Platný od: 21.2.2017 OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU SOCIÁLNA ANTROPOLÓGIA
(a) Názov študijného odboru: Sociálna antropológia (anglický názov "Social Anthropology") (b) Stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje a štandardná dĺžka štúdia študijných programov pre tieto stupne vysokoškolského štúdia: Študijný odbor SOCIÁLNA ANTROPOLÓGIA sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 študovať v: prvom stupni vysokoškolského štúdia (Bc.) so štandardnou dížkou 3 roky. druhom stupni vysokoškolského štúdia (Mgr.) so štandardnou dĺžkou 2 roky. Predpokladá sa, že absolvent ukončil prvostupňové štúdium v študijnom odbore Sociálna antropológia alebo v niektorom príbuznom študijnom odbore. Pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové štúdium v niektorom inom študijnom odbore, možno navrhnúť študijný program so štandardnou dížkou štúdia až 3 roky. treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnou dĺžkou 3 roky (v dennej forme štúdia) alebo 5 rokov (v externej forme štúdia). (c) Obsah študijného odboru: (c1) Všeobecná časť Absolventi študijného odboru SOCIÁLNA ANTROPOLÓGIA sú spôsobilí vykonávať podľa dosiahnutého stupňa celý rad profesií v sociálnej i kultúrnej sfére: - pracovná, poradenská a konzultačná činnosť v oblasti štátnej správy a samosprávy, najmä v sociálnej, kultúrnej a ekonomickej oblasti, pokiaľ ide o implementáciu opatrení s dosahom na každodenný život - pracovná, poradenská a konzultačná činnosť pre mimovládne organizácie, zameriavajúce sa na konkrétne lokálne komunity - pracovná, poradenská a konzultačná činnosť pre agentúry regionálneho rozvoja a verejnej správy - redakčná a vydavateľská činnosť v oblasti kultúrnych a sociálnych programov a sekcií v masmédiách, a to aj na regionálnej úrovni 1
- vzdelávacia a osvetová činnosť v rámci kultúrnych organizácií (štátnych, samosprávnych i súkromných), zameraná na konkrétne komunity či kultúrne skupiny - poradenstvo a konzultácie pri špecifických kultúrnych problémoch, spojených s dlhodobými pobytmi v zahraničí (napr. diplomatická služba, humanitárne misie, atď.): konzultácie a informácie o špecifických sociokultúrnych podmienkach danej lokality - výučba predmetu sociálna antropológia na vysokých školách - vedecká a výskumná činnosť na univerzitných i mimouniverzitných pracoviskách - riadiaca činnosť pri skúmaní a riešení problémov so sociokultúrnym pozadím a dôvodmi v oblasti štátnej správy a samosprávy - vedenie a implementácia programov v rámci mimovládnych a charitatívnych organizácií, vyžadujúcich si špecifické sociokultúrne poznatky (c2) Opis prvého stupňa Absolvent 1. stupňa vysokoškolského štúdia (bakalár) sociálnej antropológie - si osvojí odborné poznatky sociálnej antropológie, bude schopný ich aplikovať pri analýze a vysvetlení konkrétnych sociálnych a kultúrnych javov a problémov konkrétnej lokálnej komunity, bude schopný komunikovať tak s lokálnymi autoritami im prístupným jazykom, ako aj so štátnymi, samosprávnymi a mimovládnymi inštitúciami. - bude schopný samostatne si pripraviť a viesť dlhodobý výskumný projekt, pri ktorom uplatní svoj antropologický výcvik, určený na odhalenie, vysvetlenie a návrh prípadných riešení, týkajúcich sa sociálnych a kultúrnych javov a správaní. - bude schopný komunikovať s lokálnou komunitou a príslušnými štátnymi, samosprávnymi a mimovládnymi inštitúciami takým spôsobom, aby ich presvedčil o tom, že mnohé sociálne, kultúrne i ekonomické problémy sa dajú riešiť iba poznaním príčin a princípov fungovania sociálnych a kultúrnych javov a správaní. 2
