E/ECE/324

Prepis

1 E/ECE/324 E/ECE/TRANS/ apríla 2017 Rev.1/Add.42/Rev.4 D O H O D A O PRIJATÍ JEDNOTNÝCH TECHNICKÝCH PREDPISOV PRE KOLESOVÉ VOZIDLÁ, VYBAVENIE A ČASTI, KTORÉ SA MÔŽU MONTOVAŤ A/ALEBO POUŽÍVAŤ NA KOLESOVÝCH VOZIDLÁCH A O PODMIENKACH PRE VZÁJOMNÉ UZNÁVANIE HOMOLOGIZÁCIÍ UDELENÝCH NA ZÁKLADE TÝCHTO PREDPISOV. */ (Revízia 2, vrátane zmien, ktoré nadobudli platnosť 16. októbra 1995) Dodatok 42: Predpis č. 43 Revízia 4 Obsahuje platný text vrátane: doplnku 1 k sérii zmien 01 - Dátum nadobudnutia platnosti: 18. novembra 2012 korigenda 1 revízie 3 predpisu (len v anglickom jazyku) doplnku 2 k sérii zmien 01 - Dátum nadobudnutia platnosti: 3. novembra 2013 korigenda 2 revízie 3 predpisu (erratum sekretariátu) korigenda 3 revízie 3 predpisu (erratum sekretariátu) korigenda 1 doplnku 2 k sérii zmien 01 (erratum sekretariátu) korigenda 4 revízie 3 predpisu (erratum sekretariátu) (len vo francúzskom jazyku) doplnku 3 k sérii zmien 01 Dátum nadobudnutia platnosti: 15. júna 2015 korigenda 5 revízie 3 predpisu Dátum nadobudnutia platnosti: 11. marca 2015 doplnku 4 k sérii zmien 01 Dátum nadobudnutia platnosti: 8. október 2015 JEDNOTNÉ USTANOVENIA PRE HOMOLOGIZÁCIU BEZPEČNOSTNÝCH ZASKLIEVACÍCH MATERIÁLOV A ICH MONTÁŽ NA VOZIDLO Tento dokument sa považuje za výlučne dokumentačný nástroj. Autentickým a právne záväznými textami doplnkov sú uvedené na nasledujúcej stránke. ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV */ Predchádzajúci názov Dohody: Dohoda o prijatí jednotných podmienok pre homologizáciu a o vzájomnom uznávaní homologizácie výstroja a súčasti motorových vozidiel, v Ženeve 20. marca 1958.

2 Autentickým a právne záväznými textami sú: - ECE/TRANS/WP.29/2012/21 - E/ECE/324/Rev.1/Add.42/Rev.3/Corr.1 (len v anglickom jazyku) - ECE/TRANS/WP.29/2013/8 a bod 58 dokumentu ECE/TRANS/WP.29/ ECE/TRANS/WP.29/2013/116 - E/ECE/324/Rev.1/Add.42/Rev.3/Corr.3 - E/ECE/324/Rev.1/Add.42/Rev.3/Amend.2/Corr.1 - E/ECE/324/Rev.1/Add.42/Rev.3/Corr.4 (len vo francúzskom jazyku) - ECE/TRANS/WP.29/2014/66 a ECE/TRANS/WP.29/2014/67 - ECE/TRANS/WP.29/2015/34 - ECE/TRANS/WP.29/2015/11 1

3 Predpis č. 43 Predpis JEDNOTNÉ USTANOVENIA PRE HOMOLOGIZÁCIU BEZPEČNOSTNÝCH ZASKLIEVACÍCH MATERIÁLOV A ICH MONTÁŽ NA VOZIDLO 1. Rozsah platnosti 2. Definície 3. Žiadosť o homologizáciu 4. Označenia 5. Homologizácia 6. Všeobecné požiadavky 7. Osobitné požiadavky 8. Skúšky Obsah 9. Zmena alebo rozšírenie homologizácie typu bezpečnostného zasklievacieho materiálu 10. Zhoda výroby 11. Sankcie za nezhodu výroby 12. Prechodné ustanovenia 13. Definitívne zastavenie výroby 14. Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie homologizačných skúšok a názvy a adresy homologizačných orgánov Prílohy Príloha 1 Oznámenie o type bezpečnostného zasklievacieho materiálu podľa predpisu č. 43 Doplnok 1 Doplnok 2 Doplnok 3 Doplnok 4 Doplnok 5 Doplnok 6 Doplnok 7 Doplnok 8 Doplnok 9 Doplnok 10 Doplnok 11 Doplnok 12 Doplnok 13 Čelné sklá z tvrdeného skla Tabule z rovnomerne tvrdeného skla Vrstvené čelné sklá Tabule z vrstveného skla Skloplastové čelné sklá Tabule zo skloplastu Viacnásobne zasklené jednotky Tabule z tuhého plastu Tabule pružného plastu Čelné sklá z tuhého plastu Tabule z vrstveného tuhého plastu Čelné sklá z vrstveného tuhého plastu Obsah zoznamu čelných skiel 2

4 Príloha 1A Oznámenie o type vozidla z hľadiska jeho bezpečnostného zasklenia podľa predpisu č. 43 Príloha 2 Usporiadanie homologizačných značiek pre komponenty Príloha 2A Usporiadanie homologizačných značiek pre vozidlá Príloha 3 Príloha 4 Príloha 5 Príloha 6 Príloha 7 Príloha 8 Príloha 9 Príloha 10 Príloha 11 Príloha 12 Príloha 13 Príloha 14 Príloha 15 Príloha 16 Príloha 17 Príloha 18 Príloha 19 Príloha 20 Príloha 21 Príloha 22 Príloha 23 Príloha 24 Všeobecné skúšobné podmienky Čelné sklá z tvrdeného skla Tabule z rovnomerne tvrdeného skla Čelné sklá z obyčajného vrstveného skla Tabule z vrstveného skla Čelné sklá z upraveného vrstveného skla Bezpečnostné zasklenie pokryté plastovým materiálom (na vnútornej strane) Skloplastové čelné sklá Tabule zo skloplastu Viacnásobne zasklené jednotky Zoskupenie čelných skiel na účely homologizačných skúšok Tabule z tuhého plastu Tabule z pružného plastu Viacnásobne zasklené jednotky z tuhého plastu Čelné sklá z tuhého plastu Tabule z vrstveného tuhého plastu Čelné sklá z vrstveného tuhého plastu Meranie výšky segmentu a polohy bodov nárazu Postup určenia skúšobných oblastí na čelných sklách vozidiel vo vzťahu k bodom "V" Postup určenia bodu "H" a skutočného uhla trupu pre polohy sedenia v motorových vozidlách Doplnok 1 Doplnok 2 Doplnok 3 Kontroly zhody výroby Opis trojrozmerného mechanizmu na určenie bodu "H" (3-D H mechanizmus) Trojrozmerný referenčný systém Referenčné údaje týkajúce sa polôh sedenia Ustanovenia týkajúce sa montáže bezpečnostného zasklenia na vozidlá 3

5 1. ROZSAH PLATNOSTI 2. DEFINÍCIE Tento predpis sa vzťahuje na: (a) bezpečnostné zasklievacie materiály určené na montáž ako čelné alebo iné sklá alebo ako priečky na vozidlách kategórie L s karosériou, M, N, O a T 1/ ; (b) vozidlá kategórie M, N a O z hľadiska montáže týchto materiálov; v oboch prípadoch s výnimkou: (i) zasklenia pre zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu a zasklenia pre prístrojové dosky, špeciálnych nepriestrelných skiel a skiel pre dvojité okná; (ii) malých plastových zasklení, ktoré sa nevyžadujú buď pre výhľad vodiča dopredu alebo dozadu. Na účely tohto predpisu: 2.1. "Tvrdené sklo" je zasklenie pozostávajúce z jedinej vrstvy skla, ktoré bolo špeciálnym spôsobom upravené tak, aby sa zvýšila jeho mechanická pevnosť a dosiahla jeho trieštivosť po rozbití "Vrstvené sklo" je zasklenie pozostávajúce z dvoch alebo viacerých vrstiev skla spojeného spolu jednou alebo viacerými medzivrstvami plastového materiálu; môže to byť: "obyčajné vrstvené sklo", keď žiadna z vrstiev skla, z ktorých je zložená, nebola upravená; alebo "upravené vrstvené sklo", keď aspoň jedna z vrstiev skla, z ktorých je zložená, bola osobitne upravená, aby sa zvýšila jej mechanická pevnosť a dosiahla jej trieštivosť po rozbití; 2.3. "Medzivrstva" je materiál používaný na spojenie zložkových vrstiev, z ktorých sa skladá vrstvené sklo "Bezpečnostné zasklenie pokryté plastovým materiálom" je zasklenie definované v bodoch 2.1. alebo 2.2. s vrstvou plastového materiálu na jej vnútornej strane "Skloplasty" je zasklenie pozostávajúce z akéhokoľvek plastového materiálu, ktorý obsahuje jednu vrstvu skla a jednu alebo viaceré vrstvy plastu, v ktorom sa plastový povrch výrobku nachádza na vnútornej strane; 2.6. "Plastové zasklenie" je zasklievací materiál, ktorý obsahuje ako základnú zložku jeden alebo viaceré organické polyméry s veľkou molekulovou hmotnosťou, ktoré sú v hotovom stave pevné a v niektorom stupni výroby alebo spracovania na hotový výrobok sa môžu tvarovať tokom. 1/ Podľa definície uvedenej v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.4, bod

6 "Tuhé plastové zasklenie" je plastový zasklievací materiál, ktorý vo sa vertikálnom smere nevychyľuje o viac než 50 mm pri skúške pružnosti (príloha 3, bod 12.) "Pružné plastové zasklenie" je plastový zasklievací materiál, ktorý vo sa vertikálnom smere vychyľuje o viac než 50 mm pri skúške pružnosti (príloha 3, bod 12.) "Tabuľa z vrstveného tuhého plastu" je plastová tabuľa, ktorá sa skladá z dvoch alebo viacerých vrstiev plastu spojeného spolu jednou alebo viacerými medzivrstvami plastového materiálu "Čelné sklo z vrstveného tuhého plastu" je plastové čelné sklo, ktoré sa skladá z dvoch alebo viacerých vrstiev plastu spojeného spolu jednou alebo viacerými medzivrstvami plastového materiálu "Dvojité okno" je zostava dvoch tabúl oddelene namontovaných v tom istom otvore vozidla "Viacnásobne zasklená jednotka" je zostava aspoň dvoch rovnobežných tabúl natrvalo zmontovaných pri výrobe a oddelených jednou medzerou alebo niekoľkými medzerami "Symetrická viacnásobne zasklená jednotka" je viacnásobne zasklená jednotka, kde dve zložky zasklenia sú totožné (napr. obe tvrdené sklá) "Asymetrická viacnásobne zasklená jednotka" je viacnásobne zasklená jednotka iná než symetrická viacnásobne zasklená jednotka "Nepriestrelné zasklenie" alebo "zasklenie odolné voči strelám" je zasklenie konštruované tak, aby bolo odolné proti strelným zbraniam "Hlavná charakteristika" je charakteristika, ktorá podstatne mení optické a/alebo mechanické vlastnosti bezpečnostného zasklievacieho materiálu vzhľadom na funkciu, ktorú má sklo plniť vo vozidle. Pojem zahŕňa aj obchodné názvy alebo značky, ktoré uvádza držiteľ homologizácie "Vedľajšia charakteristika" je charakteristika, ktorá môže zmeniť podstatne optické a/alebo mechanické vlastnosti bezpečnostného zasklievacieho materiálu vzhľadom na funkciu, ktorú má sklo plniť vo vozidle. Rozsah takejto zmeny sa posudzuje vo vzťahu k indexom obtiažnosti; Pojem "indexy obtiažnosti" sa vzťahuje na systém dvojstupňového triedenia uplatňovaný na zmeny pozorované v praxi pre každú vedľajšiu charakteristiku. Zmena z indexu "1" na index "2" znamená potrebu ďalších skúšok "Čelné sklo" je zasklenie pred vodičom, cez ktoré vidí vodič cestu smerom dopredu "Vonkajšie predné zasklenie" je akékoľvek zasklenie iné než čelné sklo, inštalované v prednej časti karosérie vozidla a predstavuje časť exteriéru vozidla "Vnútorné zasklenie" je akékoľvek zasklenie inštalované v priestore pre cestujúcich vo vozidle (napr. priečky, oddeľujúce okná, atď.) "Rozvinutá plocha čelného skla" je minimálna obdĺžniková plocha skla, z ktorej sa môže vyrobiť čelné sklo. 5

7 2.17. "Uhol sklonu čelného skla" je uhol tvorený vertikálnou čiarou a priamkou prechádzajúcou horným a dolným okrajom čelného skla, pričom tieto čiary ležia vo vertikálnej rovine zahrňujúcej pozdĺžnu os vozidla; meranie uhla sklonu sa uskutoční s vozidlom stojacim na vodorovnej rovine, pričom v prípade vozidla na prepravu osôb musí byť vozidlo v pohotovostnom stave, plne vybavené palivom, chladiacou tekutinou a mazivom, ako aj náradím a rezervným kolesom alebo kolesami (ak sú výrobcom vozidla poskytované ako štandardné vybavenie); musí sa uvažovať aj s hmotnosťou vodiča a v prípade osobných automobilov takisto hmotnosti jedného cestujúceho na prednom sedadle, pričom za hmotnosť vodiča alebo cestujúceho sa považuje 75 ± 1 kg; vozidlá vybavené hydropneumatickým, hydraulickým alebo pneumatickým pružením alebo zariadením na automatické nastavenie svetlej výšky vozidla podľa zaťaženia, sa skúšajú v bežných prevádzkových podmienkach určených výrobcom "Skupina čelných skiel" je skupina pozostávajúca z čelných skiel rôznych veľkostí a tvarov podrobená preskúšaniu ich mechanických vlastností, ich spôsobu trieštivosti a ich správaniu sa pri skúškach odolnosti voči vonkajším nárazom; "Ploché čelné sklo" je čelné sklo, ktoré nevykazuje žiadne normálne zakrivenie, ktorého výsledkom je výška segmentu väčšia než 10 mm na meter dĺžky; "Zakrivené čelné sklo" je čelné sklo, ktoré vykazuje normálne zakrivenie, ktorého výsledkom je výška segmentu väčšia než 10 mm na meter dĺžky "Tabuľa" je každý jednotlivý kus zasklenia, iný než čelné sklo; "Zakrivená tabuľa" je tabuľa s výškou segmentu "h" väčšou než 10 mm na meter dĺžky; "Plochá tabuľa" je tabuľa s výškou segmentu "h" rovnou alebo menšou než 10 mm na každý dĺžkový meter "Výška segmentu 'h' " je maximálna vzdialenosť meraná približne kolmo na zasklenie, ktorá oddeľuje vnútorný povrch zasklenia od roviny prechádzajúcej vonkajšími okrajmi zasklenia (pozri prílohu 20, obrázok 1) "Typ bezpečnostného zasklievacieho materiálu" je zasklenie definované v bodoch 2.1. až 2.7., ktoré nevykazuje žiadne podstatné rozdiely najmä čo sa týka hlavných a vedľajších charakteristík uvedených v prílohách 4 až 12 a 14 až 19; hoci zmena v hlavných charakteristikách znamená nový typ výrobku, v určitých prípadoch sa uznáva, že zmena v tvare a rozmeroch si nemusí nevyhnutne vyžadovať vykonanie celú sériu skúšok. Pri určitých skúškach uvedených v prílohách sa zasklenia môžu spolu zoskupiť ak je zrejmé, že majú podobné hlavné charakteristiky; typy zasklenia, ktoré vykazujú rozdiely len vo vedľajších charakteristikách, sa môžu považovať za ten istý typ; niektoré skúšky sa však môžu vykonať na vzorkách týchto zasklení, pokiaľ je vykonanie takých skúšok výslovne stanovené v skúšobných podmienkach; 6

8 2.22. "Menovitá hrúbka" je konštrukčná hrúbka stanovená výrobcom s toleranciou ± (n x 0,2 mm), kde n sa rovná počtu vrstiev skla v zasklení "Zakrivenie 'r' " je približná hodnota najmenšieho polomeru oblúku čelného skla nameraná v oblasti maximálneho zakrivenia; "HIC (Kritérium zranenia hlavy)" je hodnota rozsahu lebečno-mozgového zranenia hlavy vplyvom brzdných síl, ktoré je dôsledkom tupého kolmého nárazu na zasklenie "Bezpečnostný zasklievací materiál vyžadovaný pre výhľad vodiča" "Bezpečnostný zasklievací materiál vyžadovaný pre výhľad vodiča dopredu" sú všetky zasklenia umiestnené pred rovinou prechádzajúcou bodom R vodiča a kolmou na pozdĺžnu strednú rovinu vozidla, cez ktoré môže vodič sledovať cestu pri vedení alebo manévrovaní vozidla "Bezpečnostný zasklievací materiál vyžadovaný pre výhľad vodiča dozadu" sú všetky zasklenia umiestnené za rovinou prechádzajúcou bodom R vodiča a kolmou na pozdĺžnu strednú rovinu vozidla, cez ktoré môže vodič sledovať cestu pri vedení alebo manévrovaní vozidla "Nepriehľadné zatemnenie" je každá oblasť zasklenia zabraňujúca prestupu svetla, vrátane každej pokrytej plochy či už plošnou alebo bodkovanou metódou, no okrem tieniaceho pásma "Tieniace pásmo" je každá oblasť skla so zníženou bežnou priepustnosťou s výnimkou akéhokoľvek nepriehľadného zatemnenia; "Priehľadná oblasť čelného skla" je oblasť zasklenia obsiahnutá v rámci konštrukčného obrysu, okrem každého povoleného nepriehľadného zatemnenia (pozri prílohu 21) no vrátane akéhokoľvek tieniaceho pásma "Konštrukčný obrys skla" je konštrukčný maximálny voľný otvor vozidla určený na zasklenie predtým, než je zasklenie inštalované alebo namontované, vrátane všetkých obrúb no bez tieniacich pásiem "Optické skreslenie" je optická chyba v čelnom skle, ktorá mení vzhľad predmetu pozorovaného cez čelné sklo "Sekundárny obraz" je rušivý alebo fantómový obraz sprevádzajúci jasný primárny obraz pozorovaný zvyčajne v noci, keď je pozorovaný predmet veľmi jasný vzhľadom k jeho okoliu, napríklad svetlá približujúceho sa vozidla "Oddeľovanie sekundárneho obrazu" je uhlová vzdialenosť medzi polohami primárneho a sekundárneho obrazu "Bežná priepustnosť svetla" je priepustnosť svetla meraná kolmo na zasklenie "Konštrukčný uhol operadla sedadla" je uhol medzi vertikálou prechádzajúcou bodom R a čiarou trupu definovanou výrobcom vozidla "Vzorka" je špeciálne pripravený kus zasklenia reprezentujúci hotový výrobok alebo kus odrezaný z hotového výrobku "Skúšobné teleso" je vzorka alebo hotový výrobok zasklenia "Typ vozidla" z hľadiska montáže bezpečnostného zasklenia sú vozidlá patriace do rovnakej kategórie, ktoré sa nelíšia minimálne v týchto podstatných aspektoch: 7

9 (a) výrobca; (b) označenie typu vozidla výrobcom; (c) hlavné konštrukčné a tvarové znaky "Centrálna poloha riadenia" je definovaná, keď súradnica Y bodu R je v polohe Y0 v rozmedzí ± 60 mm "Malé zasklenie" je tabuľa skla s plochou menšou než 200 cm², do ktorej nie je možné vpísať kružnicu s priemerom 150 mm. 3. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU 3.1. Homologizácia typu zasklenia Žiadosť o homologizáciu typu zasklenia predloží výrobca bezpečnostného skla alebo jeho riadne akreditovaný zástupca v štáte, v ktorom je žiadosť podaná Pre každý typ zasklenia musia byť k žiadosti priložené dokumenty uvedené nižšie, vyhotovené trojmo a s týmito údajmi: technický opis obsahujúci všetky hlavné a vedľajšie charakteristiky; a v prípade iného zasklenia než sú čelné sklá, výkresy vo formáte A4 alebo poskladané na tento formát a udávajúce: maximálnu plochu, najmenší uhol medzi dvoma susednými stranami tabule a prípadne maximálnu výšku segmentu V prípade čelných skiel zoznam modelov čelných skiel, pre ktoré sa žiada homologizácia, špecifikujúca názov výrobcu vozidla a typ i kategóriu vozidla; výkresy v mierke 1:1 pre kategóriu M 1 a 1:1 alebo 1:10 pre všetky ostatné kategórie a dostatočne podrobné schémy čelného skla a jeho umiestnenia na vozidle v dostatočnom detaile: v prípade potreby polohu čelného skla vo vzťahu k R bodu sedadla vodiča, uhol sklonu čelného skla, uhol sklonu operadla sedadla, polohu a rozmery zón pre kontrolu optických vlastností a prípadne oblasti s odlišným vytvrdením, rozvinutú plochu čelného skla, maximálnu výšku segmentu čelného skla, minimálny polomer zakrivenia čelného skla (len na účely zatriedenia čelných skiel do skupín) V prípade viacnásobne zasklených jednotiek, výkresy vo formáte A4 alebo poskladané na tento formát a udávajúce okrem informácií uvedených v bode : typ každej samostatnej tabule skla, typ tesniaceho materiálu, 8

10 menovitá šírka medzery medzi dvoma tabuľami skla Okrem toho poskytne žiadateľ dostatočný počet skúšobných kusov a vzoriek hotových kusov posudzovaných modelov, ktorých počet sa v prípade potreby stanoví dohodou s technickou službou zodpovednou za vykonávanie skúšok Homologizácia typu vozidla Žiadosť o homologizáciu typu vozidla z hľadiska montáže jeho bezpečnostného zasklenia predloží výrobca vozidla alebo jeho riadne autorizovaný zástupca K žiadosti musia byť priložené tieto dokumenty vyhotovené trojmo a s týmito údajmi: výkresy vozidla vo vhodnej mierke zobrazujúce: polohu čelného skla vzhľadom na bod R vozidla, uhol sklonu čelného skla, uhol sklonu operadla sedadla; Technické údaje týkajúce sa čelného skla a každého iného zasklenia, najmä: použité materiály, homologizačné čísla, akékoľvek doplnkové označenie opísané v bode Technickej organizácii zodpovednej za vykonávanie homologizačných skúšok sa predvedie vozidlo reprezentujúce typ vozidla, ktorý má byť homologizovaný. 4. OZNAČENIA 4.1. Všetky kusy bezpečnostného zasklievacieho materiálu, vrátane vzoriek a skúšobných kusov predložených na homologizáciu musia mať obchodný názov alebo značku výrobcu podľa bodu 3. prílohy 1. Vyrobené časti musia byť označené podľa predpisu EHK OSN č. 43 homologizačným číslom prideleným prvým výrobcom. Označenie musí byť čitateľné a nezmazateľné. 5. HOMOLOGIZÁCIA 5.1. Homologizácia typu zasklenia Ak vzorky predložené na homologizáciu spĺňajú požiadavky bodov 6. až 8. tohto predpisu, udelí sa tomuto typu bezpečnostného zasklenia homologizácia Homologizačné číslo sa pridelí každému typu podľa príloh 5, 7, 11, 12, 14, 15, 16 a 18, alebo v prípade čelných skiel, každej homologizovanej skupine. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 01 pre predpis v jeho pôvodnom znení) udávajú číslo série zmien zahŕňajúcej najnovšie väčšie technické zmeny predpisu vykonané v čase vydania homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo inému typu alebo skupine bezpečnostných zasklievacích materiálov Oznámenie o homologizácii, rozšírení alebo zamietnutí homologizácie typu bezpečnostného skla podľa tohto predpisu sa stranám dohody uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom formulára zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 1 a jeho doplnkov - k tomuto predpisu. 9

