Slide 1

Prepis

1 OSOBNOSTI NOVODOBEJ HISTÓRIE VZDELÁVANIA V ODBORE GEODÉZIA A KARTOGRAFIA NA STU V BRATISLAVE Ing. Ján JEŽKO, PhD., Katedra geodézie Stavebná fakulta STU v Bratislave

2 Z histórie - Professor Professor bol v starovekom Ríme vládou ustanovený a platený učiteľ, termín pochádza z latinského slova profitare = mať úžitok, od 17. storočia: professores ordinarii riadni profesori, zbor univerzity, právo - byť volený za dekana a rektora, professorres extraordinarii mimoriadni profesori, nemôžu byť volení za dekana alebo rektora, professores honorarii (alebo professor honoris causa) čestní profesori, s právom, nie však povinnosťou vyučovať na univerzite, suplujúci profesori, zastupujú riadnych profesorov; dostávajú za to peňažnú odmenu k platu (remuneráciu).

3 Z histórie - Vzdelávanie na odbore GaK vzdelávanie na odbore Geodézie a kartografie (GaK) SVŠT začína jej vznikom v roku 1938 (3. oddelenie zememeračského inžinierstva ), pri nedostatku profesorov boli vedením ústavov a výučbou poverení suplenti a honorovaní docenti, z nich sa postupne stali profesori na odbore GaK - Prof. Ing. Ján Mikuša, Prof. Ing. Dr. Pavel Gál, DrSc., Prof. Ing. Ján Krajčí, Prof. Ing. Dr. František Kuska, Prof. Ing. Ludovít Minich a Prof. Ing. Pavol Ilavský.

4 Z histórie - Vzdelávanie na odbore GaK z neskoršieho obdobia ( ) sú v príspevku zaradení ďalší (dnes už nežijúci) profesori: Prof. Ing. Anton Suchánek, CSc., Prof. Ing. Ondrej Michalčák, CSc., Prof. Ing. Jaroslav Abelovič, CSc., Prof. Ing. Anton Michal Daniš, CSc., Prof. Ing. Ivan Rybársky, CSc.

5 Z histórie - PROF. ING. JÁN MIKUŠA ( ) štúdium zememeračského inžinierstva ukončil v Brne v roku 1928, v r pôsobil v civilnej inžinierskej službe a neskôr ako zamestnanec pozemkového katastra FS /finančnej správy/ na Slovensku, v prešiel bohatou praxou v teréne a v riadiacej činnosti, študoval právne a ekonomické vzťahy k pôde a zvláštnosti pozemkovej držby na Slovensku, výsledky uverejňoval v tlači, v štúdiách propagoval aj zriadenie vysokej školy technickej na Slovensku a zavedenie úplného 8- semestrového štúdia zememer. inžinierstva, k tomu cieľu smerovali aj akcie, ktoré podnikol ako tajomník celoslovenskej organizácie zememeračských inžinierov.

6 Z histórie - PROF. ING. JÁN MIKUŠA ( ) 1939/40 prednášal ako suplent nižšiu geodéziu pre všetky študované odbory, ako honorovaný docent aj iné predmety, v r bol menovaný mimoriadnym profesorom a prednostom vtedajšieho Ústavu pozemkového katastra na SVŠT, v r bol prof. Mikuša zvolený za dekana Fakulty špeciálnych náuk a menovaný predsedom komisie pre II. štátne záverečné skúšky zememeračského inžinierstva, v šk. r. 1940/41 a to vykonali II. štátnu skúšku na odbore zem. inžinierstva prví inžinieri na SVŠT a to Ing. Vojtech Molnár a Ing. Július Štroffek, v r riadny profesor, prodekan na Fakulte stavebného a zememeračského inžinierstva, prodekan Fakulty inžinierskeho staviteľstva, v r bol vedúcim Katedry mapovania a pozemkových úprav, člen odborových komisií, podstatný podiel na príprave predpisov a zákonov vzťahujúcich sa na zememeračské školstvo a prax.

