NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Ing. Andrej Kunca, PhD. Ing. Dušan Brutovský, CSc. Ing. Slavomír Finďo, CSc. Ing. Juraj Galko, PhD. Ing. Andrej Gubka, PhD. Dr. Ing. Bohdan Konôpka Ing. Roman Leontovyč, PhD. Ing. Valéria Longauerová Ing. Miriam Maľová Ing. Christo Nikolov Ing. Jozef Vakula Ing. Juraj Varínsky, CSc. Ing. Milan Zúbrik, PhD. SIGNALIZAČNÉ SPRÁVY O VÝSKYTE ŠKODLIVÝCH ČINITEĽOV V LESOCH SLOVENSKA 02/2010 Banská Štiavnica 21. 5. 2010
Obsah 1 Výskyt škodlivých činiteľov podľa Hlásení L116... 3 2 Vetrová kalamita zo 17. 19. 5. 2010 (Gizela)... 4 3 Kontrolné dni k plneniu projektov ochrany okolo 5. stupňa územnej ochrany... 5 4 Poznatky LOS v jarnom období... 6 4.1 Spála kôry bukov... 6 4.2 Rakovina vŕb... 8 5 Záver... 9
1 Výskyt škodlivých činiteľov podľa Hlásení L116 Hlásenia L 116 boli zasielané obhospodarovateľmi na Stredisko LOS Banská Štiavnica od 1. 1. do 15. 2. 2010. Za to obdobie prišlo viac ako 3700 hlásení z výmery 1,589 mil. ha (80 % výmery LPF). Najvýznamnejšou skupinou škodlivých činiteľov bol podkôrny a drevokazný hmyz, ktorý napadol viac ako 4,1 mil. m 3 drevnej hmoty, spracovalo sa 3,1 mil. m 3, ostáva spracovať 980 tis. m 3. Abiotické činitele v roku 2009 poškodili len okolo 1,3 mil. m 3, čo patrí za posledných 15 rokov k najmenším objemom. Objem hmoty napadnutej podkôrnym a drevokazným hmyzom každoročne narastá. Rovnako stúpa objem ponechanej nespracovanej hmoty napadnutej podkôrnym a drevokazným hmyzom a aj na základe toho predpokladáme pokračovanie kalamitnej situácie v smrečinách. Obrázok 1 Objem kalamitnej hmoty poškodený hlavnými skupinami škodlivých činiteľov, ktorý bol spracovaný k 31. 12. 2009 resp. zostalo nespracované Obrázok 2 Vývoj spracovanej a nespracovanej kalamitnej hmoty poškodenej abiotickými škodlivými činiteľmi Obrázok 3 Vývoj spracovanej a nespracovanej kalamitnej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom a prognóza vývoja pre rok 2010 3
2 Vetrová kalamita zo 17. 19. 5. 2010 (Gizela) Od konca apríla do konca 3. dekády mája je na Slovensku relatívne chladno a vlhko. Pretrvávajúci dážď spôsobil zamokrenie pôdy a preto vietor začiatkom tohto týždňa oprávnene vyvolával obavy z možných kalamít. Rýchlosť vetra v nárazoch dosahovala až 70 km/hod, pri kalamite Alžbeta z 19. 11. 2004 to bolo na Horehroní až 140 km/hod (KUNCA, ZÚBRIK, 2006). Pri predbežnom zisťovaní škôd na porastoch k 24. 5. 2010 sme zistili, že viac poškodené sú listnaté porasty na juhu a juhozápade Slovenska, menej smrečiny na strednom a severnom Slovensku. Na východnom Slovensku taktiež neboli zaznamenané významné poškodenia porastov. Prevažne ide o rozptýlenú kalamitnú hmotu. K najviac poškodeným subjektom patrí OZ Smolenice (150 tis. m 3 ), ML Krupina (25 tis. m 3 ), Liptov, Orava a Kysuce spolu 50 tis. m 3, OZ Prievidza 20 tis. m 3, Tatry 15 tis. m 3, OZ Trenčín 10 tis. m 3, Lesy mesta Brezno, s.r.o. 7 500 m 3. Za celé Slovensko predpokladáme cca 300 až 400 tis. m 3 kalamitnej hmoty. Obrázok 4 Grafické znázornenie väčších sústredných poškodení lesov po vetrovej kalamite Gizela 4
