Masarykova univerzita Lékařská fakulta VPLYV RASTOVEJ AKCELERÁCIE NA KOORDINAČNÉ SCHOPNOSTI ADOLESCENTOV Diplomová práca Vedúci diplomovej práce: Mgr.

Prepis

1 Masarykova univerzita Lékařská fakulta VPLYV RASTOVEJ AKCELERÁCIE NA KOORDINAČNÉ SCHOPNOSTI ADOLESCENTOV Diplomová práca Vedúci diplomovej práce: Mgr. Jaroslava Pochmonová, Ph.D. Autor: Bc. Zuzana Dvorščáková fyzioterapia Brno, Apríl 2017

2 Meno a priezvisko autora: Bc. Zuzana Dvorščáková Názov diplomovej práce: Vplyv rastovej akcelerácie na koordinačné schopnosti adolescentov Pracovisko: Katedra fyzioterapie a rehabilitácie LF MU Vedúci diplomovej práce: Mgr. Jaroslava Pochmonová, Ph.D. Rok obhajoby diplomovej práce: 2017 Abstrakt: Diplomová práca skúma mieru vplyvu rastu a rastovej akcelerácie na koordinačné schopnosti adolescentov. K vyšetreniu úrovne koordinácie bola použitá guľová úseč s integrovanou inerciálnou jednotkou s optickou spätnou väzbou a koordinačný test prekračovanie gymnastickej tyče. Zmeny v koordinácii a morfológii testovanej skupiny boli zaznamenané štyrikrát v priebehu jedného roka. Získané výsledky boli následne porovnávané medzi jednotlivými časovými obdobiami a hodnotili sa faktory vplývajúce na ich percentuálne rozdiely. Výsledky testovania koordinačných schopností nepriniesli štatisticky významné závery o vplyve výškového prírastku ani rastovej akcelerácie na ich úroveň. Zároveň bolo zistené, že výsledky testovania v stoji na stojnej dolnej končatine na prístroji DeskBalance boli najcitlivejšie reagujúcim ukazovateľom vplyvu výškového prírastku. Kľúčové slová: adolescent, DeskBalance, koordinačné schopnosti, rastová akcelerácia, výškový prírastok

3 Name of author: Bc. Zuzana Dvorščáková Name of diploma thesis: The effect of growth acceleration on the coordination skills of adolescents. Department: Department of Physiotherapy and Rehabilitation, Faculty of medicine, Masaryk University Thesis supervisor: Mgr. Jaroslava Pochmonová, Ph.D. Year of thesis defence: 2017 Abstract: This thesis explores the degree of the infuence of the growth and the growth acceleration on the adolescent coordination skills. A spherical balance board with an integrated inertial unit and an optical feedback as well as a coordination test crossing the gymnastic pole were used for the coordination level examination. The changes in the coordination and the morphology of the examined group were registered four times during one year. The results were consequently compared within the particular time periods along with the evaluation of the factors influencing their percentage differences. The results of the coordination skills examination did not bring any statistically significant findings about neither the effect of the growth increase nor the effect of the growth acceleration. This study also showed that the DeskBalance apparatus registered the most sensitive reactions when standing on the non-dominant leg. Key words: adolescent, DeskBalance, coordination skills, growth acceleration, growth increase

4 noriem. Súhlasím, aby bola práca požičiavaná k študijným účelom a citovaná podľa platných

5 Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne pod vedením Mgr. Jaroslavy Pochmonovej, PhD. a v zozname literatúry uviedla všetky použité literárne a odborné zdroje. Ďakujem Mgr. Jaroslave Pochmonovej, PhD. za odborné vedenie a cenné rady pri písaní diplomovej práce. Veľké poďakovanie patrí vedeniu školy, trénerom a všetkým testovaným žiakom Športového gymnázia Ludvíka Daňka v Brne za poskytnutie priestorov, spoluprácu a ochotu zúčastniť sa výskumu. Poďakovanie patrí takisto RNDr. Danke Haruštiakovej, Ph.D. za odbornú konzultáciu výsledkovej časti práce. V neposlednom rade ďakujem rodine a známym za pomoc a trpezlivosť. V Brne dňa......

6 OBSAH 1 ÚVOD ONTOGENÉZA ČLOVEKA A JEDNOTLIVÉ VÝVINOVÉ ETAPY Rozdelenie ontogenézy človeka Ontogenéza motoriky Somatický a biologický vývoj detí Puberta, adolescencia Hormonálne pozadie zmien v puberte Faktory ovplyvňujúce začiatok a proces puberty Dynamika rastu Rastový trend Zmeny v pohybovej a opornej sústave MOTORICKÉ SCHOPNOSTI KOORDINAČNÉ SCHOPNOSTI Význam koordinačných schopností Analyzátory koordinačných schopností Štruktúra koordinačných schopností Charakteristika jednotlivých koordinačných schopností Diferenciálne schopnosti Orientačné schopnosti Rovnovážna schopnosť Reakčné schopnosti Rytmické schopnosti Schopnosti združovania pohybov Schopnosti prestavby pohybov Vývoj koordinačných schopností Biologické predpoklady rozvoja koordinačných schopností Faktory vplývajúce na rozvoj koordinačných schopností Pohlavné rozdiely vo vývoji koordinačných schopností Rozvoj koordinácie a používané metódy... 29

7 Metóda analytická Metóda kontrastu Metóda opakovania Metóda striedavá Metóda senzorická Diagnostika, testovanie a hodnotenie koordinačných schopností CIELE A HYPOTÉZY Ciele Pracovné hypotézy SÚBOR A METODIKA VÝSKUMU Vyšetrovaný súbor Metodika výskumu Meracie zariadenie DeskBalance Metóda merania na DeskBalance Priebeh merania na DeskBalance Komplexný koordinačný test Určenie stojnej a švihovej nohy Dotazník a informovaný súhlas Štatistické spracovanie VÝSLEDKY Hypotéza Stoj na švihovej dolnej končatine Stoj na stojnej dolnej končatine Vplyv zranenia na schopnosť koordinácie Hypotéza Sledovanie zmien koordinačných schopností testom prekračovanie gymnastickej tyče Porovnanie výsledných zmien koordinačných schopností v stoji na švihovej a stojnej dolnej končatine získaných prístrojom DeskBalance s výsledkami koordinačného testu

8 5 DISKUSIA Diskusia k hypotézam Limity výskumu ZÁVER ZHRNUTIE ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ZOZNAM OBRÁZKOV ZOZNAM TABULIEK PRÍLOHY... 84

9 POUŽITÉ SYMBOLY A SKRATKY a. i. a iné arb. j. CNS DDK DK IGF KS KT ĽDK Napr. obr. PDK Resp. SD SDK ŠDK tab. VP arbitrárna jednotka centrálna nervová sústava dominantná dolná končatina dolná končatina Insulin-like Growth Factor (inzulínu podobný rastový faktor) koordinačné schopnosti koordinačný test ľavá dolná končatina napríklad obrázok pravá dolná končatina respektíve smerodajná odchýlka stojná dolná končatina švihová dolná končatina tabuľka výškový prírastok 9

10 1 ÚVOD Pojem koordinácia pochádza z latinského cum ordo, ktorý prekladáme ako nadväznosť, resp. nasledovanie (na seba) v určitom poradí (Hirtz, 1985). Koordinačné schopnosti sú predpokladom pre úspešné motorické učenie a umožňujú kvalitnejšie, jednoduchšie a rýchlejšie osvojenie si určitej techniky. Ich vysoká úroveň zabezpečuje aj úroveň variability riadenia pohybových činností. Vďaka nim do seba jednotlivé pohybové časti v pohybovom reťazci optimálne zapadajú, nepotrebné pohyby sú zredukované na minimum a výsledný pohyb pôsobí ladnejšie a elegantnejšie. Zhrnuté v skratke, koordinácia je vyjadrením správnej techniky, ktorá je zdokonalená tréningom (Strešková, 2005; Šimonek, 1985). Práca je zameraná na meranie koordinácie a stability u dospievajúcich žiakov športového gymnázia a na skúmanie vplyvu rastovej akcelerácie na jej úroveň. Predpokladali sme, že časť detí vyrastie v priebehu testovacieho roka rastovou akceleráciou, zatiaľ čo u iných študentov budú výškové prírastky menej výrazné. Cieľom práce bolo porovnať tieto dve cieľové skupiny a určiť dopad miery rýchlosti rastu na koordinačné schopnosti. Úvod všeobecnej časti predkladanej diplomovej práce je venovaný ontogenéze človeka a jednotlivým vývinovým etapám so zameraním na rozdelenie a vzťah jednotlivých etáp ku koordinačným schopnostiam, špecifiká staršieho školského veku a adolescentného obdobia. V časti o rastovej akcelerácii sme tento pojem definovali, určili rozdiely v pohlaví, anatomický dopad a vplyv na športový výkon. V nasledujúcej podkapitole sme rozobrali problematiku, ktorá sa zameriava na potrebu udržiavania dobrej úrovne koordinačných schopností, ako dôležitého prvku pre rozvoj ostatných motorických schopností. Ďalej sme definovali, rozdelili a charakterizovali jednotlivé pohybové a koordinačné schopnosti. Na meranie koordinácie a stability bolo použité zariadenie DeskBalance s integrovanou inerciálnou jednotkou a optickou spätnou väzbou, ktoré na vyhodnotenie výsledkov používa počítačový softvér a koordinačný test na princípe prekračovania gymnastickej tyče. 10

11 1.1 ONTOGENÉZA ČLOVEKA A JEDNOTLIVÉ VÝVINOVÉ ETAPY Rozdelenie ontogenézy človeka Vývin človeka prechádza troma základnými fázami prenatálnou, perinatalánou a postnatálnou fázou. Počas postnatálneho vývinu dochádza k plynulým kvalitatívnym a kvantitatívnym zmenám jednotlivých funkcií organizmu počas nasledujúcich období: 1. dojčenské obdobie (0 1 rok), 2. batolivé obdobie (1 3 roky), 3. obdobie predškolského veku (3 6 rokov), 4. obdobie mladšieho školského veku (6 11 rokov), 5. obdobie staršieho školského veku (11 15 rokov), 6. mladšia dospelosť (15 20 rokov), 7. mecítma (20 30 rokov), 8. životná stabilizácia a dospelosť (30 45 rokov), 9. stredný vek (45 60 rokov), 10. starší vek (60 75 rokov), 11. kmetstvo (75 90), 12. patriarchium (90 a viac rokov) (Příhoda, 1974) Ontogenéza motoriky Predpokladom ideálneho vývoja, rastu a optimálnej kondície funkčných systémov človeka je nevyhnutne adekvátne množstvo pohybovej činnosti, ktoré stimuluje v mozgu aktivačné procesy. Rovnako ako všetky systémy, aj proces ontogenézy má svoje zákony: - zákon celistvosti a jednoty organizmu (vývoj je harmonický riadený ako celok a jednotlivé motorické zmeny medzi sebou úzko súvisia a podmieňujú ďalšie funkcie) (Bernstein, 2014; Kovář, Blahuš, 1975); - zákon nezvratnosti a neopakovateľnosti (vývoj je etapovitý s danou postupnosťou a jeho pokračovanie nezvratné, po adekvátnej predchádzajúcej príprave organizmu môže byť vývoj skokový) (Todorov, 2004); - zákon diferenciácie a špecializácie (diferenciácia a špecializácia na bunkovej, orgánovej a funkčnej úrovni, pričom sa dané zmeny týkajú aj motorického vývoja, 11

12 ktorý sa postupne účelovo diferencuje a koordinuje aj vďaka zreniu CNS so zreteľom na interindividuálnu variabilitu) (Feldman, Levin, 1995); - zákon nerovnomernosti (vývojové zmeny podstupujú progres, kulmináciu a involúciu a regres počas celej ontogenézy s najväčšími zmenami počas vnútromaternicového vývoja a v prvých rokoch života organizmu) (Anderson, Northam, Wrennall, 2014); - zákon asynchrónie (celistvý vývoj je občas asynchrónny a orgány či funkcie sa nerozvíjajú rovnako, striedajú a opakujú sa obdobia akcelerácie a relatívneho pokoja, ktoré dávajú vznik senzibilným obdobiam) (Shumway-Cook, Woollacott, 2007); - zákon jednoty biologického a sociálneho vývoja (k správnemu biologickému vývoju je dôležitá socializácia, každé genetické pôsobenie je formované vonkajším prostredím biologická a sociálna jednota) (Savelsbergh, 2003). Tab. 1. Delenie ontogenézy motoriky (podľa: Příhoda, 1974). Popis zmien motorického systému v jednotlivých Obdobie Vek štádiách Antenatálne 0 I. detstvo II. detstvo dojčenské 1 Vrodené reflexné pohyby, vývoj vzpriamovania, úchopy a lokomócia batolivé 3 Vývoj chôdze, behu, manipulácia s predmetmi predškolský vek 6 Rozvoj nových, celostných pohybov, prvé kombinácie pohybov prepubescencia 11 Zvýšená motorická učenlivosť Pubescencia 15 Diferenciácia a prestavba motoriky Hebetické postpubescencia 20 Integrácia motoriky a vrchol motorického rozvoja mecítma 30 Kulminácia motorickej výkonnosti Adultium 45 Stabilizácia motorickej výkonnosti Intervium 60 Pokles motorickej výkonnosti Senium staroba 75 Počiatok involúcie motoriky kmetstvo 90 Involúcia motoriky patriarchium 110 Úpadok ľudskej motoriky Somatický a biologický vývoj detí Karlberg, švédsky odborník na rast a vývoj človeka, spracoval a rozdelil rastovú krivku do troch vzájomne sa prekrývajúcich a súvisiacich celkov. 12

13 Obr.1. ICP model rastu podľa Karlberga (Krasničová, Zemková, 1991) Dostupné na: Infancy zložka je hormonálne nezávislá a jej účinok nastupuje v druhej polovici vnútromaternicového vývinu, čo sa prejaví rastom dieťaťa po narodení. Dozrieva v roku dieťaťa. Druhá, Childhood zložka sa u zdravých jedincov začína prejavovať už po dovŕšení prvého roka života. Je pod vplyvom rastového hormónu a hormónov štítnej žľazy a vplyv tohto komponentu slabne až po dosiahnutie rozmerov dospelej osoby. Pubertálny komponent je stimulovaný pohlavnými hormónmi a prejavuje sa vo fáze najrýchlejšieho rastu a spomaľuje pri jeho dokončovaní (Laczo a kol., 2013) Puberta, adolescencia Puberta - definícia Je to vývinové obdobie charakterizované komplexom somatických, funkčných a psychických zmien sprevádzajúcich premenu dieťaťa na dospelého človeka schopného reprodukcie. Hypotalamus, ako centrum zodpovedné za spustenie komplexu zmien prináša nielen dominantné zmeny primárnych a sekundárnych pohlavných znakov, ale aj celého organizmu a je rozhodujúce pre trvalé formovanie po všetkých stránkach ľudského pôsobenia (Šašinka, 2007). 13

14 Hormonálne pozadie zmien v puberte Predpokladaným spúšťačom všetkých telesných zmien v období puberty je podľa odborníkov práve komplexný vplyv extrahypotalamických centier mozgu, hypotalamu, predného laloka hypofýzy a orgánov periférie produkujúcich pohlavné hormóny reprodukčných orgánov a nadobličiek. Centrom regulácie a riadenia je hypotalamus a vyššie centrá CNS. Zmena citlivosti hypotalamo hypofyzárneho systému reagujúceho na nízke koncentrácie hormónov pohlavných žliaz v detstve spôsobuje, že sekrécia gonadoliberínov, ktorá je ním stimulovaná, je nízka negatívna spätná väzba. Tie isté hodnoty po uvedenej zmene citlivosti začnú byť nedostatočné. Regulovaná sekrécia hormónov pohlavných žliaz sa zahájením puberty zvýši sekréciou gonadoliberínov a uplatní sa pozitívna spätná väzba. V skratke môžeme konštatovať, že práve konverzia negatívnej spätnej väzby na pozitívnu spustí proces puberty. Zvýšená nárazová sekrécia gonadotropínu spôsobuje zvýšenú produkciu FSH (folikuly stimulujúci hormón) a cyklické zvýšenie LH (luteinizačného hormónu). K produkujúcim sa hormónom radíme aj rastový hormón, ktorý je vylučovaný počas non- REM fázy spánkového cyklu. Koniec puberty znamená vytvorenie nového rovnovážneho stavu celej endokrinnej sústavy (Šašinka, 2007; Laczo a kol., 2013). U dievčat stúpa aj hladina estradiolu a to spôsobuje nasledujúce zmeny: zväčšovanie prsných bradaviek; rast pubického ochlpenia; urýchlenie rastu; menarché (o 1 až 2 roky neskôr). K týmto endokrinným zmenám spôsobujúcim menované zmeny dochádza priemerne u 11-ročných dievčat ( rok). V prípade pubertas praecox zmeny nastávajú predčasne v období 11,6 rokov, u priemerne dozrievajúcich v období 12,6 rokov. V prípade oneskorenej puberty, pubertas tarda, až v období 14,2 rokov (Laczo a kol., 2013; Riegerová, 1987, Šašinka, 2007). U chlapcov majú hormonálne vplyvy dopad prvotne na: riasenie a začiatok pigmentácie scrota; zväčšenie semenníkov; objavenie prvého ochlpenia a fúzov; 14

15 zväčšenie penisu (o 1 až 2 roky neskôr); následné urýchlenie rastu a ostatné zmeny (mutácia, polúcia a zvýšenie činnosti potných a mazových žliazok). K zmenám dochádza v priemere o 1,5 až 2 roky neskôr ako u dievčat (Laczo a kol., 2013; Šašinka, 2007). Niektorí autori pokladajú za rozhodujúcu tzv. kritickú hmotnosť, čo je hmotnosť, ktorá naštartuje endokrinné mechanizmy fyziologických somatických pubertálnych zmien. Súčasná 1/3 obéznych detí ovplyvňuje štatistiku o predčasnom nástupe puberty dnešných detí. Nadmerná obezita však nástup puberty odkladá (Šašinka, 2007). Faktory ovplyvňujúce začiatok a proces puberty Obr.2. Faktory ovplyvňujúce začiatok a proces puberty (prevzaté: Šašinka, 2007). Genetické predispozície patria k významným činiteľom ovplyvňujúcim výšku dospievajúceho. Od 2. roku života je podľa špeciálnych výpočtových metód možné určiť potenciálnu výšku dieťaťa v dospelom veku (Smith, Truog, Rogers, 1976). Dosiahnutie určitej výšky ovplyvňuje aj národnosť, resp. etnická príslušnosť, ku ktorej sa daný jedinec radí. Napríklad aziati a Číňania sú nižší a ľahší ako skupina karibských Afroameričanov, ktorí sú ťažší a vyšší v porovnaní s obyvateľmi Kaukazu (Gatrad, Birch, Hughes, 1994). Priaznivý vplyv dosiahneme aj hormonálnou rovnováhou cirkulujúcich hormónov (rastového hormónu, inzulínu podobného rastového faktora (IGF), testosterónu, estrogénu, 15

16 tyreoidálnych hormónov, kortizolu a i.). U detí s narušenou hormonálnou rovnováhou, napr. vplyvom metabolického ochorenia diabetes mellitus 1. typu sa fyziologicky zvýšia hodnoty rastového hormónu, ale znížia hodnoty IGF a to negatívne ovplyvní metabolizmus inzulínu a inzulínovú kontrolu. Diabetici majú pre tieto nepriaznivé endokrinologické vplyvy neskorší nástup pubertálnych zmien a znížený rastový prírastok na 14,9 cm u dievčat a 18,7 cm u chlapcov za celé rastové pubertálne obdobie (Salardi et al., 1987; Chiarelli et al., 2004). K ďalším faktorom radíme dostatočnú výživu a pestrú stravu zastúpenú všetkými potrebnými zložkami, dobrú hygienu a priaznivé sociálne prostredie a rodinné zázemie. Eveleth a Tanner (1990) publikovali, že dievčatám z chudobnejších krajín začína menarché o niečo neskôr ako dievčatám vyrastajúcim v lepších socioekonomických podmienkach. Dynamika rastu Zatiaľ čo výškový prírastok v detstve tvorí v priemere asi 5 cm za rok, pred pubertou dochádza k miernej stagnácii. Bolo zistené, že v priebehu rastu v detskom období sa opakujú fázy mini akcelerácií asi v dvojročných cykloch, medzi ktorými sa tempo rastu primerane spomaľuje, a pričom jednotlivé fázy na seba nadväzujú. Ich nástup je variabilný a v konečnom dôsledku spôsobuje lineárny tvar rastovej krivky. Dynamika rastových zmien prebieha u dievčat skôr a trvanie tohto obdobia je v porovnaní s opačným pohlavím kratšie. Pre lepšiu ilustráciu uvádzame jednotlivé obdobia rastových vĺn v tabuľke (Laczo a kol., 2013). Tab. 2. Obdobia rastových vĺn (Laczo a kol., 2013). Obdobie predškolské obdobie mladší školský vek neskoršie obdobie predpubertálne obdobie Vekové rozpätie 4,6 4,8 rokov 6,7 7,0 rokov 8,6 9,2 rokov 10,0 10,8 rokov Zmeny súvisiace s rastom sa týkajú najmä výškového a hmotnostného prírastku, zmien tvaru a zloženia tela. Rastový špurt je najvýznamnejším parametrom. U dievčat dochádza k najvyšším prírastkom už po 10. roku s maximom vo veku 12 rokov s prírastkom 9,0 +/- 1,0 cm za rok. Chlapci sa omeškajú približne o 2 roky a rastový špurt sa u nich zaháji až ako u 12-ročných s maximom v 14., resp. 15. roku života 16

