Mesto Zvolen Koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike Aktualizácia č. 2/2011 Záverečná správa September 2011 PROEN PRO ENERGY PRO ENVIRONM

Koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike Záverečná správa September 2011 PROEN PRO ENERGY PRO ENVIRONMENT PRO ECONOMY

Koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike Objednávateľ: v zastúpení: Ing. Miroslav Kusein primátor mesta Autori: doc. Ing. František Urban, CSc. Ing. Ľubor Kučák, CSc. Ing. Michal Fabuš Ing. Iva Fabušová Ing. Michal Fabuš, PhD. PROEN PRO ENERGY PRO ENVIRONMENT PRO ECONOMY

OBSAH 1 ÚVOD... 4 2 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU... 5 2.1 ANALÝZA ÚZEMIA... 5 2.2 ANALÝZA EXISTUJÚCICH SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 5 2.3 ANALÝZA ZARIADENÍ NA SPOTREBU TEPLA... 5 2.4 ANALÝZA DOSTUPNOSTI PALÍV A ENERGIE NA ÚZEMÍ OBCE A ICH PODIEL NA ZABEZPEČOVANÍ VÝROBY A DODÁVKY TEPLA... 8 2.5 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU ZABEZPEČOVANIA VÝROBY TEPLA S DOPADOM NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE... 8 2.5.1 Produkcia znečisťujúcich látok do ovzdušia z tepelných zdrojov v meste... 8 2.5.2 Súčasná imisná situácia základných znečisťujúcich látok z centrálneho zdroja... 10 2.6 SPRACOVANIE ENERGETICKEJ BILANCIE, JEJ ANALÝZA A STANOVENIE POTENCIÁLU ÚSPOR... 11 2.7 HODNOTENIE VYUŽITEĽNOSTI OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE A ODPADOV... 11 2.7.1 Výroba elektriny s využitím obnoviteľných zdrojov energie... 11 2.7.2 Biomasa... 12 2.7.3 Odpady... 13 2.7.4 Solárna energia... 16 2.7.5 Geotermálna energia a nízkopotenciálové teplo... 16 2.8 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA NA ÚZEMÍ MESTA... 16 2.8.1 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v existujúcich SCZT... 16 2.8.2 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v rozvojových oblastiach... 17 2.8.3 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v IBV... 17 3 NÁVRH ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ A BUDÚCEHO ZÁSOBOVANIA TEPLOM ÚZEMIA MESTA... 18 3.1 FORMULÁCIA ALTERNATÍV TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 18 3.2 VYHODNOTENIE POŽIADAVIEK NA REALIZÁCIU JEDNOTLIVÝCH ALTERNATÍV TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 23 3.3 EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 25 3.3.1 Ceny tepla... 25 3.3.2 Trendy vývoja cien zemného plynu... 27 3.3.3 Ekonomické hodnotenie technického návrhu riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení... 29 3.4 VYHODNOTENIE DOPADU TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE... 36 3.4.1 Emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia... 36 3.4.2 Kvalita ovzdušia... 38 3.4.3 Emisie skleníkových plynov... 38 3.4.4 Emisie zo spaľovania palív... 43 3.4.5 Vznik odpadov zo spaľovania palív... 44 4 ZÁVERY A ODPORÚČANIA PRE ROZVOJ TEPELNEJ ENERGETIKY NA ÚZEMÍ MESTA... 46 5 LITERATÚRA... 48 PROEN s.r.o. Bratislava i

ZOZNAM TABULIEK TAB. 2.1 SPOTREBY TEPLA OBJEKTOV ZÁSOBOVANÝCH Z CENTRÁLNYCH ZDROJOV A USKUTOČNENÉ RACIONALIZAČNÉ OPATRENIA STAV V R. 2010... 6 TAB. 2.2 SPOTREBY TEPLA NA VYKUROVANIE A PRÍPRAVU TÚV, SPOTREBA TÚV A POČET DENOSTUPŇOV POČAS ROKOV 2005 AŽ 2010... 7 TAB. 2.3 EMISIE ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK VEĽKÝCH A STREDNÝCH ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA VO ZVOLENE - ROK 2010 V POROVNANÍ S R. 2007 [1]... 9 TAB. 2.4 VÝVOJ EMISIÍ TEPELNÝCH ZDROJOV CZT ZVOLEN V R. 2007 2010 [1]... 9 TAB. 2.5 SPOTREBA BIOMASY V ZDROJOCH CZT ZVOLEN (T/ROK) [1]... 12 TAB. 2.6 VÝROBA A DODÁVKA TEPLA VO ZVOLENSKEJ TEPLÁRENSKEJ V OBDOBÍ R. 2006-2010... 16 TAB. 3.1 VÝKONY OKRSKOVÝCH KOTOLNÍ V4.1... 20 TAB. 3.2 VÝKONY OKRSKOVÝCH KOTOLNÍ V4.2... 21 TAB. 3.3 VÝKONY OKRSKOVÝCH KOTOLNÍ V5.1... 21 TAB. 3.4 VÝKONY OKRSKOVÝCH KOTOLNÍ V5.2... 22 TAB. 3.5 REKAPITULÁCIA TECHNICKÝCH UKAZOVATEĽOV HODNOTENÝCH VARIANTOV V ALTERNATÍVE ZÁSOBOVANIA TEPLOM S TEPLÁRŇOU... 23 TAB. 3.6 REKAPITULÁCIA TECHNICKÝCH UKAZOVATEĽOV HODNOTENÝCH VARIANTOV V ALTERNATÍVE ZÁSOBOVANIA TEPLOM BEZ TEPLÁRNE... 24 TAB. 3.7 VÝVOJ CIEN TEPLA V OBDOBÍ R. 2006 2010 [10]... 25 TAB. 3.8 VÝVOJ CIEN TEPLA MPBH V OBDOBÍ R. 2009 2011 PODĽA ROZHODNUTÍ ÚRSO... 25 TAB. 3.9 REKAPITULÁCIA EKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV HODNOTENÝCH VARIANTOV V ALTERNATÍVE ZÁSOBOVANIA TEPLOM S TEPLÁRŇOU... 32 TAB. 3.10 REKAPITULÁCIA EKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV HODNOTENÝCH VARIANTOV V ALTERNATÍVE ZÁSOBOVANIA TEPLOM BEZ TEPLÁRNE... 32 TAB. 3.11 VÝVOJ CENY TEPLA BEZ DPH V HODNOTENOM OBDOBÍ (EUR/KWH)... 34 TAB. 3.12 VÝVOJ CENY TEPLA BEZ DPH V HODNOTENOM OBDOBÍ (SK/GJ)... 34 TAB. 3.13 EMISIE CO 2 A MAXIMÁLNE EMISIE ZÁKLADNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK V ALTERNATÍVE ZÁSOBOVANIA TEPLOM S TEPLÁRŇOU... 44 TAB. 3.14 EMISIE CO 2 A MAXIMÁLNE EMISIE ZÁKLADNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK V ALTERNATÍVE ZÁSOBOVANIA TEPLOM BEZ TEPLÁRNE... 44 TAB. 3.15 VZNIK ODPADOV V TEPLÁRNI... 45 PROEN s.r.o. Bratislava ii

