BAKALÁRSKA PRÁCA Magdaléna Štaffenová

Prepis

1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FILOZOFICKÁ FAKULTA PRÍTOMNOSŤ A PERSPEKTÍVA OSTURNE V KONTEXTE REZERVÁCIE ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY Bakalárska práca Študijný program: kulturológia v špecializácii riadenie kultúry a turizmu Školiace pracovisko: Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre Školiteľ: prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc. Nitra 2011 Magdaléna Štaffenová

2 Čestné vyhlásenie Čestne vyhlasujem, že bakalársku prácu som vypracovala samostatne s použitím literatúry, ktorú uvádzam v zozname Literatúra a pramene. V Nitre dňa Magdaléna Štaffenová

3 Poďakovanie Ďakujem svojmu školiteľovi prof. PhDr. Jaroslavovi Čukanovi, CSc. za odbornú pomoc pri zostavovaní bakalárskej práce. Zároveň ďakujem Kristíne Gregoričkovej, starostke obce Osturňa, za poskytnutie cenných informácií a materiálov.

4 ABSTRAKT Bakalárska práca sa zaoberá rázovitou goralskou obcou Osturňa. Práca charakterizuje obec Osturňa z hľadiska geografického, historického a na základe toho opisuje špecifickú architektúru objektov, ktoré sa stali predmetom pamiatkovej ochrany vo forme pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry (PRĽA). V tejto súvislosti práca definuje, čo sú pamiatkové rezervácie, kto sa zaoberá starostlivosťou o ne a bližšie charakterizuje jednotlivé PRĽA, ktorých sa na Slovensku nachádza spolu desať. Podrobnejšie je vzhľadom na tému charakterizovaná PRĽA Osturňa, čo sa týka jej vzniku, ochrany, súčasného stavu obce a perspektívy jej rozvoja. Cieľom práce je poukázať na súčasný stav PRĽA Osturňa a tiež upozorniť na rezervácie ľudovej architektúry ako na neoddeliteľnú súčasť kultúry a dejín Slovenska. Kľúčové slová: pamiatková ochrana, využitie pamiatok, Osturňa, pamiatková ľudovej architektúry rezervácia

5 ABSTRAKT Die Bachelorarbeit befasst sich mit der Problematik eines typischen einzigartigen Dorfes in der Slowakei Osturňa. Die vorliegende Arbeit bietet einen Blick auf das Dorf Osturňa aus dem geographischen, geschichtlichen Bereich und aufgrund dessen beschreibt die spezifische Architektur von den Objekten, die zu einem Gegenstand des Denkmalschutzes in der Form des Denkmalschutzgebietes der Volksarchitektur wurden. In diesem Zusammenhang definiert die Arbeit den Begriff Denkmalschutzgebiet, wer für diese Gebiete sorgt und ebenfalls bringt auch die Beschreibung von einzelnen Denkmalschutzgebieten der Volksarchitektur in der Slowakei. Die gesamte Anzahl von denen in der Slowakei ist 10. In Bezug auf das Thema sind wir näher zum Denkmalschutzgebiet Osturňa eingegangen, vor allem was die Entstehung, den Schutz, derzeitigen Dorfzustand und die Entwicklungsperspektive betrifft. Ziel der Arbeit ist es, einen Einblick in den derzeitigen Zustand von Osturňa anzubieten sowie auf die Naturschutzgebiete der Volksarchitektur als ein untrennbarer Bestandteil der Kultur und Geschichte der Slowakei aufmerksam zu machen. Schlüsselwörter: Denkmalschutz, Denkmalnutzung, Osturňa, Denkmalschutzgebiet der Volksarchitektur

6 OBSAH ÚVOD 8 1 CIELE PRÁCE 10 2 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA 11 3 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY Pojmy súvisiace s riešenou problematikou Kultúrne dedičstvo Pamiatkový fond Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Ochrana kultúrneho dedičstva Publikované zdroje súvisiace s riešenou problematikou 16 4 OSTURŇA VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA Geografická charakteristika Historický vývoj Predpoklady vzniku špecifickej architektúry Zástavba Stavebné materiály, techniky a konštrukcie Hydrológia, rastlinstvo, živočíšstvo 27 5 PAMIATKOVÉ REZERVÁCIE ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY NA SLOVENSKU Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Osturňa 35 6 MOŽNOSTI ROZVOJA OSTURNE V KONTEXTE REZERVÁCIE ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY Prírodný a kultúrno-historický potenciál okolia 40 ZÁVER 42 LITERATÚRA A PRAMENE 44

7 ÚVOD Každá krajina má svoje prírodné a kultúrno-historické krásy, ktoré sú niečím špecifické, zaujímavé a tým priťahujú pozornosť nielen domácej, ale i zahraničnej verejnosti. Tiež Slovensko, prihliadnuc na prírodné a kultúrne bohatstvo, ktoré sa tu nachádza, je jedinečné. Bakalárska práca chce preto priblížiť jednu z dôležitých zložiek slovenskej kultúry, tradičné ľudové staviteľstvo a architektúru a to prostredníctvom pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Osturňa. Ľudové staviteľstvo charakterizuje veľká rozmanitosť, ktorú spôsobilo viacero faktorov: rôzne geografické danosti, prelínanie kultúr východu a západu, prelínanie rôznych konfesií, či mnohé kolonizačné vlny a s tým súvisiace historické udalosti. Pôsobením týchto činiteľov sa jednotlivé stavebné prejavy priebehom storočí vyvíjali, menili, či zanikali. Objekty tradičného ľudového staviteľstva a architektúry možno nájsť a obdivovať skoro v každej väčšej, či menšej slovenskej dedine. Viacero cenných objektov ľudovej architektúry bolo sústredených v niektorom z desiatich múzeí ľudovej architektúry v prírode. Desať najcennejších súborov vidieckych stavieb bolo v priebehu druhej polovice 20. storočia vyhlásených za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (PRĽA), ktoré tvoria súčasť obývaných obcí. Práca sa bližšie zameriava práve na pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, konkrétne ale na PRĽA Osturňa. Všeobecne z ľudovej architektúry je pre Slovensko symbolické najmä drevo, ktoré je hlavným stavebným prostriedkom, materiálom i v Osturni. Drevené stavby sa v slovenských dedinách nevyskytujú v takej miere ako v minulosti, ich počet klesol hlavne v dobe socializmu, ktorý zasiahol do všetkých zložiek života a neminul ani tradičné staviteľstvo a architektúru. Tie postupne vytlačili novostavby typické rovnými líniami a betónom. Tomuto trendu sa samozrejme nevyhla ani Osturňa, ale nie v takej miere ako iné dediny v okolí. Vďaka svojej zachovanej zástavbe sa stala jedinečnou nielen v Zamagurí, ale aj v rámci celej republiky. V roku 1979 bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Pamiatkové územie má v súčasnosti v maximálnej možnej miere zachovaný historický urbanizmus, historický pôdorys, priestorovú zástavbu a objektovú skladbu územia, ale na druhej strane podlieha rôznym negatívnym vplyvom, ktorým treba zabrániť, aby sme o tento skvost ľudovej architektúry neprišli. K atraktivite obce prispieva aj okolité horské prostredie, bohatstvo tunajších lesov, ktoré sú lákadlom pre účastníkov cestovného ruchu a turistov. 8

8 Tradičné staviteľstvo a architektúra ako súčasť dedičstva našich predkov má čo povedať aj dnes, dnešným moderným ľuďom. Pri pohľade na stavbu z minulých storočí sa môže človek učiť i zamyslieť nad tým, že funkčnosť a využitie materiálu vzhľadom na okolie, je takmer dokonalé. Môže nás utvrdiť v tom, že naši predkovia, starí, či prastarí rodičia neboli len obyčajní roľníci. Vedeli ako čo najlepšie využiť a pritom nezneužiť to, čo im príroda ponúkala. Takéto dokumenty stavieb môžeme v celkom hojnom počte nachádzať na celom území Slovenska. Ich výtvory charakterizujú súlad konštrukcie, účelu a tiež estetična. Zachovanie objektov tradičnej ľudovej architektúry je dôležité, pretože vypovedá o historickom vývoji našej krajiny, o živote našich predkov i o kultúre slovenského národa. 9