17 a prírastkom 10,5 +/- 1,5 cm za rok (Šašinka, 2007). Podľa iných autorov prebieha rastová akcelerácia u dievčat už vo veku 11,5 a dosahuje maximálne hodnoty rastového prírastku 8,3 cm ročne. Za celé pubertálne obdobie to predstavuje prírastok 27,5 29 cm. U chlapcov vo veku 13,5 roka dosahujú hodnoty rastového prírastku najviac 9,5 cm ročne, za celé obdobie je to prírastok cm (Abbassi, 1998). Pubertálny rast je charakteristický aj hmotnostným prírastkom, počas ktorého sa získa až 50 % hmotnosti dospelého jedinca. U chlapcov je to v priemere 9 kg za rok, u dievčat 8,3 kg ročne (Tanner, 1989; Rogol et al., 2000). Interindividuálna variabilita sa prejavuje rozdielnym tukovým metabolizmom v tomto období. Zatiaľ čo chlapcom sa telový tuk zredukuje v čase akcelerácie rastu na polovicu a rozkladá sa na tele oveľa rovnomernejšie, u dievčat dochádza k jeho nadobudnutiu o % a k rozloženiu centripetálne, do typických partií tela. Kožná riasa v subskapulárnej a abdominálnej oblasti môže dosiahnuť prebytok až 100 % svojej pôvodnej hrúbky (Šašinka, 2007). Rastový trend Podľa dlho dobejších výskumov, ktoré sledovali sekulárne znaky u dospievajúcich jedincov sa ukázalo, že v porovnaní s obdobím 60. a 70. rokov 20. storočia sa výškový prírastok u 18-ročných chlapcov o 3,1 cm a u dievčat o 4,2 cm zvýšil v porovnaní s výsledkami merania z obdobia 90. rokov 20. storočia (Pávek, 1977; Laczo et al, 2013). Neskoršie výskumy z roku 2009 zase dokazujú, že pozitívny trend sa v porovnaní s predošlými desaťročiami spomalil a výška u chlapcov sa v priemere zvýšila už len o 0,99 cm a 2,12 cm u dievčat. Hmotnostný prírastok však nepredstavuje natoľko signifikantno pozitívne výsledky, z čoho vyplývajú tendencie k zoštíhľovaniu postavy v celom sledovanom období ľudstva (Moravec, Šelingerová, 2009, Laczo et al., 2013). V sledovaných somatických ukazovateľoch sa zistil aj pozitívny trend rastovej akcelerácie a celkové skoršie dospievanie, ktoré sa za posledných pár desaťročí ešte výraznejšie zrýchlilo (Laczo et al., 2013). Zmeny v pohybovej a opornej sústave Podmienkou pre začatie fyziologického rastu je postupná osifikácia epifýzových jadier a zrenie kostí. Zvláštnosťou rastu a dozrievania kostí je distoproximálny smer, a to od dolných 17

18 končatín nárastom veľkosti nohy a postupným proximálnym zväčšovaním rozmerov, s podobným procesom na hornej končatine. Rozmery nohy natoľko odrážajú potenciálnu veľkosť celej končatiny a tela, že sa používajú ako spoľahlivý indikátor dosiahnutia možných parametrov. Disproporčný rast najdistálnejších článkov končatín stojí za vysokú mieru motorickej neohrabanosti počas obdobia puberty. Dopad rastu na svalový systém spočíva vo zvýšení maximálnej merateľnej sily pri zovretí päste u chlapcov najviac o rok po dokončení akcelerácie. Tá má vplyv aj na iné systémy organizmu (kardiovaskulárny, nervový, gastrointestinálny, respiračný a i.). Medzipohlavné rozdiely sa objavujú aj v odlišnej frekvencii dýchania, činnosti srdca či krvného obrazu (nárast počtu erytrocytov, pokles počtu leukocytov) a tlaku krvi. U dievčat majú tlak, rovnako ako aj pulzová frekvencia vyššie hodnoty ako u chlapcov (Šašinka, 2007; Laczo a kol., 2013). 18

19 1.2 MOTORICKÉ SCHOPNOSTI Motorické schopnosti sú dôležitým pohybovým predpokladom pre kvalitné vykonávanie každodenných pohybových činností vyžadujúcich rýchle reakcie na signály z vonkajšieho prostredia, schopnosť orientácie v priestore či rozpoznávanie svalových vnemov. Sú akýmisi základnými kameňmi antropomotoriky, o ktorých vo svojich prácach pojednáva mnoho autorov ako Měkota, Čelikovský, Blahuš, Kovář, Dovalil a iní (Havel, Hnízdil, 2010; Hajdúková, Uchaľ, 2009). Čelikovský (1990) definuje motorické schopnosti ako interakciu vnútorných vlastností organizmu, ktoré podmieňuje splnenie určitej skupiny pohybových úloh a súčasne je nimi podmienená. Keďže táto problematika zaujíma viacerých autorov, ponúkajú sa aj variácie rozdelení a taxonómii. Najpoužívanejšou je rozdelenie motorických schopností na kondičné, koordinačné a kondično-koordinačné (hybridné) schopnosti podľa Měkotu (Havel, Hnízdil, 2010). Obr. 3. Rozdelenie motorických schopností (prevzaté: Měkota, 2000 in: Šimonek, 2002) 19

20 Kondičné schopnosti sú charakterizované vysokými nárokmi na presnú funkciu organizmu a primárnou podmienenosťou na energetické systémy. Radíme k nim schopnosti akčnej rýchlosti, silové a vytrvalostné schopnosti. Ku kondične-koordinačným schopnostiam zaradzujeme flexibilitu, špecifikovanú systémom pasívneho prenosu energie, uplatňujúcu sa v obidvoch oblastiach (Havel, Hnízdil, 2010). Zložitá štruktúra koordinačných schopností (ďalej ako KS) sa pričinila k tomu, že sú najmenej prebádanou sférou z oblasti všetkých motorických disciplín, čo sa odráža jednak na ich tlmenom rozvoji u športovcov i bežnej populácie, a jednak na nedostatku štandardizovaných diagnostických prostriedkov, experimentálne overených programov a noriem hodnotenia (Junger, Belej, 2006). Sú späté s mechanizmami riadenia a reguláciou pohybu, úrovňou zmyslových a receptorových orgánov a stavom pohybového aparátu. Vyžadujú presnosť vnímania, rýchle spracovávanie informácii, pohotovú tvorbu a realizáciu jedinečných riešení pohybových prejavov. Teda od kondičných schopností sa odlišujú najmä kladením dôrazu na prácu centrálnej nervovej sústavy (ďalej CNS) a prácu analyzátorov. (Havel, Hnízdil, 2010; Hajdúková, Uchaľ, 2009). 1.3 KOORDINAČNÉ SCHOPNOSTI Definícia pojmu, postavenie v hierarchii motorických schopností Koordinácia je pojem vystihujúci doladenie, spresnenie pohybu vyžadujúceho pohybovú činnosť podmienenú zložitými procesmi v neuromuskulárnom systéme. Analyticky pozostáva z troch systémov koordinačného centra, ktoré predstavuje CNS, koordinačného prostriedku, v zastúpení pohybových orgánov, kostrových svalov, šliach, väzov a pod. a koordinačného výsledku, ako vyústenia pôsobenia riadiaceho a riadeného systému (Hajdúková, Uchaľ, 2009). K dosiahnutiu istej úrovne a kvality koordinovaného pohybu sú potrebné vnútorné činitele zastúpené telesnými vlastnosťami, pohybovými schopnosťami, zručnosťami, návykmi či psychickými vplyvmi a súčasne vplyvom vnútro svalovej a medzi svalovej súhry, koordinácie nervovo svalových a vegetatívnych funkcií a súhry pohybových a psychických prejavov. Rada autorov definuje KS ako presné pohyby realizované v zložitej časopriestorovej štruktúre pohybu podmienenej procesmi riadenia a regulácie pohybovej činnosti (Čelikovský, 1990; Měkota, 1983). 20

21 Novšia definícia od Zimmermanna, Schnabela a Bluma (2002) udáva, že: Koordinačné schopnosti predstavujú triedu motorických schopností, ktoré sú podmienené predovšetkým procesmi riadenia a regulácie pohybovej činnosti. Predstavujú upevnené a generalizované kvality priebehu týchto procesov. Sú výkonovými predpokladmi pre činnosti charakterizované vysokými nárokmi na koordináciu Význam koordinačných schopností Jednou z popredných funkcií KS je podmieňovanie stupňa využitia kondičných schopností, a tak možnosť zdokonalenie športovej techniky a vytváranie ideálnych podmienok pre rozvoj ostatných pohybových schopností lepšou schopnosťou koordinovať jednotlivé čiastkové pohyby tela a integrovať ich do zladených celkov. Podľa potrieb organizmu sa vedia štruktúrou pohybu pružne prispôsobiť variabilným vonkajším podmienkam a ďalším opakovaním osvojenej činnosti získať stabilizáciu a automatizáciu bez toho, aby bol potrebný dodatočný stimul pre rozvoj koordinácie (Hajdúková, Uchaľ, 2009; Krištofič, 2006). Vyššia úroveň KS umožňuje efektívnejšie naučenie sa novým pohybovým zručnostiam, lepšie osvojovanie skôr naučených pohybov a jednoduchšiu prestavbu už osvojených pohybových schopností. Zároveň pozitívne ovplyvňujú estetickú stránku vnímania pohybu, radosť a uspokojenie z prevádzania pohybovej činnosti. (Měkota, 2005; Hajdúková, Uchaľ, 2009). Kampmiller (2012) vyslovil predpoklad, že vyššia úroveň KS umožňuje efektívnejšie využívanie celkového pohybového potenciálu a má protektívny účinok vo vzťahu k zraneniam. Samozrejme predpokladá súčinnosť viacerých faktorov pre podanie vrcholového výkonu Analyzátory koordinačných schopností Koordinačné schopnosti sa vyznačujú vysokými nárokmi na zložitosť a presnosť pohybov. Nie sú tak výrazne energeticky náročné, ale kladú vysoké nároky na stav CNS a analyzátory. Práve tie sú jednou z kľúčových oblastí k správnemu a efektívnemu využívaniu KS (Perič, 2012). Druhy analyzátorov a ich funkcia: kinestetický analyzátor: vnímanie pohybu v priestore, dynamike a čase, podávanie informácií vychádzajúcich zvnútra; 21

22 taktilný analyzátor: umožnenie udania tvaru a povrchu skúmaných predmetov, hodnotenie odporu vzduchu a vody; vestibulárny analyzátor: určenie polohy hlavy, smer a zrýchlenie pohybu vzhľadom k postaveniu hlavy; optický analyzátor: informácie o vlastných pohybových činnostiach a o dianí v okolitom prostredí; akustický analyzátor: spracovanie akustických podnetov k podaniu relevantnej pohybovej odpovede (Ljach- Mynarski- Raczek, 1998; Hajdúková, Uchaľ, 2009) Štruktúra koordinačných schopností Doposiaľ nebola štandardizovaná taxonómia KS, ale najčastejšie používanou a uznávanou je rozdelenie podľa Měkotu (2005), vychádzajúceho z práce nemeckých autorov, na: diferenciačné schopnosti; orientačné schopnosti; rovnovážne schopnosti; reakčné schopnosti; rytmické schopnosti; schopnosti združovania; schopnosti prestavby Charakteristika jednotlivých koordinačných schopností Diferenciálne schopnosti Základom pre spracovanie aferentných informácií k dosiahnutiu kvalitného pohybu a ovplyvneniu motorického učenia sú jemne diferencované a presne prijímané zmyslové podnety z proprioceptorov a spracovanie týchto kinestetických informácií v CNS, ktoré umožní pohybovej sústave presné a ekonomicky prevádzané činnosti (Hirtz et al., 1985; Měkota, 2005). Diferenciačné schopnosti vyžadujú vysokú koordináciu všetkých prevádzaných pohybov tvoriacich pohybovú činnosť v čase, priestore, dynamike. Práve vysoká presnosť pohybu, vzájomná súhra jednotlivých činností sú predpokladmi k dosiahnutiu cielenej a dokonalej harmónie pohybu s predstavou (Šimonek, 2002). Z hľadiska športu sú významnou zložkou prípravy, vyvíjajú sa podľa potrieb 22

23 trénovaného športu, pretože vďaka ich vysokej úrovni môže športovec využívať napr. striedanie napätia a relaxácie v rôznych polohách, smerovanie a intenzitu i uhol spracovania prihrávky. Tieto osobité atribúty sú popisované ako pocit lopty pocit vody, snehu a iné (Měkota, 2005). Stálosť diferenciačných schopností je vekom podmienená, pričom po dosiahnutí istého stupňa ostávajú nemenné (Čelikovský, 1985). Orientačné schopnosti Sú to schopnosti, využívajúce predovšetkým dobrú kondíciu zrakového a vestibulárneho aparátu, ale aj iných analyzátorov na adekvátne prispôsobenie sa tela v priestore na podnety a požiadavky vonkajšieho prostredia. Jedinečnú funkciu zohráva periférne videnie, ktoré zdokonaľuje schopnosť priestorovej orientácie a robí ho rýchlejším a presnejším (Šimonek, 1995; Hajdúková, Uchaľ, 2009). Súčinnosť zrakovej percepcie a vplyvu psychických faktorov sa definuje ako percepčná pohotovosť. Umožňuje analýzu a hodnotenie situácie, rozhodovanie a výber reakcie na podnet, aktívnu orientáciu a vizuálne vnímanie priestoru. Využitie týchto schopností sa sústreďuje nielen na športovú stránku, ale aj orientáciu napr. v meste, obchodných domoch či riešenie dopravných situácii (Hajdúková, Uchaľ, 2009). Rovnovážna schopnosť Riešiť motorické úlohy na malej opornej ploche alebo nestabilnej balančnej podložke umožňujú rovnovážne schopnosti. Zároveň sú zodpovedné za udržiavanie, resp. navrátenie postavenia tela do rovnovážnej polohy vychýlenej rýchlo meniacimi sa a nečakanými vonkajšími podmienkami (Hirtz, 1985). Dôležitými prvkami rovnovážnych schopností ovplyvňujúcich procesy vnímania je vestibulárny aparát, podnety zrakové a taktilné a rovnako kinestetické podnety z proprioceptorov v oblastí ramenného a šijového svalstva spracovávané v mnohých častiach CNS, predovšetkým v mozočku a bazálnych gangliách (Měkota, 2005; Havel, Hnízdil, 2010). V priebehu ontogenézy sa rovnovážne schopnosti vyvíjajú nerovnomerne a sú úzko späté najmä s psychickým a biologickým vývojom. Najrýchlejší rozvoj je bádaný v období 9 11 rokov, nasledujúce obdobie dvoch rokov je narušené pubertou. Do 13 rokov je úroveň podobná úrovni dospelého človeka, neskôr sú vekom limitované. Závisia od rozmerov 23

24 opornej plochy, vestibulárneho aparátu a CNS a nastavenia polohy ťažiska tela (Hajdúková, Uchaľ, 2009; Kasa, 1995). Rozdeľujeme ich na: statické rovnovážne schopnosti: udržanie polohy tela v priestore v predpísanej polohe za súčasnej, resp. vylúčenej zrakovej kontroly bez využitia lokomócie, pričom pre človeka je charakteristické strácanie a následné vyrovnávanie odchýlky od rovnovážnej polohy, od obdobia 6. rokov sa ďalej nevyvíjajú; dynamické rovnovážne schopnosti: zaisťujú pohyb vo vratkých polohách a sú využívané pri lokomócii tela po nerovnom teréne, lokomócii o zúženej báze, pri chôdzi po pohyblivom povrchu alebo pri rotačných pohyboch náročných na dráždenie vestibulárneho aparátu či pri lete, vekom sa zdokonaľujú; balansovanie predmetu: forma náročná nielen na balansovanie vlastného tela, ale aj na udržanie v rovnováhe iného predmetu z vonkajšieho prostredia za kontroly zrakového aparátu (Měkota, 2005; Havel, Hnízdil, 2010). Reakčné schopnosti Sú to reakcie na sluchový, zrakový alebo dotykový podnet adekvátne promptnými a účelnými jednoduchými alebo zložitými odpoveďami na zmeny situácie (Hajdúková, Uchaľ, 2009; Měkota 2005). Podstatným aspektom je doba, ktorá uplynie od vyvolávajúceho zmyslového podnetu do zahájenia prvej svalovej kontrakcie (Grosser et al., 1995). Najrýchlejšie reaguje organizmus zostupne na taktilné, akustické a nakoniec vizuálne podnety reakciami, ktoré pozostávajú z doby aferentného a eferentného prenosu, času spracovania a latentnej doby reakcie svalov. Samotné spracovanie podnetu je rozhodujúcou časovou komponentou a je podmienená rôznymi vnútornými a vonkajšími podmienkami. Člení sa na jednoduché (signál a odpoveď sú známe), zložité (viac možností reakcie) a výberové reakcie (výber najvhodnejšej odpovede) % zlepšenie je možné dosiahnuť pravidelným tréningom (Měkota, 2005; Havel, Hnízdil, 2010; Měkota, 2005; Hajdúková, Uchaľ, 2009). Rytmické schopnosti Rytmus pohybu sa manifestuje pri vykonávaní jednoduchých i zložitých pohybov. Schopnosť rytmizovať pohyb má vplyv na kvalitu a efektivitu telesných pohybov, zároveň je 24

25 nepostrádateľný z hľadiska ekonomizácie pohybu (Čelikovský, 1973). Rytmické schopnosti sú vystihnuté rytmom v každej pohybovej činnosti, prípadne sú podmienené vonkajším podnetom. Schopnosti vystupujú ako rytmická predloha pohybu a sú časovo a dynamicky členené (Měkota, 1983). Percepciu rytmu podmieňujú akustické, taktilné či vizuálne podnety. U niektorých športov, kde nie je zadaný žiaden vonkajší rytmus (snowboarding, box, squash a i.) je prítomné preciťovanie vzorovej pohybovej predstavy alebo je rytmus vytvorený, resp. spoluurčovaný spoluhráčom alebo súperom (Zháněl, 2005). Podstatnú úlohu zohrávajú časová a dynamická dimenzia. Časová dimenzia je usporiadanie čiastkových fáz motorického aktu do procesu, kde je časť z nich akcentovaná. Dynamická dimenzia je sila a jej gradovanie svalových sťahov. V procese nachádzame hospodárne významne akcentované a neakcentované doby, teda striedanie napätia a uvoľnenia svalových sťahov (Měkota, 1983). Schopnosti združovania pohybov Schopnosť združovania pohybov je základom pre všetky športové aktivity a vzájomnú koordináciu pohybov končatín v rámci pohybu celého tela. Dochádza k prepojovaniu čiastkových pohybov tela vo vzťahu k dosiahnutiu priestorovo, časovo a dynamicky zladenej pohybovej činnosti, napr. zložité kombinácie pohybov v krasokorčuľovaní alebo tanci, ale aj dosahovanie pohybového cieľa pri kontakte s loptou alebo protivníkom (Měkota, 2005; Meinel, Schnabel, 1998). Schopnosti prestavby pohybov Pod týmto pojmom rozumieme schopnosti organizmu adaptovať sa podmienkam vonkajšieho i vnútorného prostredia, prebudovať pohybový program a v zahájenej pohybovej činnosti pokračovať novým spôsobom. Nastolené zmeny môžu byť očakávané alebo neočakávané. Kritériom pre prestavbu je rýchlosť a presnosť vnímaných situačných zmien, najčastejšie jedného parametra pohybu a na predchádzajúcich skúsenostiach s pohybom. (Meinel, Schnabel, 1998; Hnízdil, Havel, 2010; Hajdúková, Uchaľ, 2009). 25

