Dejiny. pro. ^[aplf)ei. jaiiu i iiiiii

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "Dejiny. pro. ^[aplf)ei. jaiiu i iiiiii"

Prepis

1 mf^'mm\ Dejiny oh '^ ^[aplf)ei pro jaiiu i iiiiii

2

3 : Dejiny literatiiry slovenskej. y Napisal Jozef Kacka, profesor slovenskej reel na statnej realke jana Palarika v Ziline. JW- Tlacou a nakladom Leva" knihtlac. a nakl. sp. tic. spol. V.Ruzomberku

4

5 Kde b^vali Slovaci? Z tatranskeho Bielohorska vystupili Slovaci. Moravania a Cesi a ubierali sa po riecisku Moravy, Vahu a Hrona V polovici V. stoletia a isli az k Dunaju, r. 487 zaujali mecom od Rugiov, Herulov a Gepidov kraje. Na ceste tejto sa im postavili v cestu Longobardi. Okolo r. 460 zaujali Avari Pannoniu, kecf Longobardi vysfahovali sa do Italic. Dalsie deje az po VII. stoletie su nepreniknutefnym ruskom zastrete. V okoli zadunajskom prebyval tiez narod Moravanom a Slovakom pribuzny; bo panovali tam kniezata Vefkomoravske, ako: Pribina. Kocel. Ked Karol Vefky premohol Avarov, zaujali tuto zem Slovaci z Podtatranska a Moravania. Az po prichod Madarov nachadzame Slovakov v Pannonii a to s moravskymi kniezatmi, ktori boli poplatnymi Karolovi. Od Blatonskeho jazera dolu b''\/ali Chorvato-vendi. Knieza Mojmir r. 830 vypudil k: ^a Pribinu a spojil nitrianske kniezactvo s Verkou Moravou, pecoval o rozsirenie kresfanstva a zalozil v Nitre biskupstvo. Vyhnany Pribina utiekol k Nemcovi Radbodovi, od ktoreho obdrzal pozemie v Zadunaji. R. 836 stal sa Pribina zasa kniezafom nitrianskym, bo sa smeril s Mojmirom a zda sa, ze sa stal kresfanom, lebo mu dal Ludvik pannonske kraje ku kniezatstvu nitrianskemu. Medzi r prvi hlasatelia kresfanstva boli nemecko-salzburgski kiiazia. Ked r. 870 sv. Method prisiel do Moravy, vliv zapadnych knazov sa prerusil.

6 Kraje Slovenska. Ked Rastislav pomocou cisara Ludvika nastiipil na No po smrti krafa Svatopluka tron, zalozil risu Verkomoravsku. rozpadla sa risa tato r Po stroskotani ri e Vefkomoravskej az po XI. stoletie dejiny Slovakov sii temne. Pod zezlom Arpadovcov jedine to sa vie, ze ceske knieza Boleslav I. okolo roku 950 odnal terajsie home kraje Slovenska. R. 973 zalozenemu prazskemu biskupstvu nalezalo home Uhorsko. Sv. Vojtech, biskup prazsky, prisiel na tieto kraje s jeho vychovavatefom Radlom, pri com i mesto Ostrihom navstivil, kde sidli] Gejza, ktoreho syna Vojka (Stefana) pokrstil, dfa inych birmoval. Na dvore Gejzovom Vojtechovi sa post'astilo obratif mnoho Fudi na krest'anstvo. Panstvo toto ceske ale dlho netrvalo. Za casu panovania Boleslava III. alebo Rysaveho ztratili tieto kraje a prisly do ruk Boleslava Chrabreho, krafa pofskeho. R sv. Stefan, kraf uhorsky, viedol vojnu proti Mecislavovi, potskemu krafovi a vydobyl zpat home Uhorsko. Osadnici Nemci prisli do Uhorska po pustoseni Tatarov, neskor za casu Stefana III. prisli i ceski osadnici, ktorym Bela IV. r ^udelil pravo udvornikov. Nasledkom tohoto prichadzali Cesi castejsie do Uhorska. ^A ked vxv. stoleti pocal sa ruch Husitov, prislo mnoho Cechov na Slovensko. Iskra z Brandysu dostal zvolensky zamok Co dar od krafovnej Alzbety, kde i prebyval a od r. 14C bol velitefom Horno-Uhorska. S Iskrom prisli pocetni Husiti. V cas reformacie Lutherovej ceske obce uhorske skoro vsetky prestupily k uceniu Lutherovmu. Ceski i moravski duchovnici chodili na Slovensko a slovenski synovia zas do Ciech a Moravy a toto spojenit literarne trvalo az do 1620, ked totizto bola rozhodna bitka na Bielej Hore, kde narodna ceska strana bola porazena. Vtedy mnoho ceskych protestantov presfahovalo sa z Ciech a Moravy do dolin Tatranskych, mer.ovite do Nitrianskej stolice, o com svedci z tych cias zachovana ceska pieseii Tatry. vyp;ijmete nas". R sopronsky snem zabezpecil protestantom verejne vyznanie viery. No, XVII. storocie bolo vefmi biirlive, najma na Slovensku. Kniezata sedmohradske brojili proti Habsburgovcom. Boji^te bolo obycajne Slovensko. Od Kosic cez Trnavu k Bratislave valily sa tieto bury. Najhroz-

7 : nejsia bola bura Bockajovska ( ) potom Bethlenovska a Rakocovska, tak ze pokoj pre nase kraje nastal len pod Jozefom I., ktory prinavratil listavu krajine a obnovil slobodu nabozensku. Rakiisko od tychto cias pozivalo pokoj, ktory vsakpretrhnuty bol francuzskou revoluciou, po ktorej zasa az do r pokoj panoval. Po krvopreliati r zemanstvo sa zlomilo a panoval absolutizmus. Politika Slovakov v tomto case bola slaviansko-dynasticka, ktoia ale ziadon vysledok nemala, ak nie ten, ze Slovaci vtedy prvy raz povstali na dejiste sebavedomia pod Hodzom, Hurbanom a Sturom. Etnografia. Slovaci obyvaju nasledujuce stolice: Nitra, Spis, Saris, Tekov. Zemplin, Zvolen, Gemer, Hont, Bereg, Trencin, Turiec, Orava, Liptov. Uzhorod, Bratislava. Dalej : Abauj- Torna, v Mad'arii Pest", kde tvoria mensinu obyvatefstva. K tomu pripocitajuc slovenske osady^ v Mad'arii : Bekes, Stolny Belehrad, Ostrihom, Congrad, Canad, Tolna, Heves, Vesprim, Rab, vrumunsku: Satmar, Sabolc, Arad, v Jugoslavii: Temes, ano i v samej hranici iiemecko-illyrskej. Okruhlym poctom ich je 2, Raz a povaha slovenciny. V terajsom* svojom vyvine je slovencina cestine najpribuznejsia; mnohi beru ju za narecie ceskoslovenske. Ona tvori priechod z cestiny do narecia chorvetskoslovinskeho. V starobylej latke je vefmi pribuzna staroslovancine cirkevnej. Susedstvom Cechov, Poliakov a Rusov, dalej nasledkom bezprostredneho vlivu madarciny a nemciny, dalej tou okolnosfou, ze vlastna rec fudu slovenskeho na rec spisovnii az do najnovsich casov predtym povysena, z pravidla uvedena a ustalena nebola, lez nahodnemu utvaraniu a pretvaraniu sa vplyvom vonkajsim vystavena bola : povstaly v reci tejto tak ninohe narecia a tieto zas na tak mnohe odlisnosti sa rozpadly, ze je timer fazko spojif ich V jedon spisovny celok. Jednako pri tomto mnozstve mluvnej odchylnosti su asi tieto charaktericke rozdelovadla slovenciny od ostatnych nareci, menovite od narecia cesko-moravskeho. Slovencina uziva dvojhlasok, kde je v cestine e, a, n. pr.: ziaf, diaf atd. Slovencina ma bohatstvo dvojhlasok

8 6. : ie" ia" iu" ou" 6" a" na pr.: chodia, mlieko, maso, vol, atcf. Slovencina uziva dale] makke dz". na pr.: nudza; ma tvrde 1", napr.: bol (vyslovujeme dial. bou.") V slovencine niet f", ktore len u Cechov, Moravanov a Poliakov slysime. Uziva striedave hrdelnice h"^a g", na pr.: vedfa hus uziva gunar, gura,gagat' alebo hufia. Dalsia znamka je predlozka roz", ktora v slozeninach prechadza do raz" a pro" do pre" na pr.: razporok, predaf atd. Pritomny cas prva osoba vychadza na m" a tretia osoba mnozneho poctu pri niektorych slovesach na ia"; infinitiv na t'" pri kazdom slovese. Samohlaskove 1 sa zachovalo na pr.: zlty, chip, dlh. Slovencina mnoho slov zachovala, ktore cestina nema viae. Slovencina sa deli na tri podrecia: 1 Vlastna slovencina : v Turcianskej, Liptovskej, Oravskej,Zvolenskej, Tekovskej, Borsodskej a Gemerskej stolici, jako i v osadach Madarie. Ona je vefmi rozdielna od narecia ceskopofskeho a jej patria charaktericke znamky slovenciny, z nej povstala navodom Sturovym spisovna slovencina. 2. Zapadna slovencina: na Moravskom Slovensku, v Bratislavskej, Nitrianskej a Trencianskej stolici. Z tejto sa bola vyvinula Bernolactina. 3. Vychodna slovencina: v jednej ciastke Oravy, V Spisi, Sarisi. Abauj a v Zempline. Povstanie tejto sa ma pripisaf vlivu pofstiny^ a panovaniu tristorocnemu spisskych miest. Miluje dz". Safarik rozoznava este aj madarsku a nemecku slovencinu. Doby literatiiry slovenskej. Pod literaturou slovenskou v sirsom smysle slova rozumieme vsetko to, co na Slovensku cesky, latinsky alebo slovensky napisane bolo; v uzsom smysle rozumieme literaturu uhorskych Slovakov, ktori ciastocne Bernolakom a uplne Cud. Stiirom svoju rec vyhlasili za jazyk spisovny a opustiac cestinu, zacali samostatne tvorif svoju literatiiru. Dejepis literatiiry slovenskej da sa rozvrhniit na styri doby 1. siaha od najstarsich zprav o dusevnom zivote Slovakov az do padu rise Vefkomoravskej 907. Tato rozpada sa na dve poddoby: a) je poddoba pohanstva az do prichodu sv. Cyrilla a Methoda r. 863;

9 b) je poddoba kresfanska od r. 863 a siaha az do padu rise Vefkomoravskej 907; 2. doba je od padu rise VeFkonioravskej az do vystiipenia mistra ^ Jana Husa, jakozto reformatora viery a reel spisovnej v Cesku a do prisfahovania sa Husitov ceskomoravskych na Slovensko, zvlaste pod Iskrom z Brandysa r ; 3. doba siaha od prisfahovania sa Cechomoravanov do stolic hornouhorskych a od rozsirovania jazyka ceskeho CO reci spisovnej a siaha az do prvopo^iatkov uzivania slovenciny co reci spisovnej, t. j. od stredu XV. stoletia az do zaciatku XVIII. stoletia; 4. doba zacina sa od uzivania slovenciny az po dnesne easy a rozpada sa na dve poddoby: 1. poddoba siaha od pociatku reci spisovnej, menovite navodom Bernolaka. vedfa trvajuceho panovania cestiny az po vystiipenie Cud. Stura poddoba od ucinkovania Stiira az po dnesne easy. Doba pohanska. NajstarsialiteraturaSlovakov obmedzujesa len na ustne podanie. Cud slovensky svoju podtatranskii prirodu zosobiiuje si V bajoch, pohadkach a povestiach. Teda ako u kazdeho naroda, tak i u slovenskeho su najstarsie plody ducha narodneho baje a povesti, spevy sviatocne a spievanky zo zivota pospoliteho, ktore bars i tvarom zmenene presly na nas, predsa poukazuju na prve doby zivota narodneho; duch starodavny vanie z nich a v nich nachadzame nazory pohanske. Narod zaiste v mladom svojom veku krasnym tymto svetom ehodiac, trnie a zasne nad millionami ukazov, a precitla zvedavosf vedie ho neustale k hfadaniu a patraniu pricin, ako sana pr.: vrch onen obrovsky vysinul na povrchu zeme? Kto ho pokryl stromovim? OdkiaF povstal hrom, blesk, snah, Tad, dazd, Carovny dojem niektorych miest, hajov, jaskyfi a dolin? Vsetko toto zachvatilo mladu obrazotvornosf cloveka v prvych dobaeh jeho tuzemskeho zivota a utvorilo prve jeho basnietvo : baje cudne to rozpravy o davnom tomto svete. Baje zavdaly sily prirody V nioci bozske, ztelesnily ieh na podoby bohov a bohyn a daly im do ruk osudy narodov a celii pricinnosf tuzemskeho zivota. Jako sa menil zivot naroda od vystiipenia z jeho kolisky a z krajov prarodicovskych ; jako zrel a zvefarfoval sa na dalsej piiti svetom sirym ; jako sa rozotkavaly tisi-

10 ; cerymi smerami a zaujmami rozmanite jeho pomery: rozhojnil sa aj baj, toto zrkadlo prvotneho zivota narodov a vybasni] tvorivou svojou caromocou tisic povesti z nevycerpatefiieho dna mladosti a pruznosti naroda. K bajam a povestiam kozmogonickym, t. j. takym, ktorymi si narod povod sveta a divne jeho ukazy vlastnych nazorov vysvetlif hfadel, pridruzily sa vyvinutim pojmov dobreho a zleho. prava a krivdy, ctnosti a hriechu bdje mravolicne epicke ; dobremu odmenu, zlemu trest bielemu nevinnemu oslavu, ciernemu hriechu zkazu prisudzujuce. Nevylucil dalej baj z casokruhu svojho ani hrdiiiov, osloboditefov, spasiteiov svojho naroda, ktori znicili fute sane mnohohlavych drakov, vseliake obludy, naplnujuce hruzou ten alebo onen kraj, beriice krvave obety od tryznenych, z coho povstal baj hrdinsky a povesf hrdinska. Aj dobry rozmar, srdecne okamihy dobrej vole a samopase pojala povesf v obor svoj a oslavila vedfa dobrodruzstva vaznych zapasov a nebezpecnych bojov zivota na smrf aj blaznovstvo chlapcov ahanbu nejasneho, blbeho si pocinania. A to je baj komicky, satyricky. V baji, V povesti vidime. jak spanily je tento svet, ked sa cely narod z mylnych okien diefafa nafi diva. Tu vidime zlate vyrazy: paprsleky slucene, prejemny liic mesiaca. zelenosf pre sumne haje, zazracnosf pre sily damonicke, smelosf tvoriveho genia, ktorym zlaty vlas do povetria vesia. Ma ligotavy skvost pri popise krafovskych bohatierov; nakresli krasu hrdiny: spanilosf muzskosti bohatierovej ; sladkost' cistoty utlej devy. ma slzy pre ubohii muku. A tie mile zvieratka. Ta vcelicka pracovita, ten mravencok neunavny, ten verny psicek, ta mudra macicka, ci nemajii svoju rec vystrezenu z vlastneho ich zivota a z ich naklonnosti k clovekovi? Len V baji najdeme prave postavy stryg, cernoknaznika, carodejcov, jezibaby, sarkanov a drakov, vlkolakov, valibuka, loktibrady a inych, tak jak niekdy v skutocnosf bytnosti tychto veril, sue podrobeny vlivu ich. A ked nam vlasy dupkom stavaju pri liceni ich cinov a divov, pri popise tej alebo onej ohavy, a ked nas okuzli zaklinavosf a odklinavosf ich slov a carovnych nastrojov, toto zaiste vsetko len rydzosti a povodnosti samej reci, ktora z pravekov hovori k nam ustami potomkov, pripisaf mozno. Tak tedy baje a povesti, najstarsi to ohlas z pracasov naroda a prvotna pamiatka detinskeho jeho basnenia, pra-