11 V prípade čelných skiel sa k oznámeniu o homologizácii priloží zoznam dokumentov uvádzajúcich každý model čelného skla zaradený do homologizovanej skupiny, spolu s charakteristikami skupiny podľa prílohy 1, doplnku Okrem označenia predpísaného v bode 4.1 sa na každý kus zasklenia a viacnásobne zasklenej jednotky zodpovedajúcej typu homologizovanému podľa tohto predpisu viditeľne pripevní medzinárodná homologizačná značka. Na každú tabuľu tvoriacu viacnásobne zasklenú jednotku sa môže pripevniť aj akákoľvek osobitná homologizačná značka. Táto homologizačná značka sa skladá z: kružnice okolo písmena "E", za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil homologizáciu; 2/ čísla tohto predpisu, za ktorými nasleduje písmeno "R", pomlčka a homologizačné číslo vpravo od kružnice predpísanej v bode V blízkosti homologizačnej značky sa pripevnia nasledujúce doplnkové symboly: V prípade čelného skla: I II III IV pre tvrdené sklo, pre obyčajné vrstvené sklo, pre upravené vrstvené sklo, pre skloplastové zasklenie, V v prípade bezpečnostného zasklenia s bežnou priepustnosťou svetla menšou než 70 %, VI v prípade viacnásobne zasklenej jednotky, VII v prípade rovnomerne tvrdeného zasklenia, ktoré sa môže použiť ako čelné sklá pre pomalé vozidlá, ktoré v dôsledku konštrukcie nemôžu prekročiť rýchlosť 40 km/h VIII V prípade tuhého plastového zasklenia. Okrem toho sa uvedie príslušné písmeno: 2/ /A pre vonkajšie alebo vnútorné tabule smerujúce dopredu, /B pre ostatné tabule, kde existuje riziko nárazu hlavy, /C pre ostatné tabule, kde neexistuje riziko nárazu hlavy. Okrem toho v prípade plastového zasklenia, ktoré bolo predložené na skúšky odolnosti proti obrusovaniu opísané v bode 4. prílohy 3, sa v prípade potreby použije aj toto označenie: /L pre tabule s rozptylom svetla nepresahujúcim 2 % po 1000 cykloch na vonkajšom povrchu a 4 % po 100 cykloch na vnútornom povrchu (pozri prílohy 14, 16 a 18, bod ); /M pre tabule s rozptylom svetla nepresahujúcim 10 % po 500 cykloch na Rozlišovacie čísla zmluvných strán Dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.4, príloha

12 vonkajšom povrchu a 4 % po 100 cykloch na vnútornom povrchu (pozri prílohy 14, 16 a 18, bod ); IX v prípade pružného plastového zasklenia, X v prípade tuhej viacnásobne zasklenej jednotky. Okrem toho sa uvedie príslušné písmeno: /A pre vonkajšie alebo vnútorné tabule smerujúce dopredu, /B pre ostatné tabule, kde existuje riziko nárazu hlavy, /C pre ostatné tabule, kde neexistuje riziko nárazu hlavy. V prípade plastového zasklenia, ktoré bolo predložené na skúšky odolnosti proti obrusovaniu opísané v bode 4. prílohy 3, sa v prípade potreby použije aj toto označenie: /L pre zasklenie podľa prílohy 16, bod , /M pre zasklenie podľa prílohy 16, bod , XI v prípade vrstvených sklenených tabúľ, XII v prípade skloplastových tabúľ, /P v prípade bezpečnostného zasklenia vyrobeného zo skla, s vrstvou plastového materiálu na jeho vnútornej strane XIII v prípade čelných skiel z tuhého plastu XIV v prípade tabúľ z vrstveného tuhého plastu s označením opísaným v bode XV v prípade čelného skla z vrstveného tuhého plastu Homologizačná značka a symbol musia byť dobre čitateľné a nezmazateľné. Doplnkové symboly musia byť kombinované v rámci homologizačného označenia V prílohe 2 tohto predpisu sú uvedené príklady usporiadania homologizačných značiek Homologizácia typu vozidla Ak vozidlo predvedené na homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky prílohy 24 k tomuto predpisu, uvedenému typu vozidla sa udelí homologizácia Každému homologizovanému typu sa pridelí homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 01 pre predpis v jeho pôvodnom znení) udávajú sériu zmien, zahŕňajúcu najnovšie väčšie technické zmeny, vykonané v predpise v čase vydania homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo inému typu vozidla, ako je uvedené v bode vyššie Oznámenie o homologizácii, rozšírení alebo zamietnutí homologizácie alebo o definitívne zastavenej výrobe typu vozidla podľa tohto predpisu, sa pošle stranám Dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis na formulári zodpovedajúcom vzoru uvedenému v prílohe 1A k tomuto predpisu Každé vozidlo, ktoré je zhodné s typom vozidla homologizovaným podľa tohto predpisu, sa na nápadnom a ľahko prístupnom mieste, uvedenom 11

13 homologizačnom formulári, pripevní medzinárodná homologizačná značka, ktorá sa skladá z: kružnice okolo písmena "E", za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil homologizáciu 2/ ; čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno R, pomlčka a homologizačné číslo vpravo od kružnice, predpísanej v bode Ak je vozidlo zhodné s typom vozidla, homologizovaným podľa jedného alebo viacerých predpisov pripojených k Dohode v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, nie je nutné opakovať symbol predpísaný v bode ; v takom prípade doplnkové čísla a symboly všetkých predpisov, podľa ktorých bola udelená homologizácia v štáte, ktorý homologizáciu udelil podľa tohto predpisu, sa umiestnia v zvislých stĺpcoch vpravo od symbolu, predpísaného v bode Homologizačná značka musí byť dobre čitateľná a nezmazateľná Homologizačná značka sa umiestni vedľa štítku výrobcu, na ktorom sú uvedené údaje o vozidle alebo na tento štítok V prílohe 2A k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania homologizačných značiek. 6. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY 6.1. Všetky zasklievacie materiály, vrátane zasklievacieho materiálu pre výrobu čelných okien, musia byť také, aby nebezpečenstvo úrazu osôb v prípade rozbitia bolo čo možno najmenšie. Zasklievací materiál musí byť dostatočne odolný pri nehodách, ku ktorým môže dôjsť za bežnej premávky a voči atmosférickým a tepelným vplyvom, chemickým účinkom, spaľovaniu a obrusovaniu Bezpečnostné zasklievacie materiály musia byť okrem toho dostatočne priehľadné a nesmú badateľne skresľovať predmety pozorované čelným sklom, ani spôsobovať akúkoľvek nejasnosť v rozlišovaní farieb značiek a signálov používaných v cestnej premávke. V prípade rozbitia čelného skla musí byť vodič naďalej schopný vidieť dostatočne jasne na cestu tak, aby mohol brzdiť a vozidlo bezpečne zastaviť. 7. OSOBITNÉ POŽIADAVKY Všetky typy bezpečnostného zasklenia musia podľa toho, do ktorej kategórie patria, spĺňať tieto osobitné požiadavky: 7.1. pokiaľ ide o čelné sklá z tvrdeného skla, požiadavky uvedené v prílohe 4; 7.2. pokiaľ ide o tabule z rovnomerne tvrdeného skla, požiadavky uvedené v prílohe 5; 7.3. pokiaľ ide o obyčajné vrstvené čelné sklá, požiadavky uvedené v prílohe 6; 7.4. pokiaľ ide o tabule z obyčajného vrstveného skla, požiadavky uvedené v prílohe 7; 7.5. pokiaľ ide o čelné sklá z upraveného vrstveného skla, požiadavky uvedené v prílohe 8; 12

14 7.6. pokiaľ ide o bezpečnostné zasklenie pokryté plastovým materiálom okrem príslušných požiadaviek uvedených vyššie, požiadavky uvedené v prílohe 9; 7.7 pokiaľ ide o skloplastové čelné sklá, požiadavky uvedené v prílohe 10; 7.8. pokiaľ ide o tabule zo skloplastu, požiadavky uvedené v prílohe 11; 7.9. pokiaľ ide o viacnásobne zasklené jednotky, požiadavky uvedené v prílohe 12; pokiaľ ide o tabule z tuhého plastu, požiadavky uvedené v prílohe 14; pokiaľ ide o tabule z pružného plastu, požiadavky uvedené v prílohe 15; pokiaľ ide o viacnásobne zasklené jednotky z tuhého plastu, požiadavky uvedené v prílohe 16; pokiaľ ide o čelné sklá z tuhého plastu, požiadavky uvedené v prílohe 17; pokiaľ ide o tabule z vrstveného tuhého plastu, požiadavky uvedené v prílohe 18; pokiaľ ide čelné sklá z vrstveného tuhého plastu, požiadavky uvedené v prílohe SKÚŠKY 8.1. V tomto predpis sú predpísané tieto skúšky: Skúška trieštivosti Účelom tejto skúšky je: overiť, či úlomky a črepiny vytvorené rozbitím sklenej tabule sú také, aby sa minimalizovalo riziko zranenia, a v prípade čelných skiel, skontrolovať zvyškový výhľad po rozbití Skúška mechanickej pevnosti Skúška nárazom gule Sú dva spôsoby vykonávania skúšky, jeden s guľou s hmotnosťou 227 g a druhý s guľou s hmotnosťou 2260 g Skúška guľou s hmotnosťou 227 g: účelom tejto skúšky je posúdiť adhéziu medzivrstvy vo vrstvenom skle a mechanickú pevnosť rovnomerne tvrdených sklených a plastových zasklení Skúška s guľou s hmotnosťou g: účelom tejto skúšky je posúdiť odolnosť vrstveného skla voči prieniku gule Skúška s maketou hlavy Účelom tejto skúšky je overiť súlad zasklenia s požiadavkami, ktoré sa týkajú obmedzenia možnosti zranenia v prípade nárazu hlavy proti čelnému sklu, vrstvenému sklu a skloplastovým tabuliam a zaskleniam z tuhého plastu iným ako čelné sklá, alebo proti viacnásobne zaskleným jednotkám použitým v bočných oknách. 13

15 Skúška odolnosti voči vonkajším podmienkam Skúška odolnosti voči obrusovaniu Účelom tejto skúšky je stanoviť, či odolnosť bezpečnostného zasklenia proti obrusovaniu prekračuje stanovenú hodnotu Skúška odolnosti voči vysokej teplote Účelom tejto skúšky je overiť, či sa v medzivrstve vrstveného skla alebo skloplastového zasklenia neobjavujú žiadne bubliny ani iné chyby pri jej vystavení vysokým teplotám počas dlhšej doby Skúška odolnosti voči žiareniu Účelom tejto skúšky je určiť, či dôjde k výraznému zníženiu priepustnosti svetla tabúľ z vrstveného skla, skloplastových tabúľ alebo sklenených tabúľ pokrytých vrstvou plastového materiálu pri ich vystavení žiareniu počas dlhšej doby alebo či dôjde k podstatnej strate farby zasklenia Skúška odolnosti voči vlhkosti Účelom tejto skúšky je určiť, či tabule vrstveného skla, skloplastové tabule, sklenené tabule pokryté vrstvou plastového materiálu a plastový materiál bez výrazného zhoršenia odolajú účinkom dlhodobého vystavenia atmosférickej vlhkosti Skúška odolnosti voči tepelným zmenám Účelom tejto skúšky je, či plastový(é) materiál(y) používaný(é) v bezpečnostnom zasklení bez výrazného zhoršenia odolá(ajú) účinkom dlhodobého vystavenia extrémnym teplotám Skúška odolnosť voči simulovanému zvetrávaniu Účelom tejto skúšky je overiť, či je plastové bezpečnostné zaklenie odolné voči podmienkam simulovaného zvetrávania Skúška priečnym rezom Účelom tejto skúšky je preskúmať, či má každá protioderová vrstva zasklenia z tuhého plastu dostatočnú priľnavosť Optické vlastnosti Skúška priepustnosti svetla Účelom tejto skúšky je určiť, či bežná priepustnosť bezpečnostného zasklenia presahuje stanovenú hodnotu Skúška optického skreslenia Účelom tejto skúšky je overiť, či skreslenie predmetov pozorovaných cez čelné sklo nie je také, aby mohlo zmiasť vodiča Skúška oddeľovania sekundárneho obrazu Účelom tejto skúšky je overiť, či uhlové oddelenie sekundárneho obrazu od primárneho obrazu nepresahuje stanovenú hodnotu Skúška horľavosti (ohňovzdornosti) 14

16 Účelom tejto skúšky je overiť, či má materiál bezpečnostného zasklenia dostatočne nízku rýchlosť horenia Skúška odolnosti voči chemikáliám Účelom tejto skúšky je určiť, či bezpečnostný zasklievací materiál odolá účinkom vystavenia chemikálií, ktoré môžu byť bežne prítomné alebo sa môžu používať vo vnútri vozidla (napr. čistiace prostriedky) bez výrazného zhoršenia Skúška pružnosti a ohybnosti Účelom tejto skúšky je overiť či plastový zasklievací materiál patrí do danej kategórie pevnosti alebo pružnosti Predpísané skúšky Bezpečnostné zasklievacie materiály sa podrobia skúškam uvedeným v tabuľkách a Bezpečnostné zasklenie podrobí skúškam uvedeným v nasledujúcej tabuľke: 15

17 Skúška ČELNÉ SKLÁ Sklenené tabule Tvrdené sklo Obyčajné sklo vrstvené Upravené vrstvené sklo Skloplasty Tvrdené Vrstvené Skloplast I I-P II II-P III III-P IV sklo sklo trieštivosti A4/2 A4/2 - - A8/4 A8/4 - A5/2 - - mechanickej pevnosti: - guľa s hmotnosťou 227 g - - A6/4.3 A6/4.3 A6/4.3 A6/4.3 A6/4.3 A5/3.1 A7/3 A11/3 - guľa s hmotnosťou 2260 g - - A6/4.2 A6/4.2 A6/4.2 A6/4.2 A6/ s maketou hlavy 1/ A4/3 A4/3 A6/3 A6/3 A6/3 A6/3 A10/ odolnosti voči obrusovaniu: na vonkajšej ploche - - A6/5.1 A6/5.1 A6/5.1 A6/5.1 A6/5.1 - A6/5.1 A6/5.1 na vnútornej ploche - A9/2 - A9/2 - A9/2 A9/2 A9/2 2/ A9/2 2 A9/2 odolnosti voči vysokej teplote - - A3/5 A3/5 A3/5 A3/5 A3/5 - A3/5 A3/5 odolnosť voči žiareniu - A3/6 A3/6 A3/6 A3/6 A3/6 A3/6 - A3/6 A3/6 odolnosť voči vlhkosti - A3/7 A3/7 A3/7 A3/7 A3/7 A3/7 A3/7 2/ A3/7 A3/7 priepustnosti svetla A3/9.1 A3/9.1 A3/9.1 A3/9.1 A3/9.1 A3/9.1 A3/9.1 A3/9.1 A3/9.1 A3/9.1 optického skreslenia A3/9.2 A3/9.2 A3/9.2 A3/9.2 A3/9.2 A3/9.2 A3/9.2 A3/9.2 3 / - - oddeľovania sekundárneho obrazu A3/9.3 A3/9.3 A3/9.3 A3/9.3 A3/9.3 A3/9.3 A3/9.3 A3/9.3 3 / - - odolnosti voči tepelným zmenám: - A3/8 - A3/8 - A3/8 A3/8 A3/8 2/ A3/8 2/ A3/8 odolnosti voči ohňu - A3/10 - A3/10 - A3/10 A3/10 A3/10 2/ A3/10 2/ A3/10 odolnosti voči chemikáliám - A3/ A3/ A3/ A3/ A3/ / A3/ / A3/ / Táto skúška sa vykoná aj na dvojito zasklených jednotkách, podľa prílohy 12, bod 3. (A12/3). 2/ Ak je pokrytý na vnútornej strane vrstvou z plastového materiálu. 3 / Táto skúška vykonáva len na rovnomerne tvrdených sklenených tabuliach používaných ako čelné sklá do pomalých vozidiel, ktoré kvôli svojej konštrukcii nemôžu prekročiť rýchlosť 40 km/h. Poznámka: Odkazy v tabuľke, ako napr. A4/3 udávajú prílohu (4) bod (3) uvedenej prílohy, kde je predpísaná príslušná skúška a kritéria prijateľnosti. 15

18 Plastové zasklievacie materiály sa podrobia skúškam uvedeným v nasledujúcej tabuľke. V prípade skúšky obrusovaním si žiadateľ môže zvoliť medzi Taberovou skúškou a súborom troch skúšok skladajúcich sa zo skúšky s použitím zariadenia na umývanie automobilov, prúdu piesku a skúšky s použitím stieračov. 16

19 Skúška Tuhé plasty Čelné sklá Vrstvené tuhé plasty Motorové vozidlá Motorové vozidlá Plastové zasklenie iné než čelné sklá Tuhé plasty Vrstvené tuhé plasty Viacnásobné zasklenie Prípojné vozidlá a neobsadené vozidlá Motorové vozidlá Prípojné vozidlá a neobsadené vozidlá Motorové vozidlá Prípojné vozidlá a neobsadené vozidlá Pružnosť A3/12 A3/12 A3/12 A3/12 A3/12 A3/12 A3/12 A3/12 A3/12 guľa s hmotnosťou 227 g A17/5 A19/5.2 A14/5 A14/5 A18/5 A18/5 A16/5 A16/5 A15/4 guľa s hmotnosťou 2260 g - A19/5,1 Maketa hlavy 1/ A17/4 A19/4 A14/4 - A18/4 - A16/4 - - Priepustnosť svetlá 2/ A3/9.1 A3/9.1 A3/9.1 - A3/9.1 - A3/9.1 - A3/9.1 Optické skreslenie A3/9.2 A3/ Sekundárny obraz A3/9.3 A3/ Odolnosť voči ohňu A3/10 A3/10 A3/10 A3/10 A3/10 A3/10 A3/10 A3/10 A3/10 Pružné zasklenie Odolnosť voči chemikáliám A3/11 A3/11 A3/11 A3/11 A3/11 A3/11 A3/11 A3/11 A3/ Obrusovanie 3/ A17/6.1 A19/6.1 A14/6.1 - A18/6.1 - A16/6.1 - A16/6.1 Zvetrávanie A3/6.4 A3/6.4 A3/6.4 A3/6.4 A3/6.4 A3/6.4 A3/6.4 A3/6.4 A3/6.4 Vlhkosť A17/6.4 A19/6.4 A14/6.4 A14/6.4 A18/6.4 A18/6.4 A16/6.4 A16/6.4 - Priečny rez 2/ A3/13 A3/13 A3/13 - A3/13 - A3/ Vysoká teplota - A3/5 - - A3/ Odolnosť voči žiareniu - A3/6 - - A3/ Odolnosť voči zmenám teploty - A3/ / Skúšobné požiadavky sú závislé od umiestnenia zasklenia vo vozidle. 2/ Platí len vtedy, keď sa má zasklenie používať len na mieste nevyhnutnom pre výhľad vodiča. 3/ Buď Taberova skúška alebo súbor troch skúšok skladajúcich sa zo skúšky s použitím zariadenia na umývanie automobilov, prúdu piesku a skúšky s použitím stieračov. 16

20 Bezpečnostný zasklievací materiál sa homologizuje len vtedy, keď spĺňa požiadavky predpísané v príslušných ustanoveniach uvedených v bodoch a ZMENA ALEBO ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE TYPU BEZPEČNOSTNÉHO ZASKLIEVACIEHO MATERIÁLU 9.1. Všetky zmeny typu bezpečnostného zasklievacieho materiálu alebo v prípade čelných skiel akékoľvek pridanie čelného skla do skupiny oznámia homologizačnému orgánu, ktorý homologizoval typ bezpečnostného zasklievacieho materiálu. Tento orgán môže potom: buď usúdiť, že vykonané zmeny nebudú mať s najväčšou pravdepodobnosťou zrejmý negatívny účinok a, v prípade čelných skiel, že nový typ patrí do homologizovanej skupiny čelných skiel a že bezpečnostný zasklievací materiál v každom prípade ešte stále spĺňa požiadavky; alebo požadovať od technickej služby zodpovednej za vykonávanie skúšok ďalší skúšobný protokol Oznamovanie Potvrdenie alebo zamietnutie homologizácie (alebo rozšírenie homologizácie) sa stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámi spôsobom uvedeným v bode 5.3. vyššie Homologizačný orgán, ktorý udelil rozšírenie homologizácie, uvedie sériové číslo v každom oznámení o rozšírení. 10. ZHODA VÝROBY Zhoda výrobných postupov musí byť v súlade s postupmi stanovenými v dohode, doplnku 2 (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2) s týmito požiadavkami: Osobitné ustanovenia Kontroly uvedené v bode 2.2. doplnku 2 dohody zahŕňajú zhodu s požiadavkami prílohy 23 k tomuto predpisu Bežná frekvencia kontrol uvedených v bode 2.4. doplnku 2 dohody, je raz za rok. 11. SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY Homologizácia udelená pre typ bezpečnostného zasklievacieho materiálu podľa tohto predpisu sa môže odobrať, ak nie je splnená požiadavka stanovená v bode Ak strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie homologizáciu, ktorú predtým udelila, musí o tom ihneď informovať ostatné zmluvné strany uplatňujúce tento predpis prostredníctvom oznamovacieho formulára, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohe 1 k tomuto predpisu. 12. PRECHODNÉ USTANOVENIA Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 12 k tomuto predpisu, nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis, zamietnuť udeliť 16

