Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU ARCHÍVNICTVO

Prepis

1 Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU ARCHÍVNICTVO

2 (a) Názov študijného odboru: Archívnictvo (anglický názov "Archives") (b) Stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje a štandardná dĺžka štúdia študijných programov pre tieto stupne vysokoškolského štúdia: Študijný odbor Archívnictvo sa podľa Sústavy študijných odborov vydanej Ministerstvo školstva SR pod č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 môže študovať v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského štúdia, a to: v prvom stupni (Bc.) so štandardnou dĺžkou 4 roky, v druhom stupni (Mgr.) so štandardnou dĺžkou 1 rok. Predpokladom pre štúdium v tomto druhom stupni je úspešné absolvovanie prvého stupňa (Bc.) v študijnom odbore Archívnictvo. (c) Obsah študijného odboru: (c1) Všeobecná časť Študijný odbor ARCHÍVNICTVO sa skladá z piatich didakticky navzájom previazaných predmetových blokov: -archívnictvo (základné predmety - archívna teória, dejiny archívnictva, ochrana a konzervácia archívnych dokumentov, archívna prax) -pomocné vedy historické (základné predmety - diplomatika, paleografia, chronológia, heraldika, sfragistika, genealógia, metrológia, numizmatika, historická geografia) -dejiny správy (s osobitným zameraním na verejnú správu, súkromnú správu a cirkevnú správu na území Slovenska od najstarších čias do súčasnosti) -história (slovenské a všeobecné dejiny v rozsahu ako na študijnom odbore histórie) -cudzie jazyky (klasická a stredoveká latinčina, moderná a stredoveká nemčina, súčasná i staršia maďarčina) Absolventi študijného odboru ARCHÍVNICTVO sú spôsobilí podľa dosiahnutého stupňa vykonávať profesiu: 1

3 1. stupeň: -správca registratúry a archivár 2. stupeň: -vedúci archivár Absolventi 1. stupňa sú schopní pracovať najmä ako odborní pracovníci pri prijímaní, usporadúvanía sprístupňovaní registratúrnych záznamov a archívnych dokumentov v registratúrach a archívoch. Absolventi 2. stupňa sú schopní pracovať najmä ako vedúci pracovníci v archívoch pri riešení vedecko-odborných a organizačných úloh archívnictva, ale aj vo vedeckých, muzeálnych, osvetových a podobných inštitúciách, v masmédiách a pod. (c2) Opis prvého stupňa Absolventi študijného odboru ARCHÍVNICTVO (1. stupeň) sú v súlade s 52, ods. 1 zák. č. 131/2002 Z. z. schopní spravovať registratúry štátnych, verejných a súkromných organizácií, spoločností a podnikov. Ako odborní pracovníci archívov môžu zabezpečovať predarchívnu starostlivosť a preberanie archívnych dokumentov od pôvodcov registratúr. Ďalej evidujú archívne dokumenty, starajú sa o ich ochranu, vyhotovujú archívne pomôcky a pripravujú archívne dokumenty na ich využívanie bádateľmi a ostatnými záujemcami. Absolventi študijného odboru ARCHÍVNICTVO (1. stupeň) majú znalosti o archívnej teórii a praxi,o archívnej terminológii a legislatíve, uplatňujú vedomosti z pomocných vied historických, histórie, využívajú špeciálne jazykové školenie. Absolventi študijného odboru ARCHÍVNICTVO (1. stupeň) majú tendenciu uplatniť sa vo všetkých typoch archívov, v registratúrach rozličných inštitúcií, ale sú kvalifikovaní aj pre výkon iných administratívno-správnych činností vo verejnej a súkromnej sfére súčasnej spoločnosti. (a) Teoretické vedomosti Absolvent študijného odboru Archívnictvo (1. stupeň): má prehľad vo všeobecných a slovenských dejinách, je oboznámený s metodológiou a súčasným stavom poznania v oblasti 2