11 men prazivota jeho tuzemskeho, nemajii nam byf fahostajne vyplody genia narodneho. Rozpamatame-li sa radi vo veku zralsom na carovnosf vlastneho detinstva a vidime-li v nom jedinom poeticnosf nasho zivota, neopomefime podobne nazrief i do pradoby toho narodneho. alebo knienoveho celku, ku ktoremu co udovia patrime. Tu to pozname v povodnych jeho nazoroch v svete ; tu to vidime v prvotnom jeho zapase so zivotom a mozeme stopovaf vlohy a schopnosti jeho prv, nez d'alsim zivotom pomery kulturne, raz a povahu p6- vodnosti jeho bud zinacily. bud zmazaly. V bajoch a povestiach mozno nam vidief, ako sa zacal vyvinovaf narod sam navodom matky prirody a jaku hotovizen dusevnej dobroty a vybornosti doniesol sebou na svet, jednak co osobnosf" narodna, jednak co ciastka clovecenstva. V povestiach nachodime tedy zarod narodneho razu, narodnej jeho pdvodnosti, ale spolu i jeho zarod fudskosti. O spievankach. Sem patria mnohe piesne, ktore Fud este i teraz pri zvlastnych prilezitostiach, pri narodnych hrach a rozhcnych prastarych obycajoch spieva jako: Morena, Morena, za kohos' umrela" atd., ktore teraz pri zmenach kulturnych fazko je poznaf v povodnom ich vyzname; povod ich lezi V obradoch pohanskych. Ako Slovania pohanski vobec, tak i Slovaci mali zaiste mnozstvo piesni sviatocnych pri rozlicnych slavnostiach, k pocte bohov rozlicne zvyky, obycaje, mravy narodne, zmenou jednotlivych ciastok roku zapricinene a povodne vlivom prirody na pomery zivota narodneho vyvinute. Obzinky, s/azanie pofnej urody, plesy mladej chasy, hry a zabavy nedialy sa zaiste bez rozlicnych piesni, a pri znamej spievavosti kmenov slovanskych da sa hojnost a rozmanitosf uzatvaraf. na ich Rozsirovanim kresfanstva hynuly s pohanstvom i jeho piesne a zostaly v skromnych zbytkoch len tie, ktore sa obsahom duchu a uceniu kresfanskemu neprotivily a z ktorych mnohe, pri pokresfaneni niektoreho s»^iatku pohanskeho dostaly nater kresfansky. Lebo sa vie, ze cirkev pri zavadzani svojho organismu mnoho z pohanskych zivlov aspofi dfa mena zadrzala, stavajuc kde-tu na dobry zaklad budovu svoju a ziskajiic tym fahsie na prastarych svojich zvykoch fnuci fud pohansky. Odtiaf mnoho sviatkov az po dnes mena pohanske nosi, napr.: Koleda, Vianoce, Hromnice, Turice atd. Ine piesne zas z prastarej tejto doby ztra-

12 10 tiac povodny vyznam svoj, ziju v ustach fudu pri jeho hrach v slobodnej prirode bez toho, ze by ich rozumel. Odtiaf pochadza ich nevedome kazenie a modernizovanie. aby aspon aky-taky smyser dostaly, ktoremu by sa rozumief dalo. Konecne nejedna zo svetskych spievaniek tejto ozveny citov celeho naroda siaha starobou svojou az do doby pohanskej : lebo radosf a zalosf, slasf a ine citohybne ukazy a vyjavy fudskeho a narodneho zivota ospevovali pohanski Slovaci nie menej ako dnesni kresfanski. Avsak podoba tychto cisto narodnych vyplodov meni sa s veku na vek, ked by aj obsah ich ten isty bol zostal. A preto je nemozno na pohansky povod niektorych, vzdy este od fudu spievanych s uplnou istotou poukazaf. Tak m6ze byf napr.: Horela lipka, horela" atd. z pohanskej doby. Z tejto doby mozu pochadzaf piesne o caroch, o prichadzani z oci, zmoku, avsak rec ich ma vzdy povahu a raz novovekosti, ponevac sa v ustach Fudu omladzuju. Poddoba kresfanska* Pokrest'anenim Slovakov skrze vierozvestov sv. Cyrilla a Methoda po^ina sa pisomnictvo kresfansko-narodne. Sv. Cyrill a Kliment utvorili abecedu slovansku, glagoisku a cyriisku. V liturgii zavedena bola rec cirkevna, starobulharska, do ktorej sv. Pismo a mnohe ine nabozne a obradne knihy prekladane boly. Tak teda patrili Slovaci za isty cas k cirkvi vychodnej (reckej); o com mimo historickych dokazov svedcia i mnohe stopy a zbytky stavitefstva a mafby bizantickej v prastarych kostoloch a kaplnkach v zdejsich krajoch. Doba druha. Po rozhodnej bitke na poliach bratislavskych r. 907 a padom rise Velkomoravskej prisli Slovaci co obyvatelia novozalozenej dfzavy uhorsksj do lona cirkvi zapadnej, kam snahy duchovenstva rimsko-katolickeho, z Nemecka pri Ieho, este pri ucinkovani sv. Cyrilla a Methoda smerovaly. Znamo nam je totiz to, ze vierozvestovia, menovite sv. Method, kfiazstvom obradu latinskeho osocovani, u papezskej stolice v Rime z bludu obzalovani rydzosf a shodu usenia svojho s ucenim cirkvi r. katolickej pred samym papezom ospravedlfiovat prinuteni boli.

13 11 Po smrti sv. Methoda Viching, rodom Neniec. nitriansky biskup vytiskal slovanskii rec z obradov a tak doslednym a systematickym vytiskanim obradu reckeho, V cirkevnej reci staroslovanskej konaneho, zaujala jehomiesto latincina, ktora v kratkom case cely zivot verejny a literarny v liradoch a v sprave obecnej opanovala, stanuc sa recou diplomatickou v Uhorsku. Jazyk slovansky z ktoreho byvalej kulturnej rozsirenosti jedine niektore stopy v novosriadenej ustave uhorskej, jako i v cetnych vyrazoch do macfarciny preslych, na nastroje orby a domacnosti, na remesla a priemyselny zivot. teda vobec na predmety vzdelanosti sa vzfahujucich pozostaly, pri nastalych politickych zmenach z hradov a zamkov kniezacich utiahol sa do chyz Tudu remeselnickeho a ozyval sa jedine u ohnisk domacich, Nasledovne z tejto doby zivorenia darmo hfadame pamiatky literarne. Znamapiesen narodna, StaIa bitka, stala" atcf. vzfahujiica sa na vifazstvo sv. Stefana nad Kupom, zda sa, ze nezadlho po pripade tomto u fudu povstala. Okrem latinciny rozmohla sa zponenahla i nemcina. Kolonizacia nemecka diala sa vo vefkej miere. Krafovia uhorski, aby padami kumanskymi a tatarskymi spustosene kraje zafudnatili, prijimali do nich Nemcov a davali im zvlastne vysady, tak ze osady nemecke behom stoleti rozhojnily sa po celom pasme Tatier. V mestach, kde boli vacsinou Nemci, jako: v Krupine, v Banskej Bystrici, Kremnici, Stiavnici. V Cubietovej, v ^iline, v Nemeckom Pravne a inde panovala v mestskej sprave a v remeselnickych cechach nemcina. No CO v literature zostalo bez stopy pise Vlcek to nahradil zivot. Stare narodne ustanovizne krajinske, sriadenie zupne, mena hodnostarov. ako nadvornikov, tovarnikov. zupanov - sv. Stefan preniesol do novej uhorskej rise a storosia zachovaly az po dnes ten stary kultiirny zaklad sfovensky a v lidelnom kniezatstve nitrianskom i slovenska politicka individualita tristo rokov sa zachovala a len s Matusom Trencianskym pada aj tento pomnik samobytnosti slovenskej. Doba III. Nove osviezenie slovenskeho zivota dusevneho prislo z Ciech. Kerf totizto v Cesku po spaleni mistra Jana Husa strhly sa burky nabozenske a obcianske: vystahovali sa mnohi Cesi do i<rajin pohranicnych, zvlaste do Horno-Uhorska

14 12 a pozakladali tarn osady husitske, jako : v Gemeri, Honte, Novohrade, Zvolene, Liptove, Trencine a v Nitre, siriac ucenie svoje nabozenske a osvetu ceskii, ktora Slovakom nebola docela neznama a cudzia, ponevac sa moze predpokladaf, ze nejedni z nich ciefom vyssieho vzdelania sa navstevovali universitu prazsku, Karlom IV. r zalozenu a so zivotom a duchom ceskym v torn case obznamif sa mali prilezitost. A tak u osvietenejsich muzoch slovenskych ujala sa ta myslienka, ze v ich reci aj spisovaf sa moze. Uz r. ]385 spisal Vaclav zo Bzenca Glossovane spevy cirkevne", spisane narecim holicskym a ktore nachodia sa V kniznici kapituly prazskej. Je to mozno najstarsia pamiatka reci slovenskej. Jedna z najstarsich pisanych pamiatok slovenskych v byvalom Uhorsku je tiez i cirkevna piesefi: Jezu Kriste scedry Kneze" z XIII. alebo XIV. stoletia. Inych pamiatok z doby tejto najstarsej nemame, ackofvek sa pochybovaf neda, ze v listarniach a knizniciach kat. arcibiskupov a biskupov, kapituli, vefmuzov a sfachticov, jako aj v archivoch slob. kraf. miest a krajov Slovakmi obyvanych nejedna pamiatka ukryta lezi. Pravdaze pustosenim tureckym mnoho zaniklo. Z historickych piesni narodnych zachovaly sa niektore, nie verkej ceny basnickej, sue jedinym pozostatkom pisomnictva svetskeho. Husiti doniesli k nam nielen huk suroveho boja, ale aj novii vieru, novy nabozenskj obrad a spev v jazyku narodnom a cirkevnu literaturu. Cestina udomacnila sa medzi Slovakmi ako ich rec literarna, u nich prezila vek sjavy a rozvitia svojho v patnastom a vsestnastom storoci. Cestina uzivala sa vo vyjednavaniach, verejnych a politickych zalezitostiach, menovite v obciach autonomnych sjazdov. V cestine dopisovalo sa medzi zemanmi ; v cestine zhotovena boia nejedna listina v kancellarii krafovskej. Tak zachovane su ceske listy J. Iskry z Brandysa, dane ( ) rozlicnym osobam a mestam na Slovensku ; listy Pankraca zo Sv. Mikulasa mesfanom bratislavskym asi r Kraf Matej Corvin, ktory cesky hovoril, vydal z kancellarie svojej mnoho ceskych listin. To same urobil kraf Vladislav II., ktory r presporcanom list cesky pisal. Ten samy Vladislav 9. febr zahajil snem v Budine drzany dlhou recou ceskou, ktoru Valentin, biskup varadinsky, do madarciny prekladal. Hedviga, knahyna tesinska vydala r na zamku trencianskom list cesky rade mesta Trnavy. Zemania liptovski pisali r k rade levocske] jazykom

15 : 13 ceskym. Mesto Rajec vedie od r mestsku knihu po cesky. V archivoch mestskych na Slovensku chovaju sa listinyavysady ceske z 15. a 16. stoletia. Storocie sestnasto este vacsmi rozsirilo pole ceskej reci. Reformacia Lutherova priniesla Slovakom rad^ bohosluzobnych, liturgickych a dogmatickych knih. Cesi do Uhier prisli doniesli sebou Bibliu kralicku", vydanu pod protektoratom Karla Zerotina z Namesti, ktorej medzi prekladatefmi vynikol Slovak z Turca, Pavel Jesensky, skladatef cirkevnych spevov. Povstaly latinsko-slovenske skoly, ako V Kosiciach, jbardijove, v Sabinove, v Cubietovej, v B. Bystrici, v B. Stiavnici, v Kremnici, v Ziline, v Prievidzi, v Trencine a v Kezmarkuatd. No caste vpady divych Turkov, ich pustosenie miest a dedin. porazka Uhrov pri Mohaci 1526, dobytie sameho hlavneho mesta Budina a vojna obcianska medzi Zapofom a Ferdinandom I., easy to burlive a nebezpecenstva pine, zvlaste pre luteranov: vsetky tieto nehody a neresti zahnaly ticlie a mierumilovne umky krvavych niv tatranskych. Vo vsetkych piesnach, pochadzajucich z tejto doby, vanie duch zadiimcivy, uzkostny a zalostiplny, tuziaci po pomoci a oslobodeni. Medzi spisovatefov tohto storocia patria: Jan Silvan, prvy skladatef ceskych spevov cirkevnych. Kedy a kde sa narodil, nevedno, bol rodom Uhor, zil V Cechach. R vydal v Prahe: Pisne nove na s^dm ' zalmu kajicich." On je najstarsi slovensky lyrik. Duro Bdnovsky, riaditef skoly zilinskej a rychtar ^iliny. Od neho pochadzaju niektore nabozne spevy v Tranosciusovom kancionale. Zomrel Jan Tdborsky, kazatef vo Varine, zomrel Andrej Cenglerius, kazatef v Ruzomberku, zomr Vseci tito skladali piesne nabozne, v spevnikoch a V sbierkach zachovane. Jan Pruno, rektor sk61 v Hlohovci a Trencine, zomr Pisal tiez zbozne piesne a vydal r alebo 1588 latinsko-cesky katechizmus. Toto je prva kniha tlacena na Slovensku. aspon zo zachovanych. Stefan Trebicky, sliezsky Poliak, kazatef v Spi^i. Okolo r prelozil vierovyznanie piatich miest. Jan Hodika. superitendent v Trencine, vydal reci pohrabne r Co spisovatelia a milovnici slovenciny znami su Michal Radusin, kazatef bardijovsky.