Tabuľka 1 Odhad kalamitného poškodenia lesov podľa krajských lesných úradov KLÚ Objem kalamity [m 3 ] Bratislava 150 000 Nitra 10 000 Trnava 30 000 Trenčín 40 000 Žilina 50 000 Banská Bystrica 95 000 Prešov 10 000 Košice 10 000 Spolu 395 000 Aktualizované 31. 5. 2010 Vzhľadom na to, že najviac poškodenou drevinou je buk, k možným sekundárnym škodlivým činiteľom na kalamitnej hmote patrí lykožrút bukový Taphrorychus bicolor, z húb sú to druhy spôsobujúce hniloby ako napr. práchnovec kopytovitý Fomes fomentarius, uhliarik pálený Ustulina deusta, atď. Žiaden z týchto činiteľov nespôsobuje kalamitné premnoženie a poškodenie hmoty. Vážnym problémom však môže zaparenie dreva. Ak máte presnejšie informácie o škodách spôsobených kalamitou, môžete informovať Lesnícku ochranársku službu mailom (los@nlcsk.sk) alebo telefonicky 045-6911144. Ďakujeme. 3 Kontrolné dni k plneniu projektov ochrany okolo 5. stupňa územnej ochrany V priebehu mesiaca máj sa uskutočnili kontrolné dni plnenia projektov ochrany v zmysle bodu 10 Spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení podľa 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov z 28. 3. 2008 (ďalej Spoločného usmernenia ). Predmetom kontroly bolo zabezpečovanie prác v súlade s časovým harmonogramom podľa projektu, keďže boli informácie, že ŠOP SR nezabezpečila dodávateľov prác ani k 20. 5. 2010. Práce uvedené v projektoch začali realizovať obhospodarovatelia území na vlastné náklady od polovice apríla. Ak by sa držali striktne 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a Spoločného usmernenia, opatrenia by nikto nerealizoval a jarné rojenie podkôrnych druhov škodcov by prebehlo naplno s poškodením porastov, pričom by nastal stav spred roka 2009 a náklady na práce za rok 2009 by tým boli zbytočne vynaložené. Ide o A zónu Babia hora, A zónu Pilsko, PR Fabova hoľa, NPR Skalka, NPR Pod Latiborskou hoľou, NPR Jánošíkova kolkáreň, NPR Javorníková, NPR Veľká Stožka. 5
4 Poznatky LOS v jarnom období 4.1 Spála kôry bukov V niektorých porastoch v oblasti Mitíc (okr. Trenčín) bolo hlásené a potvrdené poškodenie buka spálou kôry. Na spálu kôry sú náchylné najmä dreviny s tenkou kôrou. Uvedený porast, ako aj celé okolie, má vápencové podložie, a teda aj plytké pôdy. Svah je veľmi strmý s južnými expozíciami a najmä v teplých a suchých mesiacoch takéto stanovištia rýchlo presychajú. Jedince buka sú tak vystavené stresu zo sucha a na takýchto exponovaných lokalitách môže dochádzať k úpalu kôry, prevažne v letných mesiacoch. Stresované jedince sú náchylné na sekundárne škodlivé činitele (huby a hmyz). - V spomínanom poraste v častiach z najväčším sklonom momentálne neodporúčame zasahovať, pretože existujúci porast tvorí ochranu pôdy pred eróziou a vytvára určitý tieň podrastu. Stromy javiace príznaky úpalu kôry a sú napadnuté hubami odstrániť až po zabezpečení následného porastu. - Jednotlivo vyskytujúce sa buky iba s príznakmi úpalu kôry môžu ostať v poraste, avšak ak dochádza k uschýnaniu a viditeľnému odumieraniu a chradnutiu celej koruny s príznakmi prítomnosti drevokazných húb, takéto stromy odporúčame z porastu odstrániť, čím odstránime z porastu zdroj šírenia húb. - Dodržiavať zvýšenú porastovú hygienu odstraňovaním starých a prestarnutých bukov, bukových suchárov a iných