26 1.3.5 Vývoj koordinačných schopností Vo vývoji KS nachádzame 5 fáz: 1. fáza lineárneho vzostupu (dievčatá 4 11 rokov, chlapci 4 13 rokov) Prvá fáza sa týka detí predškolského a mladšieho školského veku, kedy vývoj KS predbieha vývoj kondičných schopností vďaka rýchlejšiemu zreniu CNS, II. signálnej sústavy a analyzátorov. Vývoju prospieva aj psychické zrenie a s ním spojená vyššia schopnosť koncentrácie a motorická aktivita podnietená túžbou objavovať a skúmať okolie. Zmeny spojené s nástupom puberty sú ukončením prvého štádia označujúceho sa aj ako prvý vrchol motorického, resp. koordinačného rozvoja (Měkota, Novosad, 2005). V procese zdokonaľovania a rastu sa vytvárajú ideálne podmienky pre prirodzený rozvoj motoriky. Odborníci sa zhodli na tvrdení, že už 6 7-ročné deti majú podobnú úroveň KS ako dospelí jedinci. Charakteristické pre toto obdobie je bohatosť nadbytočných pohybových prejavov, napr. keď dieťa spontánne aplikuje do procesu chôdze prvky poskokov a klusu. Pre 6-ročné deti sú príznačné jednoduché pohybové činnosti, 7 8-roční už zvládajú aj nácvik rovnovážnych cvičení a pohybové aktivity bez presného ohraničenia, 9 10-ročné deti trénujú cieľavedomé pohybové činnosti. Motorické prejavy detí v tejto fáze sú podmienené telesnou a hudobnou výchovou podporujúcou rozvoj plynulých a presných pohybov. Preto je dôležité umožniť deťom dostatočný priestor pre pohybové vyžitie s obsahom všetkých prostriedkov a foriem rozvíjajúcich ich zdatnosť, výkon a vrodené pohybové schopnosti. Dieťa má vyšší funkčný pohybový potenciál, ako sa predpokladalo a väčšie adaptačné schopnosti ako dospelý. Je teda schopné znášať aj dlhotrvajúce pohybové aktivity, v ktorých dochádza k striedaniu intenzity bez toho, aby sa preťažovalo. Interindividuálne rozdiely ešte nie sú tak výrazné ako v nasledujúcich fázach (Laczo a kol., 2013). 2. fáza instability a nového prispôsobovania (dievčatá rokov, chlapci rokov) Pubescentné obdobie prináša spomalenie až zastavenie rozvoja, čo má v najnepriaznivejšom prípade za následok regresiu KS. Faktormi spôsobujúcimi tieto zmeny sú nerovnomernosť proporcií, zmeny sily, hormonálne vplyvy predovšetkým u dievčat, nezáujem o športovú činnosť a v neposlednom rade aj psychosociálne zmeny negatívne ovplyvňujúce motorické, resp. koordinačné schopnosti. Pohyby sú neohrabané, nepresné, disharmonické. Isté pohybové prejavy prirodzené pre 1. fázu lineárneho vzostupu rozvoja koordinačných schopností sú v tomto štádiu ťažko realizovateľné a nekvalitné. Čím rýchlejší 26

27 je rast, tým viac je postihnutá koordinácia. Úpadok koordinácie však neznamená úplnú neschopnosť a nekvalitu motorických schopností. Úmerne s rastom sa zvyšuje výkonnosť, čo prináša benefit vo výkonnostných schopnostiach. Z hľadiska dynamiky reagujú antagonistické svaly neprimeranou kontrakciou, čo pôsobí dojmom strnulosti. Dospievajúci sa novým pohybom učí rýchlejšie, psychicky vie pohyb lepšie analyzovať, ale motorické schopnosti sú inhibované istou dávkou strachu a rešpektu pri prevádzaní zložitých cvičebných zostáv. Motorický nepokoj je kompenzovaný nehospodárnymi pohybmi a telesnou aktivitou bez motivácie. Niektorí jedinci odmietajú pohybové činnosti z dôvodu telesných disproporcií. Interindivuálna diferencia je v tomto štádiu už výrazná, chlapci sú v prvej etape druhej fázy vývoja koordinačných schopností markantnejšie nemotornejší, v druhej etape sú rozdiely vyrovnané, zvýraznia sa špecifiká mužskej a ženskej anatómie a chlapci začínajú vo všetkých motorických ukazovateľoch predbiehať ženské pohlavie (Měkota, Novosad, 2005; Laczo a kol., 2013). 3. fáza plného vyjadrenia (dievčatá 12 17, chlapci rokov) Po búrlivom období zmien v pubescencii dochádza postupne k získavaniu finálnych podôb telesnej schránky, humorálnemu preladeniu, dokončeniu rastu. Koordinačné schopnosti spätne získavajú podobu ako pred obdobím puberty a na konci tohto obdobia hovoríme o celoživotnej maximálnej úrovni druhý vrchol motorického učenia (Měkota, Novosad, 2005). 4. fáza relatívneho udržania úrovne (ženy 16 30, muži rokov) Plató fáza úrovne koordinačných schopností je podmienená zákonitosťami prispôsobovania sa najmä druhu, objemu a intenzite trénovanej pohybovej činnosti. Úroveň sa už nemení, endogénne podmienky dosahujú finálnu podobu (Měkota, Novosad, 2005). 5. fáza pozvoľnej a neskoršie nezvratnej involúcie Nezvratné štrukturálne a funkčné zmeny systémov fyziologicky nastávajúce v období starnutia organizmu spôsobujú, že od 35. roku života s maximom v roku dochádza k výraznému poklesu koordinačných schopností. Vyšší vek prináša ťažkosti v tvorbe pohybových kombinácii prejavujúce sa pomalými, nekoordinovanými, arytmickými pohybmi. Pozitívnym vplyvom vonkajších faktorov sa tento ireverzibilný proces môže inhibovať (Měkota, Novosad, 2005). 27

28 1.3.6 Biologické predpoklady rozvoja koordinačných schopností Úroveň koordinačných schopností závisí na stupni rozvoja, stave a funkciách jednotlivých štrukturálnych prvkov biologického a psychického vývoja, konkrétne na: zrení CNS ako riadiaceho centra, funkčných spojov medzi kôrovými a podkôrovými centrami; regulácii pohybu a stave regulovanej sústavy pohybového aparátu; dozrievaní funkcií analyzátorov ako základu senzomotorických schopností, a tým prispieva k zvyšovaniu úrovne (Havel, Hnízdil, 2010). Hoci sa mozog dieťaťa fyziologicky vyvíja až do veku približne 12 rokov, už vo veku okolo 5 6 rokov dochádza k stratifikácii gangliových buniek, nové funkčné bunky nervovej sústavy sa objavujú po narodení len v obmedzenom množstve. Ich počet sa ustáli už u 3-mesačného dieťaťa. Nasledujúci vývin zmyslovej a pohybovej sústavy je sprevádzaný tvorbou spojov medzi týmito bunkami a interindividuálne podmieňuje najdôležitejšie obdobie vývinu mozgu. Práve v priebehu dozrievania mozgových funkcií sa rozvíjajú aj koordinované pohyby, najmä vo veku 4 6 rokov je vývin koordinácie sprevádzaný výraznými kvalitatívnymi zmenami obdobie motorickej koordinácie. Preto spomínané míľniky obdobia vývinu (do 3. mesiaca života, medzi 5. a 6. rokom, okolo 12. roku) sú v živote človeka motoricky dôležité, pretože dochádza k nárastu kvalitatívnych znakov optimálne prevedeného koordinačného pohybu. (Havel, Hnízdil, 2010) Dovalil et al. (2002) píše, že koordinačné schopnosti sú jediné schopnosti, ktoré je potrebné trénovať od 6 rokov a začiatku športovej prípravy na podklade fyziologického striedania pohybov rôznej intenzity s obdobím takmer úplného svalového pokoja Faktory vplývajúce na rozvoj koordinačných schopností Podľa hypotetického náčrtu senzitívnych období (Belej, 2001) sa predpokladá najrýchlejší rozvoj koordinačných schopností medzi rokom. Toto obdobie je úmerné zreniu pohybových mozgových centier, pričom % rozvoja je prítomných už u 8-ročných detí. Športová príprava má priaznivé účinky na rozvoj a stimuluje aj tempo motorického učenia. Rastová akcelerácia a hormonálne vplyvy v období puberty majú inhibičný vplyv na rozvoj koordinácie. Naopak, jedným z prostriedkov podnietenia sú pohybové hry (Rubická, Valová, 2010). Pohybové hry sú neodmysliteľnou súčasťou existencie človeka a ľudskej kultúry, rozvíjajú jeho prirodzenú hravosť a zmysel pre tvorivú prácu, fantáziu, túžby, ideály (Rovný, 28

29 1988). S rozmachom techniky, vedy a ostatných oblastí ľudského života, sa rozvíja aj potreba ľudí využívať iné formy aktívneho odpočinku, regenerácie, načerpávania nových síl v podobe netradičných telocvičných športových hier a cvičení. Tie sa vyznačujú najmä lákaním a túžbou spoznávať neznáme a nové veci aj napriek tomu, že vo svete sú už obľúbenou aktivitou (Rubická, Valová, 2010) Pohlavné rozdiely vo vývoji koordinačných schopností Všeobecne platí, že diferencie medzi pohlaviami u detí sú spočiatku zanedbateľné, neskôr sa zvýrazňuje dominancia chlapcov oproti dievčatám prevažne v činnostiach vyžadujúcich výbušnú silu a rýchlosť. Dievčatá vynikajú v oblasti flexibility počas celého detstva, čo je ešte zvýraznené v období dospievania (Malina et al., 2004; Ružbarská, Turek, 2007, Suchomel, 2006). Počas celého vývinu dochádza k interpohlavným rozdielom. Ešte v období okolo roku života je úroveň koordinačných schopností u oboch pohlaví podľa výsledkov diagnostických testov rovnaká. Predtým sa však chlapci v porovnaní s dievčatami omeškávajú vo vývine o dva roky. Okolo 13. roku života ale nastáva rozmach koordinačných schopností najmä u mužského pohlavia, s výnimkou rytmických schopností, ktorými vynikajú osoby ženského pohlavia až do dospelosti. Na rozdiel od kondičných schopností je však tento nepomer zanedbateľný. Dobrá úroveň koordinačných schopností priaznivo ovplyvňuje nielen športový výkon a predchádzanie športovým zraneniam, ale má pozitívny vplyv aj na bežné denné aktivity (Měkota, 2005; Ljach, Mynarski, Raczek, 1998) Rozvoj koordinácie a používané metódy Každá pohybová schopnosť je charakterizovaná špecifickým senzitívnym obdobím, časovým úsekom, počas ktorého dochádza k najväčšiemu rozvoju špecifických predpokladov na získavanie určitých zručností. Rozumným a maximálnym využitím tejto fázy môžeme dosiahnuť vyššiu úroveň motorických schopností a zefektívniť tak aj tréningový proces. Pre koordinačné obdobie je poznanie tohto časového ohraničenia o to dôležitejšie, pretože správnym dávkovaním cvičenia, vhodnou výživou a komunikáciou už od novorodeneckého obdobia, no najmä vo veku od 4. do 5. veku života, môžeme dosiahnuť vysokú úroveň koordinácie u 7 10-ročných detí, predovšetkým mužského pohlavia (Kasa, 1991). 29

30 Senzibilné obdobie Spomínané štádium, kedy ľudský organizmus reaguje na určité vonkajšie podnety intenzívnejšie ako obyčajne sa nazýva senzibilné, resp. senzitívne obdobie. Pre koordinačné schopnosti bol ohraničený časový úsek 7 11 rokov. Po tejto fáze sa rýchlosť a kvalita rozvoja postupne znižuje. Vo veku medzi rokom je podľa Hirtza dosiahnutých viac ako 50 % rozvoja koordinačných schopností s maximom vo veku 14,5 17 rokov (Hirtz, 1976; Havel, Hnízdil, 2010). Tab. 3. Senzibilné obdobia pre jednotlivé koordinačné schopnosti (Havel, Hnízdil, 2010). Vek Koordinačné schopnosti chlapci dievčatá Diferenciačné schopnosti 6 9 rokov 6 9 rokov Rytmické schopnosti 9 13 rokov 9 11 rokov Rovnovážne schopnosti 9 12 rokov 9 12 rokov Priestorové orientačné schopnosti rokov Reakčné rýchlostné schopnosti 8 12 rokov (až do 15 r.) 8 12 rokov (až do 15 r.) Rada autorov hovorí o koordinačných schopnostiach ako o zvláštnej forme servomechanizmu (Bernstein, 1990) či fenomenálnej vlastnosti (Hirtz, 1989). Bolo dokázané, že cielenou stimuláciou rozvoja koordinačných schopností dochádza k rýchlejšiemu a adekvátnejšiemu prosperovaniu pohybových schopností, jednoduchšiemu osvojovaniu nových, pohotovému dosiahnutiu majstrovskej úrovne športu a dlhšie udržanie tejto hladiny, dokonalej športovej taktike a technike, efektívnejšiemu zvládaniu pohybových úloh vyžadujúcich neurofyziologické a psychické funkcie a neustálemu vzrastu pohybových skúseností (Hirtz, 1976; Pöhlmann 1986; Ljach 1989; Raczek, 1990; Wyžnikiewicz-Kopp, 1992; Szczepanik, 1993). Pre koordinačné schopnosti je charakteristické, že sa rozvíjajú pri akejkoľvek športovej činnosti a súčasne, že sú pre jednotlivé športové odvetvia špecifické. Ich kvalitná úroveň sa prejavuje obzvlášť v technike a vo vzniku nových schopností, ku ktorým majú priamy vzťah (Havel, Hnízdil, 2010). Na základných a stredných školách by sa preto do hodín telesnej výchovy mali dostávať cvičebné jednotky obsahujúce také pohybové situácie, pri ktorých sú žiaci nútení vysporiadať sa s rôzne ťažkou koordinačnou okolnosťou. Cvičebné zostavy na rozvoj 30

31 koordinácie by sa mali praktizovať na začiatku hodiny, kedy je organizmus ešte plný energie a sporadicky aj na záver pre uplatnenie jemnej koordinácie v sťažených podmienkach (Hajdúková, Uchaľ, 2009). Pre tréning koordinačných schopností sa odporúčajú metodické zásady pozostávajúceho z veľkého počtu jednotlivých opakovaní v adekvátnej intenzite a kvalite a hlavne s plným sústredením, presnosťou a plynulosťou vykonávať čo najzložitejšie úlohy (Havel, Hnízdil, 2010). Účinný tréning môže tkvieť na báze obmeňovania pohybovej aktivity, jednotlivých súčastí pohybového aktu, rytmu a rozsahu pohybu. Na zvýšenie úrovne tréningu schopností Šimonek (1998) odporúča: zmeniť vonkajšie podmienky (vlastnosti lopty, pôsobisko športu, prostredie); zmeniť cvičenie (v rôznych polohách, smere, rýchlosti, rytme, intenzite a pod.); trénovať v maximálnej rýchlosti; kombinovať naučené pohybové zručnosti; sťažiť podmienky tréningu (trénovať pod tlakom); podávať informácie v priebehu pohybu. Choutka (1991) pridáva možnosť trénovať po prvotnom pred vyčerpaní organizmu a podľa Ljacha (1989) je efektívne filtrovať príjem informácii z niektorých analyzátorov. Proces rozvoja koordinačných schopností kooperuje s procesmi motorického učenia a má 3 fázy: 1. Prvá fáza je charakterizovaná presnosťou, nie rýchlosťou pohybu a zlaďuje priestorovú presnosť s koordináciou pohybu. 2. V druhej fáze, po zoznámení sa organizmu s priestorom, môže dôjsť ku skráteniu doby vykonávania pohybovej aktivity. 3. Tretia fáza je prehĺbením a skvalitnením predchádzajúcich fáz. V čo najkratšom čase predviesť pohyb čo najpresnejšie aj v nekonštantných podmienkach prostredia (Šimonek, 1998). Zhrnutím predchádzajúcich poznatkov je zostavenie konkrétnych metód používaných v praxi pre zlepšovanie koordinácie. 31

32 Metóda analytická Metóda analyzuje pohyb na kratšie úseky, ktoré sú jednoduchšie a presnejšie trénovateľné a následne sa spájajú do jedného pohybové celku. Metóda kontrastu Názornou ukážkou správne prevedenej úlohy nasledovanej ukážkou prehnane nepodarenou sa dosiahne lepšie pochopenie chybného prevedenia, a tak jednoduchšie odstránenie prípadných chýb po analýze vlastného pohybu. Metóda opakovania Táto metóda, používaná aj pri technike precvičovania a stabilizovania motorických schopností, sa snaží pri každom ďalšom opakovaní rovnakého pohybu o jeho zdokonaľovanie, skvalitňovanie, cibrenie. Rozhodujúci je vizuálny feedback od pozorovateľa v podobe trénera, učiteľa či sparingpartnera. V praxi môže ísť o stlačenie akustického reaktometra na špecifický signál. Metóda striedavá Podstatou je striedanie intenzity, rýchlosti a kontrakcie a uvoľnenia svalov. Metóda senzorická Vyžaduje dobré precítenie časového trvania pohybu a schopnosti ho vedome rozlišovať (Havel, Hnízdil, 2010). Podľa Zatsiorskeho (1995) schopnosť rozlišovať stotiny sekundy má priaznivý vplyv na rýchlosť reakcie. Prakticky to vyzerá tak, že trénujúci neustále informuje trénovaného o dosiahnutých časových hodnotách, nastavuje mu časové limity pred pohybovým aktom náročným na čas a pod Diagnostika, testovanie a hodnotenie koordinačných schopností Sledovanie úrovne motorických schopností sa využíva pri hodnotení trénovanosti, kontrole funkčného vývinu pohybového ústrojenstva, fyzickej kondície žiakov i športovcov a má význam pre ich ďalšiu prosperitu. Diagnostika vnútorných predpokladov a vonkajších prejavov úrovne koordinačných schopností je skomplikovaná doposiaľ neprepracovanými unifikovanými platnými výkonovými štandardami. V porovnaní s kondičnými schopnosťami je diagnostika koordinačných schopností komplexnejšia a má menej intenzívny kvantitatívny aspekt (Junger, Belej, 2006; Hajdúková, Uchaľ, 2009). 32

33 Pri hodnotení odporúčajú autori klásť dôraz na presnosť prevádzaného pohybu, zložitosť zvládnuteľnú probandom, rýchlosť, akou danú úlohu zvládne, učenlivosť (docilitu), uchovanie a schopnosť previesť daný pohyb aj s dlhším časovým odstupom (retenciu) (Havel, Hnízdil, 2010; Raczek, Mynarski a Ljach, 1998). Koordinačné schopnosti sa experimentálne analyzujú na 3 úrovniach podľa cieľa, druhu a charakteru diagnostiky. Zameriavajú sa na: - hodnotenie základných percepčných, mnemických a kognitívnych predispozícii; - hodnotenie charakteristických koordinačných schopností; - hodnotenie komplexov koordinačných schopností (Junger, Belej, 2006). Iné prostriedky sú využívané pri populačných výskumoch. Preto sa vo všeobecnosti rozdeľujú testy koordinačných schopností na prístrojové laboratórne testy (reaktometria, stabilometre, rytmometre), kde konštantné podmienky laboratória umožňujú využívať počítačovú techniku a terénne pedagogické testy v prirodzených podmienkach, ktoré sú často súčasťou testových batérií (Měkota, Novosad, 2005; Hajdúková, Uchaľ, 2009, Havel, Hnízdil, 2010). Podľa výskumu z roku 2004 sa zistilo, že na testovanie koordinačných schopností v laboratórnych podmienkach sa za najvierohodnejšiu metódu považuje Viedenský testový systém. Za týmto systémom sa v pomyselnom rebríčku umiestnili laboratórne testové zariadenie a systém počítačových pokusov Motorik. Pre čo najprecíznejšiu diagnostiku komplexných koordinačných schopností v teréne odporúčajú aplikované motorické testy nenáročné na vybavenie a prevádzku (Mynarski, Živicka, 2004). 33

34 2 CIELE A HYPOTÉZY 2.1 Ciele Cieľom diplomovej práce je: 1. Meranie stability u dospievajúcich/rastúcich študentov športového gymnázia v priebehu roka na balančnej úseči s vizuálnou spätnou väzbou v stoji na švihovej a stojnej dolnej končatine. 2. Posúdenie rastu a identifikácia študentov so štandardným rastovým prírastkom a s rastovou akceleráciou. 3. Zistenie najvyššieho a najnižšieho výškového prírastku zo štyroch meraní a určenie príčinného rastového faktora. 4. Zistenie miery vplyvu zranenia dolnej končatiny na úroveň koordinačných schopností. 5. Porovnanie výsledkov koordinačného testu a meraní prístrojom DeskBalance. 2.2 Pracovné hypotézy H1: Predpokladáme, že výsledky merania koordinačných schopností na prístroji DeskBalance u adolescentov s akceleráciou rastu sa líšia od meraní adolescentov so štandardným rastovým prírastkom a ich hodnoty znamenajú zhoršenú schopnosť stability. Zároveň predpokladáme, že výsledky merania budú ovplyvnené prípadnými zraneniami na dolnej končatine. H2: Predpokladáme, že výsledky testovania koordinačných schopností adolescentov koordinačným testom sa budú počas jednotlivých meraní líšiť a že adolescenti s rastovou akceleráciou budú vykazovať zhoršené výsledky, ktoré korešpondujú s percentuálnymi zmenami meraní na prístroji DeskBalance. 34