16 14 : Peter Baras, Albert Russelius, Rafael Hrabec atrf. V tomto stoleti povstaly na Slovensku knihtliciarne V Hlohovci 1581, v Bardijove 1579, v Sintave 1574, v B. Bystrici 1578, v Trnave 1579; pozdejsie v Bratislave, V Trencine, v Levoci, v Presove, v Kosiciach a inde. Sedemnaste stoletie prinieslo Uhorsku strasne a osudne udalosti. Sloboda nabozenska bola sice protestantom viedenskym mierom r. 1606, pri korunovani Mateja II. r. 1608, Ferdinanda II a na sneme sopronskom 1681 zakonite poistena, avsak porazka Cechov na Bielej Hore 1620 zapricinila mnohe bury nabozenske i na Slovensku. Prichrana, ktoru Slovaci Moravanom a Cechom poskytli, mala V zapati tuhy odpor medzi stranou katolickou a protestantskou. Vojna obcianska pod Jurajom Rakocim presla do vojny nabozenskej. Mier v Linci uzavreny pri korunovani Ferdinanda III. r malo osozil k navrateniu pokoja, Emerich Tokoli 1681 a Franc Rakoci r rozhojnili znovu biirku vojny obcianskej v Uhorsku, bez toho od Turkov pustosenom. V tckychto okolnostiach upadlo pisemnictvo slovenske XVII. stoletia. Najprvsi spisovatelia boli aj teraz bohoslovci ; avsak mluvnicky a vecny obsah ich vyplodov klesa vzdy viae a viae lipadkom casu. Cela literatura tohoto casu je alebo mrzuta polemika, alebo plac a skripanie, alebo preklinanie a odsudzovanie. Celym tymto storocim zneje eliva elegia. Duch, ktory valne sa sinie slobodou, ztuhne a zkostrnatie vo vazeni na mftvu pismenu. Nicmenej ruch a boj nabozensky zobudil sviezi zivot; prehibil nabozensky cit a prizvukujuc princip narodnostny, lama! puta latiny a obracal sak reci zivej. Zacina sa kdetu svetsky vers, linguistika, zemepis a dejepis, padago- i gika a nauky gazdovske. Vynikajuci literati tejto doby su / Vavrinec Benedikti. Nar v Nedozeri pri Prievidzi. V mladom veku zatuziac po lahodach pekneho umenia, odobral sa do Prahy. zkadiaf r vyslany bol za spravcu skoly do Uhorskeho Brodu. R. 1595dosiahol dostojnosf bacealomreatus a r. 1:99 povolany bol do Zabca za rektora sk61. Rok na to vymenovany bol prazskou universitou majstrom slobodneho umenia a spravoval r kolu v Nem. Brode. R prijaty bol medzi ucitefov university, vyucoval klassiku a matematiku. Co ucenec duchaplny a kiasicky

17 15 vzdelary vydobyl si vefkych zasluh o cesku literatiiru. Hlavne jeho dielo je: Grammaticae Bohemicae ad leges naturales methodi conformatae etc. libri duo Pragae. 1603," Grammatika tato cesko-slovenska, bars latinsky pisana, pre nas vefa znaci. On jeden z prvych uviedol do basnictva ceskeho rozmery anticke na zaklade casomiery a tak stal sa otcom antickeho basnictva v literature ceskoslovenskej. Rozmer tento uziyal v preklade zalmov, vydanych tiez V Prahe Krem tychto vydal rozpravne basne duchovne jako: 2ivot Jezisuv", Zivoty patriarchuv." Cteny a preslaveny zomrel 1615 pred samym Ceskym povstanim. EliaS Lani. Nar. V Siov. Pravne 1570, f Bol rektorom skol jelsavskych, potom kiiazom v Mosovciach. R priduc do Bytce, rok na to 1610 vyvoleny bol na cirkevnom sneme V Ziline za superitendenta. Bol muz svojho veku silny a neohrozeny. Skladal pobozne piesne, z ktorych vyraza sa hlboka zadumcivosf, odblesk to skutocneho polozenia jeho ducha. Elegicka ich povaha nesie so sebou vzdy dufanlive spoliehanie sa na Boha, ktory vyslobodzuje fud z pokusenia. Rec a sloh piesni jeho je plynny, bohaty v podobenstvach, zvacsa branych zo sv, Pisma; rozlieva sa V nich horuci cit sfachetneho srdca. V smysle uzavretia synody bytcianskej 1612 prelozil z nemciny spolu so superitendentom Izakom Abrahamidesom a Melichom Lutherov katechizmus, ktory toho isteho roku dal tlacit v Levoci. Proti Fabriciovi vydal v Bardijove 1599 Scutum libertatis christianae in usum imaginum." Jan Kalinka. Bol kazatefom teplianskym, radvanskym a dubovskym. Bol muz uceny, vymluvny, v jazykoch klassickych zbehly a vyborny klassik latinsky a preto na sneme b. bystrickom posobenim grofa Illeshaziho r bol za basnika korunovany (poeta laureatus) a sfachtictvom obdarovany. Syn jeho Joachim Kalinka, nar v Ruzomberku, zomrel 17. jula 1678 v Zitave Co vyhnanec. R bol v Banovciach za superitendenta vyvoleny. Bol muz vzdelany, vyborny recnik a preto u

18 16 osob vyssieho stavu obfubeny. Spisal slov. katechizmus r, 1645, ktory ale len v rukopise zostal. Vydal: P/oroctvi vanocni proroka Izaiasa" v Trencine Daniel Pribi. Zacal prvysbierat' nabozne piesne evanj., V com pokracoval Juraj Tranovsky, narodeny r v Tesine, zomrel v Sv. Mikulasi r Vydal spevnik pod latinskym nazvom : Cithara sanctorum nebo zalmi a pisne duchovni" v Levoci Je to prvy evanjelicky kancional, tlaceny na Slovensku, od evanjelikov posiaf uzivany a obsahujuci teraz uz vyse tisic piesni, z ktorych citime 'hlbku viery a presvedcenia. Z piesni jeho sa nam ziari bystra mysef, prehibeny um. Rec V nich dosahuje krasy a casto basnickej vzletnosti. Sam sue hojnym skladatefom a prekladatefom sv. Pisma, dostal meno slovensky Luther. Prelozil do cestiny vierovyznanie augsburgske a vydal modlitebnu knihu v Levoci Tobias Masnik. R stal sa rektorom skoly levickej, odkiaf presiel do Ilavy, kde bol az do r V fazkych prenasledovaniach proti evanjelikom v Uhrach r. 1674, ponevac nechcel podpisaf revers, bol na galeje odsiideny a do Terstu odvedeny, az konecne od kupcov neapolskych z otroctva vykupeny, odobral sa do Wurtenbergu, odtiaf do Jeny. Ked sa burky nabozenske utisily, vratil sa do vlasti, kde r ako hajsky kazatel zomrel. Spisal a vydal: Vyvolena bozi vinice obnovena" r a Zprava pisma slovenskeho" r Jan Bur. Nar. V Sv. Ondreji v Liptove. Bol ucitefom a knazom V Krupine. R bol vyhnany z vlasti a prezil v cudzine 14 rokov, odkiafvratiac sa r trapny svoj zivot dokonal. Najviac pisal historicke diela, tykajuce sa cirkvi evanjelickej...memorabilia niartyrum duorum in Hungaria." Stefan Pilarik. Nar. V Ocovej r Uradoval jako kazatef v mnohych cirkvach, tri razy bol vyhnany, od Turkov lapeny a vazneny, zomrel ako vyhnanec v Neusalzu r Prihody

19 : 17 svojho zajatia od Turkov a vyslobodenia spisal sam vo versocn, z ktorych vanie priama mysef a prostodusnosf pod nazvom: Sors Pillarikiana/' Vysla tlacou v Ziline Napisal,,Harfa Davidova" a ine. Daniel Horcicka. Polatincenym menom Sinapis, povodom Sucanec z Turca ; bol najprv rektorom skol jelsavskych, potom knazom V Teplej v Liptove; z Teplej bol povolany za knaza do Radvanej. R bol vyhnany z vlasti a zdrzoval sa V Sliezsku; ztade prest'ahoval sa do Vratislavy, odkiaf r bol povolany na skolu bojanovskii v PoTsku. Na listave tomto vyborne licinkoval az do r. 1683, v ktorom bol nazpat volany jako knaz do Radvanej. Rok na to prijal povolanie ako knaz do Levoce, kde sa stal dozorcom tamejsieho gymnazia do r On je jeden z plodnejsich a zo vsestrannejsich spisovatefov tejto doby. Pisal Zahradka dusicky poboznej", pisana v Drazd'anoch 1676 a venovana Jurajovi Radvanskemu..,Perlicky ditek bozich" V Levoci Obstaral nove vydanie Tranovskeho Cithara sanctorum", rozmnoziac ho svojimi piesnami. Vydal Komenskeho Orbispictus". V jeho diele. Neophorum latinoslavonicum" silno sa zraci slavianske povedomie, V nom nachadzame uz ceskoslovenske zvraty, slovenske prislovia a porekadla. V obsirnej latinskej predmluve jedna o reci a literature slovenskej, vyvinuje idey o Slavianstve, jake v dobe tejto u ziadneho spisovatefa nenachadzame. Chvali starobylosf, cistotu a bohatosf reci nasej, ponosujuc sa, ze na je] vzdelavani malo komu zalezi. Karha zemanov-odrodilcov a kladie im na srdce, aby fiibili rodny jazyk, tak budiac ducha slovenskeho uz v sedemnastom stoleti. Jan Simonides, kazatet b. bystricky, vydal mensi a vacsi katechizmus luteransky. Jan Veber, lekar presovsky, vydal knizku o rane morovej. Peter Hrabovsky', velitef zamku budatinskeho, vydal imanuale Hungarico-Latino-Slavicum" v Bardiove i665. Tomds Bubenka, kazatef v Ochtivej, znovu vydal Komenskeho Orbispictus" v Levoci Obrazky si sam vyrezaval do dreva. Prof. J. Kacka: Dejiny literatury slovenskej. 2

20 18 Tomds Belavy, prepost bojnicky, vydal nabozpskopolemicky spis slovensky. R bol slov. kaijatefom V Presporku. Peter Benicky. / Nar. 160^, svetsky versovnik. ktory versova) aj macfarsky. Verse jeho slovenske v rukopise zanechane vydala r Matica Slov". Verse jeho popretkavane sii Tudovymi porekadlami a prislovim, nimi chcel poucovaf a napravaf svoj klesly vek. Benignus Smrtm'k. Rehofnik sv. Frantiska, nar. v Ladomeri 1670, zomr Vydal dielo: Poklad seraphinski" Kunst dobre umriti" Do tejto doby patria i mnohe slovenske rukopisy. ktore maly byt zachovane v sbierke Michala Resetku. kat. farara vo Vefkej Suci. Doha IV. Tato doba sa tiez na dve poddoby rozdefuje. Poddoba I. Pociatkom osemnasteho storocia badat u katolikov v spisbe zaujimavy obrat; slovencina hiasi sa uz k svojmu pravu. Za reformaciou povstala kat. protireformacia, ktora zachranila zbytky katolicizmu. Katolicki knazi ked chceli, aby si ziskali Tud veriaci, museli sa daf do prace, obratif sa k Fudu a poucaf ho, aby ho udrzali v pravej viere. Ozvali sa V tej reci, ktora bola v behu na Slovensku v pisme, teda V ceskej reci. Luterani pridfzali sa jej, ako reci ich bohosluzbou posvatenej. AvSak ked katolici nahliadli, ze je ta rec predsa len nie recou fudu, ze mnohe tvary a slova nas fud nerozumie, zacali slovencif. Az konecne sa podarilo katolikom uviesf ceskoslovensku rec za spisovnii. A v tomto ohfade v dejinach literatury slovenskej zvlastne miesto patri posobeniu jezuitskemu; menovite v Kosiciach a V Trnave tlacilo sa mnozstvo ceskoslovenskych knih polemickych a katechetickych, v ktorych preraza silno sloven-

21 : : 19 cina, ktoru by sme mohli pomenovaf: Jezuitskou slovencinou". Uz spevnik Cantus Catholic!" Kat. Konfessia Jakuba Horcickeho z Tepenca Poklad Serafinsky" 1691 minoritu Benigna Smrtnika ukazuju poslovencovanie cestiny. Taky je aj Rituale Strigoniense" Kto cita slovencinu v tomto rituali, tlacenom u Jezuitov v Trnave, musi riecf, ze sumna dc^ra Tatry slovencina elementainou silou domaha sa svojho prava prv este nezli ju Bernolak, Stur, Hodza a Hatala obliekli do foriem mluvnickych. Ona uz V ti'sicich rukopisoch, uz verejne v knizkach, blyskala sa krasami svojej samorastlej lepoty. Tam je: odriekas-li sa satanasovi? odriekam. Pitam sa teba na tvoju kresfansku viru. Tak mne Pan -Buoh pomahai. Podia ustanovenia Bozieho" atd. Slovom s malickou opravou je to dnesna slovencina. Z doby predbernolackej cili jezuitskej objavuje sa v knizkach i na pisme na a slovencina. tym podobnejsia terajsiemu sposobu pisania, cim starsie sii dotycne pramene. Vyznamnejsie diela tohoto casu okrem uz spomenutvch SLi Catekizmus na otazky a odpovede rozdeleny", Trnava Jan Robik, farar kremnicky a ostrihomsky kanonik zomr Nakladom jeho vyslo nim prelozene dielo: Vilozeni o uzitku a potrebe katekizmusa, Trnava 1702." R vysla v Trnave polemicka kniha od neznameho Vynaucovanie nekatolika", v Ziline Ad majorem Dei Gloriam", Kratke rozmluvani Katolika s nekatolikem" V Presporku Pravda viry Kristovy" v Kosiciach Pryklad Zivota Kresfanskeho" v Trnave Slovencenie v nej je tak silne, ze ketf by nebolo v nej to castejsie y", drzali by sme ju za bernolacku. Zlaty Pramen vediicej k zivotu vecnemu", Trnava Evangelia a Epistole", Trnava Formy v nej : posfa sa, stoja do konca roku, vassu dussu, kdyz ho ubicuju. zabijii ho atd. dostatocne oznacuju pokrocileslovencenie. Pani Lutherani K wysvvetlenj Pravdy", Trnava Ceskoslovencina tejto knihy je zvlastne plynna a jadrna. Formy: vedia, pravia, siidia, chcu, kufhaju atd. Melchier Andreansky, jezuita, vydal v Kosiciach r slovensky katechizmus. Nauceni kresfana o wire", Trnava Jedna wira", Trnava 1768.

22 20 Matus Baranai vydal v Kosiciach Lekaist/i duchovne". Andrej Rabcek, farar janikovsky vydal 1756 v/trnave:,traktat rabbi Samuela zida." Jan Pinka, opat, vyda/ r V Skalici : Poklad duchovni", Anonymne r v Trnave. Kesfanske nauceni o svatem pisme". Jan Vallasik vydal r v Trnave Poklad zivota kresfanskeho." Cinny bol na poll ^politickom zaciatkom tohoto stoletia od r Stefan Dubnicay. farar teplansky, ktory vydal sesf slovenskych polemickych spisov. Proti jeho dielku Manna skryta'' vydal Daniel Krman, superintendent r spis: Anti-DubnicaiManhu". Mikulas Tomasi, notar a senator zilinsky, vydal 1691 V Trnave: Pravu katolicku rucnii knizku", ktorii Hurban povazuje zaprvu v slovenskej reci pisanu knihu. Opacne, niektori drzia Alexandra Macaja, paulinskeho mnicha, za takeho, ktory prvy pisal na Slovensku recou slovenskou a je prvym paprslekom zornice literatury slovenskej Martin Sentivani, jezuita, vydal v Trnave r. 1700: Cztyri a dvadcet pochibovanj na dar noveho leta pastierum Augustanskeho a Helvetskeho vyznany." Miclial Rutkay, jezuita, zomr. 1689, pisal slov. nabozensko-polemicku knizku. Tieto a este mnohe ine spisy dokazuju, ze slovenski katolici, neviazani k spisovnej cestine, tradiciou ako posvatnej reci sv. Pisma a vedeni snahou sklonif sa co najnizsie k svojmu fudu, slovencili vzdy vacsnii a vacsmi. To dokazuju i mnohe novoobjavene rukopisy slovenske, medzi ktorymi znamenitejsie sii: Funebral Trnavsky z r. 1703, dielo niektoreho jezuitu. Rukopis takzvany Zvadovsky" asi z r Rukopis Veliciavsky" z r Slovensky Judas arciselma" od Abrahama a S. Clara, Rukopis Kackovsky" z Rukopis Hugolina Gavlovica Kamen pomoci" a ine. Slovencenie cestiny frantiskan Hugolin Gavlovic vo svojom r, 1755 vydanom diele: Valasska skola mravii stodola" takmer uzakonuje a dovrsuje. Medzi spisovatefov tohoto veku, ktori bud z ustaleneho zvyku predoslou dobou, budz presvedcenia a zasadneho odporu oproti novemu slovenciacemu duchu verne sa pridrziavali cestiny, co spisovneho jazyka patria: Daniel Krman. Nar v Msene, zomr v zalari bratislavskom. Bol superitendentom hornych stolic; ako taky svatil 1707 zastavy kurucke. Co spisovatef a ucenec mnoho zasluh si