21 homologizáciu podľa tohto predpisu, zmeneného doplnkom 12 k predpisu v jeho pôvodnej forme Po 24 mesiacoch od dátumu nadobudnutia platnosti, zmluvné strany, uplatňujúce tento predpis, udelia homologizácie len vtedy, keď typ komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktoré sa majú homologizovať, spĺňajú požiadavky doplnku 12 k tomuto predpisu Po 24 mesiacoch od dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 12 k tomuto predpisu, zmluvné strany, uplatňujúce tento predpis môžu zamietnuť uznať homologizáciu bezpečnostného zasklenia, ktoré nemá symboly predpísané v bode 5.5. tohto predpisu Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 01, nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis, zamietnuť udeliť homologizáciu podľa tohto predpisu, zmeneného sériou zmien Po 24 mesiacoch od dátumu nadobudnutia platnosti, zmluvné strany, uplatňujúce tento predpis, udelia homologizácie len vtedy, keď typ bezpečnostného zasklenia, ktorý sa má homologizovať, spĺňa požiadavky tohto predpisu, zmeneného sériou zmien Dokonca aj po nadobudnutí platnosti série zmien 01 tohto predpisu, homologizácie materiálov bezpečnostného zasklenia podľa série zmien 001 tohto predpisu ostávajú platné a zmluvné strany, uplatňujúce tento predpis ich musia naďalej uznávať a nesmú zamietnuť udeliť rozšírenie homologizácií podľa série zmien 00 tohto predpisu Dokonca aj po nadobudnutí platnosti série zmien 01 tohto predpisu, homologizácie typu vozidla podľa série zmien 00 tohto predpisu ostávajú platné a zmluvné strany, uplatňujúce tento predpis ich musia naďalej uznávať a nesmú zamietnuť udeliť rozšírenie homologizácií podľa série zmien 00 tohto predpisu. 13. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY Ak držiteľ homologizácie úplne zastaví výrobu typu bezpečnostného zasklievacieho materiálu homologizovaného podľa tohto predpisu, informuje o tom homologizačný orgán, ktorý homologizáciu udelil. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán o tom informuje ostatné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohe 1 k tomuto predpisu. 14. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY HOMOLOGIZAČNÝCH ORGÁNOV Strany dohody uplatňujúce tento predpis oznámia sekretariátu Organizácie spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie homologizačných skúšok a názvy a adresy homologizačných orgánov, ktoré udeľujú homologizáciu a ktorým sa majú posielať formuláre osvedčujúce homologizáciu, jej rozšírenie, zamietnutie, alebo odobratie homologizácie, vydanej v iných štátoch. Technická služba zodpovedná za vykonávanie skúšok musí spĺňať požiadavky harmonizovanej normy týkajúce sa prevádzky skúšobných laboratórií 17

22 (ISO/CEI usmernenie 25). Okrem toho musia byť tieto služby menované homologizačný orgánom, pre ktorý vykonávajú homologizačné skúšky. 18

23 1/ Príloha 1 OZNÁMENIE (Maximálny formát: A4 (210x297 mm)) o: 2/ UDELENÍ HOMOLOGIZÁCIE ROZŠÍRENÍ HOMOLOGIZÁCIE ZAMIETNUTÍ HOMOLOGIZÁCIE ODOBRATÍ HOMOLOGIZÁCIE DEFINITÍVNOM ZASTAVENÍ VÝROBY vydal: typu bezpečnostného zasklievacieho materiálu podľa predpisu č. 43. názov orgánu: Homologizácia č.... Rozšírenie č Kategória bezpečnostného zasklievacieho materiálu: Opis typu zasklenia: pozri doplnky 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 a 12 2/ a v prípade čelných skiel, zoznam zhodný s doplnkom Obchodné názvy alebo značky: Meno a adresa výrobcu: Prípadne meno a adresa zástupcu výrobcu: Predložený na homologizáciu dňa: Technická služba zodpovedná za vykonanie homologizačných skúšok: Dátum protokolu vydaného touto službou: Číslo protokolu vydaného touto službou: Homologizácia udelená/zamietnutá/rozšírená/odobratá 2/ Dôvod(y) rozšírenia homologizácie: Poznámka(y): Miesto: Dátum: Podpis: K tomuto oznámeniu je priložený zoznam dokumentov archivovaných homologizačným orgánom, ktorý udelil homologizáciu; tieto dokumenty sú na požiadanie k dispozícii. 1/ Rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil/rozšíril/zamietol/odobral homologizáciu (pozri homologizačné ustanovenia tohto predpisu). 2/ Nehodiace sa prečiarknuť. 19

24 Príloha 1 - Doplnok 1 ČELNÉ SKLÁ Z TVRDENÉHO SKLA (Hlavné a vedľajšie charakteristiky definované v prílohe 4 alebo 9 k predpisu č. 43) Homologizácia č.... Rozšírenie č.... Hlavné charakteristiky Kategória tvaru:... Kategória hrúbky:... Menovitá hrúbka čelného skla:... Druh a typ plastovej(ých) vrstvy (vrstiev):... Menovitá hrúbka plastovej(-ých) vrstvy (vrstiev):... Vedľajšie charakteristiky Druh materiálu (zrkadlové, plavené a tabuľové sklo):... Sfarbenie skla:... Sfarbenie plastovej(ých) vrstvy(iev):... Zabudované elektrické vodiče (áno/nie):... Obsahuje nepriehľadné zatemnenie (áno/nie):... Poznámky: Priložené dokumenty: zoznam čelných skiel (pozri doplnok 13) 20

25 Príloha 1 - Doplnok 2 TABULE Z ROVNOMERNE TVRDENÉHO SKLA (Hlavné a vedľajšie charakteristiky definované v prílohe 5 alebo 9 k predpisu č. 43) Homologizácia č.... Rozšírenie č.... Hlavné charakteristiky Iné ako čelné sklá (áno/nie):... Čelné sklo (sklá) pre pomalé vozidlá:... Kategória tvaru:... Druh procesu tvrdenia:... Kategória hrúbky:... Druh a typ plastovej(ých) vrstvy(iev):... Menovitá hrúbka plastovej(ých) vrstvy(iev):... Vedľajšie charakteristiky Druh materiálu (zrkadlové, plavené a tabuľové sklo):... Sfarbenie skla:... Sfarbenie plastovej(ých) vrstvy(iev):... Zabudované elektrické vodiče (áno/nie):... Obsahuje nepriehľadné zatemnenie (áno/nie):... Schválené kritériá Najväčšia plocha (ploché sklo):... Najmenší uhol:... Najväčšia rozvinutá plocha (zakrivené sklo):... Najväčšia výška segmentu:... Poznámky: Priložené dokumenty: zoznam čelných skiel (pozri doplnok 13) 21

26 Príloha 1 - Doplnok 3 VRSTVENÉ ČELNÉ SKLÁ (Hlavné a vedľajšie charakteristiky definované v prílohe 6, 8 alebo 9 k predpisu č. 43) Homologizácia č.... Rozšírenie č.... Hlavné charakteristiky Počet vrstiev skla:... Počet medzivrstiev:... Menovitá hrúbka čelného skla:... Menovitá hrúbka medzivrstvy(iev):... Špeciálna úprava skla:... Druh a typ medzivrstvy(iev):... Druh a typ plastovej vrstvy(iev):... Menovitá hrúbka plastovej(ých) vrstvy(iev):... Sfarbenie medzivrstvy (úplné/čiastočné):... Vedľajšie charakteristiky Druh materiálu (zrkadlové, plavené a tabuľové sklo):... Sfarbenie skla (bezfarebné/tónované):... Sfarbenie plastovej(ých) vrstvy(iev):... Zabudované elektrické vodiče (áno/nie):... Obsahuje nepriehľadné zatemnenie (áno/nie):... Poznámky: Priložené dokumenty: zoznam čelných skiel (pozri doplnok 13) 22

27 Príloha 1 - Doplnok 4 TABULE Z VRSTVENÉHO SKLA (Hlavné a vedľajšie charakteristiky definované v prílohe 7 alebo 9 k predpisu č. 43) Homologizácia č.... Rozšírenie č.... Hlavné charakteristiky Počet vrstiev skla:... Počet medzivrstiev:... Kategória hrúbky:... Menovitá hrúbka medzivrstvy(iev):... Špeciálna úprava skla:... Druh a typ medzivrstvy(iev):... Druh a typ plastovej(ých) vrstvy(iev):... Menovitá hrúbka plastovej(ých) vrstvy(iev):... Vedľajšie charakteristiky Druh materiálu (zrkadlové, plavené a tabuľové sklo):... Sfarbenie medzivrstvy(iev) (úplné/čiastočné):... Sfarbenie skla (bezfarebné/tónované):... Sfarbenie plastovej(ých) vrstvy(iev):... Zabudované elektrické vodiče (áno/nie):... Obsahuje nepriehľadné zatemnenie (áno/nie):... Poznámky:

28 Príloha 1 - Doplnok 5 SKLOPLASTOVÉ ČELNÉ SKLÁ (Hlavné a vedľajšie charakteristiky definované v prílohe 10 k predpisu č. 43) Homologizácia č.... Rozšírenie č.... Hlavné charakteristiky Kategória tvaru:... Počet vrstiev plastu:... Menovitá hrúbka skla:... Úprava skla (áno/nie):... Menovitá hrúbka čelného skla:... Menovitá hrúbka vrstvy(iev) plastu pôsobiacej(ich) ako medzivrstva(y):... Druh a typ vrstvy(iev) plastu pôsobiacej(ich) ako medzivrstva(y):... Druh a typ vonkajšej vrstvy plastu:... Vedľajšie charakteristiky Druh materiálu (zrkadlové, plavené a tabuľové sklo):... Sfarbenie skla:... Sfarbenie plastovej(ých) vrstvy(iev) (úplné/čiastočné):... Zabudované elektrické vodiče (áno/nie):... Obsahuje nepriehľadné zatemnenie (áno/nie):... Poznámky: Priložené dokumenty: zoznam čelných skiel (pozri doplnok 13) 24

29 Príloha 1 - Doplnok 6 TABULE ZO SKLOPLASTU (Hlavné a vedľajšie charakteristiky definované v prílohe 11 k predpisu č. 43) Homologizácia č.... Rozšírenie č.... Hlavné charakteristiky Počet vrstiev plastu:... Hrúbka sklenenej zložky:... Úprava sklenenej zložky (áno/nie):... Menovitá hrúbka tabule:... Menovitá hrúbka vrstvy(iev) plastu pôsobiacej(ich) ako medzivrstva(y):... Druh a typ vrstvy(iev) plastu pôsobiacej(ich) ako medzivrstva(y):... Druh a typ vonkajšej vrstvy plastu:... Vedľajšie charakteristiky Druh materiálu (zrkadlové, plavené a tabuľové sklo):... Sfarbenie skla (bezfarebné/tónované):... Sfarbenie plastovej(ých) vrstvy(iev) (úplné/čiastočné):... Zabudované elektrické vodiče (áno/nie):... Obsahuje nepriehľadné zatemnenie (áno/nie):... Poznámky:

30 Príloha 1 - Doplnok 7 VIACNÁSOBNE ZASKLENÉ JEDNOTKY (Hlavné a vedľajšie charakteristiky definované v prílohe 12 alebo 16 k predpisu č. 43) Homologizácia č.... Rozšírenie č.... Hlavné charakteristiky Zloženie jednotiek viacnásobného zasklenia (symetrické/asymetrické):... Menovitá hrúbka medzery (medzier):... Metóda montáže:... Typ každej zložky zasklenia ako je definované v prílohách 5, 7, 9, 11 alebo 14: Priložené dokumenty Jeden formulár pre všetky tabule symetrickej viacnásobne zasklenej jednotky v súlade s prílohou, podľa ktorej boli tabule skúšané alebo homologizované. Jeden formulár pre každú odlišnú tabuľu asymetrickej viacnásobne zasklenej jednotky v súlade s prílohami, podľa ktorej boli tieto tabule skúšané alebo homologizované. Poznámky:

31 Príloha 1 Doplnok 8 Tabule z tuhého plastu (Hlavné a vedľajšie charakteristiky v súlade s prílohou 14 k predpisu č. 43) Homologizácia č.:... Rozšírenie č.:... Hlavné charakteristiky: Chemické označenie materiálu:... Klasifikáciu materiálu výrobcom:... Proces výroby:... Tvar a rozmery:... Menovitá hrúbka:... Sfarbenie tuhého plastového materiálu:... Druh a typ povrchovej vrstvy:... Vedľajšie charakteristiky: Zabudované elektrické vodiče (áno/nie):... Poznámky:

32 Príloha 1 Doplnok 9 TABULE Z PRUŽNÉHO PLASTU (Hlavné a vedľajšie charakteristiky v súlade s prílohou 15 k predpisu č. 43) Homologizácia č.:... Rozšírenie č.:... Hlavné charakteristiky: Chemické označenie materiálu:... Klasifikáciu materiálu výrobcom:... Proces výroby:... Menovitá hrúbka:... Sfarbenie plastového výrobku:... Druh a typ povrchovej vrstvy:... Vedľajšie charakteristiky: Žiadne vedľajšie charakteristiky. Poznámky:

33 Príloha 1 Doplnok 10 ČELNÉ SKLÁ Z TUHÉHO PLASTU (Hlavné a vedľajšie charakteristiky definované v prílohe 17 k predpisu č. 43) Homologizácia č.... Rozšírenie č.... Hlavné charakteristiky Chemické označenie materiálu:... Klasifikáciu materiálu výrobcom:... Menovitá hrúbka:... Proces výroby:... Tvar a rozmery:... Sfarbenie plastového výrobku:... Druh povrchovej vrstvy:... Vedľajšie charakteristiky: Zabudované elektrické vodiče (áno/nie):... Obsahuje nepriehľadné zatemnenie (áno/nie):... Poznámky: Priložené dokumenty: zoznam čelných skiel (pozri doplnok 13) 29

34 Príloha 1 Doplnok 11 TABULE Z VRSTVENÉHO TUHÉHO PLASTU (Hlavné a vedľajšie charakteristiky definované v prílohe 18 k predpisu č. 43) Homologizácia č.... Rozšírenie č.... Hlavné charakteristiky Počet vrstiev plastu:... Počet medzivrstiev:... Menovitá hrúbka:... Menovitá hrúbka medzivrstvy(iev):... Druh a typ medzivrstvy(iev):... Špeciálna úprava plastu:... Sfarbenie plastového výrobku:... Chemické označenie jednotlivého tabuľového materiálu:... Klasifikácia materiálu:... Proces výroby:... Tvar a rozmery:... Druh povrchovej vrstvy:... Vedľajšie charakteristiky: Sfarbenie medzivrstvy(iev) (úplné/čiastočné):... Zabudované elektrické vodiče (áno/nie):... Obsahuje nepriehľadné zatemnenie (áno/nie):... Poznámky:

35 Príloha 1 Doplnok 12 ČELNÉ SKLÁ Z VRSTVENÉHO TUHÉHO PLASTU (Hlavné a vedľajšie charakteristiky definované v prílohe 19 k predpisu č. 43) Homologizácia č.... Rozšírenie č.... Hlavné charakteristiky Počet vrstiev plastu:... Počet medzivrstiev:... Menovitá hrúbka:... Menovitá hrúbka medzivrstvy(iev):... Druh a typ medzivrstvy(iev):... Špeciálna úprava plastu:... Sfarbenie plastového výrobku:... Chemické označenie jednotlivého tabuľového materiálu:... Klasifikácia materiálu:... Proces výroby:... Tvar a rozmery:... Druh povrchovej vrstvy:... Vedľajšie charakteristiky: Sfarbenie medzivrstvy(iev) (úplné/čiastočné):... Zabudované elektrické vodiče (áno/nie):... Obsahuje nepriehľadné zatemnenie (áno/nie):... Poznámky: Priložené dokumenty: zoznam čelných skiel (pozri doplnok 13) 31

36 Príloha 1 Doplnok 13 OBSAH ZOZNAMU ČELNÝCH SKIEL 1/ Pre každé z čelných skiel, na ktoré sa vzťahuje táto homologizácia, sa uvedú aspoň tieto údaje: Výrobca vozidla Typ vozidla Kategória vozidla Rozvinutá plocha (F) Výška segmentu (h) Zakrivenie (r) Montážny uhol (α) Uhol operadla sedadla (β) Súradnice bodu R (A,B,C) vo vzťahu k stredu horného okraja čelného skla. Opis komerčne dostupného špecifického zariadenia uvedeného v bode prílohy 3 (ak je to vhodné). 1/ Tieto údaje sa priložia k doplnkom 1, 2 (ak je to vhodné), 3 a 5 k tejto prílohe. 32

37 1/ Príloha 1A OZNÁMENIE (Maximálny formát: A4 (210x297 mm)) o: 2/ UDELENÍ HOMOLOGIZÁCIE ROZŠÍRENÍ HOMOLOGIZÁCIE ZAMIETNUTÍ HOMOLOGIZÁCIE ODOBRATÍ HOMOLOGIZÁCIE DEFINITÍVNOM ZASTAVENÍ VÝROBY vydal: typu vozidla z hľadiska jeho bezpečnostného zasklenia podľa predpisu č. 43. názov orgánu: Homologizácia č.... Rozšírenie č Značka (meno výrobcu) vozidla: Prípadne typ a obchodné označenie vozidla: Meno a adresa výrobcu: Prípadne meno a adresa zástupcu výrobcu: Opis typu použitého zasklenia: 5.1. v prípade čelných skiel: bočné okná: v prípade predných bočných okien: v prípade zadných bočných okien: v prípade zadných okien: v prípade otváracích striech: v prípade zasklenia iného než sú vyššie uvedené zasklenia: Homologizačná značka EHK komponentu pre čelné sklo: Homologizačná(é) značka(y) EHK komponentu pre: 7.1. predné bočné okná: zadné bočné okná: zadné okná: otváracie strechy:... 1/ Rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil/rozšíril/zamietol/odobral homologizáciu (pozri homologizačné ustanovenia tohto predpisu). 2/ Nehodiace sa prečiarknuť. 33

38 7.5. iné zasklenie: Montážne požiadavky boli/neboli 2/ splnené. 9. Vozidlo pristavené na homologizáciu dňa: Technická služba zodpovedná za vykonanie homologizačných skúšok: Dátum protokolu vydaného touto službou: Číslo protokolu vydaného touto službou: Homologizácia udelená/zamietnutá/rozšírená/odobratá 2/ 14. Dôvod(y) rozšírenia homologizácie: Poznámka(y): Miesto: Dátum: Podpis: K tomuto oznámeniu je priložený zoznam dokumentov archivovaných homologizačným orgánom, ktorý udelil homologizáciu; tieto dokumenty sú na požiadanie k dispozícii. 34

39 Príloha 2 USPORIADANIE HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK PRE KOMPONENTY (pozri. bod 5.5. tohto predpisu) Čelné sklá z tvrdeného skla Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na čelnom skle z tvrdeného skla udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Čelné sklá z tvrdeného skla pokryté vrstvou plastového materiálu Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na čelnom skle z tvrdeného skla pokrytom vrstvou plastového materiálu udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien

40 Čelné sklá z obyčajného vrstveného skla Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na čelnom sklá z obyčajného vrstveného skla udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Čelné sklá z obyčajného vrstveného skla pokryté plastovým materiálom Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na čelnom skle z obyčajného vrstveného skla pokrytom plastovým materiálom udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo indikuje, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien

41 Čelné sklá z upraveného vrstveného skla Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na čelnom skle z upraveného vrstveného skla udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Skloplastové čelné sklá Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na skloplastovom čelnom skle udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Sklenené tabule iné ako čelné sklá s bežnou priepustnosťou svetla < 70 % Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na sklenenej tabuli inej než čelné sklo, na ktorú sa vzťahujú požiadavky uvedené bodu prílohy 3 udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien

42 Viacnásobne zasklené jednotky s bežnou priepustnosťou svetla < 70 % Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na viacnásobne zasklenej jednotke udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Tabule z rovnomerne tvrdeného skla použité ako čelné sklo pre pomalé vozidlá, ktoré v dôsledku konštrukcie neprekročia rýchlosť 40 km/h Vyššie uvedená homologizačná značka umiestnená na tabuli z rovnomerne tvrdeného skla udáva, že príslušný komponent použitý ako čelné sklo pre pomalé vozidlo, ktoré v dôsledku konštrukcie nemôže prekročiť rýchlosť 40 km/h, bol homologizovaný v Holandsku (E4) pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Tabule z rovnomerne tvrdeného skla s bežnou priepustnosťou svetla 70% Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na tabuli, na ktorú sa vzťahujú požiadavky bodu prílohy 3 udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien

43 Tabule z tuhého plastu Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na tabuli z tuhého plastu na paneloch smerujúcich dopredu s rozptylom svetla nepresahujúcim 2 % po 1000 cykloch na vonkajšom povrchu a 4 % po 100 cykloch na vnútornom povrchu udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Tabule z pružného plastu Vyššie uvedená homologizačná značka umiestnená na tabuli z pružného plastu udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Viacnásobne zasklené jednotky tuhého plastu Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na viacnásobne zasklenú jednotku z tuhého plastu udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien

44 Tabule vrstveného skla Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na tabuli vrstveného skla udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Skloplastové tabule Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na skloplastovej tabuli udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Čelné sklá z tuhého plastu Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na čelnom skle z tuhého plastu udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien

45 Tabule z vrstveného tuhého plastu Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na zasklievacej tabuli z vrstveného tuhého plastu na paneloch smerujúcich dopredu, s rozptylom svetla nepresahujúcim 2 % po 1000 cykloch (v prípade Taberovej skúšky) na vonkajšom povrchu a 4 % po 100 cykloch na vnútornom povrchu udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Čelné sklá z vrstveného tuhého plastu Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na čelnom skle z vrstveného tuhého plastu udáva, že príslušný komponent bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien

46 Príloha 2A USPORIADANIE HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK PRE VOZIDLÁ Vzor A (pozri. bod tohto predpisu) Vyššie uvedená homologizačná značka, pripevnená na vozidlo udáva, že príslušný typ vozidla bol z hľadiska montáže zasklenia homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43. Homologizačné číslo udáva, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 43, zmeneného sériou zmien 01. Vzor B (pozri. bod tohto predpisu) Vyššie uvedená homologizačná značka, pripevnená na vozidlo udáva, že príslušný typ vozidla bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 a 52. Homologizačné číslo udáva, že k dátumu udelenia príslušných homologizácií predpis č. 43 zahŕňal sériu zmien 01 a predpis č. 52 zahŕňal sériu zmien