7 PROF. ING. Dr. PAVEL GÁL, DrSc. ( ) po skončení na ČVUT v Brne r pracoval na Katastr. meračskom úrade v Komárne, v BA /do r. 1946/, z MF bol uvoľňovaný do služieb SVŠT ako honorovaný docent, suplent a správca ústavu, od viedol a budoval Ústav fotogrametrie a topografie, prednášal fotogrametriu, /dočasnú učebnicu r a celoštátnu učebnicu r a 1965/, cvičenia z reprodukcie plánov a máp, rysovanie situačné a terénne, náuku o mapách, s fotogrametriou sa oboznámil na vysokej škole a počas vojenskej služby ako balónový pilot a vo Fotogrametrickom ústave pre Slovensko, r na ČVUT obhájil doktorskú prácu a doktorom vied sa stal po obhájení dizertačnej práce Štúdia k problematike fotogrametrie veľkých mierok na SVŠT r. 1965, mimoriadny profesor - r. 1948, riadny od

8 PROF. ING. Dr. PAVEL GÁL, DrSc. ( ) v rámci predmetu Reprodukcia plánov a máp vybudoval r reprodukčné dielne, v ktorých sa od tohto roku nepravidelne vydávali prvé dočasné vysokoškolské učebnice na SVŠT, od r predmet geodézia pre poslucháčov inžinierskeho pozemného staviteľstva, / pre predmet - niekoľko vydaní skrípt v SVTL Bratislave Základy meračských a mapovacích prác (1957, 1959, 1962), učebnica Geodézia v stavebníctve vyšla vo vydavateľstve SAV (r a 1959). r bol menovaný za prvého riaditeľa vtedajšieho SNTL, neskôr Alfa v Bratislave. za vedúceho Katedry geodézie, ktorá vznikla zlúčením ústavov, bol menovaný r. 1951, katedru viedol až do r. 1977, od r bol riaditeľom Vedeckého laboratória fotogrametrie SVŠT, priekopník vedného odboru fotogrametrie u nás + sa pričinil o zavedenie fotogrametrie do geodetickej praxe.

9 PROF. ING. JÁN KRAJČÍ ( ) štúdium ukončil v r na ČVUT v Brne, r na Inšpektor katastr. vymeriavania v Trenčíne, neskôr na Generálne finančné riaditeľstvo do BA, od r. roku 1940 pôsobí ako asistent, neskôr suplent na oddelení zememer. inžinierstva na SVŠT roku 1942 zakladá a vedie Ústav užitej geodézie, r menovaný za mimoriadneho profesora, do služieb SVŠT vstupuje naplno 1946 /po návrate zo študijného pobytu vo Veľkej Británii, študoval geodetickú a praktickú astronómiu/, v šk. roku 1947/48 - dekan Odboru špeciálnych náuk a v r sa stáva riadnym profesorom pre odbor GaK, r nastáva reorganizácia vysokých škôl, rušia sa ústavy a vznikajú katedry, vzniká na odbore jediná Katedra geodézie, od ktorej sa r oddelila KGZ, ktorú viedol do r. 1958, zakladá Astronomicko-geodetické observatórium (AGO), ktoré vykonáva vedeckovýskumnú činnosť =priekopnícky činom, význam aj v súčasnosti.

10 PROF. ING. Dr. FRANTIŠEK KUSKA ( ) zememeračské inžinierstvo na ČVUT v Prahe skončil r. 1933, meračská služba v Krupine v oblasti reambulácie katastrálnych máp a evidencie pozemkového katastra, r. 1939, odchádza za prednostu Katastrálneho meračského úradu do Prievidze, riadiaca funkcia na Min. financií v Prahe, r dizertačnou prácou Zobrazenie elipsoidu na guľu, dotýkajúcu sa elipsoidu pozdĺž rovnobežky obhajuje doktorát technických vied na ČVUT v Prahe, koncom r sa vracia na Slovensko = poverený prednášať vyššiu geodéziu na SVŠT v Bratislave, od menovaný mimoriadnym profesorom + vedie Ústav vyššej geodézie, vykonáva akademické funkcie, 1949/50 - prodekan na Stavebnej fakulte SVŠT.