23 ziskal literaturu. Vydal : Nabozne arie" v B. Bystrici, Novorocny vd'ak poeticky" vysiel r Katekizmiis" 173S. Kniha zivota" v Ziline Agenda ecelesiastica slavica" Polemicky spis Anti Dubnicai Manhu" Jeho narodne povedomie je silne; chvali slovencinu co matku vsetkych jazykov slovanskych. V rukopise zanechai niekofko latinskych pojednavani o povode Slovanov, Matej Bel. Nar. V Ocovej 1684, zomrel Po studiach v Lucenci a v B. Bystrici odobral sa do Hally, kde nadobudnuc si hojnost vedomosti, do vlasti na rozlicne miesta povolany bol. Prijal pozvanie do B. Bystrice za kfiaza a rektora gymn., ktore V kratkom case blahodarnym svojim ucinkovanim chyrnym urobil. R prijal pozvanie do Presporku na spravu tamejsieho lycea i na urad fararsky. Aj tu s najskvelejsim prospechom licinkoval; mladezi vnutil ducha vedeckeho a tuzbu po poznani vlasti v ohfade topografickom, prirodnom i historickom, vsestrannou pomocou mnohych ucencov vlastenskych nashromazdil si drahocenny material, ktory jasnym duchom a taktom sporadovaf vedel a tak pristupiac k vydavaniu svojich diel hlavnejsich, pisal V reci latinskej : Hungariae antiquae et novae prodromus". Potom vydal r Apparatus ad historiam historiae", sbierka to k dejinam Uhorska. Najvybornejsie dielo jeho je: Notitia Hungariae historica geografica" v piatich svazkoch , V ktorom popisaf chcel 48 zup uhorskych. Dielo toto pre nedostatok podpory nevyslo uplne k vefkej skode vedy, ponevac je ono vsestrannou dokladnosfou vyhotovene. Pisal latinskym, madarskym, nemeckym a ceskym jazykom. On je najstarsi uhorsky zurnalist. Vydaval prvy V Uhrach noviny za dva roky Do cestiny prelozil Jana Arudta, spisovatefa. S Danielom Krmanom prehliadol bibliu bratersku a opatril vybornou predmluvou v Halle. Napisal latinsku predmluvu k latinskej mluvnici ceskej, slozenej od Pavla Dolezala 1746, v nej oslavuje rec slovanskii, jako starobylu, povabnii a bohatii, chvali jazyk cesky, tak ze i touto predmluvou budil slovenske povedomie. Pre svoje literarne zasluhy Karol III. povysil ho do stavu zemanskeho, bol udom akademie londynskej, berlinskej a inych. Bol vymenovany za historika cisarskeho ; bol on teda jedna z najprvnejsich hviezd na nebi literatury a preto ho nazyvali : Magnum decus Hungariae". Spomenutia hodni

24 22 su este : Samuel Hruskovic, superitendent, Juraj Ambrozi, nar. V D. Kubine 1694, zomr Vydal viae spisov, medzi inymi:..libezne jadro celeho kresfanskeho ev. uceni" Pavel Jakobei, kazatef v Modre, znamenity prozaik ; vydal r Vermi dulezite priciny proti hodovani, opilstvi, smilstvu a nestydatosti"; v Puchove..Zahradka du i nemocnych";..duchovni domaci hodiny" z nemeckeho. Pavel Dolezal. Skalican, vyuceny sukenik, pamatny pre svoju mluvnicu (^eskoslovensku, vydanii r. 1746, v ktorej on prvy pred Dobrovskym spravne utriedil ceskoslovenske sloveso a prvy pridal ku gramatike sbierku fudovych prislovi. Vyborny je tiez jeho slabikar s obrazkami, vtipnymi versikami na kazdu literu. Juraj Bahil, od neho vysly:..epistoly a evangelia na nedefu a svatky", ziicastnil sa pri vydavani Komenskeho..Orbis pictus". Jdn Chrastina, ucitel v Presporku, vydaval za mnoho rokov uzitocny kalendar. Pisal zartovne poviedky v rymoch o ciganoch, o Gelovi, o Taubmanovi. Andrej Detnian z Trencina, advokat presporsky, zomr Pisal prilezitostne basne; vyznacujuce sa hravym vtipom a veselou mysfou slov. zemana. Duro Rybaj z Trencianskej zupy. Muz znamenitymi dusevnymi vlohami obdareny. Pilny pracovnik na poli lit. slovenskej a sbieratef zriedkavych knih, zomr Vydal: 1) Pravidla moresnosti anebo zdvorilosti, Pe f 1795". 2) Katekizmus o zdravi 1795". Zostalo po riom viae rukopisov. Michal Institoris Mosovsky, nar. 1733, zomrel 1803, slov. ev. kazatef V PreSporku. Vcestine vydal 10 spisov nabozenskeho obsahu. K mnohym dielom pisal predmluvy.

25 23 Michal Setnian Pisal mnoho versom a prozou. Slozil mnoho krasnych piesni a hymni a svadobnych 6d. Vydal Kraticke historicke vypsani krafu a knizat uherskych" Samuel Cernansky, nar. v Hniisti Bol muz osvieteny, zbehly V kresleni, vo fyzike, matematike a astronomii. Slozil mnoho piesni a modlitieb. Pisal:..Nejhlavnejsi pravidla slov. dobro pisebnosti" a..pamatne pfihody hrabete Benovskeho". Andrej Plachy z Vfbovky, nar Vefmi plodny spisovatef slovensky. Od neho vyslo 20 spisov rozlicneho obsahu. Vydaval zabavny casopis. Stefan Le ka Prazsky superitendent, napokon kazatef V M. Kere^i. Mimo teologickych spisov pisal prve slov. noviny pod nazvom..prespurske Noviny" Sbieral latku slovnikovu pre Dobrovskeho a Palkovica. Pavel Valasky ," ev. knaz jelsavsky, Pokusil sa prvy vydanim dejepisu pisomnictva uhorskeho. Martiii Hamaliar, nar v Batovciach, superitendent a kazatef v Sarvasi, zomr Vydal:..Agenda" v Stiavnici Pasijne versiky" a mensi katechismus. Samuel Roznay, zomrel v mladom veku 1815 ako farar v B. Bystrici. Prelozil: Anakreonta, Theokritove idyly, cast Iliady a Odysseie, Krasickeho Mysiadu, komicky epos a ruskeho Igora. Bohuslav Tablic, nar. 6. sept na Ceskom Brezove, ev. kfiaz, jediny zo spisovatefov tohto veku, ktory jasnejsim okom hfadi do buducnosti slovenskej ; ba ma isty urc^ity takt a bije vefmi

26 . Augsburgska Anglicke na struny narodneho, vtedy este hlboko ukryteho citu. Jeho sloh je kvetnaty; v kazdom diele vyjavena je horuca tuzba za tym, co by zivotom narodnym hybaf malo. On jako pi!ny a nadany umelec sbieral rozmanite tony k uliatiu jedneho suzvuku. V jeho case myslienok a zivotneho revnenia mysli usfachtilejsich nedostavalo sa narodu, dal sa do iimornej prace a v niekofko rokoch stal sa narodu svojmu basnikom. historikom, zivotopiscom, kritikom, mravokarcom, recnikom, lekarom, domacim radcom, prekladatefom znamenitejsich plodov cudzojazycnych a tiito vsetku tazkii pracu obzivoval myslienkou na buducnosf naroda svojho. Hlavnejsie spisy jeho su:.poesia", 4 diely , je ona z najlepsich pramenov vychystana literatiira slov., nachadza sa v nej ninoho zivotopisov, basnikov a inych spisovatefov slovenskych, jako i mnohozachovalych plodov liter, neznamejsich spisovatefov...slovensti versovci" 2. diely V nich povodca podal vefmi podareny vykaz plodov basnickych z predoslych, k zapomenutiu uz blizkych casov. Nachodia sa medzi plodmi tymito lit. tak znamenite vyplody ducha, ze nimi opravdu obzivene bolo obecenstvo slovenske. Sam Fud pospolity mnohe z tych plodov este i teraz zna a V nich obfubu nachadza; najma spis Pilarikov: Ludomir". Confessie", ku ktorej pridal vefmi zdarile nakresy historicke cirkve ev. Prelozil. musy'" a podporoval stale literarne spisy v torn case na svetlo vychodivsie svojimi clankami. Juraj Palkovic, nar v Rimabani, zomr v Presporku. Po dokonanych stiidiach vo vlasti a v Nemecku zaoberal sa ucitefstvom a vychovavatefstvom. R prevzal stolicu reel a lit. ceskoslovenskej na presporskom lyceume, ktorii az do r zastaval. Za cely tento cas bol neunavne cinnym a nemalo prispel k rozkvetu literatury ceskoslovenskej. Kecf ale pokrok cestiny nevyhnutne ziadal, aby sa i stary jazyk prisposobil potrebam noveho veku, PalkoviC huzevnato pridfzal sa veleslavinskeho sposobu reci, zavrhol vsetky dokonalosti a opravy. Bol staly bojovnik za nesfastne ypsilon. Spisy jeho oplyvaju v dobe jalovych tychto hadok ostrou polemikou, ktora len vtedy prestala, kecf vifazstvo stranky pokroku bolo rozhodnute. SpisovateFsku cinnosf zapocal na poli basnickom, vydajuc r v Presporku

27 25..Dva buchy, tri suchy'-, komedia. Sbierka basni pod nazvom :.,Muza zo slov. hor", ku ktorej bol pripojeny i preklad I. spevu Iliady. Vydaval popularne kalendare, casopisy.tyzdennik"' a Tatranka", Znamosf vlasti zemepisna" Z jeho spisov najuzitocnejsi je slovnik Bomisch-deutsch-latinische-worterbtich /' 1 Vojtech Simko, rehofnik Mimo kazni zaoberal sa i basnictvom. Do slovenciny prelozil a vydal.skrovna knizka frantisi:anska" v Trnave 1814, Smutny spevohlas" v Trnave Jestvuju mnohe basne tohoto znameniteho muza tlacou uverejnene. Jeho nevydane prace sii: 0 poslednich vecach cfoveka" basen, Spatreni obsach uceni versovnickich", basen a Kniha zivota". Jan Sabow, sedliak z obce Petanova v Novohrade. Zil este r Jeho verse Mlvnar hubi zito", Opsani Cygafia" a Pes do presu dan" vydal Toblic. Vyvin slovenciny. Bernolacina. Ako sme spomneli, pociatkom osemnasteho storocia badaf v katolickej spisbe nasej zaujimavy obrat; biblicka cestina dostava strbiny a slovencina preraza uz i slovo tlacene. Pn'cina toho bolr ta, ze cestina po uporne] protireformacii v Cechach, na Morave a Sliezsku na pociatku 18, veku bola osihotena uz iba na sedlac, slavna doba kralickcj biblie zapadla, cesky jazyk i doma zostal bez vlady a zastity. Slovenski katolici boli neviazani k spisovne] cestine, preto vzdy vacsmi a vacsmi slovencili. K tomu vek 18. na Slovensku bol Tudu vekom socialneho a politickeho jarma a zo zapadu prichodily nauky o pravach fudu, suverenite narodov; o vofnosti, o rovnosti o bratstve, nasledkom coho narodnosti preberaly sa k zivotu a v nich budila sa snaha jasno vyrazit' i v iteratiire svoju osobitnu, jazykovii a kmenovu individualitu. Toto logicky pre lo i na Slovakov. Povedomie narodnej individuality slovenskej sa tiez zacalo ozyvaf. Slovaci katolici pocitili od davna, ze hoci su blizki pribuzni s Cechmi a rovni povodom, predsa vsak rozdielni od nich celou historiou, vlasfou, narecim a povahou. Hoci uznavali, ze z rodinnych svazkov s Cechmi

28 26 vyplyva pre nich nejedna vyhoda najma na poli kulturnom : nicmenej nahliadli tiez, ze nesvedci irn vecite trvaf j podruzi. Slovaci katolici nikdy necitili sa byf jedno s Cechmi. Pisma svoje vzdy pisali svojim narecim ; preto otazka spisovneho jazyka na Slovensku mala i nabozenske pozadie. Strana protestantska uvadzala cestinu. Duchovenstvo katolicke najma od casov protireformacie pamatlive sue potrieb obecneho fudu sebe svereneho, pisalo jazykom slovenskym, sue presvedcene, ze fudu pisaf v jeho matercine je p/acou najzasluzenejsou, ktora nesie prospech i uzitok. Cim viae ehylilo sa 18. stoletie ku koneu, tym viae odlucovali sa od cestiny. Jozef Ignae Bajza, kat. knaz, uz doeela vedome sa odlucil od nej. Jeho 5-svazkove dielo Kresfanske kat. nabozenstvo" v Trnave je uz slovencina slovom i pismom. Je uvedomelym Slovakom; vycituje Slovakom, ze si dosavadf nevazili svoju rec. Slovencina teda bola tu, len nebolo toho, kto by ju bol obliekol V sustavne rueho. Anton Bernolak je ten, v jehoz osobe etime prveho slovenskeho gramatikara a kodifikatora spisovnej slovenciny. On dodal listrojne telo, obliekol rec nasu v sustavne rucho ; poskytol gramatikalny kodex a to sposobom ustavnym, skrz svoju intelligeneiu so vsetkych stran Slovenska shromazdenu v LJcenom slov. Tovarysstve". Lebo nutno vedief, ze bernolacina nepovstala v hlave sameho Bernolaka, ale ona bola spolocnym, umluvenym, od davna ehystanym dielom. Vidno to z predmluvy jeho diela: Dissertatio philologieo-eritiea de literis Slavorum" v Pre - porku Anton Bernolak. Nar. sa 4. okt v Slanici v Orave z rodiny zemanskej, zomr. v Novych Zamkoch 15. Jan Uz ako klerik semenisfa presporskeho zanasal sa myslienkou povysif slovencinu na jazyk spisovny, ponevac pri zaoberani sa s jazykovedou nareci slovanskyeh, dosf skoro sa presvedcil, ze ine kmeny slovanske znamenity pokrok Cinia preto, ze maju reci svoje narodne, ze rec narodna je jedinym prostriedkom k rozsirovaniu prostonarodnej osvety, ktora Slovakom prave neuzivanim, zanedbavanim sloven- Ciny takmer nepristupna bola. Nasledkom toho vzal si pred seba sostavif mluvnieu spisovnej slovenciny a polozif zaklad tejto potrebnej novoty. R vydal v Presporku Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum de divisione illarum nee nonaecentibus" a Linguae slavicae per

29 regnum Hungariae usitatae compendiosa simul et facilis ortographia". Jako kaplan ceklicky vydal r v Presporku svoju mluvnicu,,grammatica slavica ad systema scholarum rafionalium in dicionibus caesareo-regiis introductum accomodata" a uviedol slovencinu v pravidla mluvnicke. Bernolak postavil sa na stanovisko foneticke, t. j. tak pisat ako sa mluvi. Vseobecne sa hovori, ze on vzal trnavske podrecie za spisovnu rec, co vsak nestoji, nie trnavcinu s jej tvrdou vymluvou, ale, myslim, slovencinu bez dvojhlasok, bez y" uviedol za spisovny jazyk. No jakokofvek sa vec ma, iste je, ze i tato bernolacina priniesla novy zivot narodu slovenskemu ; prinavratila ho sebe, citil sa doma a hybal sa dfa svojej chudoby i na verejnom poli. Rozkyvala sa sumna dcera Tatier, slovencina od nepamati po prvy raz obiecena do cestovnych siat, aby si ziskala obcianske pravo verejnosti, slovom ako Palarik hovori, slovencinu odokryl slavny Bernolak. On prvy dekretoval samostatnosf spisby slovenske] a stvoril kolu spisovatefsku. Bernolak mal za cief uvedomif i vychovaf a viesf Tud slovensky. Duchovenstvo katolicke spolcilo sa okolo neho v druzstvo, ktoreho clenovia sfubom sa zaviazali, ze budii spisovaf a odberaf knihy slovenske. Tak vzniklo Slovenske ucene Tovarysstvo" r v Trnave. Pobocne stranky tohoto Tovarysstva" boly v Nitre, v Rovnej, v B. Bystrici, v Sofnej Bani a v Trencine a tak v niekofkych rokoch skrsla cela kniznica slovenskych spisov, ktore prinasaly ovocie umenia. obohacovaly nas fud uzitocnym vedenim ; dvihaly jeho mravnosf a vzdelanosf. Nebyf Bernolaka a jeho stupencov, Fud slovensky nikdy by sa nebol rozhtadel a ohrial z cisteho a vreleho rodofubstva jeho poprednych muzov. ktori pisali 5esky. Bernolakisti boll nadseni katolici a nie menej milovnici naroda slovenskeho, preto usilovali sa otvorif brany k vzdelaniu reci naroda. Oni synovskym srdcom sa klonili k rodnemu jazyku, matercinu s vrelou laskou a vytrvalosfou vzdelavali ; zaznanych Slovakov tatranskych na piedestal svojej narodnej individuality pozdvihovali. Ucene slov. TovarySstvo svojou bernolacinou sborilo miir, potrhalo zaclony, ktore prekazaly svetlu i teplu; stalo sa zakladom dnesnej literatiiry svojskej, slovenskej. Ono urobilo prvy krok k literarnemu sjednoteniu katolikov a luteranov. ono prinutilo pisaf slovensky tych. ktori pisali Cesky. Bernolak okrem raensich spisov pracoval na ob irnom slovniku; jeho vydania premedzitymprislusmrf sa nedockal. 27

