Vznik pohorí, sopečná činnosť, zemetrasenia I.

Prepis

1 Vznik pohorí, sopečná činnosť, zemetrasenia I. Vznik pohorí Ako vznikajú pohoria? Pohoria vznikajú pôsobením síl na zemskú kôru. Základnou príčinou vzniku pohorí sú pohyby zemských litosférických dosiek. Pohoria môžu vzniknúť: prehýbaním - vrásnením zemskej kôry, rozlámaním zemskej kôry, pohybmi blokov zemskej kôry, sopečnou činnosťou. Podľa spôsobu vzniku pohoria delíme na: vrásové pohoria, kryhové pohoria, príkrovové pohoria, sopečné pohoria. Sopečná činnosť

2 Sopečná činnosť je proces, pri ktorom preniká horúca tavenina magma na zemský povrch. Magma, ktorá sa dostane na zemský povrch sa nazýva láva. Stuhnutím magmy a lávy vznikajú sopečné horniny. Sopka je teda pohorie vybudované zo sopečných hornín. Veľa sopiek sa nachádza v oblasti Tichého oceána. Na okrajoch Tichého oceána dochádza k podsúvaniu oceánskej kôry pod kontinentálnu kôru. Oceánska kôra sa dostáva do veľkých hĺbok Zeme, kde sa horniny tavia, vzniká žeravá hmota - magma, ktorá si preráža cestu cez štrbiny a slabé miesta v zemskej kôre a vyteká na povrch. Týmito procesmi vznikajú pohoria. Medzi významné sopečné pohoria, ktoré sa nachádzajú v Amerike patrí: Saint Helens Svätá Helena, Chimborazo, Popocatépetl, Citlaltépetl, Cotopaxi, Aconcagua, Nevado del Ruiz. Sopka Saint Helens: rozprestiera sa v americkom štáte Washington, patrí medzi činné sopky, posledný výbuch máj 1980, sila výbuchu - 20 tisíc krát väčšia ako jadrová bomba zhodená na Hirošimu, teplota vychŕleného popola, pary a horúcich plynov bola až 300 C, stĺp dymu a popola dosiahol výšku až 24 kilometrov, celé okolie pokryla bahenná lavína,

3 vrchol sopky sa znížil približne o 400 metrov, výbuch sa zaraďuje medzi najničivejšie sopečné aktivity v USA. Sopka Saint Helens v máji 1980 Sopka Chimborazo: rozprestiera sa v Južnej Amerike v Ekvádore, je najvyšším vrchom Ekvádora,

4 patrí medzi nečinné sopky, siaha do veľkej nadmorskej výšky metrov nad morom. Vulkán Chimborazo v Ekvádore Sopka Popocatépetl: je nazvaná aj ako Dymiaca hora, rozprestiera sa v štáte Mexiko, leží neďaleko hlavného mesta Mexika Mexiko City je druhým najvyšším vrchom Mexika,

5 dosahuje nadmorskú výšku 5426 metrov nad morom, patrí medzi aktívne sopky. Sopka Popocatépetl v Mexiku Sopka Citlaltépetl: rozprestiera sa v USA v štáte Mexiko, je najvyšším vrchom Mexika, dosahuje výšku 5675 metrov nad morom, v súčasnosti patrí medzi neaktívne sopky.

6 Sopka Citlaltépetl v Mexiku Sopka Cotopaxi: rozprestiera sa v Južnej Amerike v Ekvádore je druhou najvyššou sopkou Ekvádoru, dosahuje výšku 5897 metrov nad morom, patrí medzi aktívne sopky.

7 Sopka Cotopaxi v Ekvádore Sopka Aconcagua: rozprestiera sa v USA v Argentíne, je najvyšším vrchom Ameriky, dosahuje výšku 6962 metrov nad morom, patrí medzi vyhasnuté sopky.

8 Sopka Aconcagua v Argentíne Sopka Nevado del Ruiz: rozprestiera sa v Južnej Amerike v Kolumbii, dosahuje výšku 5321 metrov nad morom, patrí medzi aktívne sopky, výbuch v novembri 1985 spôsobil obrovské škody, mesto Armeno a niekoľko priľahlých dedín pochovali bahenné prúdy, zahynulo okolo ľudí.

9 Sopka Nevado del Ruiz v Kolumbii Použitá literatúra: Likavský, P. a kol.: Geografia pre 6. ročník ZŠ a 1. ročník gymnázií s s osemročným štúdiom. VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, s Aubrecht, R. a kol.: Prírodopis pre 8. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, s