PEDAGOGIKA 62252_6 E,I

Prepis

1 PREZENTÁCIE PREDMETU PEDAGOGIKA 62252_6 E,I Predmet pedagogika je rozdelený do 13 tematických okruhov : T1 T13 Prezentácie sú očíslovanéod P1 PX Napr. prezentácia č. 8 v prvom tematickom okruhu je označená T1P8

2 TEMATICKÉOKRUHY Z PEDAGOGIKY 1 1. Úvod do všeobecnej pedagogiky. 2. Vybranétémy zo všeobecnej didaktiky I. 3. Vybranétémy zo všeobecnej didaktiky II. 4. Vybranétémy zo všeobecnej didaktiky III. 5. Vybranétémy zo všeobecnej didaktiky IV. 6. Cvičenie prezentačných spôsobilostí. 7. Výchova v starovekých civilizáciách, v antike, v stredoveku a v renesancii

3 TEMATICKÉOKRUHY Z PEDAGOGIKY 2 8. Život, dielo a pedagogickénázory J. A. Komenského a vybraných osobností storočia. 9. Rakúsko-uhorské, československéa slovenské školstvo v storočí a pedagogickésmery 20. storočia. 10 Vybranétémy z komparatívnej pedagogiky, andragogikya špeciálnej pedagogiky. 11. Úvod do teórie a metodiky výchovy. 12. Ciele a metódy výchovy. 13. Výchovnéinštitúcie a riešenie výchovných problémov

4 Témy esejí z pedagogiky - humanizácia školy; školy podporujúce zdravie; environmentálna výchova; rodinná výchova a škola; mimoškolská výchova; počítače a výchova mládeže; pedagogická klíma školskej triedy; celoživotné vzdelávanie; integrovaná výchova zdravotne postihnutých žiakov; multikultúrna výchova; európska dimenzia vo výchove a vzdelávaní; alternatívne školy; rodina - škola - región; znevýhodnený žiak v triede; riadená samostatná práca žiakov; hromadné komunikačné prostriedky a výchova; etnické anárodnostné minority a výchova; mládež adrogy; stredoškolské vzdelávanie a projekt Milénium; pedagogická diagnostika; školský manažment; iné témy dohovorené svyučujúcim.

5 Témy výchovných rozhovorov a diskusií - prevencia drogových závislostí na SŠ; výchova k tvorbe a ochrana životného prostredia; demokracia, sloboda a disciplína na školách; postavenie a funkcie rodiny v spoločnosti; bezpečnosť a hygiena pri výučbe na SŠ; ochrana života (trest smrti, potraty, eutanázia, ai.); kriminalita a agresivita mládeže; šikanovanie v škole; extrémne mládežnícke organizácie; občianstvo, vlastenectvo a nacionalizmus; život s národnostnými a inými menšinami; globálna výchova; mravné normy a moderný človek; morálka a právo v živote spoločnosti; estetika, krása a gýč; zdravý životný štýl; kvalita života a moderný človek; tabakizmus, alkoholizmus, hracie automaty a mládež; hodnotový systém mládeže; vplyv TV a reklamy na hodnotovú orientáciu mládeže; IKT a výchova mládeže; podvádzanie a korupcia v škole; práca, peniaze a rodina v živote človeka; výchova k humanizmu, tolerancii a solidarite; iné témy dohovorené s vyučujúcim.

6 T1P1 Utváranie a rozvoj osobnosti človeka ovplyvňujú: 1.Vnútorné /endogénne/ faktory: somatické /telesné/ vlastnosti ; vlastnosti zmyslových orgánov; funkcia žliaz s vnútorným vylučovaním; vlastnosti nervovej sústavy a mozgu a i. sú základom vlôh, temperamentu, Vonkajšie /exogénne/ faktory: životné/sociálneamateriálne/ prostredie výchova a sebavýchova;

7 T1P2 Pojem a predmet pedagogiky Pedagogika je veda o výchove. Štruktúru pedagogiky tvoria dve zložky teória a výskum. Teoretickázložka predstavuje systém poznatkov, opisujúcich avysvetľujúcich výchovnú realitu avýskumná zložka poskytuje pre tento opis avysvetlenie údaje azdôvodnenie. Predmetom pedagogiky je výchova detí, mládežeadospelých. starogr. pais -chlapec, agó -vediem; paidagógikétéchné -umenie výchovy.

8 T1P3 Systém pedagogických disciplín 1. všeobecná pedagogika 2. všeobecná didaktika 3. teória výchovy (teória ametodika výchovy) 4.1 národné dejiny pedagogiky 4. dejiny pedagogiky 4.2 všeobecné dejiny pedagogiky 5. porovnávacia pedagogika 6. špeciálna pedagogika 7. andragogika 8. teória riadenia výchovných inštitúcií 9. ďalšie pedagogické disciplíny (ped. diagnostika, pedagogika voľného času, metodológia pedagogiky, sociálna pedagogika,...)

9 T1P4 Vzťah pedagogiky k iným vedám 1. SPOLOČENSKÉ A HUMANITNÉ VEDY Filozofia 1.4 História 1. 7 Právne vedy, Psychológia 1.5 Etika 1.3 Sociológia 1.6 Estetika 2. PRÍRODNÉ A LEKÁRSKE VEDY 2.1 Biológia 2.4 Fyziológia 2.7 Chémia, Anatómia 2.5 Geografia 2.3 Hygiena 2.6 Fyzika

10 Vzťah pedagogiky k iným vedám T1P TECHNICKÉVEDY A VEDY O RIADENÍ 3.1 Technológie 3.4 Informatika 3.2 Elektronika 3.5 Teória riadenia, Náuka ostrojoch 4. VEDECKÁMETODOLÓGIA 4.1 Logika 4.2 Matematika 4.3 Štatistika,...

11 T1P6 Základnépedagogicképojmy 1 Výchova v širšom zmysle - proces zámerného zámerného acieľavedomého pôsobenia a pomoci (facilitácie) pri optimálnom rozvoji a socializácii osobnosti. Výchova smeruje k optimálnemu rozvoju človeka, pre jeho vlastný i spoločenský prospech. Výchova v užšom zmysle - proces zámerného acieľavedomého pôsobenia a pomoci (facilitácie) pri utváraní a rozvoji postojov, potrieb, záujmov a hodnotovej orientácie, smerujúcej k optimálnemu rozvoju citovej, vôlovejahodnotovej zložky osobnosti človeka.

12 T1P7 Základnépedagogicképojmy 2 Vzdelávanie - zámerný a cieľavedomý proces utvárania a rozvoja systému vedomostí, zručností, návykov a schopností, najmäschopností poznávacích. Výcvik - cieľavedomé utváranie a zdokonaľovanie zručností (spôsobilostí) a návykov viacnásobným opakovaním činností.

13 T1P8 Základnépedagogicképojmy 3 Vedomosti - zapamätané a pochopené (t. j. osvojené) fakty, pojmy a vzťahy medzi nimi. Zručnosti (spôsobilosti) -úspešné využitie vedomostí pri činnosti. Návyky - zautomatizované zručnosti (spôsobilosti). Vlohy - vrodené anatomicko-fyziologické osobitosti organizmu. Schopnosti - individuálny potenciál človeka pre realizáciu určitej činnosti v budúcnosti.

14 T1P9 Základnépedagogicképojmy 4 Postoj - relativnestabilný hodnotiaci vzťah človeka k realite napr. k prírode, technike, iným ľuďom, k sebe. Potreba - signalizuje nedostatok alebo nadbytok niečoho, čo je pre človeka žiaduce pre vnútornú rovnováhu. Hodnota - subjektívna miera dôležitosti, ktorú človek prisudzuje určitým predmetom, javom a iným ľuďom. Záujem-špecifickázameranosť osobnosti, sústredená pozornosť na určitú vec alebo činnosť.