ZOZNAM OBRÁZKOV OBR. 2.1 SPOTREBY TEPLA NA VYKUROVANIE VZTIAHNUTÉ NA POČET DENOSTUPŇOV POČAS ROKOV 2005 AŽ 2010... 7 OBR. 2.2 MERNÁ SPOTREBA TEPLA NA PRÍPRAVU TÚV A POMERNÉ SPOTREBY TÚV POČAS ROKOV 2005 AŽ 2010... 8 OBR. 2.3 EMISIE ZÁKLADNÝCH ZL Z VEĽKÝCH A STREDNÝCH ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA VO ZVOLENE [1]... 9 OBR. 2.4 EMISIE ZÁKLADNÝCH ZL ZO ZVOLENSKEJ TEPLÁRENSKEJ V OBDOBÍ R. 2007-2010... 10 OBR. 2.5 VÝVOJ MNOŽSTVA EMISIÍ SO 2 ZO ZVOLENSKEJ TEPLÁRENSKEJ V OBDOBÍ R. 2001-2010... 11 OBR. 2.6 SPOTREBA BIOMASY V ZDROJOCH CZT ZVOLEN... 13 OBR. 2.7 VÝROBA A DODÁVKA TEPLA VO ZVOLENSKEJ TEPLÁRENSKEJ V OBDOBÍ R. 2006-2010... 17 OBR. 3.1 ROČNÉ DIAGRAMY TRVANIA DODÁVOK TEPLA V DVOCH ALTERNATÍVACH ZÁSOBOVANIA TEPLOM... 18 OBR. 3.2 INFORMATÍVNY PREPOČET CENY TEPLA PRIEMERNÉ CENY V SR A CENY MPBH PODĽA CENOVÝCH ROZHODNUTÍ ÚRSO V OBDOBÍ R. R. 2006 2010 [10]... 26 OBR. 3.3 INFORMATÍVNY PREPOČET CENY TEPLA CENY MPBH V OBDOBÍ R. R. 2009 2011 PODĽA CENOVÝCH ROZHODNUTÍ ÚRSO... 26 OBR. 3.4 FIXNÁ ZLOŽKA CENY TEPLA TEPLÁRENSKÝCH A DISTRIBUČNÝCH SPOLOČNOSTÍ V SR [10]... 27 OBR. 3.5 VARIABILNÁ ZLOŽKA CENY TEPLA TEPLÁRENSKÝCH A DISTRIBUČNÝCH SPOLOČNOSTÍ V SR [10]... 27 OBR. 3.6 CENY ZP V ROKOCH 2004 AŽ 2007 A ICH PREDPOKLADANÝ VÝVOJ V OBDOBÍ ROKOV 2008 AŽ 2015 PODĽA [2]... 28 OBR. 3.7 CENY ZP PRE PRIEMYSELNÝCH ODBERATEĽOV SO SPOTREBOU VIAC AKO 100 000 GJ/R (27 777,77 MWH/R) A MENEJ AKO 1 000 000 GJ/R (277 777,77 MWH/R) SO ZAHRNUTÍM VŠETKÝCH DANÍ... 28 OBR. 3.8 CENY ZP PRE PRIEMYSELNÝCH ODBERATEĽOV SO SPOTREBOU 5 000 MWH/R BEZ DPH... 29 OBR. 3.9 POROVNANIE CENY TEPLA BEZ DPH PRE KONEČNÉHO SPOTREBITEĽA (EUR/KWH)... 33 OBR. 3.10 POROVNANIE CENY TEPLA BEZ DPH PRE KONEČNÉHO SPOTREBITEĽA (SK/GJ)... 33 PROEN s.r.o. Bratislava iii

1 Úvod Za účelom zistenia optimálneho variantu zásobovania teplom do roku 2020 mesto Zvolen v roku 2001 zabezpečilo vypracovanie Komunálnej energetickej koncepcie mesta Zvolen. S cieľom zosúladiť túto koncepciu so zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá obci, na území ktorej pôsobí dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľov, zabezpečiť vypracovanie koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky a v rozsahu Metodického usmernenia Ministerstva hospodárstva SR č. 952/2005-200, ktorým bol určený postup pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky, zabezpečilo mesto Zvolen v roku 2008 vypracovanie diela,,koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike, aktualizácia, ktoré v plnom rozsahu nahradilo dielo Komunálna energetická koncepcia mesta Zvolen z roku 2001. Z dôvodu schválenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/75/EÚ zo dňa 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) je potrebovať aktualizovať dokument,,koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike, aktualizácia. Dokument Koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike aktualizácia č. 2/2011 bol vypracovaný na základe podkladov a údajov, ktoré v čase prípravy tejto koncepcie boli spracovateľom k dispozícii. PROEN s.r.o. Bratislava 4

2 Analýza súčasného stavu 2.1 Analýza územia Nie je predmetom aktualizácie. 2.2 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení Nie je predmetom aktualizácie. 2.3 Analýza zariadení na spotrebu tepla V bytových objektoch počas rokov 2008-2010 boli realizované predovšetkým finančne menej náročné racionalizačné opatrenia, t.j. hydraulické vyregulovanie sústavy, inštalácia termostatických ventilov a pomerových meračov tepla, pričom u objektov spravovaných spoločenstvami vlastníkov bytov, resp. SBD boli tieto opatrenia vykonané takmer na 100 %. Podiel objektov so zateplením obvodového plášťa sa zvýšil z 59,5 % všetkých objektov v r. 2007 na 69,9 % v r. 2010. Priemerná hodnota mernej spotreby v obytných súboroch zásobovaných z centrálneho zdroja v r. 2007 bola 0,363 GJ/m 3, kým v r. 2010 sa u bytov dosiahla priemerná hodnota 0,336 GJ/m 3, čo je pokles o viac ako 8 %. Spotreby tepla objektov zásobovaných z centrálnych zdrojov a uskutočnené racionalizačné opatrenia v r. 2010 sú zhrnuté v tab. 2.1. Pre porovnanie je uvedený stav v r. 2007. Spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV a spotreba TÚV počas rokov 2005 až 2010 sú zhrnuté v tab. 2.2. Počet denostupňov jednotlivých rokov kvantitatívne vyjadruje klimatické pomery počas vykurovacích sezón. Predpokladá sa, že na tepelné rozvody MPBH je napojených 80 % obyvateľov Zvolena. V porovnávanom období rokov 2005 až 2010 sa v bytových a nebytových objektoch realizovalo množstvo opatrení vedúcich k zníženiu spotreby tepla na vykurovanie. Vplyv týchto opatrení na zníženie ročnej spotreby tepla na vykurovanie je znázornený na obr. 2.1. Pre elimináciu vplyvu klimatických podmienok počas vykurovacích období sú ročné spotreby tepla na vykurovanie vztiahnuté na počet denostupňov počas rokov 2005 až 2010. Pomerná spotreba tepla na vykurovanie klesla z 24 924 kwh/(k.deň) v roku 2005 na 19 041 kwh/(k.deň) v roku 2010, t.j. o 23,6 %. Z regresnej krivky (obr. 2.1) je zrejmé, že spotreba tepla na vykurovanie objektov zásobovaných teplom z MPBH sa stabilizuje na hodnote 19 000 kwh/(k.deň). Na obr. 2.2. sú znázornené priebehy mernej spotreby tepla na prípravu TÚV a pomerných spotrieb TÚV počas rokov 2005 až 2010. V tomto období klesla ročná spotreba TÚV vztiahnutá na obyvateľa z 12,50 m3 na 10,72 m3, t.j. o 14,2 %. Z regresných kriviek (obr. 2.2) vyplýva, že spotreba TÚV sa stabilizuje. Napriek poklesu spotreby TÚV sa v porovnaní rokov 2006 a 2010 znížila merná spotreba tepla na prípravu TÚV o 8,5 %. V budúcnosti možno počítať s miernym poklesom mernej spotreby tepla na prípravu TÚV. PROEN s.r.o. Bratislava 5

Tab. 2.1 Spotreby tepla objektov zásobovaných z centrálnych zdrojov a uskutočnené racionalizačné opatrenia stav v r. 2010 Správcovská spoločnosť Počet objektov Vykurovaná plocha objektu (m 2 ) Teplo na ÚK (GJ/r) Teplo na TÚV (GJ/r) Spotreba TÚV (m 3 ) Merná spotreba (GJ/m 3 ) Zateplenie obvodového plášťa Ekvitermická regulácia vykurovania Termoreg. ventily Pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov Hydraulické vyregulovanie Počet Podiel (%) Počet Podiel (%) Počet Podiel (%) Počet Podiel (%) Počet Podiel (%) Objekty SVB 137 360 685 97 819 55 602 157 210 0,354 107 78,10 137 100,00 135 98,54 130 94,89 134 97,81 Objekty SBD 112 397 553 103 463 60 289 179 483 0,336 92 82,14 112 100,00 110 98,21 105 93,75 108 96,43 Objekty Mesta Zvolen 41 114 501 30 088 4 531 13 209 0,343 25 60,98 41 100,00 28 68,29 0,00 27 65,85 Objekty Správcovia bytov 7 24 315 7 426 3 144 10 160 0,309 7 100,00 7 100,00 7 100,00 7 100,00 7 100,00 Objekty ostatné 42 60 500 23 452 2 453 9 271 0,265 6 14,29 42 100,00 0,00 0,00 0,00 Spolu 339 957 553 262 247 126 019 369 334 0,341 237 69,91 339 100,00 280 82,60 242 71,39 276 81,42 Porovnanie stav v r. 2007 Správcovská spoločnosť Počet objektov Vykurovaná plocha objektu (m 2 ) Teplo na ÚK (GJ/r) Teplo na TÚV (GJ/r) Spotreba TÚV (m 3 ) Merná spotreba (GJ/m 3) Zateplenie obvodového plášťa Ekvitermická regulácia vykurovania Termoreg. ventily Pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov Hydraulické vyregulovanie Objekty SVB 134 355 145 97 197 59 344 161 068 0.368 98 134 131 127 131 Objekty SBD 109 390 886 104 319 66 703 185 647 0.359 81 109 106 55 104 Objekty Mesta Zvolen 41 113 496 30 038 3 900 11 303 0.345 10 41 26 25 Objekty Správcovia bytov 6 22 586 6 924 3 559 9 178 0.388 5 6 6 3 6 Objekty ostatné 46 64 376 22 380 3 802 11 425 0.333 6 46 0 3 Spolu 336 946 488 260 858 137 308 378 621 0.363 200 336 269 185 269 Podiel (%) 59,5 100,0 80,0 55,1 80,0 SVB - spoločenstvo vlastníkov bytov SBD - stavebné bytové družstvo PROEN s.r.o. Bratislava 6

