v jednotlivých konaniach podrobne upravuje šiesta časť zákona preto sa ním ďalej nebudeme zaoberať. 6. Zo 6. rámcového programu Európskej komisie bol financovaný projekt REMEDE (Resource Equilvalency Methods for Assessing Environmental Damage in the EU ktorý bol zameraný na rozvoj metód ekvivalencie v súvislosti s doplnkovou a kompenzačnou nápravou, smernicou o biotopoch a smernicou o vtákoch. V rámci projektu REMEDE sa vypracoval súbor nástrojov s metódami na odhad nákladov na nápravu, ako aj prípadové štúdie, ktoré sa majú používať ako príklady. Záverečne výstupy projektu budú slúžiť ako nastroj v prípadoch environmentálnej škody a budú testované v prípadových štúdiách v rôznych členských štátoch. Projekt REMEDE nerieši určenie závažnosti environmentálnej škody, nerieši otázky primárnej nápravy ani základného stavu. Stupeň pripravenosti členských štátov riešiť environmentálne škody podľa smernice je podľa informácie zo Správy komisie rade, Európskemu parlamentu, Európskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov pod č DC0581 odlišný. Niektoré členské štáty sú dosť vyspelé z hľadiska usmernení o technickom a ekonomickom oceňovaní (Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Maďarsko, Holandsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo), postupov a príručiek na posudzovanie rizík (Španielsko, Portugalsko, Taliansko) a právnych usmernení (Španielsko, Maďarsko, Česká republika, Lotyšsko a Poľsko). Špecializované systémy finančného zabezpečenia (ako poisťovacie združenia vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku) poskytujú vhodné poistné produkty na účely smernice o environmentálnej zodpovednosti. 6.1 Dobrovoľné schémy poistenia Jedným z predmetov sporu medzi Parlamentom a Radou ministrov počas diskusií o SEZ bolo zavedenie povinných schém poistenia. Konečný kompromis stanovil, že prihlasovanie spoločností do systémov finančného zabezpečenia bude mať dobrovoľný charakter. Článok 14 SEZ ale členské štáty zaväzuje pre podniky, ktoré by mohli byť zasiahnuté, prijať opatrenia na podporu vytvorenia nástrojov a trhov finančného zabezpečenia vrátane finančných mechanizmov pre prípad platobnej neschopnosti. Príkladom nástrojov sú: - dlhopisy - bondy, - akreditívy alebo certifikáty, ktoré preukazujú schopnosť prevádzkovateľa pokryť prípadné škody. Copyright 2013 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s. r. o. Strana 19