AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE SHMÚ. ZÁPADNÉ SLOVENSKO JÚN 2009 ČÍSLO 6 Kraj: Bratislavský, Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky

Prepis

1 Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE ZÁPADNÉ SLOVENSKO JÚN 2009 ČÍSLO 6 Kraj: Bratislavský, Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky Obsah 1 Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie 1.2 Teplota vzduchu 1.3 Atmosférické zrážky 1.4 Teplota a vlhkosť pôdy 2 Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov 3 Tabelárna príloha 3.1 Klimatický prehľad 4 Grafická príloha 4.1 Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, odbor Klimatologickej služby, Jeséniova 17, Bratislava 37. Vypracoval a zostavil kolektív pracovníkov odboru Klimatologickej služby. Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používať ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 100 výtlačkov. Objednávky zasielajte na adresu vydavateľa.

2 1 Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie V prvých dňoch mesiaca sa nad nami nachádzalo nevýrazné tlakové pole sa nad Bieloruskom prehĺbila tlaková níž a po jej zadnej strane k nám začal prenikať od severu chladný vzduch. Až do 9. júna k nám prúdil od juhozápadu teplejší vzduch po prednej strane oblasti nízkeho tlaku vzduchu nad západnou Európou. S touto nížou bolo spojené zvlnené frontálne rozhranie, ktoré 10. júna začalo od západu ovplyvňovať počasie u nás. Ďalší výrazný studený front prešiel cez naše územie v noci z 11. na 12. júna. Za ním k nám prenikol chladný vzduch od severozápadu. V ňom sa začal nad naše územie rozširovať výbežok vyššieho tlaku vzduchu a hneď 13. júna aj tlaková výš, ktorá sa v ďalší deň premiestnila cez strednú Európu ďalej na južnú až juhovýchodnú Európu a k nám prechodne začal prúdiť teplý, ale vlhký vzduch od juhozápadu. Zároveň sa však nad západnou Európou sformovala brázda nízkeho tlaku vzduchu so zvlneným frontálnym rozhraním. Brázda sa presúvala cez strednú Európu ďalej na východ. 17. júna sa nad vnútrozemím kontinentu vytvorila oblasť vyššieho tlaku vzduchu, ktorej stred sa 18. júna presúval cez naše územie na juhovýchod a Čierne more. 19. júna postupoval cez vnútrozemie kontinentu na východ ďalší zvlnený studený front, ktorý až do 21. júna ovplyvňoval počasie u nás. Zároveň sa nad Jadranom prehĺbila samostatná tlaková níž. Už 22. júna prechádzal cez naše územie teplý front spojený s tlakovou nížou nad Jadranom. Táto oblasť nízkeho tlaku vzduchu ovplyvňovala počasie u nás aj v ďalších dňoch. Od 23. júna až do konca mesiaca sa v tomto nízkom tlaku tvorili početné prehánky a búrky, miestami aj intenzívne, s prívalovými zrážkami. V prízemnom poli sa síce tlaková níž vyplnila už 25. júna, ale naďalej sa udržiavala vo vyšších vrstvách atmosféry a ovplyvňovala veľmi výrazne počasie u nás do konca mesiaca. Mesačný úhrn slnečného svitu sa v júni v regióne západného Slovenska pohyboval od 183 do 232 hodín, čo predstavuje 85 až 97 % dlhodobého priemeru. Na západnom Slovensku sa vyskytlo 16 až 21 slnečných dní s denným trvaním slnečného svitu viac ako 5 hodín. Najviac slnečných dní bolo v tretej pentáde, najmenej v piatej. Maximálne denné trvanie slnečného svitu 15,7 h bolo namerané v Bratislave na Kolibe. 1.2 Teplota vzduchu V porovnaní s dlhodobým priemerom bol tohtoročný jún v západoslovenskom regióne teplotne normálny. Odchýlka od dlhodobého priemeru sa pohybovala v intervale od -0,5 (Trenčín) do 1,0 C (Myjava). Priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla hodnoty od 15,4 (Modra - Piesok) do 18,8 C (Hurbanovo). Absolútne maximá teploty vzduchu vystúpili na 27,1 (Modra - Piesok) až 33,7 C (Hurbanovo) a vyskytli sa a 30. júna. Absolútne minimá teploty vzduchu v dňoch a júna poklesli na 8,2 C (Trenčín) až 3,2 (Beluša), zatiaľ čo prízemné teplotné minimá v týchto dňoch klesli na 5,5 (Kráľová pri Senci) až - 1,0 C (Moravský Svätý Ján). Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie

3 Najteplejšia bola šiesta pentáda, najchladnejšia prvá pentáda. V júni sa vyskytlo 5 (Modra - Piesok) až 17 (Žihárec) letných dní s maximálnou dennou teplotou 25,0 C a viac a 0 (Modra - Piesok, Jaslovské Bohunice a Beluša) až 3 (Bratislava - letisko, Žihárec, Hurbanovo) tropické dni s maximálnou dennou teplotou 30,0 C a viac. 1.3 Atmosférické zrážky Jún 2009 bol na západnom Slovensku zrážkovo prevažne nadnormálny, iba v niektorých izolovaných regiónoch bol zrážkovo normálny. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali väčšinou od 34 mm v Juri nad Hronom do 190 mm v Lozorne. Priestorový úhrn zrážok pre celé územie západného Slovenska dosiahol 101 mm, čo predstavuje 149 % normálu a prebytok zrážok 33 mm. Najvyšší denný úhrn zrážok 57,2 mm sa vyskytol 24. júna v Holíči a 27. júna v Jaslovských Bohuniciach 33,8 mm. Najviac zrážok sa vyskytlo v piatej pentáde, najmenej v prvej. V júni bolo pozorovaných 16 až 23 dní so zrážkami, z toho 2 až 9 dní so zrážkami 5 mm a viac. Na západnom Slovensku boli 2 až 10 dní s búrkou. Búrky sa vyskytli v priebehu celého mesiaca, hlavne v šiestej pentáde. Búrky, silný nárazový vietor a krupobitie na mnohých miestach poškodili porasty a spôsobili aj rozsiahle materiálne škody. Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie

4 Atmosférické zrážky podľa okresov Okres Úhrn [mm] N [%] Okres Úhrn [mm] N [%] Bratislava I až V Nové Zámky Malacky Šaľa Pezinok Topoľčany Senec Zlaté Moravce Trnava Trenčín Dunajská Streda Bánovce Galanta Ilava Hlohovec Myjava Piešťany N. Mesto Senica Partizánske Skalica Považská Nitra Prievidza Komárno Púchov Levice Teplota a vlhkosť pôdy Priemerná mesačná teplota pôdy v hĺbke 5 cm sa pohybovala od 17,1 (Trenčín) do 20,3 C (Hurbanovo), čo predstavuje odchýlku -0,9 až 0,9 C od dlhodobého priemeru. Minimálna termínová teplota sa pohybovala medzi 12,0 (Kráľová pri Senci) až 14,2 C (Bratislava - Koliba). Maximálna termínová teplota pôdy v rovnakej hĺbke bola 22,2 (Prievidza, Trenčín) až 31,6 C (Kráľová pri Senci). Priemerná mesačná teplota pôdy v hĺbke 20 cm bola 16,6 (Trenčín) až 19,2 C (Hurbanovo), čo predstavuje odchýlku -0,9 až 0,7 C od dlhodobého priemeru. Minimálna termínová teplota sa pohybovala medzi 13,1 (Myjava) až 15,5 C (Hurbanovo), maximálna termínová teplota pôdy v rovnakej hĺbke bola 19,6 (Prievidza) až 24,2 C (Myjava). Hodnoty využiteľnej vodnej kapacity (VVK) v povrchovej vrstve (v profile do hĺbky 10 cm), vo východnej časti nížiny v Hurbanove v júni kolísali od 27 do 108 %. V povrchovej vrstve pôdy v Beluši sa hodnoty fyziologicky využiteľnej vody pohybovali od 57 do 70 %. V pôdnom profile pôd západného Slovenska do hĺbky 30 cm sa VVK pohybovala od 31 do 112 % a do hĺbky 60 cm od 28 do 105 %. Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie

5 2 Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín Pšenica ozimná od začiatku júna vstupovala do mliečnej zrelosti, v druhej polovici júna dosahovala žltú zrelosť. Jačmeň jarný v prvej júnovej dekáde klasil ešte vo vyšších polohách, prevažne v prvej polovici mesiaca kvitol, v druhej polovici júna vstupoval do mliečnej zrelosti, poslednú dekádu do žltej zrelosti. Repka ozimná od druhej júnovej dekády vstupovala do žltej zrelosti, koncom mesiaca sa miestami začala zberať. V priebehu mesiaca pokračovalo kvitnutie zemiakov. Kukurica siata koncom júna miestami začala klasiť. Hrach siaty dosahoval zelenú až žltú zrelosť, slnečnica ročná butonizovala a od posledného júnového týždňa začala kvitnúť. Prevažne v druhej polovici mesiaca prebiehala druhá kosba lucerny siatej. 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého Od začiatku júna pokračoval zber skorých odrôd čerešní. Od konca prvej dekády mesiaca dozrievali a zberali sa neskoré odrody čerešní, skoršie odrody višní, v druhej polovici júna ríbezle. Koncom mesiaca dozrievali skoršie odrody marhúľ. Vinič hroznorodý pokračoval v kvitnutí v prvej polovici júna a potom začal zavesovať strapce. 2.3 Stav a vývin lesných rastlín Lipa malolistá prvé dve júnové dekády plne kvitla. Koncom júna dozrievali plody ostružiny malinovej. V tomto mesiaci boli na niektorých lesných drevinách pozorované jánske výhonky. 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov V tomto mesiaci sa zaznamenávali hromadné výskyty pásavky zemiakovej, prevažne vo vyšších polohách. Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie

6 Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie Stanica Atmosférické zrážky Teplota vzduchu Teplota pôdy Suma Slnečný N.v. Počet dní so Absolútna 5 cm 20 cm od 1.4. Úhrn N Priemer Odchýlka svit [m] 1-4,9 5 a viac Max. Min. Príz.min. Priemer Min. Priemer tpr >= 0 [mm] [%] [ C] [ C] [hod.] mm mm [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C]* Bratislava-Koliba Bratislava-letisko x x x 1522 Bratislava-Mlynská dolina x x x x 1498 Kuchyňa-Nový Dvor Moravský Svätý Ján x x Myjava Modra-Piesok x x 200 x x x 1287 Kráľová pri Senci x Jaslovské Bohunice Piešťany x x x 1436 Topoľčany x Nitra-Veľké Janíkovce x x x 1488 Žihárec Hurbanovo Mochovce x Podhájska x x x 1509 Holíč x x Trenčín x Prievidza Beluša x x x x 1361 N. v. [m] nadmorská výška N [%] percento dlhodobého priemeru z rokov Odchýlka [ C] odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov x údaj chýba * suma priemerných denných teplôt vzduchu? 0,0 C od 1. apríla Klimatický prehľad za mesiac jún 2009

7 Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie

8 Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE STREDNÉ SLOVENSKO JÚN 2009 ČÍSLO 6 Kraj: Banskobystrický a Žilinský Obsah 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1. Počasie 1.2. Teplota vzduchu 1.3. Atmosférické zrážky 1.4. Teplota pôdy 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 3. Tabelárna príloha 3.1. Klimatologický prehľad 3. Grafická príloha 4.1. Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok v mm pre oblasť stredné Slovensko Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, Regionálne stredisko Banská Bystrica, Zelená 5, PSČ Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používať ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 60 výtlačkov, objednávky zasielajte na adresu vydavateľa.