15 T1P10 Základnépedagogicképojmy 5 Postoje, potreby, hodnoty a záujmy sa postupne fixujúv relatívne stálych črtách osobnosti a pôsobia ako silné stimuly správania. Vyučovací (výchovno-vzdelávací) proces - historicky ustálená forma cieľavedomého asystematického vzdelávania a výchovy detí, mládeže a dospelých.

16 T1P11 Vedecký výskum v pedagogike 1 Pedagogický výskum je činnosť, zameraná na systematický opis, analýzu a objasňovanie pedagogickej reality. Prebieha vetapách, ktoré na seba nadväzujú: 1. identifikácia výskumného problému, koncepcia a plán výskumu; 2. štúdium literatúry a ďalších zdrojov informácií; 3. formulácia výskumných hypotéz; 4. zisťovanie pedagogických faktov (údajov); 5. kvalitatívnea kvantitatívnevyhodnotenieúdajov; 6. komplexnéspracovanievýsledkov a správa o výskume.

17 T1P12 Vedecký výskum v pedagogike 2 Výskumné metódy súsystematicképostupy, ktorésa využívajú pri zisťovaní výskumných faktov (údajov): metóda pozorovania exploračné metódy - rozhovor (interview) a dotazník pedagogický experiment analýza pedagogických dokumentov historicko-porovnávacia metóda

18 T1P13 Slovenský školský systém 1 Školský systém v SR je sústava inštitúcií tzv. formálnej edukácie, ktoré riadi aspravuje ministerstvo školstva. Rozlišujeme školy štátne, cirkevné a súkromné. Povinná školská dochádzka je v SR desaťročná. Základná škola (ZŠ) má 9 ročníkov. Má dva stupne: prvý stupeň ( ročník) a druhý stupeň ( ročník). Strednéškoly poskytujúžiakom úplné stredné všeobecné vzdelanie, stredné odborné, úplné stredné odborné alebo vyššie odborné vzdelanie. Vysokéškoly (VŠ) súvzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne, ktoré majúvýhradné právo poskytovať vysokoškolské vzdelávanie

19 T1P14 Slovenský školský systém 2 Strednéškoly sa členia na gymnázia, stredné odborné školy a stredné odborné učilištia. Integráciou stredných odborných škôl astredných odborných učilíšť vznikajúzdružené stredné školy (ZSŠ). Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná škola, ktorá pripravuje žiakov predovšetkým na vysokoškolské štúdium. Stredná odborná škola (SOŠ) pripravuje žiakov predovšetkým na výkon odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, pedagogických, právnych, správnych, sociálnych, zdravotníckych, kultúrnych a umeleckých. Strednéodbornéučilištia (SOU) pripravujúžiakov v dvojročných atrojročných učebných odboroch a štvorročných študijných odboroch na výkon robotníckych povolaní a odborných činností.

20 T1P15 Slovenský školský systém 3 Školské zariadenia rozdeľujeme na: výchovno-vzdelávacie zariadenia (napr. školské kluby, domovy mládeže a centrávoľného času) poradenské a špeciálne výchovnézariadenia (napr. zariadenia výchovnej prevencie a zariadenia náhradnej výchovy) záujmovo-vzdelávacie zariadenia (napr. jazykové školy) školskéúčelovézariadenia (napr. zariadenia školského stravovania a školskévýpočtovéstrediská).

21 T1P16 Projekt Milénium a odborné stredoškolskévzdelávanie 1 Projekt Milénium je program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších rokov. V oblasti odborného stredoškolského vzdelávania vychádzajú jeho autori (Rosa, Turek, Zelina) z podrobnej analýzy kladov a nedostatkov vývoja slovenského školstva po roku 1990 a z odporúčaní expertov Európskej únie. Pre oblasť odborného stredoškolského vzdelávania navrhujú: 1. v odbornom stredoškolskom vzdelávaní by malo pokračovať cca % absolventov ZŠ a väčšina žiakov by mala získať úplnéstrednéodborné vzdelanie; 2. rozšíriť počet vzdelávacích ciest a uskutočniť reštrukturalizáciu siete SOU asoš;

22 T1P17 Projekt Milénium a odborné stredoškolskévzdelávanie 2 3. redukovať a inovovať sústavu študijných a učebných odborov a vytvárať širokoprofilovéodbory; 4. programy kratšie ako 4 roky končiť záverečnou skúškou, 4-5 ročnématuritou; 5. kmeňovéučivo spoločnépre všetky odbory by malo tvoriť cca 60 % času (národnékurikulum) a školské kurikulum vytvárať podľa miestnych podmienok; 6. od prvého po štvrtý ročník postupne prechádzať od všeobecného vzdelávania kteoretickému a praktickému odbornému vzdelávaniu; prvý ročník koncipovať ako orientačný, klásť doraz na všeobecnévzdelanie a obsah porovnateľný pre všetky odbory štúdia;

23 T1P18 Projekt Milénium a odborné stredoškolskévzdelávanie 3 7. na skvalitnenie praktickej prípravy zriaďovať výcvikové centráodbornej prípravy; 8. novokoncipovanésoš by mali vznikať prevažne integráciou súčasných SOU a SOŠ; 9. SOŠ by sa mali podieľať i na pomaturitnom a nadstavbovom štúdium a po získaní akreditácie by mali poskytovať aj tzv. vyššie odbornévzdelávanie; 10. hodnotiť a akreditovať vzdelávacie štandardy a programy bude Národná kurikulárnarada

24 T2P19 Typy výučby na SŠ 1. Informatívna výučba Dominantou je prezentácia /expozícia/ informácií učiteľom 2. Heuristická výučba Dominantou je tvorivá činnosť učiacich sa /žiakov/, riadenáučiteľom 3. Regulatívna výučba Dominantou je učebnáaktivita učiacich sa /žiakov/, riadená programom /algoritmom/ 4. Produkčná výučba Dominantou je praktická činnosť učiacich sa /žiakov/

25 T2P20 Didaktický systém 1 Ciele výučby Didaktické zásady Podmienky výučby Obsah výučby (učivo) Učiteľ (MOV, lektor) ŽiakA ŽiakB Výučba Žiak N

26 T2P21 Didaktický systém 2 Výučba Mater. prostriedky výučby: -pomôcky -didaktická technika -vybavenie priestorovvýučby Nemater. prostriedky výučby: -metódyvýučby -organizačné formy výučby -metodické koncepcie Výsledky výučby

27 T2P MAGEROVA TECHNIKA VYTYČOVANIA CIEĽOV VÝUČBY 1. OČAKÁVANÝ VÝKON 2. PODMIENKY VÝKONU 3. NORMA VÝKONU

28 T2P Niemierkova taxonómiacieľov 1.Úroveň vedomostí v kognitívnejoblasti 1.1 Zapamätanie poznatkov /zopakovať, vymenovať,.../ 1.2 Porozumenie poznatkom /vyjadriť vlastnými slovami,.../ 2. Úroveň zručností/ spôsobilostí/ 2.1 Špecifický transfér /aplikovať, vypočítať, klasifikovať,.../ 2.2 Nešpecifický transfér /vyvodiť závery, obhájiť, vyriešiť,.../

29 T2P23 Kratwohlova taxonómia cieľov v afektívnej oblasti 1. Prijímanie podnetov -ochota prijímať podnety, 2. Reagovanie na podnety - ochota reagovať, zainteresovanosť 3. Oceňovanie hodnoty - vytvorenie kladného postoja, akceptovanie hodnoty 4. Integrovanie hodnoty -uvedenie hodnoty do systému hodnôt 5. Začlenenie hodnoty do štruktúry osobnosti - konanie na základe vnútorného presvedčenia

30 T2P24 Simpsonova taxonómia cieľov v psychomotorickej oblasti Klasifikácia Príklad Aktívne slovesá 1. Vnímanie -pozoruje pohyb -pozoruje, počúva, činnosti -rozoznáva etapy činnosti sleduje 2. Usporiadanie -poznáva etapy činnosti -pripravuje sa, upravuje činnosti apripravuje sa na ne 3. Riadená činnosť -napodobňuje inštruktora -napodobňuje, predvádza 4. Automatizácia -plníúlohu v súlade -štartuje, radí rýchlosti, brzdí činnosti so štandardom 5. Komplexné -kombinuje zautomatizované -riadi auto, zvára potrubie činnosti činnosti varí obed

