ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY FAKTY O ZMENÁCH. Trnavský kraj

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY FAKTY O ZMENÁCH. Trnavský kraj"

Prepis

1 ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY FAKTY O ZMENÁCH

2 Štatistický úrad Slovenskej republiky Pracovisko ŠÚ SR v Trnave Číslo: /2015 Kód: Okruh: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Dátum: jún 2015 SČÍTANIE OBYVATEĽOV, DOMOV A BYTOV 2011 Fakty o zmenách v živote obyvateľov SR Riaditeľka pracoviska ŠÚ SR v Trnave: Jela Gažová Odbor informatiky, registrov a informačných služieb Kontaktná osoba: Alena Vadovičová, tel.: 033/

3 Štatistický úrad Slovenskej republiky - pracovisko ŠÚ SR v Trnave Informačný servis Osvaldova Trnava Fax: 033/ Tel.: 033/ Rozmnožovanie obsahu tejto publikácie, ako aj jednotlivých jej častí v pôvodnej alebo upravenej podobe na komerčné účely je možné len s písomným súhlasom Štatistického úradu SR. Údaje, ktoré sú obsahom tejto publikácie, je možné použiť len s uvedením zdroja. ISBN (online) ISBN (tlačené vydanie)

4 OBSAH strana Úvod 5 Metodické vysvetlivky 7 1. Počet obyvateľov a osídlenie Migrácia obyvateľov Obyvateľstvo podľa pohlavia a veku 33 4 Obyvateľstvo podľa rodinného stavu 40 5 Domácnosti a rodiny obyvateľov Obyvateľstvo podľa národnosti Obyvateľstvo podľa materinského jazyka Obyvateľstvo podľa najčastejšie používaných jazykov Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania Obyvateľstvo podľa vzdelania Obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity Obyvateľstvo podľa počítačových znalostí Bývanie obyvateľov 109 Záver 128 Prílohy 131 3

5 POUŽITÉ SKRATKY Abs. CD EÚ ES HD absolútne číslo cenzová domácnosť Európska únia Európske spoločenstvo hospodáriaca domácnosť p. b. percentuálny bod SK NACE Rev. 2 SĽDB SODB SR štatistická klasifikácia ekonomických činností Sčítanie ľudu, domov a bytov Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Slovenská republika. (bodka) údaj sa nezisťoval x (krížik) zápis nie je možný z logických dôvodov - (ležatá čiarka) údaj nie je k dispozícií Nula (0,0) znamená viac ako nulu, ale menej ako najmenšiu jednotku vyjadriteľnú v tabuľke 4

6 ÚVOD Sčítanie obyvateľov, domov a bytov je vyčerpávajúce, obsahovo najrozsiahlejšie štatistické zisťovanie s najdlhšou históriou. Týka sa všetkých obyvateľov a cudzincov s výnimkou osôb požívajúcich diplomatické výsady a imunitu, ktorí sa k rozhodujúcemu okamihu sčítania zdržiavajú na území daného štátu. Vo väčšine krajín sveta sa spravidla v desaťročných intervaloch uskutočňuje tzv. tradičné sčítanie, čo znamená, že údaje sa získavajú priamo od obyvateľov. Tradičným bolo aj sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 na Slovensku. V histórii sčítaní mu patrí významné miesto z vnútroštátneho i medzinárodného hľadiska. bolo súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov, ktorý v spolupráci s Eurostatom koordinovala Organizácia Spojených národov. Uskutočnilo sa po prvý raz v tom istom roku s využitím rovnakých, respektíve porovnateľných definícií zisťovaných údajov vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Záväzným dokumentom na vykonanie sčítania v roku 2011 sa stalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 z 9. júla 2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov. Obsah, rozsah a spôsob vykonania tohto štatistického zisťovania v Slovenskej republike upravoval zákon č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku Podľa tohto zákona rozhodujúcim okamihom sčítania bola polnoc z piatka 20. mája 2011 na sobotu 21. mája Údaje aktuálne k tomuto dátumu zapisovali do sčítacích formulárov sami obyvatelia. Vláda Slovenskej republiky svojím nariadením určila, že sčítanie sa vykoná v čase od 13. mája 2011 do 6. júna Prílohou zákona o sčítaní v roku 2011 bol zoznam zisťovaných údajov. Obsahoval aj niektoré nové údaje, ktoré dovtedy neboli predmetom sčítania. Podľa už spomínaného nariadenia mali všetky členské štáty Európskej únie povinnosť pýtať sa obyvateľov na ich obvyklé bydlisko, čiže na miesto, kde sa zdržiavali prevažnú časť roka. Na základe odporúčaní európskych štatistikov boli v Slovenskej republike do sčítacieho formuláru A pridané nové položky týkajúce sa najčastejšie používaného jazyka (na verejnosti a v domácnosti) a počítačových znalostí obyvateľov. V sčítacom formulári B sa v roku 2011 prvýkrát zisťoval bezbariérový prístup k bytom a vybavenie bytov klimatizáciou. V tomto formulári pribudli tiež alternatívne zdroje solárny ohrev a solárna energia ako nové predznačené odpovede na otázky o teplej vode a zdrojoch energie používaných na vykurovanie. Pri domoch boli novými zisťovanými údajmi obdobie ich rekonštrukcie a tepelná izolácia. V Slovenskej republike si obyvatelia pri sčítaní v roku 2011 po prvý raz v histórii mohli vybrať, či vyplnia tlačené sčítacie formuláre alebo sa sčítajú elektronicky prostredníctvom osobitnej internetovej stránky Štatistického úradu SR 5

7 zriadenej na tento účel. Podiel elektronicky vyplnených sčítacích formulárov predstavoval 6,7 % zo všetkých odovzdaných vyplnených sčítacích formulárov. Výsledky sčítaní obyvateľov, domov a bytov aktualizujú obraz o spoločnosti, o jej demografickej, sociálnej, kultúrnej, vzdelanostnej a ekonomickej úrovni, počty a štruktúry domov, bytov a poznatky o bývaní obyvateľov. Viaceré údaje v tejto publikácii sú jedinečné, pretože v čase ich zberu sa na Slovensku nedali získať inak, len vyčerpávajúcim zisťovaním. Autor publikácie pracoval s údajmi, ktoré sa vzťahujú na trvalo bývajúcich obyvateľov, t. j. obyvateľov, ktorí mali k rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 trvalý pobyt v Trnavskom kraji. Údaje o domácnostiach sú spracované podľa miesta sčítania, aby sa zachovali existujúce vzťahy a väzby medzi členmi domácností. Cieľom publikácie je sprostredkovať širokej verejnosti fakty o zmenách v živote obyvateľov Trnavského kraja a poukázať na možnosti využitia údajov z cenzov nielen pri tvorbe dlhodobých stratégií v mnohých oblastiach spoločenského života, ale aj pri nastavovaní aktuálnych politík na rôznych územných úrovniach. 6

8 METODICKÉ VYSVETLIVKY SČÍTANIE OBYVATEĽOV, DOMOV A BYTOV 2011 sa podľa 2 (4) zákona č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov domov a bytov v roku 2011 vzťahovalo: na obyvateľov (fyzické osoby, ktoré mali v čase sčítania trvalý alebo obvyklý pobyt na území SR, alebo sa na území SR dočasne zdržiavali) okrem cudzincov požívajúcich diplomatické výsady a imunitu; cudzinci s pobytom na území SR kratším ako 90 dní poskytovali na účely sčítania údaje v obmedzenom rozsahu (pohlavie, dátum narodenia, štátna príslušnosť), na každú budovu (obývanú aj neobývanú) určenú na bývanie alebo na inú, ktorá bola obývaná v rozhodujúcom okamihu sčítania, okrem zastupiteľských úradov cudzích štátov, na byty (obývané aj neobývané) a na všetky iné obydlia a prístrešia, v ktorých v rozhodujúcom okamihu sčítania niekto býval alebo trávil odpočinok, s výnimkou bytov v budovách zastupiteľských úradov cudzích štátov. Sčítací formulár A. ÚDAJE O OBYVATEĽOVI vypĺňal každý člen domácnosti. Za neplnoletého obyvateľa a za obyvateľa, ktorý nemohol sám poskytnúť údaje, ich poskytol jeho zákonný zástupca alebo blízka osoba alebo osoba žijúca s ním spoločne v domácnosti. TRVALO BÝVAJÚCE OBYVATEĽSTVO Trvalý pobyt je miesto stáleho bydliska obyvateľa, t. j. obec, v ktorej sa občan SR, resp. cudzinec zdržiava na základe úradnej registrácie, čiže prihlásenia sa na trvalý pobyt (zákon č. 500/2004 Z. z. a zákon č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). Trvalo bývajúce obyvateľstvo zahŕňa obyvateľov, ktorí mali k rozhodujúcemu okamihu sčítania trvalý pobyt na území SR. VEK Vek je jedna zo základných biosociálnych charakteristík každého ľudského jedinca. Je to odvodená položka vyjadrujúca dokončený počet rokov, ktoré obyvateľ dosiahol k rozhodujúcemu okamihu sčítania. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA Vyjadruje rozdelenie obyvateľstva podľa veku do jednoročných alebo viacročných skupín. Obyčajne ide o päťročné vekové skupiny, t. j. 0- až 4-roční, 5- až 9-roční, 10- až 14-roční a pod.), ale aj iné, napr. 99+-roční, resp.60+-roční, 80+-roční a pod. 1 Hlavné vekové skupiny sú vymedzené podľa vzťahu obyvateľstva k ekonomickej aktivite vekovými hranicami vyjadrujúcimi potenciálny začiatok a potenciálny koniec ekonomickej aktivity. Podľa vzťahu k ekonomickej aktivite rozlišujeme: predproduktívny vek (obyvatelia 0- až 14-roční) je vek, v ktorom obyvateľstvo ešte nie je ekonomicky aktívne, 1 Krátky slovník základných demografických pojmov, 7

9 produktívny vek (obyvatelia 15- až 64-roční) je vek, v ktorom je väčšina obyvateľstva ekonomicky aktívna, poproduktívny vek (obyvatelia vo veku 65+) je vek, v ktorom väčšina obyvateľstva už nie je ekonomicky aktívna. POHLAVIE Pohlavie je biologický znak každého ľudského jedinca v alternatíve muž/žena. DÁTUM NARODENIA Dátum narodenia je údaj o dni, mesiaci a roku narodenia obyvateľa. RODINNÝ STAV Rodinný stav je vyjadrením právneho vzťahu obyvateľa vo väzbe na manželstvo a rodinu. Vypovedá o tom, či obyvateľ/ka je slobodný/á, ženatý/vydatá, rozvedený/á alebo ovdovený/á. Pri sčítaní 2011 si obyvatelia uvádzali rodinný stav podľa právneho stavu platného v SR. DOMÁCNOSTI A RODINY OBYVATEĽOV Bytová domácnosť je súbor osôb spoločne bývajúcich v byte (hlavné kritérium: spoločné bývanie). Bytovú domácnosť tvorí buď jedna alebo viac hospodáriacich domácností. Bytové domácnosti sú sledované pri analýzach úrovne bývania. Hospodáriaca domácnosť je súbor osôb spoločne bývajúcich v byte a spoločne hradiacich náklady na bývanie, vybavenie, stravu a. i. (hlavné kritériá: spoločné bývanie a spoločné hospodárenie). Hospodáriacu domácnosť tvorí jedna alebo viac cenzových domácností. Hospodáriace domácnosti sú sledované pri analýzach životnej úrovne obyvateľstva. Cenzová domácnosť je najmenší súbor osôb spoločne bývajúcich v byte, spoločne hradiacich náklady a majúcich medzi sebou vzájomné vzťahy (hlavné kritériá: spoločné bývanie, spoločné hospodárenie a príbuzenské vzťahy). Cenzová domácnosť sa ďalej nečlení. Cenzové domácnosti sú sledované pri analýzach rodinného správania sa obyvateľstva. Na základe príbuzenských vzťahov rozlišujeme cenzové domácnosti rodinné a ostatné. Členenie cenzových domácností manželský pár s deťmi/bez detí úplné kohabitujúci pár s deťmi/bez detí rodinné matka + aspoň 1 dieťa Cenzové domácnosti neúplné otec + aspoň 1 dieťa viacčlenné nerodinné domácnosti ostatné domácnosti jednotlivcov 8

10 Jadrom rodinných domácností je rodina, ktorá môže byť úplná alebo neúplná. Úplnú rodinu tvorí manželský alebo kohabitujúci pár s deťmi (bez ohľadu na ich vek, ak dospelé deti netvoria samostatnú cenzovú domácnosť) alebo bez detí. Neúplnú rodinu tvorí jeden z rodičov aspoň s jedným dieťaťom (bez ohľadu na vek dieťaťa, ale so zohľadnením spoločného hospodárenia). Ostatné cenzové domácnosti delíme na viacčlenné nerodinné domácnosti a domácnosti jednotlivcov. Viacčlennú nerodinnú domácnosť tvoria dve alebo viac osôb príbuzných i nepríbuzných hospodáriacich spoločne, ktoré však netvoria rodinnú domácnosť. Domácnosť jednotlivca tvorí jediná fyzická osoba, ktorá býva v byte sama alebo ako podnájomník, alebo býva spoločne s ďalšou cenzovou domácnosťou, ale samostatne hospodári. VZŤAHY MEDZI ČLENMI DOMÁCNOSTI Údaje o vzťahoch medzi členmi domácnosti poskytujú informáciu o tom, v akom vzťahu (príbuzenskom alebo inom) sú medzi sebou osoby bývajúce v jednom byte (bytovej domácnosti). Každá bytová domácnosť musela mať osobu na čele bytovej domácnosti. Osobou na čele mohol byť ktorýkoľvek jeden dospelý člen bytovej domácnosti podľa dohody jej členov, ktorý mal v danom byte bydlisko. Ostatní členovia bytovej domácnosti sa vymedzovali vo vzťahu k osobe na čele bytovej domácnosti ako manžel/manželka, druh/družka, partner/partnerka, syn/dcéra, zať/nevesta, vnuk/pravnuk, otec/matka, svokor/svokra, iný príbuzný, cudzia osoba/podnájomník. Analogicky sa tvorili aj vzťahy v hospodáriacich a cenzových domácnostiach. Údaje o domácnostiach boli spracované podľa miesta sčítania z dôvodu zachovania existujúcich vzťahov a väzieb medzi členmi domácností. MIESTO SČÍTANIA Územie, kde sa obyvateľ sčítal, t. j. bol prítomný v rozhodujúcom okamihu sčítania. Miesto sčítania nemusí byť totožné s miestom trvalého alebo obvyklého pobytu. ŠTÁTNA PRÍSLUŠNOSŤ Štátna príslušnosť je právny vzťah jednotlivca k štátu. Obyvateľ s viacnásobným občianstvom, ktorý mal štátnu príslušnosť SR, vyznačil možnosť SR a v možnosti iná zapísal podľa vlastného rozhodnutia názov iba jedného ďalšieho štátu, ktorého je občanom. Obyvateľ, ktorý mal štátnu príslušnosť inú ako SR, v možnosti iná zapísal názov štátu, s ktorým bol v právnom vzťahu. V prípade viacnásobného občianstva si obyvateľ zapísal názov iba jedného štátu podľa vlastného rozhodnutia. Deti mladšie ako 15 rokov mali spravidla štátnu príslušnosť podľa svojich rodičov. V prípade rozdielnej štátnej príslušnosti rodičov sa štátna príslušnosť detí mladších ako 15 rokov zapisovala po vzájomnej dohode rodičov. NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ VZDELANIE Najvyššie dosiahnuté vzdelanie je najvyšší dokončený stupeň vzdelania. Študenti stredných odborných učilíšť a stredných škôl si vyznačili základné vzdelanie, študenti vysokých škôl príslušné stredoškolské vzdelanie. 9

11 Základné vzdelanie si vyznačil obyvateľ 16-ročný a starší, ktorý ukončil základnú školu a nepokračoval ďalej v štúdiu. Vyznačil si ho aj študent stredného odborného učilišťa a strednej školy. Základné vzdelanie si vyznačil tiež študent 8-ročného gymnázia, prípadne 8-ročného odboru konzervatória, ak už absolvoval prvé štyri ročníky príslušného gymnázia (konzervatória). Učňovské vzdelanie (bez maturity) si vyznačil obyvateľ, ktorý ukončil vzdelávanie na učňovskej škole učňovskou skúškou (výučným listom). Stredné odborné vzdelanie (bez maturity) si vyznačil obyvateľ, ktorý ukončil vzdelávanie na strednom odbornom učilišti alebo strednej odbornej škole bez vykonania maturitnej skúšky (napr. absolventi 1-ročných a 2-ročných priemyselných škôl, ekonomických/obchodných, zdravotníckych, poľnohospodárskych a lesníckych škôl). Úplné stredné učňovské vzdelanie (s maturitou) si vyznačil obyvateľ, ktorý ukončil vzdelávanie na strednom odbornom učilišti vykonaním maturitnej skúšky (napr. absolventi 5-ročného štúdia na odbornom učilišti alebo na učňovskej škole ukončeného maturitou, absolventi 4-ročných učebných odborov s maturitou). Úplné stredné odborné vzdelanie (s maturitou) si vyznačil obyvateľ, ktorý ukončil vzdelávanie na stredných odborných školách (napr. priemyselných, poľnohospodárskych, lesníckych, ekonomických, sociálno-právnych, zdravotníckych, pedagogických, knihovníckych, umelecko-priemyselných, konzervatóriách) vykonaním maturitnej skúšky. Vyznačil si ho aj absolvent nadstavbového štúdia na strednej odbornej škole, ktoré bolo ukončené vykonaním maturitnej skúšky. Úplné stredné všeobecné vzdelanie si vyznačil absolvent gymnázia a strednej všeobecnovzdelávacej školy, ktorý ukončil štúdium vykonaním maturitnej skúšky. Vyznačili si ho aj absolventi 11-ročných a 12-ročných stredných škôl, reálok, lýceí, vyšších dievčenských škôl a stredných škôl pre pracujúcich, t. j. so stredoškolským vzdelaním ukončeným maturitou. Vyššie odborné vzdelanie si vyznačili absolventi napr. podnikových inštitútov, kurzov na vysokých školách, piateho, šiesteho, prípadne vyššieho ročníka konzervatória, ako aj absolventi vyššieho odborného štúdia (pomaturitné štúdium), ktoré bolo ukončené vykonaním absolventskej skúšky. Vysokoškolské bakalárske vzdelanie si vyznačil absolvent prvého (bakalárskeho) stupňa vysokoškolského štúdia (Bc.). Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské vzdelanie si vyznačil absolvent druhého stupňa vysokých škôl vrátane rigoróznych pokračovaní (Mgr., Ing., Ing. arch., JUDr., MUDr., MVDr., RNDr., RSDr., PhDr., PhMr., ThDr., akad. arch., akad. mal., akad. soch., arch., PaedDr., PharmDr., ThLic. a pod.). Vysokoškolské doktorandské vzdelanie si vyznačil absolvent bývalej vedeckej prípravy alebo súčasného doktorandského študijného programu, absolvent tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, t. j. nositelia titulov CSc., DrSc., PhD., ArtD. (tituly uvádzané za menom). Bez školského vzdelania boli deti do 16 rokov (narodené po ), ktoré ešte navštevovali základnú školu, a obyvatelia 16-roční a starší bez ukončeného základného vzdelania. 10

12 NÁRODNOSŤ Národnosťou sa rozumie príslušnosť k národu alebo etnickej skupine. Vyznačovala sa podľa vlastného rozhodnutia. Nebol určujúci materinský jazyk, ani reč, ktorú obyvateľ používal alebo ovládal, ale vlastné rozhodnutie obyvateľa o príslušnosti k určitému národu, národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Národnosť detí do 15 rokov sa vyznačila/zapísala podľa národnosti rodičov. Ak mali rodičia rôznu národnosť, národnosť dieťaťa sa vyznačila/zapísala podľa národnosti jedného z rodičov. MATERINSKÝ JAZYK Materinský jazyk je jazyk, ktorým s obyvateľom prevažne hovorili rodičia v jeho detstve. Ak s obyvateľom hovorili rodičia rôznymi jazykmi, vyznačil/zapísal sa ten jazyk, ktorým hovorila s dieťaťom matka. Materinský jazyk nemusel byť zhodný s národnosťou. Vyznačil/zapísal sa len jeden materinský jazyk podľa vlastného rozhodnutia obyvateľa. NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÝ JAZYK Najčastejšie používaný jazyk je jazyk, ktorý obyvateľ najčastejšie používal doma, v zamestnaní alebo v škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval v SR, alebo v zahraničí. Je to jazyk, ktorý obyvateľ bežne používal v osobnom a spoločenskom živote. Odpoveď vyjadrovala subjektívny názor obyvateľa vzhľadom na to, že obyvateľ uvádzal najčastejšie používaný jazyk na základe vlastného rozhodnutia. Údaj o najčastejšie používanom jazyku nemusel byť zhodný s údajom o materinskom jazyku alebo s údajom o národnosti. Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo škole bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval v SR alebo v zahraničí. Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v súkromí. NÁBOŽENSKÉ VYZNANIE Náboženským vyznaním sa rozumie účasť na náboženskom živote niektorej cirkvi (náboženskej spoločnosti) alebo vzťah k nej. Obyvateľ vyznačil odpoveď podľa vlastného rozhodnutia. Náboženské vyznanie detí do 15 rokov sa vyznačilo/zapísalo podľa rozhodnutia rodičov pri zohľadnení názoru dieťaťa. Obyvatelia bez náboženského vyznania mali možnosť vyznačiť, že sú bez vyznania. EKONOMICKÁ AKTIVITA Ekonomická aktivita je údaj o postavení obyvateľa na trhu práce k rozhodujúcemu okamihu sčítania. Uvedený údaj mali povinnosť vyplniť všetci obyvatelia okrem cudzincov s pobytom v Slovenskej republike kratším ako 90 dní. Vyznačili jednu z nasledujúcich možností: Pracujúci (okrem dôchodcov) Do tejto skupiny patrili obyvatelia 16-roční a starší, ktorí boli k rozhodujúcemu okamihu sčítania zamestnaní, alebo vykonávali podnikateľskú činnosť bez ohľadu na 11

13 dočasnú neprítomnosť v zamestnaní z dôvodu dočasnej práceneschopnosti alebo dovolenky a nepoberali starobný, predčasný starobný, invalidný ani výsluhový dôchodok. Za pracujúcich na účely sčítania sa považovali aj obyvatelia zamestnaní na dohodu o vykonaní práce a dohodu o pracovnej činnosti. Nepatrili sem študenti denného štúdia stredných a vysokých škôl zamestnaní na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (brigáda). Do skupiny pracujúcich boli zaradení aj podnikatelia so zamestnancami, resp. bez zamestnancov, taktiež vypomáhajúci členovia domácností v rodinných podnikoch, osoby vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody, ak ich pracovný pomer trval. Pracujúci dôchodcovia Do tejto skupiny patrili obyvatelia poberajúci starobný, predčasný starobný, invalidný alebo výsluhový dôchodok, ktorí boli k rozhodujúcemu okamihu sčítania zamestnaní alebo vykonávali podnikateľskú činnosť. Pracujúcim dôchodcom bol aj dôchodca zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti. Osoby na materskej dovolenke Do tejto skupiny patrili obyvatelia na materskej dovolenke, ak ich pracovný pomer trval. Za osobu na materskej dovolenke na účely sčítania sa nepovažovala osoba na materskej dovolenke, ktorá nikdy nebola zamestnaná, prípadne sa jej pracovný pomer alebo obdobný pracovnoprávny vzťah skončil. Ak tejto osobe pracovný pomer netrval, podľa odporúčaní si mohla vybrať z možností nezamestnaný, osoba v domácnosti alebo iná (ekonomická aktivita). Osoby na rodičovskej dovolenke Do tejto skupiny patrili obyvatelia na rodičovskej dovolenke, ak ich pracovný pomer trval. Osobou na rodičovskej dovolenke nebola osoba, ktorá nebola nikdy zamestnaná, resp. jej pracovný pomer alebo obdobný pracovnoprávny vzťah sa skončil. Ak tejto osobe netrval pracovný pomer, podľa odporúčaní si na svoje zaradenie mohla vybrať z možností nezamestnaný, osoba v domácnosti alebo iná. Nezamestnaní Do tejto skupiny patrili obyvatelia 16-roční a starší, ktorí boli k rozhodujúcemu okamihu sčítania bez práce a prácu si aktívne hľadali bez ohľadu na to, či sa nachádzali alebo nenachádzali v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Študenti stredných škôl Do tejto skupiny patrili študenti denného štúdia na stredných školách (vrátane žiakov učilíšť). Študenti stredných škôl poberajúci invalidný dôchodok sa nepovažovali za študentov. Študenti vysokých škôl Do tejto skupiny patrili študenti denného štúdia na vysokých školách. Študenti vysokých škôl poberajúci invalidný dôchodok sa nepovažovali za študentov. Osoby v domácnosti Do tejto skupiny patrili obyvatelia 16-roční a starší, ktorí nemali vlastný príjem a boli finančne závislí od iného člena /iných členov domácnosti. Za osobu v domácnosti sa považoval aj obyvateľ, ktorý k rozhodujúcemu okamihu sčítania nepracoval a aktívne si nehľadal prácu (tzv. dobrovoľne nezamestnaný). Osobami v domácnosti na účely sčítania boli aj nepracujúci študenti diaľkového (externého) štúdia a nezamestnaní 12

14 absolventi škôl, ak si aktívne nehľadali prácu a boli finančne závislí od iného člena/iných členov domácnosti. Dôchodcovia Do tejto skupiny patrili obyvatelia, ktorí poberali starobné, predčasné starobné, invalidné alebo výsluhové dôchodky a dôchodok bol jediným zdrojom ich príjmu. Za dôchodcov sa považovali aj deti do 16 rokov a študenti denného štúdia stredných alebo vysokých škôl poberajúci invalidné dôchodky, ak dôchodok bol jediným zdrojom ich príjmu. Príjemcovia kapitálových príjmov Do tejto skupiny patrili obyvatelia, ktorých hlavným zdrojom príjmu bol príjem napr. z prenájmov vlastných nehnuteľností, výnosy z kapitálového majetku (úroky z cenných papierov, vkladov a pod.). Deti do 16 rokov (narodené po ) Do tejto skupiny patrili obyvatelia, ktorí k rozhodujúcemu okamihu sčítania nedosiahli ešte vek 16 rokov. Iná (ekonomická aktivita) Túto ekonomickú aktivitu si vyznačili obyvatelia, ktorí neboli finančne závislí od iného člena/iných členov domácnosti a nepatrili do žiadnej zo skupín uvedených vyššie. Inú ekonomickú aktivitu si vyznačili aj obyvatelia bez pracovnoprávneho vzťahu, ktorí sa k rozhodujúcemu okamihu sčítania nachádzali vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody, ak ich pracovný pomer netrval. Ekonomicky aktívni Za ekonomicky aktívnych sa považovali obyvatelia, ktorí boli k rozhodujúcemu okamihu sčítania v súlade s týmito metodickými vysvetlivkami pracujúci (okrem dôchodcov), pracujúci dôchodcovia, nezamestnaní a osoby na materskej dovolenke. ZAMESTNANIE Zamestnanie je spracované podľa klasifikácie ISCO-08 a vzťahuje sa na typ práce, ktorú obyvatelia starší ako 16 rokov vykonávali aktuálne alebo v poslednom pracovnoprávnom vzťahu ako hlavné zamestnanie. Ak obyvateľ vykonával viacero zamestnaní, hlavným bolo to, v ktorom počas pracovného týždňa odpracoval viac času, alebo z ktorého mal vyšší príjem. POSTAVENIE V ZAMESTNANÍ Postavenie v zamestnaní je informácia o súčasnom alebo poslednom funkčnom zaradení obyvateľa v pracovnom procese, ktoré zodpovedalo jeho súčasnému alebo naposledy vykonávanému hlavnému zamestnaniu. Postavenie v zamestnaní bolo odvodené od druhu pracovnej činnosti a od formy odmeny za vykonanú prácu. Obyvateľ vyznačil jednu z uvedených možností: Zamestnanec Za zamestnanca na účely sčítania sa považoval obyvateľ s pracovným pomerom na dobu určitú alebo neurčitú, zamestnanec v služobnom pomere (príslušníci armády a polície), menovaný alebo volený. Zamestnancami boli aj obyvatelia zamestnaní 13

15 k rozhodujúcemu okamihu sčítania na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Do tejto skupiny nepatrili študenti denného štúdia stredných a vysokých škôl, ak pracovali na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Podnikateľ Podnikateľom bola osoba zapísaná v obchodnom registri, živnostenskom registri a tiež osoba podnikajúca na základe osobitných predpisov (lekár, advokát, znalec, audítor, umelec, samostatne hospodáriaci roľník a pod.). Podnikateľ so zamestnancami Do tejto skupiny patrili podnikatelia, ktorí v rámci svojho podnikania zamestnávali iné osoby (zamestnancov). Podnikateľ bez zamestnancov Túto skupinu tvorili podnikatelia, ktorí v rámci svojho podnikania nezamestnávali žiadnych zamestnancov (napr. živnostníci, ktorí samostatne vykonávali živnosť). Člen družstva Do tejto skupiny patrili členovia výrobných, poľnohospodárskych alebo iných produkčných družstiev, ak členstvo v niektorom z produkčných družstiev bolo jediným druhom pracovnej činnosti, ktorú vykonávali. Vypomáhajúci (neplatený) člen domácnosti v rodinnom podniku Vypomáhajúci (neplatený) člen domácnosti v rodinnom podniku bol obyvateľ, ktorý pracoval v rodinnom podniku na základe iného než pracovnoprávneho vzťahu. Iné Iné postavenie v zamestnaní vyznačil obyvateľ vtedy, ak jeho funkčnému zaradeniu v pracovnom procese nezodpovedala žiadna z vyššie uvedených možností. ODVETVIE EKONOMICKEJ ČINNOSTI Odvetvie ekonomickej činnosti sa odvodzovalo od názvu a adresy zamestnávateľa. Údaje zodpovedali hlavnému zamestnaniu obyvateľa. Uvádzal ich obyvateľ, ktorý bol k rozhodujúcemu okamihu alebo niekedy v minulosti zamestnaný. Podnikateľ bez zamestnancov, ktorý mal vlastné meno ako obchodné meno, mohol namiesto názvu zamestnávateľa zapísať odvetvie, v ktorom podnikal. Ak sa sídlo zamestnávateľa nachádzalo v SR, obyvateľ zapísal názov obce (v Bratislave a Košiciach názov mestskej časti) a názov okresu. Ak bolo sídlo zamestnávateľa v zahraničí, obyvateľ zapísal názov štátu. Odvetvie ekonomickej činnosti spracované podľa klasifikácie SK NACE Rev. 2 sa týka druhu výroby alebo činnosti podniku alebo iného subjektu, ktorú obyvateľ aktuálne alebo v poslednom pracovnoprávnom vzťahu vykonával. SPÔSOB DOPRAVY DO ZAMESTNANIA, DO ŠKOLY Údaje o spôsobe dopravy do zamestnania alebo do školy poskytujú prehľad o periodicite dochádzky, prevažujúcom spôsobe dopravy a trvaní cesty do zamestnania alebo školy. Poskytovali ich pracujúci, pracujúci dôchodcovia (ak miesto výkonu ich zamestnania bolo iné ako miesto ich obvyklého bydliska), žiaci základných škôl a študenti stredných a vysokých škôl podľa školy, ktorú aktuálne navštevovali. 14

16 Periodicita dochádzky je údaj o tom, ako často obyvatelia dochádzajú do zamestnania alebo školy. Na výber bola jedna z troch možností: denne vyznačil obyvateľ, ktorý pravidelne počas celého pracovného týždňa, resp. v jeho prevažnej časti dochádzal do zamestnania alebo školy, inak ako denne vyznačil obyvateľ, ktorý pracoval doma a študent s individuálnym študijným plánom, nedochádza. Prevažujúci spôsob dopravy je údaj o najčastejšie využívanom spôsobe dopravy do zamestnania, školy, resp. o spôsobe dopravy na najdlhšom úseku cesty do zamestnania, školy. Uvádzali ho iba obyvatelia, ktorí vyznačili, že do zamestnania, školy dochádzajú denne. Trvanie cesty je údaj o približnom čase trvania jednej cesty od odchodu z miesta bydliska do príchodu na pracovisko alebo do školy v minútach. Uvádzali ho iba obyvatelia, ktorí vyznačili, že do zamestnania, školy dochádzajú denne. POČÍTAČOVÁ ZNALOSŤ Počítačovou znalosťou sa rozumela počítačová gramotnosť obyvateľa, jeho schopnosť používať v každodennom živote vybrané počítačové znalosti. Nezisťovala sa úroveň počítačových znalostí, čiže stupeň ich ovládania. Obyvateľ vyznačil len odpoveď áno alebo odpoveď nie podľa toho, či k rozhodujúcemu okamihu sčítania na základe vlastného posúdenia ovládal alebo neovládal prácu s textom, prácu s tabuľkami, prácu s elektronickou poštou ( om) a prácu s internetom. Sčítací formulár B. ÚDAJE O BYTE vypĺňali vlastníci bytov alebo správcovia bytov, alebo nájomcovia, alebo podnájomníci. Údaje poskytovali za každý byt. BYT Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím určený na trvalé bývanie. Byt má mať východ na spoločnú chodbu, schodisko, ulicu, dvor alebo do iných priestorov. Za byty na účely sčítania sa považovali aj obytné miestnosti v slobodárňach, penziónoch, domoch hotelového typu, domoch opatrovateľskej starostlivosti a pod., ak plnili funkciu trvalého ubytovania na základe výmeru vydaného obecným/mestským/miestnym úradom alebo ním poverenou bytovou správou a boli zameniteľné za inú bytovú jednotku. OBÝVANOSŤ BYTU Obývanosť bytu je vyjadrením stavu, či je byt obývaný alebo neobývaný. Za obývaný sa považoval byt, v ktorom sa zdržiaval aspoň jeden užívateľ väčšiu časť roka, ale aj byt, ktorého užívateľ bol dočasne neprítomný. Pri neobývaných bytoch sa zisťovali nasledujúce príčiny neobývanosti bytu: z dôvodu zmeny vlastníka, určený na rekreáciu, 15