9 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1. Počasie Počas prvých júnových dní k nám, po zadnej strane tlakovej níže, prenikal od severu chladný vzduch. V ďalších dňoch prúdil nad územie Slovenska teplejší vzduch, po prednej strane oblasti nízkeho tlaku vzduchu nad západnou Európou. S touto nížou bolo spojené zvlnené frontálne rozhranie, ktoré od u nás ovplyvňovalo počasie. Ďalší výrazný studený front prešiel našim územím z 11. na a za ním k nám prenikol chladný vzduch od severozápadu. V ňom sa v ďalších dňoch rozšírila tlaková výš a nad naše územie prechodne začal prúdiť teplý, ale vlhký vzduch od juhozápadu. Dňa sa nad vnútrozemím vytvorila oblasť vyššieho tlaku vzduchu a za ňou postupoval zvlnený studený front, ktorý ovplyvňoval počasie u nás. Dňa prešiel Slovenskom teplý front. Od až do konca mesiaca sa v nízkom tlaku vzduchu tvorili početné prehánky a búrky, miestami aj intenzívne, s prívalovými zrážkami. Júnové trvanie slnečného svitu bolo na území stredného Slovenska normálne. Smerom od podhorských lokalít k nížinným dosahovalo 183 až 223 hodín, čo predstavuje % normálu. Na území regiónu sa vyskytlo 16 až 20 slnečných dní s denným trvaním slnečného svitu viac ako 5 hodín Teplota vzduchu Jún bol na území Banskobystrického a Žilinského kraja teplotne normálnym mesiacom. Priemerná mesačná teplota vzduchu sa pohybovala od 12,8 do 18,0 C, s odchýlkami od normálu v rozpätí od -0,6 až 0,8 C. Maximálne denné teploty vzduchu sa vyskytli 15., 19. a 30. júna a pohybovali sa od 23,5 do 33,3 C. Počas júna sme v podhorských oblastiach zaznamenali do 2, na ostatnom území 7 až 16 letných dní a do 2 tropických dní. Minimálne teploty vzduchu boli zaznamenané v dňoch a 14. júna, kedy denná minimálna teplota vzduchu poklesla na 0,2 až 5,2 C. V týchto dňoch sa vyskytli aj prízemné minimá, ich hodnota bola -3,5 až 3,7 C. V kotlinách sa vyskytli prízemné mrazíky, vo Vígľaši - Pstruši sme zaznamenali až 5 takýchto dní Atmosférické zrážky Júnové zrážky boli na strednom Slovensku v dôsledku častých prehánok lokálne veľmi premenlivé. Prevažne sme zaznamenali normálne úhrny zrážok, na juhu hodnoteného územia sa lokálne vyskytli aj podnormálne úhrny zrážok. Naopak, v okolí Banskej Bystrice, Turčianskej kotliny, na Kysuciach, Liptove a na Orave nadnormálne až silne nadnormálne úhrny zrážok. Mesačné úhrny sa pohybovali od 44 do 225 mm, čo zodpovedá 54 až 181 % normálu. Maximálne denné úhrny zrážok boli namerané v dňoch júna, kedy spadlo v Suchej Hore 74 mm, v Oravskej Polhore 84 mm a v Starej Bystrici až 91 mm. V Banskobystrickom a Žilinskom kraji sa vyskytlo zrážkových dní, z nich 5 8 s búrkou.