31 T2P25 Didaktickáanalýza učiva 1 myšlienkový proces výchovnovzdelávacia hodnota učiva a spôsob jeho expozície Didaktická analýza: 1. pojmová avzťahová analýza 2. operačná analýza 3. analýza časovej aobsahovej nadväznosti učiva 4. analýza výchovnej hodnoty učiva

32 T2P26 Didaktickáanalýza učiva 2 určenie konkr. prvkov učiva a ich hierarchie /základné, doplňujúce a ilustrujúce učivo/ zoskupenie učiva do logických blokov /modulov/ určenie časovej postupnosti prezentácie učiva voľba vyučovacích prostriedkov /M, F, DT, P/

33 T3P27 Podmienky výučby 1. Vonkajšie (exogénne) podmienky: - časovéamateriálno-technické; - spoločensko-historickéa regionálne; - štýl práce školy a úroveň spolupráce školy, rodiny a širšieho sociálneho prostredia 2.Vnútorné (endogénne) podmienky: - aktuálny telesný, psychický a sociálny stav žiakov, ich doterajšie vedomosti, zručnosti, záujmy, postoje, učebné štýly, ai. (pripravenosť žiakov učiť sa)

34 T3P28 Didaktickézásady -aktivity (motivácie k cieľavedomej činnosti.). - názornosti -trvácnosti -primeranosti -systematickosti (sústavnosti) -spätnej väzby -individuálneho prístupu -bezpečnej a hygienickej práce

35 T3P29 Osobnosť učiteľa Prirodzenáautorita učiteľa je založená na jeho odborných, učiteľských a ľudských kvalitách a miere pomoci žiakom pri učení. Osobnostnékompetencie: zodpovednosť, sebareflexiu, sociálnu vnímavosť, tvorivosť, pripravenosť na tímovúspoluprácu, a i. Profesijnékompetencie: odborno-predmetové, organizačné, psychodidaktické, komunikačné, riadiace a diagnostické, a i. Funkcie (úlohy) učiteľa: plánovacia, komunikačná, motivačná, riadiaca a organizačná kontrolná a vyhodnocovacia, a i.

36 T3P30 Pedagogickákomunikácia 1 Pravidlá pedagogickej komunikácie: -pravidlo kooperácie -kvantity -kvality -relevancie -spôsobu Požiadavky na rečový prejav -jednota a vyváženosť obsahu a formy -hlasitosť adynamika reči, -tempo (rýchlosť) a rytmus (členenie) reči. -prirodzená intonácia (melódia, výškový pohyb hlasu). -spisovný jazyk a použitý slovník, -presnosť prejavu

37 T3P31 Pedagogickákomunikácia 2 K činiteľom mimoslovnejkomunikácie patrí: reč očí (vizuálny kontakt), mimika (výraz tváre), gestika(pohyby končatín), kinezika(pohyby tela), fyzický postoj, proxemika(priblíženie a oddialenie sa od žiaka), heptika(dotyky napr. podanie ruky) úprava zovňajšku a prostredia

38 T3P32 Pedagogickákomunikácia 3 Chyby učiteľa pri komunikácii: -priveľa rečnenia, rozvláčnosť a neprehľadnésúvetia; -sebapreceňovanie a neschopnosť prijať kritiku; -monotónnosť, čítanie textu, zláartikulácia, málo (priveľa) emocionality; -veľa cudzích slov, rečnícke frázy, balastnéslová, rýchle tempo reči; -meravý fyzický postoj, neprívetivámimika a gestika, podráždenosť a negatívny vzťah k žiakom; -nedostatok vizuálneho kontaktu, humoru a diskusie.

39 T4P33 Materiálne a nemateriálne prostriedky výučby 1 1. Materiálne prostriedky výučby : 1.1 pomôcky 1.2 didaktická technika Pomôcky /učebnépomôcky/ sú materiálne predmety, ktoréobsahujú správu s učivom a používajú sa bezprostredne vo výučbe; Didaktická technika -rôzne druhy zariadení aprístrojov, ktoréumožňujú účinnú aplikáciu pomôcok vo výučbe.

40 T4P34 Prostriedky výučby 2 2. Nemateriálne prostriedky výučby : 2.1 metódy výučby 2.2 formy výučby Metóda výučby je koordinovaný systém vyučovacích činností učiteľa a učebných aktivít žiakov, ktorý je zameraný na dosiahnutie cieľov výučby ; Organizačná forma výučby je usporiadanie podmienok / čas, priestor, podnety,.../ k realizácii obsahu vyučovania, pri využití rôznych metód a prostriedkov výučby.

41 T4P35 Klasifikácia materiálnych prostriedkov výučby Klasifikácií pomôcok: 1. predmetové (reálie, modely) 4. textové 2. obrazové 5. kombinované. 3. zvukové 6. špeciálne Klasifikácia didaktickej techniky: 1. Vizuálna technika. 2. Auditívna technika. 3. Audiovizuálna technika. 4. Výpočtová a spätnoväzbová technika

42 T4P36 Klasifikácia metód výučby Klasifikácie metód výučby, z hľadiska: 1. fázvyučovacieho procesu: 1.1 motivačné 1.3 fixačné 1.2 expozičné 1.4 diagnostické 2. úrovne aktivity, samostatnosti a tvorivosti žiakov: 2.1 informačno-reproduktívne 2.2 úlohové 2.3 problémové 3. hlavného zdroja poznávania žiakov: 3.1 slovné 3.2 názorné 3.3 praktické:

43 T4P37-1 Klasifikácia foriem výučby Klasifikácia organizačných foriem, z hľadiska: 1. záväznosti : -povinné (vyučovacia hodina, učebný deň, exkurzia, odborná prax, cvičenia) -voliteľné -nepovinné

44 T4P37-2 Klasifikácia foriem výučby 1 2. dĺžky trvania: -vyučovacie hodiny -dvojhodinovévýučbové jednotky -učebnédni a i. 3. počtu žiakov (sociálne formy): - individuálne -párové -skupinové -hromadné

45 T4P38 Koncepcie (komplexné metódy) výučby participatívne koncepcie(žiaci spolupracujú): - skupinovévyučovanie, projektovévyučovanie problémovévyučovanie, integrovanétematické vyučovanie, a i. individualizovanékoncepcie: -programovanévyučovanie, Kellerov plán, Systém riadenia samostatnej práce študentov, výučba podporovaná počítačom, a i.

46 T4P39 Alternatívne a tvorivohumanistické vyučovanie 1 Základnéznaky : - dôraz na slobodu žiakov a učiteľa - rozvoj samostatnosti a tvorivosti žiakov - využívanie netradičných metód a postupov Zdroje : -17. st.: J.A.Komenský pansofická škola v Blatnom potoku -18. st.: J.J.Rousseau prirodzená výchova -18/19 st.: J.H.Pestalozzi sloboda pre deti iučiteľov -19/20.st.: L.N.Tolstoj slobodná výchova

47 Alternatívne a tvorivohumanistické vyučovanie T4P40 2 Alternatívne školy v 20. storočí: 1. Daltonský plán - 2. Winnetskásústava 3. Waldorfskéškoly 4. Jenskáškola 5. Freinetova modernáškola

48 T4P41 Alternatívne a tvorivohumanistické vyučovanie 3 Znaky tvorivo-humanistického vyučovania: 1. Zameranosť nažiakaajeho potreby 2. Pozitívnyprístup, uspokojeniezpráceatvorivej atmosféry 3. Individualizácia, rešpektovanieučebných štýlov apracovného tempa 4. Vlastná činnosť, diskusie, projekty 5. Variabilita, akceptovanierôznosti 6. Slobodaazodpovednosť zavlastné činy