9 1 CIELE PRÁCE Hlavným cieľom práce je priblížiť dedinu Osturňa ako pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry (PRĽA) a v tomto zmysle zhodnotiť a poukázať na jej perspektívy. Pre dosiahnutie hlavného cieľa bolo vytýčených niekoľko čiastkových cieľov: teoretické vymedzenie pojmov súvisiacich s témou charakteristika jednotlivých pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry analýza obce Osturňa Prvoradým cieľom práce nie je hľadať riešenia ako zmeniť, či vylepšiť súčasnú situáciu v obci Osturňa, ale zhodnotiť ju a vyzdvihnúť pozitívne hodnoty, ktoré v Osturni sú a ktoré táto dedina ponúka. Na druhej strane bolo ale nutné poukázať i na negatíva. Poslaním práce by malo byť tiež vzbudenie záujmu o PRĽA Osturňa a jej okolie, ktoré v rámci Slovenska patrí medzi najatraktívnejšie. 10

10 2 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA Pri zostavovaní bakalárskej práce bolo využitých viacero postupov. V prvom rade bolo nutné vyhľadať a zozbierať potrebné materiály, najmä knižné. Časť literatúry, ktorá bola použitá v tejto práci, bola súčasťou domácej knižnice. Prostredníctvom on-line katalógu knižnice Univerzity Konštantína Filozofa, Tríbečskej knižnice v Topoľčanoch a Knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene bolo možné vyhľadať zvyšnú literatúru k téme, následne ju v daných knižniciach preštudovať resp. požičať. Knihy o Osturni poskytla aj knižnica v Spišskej Starej Vsi. Propagačný materiál o Osturni, Osturnianskych jazerách a iné materiály, či dokumenty poskytla pani starostka obce Osturňa a zamestnankyne obecného úradu. Ing. arch. Iveta Bujnová z Pamiatkového úradu v Prešove, pracovisko Poprad poskytla tiež svoje stanovisko. Ako druhý krok bolo podrobné preštudovať všetku zozbieranú literatúru a na základe toho sa mohli ďalej vybrať už konkrétne potrebné materiály. Samozrejme nie všetka nájdená literatúra bola svojim obsahom vyhovujúca. Ďalším dôležitým zdrojom bol internet, vďaka ktorému sa dalo doplniť mnoho informácií. Časť Literatúra a pramene ponúka zoznam knižných a internetových prameňov, z ktorých sme pri tvorbe práce čerpali. Názory, informácie o obci, osobné skúsenosti so životom v Osturni poskytla starostka obce pani Kristína Gregoričková i jej asistentka Ing. Mária Gecašková. Obsahové členenie práce je spracované podľa príručky Koncipovanie odborného textu - Kľúč k písaniu záverečných prác. Prvá podkapitola objasňuje teoretické vymedzenie pojmov týkajúcich sa témy. Druhá kapitola záverečnej práce sa zaoberá všeobecnou charakteristikou obce Osturňa. Prvá podkapitola má čitateľovi priblížiť, kde sa obec Osturňa nachádza, aké pohoria ju obklopujú. Popisuje polohu, rozlohu i administratívno-správne zaradenie obce. Druhou podkapitolou je Historický vývoj, na základe ktorého možno ďalej charakterizovať architektúru typickú pre Osturňu. Súčasťou tejto podkapitoly je stať, ktorá sa delí na dve ďalšie časti. Tu sa práca zaoberá delením pozemkov na tzv. zárubky, spôsobom staviteľstva, zástavby, použitými materiálmi, stavebnou technikou, ktorou boli domy stavané a potom konštrukciami okenných otvorov, vstupných otvorov a konštrukciou strechy. Tretia podkapitola Hydrológia, rastlinstvo a živočíšstvo bola zaradená do práce z toho hľadiska, že do katastra obce Osturňa patria aj Veľké osturnianske jazero, Malé jazerá a Jazero, ktoré sú nielen súčasťou Pieninského národného parku, ale boli vyhlásené za prírodné rezervácie. Prvé dve menované jazerá 11

11 patria do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie s názvom NATURA Jazerá a okolitá príroda majú podobný potenciál na rozvoj cestovného ruchu ako samotná PRĽA Osturňa. Ďalšia kapitola bakalárskej práce Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry na Slovensku analyzuje pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, ich polohu a predmet ochrany danej rezervácie. Táto kapitola má jednu podkapitolu, ktorá sa podrobne zaoberá opisom PRĽA Osturňa, jej vznikom, predmetom ochrany, ďalej zásadami ako sa o pamiatkové objekty treba starať, súčasným stavom rezervácie. Posledná kapitola Možnosti rozvoja Osturne v kontexte rezervácií ľudovej architektúry analyzuje občiansku vybavenosť v obci, popisuje projekty, ktoré chce obec v blízkom časovom horizonte uskutočniť. V tejto kapitole je zhodnotený i prírodný a kultúrno-historický potenciál okolia obce, ktorý je dôležitý pre jej postupný rast z hľadiska rozvoja cestovného ruchu. 12

12 3 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 3. 1 Pojmy súvisiace s riešenou problematikou Kultúrne dedičstvo Pojmom kultúrne dedičstvo a jeho obsahom sa zaoberá Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z Z. z. SR č. 91/2001. Článok 1 tejto deklarácie hovorí, že: Kultúrne dedičstvo je nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov, je dokladom vývoja spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom vzdelanostnej a kultúrnej úrovne slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska a jednotlivé druhy a časti kultúrneho dedičstva sú rovnocenné a tvoria neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Európy a celého ľudstva. Podľa článku 2 sú kultúrnym dedičstvom hmotné a nehmotné hodnoty, hnuteľné a nehnuteľné veci vrátane importovaných diel a myšlienok, ktoré našli na Slovensku miesto a uplatnenie. 1 Súčasťou hmotného dedičstva sú okrem iného aj objekty ľudového staviteľstva, kde možno zahrnúť i objekty, ktoré patria a vytvárajú pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry Pamiatkový fond Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. 2 Ústredný zoznam pamiatkového fondu tvoria národné kultúrne pamiatky, ktorý má 4 registre: Register hnuteľných kultúrnych pamiatok Register nehnuteľných kultúrnych pamiatok 1 Zbierka zákonov Slovenskej republiky č. 91/2001 Z.z., < 2 Citované podľa zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, < 13

13 Register pamiatkových rezervácií Register pamiatkových zón. Ide o 69 nehnuteľných pamiatok, alebo ich súborov, 3 hnuteľné (dielo majstra Pavla v Levoči, dielo Szilassyho a diecézna knižnica v Nitre), nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí pamiatkových objektov, hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí pamiatkových predmetov Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Je všeobecným trendom nerozlišovať alebo mýliť si pojmy múzeum v prírode, skanzen, pamiatková rezervácia. Múzeum ľudovej architektúry v prírode, tiež nazývané skanzen predstavuje všetky architektonické jednotky, ich zariadenia a všetky hmotné dokumenty premiestnené, či prinesené z miesta svojho vzniku a pôvodného fungovania. 4 V súčasnosti existuje na Slovensku desať múzeí ľudovej architektúry v prírode. Na druhej strane rezervácia ľudovej architektúry je také miesto ochrany objektov a ich zariadenia, ktoré existujú na svojom pôvodnom mieste vzniku a fungovania. Podľa 16 ods.1 zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu: Pamiatková rezervácia je územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky vymedziť. A podľa 16 ods. 2 zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu: Pamiatkovú rezerváciu vyhlasuje na návrh ministerstva vláda nariadením, v ktorom vymedzí jej územie. Návrh na vyhlásenie pamiatkovej rezervácie pripravuje pamiatkový úrad v súčinnosti s orgánmi územnej samosprávy. Pamiatkové rezervácie delíme na: mestské pamiatkové rezervácie pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry pamiatkové rezervácie technických diel 5 3 Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Evidencia kultúrnych pamiatok na Slovensku, < 4 Pomenovanie vzniklo podľa prvého takéhoto múzea, ktoré bolo v roku 1891 zriadené v parku Skansen vo švédskom Štokholme. 5 Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu, < 14

