VYUŽITÍ ODPADNÍCH EPS IZOLACÍ A PVC

Prepis

1 PLASTY V STAVEBNÝCH ODPADOCH V článku sú uvedené najnovšie poznatky z efektívneho využitia odpadov, najmä z plastov. Výroba a spotreba plastov sa vymanili z krízy, pričom ich aplikácie v stavebníctve hrajú významnú úlohu. Vzhľadom k požiadavkám na dlhodobú aplikáciu plastov v stavebníctve, je potrebné začať s výskumom a realizačnými akciami na využitie plastov zo stavebných demolácií. Ukladanie plastov na skládkach odpadov je v mnohých krajinách zakázané a tak na ich využitie pripadá do úvahy energetické spaľovanie alebo lepšie, mechanické spracovanie recykláciou. V septembri 2011 predstavila komisia EU plán efektívneho využívania zdrojov v rámci iniciatívy Europe 2020.Bolo zdôraznené, že recyklácia a správne nakladanie s odpadmi môžu byť kľúčové pre zelený hospodársky rast. Komisár EU J.Potocnik nedávno informoval [1], že podľa štúdie, uverejnenej komisiou, by sa úplnou realizáciou odpadovej legislatívy EU ročne ušetrilo približne 72 miliárd. Ročný obrat v sektore odpadového hospodárstva a recyklácie by sa v EU zvýšil o 42 miliárd a do roku 2020 by sa vytvorilo viac ako 400 tis. nových pracovných miest. Potenciál sa nevyužíva aj preto, že v mnohých štátoch chýba adekvátna infraštruktúra pre triedený odpad, recykláciu a zhodnocovanie odpadov. Odpady a exhalácie CO 2 O problematike Nariadenia EP a Rady ES č.98/2008 o odpadoch z , vo väzbe na plasty a stavebníctvo bolo uverejnených viac faktov v článkoch [2,3]. Z novších informácií k danej téme by bolo potrebné uviesť, že vplyv exhalácií CO 2 na otepľovanie sa javí ako preukázateľný. Zvyšujúca sa koncentrácia CO 2 v atmosfére je vedecký dokázaná obr.č.1 [4]. Prijímajú sa opatrenia na zníženie exhalácií CO 2 do r až o %. Koncentrácia CO 2 v atmosfére Obr.č.1 Priemerná atmosférická koncentrácia CO 2 v období august 2011 až október 2012 v ppm Potenciál znižovania emisií CO 2 využitím a zabránením skládkovania je značný [5]. Pri skládkovaní komunálnych odpadov sa totiž uvoľňuje metán, ktorý je 25 27,8 násobne škodlivejší pre poškodenie ozónovej vrstvy ako CO 2. Podľa IPCC z roku 2006, je emisný faktor pre skládkovaný komunálny odpad 656 kg CO 2 na tonu odpadu. V roku 2006 sa v Nemecku vyprodukovalo 373 mil. ton odpadov, z toho 42,7 mil. (11,4%) tvorili komunálne odpady. Ukladanie odpadov zohráva