17 uvoľnený na prestavbu, nespôsobilý na bývanie, po kolaudácii, v dedičskom alebo súdnom konaní, z iných dôvodov (patrili sem byty, ktoré boli k rozhodujúcemu okamihu sčítania neobývané z iných, v sčítacom formulári nešpecifikovaných dôvodov). Ubytovanie mimo bytu si zapísali obyvatelia domovov sociálnych služieb, domovov dôchodcov, detských domovov, azylových domov, reedukačných centier, ubytovacích zariadení pre ľudí bez domova, obyvatelia ubytovaní v mobilných obydliach (karavan, loď, maringotka a pod.), obyvatelia bývajúci núdzovo na pracovisku a v iných zariadeniach (napr. garážach, skladoch, chatách a pod.). FORMA VLASTNÍCTVA BYTU Forma vlastníctva bytu je vyjadrením právneho stavu, na základe ktorého je byt užívaný. Sčítací formulár poskytoval na výber tieto možnosti konkretizácie formy vlastníctva bytov: Vlastné byty v bytových domoch sú byty v bytových domoch vo vlastníctve jednej alebo viacerých fyzických osôb, ktoré boli obývané vlastníkom/vlastníkmi alebo niektorým/niektorými zo spoluvlastníkov. Byty vo vlastných rodinných domoch sú byty v rodinných domoch, ktoré boli obývané vlastníkom/vlastníkmi alebo niektorým/niektorými zo spoluvlastníkov rodinného domu. Obecné byty sú byty vo vlastníctve obcí; ako obecné byty sa uvádzali aj tzv. sociálne byty (byty nižšieho štandardu, ktoré poskytuje obec obyvateľom za určitých podmienok). Služobné byty sú byty, ktoré sa využívali na ubytovanie zamestnancov vo verejných a v prevádzkových budovách, zdravotníckych, školských a iných zariadeniach. Patrili sem byty, v ktorých boli ubytovaní zamestnanci poverení strážením objektov, alebo vykonávajúci prácu, na ktorú bolo užívanie služobného bytu viazané (napr. školníci, strážnici, kuriči, cirkevní zamestnanci a pod.). Družstevné byty sú byty patriace stavebným bytovým družstvám. Byty v nájme sú byty vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb v bytových i rodinných domoch, ktoré nájomcovia (fyzická/é alebo právnická/é osoba/y) používali na základe nájomnej zmluvy, rozhodnutia, to znamená, že aspoň jeden nájomca za používanie bytu platil nájomné. Za nájomné byty sa považovali aj byty ľudových bytových družstiev. Byty v bezplatnom užívaní sú byty používané bez povinnosti platiť nájomné (napr. bývanie v byte príbuzných alebo známych). Iná forma vlastníctva bytov zahŕňala byty s ďalšími, v sčítacom formulári presne nešpecifikovanými formami vlastníctva. 16

18 CELKOVÁ PODLAHOVÁ PLOCHA BYTU Celková podlahová plocha bytu je súčet plôch obytných miestností, kuchyne a ostatných miestností v byte (predsieň, hala, komora, chodba, kúpeľňa, záchod) v m2 bez plochy balkónov, lodžií a terás, ak nie sú zastavané. OBYTNÁ PLOCHA BYTU Obytná plocha bytu je podlahová plocha obytných miestností v byte v m 2. Ide o súčet plôch obytných miestností s plochou 8 m 2 a väčšou bez podlahovej plochy kuchyne. Ak bola kuchyňa jedinou miestnosťou bytu, jej plocha sa zapisovala ako podlahová plocha obytných miestností. Do obytnej plochy bytu sa nezapočítavala podlahová plocha miestností, ktoré sa využívali výlučne na podnikanie. POČET OBYTNÝCH MIESTNOSTÍ V BYTE Počet obytných miestností v byte je údaj o počte izieb (obytných miestností) v byte. Obytná miestnosť je miestnosť s podlahovou plochou 8 m 2 a viac. Do počtu obytných miestností sa nezapočítavali miestnosti využívané na podnikanie. Ak bola kuchyňa jedinou miestnosťou bytu, považovala sa za obytnú miestnosť. ZÁSOBOVANIE BYTU VODOU Zásobovanie bytu vodou je ukazovateľ úrovne bývania vo vzťahu k dostupnosti vodovodu a jeho zdroja. Ak bol byt zásobovaný vodou z viacerých zdrojov, vyznačil sa prevažujúci zdroj zásobovania bytu vodou. Publikácia sumarizuje údaje o nasledujúcich možnostiach zásobovania bytu vodou: vodovod v byte zo spoločného zdroja, vodovod v byte z vlastného zdroja, vodovod mimo bytu (vodovod, ktorý je zdrojom pitnej vody pre byt a nachádza sa mimo priestorov bytu, napr. vonkajší vodovod v pavlačových domoch), byt bez vodovodu (byt nemá zabudovaný vodovod, ani prístup k vodovodu mimo bytu). TYP KÚRENIA Typ kúrenia je ukazovateľ, ktorý vypovedá o spôsobe vykurovania bytu. Ak sa na vykurovanie bytu používalo viac typov kúrenia, vyznačoval sa prevažujúci zdroj. V súvislosti s typom kúrenia boli na výber tieto možnosti: Ústredné kúrenie diaľkové je typ kúrenia, pri ktorom sa zdroj tepla nachádzal mimo domu (kotolňa, tepláreň). Ústredné kúrenie lokálne je typ kúrenia, pri ktorom sa zdroj tepla nachádzal v dome, v miestnosti určenej na tento účel (napr. pivnica, chodba). Etážové kúrenie je typ kúrenia, pri ktorom sa zdroj tepla nachádzal v byte. Etážové kúrenie slúži na vykurovanie len jedného bytu a priamo ho obsluhuje užívateľ bytu. Samostatné vykurovacie teleso je typ kúrenia prostredníctvom zariadenia určeného na samostatné vykurovanie jednotlivých miestností, ktoré obsluhuje priamo 17

19 užívateľ bytu (napr. kachle na pevné palivo, krbové kachle, gamatky, sklený infrapanel, konvektor a pod.). Iný typ kúrenia zahŕňa ďalšie, v sčítacom formulári presne nešpecifikované typy kúrenia. Bez kúrenia KATEGÓRIA BYTU Byty na základe vybraných klasifikačných znakov (typ kúrenia, vybavenie bytu kúpeľňou, záchodom, teplou vodou) boli zaradené do piatich kategórií (I. IV. kategória bytu a nezistená kategória). Byty I. kategórie sú byty s ústredným kúrením diaľkovým, lokálnym alebo etážovým, záchodom a kúpeľňou a so zabezpečenou dodávkou teplej vody. Byty II., III. a IV. kategórie sú byty, ktorých technické vybavenie je postupne na kvalitatívne nižšej úrovni ako pri bytoch I. kategórie. ZDROJE ENERGIE POUŽÍVANÉ NA VYKUROVANIE Zdroj energie používaný na vykurovanie je ukazovateľ vypovedajúci o druhu energie, ktorou sa vykuruje byt. Ak sa na vykurovanie bytu používalo viac zdrojov energie, vyznačil sa prevažujúci zdroj. Bolo možné vybrať si z nasledujúcich možností: plyn, elektrina, solárna energia, kvapalné palivo (napr. nafta, vykurovací olej, lieh a pod.), pevné palivo (napr. koks, uhlie, drevo, pelety a pod.), iný, v sčítacom formulári presne nešpecifikovaný zdroj energie používaný na vykurovanie bytov, alebo žiadny (zdroj energie). KLIMATIZÁCIA Klimatizácia je zariadenie na kontrolovaný režim ohrevu, chladenia, úpravy vlhkosti, čistoty a vetrania vzduchu vnútorného prostredia bytu. Za byt s klimatizáciou sa považoval byt, v ktorom bola aspoň jedna z miestností ochladzovaná, resp. zohrievaná prenosnou (mobilnou), okennou alebo neprenosnou klimatizáciou. Klimatizácia je údaj o vybavenosti domácnosti. PRIPOJENIE NA TELEFÓN A INTERNET Pripojenie na telefón a internet je údaj o vybavenosti domácnosti. Zisťovalo sa, či bytová domácnosť mala alebo nemala pripojenie na pevnú telefónnu linku a prístup na internet. Pripojenie na pevnú telefónnu linku zahŕňalo aj pripojenie bez telefónneho prístroja len na účely internetového pripojenia. VYBAVENOSŤ DOMÁCNOSTI Vybavenosť domácnosti je údaj o tom, či domácnosť bola alebo nebola vybavená vybranými predmetmi dlhodobej spotreby (mobilný telefón, osobný počítač/ notebook, osobné auto). Domácnosť bola vybavená uvedenými vybranými predmetmi dlhodobej spotreby (alebo niektorým/niektorými z nich) aj v prípade, ak mohla využívať služobný mobilný telefón, služobný osobný počítač/notebook alebo 18

20 služobné osobné auto na súkromné účely. Nezisťoval sa počet mobilných telefónov, osobných počítačov/notebookov, osobných áut, ani ich vlastníctvo, resp. značka. Sčítací formulár C. ÚDAJE O DOME vypĺňali vlastníci domov alebo správcovia domov, alebo nájomcovia domov. Údaje poskytovali za každú budovu určenú na bývanie (vrátane neobývaných budov) označenú súpisným číslom a ďalšie objekty, v ktorých niekto býval, alebo v nich v rozhodujúcom okamihu sčítania prenocoval, okrem zastupiteľských úradov cudzích štátov. DOMOVÝ FOND zahŕňal všetky rodinné a bytové domy bez ohľadu na ich obývanosť a všetky ostatné obydlia, ktoré boli k rozhodujúcemu okamihu sčítania obývané. TYP DOMU Typ domu vyjadroval druh jeho určenia. Špecifikoval prevažujúci účel, na ktorý sa dom využíval. Na výber bola jedna z nasledujúcich možností: Rodinný dom je budova určená na bývanie, môže mať najviac tri samostatné byty, najviac dve nadzemné podlažia a podkrovie. Pri sčítaní 2011 sa rozlišovalo, či ide o: o samostatný (rodinný dom, ktorý neprilieha žiadnou časťou obvodového múru k susednému domu, ani netvorí jeho časť), o dvojdom (rodinný dom, ktorý má spoločnú časť obvodového múru so susedným rodinným domom), o radový (dom, ktorý sa skladá aspoň z troch rodinných domov, ktoré priliehajú k sebe časťou obvodového múru; za radový dom sa považoval aj dom terasový, ktorý bol usporiadaný tak, že strecha jedného z priliehajúcich rodinných domov bola zároveň terasou domu nad ním). Bytový dom je budova určená na bývanie, ktorá má štyri a viac bytov prístupných zo spoločnej chodby alebo schodiska. Za bytové domy na účely sčítania sa považovali aj vily nespĺňajúce podmienky rodinného domu. Internát, študentský domov Cirkevná inštitúcia Domov sociálnych služieb Domov dôchodcov, penzión Ubytovacie zariadenie bez bytu (napr. hotel, nemocnica a pod., ak v nich nebol žiadny byt) Iný zahŕňal ďalšie (nepredznačené) typy domov, ktoré do sčítacích formulároch vyznačili a následne zapísali vlastníci alebo správcovia domov, alebo nájomcovia domov (napr. utečenecké tábory, školy v prírode a pod.). OBÝVANOSŤ DOMU Obývanosť domu vyjadruje skutočnosť, či dom je alebo nie je obývaný. Dom bol obývaný vtedy, ak sa v ňom nachádzal aspoň jeden obývaný byt alebo v ňom bolo umiestnené zariadenie na hromadné ubytovanie osôb aspoň s jednou 19

21 bývajúcou osobou. Domy mohli byť neobývané z dôvodu zmeny vlastníka, z dôvodu, že boli určené na rekreáciu, uvoľnené na prestavbu, nespôsobilé na bývanie, z dôvodu, že boli po kolaudácii, v dedičskom alebo súdnom konaní, resp. z iných dôvodov (patrili sem domy neobývané z ďalších, v sčítacích formulároch presne nešpecifikovaných dôvodov). FORMA VLASTNÍCTVA DOMU Forma vlastníctva je vyjadrením právneho vzťahu k vlastníctvu domu. Domy môžu byť vo vlastníctve fyzických osôb, štátu, obcí, iných právnických osôb (napr. obchodných spoločností, neziskových organizácií, nadácií, bytových družstiev), cirkví, zahraničných vlastníkov, resp. sa v nich mohli vyskytovať viaceré formy vlastníctva (kombinácia vlastníkov). Iná forma vlastníctva zahŕňala domy s ďalšími (nepredznačenými) formami vlastníctva. Vlastníci domov alebo správcovia domov, alebo nájomcovia domov inú formu vlastníctva v sčítacích formulároch najskôr vyznačili a následne ju slovne konkretizovali. OBDOBIE VÝSTAVBY Obdobie výstavby domu je časový údaj o období, ktorom bol dom odovzdaný do užívania, teda o období, v ktorom nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie. OBDOBIE REKONŠTRUKCIE Obdobie rekonštrukcie je údaj o tom, v ktorom období sa na dome vykonala posledná stavebno-technická úprava. Pod rekonštrukciou sa rozumeli stavebnotechnické zmeny, ktorými sa existujúca stavba zvyšovala (nadstavba), pôdorysne rozširovala (prístavba) alebo sa menili jej podstatné prvky (napr. vstavby, prestavby, podstatné zmeny vnútorného zariadenia domu, podstatné zmeny vzhľadu a pod.). Za rekonštrukciu sa považovalo aj zateplenie domu. POČET PODLAŽÍ V DOME Počet podlaží v dome je údaj o počte nadzemných podlaží domu. Za nadzemné podlažie sa považovalo prízemie a každé poschodie vrátane podkrovia (prízemie bolo 1. podlažie, 1. poschodie bolo 2. podlažie atď.). Suterén sa za nadzemné podlažie nepovažoval. Prízemné domy boli jednopodlažné. Ak stál dom na svahu a z každej strany mal iný počet podlaží, rozhodujúci na účel sčítania bol počet podlaží na tej strane domu, na ktorej sa nachádzal hlavný vchod. TYP VODOVODNEJ PRÍPOJKY Typ vodovodnej prípojky poskytuje informáciu o tom, akým spôsobom je do domu zabezpečený prívod vody. Sčítací formulár ponúkal nasledujúce možnosti: V dome o z verejnej siete (vodovodná prípojka z verejnej siete vybudovaná pre celú obec alebo jej časť), o vlastná (vodovodná prípojka z vlastného zdroja, ktorá je vybudovaná len pre jeden dom alebo malú skupinu domov). Mimo domu 20

22 o z verejnej siete (vodovodná prípojka z verejnej siete, ktorá sa nachádza mimo domu), o vlastná (vodovodná prípojka, ktorá nie je zavedená z verejnej siete a nachádza sa mimo domu). Bez prípojky TEPELNÁ IZOLÁCIA DOMU Tepelná izolácia domu je údaj o tom, či dom je alebo nie je zateplený. Zateplený bol dom vtedy, ak mal zateplený obvodový plášť a súčasne okná a dvere na dome boli upravené tak, že zabraňovali tepelným stratám. Ak mal dom zateplené iba niektoré časti alebo niektoré steny, považoval sa za čiastočne zateplený. Údaje zo sčítaní 1970, 1980, 1991 a 2001 zodpovedajú územnej štruktúre platnej v roku

23 1. POČET OBYVATEĽOV A OSÍDLENIE VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV PODĽA VÝSLEDKOV SČÍTANÍ Prvé sčítanie obyvateľov, domov a bytov v samostatnej Slovenskej republike bolo v roku Jeho prípravu, zber údajov, spracovanie, publikovanie a prezentáciu zabezpečoval po prvý raz v histórii Štatistický úrad SR. Údaje z predošlých sčítaní umožňujú porovnávať vývoj obyvateľstva v dlhodobom časovom rade od roku 1970 až po rok Za ostatných štyridsať rokov sa počet obyvateľov v kraji zvýšil o 14,3 %. Vývoj populácie bol charakterizovaný znižovaním prírastku obyvateľstva medzi jednotlivými cenzami. Prírastky počtu obyvateľov za jednotlivé desaťročia od roku 1970 po rok 2011 sa postupne znižovali. Zrušením oficiálnej povinnej zamestnanosti sa vytvorila početná skupina nezamestnaných, obyvatelia sa sťahujú za prácou do zahraničia, dochádza k odkladaniu sobášov do vyššieho veku, znižovaniu sobášnosti a poklesu pôrodnosti. T 1. 1.: Vývoj počtu obyvateľov v Trnavskom kraji, sčítania Rozhodujúci okamih sčítania Počet obyvateľov Prírastok/úbytok obyvateľov abs. v % x x , , , ,7 Doteraz posledné sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa na Slovensku vykonalo v roku K 21. máju 2011, k rozhodujúcemu okamihu sčítania, mal trvalo bývajúcich obyvateľov. V medzicenzovom období bol zaznamenaný najnižší prírastok obyvateľov. Počet trvalo bývajúcich obyvateľov Trnavského kraja za posledných 10 rokov vzrástol o 3 738, t. j. o 0,7 %. G 1. 1.: Počet obyvateľov Trnavského kraja, sčítania počet obyvateľov

24 VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV PODĽA OKRESOV TRNAVSKÉHO KRAJA Čo sa týka vývoja počtu trvalo bývajúcich obyvateľov v okresoch, v sledovanom období ( ) pozorujeme podobný trend ako na úrovni Trnavského kraja. Do roku 2001 sa počet obyvateľov zvyšoval vo všetkých okresoch Trnavského kraja, ale intenzita rastu sa postupne znižovala. Pri porovnaní výsledkov sčítania v rokoch 2001 a 2011 bol pokles počtu obyvateľov v štyroch okresoch (Galanta, Piešťany, Senica a Skalica). G 1. 2.: Počet obyvateľov v okresoch Trnavského kraja, sčítania počet obyvateľov Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Podľa výsledkov sčítania v roku 1970 mal najviac obyvateľov okres Trnava (107-tisíc, t. j. 22,1 %). Rozlohou, výhodnými prírodnými podmienkami, rozvinutým priemyslom a poľnohospodárstvom vytváral dobré podmienky na život. Najmenej obyvateľov žilo na území okresu Skalica (takmer 40-tisíc, t. j. 8,2 %). Rozdiel v absolútnych číslach medzi okresmi s najvyššou a najnižšou početnosťou obyvateľov predstavoval približne 67-tisíc obyvateľov. Za 10 rokov od sčítania 1970 pribudlo najviac obyvateľov v okrese Trnava (o 13,4 %). Pokračujúci rozvoj priemyslu, výstavba sídlisk a ich vybavenosť, rozvoj obchodu, služieb, ako aj ďalšie faktory prispeli k nárastu počtu obyvateľov v okrese Trnava o viac ako 14-tisíc. Aj v roku 1980, k rozhodujúcemu okamihu sčítania, žilo najviac trvalo bývajúcich obyvateľov v okrese Trnava (23,1 %), najmenej v okrese Skalica (8,3 %). Viac ako 10 % prírastok obyvateľov bol zistený v 3 okresoch Trnavského kraja a menší ako 10 % bol v okresoch Galanta, Hlohovec, Piešťany a Senica. V nasledujúcich rokoch ( ) najvýraznejšie rástol počet obyvateľov v okrese Skalica (o 5,2 %), najnižší nárast zaznamenal okres Hlohovec (o 0,4 %). Podľa sčítania v roku 1991 najviac (takmer 125-tisíc, t. j. 23,1 %) trvalo 23

25 bývajúcich obyvateľov žilo opäť v okrese Trnava, najmenej trvalo bývajúcich obyvateľov v okrese Hlohovec (45-tisíc, t. j. 8,3 %). Vyšší ako celokrajský prírastok obyvateľov (o 2,9 %) zaznamenali okresy Dunajská Streda, Piešťany a Skalica. V medzicenzovom období rástol najviac počet obyvateľov v okrese Dunajská Streda (o 3 039) a najmenej v okrese Piešťany (o 22 obyvateľov). Trnavský okres bol v roku 2001 s podielom 23,1 % okresom s najvyšším počtom obyvateľov (viac ako 127-tisíc). Najmenej obyvateľov žilo naďalej na území okresu Hlohovec (viac ako 45-tisíc, t. j. 8,2 %). Vyšší ako celokrajský prírastok (o 1,7 %) zaznamenali okresy Dunajská Streda a Galanta. Okresy Senica a Trnava mali prírastok obyvateľov na úrovni kraja. V medzicenzovom období zaznamenali prírastok obyvateľov tri okresy Trnavského kraja (Dunajská Streda, Hlohovec a Trnava). V ďalších štyroch okresoch (Galanta, Piešťany, Senica a Skalica) počet obyvateľov poklesol. Za desať rokov od sčítania v roku 2001 pribudlo najviac obyvateľov v absolútnych aj v relatívnych číslach v okrese Dunajská Streda (o 4 108, t. j. o 3,7 %). Najvyšší absolútny úbytok v počte obyvateľov dosiahol v medzicenzovom období okres Galanta, 939 obyvateľov, najvyšší relatívny úbytok dosiahol okres Piešťany, o 1,2 %. T 1. 2.: Vývoj počtu trvalo bývajúceho obyvateľstva v okresoch Trnavského kraja, sčítania Územie Trvalo bývajúce obyvateľstvo spolu abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Dunajská Streda , , , , ,0 Galanta , , , , ,9 Hlohovec , , , , ,2 Piešťany , , , , ,4 Senica , , , , ,9 Skalica , , , , ,4 Trnava , , , , , , , , , ,0 Najvyšší počet obyvateľov zo siedmich okresov Trnavského kraja mal okres Trnava, na jeho území žilo takmer 129-tis. obyvateľov, t. j. 23,2 % trvalo bývajúcich obyvateľov Trnavského kraja. Najmenej obyvateľov mal podľa výsledkov SODB 2011 okres Hlohovec. Rozdiel medzi okresmi s najvyšším a najnižším počtom obyvateľov predstavoval skoro 83-tisíc obyvateľov. Relatívne hodnoty prírastkov boli vo všetkých ziskových okresoch vyššie ako celokrajský prírastok (o 0,7 %). Rast počtu obyvateľov v Trnavskom kraji ovplyvnilo hlavne kladné migračné saldo. 24

26 T 1. 3.: Medzicenzové prírastky/úbytky trvalo bývajúceho obyvateľstva v okresoch Trnavského kraja, sčítania Územie prírastok/úbytok prírastok/úbytok prírastok/úbytok prírastok/úbytok prírastok/úbytok abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Dunajská Streda , , , , ,9 Galanta , , , , ,7 Hlohovec , , , , ,0 Piešťany , ,2 22 0, , ,0 Senica , , , , ,2 Skalica , , , , ,8 Trnava , , , , , , , , , ,3 OSÍDLENIE V súčasnosti je základnou územnou jednotkou na Slovensku obec. Podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý združuje osoby, ktoré mali na jej území trvalý pobyt. Čo sa týka prezentácie výsledkov sčítania, zaužívané sú kategorizácie obcí podľa počtu obyvateľov, tzv. veľkostné skupiny obcí a kategórie mestských a vidieckych obcí. Tradičným ukazovateľom rozmiestnenia obyvateľstva je hustota zaľudnenia, t. j. počet obyvateľov pripadajúci na jednotku plochy (1 km 2 ). V medzicenzovom období nezaznamenala územná štruktúra Trnavského kraja žiadne výrazné zmeny (pribudli 2 nové obce: Potônske Lúky v okrese Dunajská Streda a Malá Mača v okrese Galanta). K rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 mal 251 obcí. Z tohto počtu bolo 16 miest (o 1 viac ako v roku 2001) a 235 vidieckych obcí. VIAC OBYVATEĽOV ŽILO NA VIDIEKU AKO V MESTÁCH Podľa výsledkov sčítaní prekročil podiel obyvateľov Trnavského kraja žijúcich v mestách hranicu 50 % v roku 1991 a Podľa výsledkov sčítania 2011 v mestách žilo 47,8 %. V porovnaní s rokom 2001 sa podiel obyvateľov trvalo bývajúcich v mestách znížil o 2,6 p. b., t. j. o obyvateľov. Od sčítania 2001 sa počet miest Trnavského kraja zvýšil o mesto Šaštín - Stráže, napriek tomu svojim počtom obyvateľov nepomohlo udržať stav mestského obyvateľstva na úrovni roku

27 T 1. 4.: Mestá Trnavského kraja podľa počtu obyvateľov, sčítania Mestá Trnavského kraja 1980 Trvalo bývajúce obyvateľstvo Prírastok/úbytok obyvateľstva abs. v % abs. v % abs. v % Dunajská Streda , , ,4 Šamorín ,5 92 0, ,8 Veľký Meder , , ,8 Galanta , , ,5 Sereď , , ,7 Sládkovičovo , , ,9 Hlohovec , , ,3 Leopoldov , , ,1 Piešťany , , ,6 Vrbové , ,6 14 0,2 Senica , , ,7 Šaštín - Stráže , , ,0 Gbely ,8 46 0, ,3 Holíč ,0 57 0, ,4 Skalica , , ,8 Trnava , , ,6 Mestá spolu , , ,5 OBYVATEĽSTVO PODĽA VEĽKOSTNÝCH SKUPÍN OBCÍ Podľa sčítaní bolo v Trnavskom kraji najviac obcí s počtom obyvateľov od 500 do Podľa výsledkov sčítania 2011 bolo 79 obcí s počtom obyvateľov a 71 obcí bolo s počtom obyvateľov Obce s počtom obyvateľov do 199 boli 3, v okrese Dunajská Streda - Kyselica (151), v okrese Skalica - Koválovec (151) a v okrese Hlohovec - Tekolďany (149), ktorá bola zároveň obcou s najmenším počtom obyvateľov v Trnavskom kraji. Z porovnania výsledkov sčítaní v rokoch 1991, 2001 a 2011 vyplýva, že podiel obyvateľov v jednotlivých veľkostných skupinách obcí sa príliš nemenil. Najväčší počet obyvateľov mal podľa ostatného sčítania trvalý pobyt vo veľkostnej skupine obcí od a viac obyvateľov (160-tisíc, t. j. 28,9 %). Približne 21 % obyvateľov bolo prihlásených na trvalý pobyt v obciach od do obyvateľov a 18 % v obciach od tisíc do obyvateľov. Z hľadiska vývoja za ostatných desať rokov bol nárast obyvateľov iba v obciach s počtom obyvateľov od do Najväčšie relatívne zníženie počtu obyvateľov o 39,1 % bolo v obciach s počtom obyvateľov do 199, nasledovali obce s veľkosťou od 200 do 499 obyvateľov, kde došlo k úbytku obyvateľov o 8,9 %. 26

28 T 1. 5.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa veľkostných skupín obcí, sčítania Veľkostná skupina obce obce obyv. abs. obyv. v % obce obyv. obyv. abs. v % abs. % abs. % Spolu , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , a viac , , , , ,5 Priemerný počet obyvateľov v obci obce obyv. abs. obyv. v % Prír./úbyt. obyvateľov Prír./úbyt. obyvateľov HUSTOTA OBYVATEĽOV Hustota obyvateľov Trnavského kraja prepočítaná na 1 km 2 sa zvyšovala úmerne s rastom počtu trvalo bývajúcich obyvateľov Trnavského kraja. Počas sledovaného obdobia vzrástla hustota obyvateľov o 16,8 obyvateľa zo 117 na 133,8 obyvateľa na 1 km 2. V medzicenzovom období sa hustota obyvateľov zvýšila iba mierne vzhľadom na nízky prírastok počtu obyvateľov. Na porovnanie: počtom obyvateľov bol najmenší spomedzi ôsmich krajov Slovenskej republiky, vyznačoval sa však vysokou koncentráciou obyvateľstva. V roku 2011 pripadalo na Slovensku na 1 km 2 110,1 obyvateľa. Čo sa týka okresov, dlhodobo najvyššiu hustotu obyvateľov mal okres Trnava (173,4 obyvateľa na 1 km 2 ), naopak, najnižšiu hustotu mal okres Senica (88,5 na 1 km 2 ). Podľa SODB 2011 vyššiu hustotu obyvateľstva ako bola celokrajská hodnota mali 4 okresy (Galanta, Hlohovec, Piešťany a Trnava). Hustota obyvateľov podľa výsledkov SODB 2011 v porovnaní s výsledkami sčítania v roku 2001 klesla v 4 okresoch (Galanta, Piešťany, Senica a Skalica), najvýraznejšie v okrese Piešťany (o 2 obyvateľov na 1 km 2 ). Najvýraznejšie sa hustota obyvateľov zvýšila v okrese Dunajská Streda (o 3,8 obyvateľa na 1 km 2 ). T 1. 6.: Hustota trvalo bývajúceho obyvateľstva v Trnavskom kraji, sčítania Územie Rozloha k v km 2 Počet trvalo bývajúcich obyvateľov na 1 km ,6 117,0 127,0 130,7 132,9 133,8 27

29 2. MIGRÁCIA OBYVATEĽOV Sčítanie obyvateľov domov a bytov 2011 je jedinečným zdrojom údajov o osobách, ktoré sa v danom okamihu nachádzali na danom území. Údaje zo sčítania sa o. i. využívajú na sledovanie procesu medzinárodnej migrácie. Zahraničná migrácia sa v SODB 2011 zisťovala prostredníctvom otázky: Pobyt v zahraničí (rok a viac) a rok posledného prisťahovania do SR. Cieľom bolo zistiť, koľko osôb malo dlhodobý pobyt v zahraničí a v ktorej krajine. Výsledky sčítania poskytujú teda obraz aj o časti dynamickej zložky demografického procesu sťahovania. Sú to retrospektívne dáta o obyvateľoch, ktorí boli v zahraničí minimálne 1 rok a dlhšie a vrátili sa na Slovensko. Pridanou hodnotou údajov zo sčítania obyvateľov je možnosť analýzy migrantov na základe rôznych charakteristík, ako sú vek, pohlavie, vzdelanie rodinný stav, ekonomická aktivita, dôvod sťahovania a iné. Výnimočným na sčítaní 2011 bol fakt, že jeho výsledky sa stali podkladom na spracovanie prvej bilancie obyvateľstva podľa štátneho občianstva a krajiny narodenia a základom spracúvania štatistiky obyvateľstva podľa štátneho občianstva a krajiny narodenia v medzicenzovom období. ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA ŠTÁTNEHO OBČIANSTVA Podľa výsledkov SODB 2011 mal k rozhodujúcemu okamihu sčítania takmer 555-tis. obyvateľov s trvalým pobytom. Z toho bolo viac ako 527-tis. občanov SR, ktorí tvorili 95 % všetkých obyvateľov Trnavského kraja. Viacnásobné občianstvo deklarovalo 843 obyvateľov (0,2 %) z celkového počtu obyvateľov so štátnou príslušnosťou SR. Sčítalo sa viac ako 4-tisíc cudzincov s trvalým pobytom, ktorí tvorili iba 0,8 % obyvateľov Trnavského kraja. Štátne občianstvo nebolo zistené u viac ako 23-tisíc osôb, t. j. 4,2 % obyvateľov Trnavského kraja. Osoby (576), ktoré pri sčítaní deklarovali, že sú osobami bez štátneho občianstva, boli zahrnuté (podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v celkovom počte cudzincov. T 2. 1.: Štruktúra trvalo bývajúceho obyvateľstva v okresoch Trnavského kraja podľa štátnej príslušnosti, SODB 2011 % 88 Dunajská Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Streda SR iná a bez štátnej príslušnosti nezistená ,2 2,8 3,6 6,2 3,6 3,2 4,9 1,2 94,6 1,3 0,3 95,9 96,1 0,5 93,2 0,5 0,8 95,9 95,9 0,5 94,6

30 T 2. 1.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v okresoch Trnavského kraja podľa štátnej príslušnosti, SODB 2011 Územie Trvalo bývajúce obyvateľstvo spolu spolu SR z toho s viacnás. obč. Štátna príslušnosť bez štátnej príslušnosti abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Dunajská Streda , , ,1 46 0, ,2 Galanta , , , , ,8 Hlohovec ,1 44 0, ,3 8 0, ,6 Piešťany , , ,5 17 0, ,2 Senica , , ,5 11 0, ,6 Skalica , , ,8 13 0, ,2 Trnava , , ,5 24 0, , , , , , ,2 iná nezistená Z regionálneho hľadiska najvyšší podiel cudzincov zaznamenalo sčítanie 2011 v okrese Galanta (1,3 % z trvalo bývajúceho obyvateľstva okresu). Okres Hlohovec bol okresom s najnižším zastúpením cudzincov (0,3 %). T 2. 2.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa štátneho občianstva a pohlavia, SODB 2011 Územie spolu Obyvatelia Občania SR Cudzinci z toho ženy spolu z toho ženy spolu z toho ženy Štátne občianstvo nezistené z toho spolu ženy ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA KRAJINY NARODENIA V Slovenskej republike sa narodilo viac ako 527-tis. osôb, t. j. 95 % obyvateľov Trnavského kraja. V zahraničí sa narodilo 3,2 % obyvateľov. Pri sčítaní 2011 neuviedlo krajinu narodenia ani štátne občianstvo necelých 10-tisíc obyvateľov (1,8 % obyvateľov Trnavského kraja). T 2. 3.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa štátneho občianstva a krajiny narodenia, SODB 2011 Štátne občianstvo Spolu narodení v SR Krajina narodenia narodení v zahraničí nezistená krajina narodenia abs % 100,0 95,0 3,2 1,8 Obyvateľstvo Trnavského kraja podľa vekových skupín a krajiny narodenia tvorilo najvyšší podiel narodených na Slovensku vo vekových skupinách 15- až 29-ročných 29

31 (96,5 %), ďalej 0- až 14-ročných (96,3 %) a 30- až 44-ročných (95,3 %). Najvyšší podiel narodených v zahraničí bol vo veku nad 60 rokov (6,1 %) a najnižší vo vekových skupinách 0-14 a rokov (1,6 %, resp. 1,7 %). T 2. 4.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa vybraných vekových skupín a krajiny narodenia, SODB 2011 Veková skupina Obyvateľstvo v Trnavskom kraji spolu z toho ženy narodení v SR spolu z toho ženy Krajina narodenia narodení v zahraničí spolu z toho ženy nezistená krajina narodenia z toho spolu ženy Spolu a nezistená Údaje o štátnom občianstve a krajine narodenia vypovedajú o migrácii obyvateľstva, či už Slovákov (ktorí sa vrátili zo zahraničia, alebo sa narodili v rámci historického vývoja v spoločnom štáte Čechov a Slovákov), alebo cudzincov, ktorí si zaregistrovali trvalý pobyt na území Trnavského kraja. T 2. 5.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v okresoch Trnavského kraja podľa krajiny narodenia, SODB 2011 Územie Narodení v SR spolu z toho ženy spolu z toho ženy spolu z toho ženy spolu z toho ženy spolu z toho ženy Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Narodení v zahraničí Narodení v zahraničí v štátoch EU okrem SR v tretích krajinách Krajina narodenia nezistená Z regionálneho hľadiska zaznamenalo sčítanie 2011 najvyšší podiel obyvateľov s trvalým pobytom v Trnavskom kraji a krajinou narodenia SR v okrese Trnava 22,1 % a najmenej v okresoch Hlohovec a Skalica, zhodne 7,9 %. 30

32 T 2. 6.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji s inou štátnou príslušnosťou ako SR, SODB 2011 Štátna príslušnosť Trvalo bývajúce obyvateľstvo s inou štátnou príslušnosťou ako SR v tom: abs. v % ,0 Česká republika ,2 Maďarsko ,5 Nemecká spolková republika 118 3,1 Poľská republika 129 3,3 Rakúska republika 90 2,3 Rumunsko ,0 Ruská federácia 74 1,9 Spojené kráľovstvo 62 1,6 Spojené štáty americké 45 1,2 Talianska republika 88 2,3 Ukrajina 78 2,0 Vietnamská socialistická republika 211 5,5 Iná ,2 Na území Trnavského kraja malo podľa SODB 2011 trvalý pobyt obyvateľov s inou štátnou príslušnosťou ako SR, t. j. 0,7 % obyvateľov trvalo bývajúcich v Trnavskom kraji. Najpočetnejšia skupina obyvateľov s inou štátnou príslušnosťou ako SR s trvalým pobytom v Trnavskom kraji mala podľa výsledkov SODB 2011 maďarské štátne občianstvo a ďalej české a rumunské. Z regionálneho hľadiska zaznamenalo sčítanie 2011 najvyšší počet obyvateľov s trvalým pobytom a s inou štátnou príslušnosťou ako SR v okrese Dunajská Streda (1 299) a najmenej v okrese Hlohovec (124). T 2. 7.: Obyvateľstvo Trnavského kraja so štátnym občianstvom SR podľa roku prisťahovania na územie Trnavského kraja, SODB 2011 Územie do roku Občania SR podľa krajiny pobytu a roku príchodu a neskôr z toho návraty spolu Sčítané osoby najčastejšie deklarovali návrat z dlhodobého pobytu v zahraničí hlavne v období po roku 1989, z toho takmer 14 % sa vrátilo v roku

