Hector Berlioz Jean Sibelius BIRMINGHAM SCHOOLS SYMPHONY ORCHESTRA Malé koncertné štúdio, Slovenský rozhlas Bratislava PIATOK 13. APRÍL HOD

Prepis

1 Hector Berlioz Jean Sibelius BIRMINGHAM SCHOOLS SYMPHONY ORCHESTRA Malé koncertné štúdio, Slovenský rozhlas Bratislava PIATOK 13. APRÍL HOD. Michael Seal Dirigent Richard Harwood Benefícia pre Nadáciu Výskum Rakoviny

2 Sir Simon Rattle OM CBE Birmingham Schools Symphony Orchestra Patron Michael Seal dirigent Richard Harwood violončelo Scarlett Taylor vedúca orchestra Program Hector Berlioz ( ): Korzár, op. 21 predohra Antonín Dvořák ( ): Violončelový koncert h mol, Op Allegro...quasi improvisando 2. Adagio ma non troppo 3. Finale, Allegro moderato Prestávka Jean Sibelius ( ): Symfónia č. 5 Es dur, Op Tempo Molto Moderato Allegro Moderato Presto 2. Andante Mosso, Quasi Allegretto 3. Allegro Molto Un Pochettino Largamente

3 Korzár op. 21 Hector Berlioz Súkromný život Hectora Berlioza bol rovnako zaujímavý a úchvatný ako jeho hudba, čo je medzi hudobnými skladateľmi absolútna výnimka. Mimoriadne sa to prejavuje v stupňovanom absurdnom a neuveriteľnom príbehu vzniku predohry Korzár. O obľúbené štipendium Rímska cena Prix de Rome (bol to zahraničný štúdijný program, ktorý umožnoval prechodný pobyt v Taliansku na základe doterajších tvorivých úspechov, pričom organizátori dúfali, že sa zo štipendistu stane génius) sa dlhodobo usilovalo mnoho nádejných skladateľov, medzi nimi aj Berlioz. So vzrastajúcou úrovňou každej ďalšej kompozície ho konečne, na piaty pokus, dostal vo februári Avšak jeho šťastie bolo krátke, pretože počas plavby do Ríma jeho loď stroskotala v hroznej búrke a on vyviazol len s holým životom. Keď sa konečne dostal do Ríma, bláznivo sa zamiloval do mladej ženy menom Camille Marie Moke. Keď sa však dozvedel, že sa má slečna Moke vydávať, v záchvate žiarlivosti a zlosti sa prezliekol za slúžku, zobral si zbraň a fľaštičku s jedom a vybral sa zavraždiť ju. Jeho odhodlanie však po chvíli ochladlo, takže svoj plán zrušil a namiesto toho sa pokúsil o samovraždu skokom do Stredozemného mora. Keď ho zachránili, súc poučený touto skúsenosťou, odišiel na dovolenku do Nice. Neodvratne ovplynený témou mora, ktoré vstúpilo do jeho života, začal čoskoro Berzlioz skladať predohru Korzár (Le Corsaire). Dielo okamžite ohlasuje náraz víchrice v stupnici C dur, ktorý rýchlo klesá do krásnej lyrickej melódie v As dur. Hneď na začiatku je tak naznačená hlavná téma, ktorú Berlioz použil ako základ predohry. Napriek pokojnej melódii sa tu objavuje podtón hrôzy, vyjadrený použitím temných tremolových tónov violončela, kontrabasu a vzostupných chromatických stupníc huslí. Hrozivý podtón je dobre čitateľný, pretože melódia je len ťažko rozpoznateľná až do doby návratu úvodného dobrodružného ducha predohry, ktorý teraz majestátne zdôrazňujú dychové sekcie. Definitívne a rozhodne sa celá téma prejaví striedaním sláčikov a drevených dychových nástrojov, ku ktorým sa pridajú plechy s fragmentami z allegra. Tým skladba mieri v krkolomnej rýchlosti do záveru. Matthew Igoe (husle) Koncert pro violončelo a orchester h moll op. 104 Antonín Dvořák Dvořák sa narodil 8. septembra 1841 v Nelahozevsi. Jeho hudobný talent sa prejavil hneď, ako hral na husliach v otcovej krčme. Odsťahoval sa za štúdiom, ale čoskoro predčil svojho učiteľa a prešiel do Prahy, kde pokračoval v ďalšom štúdiu hudby a zároveň hudbu vyučoval. V Prahe sa zamiloval do Josefiny. Nakoľko ona jeho city neopätovala, oženil sa neskôr s jej mladšou sestrou Annou. V roku 1875 se zoznámil s Brahmsom a vďaka nemu dokázal