30 28 Stedrotou Juraja Palkovica, kanonika ostrihomskeho, ktory k dielu tomuto repertorium, t. j. siesty diel sostavil, vysiel slovnik Bernolakov pod nazvom :,,Slovar slovensky, ceskolatinsko-nemecko-uhorsky, seu: Lexicon slavicum bohemicolatino-germanico-ungaricum" v Budine Bernolacina mala vera priaznivcov a macenov, medzi ktorymi vynikali: nitriansky biskup Viirum, jagersky arcibiskup Frantisek Fuchs, grofi Jan a Stefan Illeshazy a najma Alexander Rudnay, primas ostrihomsky, ktory bol synoni slovenskej zeme, narodeny na brehu nasho Vahu, bol duchovnym pastierom medzi slov. fudom, v jazyku slovenskom kazal, ucil. V slov. jazyku vydal svoj prvy spis: Pamatka navstivenia Pana" V Trnave 179S. Bol prvym macenom. Slovak na vysokom trone, ucenec, dobrodinec, stavitef chramov a skol. Juraj Palkovic, kanonik ostrihomsky , ktory s naruzivost'oli Ipel na svojej slovenskej reci. Prelozil a vytlacif dal Bibliu, vydal Bernolakov,,Slovar". Na jeho litraty vysia Virgilova Aeneas v slov. preklade od Jana Holleho. Zanechal viae cennych rukopisov. Jozef Ignac Bajza. Nar. 1755, zomr On je predchodcom Bernolakovym, pripravujuc cestu kodifikacii slovenciny za spisovny jazyk, on samoprvy oproboval svoje mohutne sily v kazdom smere slovenskeho pisomnictva. On v dobe Jozefinskej stal na cele slov. vzkriesenia svojim slovenskonarodnym povedomim a tak nenialo prispel k oziveniu narodnej a kmenovej individuality slovenskej. Cinnosf jeho literarna siaha od r V dobe tejto vydal : Renne mladenca prihody a zkiisenosti"; r v Trnave Epigrammata" v dvoch dieloch. V prvom diele ulozil verse prizvucne, v druhom casomerne. R Vesele ucinky a receni k straveniu triichlivych hodin". R v Trnave: PrIklady ze sv. Pisma". Smer Bajzov nie je cisto slovensky a pomer jeho k Bernolakovi je polemicky. Jemu schadzala znamosf inych nareci a pravy nahfad, co je slovenske. On chcel pocestif slovencinu a poslovencif cestinu. Zato vsak slov. hlaskoslovie a foneticky pravopis mocno sa hlasi V Bajzovych spisoch. Juraj Fandli. Nar. sa 22. marca 1754 v Ompitali v Presporskej, od r ucinkoval ako farar v Nahaci, zomrel

31 : 29 ^ svojom rodisku 7. marca Bol jeden z najhorlivejsich piivrzencov Bernolakovych, najumnejsi a najusilovnejsi robotnik a celej skoly najlepsi stilist. Budil silno narodne povedomie a cely svoj zivot obetoval k rozsircniu narodnej osvety medzi Slovakmi. Vydaval a popularizoval nauky hospodarske pre gazdov. Jeho kniha: Pilni domaci hospodar'^ bola prva bernolacinou pisana kniha Vydal Duverna zmluva medzi mnichem a djablom" 1789.,,,Zelinkar" 1792., Prihodne a svatecne kazne" 1793., Slovensky Vcelar" 1802., 0 uhoroch rozmluvani" 1802., Kazdodenni pamatka smrti" Albert Gazda. Nar Knaz radu sv. Frantiska, narodeny yo Vysfiom Kubine. Bol vytecnym kazatefom slovenskym. Ucinkoval najviac v Ziline, kde bol dva razy quardianom a ucbarom zilinskeho gymnazia. Vynikal v hudbe; zornr. V Ziline Pisal :.,Zrele ovoce slova boziho" Kazne sviatocne pod nazvom Kvetna zahrada*' 1798.,.Dvanasf kazani" v Skalici Anton Bencic, , knaz radu sv. Frantiska, zomrel v Rozfiave. Vydal r. 1794,,xManna Spasitelna''. V rukopise zanechal preklad diela Pazmanovho,,Hodegus k pravde veduci kalauz";,.za tiravu denicu bludicich Lutheranov voditef" rukopis. R vydal v Trnave..Kamen probujici rozepre viri". Ondrej Meszaros, kanonik nitriansky Vydal;.,Kresfanskakatolicka modlaca kniha".,,dom svati", t. j. Zivot Tobiasa, a ine spisy. Miclial Resetka. Nar. sa v Bobote 1794, zomr co farar hornosuciansky. Spisal 18 rozlicnych diel, z ktorych vydal 13. Sbieral material pre obsirnu historiu reci a literatury slovenskej. On prvy ocenil dolezitosf siistavnej vytrvalej lit. prace narodnej. Preto zasluzi meno prveho dejepisca slovensko-literarneho. V nom pozname jeden celny stip skoly bernolackej.

32 30 Michal Klitnko. Slozil smutnohru,.krizant a Daria". Zomr ako kanonik presporsky. * * * Spomenutia hodni su este zo spisovatefov, ktori stali okolo kolisky Uc. slov. tovarysstva" : Frantisek Hdbel, kanonik, Tomds Jedlicka, Juro Holly, Jozef Nejedli, kanonik, Anton Palsovic, kanonik a dr. A. Ottmayer, Zilincan a ini obetivi muzovia, medzi ktorymi vynika Martin Hamuljak, nar v Jasenici, zomr Bol jeden z najzasluzenejsich narodovcov slovenskych, ktory viacej nez za 30 rokov blahodarne ucinkoval k zvefadeniu lit. slovenskej uz vzbudzovanim lasky k narodu a reci zvlaste mladikov, uz miidrym zastavanim naroda, sbieranim slov. knih, rukopisov a inych pamatihodnosti. Obstaravanim tlace a korrektury, vydavanim a rozsirovanim spisov slovenskych. Jeho snahou povstal r v Pesti slovensky spolok Milovnikov reci a slovenskej literatury", ktory behom 10 rokov vydal V 4. rocnikoch almanachu Zora'\ basne Jana Holleho. On bol muz znacnych obeti, dokazom toho je jeho vzacna knihovefi, ktorej vacsina pripadla bola,.matici slovenskej". So Zorou" Hamuljakovou zahynula i bernolacina, ktora mala jedineho skutocneho basnika Jdna Holleho. Jan Holly. Nar. 24. marca 1785 na Biiroch, necfaleko Sastina. Po ukoncenych skolach v Skalici, v Presporku a stiidiach bohosloveckych v Trnave vysvateny bol 1808 a obdrzal kaplanku v Pobedine a v Hlohovci, odkiaf r presiel na faru do Madunic na Povazi. Uz ako klerik skladal mensie basne v slobodnych hodinach. V Pobedine zaoberal sa prehliadanim basni staroklassickych, menovite: Virgil, Aeneidy. Na stanici tejto nasledkom nastydnutia pritiahol si na nohy hostec (podagru), na ktory cez cely zivot trpel. Madunicky uteseny kraj posobil co najzdarilejsie na jeho basnickeho ducha. Tu si zamiloval spanily haj Mliec, v ktorom pod velikanskym dubiskom rad basnieval. Dokonciac preklad Aeneidy, presiel i na pole narodneho basnictva slovenskeho a zacal skladaf p6vodne eposy z minulosti Slovakov. Tak povstal jeho Svatopluk" medzi Vitazska basen ve dvanasti spevoch". Nato slozil svoje Selanky" a epos Cyrillo-Methodiadu'* s pripojenym zivo-

33 31 topisoni Cyrilla a Methoda a bajoslovim pohanskych Slovakov. Okolo r zhotovil hrdinsku basefi..slav". R pisal svoje zalospevy. rozlicne ody a metricky kat. spevnik. Nasledkom vypukleho ohna 13. maja 1843, ktory aj faru a kostol madunicky zachvatil, onemocnel nas basnik, sue fazko popaleny na oci, viacej nevyzdravel a nemohol lirad farsky dalej zastavaf, prepusteny bol na vlastne poziadanie do odpocinku, ktory u priatefa svojho, Lackovica, farara na Dobrej Vode stravil. Tu jednak ho lamka lidov, jeho stary neduh. sklucila, jednak zrak jeho ohnom preru- eny vzdy viae a viae slabnul ; dva roky pred smrfou celkom oslepol. Dokoncil tu spevnik svoj uz predtym zapocaty. Roku 1849 bofasf neduhu svojho. trapnu slepotu bystrym duchom a odhodlanou trpelivosfou znasal, skonal na Dobrej Vode 14. aprila v ten den. kecf v Debrecine vyhlasili uplnii neodvislosf Uhorska. Pomnik Hollemu prispevkami horlivych narodovcov vystaveny a slavne odhaleny bol Vsetky diela Holleho vysly v IV. svazkoch v Budine pod nazvom : Basne Jana Holleho'', vydane od spolku milovnikov reci a lit. slovenskej. Najnovsie vydanie Holleho diela je: Holleho spisy basnieke so zivotopisom", usporiadal a vydal Jozef Viktorin Znacenie Holleho v nasej spisbe je neoeenitefne. On je najvacsi basnik slovensky, ci pozerame na sirku jeho basnietva, ci na vsestrannosf a rozmanitosf, ci na vznesenosf a vefkosf koneepeie. a ci na vnutornu cenu jeho basnietva: uznaf musime, ze Holleho neprevysil nikto. Nikde nejest tofko narodneho povedomia a tofko slavy, jako u Holleho. On v studenej forme silno vyslovil modernu ideu narodnostnu a to v rokoch tridsiatych. Ano, Holly je kriesitefom narodnej povedomosti skrze svoje uarodne, nikym fieprevysene slovo. On bol a bude oslavitefom slavnej minulosti v nadhernych rozmeroeh. je a bude vestcom budiienosti a pychou nasho naroda. On neliterarny dialekt pozdvihol a vykristalizoval na bohatii poeticku rec; stvoril slov. epos., slovensku odu, elegiu, piesen. On sa podoba Dantemu, jako Dante zalozil zaklad talianskej spisbe, tak aj Holly slovenskej. Najpodarenejsie sii jeho selanky. On v nich nikdy je nie jednotvarny, vzdy ine a ine obrazy a zvraty. Jeho pastieri a pastierky su skutofni fudia, ich zamestnanit verny odblesk zivota. Selankami i slovnik slovenskv zbohatnul.

34 32 Epos Svatopluk" nie je Svatoplukom dejin, bo len dobre stranky Svatopiuka vybral si za thema, zle nechal na boku. Vraha svojho stryca Rastislava spravil bohatierom narodnym a vyvolencom Bozim. No v Svatoplukovi" nechyba vefkoiepych vyjavov, iba fubostneho zivlu niet. Najdokonalejsi epos Holleho je : Slav". Dej Slava" nie je historicky, lez obrazotvornosf basnika. Slav" je osnovou jednotne umelecke dielo. Su v fiom viacere krasne vyjavy, ako na pr. Bondorove nocne videnie, Zahuba vrahov, Prvy utok Cudov na Slovakov. 6dy jeho uz nestoja tak vysoko, acprave i medzi nimi su niektore vysokej ceny, jako spev Na Bernolaka", oda,,na Ondreja Risaka", Na Slovensky narod". Otazka spisovnej reci slovenskej, vystupenie Bernolaka a najma zalozenie Uceneho slov. Tovarysstva" narobilo nemalo ruchu u nas. Slovaci protestanti snazili sa udrzaf jazyk cesky aj vo spisoch svetskych a uznavajuc zahubnosf novoty bernolackej, utvorili tiez spolok a zariadili z vlastnych prostriedkov, dobrovofnymi prispevky obci, knazstva a inych narodo^/cov r ustav pre ceskoslovensku rec a literaturu spojenu s kathedrou tej reci a literatiiry na ev. lyceume v Presporku. Ucelom tejto spolocnosti, zalozenej hlavne od Juraja Palkovica a Bohuslava Tablica bolo, udrziavaf v cistote spisovny jazyk cesky a rozsirovaf uzitocne a nabozenske a zabavne knihy prostonarodne medzi Slovakmi. Palkovic bol povolany do Presporku za profesora a tajomnika novozalozeneho ustavu. Podniknutie toto sa z pociatku darilo dobre, v prvych rokoch vydane boly mnohe spisy, vzornej spravnosti vzbudzujuce vefke nadeje. Neskorsie ale na miesto predosleho nadsenia vstupila netecnosf a dusevna ochablosf a tak rozpadla sa spolocnost" tato a spolku hrozila zahuba. Lovich a Rabbic hfadeli ztratu tuto nahradif novym spolkom, zalozenym 1812 v banskom okoli. ale podnik ich mal chatrny vysledok. Poddoba druha. Acprave doba tato pisomnictva slovenskeho dfa vacsiny spisovatefov slovenskych a vybornosfou jednotlivych vyplodov literarnych cistoslovenskou pomenovana byt" musi, ni5 menej ma storocie toto aj statnych obhajcov cestiny a

35 33 zastavatefov unie literatiiry ceskoslovenskej. Kto by neznal mena: Kollara, Safarika, ktori na Slovensku zrodeni, pisali cesky, ktori nedoverujuc v buducnosf pisomnictva slovenskeho, stale bojovali proti kazdej novote a proti kazdemu pokusu literarneho rozkolu. Oni boli stredom skoly ceskoslovenskej 19. storocia. Jan Kollar. Nar. sa v Mosovciach v Turcianskej stolici 29. jiina 1793, zomr. vo Viedne 24. jan Studoval po stravenych prvych rokoch mosovskej skoly v Kremnici, v B. Bystrici a na lyceume v Presporku, kde v priatefsky svazok vstiipil s Frantiskom Palackym, slavnym historiografom ceskym navstivil universitu v Jene. Ztadiaf vratiac sa do vlasti, bo) v B. Bystrici od superitendenta Lovicha za knaza vysvateny a prideleny co pomocnik Janovi Molnarovi, spravcovi duchovnemu luter. v Pesti. Staniic sa nastupcom Molnarovym, usilovne pracoval na torn, aby V Pesti samostatnu ev. cirkev slov zalozil. Po dvojletej ceste do Italic r bol povolany od vlady do Viedne, po utisenych burach bol vymenovany za profesora starozitnosti slov. na universitu, v ktorom lirade az do smrti, totizto do 24. jan sotrval. Pochovany bol na hrobitove sv. Marka. Pomnik postavila zosnulemu vdova, ktory zdobi tento jednoduchy napis: Ziv sa V srdci cely narod nosil, zemfev zije v srdci naroda celeho." Spisy jeho sii: Slavy Dcera." Pdvodne basefi tato mala nazov: Basne vydane v Prahe" Vyklad ku Slavy Deere" v Pesti. Rozpravy o jmenach, pocatkach a starozitnostach naroda slavskeho a jeho kinenu", v Budine Cestopis do horny Italie se slovnikem" Pest Cestopis druhy". v Prahe u Kobra Nedelni svatocne kazne", v Pesti Narodne spevanky slovenske". v Pesti Kollar bol jeden z prednych, moze sa povedaf jeden z prvsich spisovatefov ceskych, ktory mohutnu myslienku vzajomnosti slovanskej jasne a urcite vyslovil dojimavymi spevami Slavy Dcery", tejto lyricko-epickej basne, pocitajucej vyse sesfsto sonetov a ktora coskoro stala sa narodnym evanjeliumom. Cela basnicka sila Kollarova ozvala sa najvrucnejsie v predspeve: Slavy Dcery", je to uvertura basne. Kollar nie je basnikom vefkej obrazotvornosti a vefkych invencii. Prof. J. Ka ka: Dejlny literatiiry slovenskej. 3