14 3. 2 Ochrana kultúrneho dedičstva Jednotlivé objekty, ktoré sa nachádzajú v pamiatkových rezerváciách sú väčšinou súkromným majetkom, niektoré vlastní i štát. Ak chce majiteľ akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do stavby, v jednom i druhom prípade musí byť o tom upovedomený krajský pamiatkový úrad. Krajské pamiatkové úrady patria pod Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚSR). PÚSR je štátna rozpočtová organizácia na ochranu pamiatkového fondu, ktorú zriadilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Založený bol už v roku 1951 ako Pamiatkový ústav a od podľa zákona NR SR č. 49 / 2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu vznikol Pamiatkový úrad Slovenskej republiky na báze Pamiatkového ústavu a pracovníkov okresných a krajských úradov. Podľa článku II zriaďovacej listiny Ministerstva kultúry riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu uskutočňovaný krajskými pamiatkovými úradmi, ktoré ju vykonávajú vo svojom územnom obvode, ktorým je územný obvod kraja. 6 Posledná štvrtina 20. storočia súvisí so systematickou a cieľavedomou snahou o ochranu najhodnotnejších súborov ľudovej architektúry. Vláda Slovenskej republiky postupne vymenovala 28 pamiatkových rezervácií. Ich prehľad je v tabuľke č.1. umiestnenej na strane 18. Ochrana kultúrneho dedičstva je priamo zakotvená v Ústave Slovenskej republiky. V Preambule sa píše: My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,...teda my občania Slovenskej republiky, uznášame sa... na tejto ústave: V druhej hlave, šiestom oddiele, článok 44, odsek 2 sa uvádza, že: Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. 7 Pamiatkový fond je samozrejme chránený štátom, čo je dané zákonom NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Pod pojmom ochrana pamiatkového fondu sa podľa 2 tohto zákona rozumie súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového 6 Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Zriaďovacia listina, < 7 Ústava Slovenskej republiky, s. 2,

15 kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. Orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sú: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a krajské pamiatkové úrady Publikované zdroje súvisiace s riešenou problematikou Tradičnou ľudovou architektúrou a staviteľstvom sa zaoberá viacero autorov. V bakalárskej práci je použitá najmä publikácia Kultúrne krásy Slovenska Ľudová architektúra od Viery Dvořákovej. Kniha je súčasťou edície nakladateľstva Dajama, v rámci ktorej bolo publikovaných viacero titulov súvisiacich s kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky. Autorka charakterizuje vidiecke sídla, ktorých architektúra je zaujímavá nielen z estetickej, ale i z kultúrno-historickej stránky. Je zameraná na pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry a vybrané pamiatkové zóny v slovenských dedinách. Opisuje ich polohu, históriu a architektúru. Publikácia je jedinou svojho druhu, žiadna iná neobsahuje súhrnné informácie o PRĽA. Ján Podolák zostavil národopisnú monografiu Zamagurie, ktorá vznikla spoluprácou viacerých folkloristov a etnológov. Je to rozsiahle dielo, ktoré je rozdelené na päť kapitol. V práci sú použité najmä poznatky z kapitoly Staviteľstvo a bývanie, kde sa spoluautor Jozef Ušak venuje zástavbe, technickým postupom, pôdorysu stavieb, stavebným technikám, funkcii priestorov a i. v celej oblasti Zamaguria i v Osturni. Monografiu obce Osturňa Dejiny Osturne zostavili Ján Harabin a Ivan Chalupecký. Toto dielo je zamerané na dejiny Osturne od jej počiatkov až po rok 1945 a život osturnianskeho ľudu vo všetkých jeho aspektoch. Zamagurskými dejinami, ľudovou tvorbou, či už slovesnou alebo remeselnou sa zaoberá Vlastimil Kovalčík v diele Na severnom prahu, keďže ide o zamagurského rodáka, v niektorých častiach sa odráža citový vzťah k regiónu. 8 Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, ref

16 Český autor Ing. arch. Václav Mencl bol znalcom slovenskej architektúry a v diele Lidová architektura v Československu sa zaoberá i ľudovou architektúrou a staviteľstvom v Zamagurí. 17

17 Tabuľka 1 Zoznam pamiatkových rezervácií Slovenska Č. PR MESTO/OBEC DÁTUM VYHLÁSENIA PR TYP PR OKRES 1 Banská Štiavnica MPR Banská Štiavnica 2 Bardejov MPR Bardejov 3 Kežmarok MPR Kežmarok 4 Kremnica MPR Žiar nad Hronom 5 Levoča MPR Levoča 6 Poprad- Spišská Sobota MPR Poprad 7 Prešov MPR Prešov 8 Spišské Podhradie- Kapitula MPR Levoča 9 Bratislava I MPR Bratislava Banská Bystrica 10 Banská Bystrica MPR 11 Čičmany PRLS Žilina 12 Podbiel PRLS Tvrdošín 13 Ružomberok- Vlkolínec PRLS Ružomberok 14 Ždiar PRLS Poprad 15 Špania Dolina PRLS Banská Bystrica 16 Osturňa PRLS Kežmarok 17 Nitra MPR Nitra 18 Sebechleby PRLS Krupina 19 Veľké Leváre PRLS Malacky 20 Brhlovce PRLS Levice 21 Košice I MPR Košice 22 Trenčín MPR Trenčín 23 Trnava MPR Trnava 24 Žilina MPR Žilina 25 Plavecký Peter PRLS Senica 26 Svätý Jur MPR Pezinok 27 Podolínec MPR Stará Ľubovňa 28 Štiavnické bane PRTD Banská Štiavnica Zdroj: spracované podľa Register Pamiatkových rezervácií (PR) v SR. In Pamiatkový úrad Slovenskej republiky [online] [cit ]. Dostupné na internete < Vysvetlivky: PR- pamiatková rezervácia MPR- mestská pamiatková rezervácia PRTD- pamiatková rezervácia technických diel PRĽS- pamiatková rezervácia ľudového staviteľstva 18

18 4 OSTURŇA VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA 4. 1 Geografická charakteristika Obec Osturňa sa nachádza v horskom prostredí severozápadnej časti východného Slovenska, na Spiši. Toto územie je známe pod názvom Zamagurie, ktoré je zemepisne ohraničené vrchmi Spišskej Magury, Pieninami a na severe riekou Dunajec. Celé územie Spišskej Magury tvorí súčasť provincie Západných Karpát. Spišská Magura na západe susedí s Belianskymi Tatrami, na severe s Pieninami, na východe s Ľubovnianskou vrchovinou a Spišsko-šarišským medzihorím a na juhu s Podtatranskou kotlinou a Levočskými vrchmi. 9 Samotná obec Osturňa leží v doline Osturnianskeho potoka, ktorý zachytáva vody zo severných svahov Repiska a odvodňuje Osturniansku brázdu, ktorá je časť krajinného podcelku Repisko. Na juhu je ohraničená vysokými rázsochami Repiska, na západe siaha po štátnu hranicu s Poľskom, na severe ju vymedzuje pohraničný chrbát Petrolovky a znovu štátna hranica s Poľskom v doline Osturnianskeho potoka. 10 Osturňa je orientovaná v smere východ západ v dĺžke 9 km pozdĺž Osturnianskeho potoka, čím je najdlhšou dedinou u nás. Čo sa šírky týka, obec dosahuje šírku 1 až 3 km. Z administratívno-správneho hľadiska je obec súčasťou Prešovského kraja a patrí do okresu Kežmarok, od okresného mesta je vzdialená 35 km. Kataster obce má rozlohu 4128 ha. Chotár obce sa nachádza v členitom teréne, čo sa odzrkadľuje vo výškovom rozdiele medzi najnižším a najvyšším bodom obce, ktorý je 625 m. Obec sa nachádza v nadmorskej výške od 645 do 1295 m. n. m Historický vývoj Zamagurie bolo kolonizované najmä v priebehu 13. a v 14. storočia. V tejto dobe veľká časť jeho územia patrila rodom Berzeviczy a Görgey, ktorí tu zakladali obce prostredníctvom šoltýsov. Šoltýs bol človek, ktorému majiteľ príslušného, často z veľkej časti zalesneného územia vyčlenil istú ohraničenú časť a poveril ho, aby na túto časť územia zohnal ľudí, ktorí by les vyklčovali, pôdu čiastočne premenili na ornú a dané 9 MOLOVCOVÁ, B. a kol. Spišská Stará Ves, s NÁBĚLEK, F. a kol. Encyklopédia Slovenska IV. Zväzok, s DVOŘÁKOVÁ, V. Kultúrne krásy Slovenska : Ľudová architektúra, s