4 vydať v roku 1878 svoje slávne Slovanské tance, ktoré ho uviedli na svetovú scénu. Počas niekoľkých ďalších rokov navštívil viackrát Anglicko, kde získal čestný doktorát na University of Cambridge a v roku 1892 prijal funkciu riaditeľa National Conservatory of Music v New Yorku. Práve pobyt v Amerike inšpiroval jeho Novosvetskú symfóniu a tiež tento violončelový koncert, keď počul Violončelový koncert č. 2 s New York Philharmonic od Victora Herberta jedného z učiteľov konzervatória. Dvořák sa rozhodol napísať vlastný violončelový koncert aj na naliehanie priateľa, čelistu Hanuša Wihana. Prvá veta sa začíná ticho a pokojne, ale orchester rýchlo dospeje k vrcholu prvej vety, aby se vzápätí stíšil a poskytol tak čelistovi priestor pre nastúpenie v nízkej polohe. Dvořák se sústredil na zvuk drevených dychových nástrojov a možno jednu z najkrajších pasáží napísaných pre lesný roh. Druhú vetu otvárajú komorné sekcie orchestra so sólami drevených dychových nástrojov, po ktorých nasledujú sóla dychových nástrojov spolu s violončelom. Do tejto vety začlenil úryvok z jednej zo svojich Štyroch piesní ako venovanie švagrinej, keď sa o jej nemoci dozvedel počas písania diela. Bola to jedna z ich najobľúbenejších piesní a snáď aj skrytým znamením Dvořákovej lásky k nej. Tretia, záverečná veta sa začína vybudovaním pulzu orchestra a potom zoslabuje ako v prvej vete, abyzvuk pre violončelo zostal v harmónii s orchestrom. Táto veta má omnoho hravejší štýl, ktorý charakterizuje nápadné husľové sólo, ktoré sa dopĺňa s violončelom. Po premiére a smrti Josefíny pridal Dvořák ešte ku koncu finále elegický, bolestivý záver, ktorý je ohlasom na vetu druhú. Posledná veta postupne narastá, aby sa uzavrela prepracovaním hlavnej témy prvej vety. Po dokončení odovzdal koncert Wihanovi, ktorý pôvodne vnukol Dvořákovi nápad napísať violončelový koncert, aby si pridal vlastné prstoklady a smyky. Wihan skladbu upravil k Dvořákovej neľúbosti tak, že ju sťažil a pridal kadencie, ktoré Dvořák odmietol. Koncert mal premiéru v roku 1896 v Londýne s violončelistom Leo Sternom. V svetle toho všetkého napísal Dvořák v liste: Dúfam, že bude v poriadku, pretože Wihan bol stále jeho obľúbený čelista, ale pravdepodobne nebol k dispozícii a koncert mal obrovský úspech. Nathan Vidaurri (kontrabas) Symfónia č. 5 Es dur op. 82 Jean Sibelius Fínsky skladateľ obdobia pozdného romantizmu a začiatku modernizmu Jean Sibelius ( ) bol pokrstený ako Johan Julius Christian Sibelius v Hameenlinne vo Fínskom veľkokniežatstve. Sibelius je celosvetovo považovaný za najväčšieho skladateľa svojej krajiny a často se jeho hudbe pripisujú zásluhy v pomoci rozvoja národnej fínskej identity počas boja za nezávislosť od Ruska.