35 3 SÚBOR A METODIKA VÝSKUMU Táto štúdia bola prevedená v súlade s etickými zásadami pre výskum. Vzhľadom k veku probandov boli informácie predložené zákonným zástupcom, ktorí na informovanom súhlase svojim podpisom potvrdili oboznámenie a súhlas s priebehom testovania a zaradením do výskumu. 3.1 Vyšetrovaný súbor Súbor pozostával zo 14 zdravých mladých športovcov navštevujúcich Športové gymnázium Ludvíka Daňka v Brne. Skupina bola pohlavne nerovnomerne zastúpená 10 dievčatami a 4 chlapcami, z ktorých každý bol otestovaný 4-krát a vždy mal k dispozícii 3 testovacie pokusy. Testovanie prebiehalo v priebehu jedného roka, prvé v januári 2016, druhé pred letnými prázdninami, tretie po letných prázdninách a štvrté, záverečné, v januári Tab. 4 Základná charakteristika testovaného súboru. 1. meranie 2. meranie 3. meranie 4.meranie Meranie x ± SD x ± SD x ± SD x ± SD Vek [roky] 13,86 ± ,29 ± 0,70 14,57 ± 0,62 14,86 ± 0,74 Výška [cm] 164,89 ± 5,81 166,14 ± 5,54 166,86 ± 5, ± 5,92 Hmotnosť [kg] 54,36 ± 6,23 53,64 ± 6,86 54,14 ± 7,51 55,29 ± 7,32 BMI [kg/m 2 ] 19,92 ± ,37 ± 1,61 19,38 ± 1,85 19,56 ± 1,84 Začiatok športovania vo veku [roky] 7,14 ± 2.20 Vysvetlivky: x = priemerná hodnota, SD = smerodajná odchýlka 3.2 Metodika výskumu Meracie zariadenie DeskBalance K prevedeniu testovania bol použitý patentovaný prístroj DeskBalance, ktorý zaznamenáva a vyhodnocuje náklon stojaceho testovaného na úseči v dvoch nezávislých osiach kolmých k zemskej tiahovej sile. Prístroj sa okrem testovania využíva aj k vyhodnoteniu kvality stabilizačného systému a k výcviku stabilizácie pomocou 35

36 jednoduchých navoliteľných hier. Zariadenie sa skladá zo staticky nestabilnej guľovej úseče pokrytej dreveným laminátom, ktoré je USB káblom pripojené k softvéru spracovávajúcemu namerané údaje zachytávané inerciálnym snímačom náklonu v dvoch osiach voči vektoru tiahového zrýchlenia ( Obr. 4. Meracie zariadenie (vlastný zdroj). Inerciálne zariadenie umiestnené vo vnútri guľovej úseče pracuje na princípe dvoch snímačov, gyroskopu a akcelerometra. Gyroskop slúži na meranie rotačnej rýchlosti, informuje o rýchlosti otáčania objektu v jednotkách stupne za sekundu. Má senzor, ktorý v rotujúcej sústave pracuje na princípe Coriolisovej sily. Táto, tzv. virtuálna sila, pôsobí na akýkoľvek hmotný predmet alebo objekt, ktorý má danú rýchlosť v sústave rotujúcej okolo osi rotácie uhlovou rýchlosťou. Coriolisova sila stáča trajektóriu telesa proti smeru otáčania sústavy pokiaľ sa samotné teleso otáča v smere alebo od stredu otáčania. V zariadení DeskBalance je Coriolisova sila meraná snímačom, ktorý rotuje spolu s úsečou (Vojáček, 2009; Hofmann Wellenhof et al., 2003; Kaewkannate et al., 2014; Mihaľko, 2012). Akcelerometre sú najrozšírenejšie snímače schopné snímať gravitačné a dynamické zrýchlenie. Keďže gravitačné zrýchlenie je prítomné neustále, jeho hodnotu zohľadňujeme pri meraní dynamického zrýchlenia (Mihaľko, 2012). 36

37 Podstatou použitého trojosového akcelerometra je meranie orientácie úseče vzhľadom k zemskému povrchu. Vďaka snímaču nízkej hmotnosti je dosiahnutá vysoká citlivosť detekcie. Tiahová sila vychyľujúca teleso z rovnovážnej polohy stláča pružinu akcelerometra a približuje kondenzátorové dosky, pričom mení elektrické napätie medzi nimi a to je interpretované ako miera vychýlenia z rovnovážnej polohy. Celý proces sa odohráva v troch na seba kolmých rovinách a skladaním síl sa dosiahne výslednica tiahovej akcelerácie (Bao, 2000; Kaewkannate et al., 2014). Rozdiel v týchto snímačoch je v tom, že akcelerometer rozpoznáva hodnotu vychýlenia vnútornej štruktúry ako dôsledku pôsobiaceho zrýchlenia, zatiaľ čo gyroskop detekuje rýchlosť ustáleného rotačného pohybu (Vojáček, 2009). Obr. 5. Veľkosť natočenia okolo osí a následné zobrazenie na monitore (Hlavová, 2015) Metóda merania na DeskBalance Na začiatku testovania je proband vyzvaný, aby si priebeh testovania a nestabilitu úseče vyskúšal na balančnej úseči bez integrovanej inerciálnej jednotky. Následne potom sa testovaný postaví vždy jednou dolnou končatinou na guľovú úseč so vstavanými snímačmi napojenú na počítač so softvérom umiestneným v jeho výške očí. Úseč je podložená penovou podložkou z dôvodu prevencie ukĺznutia a vyrovnávania nerovností. Testovanie začína po stlačení tlačidla štart a následnom 5-sekundovom odpočítaní do samotného testovania. Testovaná osoba sa po dobu 30 sekúnd snaží udržiavať rovnováhu. Čas do skončenia testovania a svoje výsledky balansovania si môže behom tejto doby minimalizovať práve prostredníctvom spätnej väzby, ktorú predstavuje udržiavanie zeleného bodu v ideálnom stredovom postavení na zobrazenom terči. Zelený bod je vlastne vektor tiahového zrýchlenia, ktorý sa určuje mierou natočenia a zmenou polohy tela voči osi x a y. Behom jedného 37

38 testovania proband absolvuje vždy 3 merania na každej dolnej končatine. Výsledkom testovania je terčový graf s vyznačenou trajektóriou, resp. stopou vedenia zeleného bodu a bezrozmerné číslo (v tabuľkách a grafoch uvedené ako číslo s arbitrárnou jednotkou arb. j.). Je to priemerná odchýlka od rovnovážnej polohy za čas 30 sekúnd a predstavuje násobok reálnych stupňov a citlivosti snímačov. Obr. 6. Výsledný terčový graf s trajektóriou balansovania a výsledná hodnota testovania na prístroji DeskBalance (vlastný zdroj) Priebeh merania na DeskBalance Testovanie adolescentov prebiehalo v mesiacoch január 2016, jún 2016, september 2016 a január Pred každým testovaním, ktoré prebehlo podľa popísaného postupu v predchádzajúcej podkapitole, sa študent podrobil meraniu a váženiu. Medzi jednotlivé 30-sekundové testovacie fázy boli vložené jednominútové prestávky. Počas testovania boli zaznamenávané prípadné výrazné deviácie a výchylky v držaní tela testovaného. Balančná úseč bola po každom striedaní študentov dezinfikovaná. Na záver testovania, po päťminútovej prestávke, bol vykonaný koordinačný test, použitý k porovnaniu výsledkov výskumu. 38

39 Obr. 7. Spôsob merania výšky študentov (prevzaté z: Rogol, Lawton, 1990) Komplexný koordinačný test Pre porovnanie výsledkov z merania na DeskBalance boli adolescenti podrobený aj testovaniu komplexnej koordinácie pomocou testu prekračovanie gymnastickej tyče. Test sa prevádzal naboso ako prevencia proti ukĺznutiu a prípadnému pádu. Testovaný drží gymnastickú tyč pevne oboma rukami rozloženými na šírku ramien približne 20 cm v úrovni kolien. V tomto flekčnom postavení trupu testovaný začne na povel prekračovať gymnastickú tyč v algoritme: prekrok pravá dolná končatina (ďalej DK) vpred, prekrok ľavá DK vpred, prekrok pravá DK vzad, prekrok ľavá DK vzad. Počas testovania musí žiak dodržiavať postupnosť algoritmu, tyč nesmie preskakovať ani ju počas testovania upustiť. Celý cyklus sa opakuje päťkrát, jednotlivé cykly sú testujúcou osobou nahlas počítané a výsledky sú zaznamenané na presnosť 0,1 sekundy (Vespalec, 2014). 39

40 Obr. 8. Zaujatie správnej pozície pred začatím koordinačného testu (Vespalec, 2014) Určenie stojnej a švihovej nohy Pre hodnotenie hypotézy 1 bolo potrebné určiť preferovanú dolnú končatinu u každého probanda. Měkota (1983) považuje za dominantnú tú dolnú končatinu, ktorá je pri jednostranných činnostiach uprednostňovaná (napr. kop do lopty, rytmické klepkanie nohou) a máme tendenciu ju vysúvať dopredu. Iné názvoslovie ponúka termíny švihová a odrazová dolná končatina. Ako švihová sa označuje preferovaná (šikovnejšia a pohybovo koordinovanejšia) dolná končatina, odrazová je silovo zdatnejšia, je to stojná končatina (Drnková, Syllabová, 1983). V práci je používaný termín švihová a stojná dolná končatina. Údaj o preferovanej dolnej končatine bol zapísaný do tabuliek uvedených v ďalšej kapitole Dotazník a informovaný súhlas Vzhľadom k tomu, že testované osoby neboli plnoleté, u všetkých bol požadovaný písomný súhlas zákonného zástupcu. Do testovania boli zaradení žiaci najmladších ročníkov príma a sekunda 6-ročného gymnázia, ktorých rodičia podpísali informovaný súhlas a vyplnili dotazník (viď príloha 1). V dotazníku sú uvedené informácie o dátume narodenia žiaka, o povahe a trvaní trénovaného športu, ktorému sa dieťa venuje, úrazoch, operáciách, ochoreniach a liekoch, ktoré žiak pravidelne užíva. 40

41 3.2.7 Štatistické spracovanie K spracovaniu nameraných dát bol použitý program Statistica 12 a Microsoft Office Excel Pri testovaní stability a koordinačných schopností na prístroji DeskBalance boli počas 1 zo 4 meraní získané vždy 3 hodnoty pre každú DK. Tieto hodnoty boli skúmané pre prítomnosť odľahlých hodnôt pomocou Dean-Dixonovho testu (Q-testu). Tento test sa používa pre hodnotenie maximálne 10 hodnôt v súbore. Jednotlivé namerané hodnoty boli najprv vzostupne zoradené a následne pre nich bolo vypočítané variačné rozpätie R (odčítaním najnižšej od najvyššej hodnoty). Potom bolo vypočítané testovacie kritérium pre prvú, resp. n-tú hodnotu podľa vzorca: Vypočítaná hodnota bola porovnávaná s kritickou hodnotou Qα, ktorá bola stanovená pre 3 hodnoty (n = 3) pri štatistickej významnosti α = 0,05 na Qα = 0,941. Ak bola spočítaná hodnota Q 1 (Qn) Qα, výsledok bol posudzovaný ako odľahlý a vyradený z ďalšieho štatistického spracovania. Pri spracovaní a vyhodnocovaní štatistickej významnosti hypotéz bol používaný nepárový t-test, ktorého podmienkou bolo normálne rozloženie hodnôt. V niektorých častiach spracovania hypotéz nebol použitý žiaden štatistický test, nakoľko boli pre nedostatok hodnôt v súbore štatisticky nezhodnotiteľné. K otestovaniu normality bol použitý Shapiro-Wilkov test, ktorého p-hodnota väčšia ako stanovená hladina významnosti α = 0,05 svedčí pre normálne rozloženie hodnôt. Všetky výsledky boli testované na hladine významnosti α = 0,05. Ak p-hodnota bola nižšia alebo rovná ako hladina významnosti 0,05, výsledky boli interpretované ako štatisticky významné. Ak p-hodnota bola vyššia ako hladina významnosti 0,05, výsledky boli hodnotené ako štatisticky nevýznamné. Tab. 5. Štatistická významnosť podľa p-hodnoty. p 0,05 p > 0,05 štatisticky významné štatisticky nevýznamné 41

42 4 VÝSLEDKY V tabuľke 6 pod textom je uvedený prehľad jednotlivých meraní probandov získaných v priebehu 4 meraní počas jedného roka meraním na prístroji DeskBalance a koordinačným testom Probandi sú zoradení vzostupne podľa celkového výškového prírastku a k nim sú priradené jednotlivé výsledky meraní na prístroji DeskBalance, pozbavené odľahlých hodnôt podľa postupu uvedeného v predchádzajúcej kapitole, a výsledky koordinačného testu. Za rastovú akceleráciu boli považované hodnoty výškového prírastku rovnaké alebo vyššie ako 9 cm za rok. V tabuľke je uvedená aj informácia o dominantnosti dolnej končatiny každého probanda získaná postupom opísaným v metodickej časti, ktorá bola ďalej použitá pri porovnávaní výsledkov stoja na švihovej a stojnej končatine. 42

43 43 Tab. 6. Znázornenie výškových prírastkov a jednotlivých meraní a priemerov meraní na prístroji DeskBalance a výsledkov koordinačného testu. 1. meranie 2. meranie 3. meranie 4. meranie PČ PDK x arb.j. ĽDK x arb.j. x ± SD arb.j. KT s PDK x arb.j. ĽDK x arb.j. x ± SD arb.j. KT s VP cm PDK x arb.j. ĽDK x arb.j. x ± SD arb.j. KT s VP cm PDK x arb.j. ĽDK x arb.j. x ± SD arb.j. KT s VP cm Total VP cm DDK 1 17,2 19,2 18,2±1,5 13,0 16,0 18,9 17,5±3,3 12,3 0 14,2 16,3 15,3±1,7 12,05 0,5 17,5 16,1 16,8±3,4 10,45 0 0,5 PDK 2 14,4 14,8 14,7±1,4 10,0 21,8 15,2 18,5±3,4 9, ,7 16,2 17,0±4,6 10,51 0,5 21,1 16,3 18,7±3,0 9,67 0 0,5 PDK 3 18,4 21,4 19,9±1,5 14,0 19,3 22,1 20,7±3,2 12,3 0 20,3 23,6 22,0±2,2 12,8 1 20,4 24,9 22,7±3,0 12,6 0 1 PDK 4 17,0 15,3 16,2±1,4 8,0 19,1 15,6 17,3±1,8 8, ,9 14,4 13,2±1,7 11, ,4 12,1 15,2±4,2 10, PDK 5 17,5 18,8 18,2±1,8 12,0 21,7 22,3 22,0±0,7 11, ,1 22,5 21,8±1,3 11, ,7 23,1 21,9±1,3 11, PDK 6 21,1 24,6 22,9±2,0 12,0 20,9 22,3 21,6±3,6 13, ,8 20,7 21,7±2,2 12,88 0,5 20,6 19,0 19,8±1,1 11,1 0,5 1 PDK 7 19,8 18,0 18,9±1,9 12,0 22,3 17,8 20±3,3 13,5 1 25,1 20,9 23,0±4,6 12, ,0 23,8 24,4±4,3 11,57 0,5 1,5 PDK 8 17,2 18,1 17,6±1,2 12,0 26,7 20,9 23,8±3,0 13, ,8 17,6 19,7±3,5 13, ,1 20,6 24,8±6,5 11, PDK 9 19,5 19,5 19,5±2,1 11,0 22,1 23,9 23±1,07 9, ,8 22,7 23,8±2,1 9,39 0,5 21,8 20,1 21,0±1,5 9,08 2 3,5 ĽDK 10 27,1 26,8 27±1,6 9,0 39,4 32,6 36,0±4,2 9, ,1 30,6 32,3±2,8 8, ,3 30,2 29,8±3,1 8,85 0,5 3,5 PDK 11 27,9 31,7 29,8±3,6 11,5 40,3 40,3 40,3±4,7 11,0 3 27,8 29,7 28,8±1,5 10, ,3 26,2 28,7±4,9 10, ĽDK 12 24,9 22,3 23,6±2,5 10,0 20,9 24,7 22,8±2,4 9, ,1 21,3 21,2±1,0 10,1 0 22,5 23,6 23,0±4,3 8, PDK 13 20,8 20,7 20,8±2,8 12,0 23,6 24,9 24,2±0,9 12,1 4 20,0 20,4 20,2±1,9 11, ,0 17,9 20,4±2,7 9, PDK 14 22,1 20,3 21,0±2,2 12,5 18,3 21,6 20,0±2,0 13,8 3 17,9 18,6 18,3±3,8 11, ,2 18,6 18,4±2,6 12, PDK Vysvetlivky: PČ poradové číslo probanda, VP výškový prírastok, KT koordinačný test, x ± SD priemer a smerodajná odchýlka, PDK pravá dolná končatina, ĽDK ľavá dolná končatina, ŠDK dominantná (švihová) dolná končatina, DDK dominantná dolná končatina, arb. j. arbitrárna jednotka. Pozn. Proband 1-12: študenti bez rastovej akcelerácie, probandi 13 a 14: študenti s rastovou akceleráciou.

44 4.1 Hypotéza 1 H1:Predpokladáme, že výsledky merania koordinačných schopností na prístroji DeskBalance u adolescentov s akceleráciou rastu sa líšia od meraní adolescentov so štandardným rastovým prírastkom a ich hodnoty znamenajú zhoršenú schopnosť stability. Zároveň predpokladáme, že výsledky merania budú ovplyvnené prípadnými zraneniami na dolnej končatine. Postup riešenia prvej hypotézy bol rozdelený do troch častí. Prvá časť skúma vplyv rastu a rastovej akcelerácie na schopnosť koordinácie pri stoji na švihovej dolnej končatine, resp. pri stoji na stojnej dolnej končatine v druhej časti. Tretia časť sa sústreďuje na problematiku vplyvu zranení dolnej končatiny na úroveň koordinačných schopností. 44

45 45 Tab. 7 Prehľad trénovaného športu, úrazov v anamnéze a hodnôt meraní na prístroji DeskBalance v stoji na švihovej a stojnej dolnej končatine. PČ VP cm Šport Úraz, zranenie DK v anamnéze 1. meranie 2. meranie 3. meranie 4. meranie ŠDK SDK ŠDK SDK ŠDK SDK ŠDK SDK x arb.j. x arb.j. x arb.j. x arb.j. x arb.j. x arb.j. x arb.j. x arb.j. 1 0,5 atletika beh na lyžiach 17,2 19,2 16,0 18,9 14,2 16,3 17,5 16,1 2 0,5 synchronizované plávanie 14,4 14,8 21,8 15,2 17,7 16,2 21,1 16,3 3 1 krasokorčuľovanie ĽČK (2x 2013) distorzia PČK (2014), 18,4 21,4 19,3 22,1 20,3 23,6 20,4 24,9 4 1 moderná gymnastika 17,0 15,3 19,1 15,6 11,9 14,4 18,4 12,1 5 1 squash 17,5 18,8 21,7 22,3 21,1 22,5 20,7 23,1 6 1 volejbal 21,1 24,6 20,9 22,3 22,8 20,7 20,6 19,0 7 1,5 atletika 19,8 18,0 22,3 17,8 25,1 20,9 25,0 23,8 8 3 squash distorzia ĽČK (2014) 17,2 18,1 26,7 20,9 21,8 17,6 29,1 20,6 9 3,5 atletika bedminton 19,5 19,5 23,9 22,1 22,7 24,8 20,1 21,8 10 3,5 futbal fraktúra metatarzu PDK (2012) 27,1 26,8 39,4 32,6 34,1 30,6 29,3 30, bedminton 31,7 27,9 40,3 40,3 29,7 27,8 26,2 31, tanec distorzia PČK (2010, 2014) 24,9 22,3 20,9 24,7 21,1 21,3 22,5 23, biatlon 20,8 20,7 23,6 24,9 20,0 20,4 23,0 17, biatlon distorzia PČK (2008) 22,1 20,3 18,3 21,6 17,9 18,6 18,2 18,6 Vysvetlivky: PČ, poradové číslo probanda, VP výškový prírastok za rok, ŠDK švihová dolná končatina, SDK stojná dolná končatina, DK dolná končatina, PČK pravý členkový kĺb, ĽČK ľavý členkový kĺb, x priemerná hodnota, arb. j. arbitrárna jednotka. Pozn. Proband 1-12: študenti bez rastovej akcelerácie, probandi 13 a 14: študenti s rastovou akceleráciou. Zeleno vyznačené hodnoty prislúchajú pravej alebo ľavej v minulosti zranenej dolnej končatine.