19 územie osídlili, postavili si dediny. Šoltýsi získavali ľudí bez ohľadu na ich národnosť, pôvod, či vierovyznanie. Začiatkom 14. storočia vznikol hrad Nedeca (Niedzica), ktorý tiež dostal rozsiahle územie, podobne ako aj červenokláštorskí kartuziáni. Ku kolonizačnej vlne sa pridali aj krížovníci z Lendaku. Napriek tomu, rozsiahle územie ešte ostalo neosídlené alebo niektoré osídlené obce sa z rôznych príčin vyľudnili, a tak pokračuje v storočí osídľovanie a doosídľovanie niektorých oblastí novoprichádzajúcim rusínskym pastierskym obyvateľstvom. To sa tu usídlilo na základe valašského práva. 12 Nie je možné s vierohodnosťou určiť, kto boli prví obyvatelia Osturne, pretože ich mená sa zachovali až z neskoršej doby. Podľa chotárnych názvov z polovice 19. storočia, ktoré sa obyčajne konzervatívne tradovali, to mohli byť Slováci z okolia, ale aj niektoré nemecké rodiny, ktoré v tej dobe boli na Spiši usadené, medzi nimi určite bolo niekoľko rodín zo susedného Poľska a Rusíni. 13 Bola to teda zmes etník a národností. Prevažovala zrejme národnosť rusínska, pretože kostol a fara boli od užhorodskej únie už gréckokatolícke. Osturňa sa v písomnostiach prvýkrát vyskytuje v roku 1590 medzi obcami a osadami patriacimi Nedeckému hradu. Vtedy však nešlo ešte o obec, ale len o nejakú osadu, laz alebo kopanice či folvark. Jeho premena na obec súvisí s kolonizačnou činnosťou majiteľa hradu Nedeca Juraja Horvátha z Plavča. Ten totiž v roku 1589 kúpil hrad Nedecu s majetkami, ktoré mu patrili. Povolal na územie Osturne kolonistov a valachov, ktorým príslušný šoltýs rozdelil územie na dlhé polia zárubky, ktoré mali vyklčovať, premeniť čiastočne na ornú pôdu a obhospodarovať. Nešlo už teda o valašskú kolonizáciu, ale o kolonizáciu kopaničiarsku, pretože spočívala na kopaničiarskom práve. Povinnosti týchto kopaničiarov boli väčšie ako povinnosti valachov. Pôvod pomenovania obce má tiež svoju históriu. Nemecký názov Hasthorn pochádza z 13. storočia. Je zložené zo slova Ast- hrb, chrbát a Horn roh, hrča. Išlo však o pomenovanie skalného útvaru v masíve Spišskej Magury, dnes nazývaného Skalka Predpoklady vzniku špecifickej architektúry Neoddeliteľnou súčasťou ľudovej kultúry je ľudové staviteľstvo a je jej dôležitým prejavom. V spôsobe bývania sa odráža nielen stupeň vyspelosti a úrovne obyvateľov, ale aj spôsob života. Vo všeobecnosti naň vplýva viacero faktorov. Najdôležitejším z nich sú 12 KOVALČÍK, V. Na severnom prahu, s. 36 a n. 13 Rusíni, Lemkovia tu vytvorili najzápadnejšiu enklávu svojej kultúry na Slovensku. 14 CHALUPECKÝ I., HARABIN J. Dejiny Osturne, s

20 prírodné pomery (prírodné prostredie), ďalej sociálne, profesijné, etnické, konfesionálne, kultúrne, politické a v neposlednom rade historické determinanty. Toto všetko sa odrazilo na vybranom stavebnom materiáli, stavenisku, pri technickom postupe stavania, pri priestorových dispozíciách i pri zariadení interiéru. V prípade Osturne mala na vznik a ďalší vývoj jej špecifickej architektúry veľký vplyv poloha, nehostinné podmienky severného Spiša a z historického hľadiska kolonizácia. Vďaka nej sa v Osturni vyvinul typ dediny s tzv. reťazovým osídlením, pre ktorú sú príznačné pozemky tiahnuce sa v dlhom pruhu cez celé údolie na obe strany doliny, kde pri ceste, ktorá sleduje potok, bol postavený dom. Obrázok 1 Rekonštrukcia osturnianskych zárubkov Zdroj: obrázková príloha publikácie Zamagurie, s Pri rozdeľovaní pozemkov kolonistom sa rozdelil na rovnaké pruhy, ktoré sa tiahli od jedného okraja chotára po druhý, t.j. od hranice s Poľskom až po spoločný les na hranici so Ždiarom a ktoré pretínali údolie v strede doliny. Od potoka sa na obe strany vymerala šírka lánu približne v rozmeroch m. Lán sa vyklčoval od lesného porastu a pôda sa skultivovala. Les sa začal klčovať najprv prerúbaním pásu na hranici pozemku po celej dĺžke, uvoľnený pás slúžil ako cesta. Prerúbaný pas, ale taktiež i príbytok, ktorý si osadník 21

21 postavil na svojom pozemku sa označoval názvom zarembek- zárubok, toto slovo je odvodené od pracovnej činnosti rombac, rembac, rubac, teda rúbať. 15 Obrázok 2 Zárubky v Osturni Zdroj: fotoarchív autora V strede obce sa nachádzal hlavný, farský zárubok s farou, hospodárskymi stavbami, kostolom (cerkvou) a cintorínom. Smerom na východ i na západ bolo vymeraných po 25 zárubkov. Tak bol pôvodne celý chotár obce rozdelený na 51 zárubkov. Pri dedení sa zárubky delili na ½, ¼, 1/8 podľa počtu dedičov, pričom sa nový dom staval vedľa pôvodného alebo na druhej strane potoka, či cesty, ale vždy na jednej časti zárubku. Nikdy sa nestavalo za domom. 16 Tým, že sa pozemky delili, medzery medzi domami sa postupne zmenšovali, a tak časom vznikla z pôvodnej reťazovej uličná zástavba. Hranice medzi pozemkami tvorili kamenné múry, drevené koly alebo aj stromy, či kry, na terasovito rozložených svahových pozemkoch sa riešili násypmi ornej pôdy. Jednotlivé zárubky boli pomenované po svojich majiteľoch ako napr. Fiečovský, Ondrikovský, Matiašovský alebo podľa už zaužívaných pomenovaniach častí chotára - Do Poľanky, Rákoci vršok, Bystrý vrch, Javorinky PODOLÁK, J. Zamagurie, s PURTZOVÁ, Z. Osturňa, s PODOLÁK, ref. 15, s