5 Sibeliov otec zomrel, keď bol Johan mladý, a preto hlavný mužskývplyv v rodine získal jeho strýko Pehr Ferdinand Sibelius. Práve on dal desaťročnému chlapcovi husle a neskôr podporoval jeho záujem o skladanie hudby. Od raného veku Sibelius prejavoval silný záujem o prírodu a pravidelne sa túlal po vidieku, keď se jeho rodina sťahovala v lete do Loviisy. Okrem huslí sa Sibelius sedemročný naučil hrať na klavíri od svojej tety Julie. Záujem o hru na klavíri netrval dlho po tom, čo sa začal učiť hrať na husliach, ktorým dával omnoho väčšiu prednosť. Po absolvovaní strednej školy v roku 1885 Sibelius spočiatku študoval právo na Kráľovskej Alexandrovej Univerzite vo Fínsku, ale keďže prejavoval omnoho väčšiu vášeň pre hudbu, prestúpil na Helsinský hudobný inštitút (dnes Sibeliova Akademia), kde študoval do roku Fínska vláda poverila Sibelia, aby napísal symfóniu (piatu) na počesť svojich päťdesiatych narodenín. V apríli 1915, počas práce na tejto symfónii uvidel Sibelius 16 letiacich labutí, co ho inšpirovalo napísať tematickú sekvenciu, ktorá sa končí slávnym motívom lesného rohu vo finále. Prvá verzia symfónie bola uvedená v Helsinkách pri príležitosti skladateľovej päťdesiatky. Napriek veľkej chvále Sibelius nebol spokojný a dvakrát ju prepracoval: prvýkrát v roku 1916 a potom znovu v roku 1919, keď ju definitívne ukončil. Symfóniu č. 5 je napísal v Es dur a rozdelil ju na tri vety. Prvú vetu, ktorá bola pôvodne myslená ako vety dve, Sibelius prepracoval, aby spojil pomalší úvod s rýchlejšou valčíkovou scherzovou časťou, a týmvytvoril jednotnú formu. Vetu otvára volanie lesného rohu, ktoré obsahuje hodne z hudobnej látky celého diela. Druhá veta obsahuje jemnú tému a variácie, ktoré najprv počujeme na začiatku zahraté na husliach pizzicato a na drevených dychových nástrojoch, které čvirikajú ako vtáky, čo vytvára radostný pocit. Tretia veta sa začína dramaticky rýchlou melódiou sláčikov zahratou tremolo. Po rozvinutí prvotnej témy, začína sa hojdavý trojnásobný motív lesných rohov, inšpirovaný zvukom volania šesnástich labutí. Nad tým zvuky sláčikov a fláut hrajú jednu zo Sibeliových najslávnejších melódií. Obidve tieto myšlienky autor ďalej rozvíja až do finálnej časti, keď sa motív vracia majestátne do hlavnej tóniny. Symfónia sa končí šestimi váhavými akordami finálnej kadencie, ktoré sú všetky oddelené tichom, čo je jeden zo Sibeliových najgeniálnejších nápadov. Tom Hao (husle) Birmingham Schools Symphony Orchestra 2018 Birmingham Schools Symphony Orchestra(BSSO) je jedným zo 70súborov, ktoré spravuje organizácia Services for Education (Vzdelávacie služby) Music Service (Hudobná služba). Music Service je súčasťou širšej neziskovej organizácie Services for Education (charita registrovaná pod číslom ) a snaží sa poskytnúť najlepšie hudobné vzdelanie mladým ľudom z Birminghamu.