10 Atmosférické zrážky podľa okresov Okres Úhrn % Okres Úhrn % [mm] Normálu [mm] Normálu Banská Bystrica Bytča Brezno Čadca Banská Štiavnica Dolný Kubín Detva Kysucké N. Mesto Krupina Liptovský Mikuláš Lučenec Martin Poltár Námestovo Revúca Ružomberok Rimavská Sobota Turčianske Teplice Veľký Krtíš Tvrdošín Žarnovica Žilina Žiar n. Hronom Zvolen Poznámka: Rozpätie úhrnov zrážok v príslušných okresoch predstavuje len údaje v poľnohospodársky využívaných oblastiach. Nezohľadňuje extrémy vyskytujúce sa mimo týchto oblastí Teplota pôdy Priemerná júnová mesačná teplota pôdy v hĺbke 5 a 10 cm sa v lokalitách do 300 m n.m. pohybovala od 18 do 20 C, v podhorských oblastiach od 13 do 17 C. V hĺbke 20 cm sa priemerná mesačná teplota pôdy, v nížinách pohybovala od 16 do 18 C, v podhorských oblastiach a kotlinách dosiahla 13 až 16 C. V hĺbke 50 cm dosiahla priemerná mesačná teplota pôdy od 12 C vo vyšších polohách a na severe do 18 C v najteplejších oblastiach na juhu stredného Slovenska. Najvyššie priemerné denné teploty pôdy boli zaznamenané koncom tretej dekády júna. 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín júna odkvitala. Pšenica ozimná v severných okresoch na začiatku júna ešte klasila a kvitla od druhej dekády mesiaca. Na juhu pšenica ozimná v druhej dekáde dosiahla fenologickú fázu mliečna zrelosť. Ojedinele na konci júna sme zaznamenali žltú zrelosť. Raž ozimná dosiahla mliečnu zrelosť v tretej dekáde júna. Jačmeň ozimný na juhu na konci druhej dekády dosiahol žltú a v polovici tretej dekády plnú zrelosť. Ostatné pozorované plochy boli vo fenologickej fáze mliečna zrelosť. Repka ozimná v druhej dekáde júna zaznamenala žltú zrelosť, v podhorských polohách na začiatku

11 Jačmeň a pšenica jarná, ovos siaty na juhu Banskobystrického kraja v prvej dekáde júna klasili, vyspelejšie porasty kvitli. Na konci druhej dekády júna sme zaznamenali u jačmeňa jarného fázu mliečna zrelosť. V podhorských polohách boli jarné obilniny vo fáze druhého kolienka v prvej dekáde a na konci druhej dekády mesiaca klasili a kvitli. Zemiaky sa od začiatku mesiaca zapájali v riadkoch a na konci mesiaca sa porasty úplne zapojili. Kvitli podľa odrôd od druhej dekády júna. V priebehu júna kvitol ľan a mak siaty. Hrach siaty dosiahol zelenú zrelosť od polovice mesiaca. Slnečnica ročná butonizovala od prvej dekády júna. Počas celého mesiaca prebiehala kosba viacročných krmovín a trvalých trávnych porastov Stav a vývin ovocných drevín Od začiatku júna pokračovali v dozrievaní od juhu k severným polohám skoré odrody čerešní. Od druhej dekády dozrievali aj neskoré odrody čerešní a skoré odrody marhúľ a višní. Na konci druhej dekády dosiahli zberovú zrelosť prvé plody ríbezle červenej. Vinič hroznorodý v prvej dekáde naplno kvitol a od tretej dekády sme zaznamenali fenologickú fázu zavesovanie strapcov. 2.3 Stav a vývin lesných drevín Vo vyšších polohách ešte kvitol agát biely, ruža šípová, baza čierna, jarabina vtáčia a vtáčí zob obyčajný. Lipa veľkolistá pokračovala v kvitnutí od začiatku mesiaca a malolistá začala kvitnúť v druhej dekáde júna. V tomto období dozrievali plody brusnice čučoriedkovej a na konci mesiaca ostružiny malinovej. Počas júna kvitla margaréta biela. V júni boli na niektorých lesných drevinách pozorované jánske výhonky.