22 Zástavba Zástavba v Osturni a jej pamiatkového územia má charakteristickú reťazovú zástavbu, ktorá sa tiahne údolím Osturnianskeho potoka. Základnou stavebnou jednotkou je roľnícky dvor, ktorý má tri základné vývojové formy: roľnícky dvor otvorený dvojstranný základný a najstarší typ dvora, z ktorého sa neskôr vyvíjali ďalšie typy; roľnícky dvor trojstranný v tvare písmena U ; roľnícky dvor štvorstranný uzatvorený átriový Osturniansky dom je asymetrický, ak považujeme vstup do domu za os symetrie. Pôvodne býval dispozične 2-dielny (2-priestorový, neskôr 3-priestorový), neskôr 3-dielny, s aditívne radenými priestormi: pitvor izba komora. Okolo roku 1930 dochádza k predeleniu pitvora na dve časti, čím vzniká 4-priestorová dispozícia. V ojedinelých prípadoch dochádza k prístavbe ďalšieho dielu k pôvodnému 3-dielnemu domu, čím vzniká 4-dielna dispozícia. Výnimočne sa vyskytuje aj tzv. zakopanský (alebo poľský) typ domu, ktorý však nie je pre Osturňu charakteristický. Je symetrický, 3-dielny, s aditívne radenými priestormi: izba pitvor izba, alebo izba pitvor komora (obrázok 3). Pred vstupom do domu je postavený portikus so sedlovou strieškou a zdobeným štítom. Tieto domy boli stavané poľskými majstrami prevažne po druhej svetovej vojne. 18 Obrázok 3 Zakopanský typ domu Zdroj: obrázkový materiál obce Osturňa 18 GECAŠKOVÁ, M. Správa o Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Osturňa, obecosturna neton.sk. 23

23 Stavebné materiály, techniky a konštrukcie Vidiecke obydlia boli stavané hlavne z takého materiálu, ktorý bol ľahko dostupný v okolí stavby. Vzhľadom na prírodné podmienky vznikali na Slovensku 2 základné typy stavieb: hlinené stavby v nížinatých oblastiach drevené stavby v horských, vrchovitých oblastiach. Osturňa sa nachádza v horskej oblasti, ktorú pokrýval bohatý lesný porast, takže i tu bolo najdôležitejším stavebným materiálom drevo. Základnou technikou drevenej architektúry je zrubenie. Jeho podstata je v tom, že domy stavané touto technikou nemajú kostru zo zvislých stĺpov, ale kmene stromov sa na seba kladú vodorovne, a tak sa z nich konštruujú obvodové steny a krížne priečky budúceho obydlia. V uhloch, kde sa križujú brvná dvoch stien, spájajú sa a spevňujú čapovaním (uhlové spájanie drevených hrád), ktoré má rozličné techniky od jednoduchého skríženia guliačov, kladených na seba do oblých zárubov s prečnievajúcimi koncami, až po zložité zárezy a záseky s rozličnými vývinovými a lokálnymi variantmi. Od čapovania závisela stabilita stavby. 19 Obrázok 4 Príklady pôvodných úprav rezných hrán priečnych trámov zrubovej Zdroj: fotoarchív autora Väčšina domov v Osturni je zrubovej konštrukcie, postavených z trámov otesaných z dvoch strán. V začiatkoch jej osídľovania sa stavali jednopriestorové koliby s jedným vchodom, bez okien a povaly. Počas zimy slúžil dom aj na ustajnenie dobytka a oviec vo vyhradenom priestore v kúte oproti ohnisku pri dverách. Tento typ koliby sa stal základom typu maštaľového domu. 19 FILOVÁ, B. Slovensko 3 : Ľud II, s. 897,

24 Dom sa staval výlučne z dreva, len základy a podmurovka boli z kamenného materiálu. Stavebným materiálom boli ploché kamene, ktoré sa striedavo ukladali, zasypávali hlinou, zemou a vlhkým lesným humusom. vyrovnanie terénu pod zrubom Kameň sa používal i na Pri stavbe dome sa používali smreky, pri hospodárskych stavbách jedľové drevo, ktoré rokmi sčernelo. Stromy určené na stavbu sa starostlivo vyberali a opatrovali až do výrubu. Aby mohli korene stromu dýchať a strom sa správne vyvíjal do hrúbky a výšky, jeho sa okolie sa pravidelne čistilo. 22 Optimálna dĺžka stromu bola 11 m na pozdĺžnu stranu domu a 5,5 m na čelné strany. Na stavbu domu sa v priemere použilo 70 stromov a 1 m³ dosák rôznej hrúbky na povalu a dlážky. Na jednu strechu bolo treba okolo dvetisíc šindľov a nesmelo sa zabudnúť ani na dosky na okenné rámy a dvere, ako aj na samotné dvere, najmä vonkajšie. 23 Stromy sa nesmeli vytínať v piatok ani počas dní, keď bol spln. So stavbou sa malo začať až vtedy, keď bol mesiac v nove, pretože to podľa tradičnej viery ľudu prinášalo šťastie. Z praktického hľadiska sa dom staval po jarných prácach na poli, v polovici mája až do sejby a potom i na jeseň, pokiaľ to počasie dovoľovalo a neprišli prvé mrazy a sneh. Hlavné obdobie stavby teda bolo mimo poľných prác: po sejbe obilia, medzi žatvou a kosbou sena a na jeseň. Obrázok 5 Osturniansky dom Zdroj: fotoarchív obce Osturňa 20 PURTZOVÁ, ref. 16, s DVOŘÁKOVÁ, ref. 11, s PURTZOVÁ, ref. 16, s POLÁK, ref. 16, s

25 Okenné otvory sa pri prvotných obydliach sa v kolibách otvory na stenách pred zimou upchávali handrami, neskôr zvieracími blanami. Počet okien v ľudových domoch bol ustálený v komore jeden, v izbe boli dva. Ich veľkosť sa menila, postupne sa zväčšovali až do rozmerov 60 x 80 cm. Z exteriérovej strany je vysunutá doska, ktorá chráni okno pred dažďom a snehom. Neskôr sa ujali presklené okná v tvare T, v štvora šesťdielnom členení. Okná boli zvonka ozdobené farebnou lištou, modrej, červenej, či žltej farby. Vstupné otvory sa podobne ako okenné otvory budovali zároveň so stavbou zrubu. Rozmery vstupných otvorov boli x cm. Vysoké prahy cm pri vonkajších dverách zabraňovali podfukovaniu vetrom. Výplň dverí sa zdobili vrúborezbou a sústavou drevených klincov (kolíkov). Takáto výzdoba sa nachádza v okolí poľského Podhalia. Strechy stavieb sú sedlové s podlomenicami v ¼ - ½ výšky štítu, pôvodne bez komínov nad úrovňou strechy. Prístup do podkrovia je z pitvora. Dym z pece sa rozširoval v celom podstreší a vychádzal škárami pomedzi šindle a vyrezanými otvormi štíte výzorníkmi, ktoré zároveň osvetľovali priestor. Úprava štítov striech je z vertikálne kladených dosák ale aj z klasovitého kladenia (dosky sú kladené šikmo k strednému švíku, sledujúc ramená trojuholníka). Špáry medzi doskami, ako i stredný švík, sú prekryté drevenými latkami. Táto úprava štítov predstavuje jednoduchú formu, ich kombináciou a zavedením ďalších prvkov sa dosahuje veľkej estetickej úrovne. V ploche trojuholníka štítu sú vyrezávané otvory výzorníky, rôznych geometrických tvarov. Okrem estetického dotvárania štítu majú výzorníky i praktickú úlohu osvetľovať podstrešný priestor a odvádzať dym. Podkrovie bolo využívané aj na konzervovanie potravín údením. Pôvodná strešná krytina je drevený štiepený šindeľ. Postupne bola táto krytina nahradzovaná. Väčšinou sa použil plech alebo eternitová krytina PODOLÁK, ref. 15, s. 129, 134 a n. 26