49 T4P42 Alternatívne a tvorivohumanistické vyučovanie 4 Znaky tvorivo-humanistického vyučovania: 7. Kooperácia, obhajobavlastného názoru arešpektovanie názoru druhých 8. Konštruktívnyprístup žiak pomáhakonštruovať svoje poznanie 9. Čerpaniezo životných situácií askúsenostížiakov 10. Využívaniehravosti 11. Rešpektovaniezdravotných aspektov bez napätiaa strachu 12. Globálnepoňatievýučby integráciaučiva, dôraz na súvislosti

50 T5P43 Kontrola, hodnotenie a klasifikácia výučby Kontrola výsledkov výučby je proces, pri ktorom sa zisťuje stav a výsledky výučby (najčastejšie výkony žiakov), ktorésa porovnávajú s vytýčenými cieľmi (štandardmi, normami). Hodnotenie je písomnéalebo ústne (v niektorých prípadoch aj nonverbálne) vyjadrenie záverov z kontroly. Pri klasifikácii má hodnotenie kvantitatívnu podobu (číslo, počet bodov, percentá)

51 T5P44 Klasifikácia diagnostických metód 1. Klasickédiagnostickédidaktickémetódy: 1.1 ústne 1.2 písomné 1.3 praktické 2. Výskumnédiagnostickémetódy: 2.1 systematické pozorovanie 2.2 analýza výsledkov činnosti 2.3 exploračné metódy (rozhovor, dotazník, anketa) 3. Špeciálne diagnostické metódy 3.1 psychologické analýzy 3.2 sociologické analýzy 3.3 biologické (zdravotné) analýzy

52 T5P45 Tvorba didaktického testu 1 DT systematický nástroj merania výsledkov výučby (objektivizovaná písomná skúška) Postup pri tvorbe DT: 1. určiť účel DT 2. vymedziť rámcový obsah DT 3. spresniť obsah DT ( obsahovávalidita) 4. určiť formu úloh 5. navrhnúť úlohy 6. určiť testovací čas

53 T5P46 Tvorba didaktického testu 2 7. určiť počet úloh 8. Určiť počet variantov DT 9. navrhnúť prvú podobu DT 10. prideliť úlohám váhy významu a určiť skórovanie úloh 11. Dať posúdiť kompetentom 12. Pilotne overiť DT a analyzovať výsledky 13. Konečnáúprava a pokyny k DT 14. Určenie transformácie bodového skóre na známky

54 T6P47 Cvičenie realizačných spôsobilostína pedagogické témy 1 1. Prvý kontakt so skupinou študentov ( pozdrav, vizuálny kontakt,... ) 2. Motivačný vstup do témy 3. Pedagogickákomunikácia a monologická prezentácia ( úvod jadro -záver) 3.1 Vysvetlenie pojmu, javu, postupu, Prezentácia eseje

55 T6P48 Cvičenie realizačných spôsobilostína pedagogické témy 2 Motivačný vstup do témy: Motivácia a potreby (fyziologické, bezpečie, spolupatričnosť, uznanie, sebarealizácia) Možnosti motivácie: to, čo sa týka nás, čo je pre nás aktuálne to, čo je zaujímavé, prekvapivé poznanie cieľov, štruktúry zážitok úspechu,...

56 T6P49 Hodnotenie prezentácie -úroveň verbálnej komunikácie; -úroveň nonverbálnakomunikácia; -štruktúra a časové členenie prezentácie; -vecnásprávnosť; -zrozumiteľnosť; -zapamätateľnosť -zaujímavosť, a i.

57 T7P50 Výchova v starovekých civilizáciách - vynález písma obrázkovéa klinového ( pr. n. l.) - chrámovéškoly v Mezopotámii (základy filozofie, teológie, prírodných vied, hudba); sumerčinaaakkádčina; - inštitucionalizovanávýchovy avzdelania v starom Egypte (3. tisícročia pr. n. l.); cieľ výchovy - úcta kpravde a k poriadku, sebaovládanie, schopnosť prispôsobiť sa celku a rozvoj pamäti žiakov; - organizovanávýchova v starej Číne; Konfucius-jednota poznávania acnosti; výchovakňazov brahmánov a výchova kasty vojakov a obchodníkov v starej Indii

58 T7P51 Výchova v antickom Grécku a Ríme 1 -porovnanie spartského aaténskeho výchovného systému; -harmonický rozvoj osobnosti po stránke telesnej iduševnej, jednota dobra akrásy kalokagatia; -vzdelávacie inštitúcie s vysokoškolským charakterom štúdia napr. Akadémia založená Platónom a Lýkeion, založený Aristotelom;

59 T7P52 Výchova v antickom Grécku a Ríme 2 Sokrates ( ) ; múdrosť, statočnosť a umiernenosť; sokratovskémetódy; Platón ( ); Ústava a Zákony; výchovu podriadiť záujmom štátu; tri stránky duše rozum, vôľa, cit; Aristoteles ( ); Etika Nikomachova a Politika; Výchova máspojiť tri základnézložky výchovu telesnú, mravnú arozumovú. Marcus Fabius Quintilianus (asi n. l.); výchova v antickom Ríme - Dvanásť kníh o výchove rečníka.

60 T7P53 Znaky antickej výchovy - výsada slobodných občanov; celok výchovy telesnej, rozumovej, mravnej aestetickej; zameranie na harmonický rozvoj človeka po stránke racionálnej, emocionálnej avôľovej; - teoretickévzdelanie, získavalo charaker všeobecného vzdelania: trívium gramatika, rétorika, dialektika a kvadrívium aritmetika, geometria, astronómia, múzika); - vobdobí rímskeho cisárstva boli položenézáklady odborného vzdelávania (vznik právnických alekárskych škôl) : cieľom bola príprava na reálny, pozemský život;

61 T7P54 Výchova v stredoveku r. 313 /Konštantín Veľký/ : milánskyedikt nábož. slobodapre kresťanov; biskup Augustinus Aurelius / / kantickým cnostiam: múdrosť -spravodlivosť -statočnosť -umiernenosť pridal cnosti kresťanské: viera-nádej -láska; domin. mních Tomáš Akvinský / /: snaha o harmóniu rozumu aviery;

62 T7P55 Školstvo v stredoveku 1 1. od 6. stor. školy kláštorné : napr. benediktíni zriadili na hore Monte Cassino kláštor so školou / koncom 10. stor. na Zobore/ ; 2. vsídlach biskupov školy katedrálne výchova kňazov /v Nitre od r kapitulskáškola/; 3. pre širšie vrstvy obyvateľstva školy farské

63 T7P56 Školstvo v stredoveku 2 4. výchova šľachticov -rytierska výchova; 5. koncom stredoveku - mestskéškoly/partikulárne/; metodika vstredovekých školách : mechanické učenie, podceňovanie telesnej výchovy, individuálna práca so žiakmi, prísne tresty

64 T7P57 Školstvo v stredoveku 3 6. od konca 12. storočia prvéuniverzity : Bologna, Neapol; Oxford, Cambridge; Sorbona; Nemecko Heidelberg /1385/, Lipsko /1408/ strednáeurópa: Praha /1348/, Viedeň, Krakov, Bratislava /Academia Istropolitana, 1465/ štruktúra stredovekej univerzity : fakulta artistická /bakalárska/, teologická, lekárska a právnická

65 T7P58 Pedagogickénázory v renesancii -v14. 16/17. stor. rozvojkultúry, hospodárstva, medzinárodného obchodu a prírodnýchvied;, dôveravčloveka, renesanciaantického spôsobu života; tal. pedagóg Vittorino da Feltre / / - dom radosti ; 1 fr.francois Rabalais / / kritizuje preťažovanie pamäte apožaduje návrat k prírode

66 T7P59 Pedagogickénázory v renesancii angl. humanista Thomas More / / požaduje: -všeobecnú školskú dochádzku pre chlapcov i dievčatá; -pracovnú výchovu; -nahradiť latinčinu materinským jazykom ; fr. Michel de Montaigne / / Snažíme sa iba naplniť pamäť, súdnosť asvedomie nechávame prázdne 2

67 Pedagogickénázory v renesancii T7P60 3 angl. Francis Bacon / /: -dôraz na empíriu /skúsenosť/; -vyučovanieprispôsobiť individualitežiaka; tal. TommasoCampanella / /: -obsahomvzdelávaniaby mali byť predovšetkým prírodovednépredmety, doplnenéorôznedruhy umeniaa telocvik

68 T8P61 Život, dielo a pedagogické názory J. A. Komenského1 -( nar. 28. marca 1592) -biskup jednoty bratskej; -študoval na bratskej latinskej škole v Přeroveana univerzitách vherborneavheidelbergu; -vobdobíprotireformácie odišiel do poľského Lešna(1628); -navštívil na dlhšie obdobie Anglicko, Švédsko ablatný Potok ( ) -po požiari v Lešneodišiel do Holandska, kde v roku 1670 zomrel.