47 1. SKÚŠKA TRIEŠTIVOSTI Príloha 3 VŠEOBECNÉ SKÚŠOBNÉ PODMIENKY 1.1. Skúšobná sklenená tabuľa sa nesmie pevne upnúť; môže sa však pripevniť k rovnako veľkej sklenenej tabuli lepiacou páskou nalepenou po celom obvode Na roztrieštenie skla sa použije kladivo s hmotnosťou približne 75 g alebo iný nástroj zabezpečujúci rovnocenné výsledky. Polomer zakrivenia špičky je 0,2 0,05 mm V každom z predpísaných bodov nárazu sa vykoná jedna skúška Preskúmanie úlomkov sa vykoná pomocou akejkoľvek metódy overenej z hľadiska jej presnosti samotného odčítania a jej schopnosti nájsť správne miesto pre minimálne a maximálne odčítanie. Trvalé zaznamenávanie charakteru trieštivosti začne do 10 sekúnd a ukončí sa do 3 minút od nárazu. Technická služba uchováva trvalé záznamy o charaktere trieštivosti. 2. SKÚŠKA NÁRAZOM GULE 2.1. Skúška guľou s hmotnosťou 227 g Zariadenia Guľa z kalenej ocele s hmotnosťou 227 ± 2 g a s priemerom približne 38 mm Zariadenie na voľné spustenie gule z výšky, ktorá sa má špecifikovať, alebo zariadenie, pomocou ktorého dosiahne guľa rýchlosť rovnocennú rýchlosti dosiahnutej voľným pádom. Ak sa použije zariadenie na vrhanie gule, tolerancia rýchlosti musí mať hodnotu ± 1 % rýchlosti rovnocennej rýchlosti dosiahnutej voľným pádom Držiak podľa obrázku 1 pozostávajúci z oceľových rámov s opracovanými okrajmi 15 mm širokými, zmontovanými vzájomne nad sebou a obloženými gumenými tesneniami s hrúbkou približne 3 mm, šírkou 15 mm a s tvrdosťou 50 IRHD. Spodný rám spočíva na oceľovej skrini vysokej približne 150 mm. Skúšobný kus drží na mieste horný rám, ktorého hmotnosť je približne 3 kg. Nosný rám je zavarený do oceľovej platne s hrúbkou približne 12 mm spočívajúcej na zemi s vloženou gumenou platňou s hrúbkou približne 3 mm a s tvrdosťou 50 IRHD. 43

48 Skúšobné podmienky Teplot a: 20 C 5 C Tlak: 860 až 1060 mbar Skúšobný kus Postup Obrázok 1 Držiak pre skúšky guľou Relatívna vlhkosť: % Skúšobný kus musí byť plochý štvorec so stranou /-0 mm, alebo musí odrezaný z najplochejšej časti čelného skla alebo inej zakrivenej tabule. Alternatívne sa môže skúšať zakrivená tabuľa. V takom prípade je nutné zabezpečiť primeraný styk medzi bezpečnostným zasklením a držiakom. Bezprostredne pred skúškou sa skúšobný kus kondicionuje aspoň štyri hodiny pri stanovenej teplote. Skúšobný kus sa umiestni do držiaku (bod ). Rovina skúšobného kusu musí byť kolmá s presnosťou na 3 na smer dopadu gule. V prípade pružného plastového zasklenia sa skúšobný kus upne k držiaku. Bod nárazu musí byť do 25 mm od geometrického stredu skúšobného kusu pri výške pádu menšej alebo rovnej 6 m a do 50 mm od stredu skúšobného kusu pri výške pádu väčšej než 6 m. Guľa musí naraziť na tú stranu skúšobného kusu, ktorá je vonkajšou stranou tabule bezpečnostného zasklenia pri jej montáži na vozidlo. Guľa môže vykonať iba jeden náraz. 44

49 2.2. Skúška guľou s hmotnosťou 2260 g Zariadenia Guľa z kalenej ocele s hmotnosťou 2260 ± 20 g a s priemerom približne 82 mm Zariadenie na voľné spustenie gule z výšky, ktorá sa má špecifikovať, alebo zariadenie, pomocou ktorého dosiahne guľa rýchlosť rovnocennú rýchlosti dosiahnutej voľným pádom. Ak sa použije zariadenie na vrhanie gule, tolerancia rýchlosti musí mať hodnotu ± 1 % rýchlosti rovnocennej rýchlosti dosiahnutej voľným pádom Držiak je znázornený na obrázku 1 a je totožný s držiakom opísaným v bode Skúšobné podmienky Teplota: 20 C ± 5 C Tlak: 860 až 1060 mbar Skúšobný kus Postup Relatívna vlhkosť: 60 ± 20 % Skúšobný kus musí byť plochý štvorec so stranou / 0 mm alebo vyrezaný z najplochejšej časti čelného skla alebo inej zakrivenej tabule bezpečnostného zasklenia. Alternatívne sa môže skúšať aj celé čelné sklo alebo iná zakrivená tabuľa bezpečnostného zasklenia. V takom prípade je nutné zabezpečiť primeraný styk medzi bezpečnostným zasklením a držiakom. Bezprostredne pred skúškou sa skúšobný kus kondicionuje aspoň štyri hodiny pri špecifikovanej teplote. Skúšobný kus sa umiestni do držiaka (bod vyššie). Rovina skúšobného kusu musí byť kolmá s presnosťou na 3 na smer dopadu gule. V prípade skloplastového zasklenia sa skúšobný kus upne k držiaku. Bod nárazu sa musí nachádzať vo vzdialenosti do 25 mm od geometrického stredu skúšobného kusu. Guľa musí naraziť na tú stranu skúšobného kusu, ktorá je vonkajšou stranou tabule bezpečnostného skla pri jej montáži na vozidlo. Guľa môže vykonať iba jeden náraz. 3. SKÚŠKA S MAKETOU HLAVY 3.1. Skúška s maketou hlavy bez merania spomalenia Zariadenia Závažie v tvare hlavy guľovitého alebo polguľovitého tvaru vyrobené z vrstveného tvrdého dreva pokrytého vymeniteľnou plsťou a s priečkou vyrobenou z dreva alebo bez tejto priečky. Medzi guľovitou časťou a priečkou 45

50 sa nachádza spojovací kus v tvare krku a na druhej strane priečky sa nachádza montážna tyč. Rozmery musia byť v súlade s obrázkom 2. Celková hmotnosť prístroja je 10 ± 0,2 kg. Obrázok 2 - Závažie v tvare hlavy Zariadenie na voľné spustenie závažia v tvare hlavy z výšky, ktorá sa má špecifikovať, alebo zariadenie, pomocou ktorého dosiahne závažie rýchlosť rovnocennú rýchlosti dosiahnutej voľným pádom. Ak sa použije zariadenie na vrhanie makety hlavy, tolerancia rýchlosti musí mať hodnotu ± 1 % rýchlosti rovnocennej rýchlosti dosiahnutej voľným pádom Držiak znázornený na obrázku 3 na skúšanie plochých skúšobných kusov. Držiak pozostáva z dvoch oceľových rámov s opracovanými okrajmi so šírkou 50 mm zmontovaných nad sebou a obložených gumenými tesneniami s hrúbkou približne 3 mm, šírkou 15 ± 1 mm a s tvrdosťou 70 IRHD. Horný rám je tlačený proti spodnému rámu pomocou minimálne ôsmich skrutiek Skúšobné podmienky Teplota: 20 C ± 5 C. 46

51 1/ Postup Tlak: 860 až mbar. Relatívna vlhkosť: 60 ± 20 % Skúška na plochom skúšobnom kuse Bezprostredne pred skúškou sa plochý skúšobný kus s dĺžkou / 2 mm a šírkou / 2 mm aspoň štyri hodiny udržiava na konštantnej teplote 20 C ± 5 C. Obrázok 3 - Držiak pre skúšky s maketou hlavy Skúšobný kus sa upevní do rámov držiaka (bod ); krútiaci moment na skrutkách musí zabezpečiť, aby pohyb skúšobného kusu počas skúšky nepresiahol 2 mm. Rovina skúšobného kusu musí byť v zásade kolmá na smer dopadu závažia. Závažie musí naraziť do skúšobného kusu vo vzdialenosti do 40 mm od jeho geometrického stredu na tú stranu, ktorá predstavuje vnútornú stranu bezpečnostného zasklenia pri jeho montáži na vozidlo a môže vykonať iba jeden náraz. Nárazová plocha plsteného krytu sa po 12 skúškach vymení Skúšky na celom čelnom skle (používané iba pre výšku pádu menšiu alebo rovnú 1,5 m) Čelné sklo sa umiestni voľne na držiak na pás gumy s tvrdosťou 70 IRHD a hrúbkou približne 3 mm, pričom šírka dotyku po celom obvode je približne 15 mm. 1/ Minimálny odporúčaný krútiaci moment pre M 20 je 30 Nm. 47

52 Držiak sa skladá z pevného kusu zodpovedajúceho tvaru čelného skla tak, aby závažie v tvare hlavy narazilo na vnútorný povrch. V prípade potreby sa čelné sklo upevní k držiaku. Držiak spočíva na pevnom stojane s gumenou vložkou s tvrdosťou 70 IRHD a hrúbkou približne 3 mm. Povrch čelného skla je v zásade kolmý na smer dopadu závažia v tvare hlavy. Závažie v tvare hlavy narazí do čelného skla v bode nachádzajúcom sa vo vzdialenosti do 40 mm od jeho geometrického stredu na tú stranu, ktorá predstavuje vnútornú stranu bezpečnostného zasklenia pri jeho montáži na vozidlo, a môže vykonať iba jeden náraz. Nárazová plocha plsteného krytu sa po 12 skúškach vymení Skúška s maketou hlavy s meraním spomalenia Zariadenia V prípade skúšok s maketou hlavy so súčasným stanovením hodnôt HIC je padajúcim telesom maketa hlavy znázornená na obrázku 2.1. Celková hmotnosť makety hlavy by mala byť 10,0 + 0,2/ -0,0 kg. V strede základnej platne (24) je v ťažisku namontovaný trojosový montážny blok (26) slúžiaci na upevnenie meradiel zrýchlenia (27). Snímače zrýchlenia by mali byť voči sebe umiestnené vertikálne. Nádoba (18) a kryt (19) umiestnené pod základnou platňou (24) majú do značnej miery elastické vlastnosti ľudskej lebky. Elastické vlastnosti makety hlavy pri náraze sú dané tvrdosťou a hrúbkou medzikrúžku (13) a nádoby. 48

53 Obrázok Maketa hlavy s hmotnosťou 10 kg 49

54 Zoznam kusov pre maketu hlavy s hmotnosťou 10 kg hlavy podľa obrázku 2.1 Poloha Počet č. kusov Štandardné označenie Materiál Poznámky 1 1 Magnetické upínacie zariadenie Oceľ DIN Tlmič vibrácií Guma/Oceľ Priemer: 50 mm Hrúbka: 30 mm Vlákno: M Vysokofrekvenčný konektor BNC Šesťhranná matica DIN Disk DIN Prevodný kus Valcová skrutka DIN Šesťhranná matica Disk Oceľ DIN Priemer otvoru: 8 mm Vonkajší priemer: 35 mm Hrúbka: 1,5 mm 10 3 Gumený krúžok Guma, tvrdosť 60 IRHD Priemer otvoru: 8 mm Vonkajší priemer: 30 mm Hrúbka: 10 mm 11 1 Tlmiaci krúžok Papierové tesnenie Priemer otvoru: 120 mm Vonkajší priemer: 199 mm Hrúbka: 0,5 mm Medzikrúžok Guma-Butadién, tvrdosť približne 80 IRHD Priemer otvoru: 129 mm Vonkajší priemer: 192 mm Hrúbka: 4 mm 14 3 Vodiaca trubica Polytetrafluoretén (PTFE) Vnútorný priemer: 8 mm Vonkajší priemer: 10 mm Dĺžka: 40 mm 15 3 Šesťhranná matica Závitová skrutka s maticou DIN Závitový otvor Liata zliatina DIN 1709-GD- - CuZn 37Pb 18 1 Nádoba Polyamid Kryt Guma-Butadién Hrúbka: 6 mm Prúžok na jednej strane 20 1 Vodiace puzdro Oceľ DIN Zápustná skrutka Tlmiaci disk Papierové tesnenie Priemer: 65 mm Hrúbka: 0,5 mm Základná doska Oceľ DIN Podložná skrutka so šesťhrannou Trieda tvrdosti päticou 45H Trojosový montážny blok Meradlo zrýchlenia

55 Poloha Počet č. kusov Štandardné označenie Materiál Poznámky 28 1 Drevená zložka Habrové drevo, glejené vo - vrstvách 29 1 Krycia doska Zliatina (AlMg5) Ochranný uzáver Polyamid Nastavenie a kalibrácia Pri vykonávaní skúšky s maketou hlavy sa maketa hlavy pripevní na priečne rameno vodiaceho systému (obrázok 2.2) a vysunie sa do požadovanej výšky pádu pomocou zdvíhacieho zariadenia. Počas skúšky s maketou hlavy sa priečne rameno s maketou hlavy uvoľní. Po prekonaní výškovo nastaviteľnej ľahkej prekážky sa maketa hlavy uvoľní z priečneho ramena, dopad ramena sa stlmí a maketa hlavy dopadne na vzorku. Maketa hlavy musí dosiahnuť zrýchlenie len gravitáciou, bez podnetu uvoľňovacieho zariadenia alebo meracieho kábla, a musí spadnúť vertikálne. Obrázok Prístroj pre pokus s maketou hlavy s meraním spomalenia Meracie zariadenie, ktoré umožňuje určiť hodnoty HIC s maketou hlavy opísanou v bode Zariadenie na kalibráciu makety hlavy Uvoľňovacie zariadenie musí umožniť výšku pádu od 50 mm do 254 mm s presnosťou nastavenia do 1 mm. Vodiaci systém nie je pre tieto malé výšky 51

56 pádu potrebný. Oceľová nárazová platňa vyrobená z ocele má rozmery 600 mm 600 mm a hrúbku aspoň 50 mm. Nárazová plocha musí byť vyhladená: drsnosť plochy R max = 1 μm, tolerancia plochosti t = 0,05 mm Kalibrácia a nastavenie makety hlavy Pred každou sériou skúšok a aspoň po každých 50 skúškach v rámci série sa maketa hlavy kalibruje a v prípade potreby upraví. Nárazová platňa musí byť čistá a suchá a počas skúšky musí ležať na nepoddajnom pevnom betónovom podklade. Maketa hlavy sa môže pustiť na nárazovú platňu vertikálne. Výšky pádu (merané od najnižšieho bodu makety hlavy po plochu nárazovej platne) sú 50, 100, 150 a 254 mm. Mali by sa zaznamenať krivky spomalenia. Najväčšie spomalenie a z z rôznych výšok pádu na osi z musí ležať v limitoch uvedených v tabuľke: Výška pádu mm Najväčšie spomalenie a z ako násobok zrýchlenia spôsobeného gravitačným zrýchlením g ± ± ± ± 12 Krivky spomalenia by mali byť založené na jednomodálnych vibráciách. Krivka spomalenia výšky pádu 254 mm musí dosahovať najmenej 1,2 ms a najviac 1,5 ms nad 100 g. Ak nie sú požiadavky stanovené v bode splnené, elastické vlastnosti makety hlavy sa upravia zmenou hrúbky medzikrúžku (13) základnej platne (24). Úpravy sa môžu vykonať nastavením troch samouzamykacích šesťhranných matíc (8) na závitových skrutkách (16), ktorými je pripevnená nádoba (18) k základnej platni (24). Gumené krúžky (10) pod šesťhrannými maticami (8) by nemali byť nalomené alebo prasknuté. Kryt (19) nárazovej plochy a medzikrúžku (13) by sa mal vždy po poškodení vymeniť, najmä ak už nie je možné upraviť maketu hlavy Držiak na skúšanie plochých skúšobných kusov je opísaný v bode Skúšobné podmienky sú uvedené v bode Skúšky s úplnými zaskleniami (používané pre výšku pádu v rozmedzí od 1,5 m do 3 m). Zasklenie sa voľne položí na držiak so vsunutým pásom gumy s tvrdosťou 70 IRHD a hrúbkou približne 3 mm. Zasklenie sa upne do držiaka pomocou vhodného zariadenia. Plocha zasklenia musí byť v zásade kolmá na smer dopadu závažia v tvare hlavy. Závažie v tvare hlavy musí naraziť do tabule v bode nachádzajúcom sa vo vzdialenosti do 40 mm od jej geometrického stredu na tú stranu, ktorá predstavuje vnútornú stranu plastového zasklenia pri jeho montáži na vozidlo, a môže vykonať iba jeden náraz. 52

57 Hodnotenie Začínajúc od zvolenej počiatočnej výšky pádu sa výška pádu zvyšuje o 0,5 m pri každom ďalšom pokuse. V čase t sa zaznamenajú dosiahnuté krivky spomalenia na vzorke pre a x, a y a a z. Po skúške s maketou hlavy by sa malo skontrolovať, či sa vybrúsená hrana zasklenia posunula na podložke o viac než 2 mm a či boli splnené požiadavky pre bod nárazu. Zložky zrýchlenia a x a a y by mali byť pre vertikálny náraz menšie než 0,1 a z. Krivky spomalenia by sa mali hodnotiť takto: Výsledné spomalenie a res (t) v ťažisku podľa rovnice (1) z nameraných kriviek spomalenia a x (t), a y (t) a a z (t) sa skladá z násobkov zrýchlenia spôsobeného gravitáciou. (1) a res (t) = (a 2 x (t) + a 2 y (t) + a 2 z (t)) 1/2 Určí sa čas, v prípade ktorého je spomalenie 80 g s a res nepretržite prekračované a najväčšie spomalenie a res. Hodnota HIC sa vypočíta ako miera nebezpečenstva tupých lebečno-mozgových zranení použitím tejto rovnice (2): 1.5 (2) HIC t t a t 2 1 t t 2 1 res dt 2,5 Limity pre integrál t 1 a t 2 sa vyberú tak, aby bola hodnota integrálu maximálna. 4. SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI OBRUSOVANIU 4.1. Prístroje Prístroj na obrusovanie 2/ schematicky znázornený na obrázku 4 a pozostávajúci z: horizontálneho otočného stola so stredovým upínadlom otáčajúcim sa proti smeru hodinových ručičiek rýchlosťou 65 až 75 ot./min.; Obrázok 4 - Schéma prístroja na obrusovanie Dve rovnobežné ramená s protizávažím, z ktorých každé je vybavené zvláštnym brúsiacim kotúčom voľne rotujúcim na horizontálnom vretene s guľôčkovým ložiskom; každý kotúč spočíva na skúšobnej vzorke pod tlakom, 2/ Vhodný prístroj na obrusovaniu dodáva spoločnosť Teledyne Taber (Spojené štáty americké). 53

58 ktorým pôsobí hmotnosť 500 g. Otočný stôl prístroja na obrusovanie sa otáča pravidelne, v zásade v jednej rovine (odchýlka od tejto roviny nesmie byť väčšia než ± 0,05 mm vo vzdialenosti 1,6 mm od okraja otočného stola). Kotúče sa namontujú tak, aby sa v prípade kontaktu s otáčajúcim skúšobným kusom otáčali v opačných smeroch tak, aby vyvíjali dvakrát počas každého otočenia skúšobného kusu tlakový a brúsiaci účinok pozdĺž zakrivených čiar na prstencovej ploche približne 30 cm Brúsne kotúče 3/, každý s priemerom 45 až 50 mm a hrúbkou 12,5 mm, pozostávajúce zo zvláštneho jemne triedeného brusiva vloženého do stredne tvrdej gumy. Kotúče musia mať tvrdosť 72 ± 5 IRHD meranú v štyroch bodoch s rovnakým odstupom na stredovej čiare abrazívnej plochy, pričom tlak pôsobí vertikálne pozdĺž priemeru kotúča a hodnoty sa zaznamenávajú 10 sekúnd po plnom pôsobení tlaku. Brúsne kotúče musia byť pripravené na použitie veľmi pomalým otáčaním proti plochej sklenenej tabuli tak, aby sa zabezpečilo, že ich povrch bude úplne rovný Zdroj svetla pozostávajúci zo žiarovky, ktorej vlákno sa nachádza v rovnobežnostene s rozmermi 1,5 mm 1,5 mm 3 mm. Napätie na vlákne žiarovky musí byť také, aby teplota farby bola 2856 K ± 50 K. Napätie sa stabilizuje s presnosťou ± 1/1000. Prístroj používaný na kontrolu napätia musí byť primerane presný Optický systém pozostávajúci zo šošoviek s ohniskovou vzdialenosťou f minimálne 500 mm a korigovaných na chromatické aberácie. Úplná apertúra šošovky nesmie prekročiť f/20. Vzdialenosť medzi šošovkami a zdrojom svetla sa upraví tak, aby sa získal svetelný lúč, ktorý je v zásade rovnobežný. Na účely obmedzenia priemeru svetelného lúča na 7 mm ± 1 mm sa vloží clona. Táto clona sa umiestni vo vzdialenosti 100 ± 50 mm od šošovky na strane vzdialenej od zdroja svetla Zariadenie na meranie rozptýleného svetla (pozri obrázok 5) pozostávajúce z fotoelektrického článku s integračnou guľou s priemerom 200 až 250 mm. Guľa je vybavená vstupnými a výstupnými otvormi pre svetlo. Vstupný otvor je kruhový s priemerom minimálne dvojnásobným v porovnaní s priemerom svetelného lúča. Výstupný otvor gule je vybavený buď žalúziou alebo reflexným štandardom v súlade s postupom opísaným ďalej v bode nižšie. Žalúzia musí absorbovať všetko svetlo, keď sa do svetelného lúča nevloží žiaden skúšobný kus. Os svetelného lúča prechádza stredom vstupného a výstupného otvoru. Priemer b výstupného otvoru svetla je rovný 2 a.tan 4, pričom a. je priemer gule. Fotoelektrický článok sa namontuje tak, aby ho nemohlo zasiahnuť svetlo prichádzajúce priamo zo vstupného otvoru alebo z reflexného štandardu. Povrchy vnútornej strany integračnej gule a reflexného štandardu musia vykazovať rovnakú odrazovosť a musia byť matné a neselektívne. 3/ Vhodné brúsne kotúče je možné získať u firmy Teledyne Taber (Spojené štáty americké). 54