36 34 jeho rec plynie bez obrazov vel'kolepych a malych raetafor, no rec jeho predsa je tak padna, energicka a smela, ze slysite z jednotlivych slov a viet vlnif sa hlboke rozochvenie. On bol basnikom lyrickym, o epickej plastike nieto stopy u neho. Truchlivosf nad ztratou slavnej vlasti, zial' nad neblahym stavom siicasneho stavu narodneho, ziaf nad rozdrobenosfou vefkeho celka, rozhorcenosf nad netecnosfou a odrodilstvo slavskych synov a zasa pevna dovera, ze nastanu lepsie easy, lepsia buducnosf, istota v konecne vifazstvo, to je obsah citoveho zivota Kollara. V nom vzkypela nenavisf proti nicitefom a nepriatefom narodneho zivota. Basen Kollarova nenavidi agressivnych Germanov. Postava jeho Miny" je hlavne ideajnym vzorom Slovanky. Slavy dcera" ma 5 spevov: 1. Sala, II. Labe, III. Dunaj, IV. Lethe a V. Acheron. Basnicka cena Slavy Dcery" zalezi V torn znacnom pocte lyrickych basni, z nich hiboky cit basnikov vysfahol nehfadanymi slovmi, silou elementarnou. Ona mala vefky u^inok na poesiu slovensku. SamoChalupka, Cudevit Stur, Michal Hodza, Karol Kuzmany, Andrej Sladkovic Godra a ini slov. basnici stoja pod jej licinkom. KoUar sosbieral aj slov. Fud. piesne Zpievanky", ktorymi tiez nemalo budil sebavedomie Slovakov. Pavel Jozef Safarik. Nar. V Kobeliarove v Gemeri 13. maja 1795, zomr. V Prahe Po prvej vychove v dome otcovskom studoval V Roznave, v Dobsinej a na lyceume Kezmarkskom odobral sa do Jeny na universitu, tu sa pobavil az do r Uz r vysla v Levoci jeho Tatranska muza", t. j. sbierka basni povodnych a prekladov, a v Jene prelozil pre Ceske divadio Aristophanove oblaky". Vratiac sa do vlasti, bol r vychovavatefom v Presporku, odkiaf povolany sue na gymnazium za profesora do Noveho Sadu, tam az do r ucinkoval. R vydal Pisne svetske lidu slov. v Uhrach". V Novom Sade zapocal rad svojich vedeckych diel, nemeeky pisanyeh. Z Noveho sadu presfahoval sa do Prahy, kde sa stal r kustosom pri c. k. knihovni a r bol tejze knihovne bibliotekarom. Hlavne jeho diela su: Slovanske starozitnosti" 1837, Slovansky narodopis" Zaciatok glagolskeho pisma a k tomu : Uber die Urschprung und die Heimath des Hlagolitismus". O prvych dvoeh dielaeh

37 35 hovori Hurban: V Starozitnosti odokryl Safarik stary zahaleny svet slovansky, o ktorom sa uz skoro nevedelo, ze bol. V Narodopise" poukazal ako casom tknute rozvaliny, ako tu zostaly casom nehnute. ako stlpy a palace Babylona." On slovencinu pokladal za najblizsiu staroslovancine a vykazal jej v odrade slavianskych reci zvlastne samostatne miesto; a coje najdolezitejsie, roztriedil rec slovenskii na tri skupiny: na narecie zapadne, vychodne a stredne (vlastnu slov.), hoci nebol za zvlastnu lit. slovencinu, predsa tymto cinom nevdojak i on, ako i Kollan kliesnil cestu slovencine do knih. * * Pri cestine vefmi stall este : Benjamin Pravoslav Cervenak, mladik, obdareny prisnych mravov, zomrel v mladom veku na D. Bodoni Jeho dielo: Zrcadlo Slovenska'' vydal r Hurban v Pesti. Karol Stiir, Jonas Zaborsky, Juraj Slotta, Jan Chalupka. Kuzmany, Godra a ini, avsak pozdejsie aj oni pisali slovencinou. Jan Chalupka. Nar. 28. okt v Hornej Micinej. bol ev. fararom V Brezne od r az do smrti Muz zriedkaveho humoru. Jeho divadelne kusy pomutily lien slov. mesteciek. V kratkych lehotach vysly : Kocourkovo", veselohra, v Levoci 1830,,,Vsecko na opak'", veselohra, v Prahe 1832, Trasontka'*, fraska, v Lipt. Sv. Mikulasi 1833,.,Starous plesnivec" Figury jeho veselohier sii znamenite. On poznal zivot slovensky; chudobny, ale predsa vesely zivot studentsky, odrodilstvo a malomestsku pychu. Satyra tychto jeho divadelnych kusov ucinkovala na obecenstvo slovtnske vyborne. On je slov. Aristophanes. No dramatickej zily nebolo v fiom ; v kusoch jeho deje su male, bo najdramatickejsie vystupy odohravaju sa nam za chrbtom. Spisy jeho vysly v Martine v 5. svazkoch. Benjamin Cervenak. Nar. V Slov. Pliesovciach Bol v Presporku namestnikom Palkovicovym. Tarn spisal historiu Slovanstva. Vydal,, Historiu Cirkevnu" a Zrcadlo Slovenska". Zomr

38 36 Ga par Fejerpataky. Nar vo V. Paludzi v Liptove. Bol dlhe roky buditefom slov. fudu. Rozsiroval slovenske a ceske knihy medzi nim. Zalozil kalendare Slovenski pozornik" a Vlastensky kalendar". Zomrel Cudevit tur a jeho Skola. Mesto Bratislava, kde,.zapadla Slavov slava" stala sa koliskou novej slov. literatury, novej literarnej reci, ktoru z domaceho obecneho jazyka ustrojil muz ducha neobycajne idealneho, Cudevit Stiir. Cudevit Stiir nar. 29. okt v Zay-Uhrovci, zomr. 12. Jan v Modrej. Po dvojrocnom uceni v Rabe r vstiipil do lyceuma presporskeho, kde sa uz r cinnosfou niekofkych znamenitych mladikov utvoril kruzok pod menom Literarna jednota". Ciefom tejto spolocnosti bolo citanie a sudenie plodov literarnych, cvicenie sa v recnictve, jako i studovanie jazyka slovenskeho. Zakladatelia, ochrancovia tohoto mladeho druzstva boli: Karol Stiir, Daniel Lichard, Samuel Godra, Samuel Chalupka, Matej Holko, Samuel Babylon a Jan Caltik. Neskorsie spolocnosf tato obdrzala meno Slov. liter^rna Jednota", ku ktorej sa i Cudevit Stur pripojil, vzdelavajuc sa v nej horlive a pilne pouzivajuc jej kniznice. Po odchode starsich zakladatefov z Presporka, prevzal sam spravu jednoty, vzdelavajuc horlive a obetive mladez slovensku. Laska jeho tak daleko sla, ze i po odbaveni bohosloveckych studii zostal v Presporku co namestnik Juraja Palkovica, professora reci a lit. slovenskej, ktory v zaslom veku svojom zastupnictva potreboval. R bola Slov. jednota" vynesenim krafovskeho namestnictva v Budine zakazana a premenila sa v ustav literarny, v ktorom Stiir prospesne ucinkoval. R odobral sa do Hally na stiidia univerzitne a po dvoch rokoch navratiac sa a povolany sue do Kezmarku za professora fil. vied na ev. lyceume, povolanie toto neprijal, lez navratil sa zas do Presporka a prevzal znovu namestnictvo J. Palkovica v listave literarnom, ktory pod jeho vedenim patrne vykvitol. Av ak v tom case madar^enie uz silne rastlo a hrozilo i presporskemu ustavu. Vefky madarizator grof Karol Zay, generalny inspektor ev. cirkvi, vrhol sa na tento listav a jeho pri^inenim r vyslovil cirkevny sbor presporsky, mocou patronatu svojho, aby Cudevit Stiir pre politicke pletichy" z namestnictva

39 . 37 profesorskeho odstraneny bol, co sa na vzdor prosieb mladeze protest. v. cirkvi a na vzdor dovodov troch superitendentov i stalo. Starsia mladez y tuhej zime odsfahovala sa do Levoce a do Presova. Stiir sam zostal i nadalej v Presporku, bedliac na mladez slov., ktora tajne navstevovala svojho zbozfiovaneho ucitefa vecerom a nocou. Do tejto doby patria jeho spisovatefske prvotiny, najviac narodo-obranne brozurky a clanky v novinach. zvacsa nemeckych, aby tak obracal pozornosf verejnosti na slovenske diela. Verejne jeho posobenie pocina sa rokom 1845, V ktorom dostal povolenie k vydaniu narodneho politickeho casopisu. Do toho isteho roku pada i zalozenie Tatrina", narodnej slov. lit. praktickej jednoty, ktorii Stur s Hurbanom a Hodzom usporiadal. Jednota tato stala pod spravou Hodzovou. Osudny rok 1848 jestvovanie je] zastavil. Idealny Stur zaoberal sa vefkou myslienkou:,,hovorif k fudu nasmu nielen v obecnom, ale i v pospolitom a vyssom zivote narecim nasim, milou nasou slovencinou" Pohybaf fud nas rodnym jeho jazykom, spojif jeho intelligenciu pravou, centrdlnou slovencinou. Myslienku tuto vyslovil on V lete r. 1843, baviac sa s Hodzom v Hlbokom u Hurbana, a myslienka tato onedlho ujala sa po celom Slovensku. Dna 1. aug vyslo prve cislo novin Sturovych Slovenskje narodnie noviny" s beletristickou prilohou Orol Tatransky". Rok tento je feda najvyznamnejsi V dejindch nasej literatiiry slovenskej, lebo on nam priniesol ferajsiu spisovnd rec. Rec prvych novin Sturovych bola ta, ktora dfa jeho mienky, polohou svojou od vlivu cudzich jazykov vzdialena v rydzosti svojej slovanskej najlepsie sa zachovala, totizto stredna slov., jakou hovoria v Liptove, v Dolnej Orave, v Turci, v Tekove, vo Zvolenskej, v Honte, v Hornom Trencine a v Nitre. Osnovu reci tejto sostavil sam Stur s privrzencami svojimi spisom..narecia slovensko alebo potreba pisania v tomto nareci" (v Presp. 1846). Stur za literarnu slovencinu dovodil tym, ze kazdy kmen ndroda slavianskeho teda i slovensky md svoj zvldstny, s ostatnymi recami slavianskymi \rovnoprdvny rdz, ktory treba zachovac Avsak proti tomuto smelemu ;a^'d61ezitemu kroku Sturovmu pozdvihli sa mnohi slovanski obhajci Cestiny v Cechach a na Morave. U nas na cele protivnikov Stiira stal si Jan KoHar, tento soberiic nahfady protivnikov o ne-

40 : 38 vyhnutefnosti cestiny, zaslal ich k vydaniu matici ceskej CO odpoved na dva spisy Stiirove. Matica ceska i vydala r spis:,,hlasove o potfebe jednoty spisovneho jazyka pro Cechy, Moravany a Slovaky. ' Avsak nezastavila tym ruch novy, ktory vsestranneho schvafovania dochadzal a mlade sily slovenske okolo Stura shromazcfoval. I knazstvo kat. pridruzilo sa k nemu, najma mladsie pokolenie, ako Palarik, Radlinsky, Gerometta, Chrastek, Hattala a ini. Noviny turove pocaly blahodarne ucinkovaf, menovite uvadzanim praktickych idei do zivota, ktore by pospolite dobro a mravne zlepsenie Fudu napomahaly : otvaraly nove cesty narodnej cinnosti. Pisalo sa proti palenke, tomuto Tudokazu Slovenska a horlilo sa za zakladanie spolkov niiernosti a navadzaly sa spolky hospodarske. Ozfvil sa spolu i trh knizny, Objavil sa novy Almanach slov., Nitra", Lichardove kalendare Domova pokladnica, popularne knihy, Fudove spisy najma Jana Kadaveho, ako i jeho citanky pre dietky. Sbierka slovenskych prostonarodnych povesti od Janka Rimavskeho a ine spisy. Tak teda tato Sturova stredna slovencina spojila narod, stvorila spisbu a mocne budila narodne povedomie. a bolo to na case, lebo koncom liet styridsiatych sily skoly Bernolakovej uz doharaly a hrozily docela zhasnuf. le mnohi bocili od Sturovej slovenciny, pricinou bola jedno pravopisna nejednota, druhe Sturova ortografia, V ktorej totizto odstranil za Bernolakom y" a tym spustil sa etymologie. No tuto chybu odstranil Hodza, on liptovsky r.'iz Sturovej slovenciny zamenil prinavratenim y" formou dokonalejsou terajsou. Stur bol na sneme uhorskom poslancom kral mesta Zvolena, kde statne hajil grava slovenske, najma pri otazke o skolach narodnych. Cinny podiel bral pri kazdej dolezitejsej otazke krajinskej. Rok i848 stravil v Prahe a vo Viedni az do povstania slovenskelio, V ktorom spolu s Hurbanom a Hodzom hlavnu ucast' bral. Po premozenej revoliicie mad'arskej utiahol sa celkoni do sukromneho zivota, neprijmiic ponuknute mu urady. Zil v Modrej a zaoberal sa cinnosfou literarnou a vychovavanim sirot zomreleho brata Karola. Zomrel 12. januara Pricinou jeho vcasnej smrti bolo ranenie sa puskou na pofovke; preskakoval priekopu, padol na pusku, ktora vystrelila a naboj vryl sa mu do stehna, zapriciniac mu ranu smrtefnu. Stur bol pise Lichard clovek idealny, sfachetna, uprimna dusa, preto nemal protivnika." Hlavne jeho diela basnicke su : bohatierske basne