- bude schopný v spolupráci s lokálnou komunitou a príslušnými inštitúciami implementovať svoje navrhnuté riešenia v praxi Teoretické vedomosti (1. stupeň) Absolvent sociálnej antropológie (1. stupeň) - si osvojí podstatné fakty, pojmy, a teórie vzťahujúce sa na skúmanie sociálnych a kultúrnych javov - vie ich použiť pri navrhovaní konkrétneho terénneho výskumu tak, aby preukázal pochopenie súvislostí a dôsledkov problému i alternatívnych rozhodnutí pri navrhovaní riešenia - vie použiť primeranú teóriu a navrhnúť postupy a nástroje na riešenie jednotlivých praktických problémov Praktické schopností a zručnosti (1. stupeň) Absolvent sociálnej antropológie (1. stupeň) je schopný - pripraviť a uskutočniť dlhodobý (niekoľkomesačný) terénny výskum v konkrétnej lokalite - aplikovať výsledky terénneho výskumu v praxi - zvládnuť jazyk (alebo dialekt) danej komunity, prispôsobiť sa jej zvyklostiam a podieľať sa na nich, zúčastňovať sa ich každodenného života, správaní a podujatí, sledovať konflikty a ich riešenia - dodržovať etické a vedecké zásady sociálno-antropologického výskumu a rešpektovať dôstojnosť a aj prípadnú sociálnu, kultúrnu a ekonomickú odlišnosť členov komunity, ktorej hosťom je. Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (1. stupeň) Absolvent sociálnej antropológie (1. stupeň) dokáže - prezentovať sociálne a kultúrne problémy a ich riešenia, - pracovať efektívne ako člen terénneho alebo výskumného tímu, - účinne komunikovať s lokálnymi autoritami, ako aj s miestnou a štátnou správou či médiami - pomáhať pri identifikácii a získavaní zdrojov na riešenie sociálnych problémov 3
- udržiavať kontakt s vývojom vo svojej disciplíne a pokračovať vo vlastnom profesionálnom vývoji. Vymedzenie jadra znalostí (1. stupeň) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (1. stupeň) - Metódy sociálnych vied - Antropologické teórie - Ekonomická antropológia - Aplikovaná antropológia - Politická antropológia - Terénne metódy a techniky - Terénny výskum - Antropológia a psychológia - Antropológia náboženstva - Antropológia postsocialistických spoločností - Rómske štúdie - Záverečná práca štátna skúška Bc. Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 3/5 ECTS kreditov študijného programu. Ďalšie témy jadra znalostí študijného odboru (1. stupeň) - Etnicita a nacionalizmus - Základy sociálnej práce - Antropológia a filozofia Znalosti uvedené v korpuse nosných tém musia byt' súčasťou obsahu každého študijného programu v tomto študijnom odbore. Študijný program teda musí pokrývať celý obsah nosných tém študijného odboru! HÍbka rozpracovania však môže byť rôzna, nie však menej, ako sa vymedzuje v jadre. 4
Inštitúcia je spôsobilá priznávať akademicky titul bakalár v odbore sociálna antropológia, ak kumulatívna hodnota kreditov študijného programu, priznaných za predmety zodpovedajúce nosným témam, je na úrovni minimálne 3/5 celkového počtu ECTS kreditov celého študijného programu. štátna skúška (1. stupeň) - obhajoba záverečnej práce (abstrakt v jazyku anglickom), rozsah práce študenta v kreditovom vyjadrení musí byť úmerný významu z hľadiska príspevku k profilu absolventa - praktické overenie spôsobilosti riešiť sociálne problémy: zvládnutie modelovej situácie a načrtnutie projektu terénneho výskumu (NIE ťahanie otázok!) - kolokviálna skúška z vybranej oblasti poznania študijného odboru sociálna antropológia, súvisiacej s témou záverečnej práce. (c3) Opis druhého stupňa Absolvent 2. stupňa vysokoškolského štúdia (magister) sociálnej antropológie - bude schopný zostaviť a viesť odborný tím, určený na riešenie dlhodobého výskumného projektu, pri ktorom uplatní vedecké znalosti i svoj antropologický výcvik, určený na komplexné a sofistikované riešenia problémov, spojených so sociokultúrnym pozadím. - bude schopný komunikovať s lokálnou komunitou a príslušnými štátnymi, samosprávnymi a mimovládnymi inštitúciami a ponúkať im komplexné projekty a riešenia zložitých sociokultúrnych problémov. - bude schopný samostatne vedecky a výskumne pracovať vo zvolenej oblasti sociálnej antropológie Teoretické vedomosti (2. stupeň) Absolvent sociálnej antropológie (2. stupeň) - si osvojí špeciálne odborné poznatky niektorého z aktuálnych vedeckých smerovaní sociálnej antropológie, bude schopný ich aplikovať pri analýze a vysvetlení konkrétnych sociálnych a kultúrnych javov, vyvodzovať syntetické a zhrnujúce závery s výskumnou platnosťou. 5