Merná spotreba tepla na vykurovanie (kwh/(k.deň) Tab. 2.2 Spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV, spotreba TÚV a počet denostupňov počas rokov 2005 až 2010 Rok Ročná spotreba tepla na vykurovanie (kwh) prípravu TÚV (kwh) Ročná spotreba TÚV (m 3 ) Počet denostupňov (K.deň) Počet obyvateľov zásobovaných teplom z MPBH 2005 99 539 980 43 011 772 435 032 3 994 34 790 2006 86 690 863 40 837 089 398 425 3 845 34 790 2007 72 548 736 38 141 236 388 728 3 584 34 790 2008 72 078 594 36 182 542 385 673 3 551 34 790 2009 69 679 160 35 044 503 381 106 3 478 34 790 2010 72 819 635 35 005 371 373 117 3 824 34 790 30 000 25 000 24 924 22 548 20 000 20 245 20 299 20 033 19 041 15 000 10 000 5 000 0 2005 2006 2007 2008 2009 2010 rok Obr. 2.1 Spotreby tepla na vykurovanie vztiahnuté na počet denostupňov počas rokov 2005 až 2010 PROEN s.r.o. Bratislava 7

12,5 11,5 11,2 11,1 11,0 10,7 TÚV (kwh/m 3 ; m 3 /(osoba.rok); %) 120 100 98,9 100,0 102,5 91,6 98,1 93,8 92,0 93,8 89,4 88,7 87,6 85,8 80 60 40 20 0 2005 2006 2007 2008 2009 2010 merná spotreba tepla na prípravu rok TÚV (kwh/m3) spotreba TÚV (m3/(osoba.rok)) spotreba TÚV vzhľadom na rok 2005 (%) Obr. 2.2 Merná spotreba tepla na prípravu TÚV a pomerné spotreby TÚV počas rokov 2005 až 2010 2.4 Analýza dostupnosti palív a energie na území obce a ich podiel na zabezpečovaní výroby a dodávky tepla Nie je predmetom aktualizácie. 2.5 Analýza súčasného stavu zabezpečovania výroby tepla s dopadom na životné prostredie 2.5.1 Produkcia znečisťujúcich látok do ovzdušia z tepelných zdrojov v meste Tepelné zdroje vo Zvolene v r. 2010: Veľké zdroje znečisťovania ovzdušia kat. 1.1.1 (MTP 50 MW) 2 (TpA a TpB spoločnosti Zvolenská teplárenská - ZT), Stredné zdroje znečisťovania ovzdušia kat. 1.1.2 (MTP 0,3 MW a < 50 MW) spolu 61. Veľké a stredné zdroje znečisťovania ovzdušia vo Zvolene zo spaľovania palív v r. 2010 vyprodukovali spolu emisie znečisťujúcich látok (ZL) tuhé látky TZL, oxid siričitý SO 2, oxidy dusíka ako NO 2, oxid uhoľnatý CO a celkový organický uhlík TOC, ktoré sumarizuje tab. 2.3 a obr. 2.3. V tab. 2.4 je vývoj emisií týchto ZL u prevádzkovateľov zdrojov tepla pre centrálne zásobovanie - vo Zvolenskej teplárenskej, MPBH a Bučine Zvolen od r. 2007. PROEN s.r.o. Bratislava 8

Emisie (t/r) Tab. 2.3 Emisie znečisťujúcich látok veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia vo Zvolene - rok 2010 v porovnaní s r. 2007 [1] Spolu veľké a stredné zdroje Zvolen TZL SO 2 NO x CO TOC Emisie v r. 2010 (t/r) 49,740 1 078,204 507,543 82,950 60,297 Emisie v r. 2007 (t/r) 40,717 1 192,782 542,281 83,085 11,725 1400 1200 1000 2007 2010 800 600 400 200 0 TZL SO2 NOx CO TOC Obr. 2.3 Emisie základných ZL z veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia vo Zvolene *1+ Tab. 2.4 Vývoj emisií tepelných zdrojov CZT Zvolen v r. 2007 2010 [1] Emisie/rok 2007 2008 2009 2010 Zvolenská teplárenská TZL (t) 24,365 19,497 30,715 40,445 SO2 (t) 1 186,481 943,064 1 109,144 1 077,488 NOx (t) 460,871 430,203 401,217 430,732 CO (t) 22,182 42,069 72,654 62,749 TOC (t) 8,086 10,493 11,454 12,962 MPBH TZL (t) 0,207 0,201 0,194 0,199 SO2 (t) 0,025 0,024 0,023 0,024 NOx (t) 4,485 4,355 4,201 4,307 CO (t) 1,541 1,494 1,442 1,476 TOC (t) 0,205 0,198 0,191 0,195 Bučina Zvolen TZL (t) 8,886 1,190 1,044 0,555 SO2 (t) 1,048 0,000 0,067 0,032 NOx (t) 62,939 79,434 58,357 29,289 CO (t) 37,756 10,244 7,100 4,044 TOC (t) 2,006 0,306 0,238 0,105 Pozn.: Ročné množstvo emisií ZL zo Zvolenskej teplárenskej a z Bučiny Zvolen sa vzťahuje na celkovú spotrebu palív, teda aj na výrobu tepla pre výrobu elektriny. PROEN s.r.o. Bratislava 9

Emisie TZL, CO, TOC Dominantným palivom používaným v meste je zemný plyn, pričom v r. 2010 jeho celková spotreba veľkým a strednými energetickými zdrojmi dosiahla 10 189,710 tis. m 3 (v r. 2007 to bolo 11 268,358 tis. m 3 ). Z celkovej spotreby zemného plynu energetickými zdrojmi MPBH má podiel 25,6 % a tepláreň 15,9 %. Najväčším stacionárnym zdrojom znečisťovania ovzdušia v meste vzhľadom na uhlie ako prevažujúce palivo (cca 70 % energie v palive) je centrálny zdroj zásobovania teplom tepláreň spoločnosti Zvolenská teplárenská, a. s., ktorá v r. 2010 vyprodukovala 81 % emisií TZL, 99,9 % emisií SO 2, 85 % emisií NOx, 75 % emisií CO, 21,5 % emisií TOC a 94 % skleníkového plynu CO 2 zo všetkých emisií zdrojov v meste, sledovaných v Národnom emisnom informačnom systéme (NEIS) [1]. Nasledujúci obr. 2.4 ukazuje emisný tok z teplárne od r. 2007.Vznik emisií ZL závisí od druhu, vlastností a množstva použitých palív ako aj od režimu a podmienok spaľovania palív. 80 70 60 50 40 30 20 10 0 2007 2008 2009 2010 1 400 1 200 1 000 800 600 400 200 0 Emisie SO2, NOx TZL (t) CO (t) TOC (t) SO2 (t) NOx (t) Obr. 2.4 Emisie základných ZL zo Zvolenskej teplárenskej v období r. 2007-2010 Spaľovanie paliva v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom nižším ako 50 MW tiež významne prispieva k emisiám znečisťujúcich látok do ovzdušia. V záujme dosiahnutia cieľov uvedených v tematickej stratégii EÚ v oblasti znečistenia ovzdušia a podľa smernice 2010/75/EÚ Európska komisia má do 31.12.2012 preskúmať potrebu zavedenia vhodných kontrol emisií z takýchto zariadení. Predpokladá sa, že zahrnutie spaľovacích zariadení s tepelným príkonom 20 50 MW pomôže znížiť rozdiel medzi predpokladaným množstvom emisií a dohodnutými hodnotami o 2 až 6 %. 2.5.2 Súčasná imisná situácia základných znečisťujúcich látok z centrálneho zdroja V aktualizovanej koncepcii [2] sa pri posudzovaní kvality ovzdušia v meste Zvolen, zaťaženosti mestských častí základnými znečisťujúcimi látkami (tuhé častice TZL, oxid siričitý SO2, oxidy dusíka NOx a oxid uhoľnatý CO) ako aj imisno-prenosové vplyvy dominantných PROEN s.r.o. Bratislava 10