33 POROVNANIE STAVU OBYVATEĽOV PODĽA VÝSLEDKOV SODB 2001 A 2011 potvrdilo vo všeobecnosti nárast počtu cudzincov a osôb s nezisteným štátnym občianstvom oproti predchádzajúcemu sčítaniu. T 2. 8.: Štruktúra obyvateľov Trnavského kraja podľa základných skupín štátneho občianstva, SODB 2001, 2011 Územie Štátne občianstvo SODB 2001 SODB 2011 obyvateľstvo spolu občania SR cudzinci nezistené Zloženie obyvateľstva podľa miesta narodenia umožňuje kvantifikovať migráciu obyvateľstva. Za miesto narodenia bolo považované trvalé bydlisko matky v čase narodenia sčítanej osoby. T 2. 9.: Štruktúra obyvateľov Trnavského kraja podľa miesta narodenia, SODB 2001, 2011 Miesto narodenia Muži Ženy Spolu z toho 15 roční a starší Muži Ženy Spolu z toho 15 roční a starší V obci bydliska V inej obci okresu V obciach kraja spolu V inom okrese SR V cudzine Nezistené Úhrn SODB 2001 SODB 2011 Na území Trnavského kraja boli podľa SODB 2011 najväčšou skupinou z populácie obyvatelia, ktorí mali trvalé bydlisko totožné s miestom narodenia (51 %). Z pohľadu pohlavia bolo viac mužov s trvalým bydliskom v mieste narodenia, čo svedčí o tom, že po uzatvorení manželstva ženy častejšie nasledovali manžela. Z celkového počtu mužov malo 52,8 % trvalé bydlisko v obci narodenia. Žien s trvalým bydliskom v obci narodenia bolo 49,3 %. Obyvatelia, ktorí mali miesto narodenia v inej obci v rámci okresu svojho trvalého bydliska, tvorili 20,2 %. 23,8 % zastúpenie na populácii kraja mali obyvatelia s miestom narodenia v obciach Trnavského kraja. Obyvateľov s trvalým bydliskom v Trnavskom kraji, ktorí mali miesto narodenia v cudzine, bolo 3,2 % z celkovej populácie. Miesto narodenia sa nepodarilo zistiť u 1,8 % obyvateľov Trnavského kraja. 32

34 3. OBYVATEĽSTVO PODĽA POHLAVIA A VEKU Pohlavie a vek patria medzi základné demografické ukazovatele o obyvateľstve a na ich poznaní je založených mnoho dôležitých procesov. PODIEL ŽIEN V POPULÁCII TRNAVSKÉHO KRAJA MIERNE POKLESOL Od roku 1991 sa počet žien v rámci trvalo bývajúceho obyvateľstva Trnavského kraja neustále zvyšoval. V roku 1991 predstavoval podiel žien na celkovej populácii 51 %. Žien bolo o takmer 11-tisíc viac ako mužov. Rozdiel v počte mužov a žien bol najvyšší v roku Mužov bolo o vyše 14-tisíc menej ako žien, ktoré tvorili 51,3 % populácie. V roku 2011 sme zaznamenali zníženie podielu žien (o 0,1 p. b.). K rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 predstavoval podiel trvalo bývajúcich žien v Trnavskom kraji 51,2 %, absolútny nárast oproti roku 2001 bol o V období počet žien v absolútnych číslach rástol rýchlejšie ako počet mužov. Naopak, v období sa zvyšoval počet mužov, tento stav najvýraznejšie ovplyvnil rast strednej dĺžky života, ktorý bol u mužov intenzívnejší ako u žien, ale i mierne stúpajúca pôrodnosť chlapcov v posledných rokoch. Podľa výsledkov SODB 2011 v Trnavskom kraji pripadlo na mužov žien. Index femininity (počet žien na mužov) v porovnaní s výsledkami sčítania v roku 1991 stúpol o 6, ale oproti roku 2001 klesol o 5. T 3. 1.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa pohlavia, sčítania Rok sčítania Trvalo bývajúce obyvateľstvo spolu muži , , , Pohlavie ženy Podiel žien v % Index femininity (počet žien na mužov) INDEX FEMININITY V OKRESOCH TRNAVSKÉHO KRAJA Najvyšší podiel žien mal podľa údajov z SODB 2011 okres Piešťany, najnižší okres Hlohovec. Vo všetkých okresoch Trnavského kraja prevládali počtom ženy nad mužmi. To však neplatilo u jednotlivých obcí. V Trnavskom kraji bolo 174 obcí, v ktorých prevládali počtom ženy nad mužmi, 76 obcí, kde prevládali počtom muži nad ženami. V jednej obci bol pomer pohlaví vyrovnaný. Najmenej žien na mužov pripadalo v okrese Hlohovec (1 030), najviac v okrese Piešťany (1 071). Najnižší index femininity (800) dosiahla obec Zavar v Trnavskom okrese, kde trvalo žilo žien a mužov. Najvyšší index 33

35 femininity mala obec Rohov v Senickom okrese (1 632), v ktorej žilo 248 žien a 152 mužov. Počet žien na mužov sa s výnimkou okresu Dunajská Streda znížil vo všetkých okresoch Trnavského kraja v porovnaní s výsledkami z predchádzajúceho cenzu. T 3. 2.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v okresoch Trnavského kraja podľa pohlavia, sčítania Územie muži Pohlavie ženy Podiel žien v % Index femininity (počet žien na mužov) Dunajská Streda ,6 51,2 51, Galanta ,0 51,3 51, Hlohovec ,9 50,8 50, Piešťany ,9 52,0 51, Senica ,1 51,1 50, Skalica ,9 51,1 50, Trnava ,0 51,3 51, ,0 51,3 51, PROCES STARNUTIA POPULÁCIE SA ZRÝCHĽOVAL Medzi najvýraznejšie zmeny, ktoré zaznamenali sčítania, patrí pokles detskej zložky, t. j. 0- až 14-ročných a rast počtu obyvateľov vo vyšších vekových skupinách. Potvrdilo to nárast indexu starnutia (počtu 65-ročných a starších obyvateľov pripadajúcich na 100 obyvateľov vo veku 0-14 rokov) zo 63,6 v roku 2001 na 94,2 v roku Od roku 2001 do roku 2011 klesal v Trnavskom kraji podiel obyvateľov v predproduktívnom veku (0- až 14-ročných); znížil sa zo 17,7 % v roku 2001 na 13,8 % v roku Podiel obyvateľov v produktívnom veku (15- až 64-ročných) sa zvýšil zo 70,4 % v roku 2001 na 73,2 % v roku 2011 a narástol tiež podiel obyvateľov v poproduktívnom veku (65+) z 11,3 % v roku 2001 na 13 % v roku T 3. 3.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa vekových skupín, SODB 2001, 2011 Rok sčítania Trvalo bývajúce obyvateľstvo spolu Veková skupina nezistená abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Index starnutia Priemerný vek , , , ,6 63,6 36, , , ,0 96 0,0 94,2 39,7 *) Index starnutia = (65+/0 14)*100 34

36 Z hľadiska pohlavia a veku obyvateľov bolo podľa výsledkov sčítaní 2001 a 2011 v Trnavskom kraji viac mužov ako žien iba v predproduktívnom veku a v roku 2011 aj v produktívnom veku. V poproduktívnom veku bola prevaha žien veľmi výrazná, napr. podľa sčítania v roku 2001 na 1 muža pripadalo 1,7 ženy a v roku 2011 to bolo 1,6 ženy. Index starnutia bol u žien dlhodobo vyšší ako u mužov, čomu zodpovedá vyšší počet žien v poproduktívnom veku a menej dievčat v predproduktívnom veku v porovnaní s mužmi/chlapcami. Index starnutia u mužov vzrástol zo 46,9 v roku 2001 na 69,8 v roku 2011, u žien sa zvýšil z 81,3 v roku 2001 na hodnotu 120 v roku G 3. 1.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa pohlavia a vekových skupín, SODB 2001, 2011 podiel z populácie podľa pohlavia v % muži 2001 ženy 2001 muži 2011 ženy nezistený index starnutia (pravá os) index starnutiav % Najvyšší podiel obyvateľov v predproduktívnom veku mal podľa SODB 2011 podobne ako pred 10 rokmi okres Skalica (14,5 %), ktorý bol podľa tohto kritéria najmladším okresom v Trnavskom kraji. Vyšší ako celokrajský podiel predproduktívnej zložky zaznamenali okresy Dunajská Streda, Hlohovec, Senica a Skalica. Pozíciu najstaršieho zo všetkých okresov si udržal už dve medzicenzové obdobia okres Piešťany. Na jeho území bol podľa výsledkov SODB 2011 zaznamenaný najvyšší podiel obyvateľov v poproduktívnom veku (15,6 %). Za pozornosť stojí aj fakt, že v okrese Piešťany pripadalo na 100 obyvateľov v predproduktívnom veku (0-14 rokov) viac ako 100 obyvateľov v poproduktívnom veku (65+). Okres Piešťany dosiahol podľa výsledkov SODB 2011 najvyšší index starnutia (122,6), ktorý stúpol najviac zo všetkých okresov Trnavského kraja, až o 43,7 p. b. v porovnaní s rokom Pred 10 rokmi dosiahol index starnutia v 7 okresoch Trnavského kraja hodnotu od 56,3 (okres Dunajská Streda) do 78,9 (okres Piešťany). 35

37 T 3. 4.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v okresoch Trnavského kraja podľa ekonomických vekových skupín, SODB 2001, 2011 Územie Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Rok sčítania Trvalo bývajúce obyvateľstvo Veková skupina nezistená abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Index starnutia , , , ,5 56, , , ,2 14 0,0 87, , , , ,4 63, , , ,8 10 0,0 94, , , , ,6 65, , , ,4 7 0,0 95, , , , ,9 78, , , ,6 20 0,0 122, , , , ,3 62, , , ,2 6 0,0 85, , , , ,3 59, , , ,4 6 0,0 85, , , , ,9 64, , , ,0 33 0,0 94,9 Trnavský , , , ,6 63,6 kraj , , ,0 96 0,0 94,2 G 3. 2.: Index starnutia v okresoch Trnavského kraja, SODB 2001, index starnutia v % Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava.. Starnutie populácie potvrdilo aj vzrastajúce hodnoty priemerného veku. Priemerný vek podľa výsledkov SODB 2011 v porovnaní s rokom 2001 stúpol o 3,2 roka na hodnotu 39,7 roka. Priemerný vek podľa pohlavia sa zvýšil v rovnakej hodnote u mužov i žien (o 3,2 roka). U žien ale prekročil hodnotu 40 rokov 36

38 a dosiahol 41,2 roka. Priemerný vek mužov podľa výsledkov sčítania 2011 bol 38,2 roka. Spomedzi okresov Trnavského kraja žili obyvatelia s najvyšším priemerným vekom v okrese Piešťany (41,3 roka) a najmladšie obyvateľstvo, s priemerným vekom 39,1 roka, žilo v okrese Skalica. Priemerný vek obyvateľov sa najviac zvýšil v okrese Dunajská Streda, o 3,4 roka, a podobný nárast, o 3,3 roka, zaznamenal aj okres Piešťany. Najmenej sa zvýšil priemerný vek v okresoch Senica a Skalica, zhodne o 3,1 roka. T 3. 5.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa 5-ročných vekových skupín, SODB 2001, 2011 Veková skupina Prírastok/úbytok abs. v % abs. v % abs. v % Spolu , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,9 nezistená ,6 96 0, ,0 V Trnavskom kraji bol podľa výsledkov SODB 2011 najvyšší počet i podiel obyvateľov vo vekovej skupine rokov (49-tisíc, t. j. 8,8 %) a v rámci tejto vekovej skupiny bolo maximum vo veku 33 rokov (viac ako 10-tisíc, t. j. 1,8 %). Ak berieme do úvahy aj pohlavie, najviac mužov v Trnavskom kraji malo 33 rokov a najviac žien 34 rokov. Druhú najpočetnejšiu vekovú skupinu tvorili obyvatelia vo veku rokov (viac ako 46-tisíc, t. j. 8,4 %). Najmenej početnou bola veková skupina obyvateľov 85-ročných a starších (6-tisíc, t. j. 1,1 %). V medzicenzovom období sa v Trnavskom kraji najvýraznejšie relatívne zvýšil počet obyvateľov vo veku rokov (o 66,2 %), ďalej vo 37

39 veku rokov (o 48,6 %) a vo veku rokov (o 43,4 %). Najväčší pokles obyvateľov zaznamenalo sčítanie v roku 2011 v porovnaní s výsledkami sčítania 2001 vo vekových skupinách 10- až 14-ročných (o 32,6 %), 5- až 9-ročných (o 26 %) a 15- až 19-ročných (o 24,7 %). G 3. 3.: Veková štruktúra trvalo bývajúceho obyvateľstva v Trnavskom kraji podľa 5-ročných vekových skupín, SODB 2001, 2011 nezistené päťročné vekové skupiny počet obyvateľov muži 2011 muži 2001 ženy 2011 ženy 2001 K rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 bol vo všetkých okresoch Trnavského kraja najvyšší podiel obyvateľov vo vekovej skupine rokov s podielmi od 8,3 % do 9,1 % zo všetkých trvalo bývajúcich obyvateľov príslušného okresu. V rámci okresov sme zaznamenali najvyšší nárast obyvateľov vo veku 80 + v okrese Trnava (o 58,1 %) a ďalej v okrese Hlohovec (o 57,5 %). V okrese Dunajská Streda došlo od roku 2001 k najvyššiemu nárastu obyvateľov vo veku rokov (o 61,5 %). Najvyšší prírastok obyvateľov vo vekovej skupine 60- až 64-ročných dosiahol podľa SODB 2011 v prepočte na počet obyvateľov okresu danej vekovej skupiny okres Senica (o 60,4 %). 38

40 39 T 3. 6.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v okresoch Trnavského kraja podľa 5-ročných vekových skupín, SODB 2001, 2011 Okres Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Rok sčítania Trvalo bývajúce obyvateľstvo Veková skupina nezist. abs v % 100,0 4,8 5,9 7,1 8,0 8,9 8,5 7,2 7,3 8,0 8,4 6,3 5,0 4,4 3,4 3,0 2,0 0,9 0,6 0,5 abs v % 100,0 4,7 4,4 4,8 5,8 7,0 8,0 9,1 8,6 7,1 7,1 7,5 7,8 5,6 4,3 3,3 2,2 1,5 0,9 0,0 abs v % 100,0 4,8 6,0 7,1 8,1 8,6 8,3 7,0 7,2 7,5 7,8 6,4 5,0 4,3 3,8 3,3 2,6 1,0 0,8 0,4 abs v % 100,0 4,5 4,2 4,9 6,1 7,5 8,2 8,7 8,3 7,0 7,2 7,3 7,4 5,9 4,3 3,4 2,5 1,6 1,1 0,0 abs v % 100,0 4,8 6,0 7,2 8,2 9,1 8,4 6,9 6,6 7,2 7,3 6,6 5,3 4,1 3,8 3,5 2,5 1,1 0,8 0,6 abs v % 100,0 4,8 4,4 4,9 6,1 7,3 8,2 8,9 8,2 6,9 6,7 7,0 7,0 6,0 4,5 3,4 2,6 1,9 1,1 0,0 abs v % 100,0 4,2 5,6 7,1 7,6 8,3 7,7 6,4 7,0 7,4 7,8 6,7 5,5 4,5 4,1 3,8 3,0 1,3 1,1 0,9 abs v % 100,0 4,2 4,0 4,4 5,7 7,3 7,7 8,3 7,8 6,5 7,2 7,3 7,6 6,3 5,0 3,8 3,0 2,2 1,5 0,0 abs v % 100,0 4,8 6,3 7,2 8,4 9,1 8,6 6,7 7,1 7,3 7,4 6,7 4,6 3,8 3,6 3,3 2,7 1,1 0,9 0,3 abs v % 100,0 4,8 4,5 5,0 6,4 7,2 8,4 8,7 8,3 6,7 7,1 7,1 7,2 6,2 4,1 3,0 2,4 1,7 1,0 0,0 abs v % 100,0 4,9 6,3 7,6 8,1 9,1 8,5 6,9 7,1 7,2 7,6 6,7 4,8 3,8 3,6 3,2 2,6 1,0 0,8 0,3 abs v % 100,0 4,8 4,6 5,1 6,3 7,6 7,8 8,9 8,4 6,9 7,0 6,9 7,2 6,0 4,1 3,1 2,5 1,7 1,0 0,0 abs v % 100,0 4,4 5,8 7,0 8,0 8,9 8,5 7,0 7,1 7,5 8,0 6,8 5,1 4,2 3,6 3,1 2,5 1,0 0,8 0,9 Trnava abs v % 100,0 4,8 4,4 4,5 5,9 7,1 8,1 9,0 8,5 7,0 7,0 7,2 7,4 6,2 4,3 3,3 2,5 1,7 1,2 0,0

41 4. OBYVATEĽSTVO PODĽA RODINNÉHO STAVU Štruktúra obyvateľstva podľa rodinného stavu je jednou zo základných demografických charakteristík. Obyvateľstvo v SR sa podľa platného právneho rodinného stavu rozdeľuje na slobodných, ženatých/vydaté, rozvedených a ovdovených. T 4. 1.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa rodinného stavu, sčítania Rok sčítania 40 Rodinný stav slobodní ženatí/vydaté rozvedení/rozvedené ovdovení nezistení abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % , , , , , , , , , , , , , , ,0 PODIEL ZOSOBÁŠENÝCH PÁROV KLESAL, PODIEL ROZVEDENÝCH SA ZVYŠOVAL V štruktúre obyvateľov podľa rodinného stavu nedošlo od roku 1991 do roku 2001 k výrazným zmenám. Výsledky SODB 2011 poukázali na dve významnejšie skutočnosti. V medzicenzovom období najvýraznejšie poklesol podiel zosobášených osôb, takmer o 4 p. b. Podiel slobodných sa udržiaval na hodnote okolo 41 %. Najprudšie stúpol počet rozvedených obyvateľov z vyše 14-tisíc v roku 1991 na 41-tisíc v roku Počet ovdovených osôb rástol iba minimálne. NAJPOČETNEJŠOU SKUPINOU BOLI ŽENATÍ / VYDATÉ V sledovanom období ( ) tvorili ženatí/vydaté najpočetnejšiu skupinu populácie a s výnimkou roku 2011 ovdovení boli vždy početnejšou skupinou ako rozvedení. Podľa výsledkov SODB 2011 najpočetnejšou skupinou v Trnavskom kraji boli ženatí/vydaté (235,5-tis., t. j. 42,5 %) a podiel rozvedených bol vyšší ako podiel ovdovených (podiely ovdovených sa v sledovanom období výrazne nemenili). T 4. 2.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa rodinného stavu a pohlavia, SODB 2001, 2011 Rok sčítania Rodinný stav slobodní ženatí/vydaté rozvedení/rozvedené ovdovení nezistení muži ženy muži ženy muži ženy muži ženy muži ženy

42 ROZVEDENÝCH A OVDOVENÝCH BOLO VIAC ŽIEN AKO MUŽOV Ak spolu s rodinným stavom vezmeme do úvahy aj pohlavie, medzi rozvedenými a ovdovenými početne prevládali ženy. Najviditeľnejšie to bolo v skupine ovdovených. Na 1 ovdoveného muža pripadlo viac ako 5 ovdovených žien. V skupine rozvedených pripadlo 0,8 muža na 1 ženu, v skupine slobodných pripadlo 1,2 muža na 1 ženu. G 4. 1.: Rodinný stav trvalo bývajúcich mužov G 4. 2.: Rodinný stav trvalo bývajúcich žien v Trnavskom kraji, SODB 2001, 2011 v Trnavskom kraji, SODB 2001, % 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% slobodní ženatí rozvedení ovdovení nezistení rodinný stav 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% slobodné vydaté rozvedené ovdovené nezistené rodinný stav V Trnavskom kraji podľa výsledkov SODB 2011 bol takmer každý druhý muž slobodný. Ich podiel na celkovom počte mužov bol 45,4 %, čo bol pokles za ostatných desať rokov o 0,2 p. b. Podiel slobodných žien na celkovom počte žien bol 36,5 % a oproti roku 2001 sa znížil o 0,2 p. b. V štruktúre rodinného stavu obyvateľstva sa prejavila tendencia poklesu vydatých žien a ženatých mužov v prospech rozvedených. Najvýraznejšie sa táto tendencia prejavila u ženatých mužov, ktorí sa v roku 2001 na celkovom počte mužov podieľali 47,3 % a za desať rokov sa tento podiel znížil o 4,1 p. b. na 43,2 %. Podiel vydatých žien na celkovom počte žien poklesol oproti roku 2001 o 3,8 p. b. a v roku 2011 sa vydaté ženy na celkovom počte žien podieľali 41,7 %. Rozvodovosť sa zvýšila za ostatných desať rokov u oboch pohlaví. Podiel rozvedených žien na celkovom počte žien sa zvýšil o 3,2 p. b. na 8 %. U rozvedených mužov bol nárast o 3 p. b. na 6,8 % z celkového počtu mužov. V kraji sa vyššia úmrtnosť mužov v produktívnom a poproduktívnom veku prejavila na vyššom percentuálnom zastúpení ovdovených žien (12,1 %) oproti ovdoveným mužom (2,4 %). 41

43 V štruktúre obyvateľov podľa rodinného stavu a veku najpočetnejšiu skupinu slobodných tvorili osoby do 15 rokov, s rastúcim vekom počet slobodných prirodzene klesá. T 4. 3.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa rodinného stavu a veku, SODB 2001, 2011 Veková skupina Rodinný stav spolu slobodní ženatí/vydaté rozvedení/ rozvedené ovdovení nezistení do nezistená Spolu Z pohľadu okresov Trnavského kraja podľa výsledkov SODB 2011 žilo najviac slobodných podobne ako pred 10 rokmi na území okresu Senica (41,9 % obyvateľov okresu). Najvyšší podiel ženatých/vydatých mali v okrese Dunajská Streda (42,8 % z počtu trvalo bývajúcich obyvateľov okresu). V rámci Trnavského kraja bol zaznamenaný najvyšší podiel osôb v manželskom zväzku v okrese Trnava (23,3 % z celkového počtu ženatých/ vydatých v Trnavskom kraji). Najvyšší podiel rozvedených bol v okrese Galanta (8,7 % z počtu trvalo bývajúcich obyvateľov okresu) a v rámci Trnavského kraja v okrese Dunajská Streda, 23,9 % z celkového počtu rozvedených v Trnavskom kraji. Najvyšší podiel ovdovených obyvateľov mal okres Galanta (8,1 % z počtu trvalo bývajúcich obyvateľov okresu Galanta) a v rámci Trnavského kraja okres Trnava (22 % z celkového počtu ovdovených v Trnavskom kraji). 42

44 Čo sa týka zmien v rodinnom stave obyvateľov, podiel slobodných v medzicenzovom období v 5 okresoch klesol, v okresoch Dunajská Streda a Galanta stúpol. Podiel ženatých/vydatých vo všetkých okresoch v medzicenzovom období klesol, naopak, podiel rozvedených vo všetkých okresoch stúpol. V počtoch a podieloch ovdovených neboli zaznamenané výraznejšie zmeny. T 4. 4.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v okresoch Trnavského kraja podľa rodinného stavu, SODB 2001, 2011 Územie Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Trnavský kraj Rok sčítania Trvalo bývajúce obyvateľstvo spolu slobodní ženatí/ vydaté Rodinný stav rozvedení/ rozvedené ovdovení nezistení 2001 abs v % 100,0 40,3 47,2 4,3 7,1 1, abs v % 100,0 40,6 42,8 8,4 7,1 1, abs v % 100,0 40,6 46,4 4,4 7,9 0, abs v % 100,0 41,1 42,1 8,7 8,1 0, abs v % 100,0 41,6 46,5 3,4 7,4 1, abs v % 100,0 41,0 42,7 5,7 7,4 3, abs v % 100,0 40,5 46,1 4,7 7,8 0, abs v % 100,0 39,1 41,8 6,3 7,3 5, abs v % 100,0 42,0 45,5 4,2 7,5 0, abs v % 100,0 41,9 42,5 7,1 7,3 1, abs v % 100,0 41,1 46,5 4,4 7,1 0, abs v % 100,0 40,9 42,2 7,2 7,4 2, abs v % 100,0 41,7 46,0 4,4 7,0 0, abs v % 100,0 41,1 42,7 6,8 6,9 2, abs v % 100,0 41,0 46,4 4,3 7,4 0, abs v % 100,0 40,8 42,5 7,4 7,3 2,0 43

45 5. DOMÁCNOSTI A RODINY OBYVATEĽOV DEFINÍCIA DOMÁCNOSTÍ A RODÍN PODĽA SČÍTANIA OBYVATEĽOV, DOMOV A BYTOV Moderné poňatie domácnosti ako tzv. malej kolektivity bolo pripravené pre sčítanie v roku Do roku 2001 sa domácnosti sledovali na základe trvalého pobytu ich členov. Ukázalo sa však, že vplyvom legislatívnych zmien a intenzívnejších migračných pohybov (za prácou, štúdiom, atď.) inštitút trvalého pobytu neplní dostatočne funkciu podchytenia štruktúry domácností de facto. Štatistický úrad SR spracoval preto údaje o domácnostiach zo sčítania 2011 podľa miesta sčítania, tzn. údaje objektívne vypovedajú o štruktúre domácností k rozhodujúcemu okamihu sčítania. Definície jednotlivých typov domácností zavedené v roku 1961 sa aplikujú v Slovenskej republike až do súčasnosti. VÝVOJ DOMÁCNOSTÍ Za obdobie sa zvýšil počet všetkých typov domácností, najvýraznejšie cenzových, takmer o 27-tisíc. Hoci počet bytových, hospodáriacich a cenzových domácností mal štandardne i keď s rôznou intenzitou rastúci trend, v ostatnom medzicenzovom období došlo pri hospodáriacich a cenzových domácnostiach k jeho zmene. Početnosť hospodáriacich domácností klesla takmer o 4-tisíc a cenzových o 6-tisíc. T 5. 1.: Počet domácností v Trnavskom kraji, sčítania Typ domácnosti Bytové domácnosti Rozdiel Hospodáriace domácnosti Rozdiel Cenzové domácnosti Počet domácností abs. x v % x 1,3 7, abs. x v % x 6,2-1, Rozdiel abs. x v % x 17,3-2,7 44

46 G 5. 1.: Vývoj počtu domácností v Trnavskom kraji, sčítania počet domácností v tis bytové domácnosti hospodáriace domácnosti cenzové domácnosti Z hľadiska zloženia domácností podľa počtu členov do roku 2001 pri bytových domácnostiach prevládali podielom štvorčlenné domácnosti. Počas posledného medzicenzového obdobia sa však do pozície maxima dostali dvojčlenné bytové domácnosti nasledované štvorčlennými. V hospodáriacich domácnostiach pri sčítaní v roku 1991 boli najpočetnejšie štvorčlenné hospodáriace domácnosti. Od sčítania 2001 boli už jednoznačne najpočetnejšie jednočlenné hospodáriace domácnosti. V cenzových domácnostiach došlo k zmene trendu tiež od sčítania Kým dovtedy boli najpočetnejšie štvorčlenné domácnosti nasledované dvojčlennými, od roku 2001 boli najpočetnejšími domácnosti jednotlivcov. T 5. 2.: Domácnosti v Trnavskom kraji podľa počtu členov, sčítania Rok Počet domácností Bytové domácnosti abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % ,7-20,1-16,8-25,6-12,9-8,0 3, , , , , , ,7 3, , , , , , ,1 3,11 Hospodáriace domácnosti Priemerný počet členov ,7-22,7-18,3-24,3-10,1-3,9 2, , , , , , ,5 2, , , , , , ,5 2,91 Cenzové domácnosti Domácnosti s počtom členov ,8-23,5-18,5-23,8-9,3-3,1 2, , , , , , ,4 2, , , , , , ,1 2,59 45

47 Priemerný počet členov jednotlivých typov domácností v období mal tendenciu znižovať sa. Táto tendencia zostala jednoznačne zachovaná len pri bytových domácnostiach. G 5. 2.: Vývoj priemerného počtu členov v domácnostiach Trnavského kraja, sčítania ,5 3,0 priemerný počet členov 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 bytové domácnosti hospodáriace domácnosti cenzové domácnosti Vplyvom zníženia početnosti hospodáriacich i cenzových domácností sa v období medzi cenzami mierne zvýšil priemerný počet ich členov. V roku 2011 mala bytová domácnosť 3,1 člena, hospodáriaca 2,9 člena a cenzová 2,6 člena. BYTOVÉ DOMÁCNOSTI V roku 2011 bolo v Trnavskom kraji 179-tisíc bytových domácností, medzicenzový nárast bol takmer o 7 %. Tento nárast bol intenzívnejší ako v predchádzajúcom medzicenzovom období, zvýšil sa takmer o 6 p. b. a odráža i vývoj výstavby bytov. V období rokov bol nárast bytov o 6 %, v období rokov o 8 %. T 5. 3.: Bytové domácnosti v Trnavskom kraji podľa počtu cenzových domácností, sčítania Typ bytovej domácnosti abs. v % abs. v % Spolu , ,0 3,26 3,25 3,11 100,0 100,0 100,0 v tom Počet Rozdiel Rozdiel Priemerný počet členov Zloženie v % s 1 CD , ,4 3,00 2,77 2,70 87,3 76,0 84,1 s 2+ CD , ,0-29,0 5,03 4,77 5,27 12,7 24,0 15,9 46

48 Priemerný počet členov bytových domácností sa v porovnaní s rokom 2001 najvýraznejšie zmenil v prípade, keď bola domácnosť tvorená dvomi a viacerými cenzovými domácnosťami; po predchádzajúcom znížení došlo k nárastu o 0,5 člena. Z regionálneho hľadiska najväčší počet bytových domácností mal okres Trnava (viac ako 41-tisíc), ďalej okres Dunajská Streda (38-tisíc). Najmenej bytových domácností mal okres Hlohovec (viac ako 14-tisíc). T 5. 4.: Bytové domácnosti v okresoch Trnavského kraja, sčítania Územie Bytové domácnosti spolu Rozdiel Rozdiel Priemerný počet členov abs. v % abs. v % Dunajská Streda , ,4 3,32 3,27 3,09 Galanta , ,6 3,24 3,26 3,13 Hlohovec , ,8 3,38 3,34 3,19 Piešťany , ,2 3,14 3,11 3,00 Senica , ,3 3,21 3,25 3,15 Skalica , ,1 3,24 3,22 3,10 Trnava , ,2 3,29 3,28 3, , ,0 3,26 3,25 3,11 Priemerný počet členov bytovej domácnosti sa v jednotlivých okresoch pohyboval od 3 členov v okrese Piešťany do 3,2 člena v okrese Hlohovec. G 5. 3.: Vývoj bytových domácností v Trnavskom kraji podľa počtu členov, sčítania bytové domácnosti v % počet členov bytovej domácnosti

49 HOSPODÁRIACE DOMÁCNOSTI V roku 2011 bolo v Trnavskom kraji viac ako 191-tisíc hospodáriacich domácností a ich počet medzicenzovo klesol, o 1,9 %, čo predstavuje pokles takmer o 4-tisíc. Objem zníženia početnosti predstavovali hospodáriace domácnosti zložené prevažne z dvoch a viacerých cenzových domácností početne i podielom. Pri hospodáriacich domácnostiach s dvoma a viac cenzovými domácnosťami predstavovalo zníženie 10,1 % a s jednou cenzovou domácnosťou 0,8 %. T 5. 5.: Hospodáriace domácnosti v Trnavskom kraji podľa počtu cenzových domácností, sčítania Typ hospodáriacej domácnosti abs. v % abs. v % Spolu , ,9 2,94 2,83 2,91 100,0 100,0 100,0 v tom Počet Rozdiel Rozdiel Priemerný počet členov Zloženie v % s 1 CD , ,8 2,89 2,60 2,67 97,4 88,2 89,2 s 2+ CD , ,1 4,82 4,56 4,93 2,6 11,8 10,8 Priemerný počet členov jednotlivých typov hospodáriacich domácností mal v ostatnom medzicenzovom období tendenciu zvyšovať sa. Výraznejšie v druhom uvádzanom type (s 2 a viac cenzovými domácnosťami) išlo o zvýšenie zo 4,6 člena v roku 2001 na 4,9 člena v roku Podľa SODB 2011 hospodáriace domácnosti s jednou cenzovou domácnosťou mali 89,2 % podiel na všetkých hospodáriacich domácnostiach. Zvyšok tvorili hospodáriace domácnosti s dvomi a viac cenzovými domácnosťami. T 5. 6.: Hospodáriace domácnosti v Trnavskom kraji podľa počtu členov, sčítania Rok/Ukazovateľ ,7 22,7 18,3 24,3 10,1 3, ,7 21,0 18,3 22,0 8,4 4, ,0 21,9 20,4 20,4 7,9 5,5 Rozdiel Hospodáriace domácnosti s počtom členov abs. v % ,0-1,7 0,0-2,3-1,7 0, ,7 0,9 2,1-1,6-0,5 1,0 48

50 Z detailnejšieho pohľadu na hospodáriace domácnosti podľa počtu členov vyplýva, že najpočetnejšie tvorili podobne ako pri sčítaní v roku 2001 domácnosti jednotlivcov; tvoria takmer štvrtinu všetkých hospodáriacich domácností. Medzicenzovo však poklesli o 1,7 p. b. a v porovnaní s predchádzajúcim medzicenzovým obdobím bola zmena aj kvalitatívne iná, pretože vtedy došlo k zvýšeniu o 5 p. b. Možno predpokladať, že hlavnou príčinou tohto javu bolo zotrvávanie dospelých detí v domácnostiach rodičov bez samostatného hospodárenia. Za ostatných desať rokov sa znížilo aj zastúpenie domácností so štyrmi členmi o 1,6 p. b. a domácností s piatimi členmi o 0,5 p. b. Najviac sa zvýšil podiel hospodáriacich domácností s tromi členmi (o 2,1 p. b.), ďalej so šiestimi a viac členmi (o 1 bod) a s dvomi členmi (o 0,9 p. b.). G 5. 4.: Vývoj hospodáriacich domácností v Trnavskom kraji podľa počtu členov, sčítania hospodáriace domácnosti v % počet členov hospodáriacej domácnosti T 5. 7.: Hospodáriace domácnosti v okresoch Trnavského kraja podľa počtu členov a počtu cenzových domácností, SODB 2011 Územie Hospodáriace domácnosti podľa počtu členov podľa počtu CD Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava

51 Najviac hospodáriacich domácností bolo v okrese Trnava (44-tisíc). Okres Skalica bol výnimočný tým, že sa v ňom nachádzalo percentuálne najviac hospodáriacich domácností s jednou cenzovou domácnosťou. Tieto hospodáriace domácnosti predstavovali takmer 91 % zo všetkých hospodáriacich domácností v okrese Skalica, porovnateľný podiel bol aj v okrese Piešťany. Najmenej hospodáriacich domácností bolo v okrese Hlohovec (15-tisíc), kde sa pri sčítaní v roku 2011 zistilo aj najmenej hospodáriacich domácností s jednou cenzovou domácnosťou (14-tisíc). Najnižší podiel hospodáriacich domácností jednotlivcov mal okres Galanta (88 %). Najviac hospodáriacich domácností s dvoma a viacerými cenzovými domácnosťami (okolo 5-tisíc) mali okresy Dunajská Streda a Trnava, najmenej takýchto hospodáriacich domácností zaznamenalo sčítanie 2011 v okresoch Hlohovec a Skalica (do 2-tisíc). V okresoch Trnavského kraja sa medzicenzovo najviac znížil počet hospodáriacich domácností v okresoch Galanta a Piešťany (zhodne o 5,6 %) a v okrese Trnava bol najnižší úbytok (o 0,3 %). Nárast počtu hospodáriacich domácností bol v okresoch Dunajská Streda (o 1,5 %) a Skalica (o 2,5 %). CENZOVÉ DOMÁCNOSTI Cenzové domácnosti sú typom domácností, ktoré umožňujú detailný pohľad na štruktúry súžitia osôb v rámci rodín, prípadne iných nerodinných štruktúr. Údaje o počte a zložení rodín majú význam i pri skúmaní príčin demografického správania populácie. Z dlhodobého hľadiska sa do počtu a štruktúry cenzových domácností premietajú trendy populačného vývoja, ako je intenzita a časovanie sobášnosti, úroveň plodnosti, úmrtnosti, rozvodovosti a migrácie, ale i úroveň bytovej výstavby, podmienok bývania atď. V roku 2011 bolo v Trnavskom kraji viac ako 215-tisíc cenzových domácností. Ich prevažnú väčšinu tvorili úplné rodiny (54 %). 16 % predstavovali neúplné rodiny, 28 % domácnosti jednotlivcov a 2 % viacčlenné nerodinné domácnosti. Rodinné domácnosti podobne ako v roku 2001 tvorili takmer 70 % všetkých cenzových domácností v Trnavskom kraji. V rámci rodinných domácností rozlišujeme úplné a neúplné rodiny. Úplnú rodinu tvorí manželský alebo kohabitujúci pár (spolužitie muža a ženy bez uzavretia manželstva) s deťmi alebo bez detí. V roku 2011 bolo v Trnavskom kraji takmer 116-tis. úplných rodín, z toho viac ako 8-tisíc párov žilo v kohabitácii. Základnou medzicenzovou zmenou v rodinných domácnostiach bolo zníženie počtu úplných rodín v prospech neúplných, čo sa prejavilo v štruktúre cenzových 50

52 domácností poklesom úplných rodín o 2,4 p. b. a nárastom neúplných rodín o 4,7 p. b. T 5. 8.: Cenzové domácnosti v Trnavskom kraji podľa typu, SODB 2001, 2011 Rok / Ukazovateľ CD spolu úplná rodina v tom podľa počtu jednotlivých typov v štruktúre (%) neúplná rodina viacčlenná nerodinná domácnosť domácnosť jednotlivca úplná rodina neúplná rodina viacčlenná nerodinná domácnosť domácnosť jednotlivca ,1 11,5 0,8 31, ,7 16,2 1,9 28,3 Rozdiel abs ,4 4,7 1,1-3,4 v % -2,7-6,8 37,0 137,7-13,1 x x x x G 5. 5.: Úplné rodiny v Trnavskom kraji, G 5. 6.: Úplné rodiny v Trnavskom kraji, SODB 2001 SODB ,1% 45,9% 44,8% 55,2% úplná rodina bez závislých detí úplná rodina so závislými deťmi úplná rodina bez závislých detí úplná rodina so závislými deťmi Pri neúplných rodinách zostal zachovaný trend rastu. K rozhodujúcemu okamihu sčítania v roku 2011 žilo v Trnavskom kraji takmer 35 tisíc neúplných rodín, ktoré tvorili 16 % všetkých cenzových domácností. G 5. 7.: Neúplné rodiny v Trnavskom kraji, G5. 8.: Neúplné rodiny v Trnavskom kraji, SODB 2001 SODB ,2 % 40,8 % 49,6 % 50,4 % neúplná rodina bez závislých detí neúplná rodina so závislými deťmi neúplná rodina bez závislých detí neúplná rodina so závislými deťmi 51

53 V skupine nerodinných domácností nenastali zásadné vývojové zmeny. Podiel viacčlenných nerodinných domácností sa zvýšil len o 1,1 p. b. na 1,9 % a podiel domácností jednotlivcov sa znížil o 3,4 p. b. na 28,3 %. Z hľadiska počtu členov malo v roku 2011 najviac cenzových domácností iba jedného člena. Z viacčlenných cenzových domácností boli najpočetnejšie zastúpené dvojčlenné domácnosti. V roku 2011 oproti roku 2001 klesala početnosť cenzových domácností so zvyšujúcim sa počtom členov. T 5. 9.: Cenzové domácnosti v Trnavskom kraji podľa počtu členov, SODB 2011 Územie Cenzové domácnosti spolu Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Najviac cenzových domácností bolo v okrese Trnava a najmenej v okrese Hlohovec. Za ostatných desať rokov sa zvýšil počet cenzových domácností iba v okrese Dunajská Streda. Najvyšší úbytok bol zaznamenaný v okrese Piešťany (o 2 030, t. j. o 7,6 %). G 5. 9.: Vývoj cenzových domácností v Trnavskom kraji podľa počtu členov, sčítania cenzové domácnosti v % počet členov cenzovej domácnosti

54 RODINY S DEŤMI Vzťah rodina a deti nepôsobí len v prostredí domácností. Tento vzťah presahuje domácnosti a následne ovplyvňuje celú spoločnosť. Rodiny s deťmi a optimálnym vnútorným prostredím sú základným predpokladom zdravej spoločnosti. V roku 2011 bolo v Trnavskom kraji 150-tisíc rodinných domácností (úplných a neúplných). Tento počet bol o takmer tisíc domácností vyšší ako v roku Len 77 % spomínaných domácností predstavovali úplné rodiny (83 % v roku 2001) a až 23 % neúplné rodiny. G : Rodinné domácnosti G : Rodinné domácnosti v Trnavskom kraji, SODB 2001 v Trnavskom kraji, SODB ,9% 10,1% 38,1% 11,7% 11,5% 42,5% 44,9% 34,4% úplná rodina bez závislých detí úplná rodina so závislými deťmi neúplná rodina bez závislých detí neúplná rodina so závislými deťmi úplná rodina bez závislých detí úplná rodina so závislými deťmi neúplná rodina bez závislých detí neúplná rodina so závislými deťmi Z hľadiska počtu rodín (úplných a neúplných) a počtu závislých detí, žilo 53,1 % detí ako jedináčik. V ostatných rodinách mali deti aj súrodenecké vzťahy. Podľa typu rodiny práve jedináčikovia mali zložitejšie rodinné prostredie, pretože častejšie žili v neúplnej rodine. G : Rodinné domácnosti v Trnavskom kraji podľa počtu závislých detí, sčítania úplná rodina v % počet závislých detí neúplná rodina v % počet závislých detí

55 T : Rodinné domácnosti v Trnavskom kraji podľa počtu závislých detí, sčítania Rodinná domácnosť Rodina so Rodina bez v tom počet závislých detí v rodine Spolu závislými Rok sčítania závislých detí deťmi Úplné rodiny Rozdiel Neúplné rodiny Rozdiel V jednotlivých okresoch sa podiely úplných rodín so závislými deťmi pohybovali v intervale 42 % - 47 % z celkového počtu úplných rodín. Najnižší podiel úplných rodín so závislými deťmi z celkového počtu úplných rodín bol v okrese Piešťany (42,3 %), najvyšší v okrese Skalica (46,8 %) a absolútne najviac ich bolo v okrese Trnava (takmer 12-tisíc, t. j. 45,1 %). V neúplných rodinách bol podiel rodín so závislými deťmi na celkovom počte neúplných rodín od 46 % do 53 %. Najvyšší podiel bol zistený v okrese Skalica (52,9 %) a najnižší v okrese Piešťany (46,4 %). T : Rodinné domácnosti v okresoch Trnavského kraja, SODB 2011 Územie bez závislých detí Úplné rodiny spolu Neúplné rodiny spolu so závislými deťmi bez so závislými deťmi závislých detí Z úplných rodín kohabitácie Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava V porovnaní s predchádzajúcim obdobím došlo k vývojovej zmene v početnosti rodín podľa počtu závislých detí. Kým v roku 2001 vo všetkých okresoch s výnimkou okresu Dunajská Streda bolo najviac úplných rodín s dvoma deťmi, v roku 2011 už boli najpočetnejšie úplné rodiny s jedným dieťaťom vo všetkých okresoch, s výnimkou Hlohovca.

56 G : Typy rodín v okresoch Trnavského kraja podľa počtu detí, SODB 2011 počet detí v tis Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava neúplné rodiny - otec na čele CD neúplné rodiny - matka na čele CD kohabitácie V roku 2011 deklarovalo v Trnavskom kraji spolužitie bez uzavretého manželstva párov. Najviac kohabitácií bolo v okrese Dunajská Streda (2 271), ďalej v okrese Trnava (1 608). Najmenej kohabitácií sa vyskytlo v okrese Hlohovec (525). DOMÁCNOSTI JEDNOTLIVCOV A VIACČLENNÉ NERODINNÉ DOMÁCNOSTI Špecifickú skupinu cenzových domácností tvorili domácnosti jednotlivcov a viacčlenné nerodinné domácnosti. Najviac domácností jednotlivcov bolo v okrese Trnava; ich počet sa priblížil k 15-tisícom a podiel na celkovom počte domácností jednotlivcov v Trnavskom kraji predstavoval 23,9 %. Najmenej domácností jednotlivcov zaznamenalo SODB 2011 v okrese Hlohovec (7,5 %). Domácnosti jednotlivcov častejšie vytvárali ženy ako muži; pomer bol vo všetkých okresoch relatívne vyrovnaný, približne 3:2. T : Ostatné cenzové domácnosti v Trnavskom kraji, sčítania Územie Viacčlenné nerodinné domácnosti Domácnosti jednotlivcov rozdiel v % priemerný počet rozdiel v % spolu spolu členov Dunajská Streda ,3 451,4 2,24 2,21 4, ,7-10,1 Galanta ,7 45,5 2,15 2,25 4, ,7-8,4 Hlohovec ,5 151,9 2,19 2,26 4, ,4-16,4 Piešťany ,7 230,0 2,22 2,20 3, ,9-21,1 Senica ,1 86,6 2,22 2,32 4, ,3-17,0 Skalica ,1 75,6 2,19 2,29 6, ,0-2,2 Trnava ,4 128,2 2,25 2,24 4, ,3-14, ,4 137,7 2,22 2,25 4, ,5-13,1 Viacčlenné nerodinné domácnosti mali stúpajúcu tendenciu. Počtom najväčšie z hľadiska priemerného počtu členov boli v okrese Skalica (viac ako šesťčlenné) a najmenšie v okrese Piešťany (menej ako štvorčlenné). 55

57 6. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁRODNOSTI Krajiny stredoeurópskeho priestoru majú na svojom území v dôsledku zložitého historického, kultúrneho a sociálneho vývoja okrem majoritnej populácie aj rozmanité minoritné etnické spoločenstvá. Táto rozmanitosť vytvára často trecie plochy, ktorých riešenie si vyžaduje aj kolektívne rozhodnutia. Aj z tohto hľadiska skúmanie etnickej štruktúry obyvateľstva v krajinách strednej Európy získava na význame. Medzi krajiny s národnostne zmiešaným obyvateľstvom patrí aj Slovenská republika. V základnom zákone štátu, v Ústave Slovenskej republiky, sa v článku 34 píše: Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Napĺňanie týchto záväzkov v praxi sa nezaobíde bez korektných štatistických dát o počte príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín a ich demografických štruktúrach a regionálnej špecifikácii územia, na ktorom žijú. Od oficiálnych údajov o počte obyvateľov hlásiacich sa k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa odvíja rozsah ich práv (napr. dvojjazyčné názvy obcí, ulíc a obchodov, používanie jazykov menšín v úradnom styku, právo vzdelávať sa v jazyku národnostných menšín a pod.). Pre príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike je preto sčítanie obyvateľov, domov a bytov mimoriadnou udalosťou, ktorá v období do ďalšieho cenzu významne ovplyvňuje ich život. NÁRODNOSŤ PODĽA VÝSLEDKOV SODB 2011 K rozhodujúcemu okamihu sčítania boli z celkového počtu trvalo bývajúcich obyvateľov Trnavského kraja najvýraznejšie zastúpení obyvatelia slovenskej národnosti (takmer 395-tisíc, t. j. 71,2 %). Druhou najpočetnejšou bola maďarská národnosť (takmer 121-tisíc, t. j. 21,8 % zo všetkých obyvateľov). V Trnavskom kraji hranicu 3-tisíc prekročili ešte príslušníci českej a rómskej národnosti. NAJVIAC UBUDLO OBYVATEĽOV SLOVENSKEJ NÁRODNOSTI V medzicenzovom období sa v Trnavskom kraji najvýraznejšie znížil počet trvalo bývajúcich obyvateľov slovenskej národnosti (o viac ako 12-tisíc). Kým v roku 2001 sa hlásilo k slovenskej národnosti 73,9 % obyvateľov z celkového počtu trvalo bývajúcich obyvateľov Trnavského kraja, v roku 2011 sa tento podiel znížil o 2,7 p. b. Pokles v porovnaní s výsledkami sčítania v roku 2001 zaznamenali aj príslušníci maďarskej národnosti; v absolútnych číslach išlo o takmer 10-tisíc obyvateľov, čo predstavoval medzicenzový pokles o 1,9 p. b. 56

58 Zníženie medzi dvoma poslednými cenzami bolo zistené aj v počte trvalo bývajúcich obyvateľov, ktorí sa prihlásili k českej (o 1 519) a rómskej národnosti (o 115). Pokles mohol byť spôsobený predovšetkým vysokou mierou neodpovedí na otázku o národnosti. G 6. 1.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo Trnavského kraja podľa vybraných národností, SODB 2001, 2011 slovenská maďarská rómska česká rusínska SODB 2001 SODB 2011 v % ukrajinská ostatné a nezistená V šiestich okresoch Trnavského kraja žilo najviac obyvateľov so slovenskou národnosťou (okrem okresu Dunajská Streda). Najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov slovenskej národnosti mal na svojom území okres Hlohovec (94,7 % z celkového počtu obyvateľov v tomto okrese). Nad 90 % obyvateľov slovenskej národnosti z celkového počtu obyvateľov v príslušnom okrese mali ešte okresy Senica (94,6 %) a Skalica (94,2 %). Obyvatelia maďarskej národnosti boli v rámci Trnavského kraja najvýraznejšie zastúpení v okrese Dunajská Streda. V rámci tohto okresu ich podiel predstavoval 75 % zo všetkých obyvateľov okresu. V okrese Galanta sa k maďarskej národnosti prihlásilo 35 % osôb. Najvyšší podiel obyvateľov rómskej národnosti zaznamenalo sčítanie 2011 v okrese Dunajská Streda (1,6 % zo všetkých obyvateľov okresu), ďalej v okrese Galanta (0,6 %). Najviac obyvateľov českej národnosti z celkového počtu obyvateľov okresu žilo k rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 v okrese Skalica (1,6 %) a ďalej v okrese Senica (0,8 %). 57

59 Podiel obyvateľov s inými ako uvedenými národnosťami nedosahoval v rámci okresov 1 %. T 6. 1.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v okresoch Trnavského kraja podľa vybraných národností, sčítania Územie Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Trnavský kraj SODB Národnosť slovenská maďarská rómska česká rusínska ukrajinská ostatné a nezistená Počet obyvateľov spolu VO VŠETKÝCH OKRESOCH TRNAVSKÉHO KRAJA UBUDLI S ČESKOU NÁRODNOSŤOU OBYVATELIA Počet obyvateľov slovenskej národnosti sa v medzicenzovom období zvýšil iba v okrese Dunajská Streda (o 44,6 %), v ostatných okresoch Trnavského kraja sa znížil, najvýraznejšie v okrese Piešťany (o 9,4 %). V okrese Trnava klesol za 10 rokov počet obyvateľov slovenskej národnosti o 7,3 %. Najnižší relatívny pokles obyvateľov so slovenskou národnosťou zaznamenalo sčítanie v okrese Galanta (o 0,7 %). Počet obyvateľov maďarskej národnosti sa v období medzi dvoma poslednými cenzami znížil v okresoch Dunajská Streda, Galanta a Hlohovec. 58

60 Ich najvyšší percentuálny pokles bol zistený v okrese Hlohovec (o 21,5 % zo všetkých obyvateľov v tomto okrese). V ostatných okresoch Trnavského kraja sa zvýšil, najvýraznejšie v okrese Skalica (o 141,8 %). Pokles obyvateľov v období medzi dvoma poslednými cenzami vo všetkých okresoch zaznamenala iba česká národnosť. Zníženie počtu obyvateľov s českou a maďarskou národnosťou môže súvisieť s postupným splývaním týchto minoritných národností s majoritným národom a s postupným vymieraním príslušníkov minorít. V medzicenzovom období sa zvýšil relatívny počet obyvateľov hlásiacich sa k rómskej národnosti v dvoch okresoch Trnavského kraja - v Dunajskej Strede (o 784, t. j. o 73,3 %) a Piešťanoch (o 16, t. j. o 21,9 %). Najvyšší medzicenzový relatívny pokles trvalo bývajúcich obyvateľov s rómskou národnosťou bol zistený v okrese Hlohovec (o 76,4 %). V šiestich okresoch Trnavského kraja sa za desať rokov od sčítania 2001 zvýšil počet obyvateľov rusínskej národnosti, spolu o 32 obyvateľov. Najvyšší nárast bol zaznamenaný v okrese Trnava (o 12). Iba v okrese Senica klesol počet Rusínov o 2. Medzicenzový nárast bol zaznamenaný v piatich okresoch Trnavského kraja aj pri obyvateľoch hlásiacich sa k ukrajinskej národnosti, o 37 obyvateľov. G 6. 2.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa vybraných národností a pohlavia, SODB 2011 % muži národnosť ženy Žien so slovenskou národnosťou bolo pri cenze 2011 o 3,2 p. b. viac ako mužov. Viac žien ako mužov bolo aj u obyvateľov s maďarskou národnosťou (o 2,2 p. b.) 59

61 a tiež u obyvateľov s rómskou národnosťou (o 0,1 p. b.). Pri obyvateľoch hlásiacich sa k rusínskej národnosti bolo viac mužov ako žien. Rozdiel predstavoval 9,6 p. b. Medzi obyvateľmi s českou a ukrajinskou národnosťou bolo viac žien ako mužov; rozdiel u obyvateľov s českou národnosťou predstavoval 14,5 p. b., u obyvateľov s ukrajinskou národnosťou až 15,9 p. b. VIAC AKO ŠTVRTINA OBYVATEĽOV RÓMSKEJ NÁRODNOSTI V TRNAVSKOM KRAJI BOLA V PREDPRODUKTÍVNOM VEKU Obyvateľov so slovenskou národnosťou bolo najviac vo vekovej skupine 30- až 34-ročných (8,8 %). 8,3 % obyvateľov so slovenskou národnosťou bolo vo vekovej skupine 35- až 39-ročných a 8,1 % vo vekovej skupine 25- až 29-ročných. Hranica siedmich percent bola prekročená pri 20- až 24-ročných, 55- až 59-ročných (zhodne 7,3 %) a 50- až 54-ročných (7,1 %) u obyvateľov so slovenskou národnosťou. Alarmujúce však je, že žiadna z troch päťročných vekových skupín do 14 rokov neprekročila podiel 5 % zo všetkých obyvateľov so slovenskou národnosťou. Teda aj keď obyvatelia slovenskej národnosti boli v Trnavskom kraji majoritnou skupinou obyvateľstva, ich prirodzená náhrada živorodenosťou nenastáva. Najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov s maďarskou národnosťou bol zaznamenaný vo vekovej skupine 45 až 49 rokov (8,4 %). Viac ako 8 % obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti bolo vo vekovej skupine 0- až 4- ročných a 40- až 44-ročných. Veková skupina 10- až 14-ročných sa zaradila na štvrté miesto s podielom 7,8 % z celkového počtu obyvateľov maďarskej národnosti. V predproduktívnom veku bolo len 22,1 % obyvateľov s maďarskou národnosťou. G 6. 3.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa vybraných národností a vekových skupín, SODB počet v tis slovenská maďarská nezistená ostatné národnosť nezistená 60

62 Pri rómskej národnosti sledujeme úplne odlišný trend vývoja obyvateľov vzhľadom na ich vek. U obyvateľov s rómskou národnosťou bol nielen vysoký podiel obyvateľov v predproduktívnom veku, ale aj pri porovnaní s mnohopočetnými skupinami u obyvateľov so slovenskou a maďarskou národnosťou bol zaznamenaný výrazný rozdiel. Porovnanie podielov obyvateľov s rómskou a slovenskou národnosťou vo vekovej skupine 30- až 34-ročných ukazuje, že kým obyvatelia slovenskej národnosti boli v tejto vekovej skupine zastúpení najpočetnejšie, pre obyvateľov s rómskou národnosťou ide až o šiestu najpočetnejšiu vekovú skupinu. Najpočetnejšia pri rómskej národnosti bola veková skupina obyvateľov 0-4 roky (9,1 %). 8,3 % obyvateľov rómskej národnosti bolo vo vekovej skupine 5- až 9- ročných. So stúpajúcim vekom klesal počet obyvateľov hlásiacich sa k rómskej národnosti, čo zrejme súvisí s úmrtnostnými pomermi obyvateľov tejto národnosti. Pri českej národnosti je možné sledovať podobný trend ako pri maďarskej národnosti, keď sa najviac obyvateľov s českou národnosťou sústreďovalo do vyšších vekových skupín a najmenej ich bolo v nižšom veku. Výrazný podiel obyvateľov s českou národnosťou zaznamenalo sčítanie 2011 vo vekovej skupine 60- až 64-ročných (12,2 % zo všetkých obyvateľov Trnavského kraja, ktorí si uviedli českú národnosť) a vo vekovej skupine 55- až 59-ročných (11,4 %). Na základe výrazne vyššieho počtu obyvateľov v poproduktívnom veku oproti predproduktívnemu veku je možné konštatovať starnutie populácie s maďarskou, rusínskou a českou národnosťou. 60 A VIAC PERCENT OBYVATEĽOV S MAĎARSKOU A RÓMSKOU NÁRODNOSŤOU ŽILO NA VIDIEKU Obyvatelia so slovenskou národnosťou mali trvalé bydlisko častejšie v mestách ako na vidieku. V mestách žilo takmer 201-tisíc obyvateľov so slovenskou národnosťou (50,9 % zo všetkých obyvateľov so slovenskou národnosťou s trvalým pobytom v Trnavskom kraji). Pri druhej najpočetnejšej maďarskej národnosti sledujeme úplne iný trend. Zo všetkých obyvateľov v Trnavskom kraji s maďarskou národnosťou až takmer 83-tisíc, t. j. 68,7 % žilo v prostredí vidieckych obcí. Aj obyvatelia hlásiaci sa k rómskej národnosti častejšie žili na vidieku ako v mestách. Podiel obyvateľov hlásiacich sa k rómskej národnosti v mestách bol 40 % zo všetkých obyvateľov Trnavského kraja s rómskou národnosťou. Obyvatelia s českou národnosťou mali trvalé bydlisko častejšie v mestách ako na vidieku. V mestách žilo viac ako 50 % obyvateľov s rusínskou, ukrajinskou, nemeckou, poľskou, ruskou, moravskou a bulharskou národnosťou a viac ako 70 % obyvateľov s chorvátskou, srbskou a židovskou národnosťou. 61

63 7. OBYVATEĽSTVO PODĽA MATERINSKÉHO JAZYKA Materinským jazykom väčšiny obyvateľov Trnavského kraja bol slovenský jazyk (69,8 %). Maďarský jazyk si pri sčítaní vyznačilo za svoj materinský jazyk 22,7 % obyvateľov Trnavského kraja. Český jazyk si uviedlo ako svoj materinský jazyk 0,7 % a rómsky jazyk 0,6 % obyvateľov Trnavského kraja. Ďalšie materinské jazyky si zapísalo spolu menej ako 1 % obyvateľov Trnavského kraja. V roku 2011 bola na podnet združenia nepočujúcich pridaná do číselníka posunková reč, ktorou hovoria nielen rodičia s nepočujúcimi deťmi, ale aj deti s nepočujúcimi rodičmi. Štatistický úrad SR tak mohol vyhodnotiť o. i. aj počet obyvateľov Trnavského kraja, ktorí za svoj materinský jazyk považujú posunkovú reč. Podľa výsledkov SODB 2011 ich bolo 38. G 7. 1.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa vybraných materinských jazykov, SODB 2011 maďarský 22,7% rómsky 0,6% český 0,7% nezistený 5,8% iný 0,4% rusínsky ukrajinský nemecký poľský chorvátsky jidiš bulharský iný slovenský 69,8% NAJVÝRAZNEJŠIE POKLESOL POČET OBYVATEĽOV SO SLOVENSKÝM MATERINSKÝM JAZYKOM V roku 2011 došlo v porovnaní so sčítaním v roku 2001 k najvýraznejšiemu poklesu počtu obyvateľov so slovenským materinským jazykom (o 16-tisíc, t. j. o 4 %). Počet obyvateľov s maďarským materinským jazykom sa medzicenzovo znížil o takmer 8-tisíc, t. j. o 5,9 % a s materinským jazykom českým o viac ako 1-tisíc, t. j. o 25,1 %. V medzicenzovom období sa zvýšil počet obyvateľov s rómskym materinským jazykom o 256. SODB 2011 zaznamenalo aj nárast počtu trvalo bývajúcich obyvateľov s materinským jazykom rusínskym, ukrajinským, nemeckým, poľským, chorvátskym a jidiš. 62

64 K rozhodujúcemu okamihu sčítania bol slovenský jazyk materinským jazykom väčšiny obyvateľov v šiestich okresoch Trnavského kraja (okrem okresu Dunajská Streda). Slovenčinu ako materinský jazyk si pri SODB 2011 vyznačil najvyšší podiel obyvateľov v okrese Senica (94,2 %). Druhým v poradí bol okres Hlohovec, kde podiel obyvateľov so slovenským materinským jazykom predstavoval 93,7 % zo všetkých obyvateľov okresu. Za ním nasledoval okres Skalica (93,6 %). Pod 90 % obyvateľov v okresoch Piešťany a Trnava si uviedlo za svoj materinský jazyk slovenský jazyk. Z ďalších materinských jazykov si v okrese Dunajská Streda vyznačilo najviac obyvateľov zo všetkých okresov Trnavského kraja maďarský jazyk (78,5 % z celkového počtu obyvateľov tohto okresu). V okrese Galanta si maďarský materinský jazyk uviedlo 36,1 % obyvateľov zo všetkých obyvateľov tohto okresu. Rómsky jazyk ako materinský jazyk si pri cenze v roku 2011 uviedlo najviac obyvateľov v okrese Dunajská Streda (1,9 % zo všetkých obyvateľov okresu). Hranicu 0,7 % podielu obyvateľov z celkového počtu obyvateľov okresu s rómskym materinským jazykom dosiahol okres Galanta. Najnižší podiel obyvateľov s rómskym materinským jazykom bol zaznamenaný v okrese Trnava (0,1 %). V okrese Skalica malo trvalý pobyt najviac obyvateľov, ktorých materinským jazykom bol český jazyk (837, t. j. 1,8 % zo všetkých obyvateľov okresu). V ostatných okresoch bol podiel od 0,4 % (okres Hlohovec) do 0,9 % (okresy Piešťany a Senica). G 7. 2.: Podiel trvalo bývajúceho obyvateľstva v okresoch Trnavského kraja podľa vybraných materinských jazykov, SODB 2011 Trnava Skalica Senica Piešťany Hlohovec Galanta Dunajská Streda 0% 20% 40% 60% 80% 100% slovenský maďarský rómsky český ostatné a nezistený materinský jazyk 63

65 SLOVENSKÝ MATERINSKÝ JAZYK Iba v okrese Dunajská Streda sa v medzicenzovom období zvýšil počet obyvateľov so slovenským materinským jazykom (o obyvateľov, t. j. o 35,8 %). Vo všetkých ostatných okresoch sa počet obyvateľov, ktorých materinským jazykom bola slovenčina, za desať rokov od sčítania 2001 znížil. Najvýraznejší pokles zaznamenal okres Piešťany, kde v roku 2011 počet obyvateľov so slovenským materinským jazykom v porovnaní s rokom 2001 poklesol o 9,3 %. O 7,4 % sa znížil počet obyvateľov so slovenským materinským jazykom v okrese Trnava. MAĎARSKÝ MATERINSKÝ JAZYK Počet obyvateľov s maďarským materinským jazykom sa relatívne znížil s výnimkou okresov Senica a Skalica v ostatných okresoch Trnavského kraja. Najväčší medzicenzový pokles zaznamenalo sčítanie v okrese Hlohovec (o 28,8 %) a ďalej v okrese Piešťany (o 21,6 %). Najmenej obyvateľov s maďarským materinským jazykom ubudlo v okrese Dunajská Streda (o 4,3 %). RÓMSKY MATERINSKÝ JAZYK Počet obyvateľov s rómskym materinským jazykom sa medzi sčítaniami zvýšil v dvoch okresoch Trnavského kraja, najvýraznejšie v okrese Dunajská Streda (o 50,2 %). Trvalo bývajúci obyvatelia s rómskym materinským jazykom pribudli aj v okrese Piešťany (o 4,6 %). Najvyšší medzicenzový pokles obyvateľov s rómskym materinským jazykom bol zistený v okrese Skalica (o 55,5 %) a ďalej v okresoch Senica (o 55,3 %) a Hlohovec (o 40,8 %). ČESKÝ MATERINSKÝ JAZYK Počet obyvateľov s českým materinským jazykom sa v období medzi sčítaniami znížil vo všetkých okresoch Trnavského kraja, najviac v okrese Piešťany (o 31,6 %). O 29,8 % sa znížil počet obyvateľov s českým materinským jazykom v okrese Skalica. Najmenej obyvateľov s českým materinským jazykom ubudlo v okrese Dunajská Streda (o 13,5 %). 64

66 G 7. 3.: Podiel trvalo bývajúceho obyvateľstva v Trnavskom kraji podľa vybraných materinských jazykov a pohlavia, SODB 2011 ostatné a nezistený materinský jazyk český rómsky maďarský slovenský 0% 20% 40% 60% 80% 100% muži ženy OBYVATELIA PODĽA MATERINSKÉHO JAZYKA A POHLAVIA Medzi obyvateľmi so slovenským, maďarským, rómskym a českým materinským jazykom dominovali ženy. Rozdiel v podieloch uvedených materinských jazykov predstavoval od 0,4 p. b. (rómsky) do 17,8 p. b. (český). Vyšší podiel mužov ako žien zaznamenalo sčítanie 2011 v skupine ostatných (nemecký, chorvátsky, jidiš, bulharský) a nezistených materinských jazykov. V medzicenzovom období došlo k poklesu počtu tak mužov (o 4,5 %), ako aj žien (o 3,5 %) so slovenským materinským jazykom. V skupine obyvateľov s maďarským materinským jazykom bol tento pokles ešte výraznejší; u mužov o 6,1 % a u žien o 5,8 %. V období medzi cenzami sa počet žien s rómskym materinským jazykom zvýšil o 10 %, mužov s rómskym materinským jazykom bolo viac o 5,9 %. Pri obyvateľoch s českým materinským jazykom zaznamenali pokles v počtoch obidve pohlavia (muži o 28 %, ženy o 23 %). OBYVATELIA TRNAVSKÉHO KRAJA PODĽA MATERINSKÉHO JAZYKA A VEKU Až 8,8 % obyvateľov so slovenským materinským jazykom bolo vo veku 30- až 34 rokov. Druhú najpočetnejšiu skupinu obyvateľov so slovenským materinským jazykom tvorili 35- až 39-roční (8,3 % obyvateľov) nasledovaní vekovou skupinou 25- až 29-ročných (8,1 % obyvateľov). Obyvatelia s maďarským materinským jazykom boli najpočetnejšie zastúpení vo vekovej skupine 30- až 34 rokov (8,4 % zo všetkých obyvateľov s maďarským materinským jazykom). 8,3 % patrilo do vekovej skupiny 55- až 59-ročných, 8,2 % 65

67 bolo vo vekovej skupine 35- až 39-ročných, 7 % a viac predstavovali trvalo bývajúci obyvatelia 25- až 29-roční a 40- až 54-roční. U obyvateľov s rómskym materinským jazykom možno sledovať podobný trend ako u obyvateľov hlásiacich sa k rómskej národnosti. So zvyšujúcim sa vekom klesá podiel obyvateľov, ktorí uvádzajú rómčinu ako svoj materinský jazyk. Najviac obyvateľov s rómskym materinským jazykom z hľadiska ich počtu i podielu bolo do 4 rokov (10,4 % zo všetkých obyvateľov hlásiacich sa k rómskemu materinskému jazyku). 9,2 % obyvateľov s rómskym materinským jazykom patrilo do vekovej skupiny 5- až 9-ročných a 20- až 24 ročných. Český materinský jazyk uviedol pri SODB 2011 najvyšší počet obyvateľov vo vekovej skupine 60- až 64-ročných (13,5 % zo všetkých obyvateľov s českým materinským jazykom). 12,7 % obyvateľov s českým materinským jazykom bolo z vekovej skupiny 55- až 59-ročných. G 7. 4.: Podiel trvalo bývajúceho obyvateľstva v Trnavskom kraji podľa vybraných materinských jazykov a vekových skupín, SODB % slovenský maďarský rómsky český ostatné a nezistený materinský jazyk OBYVATELIA KRAJA PODĽA MATERINSKÉHO JAZYKA A TYPU BYDLISKA Až 51 % obyvateľov so slovenským materinským jazykom žilo v mestskom prostredí. Častejšie v mestských ako vidieckych obciach mali trvalé bydlisko aj obyvatelia s českým materinským jazykom (61,7 % zo všetkých obyvateľov s českým materinským jazykom). Na trvalý pobyt vo vidieckych obciach bolo prihlásených viac obyvateľov s maďarským (68,4 %) a rómskym (66,1 %) materinským jazykom. Vo veľkostnej skupine obcí do 200 obyvateľov mali po obyvateľoch so slovenským materinským jazykom (70,3 % zo všetkých obyvateľov v tejto veľkostnej 66

