Vývojový diagram programu

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "Vývojový diagram programu"

Prepis

1 Vývojový diagram programu Vývojové diagramy programu slúžili a slúžia na grafické znázornenie logickej stavby programu. Bežne sa nezvyknú publikovať a ani dodávať s programami a programovými balíkmi. Viac-menej slúžia programátorom ako grafické vyjadrenie programu, pre prípadnú ľahšiu orientáciu a pochopenie jeho logickej stavby v budúcnosti. Treba však povedať, že tvorba vývojových diagramov je práve tou časťou v programovaní, ktorá sa najviac zanedbáva a najčastejšie chýba v kompletnej dokumentácii programu. Na tvorbu vývojových diagramov sa používa skupina značiek, z ktorých každá má osobitný tvar a význam. Jednotlivé značky sú vždy pospájané spojnicami, ktoré nám zobrazujú vlastný priebeh programu. Začiatok programu sa zobrazuje takouto značkou. Najčastejšie je do znaku napísaný výraz Začiatok a niekedy sa sem napíše aj meno programu. Začiatok zodpovedá príkazu Begin. Šípka znázorňuje pokračovanie programu. Koniec programu sa tak isto vyznačuje graficky a oznamuje nám, že program skončil. Tak ako v jeho samotnom tele, kde sa koniec označuje príkazom End.

2 Ďalej už program nepokračuje. Vstup používame na vyjadrenie počiatočných hodnôt premenných. Do symbolu sa vpíše názov premennej a miesto odkiaľ sa hodnota do bunky presunie. Spracovanie programu sa vyjadruje v osobitnej značke, alebo slede značiek. To pre ich prehľadnosť a lepšiu orientáciu v programe. Do symbolu sa vpisujú názvy premenných a aritmetické operácie medzi nimi. Do tohto symbolu vpisujeme jednu, alebo viac na seba nadväzujúcich operácií, tak aby sem vpísané operácie dávali zmysel. Patria sem také zápisy, ktoré vyjadrujú algoritmus programu.

3 Výstup používame na zápis koncových hodnôt výsledkov spracovania programu. Do symbolu vpíšeme názov výstupnej premennej a miesto kam výstupnú informáciu zapíšeme. Podmienka slúži na vetvenie programu. Do tohto symbolu sa vpisuje premenná a podmienka vyjadrujúca jej prípadné hodnoty. Napríklad môžeme program vetviť podľa pohlavia. Ako príklad môžem uviesť hodnotu premennej vyjadrujúcej pohlavie jedinca: Ak má hodnotu 1 vykonávať sa bude vetva programu znázornená pomocou + Ak má hodnotu 0 vykonávať sa bude vetva programu znázornená pomocou -.

4 Spojka slúži na spájanie oddelených častí diagramu. Tento symbol sa zvykne používať vtedy, ak sa nám vývojový diagram nezmestí na 1 celú stranu a pokračovať budeme na strane druhej. Na končiacej strane sa symbol píše dole a na začínajúcej sa píše hore. Do symbolu v obidvoch prípadoch budeme vpisovať rovnakú hodnotu. To preto, aby nám bolo jasné, ktoré dve časti na seba nadväzujú. Napr: 1, 2, 3 atď. Príponný blok používa sa na cyklus s pevným počtom opakovaní. Môžeme ho použiť ako počítadlo riadkov na stranu, pri tlači výstupnej zostavy. V takomto prípade, ako hodnota i dosiahne presne stanovenú hodnotu, program vytlačí hlavičku zostavy, tak aby tá začínala na novej strane. Hodnota bunky sa vynuluje a opäť sa do nej napočítajú hodnoty v závislosti od počtu vytlačených riadkov. A takto sa cyklus podľa potreby opakuje. Spojnice tvoria zvislé a vodorovné čiary spájajúce jednotlivé symboly vývojového diagramu.

5 Pri tvorbe vývojových diagramov platia isté pravidlá, ktoré je nutné dodržiavať. Ide o tieto: Každý vývojový diagram má jeden začiatok a jeden koniec. Spojnice kreslíme zvisle a vodorovne. Ak spojnica nie je zakončená šípkou, potom sa číta zhora dole, alebo zľava doprava. Ukážky vývojových diagramov:

6 Ukážky jednoduchých vývojových diagramov. Samozrejme, symbolov, ktoré sa používajú pri tvorbe vývojových diagramov je viac, ale nebudem ich tu všetky uvádzať. Mnohé z nich sa už ani nepoužívajú, alebo sa používajú veľmi zriedka. Treba si však vždy uvedomiť, že každý program má osobitný vývojový diagram, ktorý by mal znázorňovať jeho logickú stavbu. Že neexistuje nejaký univerzálny vývojový diagram na všeobecné použitie, lebo ak platí, čo program, to originál, tak musí platiť aj to, že aj vývojový diagram je originál.