6 BSSO vznikol v roku 1965 a priťahuje najväčšie hudobné talentyzo všetkých škôl v meste. Miesto v orchestri je možné získať každý rok na základe súťažného radu konkurzov, s mimoriadne vysokou úrovňou. V súčasnosti sa orchester skladá z 85 hráčov vo veku rokov. Orchester hrá hudbu symfonického repertoáru z obdobia klasicizmu, romantizmu a 20. storočia. Skúša počas školského roka každú sobotu ráno. Mladých hudobníkov podporujú vedúci jednotlivých sekcií orchestrov, ktorí sú sami aktívni hudobníci. BSSO pravidelne vystupuje v troch hlavných koncertných sálach Birminghamu: Symphony Hall, Birmingham s Town Hall a The Concert Hall of the Royal Birmingham Conservatoire. Orchester účinkoval niekoľkokrát v londýnskom South Bank na festivale Music for Youth Festival. Za posledných desať rokov absolvoval orchester turné v Japonsku, Taliansku, Česku (2008), Barcelone (2010), Estónsku (2012), Nemecku (2014), Španielsku (2016) a teraz se teší na turné v Českej republike a na Slovensku! Orchester si zaumienil pravidelne angažovať profesionálnych sólistov. Vďaka tomu s ním hrali: Tamsin Little, Peter Donohoe, So-Ock Kim, Sasha Grynyuk, Elspeth Dutch, Oliver Heath, Chris Yates, Mihkel Poll, Leonard Elschenbroich, Zoe Beyers, Lawrence Jackson a Oliver Janes. Súčasný program nie je výnimkou a máme preto možnosť predstaviť Dvořákov Violončelový koncert so sólistom Richardom Harwoodom, hlavným violončelistom Royal Philharmonic Orchestra. Skúšky počas školského roku sú prispôsobené tak, aby sa BSSO mohol pripraviť na tri každoročné koncerty v birminghamských koncertných sálach. V sezóne hral orchester zatiaľ predohru ke Kniežaťu Igorovi od Borodina, Čajkovského Symfóniu č. 6 a Koncert pre trúbku od Arutiniana s Alanom Thomasom (hlavným trumpetistom BBC Symphony Orchestra). Orchester BSSO je poctený, že je jeho patrónom Sir Simon Rattle. Michael Seal Michael Seal pôsobí v pozícii spolupracujúceho dirigenta City of Birmingham Symphony Orchestra (CBSO), co je jedinečná funkcia uznanie jeho práce pomocného dirigenta a blízkeho vzťahu, ktorý si vybudoval s orchestrom. Jeho hlboká znalosť orchestrov zvnútra (bol niekoľko rokov huslistom CBSO) mu umožňuje jedinečné vhĺbenie sa a rýchlo vytvorený vzťah a dôveru s orchestrami, s ktorými pracuje. Jeho energia a nadšenie sú nákazlivé. Reputáciu si vybudoval vďaka vynikajúcim výsledkom podaným s veľkým šarmom a často s typicky britským prísnym rozvrhom skúšok.