68 skupine obcí) najvyšší podiel obyvatelia s maďarským materinským jazykom (25,5 %). V obciach do 200 obyvateľov žilo 1,6 % obyvateľov s českým materinským jazykom. Vo veľkostnej skupine obcí s viac ako 200, ale menej ako 500 obyvateľov žilo viac ako 71 % obyvateľov so slovenským materinským jazykom. Nasledovali obyvatelia s maďarským materinským jazykom (24,4 % zo všetkých obyvateľov tejto veľkostnej skupiny obcí) a obyvatelia s českým materinským jazykom (0,7 % zo všetkých obyvateľov tejto veľkostnej skupiny). Z porovnania zloženia obyvateľstva podľa materinského jazyka v jednotlivých veľkostných kategóriách obcí vyplýva, že v obciach od do obyvateľov bol najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov so slovenským materinským jazykom (84,3 % zo všetkých obyvateľov danej veľkostnej skupiny), najnižší bol vo veľkostnej skupine obcí od do obyvateľov (54,4 % zo všetkých obyvateľov danej veľkostnej skupiny). G 7. 5.: Podiel trvalo bývajúceho obyvateľstva v Trnavskom kraji podľa vybraných materinských jazykov a veľkostných skupín obcí, SODB % slovenský maďarský rómsky český ostatné a nezistený Najvyšší podiel obyvateľov s maďarským materinským jazykom zo všetkých obyvateľov podľa veľkostných kategórií obcí zaznamenalo sčítanie 2011 v obciach od do obyvateľov (37,9 %). Podľa výsledkov SODB 2011 najvyšší podiel obyvateľov s rómskym materinským jazykom bol zistený vo veľkostnej skupine obcí od do obyvateľov (1,5 % zo všetkých obyvateľov danej veľkostnej skupiny obcí). V obciach s počtom do 200 obyvateľov neboli na trvalý pobyt prihlásení obyvatelia s rómskym materinským jazykom. 67

69 8. OBYVATEĽSTVO PODĽA NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÝCH JAZYKOV NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÝ JAZYK NA VEREJNOSTI Jednou z významných zmien skúmania etnického zloženia obyvateľstva na základe jazyka bolo zisťovanie najčastejšie používaných jazykov na verejnosti a v domácnosti. Sčítacie formuláre obsahovali tieto položky prvýkrát. Dáta zistené v SODB 2011 týkajúce sa týchto položiek nebudeme preto porovnávať. K rozhodujúcemu okamihu sčítania obyvatelia Trnavského kraja najčastejšie používali na verejnosti slovenský jazyk (70,7 %), maďarský jazyk (19,2 %), český jazyk (0,4 %), rómsky a nemecký jazyk (zhodne 0,2 %). Pri ostatných jazykoch nepresiahlo ich používanie hranicu 0,1 %. G 8. 1.: Podiel trvalo bývajúceho obyvateľstva v okresoch Trnavského kraja podľa vybraných najčastejšie používaných jazykov na verejnosti, SODB 2011 Trnava Skalica Senica Piešťany Hlohovec Galanta Dunajská Streda 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% slovenský maďarský rómsky český nemecký ostatné a nezistený používaný jazyk na verejnosti Slovenský jazyk bol najčastejšie používaným jazykom na verejnosti v šiestich okresoch Trnavského kraja. Najvyšší podiel jeho používateľov zaznamenalo sčítanie v okrese Senica (91,8 %), ďalej v okrese Hlohovec (90,9 %). Maďarský jazyk používalo najčastejšie na verejnosti najviac obyvateľov trvalo bývajúcich v okrese Dunajská Streda (69,5 %), ďalej v okrese Galanta (26,9 %). Najvyšší podiel najčastejších používateľov rómskeho jazyka na verejnosti bol zistený v okrese Dunajská Streda (0,4 %), ďalej v okrese Galanta (0,3 %). Na území okresu Skalica bol zaznamenaný najvyšší počet i podiel obyvateľov, ktorí na verejnosti najčastejšie hovorili po česky (746, t. j. 1,6 %). Slovenský, maďarský a český jazyk používali na verejnosti viac ženy ako muži; rozdiel v počtoch oboch pohlaví predstavoval maximálne 7 p. b. v prospech žien. Rómsky jazyk používali na verejnosti častejšie muži (51,1 %) ako ženy (48,9 %). 68

70 RODINNÝ STAV A NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÝ JAZYK NA VEREJNOSTI Rodinný stav v kombinácii s najčastejšie používaným jazykom na verejnosti naznačuje trendy vývoja najmä pri nedominantných jazykoch (maďarskom, rómskom, rusínskom, ukrajinskom, nemeckom alebo anglickom). Podiel slobodných, ktorí uviedli, že na verejnosti najčastejšie používali maďarský jazyk, bol o 2,4 p. b. nižší, ako podiel všetkých slobodných v Trnavskom kraji bez ohľadu na ich najčastejšie používaný jazyk na verejnosti. Podiely ženatých, vydatých, rozvedených, vdovcov a vdov, ktorí uviedli, že na verejnosti najčastejšie používali maďarský jazyk, bol o 4 p. b. vyšší ako podiel všetkých ženatých, vydatých, rozvedených, vdovcov a vdov na celokrajskej úrovni. Aj podiel slobodných obyvateľov s českým najčastejšie používaným jazykom na verejnosti bol výrazne nižší ako podiel všetkých slobodných v Trnavskom kraji bez ohľadu na ich najčastejšie používaný jazyk na verejnosti. Naopak, podiel ženatých a vydatých, ktorí na verejnosti najčastejšie hovorili po česky, bol vyšší ako podiel všetkých ženatých a vydatých na celokrajskej úrovni. Úplne iný trend možno pozorovať u obyvateľov, ktorí si vyznačili, že ich najčastejšie používaným jazykom na verejnosti bol rómsky, nemecký a anglický jazyk. Medzi používateľmi rómskeho jazyka na verejnosti prevládali slobodní; ich podiel predstavoval až 65,2 % a bol o 24,4 p. b. vyšší ako podiel všetkých slobodných obyvateľov v Trnavskom kraji. V kategórii ženatý/vydatá bol podiel trvalo bývajúcich obyvateľov najčastejšie hovoriacich na verejnosti rómskym jazykom o 17,6 p. b. nižší, ako podiel všetkých ženatých obyvateľov a vydatých obyvateliek v Trnavskom kraji. Podiel rozvedených najčastejších používateľov rómskeho jazyka na verejnosti predstavoval len 4 %; pri vdovách a vdovcoch bol ešte nižší (3,9 %). Aj trvalo bývajúci obyvatelia, ktorí sa na verejnosti najčastejšie dorozumievali po anglicky alebo nemecky, boli prevažne slobodní. Spomínané jazyky využívali najmä na dorozumievanie sa v práci. VZDELANIE A NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÝ JAZYK NA VEREJNOSTI Pri skúmaní závislosti medzi najvyšším ukončeným vzdelaním a najčastejšie používaným jazykom na verejnosti sme obyvateľov rozdelili do šiestich skupín podľa ich najvyššieho ukončeného vzdelania, t. j. na obyvateľov so základným vzdelaním, stredným vzdelaním bez maturity, stredným vzdelaním s maturitou, s vysokoškolským vzdelaním, bez vzdelania a s nezisteným vzdelaním. 69

71 G 8. 2.: Podiel trvalo bývajúceho obyvateľstva v Trnavskom kraji podľa vybraných najčastejšie používaných jazykov na verejnosti a najvyššieho ukončeného vzdelania, SODB 2011 najvyššie ukončené vzdelanie nezistené bez vzdelania, vysokoškolské stredné s maturitou stredné bez maturity základné 0% 20% 40% 60% 80% 100% slovenský maďarský rómsky český nemecký anglický ostatné Zdroj: Štatistický úrad SR používaný jazyk na verejnosti Z grafu vyplýva, že slovenský jazyk bol najčastejšie používaným jazykom na verejnosti vo všetkých skupinách obyvateľov vytvorených podľa ich najvyššieho ukončeného vzdelania (s výnimkou nezistených). Obyvatelia so základným vzdelaním najčastejšie používali na verejnosti slovenský jazyk (65 %) a maďarský jazyk (26,6 %). Pri ostatných najčastejšie používaných jazykoch na verejnosti podiely obyvateľov so základným vzdelaním neprekročili 0,5 %. Obyvatelia so stredoškolským vzdelaním bez maturity sa na verejnosti najčastejšie dorozumievali slovensky (70,4 %) a maďarsky (21,9 %). Pri ostatných najčastejšie používaných jazykoch na verejnosti nebol podiel stredoškolsky vzdelaných obyvateľov bez maturity vyšší ako 0,6 %. 74,8 % obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou pri sčítaní 2011 uviedlo, že na verejnosti najčastejšie používali slovenský jazyk. Používanie maďarského jazyka na verejnosti obyvateľmi so stredoškolským vzdelaním s maturitou bolo zistené u 16,6 % zo všetkých obyvateľov Trnavského kraja, ktorí mali ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Aj vysokoškolsky vzdelaní obyvatelia sa najčastejšie na verejnosti dorozumievali po slovensky (80,1 %) a maďarsky (11,3 %). 1,3 % obyvateľov Trnavského kraja s vysokoškolským vzdelaním používalo najčastejšie na verejnosti anglický jazyk. Vo vzťahu k používateľom slovenského jazyka na verejnosti platí, že so stúpajúcim vzdelaním sa ich podiel zvyšoval. Pri obyvateľoch, ktorí uviedli, že najčastejšie používajú na verejnosti maďarský jazyk, možno sledovať opačný trend; ich podiel so stúpajúcim vzdelaním klesá. 70

72 NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÝ JAZYK V DOMÁCNOSTI Aj v domácnostiach v Trnavskom kraji sa k rozhodujúcemu okamihu sčítania najčastejšie používal slovenský jazyk (64,7 %). Ďalšími najčastejšie používanými jazykmi v domácnostiach boli: maďarský jazyk (21,5 %), rómsky jazyk (0,6 %) a český jazyk (0,4 %). Zaujímavosťou je, že angličtina ako najčastejšie používaný jazyk sa objavuje nielen na verejnosti, čo zrejme súvisí s jej využívaním v práci (zamestnanosťou v zahraničných firmách), ale aj v domácnostiach. Podľa výsledkov SODB 2011 bolo v Trnavskom kraji 766 obyvateľov (0,1 %), ktorí v domácnostiach najčastejšie hovorili po anglicky. G 8. 3.: Podiel trvalo bývajúceho obyvateľstva v okresoch Trnavského kraja podľa vybraných najčastejšie používaných jazykov v domácnosti, SODB 2011 % Dunajská SGalanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava slovenský 14,4 54,8 86,4 82,7 87,6 84,3 83,1 maďarský 74,9 33,7 0,0 0,1 0,1 0,2 0,1 rómsky 1,6 0,6 0,3 0,2 0,2 0,3 0,1 český 0,2 0,2 0,2 0,4 0,6 1,5 0,2 nemecký 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 anglický 0,1 0,1 0,1 0,2 0,1 0,1 0,2 ostatné 8,6 10,5 12,9 16,3 11,4 13,5 16,3 Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava slovenský maďarský rómsky český nemecký anglický ostatné používaný jazyk v domácnosti NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÝ JAZYK V DOMÁCNOSTIACH PODĽA OKRESOV V šiestich okresoch Trnavského kraja obyvatelia v domácnostiach najčastejšie komunikovali po slovensky. Slovenský jazyk v súkromí najčastejšie používali trvalo bývajúci obyvatelia v okresoch Senica (takmer 53-tisíc, t. j. 87,6 %), Hlohovec (okolo 40-tisíc, t. j. 86,4 %) a Skalica (viac ako 39-tisíc, t. j. 84,3 %). V okrese Dunajská Streda bol zaznamenaný najvyšší počet a podiel obyvateľov, ktorí doma najčastejšie hovorili po maďarsky (viac ako 87-tisíc, t. j. 74,9 %). Po maďarsky sa ďalej najviac hovorilo v domácnostiach obyvateľov v okrese Galanta (33,7 %). Okres Dunajská Streda mal najvyšší počet a podiel obyvateľov, ktorí pri sčítaní uviedli, že na komunikáciu v domácnosti najčastejšie používali rómsky jazyk (takmer 2-tisíc, t. j. 1,6 %). 71

73 V okrese Skalica žilo najviac obyvateľov s trvalým pobytom, ktorí najčastejšie hovorili v domácnosti po česky (1,5 %). Nemecký jazyk si uviedlo vo všetkých okresoch Trnavského kraja zhodne 0,1 % obyvateľov. Z iných ako predznačených materinských jazykov sa aj v súkromí najčastejšie používala angličtina - najvyšší počet a podiel jej používateľov mal okres Trnava (200 obyvateľov, t. j. 0,2 %). Podiely obyvateľov, ktorí v súkromí najčastejšie používali ďalšie jazyky, boli nižšie. Na území Trnavského kraja tvorili ženy k rozhodujúcemu okamihu sčítania ,2 % z celkového počtu obyvateľov Trnavského kraja. Podiel mužov predstavoval 48,8 %. V rámci skupiny obyvateľov, ktorí v domácnosti najčastejšie používali slovenský jazyk, pripadalo na 52 žien 48 mužov. Podobne to vyzeralo aj v skupinách obyvateľov, ktorí v domácnostiach najčastejšie komunikovali po maďarsky (muži 48,7 %, ženy 51,3 %) a česky (muži 45 %, ženy 55 %). Rómsky jazyk používalo v domácnostiach viac žien ako mužov; podiel mužských používateľov rómskeho jazyka predstavoval 49,3 % z celkového počtu obyvateľov, ktorí v sčítacích formulároch vyznačili rómsky jazyk ako najčastejšie používaný jazyk v domácnosti. T 8. 1.: Počet a podiel trvalo bývajúceho obyvateľstva v Trnavskom kraji podľa vybraných najčastejšie používaných jazykov v domácnosti a pohlavia, SODB 2011 Pohlavie Muži Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti slovenský maďarský rómsky český nemecký anglický ostatné a nezistený spolu abs v % 48,4 48,7 49,3 45,0 40,2 37,5 51,8 48,8 Ženy abs v % 51,6 51,3 50,7 55,0 59,8 62,5 48,2 51,2 abs Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 Po nemecky a anglicky komunikovali v domácnostiach častejšie ženy ako muži (podobne ako po slovensky, maďarsky, rómsky a česky). Pri najčastejšie používanom nemeckom jazyku v domácnosti pripadalo na 60 žien 40 mužov, pri najčastejšie používanom anglickom jazyku v domácnostiach bol tento pomer 63:37 v prospech žien. 72

74 NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÝ JAZYK V DOMÁCNOSTI A EKONOMICKÁ AKTIVITA Podľa SODB 2011 mal k rozhodujúcemu okamihu sčítania takmer 282-tis. (50,8 %) ekonomicky aktívnych obyvateľov a 273-tis. (49,2 %) ekonomicky neaktívnych obyvateľov. G 8. 4.: Podiel trvalo bývajúceho obyvateľstva v Trnavskom kraji podľa vybraných najčastejšie používaných jazykov v domácnosti a súčasnej ekonomickej aktivity, SODB 2011 používaný jazyk v domácnosti ostatné a nezistený anglický nemecký český rómsky maďarský slovenský 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% obyvateľstvo ekonomicky aktívne obyvateľstvo ekonomicky neaktívne V domácnostiach najčastejšie používalo slovenský jazyk 52,2 % ekonomicky aktívnych a 47,8 % ekonomicky neaktívnych obyvateľov. Pri najčastejšie používanom maďarskom jazyku v domácnostiach bol pomer 53:47 v prospech jeho ekonomicky aktívnych používateľov. Medzi obyvateľmi, ktorí v domácnostiach najčastejšie používali rómsky jazyk, bola ekonomicky neaktívna zložka o 13 p. b. vyššia ako ekonomicky aktívna zložka. Poukazuje to na početnú predproduktívnu zložku v skupine obyvateľov, ktorí pri SODB 2011 uviedli, že ich najčastejšie používaným jazykom v domácnostiach bol rómsky jazyk. Graf č poskytuje prehľad aj o pomere ekonomicky aktívnych a ekonomicky neaktívnych obyvateľoch, ktorí v domácnostiach najčastejšie hovorili po anglicky a nemecky. Používatelia týchto jazykov netvorili síce početné skupiny obyvateľov, ale ich rozčlenenie podľa ekonomickej aktivity poukazuje na silnú závislosť medzi ekonomickou aktivitou a jazykom, ktorý najčastejšie používali v domácnostiach. Ekonomicky aktívnych bolo až 69,1 % obyvateľov, ktorí v domácnosti najčastejšie hovorili po anglicky a 56 % obyvateľov, ktorí v súkromí hovorili po nemecky. Môžeme sa domnievať, že išlo buď o obyvateľov, ktorí sa do Trnavského kraja prisťahovali z cudziny a jazyk, ktorý najčastejšie používali v domácnosti, bol ich materinským jazykom, alebo pochádzali z národnostne zmiešaných manželstiev, alebo išlo o obyvateľov, ktorí mali trvalý pobyt v Trnavskom kraji, ale žili v zahraničí. 73

75 9. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA Z HISTÓRIE ZISŤOVANIA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA Náboženské vyznanie sa v sčítaní obyvateľov po troch sčítaniach (1961, 1970, 1980) opäť zisťuje od roku V roku 1991 po opätovnom zaradení náboženského vyznania do sčítania obyvateľov bola už otázka metodologicky položená inak. Náboženské vyznanie sa podľa odporúčaní Európskej hospodárskej komisie malo zisťovať buď ako náboženská či duchovná viera bez ohľadu na príslušnosť k danej cirkvi alebo spoločnosti, respektíve podľa členstva v danej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti združujúcej sa na princípe určitého svetonázoru alebo viery. Slovenská republika si vybrala prvú možnosť a náboženské vyznanie zadefinovala ako účasť obyvateľov na náboženskom živote niektorej cirkvi. Na výber bola aj odpoveď bez vyznania. Za deti do 15 rokov vypĺňali otázku o náboženskom vyznaní rodičia podľa vlastného uváženia. NÁBOŽENSKÉ VYZNANIE PODĽA VÝSLEDKOV SODB 2011 Podľa výsledkov SODB 2011, k rozhodujúcemu okamihu sčítania, boli na celokrajskej úrovni najpočetnejšími registrovanými cirkvami Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike (389-tisíc., t. j. 70,1 %), Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (vyše 20-tisíc, t. j. 3,7 %), Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku (takmer 11-tisíc, t. j. 2 %) a Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike (viac ako 1-tisíc, t. j. 0,2 %). G 9. 1.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa náboženského vyznania, SODB 2001, 2011 náboženské vyznanie nezistené bez vyznania iné a ostatné reformovaná kresťanská cirkev evanjelická cirkev a. v rímskokatolícka cirkev počet

76 V medzicenzovom období sa znížili počty obyvateľov hlásiacich sa k trom najpočetnejším registrovaným cirkvám, rímskokatolíckej o viac ako 42- tisíc, t. j. o 9,8 %, evanjelickej a. v. o takmer 4-tisíc, t. j. o 15,7 % a reformovanej kresťanskej o necelých 1-tisíc, t. j. o 5,6 %. Podľa výsledkov SODB 2011 k rozhodujúcemu okamihu sčítania bolo v Trnavskom kraji bez vyznania vyše 71- tisíc, t. j. 12,8 % obyvateľov s trvalým pobytom. Od roku 2001 sa počet obyvateľov bez vyznania zvýšil (o takmer 7-tisíc, t. j. o 10,4 %). Účasť na náboženskom živote alebo vzťah k rímskokatolíckej cirkvi deklaroval najvyšší podiel obyvateľov trvalo bývajúcich v okrese Hlohovec (73,2 %). Evanjelická cirkev a. v. mala najsilnejšie postavenie v okrese Senica (10,2 %) a reformovaná kresťanská cirkev v okrese Dunajská Streda (8,5 %). Najvyšší podiel obyvateľov bez vyznania bol k rozhodujúcemu okamihu sčítania zaznamenaný v okrese Skalica (17,2 %). Pre názornejšie spracovanie témy náboženského vyznania sme rozdelili obyvateľov podľa ich odpovedí na túto otázku do troch skupín. Do prvej sme zaradili tých, ktorí sa prihlásili k tradičným cirkvám a náboženským spoločnostiam, t. j. k rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ku gréckokatolíckej cirkvi, k reformovanej kresťanskej cirkvi, pravoslávnej cirkvi a Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí (spolu 76,2 %). Druhú skupinu tvorili obyvatelia, ktorí si pri sčítaní vyznačili príslušnosť k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam, t. j. prihlásili sa k novým náboženstvám a cirkvám na našom území (spolu 1,2 %). Tretiu skupinu tvorili obyvatelia bez vyznania (12,8 %). TRADIČNÉ CIRKVI MEDZICENZOVO STRATILI TAKMER 10 % OBYVATEĽOV V rokoch bol v Trnavskom kraji zaznamenaný najvýraznejší pokles obyvateľov, ktorí sa prihlásili k tradičným cirkvám a náboženským spoločnostiam. V roku 2011 sa k nim prihlásilo o 46-tisíc obyvateľov menej ako v roku Tento rozdiel predstavoval 9,8 %. Početnosť obyvateľov, ktorí sa prihlásili k novým cirkvám a spoločnostiam stúpla, nárast predstavoval 50,2 % a medzicenzovo sa zvýšil o 0,4 p. b. V medzicenzovom období sa však zvýšil i podiel obyvateľov, ktorí na otázku o náboženskom vyznaní neodpovedali (o 7,4 p. b.), preto na tieto údaje treba nazerať cez prizmu neustáleho zvyšovania sa počtu neodpovedí. VO VŠETKÝCH OKRESOCH SA ZVÝŠIL POČET OBYVATEĽOV HLÁSIACICH SA K NOVÝM CIRKVÁM Tradičné cirkvi a náboženské spoločnosti zaznamenali medzicenzový pokles vo všetkých okresoch Trnavského kraja. Najvýraznejšie sa to prejavilo 75

77 v okrese Piešťany, kde sa podiel obyvateľov s príslušnosťou k tradičným cirkvám a náboženským spoločnostiam medzicenzovo znížil o 11,8 p. b. Nasledovali okresy Hlohovec a Trnava s poklesom podielu o 10,6 p. b. a okres Senica, kde pokles podielu trvalo bývajúcich obyvateľov hlásiacich sa k tradičným cirkvám a náboženským spoločnostiam predstavoval 9,2 p. b. Najnižší pokles podielu obyvateľov hlásiacich sa k tradičným cirkvám a náboženským spoločnostiam bol pri sčítaní zistený v okrese Dunajská Streda (o 6,5 p. b.). Vo všetkých okresoch Trnavského kraja sa v období medzi sčítaniami v rokoch 2001 a 2011 zvýšil podiel obyvateľov, ktorí v sčítacích formulároch vyznačili príslušnosť k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam ( novým ). Najvýraznejší bol ich nárast v okrese Galanta (o 0,5 p. b.), nasledovali Dunajská Streda, Senica, Skalica a Trnava, kde sa ich podiel zvýšil zhodne o 0,4 p. b. Najnižší medzicenzový nárast obyvateľov hlásiacich sa k novým náboženským skupinám bol zaznamenaný v okresoch Hlohovec a Piešťany (zhodne o 0,2 p. b.). Vo všetkých okresoch Trnavského kraja došlo k rastu podielu obyvateľov, ktorí sa neprihlásili k žiadnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. NAJVIAC OBYVATEĽOV BEZ VYZNANIA PRIBUDLO V OKRESE DUNAJSKÁ STREDA Najvyšší nárast obyvateľov bez vyznania dosiahol okres Dunajská Streda (o 1,6 p. b). Druhý najvyšší nárast obyvateľov bez vyznania bol zistený v okrese Senica (o 1,4 p. b.). G 9. 2.: Medzicenzový vývoj trvalo bývajúceho obyvateľstva v okresoch Trnavského kraja hlásiacich sa k tradičným náboženstvám, SODB 2001, 2011 % Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava SODB 2001 SODB 2011 úbytok v p. b. 76

78 VÝSLEDKY SODB 2011 POTVRDILI TREND VYŠŠEJ RELIGIOZITY ŽIEN K tradičným cirkvám sa v roku 2011 hlásili viac ženy ako muži, rozdiel medzi pohlaviami predstavoval 5,8 p. b. v prospech žien. Pri ostatných cirkvách a náboženských spoločnostiach bol rozdiel medzi mužmi a ženami 2,9 p. b. v prospech mužov. V skupine bez vyznania dominovali muži, zaznamenaný rozdiel v podieloch pohlaví dosiahol 9,2 p. b. Z medzicenzového porovnania ďalej vyplýva, že počet mužov hlásiacich sa k tradičným náboženstvám klesol o viac ako 24-tisíc, t. j. o 10,9 %. Pri ostatných cirkvách a náboženských spoločnostiach sa však počet mužov zvýšil o vyše 1-tisíc, t. j. o 60,2 %. Aj v skupine bez vyznania počet mužov vzrástol, ale len o 8,8 %. Počet žien, ktoré si pri sčítaní 2011 uviedli niektoré z tradičných náboženstiev, klesol v medzicenzovom období o 8,9 %, v ďalších dvoch skupinách sa však zvýšil; pri ostatných cirkvách a náboženských spoločnostiach o 40,9 % a v skupine bez vyznania o 12,4 %. Pretrvávajúci trend vyššej religióznosti žien než mužov potvrdzujú výsledky posledných troch sčítaní. T 9. 1.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v okresoch Trnavského kraja podľa náboženskej príslušnosti, SODB 2001, 2011 Územie SODB 2001 spolu v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. Dunajská Streda , , , , Galanta , , , , Hlohovec , , , , Piešťany , , , , Senica , , , , Skalica , , , , Trnava , , , , , , , , SODB 2011 Náboženské vyznanie tradičné ostatné bez vyznania nezistené Dunajská Streda , , , , Galanta , , , , Hlohovec , , , , Piešťany , , , , Senica , , , , Skalica , , , , Trnava , , , , , , , ,

79 VIDIEK OSTAL RELIGIÓZNEJŠÍ AKO MESTO K tradičným cirkvám sa hlásilo viac obyvateľov vo vidieckych obciach ako v mestách (o 38,3 %). V mestách malo trvalý pobyt viac obyvateľov, ktorí si uviedli príslušnosť k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam. V rámci mestského obyvateľstva sa tiež vymedzilo viac obyvateľov bez vyznania. Počet mestského obyvateľstva hlásiaceho sa k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam (59,5 % obyvateľov v mestách) bol vyšší ako počet obyvateľov vo vidieckych obciach (40,5 % obyvateľov na vidieku), ktorí sa prihlásili k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Pri obyvateľoch bez vyznania bol tento rozdiel viac ako 2-násobne vyšší v prospech mestského obyvateľstva (67 % obyvateľov bez vyznania žilo v mestách). Trend religióznosti vidieckych obcí sa potvrdil aj pri SODB 2011 i keď medzi obyvateľstvom s trvalým pobytom vo vidieckych obciach nastal menší posun od tradičných cirkví k ostatným ( novým ) cirkvám a náboženským spoločnostiam. V mestskom prostredí bol zaznamenaný vyšší počet obyvateľov, ktorí na otázku o náboženskom vyznaní neodpovedali, ako vo vidieckom prostredí. K NOVÝM NÁBOŽENSTVÁM SA HLÁSILI VO VYŠŠEJ MIERE OBYVATELIA V PRODUKTÍVNOM VEKU V skupine veriacich, ktorí sa v SODB 2011 prihlásili k tradičným cirkvám a náboženským spoločnostiam, bol zistený najvyšší podiel obyvateľov vo vekovej skupine 65+ (89,3 % zo všetkých obyvateľov vekovej skupiny 65+). K novým náboženstvám sa hlásili vo vyššej miere obyvatelia vo vekovej skupine ročných. T 9. 2.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa náboženskej príslušnosti a vekovej skupiny, SODB 2011 Veková skupina abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs , , , , , , , , , , , , Nezistená 32 33,3 1 1,0 9 9, ,3 96 Spolu , , , , Náboženské vyznanie "tradičné" "nové" bez vyznania nezistené Výsledky SODB 2011 teda potvrdili súvislosť náboženskej príslušnosti s vekom, pohlavím a miestom bydliska. Ďalšími premennými, ktoré potvrdili súvislosť s náboženskou príslušnosťou, sú rodinný stav, vzdelanie a postavenie v rodine, i keď pri týchto premenných nebola až taká výrazná. spolu 78

80 Pri analyzovaní vzťahu medzi rodinným stavom a náboženskou príslušnosťou je potrebné uviesť, že dáta za rodinný stav sú vo veľkej miere ovplyvnené vekom. Obyvatelia do 16 rokov sú podľa zákona slobodní, a naopak, obyvatelia v poproduktívnom veku majú častejšie ako obyvatelia v produktívnom veku rodinný stav vdova/vdovec. Napriek týmto faktom sa dá z grafu č postrehnúť určitá závislosť medzi rodinným stavom a náboženskou príslušnosťou - najmä v kategóriách (slobodný/slobodná, ženatý/vydatá a vdovec/vdova). G 9. 3.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa náboženskej príslušnosti a rodinného stavu, SODB 2011 nezistené skupiny náboženstva bez vyznania "nové" "tradičné" 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% slobodní, slobodné ženatí, vydaté rozvedení, rozvedené vdovci, vdovy nezistené rodinný stav Určitú závislosť môžeme vizuálne identifikovať v rámci kategórie ženatý/vydatá, resp. slobodný/slobodná. Ak obyvateľ deklaruje účasť na náboženskom živote, častejšie inštitucionalizuje svoj partnerský vzťah manželstvom, čiže nezostáva v kohabitácii (spolužitie dvoch ľudí, ktorí spolu žijú bez manželského zväzku). Týmto sa jeho rodinný vzťah mení z kategórie slobodný/slobodná na ženatý/vydatá. Na základe výsledkov cenzu 2011 môžeme však konštatovať, že v skupine veriacich bola rozvodovosť nižšia. Pri kategórii vdovec/vdova je dôležitý vek osôb s týmto rodinným stavom. Ukazovateľ však potvrdzuje už naznačený trend, že so stúpajúcim vekom významne rastie podiel veriacich. Podobne ako pri rodinnom stave, aj pri vzdelaní je limitujúcim faktorom vek obyvateľa. Ak pri rodinnom stave vek ovplyvňoval kategórie slobodný/slobodná a vdovec/vdova, tak pri vzdelaní ovplyvňuje všetky sledované kategórie. Až od určitého veku dostáva obyvateľ príležitosť zvýšiť si svoje vzdelanie. Ale platí to aj u starších. Keďže v minulosti nemal každý možnosť vzdelávať sa, so zvyšujúcim sa vekom sa podiel obyvateľov s vysokoškolským alebo stredoškolským vzdelaním znižuje. 79

81 T 9. 3.: Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa náboženskej príslušnosti a najvyššieho ukončeného vzdelania, SODB Najvyššie ukončené vzdelanie Náboženské vyznanie "tradičné" "nové" bez vyznania nezistené spolu abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. Základné , , , , Stredoškolské bez maturity , , , , Stredoškolské s maturitou , , , , Vysokoškolské , , , , Bez školského vzdelania , , , , Nezistené ,3 66 0, , , Spolu , , , , Z tabuľky vyplýva, že v skupine veriacich, ktorí sa v SODB 2011 prihlásili k tradičným cirkvám a náboženským spoločnostiam, bol zistený najvyšší podiel obyvateľov so základným vzdelaním (84,6 % zo všetkých obyvateľov so základným vzdelaním). Pri stredoškolskom vzdelaní bez maturity podiel veriacich v tradičné náboženstvá zo všetkých obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bez maturity predstavoval 81,8 %. Podiel obyvateľov hlásiacich sa k tradičným náboženstvám so stredoškolským vzdelaním s maturitou zo všetkých obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bol ešte nižší (74,5 %), u vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva predstavoval viac ako dve tretiny. U veriacich, ktorí sa v SODB 2011 prihlásili k novým náboženstvám, bol zaznamenaný najvyšší podiel obyvateľov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Ich podiel predstavoval 1,4 % zo všetkých obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním. Zo všetkých obyvateľov so základným vzdelaním tvorili obyvatelia bez vyznania 7,4 %. V skupine stredoškolsky vzdelaných bez maturity bol ich podiel 9,4 % zo všetkých obyvateľov s týmto vzdelaním. Podiel obyvateľov bez vyznania so stredoškolským vzdelaním s maturitou dosiahol 15,7 % zo všetkých obyvateľov tejto vzdelanostnej skupiny. Medzi vysokoškolsky vzdelanými viac ako 1/5 obyvateľov uviedla, že bola bez vyznania, čo bol najvyšší podiel obyvateľov bez vyznania. So stúpajúcim vzdelaním podiel obyvateľov hlásiacich sa k tradičným cirkvám a náboženským spoločnostiam klesal. Pri nových cirkvách a náboženských spoločnostiach je to opačne. So zvyšujúcim sa vzdelaním rástol aj podiel obyvateľov, ktorí pri sčítaní uviedli príslušnosť k novým cirkvám a náboženským spoločnostiam (výnimkou sú len obyvatelia so základným vzdelaním, čo môže byť ovplyvnené deťmi, za ktoré sčítacie formuláre, a teda aj odpoveď na otázku o náboženskom vyznaní vypĺňali ich rodičia alebo zákonní zástupcovia). Podiel obyvateľov bez vyznania bol u obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním takmer trojnásobný oproti obyvateľom s ukončeným základným vzdelaním.