4 pomocných vied historických a dejín správy, je zorientovaný v ťažiskových problémoch archivistiky a archívnej praxe. (b) Praktické schopnosti a zručnosti Absolvent študijného odboru Archívnictvo (1. stupeň) je schopný: získané teoretické vedomosti tvorivo uplatňovať vo svojej pracovnej činnosti, vypracovať návrh na registratúrny poriadok a registratúrny plán, zabezpečiť správu registratúry a trvanlivosť registratúrneho záznamu, urobiť prípravu a realizáciu vyraďovania registratúrnych záznamov v súlade s platnou legislatívou[1], v rámci predarchívnej starostlivosti kontrolovať stav registratúry, hodnotiť ho a navrhovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, zakladať a viesť evidenciu archívnych dokumentov, manipulovať s archívnym fondom a vyhotovovať k nemu inventár, katalóg, prípadne iné archívne pomôcky. (c) Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti Absolvent študijného odboru Archívnictvo (1. stupeň) dokáže: zvyšovať svoje vedomosti ďalším samoštúdiom odbornej literatúry, organizovať si vlastnú prácu v rámci stanovených úloh, oboznamovať majiteľov a pôvodcov registratúr s ich významom a povinnosťami súvisiacimi s ich správou, vrátane zmyslu a podmienok vyraďovania registratúrnych záznamov, predkladať návrhy na viacúčelové reprodukovanie a technické konzervovanie vybraných archívnych dokumentov, publikovať získané poznatky zo správy registratúr a archívnych fondov, konzultovať pri administratívno-správnom využívaní registratúrnych záznamov a archívnych dokumentov, autorsky spolupracovať pri bádateľskom využívaní registratúrnych záznamov a archívnych dokumentov. Vymedzenie jadra znalostí (a) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru Nosné témy jadra znalostí študijného odboru ARCHÍVNICTVO(1. stupeň) sú viazané predovšetkým na pomocné vedy historické, dejiny správy a archívnictvo, a to konkrétne: 3

5 -chronológia (kalendárne systémy; rímsky kalendár; kresťanský kalendár; praktické prevádzanie dátumov) -paleografia, epigrafia, kodikológia (systém skratiek v latinskom písme; čítanie originálnych prameňov; dejiny historických svetových systémov písma; dejiny a vývoj latinského písma; vybrané problémy z epigrafie; zhotovovanie a štruktúra rukopisov; jednotlivé druhy rukopisov; popis kódexov; dejiny našich a európskych rukopisných zbierok) -diplomatika (základné diplomatické kategórie; metódy diplomatiky; diplomatická kritika; analýza uhorských listín z storočia; základy všeobecnej diplomatiky; preduhorský diplomatický vývoj; uhorská diplomatika; diplomatická kritika a analýza písomností; diplomatická produkcia po vzniku Československa; písomnosti slovenských národných orgánov) -heraldika, sfragistika, genealógia (heraldika, sfragistika a genealógia v minulosti ako vedľajší produkt profesionálneho historického bádania; renesancia heraldiky za ostatných 30 rokov; dosiahnuté výsledky v rozvoji dotyčných vied; osobitosti mestskej a obecnej heraldickej tvorby na Slovensku; uhorská rodová heraldika nevyhnutnosť jej skúmania v bezprostrednej závislosti na genealógii; ciele genealogického výskumu na Slovensku) -metrológia (všeobecný historický vývoj mier a váh; poľnohospodárske miery a váhy na Slovensku; snahy o unifikáciu mier a váh pred rokom 1874) -numizmatika (počiatky mincí vo všeobecnosti; denárové, grošové a toliarové obdobie na Slovensku; zavedenie a vývoj korunovej meny od 1892 do súčasnosti; ostatné (nemincové) platidlá) -historická geografia (osídlenie Slovenska; historicko-geografický vývoj územia Slovenska od9. do 20. storočia; úvod do hospodárskej geografie) -historická demografia (vývoj populácie a štruktúra obyvateľstva na Slovensku do roku 1848; vývoj populácie a štruktúra obyvateľstva na Slovensku od roku 1848 do 1945) -historická štatistika (základy ekonomickej štatistiky; štatistika a jej využitie ako pomocnej vedy historickej; tvorba štatistických dát v historickej vede; základy ekonomickej štatistiky) -dejiny správy (metodológia a terminológia dejín správy; periodizácia dejín správy Slovenska; verejná správa v preduhorskom období; verejná správa v Uhorskom kráľovstve; verejná správa v Habsburskej monarchii; verejná správa v Rakúsko-Uhorsku; verejná správa v Československu a na Slovensku v 20. storočí; regionálna a lokálna správa a samospráva na Slovensku od stredoveku do 4