59 Výstup fotoelektrického článku musí byť lineárny s presnosťou ± 2 % v celom rozsahu použitých svietivostí. Konštrukcia prístroja musí byť taká, aby nedošlo k žiadnej výchylke galvanometra v prípade keď je guľa tmavá. Celý prístroj sa kontroluje v pravidelných intervaloch pomocou kalibračných štandardov s definovaným zákalom. Ak sa merania zákalu vykonávajú s použitím prístroja alebo metód odlišných od vyššie definovaných, výsledky meraní sa v prípade potreby korigujú s cieľom uviesť ich do súladu s výsledkami získanými pomocou opísaného prístroja Skúšobné podmienky Teplota: 20 ± 5 C. Tlak: 860 až 1060 mbar. Obrázok 5 - Zákalomer Relatívna vlhkosť: 60 ± 20 percent Skúšobné kusy 4.4. Postup Skúšobné kusy byť ploché štvorce so stranou 100 mm, pričom oba povrchy musia byť v zásade rovné a rovnobežné a v prípade potreby musia mať v strede vyvŕtaný otvor na upevnenie s priemerom 6,4 + 0,2/ - 0 mm. Skúška odolnosti voči obrusovaniu sa vykoná na uvedenom povrchu skúšobného kusu, ktorý predstavuje vonkajšiu stranu zasklenia pri jeho montáži na vozidlo, a taktiež na vnútornej strane, ak je z plastového materiálu Bezprostredne pred obrusovaním a po ňom sa skúšobné kusy vyčistia takto: (a) umyjú sa ľanovou tkaninou pod tečúcou čistou vodou; (b) opláchnu sa destilovanou alebo demineralizovanou vodou; (c) vyfúkajú sa dosucha kyslíkom alebo dusíkom; (d) odstránia sa prípadné stopy vody jemným pritláčaním vlhkej ľanovej 55

60 tkaniny. V prípade potreby sa osušia tak, že sa zľahka vtlačia medzi dve ľanové tkaniny. Musí sa zabrániť akémukoľvek ošetreniu ultrazvukovým zariadením. Po vyčistení sa môže so skúšobnými kusmi manipulovať iba tak, že sa chytia za okraje a musia sa uskladniť tak, aby sa zabránilo poškodeniu alebo znečisteniu ich povrchov Skúšobné kusy sa kondicionujú minimálne 48 hodín pri teplote 20 C ± 5 C a pri relatívnej vlhkosti 60 ± 20 % Skúšobný kus sa umiestni bezprostredne oproti vstupnému otvoru integračnej gule. Uhol medzi kolmicou na povrch skúšobného kusu a osou svetelného lúča nesmie presiahnuť 8. Odčítanie Vykonajú sa štyri odčítania tak, ako je uvedené v tejto tabuľke: So skúšobným kusom So žalúziou S reflexným štandardom Predstavované množstvo T 1 nie nie áno dopadajúce svetlo T 2 áno nie áno skúšobným kusom prestupujúce všetko svetlo T 3 nie áno nie svetlo zariadením rozptyľované T 4 áno áno nie svetlo rozptyľované zariadením a skúšobným kusom Zopakujú sa odčítania T 1, T 2, T 3 a T 4 pri iných stanovených polohách skúšobného kusu na účely určenia rovnomernosti. Vypočíta sa celková priepustnosť T t = T 2 /T 1. Vypočíta sa rozptýlená priepustnosť T d takto: T d T 4 1 T3 T2 / T T T 3 Vypočíta sa percento rozptýleného zákalu alebo svetla, alebo obe hodnoty, takto: T Rozptýlený zákal, rozptýlené svetlo alebo oboje = d 100% Tt Odmeria sa počiatočný zákal skúšobného kusu minimálne v štyroch rovnako od seba vzdialených bodoch na neobrusovanej ploche v súlade s vyššie uvedeným vzorcom. Za každý skúšobný kus sa vypočíta priemer výsledkov. Namiesto štyroch meraní možno získať priemernú hodnotu rovnomerným otáčaním kusu rýchlosťou 3 ot./sek. alebo vyššou. V prípade každého typu bezpečnostného zasklenia sa vykonajú tri skúšky s rovnakým zaťažením. Zákal sa použije ako miera obrusovania pod povrchom po podrobení skúšobného kusu skúške odolnosti voči obrusovaniu. Odmeria sa svetlo rozptýlené obrusovaným úsekom minimálne v štyroch rovnako od seba vzdialených bodoch pozdĺž úseku v súlade s vyššie uvedeným vzorcom. Za každý skúšobný kus sa vypočíta priemer výsledkov. Namiesto štyroch meraní možno získať priemernú hodnotu rovnomerným otáčaním kusu rýchlosťou 3 ot./sek. alebo vyššou. 1 56

61 4.5. Skúška odolnosti voči obrusovaniu sa vykoná len na základe posúdenia laboratória vykonávajúceho skúšku so zreteľom na informácie, ktoré už má k dispozícii. Okrem skloplastových materiálov si zmeny v medzivrstve alebo hrúbke materiálov spravidla nevyžadujú ďalšie skúšanie Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík Nie sú zahrnuté žiadne vedľajšie charakteristiky Skúška prúdom piesku Prístroj Zariadenie na skúšku prúdom piesku pozostáva hlavne z toho, čo je znázornené na obrázku 6. Samospádová trubica sa skladá z troch samostatných polyvinylchloridových trubíc (PVC hard) s rovnakým priemerom, s dvoma polyamidovými sitkami namontovanými medzi nimi. Sitká majú oká veľkosti 1,6 mm. Rýchlosť otáčania kotúča je 250 ± 10 ot/min. 57

62 Brúsny materiál Obrázok 6 - Zariadenie na skúšku prúdom piesku Prírodný kremičitý piesok s veľkosťou zrna maximálne 0,50/0,70 mm, získaný preosievaním cez drôtené sitá zodpovedajúce norme ISO 565, s veľkosťou oka 0,50 mm a 0,70 mm. Piesok sa môže použiť až 10 krát Skúšobné kusy Z najplochejšej časti čelného skla v skúšobnej oblasti uvedenej v bode 2.2. prílohy 21 (skúšobná oblasť A) sa odrežú tri ploché štvorce každého typu so stranou 50 mm x 50 mm. Skúška sa vykonáva na strane zodpovedajúcej vonkajšej strane čelného skla. 58

63 Skúšobný kus sa kondicionuje 48 hodín pri teplote na (23 C ± 2 C) a relatívnej vlhkosti (rh) (50 ± 5) % a podrobí sa skúške pri teplote okolia Skúšobný postup Na skúšanú vzorku padajú cez samospádovú trubicu z výšky 1650 mm tri kilogramy kremičitého piesku s veľkosťou zrna 0,50/0,70 mm. Skúšobný kus a v prípade potreby aj kontrolný kus sa namontujú na otáčavý kotúč, ktorého os je v uhle 45 voči smeru prúdenia piesku. Skúšobné kusy sa namontujú na otáčavý kotúč tak, aby meraná plocha nesiahala za kotúč. Pri otočení kotúča sa vykoná jeden cyklus prúdu 3 kg piesku. Povrch skúšobného kusu sa umyje vo vode obsahujúcej 1 % saponátu a opláchne sa destilovanou alebo demineralizovanou vodou, potom sa starostlivo vysuší čistou ľanovou látkou bez stôp masti a prachu. Okamžite po vysušení a pred obrusovaním sa odmeria počiatočný zákal podľa bodu prílohy 3 k tomuto predpisu a znovu sa odmeria ihneď po obrúsení. Na meranie zákalu sa použije zákalomer podľa bodov až prílohy 3 k tomuto predpisu Skúška s použitím zariadenia na umývanie automobilu Prístroj Prístroj sa skladá minimálne z nasledujúcich jednotlivých komponentov: Štetinatá kefka: Priemer Minimálna šírka Rýchlosť otáčania Materiál Profil štetiny Hrúbka štetiny (Viditeľná) dĺžka štetiny (1000 ± 40) mm 300 mm (127 ± 5) ot/min kefka sa otáča v opačnom smere než je smer dráhy držiaka skúšobného panelu polyetylén spletený v tvare X (0,8 ± 0,2) mm (440 ± 20) mm Hĺbka prieniku (100 ± 20) mm (pozri obrázok 7) Stav kefiek sa pravidelne kontroluje. Len čo sa dosiahne 30 prevádzkových hodín (30 hodín sa rovná okolo 300 skúšobných cyklov, pretože jedna skúška trvá približne 6 minút), vykoná sa aspoň jedno monitorovanie celkového množstva prevádzkových hodín kefky a automatická výmena kefky. V protokole sa zaznamená množstvo prevádzkových hodín so zreteľom na výsledné zvýšenie zákalu vzorky Rozprašovacia dýza: Počet 2 (rozprašujú sa striedavo a proti smeru dráhy držiaka skúšobného panelu) 59

64 Materiál Uhol rozprašovania 65 Prietok vody nehrdzavejúca oceľ (2,2 ± 0,1) l/min. pri (300 ± 50) kpa Dve dýzy rozprašujú striedavo a proti smeru dráhy držiaka skúšobného panelu. Vytvárajú stanovenú vzorku rozprašovania (pozri kalibráciu prístroja na obrázku 8) Držiak skúšobného panelu Rýchlosť prúdenia (5 ± 0,2) m/min. Schéma pohybu ak sa kefka otáča v smere pohybu hodinových ručičiek, pravá dýza rozprašuje a skúšobný panel sa pohybuje z ľavej strany na pravú stranu (a naopak) Legenda: Rozmery v mm Obrázok 7 - Schéma pohybu umývacej kefky a dýzy 1 Kefka 2 Rozprašovacia dýza 3 Držiak skúšobného panelu 4 Rozprašovacia tryska (horizontálny stred trysky udiera na kefku 50 mm nad stolom) a Hĺbka prieniku Rozprašovaná suspenzia Pripraví sa suspenzia obsahujúca (1,5 ± 0,05 g) kremíkového prášku (kremíkový mikroprášok s priemernou veľkosťou zrna 24 μm) na liter vody z vodovodu v nádrži, pričom sa energicky premiešava. Teplota vody musí byť od 15 C do 30 C. Suspenzia sa počas skúšobného postupu nepretržite premiešava tak, aby sa kremíkový prášok neusadzoval na dne nádrže. 60

65 Skúšobné vzorky Postup Predpríprava Veľkosť skúšobných vzoriek je 50 mm x 100 mm. Pred skúškou sa skúšobné vzorky kondicionujú aspoň 48 hodín pri teplote okolia (23 C ± 2 C) a relatívnej vlhkosti okolia (50 % ± 5 %) Skúška odolnosti voči obrusovaniu sa vykonáva pri izbovej teplote a len na vonkajšom povrchu plastového zasklievacieho materiálu Kontroluje sa stav polyetylénových kefiek podľa bodu tejto prílohy a nahradia sa, ak dosiahli celkovo 30 prevádzkových hodín Kalibrácia prístroja sa vykoná takto: zariadenie sa zostaví podľa obrázku 8. Naplní sa umývacou suspenziou (pozri bod tejto prílohy a kefka sa dostatočne navlhčí. Meraním sa určí prietok vody, (2,2 ± 0,1) l/min. a nastaví sa zmenou tlaku, (300 ± 50) kpa. Skontroluje sa tvar rozprašovania dýz (pozri obrázok 9). Ak sa tvar rozprašovania nedá dosiahnuť, alebo ak regulácia tlaku presiahne tolerancie skontrolujú s dýzy a v prípade potreby sa vymenia. Legenda: 1 Kefka 2 Rozprašovacia dýza 3 Držiak skúšobného panelu 4 Rozprašovacia tryska 5 List lepenky Obrázok 8 - Schéma kalibrácie 61

66 Legenda: Skúška Obrázok 9 - Pohľad A tvaru rozprašovania 1 List lepenky 2 Tvar rozprašovania Na rovnomerné rozloženie suspenzie v prístroji sa okrem toho vykoná pokusný cyklus bez skúšobného panela s 10 umývacími činnosťami (10 dvojitých prechodov). Určí sa počiatočná zákal vzorky podľa bodu prílohy 3 k tomuto predpisu Vzorky sa vonkajšou stranou obrátenou hore pripevnia na opornú dosku pomocou obojstrannej lepiacej pásky (umiestnenie vzorky na držiaku skúšobného panela podľa obrázku 10). 62

67 Obrázok 10 - Opis umiestnenia vzorky na držiaku skúšobného panela Legenda: 1 Dráha držiaka skúšobného panela 2 Oporná doska 150 mm x 300 mm 3 Dostupné polohy pre vzorky (50 mm x 100 mm) v skúšobnej oblasti 4 Príklad umiestnenia troch rôznych typov vzorky v skúšobnej oblasti 5 Bez vzorky v tejto oblasti (aspoň 50 mm na začiatku a konci držiaka skúšobného panela a aspoň 30 mm bočne k smeru dráhy držiaka skúšobného panela) Ako skúšobná oblasť pre vzorku sa nesmie použiť plocha 50 mm na začiatku a konci držiaka skúšobného panela a aspoň 30 mm bočne k smeru dráhy držiaka skúšobného panela Vykoná sa 10 umývacích činností (10 dvojitých prechodov) pomocou pohybu sem a tam. Po odstránení lepiacej pásky sa studenou vodou umyté skúšobné vzorky opláchnu a potom sa vyčistia vhodným rozpúšťadlom napr. izopropyl alkoholom (IPA), pomocou jemnej papierovej servítky a utrú sa v smere rýh. Nakoniec sa nechajú 30 minút obschnúť. V prípade akéhokoľvek výskytu nehomogénneho povrchu vzorky, sa tento čistiaci proces opakuje, aby sa zabezpečilo odstránenie každého zvyšného produktu Po vyschnutí sa podľa bodu prílohy 3 k tomuto predpisu zaznamená konečný údaj o zákale skúšobnej vzorky naprieč smeru rýh Vyjadrenie výsledkov Od priemerného celkového rozptylu svetla sa odpočíta priemerný počiatočný zákal a rozdiel predstavuje rozptyl svetla vyplývajúci z umývania skúšobnej vzorky. Tento rozdiel sa zaznamená pre 10 umývacích činností (10 dvojitých prechodov) vykonaných na vonkajšom povrchu skúšobných vzoriek Laboratórna skúška s použitím stieračov skla Stanoví sa, či má tuhý plastový materiál, určený ako bezpečnostné zasklenie v miestach, nevyhnutných pre výhľad vodiča a dodatočne vybavený systémom vhodným na stieranie povrchu, určitú minimálnu odolnosť voči činnosti stierača, vrátane zachytávania nečistôt pri teplote okolia. 63

68 Prístroj Prístroj 4/ je schematicky znázornený na nasledujúcich obrázkoch a obsahuje minimálne tieto jednotlivé komponenty: Základný prístroj s dvoma stĺpikmi zabezpečujúcimi lineárny pohyb tam a späť s 37 ± 2 cyklami za minútu a možnosťou nastaviť dĺžku pohybu (polovica cyklu stierania) až do 130 ± 5 mm, čo vedie k priemernej rýchlosti stierania 160 ± 15 mm/s (rýchlostný rozsah od 0 (bod obratu) do maximálnej rýchlosti (medzi dvoma bodmi obratu)) Nosný mechanizmus stierača (pozri 1 na obrázkoch 11 a 12) má nosník, ktorý siaha cez celú šírku základného prístroja a môže byť pripevnený na jeho koncoch k stĺpikom, okrem toho tento nosný mechanizmus má dva samostatné ramená (pozri 2 na obrázkoch 11 a 12), kde sa môže pripojiť držiak stierača (vzdialenosť medzi povrchom vzorky a podperou samostatne stojaceho ramena na nosnom mechanizme je 100 až 105 mm) Držiak stierača 5/ (pozri 3 na obrázku 11) vhodný na pripevnenie bežnej lišty stierača (pozri 4 na obrázku 11) a nastavený tak, aby pôsobil záťažou 15 ± 0,5 g/cm (hmotnosť lišty stierača a jeho držiaka so zreteľom na šírku lišty stierača určujú záťaž stierača v g/cm) Dve skrinky na vzorky 6/ (pozri 5 na obrázkoch 11 a 12) vyrobené z inertného materiálu s vnútornými rozmermi 200 mm x 120 mm (50 mm výška) používané na naplnenie vodnou suspenziou, s otvorom na dne 7/, do ktorého sa môže vložiť vzorka a preto sa používa ako držiak skúšobnej vzorky Rôzne dištančné podložky (pozri 7 na obrázku 11) (napr. vyrobené z materiálu skriniek na vzorky) vo veľkosti vzorky, no s rôznou hrúbkou, používané na vyrovnanie rôznych hrúbok vzoriek (je to potrebné na to, aby bol dolný povrch skrinky na vzorky a povrch skúšanej vzorky v rovnakej výške); okrem toho sa musí dbať na to, aby sa zabránilo oderu skúšobnej vzorky umiestnenej na vrchu podložky (napr. umiestnením veľmi tenkej vrstvy na povrchu dištančnej podložky), Podstavec z nehrdzavejúcej ocele (pozri 11 na obrázkoch 11 a 12), Počítadlo cyklov stierača. 4/ Vhodné prístroje sa nazývajú testéry odolnosti voči oderu podľa normy ISO (nosný mechanizmus stierača podľa normy DIN ). 5/ Výkres konštrukcie - pozri doplnok 1. 6/ Výkres konštrukcie - pozri doplnok 2. 7/ Otvor musí byť v strede spodnej platne, o trochu väčší než je veľkosť vzorky od 150 do 100 mm, s hĺbkou 10 mm (zhoduje sa hĺbkou spodnej platne a vymedzuje maximálnu hrúbku vzorky (10 mm)). Alternatívne skrinka pozostáva len zo štyroch stien a nemá dno, zatiaľ čo skúšobné vzorky sú väčšie a tlačia sa zospodu proti štyrom stenám skrinky na vzorky s dobrým tesnením medzi nimi. 64

69 Legenda: Obrázok 11 - Rez prístroja 1 Nosný mechanizmus stierača pohybujúci sa tam a späť 2 Samostatné rameno 3 Držiak lišty stierača 4 Lišta stierača 5 Skrinka na vzorky pôsobiaca ako držiak skúšobnej vzorky a ako zásobník pre vodnú suspenziu 6 Skúšobná vzorka 7 Dištančná podložka (s jemným krycím náterom na povrchu, aby sa zabránilo oderu vzorky umiestnenej na jej vrchu) na nastavenie výšky vzorky na úroveň povrchu dna skrinky na vzorky 8 Lepiaca páska na pripevnenie vzorky a na utesnenie medzery medzi vzorkou a jej skrinkou 9 Vodná suspenzia naliata do skrinky 10 Lepiaca páska 8/ na pripevnenie skrinky na vzorky v podstavci z nehrdzavejúcej ocele 11 Zásobník z nehrdzavejúcej ocele 8/ Vhodnou je napríklad Tesa

70 Lišta stierača Obrázok 12 - Pohľad na prístroj zhora Stieračom používaným na skúšku odolnosti tuhého plastového bezpečnostného zasklenia voči stieraču s nečistotami je buď: (a) bežná lišta stierača čelného skla na báze chloroprénovej gumy (stupeň CR), chlórovanej a s grafitovým antifrikčným náterom na povrchu 9/ v šírke 80 mm, alebo (b) komerčne dostupné špecifické zariadenie, ktoré je prispôsobené povrchovým charakteristikám tuhého plastového zasklenia a je skutočne určené na používanie vo vozidlách (napr. hydrofóbická lišta stierača) aj v šírke 80 mm. Geometrické a chemické charakteristiky a typ špecifického zariadenia používaného na homologizačnú skúšku sa opíšu v skúšobnom protokole. V prípade, že špecifické zariadenie má značne odlišný prierez, mohlo by byť nevyhnutné prispôsobiť zodpovedajúcim spôsobom držiak lišty stierača. 9/ Vhodnou lištou stierača môže byť napr. Bosch "H-Stoff P6.3" s prierezom znázorneným na obrázku 13, alebo jej nástupca "H-Stoff P32" alebo ekvivalent. Úplný opis lišty, vrátane hodnoty jej tvrdosti, jej mechanických vlastností, zloženia a hrúbky jej náteru sa doplní do skúšobného protokolu. 66

71 Na každú skúšobnú vzorku sa použije nová lišta. Lišta stierača sa pripevní do držiaka takto: Obrázok 13 - Prierez lišty na báze chloroprénovej gumy Legenda: Vzorka 1 Okraj lišty stierača (dĺžka 5 mm) 2 Zavesenie lišty stierača (šírka 0,5 mm) 3 Päta lišty stierača (5 mm dlhá a použitá na pripevnenie lišty stierača k držiaku lišty) 4 Celková dĺžka lišty stierača 11 mm 5 Celková šírka lišty stierača 9 mm 6 Drážka použitá na pripevnenie lišty stierača k držiaku lišty (časti pod šípkou sú mimo držiaka lišty stierača a časti nad sú v rámci vodiacej koľajničky držiaka lišty stierača) 7 koniec lišty stierača (šírka 0,6 mm) Veľkosť úplne plochých skúšobných vzoriek je 150 mm x 100 mm (mierne väčšie, než plocha stierania lišty stierača s dĺžkou 130 mm a šírkou 80 mm). Hrúbka skúšobnej vzorky musí zodpovedať hrúbke tuhej plastovej zasklievacej časti Vodná suspenzia Vodná suspenzia obsahuje: (a) 195 ± 1 g vody (s tvrdosťou menšou než 205 mg/l po odparení) (97,5 % hmotnosti) (b) 5 ± 0,2 g takzvaného skúšobného prachu ISO A4 (podľa normy ISO ) 10/ (2,5 % hmotnosti) 10/ Na homogenizáciu skúšobného prachu a na zabezpečenie, že vzorka s hmotnosťou 5 ± 0,2 g bude rovnakého typu a rozloženia veľkosti ako celé množstvo, sa použije vhodná metóda (napr. striasanie skladovacej nádoby). 67