zdrojov znečisťovania ovzdušia využili závery štúdie, ktorú pre objednávateľa vypracoval SHMÚ v júli 2007. Všeobecné závery hodnotenia kvality ovzdušia v meste naďalej ostávajú v platnosti, pričom je potrebné konštatovať pozitívny vplyv realizovaného projektu ekologizácie teplárne rekonštrukcie dvoch kotlov TpB na spoluspaľovanie nízkosírneho hnedého uhlia (cca 70 % príkonu) a drevnej štiepky (cca 30 % príkonu), čím klesli predovšetkým emisie SO 2 a CO 2. Dlhodobý trend vývoja emisií SO 2 ukazuje obr. 2.5. 4 000 3 500 3 000 SO2 (t) 2 500 2 000 1 500 1 000 500 0 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Obr. 2.5 Vývoj množstva emisií SO 2 zo Zvolenskej teplárenskej v období r. 2001-2010 2.6 Spracovanie energetickej bilancie, jej analýza a stanovenie potenciálu úspor Nie je predmetom aktualizácie. 2.7 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie a odpadov 2.7.1 Výroba elektriny s využitím obnoviteľných zdrojov energie Pri posudzovaní možností decentralizovanej výroby tepla je vhodné uvažovať aj o výrobe elektriny v kombinovanom cykle. Kondenzačná odberová parná turbína použitá pri orientačnom výpočte výroby elektriny a dodávkového tepla s využitím OZE má vstupné parametre pary 3,6 MPa a teplotu 400 C. Je rozdelená odberovým tlakom 0,44 MPa, pričom minimálne množstvo pary ktoré preteká zadnou časťou turbíny do kondenzátora je 1000 kg/h. Tieto výpočty sú uskutočnené na základe parametrov konkrétneho typu turbíny, v prípade potreby je ich možné upraviť pre iné charakteristiky príslušného výrobcu. Teplo privedené v pare sa čiastočne transformuje na elektrinu, časť tepla sa odvádza z odberu pri tlaku 0,44 MPa a teplote 220 C a zvyšok tepla pri teplotách okolo 75 C sa odvádza do okolia vo vzduchom chladenom kondenzátore. Turbína je prevádzkovaná tak, že pri konštantnom množstve pary vstupujúcej do turbíny sa reguluje zmenou odberového množstva tepelný výkon dodávaný do siete a zvyšok tepla sa PROEN s.r.o. Bratislava 11

transformuje na elektrinu a čiastočne odvádza v kondenzátore. Takto je možné pokryť tepelné výkony od cca 1,5 MW až po hodnoty cca 8,5 MW s výrobou elektriny v rozsahu od 1,5 MW po cca 2 až 2,5 MW. Turbína je zásobovaná parou z kotla na drevnú štiepku, prípadne iné vhodné palivo, napr. komunálny odpad. 2.7.2 Biomasa Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES ustanovuje pre Slovensko záväzok vo výške 14 % hrubej konečnej spotreby energie v roku 2020 z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Zákon NR SR č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE a vysoko účinnej kombinovanej výroby definuje biomasu ako biologicky rozložiteľnú zložku výrobku, zvyšku rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, biologicky rozložiteľnú zložku komunálneho odpadu a biologicky rozložiteľnú zložku priemyselného odpadu vrátane lúhu zo spracovania dreva. Podľa súčasnej slovenskej legislatívy ochrany ovzdušia biomasa používaná ako palivo je definovaná ako produkty pozostávajúce z rastlinnej hmoty alebo časti rastlinnej hmoty pochádzajúce z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktoré možno využiť na výrobu energie. Drevný odpad a rastlinný odpad podľa tejto definície je biomasou, ak spĺňa podmienky uvedené v časti V. bod 1.1.1 písm. b) v bodoch 1 až 5 vyhlášky MŽP SR č. 356/2010 Z. z. alebo ak zodpovedajú požiadavkám technickej normy STN P CEN/TS 14588 Tuhé biopalivá. V prípade drevného odpadu za biomasu nie je považovaný odpad, ktorý by v dôsledku ošetrenia konzervačnými látkami alebo ochrannými nátermi mohol obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy, a takto ošetrený drevný odpad pochádzajúci zo stavebných a búracích prác. Táto časť drevného odpadu zostáva odpadom a pre jeho spaľovanie platia požiadavky na spaľovanie odpadov. Technológia spaľovania biomasy sa využíva u najväčšieho výrobcu tepla v meste - spoločnosti Zvolenská teplárenská, a.s. ako aj v spoločnosti Bučina Zvolen, a.s. ako je uvedené v tab. 2.5 a na obr. 2.6. Tab. 2.5 Spotreba biomasy v zdrojoch CZT Zvolen (t/rok) [1] Subjekt/rok 2007 2008 2009 2010 Zvolenská teplárenská 16 011 53 720 62 373 74 328 Bučina Zvolen 21 509 20 039 11 443 2 823 PROEN s.r.o. Bratislava 12

Spotreba paliva (t/r) 80 000 70 000 60 000 50 000 40 000 30 000 20 000 10 000 0 2007 2008 2009 2010 Zvolenská teplárenská Bučina Zvolen Obr. 2.6 Spotreba biomasy v zdrojoch CZT Zvolen Malé množstvo drevného odpadu sa spaľuje v kotolni Technickej univerzity Zvolen. V dôsledku aktuálnej environmentálnej legislatívy (požiadavky najmä na emisie SO 2 a CO 2 ) a možnosti podpory výroby elektriny z OZE je možné predpokladať ďalšie zvýšenie využívania biomasy vo Zvolenskej teplárenskej, ale aj v Bučine Zvolen, kde je inštalovaná nová kondenzačná odberová turbína s výkonom 5,4 MW. 2.7.3 Odpady Smernica 2008/98/ES o odpade zaviedla záväznú hierarchiu odpadového hospodárstva. V súlade s ňou sa nakladanie s akýmkoľvek odpadom musí uskutočňovať podľa hierarchie metód všeobecného nakladania s odpadom, konkrétne v poradí, prevencia, t. j. predchádzanie vzniku odpadov a obmedzovanie ich tvorby, príprava na opätovné použitie, recyklovanie, iné druhy zhodnocovania odpadu, okrem iného na energetické účely, t. j. využívanie odpadov ako zdroj energie, a ako posledná možnosť nakladania s odpadom je jeho zneškodňovanie. 2.7.3.1 Zmesový komunálny odpad Zmesový (alebo zvyškový) komunálny odpad predstavuje podstatnú časť komunálneho odpadu a jeho produkcia a zloženie do určitej miery odzrkadľujú úroveň hospodárskeho a sociálneho rozvoja daného regiónu. Nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom v SR sa deje prevažne skládkovaním (cca 85 %) a spaľovaním (cca 15 %), ktoré je v ostatnej dobe vykazované ako energetické zhodnocovanie odpadov. Zber a prepravu zmesového komunálneho odpadu a výkon triedeného zberu v meste zabezpečuje spoločnosť Marius Pedersen, a.s., prevádzka Zvolen. Komunálny odpad sa v súčasnosti zneškodňuje na skládke nie nebezpečného odpadu Zvolenská Slatina, ktorú prevádzkuje Spoločnosť Pohronie a. s. PROEN s.r.o. Bratislava 13