7 Popri častých zahraničných angažmánov Michael pracoval s mnohými výbornými britskými orchestrami, často ako hosťujúci dirigent takých orchestrov ako BBC Symphony Orchestra, BBC Philharmonic a Royal Liverpool Philharmonic,Academy of St. Martin in the Fields, BBC Concert Orchestra, BBC National Orchestra of Wales, BBC Scottish Symphony Orchestra, Bournemouth Symphony Orchestra, Royal Philharmonic Orchestra, London Philharmonic Orchestra a Ulster Orchestra. V medzinárodnom meradle dirigoval Frankfurt Radio SymphonyOrchestra, KBS Symphony Orchestra, Norwegian Radio Orchestra, Odense Symphony Orchestra, Joensuu City Orchestra, Orquesta Académica del Instituto Superior de Arte del Teatro Colón, Orquesta Filarmónica de Buenos Aires a RTÉ Concert a National Symphony Orchestras. Jeho láska k opere ho doviedla ku kritikou oceňovanému predstaveniu Pucciniho Il Trittico na Birmingham Conservatoire. Asistoval tiež Sakari Oramovi a Andrisi Nelsonsovi pri operných predstaveniach Peter Grimes, Carmen, Ružový gavalier, Lohengrin, Tristan & Isolda a Bludný Holanďan. Nielenže pracuje mnoho rokov ako dirigent BSSO, ale má aj zvláštne puto s CBSO Youth Orchestra, ktorý dirigoval pri bezpočetných príležitostiach ako jeho súčasť od samotného založenia. Je tiež umeleckým poradcom a dirigentom komorného orchestra CBSOYO Academy, ktorý vznikol v roku Richard Harwood Už debut desaťročného Richarda kritika veľmi dobre prijala a potom už cenami ovenčený anglický čelista Richard Harwood účinkoval v popredných koncertných sálach, vrátane London s Royal Albert Hall, vo všetkých sálach South Bank Centre, Wigmore Hall, Musikverein (Viedeň), Concertgebouw (Amsterdam), Alte Oper (Frankfurt), Thomaskirche (Lipsko), Auditorium du Louvre (Paríž) a Alice Tully Hall / Lincoln Center (New York). Ako koncertný sólista Richard spolupracoval s dirigentmi ako Case Scaglione, John Wilson, Okko Kamu, Marko Letonja, Douglas Bostock, En Shao, Shuntaro Sato a Yehudi Menuhin a s mnohými orchestrami vrátane The Philharmonia, Royal Philharmonic, Bournemouth Symphony, RTÉ National Symphony, RTÉ Concert, Auckland Philharmonia a Ural Philharmonic. Ako komorný hráč účinkoval napríklad s kvartetami Jerusalem and Endellion Quartet a osobnosťami ako Gidon Kremer, Yuri Bashmet, Olivier Charlier, Benjamin Schmid, Alena Baeva, Ilya Gringolts, Pekka Kuusisto, Vilde Frang, Chen Halevi, Julian Bliss, Martin Roscoe, Peter Donohoe, Finghin Collins, Gottlieb Wallisch a Julius Drake. V rokoch bol Richard čelistom Sitkovetskyho Tria. Richardova diskografia obsahuje oceňovanú debutovú nahrávku pre EMI Classics s pianistom Christophom Bernerom a sólový album koncertných skladieb skladateľov filmovej hudby Composing Without The Picture z roku 2013 pre Resonus. V roku 2016 vyšla Richardova

8 nahrávka Violončelových koncertov od Christophera Gunninga s Royal Philharmonic Orchestra. Navyše môžeme Richarda vidieť a počuť v dokumente In Search of Beethoven (Po stopách Beethovena), ktorý nakrútil v roku 2009 Phil Grabsky. Richard začal študovať pod vedením Joan Dickinson a pokračoval s ďalšími významnými pedagógmi ako Steven Doane, David Waterman, Heinrich Schiff (Akademie für Musik und darstellende Kunst, Viedeň) a Ralph Kirshbaum (Royal Northern College of Music, Manchester). Svoje štúdiá doplnil navštevovaním majstrovských kurzov a lekcií s učiteľmi ako Mstislav Rostropovič, Janos Starker, Steven Isserlis, Boris Pergamenschikow, Miklós Perényi, Bernard Greenhouse, Valentin Erben (Alban Berg Quartet), William Pleeth, Zara Nelsova a Ferenc Rados. Richard hrá na violončele od Francesca Rugeriho z roku O Nadácii Výskum Rakoviny V 25. roku činnosti Nadácie Výskum Rakoviny sa rozkrútia kolesá proti rakovine v 16. ročníku kampane priateľským súbojom mestských častí Bratislava-Devínska Nová Ves a Bratislava-Rača v stredu 30. mája 2018 v rámci Svetového dňa výziev (World Challenge Day). Patrónkou kampane Na kolesách proti rakovine je paralympijská víťazka Veronika Vadovičová Ambasádorkou Dňa výziev je viceprimátorka Bratislavy Iveta Plšeková. Kde sa organizovane rozhýbe viac občanov? Kde rozkrútia viac kolies proti rakovine? Kde vyzbierajú viac do zbierky na zakúpenie zariadenia SYSTÉM OBRAZOVEJ ANALÝZY? To sa rozhodne v uliciach, na námestiach, ihriskách počas celého dňa. Aj ak nie ste obyvateľmi týchto mestských častí, príďte podporiť svojou účasťou tú, ktorá Vám je srdcu bližšia. Podujatie vyvrcholí podvečer bohatým kultúrnym programom. Číslo zbierkového účtu vo VÚB, a. s., SK Ďakujeme za podporu.