72 Postup (c) a musí byť čerstvo pripravená pri izbovej teplote a pred použitím premiešaná. Také množstvo vodnej suspenzie je dostatočné na skúšku jednej vzorky a zabezpečuje úroveň naplnenia okolo 10 mm v skrinke na vzorky. Na každú skúšku sa použije nová vodná suspenzia Predpríprava vzorky Pred skúškou sa vzorky očistia pomocou jemnej látky nasiaknutej izopropanolom, potom sa použije deionizovaná voda a nakoniec sa vysušia. Po vyčistení sa vzorky kondicionujú aspoň 24 hodín pri teplote 23 C ± 2 C a (50 ± 5) % relatívnej vlhkosti. Počiatočná hodnota zákalu skúšobnej vzorky podľa bodu prílohy 3 k tomuto predpisu sa odmeria v 9 meracích bodoch rozmiestnených po celej vzorke (pozri 4 na obrázku 16) Predbežná kontrola skúšobného zariadenia Predtým než sa zariadenie použije na skúšanie vzoriek je potrebné skontrolovať lineárny pohyb stĺpikov základného prístroja tam a späť, aby bol rovnomerný bez porúch ako je zastavenie alebo vibrovanie Zostavenie celého prístroja vrátane podstavca, nosného mechanizmu stierača, držiakov líšt stierača a nových líšt stierača, no bez skrinky na vzorky a vzorky (pozri obrázok 14). Potom sa dve nové lišty stierača namontujú na ich príslušné držiaky líšt a držiaky sa pripevnia k nosnému mechanizmu. Vodováhou sa vyrovná základná doska, kde sa neskôr umiestni skrinka na vzorky a nosný mechanizmus stierača. Skontroluje sa, či vzdialenosť dvoch podpier oboch samostatných ramien pri nosnom mechanizme stierača a pri držiaku líšt stierača je rovnaká. Okrem toho sa vizuálne skontroluje, či lišta stierača spočíva na základnej doske rovnomerne a či je kontakt so základnou doskou v ktoromkoľvek bode lišty stierača. Obrázok 14 - Zariadenie na predbežnú kontrolu Legenda: 1 Nosný mechanizmus stierača pohybujúci sa tam a späť 2 Samostatné rameno 3 Držiak lišty stierača 4 Lišta stierača 68

73 11 Podstavec z nehrdzavejúcej ocele Predbežná kontrola: A B C D Vodováhou sa vyrovná základná doska Vodováhou sa vyrovná nosný mechanizmus stierača Skontroluje sa, či podpery samostatných ramien sú rovnako vzdialené Vizuálne sa skontroluje, či sa lišta stierača dotýka základnej dosky rovnomerne Po tejto predbežnej kontrole sa nosný mechanizmus stierača s držiakom lišty stierača a lištou stierača odstráni zo základného prístroja, aby sa mohli namontovať skrinky na vzorky Skúška sa vykonáva za týchto podmienok: teplota okolia 20 C ± 5 C, atmosférický tlak 86 kpa až 106 kpa (860 mbar až 1060 mbar) a relatívna vlhkosť (60 ± 20) % Postup obrusovania S prístrojom opísaným vyššie sa dve vzorky skúšajú paralelne. V prípade, že sa skúša len jedna vzorka, do druhej skrinky na vzorky sa musí dať maketa vzorky. 11/ Skrinka na vzorky sa umiestni na podstavci z nehrdzavejúcej ocele a pripevní sa lepiacou páskou na dvoch kratších stranách skrinky podľa obrázku 14. Je dôležité, aby polohou skrinky dosiahla stieracia plocha presne v strede vzorky (pozri 2 na obrázku 16). Dištančná podložka prispôsobená hrúbke skúšobnej vzorky tak, aby povrch skúšobnej vzorky a dno skrinky na vzorky boli v rovnakej výške (žiadna viditeľná medzera vo výške medzi vzorkou a povrchom dna skrinky na vzorky), sa umiestni do otvoru na dne skrinky na vzorky Vzorka sa umiestni skúšanou stranou smerujúcou hore (predstavujúcou vonkajší povrch plastovej zasklievacej časti) do držiaka vzorky skrinky na vzorky na príslušnú dištančnú podložku (ktorá má jemný krycí náter na svojom povrchu, aby sa zabránilo odieraniu zadnej strany vzorky). Okolo skúšobnej vzorky sa použije lepiaca páska, aby sa pripevnila v držiaku a utesní sa priestor medzi okrajom vzorky a skrinkou na vzorky (aby sa zabránilo prieniku suspenzie pod vzorku). Páska sa použije tak, aby prekrytie medzi páskou a vzorkou bolo maximálne 10 mm, alebo inými slovami, aby na stieracej ploche vzorky (pozri obrázok 16) nebola lepiaca páska Po pripevnení vzorky sa nosný mechanizmus stierača, vrátane držiakov stierača a líšt, namontuje na stĺpiky základného prístroja. Tým sa lišty stierača dostanú do kontaktu so svojimi príslušnými vzorkami. Pomocou pružinových váh 12/ sa skontroluje správne zaťaženie (15 ± 0,5 g/cm) lišty stierača pôsobiace na vzorku. Znovu sa zabezpečí, aby celé zariadenie (hlavne skúšobná vzorky, skrinka a nosný mechanizmus vrátane držiaka stierača a líšt) bolo pomocou vodováhy vyrovnané. 11/ Maketa vzorky musí mať charakteristiky povrchu prispôsobené charakteristikám povrchu lišty stierača (napr. hydrofilický alebo hydrofóbický povrch) aby bolo možno hladké stieranie. 12/ Sila pružinových váh je 1177 ± 39 mn, pretože lišta stierača je dlhá 80 mm ; hmotnosť držiaka lišty stierača vrátane lišty stierača a zvýšenie vplyvom konzolového ramena (len ideálne nehmotného) je 120 ± 4 g. 69

74 Čerstvo pripravená suspenzia sa naleje do každej skrinky na vzorky a potom sa začne lineárny pohyb lišty stierača tam a späť Na zabezpečenie homogénneho obrusovania je potrebné vykonať tieto činnosti: Po polovici počtu skúšobných cyklov sa skúška zastaví a vymenia sa dve skrinky na vzorky bez ich obrátenia (pozri obrázok 15) 13/ ; to vedie k výmene dvoch súčasne skúšaných vzoriek vzhľadom na ich stieracie lišty a okrem toho sa vyrovná samostatné rameno nesúce lištu (zľava doprava alebo iným spôsobom) Opracovanie vzorky po obrúsení Obrázok 15 - Premiestnenie skriniek na vzorky Keď sa skončí skúška obrusovaním po cykloch stierania, suspenzia sa vyleje a obrúsené skúšobné vzorky sa vyberú a očistia pomocou viackrokového procesu vrátane: (a) umývania tečúcou vodou, (b) vysušenia, (c) otierania izopropanolom nasiaknutou jemnou látkou, (d) za tým nasleduje omývanie deionizovanou vodou a (e) vysušenie Po očistení sa obrúsené skúšobné vzorky skontrolujú vzhľadom na viditeľné ryhy, pretože to naznačuje nerovnomerný pohyb stierača počas skúšky obrusovaním. V prípade viditeľných rýh sa tieto vzorky neberú do úvahy pri ďalšom skúmaní a musí sa vykonať ďalšia skúška s novou skúšobnou vzorkou Vzorky bez viditeľných rýh sa kondicionujú aspoň 24 hodín pri teplote 23 C ± 2 C a (50 ± 5) % relatívnej vlhkosti. Konečná hodnota zákalu skúšobných vzoriek podľa tohto predpisu sa meria v strede vzoriek (plocha 75 mm x 60 mm). Plocha okraja vzorky 20 mm od dlhých hrán a 37,5 mm od krátkych hrán je z optického merania vylúčená. Tieto plochy, vrátane bodu obratu lišty stierača a dvoch koncov lišty stierača, kde by mohli nastať rôzne podmienky obrusovania, v porovnaní so stredom skúšobnej vzorky. 13/ Okrem toho sa odporúča v prípade potreby skontrolovať čistotu nosného mechanizmu stierača v tejto etape tak, že sa rozmontuje a opláchne vodou. 70

75 Na určenie delta zákalu v meracích bodoch a potom na výpočet priemerného delta zákalu, sa použije deväť meracích bodov podľa nasledujúceho obrázku 16. Legenda: Obrázok 16 - Meracie body na povrchu vzorky 1 Vzorka (150 mm x 100 mm) 2 Stieracia plocha na vzorke (130 mm x 80 mm) 3 Oblasť merania na vzorke (75 mm x 60 mm) 4 Rozmiestnenie 9 bodov odčítania hodnôt pri meraní zákalu (vrátane súradníc stredu oblasti) Vyjadrenie výsledkov Od konečného zákalu každého meracieho bodu sa odpočíta počiatočný zákal, rozdiel predstavuje takzvaný delta zákal. Za jednotlivé meracie body sa z týchto hodnôt vypočíta priemerný delta zákal (vrátane štandardnej odchýlky) vyplývajúci z obrusovacej činnosti stierania vodných nečistôt v priebehu cyklov na povrchu vzorky. 5. SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI VYSOKEJ TEPLOTE 5.1. Postup Tri vzorky alebo tri štvorcové skúšobné kusy s rozmermi aspoň mm, ktoré laboratórium vyrezalo z troch čelných skiel alebo prípadne troch sklených tabúľ iných ako čelné sklá, ktorých jeden okraj zodpovedá hornému okraju zasklenia, sa zohrejú na 100 C +0 C / -2 C. Táto teplota sa udržiava dve hodiny, potom sa skúšobné vzorky a skúšobné kusy nechajú vychladnúť na izbovú teplotu. Pokiaľ má tabuľa bezpečnostného skla oba vonkajšie povrchy z anorganického materiálu, skúšku možno vykonať ponorením vzorky vertikálne do vriacej vody na určenú dobu, pričom sa treba vyhnúť neprimeranému tepelnému šoku. Skúška sa vykonáva v peci ak je teplota vriacej vody mimo stanovenej tolerancie. Ak sú vzorky vyrezané z čelných skiel, jeden okraj 71

76 každej takejto vzorky musí byť súčasťou okraja čelného skla Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík Bezfarebné Tónované Sfarbenie medzivrstvy 1 2 Iné vedľajšie charakteristiky nie sú zahrnuté Interpretácia výsledkov Skúška odolnosti voči vysokej teplote sa považuje za skúšku s pozitívnym výsledkom vtedy, ak sa nevytvoria bubliny alebo iné chyby vo vzdialenosti väčšej než 15 mm od nevyrezaného okraja alebo 25 mm od vyrezaného okraja skúšobného kusu alebo vzorky alebo vo vzdialenosti väčšej než 10 mm od akýchkoľvek prasklín, ktoré môžu vzniknúť počas skúšky Súprava skúšobných kusov alebo vzoriek predložených na homologizáciu sa z hľadiska skúšky odolnosti voči vysokej teplote považuje za vyhovujúcu, ak sú výsledky všetkých skúšok uspokojivé. 6. SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI ŽIARENIU 6.1 Skúšobná metóda Prístroje Zdroj žiarenia pozostáva zo strednotlakovej ortuťovej oblúkovej lampy s rúrkovou kremennou bankou bezozónového typu; os žiarovky je vertikálna. Menovité rozmery lampy sú: dĺžka 360 mm a priemer 9,5 mm. Dĺžka oblúka je 300 ± 4 mm. Výkon lampy je 750 ± 50 W. Môže sa použiť akýkoľvek iný zdroj žiarenia, ktorý vytvára rovnaké účinky ako uvedená lampa. Aby sa skontrolovalo, či sú účinky iného zdroja rovnaké, vykoná sa porovnanie meraním množstva energie emitovanej v rozsahu vlnových dĺžok od 300 do 450 nm, pričom všetky ostatné vlnové dĺžky sa odstránia použitím vhodných filtrov. Alternatívny zdroj sa potom použije s týmito filtrami. V prípade bezpečnostného zasklenia, pre ktoré neexistuje žiadna uspokojivá korelácia medzi touto skúškou a podmienkami používania, je potrebné preskúmať skúšobné podmienky Napájací transformátor a kondenzátor schopný dodať lampe (bod ) spúšťacie špičkové napätie minimálne 1100 V a prevádzkové napätie 500 ± 50 V Zariadenie na montáž a otáčanie skúšobných kusov rýchlosťou 1 až 5 ot./min. okolo centrálne umiestneného zdroja žiarenia s cieľom zabezpečiť rovnomerné vystavenie vzorky žiareniu Skúšobné kusy Rozmery skúšobných kusov sú 76 mm 300 mm Skúšobné kusy vyreže laboratórium z hornej časti zasklenia tak, aby: v prípade sklenených tabúľ iných ako čelné sklá sa horný okraj skúšobného kusu zhodoval s horným okrajom sklenej tabule ; 72

77 Postup v prípade čelných skiel sa horný okraj skúšobného kusu zhodoval s horným ohraničením zóny, v ktorej sa má zmerať bežná priepustnosť, určená v súlade s bodom tejto prílohy. Skontroluje sa bežná priepustnosť svetla troch skúšobných vzoriek pred ich vystavením žiareniu, určená v súlade s bodmi až tejto prílohy. Časť každého kusu sa chráni pred žiarením a potom sa skúšobné kusy vložia do skúšobného prístroja 230 mm od osi lampy a v pozdĺžnom smere s osou. Počas celej doby trvania skúšky sa udržiava teplota kusov na 45 C ± 5 C. Čelom k lampe sa musí nachádzať tá strana každého skúšobného kusu, ktorá by predstavovala zasklenú vonkajšiu časť vozidla. Pre typ lampy špecifikovanej v bode je doba vystavenia 100 hodín. Po ukončení vystavenia sa znovu odmeria bežná priepustnosť svetla vystavenej plochy každého kusu Každý skúšobný kus alebo vzorka (celkom tri kusy) sa v súlade s uvedeným postupom podrobí účinkom žiarenia tak, aby žiarenie v každom bode skúšobného kusu alebo vzorky vytváralo na použitej medzivrstve rovnaký účinok ako je účinok, ktorý by vytvorilo slnečné žiarenie s intenzitou 1400 W/m 2 za 100 hodín Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík Bezfarebné Tónované Sfarbenie skla 2 1 Sfarbenie medzivrstvy 1 2 Iné vedľajšie charakteristiky nie sú zahrnuté Interpretácia výsledkov Skúška odolnosti voči žiareniu sa považuje za skúšku s pozitívnym výsledkom, ak sú splnené tieto podmienky: celková priepustnosť svetla meraná v súlade s bodmi a tejto prílohy neklesne pod 95 % pôvodnej hodnoty pred ožiarením a v žiadnom prípade neklesne pod: % v prípade čelných skiel a iného zasklenia umiestneného v polohe nevyhnutnej pre výhľad vodiča; Súprava skúšobných kusov alebo vzoriek predložených na homologizáciu sa z hľadiska skúšky odolnosti voči žiareniu považuje za vyhovujúcu, ak sú výsledky všetkých skúšok uspokojivé Skúška odolnosti voči simulovanému zvetrávaniu Skúšobná metóda Prístroje Xenónová lampa s dlhým oblúkom 14/ Expozičný prístroj 14/ ako zdroj žiarenia využíva xenónovú lampu s dlhým Napríklad Atlas Ci Series, Heraeus Xenotest Series alebo Suga WEL-X Series. 73

78 oblúkom, ale povolené sú aj iné metódy zaručujúce požadovanú úroveň vystavenia ultrafialovému žiareniu. Xenónová lampa s dlhým oblúkom je výhodná v tom, že pri správnom filtrovaní a údržbe produkuje spektrum, ktoré sa najviac približuje prirodzenému slnečnému svetlu. Na tieto účely musí byť kremenná xenónová trubica vybavená vhodným(i) borokremičitanovým(i) skleneným(i) optickým(i) filtrom(ami) 15/. Použité xenónové lampy sa musia prevádzkovať z vhodných napájacích zdrojov s frekvenciou 50 alebo 60 Hz, vhodných reaktančných transformátorov a elektrického zariadenia. Expozičný prístroj musí obsahovať zariadenie potrebné na meranie a/alebo reguláciu: (a) (b) (c) (d) ožiarenia teploty čierneho telesa vodnej sprchy prevádzkového programu alebo cyklu Expozičný prístroj musí byť vyrobený z inertných materiálov, ktoré nekontaminujú vodu použitú pri skúške. Ožiarenie sa meria na povrchu skúšobnej vzorky a reguluje sa podľa odporúčaní výrobcu expozičného prístroja. Odmeria sa alebo vypočíta sa celkové vystavenie ultrafialovému 16/ žiareniu (joule na meter štvorcový) a považuje sa za primárne meranie vystavenia skúšobnej vzorky žiareniu Skúšobné vzorky Postup Rozmery skúšobných kusov musia byť spravidla také, aké sú špecifikované v príslušnej skúšobnej metóde na skúšku vlastnosti alebo vlastností, ktoré sa majú po vystavení merať. Okrem počtu kontrolných a skúšobných kusov, ktoré sa vyžadujú na vizuálne hodnotenia podľa základe skúšobných metód, sa určí počet kontrolných a skúšobných vzoriek pre každú skúšobnú podmienku alebo fázu vystavenia. Odporúča sa, aby sa vizuálne hodnotenia vykonali na najväčších skúšobných kusoch. Podľa bodu 9.1. tejto prílohy sa odmeria priepustnosť svetla skúšobnej(ých) vzorky(iek), ktorá(é) sa má (majú) vystaviť žiareniu. Podľa bodu 4 tejto prílohy sa odmeria odolnosť voči obrusovaniu povrchu(ov) kontrolného(ých) kusu(ov). Čelom k lampe sa musí nachádzať tá strana každého skúšobného kusu, ktorá by predstavovala zasklenú vonkajšiu plochu motorového vozidla. Ďalšie podmienky vystavenia sú tieto: Intenzita ožiarenia sa nesmie líšiť o viac ako ± 10 % po celej ploche skúšobnej vzorky Vo vhodných intervaloch sa filtre lampy umyjú saponátom a vodou. Xenónové oblúkové filtre sa musia vymieňať podľa odporúčaní výrobcu zariadenia. 15/ 16/ Napríklad Corning Pyrex alebo Heraeus Suprax. Za celkové ultrafialové žiarenie sa považuje celkové žiarenie vlnovej dĺžky menšej než 400 nm. 74

79 Teplota v expozičnom prístroji počas suchej časti cyklu sa reguluje cirkuláciou dostatočného množstva vzduchu s cieľom udržať konštantnú teplotu čierneho telesa. V expozičnom xenónovom oblúkovom prístroji je táto teplota 70 C ± 3 C, ako to udáva teplomer čierneho telesa alebo ekvivalent. Teplomer čierneho panelu sa namontuje na držiak skúšobnej vzorky a odčíta sa v bode, kde sa žiarením dosiahne maximálne teplo Je potrebné udržiavať relatívnu vlhkosť vzduchu v expozičnom prístroji na 50 ± 5 % počas suchých fáz cyklu Deionizovaná voda používaná v rozprašovacej časti cyklu musí obsahovať menej ako 1 ppm tuhých častíc oxidu kremičitého a nesmie zanechávať žiadnu trvalú usadeninu ani zvyšky na skúšobnej vzorke, ktoré by mohli mať vplyv na ďalšie merania Hodnota ph vody musí byť 6,0 až 8,0 a vodivosť musí byť menšia než 5 mikrosiemensov Teplota vody na vstupe expozičného prístroja musí zodpovedať teplote okolitej vody Voda dopadá na skúšobné vzorky vo forme jemného rozprašovania v dostatočnom objeme tak, aby zmáčala skúšobné vzorky rovnomerne, hneď pri náraze. Rozprašovaná voda sa nasmeruje len na povrch skúšobnej vzorky otočený k zdroju svetla. Nie je povolené žiadne prúdenie rozprašovanej vody alebo ponorenie skúšobných vzoriek do vody Skúšobné vzorky sa otáčajú okolo oblúka, aby sa zabezpečilo rovnomerné rozloženie svetla. Všetky polohy v expozičnom prístroji musia byť vyplnené skúšobnými vzorkami alebo ich náhradami, aby sa zabezpečilo rovnomerné rozdelenie teploty. Skúšobné vzorky sa uchytia v rámoch, pričom zadná časť je otočená dovnútra skrinky. Odraz od stien skrinky však nesmie dopadať späť na povrch vzoriek. Podľa potreby sa môžu vzorky podložiť, aby sa zabránilo takýmto odrazom, pokiaľ sa nenaruší voľná cirkulácia vzduchu na povrchu vzorky Expozičný prístroj musí pracovať tak, aby bolo zabezpečené nepretržité svetlo a nepretržité rozprašovanie vody v dvojhodinových cykloch. Každý dvojhodinový cyklus sa rozdelí do častí, počas ktorých sú skúšobné vzorky vystavené svetlu bez rozprašovania vody počas 102 minút a svetlu s rozprašovaním vody počas 18 minút Hodnotenie Po vystavení sa skúšobné vzorky môžu podľa potreby očistiť postupom odporúčaným ich výrobcom s cieľom odstrániť prítomnosť akýchkoľvek zvyškov. Vykoná sa vizuálne hodnotenie vystavených skúšobných vzoriek z hľadiska týchto vlastností: (a) (b) bubliny farba 75

80 (c) (d) zákal viditeľný rozklad Odmeria sa priepustnosť svetla vystavených vzoriek Interpretácia výsledkov Zaznamenajú sa vizuálne hodnotenia vystavených skúšobných kusov a porovná sa vzhľad každého z nich so vzhľadom nevystaveného kusu. Nameraná bežná priepustnosť svetla sa nesmie líšiť od hodnôt získaných v pôvodnej skúške na nevystavených vzorkách o viac než 5 % a nesmie byť menšia než: 70 percent v prípade čelného skla a iného zasklenia, ktoré je umiestnené v polohe vyžadovanej pre výhľad vodiča. 7. SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI VLHKOSTI 7.1. Postup Tri vzorky alebo tri skúšobné kusy v tvare štvorca s rozmermi minimálne mm sa udržiavajú vo vertikálnej polohe dva týždne v uzatvorenej nádobe, v ktorej sa teplota udržiava na 50 C ± 2 C a relatívna vlhkosť je 95 % ± 4 %. V prípade pevných plastových zasklení a pevných plastových viacnásobne zasklených jednotiek je počet vzoriek desať. Skúšobné kusy sa pripravia tak, aby: (a) sa aspoň jeden okraj skúšobných kusov zhodoval s pôvodným okrajom sklenenej tabule, (b) ak sa súčasne skúša niekoľko skúšobných kusov, musia sa medzi nimi zabezpečiť primerané odstupy. Príjmu sa opatrenia na zabránenie padania kondenzátu zo stien alebo stropu skúšobnej komory na skúšobné kusy Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík Bezfarebné Tónované Sfarbenie medzivrstvy 1 2 Iné vedľajšie charakteristiky nie sú zahrnuté Interpretácia výsledkov Bezpečnostné zasklenie sa z hľadiska odolnosti voči vlhkosti považuje za vyhovujúce, ak sa nespozoruje výrazná zmena vo vzdialenosti väčšej než 10 mm od nevyrezaných okrajov a vo vzdialenosti väčšej než 15 mm od vyrezaných okrajov po tom, čo obyčajné a upravené vrstvené zasklenie sa udržiavalo počas dvoch hodín v okolitej atmosfére, a zasklenie pokryté vrstvou plastu a skloplastové zasklenie bolo udržiavané počas 48 hodín v okolitej atmosfére Súprava skúšobných kusov alebo vzoriek predložených na homologizáciu sa z hľadiska skúšky odolnosti voči vlhkosti považuje za vyhovujúcu, ak sú výsledky všetkých skúšok uspokojivé. 76