Vzhľadom na legislatívne danú potrebu znižovania skládkovaného množstva a objemu odpadu je nutné v najkratšom možnom čase riešiť spôsob materiálového aj energetického zhodnocovania aj komunálneho odpadu v meste Zvolen. Pôvodná európska smernica o spaľovaní odpadu (2000/76/ES) bola spolu s ďalšími šiestimi smernicami rekodifikovaná do podoby smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania). Spaľovanie odpadov je z hľadiska technológie náročnejšie ako spaľovanie klasických fosílnych palív, napr. uhlia, alebo biomasy, napr. drevnej štiepky. Príčinou je kolísanie výhrevnosti, obsah materiálov, ktoré by pri bežnom spálení produkovali nebezpečné emisie a tiež nepriaznivo, korozívne, pôsobia na konštrukciu samotného spaľovacieho zariadenia. Z toho dôvodu je potrebné inštalovať výkonné zariadenia na čistenie spalín a spaľovacie technológie, ktoré zabezpečia rozloženie odpadu tak, aby sa pri spaľovaní, ak je to možné, čo najviac eliminovali nebezpečné produkty. Takouto technológiou je hlavne spaľovanie na rošte so stabilizáciou spaľovacieho procesu ušľachtilým palivom, napr. zemným plynom. Výhrevnosť komunálneho odpadu postupne narastá, v priemere dosahuje okolo 10 MJ/kg a v hustejšie obývaných lokalitách možno počítať s hornou hranicou až 12 MJ/kg. Spodná hranica, kedy ešte možno počítať so stabilným horením, je okolo 4,5 MJ/kg. Samotná centrála so spaľovacím zariadením môže byť riešená ako výhrevňa s dodávkou tepla v horúcej vode, ale s limitom odberu tepla v letnom období. Ďalšou možnosťou je využitie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, ktorá môže byť navrhnutá na väčší rozsah dodávky tepla s minimom dodávky v lete, pri zvýšenom podiele výroby elektriny. V tomto prípade je nutné použiť parný kotol s parametrami minimálne 400 až 450 C a tlakom 4 MPa. Účinnosť samotného spaľovacieho zariadenia pri výrobe tepla sa pohybuje okolo 75 %, pričom pre elektrinu možno využiť cca 30 % z vyrobeného tepla. Pri spaľovaní komunálneho odpadu 100 000 t/r (255 t/d) s výhrevnosťou 10 MJ/kg a do 10 % podielu zemného plynu alebo biometánu na stabilizáciu, možno dosiahnuť celkový tepelný výkon kotla do 30 MW (pri výrobe elektriny výkon elektrického generátora do 6 MW, t.j. cca 35 000 MWh/rok a výkon dodávkového tepla cca 25 MW, t.j. cca 535 000 GJ technicky využiteľný potenciál) [14]. Pri spaľovaní odpadu 50 000 t/r investičné náklady na kompletnú technologickú časť (bez stavebnej časti) predstavujú cca 60 mil. EUR, pri kapacite zariadenia 100 000 t/r sa investície do technológie zvýšia na cca 70 mil. EUR. V prípade Zvolenskej teplárenskej je možné uvažovať o vybudovaní nového zdroja na energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu v kombinovanej výrobe elektriny a tepla, pričom tento zdroj by pokrýval potrebu výkonu v základnom zaťažení, cca 30 MW. Doplnkovým palivom by bol zemný plyn, prípadne biometán. Z hľadiska emisií sú spaľovne odpadov zaradené vo vyhláške MŽP SR č. 356/2010 Z. z. v kapitole V. Tu sú stanovené minimálne podmienky pre samotný spaľovací proces (teplota v spaľovacom priestore a čas zdržania spalín pri tejto teplote). Emisné limity pre spaľovanie odpadov sú uvedené v časti 4 a sú prísnejšie ako emisné limity pre spaľovanie fosílnych a obnoviteľných druhov palív. Pre základné znečisťujúce látky platia napr. denné limity: EL TZL = 10 mg/nm 3, EL SO2 = 50 mg/nm 3, EL NOx = 200 mg/nm 3, EL CO = 50 mg/nm 3, EL TOC = 10 mg/nm 3, EL HCl = 10 mg/nm 3, EL HF = 1 mg/nm 3. PROEN s.r.o. Bratislava 14

Spoľahlivé technológie v súčasnosti umožňujú spaľovať odpady s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Zariadenia na energetické využívanie odpadov vyhovujú prísnym požiadavkám smernice 2010/75/ES o priemyselných emisiách. Prínosy spaľovania odpadov so získavaním energie: Zníženie hmotnosti odpadov až na 10-25 % v porovnaní s východiskovou hodnotou Zneškodnenie nebezpečných látok Zvýšenie hygieny inertizácia, imobilizácia znečisťujúcich látok Získavanie energie (elektriny) z odpadov Možnosť zvýšiť získavanie energie budovaním zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, t.j. využitím tepelnej energie na zásobovanie centrálneho vykurovacieho systému horúcou vodou Možnosť spracovania paliva na báze odpadov a biomasy v tých istých zariadeniach Elektrina vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou v protitlakovej parnej turbíne alebo v kondenzačnej parnej turbíne s odberom tepla pri použití komunálneho odpadu ako paliva je podporovaná vyššou výkupnou cenou. Nevýhodou je vysoká investičná náročnosť moderných technologických zariadení úrovne BAT ako aj potreba úprav odpadov pred spaľovaním v niektorých zariadeniach. Pre zvýšenie využiteľnosti odpadov ako energetického nosiča je potrebné schváliť legislatívne pravidlá pre využívanie odpadov ako alternatívneho paliva, definovať stav konca odpadu ako základného predpokladu využitia odpadu ako sekundárnej suroviny, vytvoriť technické normy obsahujúce požiadavky na výrobu a zloženie alternatívneho paliva vyrobeného z odpadov, podporiť výstavbu zariadení na výrobu alternatívnych palív vyrobených z odpadov ako aj používanie alternatívnych palív vyrobených z odpadov od domácich výrobcov formou štátnej dotačnej politiky. 2.7.3.2 Biologicky rozložiteľný komunálny odpad Definíciu biologicky rozložiteľnej časti komunálneho odpadu (BRKO) v súlade s európskou smernicou 1999/31/ES o skládkach odpadov upravuje vyhláška MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonávaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov, a to ako odpady, ktoré sú schopné rozložiť sa anaeróbnym alebo aeróbnym spôsobom, ako napríklad odpady z potravín, odpady z papiera a lepenky, odpady zo záhrad, parkov a pod. Ide najmä o biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, t. j. odpad z domácností, reštaurácií, jedální, bufetov, kaviarní, nemocníc, školských jedální a pod., biologicky rozložiteľné odpady, ktoré vznikli ako dôsledok činnosti obce pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev v správe obce, odpady zo súkromných záhrad, verejných parkov a plôch, cintorínov (biologicky rozložiteľný odpad vznikajúci v intraviláne obce). Bilančné údaje o vzniku biologicky rozložiteľného odpadu na území mesta by mali byť dostupné u spoločnosti Marius Pedersen, a.s., prevádzka Zvolen. Podľa vyššie uvedenej definície patrí do skupiny biologicky rozložiteľných odpadov aj tzv. biologicky rozložiteľný priemyselný odpad, t. j. odpad, ktorý nenapĺňa definíciu pojmu komunálny odpad podľa zákona o odpadoch. PROEN s.r.o. Bratislava 15

Pre odklonenie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov od skládkovania k ich energetickému využitiu sú najvýznamnejšie anaeróbna digescia (výroba bioplynu, resp. biometánu), mechanicko-biologická úprava (MBT) a spaľovanie s využitím energie. Elektrina vyrobená spoluspaľovaním biologicky rozložiteľných zložiek odpadov s fosílnymi palivami kombinovanou výrobou je podporovaná vyššou výkupnou cenou podobne ako spoluspaľovanie biomasy. Ešte vyššiu podporu má elektrina vyrobená spaľovaním bioplynu a biometánu. 2.7.4 Solárna energia Nie je predmetom aktualizácie. 2.7.5 Geotermálna energia a nízkopotenciálové teplo Nie je predmetom aktualizácie. 2.8 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území mesta 2.8.1 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v existujúcich SCZT Vývoj dodávky tepla z centrálneho zdroja vo Zvolene v ostatných rokoch dokumentuje tab. 2.6 a obr. 2.7. Tab. 2.6 Výroba a dodávka tepla vo Zvolenskej teplárenskej v období r. 2006-2010 Ukazovateľ Jednotka 2006 2007 2008 2009 2010 Výroba tepla GJ 1 749 850 1 576 392 1 741 469 1 897 093 2 086 626 Výroba tepla MWh 486 069 437 887 483 741 526 970 579 618 Výroba elektriny MWh 94 447 83 425 90 828 96 272 101 426 Teplo na prahu teplárne GJ 799 797 722 566 719 560 693 425 734 307 Teplo na prahu teplárne MWh 222 166 200 713 199 878 192 618 203 974 Užitočná dodávka tepla GJ 681 268 613 322 610 560 588 567 614 956 z toho : pre bytovo-komunálny sektor GJ 408 732 350 875 346108 342 984 358 245 pre organizácie GJ 272 536 262 447 264 452 245 583 256 711 PROEN s.r.o. Bratislava 16

