Obraz 1. svetovej vojny v dielach slovenských autorov I. Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová 1. svetová vojna dôležitá dejinná udalosť 20. storočia Trvala od roku 1914 do roku 1918 Boj Trojspolku (Rakúsko - Uhorsko, Taliansko a Nemecko) proti Dohode (Francúzsko, Rusko, Veľká Británia), postupne sa pridali aj ďalšie krajiny Zapojenie mnohých štátov, ľudí Priniesla veľké materiálne, ľudské škody, psychické problémy Začala sa v nej využívať moderná vojenská technika (tanky, delostrelectvo, letectvo,...) Prvýkrát bol použitý jedovatý plyn Zasiahla aj zázemie Po nej v Európe vypukla španielska chrípka zabila viac ľudí ako vojna Božena Slančíková Timrava - HRDINOVIA obdobie slovenského literárneho realizmu novela obraz slovenskej dediny na pozadí 1. svetovej vojny prvé slovenské dielo s vojnovou problematikou júl až november 1918, Živena prešlo cenzúrou súdobých úradov (druhá kapitola obsahuje len 7 riadkov) výrazným prvkom diela je irónia, ktorú autorka využíva najmä pri charakteristike postáv ironicky je myslený aj názov diela KOMPOZÍCIA DIELA: dvanásť kapitol so slabou dejovou líniou jednotlivé kapitoly tvoria ucelené obrazy z rôznych dedinských a mestských prostredí U Demákov,
U Matvejov, U Pekov, U Lízy,... Novela je rámcovaná dvoma kľúčovými príbehmi na začiatku novely je to bubnovanie bubeníka a následné oznámenie vypuknutia vojny, v závere príchod poštárky s oznámeniami o smrti viacerých ľudí z dediny ROZDELENIE POSTÁV autorka v diele ukázala odlišnú reakciu pánov a ľudu na vojnové udalosti - v diele sa nachádzajú vynikajúce charakteristiky a opisy postáv Postavy reprezentujúce pánov notár Baláň podnotár Širický Líza Malinská Postoj pánov páni sa za vojnu oduševňujú, tvária sa ako veľkí vlastenci, ale len do momentu, kým nedostanú povolávací rozkaz. Vtedy sú zrazu chorí, omdlievajú od strachu a hľadajú cesty a známosti, len aby nemuseli ísť na front. Na front samozrejme posielajú iných ľud. Postavy reprezentujúce ľud - Zuza Pekovka Paľo Peko Anča Matvejovie Anča Demákovie Postoj ľudu veľký dôraz kladie autorka na obraz života a zmýšľania ženských postáv počas vojny. Dedinskí ľudia vojnu preklínajú, cítia k nej odpor, nechcú zabíjať, nechcú, aby iní umierali, aby iným zapaľovali dediny, domy. Tušia, že vojny prinesie veľa zla a utrpenia, odmietajú ju, odchádzajú na front potichu, mlčky, bez veľkých slov a gest. CHARAKTERISTIKA HLAVNÝCH POSTÁV Notár Baláň notár Hrablického okresu, nafúkaný, veľkopanský človek. Odsudzuje ľud, lebo sa bojí ísť na front, považuje ho za málo vlastenecký. Neustále vedie o vojne oduševnené reči, považuje za hrdinstvo ísť na front. Sľubuje, že vojna bude trvať len krátko. Jeho hrdinstvo trvá len do chvíle, kým nedostane aj on povolávací rozkaz. Odpadne, cestou na odvodovú komisiu ponúka lekárovi úplatok. Komisia objaví skrytú chorobu srdce a notár Baláň dostane označenie nesúci. Štefan Širický mladý človek, vzdelaný. Vojnu okamžite príjme s pocitom nešťastia, nevedie o vojne oduševnené reči, nechce sa stať vrahom. Uvedomuje si problémy a nešťastie, ktoré vojna prinesie, súcití s ľudom, nechce, aby bol ľud zaťahovaný do vojny. Svoje protivojnové názory ale nevypovie, naopak, keď ho páni považujú za vlastenecky vlažného, prepiato vyjadrí svoj vzťah k vlasti. Odíde na front, nevyhľadá