26 Obrázok 6 Príklad strešného štítu Zdroj: fotoarchív autora Dvor za domom je obostavaný hospodárskymi stavbami, v zadnej časti je stodola s maštaľou, zo západnej strany sú chlievy, ovčiarne, z východnej strany ďalšie stavby, napr. šopa. Postupne sa tak vyvinul typ prísne uzavretej sídelnej jednotky s malým štvorcovým alebo obdĺžnikovým dvorom átriom uprostred, do ktorého je prístup iba z jednej strany, cez vchod od cesty. Takto bol dom chránený pred severovýchodnými a severozápadnými vetrami, zverou i zlodejmi. 25 V tejto časti Slovenska sú vysoké snehové zrážky, takže takéto dispozičné riešenie bolo praktické aj z toho hľadiska, že sa nemusel počas zimy odpratávať sneh, pretože zastrešené vozovne a podstrešia chránili dvor a dovoľovali bezproblémový prístup do maštalí a ostatných hospodárskych budov Hydrológia, rastlinstvo, živočíšstvo Hydrologicky patrí Osturňa do povodia rieky Dunajec, ktorá odvádza vodu do Baltského mora. Obcou preteká Osturniansky potok, ktorý pramení v Spišskej Magure na severovýchodnom úpätí Brijovho vrchu (999,5 m n. m.) v nadmorskej výške približne 910 m n. m., neďaleko slovensko-poľskej štátnej hranice. Je tretím najväčším prítokom 25 PURTZOVÁ, ref. 16, s PODOLÁK, ref. 15, s

27 Dunajca s dĺžkou 26 km. 27 Po 12 kilometroch toku na slovenskom území prechádza do Poľska. Jeho prítokmi sú potoky Podlapšianska, Bystrá, Kremeniak, Krulovský potok a Frankovský potok. Súčasťou osturnianskeho chotára sú Veľké osturniankse jazero, Malé jazerá a Jazero. Nachádzajú sa severozápadne nad obcou v blízkosti štátnej hranice s Poľskom. Toto územie patrí do flyšového pásma. Veľké osturniankse jazero (Jarušovo, Jorušovské) je vzdialené od obce približne 2 km v nadmorskej výške 815 m. n. m. 28 Toto jazero je zásobované povrchovým prítokom aj podzemnou vodou a v priebehu roka nepodlieha výkyvom vodnej hladiny. 29 Malé jazerá (Oprondkovo jazero, Kopylec) sa nachádzajú v nadmorskej výške 885 m. n. m. a plocha jazerá zaberá 0,40 ha. Východná časť je vyplnená vodou, vysychá zriedka a západná časť má močaristý charakter. Jazero (Ozero, Kovalomiška, Dankovo) má plochu 0,64 ha a je zásobované zrážkovou vodou a málo výdatnými vrstevnými prameňmi. 30 Tieto jazerá a ich okolité územie sú súčasťou Pieninského národného parku. Prvé dve menované jazerá tiež patria do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie s názvom NATURA Hlavným cieľom tohto projektu je zachovanie európskeho prírodného bohatstva- najvzácnejších a najohrozenejších biotopov a druhov v rámci území štátov EÚ. Územia európskeho významu sú tvorené okrem vodných a mokraďných spoločenstiev aj lúčnymi a lesnými ekosystémami, ktoré poskytujú potravné a odpočinkové možnosti pre migrujúce vtáctvo a lesnú zver (medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid) a sú bohaté na výskyt vzácnych druhov rastlín a živočíchov. 31 V rámci slovenskej legislatívy rieši ochranu prírody zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vyhláška MŽP SR č. 93/1999 Z.z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín. V zmysle tohto zákona sú Veľké osturnianske jazero a Malé jazerá prírodnými rezerváciami a Jazero je prírodnou pamiatkou. 32 Samotná poloha Osturne, ktorá leží medzi dvomi najstaršími národnými parkami na Slovensku Tatranským národným parkom a Národným parkom Pieniny ju predurčuje k výrazným aktivitám v ochrane prírody. V katastri obce sa vyskytuje značný 27 Osturniansky potok, < 28 CHALUPECKÝ I., HARABIN J. ref. 14, s Osturnianske jazerá Natura 2000, < 30 CHALUPECKÝ I., HARABIN J. ref. 14, s Citované podľa Osturnianske jazerá Natura 2000, < 32 CHALUPECKÝ I., HARABIN J. ref. 14, s

28 počet chránených druhov rastlín a živočíchov. Podľa stupňa ohrozenia sa v zmysle vyššie uvedenej vyhláška delia na: a) ohrozené b) veľmi ohrozené c) kriticky ohrozené Z ríše živočíchov sa sem radia napr. medveď hnedý, vlk obyčajný, orol skalný, mlok karpatský, salamandra škvrnitá a z rastlinnej ríše chvostník jedľový, orlíček obyčajný, veternica narcisokvetá. 33 Osturňa je v širokom okolí známa ako hubársky rajón. Počas letných mesiacov sa v okolitých lesoch zbierajú okrem húb i čučoriedky, nárečovo borovky a brusnice. Na vyrúbaných miestach vznikajú jahodoviská a maliniská. Aj z tohto pohľadu je Osturňa častým cieľom turistov. 33 CHALUPECKÝ I., HARABIN J. ref. 14, s

29 hlinou. 36 Obec Plavecký Peter leží na upätí pohoria Malé Karpaty v Záhorskej nížine 5 PAMIATKOVÉ REZERVÁCIE ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY NA SLOVENSKU Na Slovensku je spolu 10 rezervácií ľudovej architektúry. Každá z nich predstavuje architektúru, ktorá je viac menej typická pre región, v ktorom sa nachádza. Na západnom Slovensku sa nachádza PRĽA Veľké Leváre. Táto obec leží v okrese Malacky na Záhorskej rovine v nadmorskej výške 170 m. Veľké Leváre sú známe najmä vďaka habánom. 34 Tí tu po sebe zanechali habánsky dvor, ktorý sa považuje za najväčšiu zachovanú lokalitu habánov v Európe. Habánsky dvor leží na južnom okraji obce pri ceste do Malých Levár, v roku 1981 bol habánsky dvor vyhlásený sa pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. 35 V habánskom dvore sa zachovali domy z troch stavebných etáp. V prvej vybudovali domy na štvorcovom námestí, z ktorých dnes stojí veľkodom z roku 1609 a veľkodom s kaplnkou. V druhej etape (od konca prvej štvrtiny 17. storočia) dostavali veľkodomami prvé námestie a vystavali druhé námestie. V tretej etape po rozpade hospodárskeho spoločenstva pribudli súkromné rodinné domy. Súčasťou domu boli hospodárske a výrobné priestory, remeselnícke dielne a sušiarne v zadnej časti. V areáli dvora je sedem pôvodných habánskych obytných domov zo 17. a 18. storočia, ako aj kaplnka z roku Zvyšná časť pôvodných obytných a hospodárskych stavieb sa nezachovala. Zanikli aj niektoré výrobné objekty, ako napríklad kováčska vyhňa a mlyn na spodný vodný náhon, ktorý vyhorel v roku Napriek tomu habánsky dvor vo Veľkých Levároch patrí medzi naše najväčšie a najzachovalejšie habánske dvory. Roku 1970 reštaurovali tzv. Izerov dom, v ktorom sa zriadilo Múzeum habánskych remesiel. Najstaršie habánske domy sú široké a dlhé stavby, dvoj- i trojpodlažné. Sú postavené na kamenných základoch a majú hlinené až meter široké steny z nepálenej tehly. Vysoké štítové strechy boli pokryté špeciálnou ohňovzdornou slamenou krytinou, napustenou žltou v okrese Senica. Časť obce bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v roku 1990, teda je najmladšou rezerváciou na Slovensku. Dôvodom vyhlásenia bola pamiatková ochrana typickej a ucelene zachovanej západoslovenskej dediny, ktorá 34 Habáni sú potomkovia nemeckých novokrstencov (anabaptistov), ktorí sa v 16. storočí prisťahovali na Moravu a západné Slovensko. Boli zruční remeselníci, najmä džbánkari. 35 DVOŘÁKOVÁ, ref. 11, s Veľké Leváre: < 30