12 Stanica Atmosférické zrážky Teplota vzduchu Teplota pôdy Suma Slnečný N.v. Počet dní so Absolútna 5 cm 20 cm od 1.4. Úhrn N Priemer Odchýlka svit [m] 1-4,9 5 a viac Max. Min. Príz.min. Priemer Min. Priemer tpr >= 0 [mm] [%] mm mm [ C] [ C] [hod.] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C] [ C]* Dudince Bolkovce Rimavská Sobota Dolné Plachtince Žiar nad Hronom Revúca x Sliač Bzovík x x x x 1390 Dolný Hričov Vígľaš - Pstruša Čadca x x x x 1158 Banská Bystrica Brezno x x x x 1209 Turčianske Teplice x Oravský Podzámok x 1221 Banská Štiavnica x x x 1269 Liptovský Hrádok Liesek Telgárt N. v. [m] nadmorská výška N [%] percento dlhodobého priemeru z rokov Odchýlka [ C] odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov x údaj chýba * suma priemerných denných teplôt vzduchu? 0,0 C od 1. apríla Klimatický prehľad za mesiac jún 2009

13 4.1 Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok v mm za mesiac JÚN 2009 pre oblasť stredné Slovensko

14 Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE VÝCHODOSLOVENSKÝ REGIÓN JÚN 2009 Číslo: 6 Kraj: Košický a Prešovský Obsah 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie 1.2 Teplota vzduchu 1.3 Atmosférické zrážky 1.4 Teplota a vlhkosť pôdy 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov 3. Tabelárna príloha 3.1 Klimatický prehľad 4. Grafická príloha 4.1 Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok 1. Agrometeorologické charakteristiky Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, Regionálne stredisko Košice, Ďumbierska 26, PSČ Zostavil a vypracoval kolektív pracovníkov oddelení Klimatologická služba a Klimatologické a zrážkomerné siete RS Košice. Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používať ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 50 výtlačkov, objednávky zasielajte na vydavateľa. adresu

15 1.1 Počasie V prvých dňoch mesiaca sa nad Slovenskom nachádzalo nevýrazné tlakové pole sa nad Bieloruskom prehĺbila tlaková níž a po jej zadnej strane k nám začal prenikať od severu chladný vzduch. Až do 9. júna k nám prúdil od juhozápadu teplejší vzduch po prednej strane oblasti nízkeho tlaku vzduchu nad západnou Európou. S touto nížou bolo spojené zvlnené frontálne rozhranie, ktoré 10. júna začalo od západu ovplyvňovať počasie u nás. Ďalší, výrazný studený front prešiel cez naše územie v noci z 11. na 12. júna. Za ním k nám prenikol chladný vzduch od severozápadu. V ňom sa začal nad naše územie rozširovať výbežok vyššieho tlaku vzduchu a hneď 13. júna aj tlaková výš, ktorá sa v ďalší deň premiestnila cez strednú Európu ďalej na južnú až juhovýchodnú Európu a k nám prechodne začal prúdiť teplý, ale vlhký vzduch od juhozápadu. Zároveň sa však nad západnou Európou sformovala brázda nízkeho tlaku vzduchu so zvlneným frontálnym rozhraním. Brázda sa presúvala cez strednú Európu ďalej na východ. 17. júna sa nad vnútrozemím kontinentu vytvorila oblasť vyššieho tlaku vzduchu, ktorej stred sa 18. júna presúval cez naše územie na juhovýchod a Čierne more. 19. júna postupoval cez vnútrozemie kontinentu na východ ďalší zvlnený studený front, ktorý až do 21. júna ovplyvňoval počasie u nás. Zároveň sa nad Jadranom prehĺbila samostatná tlaková níž. Už 22. júna prechádzal cez naše územie teplý front spojený s tlakovou nížou nad Jadranom. Táto oblasť nízkeho tlaku vzduchu ovplyvňovala počasie aj v ďalších dňoch. Od 23. júna až do konca mesiaca sa v tomto nízkom tlaku tvorili početné prehánky a búrky, miestami aj intenzívne, s prívalovými zrážkami. V prízemnom poli sa síce tlaková níž vyplnila, ale už 25. júna sa naďalej udržiavala vo vyšších vrstvách atmosféry a ovplyvňovala veľmi výrazne počasie u nás do konca mesiaca. Jún bol na východnom Slovensku z hľadiska trvania slnečného svitu normálny. Úhrn slnečného svitu za mesiac dosiahol hodnoty od 194 hodín v Rožňave do 231 hodín na stanici Košice - letisko, čo predstavuje 94 až 108 % normálu na jednotlivých staniciach. 1.2 Teplota vzduchu Mesiac jún bol na celom území východného Slovenska teplotne normálny. Odchýlky od normálu sa pohybovali v intervale od -0,5 do 0,7 C. Priemerné mesačné teploty vzduchu dosiahli hodnoty od 14,6 C v Popradskej kotline do 18,9 C na východe VSN. Najvyššie priemerné mesačné teploty boli na staniciach Orechová a Vysoká nad Uhom, najnižšie priemerné mesačné teploty mali stanice Poprad, Plaveč nad Popradom a Podolínec. Absolútne maximá teplôt vzduchu sa pohybovali od 27,5 do 32,2 C, najvyššia teplota bola nameraná v Orechovej a vo Vysokej nad Uhom. Najteplejšia bola posledná dekáda mesiaca, priemerné denné teploty vzduchu dosahovali hodnoty od 15,7 do 20,9 C. Najchladnejšia bola na celom území prvá júnová dekáda, priemerné denné teploty dosahovali hodnoty od 12,8 do 17,1 C. Priemerné denné teploty v druhej dekáde júna dosahovali hodnoty od 14,5 do 18,9 C. Absolútne minimá teplôt vzduchu poklesli na 6,6 až 0,0 C. Najnižšia teplota bola nameraná vo Švedlári. Na severozápade východného Slovenska sa v prvej polovici mesiaca ojedinele vyskytli prízemné mrazy. Letné dni sa vyskytovali na väčšine územia východného Slovenska, od polovice prvej