82 VIAC AKO 80 % OBYVATEĽOV ŽIJÚCICH V MANŽELSTVE BOLI VERIACI Medzi jedinečné dáta z cenzov patria aj výstupy o domácnostiach a rodine. Práve tieto údaje sa na Slovensku nedajú získať inak len z tradičného sčítania a sú prístupné až do úrovne obcí, resp. základných sídelných jednotiek. Pri analýzach rodín sa na Slovensku dlhodobejšie analyzuje aj náboženská príslušnosť členov rodín. Podkladom na analýzu rodín boli dáta o obyvateľoch podľa miesta sčítania. T 9. 4.: Obyvateľstvo Trnavského kraja podľa náboženskej príslušnosti a postavenia v rodine na základe miesta sčítania, SODB 2011 Veková skupina Náboženské vyznanie "tradičné" "nové" bez vyznania nezistené spolu abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. Osoby v manželskom páre , , , , Kohabitanti , , , , Osamelí rodičia , , , , Synovia/dcéry , , , , Nezistené ,3 43 0, , , Neaplikovateľné (obyvatelia, ktorí netvoria rodinu) , , , , Spolu , , , , Osoby v manželskom zväzku predstavujú základný model rodiny, ktorý plní rôzne spoločenské funkcie (rodinám sa podrobnejšie venuje samostatná kapitola tejto publikácie). Z hľadiska demografie patrí k najdôležitejším biologicko-reprodukčná funkcia rodiny. Jedným z významných predpokladov ovplyvňujúcich natalitu a hodnotovú orientáciu žien na deti a ich počet je stabilita rodiny, ktorú manželský zväzok upevňuje. Až 81,6 % obyvateľov zo všetkých obyvateľov v Trnavskom kraji, ktorí žili v manželskom zväzku, sa hlásilo k tradičným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Medzi manželmi dosiahli potom druhý najvyšší podiel obyvatelia bez vyznania (11,9 %). V rámci skupiny obyvateľov žijúcich v kohabitácii sa k tradičným cirkvám a náboženským spoločnostiam prihlásilo 66,7 % obyvateľov. Tento podiel bol výrazne nižší ako podiel obyvateľov žijúcich v manželskom zväzku hlásiacich sa k tradičným cirkvám a náboženským spoločnostiam; rozdiel predstavoval 14,9 p. b. Pri nových náboženských spoločnostiach nebol rozdiel medzi manželmi a kohabitantmi viditeľný. Výrazný rozdiel však pozorujeme u obyvateľov bez vyznania. Podiel obyvateľov bez vyznania žijúcich v kohabitácii bol o 6,2 p. b. vyšší ako podiel obyvateľov bez vyznania v manželskom zväzku. 81

83 10. OBYVATEĽSTVO PODĽA VZDELANIA Skôr ako sa začneme zaoberať zmenami v dosiahnutej vzdelanostnej úrovni obyvateľov Trnavského kraja v období medzi dvoma cenzami, považujeme za potrebné podrobnejšie charakterizovať jednotlivé skupiny obyvateľov podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania. Do prvej skupiny sme zaradili obyvateľov, ktorí pri sčítaní uviedli, že majú ukončené základné vzdelanie. V druhej skupine je populácia, ktorá mala k rozhodujúcemu okamihu sčítania ukončené stredoškolské vzdelanie. Išlo konkrétne o obyvateľov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity, stredným odborným vzdelaním bez maturity, úplným stredným učňovským vzdelaním s maturitou, úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou, úplným stredným všeobecným vzdelaním a vyšším odborným vzdelaním. Tretiu skupinu tvorili obyvatelia s vysokoškolským vzdelaním, t. j. obyvatelia s ukončeným bakalárskym, magisterským, inžinierskym, doktorským a doktorandským vysokoškolským vzdelaním. Do štvrtej skupiny patrili obyvatelia bez vzdelania starší ako 16 rokov a deti do 16 rokov, ktoré nemali ukončenú základnú školu. NAJVIAC OBYVATEĽOV TRNAVSKÉHO KRAJA MALO UKONČENÉ STREDOŠKOLSKÉ VZDELANIE Podľa výsledkov SODB 2011 k rozhodujúcemu okamihu sčítania dominovali v Trnavskom kraji obyvatelia so stredoškolským vzdelaním (55,3 % z celkového počtu obyvateľov Trnavského kraja). Základné vzdelanie malo 16,5 % obyvateľov a podiel obyvateľov bez vzdelania (vrátane detí do 16 rokov) predstavoval 14,3 % z celkového počtu obyvateľov v Trnavskom kraji. Vysokoškolsky vzdelaní obyvatelia tvorili na celokrajskej úrovni 11,5 % zo všetkých obyvateľov. Pri porovnávaní podielov obyvateľov podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania v okresoch Trnavského kraja bol v okrese Piešťany zaznamenaný najvyšší podiel obyvateľov, ktorí pri sčítaní 2011 uviedli stredoškolské vzdelanie ako ich najvyššie ukončené vzdelanie (57,4 %). O 1 p. b. bol nižší zistený podiel obyvateľov so stredoškolským vzdelaním v okrese Senica. Najmenej stredoškolákov zo všetkých okresov Trnavského kraja mal okres Skalica (54,2 %). Z hľadiska medzicenzového vývoja sa podiely obyvateľov so stredoškolským vzdelaním zvýšili vo všetkých okresoch. Najvýraznejšie zvýšenie podielu obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bolo zaznamenané v okrese Dunajská Streda (o 6,9 p. b.). Zvýšenie o 6,5 p. b. dosiahli v okresoch Galanta a Senica. V okrese Trnava sa tento podiel zvýšil najmenej, len o 2,1 p. b. 82

84 Počet aj podiel obyvateľov so základným vzdelaním klesol od sčítania v roku 2001 vo všetkých okresoch. Tento trend bol ovplyvnený na jednej strane znižujúcou sa detskou zložkou v populácii, ako aj úmrtnosťou obyvateľov starších ročníkov, ktoré v minulosti výrazne ovplyvňovali počty obyvateľov s najvyšším ukončeným základným vzdelaním. G : Medzicenzový vývoj trvalo bývajúceho obyvateľstva v okresoch Trnavského kraja s najvyšším ukončeným vysokoškolským vzdelaním, SODB 2001, 2011 počet obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava SODB 2001 SODB 2011 PRIBUDLI VYSOKOŠKOLSKY VZDELANÍ OBYVATELIA Medzicenzové porovnanie prinieslo najvýraznejšie zvýšenie obyvateľov s najvyšším ukončeným vysokoškolským vzdelaním vo všetkých okresoch Trnavského kraja. Najvyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov bol v okrese Trnava, vysokoškolské vzdelanie mala sedmina obyvateľov (14,2 % zo všetkých obyvateľov okresu Trnava). V okrese Senica predstavoval podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním len 9,1 %, čo bol najnižší podiel zo všetkých okresov Trnavského kraja. Počet vysokoškolsky vzdelaných v medzicenzovom období stúpol viac ako dvojnásobne v okresoch Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec a Skalica. Relatívne najmenej, o 52,1 %, sa zvýšil počet vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov v okrese Piešťany. PROCES ZVYŠOVANIA ÚROVNE DOSIAHNUTÉHO VZDELANIA BOL U ŽIEN INTENZÍVNEJŠÍ Podiel trvalo bývajúcich vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov stúpol v medzicenzovom období v skupine žien i mužov. Relatívny nárast vysokoškolsky vzdelaných bol výraznejší v skupine žien (až o 121,3 %). Vysokoškolsky vzdelaných 83

85 mužov bolo v období rokov o 65,5 % viac. Rozdiel v náraste stredoškolsky vzdelaných mužov a žien už nebol taký výrazný; v skupine žien sa relatívny počet stredoškolsky vzdelaných zvýšil o 11,3 % a v skupine mužov o 9,2 %. U obidvoch pohlaví sa znížili počty obyvateľov so základným vzdelaním - u mužov podľa výsledkov SODB 2011 predstavoval relatívny pokles 25,9 % a u žien 28,1 %. Znížili sa aj počty obyvateľov bez vzdelania - u mužov relatívne o 24,2 % a u žien o 24,8 %. Treba však povedať, že do týchto údajov sa mohlo premietnuť aj zníženie početnosti detskej zložky. T : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v okresoch Trnavského kraja podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania a pohlavia, SODB 2011 Územie Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Trnavský kraj Pohlavie základné stredoškolské vysokoškolské Najvyššie dosiahnuté vzdelanie bez vzdelania (vrátane detí do 16 rokov) nezistené spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy spolu POROVNANIE VZDELANOSTNEJ ÚROVNE MESTSKÉHO A VIDIECKEHO OBYVATEĽSTVA Rozdiely v početnosti obyvateľstva so stredoškolským vzdelaním bývajúcim na vidieku a v meste nie sú výrazné. Mužov so stredoškolským vzdelaním bolo viac 84

86 na vidieku (o 3,5 p. b.), v mestách žilo zasa viac žien so stredoškolským vzdelaním (o 2,1 p. b.). Pri obyvateľoch so základným vzdelaním boli už rozdiely medzi mestom a vidiekom výraznejšie. Podiel mužov s najvyšším ukončeným základným vzdelaním žijúcich na vidieku bol o 3,9 p. b. vyšší ako podiel mužov v mestách s týmto vzdelaním. Rozdiel medzi podielom žien s najvyšším ukončeným základným vzdelaním v mestách a na vidieku bol ešte vyšší; predstavoval až 8 p. b. v prospech žien na vidieku. Celkovo žilo na vidieku viac obyvateľov s najvyšším ukončeným základným vzdelaním ako v mestách. Opačný trend sa dá pozorovať pri vysokoškolsky vzdelaných obyvateľoch. V mestskom prostredí ich žilo 1,5-krát viac ako na vidieku. Rozdiel v podieloch vysokoškolsky vzdelaných žien v mestách a na vidieku predstavoval 6,5 p. b. v prospech vysokoškolsky vzdelaných žien v mestách. Podiel vysokoškolsky vzdelaných mužov žijúcich na vidieku bol o 7,2 p. b. nižší ako podiel mužov s týmto stupňom vzdelania v mestách. Pretrváva teda trend výrazne vyššej vzdelanostnej úrovne mestského obyvateľstva. T : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v mestách a na vidieku podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania a pohlavia, SODB 2011 Trnavský kraj Spolu v abs. mestá vidiek Spolu v % mestá Pohlavie základné stredoškolské vysokoškolské Najvyššie dosiahnuté vzdelanie bez vzdelania (vrátane detí do 16 rokov) nezistené spolu muži ženy muži ženy ,5 55,3 11,5 14,3 2,4 100,0 muži 10,3 57,5 14,5 14,2 3,4 100,0 ženy 16,3 52,5 15,6 12,5 3,2 100,0 vidiek muži 14,2 61,0 7,3 15,9 1,6 100,0 ženy 24,3 50,4 9,1 14,6 1,6 100,0 Z hľadiska porovnania podľa pohlavia bol v mestách rozdiel v podieloch vysokoškolsky vzdelaných mužov a žien 1,1 p. b. v prospech žien, na vidieku predstavoval 1,8 p. b., tiež v prospech žien. VZDELANOSTNÁ ÚROVEŇ EKONOMICKY AKTÍVNEHO OBYVATEĽSTVA Pri ekonomickej aktivite v spojení s najvyšším ukončeným vzdelaním sa budeme podrobnejšie zaoberať len ekonomicky aktívnym obyvateľstvom. Podľa SODB 2011 mal k rozhodujúcemu okamihu sčítania takmer 282 tis. 85

87 ekonomicky aktívnych obyvateľov, t. j. pracujúcich, pracujúcich dôchodcov, osôb na materskej dovolenke a nezamestnaných, ktorí tvorili 50,8 % z celkového počtu obyvateľov. Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov sa v porovnaní s výsledkami SODB 2001 znížil o 0,4 p. b. (aj z dôvodu zmeny metodiky výpočtu ekonomicky aktívnych). V skupine ekonomicky aktívnych si početne udržiavali prevahu muži nad ženami. Ekonomicky aktívnych mužov bolo 54,5 %, o 0,9 p. b. menej ako v roku 2001 (55,4 %). Zo spomínaných 4 kategórií obyvateľov, ktorí v roku 2011 tvorili skupinu ekonomicky aktívnych, bolo viac žien ako mužov len medzi osobami na materskej dovolenke a pracujúcimi dôchodcami. V skupine pracujúcich podľa SODB 2011 malo 39,3 % obyvateľov ukončené úplné stredné vzdelanie s maturitou a 17,9 % vysokoškolské vzdelanie. V skupine pracujúcich dôchodcov malo podľa SODB ,6 % obyvateľov ukončené úplné stredné vzdelanie s maturitou, 27,8 % stredné vzdelanie bez maturity a 22 % vysokoškolské vzdelanie. Medzi nezamestnanými bolo 6,5 % obyvateľov s najvyšším ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Stredoškolské vzdelanie s maturitou malo 28 % nezamestnaných. 64,3 % všetkých nezamestnaných uviedlo, že malo ukončené stredné vzdelanie bez maturity (39,4 %) alebo základné vzdelanie (24,9 %). Z údajov z cenzu 2011 vyplýva, že u obyvateľov so stredným vzdelaním s maturitou a s vysokoškolským vzdelaním, je menej pravdepodobná nezamestnanosť, ako u obyvateľov so stredným vzdelaním bez maturity a základným vzdelaním. Najvyšší podiel trvalo bývajúcich ekonomicky aktívnych obyvateľov s najvyšším ukončeným základným vzdelaním a bez vzdelania bol podľa výsledkov SODB 2011 medzi nezamestnanými. G : Trvalo bývajúce ekonomicky aktívne obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania, SODB % 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% pracujúci okrem dôchodcov pracujúci dôchodcovia osoby na materskej dovolenke nezamestnaní najvyššie ukončené vzdelanie nezistené bez školského vzdelania vysokoškolské úplné stredné s maturitou stredné bez maturity základná 86 ekonomicky aktívne obyvateľstvo

88 POSTAVENIE V ZAMESTNANÍ A VZDELANOSTNÁ ÚROVEŇ OBYVATEĽSTVA Obyvatelia so statusom zamestnancov mali podľa výsledkov sčítania 2011 väčšinou stredoškolské vzdelanie (74,1 %); ukončené vysokoškolské vzdelanie si vyznačilo 18,2 % z nich. Prevažne stredoškolské vzdelanie mali aj obyvatelia so statusom podnikateľov bez zamestnancov; ich podiel predstavoval 81,6 %. Ukončené stredoškolské vzdelanie si pri sčítaní uviedli dve tretiny všetkých obyvateľov, ktorí sa označili za podnikateľov so zamestnancami (66,7 %). Optimisticky vyznieva v tejto súvislosti zistenie, že až 30,6 % obyvateľov v tomto postavení si vyznačilo vysokoškolské vzdelanie a len niečo viac ako 2 % podnikateľov so zamestnancami malo základné vzdelanie. Naznačuje to zvyšujúcu sa vzdelanostnú úroveň obyvateľov na riadiacich postoch v súkromnej sfére, čo môže mať v dlhodobejšom horizonte pozitívny vplyv na vývoj slovenskej ekonomiky. 21,3 % vypomáhajúcich členov domácností v rodinných podnikoch malo základné vzdelanie, 64,7 % stredoškolské a 10,1 % vysokoškolské vzdelanie. G : Trvalo bývajúce ekonomicky aktívne obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa postavenia v zamestnaní a najvyššieho dosiahnutého vzdelania, SODB % zamestnanci členovia družstiev podnikatelia bez zamestnancov podnikatelia so zamestnancami vypomáhajúci členovia domácností v rodin. podnikoch ostatní a nezistení základné stredné vysokoškolské bez školského vzdelania (vr. detí do 16 r.) nezistené 87

89 11. OBYVATEĽSTVO PODĽA EKONOMICKEJ AKTIVITY Ekonomickou aktivitou sa rozumie ekonomické postavenie obyvateľa na trhu práce. Starnutie populácie, zmeny v dôchodkovom systéme i ďalšie ukazovatele ovplyvnili štruktúru obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity. V tejto kapitole sú spracované výsledky vytvárajúce socioekonomický obraz o obyvateľoch Trnavského kraja. Vzhľadom na meniacu sa metodiku a klasifikáciu platnú pre jednotlivé kategórie nie je možné porovnávať všetky výsledky. T : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa ekonomickej aktivity, sčítania Ekonomická aktivita Obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity (v %) Pracujúci (okrem dôchodcov) 44,0 39,1 42,1 Pracujúci dôchodcovia 1,2 0,5 1,8 Osoby na materskej dovolenke 2,9 2,6 0,5 Osoby na rodičovskej dovolenke 2,2 Nezamestnaní 2,1 9 6,4 Študenti stredných škôl 5,2 5,6 4,1 Študenti vysokých škôl 2,5 Osoby v domácnostiach 0,1 1,2 0,6 Dôchodcovia 17,2 19,7 20,2 Príjemcovia kapitálových príjmov 0,2 Deti do 16 rokov 27,3 19,3 14,9 Iná 0 1,3 0,7 Nezistená 0 1,6 4,0 Podiel ekonomicky aktívnych z celej populácie 50,1 51,2 50,8 POČET DÔCHODCOV BOL VYŠŠÍ AKO POČET DETÍ DO 16 ROKOV Údaje uvedené v tabuľke potvrdzujú fakt, o ktorom sme sa už viackrát zmienili, a to, že podiel detí do 16 rokov klesá, podiel dôchodcov (kategória nezahŕňa iba starobných dôchodcov) stúpa a tiež podiely študentov stredných a vysokých škôl sa zvyšujú, zrejme aj vzhľadom na dôraz, ktorý sa v súčasnosti pripisuje vzdelaniu. Pozitívny bol nárast pracujúcich. Porovnávanie podielov ekonomicky aktívnych obyvateľov je potrebné vnímať orientačne vzhľadom na zmenenú metodiku výpočtu. Za ekonomicky aktívnych považujeme pracujúcich obyvateľov, pracujúcich dôchodcov, osoby na materskej dovolenke a nezamestnaných. Rozdiel je v tom, že pri sčítaniach 1991 a 2001 neexistovala kategória osoby na rodičovskej dovolenke. Osoby, ktoré majú v súčasnosti tento status, považujeme za ekonomicky neaktívne. V minulosti boli súčasťou skupiny osoby na materskej dovolenke (ekonomicky aktívne). Ekonomicky neaktívni sú študenti strednej a vysokej školy, osoby v domácnosti, dôchodcovia, deti do 16 rokov, iní a pre SODB 2011 aj 88

90 príjemcovia kapitálových príjmov a osoby na rodičovskej dovolenke. Najpočetnejšími skupinami podľa sčítaní sú pracujúci, ďalej dôchodcovia a deti do 16 rokov. Varovným signálom je, že podľa výsledkov sčítania 2011 počet dôchodcov prevýšil počet detí do 16 rokov. T : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa ekonomickej aktivity a pohlavia, SODB 2001, 2011 Ekonomická aktivita muži ženy spolu muži ženy spolu Pracujúci (okrem dôchodcov) Pracujúci dôchodcovia Osoby na materskej dovolenke Osoby na rodičovskej dovolenke Nezamestnaní Študenti stredných škôl Študenti vysokých škôl Osoby v domácnostiach Dôchodcovia Príjemcovia kapitálových príjmov Deti do 16 rokov Iná Nezistená Ekonomicky aktívni spolu Spolu Najpočetnejšia skupina pracujúcich (okrem dôchodcov) predstavovala podľa výsledkov SODB 2011 takmer 234-tisíc obyvateľov. Z toho mužov bolo približne o 26-tisíc viac ako žien. Počet pracujúcich (okrem dôchodcov) podľa SODB 2011 relatívne stúpol v medzicenzovom období o 8,3 %, čo spôsobilo o. i. aj zvýšenie hranice veku odchodu do starobného dôchodku. G : Pracujúci (okrem dôchodcov) v Trnavskom kraji podľa pohlavia a vekových skupín, SODB 2011 počet pracujúcich v tis muži ženy 0 veková skupina 89

91 Druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili dôchodcovia. Ich počet sa v roku 2011 v porovnaní s výsledkami SODB 2001 zvýšil o viac ako 3-tisíc, t. j. o 3 %. Takmer dve tretiny tvorili ženy (62 %). Treťou najpočetnejšou skupinou boli deti do 16 rokov (viac ako 82-tisíc). Ich počet podľa SODB 2011 však v porovnaní s SODB 2001 klesol až o takmer 24-tisíc, t. j. o 22,5 %. Mužov/chlapcov v tejto kategórii bolo približne o 2-tisíc viac. Za dôležitý považujeme aj nárast počtu pracujúcich dôchodcov (o takmer 8-tisíc, t. j. o 296,2 %) a študentov vysokých škôl (o takmer 5-tisíc, t. j. o 55,1 %) v porovnaní s výsledkami SODB Z hľadiska veku najviac pracujúcich (okrem dôchodcov) je vo vekovej skupine 35- až 39-ročných (viac ako 35-tisíc, t. j. 15,1 % zo všetkých pracujúcich), ďalej vo vekovej skupine 30- až 34-ročných (viac ako 34-tisíc, t. j. 14,7 % zo všetkých pracujúcich). Viac ako 60 % pracujúcich dôchodcov tvorili obyvatelia 60-roční a starší. Najviac nezamestnaných bolo podľa výsledkov SODB 2011 vo veku rokov (29,2 % zo všetkých nezamestnaných). Najviac študentov vysokých škôl bolo vo veku rokov. 83,3 % dôchodcov predstavovali osoby vo vekovej skupine 60 rokov a viac, t. j. obyvatelia spĺňajúci vek na odchod do starobného dôchodku. EKONOMICKÁ AKTIVITA OBYVATEĽOV V OKRESOCH TRNAVSKÉHO KRAJA Čo sa týka pohľadu na ekonomickú aktivitu obyvateľov na úrovni okresov, najvyšší podiel pracujúcich (okrem dôchodcov) dosiahol okres Galanta (43,5 % obyvateľov podľa SODB 2011). Naopak, najnižší podiel pracujúcich bol zaznamenaný v okrese Piešťany (40,3 %). V porovnaní s výsledkami SODB 2001 počet pracujúcich podľa výsledkov SODB 2011 stúpol v každom okrese Trnavského kraja s výnimkou okresu Piešťany. Najväčší relatívny nárast pracujúcich obyvateľov zaznamenalo sčítanie v okrese Galanta (o 14,9 %). Už spomínaný výrazný nárast počtu študentov vysokých škôl sa na regionálnej úrovni prejavuje veľmi rozdielne. Bol zistený v každom okrese v hodnotách od 39,3 % v okrese Trnava až do 104 % v okrese Skalica. Môžeme predpokladať, že uvedené hodnoty rastu v regiónoch vypovedajú nielen o socioekonomickej situácii v okresoch, ale súvisia predovšetkým s vekovou štruktúrou obyvateľov. 90

92 T : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v okresoch Trnavského kraja podľa ekonomickej aktivity, SODB 2001, 2011 Územie Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Rok sčítania pracujúci okrem dôchodcov pracujúci dôchodcovia osoby na materskej dovolenke osoby na rodičovskej dovolenke nezamestnaní študenti stredných škôl Ekonomická aktivita študenti vysokých škôl osoby v domácn. dôchod. príjemcovia kapitál. príjmov deti do 16 rokov iná nezistená spolu Trnavský kraj

93 Pri ďalšom analyzovaní štruktúry obyvateľov podľa ekonomickej aktivity a najvyššieho dosiahnutého vzdelania sa zameriame na pracujúcich, nezamestnaných a dôchodcov. VZDELANOSŤ PRACUJÚCICH SA ZVYŠOVALA Z obyvateľov, ktorí k rozhodujúcemu okamihu sčítania deklarovali, že sú pracujúci (okrem dôchodcov), malo podľa výsledkov SODB 2011 najviac (okolo 63-tisíc) úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou, čo bolo 27,1 % zo všetkých pracujúcich. Druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili pracujúci s učňovským vzdelaním bez maturity, ktorých bolo viac ako 47-tisíc, t. j. 20,3 %. Tretiu skupinu tvorili pracujúci s vysokoškolským magisterským, inžinierskym alebo doktorským vzdelaním, ktorých bolo viac ako 34-tisíc. Už spomínaný zvyšujúci sa dôraz na vzdelanie potvrdzujú aj výsledky sčítania z roku 2001, keď najvyšší podiel (39,4 %) pracujúcich malo učňovské vzdelanie bez maturity, o niečo menej obyvateľov malo úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou. Celkovo vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich (rozumej obyvateľov s ukončeným 1., 2. alebo 3. stupňom vysokoškolského štúdia) bolo v roku 2011 takmer o 17-tisíc viac ako v roku NAJVIAC NEZAMESTNANÝCH MALO ZÁKLADNÉ VZDELANIE Podľa výsledkov SODB 2011 najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných (24,9 %) tvorili obyvatelia so základným vzdelaním. Až takmer 24 % nezamestnaných malo učňovské vzdelanie bez maturity. V roku 2001 predstavovali najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných obyvatelia s učňovským vzdelaním bez maturity (40,2 %), ďalej so základným vzdelaním a úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou. Avšak zvýšil sa aj podiel nezamestnaných s vysokoškolským vzdelaním, kým v roku 2001 tvorili nezamestnaní s vysokoškolským vzdelaním 2,3 %, v roku 2011 ich bolo až 6,5 %. VZDELANOSŤ PRACUJÚCICH DÔCHODCOV SA ZVYŠOVALA V roku 2011 najvyšší počet pracujúcich dôchodcov deklaroval, že malo úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou (2,5-tis., t. j. 24,8 %). 22 % pracujúcich dôchodcov malo vysokoškolské vzdelanie. V roku 2001 predstavovali najpočetnejšiu skupinu pracujúcich dôchodcov obyvatelia so základným vzdelaním (24,2 %). 92

94 T : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa ekonomickej aktivity a najvyššieho dosiahnutého vzdelania, SODB 2001, 2011 Ekonomická aktivita Trvalo bývajúce obyvateľstvo Rok sčítania základné učňovské (bez maturity) stredné odborné (bez maturity) úplné stredné učňovské (s maturitou) Najvyššie dosiahnuté vzdelanie úplné stredné všeobecné úplné stredné odborné (s maturitou) vr. vyššieho vysokoškol. bakalárske vysokoškol. magisterské, inžinierske, doktorské vysokoškol. doktorandské bez školského vzdelania a nezistené spolu Ekonomicky aktívni spolu z toho Pracujúci (okrem dôchodcov) Pracujúci dôchodcovia Osoby na materskej dovolenke Nezamestnaní

95 PRACUJÚCI PODĽA ZAMESTNANIA Podľa metodiky platnej pre sčítanie obyvateľov, domov a bytov v rokoch 2001 a 2011 zapisovali obyvatelia do sčítacích formulárov súčasné alebo posledné vykonávané zamestnanie. Takto ustanovený postup mal svoje opodstatnenie. Na účely tejto analýzy budeme však využívať údaje o pracujúcich obyvateľoch vrátane pracujúcich dôchodcov a ich súčasnom zamestnaní. Najviac, 14,5 % pracujúcich v Trnavskom kraji uviedlo v SODB 2011, že pracujú v službách a obchode. Ďalšie početnejšie skupiny obyvateľov podľa zamestnania tvorili technici a odborní pracovníci; operátori a montéri strojov a zariadení. V medzicenzovom období sa štruktúra pracujúcich podľa zamestnania a pohlavia zmenila len mierne. Tak v roku 2011, ako aj v roku 2001 najviac mužov deklarovalo, že sú zamestnaní ako kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, operátori a montéri strojov a zariadení. Podľa výsledkov sčítania 2011 medzi pracujúcim ženami bolo najviac pracovníčok v službách a obchode, techničiek a odborných pracovníčok. Z porovnania výsledkov sčítaní v rokoch 2001 a 2011 za jednotlivé skupiny zamestnaní vyplýva, že najviac sa zvýšil v kraji počet pracovníkov v službách a obchode (o ) a ďalej počet administratívnych pracovníkov (o ). Naopak, najväčší pokles bol zaznamenaný v skupine pomocní nekvalifikovaní pracovníci. Tento fakt môže súvisieť s celkovým zvýšením vzdelanostnej úrovne obyvateľov Trnavského kraja v medzicenzovom období , so vzrastajúcimi nárokmi zamestnávateľov na zamestnancov, špecializáciou výroby, ale rovnako môže ísť o dôsledok hospodárskej a finančnej krízy, ktorá zasiahla Slovensko koncom medzicenzového obdobia (2009). G : Pracujúci a pracujúci dôchodcovia v Trnavskom kraji podľa zamestnania, SODB 2001, 2011 zamestnanie nezistené príslušníci ozbrojených síl pomocní a nekvalifikovaní pracovníci operátori a montéri strojov a zariadení kvalifikovaní pracovníci a remeselníci kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve pracovníci v službách a obchode administratívni pracovníci technici a odborní pracovníci špecialisti zákonodarcovia, riadiaci pracovníci počet 94

96 T : Pracujúci a pracujúci dôchodcovia v Trnavskom kraji podľa zamestnania a pohlavia, SODB 2001, 2011 Pracovné zaradenie muži ženy spolu muži ženy spolu Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci Špecialisti Technici a odborní pracovníci Administratívni pracovníci Pracovníci v službách a obchode Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci Operátori a montéri strojov a zariadení Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci Príslušníci ozbrojených síl Nezistené Spolu PRACUJÚCI PODĽA ODVETVIA EKONOMICKEJ ČINNOSTI Odvetvie ekonomickej činnosti sa týka druhu výroby alebo činnosti podniku, alebo subjektu, v ktorom obyvateľ k rozhodujúcemu okamihu sčítania pracoval. Odvetvie bolo odvodené z názvu zamestnávateľa prostredníctvom medzinárodnej klasifikácie SK NACE Rev. 2. Z výsledkov SODB 2011 vyplýva, že v Trnavskom kraji pracovalo najviac obyvateľov spolu aj podľa pohlavia v priemyselnej výrobe (viac ako 59-tisíc, t. j. 24,3 %). Druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili u mužov i u žien pracujúci vo veľkoobchode a maloobchode (spolu 12,7 % pracujúcich). V poradí tretiu najpočetnejšiu skupinu predstavovali pracujúci vo verejnej správe a obrane a v oblasti povinného sociálneho zabezpečenia (7,9 % pracujúcich). Vyše 14-tisíc mužov pracovalo v stavebníctve, viac ako 10-tisíc žien okrem už spomenutých odvetví v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci. Viac ako dvojnásobok mužov v porovnaní so ženami pracovalo v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove, ťažbe a dobývaní, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovaní odpadov, stavebníctve, doprave a v skladovaní. Naopak, minimálne dvojnásobne viac žien pracovalo v odvetví vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci, činnostiach domácností ako zamestnávateľov a v činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení. 360 pracujúcich uviedlo sídlo zamestnávateľa v zahraničí, a preto odvetvie ich ekonomickej činnosti nemohlo byť presne špecifikované. 95

97 T : Pracujúci a pracujúci dôchodcovia v Trnavskom kraji podľa odvetvia ekonomickej činnosti a pohlavia, SODB 2011 SK NACE Rev. 2 Odvetvie ekonomickej činnosti Muži Ženy Spolu A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov B Ťažba a dobývanie C Priemyselná výroba D Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu E Dodávka vody, čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov F Stavebníctvo G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov H Doprava a skladovanie I Ubytovacie a stravovacie služby J Informácie a komunikácia K Finančné a poisťovacie činnosti L Činnosti v oblasti nehnuteľností M Odborné, vedecké a technické činnosti N Administratívne a podporné služby O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie P Vzdelávanie Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc R Umenie, zábava a rekreácia S Ostatné činnosti T Činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení Zamestnávateľ v zahraničí Nezistené Pracujúci spolu PRACUJÚCI A PRACUJÚCI DÔCHODCOVIA PODĽA SEKTOROV Z názvu zamestnávateľa, ktorý obyvatelia v Trnavskom kraji uviedli v sčítacom formulári, bolo možné odvodiť počet pracujúcich vrátane pracujúcich dôchodcov podľa sektorov. V primárnom sektore, do ktorého patrí produkcia súvisiaca s činnosťou v poľnohospodárstve (biologická prvovýroba), lesnom hospodárstve, rybolove, love zveri a ťažbe nerastných surovín, klesol počet pracujúcich o 2,5 p. b. Sekundárny sektor tvorí hlavné výrobné odvetvie hospodárstva, t. j. výroba a rozvod energie, spracovanie surovín a poľnohospodárskych produktov, výroba tovarov, opravárenské činnosti a vybrané služby, ďalej doprava surovín a tovarov pri procese výroby a stavebníctvo. V roku 2011 podľa výsledkov sčítania pracovalo v tomto sektore vyše 82-tisíc obyvateľov (33,7 %). 96

98 Najpočetnejšia skupina pracujúcich bola zamestnaná v odvetviach terciárneho sektoru (55,5 % pracujúcich). Terciárny sektor sa niekedy nazýva aj sektor služieb a zabezpečuje uspokojovanie rozličných základných potrieb obyvateľstva (obchod, stravovanie, bývanie, záujmová činnosť a i.). Patrí sem aj doprava, zdravotníctvo, školstvo, sociálna starostlivosť, telovýchova a šport. T : Pracujúci a pracujúci dôchodcovia v Trnavskom kraji podľa zaradenia do sektorov, SODB 2001, 2011 Sektor národného hospodárstva Pracujúci (vrátane pracujúcich dôchodcov) abs. v % abs. v % Primárny , ,9 Sekundárny , ,7 Terciárny , ,5 V zahraničí. 0, ,1 Nezistený , ,8 ŠTRUKTÚRA PRACUJÚCICH PODĽA DOCHÁDZKY DO ZAMESTNANIA Podľa výsledkov SODB 2011 najviac, približne 1/3 pracujúcich mala pracovisko v obci trvalého pobytu. T : Štruktúra dochádzky pracujúcich a pracujúcich dôchodcov v Trnavskom kraji (vrátane obyvateľov, ktorí pracujú v zahraničí, bez obyvateľov s nezisteným miestom výkonu zamestnania), SODB 2011 SODB 2011 Pracujúci spolu muži ženy Nedochádzajúci, t. j. pracujúci v obci trvalého pobytu muži ženy Dochádzajúci v rámci okresu trvalého pobytu muži ženy Dochádzajúci mimo okresu v rámci kraja trvalého pobytu Dochádzajúci mimo kraja trvalého pobytu Dochádzajúci do zahraničia muži ženy Podľa výsledkov SODB 2011 celkovo cestovalo za prácou z obce trvalého bydliska viac mužov ako žien. Premiestňovali sa v rámci okresu trvalého bydliska, ale aj mimo neho, v rámci kraja trvalého bydliska a tiež i mimo neho. Naopak, v obci trvalého bydliska pracovalo viac žien ako mužov. Súvislosť treba hľadať 97

99 v rodinnom správaní slovenskej populácie, v rámci ktorej muži častejšie ako ženy plnia úlohu živiteľov rodín. Sú ochotní/nútení migrovať za prácou nielen preto, aby sa uplatnili na pracovnom trhu, ale aj z dôvodu získania lepšie platenej práce. Ženy potom uprednostňujú prácu v obci trvalého bydliska a kombinujú ju so starostlivosťou o deti a rodinu. T : Saldo dochádzky a odchádzky pracujúcich a pracujúcich dôchodcov do zamestnania, SODB 2001 a 2011 (vrátane obyvateľov, ktorí pracovali v zahraničí, bez obyvateľov s nezisteným miestom výkonu zamestnania) SODB 2001 SODB 2011 Saldo dochádzky a odchádzky (rozdiel medzi dochádzajúcimi a odchádzajúcimi mimo kraja trvalého pobytu Zaujímavým ukazovateľom súvisiacim s dochádzkou pracujúcich do zamestnania je saldo dochádzky a odchádzky pracujúcich (vrátane pracujúcich dôchodcov). Tak ako v roku 2001, aj v roku 2011 sme zaznamenali záporné saldo (viac obyvateľov odchádzalo ako prichádzalo za prácou). G : Dochádzka a odchádzka pracujúcich Trnavského kraja podľa pohlavia, SODB počet muži ženy odchádzajúci dochádzajúci G : Dochádzka a odchádzka pracujúcich Trnavského kraja podľa vekových skupín, SODB veková skupina počet odchádzajúci dochádzajúci 98

100 12. OBYVATEĽSTVO PODĽA POČÍTAČOVÝCH ZNALOSTÍ PRVÉ VYČERPÁVAJÚCE ZISŤOVANIE SVOJHO DRUHU V SR Zaradením tejto problematiky do SODB 2011 získal Štatistický úrad SR po prvý raz v histórii údaje o počítačových znalostiach populácie vyčerpávajúcim zisťovaním. Dovtedy boli zdrojom dát tohto druhu výsledky výberových zisťovaní. Výsledky SODB 2011 vypovedajú o ovládaní, resp. neovládaní práce s textom, tabuľkami, elektronickou poštou ( om) a internetom, nie o stupni ovládania týchto počítačových znalostí, resp. ich neovládania. S INTERNETOM PRACOVALA VIAC AKO POLOVICA POPULÁCIE V TRNAVSKOM KRAJI K 21. máju 2011, k rozhodujúcemu okamihu sčítania, ovládalo v Trnavskom kraji prácu s textom 49,2 % obyvateľov. 38,7 % z celkového počtu obyvateľov uviedlo, že vie pracovať s tabuľkami. Ovládanie práce s elektronickou poštou ( om) deklarovalo na celokrajskej úrovni 47,1 % obyvateľov. Áno pri práci s internetom vyznačila do sčítacích formulárov viac ako polovica populácie, 54,3 % obyvateľov v Trnavskom kraji. G : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji ovládajúce vybrané počítačové znalosti podľa pohlavia, SODB muži ženy 40 % práca s textom práca s tabuľkami práca s elektronickou poštou počítačové znalosti práca s internetom Podiely mužov ovládajúcich prácu s tabuľkami, elektronickou poštou ( om) a internetom boli vyššie ako podiely žien, ktoré v sčítacích formulároch vyznačili, že tieto počítačové znalosti ovládajú. Vyšší podiel žien ako podiel mužov bol zaznamenaný jedine pri práci s textom. 49,5 % žien a 48,9 % mužov podľa výsledkov SODB 2011 potvrdili, že vedia pracovať s textom. Najvyšší 99