41 39 Svatoboj" a Matus z Trencina". Z prozaickych jeho prac zname je pojednavanie o narodnych piesnach slovanskych, pocestene najviac prispievanim Kalincaka. Vyslo nakladom ceskeho muzea Historicky svoj spis o Slovanstve nedokoncil. Basne jeho vysly pod nazvom Spevy a piesne C. Stiira" V Presporku Stur nenarodil sa basnikom, avsak vycitif krasu cudzich versov vedel ako malokto. Nic menej ma neodskriepitefne zasluhy v historii literatury nasej. On vychoval cely rad slov. pracovnikov, ktori celou dusou oddali sa literature slovenskej. On povysil a stvoril nasu terajsiu literatiiru. Spojil v literature Slovakov konfessiou od vekov rozcesnutych. Vefka cast belletrie skoly Sturovej ulozena je v prvych piatich rocnikoch Hurbanovho almanachu Nitra" , V Sturovom Orle Tatranskom", v Narodnych Novinach", ktore vychadzaly v Presporku od r a Hurbanovych Slovenskych Pohfadoch" od r Z tejto skoly vynikali dvaja spisovatelia. a sice Samo Chalupka a Janko Krai. Samo Chalupka. Nar. sa 27. febr na Hornej Lehote v zupe Zvolenskej. Prve ucenie prijal od otca doma, potom v Gemeri, V Roznave, v Kezmarku a v Presporku, kde ho vidime medzi zakladatefmi literarnej jednoty. Pofske povstanie strhlo Chalupku k roniantickemu podujatiu. Vtehdajsia slov. mladez presporska sympatizovala s Poliakmi a Chalupka stal za dobrovofnika. Dosiel vsak na bojiste len ako svedok uplnej uz porazky pofskej a vratil sa na ustupe raneny domov. Jeho basen..vseslav" je vystraznou rozpomienkou na tie easy. Basnik nas nerad sa rozpamatuval na ucasf v boji bratov proti bratom. Roku 1840 zostal fararom v i-iornej Lehote, kde posobil za cely svoj zivot. Roku 1843 vydal knizocku Palenka otrava", ktorej ucinok bol vefky. On stal nad koliskou literarnej slovenciny noveho typu, svojou piesfiou dokazal jej sucosf vyrazat poeticke city, hlboke myslienky formou krasnou. V jeho basnach vinie sa slovencina v celej svojej krase; verse jeho bystro tecii a su prijemne nasmu uchu. Jeho piesne casto zkrsly narazom nejakej pocutej pieseriky. Mnohe z nich znarodnely. Preto kazda Chalupkova piesen je vecnym agitatorom za slovencinu. On najlepsie pochytil tajomstvo Fudovej piesne. Jeho ballady sii vytecne, naj-

42 40 vybornejsia,,mor ho". Spomenutia hodne su: Kozak",,Xikavsky vazen", Stary vazen",,,odboj Kupov", Turcin Ponican", Branko", Bolo i bude". Umrel 19. maja Karol Kuzmany. Narodil sa 16. novembra 1806 v Brezne, kde jeho otec bol evanj. fararom. Ceska gramatika Dolezala vzbudila V nom narodny cit. Po skoncenej universite v Jene ucil na gymnaziume v Kezmarku, potom bol evanj. fararom vo Zvolene a roku 1832 presiel do B. Bystrice, kde bol az GO revolucie. Jeho posobenie v tych casoch bolo mnohostranne, pracoval proti odrodilstvu, pisal novelly, basne. vedecke knihy a ucinkoval na mladsich spisovatefov, ako na C. Stura, Kalincaka, Plosica, Sladkovica. Roku 1836 zacal vydavaf casopis Hronku", do ktoreho pritiahol mladuodusevnenu generaciu. Ton Hronky" bol nevidany. Uz V clanku Misto pfedmluvy" vysfahal vsetko, co sa mu nepacilo. Bernolakovcov pre trnavcinu, ktoru neuznaval za literarny Jazyk Slovakov, Kollara a Godru pre ich radikalne snahy ; Cechov pre samovofne vytvaranie vsetkych slovenskych zivlov zo spolocnej spisovnej reci ; stareho Palkovica pre jeho smiesny boj za Y". Jeho vlastne prace prejavuju mnoho ducha, najma novella,,ladislav" a Be\a'\ basen V piatich spevoch. V,,Hronke" Kuzmanyho uzrelo svetla aj Chalupkovo,, Kocourkovo". Hronka" bola vydavana v staroslovencine", ktoru on zastaval. no neskorsie aj on chytil sa slovenciny a napisal v nej najkrajsie svoje verse. Tak roku 1845 vysla v B. Bystrici jeho rec: Z konecnjeho zahynutia", od neho je piesen z revolucie Do zbroja, Slovania, za tron, rod a slavu" a Kto za pravdu hori'\ ktora je nasou narodnou hymnou a ktora poistila mu miesto medzi prvymi slovenskymi lyrikmi. Roku 1860 bol vyvoleny co patentalny superitendent a usadil sa v B. Bystrici, no uz pociatkom 1861 odisiel na fakultu do Viedne, o dva roky prisiel do Turc. Sv. Martina, kde ako podpredseda Matice slovenskej" umrel 14. augusta Klasicke jeho basne uverejnovane boly v Sokole" Ondrej Braxatoris SladkoviC. Najnadanejsi odchovanec skoly ^turovej je Ondrej SladkoviC, narodil sa 30. marca 1820 v Krupine, kde jeho otec bol ucitefom evanj. Ondrej bol dsmy zo sedemnastich deti

43 41 Braxatorisovych. Matku svoju este v dosf utlom veku utratil. Prvu vychovu prijal od otca svojho. ktory bol i slovensky spisovatef. Vychodiac skolu otcovsku, otec, aby sa naucil madarcine, dai ho do Perovcian (Perotveny) ku kalvinskemu fararovi Cudevitovi Kemeny-ovi. Po jednom roku vratil sa do Krupiny, aby tam do grammatikalnych skol piaristskych vstupil. Potom poslal ho otec na lyceum do Stiavnice. Jeho profesori boli Boleman a Lichard. V Stiavnici jako ziak vynikol bystrosfou a zivosfou. Roku 1836 zaiozila mladez slovenska na lyceume zvlastny spolok slovensky k vzdelavaniu reci a literatiiry ceskoslovenskej. Tohoto bol lidom i^ Sladkovic, tu sa obznal so spisami Kollara a Holleho. Citaval,,Casopis ceskeho Musea",.Kvety'' a ine. Avsak bieda onedlho prinutila ho, aby prijal povolanie za ucitefa do Lazian v stolici Hontianskej. No nezostal tu dlho, lebo zahorel tiizbou navratif sa k vedam a ku svoiim priatefom, a kondicie, prepustene mu jeho priatefom Cudevitom Grosmanom, pomahaly Sladkovicovi udrzaf sa V Stiavnici. kde v lyceume stal sa alumnickym seniorom. Roku 1840 odisiel do Presporku na teologiu s dvoma sajnovymi zlatkami, ponevac otec, sue chudobny, pomahaf mu nemohol. Tu bol najnadanejsim a najoddanejsim ziakom Sturovym. Vtedajsia mladez presporska cule vzdelavala sa. Ucili sa mladici jedon od druheho grecky, macfarsky, nemecky, pofsky, francuzsky a anglicky. Mravy ich boly katonske, prisne, tak ze pre najmensi mravny priestupok nasledovalo vylucenie zo slovenskeho ustavu. Prvotiny miizy jeho sa uz v torn case objavily. Meno jeho Sladkovic po prvy raz sa objavilo v prvom rocniku,,nitry" 1842, kde vysly jeho prvotiny basnicke: Hlas k Nitre'\.,Potecha" a,,ctibor'". Po skoncenych studiach v Presporku roku 1842 stal sa Sladkovic vychovavatefom u Ondreja Lukaca, mesfana v Hodrusi. Nasledujiiceho roku 1843 vybral sa na universitu do Hally, kde sa najviac s filosofickobohosloveckymi vedami zaoberal. I tam biedil a zgazdovane peniaze posly na prednasky a knihy a on, ako Grosmann rozprava, temer cely rok prezil na kave. Tam sa obznarril s ruskym Jelaginom a sestrencom Chamjakova, ValujevoK... ktory navratiac sa do svojej vlasti, poslal mu celeho Puskina, ktoreho spisy nie maly vplyv maly na stvorenie Mariny". Aj v Halle napisal par basni. Roku 1844 dostal list od Mariny Pislovej, s ktorou sa bol obznamil v Stiavnici a u ktorej otca mal kondicie, v ktorom mu sdefuje. ze sa o jej ruku iny uchadza a matka na torn stoji, aby

44 : 42 sa zanho vydala, Sladkovic jej vazne a muzsky odpovedal ze on nevie, kedy do toho stavu pride, kde by sa mohol ozenif; a preto jestli mysli, ze s je] pytacom moze sfastnou byf, je hotovy odstupif, ak ale mysli, ze ju jeho ruka moze oblazit, ze jej i on chce vernym ostaf. Odpisal jej i to, ze musi byf odhodlana spolu s nim znasaf vsetky mozne neresti, jakym vystaveny je kazdy roduverny mladik. Tieto neresty opisuje v,, Marine" od sloky Roku 1844 CO skonceny theolog vracal sa cez Prahu domov, v Prahe navstivil tamojsich narodovcov, menovite : ^afarika, Hanku. Staneka a Celakovskeho. V tomze roku dostal sa za vychovavatefa do domu zemana Petra Bezegha v Rybaroch pod Sliacom. Tu rozvil sa kvet jeho poesie, tam on stvoril najkrasnejsie svoje dielo Marinu", ktora mu nielen v narode, ale i u samych Madarov nasla obfuby a ziskala mu meno slavneho basnika. Ale i tato, jako i jej povodca, musela sa zo zaciatku s neprajnosfou osudu potykat'. Roku 1845 bolo vyrocite zasadnutie Tatrina" v kaplanke Michala Hodzu v Lipt. Sv. Mikulasi, kde sa idealna mlad Sturova radila o narodnych dielach. Sem dosiel rukopis Marina", aby to Tatrin" vydal. Mladez citala. No uz prve strofy ju ohromily; bo tie boly idealnej, bezzenstvo sfubivsej mladezi lascivnosf" zapadnictvo. Preto mladez Marinu" odsudila a Tatrin" ju nevydal. Vydal ju v Pesti roku 1846 Jan Kadavy. Dna 23. maja 1847 povolany bol za farara na Hrochof v stolici Zvolenskej a 9. juna tohoze roku V Stiavnici od superitendenta Dr. Jana Sebeny-ho vysvateny. Este toho roku pojal si za zenu Antoniu Juliu SekoviC z Garamseku, dceru tamojsieho panskeho liradnika Pavla Sekovica. V Hrochoti, nedaleko hor detvanskych, kde piebyva najsebavedomejsi a najoriginalnejsi fud slovensky, napisal Sladkovic druhu svoju vefku basen, svojho Detvana". Je to basen klassicka, v nej basnik opisuje fud svoj ako sfastny, bohaty material, ale neuvedomely. Lud ten je so svojou pritomnosfou spokojny, kecf len ma svoj vezdajsi chlieb, budiicnosf ho nezaujima. Je konservativny, huzevnate. bars i neuvedomele zachovava i svoj jazyk. Vjehospeve, hudbe, tanci, kroji, kresbach, rezbach, domacom priemysle su zarodky vefkej, umeleckej buducnosti. V Uetvanovi" poesia Stiirovska dosiahla svoj vrchol. Rok 1848 bol pre nasho basnika, jako i pre mnohych roduvernych synov naroda rokom hrozy. V jiini, ked bol uz V posteli, Ganstuk, vodca Guerilly, ho zlapal a len na tu zvesf, ze Rusi prekrocili hranice krajiny a ze sa pri-

45 f blizuju k Zvolenu, bol na slobodu prepusteny. V pafdesiatych rokoch vidime ho co farara v Radvanej pri B. Bystrici. Tu spisal historiu narodneho kongressu z roku Tu obohatil literaturu slovensku mnohymi vznesenymi basnami, ako : Svatomartiniada", Gr6f Mikulas Subic Zrinsky", Sokoly", Lipa", Oh]as", Pozdrav", Co, vy za nic nemate nas*, Za tureckej vlady" a mnohe ine. Jeho basne vysly V rozlicnych casopisoch: v Orle Tatranskom". v Lipe", V Concordie" a inych. Sobrane basne jeho od Jozefa Viktorina vysly v B. Bystrici u Krcmeryho. Roku 1878 sobrane basne vysly v Prahe u Kobera. Marina" je lyricka basen, obsah jej je laska basnikova k Marine, popretkavana opisujucimi a rozjimajucimi ciastkami. Hlavna idea celej basne je: ze kto posvati zivot svoj krase, dobru a pravde, bars i zvadne ako kvet a padne ako hviezdy, ale kym zije, poziva^ mihot hviezd, a zivot jeho je krasny, jako zivot kvetov. Dalej i ta myslienka je vyjadrena v nej, ze idealna laska, nech sa ona javi v akejkofvek podobe, zosfachti toho, ktory jej sliizi. Ako Kollar zo svojej Nemky Musy spravil ideal slavianskej devy, tak i Sladkovic zo stiavnickej mestianskej devy stvoril ideal slovenskeho dievcata a neskor vidinii nadzemsku. V prvej ciastke basnik predstavuje si Marinu, ako v svojpj izbe" spieva, ako vecer liha do bielej postiefky, ako tiizi. ziali a duma, ako v zahrade kvety polieva, vence vije, motyfov chyta, slovom ospevmje krasu Mariny ; no pritom nielen ospevuje zensku krasu, ale vseobecne krasu, Opovrhuje tymi, ktori sa V prachu vafaju a nemajii citu ku krase. V druhej ciastke opisuje jeho soka, ktory najprv ako motyf, neskorej ako fatinkar a potom ako had sa zjavuje. V tretej ciastke, ponevac nemoze v skutocnosti jeho byf, Marina meni sa na vilu a lieta s nim po vrchoch a krajoch slovenskych. potom V nadsvetie, kde aolske harfy znejii a lasku k nej zameni laskou k rodu svojmu. Ponevac prva polovica basne pohybuje sa na zemi, preto je i realnejsia a barvy sii svieze. V druhej polovici je uz mnoho tone a reflexia tu rozplyva sa vhmle sitnianskych konciarov a fantastickych tancoch vil. V Marine" je rec bohata, zvoniva a pevna, vzdor tomu, ze sa basnik muse) este borif s pociatkanii literarnej reci. Druha vefka basen Sladkovicaje Detvan", lyr.-epicka basen tato pozostava z piatich spevov: Martin, Druzina, Slatinsky jarmok, Vohfady a Lapacka. Deje sa za casov Matiasa krafa. Ona je popri Marine" najlepsim dielom 43

46 44 Sladkovicovym. Ziaden zo slovenskych basnikov pred nim nezachytil a nenakreslil tak majstrovsky povahu fudu slovenskeho, ako on. V nej vsetci hrdinovia ziju dfa svojej prirodzenej individuality, basnik v nicom neprehana. Monology a dialogy v Detvanovi" sii pine charakteristiky, zdraveho humoru, neznosti dievcej, naivnosti dedinskej. veselosti a srdnatosti horskeho chlapca. Dej v basni je maly. Mlady Martin Hudcovie zije si spokojne v svojom rodisku v Detve; sumna Elena, najdriecnejsia Detvianka zasfubila sa mu. Jednu nedefu suhaj, ked sa dievcence, hraly pod vecer, prikvitol k nim, vyzvrlajuc si svoju snubenicu Elenu, odisiel od nich do hory, kde zazrel sokola, ktory sa hnai za mladym zajacom, z futosti nad nim zabije sokola. Bol to sokol MatiaSa krafa, ktory pofoval na tych stranach. Medzitym zabil i zbojnika, ktory so svojim sudruhom chcel mu odviesf Elenu, ktora ho bola isla hfadaf do hory, ked ju bol zanechal s inymi dievcatmi baviac sa na luke. Martin zanesie krafovi sokola a pritom smele vyzna i to, ze zmarnil zbojnika, co mu chcel uchvatif Elenu. Kraf mu prepaci skodu ; no pekny, urasteny suhaj pozda sa krafovi a jeho verbovanci odvedu Martina k ciernemu pluku Matiasa. To kratky dej, ktory vsak prekvapuje nas rozmanitosfou seen. Komponovaf, massy ovladaf ako hovori Vlcek Sladkovic nevedel, lez v plastickom liceni je majster. Rec Detvana" je bohata a poeticka, makka, pruzna a strojna. Preto Detvan" je najdokonalejsie dielo jeho, on je najkrajsi triunif literarnej slovenciny". Samuel Toma ik. Nar v Jelsavskej Teplici. Studoval na lyceume v Kezmarku, na universite v Berline. Bol evanj. fararom v Chyznom. Jeho vesele spolocenske piesne vychadzaly vo Vlastenskych kalendaroch" Fejerpatakyho a v Pozornikoch", jako aj v Hronke", Orle Tatranskom" a Pauliniho Sokole", ktory prinasal jeho historicke romany. Bol plodnym spisovatefom. Svoj miestny gemersky patriotizmus oslavil novellami : Veselinovo dobytie Murana", Malkontenti" a Kuruci". Meno jeho nesmrtefnym ucinila slavianska hymna Hej, Slovaci", ktora povstala na ceskej zemi V Prahe. On totizto navracajuc sa z university berlinskej, bavil sa roku 1834 v Prahe. Raz v nedefu popoludni siel do ceskeho divadla, kde hrali Praha v jinem dilu sveta". Divadlo bolo temer prazdne. Tak^to chladnosf primala ho ktomu, ze priduc na hospodu, sadol k stoliku a napisal