30 reprezentuje staviteľské tradície nížinných roľníckych oblastí juhozápadného Slovenska. V obci je okolo 30 objektov vyhlásených za národné kultúrne pamiatky. Z nich je 25 ľudových domov prevažne s hospodárskymi časťami, stodoly a bývalý vodný mlyn. Súčasťou pamiatkovej rezervácie je aj pôvodne renesančný rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla Apoštolov z roku V roku 1712 bol barokovo prestavaný. 37 Čičmany sa nachádzajú v Rajeckej doline medzi Strážovskými vrchmi a Malou Fatrou. Táto obec je známa najmä zrubovými domami, ktoré sú zdobené charakteristickou bielou ornamentálnou výzdobou. Tieto ornamenty mali dvojakú funkciu. A to magickú, maľovanie na stenu malo pravdepodobne ochraňovať dom pred nečistými silami. A v druhom rade to boli racionálne dôvody, natieranie stien zabraňovalo rýchlemu znehodnoteniu stavby. Jeden typ ornamentu sa používal na celý trám po celej jeho dĺžke. Domy majú malé podstrešené priestory, ktoré sa vytvárali kvôli rastúcemu počtu členov veľkorodiny. V obci vlastní Považské múzeum 2 objekty, ktoré sú sprístupnené verejnosti, kde možno vidieť pôvodné zariadenie, či ľudový odev alebo ľudové umenie. 38 Pamiatková rezervácia Brhlovce sa nachádza v levickom okrese na úpätí Štiavnických vrchov. V obci je 25 pamiatkovo chránených hospodárskych dvorov, pričom v jednom z nich je expozícia, kde návštevník môže vidieť domácnosť maloroľníka z prelomu 19. a 20. storočia. Cieľom ochrany sú unikátne skalné obydlia, ktoré sú vytesané do mäkkých sopečných hornín, tufu a tufitu. Do skaly je tu vytesaná napr. komora, maštaľ, dielňa, chliev, či dokonca garáž. Existujú dva názory na vznik týchto obydlí. Jeden hovorí, že tieto obydlia boli pôvodne vínnymi pivnicami, ktoré po zániku viníc mali slúžiť ako obydlia pre chudobu. Druhý názor tvrdí, že vznikli a slúžili ako ochrana a úkryt v časoch tureckej expanzie v 16. a 17. storočí. 39 Kameň nebol len vhodným materiálom na vytvorenie originálnych skalných obydlí, ale poskytoval obyvateľstvu zdroj obživy. V 19. storočí sa stalo kamenárstvo najdôležitejšou formou obživy miestneho obyvateľstva, ktorí sa techniku ťažby a opracovania kameňa naučili od talianskych staviteľov miestneho kaštieľa. 40 Obec Sebechleby sa nachádza v nadmorskej výške 236 m v Štiavnických vrchoch. Jej odľahlejšou, 3 km vzdialenou, časťou je pamiatková rezervácia Stará Hora. Toto pomenovanie je príhodné, pretože podľa spomienok starších obyvateľov tu bol v minulosti les. Stavebnú podstatu oblasti tvorí súbor pôvodných vinohradníckych pivníc, ktoré sa 37 DVOŘÁKOVÁ, ref. 11, s. 18, DVOŘÁKOVÁ, ref. 11, s. 23 a n. 39 DVOŘÁKOVÁ, ref. 11, s. 30, 32 a n. 40 Brhlovce: < 31

31 hĺbili do tufového podložia. Slúžili buď ako úkryty pred Turkami alebo od začiatku slúžili ako pivnice, ktoré si podľa ústneho tradovania dalo domáce obyvateľstvo vyhĺbiť banskoštiavnickými baníkmi. V Starej Hore sa nachádza 90 chránených stavieb, tie sú dvojakého typu. Staršiu formu tvoria samotné pivnice bez nadzemných nadstavieb a mladšiu formu predstavujú kamenné, podpivničené, hlinou omazané a vápnom omazané vinohradnícke domčeky. Prostredie Starej Hory je atraktívne hlavne počas sviatku sv. Urbana, keď sa konajú vinohradnícke slávnosti. 41 V Starohorských vrchoch na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry sa nachádza starobylá rázovitá banícka osada Špania Dolina. História tejto obce úzko prepojená s baníctvom, s ťažbou medenej hrudy. Banská činnosť ovplyvnila celý kolobeh života, teda aj staviteľstvo, architektúru. Banícke domy sú špecifické prevahou obytných priestorov nad hospodárskymi, čo taktiež odráža prevládajúce zamestnanie tunajšieho obyvateľstvabaníctvo. Pre zástavbu Španej Doliny sú typické rozložité obytné banícke ľudové domy s drevenými pavlačami. 42 V PRĽA Špania dolina je situovaných 78 baníckych obytných a výrobných objektov. Pôvodne banícka osada s hromadnou nepravidelnou zástavbou, situovanou na svahoch po oboch stranách údolia má námestie s baníckou klopačkou a renesančnými poschodovými stavbami správy baní. V klopačke je reštaurácia, ubytovanie a menšia múzejná expozícia. K rímskokatolíckemu Kostolu Premenenia Pána vedie kryté drevené schodisko. Cennými sú fortifikačný objekt "Turecká" bašta a technické pamiatky (vodovod, povrchové štôlne, šachty, haldy). 43 Vlkolínec je mestskou časťou Ružomberka, leží v pohorí Veľká Fatra pod vrchom Sidorovo v nadmorskej výške 718 m. n. m. Čisto drevená dedina bola roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a od decembra 1993 je zapísaná do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zapísanie do zoznamu potvrdzuje výnimočnosť a univerzálnu hodnotu kultúrnych alebo prírodných lokalít, ktoré vyžadujú ochranu v prospech celého ľudstva. V obci sa zachovalo 73 pôvodných, takmer nezmenených sedliackych domov horského a podhorského typu spolu s priľahlými hospodárskymi objektmi. Domy pochádzajú prevažne z 19. storočia a majú typický pôdorys s troma miestnosťami. V obci sa taktiež nachádza dvojpodlažná zrubová zvonica z roku 1770, zrubová studňa z roku 1860 s hĺbkou 13m, barokovo - klasicistický kamenný 41 DVOŘÁKOVÁ, ref. 11, s DVOŘÁKOVÁ, ref. 11, s Citované podľa LENOVSKÝ, L. Moderné spôsoby prezentácie historických a kultúrnych tradícií < 32

32 rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie z roku V obci je aj muzeálny objekt - Roľnícky dom, ktorý spravuje Liptovské múzeum v Ružomberku, s expozíciou pôvodného bývania, používania predmetov v domácnosti. 44 Podbiel sa rozlieha na severe Slovenska na sútoku rieky Oravy a Studeného potoka. Časť obce, nazývaná Bobrova raľa, bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v roku Cieľom ochrany sú zrubové domy so šindľovými strechami, situované po oboch stranách cesty. Túto časť obce tvorí viac než 50 zachovaných drevených ľudových stavieb, ktoré pochádzajú z polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia. Hospodárske usadlosti tvoria k ceste otvorené dlhé spoločné dvory. V prednej časti pozemku sa nachádzali väčšinou dva alebo tri za sebou radené domy. Drevenice majú sedlové strechy a stoja na kamenných podmurovkách, ktoré vyrovnávajú terénne nezrovnalosti. V priečelí domu je jedno okno, na dvorovej stene je tiež jedno okno do prednej izby a jedno, niekedy dve okná do zadnej izby. V zadnej časti pozemku boli umiestnené hospodárske budovy. Najstarší objekt má 178 rokov, rok jeho vzniku je zachovaný na drevenom tráme. 45 Na severe Slovenska sa nachádza aj PRĽA Ždiar. Ždiar je vďaka svojej polohe turistickým centrom a východiskom výletov do Belianskych Tatier. Zo severu je ohraničený Spišskou Magurou, z východu a z juhu Východnými a Belianskymi Tatrami. Dedina vznikla počas kopaničiarskej kolonizácie, kedy noví osadníci získavali presne vymerané lány pôdy, tzv. zárubky. Tie sa tiahli pozdĺž cesty cez celý chotár v dĺžke až 5 km. Na pozemkoch vznikali zrubové domy s dvomi dispozične rôzne riešeniami. Pôvodne to bol jednopriestorový dom, ktorý sa rozvinul do trojpriestorového, tzv. ždiarskeho domu. Ten je typický asymetricky riadenými vnútornými priestormi, izba je uprostred dispozície a na okraji stavby je vstupná sieň a pitvor. Rezné plochy trámov zrubu sa natierali na bielo, okenné rámy boli červenej farby a dopĺňal ich jednoduché ornamenty, čo malo zrejme ochrannú, magickú funkciu. Ždiar bol vyhlásený sa pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry vyhlásený v roku V obci je zriadené od roku 1971 múzeum Ždiarsky dom, ktoré sa nachádza v typickej drevenici. 46 Každá z uvedených pamiatkových rezervácií a jej okolie je niečím špecifické, atraktívne a teda je aj lákadlom pre turistov. Aj z tohto pohľadu je dôležitá neustála starostlivosť o objekty pamiatkových rezervácií a dohľad nad zásahmi všetkého druhu, 44 Vlkolínec: < 45 DVOŘÁKOVÁ, ref. 11, s. 52, 54 a n. 46 DVOŘÁKOVÁ, ref. 11, s