101 rozdiel v podieloch obyvateľov obidvoch pohlaví ovládajúcich jednotlivé počítačové znalosti bol zistený pri práci s internetom, keď túto počítačovú znalosť deklarovalo 55,5 % mužov a 53,2 % žien. Za pozornosť stojí aj fakt, že prácu s textom a prácu s elektronickou poštou ( om) k 21. máju 2011 neovládala viac ako jedna tretina obyvateľov oboch pohlaví. Pri práci s internetom až takmer 33 % žien a takmer 29 % mužov v sčítacích formulároch vyznačili možnosť nie. Prácu s tabuľkami neovládalo 40,7 % mužov a 43,5 % žien. VPLYV VEKU NA POČÍTAČOVÉ ZNALOSTI OBYVATEĽOV Sčítanie potvrdilo, že vek obyvateľov ovplyvňuje počítačové znalosti obyvateľov. Najvyššie podiely obyvateľov, ktorí ovládali všetky štyri zisťované práce s počítačom, boli zaznamenané vo vekovej skupine ročných (práca s textom 83 %; práca s tabuľkami 74,2 %; práca s elektronickou poštou ( om) 82,2 %; práca s internetom 87,4 %) obyvateľov Trnavského kraja. Pri ovládaní práce s textom bola zlomová veková skupina ročných. Nad touto vekovou skupinou sa podiel obyvateľov s uvedenou počítačovou znalosťou pohyboval pod hranicou 50 %. Vyšší ako 50-percentný podiel obyvateľov ovládajúcich prácu s tabuľkami bol zaznamenaný do vekovej skupiny ročných. Uvedený stav zrejme súvisí s nie príliš častým využívaním tejto počítačovej znalosti v každodennom živote. Môžeme sa domnievať, že aj obyvatelia, ktorí sa v minulosti naučili s tabuľkami pracovať, práve z dôvodu straty praktických skúseností v tejto činnosti vyznačili v sčítacích formulároch pri práci s tabuľkami možnosť nie. Prácu s elektronickou poštou ( om) ovládalo podľa výsledkov SODB 2011 viac ako 50 zo 100 obyvateľov ešte vo vekovej skupine ročných, s internetom vedelo pracovať viac ako 50 zo 100 obyvateľov vo vekovej skupine ročných. V produktívnom veku (15-64 rokov) bol najvyšší podiel obyvateľov ovládajúcich všetky štyri počítačové znalosti medzi 15. až 19. rokom života. Vo vyšších vekových skupinách podiely obyvateľov schopných pracovať s textom, tabuľkami, om a internetom postupne klesali a podiely obyvateľov, ktorí podľa vlastného hodnotenia vybrané počítačové znalosti neovládali, sa zvyšovali. S tabuľkami nevedelo pracovať 50 zo 100 obyvateľov už vo vekovej skupine ročných (51,2 %). Vyše polovica obyvateľov vo vekovej skupine ročných pri sčítaní uviedla, že nebola schopná pracovať s elektronickou poštou (52,7 %). Obyvatelia vo veku od 60 rokov a viac už všetky zisťované počítačové znalosti viac neovládali ako ovládali. 100

102 G : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji ovládajúce vybrané počítačové znalosti podľa vekových skupín, SODB 2011 počet obyvateľov veková skupina počet obyvateľov spolu práca s textom práca s tabuľkami práca s elektronickou poštou práca s internetom To, že počítačové znalosti si postupne osvojujú stále mladšie vekové skupiny obyvateľov, súvisí pravdepodobne s rozmachom informačnej spoločnosti založenej na nových technológiách a ich vplyve na mladú generáciu. Deti a mladí dospelí v počítačových znalostiach nielen dobiehajú, ale často aj predbiehajú svojich rodičov a starých rodičov. Napr. podiel ročných chlapcov a dievčat, ktorých rodičia alebo zákonní zástupcovia deklarovali, že tieto deti k rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 vedeli pracovať s textom (viac ako 18- tisíc, t. j. 68,8 %), bol porovnateľný s podielom obyvateľov schopných pracovať s textom vo vekovej skupine ročných (takmer 34-tisíc, t. j. 69,3 %). Podiel ročných detí, ktoré vedeli pracovať s tabuľkami (vyše 12-tisíc, t. j. 46,2 %) bol porovnateľný s podielom ročných obyvateľov s touto počítačovou znalosťou (viac ako 17-tisíc, t. j. 45,2 %). Podobne podiel detí vo vekovej skupine ročných, ktoré dokázali pracovať s elektronickou poštou (vyše 17-tisíc, t. j. 65,7 %), bol rovnaký ako podiel ročných obyvateľov s touto počítačovou znalosťou zo všetkých obyvateľov v Trnavskom kraji v danej vekovej skupine (vyše 30-tisíc, t. j. 65,7 %). Internet ovládalo viac ako 21-tisíc ročných detí, t. j. 80,5 % zo všetkých detí v tejto vekovej skupine. Ich podiel bol vyšší ako podiel ročných obyvateľov, ktorí v rámci sčítania 2011 potvrdili ovládanie práce s internetom (takmer 36-tisíc, t. j. 80,2 %). VPLYV VZDELANIA NA ROZVOJ POČÍTAČOVÝCH ZNALOSTÍ Vzdelanie podporuje rozvoj počítačových znalostí, ale nie je určujúcim faktorom ovládania práce s textom, tabuľkami, elektronickou poštou ( om) 101

103 a internetom. Je síce pravda, že najvyššie podiely obyvateľov, ktorí podľa vlastného hodnotenia využívali všetky štyri zisťované počítačové znalosti, boli zaznamenané v skupinách vysokoškolsky vzdelaných, avšak ukazuje sa, že vyššie vzdelanie automaticky neprináša vyššie podiely obyvateľov s počítačovými znalosťami. Potvrdzuje to už spomínaný príklad ročných detí (bez vzdelania), ktoré ovládajú vybrané počítačové znalosti, a ich podiely sú porovnateľné alebo i vyššie ako podiely starších obyvateľov s počítačovými znalosťami, ktorí už počas života určitý stupeň vzdelania nadobudli. Najvyššie podiely obyvateľov, ktorí uviedli, že vedia v každodennom živote využívať všetky štyri zisťované počítačové znalosti, zaznamenalo sčítanie medzi vysokoškolsky vzdelanými obyvateľmi. Z nich viedli pomyselný rebríček obyvatelia s vysokoškolským bakalárskym vzdelaním. Ich počet pri každej zo zisťovaných počítačových znalostí dosahoval približne 10-tisíc. Podiel obyvateľov s bakalárskym vzdelaním ovládajúcich jednotlivé počítačové znalosti sa pohyboval od 83,3 % (znalosť práce s tabuľkami) do 89,3 % (znalosť práce s internetom). Odpoveď na otázku, prečo sú podiely obyvateľov ovládajúcich zisťované počítačové znalosti najvyššie práve v tejto vzdelanostnej skupine, môže súvisieť s viacerými faktormi: napr. s pokračovaním bakalárov v magisterskom a inžinierskom štúdiu, teda s ďalším vzdelávaním a jeho výzvami, s pracovným zaradením týchto obyvateľov (na pozície, kde sa počítačové znalosti považujú za povinnú výbavu zamestnancov), resp. s ich ambíciami (získať prvú či novú, lepšie platenú prácu), ako aj vekom týchto obyvateľov (ovládanie počítačových znalostí ako súčasť životného štýlu mladej generácie). G : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa najvyššieho ukončeného vzdelania a počítačových znalostí, SODB 2011 počet základné stredoškolské vysokoškolské bez školského vzdelania nezistené práca s textom práca s tabuľkami práca s elektronickou poštou práca s internetom 102

104 T : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa najvyššieho ukončeného vzdelania a znalosti práce s textom a tabuľkami, SODB 2011 Najvyššie ukončené vzdelanie Práca s textom Práca s tabuľkami áno nie nezistená áno nie nezistená abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Bez školského vzdelania , , , , , ,0 Základné , , , , , ,8 Učňovské (bez maturity) , , , , , ,1 Stredné odborné (bez maturity) , , , , , ,8 Úplné stredné učňovské (s maturitou) , , , , , ,3 Úplné stredné odborné (s Úplné maturitou) stredné , , , , , ,4 všeobecné , , , , , ,7 Vyššie Vysokoškolské vzdelanie , , , , , ,3 bakalárske , , , , , ,5 Vysokoškolské magist., inžinierske, doktorské , , , , , ,8 Vysokoškolské doktorandské , , , , , ,0 Nezistené , , , , , ,1 Spolu , , , , , ,2 T : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania a znalosti práce s elektronickou poštou ( om) a internetom, SODB 2011 Najvyššie ukončené vzdelanie Práca s elektronickou poštou ( om) Práca s internetom áno nie nezistená áno nie nezistená abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Bez školského vzdelania , , , , , ,5 Základné , , , , , ,3 Učňovské (bez maturity) , , , , , ,5 Stredné odborné (bez maturity) , , , , , ,9 Úplné stredné učňovské (s maturitou) , , , , , ,4 Úplné stredné odborné (s Úplné maturitou) stredné , , , , , ,4 všeobecné , , , , , ,0 Vyššie vzdelanie , , , , , ,4 Vysokoškolské bakalárske , , , , , ,1 Vysokoškolské magist., inžinierske, doktorské , , , , , ,1 Vysokoškolské doktorandské , , , , , ,0 Nezistené , , , , , ,2 Spolu , , , , , ,8 103

105 V skupine bez školského vzdelania ovládalo prácu s textom viac ako 25-tisíc obyvateľov. Obyvatelia bez školského vzdelania boli však na tom s ovládaním práce s textom lepšie ako obyvatelia s ukončeným základným vzdelaním (viac ako 24-tisíc) a obyvatelia s učňovským vzdelaním bez maturity (takmer 25-tisíc). Približne 34-tisíc obyvateľov bez školského vzdelania vedelo pracovať s internetom. Bolo ich opäť viac ako obyvateľov s učňovským vzdelaním bez maturity (približne 33-tisíc) a obyvateľov so základným vzdelaním (vyše 27-tisíc), ktorí pri práci s internetom vyznačili možnosť áno, ale dokonca viac ako obyvateľov bez školského vzdelania, ktorí uviedli, že internet neovládajú (takmer 23-tisíc). Podobne početnosti obyvateľov bez školského vzdelania, ktorí ovládali prácu s tabuľkami (15,5-tisíc) boli vyššie ako počet obyvateľov s učňovským vzdelaním bez maturity, ktorí vedeli pracovať s tabuľkami (15,2-tisíc). Ak zoberieme do úvahy, že obyvateľmi bez školského vzdelania sú aj deti, ktoré k rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 nemali ukončenú povinnú školskú dochádzku, prezentované výsledky podporujú tvrdenie, že počítačové znalosti sa stali súčasťou životného štýlu obyvateľov a osvojujú si ich stále mladšie ročníky. POČÍTAČOVÚ GRAMOTNOSŤ ROZVÍJALA EKONOMICKÁ AKTIVITA Aj skúmanie počítačových znalostí podľa ekonomickej aktivity potvrdilo, že počítačové znalosti sú doménou predovšetkým mladých ľudí. Podiely študentov vysokých škôl, ktorí ovládali prácu s textom, tabuľkami, elektronickou poštou a internetom, sa pohybovali nad 95 %. S výnimkou práce s tabuľkami boli podobne vysoké (nad 90 %) aj podiely študentov stredných škôl, ktorí pri sčítaní 2011 potvrdili znalosť zisťovaných počítačových znalostí. Za nimi nasledovali skupiny osôb na materskej a rodičovskej dovolenke. Len pre zaujímavosť, v skupine obyvateľov do 16 rokov viac osôb prácu s internetom ovládalo (viac ako 37-tisíc) ako neovládalo (viac ako 22-tisíc). Kým podiely pracujúcich dôchodcov ovládajúcich prácu s textom a prácu s internetom predstavovali takmer 50 %, podiely dôchodcov (nepracujúcich), ktorí uvedené činnosti ovládali, dosahovali 15 %, resp. 13,8 %. Podobne s elektronickou poštou dokázalo pracovať približne 42 zo 100 pracujúcich dôchodcov (viac ako 4-tisíc), ale len 11 zo 100 obyvateľov so statusom dôchodcu (viac ako 12-tisíc). V skupine nezamestnaných boli, s výnimkou práce s tabuľkami, podiely obyvateľov bez počítačových znalostí nižšie, ako podiely nezamestnaných, ktorí k rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 deklarovali, že ovládali práce s textom, internetom a elektronickou poštou. 104

106 T : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa súčasnej ekonomickej aktivity a znalosti práce s textom a tabuľkami, SODB 2011 Práca s textom Práca s tabuľkami Súčasná ekonomická aktivita áno nie nezistená áno nie nezistená abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Pracujúci (okrem dôchodcov) , , , , , ,1 Pracujúci dôchodcovia , , , , , ,0 Osoby na materskej dovolenke , , , , , ,3 Osoby na rodičovskej dovolenke , , , , , ,4 Nezamestnaní , , , , , ,2 Študenti stredných škôl , , , , , ,1 Študenti vysokých škôl ,2 59 0, , , , ,1 Osoby v domácnostiach , , , , , ,9 Dôchodcovia , , , , , ,0 Príjemcovia kapitál. príjmov , , , , , ,4 Deti do 16 rokov , , , , , ,4 Iná , , , , , ,8 Nezistená , , , , , ,4 Spolu , , , , , ,2 T : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa súčasnej ekonomickej aktivity a znalosti práce s elektronickou poštou a internetom, SODB 2011 Práca s elektronickou poštou ( om) Práca s internetom Súčasná ekonomická aktivita áno nie nezistená áno nie nezistená abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Pracujúci (okrem dôchodcov) , , , , , ,1 Pracujúci dôchodcovia , , , , , ,1 Osoby na materskej dovolenke , , , , , ,0 Osoby na rodičovskej dovolenke , , , , , ,5 Nezamestnaní , , , , , ,2 Študenti stredných škôl , , , , , ,1 Študenti vysokých škôl ,1 63 0, , ,5 50 0, ,2 Osoby v domácnostiach , , , , , ,1 Dôchodcovia , , , , , ,1 Príjemcovia kapitál. príjmov , , , , ,4 62 7,2 Deti do 16 rokov , , , , , ,8 Iná , , , , , ,0 Nezistená , , , , , ,0 Spolu , , , , , ,8 Vplyv ekonomickej aktivity na rozvoj počítačových znalostí najlepšie dokumentuje porovnanie počítačovej gramotnosti pracujúcich dôchodcov a dôchodcov. 105

107 G : Počítačové znalosti pracujúcich dôchodcov a dôchodcov v Trnavskom kraji v %, SODB 2011 % ovláda neovláda ovláda neovláda ovláda neovláda ovláda neovláda práca s textom práca s tabuľkami práca s el. poštou práca s internetom dôchodcovia pracujúci dôchodcovia POČÍTAČOVÉ ZNALOSTI OBYVATEĽOV PODĽA OKRESOV Najvyššie podiely obyvateľov s počítačovými znalosťami boli zistené v okrese Trnava. Viac ako 50 % obyvateľov tohto okresu ovládalo dve zo štyroch zisťovaných znalostí, konkrétne prácu s textom a prácu s internetom. S elektronickou poštou podľa vlastného hodnotenia dokázal pracovať približne každý druhý obyvateľ okresu Trnava (takmer 64-tisíc, t. j. 49,6 %). 41 % obyvateľov tohto okresu ovládalo prácu s tabuľkami. Za týmito výsledkami treba vidieť vyššiu vzdelanostnú úroveň obyvateľov tohto okresu. V okrese Trnava bol zaznamenaný najvyšší podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním zo všetkých okresov Trnavského kraja. Práve vysokoškolsky vzdelaní obyvatelia v celokrajskom porovnaní dosiahli najvyššie podiely v ovládaní jednotlivých počítačových znalostí. V medzicenzovom období sa vo všetkých okresoch ďalej zvyšovali podiely obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním, pričom ich najvyššie podiely boli zistené opäť v okrese Trnava. V porovnaní s ostatnými okresmi bola v okrese Trnava aj vyššia zamestnanosť, ktorá tiež mohla pozitívne ovplyvniť vysoké podiely obyvateľov s počítačovými znalosťami. Nad 50 % sa pohyboval podiel obyvateľov ovládajúcich prácu s textom v okrese Piešťany (32-tisíc, t. j. 50,7 %) a 50 % v okrese Skalica (vyše 23-tisíc). S internetom vedela pracovať viac ako polovica z obyvateľov vo všetkých okresoch Trnavského kraja. Vo všetkých okresoch, s výnimkou Piešťan a Trnavy, obyvatelia viac neovládali ako ovládali prácu s textom. Najvyšší podiel obyvateľov, ktorí nevedeli pracovať s tabuľkami, zaznamenalo sčítanie v okrese Dunajská Streda (takmer 54-tisíc, t. j. 46 %). V tomto okrese v porovnaní s podielom obyvateľov, ktorí 106

108 ovládali prácu s elektronickou poštou (53-tisíc, t. j. 45,5 %), bol vysoký aj podiel tých, ktorí s elektronickou poštou nevedeli pracovať (viac ako 46-tisíc, t. j. 39,8 %). Ak akceptujeme fakt, že s vyšším vekom podiely obyvateľov s počítačovými znalosťami klesajú, čiastočným vysvetlením môže byť vysoká početnosť obyvateľov vo veku rokov práve v okrese Dunajská Streda (nárast v medzicenzovom období o 3,5-tisíc, t. j. o 61,5 %). K rozhodujúcemu okamihu sčítania bol na území okresu Dunajská Streda zaznamenaný aj najvyšší podiel obyvateľov rómskej národnosti (2-tisíc, t. j. 1,6 %). G : Trvalo bývajúce obyvateľstvo v okresoch Trnavského kraja podľa počítačových znalostí v %, SODB % práca s textom práca s tabuľkami práca s elektronickou poštou práca s internetom Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava V ovládaní zisťovaných počítačových znalostí boli na tom lepšie obyvatelia v mestách ako na vidieku. Podiely obyvateľov v mestách ovládajúcich prácu s textom a internetom sa pohybovali nad 50 % a s elektronickou poštou 49,5 %. Najnižší rozdiel medzi podielmi mestského a vidieckeho obyvateľstva zaznamenalo sčítanie 2011 pri ovládaní práce s internetom (v mestách 55,9 %, na vidieku 52,9 %). Pri práci s tabuľkami boli na vidieku podiely obyvateľov, ktorí uvedené činnosti neovládali, vyššie, ako podiely tých obyvateľov na vidieku, ktorí týmito počítačovými znalosťami podľa vlastného posúdenia disponovali. T : Porovnanie mestského a vidieckeho obyvateľstva podľa znalosti práce s textom a práce s tabuľkami, SODB 2011 Obyvateľstvo Práca s textom Práca s tabuľkami áno nie nezistená áno nie nezistená abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Mestské , , , , , ,7 Vidiecke , , , , , ,0 Spolu , , , , , ,2 107

109 T : Porovnanie mestského a vidieckeho obyvateľstva podľa znalosti práce s elektronickou poštou ( om) a internetom, SODB 2011 Obyvateľstvo Práca s elektronickou poštou ( om) Práca s internetom áno nie nezistená áno nie nezistená abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Mestské , , , , , ,3 Vidiecke , , , , , ,8 Spolu , , , , , ,8 G : Mestské a vidiecke trvalo bývajúce obyvateľstvo v Trnavskom kraji podľa počítačových znalostí v %, SODB % ovláda neovláda ovláda neovláda ovláda neovláda ovláda neovláda práca s textom práca s tabuľkami práca s el. poštou práca s internetom mestské obyvateľstvo vidiecke obyvateľstvo Zmena tohto stavu je nutná najmä preto, že počítačové znalosti podporujú celoživotné vzdelávanie, výmenu skúseností a využívanie schopností a vedomostí ľudí aj vo vyššom veku. Z tohto hľadiska majú potenciál stať sa dôležitým nástrojom pri realizácii programov aktívneho starnutia. Význam počítačových znalostí bude rásť aj z hľadiska zamestnanosti, vzdelávania obyvateľov, ich prístupu k zdravotníctvu, zábave, tovarom a službám rôzneho druhu. Počítačové znalosti majú, samozrejme, aj svoje negatívne stránky. Ich nadmerné využívanie môže viesť k závislosti od internetu, spôsobovať únavu, preťaženie, prispievať k nezdravému životnému štýlu. Sféra internetu je veľmi citlivá aj z hľadiska ochrany súkromia a stáva sa tiež priestorom na páchanie sofistikovaných trestných činov. Pri koncepčnom rozvíjaní počítačových znalostí obyvateľov treba preto pamätať aj na prípadné nástrahy virtuálneho sveta. Ochranu potrebujú najmä deti a seniori ako najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. 108

110 13. BÝVANIE OBYVATEĽOV DOMY Jednou zo základných charakteristík dosiahnutej životnej úrovne obyvateľstva je úroveň bývania. POČTY DOMOV V roku 2011 bolo v Trnavskom kraji sčítaných 131 tisíc domov. Do tohto počtu boli zarátané všetky budovy určené na bývanie vrátane neobývaných budov, ktoré boli v čase sčítania označené súpisným číslom a ďalšie objekty, v ktorých niekto býval, alebo v nich v rozhodujúcom okamihu sčítania prenocoval. Budovy, v ktorých sídlili zastupiteľské úrady cudzích štátov, neboli predmetom sčítania. V roku 2011 v porovnaní so sčítaním 2001 sa celkový počet domov zvýšil o viac ako 8-tisíc, čo predstavoval nárast počtu domov o 6,5 %. Domy pribudli v medzicenzovom období vo všetkých okresoch Trnavského kraja. Najviac, vyše 3-tisíc domov pribudlo v medzicenzovom období v okrese Dunajská Streda (37,7 %). Nasledoval okres Trnava s prírastkom takmer 2-tisíc domov (23,3 %) a okres Galanta s prírastkom necelých 1-tisíc domov (11,8 %). Najmenší podiel na celkovom prírastku domov mal okres Senica, kde pribudlo 354 domov (4,4 %). T : Domy v okresoch Trnavského kraja podľa SODB 2001, 2011 Územie Domy spolu abs. rozdiel v % z toho podiel rodinných domov by tov ých domov Obývané domy spolu rozdiel z toho podiel rodinných domov by tov ých domov Dunajská Streda ,7 95,2 92,0 3,9 4, ,4 21,4 1,0 1,1 Galanta ,8 95,0 92,4 4,1 4, ,1 17,5 0,9 0,8 Hlohovec ,4 94,9 93,1 4,1 4, ,9 7,6 0,4 0,4 Piešťany ,6 93,2 89,6 5,5 5, ,3 9,9 0,7 0,7 Senica ,4 95,7 93,7 3,6 3, ,3 10,7 0,6 0,5 Skalica ,8 93,2 89,6 6,0 6, ,2 7,0 0,5 0,6 Trnava ,3 92,3 90,1 6,2 6, ,7 17,6 1,4 1,5 Trnavský kraj ,0 94,3 91,5 4,7 4, ,8 91,7 5,5 5,6 Na jeden dom pripadalo podľa výsledkov SODB 2011 v priemere 4,2 obyvateľa (v roku ,5 obyvateľa). Pomerne veľká časť domov bola však neobývaná; na jeden obývaný dom pripadalo v priemere 4,9 obyvateľa (5,3 obyvateľa v roku 2001). 109

111 TYPY DOMOV V Trnavskom kraji prevládali rodinné domy (91,5 %). Zvyšok tvorili bytové domy, iné domy a domy nezisteného typu. G : Typy domov v Trnavskom kraji v %, SODB 2011 nezistené; 2,7 rodinné domysamostatné; 82,1 iné; 0,8 domovy sociálnych služieb; 0,1 cirkevné inštitúcie; 0,1 bytové domy; 4,8 rodinné domy; 91,5 rodinné domyradové; 5,6 rodinné domydvojdomy; 3,8 V medzicenzovom období bol zaznamenaný nárast počtu rodinných domov (o 3,5 %) a bytových domov (o 9,4 %). Vzhľadom na významný nárast podielu domov s nezisteným typom možno predpokladať, že skutočný nárast počtu rodinných a bytových domov bol vyšší. Najnižší podiel domov z celkového počtu domov Trnavského kraja bol zistený v okrese Skalica (7,8 %) a najvyšší v okrese Dunajská Streda (22,7 %). T : Domy v okresoch Trnavského kraja podľa typu, SODB 2001, 2011 Územie Typ domu Domy spolu rodinné bytové iné nezistené Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Najvyšší podiel rodinných domov zo všetkých domov príslušného okresu bol zistený v okrese Senica (93,7 %). Naopak, najmenší podiel rodinných domov bol v okresoch Piešťany a Skalica (zhodne 89,6 %). Podiel bytových domov na celkovom počte domov bol najvyšší v okrese Trnava (6,6 %). V ostatných okresoch sa pohyboval od 3,8 % v okrese Senica do 6,2 % v okrese Skalica. 110

112 V Trnavskom kraji bolo pri sčítaní 2011 zistených iných typov domov. Okresom s najvyšším počtom iných typov domov bol okres Trnava (304). Najvyšší počet domov nezisteného typu zo všetkých domov Trnavského kraja bol zistený v okrese Dunajská Streda (takmer 1-tisíc). G : Rodinné a bytové domy v okresoch Trnavského kraja, SODB 2011 % Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava rodinné domy bytové domy % OBÝVANOSŤ DOMOV Zo všetkých domov v Trnavskom kraji bolo v roku 2011 obývaných viac ako 113- tisíc domov (86,5 %). Obývanosť rodinných domov predstavovala 86,7 %, pri bytových domoch bola ešte vyššia, dosahovala až 99,5 %. V porovnaní s výsledkami sčítania v roku 2001 došlo v Trnavskom kraji v roku 2011 k poklesu počtu neobývaných domov o 1 064, t. j. o 5,9 %. Napriek tomu 13 % z celkového počtu domov sčítaných v roku 2011 zostalo podľa výsledkov sčítania neobývaných. T : Domy v Trnavskom kraji podľa typu a obývanosti, SODB 2001, 2011 Typ domu Domy spolu obývané neobývané v tom s nezistenou obývanosťou ubytovacie zariadenia bez bytu SODB 2001 v tom rodinné bytové iné nezistené abs. v % v % v % v % v % ,0 85,0 14,7 0,2 0, ,0 84,6 15,4 0,1 0, ,0 99,8 0,2 0,0 0, ,0 59,1 10,6 13,9 16, ,0 46,4 39,4 14,0 0,3 111

113 dokončenie v tom Typ domu Domy spolu obývané neobývané s nezistenou obývanosťou ubytovacie zariadenia bez bytu SODB 2011 v tom rodinné bytové iné nezistené abs. v % v % v % v % v % x*) 100,0 86,5 13,0 0,5 x x 100,0 86,7 13,2 0,1 x x ,5 0,5 0,0 x x 100,0 67,0 25,7 7,4 x x 100,0 63,7 24,1 12,3 x Rozdiel v tom rodinné bytové iné abs. v % x 6,5 8,4-5,9 190,8 x x x x nezistené x *) pri sčítaní v roku 2011 bol zmenený číselník obývanosť domov OBÝVANOSŤ DOMOV PODĽA OKRESOV TRNAVSKÉHO KRAJA Pri sčítaní v roku 2011 bol podiel obývaných domov najvyšší v okrese Galanta (88,7 % z celkového počtu domov v okrese), najnižší v okrese Senica (80,3 %). Najvyšší podiel neobývaných domov zo všetkých domov príslušného okresu mal v roku 2011 okres Senica (19 %), najnižší podiel neobývaných domov bol zistený v okresoch Dunajská Streda a Galanta (zhodne 11,1 %). Podiel obývaných rodinných domov na celkovom počte obývaných domov príslušného okresu bol podobne ako na celokrajskej úrovni nad 90 %, pričom najvyšší bol v okrese Hlohovec (93,3 % zo všetkých obývaných domov v tomto okrese) a najnižší v okrese Piešťany (90,1 %). V 24 obciach bol podiel obývaných rodinných domov nižší ako priemer kraja. Najvyšší podiel obývaných bytových domov zaznamenal okres Trnava (7,5 % zo všetkých obývaných domov v tomto okrese) a najnižší podiel mal okres Galanta (4,5 %). 112

114 T : Domy v okresoch Trnavského kraja podľa obývanosti, SODB 2011 Územie Domy spolu spolu Obývané domy % z domov spolu abs. v % Dunajská Streda , , ,1 Galanta , , ,1 Hlohovec , , ,2 Piešťany , , ,9 Senica , , ,0 Skalica , , ,5 Trnava , , , , , ,0 Štruktúra v % z toho rodinné Neobývané domy Dunajská Streda 22,7 23,2 x 23,4 x 19,3 x Galanta 18,4 18,9 x 19,1 x 15,8 x Hlohovec 8,1 8,2 x 8,3 x 7,6 x Piešťany 11,4 11,0 x 10,8 x 13,0 x Senica 12,4 11,5 x 11,7 x 18,1 x Skalica 7,8 7,8 x 7,6 x 8,1 x Trnava 19,3 19,5 x 19,2 x 18,2 x 100,0 100,0 x 100,0 x 100,0 x DÔVODY NEOBÝVANOSTI DOMOV spolu % z domov spolu Ak bol dom neobývaný, zisťoval sa v roku 2011 podobne ako v roku 2001 aj dôvod jeho neobývanosti. Z výsledkov vyplynulo, že viac ako tretina (34,1 %) z neobývaných domov bola určená na rekreáciu. Počet domov neobývaných z tohto dôvodu sa v porovnaní s výsledkami sčítania 2001 relatívne zvýšil o 11,1 %. Ak neberieme do úvahy iné dôvody, potom druhú najväčšiu skupinu neobývaných domov, približne šestinu, tvorili domy nespôsobilé na bývanie (nárast o 4,6 %). Z ostatných dôvodov neobývanosti domu bola ešte významnejšia zmena vlastníka domu (13,9 %, nárast o 76 % v porovnaní s výsledkami SODB 2001) a uvoľnenie domu na prestavbu (7,1 %, pokles o 10,2 % oproti sčítaniu 2001). Podiely neobývanosti domov z iných dôvodov v porovnaní s rokom 2001 poklesli. T : Dôvody neobývanosti domov v Trnavskom kraji, SODB 2001, 2011 Neobývané domy Rok sčítania z dôvodu zmeny vlastníkov určené na rekreáciu uvoľnené na prestavbu nespôsobilé na bývanie po kolaudácii v dedičskom alebo súdnom konaní z iných dôvodov 2001 abs v % 7,4 28,9 7,4 14,9 2,0 4,9 34, abs v % 13,9 34,1 7,1 16,5 1,7 4,7 22,0 113

115 Podiel neobývaných domov určených na rekreáciu z celkového počtu neobývaných domov Trnavského kraja bol najvyšší v roku 2011 v okrese Senica (10,7 %) a najnižší v okrese Skalica (2,1 %). Podiel neobývaných domov nespôsobilých na bývanie z celkového počtu neobývaných domov Trnavského kraja bol najvyšší v roku 2011 v okrese Galanta (3,4 %) a najnižší podiel bol v okresoch Hlohovec a Skalica (zhodne 1,5 %). Podiel neobývaných domov z dôvodu zmeny vlastníka z celkového počtu neobývaných domov sa pri sčítaní 2011 pohyboval od 1,1 % v okresoch Hlohovec a Skalica do 3,9 % v okrese Dunajská Streda. Z celkového počtu neobývaných domov bolo v Trnavskom kraji v roku 2011 určených na prestavbu 7,1 % domov. Z toho najvyšší podiel neobývaných domov určených na prestavbu mal okres Trnava (1,4 % z počtu neobývaných domov kraja), najnižší okres Skalica (0,6 %). V ostatných okresoch sa podiel neobývaných domov určených na prestavbu pohyboval od 0,7 % do 1,2 %. T : Neobývané domy v okresoch Trnavského kraja podľa dôvodu neobývanosti, SODB 2011 Neobývané domy Územie z dôvodu zmeny vlastníkov určené na rekreáciu uvoľnené na prestavbu nespôsobilé na bývanie po kolaudácii v dedičskom alebo súdnom konaní z iných dôvodov Spolu abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Dunajská Streda , , , , , , , ,1 Galanta , , , , , , , ,1 Hlohovec 192 8, , , ,2 17 6,0 59 7, , ,2 Piešťany , , , ,5 27 9, , , ,9 Senica , , , ,1 23 8, , , ,0 Skalica 180 7, , , ,9 15 5,3 47 5, , ,5 Trnava , , , , , , , ,2 Trnavský kraj , , , , , , , ,0 Štruktúra v % Dunajská Streda 3,9 x 5,0 x 1,2 x 2,5 x 0,4 x 1,6 x 4,6 x 19,3 x Galanta 2,3 x 4,1 x 1,1 x 3,4 x 0,3 x 0,8 x 3,8 x 15,8 x Hlohovec 1,1 x 2,2 x 0,7 x 1,5 x 0,1 x 0,3 x 1,5 x 7,6 x Piešťany 1,5 x 3,3 x 0,9 x 2,9 x 0,2 x 0,5 x 3,7 x 13,0 x Senica 1,7 x 10,7 x 1,0 x 2,2 x 0,1 x 0,5 x 1,9 x 18,1 x Skalica 1,1 x 2,1 x 0,6 x 1,5 x 0,1 x 0,3 x 2,4 x 8,1 x Trnava 2,4 x 6,6 x 1,4 x 2,6 x 0,5 x 0,7 x 4,1 x 18,2 x Trnavský kraj 13,9 x 34,1 x 7,1 x 16,5 x 1,7 x 4,7 x 22,0 x 100,0 x 114

116 OBDOBIE VÝSTAVBY DOMOV Na posúdenie úrovne a kvality bývania je dôležité poznať aj obdobie výstavby domu a obdobie jeho rekonštrukcie. Na rozdiel od roku 2001, pri sčítaní v roku 2011 sa tieto dva ukazovatele zisťovali oddelene. T Obývané a neobývané domy v Trnavskom kraji podľa obdobia výstavby, SODB 2011 Domy pred r Obdobie výstavby a neskôr nezistené Obývané Neobývané Spolu abs v % 2,8 8,9 15,8 16,8 14,4 9,7 5,5 3,8 3,5 0,7 18,1 100,0 Podľa výsledkov sčítania 2011 sa najviac, takmer 22-tisíc obývaných a neobývaných domov postavilo v Trnavskom kraji v období rokov 1961 až Po tomto období intenzita výstavby nových domov postupne klesala. Najnižšiu úroveň a najmenej domov (obývaných a neobývaných) sa postavilo v období rokov 1991 až 2000, pričom pokles bol výrazný a predstavoval 43,4 % relatívne zníženie počtu novostavieb v porovnaní s predošlým desaťročím Následne v období rokov zaznamenala výstavba domov pozitívny trend, čo potvrdilo zvýšenie počtu skolaudovaných novostavieb v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím o viac ako 3-tisíc domov, t. j. o 47,1 %. G : Obývané a neobývané domy v Trnavskom kraji podľa obdobia výstavby, SODB 2011 Spolu počet obývaných domov počet neobývaných domov 0 0 obývané domy neobývané domy 115