Teplo (TJ) 850 800 800 750 723 720 734 700 681 693 650 600 613 611 615 589 550 500 2006 2007 2008 2009 2010 Dodávka tepla Teplo na prahu teplárne Obr. 2.7 Výroba a dodávka tepla vo Zvolenskej teplárenskej v období r. 2006-2010 Vzhľadom na vývoj hospodárskej situácie od r. 2008 možno predpokladať stabilizáciu dodávky tepla z SCTZ na úrovni základného scenára v Koncepcii rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike z decembra 2008 [2], t. j. prevádzky teplárne Zvolenská teplárenská, a. s. vrátane nákupu tepla z teplárne Bučina Zvolen, a. s. s projektovanou ročnou spotrebou konečných odberateľov 600 000 GJ. Rozvojové scenáre analyzované v *2+, ktoré počítali s ročnou spotrebou tepla 670 000 GJ po prepojení teplárne s výhrevňou Podborová (PBH1), resp. pripojenie nových odberateľov s celkovou spotrebou tepla 200 000 GJ/r na dosiahnutie celkovej ročnej spotreby 870 000 GJ sa v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy nenaplnili. Analýzy v rámci tejto aktualizácie sú preto vykonané pre ročnú spotrebu konečných odberateľov SCZT 600 000 GJ z hlavného tepelného zdroja (teplárne). Potenciál pre pripojenie nových odberov však naďalej existuje. 2.8.2 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v rozvojových oblastiach Text podľa [2] bez zmeny. 2.8.3 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v IBV Text podľa [2] bez zmeny. PROEN s.r.o. Bratislava 17

Výkon (MW) 3 Návrh rozvoja sústav tepelných zariadení a budúceho zásobovania teplom územia mesta 3.1 Formulácia alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení Návrhy technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení sú orientované najmä na spoľahlivosť dodávok a primeranú cenu tepla pre konečných odberateľov. Zásadnými posudzovanými alternatívami zásobovania mesta Zvolen teplom sú: centralizovaný systém s využitím teplárne ako hlavného zdroja tepla a centralizovaný systém zásobovania z rôznych typov zdrojov tepla (výhrevne, okrskové kotolne). Z údajov o ročných spotrebách a dodávkach tepla sa zostavili diagramy potreby výkonu pre obe alternatívy zásobovania mesta teplom. Na obr. 3.1 sú znázornené modelované priemerné denné výkony Zvolenskej teplárenskej pre dodávku 600 000 GJ (tepláreň ako hlavný tepelný zdroj) ako aj MPBH pre dodávku 370 000 GJ a Bučiny Zvolen pre dodávku 290 000 GJ (alternatíva bez teplárne). 60 50 40 30 20 10 0 1 31 61 91 121 151 181 211 241 271 301 331 361 Dni ZT (V0, V1, V2) MPBH (V0, V1, V2) MPBH (V3, V5, V5) BUČINA (V3, V5, V5) Obr. 3.1 Ročné diagramy trvania dodávok tepla v dvoch alternatívach zásobovania teplom PROEN s.r.o. Bratislava 18

V tejto aktualizácii koncepcie rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike sú z technického, environmentálneho a ekonomického hľadiska pre zásobovanie mesta teplom analyzované nasledujúce varianty: Variant V0 - pokračovanie doterajšieho stavu bez zmeny Podľa tohto variantu by teplo do SCZT dodávali tepelné zdroje prevádzkované v súčasnosti tepláreň spoločnosti Zvolenská teplárenská, výhrevňa PBH1 a malé plynové kotolne spoločnosti MPBH. V letnom období tepláreň odoberá teplo z Bučiny Zvolen. Nulový variant predpokladá nezmenenú prevádzku centrálneho zdroja tepla, ktorá je však vzhľadom na nové environmentálne požiadavky možná iba do konca r. 2015. Tento variant je uvedený pre porovnávanie. Variant V1 investície do ekologizačných opatrení do r. 2016 V tomto variante je rovnako zachovaná skladba tepelných zdrojov CZT a v teplárni sa realizujú ekologizačné opatrenia na prispôsobenie sa emisným požiadavkám najmä odsírenie a denitrifikácia spalín. Zachováva sa doterajšia skladba palív, avšak vzhľadom na podstatnú zmenu systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov od r. 2013 je potrebné uvažovať o vyššom zastúpení OZE v palivovom mixe. Variant V2 - využitie flexibilných opatrení a zásadná zmena technologického procesu Na zmiernenie prechodu jestvujúcich veľkých spaľovacích zariadení k plneniu požiadaviek novej smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách boli prijaté flexibilné opatrenia, medzi ktoré patria aj ustanovenia pre miestne teplárne s menovitým tepelným príkonom MTP < 200 MW podľa čl. 35 smernice, s platnosťou do 31.12.2022. Pre zariadenia, ktoré budú evidované ako miestne teplárne, budú počas stanoveného obdobia platiť emisné limity určené v platnom integrovanom povolení podľa doterajších predpisov Využitím tohto opatrenia zariadenia môžu získať priestor na realizáciu náročných ekologizačných opatrení, akým je aj prechod od fosílnych palív na využívanie obnoviteľnej energie napr. z komunálneho odpadu (kap. 2.7.3). Dodávkové teplo pre SCZT by zabezpečovali rovnaké zdroje ako je uvedené vyššie. V teplárni by bolo možné uvažovať o kombinovanej výrobe elektriny a tepla s výkonom max. 30 MW pre základné celoročné zaťaženie v priestoroch dnešnej TpA, pričom potrebný výkon pre vykurovacie obdobie by zabezpečila modernizovaná kombinovaná výroba s využitím biomasy v TpB. Vzhľadom na potrebu prechodu k obnoviteľným palivám a optimalizácie nákladov by bolo vhodné u zdroja pracujúceho v základnom zaťažení využívať komunálny odpad s doplnkovým palivom biometánom. Na spaľovanie komunálneho odpadu sa nevzťahuje režim smernice o schéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. PROEN s.r.o. Bratislava 19

Variant V3 okrskové kotolne s využitím zemného plynu V tomto variante okrskové kotolne budú teplo dodávať do bytových a nebytových objektov, ktoré sú v súčasnosti zásobované z výmenníkových staníc MPBH napojených na rozvod z teplárne. Predpokladá sa, že k jestvujúcim plynovým kotolniam pribudnú nové okrskové kotolne na zemný plyn umiestnené v objektoch súčasných OST. Podľa tohto variantu zásobovania mesta Zvolen teplom sa nepočíta s prevádzkou teplárne. Jej podiel na zásobovaní mesta teplom by prevzala spoločnosť MPBH (dodávka 370 000 GJ/rok) spolu s Bučinou Zvolen a/alebo iným/-i zdrojom/mi (280 000 GJ/rok). V Bučine Zvolen by bolo potrebné doplnenie výkonu výroby tepla o 12 MW pre špičku. Toto platí aj pre varianty V4 a V5. Najvyšší inštalovaný výkon by bol vo výhrevni Balkán 21 MW, ďalšími tepelnými zdrojmi by boli okrskové kotolne (OkK) Sekier I (výkon 5,7 MW), Sekier III (3,8 MW), Zlatý Potok I (2,9 MW), Zlatý Potok III (4 MW), Kukučínova (0,9 MW) a jestvujúce plynové kotolne (PK) PBH1, J. Kráľa 8, J. Kráľa 21, Dom služieb, Farkaška 2, Francisciho 5, Šoltésová, Západ 13 a Rákoš. Nový inštalovaný výkon je 38,3 MW a účinnosť kotlov 0,92. Variant V4.1 okrskové kotolne s využitím zemného plynu aj v KVET Tento variant počíta s okrskovými kotolňami na zemný plyn na miestach súčasných OST ako v predchádzajúcom prípade. V okrskových kotolniach a PK PBH1 budú umiestnené kogeneračné jednotky pracujúce v základnom zaťažení. Tab. 3.1 Výkony okrskových kotolní V4.1 OkK Výkon nových PK (MW) Výkon KVET tep. (MW) Výkon KVET el. (MW) Balkán 18 2,00 1,60 Sekier I 4,9 0,50 0,40 Sekier III 3,2 0,35 0,28 Zlatý Potok I 2,5 0,25 0,20 Zlatý Potok III 3,5 0,35 0,28 Kukučínova 0,8 0,08 0,06 PK PBH1-0,80 0,64 Nový výkon spolu 32,9 4,33 3,46 Nový inštalovaný výkon je 32,9 MW a účinnosť kotlov 0,92. Účinnosť výroby tepla v KVET sa predpokladá 0,5 a účinnosť výroby elektriny 0,4. Jestvujúce plynové kotolne ostanú zachované. PROEN s.r.o. Bratislava 20