33 pretože nie je neobvyklé vidieť na niektorých domoch úpravy, ktoré zasahujú do ľudovej architektúry. Nielenže narúšajú istý estetický zážitok, ale takýmito necitlivými zásahmi do architektúry prichádzame o dokumenty života našich predkov, o našu vlastnú históriu. Jednotlivé pamiatky v pamiatkových rezerváciách by nemali byť len spomienkou na minulosť, ale je dôležité oživiť ich i dnes. Zriadenie múzea resp. pamätnej izby či možnosť prehliadky pôvodných objektov v každej z nich by malo byť samozrejmosťou. Dobrým príkladom sú Čičmany, kde sú pod záštitou Považského múzea vytvorené 2 expozície. Expozícia Zo života a práce čičmianskeho ľudu / Z rodinného zvykoslovia je nainštalovaná v jednoposchodovom drevenom tzv. Radenovom dome. Bohatosť a rozmanitosť exponátov dokumentuje všedný i sviatočný život obyvateľov obce, ich rodinné zvyky a očarí návštevníka množstvom vzácnych výšiviek, ktorých technika, ornamentálne motívy a decentná farebnosť má svoj pôvod v renesancii. Druhá expozícia Ľudové obydlie bola zriadená v dome, ktorý Považské múzeum zakúpilo a zabezpečilo jeho pamiatkovú obnovu a muzeálne využitie. V ňom nainštalovaná expozícia predstavuje bývanie v Čičmanoch zo začiatku 20. storočia Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Osturňa Osturňa sa nachádza na severe východného Slovenska v Spišskej Magure v doline Osturnianskeho potoka, pričom severná časť chotára tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Pre Osturňu je typická reťazová zástavba pozdĺž potoka. Základným stavebnou jednotkou je roľnícky dvor, hospodárska usadlosť so štvorstranne uzavretým dvorom. Pre Osturňu je typické pomaľovanie stien geometrickými ornamentmi (plnými, polovičnými krúžkami, hviezdičkami, krížikmi, hviezdičkami), ktoré boli farebné alebo len jednoducho namaľované vápnom. Tieto tvary vznikli pôvodne na výšivkách, ale na dome slúžili ako metafyzická ochrana príbytku pre zlými mocnosťami. 47 Vďaka tejto svojej zachovanej špecifickej architektúre bola 3. októbra 1979 vládou ČSSR vyhlásená uznesením č. 315 časť obce za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Predmetom ochrany je súbor objektov ľudovej architektúry a hospodárskych usadlostí, ale aj terasové políčka na svahoch v katastri obce (zárubky) a najbližšie prírodné okolie, ako neoddeliteľná súčasť jednotného urbanistického celku MENCL, V. Lidová architektura v Československu, s. 354 a n. 48 CHALUPECKÝ, HARABIN, ref. 14, s

34 V dobe vyhlásenia pamiatkového územia neboli na tomto území žiadne objekty zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako kultúrne pamiatky. Takmer všetky kultúrne pamiatky na území pamiatkovej rezervácie boli vyhlasované v dvoch etapách, prvá etapa prebehla v roku 1983 a druhá v roku Celkovo je vyhlásených v chránenom pamiatkovom území 99 národných kultúrnych pamiatok (NKP). Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Osturňa sa delí na tri časti: dolný koniec obce, stred obce a horný koniec obce. V súčasnosti je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok evidovaných: v časti Dolný koniec obce - 15 NKP v časti Stred obce - 29 NKP v časti Horný koniec obce - 55 NKP. V čase vyhlásenia Osturne za PRĽA bolo v katastri obce 120 pamiatkových objektov. Od roku 1983 do súčasnosti došlo ale k zrušeniu 31 pamiatkových objektov, z toho celých 8 roľníckych dvorov. K tomuto kroku sa muselo pristúpiť z dôvodu fyzického zániku daných objektov. Preto je dôležité, aby sa realizovala základná stavebná údržba a obnova jednotlivých pamiatkových objektov, ktorá je nutná k predchádzaniu výrazného narušenia stavebno-technického stavu a následne zániku objektov. 49 Keďže všetky chránené objekty sú v súkromnom vlastníctve, neexistuje žiaden správca rezervácie, je ťažké rozpadu až zániku domov, v horšom prípade celých domových komplexov zabrániť. (Príklad chátrajúceho objektu je znázornený na obrázku číslo 7 na nasledujúcej strane. Ako protiklad je daný obrázok číslo 8, kde je príklad domu, ktorý je udržiavaný.) A to z viacerých dôvodov. Časť domov je buď neobývaná alebo majitelia nejavia záujem o daný objekt a jeho údržbu, či už z hľadiska nedostatočných finančných prostriedkov na údržbu týchto objektov alebo jednoducho z apatie k svojmu okoliu. Nie je v kompetencii pamiatkového úradu či miestneho obecného úradu nútiť majiteľov k udržiavaniu, či obnove objektov. Je možné využiť granty Ministerstva kultúry, ktoré financujú i opravu nehnuteľností v PRĽA. Finančné prostriedky môže vlastník kultúrnej pamiatky požiadať o príspevok zo štátneho rozpočtu, presnejšie z rozpočtu MK SR z prostriedkov Štátneho fondu Obnovme si svoj dom alebo z rozpočtu Štátneho fondu 49 BUJNOVÁ, I. Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Osturňa, iveta.bujnova@pamiatky.gov.sk. 35

35 rozvoja bývania. 50 Lenže proces je zdĺhavý a výdrž obyvateľov, resp. vlastníkov pamiatkových objektov je nedostatočná. 51 V roku 1981 boli Štátnym ústavom pamiatkovej starostlivosti Bratislava spracované Zásady pamiatkovej starostlivosti pre pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Osturňa, ktoré slúžia na usmernený rozvoj pamiatkového územia a v ňom realizovanú stavebnú činnosť. V roku 2006 boli tieto zásady aktualizované Krajským pamiatkovým úradom v Prešove. Tento odborno-metodický podklad stal sa dokumentom na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia predstavujúcej súhrn činností a opatrení, ktorými sa zabezpečuje zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia. 52 Podľa tohto materiálu je potrebné postupovať pri akomkoľvek, či už väčšom alebo menšom zásahu do zástavby. 50 Vademecum Príručka vlastníka < 51 Žena, nar. 1970, Osturňa. 52 GECAŠKOVÁ, M. Správa o Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Osturňa, obecosturna neton.sk. 36

36 Obrázok 7 Príklad chátrajúceho objektu Zdroj: fotoarchív autora Obrázok 8 Príklad udržiavaného objektu Zdroj: fotoarchív obce Osturňa 37