81 8. SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI ZMENÁM TEPLOTY 8.1. Skúšobná metóda Dva skúšobné kusy s rozmermi mm sa umiestnia v kryte pri teplote - 40 C ± 5 C na 6 hodín; potom sa umiestnia na otvorený vzduch pri teplote 23 C ± 2 C na jednu hodinu alebo pokiaľ skúšobné kusy nedosiahnu teplotnú rovnováhu. Skúšobné kusy sa potom umiestnia na prúdiaci vzduch pri teplote 72 C ± 2 C na 3 hodiny. Po opätovnom umiestnení skúšobných kusov na otvorený vzduch pri teplote 23 C ± 2 C a po ich ochladení na túto teplotu, sa skúšobné kusy prekontrolujú Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík Bezfarebné Sfarbenie medzivrstvy alebo plastovej vrstvy Iné vedľajšie charakteristiky nie sú zahrnuté Interpretácia výsledkov Tónované 1 2 Skúška odolnosti voči zmenám teploty sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom vtedy, ak skúšobné kusy nevykazujú žiadne znaky prasknutia, zakalenia, oddelenia vrstiev alebo iné očividné zhoršenie. 9. OPTICKÉ VLASTNOSTI 9.1. Skúška priepustnosti svetla Prístroje Zdroj svetla pozostávajúci zo žiarovky, ktorej vlákno sa nachádza v rovnobežnostene s rozmermi 1,5 mm 1,5 mm 3 mm. Napätie na vlákne žiarovky musí byť také, aby teplota farby bola 2856 K ± 50 K. Napätie sa stabilizuje s presnosťou ± 1/ Prístroj používaný na kontrolu napätia musí byť primerane presný Optický systém pozostávajúci zo šošoviek s ohniskovou vzdialenosťou f minimálne 500 mm a korigovaných na chromatické aberácie. Úplná apertúra šošovky nesmie prekročiť f/20. Vzdialenosť medzi šošovkami a zdrojom svetla sa upraví, aby sa získal svetelný lúč, ktorý bude v zásade rovnobežný. Na účely obmedzenia priemeru svetelného lúča na 7 mm ± 1 mm sa vloží clona. Táto clona sa umiestni vo vzdialenosti 100 ± 50 mm od šošovky na strane vzdialenej od zdroja svetla. Meranie sa vykoná v bode nachádzajúcom sa v strede svetelného lúča Meracie zariadenie Prijímač musí mať relatívnu spektrálnu citlivosť, ktorá je v zásade zhodná s relatívnou spektrálnou svetelnou účinnosťou fotometrického merača pre fotopické (denné) videnie podľa normy ICI 17/. Citlivý povrch prijímača je potiahnutý difúznym médiom a jeho prierez musí byť aspoň dvojnásobkom prierezu svetelného lúča vyžarovaného optickým systémom. Ak sa používa integračná guľa, plocha prierezu otvoru gule musí byť aspoň dvojnásobkom plochy prierezu rovnobežnej časti lúča. 17/ Medzinárodná Komisia pre osvetlenie. 77

82 Postup Lineárnosť prijímača a pripojeného meracieho prístroja musí byť lepšia než 2 % meracieho rozsahu. Prijímač sa umiestni na osi svetelného lúča. Citlivosť meracieho systému sa nastaví tak, aby prístroj ukazujúci odpoveď prijímača ukazoval 100 dielikov, keď nie je skúšobný kus vložený do dráhy svetla. Ak na prijímač nedopadá žiadne svetlo, prístroj ukazuje nulu. Skúšobný kus sa umiestni v takej vzdialenosti od prijímača, ktorá sa rovná približne päťnásobku priemeru prijímača. Tabuľa bezpečnostného skla sa vloží medzi clonu a prijímač a jej orientácia sa nastaví tak, aby uhol dopadu svetelného lúča bol 0 ± 5. Bežná priepustnosť sa meria na skúšobnom kuse a pre každý meraný bod sa odčíta počet dielikov n zobrazený na meracom prístroji. Bežná priepustnosť τ r sa rovná n/ V prípade čelných skiel sa môžu použiť alternatívne skúšobné metódy s použitím buď skúšobného kusu vyrezaného z najplochejšej časti čelného skla alebo špeciálne pripraveného plochého štvorca s materiálovými a hrúbkovými charakteristikami identickými s charakteristikami skutočného čelného skla, pričom merania sa vykonajú kolmo na sklenenú tabuľu Pre čelné sklá vozidiel kategórie M 1 18/ sa skúška vykoná v skúšobnej oblasti B definovanej v prílohe 21 bode 2.3. okrem akéhokoľvek nepriehľadného zatemnenia dopadajúceho na ňu. Pre čelné sklá vozidiel kategórie N 1 môže výrobca žiadať, aby sa mohla vykonať tá istá skúška buď v skúšobnej oblasti B vymedzenej v prílohe 21 bode 2.3., okrem akéhokoľvek nepriehľadného zatemnenia dopadajúceho na ňu, alebo v zóne I vymedzenej v bode tejto prílohy. Pre čelné sklá ostatných kategórií vozidiel sa skúška vykoná v zóne I vymedzenej v bode tejto prílohy. V prípade poľnohospodárskych a lesných traktorov a stavebných strojov, v prípade ktorých nie je možné určiť zónu I, sa skúška vykoná v zóne I' vymedzenej v bode tejto prílohy Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík Bezfarebné Tónované Sfarbenie skla 1 2 Sfarbenie medzivrstvy (v prípade vrstvených čelných skiel) 1 2 Nezahrnuté Zahrnuté Tienenie a/alebo nepriehľadné zatemnenie Iné vedľajšie charakteristiky nie sú zahrnuté / Ako je definované v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), (dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.4, bod

83 Interpretácia výsledkov Bežná priepustnosť svetla sa meria podľa bodu tejto prílohy a výsledok sa zaznamená. V prípade čelného skla nesmie byť bežná priepustnosť svetla menšia než 70 %. V prípade zasklenia iného ako čelné sklo sú požiadavky uvedené v prílohe Skúška optického skreslenia Rozsah platnosti Definície Špecifikovaná metóda je projekčnou metódou, ktorá umožňuje vyhodnotenie optického skreslenia bezpečnostného zasklenia "Optická odchýlka" je uhol medzi skutočným a zdanlivým smerom bodu pozorovaného cez čelné sklo, pričom veľkosť uhla je funkciou uhla dopadu optickej osi, hrúbky a sklonu čelného skla a polomeru zakrivenia "r" v bode dopadu Optické skreslenie v smere M-M : algebraický rozdiel uhlovej odchýlky Δα nameraný medzi dvomi bodmi M a M na povrchu sklenenej tabule, pričom vzdialenosť medzi týmito dvomi bodmi musí byť taká, aby ich priemety v rovine v pravých uhloch k smeru pozorovania boli oddelené danou vzdialenosťou Δx (pozri obrázok 17). Odchýlka proti smeru hodinových ručičiek by sa mala považovať za kladnú a odchýlka v smere hodinových ručičiek za zápornú Optické skreslenie v bode M: maximálne optické skreslenie pre všetky smery M-M z bodu M. POZNÁMKY: Obrázok 17 - Schematické zobrazenie optického skreslenia Δα = α1 α2 Δx = MC Prístroje t. j. optické skreslenie v smere M-M'. t. j.vzdialenosť medzi dvoma priamkami rovnobežnými so smerom pozorovania a prechádzajúcimi bodmi M a M'. Súčasťou tejto metódy je premietnutie príslušného diapozitívu (rastra) na zobrazovaciu plochu cez skúšané bezpečnostné zasklenie. Zmena tvaru 79

84 premietnutého obrazu spôsobená vložením tabule bezpečnostného zasklenia do dráhy svetla určuje mieru skreslenia. Prístroj pozostáva z nasledujúcich častí usporiadaných tak, ako je znázornené na obrázku Premietací prístroj dobrej kvality s vysoko citlivým bodovým zdrojom svetla vyznačujúci sa napríklad týmito charakteristikami: ohnisková vzdialenosť aspoň 90 mm, clona približne 1/2,5, kremenná halogénová lampa s výkonom 150 W (ak sa používa bez filtra), kremenná halogénová lampa s výkonom 250 W (ak sa používa so zeleným filtrom). Premietací prístroj je schematicky zobrazený na obrázku 18. Clona s priemerom 8 mm je umiestnená približne 10 mm od prednej šošovky. Obrázok 18 - Optické usporiadanie premietacieho prístroja Diapozitívy (rastre) pozostávajúce napríklad zo zoskupenia jasných kruhových tvarov na tmavom pozadí (pozri obrázok 19). Diapozitívy musia mať dostatočne vysokú kvalitu a kontrast, aby umožnili vykonávať merania s chybou menšou než 5 %. Bez bezpečnostného zasklenia, ktoré sa má skúšať musia byť rozmery kruhových tvarov také, aby pri premietaní vytvorili zostavu kruhov s priemerom R 1 R R 1 2 x, kde Δx = 4 mm (pozri obrázky 17 a 20). 80

85 Obrázok 19 - Zväčšená časť diapozitívu Obrázok 20 - Usporiadanie prístroja na skúšku optického skreslenia R 1 = 4 m R 2 = 2 až 4 m (uprednostňujú sa 4 m) Stojan, najlepšie taký, ktorý umožní vertikálne a horizontálne snímanie, ako aj otáčanie bezpečnostného zasklenia Kontrolná šablóna na meranie zmien rozmerov v prípade, že sa vyžaduje rýchle posúdenie. Vhodný vzor je vyobrazený na obrázku

86 Postup Všeobecne Obrázok 21 - Vzor vhodnej kontrolnej šablóny Čelné sklo sa namontuje do stojana (bod ) v určenom uhle sklonu. Skúšobný obraz sa premietne cez skúšanú plochu. Čelným sklom sa otáča alebo sa ním pohybuje buď horizontálne alebo vertikálne, aby sa vyskúšala celá určená plocha Posúdenie s použitím kontrolnej šablóny Keď stačí rýchle posúdenie s možným rozsahom chyby do 20 %, hodnota A sa vypočíta (pozri obrázok 21) z medznej hodnoty Δα L pre zmenu odchýlky a z hodnoty R 2 pre vzdialenosť od bezpečnostného zasklenia po zobrazovaciu plochu: A 0,145 L R 2 Vzťah medzi zmenou priemeru premietaného obrazu Δd a zmenou uhlovej odchýlky Δα je daný vzťahom: d 0,29 kde: Δd A R 2 je v milimetroch, je v milimetroch, Δα L je v oblúkových minútach, Δα R 2 je v oblúkových minútach, je v metroch Meranie s použitím fotoelektrického zariadenia Keď sa vyžaduje presné meranie s možným rozsahom chyby menším ako 10 % medznej hodnoty, Δd sa odmeria na premietacej osi, pričom hodnota šírky škvrny sa odčíta v bode, v ktorom je jas 0,5 násobkom maximálnej hodnoty jasu škvrny Interpretácia výsledkov Optické skreslenie čelného skla sa vyhodnotí odmeraním Δd v ľubovoľnom 82

87 bode na povrchu a vo všetkých smeroch s cieľom nájsť Δd max Alternatívna metóda Okrem toho je ako alternatíva k technikám premietania povolená strioskopická technika za predpokladu, že sa dodrží presnosť meraní uvedených v bodoch a Vzdialenosť Δx musí byť 4 mm Čelné sklo musí byť namontované pod rovnakým uhlom sklonu ako na vozidle Premietacia os v horizontálnej rovine musí zostať približne kolmá na priemet čelného skla v tejto rovine Merania sa vykonajú: Pre vozidlá kategórie M 1 v skúšobnej oblasti A rozšírenej k stredne rovine vozidla a v zodpovedajúcej časti čelného skla symetrickej s ňou podľa pozdĺžnej strednej roviny vozidla a tiež v zmenšenej skúšobnej oblasti B podľa bodu 2.4. prílohy Pre vozidlá kategórií M a N iných než M 1 : (a) pre vozidlá M 2, M 3, N 2 a N 3 v zóne I definovanej v bode tejto prílohy; (b) pre vozidlá N 1 buď v zóne I definovanej v bode tejto prílohy alebo v skúšobnej oblasti A, rozšírenej k strednej rovine vozidla a v zodpovedajúcej časti čelného skla symetrickej s ňou podľa pozdĺžnej strednej roviny vozidla a tiež v zmenšenej skúšobnej oblasti B podľa bodu 2.4. prílohy Pre poľnohospodárske a lesné traktory a stavebné stroje, v prípade ktorých nie je možné určiť zónu I, v zóne I' definovanej v bode tejto prílohy Typ vozidla Skúška sa zopakuje, ak má byť čelné sklo namontované na vozidlo takého typu, ktorý má odlišný výhľad smerom dopredu ako je výhľad z typu vozidla, pre ktorý už bolo čelné sklo homologizované Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík Druh materiálu Leštené (zrkadlové) sklo Plavené sklo Tabuľové sklo Iné vedľajšie charakteristiky Žiadne iné vedľajšie charakteristiky nie sú zahrnuté Počet čelných skiel Na skúšanie sa predložia štyri skúšobné kusy Definovanie zón Zóny A a B čelných skiel pre vozidlá kategórie M 1 a N 1 sú definované v prílohe 18 k tomuto predpisu Zóny čelných skiel pre vozidlá kategórií M a N iných než M 1 sú definované na 83

88 základe: "zorného bodu" alebo bod "O", ktorý sa nachádza 625 mm nad bodom R sedadla vodiča vo vertikálnej rovine rovnobežnej s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla, pre ktoré je čelné sklo určené, a ktorý prechádza osou volantu priamky OQ, ktorá je horizontálnou priamkou prechádzajúcou zorným bodom 0 a je kolmá na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla Zóna I je zónou čelného skla určenou priesečníkom čelného skla s týmito štyrmi definovanými rovinami: P1 vertikálnou rovinou prechádzajúcou bodom 0 a zvierajúcou uhol 15 naľavo od strednej pozdĺžnej roviny vozidla; P2 vertikálnou rovinou symetrickou s P1 okolo strednej pozdĺžnej roviny vozidla. Ak toto nie je možné (napríklad ak neexistuje symetrická stredná pozdĺžna rovina), P2 je rovinou symetrickou s P1 okolo pozdĺžnej roviny vozidla prechádzajúcej bodom 0; P3 P4 rovinou prechádzajúcou priamkou OQ a zvierajúcou uhol 10 nad horizontálnou rovinou; rovinou prechádzajúcou cez priamku OQ a zvierajúcou uhol 8 pod horizontálnou rovinou Pre poľnohospodárske a lesné traktory a pre stavebné stroje, v prípade ktorých nie je možné určiť zónu I, je zónou I' celá plocha čelného skla Interpretácia výsledkov Typ čelného skla sa z hľadiska optického skreslenia považuje za vyhovujúci, ak v prípade štyroch vzoriek čelných skiel predložených na skúšanie nepresahuje skreslenie hodnoty uvedené ďalej pre každú zónu. Kategória vozidla Zóna Maximálne hodnoty optického skreslenia M 1 a N 1 A- rozšírená podľa bodu oblúkové B-zmenšená podľa bodu 2.4. prílohy oblúkových Kategórie M a N iné než M 1 I 2 oblúkové Poľnohospodárske vozidlá, pre ktoré nie je možné stanoviť oblasť I I 2 oblúkové Nevykonávajú sa žiadne merania v obvodovej oblasti širokej 25 mm vo vnútri konštrukčného obrysu skla a akéhokoľvek nepriehľadného zatemnenia za predpokladu, že to nezasahuje do rozšírenej zóny A alebo zóny I Pre poľnohospodárske a lesné traktory a stavebné stroje sa nevykonávajú žiadne merania v obvodovej oblasti širokej 100 mm V prípade rozdelených čelných skiel sa nevykonávajú žiadne merania v páse 35 mm od okraja čelného skla, ktorý prilieha k deliacemu stĺpiku Pre všetky časti zóny I alebo zóny A, ktoré sa nachádzajú v obvodovej zóne menej 100 vo vnútri konštrukčného obrysu skla, je povolená maximálna 84

89 hodnota 6 oblúkových minút V prípade zmenšenej skúšobnej oblasti B podľa bodu 2.4. prílohy 21 môžu byť povolené malé odchýlky od požiadaviek za predpokladu, že sa lokalizujú a zaznamenajú do protokolu Skúška oddeľovania sekundárneho obrazu Rozsah platnosti Uznávajú sa dve skúšobné metódy: terčová skúška a skúška kolimačným teleskopom. Tieto skúšobné metódy sa môžu podľa potreby používať na účely homologizácie, kontroly kvality alebo hodnotenia výrobku Terčová skúška Prístroje Postup Súčasťou tejto metódy je pozorovanie osvetleného terča cez bezpečnostné zasklenie. Terč môže byť skonštruovaný tak, aby sa skúška mohla vykonať jednoduchou metódou "vyhovuje nevyhovuje". Terč musí byť podľa možnosti jeden z týchto druhov: teda buď (a) osvetlený "prstencový" terč, ktorého vonkajší priemer D zviera uhol n oblúkových minút v bode nachádzajúcom sa vo vzdialenosti x metrov (obrázok 22 (a)), alebo (b) osvetlený "prstencový a škvrnový" terč, ktorého rozmery sú také, že vzdialenosť D z bodu na okraji škvrny po najbližší bod na vnútornej strane kruhu zviera uhol n oblúkových minút v bode nachádzajúcom sa vo vzdialenosti x metrov (obrázok 22(b)), kde: n je medzná hodnota oddelenia sekundárneho obrazu, x je vzdialenosť od bezpečnostného zasklenia po terč (minimálne 7 m), D je dané vzorcom: D = x. tg n. Osvetlený terč pozostáva zo svetelnej skrinky s rozmermi približne 300 mm 300 mm 150 mm, ktorej predná strana je podľa možnosti zhotovená zo skla a je zakrytá nepriehľadným čiernym papierom alebo natretá matnou čiernou farbou. Škatuľa je osvetlená vhodným zdrojom svetla. Môžu byť vhodné iné tvary terča, ako je to zobrazené na obrázku 25. Je taktiež prijateľné nahradiť systém terča systémom premietania a pozorovať výsledné obrazy na zobrazovacej ploche. Čelné sklo sa namontuje pod predpísaným uhlom sklonu do vhodného stojana tak, aby sa pozorovanie vykonávalo v horizontálnej rovine prechádzajúcej stredom terča. Svetelná skrinka sa pozoruje v tmavej alebo polotmavej miestnosti cez každú časť skúšanej plochy s cieľom zistiť prítomnosť akéhokoľvek sekundárneho obrazu súvisiaceho s osvetleným terčom. Čelným sklom sa otáča podľa potreby tak, aby bol zabezpečený správny smer 85

90 pozorovania. Na pozorovanie možno použiť monokulár Interpretácia výsledkov Určí sa či: v prípade, keď sa použije terč (a) (pozri obrázok 22(a)), sa primárny a sekundárny obraz kruhu oddelia, t. j. či je medzná hodnota n prekročená, alebo v prípade, keď sa ak sa použije terč (b) (pozri obrázok (22(b)) sa sekundárny obraz škvrny posunie za dotykový bod s vnútorným okrajom kruhu, t. j. či je medzná hodnota n prekročená. Obrázok 22 - Rozmery terčov Obrázok 23 - Usporiadanie prístroja (1) Banka žiarovky (2) Apertúra kondenzora > 8,6 mm (3) Apertúra matnice > apertúra kondenzora. (4) Farebný filter so stredovým otvorom s priemerom približne 0,3 mm, priemer > 8,6 mm (5) Tabuľa s polárnymi súradnicami, priemer > 8,6 mm 86

91 (6) Achromatická šošovka, f 86 mm, apertúra 10 mm (7) Achromatická šošovka, f 86 mm, apertúra 10 mm (8) Čierna škvrna, priemer približne 0,3 mm (9) Achromatická šošovka, f = 20 mm, apertúra < 10 Obrázok 24 - Prístroj na skúšku kolimačným teleskopom Skúška kolimačným teleskopom Prístroje Postup V prípade potreby sa použije postup opísaný v tomto bode. Prístroj pozostáva z kolimátora a z teleskopu a môže byť zostavený v súlade s obrázkom 24. Môže sa však použiť akýkoľvek rovnocenný optický systém. Kolimačný teleskop vytvára v nekonečne obraz systému s polárnymi súradnicami s jasným bodom v jeho strede (pozri obrázok 25). V ohniskovej rovine pozorovacieho teleskopu sa umiestni na optickú os malá nepriehľadná škvrna s priemerom o niečo väčším ako je priemer premietnutého jasného bodu, čím sa jasný bod zatieni. Ak sa medzi teleskop a kolimátor umiestni čelné sklo, ktoré vytvára sekundárny obraz, v určitej vzdialenosti od stredu systému s polárnymi súradnicami sa objaví druhý menej jasný bod. Oddelenie sekundárneho obrazu sa môže odčítať ako vzdialenosť medzi bodmi pozorovanými cez pozorovací teleskop (pozri obrázok 25). (Vzdialenosť medzi tmavou škvrnou a jasným bodom v strede systému s polárnymi súradnicami predstavuje optickú odchýlku.) Interpretácia výsledkov Čelné sklo sa najskôr preskúma technikou jednoduchého snímania s cieľom zistiť oblasť, ktorá poskytuje najsilnejší sekundárny obraz. Táto oblasť sa potom preskúma pomocou kolimačného teleskopu pri príslušnom uhle dopadu. Zmeria sa maximálne oddelenie sekundárneho obrazu Smer pozorovania v horizontálnej rovine musí zostať približne kolmý na priemet čelného skla v tejto rovine Merania sa vykonajú v zónach vymedzených v bode vyššie podľa kategórií vozidiel Typ vozidla Skúška sa zopakuje, ak má byť čelné sklo namontované do vozidla typu, ktorý má odlišný výhľad smerom dopredu než je výhľad z typu vozidla, pre ktorý už bolo čelné sklo homologizované Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík Druh materiálu Leštené (zrkadlové) sklo Plavené sklo Tabuľové sklo Iné vedľajšie charakteristiky Žiadne iné vedľajšie charakteristiky nie sú zahrnuté. 87