stromov, na ktorých sa vytvorili plodnice drevokazných húb. - Uvedené opatrenia vykonávať iba na miestach, kde nehrozí erózia pôdy. V lokalitách, kde hrozí erózia pôdy, je pôdoochranná funkcia nadradená uvedeným opatreniam a tu zasahovať neodporúčame. - Prítomnosť stromov s príznakmi úpalu kôry v porastoch môžeme do budúcnosti ovplyvniť najmä zmenou drevinovej skladby, predovšetkým v lokalitách s vápencovým podložím často vystupujúcim až na povrch. Tu sú pôdy veľmi plytké a v letných mesiacoch dochádza k ich presychaniu a prehrievaniu, čo sú nevyhovujúce podmienky pre buk. Preto odporúčame vysádzať v takých lokalitách dreviny odolné na sucho a teplo (majú hrubú kôru) ako napr. borovica lesná, borovica čierna, dub letný, dub zimný, dub cerový a iné menej na vlahu náročné dreviny. Obrázok 1, 2 Poškodenie spálou kôry v korune a rozpraskaná kôra na miestach prvotných nekróz. 6
Obrázok 3, 4 Primárne drobné povrchové nekrózy spôsobované spálou kôry. Obrázok 5, 6 Nectria sp. napáda nekrotizovanú kôru a praskliny v kôre. 7
4.2 Rakovina vŕb Na vzorkách vŕby zo Spišskej Magury boli zistené hálky a deformácie spôsobované buď roztočom Stenacis triradiatus (= Eriophyes) alebo baktériou Agrobacterium tumefaciens. Stenacis triradiatus (= Eriophyes), ktorý žije na vŕbach Salix alba, S. fragilis a S. triandra. V závislosti na mieste, kde sa rakovinové útvary vyskytujú, sú tieto hálky s štetinaté alebo bez nich vo veľkosti 5 40 cm. Hálky rastú z miesta výskytu kvetov (jahňady) alebo z púčikov. Často sa hálky vyskytujú len na jednej vŕbe v okolí, bez poškodenia okolitých vŕb. Príčinou takýchto hálok však môžu byť aj iné druhy roztočov, ako aj mechanické poškodenie vŕby, alebo iné biotické činitele napr. baktérie. Agrobacterium tumefaciens spôsobuje na hostiteľskej rastline hálky a to v korune, na koreňoch alebo vetvách. Hálky sú najprv mäkké a okrúhle, neskôr nepravidelné, drsné až korkovité, bledohnedé, neskôr hnedé až čierne. Veľkosť je rôznorodá - od drobných hrčiek veľkosti hrášku až po futbalovú loptu. Napadnuté rastliny môžu byť zabrzdené v raste, chlorózne a niekedy môžu aj odumrieť. Náchylné na odumretie sú viacej mladé rastliny, staršie prežívajú v zlej kondícii. Obrázok 5 Hálky a deformácie na vŕbe spôsobované dvoma činiteľmi a to baktériou alebo roztočom Obrana sa pri malom výskyte nevykonáva. V prípade rozsiahleho výskytu alebo poškodenia cenných jedincov je potrebné napadnuté časti odstrániť a spáliť, zvyšné časti ošetriť akaricídmi (pesticídy proti roztočom). V prípade bakterióz platí odstránenie napadnutých častí, ošetrenie pesticídmi sa nevykonáva. 8
5 Záver Vegetačná sezóna začala vlhkým a chladným počasím, čo spomalilo vývoj podkôrnych druhov škodcov. Vo vlhkom a chladnom počasí sa môže dariť napr. patogénnym hubám (na boroviciach sypavky, Sphaeropsis sapinea, pôdnym patogénom spôsobujúcim hnilobu koreňov v škôlkach), ale aj entomopatogénym hubám napr. z rodu Beauveria. Vetrová kalamita zo 17. 19. 5. 2010 nespôsobila také škody, ako by sa dali očakávať. Väčšie poškodenie bolo zaznamenané na listnáčoch, najmä buk, ako na ihličnanoch. Včasným spracovaním kalamity sa môže predísť kalamitnému premnoženiu sekundárnych škodcov. 9