11 PROF. ING. ĽUDOVÍT MINICH ( ) po ukončení štúdia zememer. inžinierstva ČVUT v Prahe od r pracoval na Inšpektoráte katast. vymeriavania v Košiciach, na SVŠT ako asistent ústavu geodézie v Košiciach, absolvoval dvojnásobné presťahovanie vysokej školy cez Prešov a Martin do BA, ako asistent, honorovaný docent a suplent Ústavu nižšej geodézie od r zabezpečoval výučbu geodézie na zememeračskom, stavebnom, neskôr lesníckom a poľnohospodárskom štúdiu, prvé roky jeho práce na vysokej škole venoval budovaním Ústavu geodézie prístrojmi a zariadením, vykonávaním prednášok a cvičení, od pôsobil na Vysokej škole lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva v Košiciach na ústave geodézie ako suplent, od r ako mimoriadny profesor, v šk. r. 1949/50 dekanom lesníckej fakulty, v r prešiel znova na SVŠT, riadnym profesorom , na SVŠT pôsobil až do odchodu na dôchodok /1972 /.

12 PROF. ING. PAVOL ILAVSKÝ, ( ) zememeračstvo na ČVUT v Prahe - ukončil r. 1939, nastúpil na Katastrálny meračský úrad v Bratislave, v r prešiel s polovičným úväzkom na SVŠT v BA, ako suplent pracoval do r. 1950/1951, v r bol vedúcim Ústavu nižšej geodézie a vedúci Cvičnej rektifikačnej siene, v r odišiel na Banícku fakultu Vysokej školy banskej v Košiciach, kde budoval špecializáciu banského meračstva, od r univerzitný profesor, v r bol dekanom Fakulty baníctva na VŠT v Košiciach, venoval sa výskumu baníckeho meračstva, problémom pri ťažbe (Kišovce, Švábovce, Banská Štiavnica, Nováky...), vedúci katedry, členom skúšobných komisií, predsedom baníckej sekcie krajského výboru ČSVTS, expertom, posudzovateľom odborných prác.

13 Z novodobej histórie- PROF. ING. ANTON SUCHÁNEK, CSc. ( ) zememeračské štúdium - na SVŠT v BA v r a stal sa asistentom a tajomníkom KGZ, v r bol interným vedeckým ašpirantom u na ČVUT v Prahe, kde získal vedeckú hodnosť CSc., od r pôsobil na odbore GaK v BA, za docenta bol vymenovaný roku 1956 a za riadneho profesora roku 1964, dvadsať rokov ( ) viedol KGZ, v r bol aj vedúcim Astronomicko - geodetického observatória SVŠT, mal veľký podiel na vedecko - pedagogickej profilácii a na vybudovaní pracovísk na vtedajšiu pedagogickú i vedeckú úroveň, zastával funkciu prodekana Stavebnej fakulty SVŠT a od roku 1974 pôsobil vo funkcii prorektora pre rozvoj a investičnú výstavbu SVŠT, bol členom kolégia ministra školstva SSR.

14 PROF. ING. ANTON SUCHÁNEK, CSc. ( ) zameriaval sa na vybudovanie a skvalitňovanie vedeckej profilácie GaK štúdia na Stavebnej fakulte SVŠT, vychoval rad významných pedagogických, vedeckých a hospodárskych pracovníkov, veľkú pozornosť venoval modernizácii výučby, do učebných plánov štúdia zaviedol už v šk. r. 1957/58 predmet Elektronické meranie, vytváral priestor na zavedenie nových a pre geodetov potrebných predmetov, ako boli Technika geodetických výpočtov, Programovanie, Kozmická geodézia, Kybernetika a ďalšie, pôsobil ako člen kolégia astronómie, geodézie, geofyziky a meteorológie pri SAV, ako člen Národného komitétu geodézie a kartografie pri ČSAV a člen Vedeckej rady Výskumného ústavu geodézie a kartografie v Bratislave, bol členom kolégia predsedu Slovenského úradu geodézie a kartografie a mnohých vedeckých a odborných komisií v iných rezortoch, vedeckých a odborných inštitúciách alebo orgánoch.

