Znelostná asimilácia (ZA)

Prepis

1 Znelostná asimilácia (ZA) najpravidelnejšie sa realizuje na morfematických švíkoch: na hranici slov a na hranici predpony a základu slova v slovenčine je spätná (regresívna), pretože nasledujúca hláska vplýva na predchádzajúcu prejavuje sa v tzv. znelostných pároch neznelé: p, t, ť, c, č, k, x, f, s, š znelé: b, d, ď, ʒ, ǯ, g, γ, w, z, ž, (h) nepárové (sonórne, zvučné): m, n, ň, l, l, ľ, ĺ, r, r, ŕ, ɱ, ŋ, n, n, v, u, j, i znelým protikladom neznelého f je šumový konsonant w (konsonant v nie je šumový, ale zvučný (sonórny), preto nemôže stratiť znelosť, t. j nemôže nastať zmena v > f); znelostný pár teda tvorí iba dvojica f w znelostným protikladom neznelého konsonantu x (ch) sú dve hlásky: γ, ktorá sa od x odlišuje iba znelosťou, a h, ktorá sa od hlásky x líši aj miestom artikulácie (je to hrtanová hláska) Znelostná asimilácia fonémy /f/ asimilácia f > w nastáva v pozícii na konci poslednej slabiky slova pred znelou hláskou/vokálom: gróf Elemír [grów elemír], šéf ústavu [šéw ústavu], šéfredaktor [šéwredaktor]

2 1. Asimilácia znelej spoluhlásky na neznelú: na hranici slov, ak sa nasledujúce slovo začína na neznelú šumovú spoluhlásku: mráz štípe [mrás šťípe], teraz prišli [teras prišľi], dážď prší [dášť pr ší ], drozd spieva [drost spi eva] v predložkových spojeniach: z cesta [s cesta], nad plotom [nat plotom], popod školu [popot školu] na konci slova pred prestávkou: dub [dup], medveď [medveť], mráz [mrás], dážď [dášť] v zložených slovách: kníhtlačiareň [kňíxtlači areň], beztak [bestak] vnútri slova pred neznelou šumovou spoluhláskou: briezka [bri eska], Jožko [joško], obsadiť [opsaďiť], rozkaz [roskas] nastáva aj v slovách, ktoré boli kedysi predponové: [afšak ǀ fčela ǀ fčera ǀ fšaďe ǀ ftedi ǀ fťip]

3 2. Asimilácia neznelej spoluhlásky na znelú: na hranici slov, keď sa nasledujúce slovo začína na: znelú párovú šumovú: chlap dobehol [xlab dobehol], hrsť dukátov [hr zď dukátou ] nepárovú sonórnu (zvučnú): vrabec letí [vrabeʒ ľeťí], chvost mať [xvozd mať] na vokál alebo diftong: kvet odpadol [kved otpadol], šesť ôs [šezď u os] na hranici slov sa spoluhláska ch [x] pred znelou hláskou vyslovuje nielen ako [h], ale častejšie ako mäkkopodnebná znelá hláska [γ]: hrach dozrel [hraγ dozrel ǀ hrah dozrel] aj konsonant h sa pred znelou hláskou vyslovuje ako [γ], prípadne [h]: vrh guľou [vr γ guľou ǀ vr h guľou ], ale pred h sa vyslovuje iba ako [γ]: Váh hučí [váγ hučí] v predložkových spojeniach: s mamou [z mamou ], k Oľge [g oľge] v zložených slovách pred znelým párovým i nepárovým konsonantom či pred vokálom: päťzväzkový [peďzveskoví/pe>ʒveskoví], šéfredaktor [šéwredaktor], šesťuholník [šezďuholňík] vnútri slova pred znelou párovou spoluhláskou: liečba [ľi eǯba], kosba [kozba], výučba [ví- uǯba]

4 ĎALŠÍ VÝSKYT ZNELOSTNEJ ASIMILÁCIE (!) pred slovesnou príponou -me: kúpme [kúbme], pusťme [puzďme], trafme [trawme] v tvaroch zámen nášmu [nážmu], nášho [nážho], vášmu [vážmu], vášho [vážho] v tvare pomocného slovesa byť sme [zme]! v slove kde a v slovách so zložkou -kdy: [gďe ǀ ňigdi ǀ bárzgďe ǀ dagďe ǀ ňi egďe] NEPRÍTOMNOSŤ ZNELOSTNEJ ASIMILÁCIE (!) na morfematickej hranici pred slovotvornou (derivačnou)/ohýbacou (relačnou) príponou začínajúcou sonórou/vokálom sa asimilácia neuskutočňuje: [klep-núť ǀ takt-ní ǀ chlap-a ǀ chlap-mi] neznelé predložky s, k sa pred niektorými tvarmi osobných zámen nespodobujú: s ním [s ňím], s ňou [s ňou], k nemu [k ňemu], k nej [k ňei ], s nami [s nami], s vami [s vami], k nám [k nám], k vám [k vám] týka sa to aj vokalizovaných podôb daných predložiek: so mnou [so mnou ], ku mne [ku mňe]

5 /podoby [z ňím ǀ zo mnou ǀ gu mňe ǀ g vám] majú nárečový, a teda nespisovný charakter/ v iných polohách (t. j. mimo vybraných tvarov osobných zámen) dochádza k znelostnej asimilácii: s mamou [z mamou ], k domu [g domu], k Ivanovi [g ivanovi], so sestrou [zo sestrou ], ku klavíru [gu klavíru] (poznámka: vokalizovanú predložku ku používame zväčša v prípadoch, keď slovo po predložke začína na k, g alebo na skupinu konsonantov, ktorá obsahuje k, g, napr. ku kamarátovi, ku skladu [čítaj gu]) /rovnako sa nespodobuje konsonant k v slovách ako kto, nikto, hockto, niekto; výslovnosť [gdo ǀ ňigdo ǀ ňi egdo] je nesprávna/

6 Cvičenie č. 4. Nácvik transkripcie znelostnej asimilácie. poklad, buk rastie, spod koryta, včera, hádzať loptu, potok buráca, liftboj, húf ľudí, smiech doliehal, ísť domov, masť vychladla, raz to už povedal, paragraf desať a jedenásť, v Tisovci, zjazd slavistov, vpich, vmurovať nosník, s nimi, spakruky, stoh slamy, stoh horí, predchádzať, prosba

7 Použitá literatúra BÓNOVÁ, I Ortoepia zvukového prejavu na segmentálnej úrovni. Košice : Vydavateľstvo ŠafárikPress, KRÁĽ, A Pravidlá slovenskej výslovnosti. Martin : Matica slovenská, KRÁĽ, A. SABOL, J Fonetika a fonológia. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, SABOL, J. ZIMMERMANN, J Akusticko-auditívna komunikácia. Košice : Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, SIČÁKOVÁ, Ľ Fonetika a fonológia pre elementaristov. Prešov : Náuka, 2002.