protekciu, nepodpláca, napokon zomrie pri záchrane nepriateľského vojaka raneného ruského vojaka. Líza Malinská učiteľka v dedinskej škôlke, rozmaznaná, trucovitá, panovačná. Zaľúbený bol do nej Š. Širický, ona si od neho držala odstup, aby zvýšila jeho záujem. Zlom v citoch Š. Širického nastal v momente, keď si vypočul, ako Líza cynicky hovorila o slovenskom ľude, vysmievala sa z jeho strachu z vojny. Líza chce všetko napraviť vo chvíli Širického odchodu na front, ale rozlúčka nedopadne dobre. Líza ostane natoľko sklamaná z nešťastného konca lásky, že začne zanedbávať svoje pracovné povinnosti a napokon ju preložia na iné miesto. Zuza Pekovka a Paľo Peko Zuza si zobrala Paľa za manžela po rozchode s Ďurom, sluhom, s ktorým pracovala u gazdu. Mali sa radi, plánovali spolu svoju budúcnosť, sľúbili si vernosť, ale Ďura zviedla najkrajšia a najbohatšia dievka v dedine Anča Matvejovie. Paľo mal hrb a dievčatá ho nechceli. Po vypuknutí vojny si Zuza uvedomila, že všetci muži odchádzajú na front, mnohí umierajú. Na front povolajú aj Ďura a Zuza pocíti zadosťučinenie. Vtedy si uvedomí aj to, že Paľov hrb je vlastne dar Paľo vďaka nemu nepôjde na front, ostané ženy budú drieť na poli samy, ale ona bude mať svojho Paľa doma. Zuza nenávidí Ďura natoľko, že je šťastná, keď príde oznámenie o jeho smrti. Anča Matvejovie najkrajšie a najbohatšie dievča v dedine, mohla si vyberať ženíchov, ale ona sa zaľúbila do Ďura, zviedla ho Zuze. Nemala výčitky svedomia. Po Ďurovom odchode veľmi trpela, plakala za ním. Ďura na fronte zabili paradoxne počas stráže, keď si zapaľoval cigaretu. Anča Demáková vdova, ktorej manžel zomrel ešte pred vojnou. Jeho smrť niesla veľmi ťažko, nevedela sa s ňou zmieriť aj kvôli deťom, vyčítala svojmu mužovi, že ju nechal samú s deťmi. Žila u svokrovcov, s ktorými nevychádzala dobre. Po vypuknutí vojny si uvedomí, že bude jedna z mála žien, ktoré budú vedieť, kde je ich manžel pochovaný a bude mu môcť odniesť na hrob kvety. Mnohí muži umrú totiž ďaleko od domova a ich ženy sa nikdy nedozvedia miesto ich hrobu. Milo Urban Živý bič slovenská medzivojnová literatúra Protivojnový román, román sociálno-psychologický Obraz vplyvu vojny na dedinu, jej ľudí, tradičné vzťahy Nepriamy obraz vojny Miestom deja je hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca pánubohu za chrbtom Román má individuálne postavy (stará Ilčíčka, Štefan Ilčík, Eva Hlavajová, Adam Hlavaj, Ondrej Koreň), ale aj kolektívneho hrdinu obyvateľov dediny Unanimistický román lat. una anima jedna duša druh románu, v ktorom ľud koná ako jedna duša Napísaný pod vplyvom expresionizmu postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov (hnev, láska, strach, nenávisť, zlosť) Využitie moderných postupov európskej prózy vnútorný monológ, stvárnenie postáv,... Dôležitým prvkom románu sú aj lyrické opisy prírody a opisy prudkých duševných stavov postáv Preložený do mnohých jazykov
Román má dve časti Stratené ruky (dedina stráca po odchode mužov na front ruky, muži chýbajú na poli, v práci, vo vzťahoch) Adam Hlavaj jeden z hlavných hrdinov Krátky obsah: Ráztočania spočiatku nechápali, čo je to vojna, čo im prinesie. Front bol ďaleko, nič nebolo zničené, nikto neumrel. Až keď sa domov vrátil zmrzačený Ondrej Koreň (bez ruky, nemý, s jazvou cez tvár - jeho uťatá ruka je symbolom vojny i bezmocnosti ľudí), začali pomaly chápať a rozumieť. Postupne sa z frontu začali vracať aj ďalší, niektorí už neprišli nikdy, len poštár priniesol oznam o ich úmrtí. Vojna spôsobila Ráztočanom problémy aj nepriamo. Najviac sa to ukázalo na Eve Hlavajovej. Jej manžel Adam Hlavaj musel narukovať a ona ostala doma sama so svojím synom. Odlúčenie niesla veľmi ťažko, chcela, aby sa jej Adam vrátil domov. Chodila prosiť o pomoc notára Okolického, ktorý ju zviedol a ona s ním čakala dieťa. Musela mu sľúbiť, že o tom nikomu nepovie. Sľub síce dodržala, ale notár jej nepomohol. Evu veľmi odsúdila dedina, všetci sa od nej odvrátili, pohŕdali