46 4.1.1 Stoj na švihovej dolnej končatine Postup riešenia prvej hypotézy bol najprv aplikovaný na výsledky stoja na prístroji DeskBalance švihovou dolnou končatinou. Tabuľka pod textom obsahuje pre každého probanda jednotlivé výsledky meraní v stoji na DeskBalance a výškový prírastok nadobudnutý po každom meracom období, ktorý je percentuálne vyhodnotený ako zlepšený (označený zelenou) alebo zhoršený (označený oranžovou). Tab. 8 Prehľad jednotlivých hodnôt merania probandov na prístroji DeskBalance a perscentuálne zhodnotenie zmien v stoji na švihovej dolnej končatine. PČ DB1 x arb.j. VP2 cm DB2 x arb.j. Percentuálny rozdiel DB1 a DB2 VP3 cm DB3 x arb.j. Percentuálny rozdiel DB2 a DB3 VP4 cm DB4 x arb.j. Percentuálny rozdiel DB3 a DB4 1 17,2 0 16,0 6,98 0,5 14,2 11, ,5-23,24 0,5-1,74 VP cm Percentuálna zmena DB 2 14,4 0 21,8-51,39 0,5 17,7 18, ,1-19,21 0,5-46, ,4 0 19,3-4, ,3-5, ,4-0, , ,0 1 19,1-12, ,9 37, ,4-54,62 1-8, ,5 0 21,7-24, ,1 2, ,7 1, , ,1 0 20,9 0,95 0,5 22,8-9,09 0,5 20,6 9,65 1 2, ,8 1 22,3-12, ,1-12,56 0,5 25,0 0,40 1,5-26, ,2 2 26,7-55, ,8 18, ,1-33, , ,5 1 23,9-22,56 0,5 22,7 5, ,1 11,45 3,5-3, ,1 1 39,4-45, ,1 13,45 0,5 29,3 14,08 3,5-8, ,7 3 40,3-27, ,7 26, ,2 11, , ,9 2 20,9 16, ,1-0, ,5-6,64 4 9, ,8 4 23,6-13, ,0 15, ,0-15, , ,1 3 18,3 17, ,9 2, ,2-1, ,65 Vysvetlivky: PČ poradové číslo, VP2 výškový prírastok získaný medzi prvým a druhým meraním, VP3 výškový prírastok získaný medzi druhým a tretím meraním, VP4 výškový prírastok získaný medzi tretím a štvrtým meraním (žltou sú označené výškové prírastky väčšie ako 0), VP výškový prírastok za 1 rok, DB1 výsledky prvého merania na DeskBalance, DB2 - výsledky druhého merania na DeskBalance, DB3 - výsledky tretieho merania na DeskBalance, DB4 výsledky štvrtého merania na DeskBalance, percentuálna zmena DB percentuálne vyhodnotenie zmien výsledkov medzi prvým a štvrtým meraním na DeskBalance, arb. j. arbitrárna jednotka. Pozn. Proband 1-12: študenti bez rastovej akcelerácie, probandi 13 a 14: študenti s rastovou akceleráciou. 46

47 Pre lepšiu ilustráciu výsledných hodnôt, tabuľka 9 a 10 a graf na obr. 9 ponúkajú prehľad výkyvov percentuálnych rozdielov hodnôt medzi jednotlivými meraniami z tab. 8 v stoji na švihovej dolnej končatine. Pre každú hodnotu výškového prírastku bola vyhľadaná prislúchajúca hodnota, ktorá bola následne štatisticky porovnaná s priemerom hodnôt nulového výškového prírastku nepárovým t-testom (okrem hodnôt výškového prírastku 3 a 4 cm, ktoré obsahovali štatisticky nedostatočné množstvo hodnôt v súbore). Tab. 9 Percentuálne zmeny hodnôt nameraných prístrojom DeskBalance v stoji na švihovej končatine podľa veľkosti výškového prírastku. Zmena v meraniach DB na ŠDK v % Výškový prírastok 0 cm 0,5 cm 1 cm 2 cm 3 cm 4 cm 6,98 % 11,25 % -12,35 % -55,23 % -27,13 % -13,46 % -51,39 % 18,81 % -12,63 % 16,06 % 17,19 % -15,00 % -4,89 % -9,09 % -22,56 % 13,45 % - -1,68 % -24,0 % 5,02 % -45,39 % 2,19 % - - 0,95 % 9,65 % -5,18 % 11,45 % ,70 % 0,40 % 2,76 % -6,64 % ,56 % 14,08 % 26,30 % ,35 % - 15,25 % ,96 % - -33,49 % ,24 % ,21 % ,49 % ,62 % ,90 % ,78 % Priemer percentuálnych zmien meraní DB -7,58 % 7,16 % -9,70 % -3,12 % -4,97 % -10,05 % Vysvetlivky: VP výškový prírastok, DB DeskBalance, ŠDK švihová dolná končatina. 47

48 Hodnota smerodajnej odchýlky a priemernej hodnoty ,16 0 cm ,58-9,7-3,12-4,97-10,05 0,5 cm 1 cm 2 cm 3 cm 4 cm -40 Výškové prírastky Obr. 9 Grafické zobrazenie priemerných hodnôt percentuálnych zmien jednotlivých meraní na DeskBalance v stoji na švihovej dolnej končatine podľa veľkosti výškového prírastku. Tab. 10 Porovnanie výsledných hodnôt meraní na prístroji DeskBalance v stoji na švihovej dolnej končatine podľa jednotlivých výškových prírastkov s nameranými hodnotami probandov, ktorí oproti predchádzajúcim meraniam nevyrástli (výškový prírastok 0 cm). Porovnanie VP p-hodnota štatistická významnosť percentuálne porovnanie % porovnanie 0 cm a 0,5 cm 0, zmena nie je štatisticky významná -7,58/7,16 porovnanie 0 cm a 1 cm 0, zmena nie je štatisticky významná -7,58/-9,70 porovnanie 0 cm a 2 cm 0, zmena nie je štatisticky významná -7,58/-3,12 porovnanie 0 cm a 3 cm ,58/-4,97 porovnanie 0 cm a 4 cm ,58/-10,05 Vysvetlivky: VP výškový prírastok. Štatisticky sa nepotvrdil vplyv rozdielnych výškových prírastkov na hodnoty koordinačných schopností otestovaných na prístroji DeskBalance. Jednotlivé percentuálne porovnania však dokazujú, že v prípade výškového prírastku 1 cm a 4 cm boli priemerné hodnoty horšie (nižšia záporná hodnota) ako priemerná percentuálna zmena pri nulovom výškovom prírastku. 48

49 Tab. 11 Vyhodnotenie počtu probandov s výškovým prírastkom a zhoršeným výsledkom merania na DeskBalance v stoji na švihovej dolnej končatine. Počet probandov s VP Počet probandov s VP a zhoršeným výsledkom merania DB Percentuálne vyjadrenie stav po 2. meraní ,78 % stav po 3. meraní % stav po 4. meraní % Vysvetlivky: VP výškový prírastok, DB DeskBalance Výsledky tab. 11 svedčia o tom, že po druhom meraní sa u 7 z 9 vyrastených probandov zhoršil výsledok merania na DeskBalance (v percentuálnom rozmedzí od 4,89 % až po 55,28 % zhoršenie). Situácia po treťom meraní sa zlepšila a zhoršenie výsledku nastalo len u 20 % vyrastených probandov a po 4. meraní sa výsledok zhoršil u polovice meraných. Tab. 12 Porovnanie percentuálnych zmien meraní stability v stoji na švihovej dolnej končatine získaných testovaním na DeskBalance u probandov s rastovou akceleráciou (13, 14) s priemerom percentuálnych zmien ostatných adolescentov. Meranie po 2. meraní po 3. meraní po 4. meraní Proband celková zmena za celé sledované obdobie VP VP VP VP cm % cm cm cm % cm % proband , , ,58 proband ,19 2 2,19 4-1, ,65 priemer ostatných probandov s VP 0,92-19,30 0,58 8,82 0,54-7,37 2,04-13,58 Vysvetlivky: VP výškový prírastok. Probandi s rastovou akceleráciou zaznamenali po druhom meraní napriek výraznejšiemu výškovému prírastku v porovnaní s priemernou hodnotou ostatných probandov lepšie hodnoty (proband 14 dokonca vyše 17 % zlepšenie výsledku na DeskBalance), po treťom meraní sa ich hodnoty vo všetkých prípadoch z tab. 12 zlepšili a po štvrtom meraní vykazovali opäť zhoršenú mieru koordinácie u sledovaných probandov s rastovou akceleráciou a rovnako aj v porovnaní s priemernou hodnotou 12 štandardne rastúcich adolescentov. Zhodnotenie celého priebehu zmien stoja na švihovej dolnej končatine 49

50 sledovaných počas jedného roka neprinieslo jednoznačné výsledky potvrdzujúce hypotézu o vplyve rastovej akcelerácie na koordinačné schopnosti otestované prístrojom DeskBalance. V 10 prípadoch (71,43 %) sa koordinačné schopnosti po roku rastu zhoršili od nebadateľných percentuálnych zmien u probanda 1 (1,74 % zhoršenie) po takmer 70 % zhoršenie koordinácie sledované u probanda 8. U 4 probandov (medzi nimi aj proband 14 s rastovou akceleráciou) došlo napriek značným výškovým prírastkom k zlepšeniu výsledkovs o 2,37 % až po 17,65 %. 50

51 4.1.2 Stoj na stojnej dolnej končatine Rovnaký postup overenie hypotézy sme aplikovali aj na výsledky stoja na stojnej dolnej končatine. Tab. 13 Prehľad jednotlivých hodnôt merania probandov na prístroji DeskBalance a percentuálne zhodnotenie zmien na stojnej dolnej končatine. PČ DB1 x arb.j. VP2 cm DB2 x arb.j. Percentuálny rozdiel DB1 a DB2 VP3 cm DB3 x arb.j. Percentuálny rozdiel DB2 a DB3 VP4 cm DB4 x arb.j. Percentuálny rozdiel DB3 a DB4 VP cm Percentuálna zmena DB 1 19,2 0 18,9 1,56 0,5 16,3 13, ,1 1,23 0,5 16, ,8 0 15,2-2,70 0,5 16,2-6, ,3-0,62 0,5-10, ,4 0 22,1-3, ,6-6, ,9-5, , ,3 1 15,6-1, ,4 7, ,1 15, ,92 s5 18,8 0 22,3-18, ,5-0, ,1-2, , ,6 0 22,3 9,35 0,5 20,7 7,17 0,5 19,0 8, , ,0 1 17,8 1, ,9-17,42 0,5 23,8-13,88 1,5-32, ,1 2 20,9-15, ,6 15, ,6-17, , ,5 1 22,1-13,33 0,5 24,8-12, ,8 12,10 3,5-11, ,8 1 32,6-21, ,6 6,13 0,5 30,2 1,31 3,5-12, ,9 3 40,3-44, ,8 31, ,3-12, , ,3 2 24,7-10, ,3 13, ,6-10,80 4-5, ,7 4 24,9-20, ,4 18, ,9 12, , ,3 3 21,6-6, ,6 13, ,6 0,00 9 8,37 Vysvetlivky: PČ poradové číslo, VP2 výškový prírastok získaný medzi prvým a druhým meraním, VP3 výškový prírastok získaný medzi druhým a tretím meraním, VP4 výškový prírastok získaný medzi tretím a štvrtým meraním (žltou sú označené výškové prírastky väčšie ako 0), VP výškový prírastok za 1 rok, DB1 výsledky prvého merania na DeskBalance, DB2 - výsledky druhého merania na DeskBalance, DB3 - výsledky tretieho merania na DeskBalance, DB4 výsledky štvrtého merania na DeskBalance, percentuálna zmena DB percentuálne vyhodnotenie zmien výsledkov medzi prvým a štvrtým meraním na DeskBalance, arb. j. arbitrárna jednotka. Percentuálne vyhodnotenie zmien oproti predošlému meraniu (kladné hodnoty zlepšenie označené zelenou, záporné hodnoty zhoršenie označené oranžovou). Pozn. Proband 1-12: študenti bez rastovej akcelerácie, probandi 13 a 14: študenti s rastovou akceleráciou. 51

52 Tab. 14 Percentuálne zmeny hodnôt nameraných prístrojom DeskBalance v stoji na stojnej dolnej končatine podľa veľkosti výškového prírastku. Hodnota smerodajnej odchýlky a priemernej hodnoty Zmena v meraniach DB na SDK v % Výškový prírastok 0 cm 0,5 cm 1 cm 2 cm 3 cm 4 cm 1,56 % 13,76 % -1,96 % -15,47 % -44,44 % -20,29 % -2,70 % -6,58 % 1,11 % -10,76 % -6,40 % 12,25 % -3,27 % 7,17 % -13,33 % 6,13 % ,62 % -12,22 % -21,64 % 13,89 % - - 9,35 % 8,21 % -6,79 % 12,10 % - - 7,69 % -13,88 % -0,90 % -10,80 % ,42 % 1,31 % 31,02 % ,79 % - 18,07 % ,77 % - -17,05 % ,23 % ,62 % ,51 % ,97 % ,67 % ,59 % Priemer percentuálnych zmien meraní DB 0,21 % -0,32 % -1,27 % -0,82 % -25,42 % -2,68 % Vysvetlivky: VP výškový prírastok, DB DeskBalance, SDK stojná dolná končatina ,21-0,32-1,27-0,82-2,68 0 cm 0,5 cm 1 cm 2 cm ,42 3 cm cm -50 Výškové prírastky Obr. 10 Grafické zobrazenie priemerných hodnôt percentuálnych zmien jednotlivých meraní na DeskBalance v stoji na stojnej dolnej končatine podľa veľkosti výškového prírastku. 52

53 Tab. 15 Porovnanie výsledných hodnôt meraní na prístroji DeskBalance v stoji na stojnej dolnej končatine podľa jednotlivých výškových prírastkov s nameranými hodnotami probandov, ktorí oproti predchádzajúcim meraniam nevyrástli (výškový prírastok 0 cm). Porovnanie VP p-hodnota štatistická významnosť percentuálne porovnanie % porovnanie 0 cm a 0,5 cm 0, zmena nie je štatisticky významná 0,21/-0,32 porovnanie 0 cm a 1 cm 0, zmena nie je štatisticky významná 0,21/-1,27 porovnanie 0 cm a 2 cm 0, zmena nie je štatisticky významná 0,21/-0,82 porovnanie 0 cm a 3 cm - - 0,21/-25,42 porovnanie 0 cm a 4 cm - - 0,21/-2,68 Vysvetlivky: VP výškový prírastok. Podľa výsledkov nepárového t-testu, zmena výšky nemá štatisticky významný vplyv na výsledky koordinačných schopností overených na prístroji DeskBalance. Percentuálne porovnanie však dokazuje, že akýkoľvek výškový prírastok má negatívny vplyv na koordináciu stoja na stojnej dolnej končatine otestovaný na prístroji DeskBalance. Tab. 16 Vyhodnotenie počtu probandov s výškovým prírastkom a zhoršeným výsledkom merania na DeskBalance v stoji na stojnej dolnej končatine. Počet probandov s VP Počet probandov s VP a zhoršeným výsledkom merania DB Percentuálne vyjadrenie stav po 2. meraní ,89 % stav po 3. meraní % stav po 4. meraní ,5 % Vysvetlivky: VP výškový prírastok, DB DeskBalance Tabuľka 16 znázorňuje, že takmer 89 % probandov so zaznamenaným výškovým prírastkom po druhom meraní malo zhoršený výsledok stoja na stojnej dolnej končatine na úseči DeskBalance. Po treťom meraní išlo o 40 % probandov a po štvrtom o 37,5 % vyrastených adolescentov s výraznejšou insuficientnou činnosťou rovnovážnych mechanizmov oproti predošlému meraniu. 53

54 Tab. 17 Porovnanie percentuálnych zmien meraní stability v stoji na stojnej dolnej končatine získaných testovaním na DeskBalance u probandov s rastovou akceleráciou (13, 14) s priemerom percentuálnych zmien ostatných adolescentov. Meranie po 2. meraní po 3. meraní po 4. meraní Proband celková zmena za celé sledované obdobie VP VP VP VP cm % cm % cm % cm % proband , , , ,53 proband , ,89 4 0,0 9 8,37 priemer ostatných probandov s VP 0,92-10,01 0,58 4,29 0,54-2,03 2,04-6,51 Vysvetlivky: VP výškový prírastok. Spriemerované hodnoty stoja na stojnej končatine svedčia o tom, že u probanda 13 sa po druhom meraní objavilo po 4 cm vyrastení výraznejšie zhoršenie (20,29 %), ale počas nasledujúcich meraní sa napriek výškovým prírastkom zlepšoval a v konečnom dôsledku dosiahol 13,53 % zlepšenie koordinácie. Proband 14 si počínal percentuálne zhodne s predchádzajúcim probandom a po ročnom zhodnotení dosiahol 8,37 % zlepšenie, čo je v jednom aj druhom prípade v porovnaní s priemernou hodnotou stoja zvyšných 12 probandov opačné tvrdenie k hypotéze Vplyv zranenia na schopnosť koordinácie Z tabuľky 7 boli vybrané hodnoty vzťahujúce sa k problematike vplyvu zranení na koordináciu. Podľa záznamov vstupného dotazníka sú v tabuľke 18 uvedení probandi, ktorí v minulosti prekonali zranenie dolnej končatiny. V tomto porovnaní sú uvedené pôvodné výsledky obsahujúce aj odľahlé hodnoty pre väčšiu objektivizáciu problematiky. Najčastejšie sa jednalo o distorziu členkového kĺbu. Výsledky jednotlivých meraní na prístroji DeskBalance predkladajú, že hodnoty stoja na v minulosti zranenej končatine vykazovali horšie výsledky len v prípade probanda 3 a 10. U zvyšných troch adolescentov neznamenalo zranenie zníženú schopnosť udržiavania koordinácie. 54

55 Tab. 18 Vybraní probandi so zranením v anamnéze a porovnanie výsledkov postihnutej dolnej končatiny. Prob Šport Zranenie 3 krasokorčuľovanie distorzia PČK (2014) ĽČK (2x 2013) 1.meranie 2. meranie 3. meranie 4. meranie arb.j. arb.j. arb.j. arb.j. PDK ĽDK PDK ĽDK PDK ĽDK PDK ĽDK 20,5 24,36 19,3 22,1 20,3 23,6 20,4 24,9 8 squash distorzia ĽČK (2014) 17,2 18,1 23,43 20,9 21,8 17,6 29,1 20,6 10 futbal 12 tanec fraktúra metatarzu PDK (2012) distorzia PČK (2010, 2014) 27,1 32,03 39,4 32,6 34,1 30,6 29,3 30,2 24,9 22,3 20,9 24,7 21,1 21,3 22,5 23,6 14 biatlon distorzia PČK (2008) 23,67 20,3 20,3 21,6 17,9 18,6 18,2 18,6 Vysvetlivky: Prob. proband, PČK pravý členkový kĺb, ĽČK ľavý členkový kĺb, PDK pravá dolná končatina, ĽDK ľavá dolná končatina, arb. j. arbitrárna jednotka. Pozn. Kurzíva v tabuľke označuje hodnotu švihovej dolnej končatiny. 55

56 4.2 Hypotéza 2 Predpokladáme, že výsledky testovania koordinačných schopností adolescentov koordinačným testom sa budú počas jednotlivých meraní líšiť a že adolescenti s rastovou akceleráciou budú vykazovať zhoršené výsledky, ktoré korešpondujú s percentuálnymi zmenami meraní na prístroji DeskBalance. V rámci druhej hypotézy boli výsledky koordinačného testu najprv percentuálne vyhodnotené vzhľadom na rozmer výškového prírastku a jeho potenciálny negatívny vplyv na výsledky testu. Následne boli v druhej časti vypočítané hodnoty z hypotézy 2 porovnané s výslednými hodnotami vyplývajúcimi z prvej hypotézy zaoberajúcej sa testovaním na prístroji DeskBalance. 56