Variant V4.2 okrskové kotolne s využitím zemného plynu aj v KVET a biomasy na výrobu tepla Tento variant počíta s okrskovými kotolňami na zemný plyn na miestach súčasných OST ako v predchádzajúcom prípade. V okrskových kotolniach a PK PBH1 budú umiestnené kogeneračné jednotky pracujúce v základnom zaťažení. Vo výhrevni Balkán budú inštalované dva kotly na biomasu (BK) s výkonom 2 x 4 MW. Tab. 3.2 Výkony okrskových kotolní V4.2 OkK Výkon nových PK (MW) Výkon KVET tep. (MW) Výkon KVET el. (MW) Výkon BK (MW) Balkán 6 2,00 1,60 8 Sekier I 4,9 0,50 0,40 - Sekier III 3,2 0,35 0,28 - Zlatý Potok I 2,5 0,25 0,20 - Zlatý Potok III 3,5 0,35 0,28 - Kukučínova 0,8 0,08 0,06 - PK PBH1-0,80 0,64 - Nový výkon spolu 20,9 4,33 3,46 8 Nový inštalovaný výkon plynových kotlov je 20,9 MW a účinnosť kotlov 0,92. Účinnosť kotlov na biomasu je 0,85. Účinnosť výroby tepla v KVET sa predpokladá 0,5 a účinnosť výroby elektriny 0,4. Jestvujúce plynové kotolne ostanú zachované. Variant V5.1 okrskové kotolne s využitím zemného plynu a biomasy na výrobu tepla Tento variant počíta s okrskovými kotolňami na zemný plyn na miestach súčasných OST ako v predchádzajúcom prípade okrem Balkánu, kde budú teplovodné kotly na drevnú štiepku s celkovým výkonom 16 MW. Jestvujúce plynové kotolne zostanú zachované. Tab. 3.3 Výkony okrskových kotolní V5.1 OkK Výkon nových PK (MW) Výkon BK (MW) Balkán - 16 Sekier I 5,7 - Sekier III 3,8 - Zlatý Potok I 2,9 - Zlatý Potok III 4,0 - Kukučínova 0,9 - PROEN s.r.o. Bratislava 21

OkK Výkon nových PK (MW) Výkon BK (MW) PK PBH1 - - Nový výkon spolu 17,3 16 Nový inštalovaný výkon plynových kotlov je 17,3 MW a účinnosť kotlov 0,92. Účinnosť kotlov na biomasu je 0,85. Jestvujúce plynové kotolne ostanú zachované. Variant V5.2 okrskové kotolne s využitím zemného plynu na výrobu tepla a biomasy na výrobu tepla a elektriny Tento variant počíta s okrskovými kotolňami na zemný plyn na miestach súčasných OST ako v predchádzajúcom prípade okrem Balkánu, kde budú teplovodné kotly na drevnú štiepku s celkovým výkonom 8 MW a parný kotol s kondenzačnou odberovou turbínou. Tab. 3.4 Výkony okrskových kotolní V5.2 OkK Výkon nových PK (MW) Výkon parného kotla (MW) Výkon kondenzačnej odb. turbíny (MW) Výkon BK (MW) Balkán - 10,00 2,5 8 Sekier I 5,7 - - - Sekier III 3,8 - - - Zlatý Potok I 2,9 - - - Zlatý Potok III 4,0 - - - Kukučínova 0,9 - - - PK PBH1 - - - - Nový výkon spolu 17,3 10,0 2,5 8 Nový inštalovaný výkon plynových kotlov je 17,3 MW a účinnosť kotlov 0,92. Účinnosť kotlov na biomasu je 0,85. Parametre turbíny sú opísané v kap. 2.7.1. Jestvujúce plynové kotolne zostanú zachované. Časť konečnej spotreby tepla vo Zvolene bude aj naďalej krytá decentralizovanými, resp. individuálnymi tepelnými zdrojmi v lokalitách, kde pripojenie na SCZT nie je efektívne. Vlastníci a prevádzkovatelia týchto zdrojov sú povinní zabezpečiť ich prevádzku v súlade s platnou legislatívou. PROEN s.r.o. Bratislava 22

3.2 Vyhodnotenie požiadaviek na realizáciu jednotlivých alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení Technické parametre jednotlivých analyzovaných variantov zásobovania teplom sú v nasledujúcich tab. 3.5 a 3.6. Tab. 3.5 Rekapitulácia technických ukazovateľov hodnotených variantov v alternatíve zásobovania teplom s teplárňou Ukazovateľ Jednotka V0 V1 V2 Zvolenská teplárenská Dodávka tepla GJ 600 000 600 000 600 000 Dodávka tepla MWh 166 667 166 667 166 667 Teplo na prahu GJ 722 892 722 892 722 892 Teplo na prahu MWh 200 803 200 803 200 803 Vyrobené teplo GJ 2 040 647 2 040 647 1 560 685 Vyrobené teplo MWh 566 846 566 846 433 523 Vyrobená elektrina MWh 90 760 90 760 70 801 HU spolu t 120 446 120 446 0 HU spolu MWh 455 017 455 017 0 ZP spolu tis.m 3 1 578,381 1 578,381 911,654 ZP spolu MWh 16 731 16 731 9 664 DŠ spolu t 72 520 72 520 80 052 DŠ spolu MWh 181 301 181 301 200 131 KO spolu t 0 0 98 419 KO spolu MWh 0 0 163 127 KO teplo t 0 0 62 021 KO teplo MWh 0 0 172 282 KO elektrina t 0 0 36 398 KO elektrina MWh 0 0 101 105 Dodávka tepla z KO GJ 0 0 446 491 Dodávka tepla z KO MWh 0 0 124 025 Inštalovaný výkon kotlov TpA MW 94 94 - Inštalovaný výkon kotlov TpB MW 173 173 65 Inštalovaný výkon el. TpA MW 18,9 18,9 - Inštalovaný výkon el. TpB MW 25 25 25 Výroba elektriny z KO -inštalovaný výkon el. MW 0 0 6 Výroba tepla z DŠ - inštalovaný výkon tep. MW 0 0 27 MPBH Dodávka tepla GJ 370 000 370 000 370 000 Dodávka tepla MWh 102 778 102 778 102 778 Výroba tepla v MPBH GJ 86 899 86 899 86 899 Výroba tepla v MPBH MWh 24 139 24 139 24 139 Nákup tepla zo ZT GJ 312 679 312 679 312 679 Nákup tepla zo ZT MWh 86 855 86 855 86 855 Výroba a nákup tepla GJ 399 578 399 578 399 578 Výroba a nákup tepla MWh 110 994 110 994 110 994 PK max. tep. výkon MW 32,67 32,67 32,67 ZP teplo m 3 2 865 423 2 865 423 2 865 423 ZP spolu m 3 2 865 423 2 865 423 2 865 423 ZP teplo MWh 30 374 30 374 30 374 ZP spolu MWh 30 374 30 374 30 374 PROEN s.r.o. Bratislava 23