ňou, ponižovali ju, nikto - okrem Ilčíčky a Ondreja Koreňa - jej nechcel pomôcť. Eva porodila chlapčeka, ale keď ho kňaz odmietol pokrstiť a dedina ju ďalej odsudzovala, Eva skočila do rieky a spáchala samovraždu. Adam zbehol z frontu, odmietol bojovať, uvedomil si nezmyselnosť vojny a vrátil sa domov. Našiel svoj dom prázdny. Chcel sa dozvedieť, čo sa stalo a kto zapríčinil nešťastie, ale nikto nič nevedel. Pravdu sa dozvedel až od notárovho sluhu. Okolický sa veľmi zľakol po Adamovom návrate (Adam sa ukrýval v okolitých horách) a do dediny povolal vojenský oddiel. Vojna sa skončila a domov sa vracali ozbrojení chlapi. Notár vydal príkaz ich odzbrojiť. Vtedy vypukla vzbura, notár chcel ujsť z dediny, ale dav ho chytil a opľúval. Notár sa napokon utopil tam, kde sa utopila aj Eva Hlavajová. Ľudia v dedine začali plieniť, podpálili krčmu. Adam Hlavaj veril, že konečne príde sloboda. Charakteristika postáv: Eva Hlavajová mladá žena, milujúca manželka a matka, ochotná kvôli rodine a manželovi znieť aj poníženie. Pre tehotenstvo ju dedina odsúdi, ubližuje jej, nehľadajúc skutočného vinníka. Keďže Eva mlčí a neobviňuje nikoho, ľudia sú presvedčení, že k dieťaťu prišla dobrovoľne. Dedina jej odmietne pomôcť, Eva nezvláda ťažkú prácu doma, na poli, zhoršuje sa jej sociálne postavenie, so synom často hladujú. Napokon sa utopí. Ilčíčka jedna z najlepšie vykreslených postáv diela. Vdova, ktorá sama vychováva svojho jediného syna Štefana. Štefan dostane povolávací rozkaz, odíde na front a tam sa dostane pod velenie čatára Rónu. Róna vojakov ponižoval, bil a urážal, čo Štefan nezniesol. Začal sa búriť, odmietal plniť jeho nezmyselné príkazy, za čo bol trestaný väzením. Napokon šikanovanie nevydržal, lopatou udrel čatára Rónu a ten na mieste zomrel. Štefana odsúdil na smrť zastrelením. Keď sa Ilčíčka dozvedela o smrti svojho jediného syna, takmer sa zbláznila. Začala ešte viac poburovať ľudí voči pánom, proti vrchnosti a proti vojne. U nej z dediny sa najviac prejaví živelnosť. Adam Hlavaj vystupuje až v druhej často románu. Prchký človek, často koná pudovo, dezertuje z vojny. Svojím konaním symbolizuje živelný odpor ľudu voči vojne a sociálnemu útlaku. Vrátil sa domov, kde nenašiel Evu. Najprv sa veľmi nahneval, ale potom si uvedomil, že Eva by niečo také neurobila, že jej niekto musel ublížiť. Dozvie sa o notárovi, ktorého chce najprv zabiť, ale potom si uvedomí, že by to bola
vražda. V závere podpáli krčmu v dedine. Notár Okolický pochádzal zo zemianskeho rodu. Je nečestný, vypočítavý, pohŕda obyčajným ľudom, správa sa k nemu z pozície moci. V dedine ho nemajú radi. Po udalostiach s Evou a návrate Adama z frontu začal piť a stala sa z neho troska. V závere románu sa aj voči nemu obráti hnev dedinčanov a notár sa napokon utopí. Spoločné znaky diel Hrdinovia a Živý bič Prozaické diela Protivojnové diela Nepriamy obraz vojny Obraz vplyvu vojny na dedinského človeka Tragické osudy mužov i žien Obraz správania sa pánov a ľudu počas vojny Dôraz na vnútorný svet a život hlavných postáv Zopakujte si: 1. 2. 3. Porovnajte diela a Hrdinovia a Živý bič. Porovnajte osudy ženských hrdiniek v oboch dielach. Vysvetlite termíny expresiomizmus, unanimizmus a irónia. Použitá literatúra: MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 3. Novšia literatúra 1918-1945. 1. vyd. 1986. SPN Bratislava. ISBN 67-396-86 SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0 Timrava, B. S.: Hrdinovia. 1985. Tatran. Bratislava VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4 ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6 ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4