V minúte, kedy to malo začať, prestalo pršať! Zrušíme to? Pošleme deti domov? Dáme mokrý variant? Tieto a mnohé iné otázky prebehli mysľami animátorov na sviatok Panny Márie Pomocnice Kresťanov. V tento deň sa v oratku uskutočnila akcia práve na počesť Panny Márie. Deti rozdelené do skupín, zbierali balíky humanitárnej pomoci, ktoré za určitý poplatok - clo, prevážali do misijných krajín, konkrétne, do nemocníc zasvätených Panne Márii. Veľmi sa mi to páčilo. Súťaže boli z toho všetkého najlepšie. Najviac ma bavilo stanovisko, kde sme hľadali mincu pod múkou, tým, že sme si ju navzájom fúkali do tváre. Taktiež ma pobavilo stanovisko, kde sme súťažili v jedení tyčiniek, vyjadril sa súťažiaci z víťaznej skupinky. Po veľkom boji s časom sa nakoniec každej skupinke podarilo doručiť čo najviac humanitárnej pomoci. Špecifikom akcie bolo, že aj samotní animátori nesedeli len na stanovisku, ale museli takisto taktizovať a usmerňovať deti na úlohy, ktoré boli najviac potrebné a bodované. Celkovú akciu nepripravovali starší animátori, ale deviataci, ktorí sa raz možno animátormi stanú. Ochrannú ruku nad nimi držali dvaja skúsenejší animátori. Akciu zhodnotila jedna z organizátoriek: Dlho sme nevedeli, či podujatie kvôli dažďu vôbec začneme, aj keď všetky stanoviská boli pripravené na vonku. Ale nakoniec v minúte, kedy sa to malo začať, prestalo pršať! Hneď, ako sme na konci hier povedali, že končíme, znova sa rozpršalo. Veríme, že Panna Mária, ktorej to všetko bolo zasvätené, zasiahla. Sme rozhodnutí, že s akciou podobného typu budeme pokračovať aj v budúcnosti. Po skončení tzv. Mission Possible, sa všetci zúčastnení, spolu s ostatnými členmi saleziánskej rodiny v Bardejove a ich sympatizantmi, odobrali osláviť jeden z najvýznamnejších saleziánskych sviatkov do kostola na Vinbargu, ktorú celebroval direktor Anton Červeň. Ako to už tradične býva, nastávajúci víkend strávili animátori spoločne na Brezovke, kde sa v nedeľu konala veľká párty pri príležitosti sviatku Panny Márie Pomocnice Kresťanov. Lukáš Závodník
Bardejov zahviezdil v Partizánskom Animátori so saleziánmi z pastoračného centra v Partizánskom usporiadali v sobotu 18. mája celoslovenské finále saleziánskych stredísk v hokejbale, v kategórii do šestnásť rokov. Do finále postúpili tímy zo Žiliny, Banskej Bystrice, Partizánskeho a Bardejova. Zápasy boli vyrovnané. Po ôsmich hodinách skvelých výkonov nasledovalo slávnostné vyhodnotenie. Na prvom mieste sa umiestnili chalani z Bardejova, ktorí bojovali do predĺženia so Žilinou. Bronzové medaily si odniesla Banská Bystrica a na štvrtom mieste sa umiestnili domáci Partizánčania. Celkovo túto akciu hodnotím veľmi pozitívne. Aj napriek mojej zaneprázdnenosti som spoznala nových ľudí," prezradila animátorka Zuzka z organizačného tímu. Kristína Švercelová...Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa... Týmito dobre známymi slovami sa riadili aj bardejovské volejbalistky. Keď sa posledný májový víkend zúčastnili celoslovenského turnaja vo volejbale, ktoré sa, ako každoročne, konalo v Banskej Bystrici. Po príchode do strediska, ubytovaní a oddýchnutí si, sa dievčatá pobrali na sv. omšu. Po nej sa presunuli všetky tímy do telocvične, kde sa po rozlosovaní začali úvodné zápasy. V piatok sa odohrali 2 zápasy. Jeden z týchto zápasov odohrali aj bardejovské dievčatá, ktoré po namáhavom zápase podľahli Humennému 0:2. Taktiež nemohol chýbať ani exhibičný zápas a to organizátori turnaja proti najlepším hráčkam z jednotlivých tímov, kde sa ukázalo, že aj organizátori sú dobrými hráčmi. Potom nasledovala večerná modlitba a Posledný zápas hrali proti minuloročným, ale aj zaslúžený oddych. V sobotu sa hralo už od rána, kde naše tohtoročným víťazkám a to Bratislave, ktorej taktiež podľahli dievčatá odohrali ešte 3 zápasy a to s Dolným Kubínom, 0:2. Moje pocity z Banskej Bystrice sú veľmi pozitívne. Naša ktorému po dlhých výmenách podľahli 0:2. Ďalší s Banskou hra bola dosť kvalitná, patrili sme svojou zohranosťou k Bystricou, ktorú porazili 2:0. najlepším tímom, taktiež nás ani pri jednom zápase neopúšťal humor. Každú jednu chvíľku sme si užívali. Opäť máme nejaké nové zážitky a nových priateľov, takto zhodnotila účasť na turnaji jedna z hráčok Janka Mišeková. Celkovo sa turnaja zúčastnilo 5 tímov a to z Východoslovenského kola Bardejov a Humenné a zo Západoslovenského kola Dolný Kubín, Banská Bystrica a Bratislava-Kremnická. Konečné poradie: 1.miesto - Bratislava-Kremnická 2.miesto - Dolný Kubín 3.miesto - Humenné 4.miesto - Bardejov 5.miesto - Banská Bystrica Klaudia Orlovská