16 dekády. Na jednotlivých staniciach sa vyskytlo 2 až 16 letných dní, najviac na stanici vo Vysokej nad Uhom. Koncom mesiaca sa na VSN a v Košickej kotline vyskytovali tropické dni. 1.3 Atmosférické zrážky Jún bol na väčšine územia Košického a Prešovského kraja zrážkovo normálny, v Popradskej kotline a v Spišsko-šarišskom medzihorí nadnormálny a na severe Nízkych Beskýd silne nadnormálny. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od 65 do 150 mm. Najnižšie úhrny zrážok boli namerané na staniciach Michalovce a Vysoká nad Uhom. Najviac zrážok namerali stanice Podolínec a Tisinec. Najmenej zrážok bolo nameraných v priebehu druhej dekády. Zrážkovo najbohatšia bola posledná júnová dekáda. Najvyšší denný úhrn zrážok za mesiac bol nameraný v Tisinci (53,6 mm). V priebehu celého mesiaca sa na území východného Slovenska vyskytovali búrky, najviac v poslednej dekáde júna. Atmosférické zrážky podľa okresov Okres Úhrn [mm] % N Okres Úhrn [mm] Poprad Sp.N.Ves St. Ľubovňa Rožňava Bardejov Sabinov Svidník Gelnica Humenné Levoča Michalovce Kežmarok Trebišov Stropkov Vranov n./t Medzilaborce Košice Snina Prešov Sobrance Revúca % N 1.4 Teplota a vlhkosť pôdy