6 súčasnosti; zemepanská správa; banská, vojenská a turecká okupačná správa; cirkevná správa) -archívnictvo (archívnictvo a archivistika vo vzťahu k PVH; vznik a vývoj archívnej teórie. základná archívna terminológia; dejiny archívov vo všeobecnosti; archívna legislatíva; archívna organizácia na území dnešného Slovenska; predarchívna starostlivosť a správa registratúr) -ochrana archívnych dokumentov (základy aktívnej starostlivosti o archívny materiál; degradácia nosičov archívnych informácií a jej prevencia; konzervačné metódy archívnych dokumentov; reštaurovanie archívnych dokumentov.) -odborná archívna prax (základy archívnej praxe; archívna technika; preberanie a akvizícia archívneho materiálu; sprístupňovanie archívnych dokumentov;archívna technika) (b) Ďalšie témy jadra znalostí študijného odboru -stará slovenčina a čeština (slovenský a český jazyk v predspisovnom období) -maďarčina (morfologické a syntaktické základy maďarského jazyka, jeho stredoveká a novoveká podoba v písomných pamiatkach) -nemčina (moderné a stredoveké varianty nemeckého jazyka a historické záznamy v nemčine) -latinčina (morfológia, syntax a historické texty v klasickej, stredovekej a novovekej latinčine) -všeobecné dejiny (dejiny praveku, staroveku, stredoveku, novoveku a najnovšie dejiny s ťažiskom na smerodajné činitele svetového vývoja v jednotlivých historických etapách) -slovenské dejiny (dejiny osídlenia Slovenska od najstarších čias s ťažiskom na Slovanov, dejiny Nitrianskeho kniežatstva, Veľkej Moravy, Uhorského kráľovstva, Habsburskej monarchie, Rakúsko-Uhorska, slovenského národného obrodenia, Československa a Slovenska ako samostatného štátu) (c) Štátna skúška -záverečná bakalárska písomná práca a jej obhajoba(téma alternatívne:z archívnictva - napríklad rozbor archívneho fondu; alebo z pomocných vied historických tematicky vymedzená v rámci jednej alebo príbuznej skupiny niekoľkých previazaných tradičných, prípadne tzv. moderných pomocných vied historických) 5

7 -štátna (bakalárska) skúška - ústna skúška z oblasti dejín archívnictva, archívnej praxe a pomocných vied historických (c3) Opis druhého stupňa Absolventi študijného odboruarchívnictvo sú v súlade s 53, ods. 1 zák. č. 131/2002 Z. z. schopní pracovať najmä ako vedúci pracovníci v archívoch pri riešení vedecko-praktických úloh archívnictva a pomocných vied historických, ale aj vo vedeckých, muzeálnych, osvetových a podobných inštitúciách, v masmédiách a pod. Ako odborní pracovníci môžu zneusporiadaných registratúr prevzatýchdo archívu vytvárať nové archívne fondy, rekonštruovať zle usporiadané alebo inak poškodené staršie archívne fondy. Ďalej vedia vytvárať archívne pomôcky vyššej úrovne (systematické katalógy, počítačové databázy apod.), robiť z nich špeciálne výstupy a poskytovať fundované poradenstvo pre historikov a ďalších vedeckovýskumných užívateľov príslušných archívnych fondov. Absolventi študijného odboru ARCHÍVNICTVO majú prehĺbené znalosti z archívnej teórie a praxe, ovládajú a precizujú archívnu terminológiu, svojimi odporučeniami môžu prispievať k skvalitňovaniu archívnej legislatívy. Výskumom archívnych fondov ako predmetu ich vedeckého záujmu obohacujú o nové teoretické poznatky predovšetkým archívnu vedu (archivistiku), dejiny správy (konkrétne inštitucionálnych pôvodcov jednotlivých archívnych fondov), ale aj niektoré pomocné vedy historické (hlavne diplomatiku, sfragistiku, heraldiku, genealógiu), v neposlednom rade tiež lokálne, regionálne či celoštátne dejiny Slovenska. Absolventi študijného odboruarchívnictvo majú tendenciu uplatniť sa najmä v štátnych, verejných, cirkevných a iných relatívne významnejších archívoch, ale aj v ďalších hospodársky a kultúrno-spoločensky dôležitejších organizáciách, spoločnostiach a podnikoch, a to v pozícii vedúci archivár, vedecký bádateľ, manažér, redaktor, odborný poradca a pod. (a) Teoretické vedomosti Absolvent študijného odboru ARCHÍVNICTVO (2. stupeň): -má podrobnejší prehľad vo všeobecných a slovenských dejinách, -je dobre zorientovaný v oblasti metodológie pomocných vied historických a pozná najnovšie výsledky dosiahnuté v jednotlivých špecializáciách, 6