57 4.2.1 Sledovanie zmien koordinačných schopností testom prekračovanie gymnastickej tyče V tabuľke 19 je uvedený prehľad jednotlivých hodnôt meraní probandov koordinačným testom prekračovanie gymnastickej tyče, ktorý bol testovaný po absolvovaní merania na prístroji DeskBalance. Jeho hodnoty sú uvedené v sekundách. Pre lepšiu orientáciu sú v tabuľke uvedené aj jednotlivé výškové prírastky za dané obdobie a percentuálne hodnoty zmien, ktoré informujú o zlepšení, resp. zhoršení výsledku koordinačného testu. Oranžovou farbou sú označené hodnoty zmeneného výškového prírastku (hodnota vyššia ako 0) a k nemu prislúchajúci zhoršený výsledok koordinačného testu za dané obdobie. Stĺpec percentuálna zmena KT vyjadruje percentuálny rozdiel medzi meraniami s ročným časovým odstupom. Probandi 13, 14 rástli akcelerovane a sú vyznačení červene. Pre zhodnotenie zmien vplyvu rastu na hodnoty koordinačného testu je v tab. 20 a na obr. 11 uvedený percentuálny prehľad výkyvov ich výsledkov. Pre každú hodnotu výškového prírastku z meraní v tab. 19 boli vyhľadané hodnoty prislúchajúce danému prírastku a následne vzájomne štatisticky porovnané (tab. 21) (okrem 3 a 4 cm výškového prírastku, kde pre nedostatok hodnôt nebolo možné použitie štatistického testu). 57

58 58 Tab. 19 Prehľad testovaní koordinačným testom a percentuálne zhodnotenie zmien u jednotlivých probandov. PČ KT1 s VP2 cm KT 2 s Percentuálny rozdiel po 2. meraní % VP3 cm KT3 s Percentuálny rozdiel po3. meraní % VP4 cm KT4 s Percentuálny rozdiel po 4. meraní % VP cm Percentuálna zmena KT % 1 13,0 0 12,3 5,38 0,5 12,05 2, ,45 13,28 0,5 6, ,0 0 9,59 4,1 0,5 10,51-9,59 0 9,67 7,99 0,5 0, ,0 0 12,3 12, ,8-4, ,6 1,56 1 3,21 4 8,0 1 8,26-3, ,03-33,5 0 10,37 5, , ,0 0 11,64 3,0 1 11,97-2, ,87 0,84 1 0, ,0 0 13,28-10,67 0,5 12,88 3,01 0,5 11,1 13,82 1 2, ,0 1 13,5-12,5 0 12,69 6,00 0,5 11,57 8,83 1,5 0, ,0 2 13,12-9, ,11 0, ,34 13,50 3 1, ,0 1 9,18 16,55 0,5 9,39-2,29 2 9,08 3,30 3,5 5, ,0 1 9,57-6,33 2 8,93 6,69 0,5 8,85 0,90 3,5 0, , , ,97 0, ,84 1,19 4 1, ,0 2 9,43 5, ,1-7,10 2 8,71 13,76 4 4, ,0 4 12,1-0, ,54 4,63 4 9,81 14,99 9 6, ,5 3 13,8-10,4 2 11,73 15,0 4 12,21-4,09 9 0,17 Vysvetlivky: PČ poradové číslo, VP2 výškový prírastok získaný medzi prvým a druhým meraním, VP3 výškový prírastok získaný medzi druhým a tretím meraním, VP4 výškový prírastok získaný medzi tretím a štvrtým meraním (žltou sú označené výškové prírastky väčšie ako 0), KT1 výsledky koordinačného testu prvého merania, KT2 - výsledky koordinačného testu druhého merania, KT3 - výsledky koordinačného testu tretieho merania, KT4 výsledky koordinačného testu štvrtého merania, VP ročný výškový prírastok. Percentuálne vyhodnotenie zmien koordinačného testu oproti predošlému meraniu, resp. oproti prvému v poslednom prípade (kladné hodnoty zlepšenie označené zelenou, záporné hodnoty zhoršenie označené oranžovou). Pozn. Proband 1-12: študenti bez rastovej akcelerácie, probandi 13 a 14: študenti s rastovou akceleráciou.

59 Tab. 20 Percentuálne zmeny hodnôt získaných koordinačným testom podľa veľkosti výškového prírastku. Hodnota smerodajnej odchýlky a priemrných hodnôt Zmena v meraniach DB na SDK v % Priemer percentuálnych zmien meraní DB Výškový prírastok 0 cm 0,5 cm 1 cm 2 cm 3 cm 4 cm 5,38 % 2,03 % -3,25 % -9,33 % 4,35 % -0,83 % 4,1 % -9,59 % -12,5 % 5,70 % -10,4 % 14,99 % 12,14 % 3,01 % 16,55 % 6,69 % - -4,09 % 3,0 % -2,29 % -6,33 % 15,0 % ,67 % 13,82 % -4,07 % 3,30 % ,5 % 8,83 % -2,84 % 13,76 % - - 6,0 % 0,90 % 0,27 % ,08 % - 4,63 % ,10 % - 13,50 % ,28 % ,99 % ,56 % ,98 % ,84 % ,19 % ,68 % 2,39 % 0,66 % 5,85 % -3,03 % 3,36 % Vysvetlivky: VP výškový prírastok, KT koordinačný test ,68 2,39 0,66 5,85 3,36 0 cm 0,5 cm 1 cm 2 cm -5-3,03 3 cm 4 cm Výškové prírastky Obr. 11 Grafické zobrazenie priemerných hodnôt percentuálnych zmien jednotlivých meraní koordinačným testom podľa veľkosti výškového prírastku z tab

60 Tab. 21 Porovnanie výsledných hodnôt koordinačného testu podľa jednotlivých výškových prírastkov s nameranými hodnotami probandov, ktorí oproti predchádzajúcim testovaniam nevyrástli (výškový prírastok 0 cm). Porovnanie VP p-hodnota štatistická významnosť porovnanie 0 cm a 0,5 cm zmena nie je štatisticky 0, významná porovnanie 0 cm a 1 cm 0, porovnanie 0 cm a 2 cm 0, zmena nie je štatisticky významná zmena nie je štatisticky významná percentuálne porovnanie % 0,68/2,39 0,68/0,66 0,68/5,85 porovnanie 0 cm a 3 cm - - 0,68/-3,03 porovnanie 0 cm a 4 cm - - 0,68/3,36 Vysvetlivky: VP výškový prírastok. Z výsledkov nepárového t-testu vyplýva, že jednotlivé hodnoty prislúchajúce výškovým prírastkom sa štatisticky významne nelíšia. Percentuálne porovnanie jednotlivých hodnôt ale v prípade 1 cm a 3 cm prírastku svedčí o zhoršení priemerných percentuálnych odchýlok medzi výsledkami koordinačného testu. Tab. 22 Vyhodnotenie počtu probandov s výškovým prírastkom a zhoršeným výsledkom koordinačného testu. Počet probandov s VP Počet probandov s VP a zhoršeným výsledkom merania DB Percentuálne vyjadrenie stav po 2. meraní ,67 % stav po 3. meraní ,00 % stav po 4. meraní ,50 % Vysvetlivky: VP výškový prírastok, KT koordinačný test Z tab. 22 a 23 vyplýva, že po druhom meraní bol u deviatich probandov zaznamenaný rastový prírastok a z toho v 6 prípadoch sa jednalo o adolescentov, u ktorých bol zaregistrovaný aj zhoršený výsledok koordinačného testu. Percentuálne vyjadrené, po druhom meraní došlo u 66,67 % adolescentov s výškovým prírastkom k zhoršeniu akcelerácie. Po treťom meraní bolo zaznamenaných 40 % vyrastených probandov, ktorí vykazovali aj zhoršenie koordinácie a po štvrtom meraní už len 12,50 %. 60

61 Tab. 23 Porovnanie percentuálnych zmien meraní koordinačných schopností koordinačným testom u probandov s rastovou akceleráciou (13, 14) s priemerom percentuálnych zmien ostatných adolescentov. Meranie po 2. meraní po 3. meraní po 4. meraní Proband celková zmena za celé sledované obdobie VP VP VP VP cm % cm % cm % cm % proband ,83 1 4, ,99 9 6,26 proband , ,09 9 0,17 priemer ostatných probandov s VP 0,92-0,69 0,58-0,85 0,54 9,02 2,04 1,47 Vysvetlivky: VP výškový prírastok. U dvoch sledovaných adolescentov s rastovou akceleráciou (proband 13, 14) došlo po druhom meraní pri značnom výškovom prírastku k zhoršeniu koordinačného testu (najmä proband 14). Výsledky tretieho merania zase registrovali hodnoty rastu o 50 % nižšie oproti predchádzajúcemu meraniu výšky a koordinačné testy vykazovali zlepšenie koordinácie. Stav po štvrtom meraní zase znamenal výraznejší rastový prírastok u oboch probandov, ale zhoršenie výsledku koordinačného testu bol iba v prípade probanda 14, nakoľko proband 13 dosiahol skoro 15 % zlepšenie testu oproti predchádzajúcemu meraniu. Ďalej je možné konštatovať, že napriek sledovaniu kladných a negatívnych zmien vývoja koordinácie adolescentov počas jednotlivých 4 meraní znamenal konečný výsledok koordinačného testu v drvivej väčšine (92,86 %) po roku testovania zlepšenie. Len v prípade probanda 4, ktorý dosiahol po ročnom odstupe vyše 10 % zhoršenie sa rozmedzie zlepšených hodnôt pohybovalo od nebadateľného 0,17 % zlepšenia až po takmer 7 % zlepšenie v prípade probanda Porovnanie výsledných zmien koordinačných schopností v stoji na švihovej a stojnej dolnej končatine získaných prístrojom DeskBalance s výsledkami koordinačného testu. Tabuľka pod textom uvádza priemerné percentuálne výsledky meraní prislúchajúcich jednotlivým výškovým prírastkom z testovania prístrojom DeskBalance na švihovej, resp. stojnej dolnej končatine a z koordinačného testu (viď tabuľka 9, 14, 20). 61

62 Rozmedzie percentuálnych zmien Tab. 24 Porovnanie výsledkov testovania koordinačných schopností prístrojom DeskBalance a koordinačným testom. 0 cm 0,5 cm 1 cm 2 cm 3 cm 4 cm Percentuálny priemer pre DB ŠDK % -7,58 7,16-9,7-3,12-4,97-10,05 Percentuálny priemer pre DB SDK % 0,21-0,32-1,27-0,82-25,42-2,68 Percentuálny priemer pre KT % 0,68 2,39 0,66 5,85-3,03 3,36 Vysvetlivky: DB DeskBalance, ŠDK švihová dolná končatina, SDK stojná dolná končatina, KT koordinačný test cm 0,5 cm 1 cm 2 cm 3 cm 4 cm Priemer % pre DB ŠDK Priemer % pre DB SDK Priemer % pre KT Výškové prírastky Obr. 12 Zobrazenie zmien pri jednotlivých výškových prírastkoch testovaním na DeskBalance pre švihovú a stojnú dolnú končatinu a koordinačným testom. Z tabuľky 24 vyplýva, že testovanie stoja na švihovej dolnej končatine na prístroji DeskBalance má pri nulovom výškovom prírastku hodnoty naznačujúce zhoršenie koordinácie (-7,58 %) a zhoršenie schopností oproti nulovému prírastku je len v prípade 1 cm (-9,7 %) a 4 cm (-10,05 %). prírastku. V prípade stoja na stojnej dolnej končatine znamenal akýkoľvek výškový prírastok zhoršenie koordinácie, najvýraznejšie v prípade 3 cm prírastku až o 25,42 %. Test prekračovanie gymnastickej tyče priniesol zhoršené hodnoty koordinácie iba v prípade 3 cm rastového prírastku (3,03 % zhoršenie), ostatné hodnoty spolu s nulovým prírastkom vykazovali pozitívne zmeny koordinácie oproti predošlým meraniam. 62

63 5 DISKUSIA Koordinačné schopnosti sprevádzajú a usmerňujú všetky pohyby človeka. Pri ich dobrej úrovni umožňujú svojou činnosťou a pôsobením prevádzanie čistých, kvalitných a presných pohybov. Ako pre každú pohybovú schopnosť, aj pre koordinačné schopnosti bol špecifikovaný vek, kedy pri optimálnom dávkovaní pozitívnych podnetov, dochádza k ich najintenzívnejšiemu a najrýchlejšiemu rozvoju. Rozvoj koordinačných schopností začína už v novorodeneckom období, najmä za priaznivých podmienok a dostatočného množstva stimulov v podobe kvalitnej výživy, cvičenia a komunikácie (Kasa, 2002). K najintenzívnejšiemu rozmachu ale v prípade koordinácie dochádza v období zlatého veku roku života. Ak na dieťa pozitívne pôsobia práve v tejto životnej etape stimuly prostredia, je možné, že už v období mladšieho školského veku dosiahnu jeho koordinačné schopnosti vysokú úroveň (práve toto obdobie je charakteristické aj intenzívnym rozvojom pohybových centier mozgu) (Rubická, Valová, 2010). Pozitívny trend rozvoja je prerušený hormonálnymi vplyvmi a urýchleným rastom až rastovou akceleráciou a všetkými udalosťami charakteristickými pre pubertálne obdobie. Pri nedostatočnej kompenzácii dochádza nielen k pozastaveniu ich rozvoja, ale predovšetkým k výskytu špecifickej neohrabanosti pohybových prejavov. Preto je pre toto obdobie obzvlášť dôležitá športová kompenzácia. Napríklad zaradenie koordinačne náročnejších športov, ako gymnastika a cielené športové hry stále podnecujú koordinačné schopnosti aj za negatívneho ovplyvňovania napr. rastom (Rubická, Valová, 2010). Nadväzujúce postpubertálne obdobie (14 16, niekedy až 17 rokov) je ešte z hľadiska rozvoja koordinácie efektívnym tréningom ovplyvniteľné (Laczo a kol, 2013). Celoživotný priebeh kondície koordinačných schopností je prísne individuálny a záleží nielen od telesných predispozícii a trénovanosti jedinca, ale aj od jeho duševného stavu a sociálnej situácie. Vo veku 13 rokov je ich úroveň podobná stupni dospelého, neskôr ich limitujú vekové faktory (Hajdúková, Uchaľ, 2009; Kasa, 1995). 63

64 5.1 Diskusia k hypotézam V rámci oboch hypotéz sme sa zaoberali mierou potenciálneho vplyvu výškového prírastku na vývoj koordinačných schopností u študentov športového gymnázia. Zmeny sme hodnotili počas jednotlivých meraní v stoji na švihovej, resp. stojnej dolnej končatine na prístroji DeskBalance a aplikáciou koordinačného testu prekračovanie gymnastickej tyče. V radoch 14 adolescentov boli identifikovaní dvaja s najvyšším výškovým prírastkom (9 cm) hodnoteným ako rastová akcelerácia, u ktorých sa predpokladali najvyššie negatívne rozdiely v jednotlivých meraniach koordinačných schopností. U ostatných 12 probandov boli pri konkrétnej analýze vyhodnotené predpokladané negatívne zmeny koordinácie, ale pri štatistickom spracovaní sa však vplyv výškového prírastku na úroveň koordinácie nepotvrdil a jednotlivé percentuálne zmeny koordinácie prislúchajúce výškovým prírastkom sa od seba štatisticky významne neodlišovali (tab. 24). K štatistickému zamietnutiu hypotéz mohla prispieť skutočnosť, že bol aplikovaný na nedostatočný počet probandov. Napriek počiatočnému osloveniu dvoch tried športového gymnázia navštevovaných najmladšími žiakmi školy bol informovaný súhlas podpísaný len 16 rodičmi (z výskumu boli dvaja probandi vyradení z dôvodu presťahovania sa do iného mesta). Od pôvodných cieľov získania viacerých probandov s rastovou akceleráciou a následným rozdelením študentov do dvoch porovnávaných a štatisticky zhodnotiteľných skupín sa preto muselo upustiť, keďže 14 probandov je príliš malé množstvo k vysloveniu štatisticky spoľahlivých záverov. Ďalšou neprajnou skutočnosťou nevyvodenia štatisticky významných záverov s najväčšou pravdepodobnosťou bolo krátkodobé trvanie nášho výskumu. Keďže pubertálne obdobie trvá v priemere 3 3,5 roka (Košťálová, 2007), jednoročná dĺžka nášho výskumu je insuficientná, aj s ohľadom na fakt, že adolescencia je obdobie veľkých dynamických zmien. Pre porovnanie, výsledky prinášajúca štúdia zaoberajúca sa podobnou problematikou od Vissera, Geuzea a Kalverboera (1998) trvala 2,5 roka. Dôležitú úlohu v rozvoji koordinácie, ako sme už v úvode diskusie spomenuli, hrá práve vekový faktor (priemerný vek probandov na začiatku testovania bol 13,88 ± 0,7). Z výsledkov meraní na DeskBalance a koordinačného testu (tab. 11, 16 a 22) vyplýva napriek značným výškovým prírastkom, klesajúca tendencia výskytu zhoršeného výsledku testovania počas štyroch testovacích období. Ljach (1989) definuje začiatok puberty ako obdobie 64

65 najnižšej efektivity tréningu koordinácie. Nepriaznivosť pre rozvoj koordinačných schopností je na konci testovania, s ročným časovým odstupom pri priemernom veku 14,86 rokov (± 0,74), individuálne na ústupe a výskyt zhoršenia výsledku testu oveľa sporadickejší, pričom postpubertálne obdobie už bolo charakterizované ako stredne efektívne pre rozvoj koordinačných schopností. Na klesajúci výskyt zhoršeného výsledku testovania koordinácie môže vplývať schopnosť motorického učenia probandov, ktoré opakovaním pohybov v dostatočne dlhých časových intervaloch indukuje k prestavbe neuronálnej siete primárnej motorickej arey zodpovednej za pohyb, čo pomáha udržiavať, prípadne posunúť motorické schopnosti na vyššiu úroveň (Hirano et al., 2015). Holandská štúdia z roku 1998 (Visser, Geuze, Kalverboer) sa podobne ako náš výskum zaoberala vplyvom rastu, rastového špurtu a úrovne fyzickej aktivity na rozvoj motorických schopností adolescentov. Skúmaný súbor 37 chlapcov bol rozdelený na skupinu probandov s normálnymi motorickými schopnosťami a na skupinu probandov s nižšou úrovňou motorických schopností (s DCD Clumsy Child Syndrome). Výskum trval 2,5 roka a probandi boli sledovaní od veku približne 11,5 roka. Na otestovanie motorických schopností bola používaná testová batéria pre deti (Movement Assessment Battery for Children ABC). Výsledky dokazujú, že zvýšená rýchlosť rastu negatívne ovplyvňuje motorické schopnosti v skupine chlapcov s normálnymi motorickými schopnosťami, zatiaľ čo prekvapivo u chlapcov so zníženou úrovňou motorických schopností nevplýva rast na ich kvalitu. Vplyv rastovej akcelerácie u probanda 13 a 14 nemal jednoznačne negatívny účinok, aj keď v stoji na švihovej končatine bol pri 3-4 cm výškovom prírastku pozorovaný o 15 % zhoršený výsledok, v stoji na stojnej najviac o 20,29 % zhoršený výsledok a v teste koordinácie najvyššie o 10,4 % zhoršenie. V troch prípadoch výrazného výškového prírastku sa však vyskytli markantné zlepšenia (17,19 %, 12,25 %, 15 %) a konečné percentuálne vyhodnotenia svedčia pre zlepšenie koordinačných schopností (okrem probanda 13 v stoji na švihovej končatine) a hodnoty sa negatívne neodlišovali od priemeru hodnôt štandardne rastúcich študentov ani pri testovaní na DeskBalance ani v koordinačnom teste. Jedným z faktorov, ktorý potenciálne chráni akcelerovaných adolescentov pred zhoršením koordinácie je pozitívny aspekt začiatku ich športovej kariéry a aktívneho 65