Tab. 3.6 Rekapitulácia technických ukazovateľov hodnotených variantov v alternatíve zásobovania teplom bez teplárne Ukazovateľ Jednotka V3 V4.1 V4.2 V5.1 V5.2 MPBH Dodávka tepla GJ 370 000 370 000 370 000 370 000 370 000 Dodávka tepla MWh 102 778 102 778 102 778 102 778 102 778 Výroba tepla GJ 399 578 399 578 399 578 399 578 399 578 Výroba tepla MWh 110 994 110 994 110 994 110 994 110 994 PK max. tep. výkon MW 32,67 28,34 20,34 18,62 18,62 KVET max. tep. výkon MW 0,00 4,33 4,33 0,00 0,00 KVET max. el. výkon MW 0,00 3,46 3,46 0,00 0,00 KVET výroba elektriny MWh 0 28 733 28 733 0 0 BK max. tep. výkon MW 0,00 0,00 8,00 14,05 14,05 Bk max. el. výkon MW 0,00 0,00 0,00 0,00 2,07 BK výroba elektriny MWh 0 0 0 0 14 633 ZP teplo m 3 12 740 732 12 796 786 9 483 460 7 313 543 7 313 543 ZP elektrina m 3 0 3 339 500 3 339 500 0 0 ZP spolu m 3 12 740 732 16 136 286 12 822 960 7 313 543 7 313 543 ZP KVET m 3 0 7 513 875 7 513 875 0 0 ZP teplo MWh 135 053 135 647 100 525 77 524 77 524 ZP elektrina MWh 0 35 399 35 399 0 0 ZP spolu MWh 135 053 171 046 135 924 77 524 77 524 ZP KVET MWh 0 79 647 79 647 0 0 DŠ teplo t 0 0 13 714 22 463 22 463 DŠ elektrina t 0 0 0 0 22 178 DŠ spolu t 0 0 13 714 22 463 44 641 PK nový inštalovaný výkon vyp. MW 38,35 33,06 21,06 17,28 17,28 PK nový inštalovaný výkon MW 38,30 32,90 20,90 17,30 17,30 PK nový príkon MW 41,63 35,76 22,72 18,80 18,80 PK súčasný príkon MW 28,422 28,422 28,422 28,422 28,422 KVETe - inštalovaný výkon MW 0 3,46 3,46 0 0 BK - inštalovaný výkon MW 0 0 8,00 16,00 8,00 Výroba E z DŠ - inštal. výkon el. MW 0 0 0 0 2,50 Výroba E z DŠ - inštal. výkon tep. MW 0 0 0 0 9,97 Bučina Zvolen Dodávka tepla GJ 290 000 290 000 290 000 290 000 290 000 Dodávka tepla MWh 80 556 80 556 80 556 80 556 80 556 Výroba tepla GJ 349 398 349 398 349 398 349 398 349 398 Výroba tepla MWh 97 055 97 055 97 055 97 055 97 055 Spotreba paliva - DŠ t 101 154 101 154 101 154 101 154 101 154 Súčasný inštalovaný výkon kotlov MW 24 24 24 24 24 Nový výkon MW 12 12 12 12 12 Inštalovaný výkon turbíny MW 5,4 5,4 5,4 5,4 5,4 PROEN s.r.o. Bratislava 24

Z technického hľadiska sú všetky varianty okrem porovnávacieho V0 spojené s potrebami investícií do nových zariadení. Z hľadiska technických požiadaviek sú realizovateľné, líšia sa mierou náročnosti na priame a vyvolané investičné náklady ako aj rizikami dostupnosti biomasy ako paliva. 3.3 Ekonomické vyhodnotenie technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení 3.3.1 Ceny tepla V cenách tepla náklady na palivo v SR tvoria v priemere 65 % - 75 % [10] podľa toho, ako sa pohybuje cena zemného plynu a ostatných palív. Najviac zastúpeným palivom pri výrobe tepla v SR je zemný plyn, a preto priemerná cena variabilnej zložky ceny tepla kopíruje jeho vývoj. Vývoj priemerných cien tepla v SR a v MPBH Zvolen (podľa cenových rozhodnutí ÚRSO) v ostatnom období dokumentujú nasledujúce tab. 3.7 a 3.8 a grafy na obr. 3.2 3.5. Tab. 3.7 Vývoj cien tepla v období r. 2006 2010 [10] Cena tepla 2006 2007 2008 2009 2010 Sk/GJ EUR/kWh Sk/GJ EUR/kWh Sk/GJ EUR/kWh EUR/kWh EUR/kWh Priemer SR Variabilná zložka - domácnosti 0,0453 0,0433 373 374 403 Variabilná zložka - ostatní 0,0529 0,0491 0,063453 0,065365 0,070145 EUR/kW EUR/kW Fixná zložka - domácnosti, ostatní 158 173 184 125,9320 126,0458 Informatívny prepočet ceny - domácnosti (EUR/kWh) 0,069061 0,067082 Informatívny prepočet ceny - ostatní (EUR/kWh) 0,076661 0,072882 MPBH podľa cenových rozhodnutí ÚRSO Variabilná zložka - domácnosti 0,04561 0,0443 Variabilná zložka - ostatní 0,04698 0,0457 Fixná zložka - domácnosti, ostatní EUR/kW EUR/kW 196,0937 177,1678 Informatívny prepočet ceny - domácnosti (EUR/kWh) 0,082609 0,077728 Informatívny prepočet ceny - ostatní (EUR/kWh) 0,083979 0,079128 Tab. 3.8 Vývoj cien tepla MPBH v období r. 2009 2011 podľa rozhodnutí ÚRSO Cena tepla 2009 2010 2011/1 2011/2 2011/3 EUR/kWh EUR/kWh EUR/kWh EUR/kWh EUR/kWh Variabilná zložka - domácnosti 0,04561 0,0443 0,0462 0,047 0,0479 Variabilná zložka - ostatní 0,04698 0,0457 0,0467 0,0488 0,0506 Fixná zložka - domácnosti, ostatní EUR/kW EUR/kW EUR/kW EUR/kW EUR/kW 196,0937 177,1678 180,3616 196,4023 191,8207 Prepočet ceny - domácnosti (EUR/kWh) 0,082609 0,077728 0,080230 0,084057 0,084093 Prepočet ceny - ostatní (EUR/kWh) 0,083979 0,079128 0,080730 0,085857 0,086793 PROEN s.r.o. Bratislava 25

Prepočet ceny (EUR/kWh) Prepočet ceny (EUR/kWh) 0,09 0,085 0,08 0,075 0,07 0,065 0,06 0,055 0,05 2006 2007 2008 2009 2010 SR - domácnosti MPBH - domácnosti SR - ostatní MPBH - ostatní Obr. 3.2 Informatívny prepočet ceny tepla priemerné ceny v SR a ceny MPBH podľa cenových rozhodnutí ÚRSO v období r. r. 2006 2010 [10] 0,088000 0,086000 0,084000 0,082000 0,080000 0,078000 0,076000 0,074000 0,072000 2009 2010 1-6/2011 7-8/2011 9-12/2011 Vývoj ceny MPBH - domácnosti Vývoj ceny tepla MPBH - ostatní Obr. 3.3 Informatívny prepočet ceny tepla ceny MPBH v období r. r. 2009 2011 podľa cenových rozhodnutí ÚRSO PROEN s.r.o. Bratislava 26

/ kwh / kw 250 200 150 100 50 0 Zvolenská teplárenská, a.s. MPBH, s.r.o., Zvolen Žilinská teplárenská, a.s. BYTTERM, a.s., Žilina Tepláreň, a.s., Košice Tepelné hospodárstvo, s.r.o., Košice Bratislavská teplárenská, a.s. Prvá ružinovská,a.s. Bratislava Martinská teplárenská, a.s. Martico, a.s., Martin 2007 2008 2009 2010 Obr. 3.4 Fixná zložka ceny tepla teplárenských a distribučných spoločností v SR [10] 0,05 0,05 0,04 0,04 0,03 0,03 0,02 0,02 0,01 0,01 0,00 Zvolenská teplárenská, a.s. MPBH, s.r.o., Zvolen Žilinská teplárenská, a.s. BYTTERM, a.s., Žilina Tepláreň, a.s., Košice Tepelné hospodárstvo, s.r.o., Košice Bratislavská teplárenská, a.s. Prvá ružinovská,a.s. Bratislava Martinská teplárenská, a.s. Martico, a.s., Martin 2007 2008 2009 2010 Obr. 3.5 Variabilná zložka ceny tepla teplárenských a distribučných spoločností v SR [10] 3.3.2 Trendy vývoja cien zemného plynu V koncepcii *2+ sa predpokladal rovnomerný rast cien zemného plynu pre roky 2008 a 2009 a nárast cien zhodný s predpokladanou mierou inflácie v SR v období rokov 2010 až 2015. Grafické vyjadrenie týchto predpokladov pre jednotlivé kategórie priemyselných odberateľov je na obr. 3.6. PROEN s.r.o. Bratislava 27