69 T8P62 Život, dielo a pedagogické názory J. A. Komenského2 Diela a pedagogickénázory J. A. K: 1. Veľká didaktika (Didactica Magna): -základnéciele, obsah, princípy ametódy výchovy a návrh organizačnej štruktúry školstva; -dôraz na jednotu rozumového vzdelávania avýchovy charakteru; -cieľom výchovy je príprava na večný život (poznanie seba asveta, ovládnutie seba a povznesenie sa k Bohu).

70 T8P63 Život, dielo a pedagogické názory J. A. Komenského3 2. učebnica latiny Brána jazykov otvorená: -osem tisíc slov, tisíc viet asto vecných okruhov; 3. Informatórium školy materskej: -systematický návod na rodinnú výchovu; 4. Najnovšia metóda jazykov: -názory J. A. K. na jazykovévyučovanie; 5. Analytickádidaktika: -analýza didaktických problémov a187 zásad vyučovania;

71 T8P64 Život, dielo a pedagogické názory J. A. Komenského4 6. Svet vobrazoch (Orbis pictus): -jazyková učebnica pre deti; 7. Škola na javisku: -súbor didaktických hier; 8. Všeobecná porada o náprave vecí ľudských: -v časti s názvom Vševýchova (Pampaedia) upozornil na potrebu celoživotnej výchovy; - monografiu o živote adiele J. A. K. vydal slovenský komeniológ Ján Kvačala vroku 1892.

72 T8P65 Život, dielo a pedagogické názory J. A. Komenského5 Názory J. A. K. na výchovu charakterizuje: -optimizmus, tolerancia, demokratizmus, humanizmus a pedagogický realizmus; - škola mábyť dielňou ľudskosti; - vychovávať všetkých, všetkému, všestranne; -výchovu avzdelávanie rozčleniť do štyroch cyklov: do 6 r. škola materská; do 12 r. všeobecnáškola; do 18 r. škola latinská; do 24 r. akadémia; - odporúčal triedno-hodinový systém výučby; - zdidaktických princípov akcentoval princípy názornosti, systematičnosti, aktívnosti aprimeranosti.

73 T8P66 Dielo a pedagogické názory J. Locka ( ) -dielo: Niekoľko myšlienok o výchove; -stúpenec empirizmu, senzualizmu a individuálnej výchovy (výchovy gentlemana); -obsah vzdelávania mábyť určovaný praktickým životom, ťažisko majú tvoriť reálne predmety; -za základný zdroj poznávania považoval zmysly, dušu pri narodení označil ako nepopísanú tabuľu (tabula rasa); - vranom detstve mábyť vychovávateľ najnáročnejší, postupne sa mástať priateľom dieťaťa; -dôležitý je výcvik v sebadisciplíne avodopieraní žiadostí.

74 T8P67 Dielo a pedagogickénázory J. J. Rousseaua ( ) -dielo: Emil alebo o výchove -cieľom výchovy je láska k slobode aschopnosť za slobodu bojovať; -požadoval výchovu prirodzenú, opretú oosobnú skúsenosť; - odmietal výchovný racionalizmus, bez rešpektovania citov avôle detí; -dôraz na výcvik zrakovej, sluchovej a hmatovej citlivosti; - spracoval pokyny k aktivizujúcim vyučovacím metódam; -vo výchove odporúča metódu prirodzených následkov, pri ktorej majú konanie detíusmerňovať dôsledky ich činov.

75 T8P68 Dielo a pedagogickénázory J. H. Pestalozziho ( ) diela: 1. Lienhart agertrúda 2. Ako Gertrúda vyučuje svoje deti -ciele výchovy: mravný rozvoj, sebazdokonaľovanie, -požadoval všeobecnévzdelanie pre všetky deti a až potom odborný výcvik; - za základnéprvky elementárneho vyučovania považoval číslo, formu (priestor) areč, v spojení svýchovou mravnou anáboženskou; -hlavný cieľ vzdelávania - systematický rozvoj schopností žiakov;

76 T8P69 Dielo a pedagogickénázory J. F. Herbarta ( ) 1 pedagogickédiela: 1.Všeobecnápedagogika odvodenázúčelu v výchovy 2.Nárys pedagogických prednášok -pedagogika je, podľa Herbarta, založenéna praktickej filozofii (etike) a psychológii; -výchovnéciele členil na nevyhnutné(pevný charakter, rozvoj aktívnosti amnohostrannosť záujmov) amožné, ktorésa vzťahujú ku konkrétnemu povolaniu; -pedagogiku rozdelil na teoretickú (možnosti, prostriedky ainštitúcie výchovy) a praktickú ( vedenie - ovládanie, vyučovanie amravnávýchova).

77 T8P70 Dielo a pedagogickénázory J. F. Herbarta ( ) 2 - podstatou vedenia mábyť regulácia správania žiakov; - pripúšťal v nevyhnutných prípadoch aj telesnétresty; - vyučovanie má prebiehať v štyroch etapách: - jasnosť (názornáprezentácia učiva); -asociácia (nadväzovanie na doterajšie vedomosti žiakov); -systém (zovšeobecňovanie učiva do záverov, definícií); -metóda (aplikácia učiva v praxi, riešenie príkladov a úloh); -vyučovanie má význam iba vtedy, keď má výchovný charakter.

78 T8P71 Dielo a pedagogickénázory L. N. Tolstého ( ) -pedagogickédiela: šlabikáre, počtovnice a čítanky; - voľnáškola vjasnej Poľane; bez stáleho rozvrhu adĺžky vyučovania; voľnosť pohybu; predmety sa striedali podľa želania žiakov; dôraz na estetickú výchovu; - jedinékritérium pedagogiky - sloboda; - jedinámetódu skúsenosť; - napriek kritike prehnanej voľnosti žiakov a nesystematičnosti vo výučbe je jeho pedagogika srdca i dnes inšpirujúca pre alternatívne školstvo.

79 -diela: T8P72 Dielo a pedagogickénázory J. Deweya ( ) 1. Škola aspoločnosť 2. Demokracia a výchova - orientáciu školy na záujmy žiakov apožiadavky praxe; -učenie sa konaním (Learningby doing); -význam vlastných skúseností žiakov; - prístup od praxe k doceneniu teórie, ktoráumožní praktickéúlohy úspešne dokončiť (projektové vyučovanie); - veľkéúsilie o motiváciu žiakov aprepojenie školy apraktického života.