Praktické schopnosti a zručnosti (2. stupeň) Absolvent sociálnej antropológie (2. stupeň) - bude schopný komunikovať s lokálnou komunitou a príslušnými štátnymi, samosprávnymi a mimovládnymi inštitúciami a ponúkať im komplexné projekty a riešenia zložitých sociokultúrnych problémov. - bude schopný kompletne naplánovať špecializovaný terénny výskum, samostatne alebo tímovo, vybrať a zorganizovať jeho členov, zabezpečiť zdroje i konkrétne sociálne a vedecké výstupy Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (2. stupeň) Absolvent sociálnej antropológie (2. stupeň) je schopný - pracovať efektívne ako jednotlivec, ako člen a ako vedúci tímu, - kontinuálne sa vzdelávať a napredovať vo svojom odbore - sledovať najnovší vývoj vo svojej disciplíne, - striktne sa riadiť etickým rámcom svojej disciplíny a dodržovať ho. Vymedzenie jadra znalostí (2. stupeň) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (2. stupeň) - Urbánna antropológia - Psychologická antropológia - Humánna ekológia - Terénne metódy - Terénny výskum - Lingvistická antropológia - Evolučná antropológia - Záverečná práca založená na dlhodobom antropologickom terénnom výskume Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 1/2 ECTS kreditov študijného programu. Znalosti uvedené v korpuse nosných tém musia byt' súčasťou obsahu každého študijného programu v tomto študijnom odbore. Študijný program teda musí pokrývať celý obsah nosných tém študijného odboru! HÍbka rozpracovania však môže byť rôzna, nie však menej, ako sa vymedzuje v jadre. 6
Inštitúcia je spôsobilá priznávať akademicky titul magister v odbore sociálna antropológia, ak kumulatívna hodnota kreditov študijného programu, priznaných za predmety zodpovedajúce nosným témam, je na úrovni minimálne 1/2 celkového počtu ECTS kreditov celého študijného programu. štátna skúška (2. stupeň) - obhajoba záverečnej práce (abstrakt v jazyku anglickom), práca musí byť produktom dlhodobého terénneho výskumu - kolokviálna skúška z vybranej oblasti poznania študijného odboru sociálna antropológia, súvisiacej s témou záverečnej práce (c4) Obsah tretieho stupňa Absolvent ovláda vedecké metódy antropologického výskumu, je schopný v plnej šírke riešiť škálu sociálnych a kultúrnych problémov, uskutočňovať poradenskú a konzultačnú činnosť pre štátne, samosprávne i mimovládne inštitúcie, je schopný prednášať na vysokých školách sociálnu antropológiu Teoretické vedomosti (3. stupeň) Absolvent odboru Sociálna antropológia (3. stupeň) - vedecky báda a prináša vlastné riešenia problémov v oblasti sociálnych a kultúrnych javov a konfliktov Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (3. stupeň) Absolvent odboru Sociálna antropológia (3. stupeň) si osvojí - zásady vedeckej práce, vedecké formulovanie problému (s príslušným terénnym výskumom), vie posúdiť sociálne, kultúrne, ekonomické, právne a environmentálne aspekty svojich riešení, etické stránky vedeckej práce, prezentácia výsledkov, rozvoj študijného odboru, pedagogická činnosť Vymedzenie jadra znalostí (3. stupeň) Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (3. stupeň) 7
Jadro obsahuje len rámcové témy, zodpovedajúce hlavným profilovým predmetom sociálnej a kultúrnej antropológie: Študijná časť: Teoretické základy, metodológia terénneho výskumu, špecializácia: Kognitívna antropológia, Evolúcia kultúry a sociálneho správania, Symbolická antropológia, Antropológia komunikácie, Historická antropológia, Postmoderná a interpretatívna antropológia, Antropológia bývania, Antropológia práce, Feministická antropológia, Antropológia migrácie, Antropológia a multikulturalizmus Vedecká časť: - výskum aktuálneho otvoreného vedeckého problému z odboru - zásady vedeckej práce, vedecké formulovanie problému (s príslušným terénnym výskumom), vie posúdiť sociálne, kultúrne, ekonomické, právne a environmentálne aspekty svojich riešení, etické stránky vedeckej práce, prezentácia výsledkov, rozvoj študijného odboru, pedagogická činnosť, publikačná činnosť Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce (záverečná práca) musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky. (d) Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru: Sociálna antropológia skúma ľudské spoločnosti, spoločenstvá a kultúry v ich najrôznejších prejavoch, ich fungovanie, evolúciu a interakcie. Usiluje sa odhaliť princípy sociálneho správania, platné pre každé spoločenstvo v jeho prirodzenom sociálnom a kultúrnom prostredí. Základným metodickým nástrojom je zúčastnené pozorovanie v konkrétnom ľudskom spoločenstve, ktoré trvá niekoľko mesiacov a usiluje sa pochopiť vnútornú logiku tohto spoločenstva, t. j. sociálne a kultúrne správanie jeho členov. Špecialisti zo sociálnej antropológie zásadným spôsobom prispievajú k poznaniu a riešeniu sociálnych a kultúrnych problémov. (e) Príklady podobných študijných odborov v zahraničí: Antropológia sa v USA študuje asi na 440 univerzitných inštitúciách. Ak ponecháme stranou biologickú antropológiu a archeológiu (v USA patria do antropológie), sociálna/kultúrna antropológia sa študuje asi na 175 univerzitách (zdroj: American Anthropological Association, 1998), z ktorých vymenujeme tri: 8
Massachusets Institute of Technology, Cambridge, Mass. Columbia University, New York, NY University of California, Berkeley, CA Vo Veľkej Británii sa sociálna antropológia študuje na 21 univerzitách (zdroj: The Royal Anthropological Institute of Great Britain and North Ireland, 1998). Vymenujeme tri: London School of Economics University of Cambridge Oxford University Vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, Austrálii, Českej republike a iných krajinách sú ďalšie univerzitné inštitúcie, na ktorých sa študuje sociálna antropológia (zdroj: European Association of Social Anthropologists). Vymenujeme iba dve geograficky najbližšie: Universität Wien, Rakúsko Masarykova Univerzita, Brno, Česká republika Západočeská universita, Plzeň, Česká republika (f) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi: Príbuznými študijnými odbormi sú: - etnológia (3.1.3.) Etnológia sa vzhľadom na dlhoročnú tradíciu sústreďuje skôr na skúmanie sociálnych a kultúrnych javov v rámci konkrétneho geografického teritória, pričom preferuje skôr krátkodobé výskumné pobyty, rekonštrukciu historického vývinu danej populácie pomocou iných než písomných prameňov (odtiaľ úzke vzťahy etnológie s históriou). Zameriava sa na skúmanie materiálnej a duchovnej kultúry určitého etnika (jeho folklór, tradície a zmeny), a zároveň medzietnické vzťahy. Býva štandardne považovaná za subdisciplínu sociálnej antropológie. Hlavným rozdielom je užší objekt výskumu, čiastočne iná metóda výskumu a interpretácie a iné vzťahy k ostatným disciplínam (napr. k histórii). - sociológia (3.1.1.) 9
Sociológia skúma sociálne javy úplne odlišnou metódou, s oveľa výraznejším využitím kvantitatívnych metód a so zameraním sa na sociálne procesy najmä v komplexných západných spoločnostiach. Hlavným rozdielom je to, že sociológia nepoužíva dlhodobé participačné pozorovanie lokálnej komunity a snaží sa zhromažďovať a interpretovať údaje na základe reprezentatívnych vzoriek širších populácií. V súčasnosti sa sociálnej antropológii približuje kvalitatívna sociológia. (Poznámka: Príbuzným študijným odborom je zároveň nadväzujúca disciplína 3.1.4. Teória a metodológia sociológie). - história (2.1.7.) Sociálna antropológia spolupracuje najmä so sociálnou históriou (aj keď nie v takej miere ako etnológia), s historickými disciplínami, usilujúcimi sa skúmať a rekonštruovať každodenný život v minulosti, v najnovšej dobe s tzv. oral history, teda disciplínou, usilujúcou sa zhromaždiť spomienky ľudí na historické udalosti. (Poznámka: Príbuznými študijnými odbormi sú zároveň nadväzujúce disciplíny 2.1.8. Všeobecné dejiny, 2.1.9. Slovenské dejiny, 2.1.24. Muzeológia, 2.1.25. Archeológia). - (biologická) antropológia (4.2.8.) Biologická antropológia je prírodná veda, skúmajúca biológiu a evolúciu človeka. Sociálna antropológia s ňou spolupracuje pri výskume takých otázok, ako sú evolúcia sociálnych javov a kultúry, interpretácia evolučného vzniku komplexných sociálnych schopností (napr. symbolizmu či kooperácie). 10