17 Priemerné mesačné teploty pôdy v hĺbke 5 cm sa pohybovali od 15,8 do 20,9 o C. Maximálna denná teplota pôdy v tejto hĺbke bola 31,7 o C v Michalovciach a minimálna 6,2 o C v Podolínci. Priemerné mesačné teploty pôdy v hĺbke 20 cm sa pohybovali od 14,9 do 20,0 o C. Maximálna denná teplota pôdy v tejto hĺbke bola 25,6 o C v Milhostove a minimálna 10,8 o C v Podolínci. Hodnoty fyziologicky využiteľnej vodnej kapacity (VVK) boli počas júna v sledovaných hĺbkach vyrovnané. Najvyššia hodnota VVK 95% bola zaznamenaná v Michalovciach v povrchovej vrstve v prvej pentáde mesiaca. Ani jedna nameraná hodnota na sledovaných staniciach nedosiahla v tomto mesiaci 100 %. Na stanici Milhostov pod trávnatým porastom boli v povrchovej vrstve (v profile do 10 cm) namerané hodnoty VVK od 67 do 78% a v Michalovciach od 66 do 95 %. V profile do hĺbky 30 cm boli namerané hodnoty VVK v Milhostove od 64 do 74 % a v Michalovciach od 59 do 70 %. V ďalších meraných hĺbkach do 60,80 a 100 cm sa hodnoty VVK na stanici Milhostov pohybovali od 54 do 61 % a v Michalovciach od 77 do 91 %. 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín V prvej dekáde júna bola v nižších polohách zaznamenaná mliečna zrelosť pšenice i raže ozimnej a žltá zrelosť jačmeňa ozimného aj repky ozimnej. Žltú zrelosť mali porasty pšenice a raže ozimnej najskôr v druhej dekáde. Záverom mesiaca boli oziminy v teplejších oblastiach s výnimkou raže v plnej zrelosti. V Popradskej kotline sa nachádzali porasty ozimín na konci mesiaca v mliečnej, alebo žltej zrelosti, menej vyspelé porasty pšenice ozimnej na severe sledovaného územia končili kvitnutie. Na juhu územia začal v prvej dekáde mesiaca kvitnúť ovos siaty, v druhej mak siaty a pozorovaná bola butonizácia slnečnice ročnej. Jačmeň jarný sa nachádzal v mliečnej zrelosti. V tretej dekáde klasili skoré odrody kukurice siatej na VSN a ojedinele bolo pozorované aj kvitnutie samčích kvetov. Pri hrachu siatom bola v nižších polohách zaznamenaná zelená zrelosť, miestami aj plná zrelosť a všeobecné žltnutie listov skorých zemiakov. V nižších polohách prešiel jačmeň jarný do žltej zrelosti, v Popradskej kotline klasil. Ovos siaty bol na juhu ojedinele v mliečnej zrelosti. Všeobecné kvitnutie neskorých zemiakov bolo zaznamenávané od prvej dekády najskôr na juhu územia. V poslednej pentáde júna prebiehali druhé kosby viacročných krmovín a kvitli lúky pred druhou kosbou. 2.2 Stav v vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého Na začiatku júna sa začal zber neskorých čerešní a pokračoval zber skorých čerešní s dobrou až bohatou úrodou plodov. V druhej dekáde bola na juhu zaznamenaná zberová zrelosť ríbezle červenej a pri viniči hroznorodom zavesovanie strapcov. Do stredných polôh dosiahla zberovú zrelosť čerešňa višňová najskôr v polovici júna, vo vyšších polohách v poslednej dekáde. V prvých dvoch dekádach mesiaca bolo zaznamenávané

18 ukončenie rastu letorastov jabloní a hrušiek. Od poslednej dekády júna sa rozbehol zber marhule obyčajnej. 2.3 Stav a vývin lesných rastlín Počas júna plne kvitli oba druhy líp. Vo vyšších polohách ešte plne kvitli viaceré druhy lesných drevín. Od polovice júna sa v nižších a stredných polohách zberali prvé zrelé plody ostružiny malinovej a ojedinele aj brusnice čučoriedkovej. V poslednej dekáde boli zaznamenané jánske výhony smrekovca opadavého, duba, lipy malolistej, agáta bieleho, jarabiny vtáčej a hraba obyčajného. 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov Zaznamenávaný bol v tomto mesiaci ešte výskyt chrústa obyčajného a pásavky zemiakovej.

19

20