80 T9P73 Rakúsko-uhorskéškolstvo v storočí1 -MáriaTerézia( )vyhlásilaškolstvo za politikumvecštátneho záujmu : - školstvo vrakúsku sariadilo školským poriadkom zr. 1774, ktorývypracoval opát Johann Ignaz Felbiger; - 3 typyelementárnych škôl : 1.triviálne školy pri farách /od 6-12 r./ : 2. v každom kraji bola jedna hlavnáškola 3. v krajinských mestách sazriaďovali normálneškoly ( preparandie pre učiteľov triviálnych ahlavných škôl)

81 Rakúsko-uhorskéškolstvo v 18. T9P storočí2 -reforma Exner Bonitzova r. 1848/49 : 1. humanisticky orientované8. ročné gymnáziá ročnématematicko-prírodovednéreálky 3. reálne gymnáziá/realgymnasium/ -školský zákon zr : povinná8 ročnáškolská dochádzka : 8 ročnévšeobecnéškoly na dedinách 5 ročnávšeobecnáa3 roky meštianska škola v mestách

82 T9P75 Rakúsko-uhorskéškolstvo v storočí3 -do 60. r. 19. stor. príprava na povolanie prebiehala vrámci cechov;obsah prípravy učňov atovaryšov určoval majster; -zavedenie živnostenského poriadku v r umožnilo postupný vznik učňovského školstva aštátnych priemyselných škôl; -koncom 19 stor. bolo v Čechách: 6 priemyselných škôl nemeckých 3 priemyselnéškoly české

83 T9P76 Rakúsko-uhorskéškolstvo v storočí4 -školstvo vuhorsku sa riadilo školským poriadkom zroku 1777 (Ratio educationis, Adam F. Kollár); -za Jozefa II. /1788/ bola uzákonenávšeobecnáškolská povinnosť od 6-12 rokov; -školy sa rozdeľovali na národné(ľudové) alatinské: národné /ľudové/ školy : -dedinské-pre roľníkov (1 učiteľ); -mestské-pre remeselníkov aobchodníkov (2-3 učitelia); -normálky -v krajských mestách ( aj príprava učiteľov dedinských a mestských škôl).

84 Rakúsko-uhorskéškolstvo v 18. T9P storočí5 2. latinskéškoly : 1. stupeň : gramatickéškoly (príprava na prakticképovolania) 2. stupeň : humanitnétriedy, ktorétvorili sgramatickými triedami gymnázium 3. stupeň : akadémie (2 ročnékurzy filozofie a práva) -Školská reforma vroku 1868 : reorganizácia národného školstva aučiteľských ústavov

85 T9P78 Rakúsko-uhorskéškolstvo v storočí6 - od r boli 2 typy škôl druhého stupňa : 2 ročné(dievčatá) -3 ročné(chlapci) vyššie ľudovéškoly; nadväzovali na 6. ročník ľudovej školy; 4. ročné(dievčatá) a6. ročné(chlapci) meštianske školy; nadväzovali na 4. ročník ľudovej školy; -reforma strednej školy sa uskutočnila v r : reálky boli 8. ročné;

86 T9P79 Rakúsko-uhorskéškolstvo v storočí7 -všesdesiatych rokoch 19. st. -3 slovenské gymnáziá: 8 triedne gymnázium s učiteľským ústavom v Revúcej /1862/ nižšie gymnázium v Martine /1867/ nižšie reálne gymnázium v Kláštore pod Znievom /1869/ -zatvorili ich v rokoch

87 Rakúsko-uhorskéškolstvo v 18. T9P storočí8 -priemyselnéškoly na územíslovenska: štátna priemyselnáškola strojnícka / Košice, 1872/ štátna kovorobáškola / Bratislava, 1903/ odbornáškola kovorobá/banská Bystrica, 1911/ priemyselnáškola stolárska / Prešov 1913/ -učňovskéškoly začali vznikať koncom 19. stor. : v šk. r. 1917/18 bolo na území Slovenska 98 učňovských škôl

88 T9P81 Československé a slovenské školstvo a pedagogika po roku rovnaký školský systém v Čechách ana Slovensku; -prvý zjazd československého učiteľstva(1920); demokratizácia školy avzdelávania; - v r Malýškolskýzákon : povinná8 ročnáškolskádochádzkanaslovensku (od šk. r. 1927/28 ); novévyuč. predmetyna ľudovej a meštianskej škole: občianskanáukaavýchova, ručnépráce, náuka odomácom hospodárstve,...

89 T9P82 Československé a slovenské školstvo a pedagogika po roku typygymnázií : klasickég., reálne g., reformné reálne g., reálky; - všk. r. 1937/38 bolo na Slovensku 57 gymnáziía14 učiteľských ústavov pre učiteľov ľudových škôl; - všk. r. 1937/38 bolo na Slovensku 12 priemyselných škôl a131 učňovských škôl

90 T9P83 Československé a slovenské školstvo a pedagogika po roku pedagógovia na Slovensku: -komeniológ Ján Kvačala; Komenský. Jeho osobnosť ajeho sústava vedypedagogickej. /1921/; -JurajHronec; 1. rektorsvšt; Vysokoškolské požiadavkyslovenska; -Juraj Čečetka; Testovaniena školách ajeho štatistické praktikum/1934/; časopisy Pedagogický zborník/1934/, Dieťa /1935/

91 T9P84 Československé a slovenské školstvo a pedagogika po roku Českí pedagógovia: -OtakarKádner: Dějinypedagogiky; Základyobecnépedagogiky; - Josef Hendrich :Filozofické proudyvsoučasné pedagogice; - Václav Příhoda : Teorie školského měření; Ontogeneze lidsképsychikyi. - IV. ; OtokarChlup : Středoškolská didaktika; Pedagogika

92 T9P85 Československé a slovenské školstvo a pedagogika po roku apríla 1948 : zákon ojednotnejškole: -uzákonenie9. ročnej povinnej školskej dochádzky; -zodpovednosť zaškolstvo preberá KSČ avláda ČSR; -výchovavduchu marxizmu-leninizmu; -školskézákony areformy : r. 1953, 1960, 1976, 1984, z. č. 542/90 o št. správe v školstve ašk. Samospráve; -slovenskí pedagógovia : Ondrej Baláž, Ján Velikanič, Jozef Mátej, Vladimír Václavík, Pavel Paška, Ľudovít Bakoš,...

93 T9P86 Pedagogické smery 20. storočia pedagogika reformnáa experimentálna; psychologicky a sociologicky orientovaná pedagogika; existencionalistickápedagogika; náboženskápedagogika; antiautoritatívnapedagogika

94 T9P87 Pedagogika reformná a experimentálna -pedagogický reformizmus vychádzal z Rousseauovej koncepcie prirodzenej výchovyaanglosaských názorov (H. Spencer, J. Dewey) na potrebu praktického, na život orientovaného vzdelávania; -prepojenosť individuálnych asociálnych výchovných cieľov; aktivita vychovávaného; integrácia vyučovacích predmetov; -experimentálna pedagogika: meranie vstupov avýstupov vyučovaniaavyužívanie testovania; A. Binet - inteligenčnétesty; V. Příhoda; J. Čečetka

95 T9P88 Psychologicky a sociologicky orientovanápedagogika - psychologicky orientované pedagogickésmeryvychádzali zo skúseností psychiatrie a psychoanalýzy; S. Freud, A. Adler; -pri výchove je potrebné počítať isdeformáciami citového života, depresiami airacionálnymi vrstvami osobnosti; -sociologicky orientovaná pedagogika rozumie výchovou cieľavedomú socializáciu človeka; E. Durkheim, P. Natorp; -dôraz uvedomelézvnútornenie mravných hodnôt aich aplikáciu v spoločenskom živote;

96 T9P89 Existencionalistická pedagogika - pre pedagogiku existencialistickú je cieľom výchovy rozvoj autonómnej osobnosti, so slobodou rozhodovania asvysokou kultúrou sociálnej komunikácie; najvyššou hodnotou je človek; - dôraz na citovéprežívanie, pozitívnu pedagogickú atmosféru acitlivý vzťah pedagóga k vychovávanému; - W. Brezinka : výchova je zameranána problémy spoločnej zodpovednosti rodičov aškoly za výchovu mladej generácie khodnotám.

97 T9P90 Náboženská pedagogika - základnéprincípy neotomistickej náboženskej pedagogiky sformuloval J. Maritain v diele Výchova na rázcestí (Education on thecrosway); - ústrednou témou je návrat od naturalistickej koncepcie života k večnému božskému určeniu; návrat kintegrálnemu, kresťanskému humanizmu; - kresťanskávýchova neodlučuje lásku k Bohu od lásky kblížnym, ani osobný život od života ostatných.