8 -ovláda dejiny správy s ťažiskom na osobitosti slovenského vývoja od stredoveku až do súčasnosti, -disponuje vedomosťami o aktuálnych problémoch archívnej vedy a úlohách archívnej praxe v slovenskom i medzinárodnom meradle. (b) Praktické schopnosti a zručnosti Absolvent študijného odboru ARCHÍVNICTVO (2. stupeň) je schopný: -získané teoretické vedomosti iniciatívne a tvorivo uplatňovať vo svojej vlastnej pracovnej činnosti i v práci kolektívu, ktorý vedie, -vykonávať úlohy štátneho dozoru nad správou registratúry, -schvaľovať registratúrne plány a návrhy na vyraďovanie registratúrnych záznamov, -plánovať a zabezpečovať preberanie archívnych dokumentov a fondov od ich pôvodcov, respektíve majiteľov do archívu, -organizačne zabezpečovať evidovanie, ochraňovanie a sprístupňovanie archívnych dokumentov, -navrhovať bádateľský poriadok, prípadne ďalšie vnútroarchívne predpisy v súlade s platnou legislatívou [1], -umožňovať, prípadne realizovať výkon štátneho odborného dozoru v oblasti archívnictva, -vypracovávať program vyhotovovania konzervačných kópií archívnych dokumentov, -zabezpečovať plnohodnotnú účasť archívu na Archívnom informačnom systéme, -organizovať medziarchívnu spoluprácu a výmenu informácií. (c) Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti Absolvent študijného odboru ARCHÍVNICTVO (2. stupeň) dokáže: -systematicky študovať a prijímať nové poznatky z archívnictva, pomocných vied historických a histórie, kriticky na ne reagovať a aplikovať ich vo svojej vedeckej a odbornej činnosti, -samostatne vedecky bádať a publikovať v oblasti dejín archívnictva, archivistiky, 7

9 archívnej terminológie, vybraných pomocných vied historických, lokálnej, regionálnej a celoslovenskej histórie a vlastivedy, -pripravovať a prednášať referáty, koreferáty alebo diskusné príspevky z oblasti archívnictva, pomocných vied historických, dejín správy a histórie na vedeckých konferenciách, sympóziách a podobných podujatiach, -vykonávať prednáškovú a propagačnú činnosť o archívoch, archívnictve, pomocných vedách historických, dejinách správy atď. pre odbornú i laickú verejnosť, -zúčastňovať sa (aj ako vedúci riešiteľ) na uskutočňovaní plánovaných úloh vedeckého výskumu v oblasti archívnictva, pomocných vied historických, dejín správy a histórie, -zapájať sa a aktívne sa podieľať na ochrane historického dedičstva (najmä archívnych dokumentov) Slovenskej republiky a účinne prispievať k obohacovaniu a upevňovaniu historického povedomia slovenského národa. Vymedzenie jadra znalostí (a) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru Nosné témy jadra znalostí študijného odboru ARCHÍVNICTVO(2. stupeň) sú viazané predovšetkým na špecializované kurzy z pomocných vied historických a archívnictva. - špeciálne otázky pomocných vied historických (aktuálne metodologické problémy, najnovšie poznatky a perspektívy riešenia ťažiskových úloh jednotlivých pomocných vied historických, a totzv. klasických, ako aj tzv. moderných, vrátane dejín správy) -špeciálne otázky archívnictva (aktuálne metodologické problémy, najnovšie poznatky a perspektívy riešenia ťažiskových úloh archívnej vedy, terminológie, organizácie a legislatívy) -informatika pre archivárov (výpočtová technika v archívnictve; tvorba a využitie databanky, internet, intranet, informačné systémy v archívnictve) -odborná archívna prax (riadiace aktivity vedúceho archivára; vedecko bádateľské činnosti archivára; orientácia vo vybranom archívnom fonde a jeho výskumné využívanie; vyhľadávaniea excerpovanie archívnych dokumentov; tvorba vedeckého diela) 8