66 športovania. Obidvaja mladí športovci sa aktívne venujú biatlonu. Spomínaný proband 14 začal s tréningom vo svojich 5 rokoch, teda v období zlatého veku, čo mohlo byť kľúčovým obdobím, ktoré vytvorilo dobrý základ, na ktorom mohol aj v kritickejšom období adolescencie budovať a ďalej rozvíjať úroveň koordinačných schopností. Doležajová (2004) považuje skorý začiatok športovej kariéry za pozitívny faktor v zmysle rýchlejšieho rozvoja obratnostných schopností, ktoré dieťa stavia na základoch dosiahnutých ešte v mladšom školskom veku. V prípade ostatných probandov možno komplexne považovať tento argument za relevantný, keďže výskum bol aplikovaný na výber mladých profesionálnych športovcov, ktorí s aktívnym trénovaním začali v rannom veku 7,14 ± 2,2 rokov. Okrem už spomenutých možných vplyvov, uvažujeme aj o dopade športu a športovej sezóny na úroveň koordinačných schopností. Zemková (2011) vo svojom článku o posudzovaní stability v športe jednoznačne zastáva názor dôležitosti kvalitnej úrovne posturálnej stability nielen v každodenných ľudských činnostiach, ale predovšetkým v športe. Tam zohrávajú rozhodujúcu (strategickú) rolu, nakoľko môžu pozitívne, ale pri zlej kompenzácii negatívne ovplyvniť výkonnosť športovca. Rôzne formy posturálnej stability sú obsiahnuté v statických i dynamických športoch a predovšetkým v športoch, ktoré v snahe o čo najlepší výkon vyžadujú dokonalú súhru a aktivitu mechanizmov udržiavania rovnováhy. Probandi nášho výskumu zastupujú veľa športových odvetví od atletiky, synchronizovaného plávania, krasokorčuľovania, gymnastiky, po loptové hry či biatlon (prehľad v tab. 7). Každý z týchto športov vyžaduje rôznu úroveň koordinačných schopností. Napr. krasokorčuliar musí svoje ťažisko vedieť ovládať na veľmi úzkej opornej báze, bedmintonista zase rýchlo meniť a stabilizovať novú polohu vyžadovanú situáciou a biatlonista musí svoje kondičné schopnosti pri behu na lyžiach vedieť skĺbiť s presnosťou potrebnou pre streľbu na terč. Ak je nepriaznivé obdobie pre rozvoj koordinačných schopností dobre kompenzované, nedochádza k zhoršeniu športových výkonov (Zemková, 2011). Ak je však kompenzácia nedostatočná a posturálna stabilita u rôznych športov skúšaná napr. plyometrickým cvičením, dochádza k úrazom a zraneniam. Ďalšiu časť riešenia prvej hypotézy sme preto venovali určeniu vplyvu druhu športu na zranenia a úrazy a na úroveň koordinácie, nakoľko podľa posledných dostupných informácií zohráva nedostatočná miera 66

67 rovnovážnych schopností úlohu kľúčového faktora vo výskyte zranení členkového kĺbu (Witchalls et al., 2012). Tropp et al. (1984) už pred viac ako 30 rokmi zistili, že u športovcov so zníženými koordinačnými schopnosťami, resp. rovnovážnymi schopnosťami, dochádza až štyrikrát častejšie k poraneniu členkového kĺbu ako u tých s normálnymi koordinačnými schopnosťami. K rovnakým záverom prišiel neskôr aj Watson (1999), podľa ktorého sa u futbalistov s nízkou úrovňou rovnovážnych schopností vyskytuje členkové zranenie až dvakrát častejšie ako u ich spoluhráčov so štandardnými výsledkami koordinačných testov. McGuine et al. (2000) ešte dodáva, že úroveň balančných schopností úzko koreluje s výskytom úrazov členkového kĺbu aj u mladých hráčov basketbalu (Han et al., 2015). Pre posúdenie vplyvu zranenia boli vo výskume sledované hodnoty probandov, ktorí v anamnéze udávajú úraz v oblasti členkového kĺbu alebo nohy (tab. 18). Najčastejším úrazom bola distorzia členkového kĺbu pri športovcoch z odvetvia krasokorčuľovanie, squash, futbal, tanec a biatlon, teda u športov buď koordinačne, alebo kondične náročných, ako sme uvádzali v predchádzajúcom odseku. V sledovanej skupine sa zranenie vyskytlo v 4 z 5 prípadov na švihovej nohe (v jednom prípade na obidvoch dolných končatinách). Iba u dvoch probandov (40 %) sme sledovali zhoršené výsledné hodnoty merania v stoji na v minulosti postihnutej končatine. Ďalším relevantným vplyvom na úroveň a kvalitu koordinácie môže byť množstvos pohybovej činnosti. Zaujímavý záver prinieslo porovnanie výsledkov koordinačného testu 2. a 3. testovacieho obdobia. Napr. v prípade probandov 2, 3, 4 a 12 sa výsledky koordinačného testu po letnom období výrazne zhoršili, v jednom prípade dokonca až o 33,5% (tab. 19). Nakoľko bol výškový prírastok pre všetkých 4 sledovaných probandov minimálny (max 1 cm), je možné uvažovať o vplyve iných faktorov, napr. nedostatočnej športovej kompenzácii, keďže zmena sa týkala obdobia letných prázdnin bez hodín telocviku, s nepravidelnejšími tréningami pre iné prázdninové aktivity či letnej prestávky medzi súťažnými sezónami. Beitel a Kuhlman (1992) vo svojej štúdii pojednávajú práve o nezastupiteľnom efekte pohybových aktivít na úroveň motorických schopností. Podobné výsledky prezentujú aj Visser et al. (1998), ktorí vo svojej štúdii udávajú, že množstvo pohybových aktivít je druhotným faktorom ovplyvňujúcim úroveň koordinácie. Paillard (2014) demonštruje pozitívny vplyv špecifického tréningu na stabilizačné vlastnosti príkladom tréningu dvoch skupín judistov. Tréning prvej skupiny sa sústredil 67

68 na tréning odhodovej techniky v stoji na oboch dolných končatinách a v testovaní potom dosiahla táto skupina vyššiu úroveň stability pri odhode ako skupina druhá, ktorá trénovala odhod v stoji na jednej dolnej končatine. Naopak, pri odhode v postavení na jednej dolnej končatine boli úspešnejší probandi skupiny, ktorá aj trénovala jednonožný stoj. Z toho vyplýva, že časté opakovanie formy danej odhodovej techniky počas tréningov prinieslo rozvoj špecifických posturálnych schopností v konkrétnych pozíciách, ktoré zlepšili špecifické motorické schopnosti. Naviac, každý športovec stimuloval konkrétne senzorické reťazce somatosenzorickými, vestibulárnymi a vizuálnymi receptormi, a tým vycvičil stratégiu riešenia daného posturálneho stavu (Lion et al., 2009; Paillard, 2014). Ak pri objasňovaní výsledkov zohľadníme aj vplyv športovej sezóny, v prípade akcelerovaných probandov biatlonovej sezóny je jej trvanie od konca novembra do konca marca. Výsledky prvého a štvrtého merania (tab. 7), ktoré boli získané v čase sezóny sú v prípade stoja na stojnej dolnej končatine u obidvoch adolescentov lepšie, v stoji na švihovej končatine sa tento parameter nezlepšil. Vplyv tréningu alebo pravidelnej športovej činnosti sa v tomto prípade nedá jednoznačne potvrdiť. Najvyšší výškový prírastok bol zaznamenaný po druhom meraní, teda v časovom úseku ohraničenom mesiacmi január až jún 2016, kedy bol najnižší vekový priemer, a teda adolescenti mali najvyšší potenciál pre rast zo všetkých ďalších meraní. Paradoxne druhý najvyšší prírastok nebol zistený chronologicky po treťom, ale až po štvrtom, záverečnom meraní. Je preto opodstatnené usudzovať, že rast je stimulovaný aj radom iných faktorov, ako je prirodzený vývin jedinca. Podľa Košťálovej et al. (2005) je rast podporovaný dostatkom podnetov z vonkajšieho i vnútorného prostredia. Vo svojej publikácii uvádzajú, že správna, resp. suficientná výživa a dostatok kyslíka v tkanivách sú základnými faktormi rastu. Pozitívny efekt je verifikovateľný na priemernej výške dospelého jedinca, ktorá sa za posledných 20 rokov zvýšila až o 3 cm. Kvalitatívne i kvantitatívne insuficientná strava, naopak, spomaľuje až zastavuje pozitívny rastový trend. Pravidelný vyučovací režim s prestávkami a komplexne časovo organizovanejší deň s pravidelným stravovaním, ako v období prázdnin, ktorý nie je viazaný na striktný školský režim, preto ponúka ideálnejšie podmienky pre fyziologický rast. Iným zvažovaným činiteľom rastu je jeho sezonalita. Vplyv klimatických faktorov spôsobuje, že deti rastú v lete rýchlejšie ako počas zamračených zimných dní (Košťálová 68

69 et al., 2005). Tento fakt však nebol v našom výskume potvrdený. Krátkodobé spomalenie rastového procesu môže byť spôsobené akútnou chorobou (Košťálová et al., 2005). Z výsledkov uvedených v tab. 24 vyplýva, že z prevádzaných testovaní je najcitlivejšie na faktory potenciálne negatívne ovplyvňujúce koordináciu (predovšetkým rast) testovanie stoja na stojnej končatine na prístroji DeskBalance. Vysvetlením je podmienená stimulácia nervov motorického centra kontralaterálnej hemisféry pri zvládaní schopností švihovou končatinou. Tento fakt potvrdil aj Haaland (2003), ktorému sa funkčné motorické schopnosti stojnej dolnej končatiny podarilo zlepšiť počas 8-týždňového intenzívneho tréningu zameraného na stimuláciu a zaťažovanie stojnej končatiny (Antosiak-Cyrak et al., 2015). V roku 2016 bol v Taliansku uskutočnený výskum, ktorý hodnotil vplyv futbalu na stabilitu stoja na jednej dolnej končatine u mladých športovcov a ovplyvňovanie rovnovážnych schopností vekom, morfologickými parametrami a motorickými schopnosťami. 92 malých športovcov vo veku od 5 10 rokov bolo meraných na tenzometrickej plošine snímajúcej váhovú odchýlku od tlakového centra v pozícii s otvorenými, resp. zatvorenými očami v bipedálnom stoji a v stoji jednotlivo na švihovej a stojnej končatine. K otestovaniu motorických schopností bol použitý Koerperkoordinations Test fuer Kinder (KTK) komplexný motorický test pre deti. Závery tohto testu udávajú, že lepšie výsledky koordinácie boli dosiahnuté v testovaní v oboch unipedálnom i bipedálnom - stoji s otvorenými očami než v stoji s vyradením zrakovej kontroly. Ďalej uvádzajú, že schopnosť kontroly balancie unipedálneho stoja je na oboch dolných končatinách (švihovej i stojnej) rovnaká a výsledky testovania sa medzi sebou nelíšili (Bigoni et al., 2016). Závery talianskej štúdie nekorešpondujú s výsledkami nášho výskumu, nakoľko v tab. 24 uvádzame, že rozdiel stoja na švihovej končatine vykazoval pri jednoduchom optickom porovnaní lepšie percentuálne výsledky zmien koordinácie ako v stoji na stojnej dolnej končatine, ktoré pre nedostatok vzoriek v súbore nemohli byť štatisticky overené. Pre porovnanie výsledkov statického a dynamického testu sme si najprv museli ujasniť terminológiu. Je sporné tvrdiť, že použitím prístroja DeskBalance testujeme statickú rovnováhu, nakoľko balančná morfológia úseče núti testovaného jedinca neustále dynamicky udržiavať telo v rovnovážnej polohe. Heebner et al. zverejnili v roku 2015 prácu, v ktorej riešia problematiku vyšetrovania statickej a dynamickej posturálnej stability, okrem iného 69

70 so záverom, že meranie posturálnej stability využitím akcelerometra dosahuje dobrú reliabilitu a validitu metódy a môže sa používať k testovaniu jednak statickej, aj dynamickej posturálnej stability. Ako sme v metodickej časti uvádzali, prístroj DeskBalance pracuje na princípe akcelerometra snímajúceho gravitačné, ale najmä smerodajnejšie dynamické zrýchlenie. Výsledky našich testov v tab. 24 ilustrujú, že percentuálne výsledky zmien koordinačných schopností otestovaných prístrojom DeskBalance vykazujú väčšie odchýlky medzi jednotlivými meraniami a zároveň pravdepodobne citlivejšie výsledky vzhľadom na vplyv negatívnych faktorov na koordinačné schopnosti. Naopak, Antosiak-Cyrak et al. (2015) vo svojej štúdii uvádzajú, že výsledky porovnania trénovaných a netrénovaných skupín v testovaní statickej a dynamickej rovnováhy vykazovali menšie diferencie v testoch statickej rovnováhy, teda, že dynamický test je smerodajnejší ukazovateľ kondície rovnovážnych schopností. 5.2 Limity výskumu Výstupné závery tohto výskumu nie sú jednoznačné pre v diskusii už spomenuté faktory nedostatku probandov a krátkodobosti trvania. Navyše výsledky mohli byť modifikované aj vplyvom únavového faktora, keďže testovanie prebiehalo počas vyučovacej hodiny telesnej výchovy, ktorej sa proband aktívne pred testovaním zúčastnil. Ďalším obmedzením mohlo byť umiestnenie počítača pod úrovňou zrakovej kontroly probanda a v neposlednom rade chyba merania spôsobená technikou či ľudským faktorom. 70

71 6 ZÁVER Z výsledkov prevedenej štúdie vyplývajú tieto výsledky: 1. Výsledky merania koordinačných schopností na prístroji DeskBalance u adolescentov s akceleráciou rastu sa v niektorých prípadoch líšili od meraní adolescentov so štandardným rastovým prírastkom, ale po ročnom vyhodnotení ich výsledky neznamenali zhoršenú schopnosť stability rovnako pre stoj na švihovej aj stojnej dolnej končatine (pre nedostatok vzoriek nebolo možné štatistické zhodnotenie) (tab. 8 a 13). 2. Na úroveň koordinačných schopností vplýval anamnesticky údaj o zranenej končatine iba v dvoch z piatich sledovaných prípadov (tab. 18). 3. Výsledky merania koordinačných schopností koordinačným testom prekračovanie gymnastickej tyče u adolescentov s akceleráciou rastu sa v niektorých prípadoch líšili od meraní adolescentov so štandardným rastovým prírastkom, ale po ročnom vyhodnotení ich výsledky neznamenali zhoršenú schopnosť stability (pre nedostatok vzoriek nebolo možné štatistické zhodnotenie) (tab. 19). 4. Štatistické porovnanie percentuálnych zmien prislúchajúcich k jednotlivým výškovým prírastkom nevykazovalo štatisticky významné rozdiely hodnôt, čo sa dá interpretovať ako nevplývanie rastu na úroveň koordinačných schopností (tab. 10, 15, 21). 5. Z výsledkov vyplýva, že najcitlivejším ukazovateľom zmien koordinačných schopností je stoj na stojnej dolnej končatine na prístroji DeskBalance (tab. 24). 6. Výsledky koordinačných schopností otestované prístrojom DeskBalance nekorešpondujú s výsledkami koordinačných schopností otestovaných koordinačným testom (tab. 24). 71

72 7 ZHRNUTIE 1 Úvod: V teoretickej časti diplomovej práce sú v úvode uvedené poznatky o ontogenéze človeka so zameraním na obdobie puberty a jej pozadia v zmysle zmien, ktoré vývoj prináša. Úvodná časť ďalej obsahuje znalosti o motorických schopnostiach, konkrétne o schopnosti koordinácie a jej charakteristike, delení a diagnostike. 2 Cieľ: Diplomová práca sa zaoberá zisťovaním vplyvu výškového prírastku na úroveň koordinačných schopností otestovaných v stoji na švihovej a stojnej dolnej končatine na prístroji DeskBalance a absolvovaním koordinačného testu preskakovanie gymnastickej tyče. Súčasne sa porovnali výsledky získané z oboch testovacích prístupov a sledoval sa vplyv zranení na zmenu koordinácie. 3 Súbor: Testovaná skupina bola zložená zo 14 študentov najmladších ročníkov 6 ročného Športového gymnázia Ludvíka Daňka v Brne s vekovým priemerom 13,88 ± 0,7 na začiatku testovania. Súbor sa vplyvom rastu po roku testovania diferencoval na 12 adolescentov so štandardným výškovým prírastkom a 2 probandov s akceleráciou rastu (stanovená hodnota výškového prírastku vyššia ako 9 cm za rok). 4 Metodika: K vyšetreniu úrovne koordinácie bola použitá guľová úseč s integrovanou inerciálnou jednotkou a optickou spätnou väzbou a koordinačný test prekračovanie gymnastickej tyče. Výsledné hodnoty boli spracované v programe Microsoft Office Excel 2010 a Statistica Výsledky: a) Výsledky merania koordinačných schopností na prístroji DeskBalance u adolescentov s akceleráciou rastu sa v niektorých prípadoch líšili od meraní adolescentov so štandardným rastovým prírastkom, ale po ročnom vyhodnotení ich výsledky neznamenali zhoršenú schopnosť stability rovnako pre stoj na švihovej aj stojnej dolnej končatine (pre nedostatok vzoriek nebolo možné štatistické zhodnotenie). Rovnaký záver prinieslo aj meranie koordinačných schopností koordinačným testom prekračovanie gymnastickej tyče. b) Na úroveň koordinačných schopností vplýval anamnesticky údaj o zranenej končatine iba v dvoch z piatich sledovaných prípadov. c) Štatistické porovnanie percentuálnych zmien prislúchajúcich k jednotlivým 72

73 výškovým prírastkom nevykazovalo štatisticky významné rozdiely hodnôt. d) Z výsledkov vyplýva, že najcitlivejším ukazovateľom zmien koordinačných schopností je stoj na stojnej dolnej končatine na prístroji DeskBalance. e) Výsledky koordinačných schopností otestované prístrojom DeskBalance nekorešpondujú s výsledkami koordinačných schopností otestovaných koordinačným testom. 6 Záver: Uskutočnený výskum nepreukázal štatisticky významný vplyv výškového prírastku na úroveň koordinačných schopností a ako najcitlivejší ukazovateľ zmien koordinačných schopností podnietených rôznymi faktormi (predovšetkým rastom) sa zdal stoj na stojnej dolnej končatine na prístroji DeskBalance. 73

74 8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 1. ABBASSI, Val. Growth and Normal Puberty. Pediatrics [online]. 1998(102), [cit ]. ISSN: Dostupné z: 2. ANDERSON, V., E. NORTHAM a J. WRENNALL. Developmental neuropsychology: A clinical approach. Psychology Press ANTOSIAK-CYRAK, K., G. WICZYŃSKI, K. PODCIECHOWSKA a E. ROSTKOWSKA. Reliability of a new lower-extremity motor coordination test. Pol. J. Sport Tourism. University of Physical Education in Warsaw, 2015, (22), BAO, Min-Hang, 2000, Micro mechanical transducers: pressure sensors, accelerometers, and gyroscopes. New York : Elsevier. ISBN X. 5. BEITEL, P.A. a J.S. KUHLMAN. Relationships among age, sex and depth of sport experience with initial open-task performance by 4 to 9 year-old children. Perceptual and Motor Skills. 1992, (74), BELEJ, M. Motorické učenie. 2.vyd. Bratislava: Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, ISBN BELEJ, M., JUNGER, J. et al.: Motorické testy koordinačných schopností. 1. vyd. Prešov: Fakulta športu PU, s. ISBN BERNSTEIN, N. A. Dexterity and its development: Psychology Press BERNSTEIN, N.A.: Fiziologija dviženije i aktivnosti. Moskva: Nauka, BIGONI, M. et al. Balance in young male soccer players: dominant versus nondominant leg. Sport Sciences for Health. Italy: Springer-Verlag, DOI: /s ČELIKOVSKÝ, S. Antropomotorika pro studující tělesnou výchovu : celostátní vysokoškolská učebnice pro posluchaqče fakult tělesné výchovy a sportu.. 3., přeprac. vyd. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, Učebnice pro vysoké školy (Státní pedagogické nakladatelství). ISBN ČELIKOVSKÝ, S. et al.: Antropomotorika I. Vysokoškolské učebné texty. UPJŠ v Košiciach, ČELIKOVSKÝ, S. Pohybové schopnosti a jejich struktura jako užitné hodnoty tělesných cvičení. 1. vydání. Praha: Universita Karlova,

75 14. DOLEŽAJOVÁ, L., Osobitosti rozvoja koordinačných schopnosti detí predškolského a mladšieho školského veku (Materiály zo seminára NŠC ). Bratislava: NŠC, s DOVALIL, J. et al. Výkon a trénink ve sportu. Praha: Olympia, ISBN DRNKOVÁ, Z. a R. SYLLABOVÁ. Záhada leváctví a praváctví. Praha: Avicenum, zdravotnické nakladatelství, 1983, 116 s. 17. EVELETH, PB, TANNER, JM. Worldwide Variation in Human Growth. Cambridge: Cambridge University Press, FELDMAN, A. G., LEVIN, M. F. The origin and use of positional frames of reference in motor control. Behavioral and brain sciences, 1995, 18(04), GATRAD, A.R., BIRCH, N., HUGHES, M. Preschool weights and heights of Europeans and five subgroups of Asians in Britain. Archives of Disease in Childhood, (3): p GROSSER, M., et al. Konditiontests. München Wien Zürich: HAALAND, E. a J. HOFF. Non-dominant leg training improves the bilateral motor performance of soccer players. Scand J Med Sci Sport. 2003, 13(3), DOI: /j x. 22. HAJDÚKOVÁ, R., UCHAĽ, J. Vplyv netradičných športov na rozvoj koordinačných schopností. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, HAN, Jia, Judith ANSON, Gordon WADDINGTON, Roger ADAMS a Yu LIU. The Role of Ankle Proprioception for Balance Control in relation to Sports Performance and Injury. BioMed Research International. 2015, 1-8. DOI: /2015/ ISSN Dostupné také z: HAVEL, Z., HNÍZDIL, J. Rozvoj a diagnostika koordinačních a pohyblivostních schopností. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta, ISBN HEEBNER, N. R., AKINS, J. S., LEPHART, S. M. and SELL, T. C., 2015, Reliability and validity of an accelerometry based measure of static and dynamic postural stability in healthy and active individuals. Gait & Posture Vol. 41, no. 2p HIRANO, M., Sh. KUBOTA, Sh. TANABE, Y. KOIZUME a K. FUNASE. Interactions Among Learning Stage, Retention, and Primary Motor Cortex Excitability 75