15 PROF. ING. JAROSLAV ABELOVIČ, CSc. ( ) v r štúdium na Fak. stavebného a zememerač. inžinierstva v Bratislave, učiteľ na Priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach, od 1. augusta 1960 na KGZ v BA ako A a OA v r bol vymenovaný za doc. a od r ako prof., postupne sa zaoberal problematikou vyrovnávacieho počtu, geodetických sietí, geofyzikou, vyššou geodéziou a gravimetriou, v oblasti vyššej geodézie je významný jeho prínos pri riešení teoretických a praktických problémov metrológie v geodézii najmä v súvislosti s využívaním vlnových etalónov na presné meranie, najvyšším zadosťučinením a ocenením jeho práce bolo - keď sa jeho bývalí študenti po rokoch vracali na priateľské a pracovné stretnutia,

16 PROF. ING. JAROSLAV ABELOVIČ, CSc. ( ) vedecko - výskumná činnosť v problematike budovania presných geodetických sietí v oblasti sledovania dynamiky zosuvných území, riešenie - komplexne v spolupráci s inžinierskou geológiou, na základe riešenia vznikli viaceré projekty a diela presné geodetické siete - vybudované v lokalite zosuvu Hlohovec- Sereď, Žiarskej kotliny, Gabčíkova, prečerpávacej elektrárne Ipeľ a i., najvýznamnejšia práca - v oblasti metrológie a overovania geodetických meračských zariadení a pomôcok, autor a spoluautor viacerých projektov na unikátne komparačné zariadenia s využitím laserinterferometrie, autor metrologického systému katedry od laboratórnych podmienok až po testovaciu základnicu v teréne, člen nár. komitétu FIG, členom redakčnej rady odborného časopisu GaKO, a iné... predseda Slovenského zväzu geodetov + veľké zásluhy na založení Komory geodetov a kartografov.

17 PROF. ING. MICHAL D A N I Š, CSc. ( ) zememeračské inžinierstvo na SVŠT v BA, na KGZ, CSc. - v r na Fakulte stavební ČVUT v Prahe, za docenta pre odbor geodetická kartografia bol vymenovaný v r a za profesora v r. 1978, od r pracoval na KMPÚ, v r vedúci. praktické a odborné skúsenosti v rokoch ako expert v Oblastnom ústave geodézie a kartografie v BA, v r práce spojené s prevodom polohových geodetických základov do SS 1942 v GÚ v Bratislave, v r na úseku vedecko-výsk. činnosti vysokých škôl a výchovy vedeckých pracovníkov na Povereníctve SNR pre školstvo a kultúru, v r na MŠ, od r bol riaditeľom odboru školských stykov so zahraničím, v pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti sa orientoval na disciplíny kartografie a na ich hraničné oblasti, pozornosť venoval teórii perspektívnych valcových zobrazení.

18 PROF. ING. IVAN RYBÁRSKY, CSC. ( ) VŠ ukončil v roku 1951 na SVŠT v Bratislave, od r pracoval na KMPÚ, CSc. - obhájil v r. 1963, docentom bol menovaný v r a profesorom bol menovaný v roku 1991, v r bol zástupcom VK, vytvoril vlastnú experimentálnu vedecko-pedagogickú školu na úseku pozemkových úprav, rozpracoval základy, formuloval metódy ako i vzťahy k územnému a ekologickému plánovaniu a životnému prostrediu vidieckej krajiny, venoval sa problematike zúrodňovania, ochrany pôdy, projektov poľných ciest, predvýsadbovej úpravy terénu pre vinice a ovocné sady, spracoval niekoľko metodík, koncepcií a návrhov právnych noriem v oblasti pozemkových úprav pre centrálne štátne orgány, bol autorom niekoľkých tematických máp a územných plánov obcí.

19 Záver Začiatok výučby na VŠT Dr. M. R. Štefánika (v r. 1938) je rokom, v ktorom sa na území Slovenska opätovne obnovilo technické vzdelávanie na akademickej (univerzitnej) úrovni, pre geodetov a kartografov je potešujúce, že naši predkovia - predstavitelia technickej inteligencie sa na tomto diele významnou mierou podieľali, svoje postavenie a požiadavky adekvátnou mierou obhájili aj tým, že medzi zakladajúcimi odbormi VŠT Dr. M. R. Štefánika bol aj odbor zememeračského inžinierstva. preto pre všetkých platí to známe : Vivat academia! Vivant professores!