10 (b) Ďalšie témy jadra znalostí študijného odboru -špeciálne otázky z histórie (vybrané problémy zo všeobecných a slovenských dejín) (c) Štátna skúška -diplomová písomná práca a jej obhajoba (téma alternatívne: z archivistiky, pomocných vied historických, dejín správy, alebo z histórie s priamym vzťahom k archívnictvu, pomocným vedám historickým, alebo k dejinám správy) -štátna (magisterská) skúška - ústna skúška z oblasti archívnej teórie, dejín správy a histórie [1] Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a súvisiace predpisy. (d) Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru: Vysokoškolsky vzdelaní odborníci archivári sú nevyhnutným predpokladom (činiteľom) na zvládnutie hlavných úloh štátnych, verejných a ostatných archívov, registratúr a ďalších inštitucionálnych zariadení, ktoré sú a stále viac budú jednou z rozhodujúcich zložiek základne komplexnej informačnej sústavy Slovenskej republiky, a to predovšetkým pre retrospektívu. Možno oprávnene predpokladať, že ich význam sa bude s narastajúcou informatizáciou života spoločnosti 21. storočia neustále stupňovať. (e) Príklady podobných študijných odborov v zahraničí: -Univerzita Karlova, Praha Katedra pomocných věd historických a archivního studia (Katedra pomocných vied historických a archívneho štúdia) -Eötvös Loránd Tudományegyetem, Budapest Történelem segédtudományai tanszéke (Katedra pomocných vied historických) -Uniwersytet Jagielloński, Kraków Zakład Nauk Pomocnicznych Historii (Katedra pomocných vied historických) -Universität Wien, Institut für österreichische Geschichtsforschung (Inštitút pre výskum rakúskych dejín) 9

11 -Ludwig-Maximilians-Universität, München Abteilung für geschichtliche Hilfswissenschaften(Oddelenie pre pomocné vedy historické) -Moskovskij gosudarstvennyj univerzitet, Moskva Istoričeskij fakultet (Historická fakulta) -Ersità di Padova Dipartimento di Storia (Oddelenie histórie) -mnohé ďalšie európske univerzity (f) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi: Vzhľadom k relatívne vysokej špecializácii študijného odboru ARCHÍVNICTVO je počet s ním príbuzných študijných odborov dosť obmedzený. Ako príklady vybrané z citovanej Sústavy študijných odborov vydanej Ministerstvo školstva SR tu možno uviesť najmä nasledujúce študijné odbory: -história(2.1.7) Kurzy z histórie predstavujú približne 30% obsahu študijného odboru archívnictvo, pretože tento odbor je do značnej miery vo svojej podstate odborom historickým. Kým pri štúdiu histórie sa predpokladá viac-menej vyvážený pomer všeobecných a slovenských dejín, pri štúdiu archívnictva sa v tejto oblasti ťažisko posúva viac k slovenským dejinám, vzhľadom na to, že absolventi archívnictva budú pracovať (pracujú) najmä s archívnymi dokumentmi a ostatným písomným materiálom slovenskej proveniencie, respektíve slovacikálnej povahy. -klasickéjazyky (2.1.31) Pre prípravu vysokoškolsky vzdelaných archivárov sú vzhľadom na politický a kultúrno-spoločenský vývoj Slovenska v minulosti potrebné aj znalosti z klasických jazykov, špeciálne z latinčiny. Príbuznosť tohto študijného odboru so študijným odborom archívnictvo je však obmedzená základmi latinskej morfológie a syntaxe a získaním návyku na orientáciu v latinsky písaných historických stredovekých a novovekých textoch, čo je asi 10%. -neslovanskéjazykya literatúra (2.1.29) Týka sa nemčiny, maďarčiny, prípadne ďalších jazykov, a to v podobných súvislostiach a miere tak, ako je uvedené pri klasických jazykoch. -knižnično-informačné štúdiá(3.2.4) Podobnosť tohto študijného odboru so študijným odborom archívnictvo možno 10

12 kvantifikovať cca na 10%. Týka sa hlavne čiastočne spoločných metodologických východísk pre spracovanie a poskytovanie informačných databáz. Podstatné rozdiely vyplývajú zo zásadnej odlišnosti skúmaných zdrojov. Kým knihy sú spravidla tlačené multiplikáty rozličného pôvodu, archívne dokumenty sú v prevažnej miere neopakovateľné rukopisné originály, vytvárajúce naviac osobitné organické súbory tzv. archívne fondy. Z toho dôvodu sú potom aj informačné výstupy v týchto oblastiach principiálne iné. 11