76 in Motor Skill Learning. Brain Stimulation. 2015, 8(6). DOI: /j.brs HIRTZ, P. et al. Koordinative Fähigkeiten im Schulsport: vielseitig-variationsreichungewohnt. Berlin: Volk und Wissen, HIRTZ, P. Phänomen koordinative Fähigkeiten. Theor. Prax Körpenkultur, 1989(1), HIRTZ, P. Untersuchungen zur Entwicklung koordinativer Leistungsvoranssetsungen bei Schulkindern. Theorie und Praxis der Körperkultur, 1976, 4, HLAVOVÁ, J. Posturální stabilita u sportovních aktivit. Brno, Diplomová práca. Lékařska fakulta Masarykovy univerzity. Vedoucí práce Mgr. J. Pochmonová, PhD. 31. HOFMANN-WELLENHOF, B., K. LEGAT a M. WIESER. Navigation: principles of positioning and guidance. New York: Springer, c2003. ISBN CHIARELLI, F., A. MOHN, a C. GIANNINI. Growth, growth factors and diabetes. European Journal of Endocrinology. 2004(151), U109 U117. ISSN CHOUTKA, M., DOVALIL, J. Sportovní trénink. Praha: Olympia: Karolinum KAEWKANNATE, K., CHEOL HAN, G., MIN KIM, S. and CHAN KIM, S., 2014, The characteristic comparison of the accelerometer and the gyroscope in the measurement of human body sway. Journal of Vibroengineering. 2014, 16(6), p KAMPMILLER, T. a kol. Teória športu a didaktika športového tréningu. MS AGENCY, ISBN KASA, J In: SÝKORA, F., ĎURIČ, L., HOTÁR, V.S., PASTIER, J. Telesná výchova a šport. Bratislava: F.R. & G., Terminologický a výkladový slovník. ISBN KASA, J. Pohybová činnosť v telesnej kultúre. Bratislava: UK, KASA, J. Športová antropomotorika. Bratislava: SVSTVŠ, KOŠŤÁLOVÁ, Ľ. Fyziológia puberty. PEDIATRIA PRE PRAX. Bratislava: SOLEN, 2007, 3, ISSN KOŠŤÁLOVÁ, Ľ., KOVÁCS L., TENCZEROVÁ, A et al. Úvod do pediatrie. Bratislava: Lekárska fakulta Univerzity Komenského, 2005, 144 s. 41. KOVÁŘ, R., BLAHUŠ, P. Vybrané statistické metody v antropomotorice: Univerzita Karlova

77 42. KRASNIČANOVÁ, H. a D. ZEMKOVÁ. Růst a biologický věk. Čs. Pediat. 1991, 46(12), ISSN KRIŠTOFIČ, J. Pohybová příprava dětí. Praha: Grada, Děti a sport. ISBN LACZO, E. a kol. Rozvoj a diagnostika pohybových schopností detí a mládeže. Bratislava: s. ISBN LION, A., G.C. GAUCHARD a D. PERRIN. Differentiated influence of off-road and on-road cycling practice on balance control and the related-neurosensory organization. J Electromyogr Kinesiol. 2009, (19), DOI: /j.jelekin LJACH, V. Koordinacijonyje sposobnosti školnikov. Minsk: Polymja, MALINA, Robert M., Claude. BOUCHARD a Oded. BAR-OR. Growth, maturation, and physical activity. 2nd ed. Champaign, Ill: Human Kinetics, c2004. ISBN MCGUINE, T.A., J.J. GREENE, T. BEST a G. LEVERSON. Balance as a predictor of ankle injuries in high school basketball players. Clinical Journal of Sport Medicine. 2000, 10(4), MEINEL, K. & SCHNABEL, G. Koordinative Fähigkeiten und Beweglichkeit. In. K. Meinel & G. Schnabel, Bewegungslehre Sportmotorik. Abriss einer Teorie der sportlichen Motorik unter pedagogischem Aspekt 1998, (9th ed., pp ) Berlin:Sportverlag. 50. MĚKOTA, K, NOVOSAD J. Motorické schopnosti. Olomouc: Univerzita Palackého, ISBN x. 51. MĚKOTA, K. Definice a struktúra motorických schopností (novější poznatky a střety názorů). Česká kinantropológie. 2000, 4(1), ISSN MĚKOTA, K. Kapitoly z antropomotoriky I. (Lidský pohyb motorika člověka). Rektorát Univerzity Palackého Olomouc: ediční středisko RUP Olomouc, 1. vydání. 165 s. 53. MIHAĽKO, J. MEMS Inerciální snímače. Brno, Diplomová práca. Vysoké učení technické v Brně, Fakulta elektrotechniky a komunikačních technologií. Vedoucí práce Doc. Ing. Petr Beneš, Ph.D. 54. MYNARSKI, W., ŽYWICKA, A. Empiryczny model koordynacyjnych uwarunkowaň motorycznošci czlowieka. Katowice: AWF, s. 55. PAILLARD, T. Sport-Specific Balance Develops Specific Postural Skills. Sports Medicine [online]. 2014, 44(7), [cit ]. DOI: /s

78 x. ISSN Dostupné z: Patentový úřad zaregistroval další dva průmyslové vzory. [online]. Brno [cit ]. Dostupné z: PÁVEK, F. Telesná výkonnost 7-19 leté mládeţe ČSSR. Praha : Olympia, PERIČ, T. Sportovní příprava dětí. Nové, aktualiz. vyd. Praha: Grada, Děti a sport. ISBN PÖHLMANN, R.: Motorisches Lernen. Berlin: Sportverlag, PŘÍHODA, Václav. Ontogeneze lidské psychiky. 2. vyd. Praha: SPN, Učebnice vysokých škol (SPN). 61. RACZEK, J. Czy rzeczywišcie nowa i zasadna koncepcja klasyfikacji i struktury motorycznošci czlowieka? Antropomotoryka, 1990, 2, RACZEK, J., MYNARSKI, W., LJACH, W. Teoretyczno-empiriczne podstawy ksztaltowania i diagnozowania koordinacijnych zdolnošci motorycznych. Katowice: AWF, 1998, 187 s. 63. RIEGEROVÁ, J. Growth dynamics of selected antrhropometric parameters of Olomouc, aged girls. Acta Universitatis Palackianae Olomucensis. 1987, 90(27), ISSN ROGOL, AD., LAWTON, EL. Body measurements. Lohr JA, ed. Pediatric outpatient procedures. [online]. Philadelphia, 1990(1) [cit ]. Dostupné z: ROGOL, Alan D. a et al. Growth and pubertal development in children and adolescents: effects of diet and physical activity [online]. USA, 2000(72), 521S 8S [cit ]. ISSN: Dostupné z: ROVNÝ, M. a kol. Pohybové hry detí predškolského veku In: IZÁKOVÁ, A., HASIDLO, R. Pohybové hry zamerané na rozvoj basketbalových zručností žiakov 2. stupňa vybranej základnej školy. Bratislava: Slovenská technická univerzita, Strojnícka fakulta, 2012, ISBN RUBICKÁ, J. a M. VALOVÁ. Koordinačné schopnosti spájania pohybov žiakov 6. ročníka ZŠ regiónov Opava a Bratislava. In: Pohybová aktivita v živote človeka.: Pohyb detí [online]. Prešov: Prešovská univerzita, 2010, s. 67 [cit ]. Dostupné z: 78

79 68. RUŽBARSKÁ, I., TUREK, M. Koordinačné a kondičné schopnosti v motorike detí predškolského a mladšieho školského veku. Prešov: Fakulta športu, Prešovská univerzita, ISBN RUŽBARSKÁ, I. Analýza vzťahov kondičných a koordinačných motorických schopností detí v predškolskom veku. In: MAJHEROVÁ, M. (ed). Pohybová aktivita v živote človeka & Pohyb detí. Zborník recenzovaných vedeckých príspevkov. Prešov: Prešovská univerzita, s ISBN SALARDI, S. et al. Growth and growth factors in diabetes mellitus. Archives of Diseases in Childhood. 1987(62), SAVELSBERGH, G. J. P. Development of Movement Coordination in Children: Routledge SHUMWAY-COOK, A., WOOLLACOTT, M. H. Motor Control: Translating Research Into Clinical Practice: Lippincott Williams & Wilkins SMITH, DW, TRUOG, W, ROGERS, JE. Shifting linear growth during infancy: illustration of genetic factors in growth from fetal life through infancy. J. Pediatr. 1976(89), ISSN: STREŠKOVÁ, E. Stratégia rozvoja koordinačných schopností u mládeže. In: Rozvoj koordinačných schopností v športovej príprave. Bratislava: Telovýchovná škola SZTK SUCHOMEL, A. Tělesně nezdatné děti školního věku: (motorické hodnocení, hlavní činitelé výskytu, kondiční programy). Liberec: Technická univerzita v Liberci, ISBN SZCZEPANIK, M. Wplyw treningu koordynacyjňego na szybkošč uczenia sie techniki ruchu u mlodych siatkarzy. Sport Wyczynowy, 1993, 3(4): ŠAŠINKA, M., ŠAGÁT, T., KOVÁCS, L. Pediatria. 2., dopl. a aktualiz. vyd. Bratislava: HERBA, Dieškova edícia, zväzok 2 (1. diel). ISBN ŠELINGEROVÁ, M., MORAVEC, R. Biologický vek a jeho vplyv na motorickú výkonnosť ročných atlétov. Acta Fac.Educ.Phys Uni.Com., 2009, (33), s ŠIMONEK, J Koordinačné schopnosti. In: SÝKORA, F., ĎURIČ, L., HOTÁR, V.S., PASTIER, J. Telesná výchova a šport. Bratislava: F.R. & G., Terminologický a výkladový slovník. ISBN ŠIMONEK, J. a kol. Koordinačné schopnosti. Metod. list. č. 73, SV ČSZTV, Bratislava

80 81. ŠIMONEK, J. ml. Hodnotenie a rozvoj koordinačných schopností ročných chlapcov a dievčat. Nitra: UKF, s. ISBN ŠIMONEK, J. ml. Model rozvoja koordinačných schopností v dlhodobej príprave v športových hrách. Bratislava: Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, s. ISBN TANNER JM. Fetus into man: physical growth from conception to maturity. Cambridge, MA: Harvard University Press, TODOROV, E. Optimality principles in sensorimotor control. Nature neuroscience. 2014, 7(9), ISSN X. 85. TROPP, H., J. EKSTRAND a J. GILLQUIST. Stabilometry in functional instability of the ankle and its value in predicting injury. Medicine & Science in Sports & Exercise. 1984, 16(1), VESPALEC, Tomáš. Antropomotorika: Měřící zařízení a postupy laboratoře biomotoriky. Brno: Masarykova univerzita, s. nestránkováno, 26 s. ISBN VISSER, J., GEUZE RH, KALVERBOER AF. The relationship between physical growth, the level of activity and the development of motor skills in adolescence: Diferences between children with DCD and controls. Human Movement Science. University of Groningen, The Netherlands, 1998, (17), 573±608. DOI: VOJÁČEK, Antonín. Automatizace.hw.cz [online] [cit ]. Integrované MEMS GYROSKOPY. Dostupné na: < 89. WATSON, A.W.S. Ankle sprains in players of the field-games Gaelic football and hurling. The Journal of Sports Medicine and Physical Fitness. 1999, 39(1), WITCHALLS, J., P. BLANCH, G. WADDINGTON a R. ADAMS. Ntrinsic functional deficits associated with increased risk of ankle injuries: a systematic review with meta-analysis. British Journal of Sports Medicine. 2012, 46(7), DOI: J. Witchalls, P., G. nwaddingto, and R. Adams,. 91. WYŽNIKIEWICZ, KOOP, Z. Koordynacyjne zdolnošci ruchowe dzieci i mlodziežy. Podstawy teoreticzne i metodyczne. Rozprawy i Studia (CXCVII). Szczecin: Universytet Szczeciňski, 1992, ZATSIORSKY, V.M. Science and PRAKTICE of strength training. IL:Human kinetice, Champaign:

81 93. ZEMKOVÁ, E. Assessment of Balance in Sport: Science and Reality. Serbian Journal of Sports Science. 2011, 5(4), pp ZHÁNĚL, J. Diagnostika výkonnostních předpokladů ve sportu (a její praktické aplikace v tenise). Olomouc, Habilitační práce. Univerzita Palackého, Fakulta tělesné kultury, Olomouc. 95. ZIMMERMANN, K., SCHNABEL, G., BLUME, D. Koordinative Fähigkeiten. In G.Ludwig & B.Ludwig (Eds.), Koordinative Fähigkeiten koordinative Kompetent, (pp ). Kastel: Universität Kasel

82 9 ZOZNAM OBRÁZKOV Obr.1. ICP model rastu podľa Karlberga (Krasničová, Zemková, 1991) Dostupné na: 13 Obr.2. Faktory ovplyvňujúce začiatok a proces puberty (prevzaté: Šašinka, 2007) Obr. 3. Rozdelenie motorických schopností (prevzaté: Měkota, 2000 in: Šimonek, 2002) Obr. 4. Meracie zariadenie (vlastný zdroj) Obr. 5. Veľkosť natočenia okolo osí a následné zobrazenie na monitore (Hlavová, 2015) Obr. 6. Výsledný terčový graf s trajektóriou balansovania a výsledná hodnota testovania na prístroji DeskBalance (vlastný zdroj) Obr. 7. Spôsob merania výšky študentov (prevzaté z: Rogol, Lawton, 1990) Obr. 8. Zaujatie správnej pozície pred začatím koordinačného testu (Vespalec, 2014) Obr. 9 Grafické zobrazenie priemerných hodnôt percentuálnych zmien jednotlivých meraní na DeskBalance v stoji na švihovej dolnej končatine podľa veľkosti výškového prírastku Obr. 10 Grafické zobrazenie priemerných hodnôt percentuálnych zmien jednotlivých meraní na DeskBalance v stoji na stojnej dolnej končatine podľa veľkosti výškového prírastku Obr. 11 Grafické zobrazenie priemerných hodnôt percentuálnych zmien jednotlivých meraní koordinačným testom podľa veľkosti výškového prírastku z tab Obr. 12 Zobrazenie zmien pri jednotlivých výškových prírastkoch testovaním na DeskBalance pre švihovú a stojnú dolnú končatinu a koordinačným testom

83 10 ZOZNAM TABULIEK Tab. 1. Delenie ontogenézy motoriky (podľa: Příhoda, 1974) Tab. 2. Obdobia rastových vĺn (Laczo a kol., 2013) Tab. 3. Senzibilné obdobia pre jednotlivé koordinačné schopnosti (Havel, Hnízdil, 2010) Tab. 4 Základná charakteristika testovaného súboru Tab. 5. Štatistická významnosť podľa p-hodnoty Tab. 6. Znázornenie výškových prírastkov a jednotlivých meraní a priemerov meraní na prístroji DeskBalance a výsledkov koordinačného testu Tab. 7 Prehľad trénovaného športu, úrazov v anamnéze a hodnôt meraní na prístroji DeskBalance v stoji na švihovej a stojnej dolnej končatine Tab. 8 Prehľad jednotlivých hodnôt merania probandov na prístroji DeskBalance a perscentuálne zhodnotenie zmien v stoji na švihovej dolnej končatine Tab. 9 Percentuálne zmeny hodnôt nameraných prístrojom DeskBalance v stoji na švihovej končatine podľa veľkosti výškového prírastku Tab. 10 Porovnanie výsledných hodnôt meraní na prístroji DeskBalance v stoji na švihovej dolnej končatine podľa jednotlivých výškových prírastkov s nameranými hodnotami probandov, ktorí oproti predchádzajúcim meraniam nevyrástli (výškový prírastok 0 cm) Tab. 11 Vyhodnotenie počtu probandov s výškovým prírastkom a zhoršeným výsledkom merania na DeskBalance v stoji na švihovej dolnej končatine Tab. 12 Porovnanie percentuálnych zmien meraní stability v stoji na švihovej dolnej končatine získaných testovaním na DeskBalance u probandov s rastovou akceleráciou (13, 14) s priemerom percentuálnych zmien ostatných adolescentov Tab. 13 Prehľad jednotlivých hodnôt merania probandov na prístroji DeskBalance a percentuálne zhodnotenie zmien na stojnej dolnej končatine Tab. 14 Percentuálne zmeny hodnôt nameraných prístrojom DeskBalance v stoji na stojnej dolnej končatine podľa veľkosti výškového prírastku Tab. 15 Porovnanie výsledných hodnôt meraní na prístroji DeskBalance v stoji na stojnej dolnej končatine podľa jednotlivých výškových prírastkov s nameranými hodnotami probandov, ktorí oproti predchádzajúcim meraniam nevyrástli (výškový prírastok 0 cm) Tab. 16 Vyhodnotenie počtu probandov s výškovým prírastkom a zhoršeným výsledkom merania na DeskBalance v stoji na stojnej dolnej končatine Tab. 17 Porovnanie percentuálnych zmien meraní stability v stoji na stojnej dolnej končatine získaných testovaním na DeskBalance u probandov s rastovou akceleráciou (13, 14) s priemerom percentuálnych zmien ostatných adolescentov Tab. 18 Vybraní probandi so zranením v anamnéze a porovnanie výsledkov postihnutej dolnej končatiny Tab. 19 Prehľad testovaní koordinačným testom a percentuálne zhodnotenie zmien u jednotlivých probandov Tab. 20 Percentuálne zmeny hodnôt získaných koordinačným testom podľa veľkosti výškového prírastku Tab. 21 Porovnanie výsledných hodnôt koordinačného testu podľa jednotlivých výškových prírastkov s nameranými hodnotami probandov, ktorí oproti predchádzajúcim testovaniam nevyrástli (výškový prírastok 0 cm) Tab. 22 Vyhodnotenie počtu probandov s výškovým prírastkom a zhoršeným výsledkom koordinačného testu Tab. 23 Porovnanie percentuálnych zmien meraní koordinačných schopností koordinačným testom u probandov s rastovou akceleráciou (13, 14) s priemerom percentuálnych zmien ostatných adolescentov Tab. 24 Porovnanie výsledkov testovania koordinačných schopností prístrojom DeskBalance a koordinačným testom

84 11 PRÍLOHY I. Informovaný súhlas.

85 Príloha I. Informovaný súhlas. Vážení rodiče, dovolte, abych Vás touto cestou požádala o souhlas s účastí Vašeho syna/dcery na testování v rámci získání statistických údajů použitých v mé diplomové práci. Jsem studentkou 4.ročníku Lékařské fakulty Masarykovy univerzity v oboru Fyzioterapie a pod vedením Mgr. Jaroslavy Pochmanové, Ph.D chci zkoumat efekt růstové fáze na stabilizační schopnosti adolescentů. Získané údaje mohou být použité i v rámci zkvalitnění individuálního tréninku a pro účely modifikace tréninkové zátěže Vašeho dítěte. Cílem této studie je zhodnotit vliv růstového spurtu na rovnovážné schopnosti dětí. Součástí testování budou čtyři měření, které plánujeme zrealizovat v průběhu následujícího roku (leden, červen, září 2016 a leden 2017). Test bude probíhat tak, že se dítě postaví vždy jednou dolní končetinou na kruhovou úseč a bude se snažit po dobu 30 sekund udržet rovnováhu. Svoje výsledky balancování bude moci během této doby sledovat na obrazovce počítače a aktivně tak měnit a minimalizovat odchylky od ideálního středového postavení. Během jednoho testování proběhnou vždy 3 měření na každou končetinu. Výsledky budou zpracovány a vyhodnoceny pomocí speciálního programu. Pro lepší pochopení průběhu testování přikládám ilustrační obrázek mého testování stability na obou končetinách současně a také displej s programem, na kterém bude dítě sledovat svoje výsledky. Získané údaje budou anonymně zpracovány a použity pro účely diplomové práce, která bude zpřístupněná na stránkách Lékařské fakulty Masarykovy univerzity. Během testování nebudou použité žádné invazivní metody. Máte-li zájem a souhlasíte s účastí Vašeho syna/ dcery na výzkumu, vyplňte, prosím, následující dotazník.