2 v Nemecku zanedbateľnú úlohu, keďže bolo uložené iba 94 tis. ton odpadov. Zákazom skládkovania spáliteľných odpadov sa v Nemecku očakáva zníženie emisií CO 2 zo 40,4 mil. ton v roku 1990 na 12,3 mil. ton v roku Úlohu Kjotského protokolu, t.j. znížiť emisie CO 2 do roku 2012 o 8% oproti roku 1990, sa podarí splniť na 21%. Odpadové plasty Opatrenia v oblasti významnej obnovy budov a úspor energií s využitím plastov, sú predmetom Smernice EPBD II. Použité izolácie musia spĺňať mimo iného aj požiadavky na udržateľnosť [6.7]. Ročne skládkované odpadové plasty v EU 27-mičke predstavujú nevyužitý potenciál v hodnote 8 miliárd [8]. Pritom v 9 krajinách sa zákazom skládkovania spáliteľných odpadov, t.j. aj plastov, podiel skládkovania pohybuje pod 9% oproti 48 % v SR (v EU 42,1%). viď obr. č..2 a 3.Na Slovensku sa recykluje 26 % a energie taktiež 26 % odpadových plastov. Obr.č.2- Využitie odpadových plastov v jednotlivých štátoch EU + Švajčiarsko a Nórsko v roku 2011 [9] V hierarchii zhodnotenia odpadových plastov je oproti skládkovaniu uprednostňované energetické využitie, pretože ich spalné teplo je blízke ropným výrobkom (na ich výrobu sa spotrebováva cca 5% ropy). Ešte výhodnejšie je využitie odpadových plastov mechanickou recykláciou, ktorá však má celý rad technických obmedzení v oblasti triedenia. Vyrába sa totiž viac ako 100 druhov plastov a ich zmesí, každý druh je dodávaný v mnohých typoch a modifikáciách, napr. prídavkom plnív, stabilizátorov, aditív. Jednotlivé druhy sú väčšinou vzájomne nemiesiteľné. Zložité je vytriedenie z aplikačných sektorov, napr. zo stavebných demolácií, z obalov až 7 vrstvovej fólie. Problémom sú aj prímesi kovov, piesku, znečistenie chemikáliami. Požiadavky na aplikačnú životnosť plastov sú rôzne dlhé. V priebehu aplikácií mohlo prísť k zákazu predtým povolených prímesí farbív s obsahom ťažkých kovov, zmäkčovadlá typu ftalátov, retardérov horenia. Sprísňujú sa predpisy pre aplikácie v potravinárstve a v lekárstve. Recyklácie komplikujú aj nariadenia REACH vo väzbe na kvalitu recyklátov. Problematike zamedzenia skládkovania odpadových plastov vo všetkých štátoch EU do roku 2020 sa venovali dve významné konferencie organizované Plastics Europe Polytalk 2012 v dňoch ve Wiesbadenu[9] a Identipast ve dnech vo Varšave[10]

3 Obr.č.3 Materiálový tok plastov od výroby po využitie odpadov v EU 27+Norsko a Švajčiarsko za r.2011 Významne sa znižuje skládkovanie, pričom 9 krajín skládkuje 0-9% odpadových plastov. Konkrétne ide o Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Dánsko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko a Francúzko. Mechanická recyklácia odpadových plastov má rad obmedzení a tak neprekvapuje, že podiel energetického využitia odpadových plastov je v EU vyšší ako mechanická recyklácia Z ďalšieho obrázku č.4 je zrejmé, že celkové ročné množstvo odpadových plastov v EU je v období skoro konštantné a pohybuje sa okolo 24,5 mil. ton. Obr.č.4 Množstvo odpadových plastov a spôsob ich využitia v rokoch produkcia, využitie, mechanická recyklácia, energetické využitie, skládkovanie. Plasty v stavebníctve

4 Svetová výroba plastov sa po krízových rokoch 2008 a 2009 dostala späť na rastovú trajektóriu v roku 2010 a pozri obr.č.5, keď bolo vyrobených rekordných 280 mil. ton plastov [11]. Na Slovensku sa v roku 2011 spotrebovalo 440 tis. ton plastov. Obr.č.5 Svetová produkcia plastov v období Údaje o využití plastov v Európe v jednotlivých sektoroch za rok 2011 sú zrejmé, pozri obr. č 6. Obr.č.6 Spotreba plastov v Európe roku 2010 podľa typov a aplikácií Z obrázku je zjavné, že stavebníctvo je druhý najdôležitejší sektor pre plasty a dominantnú úlohu tu majú aplikácie PVC a EPS [11]