98 T9P91 Antiautoritatívnapedagogika - od konca 60. rokov 20. storočia - antiautoritatívna pedagogika; - ktradičnej výchove je kritická; odporúča odstrániť autoritatívny charakter výchovy a potlačovanie základných potrieb žiakov; dôraz na rozvoj sebavedomia, slobodný rozvoj osobnosti a solidaritu; - od 80. rokov radikálne hnutie -antipedagogika; odmieta výchovu apripúšťa iba vzdelávanie; - iným hnutím je postmodernizmus; Carl Rogers; výchovu chápať ako pomoc vychovávanému, pri rozvoji autonómnej aangažovanej osobnosti;

99 T10P92 Školský systém vo Veľkej Británii 1 školskádochádzka začína v piatich rokoch; povinnáškolskádochádzka: 11 rokov; školstvo mádecentralizovaný charakter; základná škola (primaryeducation) mádva stupne : nižší (pre deti vo veku 5 8 rokov) a vyšší (8 11 rokov); -zákon o školskej reforme z roku 1988 určil obligatórne (povinné) základnépredmety (coresubjects): matematika, angličtina, prírodnévedy, dejepis, zemepis, technika, hudba, výtvarnéumenie telesnávýchova a pre stredné školy aj cudzie jazyky.

100 T10P93 Školský systém vo Veľkej Británii 2 na strednéškoly sú prijímaní žiaci od 11 rokov; Typy stredných škôl: 1. stredné modernéškoly (secondarymodernschool) : pre žiakov ktorí v16. rokoch nastúpia do zamestnania alebo odbornej prípravy; 2. klasická stredná škola (grammar school) -príprava na vysokoškolské študium; 3. stredná technická škola (secondarytechnical school): poskytuje stredného všeobecného vzdelania so zameraním na technické odbory;

101 T10P94 Školský systém vo Veľkej Británii 3 4. od 70. rokov minulého storočia sa zavádza jednotná stredná škola (comprehensive school): všeobecné vzdelanie pre žiakov od 11-16, resp. 18 rokov ( vsúčasnosti väčšina stredoškolákov); 5. tradíciu majú nezávisléstrednéškoly (independent schools); -systém vysokého školstva obsahuje polytechniky, vysoké školy pedagogické a univerzity, ai. (napr. OU)

102 T10P95 Školský systém v Nemecku 1 -povinnáškolskádochádzka začína v 6 rokoch a zvyčajne trvá12 rokov; z toho 9 (ev. 10) je tzv. plnápovinnádochádzka a 3 roky čiastočná školskádochádzka. -základnáškola (Grundschule): 4 roky spoločná všetky deti; niektorí žiaci pokračujú na základnej škole v 5. a 6. ročníku, v tzv. orientačnom stupni.

103 T10P96 Školský systém v Nemecku 2 Strednévšeobecnovzdelávacie školy: 1.hlavnéškoly (Hauptschule): príprava na povolanie alebo k ďalšiemu štúdiu; 2.reálky (Realschule): príprava na ďalšie štúdium alebo prechod do prípravy na povolanie; 3. gymnáziá: príprava na vysokoškolskéštúdium ; 4.súhrnnéškoly (Gesamtschulen): nový typ stredných škôl; kurikulum obsahuje učivo hlavnej školy, reálky i gymnázia; 5. a 6. ročník spoločný, od 7. ročníka dochádza k diferenciácii.

104 T10P97 Školský systém v Nemecku 3 Profesionálna príprava sa realizuje v nadväznosti na plnúpovinnúškolskú dochádzku. Systém škôl pripravujúcich na povolanie tvoria: 1. školy pre povolanie, t.j. U Š (Berufsschulen); 2. odbornéškoly pre povolanie (Beruffachschulen); 3. odbornéškoly a odbornégymnáziá (Fachschulen, Fachgymnasien); 4. gymnázia pre povolanie (BeruflicheGymnasium) 5. odbornévyššie školy (Fachoberschulen).

105 T10P98 Školský systém v Nemecku 4 - ukončenie gymnázia pre povolanie alebo odbornej vyššej školy umožňuje prístup k vysokoškolskému štúdiu; - tretí cyklus školského systému tvoria univerzity, vrátane technických univerzít (technischeuniversitäten) a ďalšie typy vysokých škol súhrnnévysokéškoly, technické vysokéškoly (technische Hochschulen), vysokéškoly pedagogické, vysokéškoly odborné (Fachhochschulen) a i.

106 T10P99 Školský systém vo Švédsku 1 -výchova a vzdelávanie sú koncipovanéako celoživotný proces; - základnédeväťročnévzdelanie je jednotnéa povinnépre deti a mládež od 7-16 rokov; má tri stupne: - nižší( ročník) - stredný ( ročník) - vyšší( ročník);

107 T10P100 Školský systém vo Švédsku 2 - stredoškolskévzdelávanie má 16 celoštátnych, trojročných študijných programov, dva zameranéna prípravu na vysokoškolskéštúdium (prírodnéa spoločenskévedy) a 14 na odbornévzdelávanie; - minimálne 15 % odbornej prípravy zaberá odborná prax; - vo všetkých študijných programoch /aj mimo nich/ je sústava približne 550 špeciálnych 1 3 ročných kurzov umožňujúcich prípravu na odbornépovolania; - vysokéškoly sa rozdeľujú na univerzity, ďalšie typy vysokých škôl a kolégiá.

108 T10P101 Odbornápríprava v Česku Na stredoškolskej a postredoškolskej úrovni sa odbornápríprava uskutočňuje na SOŠ, SOU a na vyšších odborných školách (VOŠ) Stredné odborné školy poskytujúvzdelanie v študijných odboroch, ukončených maturitnou skúškou. Pomer všeobecnovzd. a odborných predmetov je cca 40 % : 60 %, v prospech predmetov odborných. Na stredných odborných učilištiach je 2-3 ročná odbornápríprava zakončená záverečnou skúškou. Pomer všeobecnovzdelávacích predmetov : odborným teoretickým predmetom : odbornému výcviku je u 3-ročných učebných odborov približne 30 % : 20 % : 50 %. Vyššie odborné školy boli experimentálne zavádzané od šk. r. 1992/93 a od šk. r. 1995/96 súsúčasťou vzdelávacieho systému v ČR. Ponúkajúvzdelávanie na postredoškolskej úrovni, v dĺžke 2-3,5 roku.

109 T10P102 Odbornápríprava v Poľsku Stredoškolskáodbornápríprava v Poľsku sa uskutočňuje na učňovských školách (szkolazasadnicza), stredných učňovských školách (liceumzawodove) a stredných odborných školách (technikum) Učňovskéškoly neposkytujúúplnéstrednévzdelanie. Výučba na nich trvá zvyčajne 3 roky a poskytujú odbornúprípravu kvalifikovaným robotníkom Strednéodborné učilištia pripravujú kvalifikovaných robotníkov pre náročnejšie povolania. Štúdium trvá štyri roky. Žiaci môžu zložiť záverečnú skúšku a získať maturu, ktoráumožňuje prijatie na vysokú školu. Strednéodbornéškoly sú zvyčajne 5-ročné. Absolventi týchto škôl získajú maturitnévysvedčenie a titul technik (alebo iný titul zo zoznamu Jednotnej klasifikácie zamestnaní)

110 T10P103 Odbornápríprava v Maďarsku Odborné technické vzdelávanie v Maďarsku poskytujútechnické školy pre kvalifikovaných robotníkov a stredné odborné školy Technická škola pre kvalifikovaných robotníkov poskytuje odborné apraktické zručnosti a pripravuje žiakov na odbornúskúšku. Teoretická apraktická príprava sa strieda v dvojtýždňových intervaloch Stredné odborné školy poskytujúodborné vzdelanie a súčasne pripravujúžiakov na vysokúškolu. Novelou z roku 1996 sú definované ako štvorročné školy, ktoré poskytujúzáklad odborného vzdelávania. Potom nasleduje rok špecializovaného odborného vzdelávania. Počas tohto roka škola pripravuje žiakov na odbornú skúšku na povolania, ktoré sú uvedené v celoštátnom katalógu kvalifikácií

111 T10P104 Medzinárodnáklasifikácia vzdelávania ISCED 1 ISCED 0 Predprimárne vzdelávanie (Pre-primaryEducation) -v materskej škole -v špeciálnej materskej škole a i. ISCED 1 Primárne vzdelávanie (PrimaryEducation) -na 1 stupni ZŠ -na 1. stupni špeciálnej ZŠ, a i. ISCED 2 Nižšie sekundárne vzdelávanie (Lower secondary Education) -na 2. stupni ZŠ -v ročníku osemročného gymnázia a i.