Animátori medzi nami Paťka, ahoj! Mohla by si v skratke čitateľom prezradiť niečo o sebe? Volám sa Paťka a som z východného Slovenska (nie z východnej Ázie, ako si niektorí myslia :D). Mám ešte stále krásnych devätnásť rokov. Práve som úspešne zmaturovala na gymnáziu L. Stöckela a chystám sa na vysokú školu, tak snáď sa na ňu aj dostanem. Bývam v Kľušove spolu so svojimi rodičmi, mladšou sestrou Peťkou a bratom Tadeášom. Máme doma psa a zopár iných domácich zvierat. Ako vstúpili saleziáni do tvojho života a čím ťa oslovili, aby si sa aktívne začala venovať saleziánskemu dielu? Môj prvý kontakt so saleziánmi bol v 8. ročníku na ZŠ, keď ma spolužiačka zavolala na stretká. A od tej doby sa môj život úplne zmenil. Cez prázdniny som bola v tábore, kde som spoznala mnoho mladých ľudí od saleziánov, s ktorými som si výborne rozumela a zavolali ma do oratka, aby som prišla pozrieť, ako to tam chodí večer. Veľmi si ma získali rodinnou atmosférou, dobrou náladou, pohodou. No a potom prišla jedna akcia za druhou, duchovné obnovy, cvičenia, súťaže a podobne. A nejako postupne som sa snažila zapájať do diania aj ja. No a teraz chodím do oratka už 6 rokov a neviem si bez toho predstaviť svoj život. Keďže si animátorka a vedieš stretká, mohla by si nám priblížiť konkrétnejšie, o aké stretká ide? Stretká vediem už tretí rok so svojimi spoluanimátorkami Betkou a Jankou, ktoré sú úplne najlepšie. Skvele si rozumieme a na stretku máme taký mix (5.-7. ročník). Naše stretkárky sú skvelé baby, ktoré sa smejú nepretržite 12 mesiacov v roku, a preto sú naše stretká také pohodové, zábavné, uvoľnené. My sa snažíme dievčatá motivovať a zabaviť, no funguje to aj naopak. Ony motivujú a zabávajú nás. Čo rada, poprípade nerada robíš vo svojom voľnom čase? Jednoznačne sa nikdy nenudím. Vždy sa snažím niečo robiť. Zbožňujem písanie článkov, príbehov, umeleckých opisov a básničiek svojim priateľom. Rada čítam, spievam, tancujem, stretávam sa s kamošmi, občas si rada zahrám volejbal, milujem plávanie, rada jem a najradšej sa smejem. Nejaký tvoj životný cieľ? Alebo máš niečo na srdci, čo by si chcela odkázať našim čitateľom? Mám také životné motto, ktorým sa snažím v živote riadiť: Nepozeraj sa späť s hnevom, ani sa nepozeraj dopredu so strachom, ale pozeraj sa s úsmevom okolo seba. A to prajem aj všetkým čitateľom mesačníka PoBaVi. Pretože pozitívnou mysľou sa nám darí mnohonásobne viac vecí ako negatívnym prístupom k životu. Za rozhovor ďakuje Beáta Cundrová.
Názov knihy: Valčík pre troch Autor: Martin Levin Rok vydania: 2012 Vydavateľstvo: SLOVART Mladý devätnásťročný Oliver, ktorý práve skončil strednú školu, sa na rozdiel od svojich rovesníkov vydáva inou cestou. Dosiaľ len prechádzal životom, no teraz chce už poznať jeho význam. Preto prichádza do malého, preňho neznámeho a tajomného, mestečka, aby sa tu staral o pána Simona, ktorý je profesorom filozofie na dôchodku. Ten si so svojimi, spočiatku divnými, požiadavkami neskôr získa chlapcovu dôveru a zároveň mu odhaľuje svoje myšlienky, úvahy, príbeh svojej minulosti i jej zmysel. Oliver v meste spoznáva novú partiu kamarátov a Alisu, vďaka ktorej možno konečne pochopí význam svojho života... Táto kniha je rozdelená do dvadsiatich troch kapitol a síce obsahuje náznak tajomna, dobrodružnosti a hlbokých myšlienok, je vidieť, že je to autorov prvý väčší literárny počin. Záver príbehu nie je netypický a knihe by sa hodilo pokračovanie. Dielo však obsahuje peknú myšlienku, ktorá nie je častým motívom kníh, a preto ju robí originálnou a výnimočnou. Teraz je už len na vás, či podporíte mladú slovenskú tvorbu... Martina Pomikalová