5 Stavebný a demolačný odpad Z rozsiahleho dokumentu [12] spracovaného pre MPO ČR, z kapitoly 7 (autor doc. Škopán) vyplýva, že produkcia stavebných a demolačných odpadov predstavuje najväčší hmotnostný materiálový tok zo všetkých odpadov mil. ton. Podobne v SR tvorí stavebný a demolačný odpad najväčší podiel zo všetkých. Podľa najnovších údajov z Plastics Europe [11] sa v krajinách EU-27 + Nórsko a Švajčiarsko vyprodukovalo v stavebníctve 1,365 mil. ton plastových odpadov. Z toho sa 44% uložilo na skládky, 20% sa mechanicky zrecyklovalo a 36,2% sa využilo energeticky. V stavebníctve v SR sa vykázalo 11 tis. ton odpadových plastov, z toho sa 60% skládkovalo a 20% recyklovalo a rovnaké množstvo sa energeticky využilo. V poslednom období sa samotní výrobcovia polymérov snažia podporovať recykláciu odpadových plastov. Príkladom sú iniciatívy európskych výrobcov PVC Vinyl 2010 a Vinyl Plus [13,14] a EPS- EUMEPS [15] Recyklácia spotrebiteľského odpadu z PVC dosiahla v roku 2010 hmotnosť ton, čo predstavuje výrazné prekročenie ročného cieľa ton pozri obr. č.7. Obr.č.7 Výroba recyklátu PVC v rokoch po jednotlivých aplikáciách Najväčší podiel ton recyklátu na uvedených aktivitách ma spol. RECOVINYL so sídlom v Bruseli a zastúpením v 15 krajinách. Ďalším významným projektom sú recyklácie okenných rámov z PVC, ktorý koordinuje EPPA Európska asociácia okenných profilov z PVC. Recykláciou PVC rúr a profilov sa zaoberá TEPPFA. Podľa údajov Plastics Europe je 72% pozbieraných okenných rámov recyklovaných. Na konferenciách (o PVC v Brightone) a o plastových odpadoch (Identiplast 2011 v Madride), bolo zhodnotené plnenie programu Vinyl 2010 a bol vyhlásený nový program Vinyl Plus s úlohami do roku Bod týkajúci sa recyklácie znie: Efektívne využitie a riadenie PVC počas životného cyklu recyklovať 800 tis. ton PVC po ukončení jeho aplikácie v roku Vyvinúť a aplikovať inovatívne technológie na recykláciu 100 tis. ton/rok PVC, považovaného dnes za ťažko recyklovateľného. Podávať auditorom správy o plnení tohto cieľa.