112 T10P105 Medzinárodnáklasifikácia vzdelávania ISCED 2 ISCED 3 Vyššie sekundárne vzdelávanie (Upper secondaryeducation) -typický vstup: rokov; typickádĺžka: 2 5 rokov -v odboroch SOU ukončených záver. skúškou (úroveň 3C) -v odboroch SOŠ a SOU ukončených maturit. skúškou (úroveň 3A) -v ročníku osemročného gymnázia a i. (úroveň 3A) ISCED 4 Postsekundárne vzdelávanie (Postsecondary Education) - v učebných odboroch po absolvovaní SŠ (úroveň 4C) -v rekval. kurzoch vyžadujúcich SŠ vzdelanie a i. (úroveň 4A)

113 T10P106 Medzinárodnáklasifikácia vzdelávania ISCED 3 ISCED 5 Prvý stupeň terciárneho vzdelávania (Firststage of tertiary E.) - na vyšších odborných školách (VOŠ) (úroveň 5B) - v bakal. štúdiu koncipovanom ako konečnom (úroveň 5B) - v bakal. (predstupeň) a magisterskom (inž.) štúdiu (úroveň 5A) ISCED 6 Druhý stupeň terciárneho vzdelávanie (Second stage oftertiary E.) - v doktorandskom št. programe ukončenom PhD.

114 T10P107-1 Vzdelávanie dospelých 1 Andragogika je (z gr. aner, andros muža ago viesť) veda o výchove avzdelávanídospelých. Človek prechádza vo svojom živote rôznymi telesnými, psychickými asociálnymi zmenami. Všeobecne sa hovorío období detstva, dospelosti astaroby. V ranom a mladšom veku prebiehajú zmeny rýchlejšie, v staršom veku sú zmeny pomalšie a trvajú dlhšie.

115 T10P107-2 Vzdelávanie dospelých 1 Pre účely vzdelávania sa dospelý charakterizuje ako človek, ktorý absolvoval prípravu na povolanie na školách a pracuje v zamestnaníalebo v domácnosti, je dôchodca alebo nezamestnaný. Podľa medzinárodnej klasifikácie vzdelávania ISCED je dospelý osoba staršia ako 15 rokov, nezahrnutádo normálneho (školského) vzdelávania.

116 T10P108-1 Vzdelávanie dospelých 2 Rimania členili život človeka do piatich periód (období): 1. pueritia detstvo 4. virilatis -zrelá mužnosť 2. adolescencia -mladosť; 5. senectus -staroba. 3. juventus -mužný vek; Duševné schopnosti dospelých umožňujú účinné vzdelávanie u väčšiny dospelých najmenej do 65 rokov, kedy postupne narastajú nevratné, tzv. kataplastické zmeny.

117 T10P108-2 Vzdelávanie dospelých 2 V andragogike sa zvyčajne obdobie dospelosti člení do piatich periód : 1. raný vek dospelosti... do 25/30 rokov 2. stredný vek dospelosti... od 25/30 do 45/50 rokov 3. stárnuci dospelý... od 45/50 do 65/70 rokov 4. starý dospelý... od 65/70 do 80 rokov 5. kmeťský vek (sénium)... nad 80 rokov

118 T10P109-1 Vzdelávanie dospelých 3 Spôsobilosti učiťsa (vzdelávateľnosť) charakterizuje u dospelých množstvo informácií, ktorémôžedospelýprijať a spracovať (kapacita vzdelávateľnosti), ľahkosť učeniasa (vnímavosť a rýchlosť porozumenia), stálosť naučeného, vybavovaciaschopnosť a i. O vzdelávateľnosti dospelých rozhoduje celáich osobnosť.

119 T10P109-2 Vzdelávanie dospelých 3 Vzdelávateľnosť dospelých je veľmi individuálna, ale všeobecneplatí, že primeranáceloživotnátelesnáa psychickázáťaž je najúčinnejšou obranou proti prejavom starnutia. S narastajúcim vekom sau všetkých dospelých postupne meniasenzorické, pamäťové, intelektovéa psychomotorickévýkony. Prispôsobovanie výučby dospelým sa však nemánatoľko týkať obsahu, ale skôr metód a foriem vyučovania.

120 T10P110-1 Vzdelávanie dospelých 4 Senzorickévýkony dospelých sa zvyšujútesne nad hranicu 20 rokov. Potom nastáva pokles a klesá citlivosť na podnety príliš krátke a slabé. Zmenšuje sa schopnosť súčasne sledovať väčšie množstvo rozdielnych zmyslových podnetov. Zdravý dospelý človek je pri učení najviac závislý na kvalite zraku. Znižujúcu sa schopnosť zornice je potrebnékompenzovať vyššou intenzitou osvetlenia. Osvetlenie má byť rovnomernéa správne tienené.

121 T10P110-2 Vzdelávanie dospelých 4 Najvyššia výkonnosť sluchu je medzi rokom, potom nastáva pomalý, ale trvalý pokles. U mužov je tento pokles výraznejší ako u žien. Ženy strácajúskôr schopnosť počuť nízke tóny, u mužov klesá najmä citlivosť na vyššie tóny. Lektor má pri vzdelávaní dospelých hovoriť pomalšie a hlasnejšie ako pri práci s mládežou.

122 T10P111-1 Vzdelávanie dospelých 5 Pamäťovévýkony v dospelosti sú výsledkom nielen biologického, ale aj psychického a sociálneho vývinu, t. j. sú späténielen s vekom, ale i s využívaním pamäti. S vekom klesáhlavne rýchlosť vybavovania u krátkodobej pamäti. Pre pamäťovévýkony dospelých platí Jostov a Ribotov zákon.

123 T10P111-2 Vzdelávanie dospelých 5 Jostov zákon hovorí, že keď existujú vo vedomí človeka dve rovnako silnéasociácie z rôzneho obdobia života, potom opakovanie zážitku znamenáposilnenie staršej asociácie. Podľa Ribotovho zákona, zameraného na schopnosť zapamätávania platí, že pamäťovéobsahy sa strácajú v opačnom poradí, než v akom boli získané. Schopnosť mechanického zapamätávania klesáužod ranej dospelosti. Mládežmálepšiu schopnosť zapamätať si učivo mechanicky, dospelí si vedia učivo lepšie štruktúrovať, čo ale vyžaduje viac času.

124 T10P112-1 Vzdelávanie dospelých 6 Intelektovévýkony v dospelosti ovplyvňujú vzdelávateľnosť dospelých veľmi málo. Výkony v IQ testoch stúpajú približne do 20 rokov a v dekáde rokov zostávajú bezo zmeny. Po tridsiatke nastáva plynulý, ale veľmi slabý pokles. U starších ľudí dochádza k výraznejšiemu poklesu pri tých intelektuálnych výkonoch, ktorévyžadujú zapojenie krátkodobej pamäti alebo sú vykonávanépod časovým tlakom.

125 T10P112-2 Vzdelávanie dospelých 6 Psychomotorickévýkony dospelých ovplyvňujú fyziologickézmeny v nervových a svalových systémoch. V nervovom systéme dochádza kpostupnému úbytku nervových buniek a zmenšuje sa ich vzrušivosť. Pohybováa reakčnárýchlosť dospelých vrcholí okolo dvadsiatky. Po tridsiatke klesáhlavne rýchlosť a po štyridsiatke aj koordinačná presnosť výkonov.