92 Počet vzoriek Na skúšanie sa predložia štyri čelné sklá. Obrázok 25 - Príklad pozorovania skúšobnou metódou s použitím kolimačného teleskopu Interpretácia výsledkov Typ čelného skla sa z hľadiska oddelenia sekundárneho obrazu považuje za vyhovujúci, ak v prípade štyroch čelných skiel predložených na skúšanie, oddelenie primárneho a sekundárneho obrazu nepresahuje hodnoty uvedené ďalej pre každú zónu. M 1 a N 1 Kategória vozidla Zóna A- rozšírená podľa bodu B- zmenšená podľa bodu 2.4. prílohy 21. Maximálne hodnoty optického skreslenia 15 oblúkových 25 oblúkových Kategórie M a N iné než M 1 I 15 oblúkových Poľnohospodárske vozidlá atď., pre ktoré nie je možné stanoviť zónu I I 15 oblúkových Nevykonávajú sa žiadne merania v obvodovej oblasti širokej 25 mm vo vnútri konštrukčného obrysu skla a akéhokoľvek nepriehľadného zatemnenia za 88

93 predpokladu, že to nezasahuje do rozšírenej zóny A alebo zóny I Pre poľnohospodárske a lesné traktory a stavebné stroje sa nevykonávajú žiadne merania v obvodovej oblasti širokej 100 mm V prípade rozdelených čelných skiel sa nevykonávajú žiadne merania v páse 35 mm od okraja čelného skla, ktorý prilieha k deliacemu stĺpiku Pre všetky časti zóny I alebo zóny A, ktoré sa nachádzajú v obvodovej zóne menej 100 vo vnútri konštrukčného obrysu skla, je povolená maximálna hodnota 25 oblúkových minút V prípade zmenšenej skúšobnej oblasti B podľa bodu 2.4 prílohy 21 môžu byť povolené malé odchýlky od požiadaviek za predpokladu, že sa lokalizujú a zaznamenajú do protokolu. 10. SKÚŠKA HORĽAVOSTI (OHŇOVZDORNOSTI) Účel a rozsah pôsobnosti Definície Táto metóda umožní určiť rýchlosť horizontálneho horenia materiálov používaných v motorových vozidlách v priestore pre cestujúcich (napríklad v osobných automobiloch, nákladných automobiloch (kamiónoch), dodávkach, autokaroch) po vystavení malému plameňu. Táto metóda umožní skúšanie materiálov a komponentov vnútorného vybavenia vozidla jednotlivo alebo v kombinácii až do hrúbky 13 mm. Použije sa na posúdenie homogénnosti výrobných sérií takýchto materiálov vzhľadom na ich správanie sa počas horenia. V dôsledku mnohých rozdielov medzi skutočnou situáciou (použitie a orientácia vo vnútri vozidla, podmienky používania, zdroj zapaľovania atď.) a presnými skúšobnými podmienkami predpísanými v tomto materiáli, táto metóda sa nemôže považovať za vhodnú na hodnotenie všetkých skutočných charakteristík horenia vo vozidle Rýchlosť horenia: podiel spálenej vzdialenosti meranej v súlade s touto metódou a času potrebného na spálenie takejto vzdialenosti. Je vyjadrená v milimetroch za minútu Kompozitný materiál: materiál zložený z niekoľkých vrstiev podobných alebo rozdielnych materiálov dokonale spojených na svojom povrchu zlepením, stmelením, plátovaním, zváraním atď. Ak sú rôzne materiály spojené spolu prerušovane (napr. zošitím, vysokofrekvenčným zváraním, nitovaním), potom s cieľom umožniť prípravu jednotlivých vzoriek v súlade s bodom nižšie sa takéto materiály nepovažujú za kompozitné materiály Vystavená strana: strana otočená smerom k priestoru pre cestujúcich pri montáži materiálu na vozidlo Princíp Vzorka sa uchytí horizontálne v tvare U a vystaví sa pôsobeniu plameňa s definovanou nízkou energiou na 15 sekúnd v spaľovacej komore, pričom plameň pôsobí na voľný koniec vzorky. Pomocou skúšky sa určí, či a kedy 89

94 10.4. Prístroje plameň zhasne alebo čas, ktorý plameň potrebuje na prekonanie meranej vzdialenosti Spaľovacia komora (obrázok 26) podľa možnosti vyrobená z nehrdzavejúcej ocele s rozmermi uvedenými na obrázku 27. Predná strana komory má ohňovzdorné pozorovacie okienko, ktoré môže pokrývať celú prednú stranu a ktoré môže byť skonštruované ako prístupový panel. Dno komory je vybavené vetracími otvormi a horná časť vetracou štrbinou po celom obvode komory. Spaľovacia komora spočíva na štyroch nohách vysokých 10 mm. Komora môže mať otvor na jednom konci na vloženie držiaka vzorky obsahujúceho vzorku; na protiľahlom konci sa nachádza otvor na prívodné plynové potrubie. Roztavený materiál sa zachytáva do misky (pozri obrázok 28), ktorá je umiestnená na dne komory medzi vetracími otvormi bez toho, aby zakryla plochu ktoréhokoľvek vetracieho otvoru. Obrázok 26 - Príklad spaľovacej komory s držiakom vzorky s odkvapkávacou miskou Držiak vzorky pozostávajúci z dvoch kovových platní v tvare U alebo rámov v tvare U z nehrdzavejúceho materiálu. Rozmery sú uvedené na obrázku 29. Spodná platňa je vybavená kolíkmi a horná platňa zodpovedajúcimi otvormi, aby sa zabezpečilo pevné uchytenie vzorky. Kolíky slúžia taktiež ako meracie body na začiatku a na konci vzdialenosti horenia. Podpera je vo forme žiaruvzdorných drôtov s priemerom 0,25 mm preklenujúcich rám v rozostupe 25 mm nad dnom rámu v tvare U (pozri obrázok 30). Rovina spodnej strany vzoriek sa nachádza 178 mm nad podlahovou doskou. Vzdialenosť predného okraja držiaka vzorky od konca komory je 22 mm; vzdialenosť pozdĺžnych strán držiaka vzorky od bočných strán komory je 50 mm (všetko vnútorné rozmery). (Pozri obrázky 26 a 27) Plynový horák 90

95 Malým zdrojom zapaľovania je Bunsenov horák s vnútorným priemerom 9,5 mm. V skúšobnej skrinke je umiestnený tak, aby sa stred jeho dýzy nachádzal 19 mm pod stredom spodného okraja otvoreného konca vzorky (pozri obrázok 27) Skúšobný plyn Plyn privádzaný do horáka musí mať výhrevnosť približne 38 MJ/m 3 (napr. zemný plyn) Kovový hrebeň s dĺžkou minimálne 110 mm so siedmimi alebo ôsmimi hladko zaoblenými zubami s dĺžkou 25 mm. Obrázok 27 - Príklad spaľovacej komory 91

96 Obrázok 28 - Typická odkvapkávacia miska Obrázok 29 - Príklad držiaka vzorky 92

97 Obrázok 30 - Príklad časti konštrukcie spodného U-rámu určeného na drôtenú podperu Stopky s presnosťou na 0,5 sekundy Digestor Vzorky Spaľovacia komora sa môže umiestniť do zostavy digestora za predpokladu, že jeho vnútorný objem bude aspoň 20-krát, avšak maximálne 110-krát väčší ako objem spaľovacej komory a za predpokladu, že žiadny jednotlivý výškový, šírkový alebo dĺžkový rozmer digestora nebude väčší ako 2,5 násobok ktoréhokoľvek z ostatných dvoch rozmerov. Pred začiatkom skúšky sa odmeria vertikálna rýchlosť vzduchu prúdiaceho cez digestor 100 mm pred a za koncovou polohou spaľovacej komory. Aby sa zabránilo možnému obťažovaniu alebo vystaveniu operátora produktom spaľovania, rýchlosť sa musí pohybovať od 0,10 do 0,30 m/s. Môže sa použiť digestor s prirodzeným vetraním a s príslušnou rýchlosťou vzduchu Tvar a rozmery Tvar a rozmery vzoriek sú uvedené na obrázku 31. Hrúbka vzorky zodpovedá hrúbke výrobku, ktorý sa má skúšať. Nesmie byť väčšia ako 13 mm. Ak to odoberanie vzoriek umožní, vzorka musí mať konštantný prierez po celej svojej dĺžke. Ak tvar a rozmery výrobku neumožnia odobratie vzorky danej veľkosti, musia sa dodržať tieto minimálne rozmery: (a) v prípade vzoriek so šírkou 3 až 60 mm musí byť ich dĺžka 356 mm. V takom prípade sa materiál skúša po celej šírke výrobku; (b) v prípade vzoriek so šírkou 60 až 100 mm musí ich dĺžka byť aspoň 138 mm. V takomto prípade potenciálna vzdialenosť horenia zodpovedá dĺžke vzorky, pričom meranie začína v prvom bode merania; (c) vzorky so šírkou menšou ako 60 mm a dĺžkou menšou než 356 mm a vzorky so šírkou 60 až 100 mm a dĺžkou menšou než 138 mm, sa nemôžu skúšať podľa tejto metódy a nemôžu sa skúšať ani vzorky so šírkou menšou než 3 mm. 93

98 Odber vzoriek Obrázok 31 - Vzorka Zo skúšaného materiálu sa odoberie minimálne päť vzoriek. V prípade materiálov, ktorých rýchlosti horenia sa líšia podľa smeru materiálu (toto sa zistilo predbežnými skúškami), sa odoberie päť (alebo viacero) vzoriek a vložia sa do skúšobného prístroja tak, aby sa odmerala najvyššia rýchlosť horenia. Ak sa materiál dodáva v určených šírkach, odreže sa dĺžka minimálne 500 mm pokrývajúca celú šírku. Z takto odrezaného kusu sa vzorky odoberú v mieste vzdialenom najmenej 100 mm od okraja materiálu a v bodoch, ktoré sú od seba rovnako vzdialené. Ak to tvar výrobku umožňuje, rovnakým spôsobom sa odoberú vzorky hotových výrobkov. Ak je hrúbka výrobku väčšia než 13 mm, zmenší sa na 13 mm mechanickým procesom použitým na tej strane, ktorá nie je obrátená do priestoru pre cestujúcich. Kompozitné materiály (pozri bod ) sa skúšajú tak, ako keby boli homogénne. V prípade materiálov obsahujúcich na seba naukladané vrstvy s rôznym zložením, ktoré nie sú kompozitné materiály, všetky vrstvy zahrnutého materiálu do hĺbky 13 mm od povrchu obráteného do priestoru pre cestujúcich sa skúšajú jednotlivo Kondicionovanie Postup Vzorky sa kondicionujú aspoň 24 hodín, no maximálne 7 dní, pri teplote 23 C ± 2 C a relatívnej vlhkosti 50 ± 5 % a uchovávajú v týchto podmienkach až do času bezprostredne pred skúšaním Vzorky s vlasovým alebo chumáčovým povrchom sa umiestnia na rovnú plochu a prečešú sa dvakrát proti vlasu s použitím hrebeňa (bod ) Vzorka sa umiestni do držiaka vzorky (bod ) tak, aby vystavená strana smerovala nadol, smerom k plameňu. 94

99 Plameň plynového horáka sa nastaví na výšku 38 mm s použitím značky v komore, pričom prívod vzduchu do horáka je uzatvorený. Pred začatím prvej skúšky sa plameň kvôli ustáleniu nechá horieť aspoň jednu minútu Držiak vzorky sa zatlačí do spaľovacej komory tak, aby bol koniec vzorky vystavený plameňu a po 15 sekundách sa uzavrie prívod plynu Meranie času horenia sa začína v momente, keď spodná časť plameňa prejde prvým meracím bodom. Šírenie plameňa sa pozoruje na tej strane (hornej alebo spodnej), ktorá horí rýchlejšie Meranie času horenia sa skončí, keď plameň dosiahne posledný merací bod alebo keď plameň zhasne pred dosiahnutím tohto bodu. Ak plameň nedosiahne posledný merací bod, odmeria sa zhorená vzdialenosť až do bodu, v ktorom plameň zhasol. Zhorená vzdialenosť predstavuje časť vzorky zničenej na povrchu alebo vo vnútri horením Ak sa vzorka nezapáli alebo nepokračuje jej horenie po zhasnutí horáka, alebo ak plameň zhasne pred dosiahnutím prvého meracieho bodu, takže sa nebude merať žiadny čas horenia, do skúšobného protokolu sa uvedie, že rýchlosť horenia je 0 mm/min Pri sérii skúšok alebo vykonávaní opakovaných skúšok sa pred začatím skúšky je nutné sa ubezpečiť o tom, že teplota spaľovacej komory a držiaka vzorky nepresahuje 30 C Výpočet Rýchlosť horenia B v milimetroch za minútu je daná vzorcom: B = s/t 60 ; kde: s je spálená vzdialenosť v milimetroch, t je čas v sekundách potrebný na spálenie vzdialenosti s Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík Nie sú zahrnuté žiadne vedľajšie charakteristiky Interpretácia výsledkov Bezpečnostné zasklenie pokryté vrstvou plastového materiálu (bod 2.4. tohto predpisu) a skloplasty (bod 2.4. tohto predpisu) sa z hľadiska skúšky ohňovzdornosti považujú za vyhovujúce, ak rýchlosť horenia nepresiahne 90 mm/min Tabule z tuhého plastu (bod tohto predpisu), tabule z pružného plastu (bod tohto predpisu) a viacnásobne zasklené jednotky z tuhého plastu sa z hľadiska skúšky ohňovzdornosti považujú za vyhovujúce, ak rýchlosť horenia nepresiahne 110 mm/min. 11. SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI CHEMIKÁLIÁM Chemikálie použité na skúšku Neobrusujúci mydlový roztok: 1 hmotnostné percento oleátu draselného v deionizovanej vode Roztok na čistenie okien: vodný roztok izopropanolu a dipropyleneglykol 95

100 monomethyletheru, každý v koncentrácii od 5 do 10 hmotnostných percent a hydroxid amónny v koncentrácii od 1 do 5 hmotnostných percent Neriedený denaturovaný alkohol: 1 objemový diel metylalkoholu v 10 objemových dieloch etylalkoholu Benzín alebo ekvivalent referenčného benzínu: zmes 50 objemových percent toluénu, 30 objemových percent 2,2,4-trimetylpentánu, 15 objemových percent 2,2,4-trimetyl-1-penténu a 5 objemových percent etylalkoholu: Poznámka: zloženie použitého benzínu sa zaznamená do skúšobného protokolu Referenčný kerozín: zmes 50 objemových percent n-oktánu a 50 objemových percent n-dekánu Skúšobná metóda Skúška ponorením Štyri vzorky s rozmermi mm sa skúšajú každou z chemikálií uvedených v bode vyššie, pričom pre každú skúšku a každý čistiaci prostriedok sa použije nový skúšobný kus. Pred každou skúškou sa vzorky vyčistia podľa pokynov výrobcu a potom sa kondicionujú 48 hodín pri teplote 23 C ± 2 C a relatívnej vlhkosti 50 % ± 5 %. Tieto podmienky sa musia byť počas skúšok dodržať. Vzorky sa na jednu minútu úplne ponoria do skúšobnej kvapaliny, vytiahnu sa a potom sa okamžite osušia pomocou čistej absorbujúcej bavlnenej tkaniny Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík Bezfarebné Sfarbenie medzivrstvy alebo plastovej vrstvy Iné vedľajšie charakteristiky nie sú zahrnuté Interpretácia výsledkov Tónované Skúška odolnosti voči chemickým činidlám sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom, ak skúšobný kus nevykazuje žiadne zmäknutie, lepkavosť, popraskanie alebo viditeľnú stratu priehľadnosti Súprava vzoriek sa z hľadiska skúšky odolnosti voči chemickým činidlám považuje za vyhovujúcu, ak sú výsledky aspoň troch zo štyroch skúšok vykonaných s každým chemickým činidlom uspokojivé Skúšobný postup so zaťažením Chemikálie sa použijú na tú stranu skúšobnej vzorky, ktoré predstavuje vonkajšiu stranu čelného skla alebo bezpečnostnej zasklievacej tabule, keď sú namontované na vozidle, pričom na túto stranu pôsobí zaťaženie. Skúšobná vzorka sa na jednom konci jednoducho podoprie horizontálnym ramenom páky medzi upevnený okraj podpery tak, aby celá šírka ležala na reznom okraji (oporný bod), ktorý leží 51 mm od upevneného konca podpery. Na voľnom konci skúšobnej vzorky vo vzdialenosti 102 mm od oporného bodu sa zaťaženie uvoľní, ako je to znázornené na obrázku 32 nižšie: 96

101 Obrázok 32 - Metóda nastavenia skúšobnej vzorky Hmotnosť záťaže je 28,7.t 2 g, kde t predstavuje hrúbku skúšobnej vzorky v mm. Výsledné namáhanie na vonkajšom vlákno skúšobnej vzorky je približne 6,9 MPa. Príklad: V prípade skúšobnej vzorky s hrúbkou 3 mm umiestnenej horizontálne medzi dolný upevnený okraj a horný okraj oporného bodu, medzi ktorými je vzdialenosť 51 mm, je použité zaťaženie 258 g smerom nadol 102 mm od oporného bodu Zatiaľ čo je skúšobná vzorka pod tlakom, jedna z predpísaných chemikálií sa nanesie na vrchnú plochu vzorky nad oporný bod. Chemická látka sa nanesie pomocou mäkkej, 13 mm širokej kefky namočenej pred každým nanesením. Vyžadujú sa jednotlivé nanášania v intervaloch 1 s po šírke skúšobnej vzorky s výnimkou konca a okrajov (pozri obrázok 33). Obrázok 33 - Metóda nanášania chemickej látky na skúšobnú vzorku Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík Bezfarebné Sfarbenie plastovej vrstvy alebo plastového zasklenia Iné vedľajšie charakteristiky nie sú zahrnuté Interpretácia výsledkov Tónované Skúška odolnosti voči chemickým činidlám sa považuje za skúšku s 97

102 uspokojivým výsledkom, ak vzorka nevykazuje žiadne zmäknutie, lepkavosť, popraskanie alebo viditeľnú stratu priehľadnosti Súprava vzoriek sa z hľadiska skúšky odolnosti voči chemikáliám považuje za vyhovujúcu, ak je splnená jedna z týchto podmienok: výsledky všetkých skúšok sú uspokojivé; ak je výsledok jednej skúšky neuspokojivý, výsledky ďalšej série skúšok vykonaných na novej súprave vzoriek sú uspokojivé. 12. SKÚŠKA PRUŽNOSTI A OHYBNOSTI Rozsah platnosti Touto skúškou sa musí zistiť, či sa má plast zaradiť do kategórie tuhých alebo pružných plastov Skúšobná metóda Z materiálu menovitej hrúbky sa odreže obdĺžniková plochá vzorka s dĺžkou 300 mm a šírkou 25 mm a horizontálne sa upevní v upínacom zariadení tak, aby 275 mm dĺžky vzorky voľne prečnievalo cez upínacie zariadenie. Tento voľný koniec sa horizontálne podoprie vhodným zariadením do začiatku skúšky. 60 sekúnd po odstránení tejto podpery sa určí vertikálna odchýlka voľného konca vyjadrená v mm. Ak táto odchýlka presiahne 50 mm, následne sa vykoná skúška ohybnosti o 180. Vzorka sa krátko ohne a potom sa ohne okolo kusa kovovej tabule s hrúbkou 0,5 mm tak, aby sa jej tesne dotýkala na oboch stranách Skúšobné podmienky Teplota: 20 C ± 2 C Požiadavky Relatívna vlhkosť: 60 % ± 5 %. Vertikálna odchýlka musí byť väčšia než 50 mm v prípade pružných plastov a 10 sekúnd po ohnutí materiálu o 180 nesmú byť na ňom žiadne praskliny v bode ohybu (pozri obrázok 34). 13. SKÚŠKA PRIEČNYM REZOM 13.1 Rozsah platnosti Prístroje Táto skúška poskytuje jednoduchú metódu na určenie priľnavosti povrchových vrstiev k podkladu. Môže sa hodnotiť krehkosť a iné charakteristiky týkajúce sa pevnosti. Rezný nástroj so súpravou 6 čepelí vo vzdialenosti 1 mm od seba. Zväčšovacie sklo s dvojnásobným zväčšením na preskúmanie rezu vzorky (pozri obrázok 35). 98

103 Obrázok 34 - Usporiadanie skúšky pružnosti Skúšobná metóda Obrázok 35 - Nástroj so šiestimi čepeľami Cez povrch sa do vrstvy pod povrchom vyreže vzorka so šiestimi rezmi a kolmo na ňu ďalšia vzorka, tak aby vznikla mriežka s 25 štvorcami (mriežkový rez). Rezný nástroj by mal byť vedený stálou rýchlosťou 2 až 5 cm/s, aby rezy prenikli pod povrch, ale neprenikli príliš hlboko. Rez sa robí tak, aby sa dve vodiace hlavy na okraji prístroja rovnomerne 99

104 dotýkali povrchu. Po skúške sa rezy preskúmajú zväčšovacím sklom, aby sa skontrolovalo, či dosiahli vrstvu podkladu. Skúška sa vykoná najmenej na dvoch rôznych miestach vzorky. Po vykonaní rezov sa rezy päťkrát zľahka obrúsia v oboch diagonálnych smeroch ručnou kefkou so štetinami z polyamidu Interpretácia výsledkov Mriežkové rezy sa preskúmajú zväčšovacím sklom. Ak sú rezné hrany dokonale hladké a ak sa žiadna časť povrchovej vrstvy neoddelí, zaznamená sa hodnota priečneho rezu Gt0. Ak sa v priesečníku rezov nachádzajú malé oddelené kúsky a ak táto vystavená plocha predstavuje približne 5 % plochy mriežky, hodnota rezu je Gt1. Väčšie oddelené plochy sa odstupňujú od Gt2 do Gt5. HODNOTA REZU ODDELENÁ PLOCHA PLOCHY MRIEŽKY Gt2 od 5 do 15 % Gt3 od 15 do 35 % Gt4 od 35 do 65 % Gt5 viac než 65 % 100

105 Príloha 3 - Doplnok 1 KONŠTRUKČNÝ VÝKRES DRŽIAKA STIERACEJ LIŠTY Obrázok 1 - Pohľad na prierez držiaka stieracej lišty s opornou doskou (ľavá strana) a upínacou doskou (pravá strana) 101

106 Obrázok 2 - Pohľad z boku na opornú dosku (ľavá strana) a upínaciu dosku (pravá strana) 102

107 plocha A Obrázok 3 - Detaily týkajúce sa plochy A na obrázku 2 Obrázok 4 - Trojrozmerný pohľad na držiak stieracej lišty (po vložení stieracej lišty do opornej dosky, upínacia doska je pripevnená a uchytená troma skrutkami) 103

108 Príloha 3 - Doplnok 2 KONŠTRUKČNÝ VÝKRES SKRINKY NA VZORKY Obrázok 1 - Pohľad zhora na skrinku na vzorky (rozmery v mm) Obrázok 2 - Pohľad na prierez v A 104

109 Obrázok 3 - Trojrozmerný pohľad na skrinku 105