6 Na konferencii Identiplast 2011 generálny riaditeľ ECVM pán Leitner vyhlásil, že nepísaným cieľom je vyrábať regranulát PVC v rovnakej kvalite, aká sa dosahuje v primárnom materiáli. Program Vinyl Plus tak vytýčil úlohu recyklovať v jednom roku (2020) rovnaké množstvo PVC ako bolo dosiahnuté za desaťročie O podobnej iniciatíve výrobcov EPS je možné nájsť údaje aj v publikácii [2]. V roku 1980 sa spotrebovalo v SR ton EPS, v roku 2011 to už bolo cez 30 tis. ton. Podľa štúdie Consultic [3]. bolo v roku 2009 v 2 tis. ton EU vytriedených necelých 50 tis. ton odpadov z EPS. Recykláciou a energeticky bolo využitých 56.6 % odpadov, zostávajúce množstvo bolo skládkované. V SR vzniklo 5 tis. ton odpadového EPS, z toho 2 tis. ton využité a zostatok bol uložený na skládky. Nemecká asociácia výrobcov EPS (IVH), spolu s asociáciou pre vonkajšie zatepľovanie budov (WDVS), vlani založila výskumnú úlohu pre nové cesty využitia odpadových EPS izolácií po demoláciách budov v budúcom desaťročí. Je potrebné si uvedomiť, že prvé zateplenie budovy pomocou EPS bolo realizované v Berlíne v roku 1959, a aplikácie aj v dobe krízy rástli, keď vlani bolo v Nemecku spotrebovaných viac ako 250 tis. ton EPS. Ako budú budovy postupne demolované, je potrebné riešiť aj problematiku využitia odpadového EPS. V Nemecku je skládkovanie plastov zakázané a tak nezostáva nič iné ako zrealizovať linky na mechanické recyklácie alebo pre energetické využitie. V rámci projektu EUMEPS bola posúdená energetická spotreba na výrobu EPS izolácií analýza životného cyklu (LCA) a environmentálneho vyhlásenia o výrobku (EPD) [15]. Z údajov jednoznačne vyplýva, že celková spotreba energií na výrobu 1m 3 je priaznivejšia v prípade energetického využitia odpadov oproti skládkovaniu. Skládkovanie EPS izolácií z demolácií domov by malo byť výrazne obmedzované. Záver Plasty sú nazývané materiálmi 21 storočia. Ich uplatnenie v stavebníctve je druhou najväčšou aplikáciou po obaloch. Pre aplikácie v stavebníctve je požadovaná dlhodobá životnosť, avšak po skončení aplikácie je potrebné hľadať ekologické využitie plastov. Čo sa týka množstva je zatiaľ podiel odpadových plastov v stavebníctve zanedbateľný, v budúcnosti sa však bude výrazne zvyšovať. Už dnes by sme mali pripravovať riešenia, ktoré by spočívali v recyklácii alebo energetickom využití použitých plastov, vrátane plastových izolácií. Združenie EPS SR je do tohto procesu zapojené prostredníctvom zastrešujúcej organizácie EUMEPS [16]. Pre Združenie EPS SR spracoval: Ing. František Vörös - konzultant Sdružení EPS ČR, (e mail: info@epscr.cz ) Združenie EPS SR Združenie výrobcov, spracovateľov a užívateľov expandovaného polystyrénu na Slovensku je dobrovoľným a nezávislým združením členov, ktorých podnikateľské aktivity pokrývajú celý komplex problematiky spätej s výrobou, projektovaním a montážou zateplenia pomocou EPS. Vzniklo v roku 2005 s cieľom podporovať rozvoj dopytu po EPS, participovať na tvorbe noriem a legislatívnych opatrení, kontrolovať a zvyšovať kvalitu výrobkov z EPS, poskytovať konzultácie v oblasti spracovania a montáže výrobkov z EPS, podieľať sa na úsporách energie a činnosť na ochranu spotrebiteľa ( ).

7 LITERATÚRA [1] [2] VÖRÖS, F., Využití odpadů z EPS izolací, Tepelná ochrana budov, 14, 2011, č.2, s.21 [3] VÖRÖS, F., Plastikářský veletrh K 2010 a tepelná ochrana budov, Tepelná ochrana budov,14, 2011, č.1, s.14 [4] Carbon markets, [5] DEHOUST, G. A kol., Klimaschutzpotentiale der Abfalwirtschaft, Öko Institut, Darmstadt/ Heidelgerger/Berlin, leden 2010 ( [6] VÖRÖS, F., Zateplování budov stále na vzestupu, Tepelná ochrana budov,15, 2012, č.1, s.26 [7] VÖRÖS,F,.Udržateľné plasty pre budovy, Tepelná ochrana budov, 15, 2012, č.6, s.42 [8] VÖRÖS, F., V Evropě se sládkují plasty za 8 miliard Euro, Odpady, č.11, 2011, s.7 [9] Plastics The Facts 2012 [10] VÖRÖS, F.. Polytalk 2012 pre zákaz skládkovania plastov, Odpady - pripravené k publiká [11] VÖRÖS, F.,., Aktuálne informácie z oblasti aplikácií plastov v stavebníctve,tepelná ochrana budov,15, 2012, č.3, s.47 [12] SLAVÍK, J. a kol., Zpracování strategického analytického dokumentu pro oblast využívání druhotných surovin,(pro MPO) VŠE Praha, červen 2011 [13] VÖRÖS, F., Polvinylchlorid pro udržitelné budovy, 13, 2010, č.6, s.22 [14] VÖRÖS, F., Odpadní PVC lze bezpečně využít, Odpady, č.5, 2011, s.12 [15] VÖRÖS, F VÖRÖS, F.,Prečo sektorové EPD pre EPS izolácie, Tepelná ochrana budov,14, 2011, č.6, s.33 [16]