117 T : Obývané domy v okresoch Trnavského kraja podľa obdobia výstavby, SODB 2011 Obdobie výstavby Územie pred r a neskôr nezistené Spolu Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Štruktúra v % Dunajská Streda 11,9 13,9 19,2 25,6 25,3 26,4 30,1 30,3 20,4 23,2 Galanta 16,9 17,2 20,6 20,2 19,3 19,2 17,0 15,5 19,1 18,9 Hlohovec 7,9 10,6 9,9 8,1 7,5 6,9 6,2 6,6 7,6 8,2 Piešťany 12,8 12,5 11,6 9,2 9,9 11,3 10,1 10,4 15,4 11,0 Senica 21,4 13,8 10,2 10,3 12,5 12,0 11,5 8,1 11,0 11,5 Skalica 11,0 9,4 7,9 6,9 7,8 7,5 7,0 6,7 8,3 7,8 Trnava 18,2 22,6 20,6 19,7 17,7 16,7 18,0 22,4 18,2 19,5 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0, SODB 2011 Obývané domy postavené v Trnavskom kraji pred rokom 1919 tvorili pri sčítaní v roku 2011 najmenšiu skupinu obývaných domov, a to 3 652, t. j. 3,2 %. Z toho najväčší podiel pripadol na okres Senica (21,4 %). Najmenej obývaných domov postavených pred rokom 1919 v Trnavskom kraji bolo na území okresu Hlohovec (7,9 %). Po tomto období intenzita výstavby nových domov stúpala až do obdobia rokov , keď dosiahla svoj vrchol. Podiel obývaných domov postavených medzi rokmi 1961 až 1970 zistený pri sčítaní 2011 tvoril 19,2 % zo všetkých obývaných domov. V jednotlivých okresoch sa tento podiel pohyboval od 6,9 % v okrese Skalica až do 25,6 % v okrese Dunajská Streda. Po roku 1970 intenzita výstavby domov postupne klesala a tým klesal aj počet novopostavených obývaných domov. Najnižšia úroveň sa dosiahla a najmenej obývaných domov sa postavilo v období rokov 1991 až 2000 (okolo 7-tisíc, 6,3 %). Sčítanie 2011 potvrdilo, že najintenzívnejšia výstavba obývaných domov v období rokov bola v okrese Dunajská Streda, najnižšia v okrese Hlohovec. Podiel obývaných domov postavených v období rokov 1991 až 2000 z celkového počtu obývaných domov postavených v tomto období bol v okrese Dunajská Streda 30,1 % a v okrese Hlohovec 6,2 %. 116

118 Následne v období nasledoval pozitívny trend vo výstavbe nových domov. Počet obývaných novostavieb sa zvýšil o 46,2 % v porovnaní s predošlým desaťročím. Najvyšší podiel z obývaných domov postavených v období pripadol na okres Dunajská Streda (30,3 %). Naopak, intenzita výstavby nových obývaných domov bola najnižšia v okrese Hlohovec (6,6 %) a v okrese Skalica, kde novopostavené obývané domy tvorili 6,7 % zo všetkých obývaných domov postavených v rokoch 2001 až OBDOBIE REKONŠTRUKCIE DOMU Najvýraznejšie tempo rekonštrukcie domov bolo zaznamenané v desaťročí po roku 2001, keď sa počet zrekonštruovaných domov zvýšil 3,5-krát oproti predchádzajúcemu obdobiu rokov T : Obývané domy v Trnavskom kraji podľa obdobia rekonštrukcie, SODB 2011 Územie pred r Obdobie rekontrukcie a neskôr bez rekonštrukcie nezistené abs v % 5,6 4,2 2,6 4,8 25,7 41,0 16,1 100,0, SODB 2011 Z výsledkov SODB 2011 vyplynulo, že počty obývaných domov bez rekonštrukcie 46,4-tisíc) a obývaných domov, ktoré prešli rekonštrukciou (48,7- tisíc), boli na celokrajskej úrovni takmer rovnaké. TEPELNÁ IZOLÁCIA DOMU Za rekonštrukciu domu sa v rámci sčítania 2011 považovalo aj zateplenie domu. Dom sa považoval za zateplený, ak mal zateplený obvodový plášť a súčasne okná a dvere boli upravené tak, že zabraňovali tepelným stratám. Za čiastočne zateplený sa považoval dom, ktorý mal zateplené iba niektoré časti alebo steny. Údaje o tepelnej izolácii domu sa pri sčítaní v roku 2001 nezisťovali. Pokiaľ ide o údaje súvisiace s hospodárnym využívaním tepla a tepelnej energie, sčítanie 2011 prinieslo informáciu, že takmer tri pätiny všetkých domov nebolo zateplených. T : Obývané domy v Trnavskom kraji podľa tepelnej izolácie, SODB 2011 Územie Tepelná izolácia domu áno čiastočná nie nezistená abs v % 20,3 14,0 59,5 6,3 100,0 Spolu Spolu 117

119 OBÝVANÉ DOMY PODĽA FORMY VLASTNÍCTVA V porovnaní s rokom 2001 sa zvýšil podiel obývaných domov v kombinovanom vlastníctve a vo vlastníctve obcí, najviac sa znížil podiel vo vlastníctve fyzických osôb. T : Obývané domy v Trnavskom kraji podľa formy vlastníctva, SODB 2011 Územie Obývané domy spolu fyzická osoba štát obec Formy vlastníctva domu bytové družstvo iná právnická osoba kombinácia vlastníkov ostatné nezistené Najviac obývaných domov v Trnavskom kraji vlastnili fyzické osoby ( , t. j. 89,4 % z celkového počtu obývaných domov v kraji). Najvyšší podiel obývaných domov vo vlastníctve fyzických osôb bol zaznamenaný v okrese Hlohovec (90,6 % z celkového počtu obývaných domov v tomto okrese). Druhou najpočetnejšou formou vlastníctva obývaných domov v Trnavskom kraji bola kombinácia vlastníkov (4 626, t. j. 4,1 %). Najvyšší podiel obývaných domov s kombináciou vlastníkov bol zistený v okrese Skalica (5,5 % z celkového počtu obývaných domov v tomto okrese) a najnižší v okresoch Dunajská Streda a Galanta (zhodne 3,3 %). Obce boli z hľadiska početnosti v poradí tretími najväčšími vlastníkmi obývaných domov v Trnavskom kraji (960, t. j. 0,8 % z celkového počtu obývaných domov v kraji). Najmenej obývaných domov vlastnilo bytové družstvo (76). OBÝVANÉ DOMY PODĽA MATERIÁLOV NOSNEJ KONŠTRUKCIE Podľa výsledkov SODB 2011 sa postavilo 78,8 % obývaných domov v Trnavskom kraji z tehly (tvárnic, tehlových blokov) a najmenej bolo postavených z kameňa. T : Obývané domy v Trnavskom kraji podľa materiálov nosnej konštrukcie, SODB Územie tehly (tvárnice, tehlové bloky) nepálené tehly stenové panely kameň a tehly kameň drevo iné v tom v % spolu Obývané domy z toho podľa materiálov nosnej konštrukcie mestské obce 100,0 73,4 2,8 10,1 0,2 0,5 3,0 1,7 vidiecke obce 100,0 81,1 6,1 0,9 0,2 0,5 4,1 2,0

120 BYTY K rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 mali obyvatelia Trnavského kraja k dispozícii približne 207-tisíc bytov, čo znamenal nárast o 8 % oproti sčítaniu v roku Pri bytoch sa v roku 2011 v porovnaní so sčítaním pred desiatimi rokmi zvýšil počet neobývaných bytov, o 1,1 %. Počet obývaných bytov oproti údajom z roku 2001 vzrástol o 9 %. Napriek tomu 10,3 % z celkového počtu bytov v Trnavskom kraji bolo stále neobývaných. Najviac, takmer 5-tisíc bytov pribudlo v medzicenzovom období v okrese Dunajská Streda (o 13 %). Nasledovali okresy Trnava s prírastkom väčším ako 4- tisíc bytov (o 10,3 %) a Piešťany s prírastkom takmer 2-tisíc bytov (o 7 %). Najmenší prírastok bytov mal okres Senica (846 bytov, t. j. o 3,8 %). Najviac obývaných bytov pribudlo v okrese Dunajská Streda (o 5-tisíc, t. j. o 14,5 %) a okrese Trnava (takmer 4-tisíc, t. j. 9,8 %), najmenej v okrese Senica, kde sa počet obývaných bytov v porovnaní s výsledkami cenzu 2001 zvýšil o 968, t. j. o 5,2 %. T : Byty v okresoch Trnavského kraja podľa obývanosti, SODB 2001, 2011 Územie spolu Byty byty z toho podľa obývanosti spolu byty z toho podľa obývanosti obývané neobývané obývané neobývané obývané neobývané rozdiel v % rozdiel v % rozdiel v % Dunajská Streda , , ,5 Galanta , , ,6 Hlohovec , , ,7 Piešťany , , ,3 Senica , , ,2 Skalica , ,0 18 1,1 Trnava , , ,7 Trnavský kraj , , ,1 spolu z toho podľa obývanosti Najvýraznejšie, o 490 poklesol počet neobývaných bytov v okrese Galanta (o 13,6 %), pokles neobývaných bytov zaznamenali aj okresy Hlohovec (o 197 bytov) Piešťany (o 153) a Senica (o 114). Výraznejší medzicenzový nárast neobývaných bytov bol zistený v okrese Trnava (o 691 bytov, t. j. o 17,7 %) a v okrese Dunajská Streda (o 477 bytov, t. j. o 12,5 %). 119

121 Najvyšší podiel obývaných bytov z celkového počtu bytov v jednotlivých okresoch mali okresy Galanta (90,6 %) a Hlohovec (90,3 %). Najnižší podiel obývaných bytov dosiahol okres Senica (84,6 %). T : Byty v okresoch Trnavského kraja podľa obývanosti a typu domu, SODB 2011 Územie spolu obývané Byty z toho podľa obývanosti neobývané abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Dunajská Streda , , , , ,6 Galanta , , , , ,4 Hlohovec , ,1 83 0, , ,7 Piešťany , , , , ,9 Senica , , , , ,1 Skalica , , , , ,5 Trnava , , , , , , , , , ,5 Štruktúra v % s nezistenou obývanosťou Obývané byty z toho podľa typu domu rodinný bytový Dunajská Streda 21,0 21,2 x 20,1 x 8,9 x 23,2 x 18,0 x Galanta 16,6 16,9 x 14,6 x 6,4 x 19,0 x 13,4 x Hlohovec 7,8 8,0 x 7,0 x 5,3 x 8,3 x 7,6 x Piešťany 12,2 11,9 x 12,8 x 38,4 x 11,0 x 13,3 x Senica 11,2 10,7 x 16,1 x 9,4 x 11,6 x 9,5 x Skalica 8,4 8,4 x 7,7 x 9,2 x 7,6 x 9,7 x Trnava 22,8 22,9 x 21,6 x 22,4 x 19,3 x 28,5 x 100,0 100,0 x 100,0 x 100,0 x 100,0 x 100,0 x Podiely obývaných bytov v rodinných a bytových domoch z celkového počtu obývaných bytov vo veľkej miere záviseli od spôsobu bývania obyvateľov veľkých miest (sídliskový spôsob bývania). Najnižší podiel zo všetkých obývaných bytov v rodinných domoch Trnavského kraja bol v roku 2011 v okrese Skalica (7,6 %), najvyšší zaznamenalo sčítanie v okrese Dunajská Streda (23,2 %). V ostatných okresoch sa tento podiel pohyboval od 8,3 % v okrese Hlohovec do 19,3 % v okrese Trnava. T : Počet obyvateľov v Trnavskom kraji v obývaných bytoch, SODB 2011 Územie spolu Počet obyvateľov v obývaných bytoch v rodinných domoch v % z toho v bytových domoch , ,5 3,0 v % Priemerný počet obyvateľov na 1 obývaný byt 120

122 Pri sčítaní v roku 2011 žilo v obývaných bytoch v rodinných domoch približne 343-tisíc obyvateľov (61,5 % zo všetkých obyvateľov bývajúcich v Trnavskom kraji) a v bytových domoch viac ako 192-tisíc obyvateľov (34,5 % z celkového počtu obyvateľov bývajúcich v Trnavskom kraji). V roku 2011 v priemere na jeden obývaný byt pripadali 3 obyvatelia. Pokiaľ ide o vybavenosť obyvateľstva bytmi, najpoužívanejším ukazovateľom je údaj o počte bytov na obyvateľov. Podľa sčítania v roku 2001 pripadlo 306 obývaných bytov, resp. 348 všetkých bytov na obyvateľov. Sčítanie 2011 prinieslo informáciu o miernom zvýšení počtu obývaných bytov na obyvateľov, a to 332 obývaných bytov, resp. 373 všetkých bytov na obyvateľov. BYTY PODĽA POČTU OBYTNÝCH MIESTNOSTÍ Z celkového počtu obývaných bytov bolo najviac, 41,9 % s tromi obytnými miestnosťami. Nasledovali byty s päť a viac obytnými miestnosťami (20,2 %), so štyrmi (19,8 %), potom s dvoma (12,2 %) a s jednou obytnou miestnosťou (4,6 %). Takéto proporčné rozloženie počtu obývaných bytov podľa počtu obytných miestností bolo aj pri sčítaní v roku G : Obývané byty v okresoch Trnavského kraja podľa počtu obytných miestností, SODB 2011 Územie Obývané byty spolu Počet obytných miestnosti nezistený Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Najvyšší počet obývaných bytov s tromi obytnými miestnosťami mal podľa výsledkov sčítania 2011 okres Trnava (18 885, t. j. 44,8 %) a najvyšší podiel mal okres Piešťany (45,1 %) z celkového počtu obývaných bytov v tomto okrese. V okrese Trnava bol najvyšší počet i podiel obývaných bytov s jednou obytnou miestnosťou (2 556, t. j. 6,1 % z celkového počtu obývaných bytov v tomto okrese). 121

123 BYTY PODĽA KATEGÓRIE BYTU Kategória obývaných bytov je odvodená od kvality a technickej úrovne vybavenia bytu typom kúrenia, teplou vodou a sociálnymi zariadeniami. Sčítanie 2011 potvrdilo, že obývané byty I. kategórie tvorili väčšinu (73,9 %) zo všetkých obývaných bytov Trnavského kraja. T : Obývané byty v okresoch Trnavského kraja podľa kategórie bytu, SODB 2011 Územie Obývané byty Kategória obývaných bytov spolu I. II. III. IV. nezistená abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Dunajská Streda , , , , , ,4 Galanta , , , , , ,1 Hlohovec , , , , , ,8 Piešťany , , , , , ,8 Senica , , , , , ,6 Skalica , , , , , ,7 Trnava , , , , , , , , , , , ,0 Najvyšší počet a podiel obývaných bytov I. kategórie mal podľa výsledkov sčítania 2011 okres Trnava (takmer 33-tisíc, t. j 24 %), najnižší okres Hlohovec (takmer 11- tisíc, t. j. 7, 8 %) z počtu bytov I. kategórie. V okrese Trnava sa nachádzalo najviac (najvyšší počet i podiel) obývaných bytov IV. kategórie (takmer 2-tisíc, t. j. 21,4 %) z počtu bytov IV. kategórie. T : Počet obyvateľov v Trnavskom kraji v obývaných bytoch podľa kategórie bytu, SODB 2011 Územie Počet obyvateľov podľa kategórie obývaných bytov I. II. III. IV. nezistená abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % spolu , , , , , Z celkového počtu osôb v obývaných bytoch tvorili v roku 2011 najvyšší podiel obyvatelia v bytoch I. kategórie (73,5 %), nasledovali obyvatelia v bytoch II. kategórie (15,3 %) a IV. kategórie (4,2 %). Najmenej, 1,1 % z celkového počtu bývajúcich obyvateľov, bolo v bytoch III. kategórie. BYTY PODĽA FORMY VLASTNÍCTVA V štruktúre bytov podľa ich vlastníctva bol oproti roku 2001 viditeľný pokles počtu družstevných bytov a nárast vlastných bytov v bytovom dome. 122

124 G : Byty v Trnavskom kraji podľa formy vlastníctva, SODB 2001, 2011 forma vlastníctva iná a nezistená byt v bezplatnom užívaní byt v nájme družstevný byt služobný byt obecný byt byt vo vlastnom rodinnom dome vlastný byt v bytovom dome % Pozn. Obecné byty sa v SODB 2001 nezisťovali SODB 2001 SODB 2011 OBÝVANÉ BYTY PODĽA VEĽKOSTI OBYTNEJ PLOCHY K rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 bolo na území Trnavského kraja najviac obývaných bytov s obytnou plochou m 2 ( , t. j. 62,8 % z celkového počtu obývaných bytov v kraji) a menšou ako 40 m 2 (23 972, t. j. 13 % zo všetkých obývaných bytov v kraji). Počty a podiely obývaných bytov s obytnou plochou väčšou ako 100 m 2 (21 811, t. j. 11,9 %) a s plochou m 2 (20 240, t. j. 11 %) boli približne rovnaké. Najvyšší podiel obývaných bytov s najrozšírenejšou obytnou plochou (40-80 m 2 ) bol zistený v okrese Piešťany (65,9 % zo všetkých obývaných bytov v tomto okrese) a najnižší podiel v okrese Dunajská Streda (60,4 % zo všetkých obývaných bytov v okrese). Obývané byty s obytnou plochou do 40 m 2 sa nachádzali vo všetkých okresoch kraja; ich podiely sa pohybovali od 10,8 % (Dunajská Streda) do 14,6 % (Trnava) zo všetkých obývaných bytov v príslušnom okrese. T : Obývané byty v okresoch Trnavského kraja podľa obytnej plochy, SODB 2011 Územie do Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Obývané byty podľa veľkosti obytnej plochy v m 2 z toho 123

125 PODMIENKY BÝVANIA TYP KÚRENIA Najrozšírenejšími typmi kúrenia v bytoch v Trnavskom kraji boli podľa výsledkov SODB 2011 ústredné kúrenie lokálne (takmer 76-tisíc, t. j. 41,2 % z celkového počtu obývaných bytov v kraji) a ďalej ústredné kúrenie diaľkové (viac ako 56-tisíc, t. j. 30,7 % z celkového počtu obývaných bytov v kraji). Bez kúrenia bolo 490 obývaných bytov (0,3 % z celkového počtu obývaných bytov v kraji). T : Obývané byty v okresoch Trnavského kraja podľa typu kúrenia, SODB 2011 Územie ústredné kúrenie diaľkové ústredné kúrenie lokálne etážové kúrenie Typ kúrenia samostatné vykurovacie teleso iný bez kúrenia nezistený Obývané byty spolu Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Najvyšší podiel obývaných bytov s ústredným kúrením lokálnym bol v okrese Dunajská Streda (46 % z celkového počtu obývaných bytov v tomto okrese). Najvyšší podiel obývaných bytov napojených na ústredné kúrenie diaľkové zaznamenalo sčítanie v okrese Trnava (39,3 % z celkového počtu obývaných bytov v tomto okrese). ZDROJE ENERGIE POUŽÍVANÉ NA VYKUROVANIE Takmer 70 percent všetkých obývaných bytov v Trnavskom kraji bolo podľa SODB 2011 vykurovaných plynom (69,6 %, t. j. 128-tisíc). Plyn bol teda najčastejšie používaným zdrojom energie na vykurovanie bytov. Pevné palivo využívalo na vykurovanie 7 % (takmer 13-tisíc) všetkých obývaných bytov v Trnavskom kraji. Podiely obývaných bytov používajúcich na vykurovanie ďalšie zdroje energie sa pohybovali v rozmedzí od 2,6 % (napr. elektrina) po 1,9 % (kvapalné palivo). Ako zdroj energie používanej na vykurovanie bytu sa v malej miere objavila aj solárna energia. I keď ide o percentuálne zanedbateľný podiel, poukazuje na zvyšovanie povedomia obyvateľov o využívaní trvalo udržateľných zdrojov energie. 124

126 T : Obývané byty v okresoch Trnavského kraja podľa zdrojov energie používaných na vykurovanie, SODB 2011 Územie plyn elektrina kvapalné palivo Zdroje energie používané na vykurovanie pevné palivo solárna energia iný žiadny nezistené Obývané byty spolu Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava ZÁSOBOVANIE VODOU Podiel obývaných bytov Trnavského kraja vybavených vodovodom zo spoločného zdroja bol 78,2 %, z vlastného zdroja 13,3 % a bez vodovodu 0,8 %. Okresom s najvyšším podielom bytov s vodovodom zo spoločného zdroja sa stal okres Hlohovec (86,8 %) a z vlastného zdroja sa stal okres Dunajská Streda (21,6 %). Najviac obývaných bytov bez vodovodu bolo v okrese Galanta (354). T : Obývané byty v okresoch Trnavského kraja podľa zásobovania vodou, SODB 2011 Územie spolu vodovod v byte zo spoločného zdroja Obývané byty z toho podľa zásobovania vodou vodovod v byte vodovod mimo bytu bez vodovodu z vlastného zdroja abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Dunajská Streda , , , ,8 Galanta , , , ,1 Hlohovec , , , ,8 Piešťany , ,2 96 0, ,5 Senica , , , ,3 Skalica , ,2 85 0,5 87 0,6 Trnava , , , , , , , ,8 BEZBARIÉROVÝ PRÍSTUP K BYTU Pri sčítaní 2011 sa prvýkrát zisťoval bezbariérový prístup k bytu. Podľa výsledkov bezbariérovým prístupom disponovalo 17,1 % obývaných bytov v rodinných domoch a 11,9 % obývaných bytov v bytových domoch. 125

127 T : Byty v domoch v okresoch Trnavského kraja podľa bezbariérového prístupu k bytu, SODB 2011 Územie Spolu spolu v rodinných domoch obývané s bezbariérovým prístupom Byty v domoch z toho spolu v bytových domoch obývané s bezbariérovým prístupom Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava VYBAVENOSŤ DOMÁCNOSTÍ Výsledky sčítania 2011 potvrdili zvyšovanie vybavenosti obývaných bytov. Pribudli domácnosti s prístupom na internet, domácnosti využívajúce mobilný telefón, osobný počítač/notebook a osobné auto. V medzicenzovom období sa znížil jedine počet obývaných bytov pripojených na pevnú telefónnu linku. Súvisí to pravdepodobne s postupným oslabovaním záujmu verejnosti o tento komunikačný kanál, ktorý z technického hľadiska začína byť zastaraný. Stále viac ho nahrádzajú telefóny vyššej generácie, ktoré okrem multifunkčnosti poskytujú aj možnosť mobility. Z tohto hľadiska pripojenie obývaných bytov na pevnú telefónnu linku stráca na význame a je to pochopiteľné. G : Obývané byty v Trnavskom kraji s pripojením na pevnú telefónnu linku, prístupom na internet, mobilným telefónom, osobným počítačom/ notebookom a osobným autom, SODB 2001, 2011 osobné auto osobný počítač/notebook mobilný telefón pripojenie na internet pripojenie na pevnú linku SODB 2001 SODB

128 T : Obývané byty v okresoch Trnavského kraja s pripojením na pevnú telefónnu linku, prístupom na internet, mobilným telefónom, osobným počítačom/notebookom, osobným autom a klimatizáciou, SODB 2011 Územie pripojenie na pevnú linku pripojenie na internet Vybavenie domácností mobilný telefón osobný počítač/ osobné auto klimatizácia abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % abs. v % Dunajská Streda , , , , , ,5 Galanta , , , , , ,2 Hlohovec , , , , , ,4 Piešťany , , , , , ,4 Senica , , , , , ,5 Skalica , , , , , ,0 Trnava , , , , , , , , , , , ,8 V medzicenzovom období sa najvýraznejšie zvýšila vybavenosť obývaných bytov mobilnými telefónmi. Podľa výsledkov SODB 2011 obývaných bytov s týmto vybavením bolo až 79 %. Súčasťou vybavenia viac ako polovice obývaných bytov bol v roku 2011 osobný počítač/notebook (52,2 %). Každá druhá domácnosť v obývaných bytoch vlastnila alebo mohla využívať na súkromné účely osobné auto (55,6 %). Osobitnú pozornosť si zaslúži fakt, že až 49,7 % obývaných bytov malo v roku 2011 prístup na internet. Pri tomto ukazovateli bol nárast vybavenosti domácností v obývaných bytoch v porovnaní s výsledkami SODB 2001 významný. Vybavenosť obývaných bytov mobilnými telefónmi bola najvyššia v okrese Skalica (81,2 % zo všetkých obývaných bytov v tomto okrese) a najnižšia v okrese Piešťany (74,7 % z celkového počtu obývaných bytov v tomto okrese). Osobnými počítačmi/notebookmi bolo vybavených najviac obývaných bytov v okrese Trnava (takmer 24-tisíc, t. j. 55,7 % zo všetkých obývaných bytov v okrese). V ostatných okresoch bol podiel vybavenosti osobným počítačom od 50,2 % (okres Piešťany) do 53,1 % (okres Skalica). Najvyššie počty obývaných bytov vybavených osobným autom sa zistili v okrese Trnava (takmer 24-tisíc, t. j. 56,2 %), ale najvyšší podiel, 60 % z celkového počtu obývaných bytov v tomto okrese, bol v okrese Dunajská Streda. Prístup na internet malo najviac obývaných bytov v okrese Trnava (viac ako 22-tisíc, t. j. 53,3 % zo všetkých obývaných bytov v okrese). Hranicu 50 % obývaných bytov s prístupom na internet prekročili aj okresy Hlohovec (50,1 %) a Skalica (51,6 % zo všetkých obývaných bytov v okrese). 127

129 ZÁVER, ktorý vznikol na základe zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, leží v západnej časti Slovenskej republiky, kde vytvára spoločnú hranicu na severe s Českou republikou a na juhu s Maďarskou a Rakúskou republikou. Hraničí s Bratislavským, Nitrianskym a Trenčianskym krajom. V roku 2011 mal rozlohu km 2 a z celkovej rozlohy Slovenskej republiky zaberal 8,5 %. V rámci ôsmich krajov Slovenskej republiky sa svojou rozlohou zaraďoval na predposledné miesto. Z hľadiska územno-správneho usporiadania ho tvorilo sedem okresov: Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Trnava. Podľa rozlohy bol najväčší okres Dunajská Streda, na ktorý pripadalo 25,9 % a najmenší okres Hlohovec, ktorý zaberal 6,4 % z celkovej rozlohy kraja. V roku 2011 bolo v kraji 251 obcí, z nich 16 bolo miest. Podľa výsledkov sčítania, ktoré sa uskutočnilo 21. mája 2011, bolo v kraji sčítaných trvalo bývajúcich obyvateľov a zo všetkých krajov Slovenskej republiky bol počtom obyvateľov najmenší. Na celkovej populácii Slovenska sa podieľal 10,3 %. Kraj sa však vyznačoval vysokou koncentráciou obyvateľstva a priemerný počet obyvateľov, pripadajúcich na km 2, bol vyšší takmer o 24 obyvateľov v porovnaní s priemerom za Slovenskú republiku. Na 1 km 2 pripadalo v Trnavskom kraji v priemere 133,8 obyvateľov. Významné skupiny údajov zo sčítania 2011 predstavujú štruktúry obyvateľstva. Z nich sa medzicenzovo bilancuje (aktualizuje) pohlavie, vek, štátne občianstvo, krajina narodenia, rodinný stav a národnosť obyvateľov. Ďalšie štruktúry (napr. najvyššie dosiahnuté vzdelanie, náboženské vyznanie, materinský jazyk a najčastejšie používaný jazyk doma a na verejnosti) sú dostupné len z dát zo sčítania, teda raz za desať rokov. V porovnaní s výsledkami SODB 2001 sa v roku 2011 znížil podiel žien o 0,1 p. b. na hodnotu 51,2 %. K rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 bolo v Trnavskom kraji viac žien (o ) ako mužov. Na mužov pripadalo žien, t. j. o 5 žien menej ako v roku SODB 2011 potvrdilo progresívny postup procesu starnutia populácie Trnavského kraja. Za desať rokov od SODB 2001 stúpol priemerný vek obyvateľov o 3,2 roka a dosiahol 39,7 roka. Táto skutočnosť sa prejavila aj v meniacom sa zastúpení obyvateľstva podľa jednotlivých vekových skupín na celkovej populácii. Podiel detí na celkovom počte obyvateľov klesol o 3,9 p. b. a stúpol najmä podiel obyvateľstva v produktívnom veku o 2,8 p. b. a podiel obyvateľov v poproduktívnom veku o 1,7 p. b.. 128

130 V štruktúre obyvateľov podľa štátneho občianstva bol trendom mierny rast počtu obyvateľov s iným ako slovenským štátnym občianstvom. Znížil sa podiel obyvateľov so slovenským štátnym občianstvom z 98,5 % v roku 2001 na 95 % v roku Výsledok ovplyvnilo aj 23-tisíc, t. j. 4,2 % neodpovedí na otázku o štátnom občianstve. V sčítaní 2011 sa prvýkrát zisťovala štruktúra obyvateľov podľa krajiny narodenia. Aktuálne dáta informujú o tom, že na území Slovenskej republiky sa narodilo viac ako 527-tisíc obyvateľov Trnavského kraja a takmer 18- tisíc sa narodilo v zahraničí. V štruktúre obyvateľov podľa rodinného stavu zostali hlavnými a pokračujúcimi trendmi znižovanie podielu vydatých žien a ženatých mužov (medzicenzový pokles zo 46,4 % na 42,5 %) a zvyšovanie podielu rozvedených (zo 4,3 % na 7,4 %). Podiel slobodných sa udržiaval na hodnote okolo 41 %. Štruktúra podľa národnosti nezaznamenala výrazné zmeny. Podľa výsledkov SODB 2011 boli v Trnavskom kraji najpočetnejšími slovenská a maďarská národnosť. V medzicenzovom období sa zaznamenalo mierne zníženie podielu slovenskej, maďarskej, rómskej a českej národnosti. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva sa v porovnaní s rokom 2001 zvýšila. Klesol podiel obyvateľov so základným vzdelaním na 16,5 % populácie, čo bol pokles od roku 2001 o 6,4 p. b. Najväčšie zastúpenie mali obyvatelia so stredoškolským vzdelaním všetkých stupňov, ktorí sa na populácii kraja podieľali 55,3 %. Vysokoškolsky vzdelaných ľudí bolo 11,5 %, čo bol medzicenzový nárast o 5,5 p. b. Z hľadiska náboženského vyznania mali obyvatelia s rímskokatolíckym vierovyznaním prevažujúce zastúpenie. Na celkovom počte obyvateľov kraja sa podieľali 70,1 %, čo bol pokles oproti roku 2001 o 8,1 p. b. Ďalšie väčšie zastúpenie mala evanjelická cirkev augsburského vyznania, ku ktorej sa hlásilo 3,7 % obyvateľov kraja. Mierne stúpol počet obyvateľov bez vyznania, ktorí v roku 2011 mali v Trnavskom kraji 12,8 % zastúpenie. Z porovnania štruktúr obyvateľov podľa materinského jazyka a najčastejšie používaného jazyka na verejnosti vyplynulo, že slovenský jazyk na verejnosti používalo o 1,3 % obyvateľov viac ako je tých, ktorí slovenčinu uviedli ako svoj materinský jazyk. Pri ostatných jazykoch je to naopak, počty používateľov materinského jazyka na verejnosti boli s výnimkou nemeckého jazyka nižšie. Porovnaním štruktúr obyvateľov podľa materinského jazyka a najčastejšie používaného jazyka v súkromí sa ukázalo, že slovenský jazyk používalo doma o 7,2 % obyvateľov menej ako bol počet tých, ktorí uviedli, že slovenský jazyk bol ich materinským jazykom. 129

131 Na výsledkoch sčítaní obyvateľov, domov a bytov je postavená tvorba štatistiky domácností. Moderné poňatie domácností ako tzv. malých kolektivít sa využíva nepretržite od roku Aj v SODB 2011 sa podľa stále platných hlavných kritérií vytvárali nasledujúce tri typy domácností: bytová domácnosť hlavné kritérium je spoločné bývanie, hospodáriaca domácnosť hlavnými kritériami sú spoločné bývanie a spoločné hospodárenie, cenzová domácnosť hlavné kritériá sú spoločné bývanie, spoločné hospodárenie a príbuzenské vzťahy. Z dôvodu zachovania existujúcich vzťahov a väzieb medzi členmi domácností sa údaje z SODB 2011 za domácnosti spracúvali podľa miesta sčítania, t. j. územia, kde sa obyvatelia sčítali. V medzicenzovom období pozorujeme zmenu trendu v hospodáriacich a cenzových domácnostiach. Ich počet sa znížil (cenzových o 6-tisíc a hospodáriacich o takmer 4-tisíc). Relatívne stabilizovaným ukazovateľom v štatistike domácností je priemerný počet členov domácností. Bytové domácnosti majú v priemere viac ako 3 členov, hospodáriace menej ako 3 členov a cenzové 2,6 člena. Cenzové domácnosti sú východiskom pre spracovanie údajov o rodinách. Vnútorne sa členia na úplné rodiny, neúplné rodiny, domácnosti jednotlivcov a viacčlenné nerodinné domácnosti. Z celospoločenského hľadiska je najdôležitejším dlhodobým a stále aktuálnym vývojovým trendom pokles početnosti i podielu úplných rodín a rast početnosti i podielu neúplných rodín. V rámci vnútornej štruktúry úplných rodín, ktoré tvoria buď manželské páry, alebo kohabitujúce páry, pokračuje trend znižovania početnosti rodín založených na manželstve párov a zvyšuje sa početnosť rodín založených na kohabitácii partnerov. Zosobášené páry však zostávajú dominantnou rodinnou štruktúrou. Podľa výsledkov SODB 2011 bolo v Trnavskom kraji k rozhodujúcemu okamihu sčítania takmer 35-tisíc neúplných rodín, ich počet stúpol od roku 2001 o viac ako tretinu. V roku 2011 bolo v Trnavskom kraji domov a bytov. Za ostatných desať rokov sa zvýšil počet domov o 8-tisíc, t. j o 6,5 % a počet bytov o viac ako 15-tisíc, t. j. o 8 %. Výsledky sčítania 2011 potvrdzujú zvyšovanie vybavenosti obývaných bytov. Pribudli domácnosti s prístupom na internet, využívajúce mobilný telefón, osobný počítač/notebook a osobné auto. 130

132 PRÍLOHY Zoznam vydaných publikácií s výsledkami Sčítania obyvateľov, domov a bytov Publikácie sú dostupné v tlačenej forme cez informačný servis Štatistického úradu SR a v elektronickej verzii na internetovej stránku Koľko nás je, kde a ako žijeme Celofarebná publikácia s vybranými výsledkami Sčítania obyvateľov, domov a bytov Obsahuje údaje a štatistické informácie o obyvateľstve v Trnavskom kraji a v okresoch Trnavského kraja. Rozsah 18 strán. Koľko nás je, kde a ako bývame Celofarebná publikácia s vybranými výsledkami Sčítania obyvateľov, domov a bytov Obsahuje údaje a štatistické informácie o domoch a bytoch v Trnavskom kraji a v okresoch Trnavského kraja. Rozsah 18 strán. 131

133 ÚZEMNÉ ČLENENIE TRNAVSKÉHO KRAJA 132

134

135

136 F31

137

138 KOĽKO NÁS JE? KDE A AKO ŽIJEME? 21. máj 2011 ODPOVEDE PRE NAŠU BUDÚCNOSŤ TERAZ AJ ELEKTRONICKY