47 ; 45 spomenutu hymnu, ktora s nadpisora Na Slovany" premenila sa v Hej, Slovaci...", vysia prvy raz roku 1838 vo Fejerpatakyho kalendari v Liptovskom Svatom Mikulasi. Zomrel 10. septembra2l887. Janko Krai, Nar. 24. apr v Lipt. Sv. Mikulasi. Od roku studoval pod C. Sturom, ktoremu bol z najmilsich jeho odchovancov v Bratislava. Po odbavenych stiidiach pisal CO osnovnik v kancellarii v Pesti, od roku 1846 do povstania zil v Hornych Pribelciach v Honte. V revoliicii bol V zalari i pod sibenicou. Za Bacha sliiznym v Klastore pod Zniovom, zatym advokatom v Zlatych Moravciach. kde 23. maja 1876 umrel. Tekava, poeticka jeho mysef nemala nikdy stania, od miesta k miestu putuje, prichadzal a odchadzal bez toho, ze by kto vedel, odkiaf a kam sa ubiera, a i jeho verse vztekaju z takeho ovzdusia. Su improvizacie, ktore nikdy nepocitily umeleckeho dlata. Verse jeho rodily sa najviac pod sirym nebom, lez ako sa rodily, tak i braly zkazu, poet nespokojny s tvorbou, verse svoje nivocil. Co sa zachranilo, je vysoko poeticke. On je sice opravdivym basnikom, no ostal nevycibreny, nevypaleny, ako zlato v drsnej rude. Z jeho basni javi sa nehotovosf ci v rytme, ci v mluvnicnom ustrojeni reci, ci vo vyrazoch a podobenstvach krasocit urazajucich. Ufiho zije cely svet, cela priroda, z coho nasleduje, ze Krai je povodne lyrikom tymto druhom prekypuju vsetky jeho basne a preto v lyre je najsfastlivejsi. V ponimani zivota je opravdivym Slovakom, preto niektore z jeho vypovedi ziju na ustach naroda. Co sa tyce epiky, tarn nebol tak sfastny ako v lyre. Napisal romancov viac-menej sfastnych, no opravdivej ballady by sme darmo hfadali. Dramaticky chytry dej ballady hatila Kralova lyricka dusa. Najpodarenejsia ballada je Povest". Pekna basefi je Zverbovany", Zakliata panna vo Vahu a divny Janko", Bezbozne dievky", Choc", Slovo", Duma bratislavska" atd. V basnach jeho je sice rytmus, ale nie dosledne prevedeny. Krai mal zriedkavu pamaf, znal cudzie slavianske literatiiry. Verse jeho najsamprv vysly v Nitre" 1844 a v Orle Tatranskom" Najnovsie ich vydal Jar. Vlcek 1893 v Turc. Sv. Martine. Michal Miloslav Hodza. Nar. sa 22. septembra 1811 v Raksi, nedaleko Mosoviec V Turci, zomrel 1870 v Tesine. Po dokoncenych theolog. studiach stal sa fararom v Lipt. Sv. Mikulasi. Co

48 : 46 spisovatef vystupil 50 svojimi recmi : K sveteni padesatleteho milostiveho leta cirkve ev."' v Pesfbudine 1838, potom vydal modlitby, spevy a basne. Od neho je dielo Epigenes slovenicus" V poslednych rokoch pred revoluciou patril k najnovsim obhajcom Sturovej slovenciny, ktorej pravopis opravil. Jeho sloh slovensky zosta) neprevyseny, Vjehofare v Mikulasi vznikol Tatrin", Za Sturovcinu zasadil sa v diele Dobruo slovo Slovakom". V udalostiach 1848 spolu so Sturom a Hurbanom hlavnu licasf bral. Jozef Miloslav Hurban. Nar. sa 19. marca 1817 v Beckove. Studoval v Trencine a za 10 rokov v Presporku, kde od roku bol jeden z najhorlivejsich udov tamejsej slov. spolocnosti. Jej poverenim nastu;;il cestu do Ciech a Moravy a opis tejto cesty vydal v Pesti 1841 pod nazvqm Cesta Slovaka ku bratrum slovenskym na Morave a Cechach". Po dokoncenych stiidiach a zkuskach stal sa kaplanom na Brezovej 1840, kde cinnosf svoju zalozenim nedefnej skoly zapocal. Roku 1813 stal sa ev. fararom, bojoval proti sjednoteniu sa evanj. cirkve s kalvinmi ; vydajuc svoju Uniu" v Budine 1846, celiacu proti snaham gr. Zaya. Spis tento Hurbanovi mnoho neprijemnosti sposobil a rozsiril meno jeho i za hraniciami, tak ze universita lipska povysila ho na hodnosf doktora theologie za jeho obranu cirkve evanj. Roku 1846 zalozil spolok miernosti a vydal V B. Bystrici Slovo o spolkoch miernosti a nedefnych skolach". Udalosti 48. roku rozhojnily jeho cinnosf politicku V torn najvacsom rozmere, a urobily ha vyznavacom slov. dynastickeho odporu vo svazku s Hodzom a Sturom". s nimi rovno dolezity podiel bral na pohyboch tychto. Od roku 1851 pokracovol vo vydavani svojich Pohfadov" az do 31. augusta Roku 1855 vydal v Skalici Nauka nab. krest'anskeho dfa vierovyznani bohosl. ciikvi evanj. augsb. vyznani k dobremu ev. mladeze". Boje patentne so strankou autonomickou zavdaly mu pricinu k vydavaniu diela. Cirkev ev. a luth. v jeji vnutornych zivlech" v Skalici 1861 II. svazky. V torn istom smere vydal i s Le kom Osvedceni evanjeliku augsb. vyznani verne se pfidrzajicich" 186. Hurban pracoval i na poli beletristickom a vyvoliac si najma novellu a roman, s nimi pokusil sa so zdarom, Sem patria jeho almanachy Nitra", v celku 5 rocnikov.

49 47 ^ OIejkar", Svatoplukovci'",,,Goldsalk'\ dejepisna povest XI. stoletia a pocetne basne v casopisoch.,,01ejkar'- je )rvy slovensky roman, ma mnoho umeleckeho vzletu, je dobre komponovanyni celkom. Fabula je jednotna a d6- siedna. Kresba osob vytecna, on patri k najlepsim estetickym pracam Hurbanovym a spolu je aj najpovodnejsim a patri k najlepsim pracam slov. znovuzrodenia. Zomrel V Hlbokom 21. februara Sturovska skola, ktorej slovencinu opravil a zdokonalil kat. kfiaz, Oravec Martin HataUi, vydajiic roku 1852 kratku mluvnicu slov.. splodila hojnosf spisovaterov a vytecnych basnikov, ktori sa venovali fudovej piesni a prostonarodnym poviestkam. Spomenutia hodni sii : fan Francisci Rimavsky, nar. 1. jiina 1822 v Hnusti v Gemeri, kioreho lyricke spevy vysly roku 1844 v Nitre". Z basni jeho zneje cista fudova slovencina. Svoje verse Zo zaviatej pahraby" vydal r v Turc. Sv. Martine. Janko MatuSka. Nar. 10. januara 1821, bol prvym balladistom Sturovej slovenciny. Povesti Tudove, preoblecene vo vers, boly jeho obfubenym polom. Prace jeho Kozia skala", Puchovska skala" a Hrdos" vysly v Nitre" Je skladatefom slovenskej narodnej hymny Nad Tatrou sa blyska". Zomrel 1877 v Dolnom Kubine, Pavel DobSinsky. Nar. 16. marca 1828, preslavil sa ako sbieratef, vydavatef a vysvetfovatef nasich povesti, hier, zvykov a obycajov. Ballada feho Zlaty puk" je vzorna. Jozef JanCo. Napisal obsirnu versovanu povesf Milina". Drobne basne vychadzaly v ^turovom Orle Tatranskom". Bohuslav Novak-Nezabudov. Spolupracovnik v redakcii Sturovej roku Kaplan Hodzov V Lipt. Sv. Mikulasi. Prekladal ukrainske a juhoslavianske ballady. Napisal niekofko podarenych povesti.

50 ' vysla 48 Peter Kellner-Hostinsky, po revolucii sluzny ochodze roznavskej, neskorej aktuar v B. Gelnici, v Levoci a v Novom Meste pod Siatrami. Zo vsetkych Sturovych ziakov najzapalenejsi. Pisaval do Hurbanovej Nitry" a Orla Tatranskeho'*. V basnach jeho rad allegorizuje. Spomenutia hodna je jeho versovana rozpravka Silvestrova noc" a paf aktova tragedia..svatoslavicovci", v ktorej chcel stvorif ideal slov. junaka. Janko Kalin^ak. Rodom zo Zaturcia, syn tamojsieho ev. knaza. nar Po dokoncenych studiach v Gemeri a v Levoci prisiel roku 1839 do Presporka, kde mladez Stiirova pod vlivom novelistu pofskeho, Czajkovskeho, pestovala vers a novellu a prekladala pofsku literatiiru. Medzi tymito vynikal aj on so svojimi novellistickymi prvotinami, ktore citaval v ljstave" presporskom. Prva jeho versovana povesf KralLiv stul v Tatranke" Basne jeho prinasaly Orol" a itra" V basnach jeho obfubuje motivy vojenske. Diela jeho sii: Knieza.Liptovske", Svaty Duch", Orava", Mnich", Restauracia", Bratova ruka", Milkov hrob" a Mladenec slovensky". On je jeden z najlepsich spisovatefov slov. Povesti jeho citaju sa Fahucko, putajii citatefa na tofko, ze len t'azko moze sa od nich odlucit'. Roku 18.'S8 bol vymenovany za riaditefa statneho ev. gymn. V Tesine. V jaseni 1869 prisiel co pensionista do Turc. Sv. Martina a prejal redakciu Sokola", ktoreho prenienil na.,orla". Zomrel 16. jiina Jan Botto. Nar. sa na Vysnom Skalniku 25. juna 1829, zomrel 28. aprila 1881 v B. Bystrici. Nebasnil mnoho, ale jeho verse su stale plody rodeneho basnika. Vytecne jeho dielo je,,smrt Janosika", uverejnena v Lipe" Botto z iohoto,,h6rneho chlapca", pre zboj a vrazdu 16. marca 1713 popraveneho v Lipt. Sv. Mikulasi, spravil junaka slobody a zbojnickeho demokrata. Jeho ballady su na pospol podarene: Baj Maginhradu", Zlata Calia", Povest bez konca" sii kusy dokonale. Bol i st'astnym improvizatoroni. Take basne su : Baj Turca", 4. aug ", 12. jan ", Na blahu pamiif Sladkovicovi", Nad hrobom Sladkovicovym". Vybrane jeho verse vysly roku 1880 v Prahe co I. svazok knihovny ceskoslovenskej".

51 : 49 Cudovit Kubani. Nar v Zahoranoch v Gemersko-Hontianskej zupe. Chodil do skoly v Poprade, v Miskovci a v Levoci. Roku 1861 bol sliiznym v okrese roznavskom, roku 1867 utiahol sa do privatneho zivota. Zomrel 1869 na nieninach svojho kmotra, kde Andrej Antalik v skriepke pri kartach pichol mu noz medzi rebra, kde hnecf na stol klesol a zomrel. Jeho basne su sama iskra, zapafujuc v odusevnenie. Napisal epickii basen Radzivilovna" Valgatha" najlepsi slov. historicky roman, ktoreho spracovanie je svieze a umelecke. Troch sokolov". Napisal okrem toho mnoho basni, noviel a cestopisov. Kubani bol vzacny talent, zavcasu vyhasly. Medzi privrzencami Sturovymi, ktorych talent basnicky len za kratko ziaril, spomenutia hodni sii Ladislav Pauliny, narodil sa 1815, napisal versovaneho Hrdosa". August Horislav Skultety, nar Jeho verse vynikajii rydzosfou a srdecnosfou. Vydal v Levoci tri sositky pod rnenom Beda a rata" Stefan Daxner, nar v Tisovci. Jeho vyznamnejsie dielo je Poklad Janosikov" a rozpravka Statocny valach". Karol tur. Starsi brat C. Stura, nar. 25. marca 1811 v Trencine. Jeho vidime v Bratislave medzi zakladatefmi Lit. jednoty", ktora neskorej pod vedenim jeho brata Cudevita tak krasne zkvitla. Nebasnil vefa, avsak jeho prace sii nie vsedne. V nich javi sa vysoky let fantazie. Usilovne pisaval do bratovych casopisov, do Lichardovej Domovej pokladnici". Zomrel 1851 co modransky ev. farar. Cudovit Zello. Ev. ucitef v Malom Keresi, nar. 7. augusta 1809 v B. Bystrici, zkadiaf otec jeho odisiel roku 1821 do Pesti. Zello v Pesti 3 roky stravil v dome Kollarovom a tarn chodiac do nemeckej skoly, uplne sa odrodil, tak ze ani v Presporku, kde pokracoval v stiidiach ( ) neprebudil sa, lez versoval po nemecky. Narodne sa precitil len roku 1832 pri citani Slavy dcery", ktoru mu bol Kollar Prof. J. Kacka: Dejiny literatiiry slovenskej, 4

52 50 daroval. Roku 1834 presiel z Rakos-Keresturu do Maleho Keresa, kde ucinkoval az do smrti. Pod licinkom Slavy dcery" Zello napisal vefku historicku basen Pad Miliducha", V ktorej opisuje boj polabskeho Slovanstva a Nemectva. Basen tuto prijala slov. tlac s vefkym odusevnenim. Pest'budinske Vedomosti" 1862 pisaly o nej :,,Dielo toto V liplnej miere zasluhuje do jedneho radu postavif sa s najvytecnejsimi dielami podobneho druhu vo svete... Dielo toto je vykvet a litvor najgenialnejsieho nadchnutia basnickeho..." A basen tato bola na svoj cas zjav ozaj pozoruhodny; predmet jej veliky a sympaticky, rozloha siroka, sposob prevedenia zajimavy, prijemny a popularny (Vlcek). Pri tomto vsetkom basen tato nie je epos, je iba episoda eposa; ba dej je malo rozkonareny. Je to len uryvok vefkych borieb stareho severneho Slavianstva s Nemectvom. Druha jeho vefka epicka basen je Rastislav". ktora vysla po kusoch v Or]e" , v ktorom vychadzaly aj jeho mensie basne. Zomrel 21. novembra Jakub Graichman. Nar. 25.^ jula 1822 v Hybiach, v Liptove. Verny stupenec skoly Sturovej. Studoval v Kezmarku, Gemeri a Levoci. Jus koncil v Presove. V Presporku odbavil ev. teologiu, na to odisiel do Hally, zkadial' vratiac sa, bol povolany za kfiaza do Dobsinej, potom do Paludze. Z knazskeho uradu presiel na stolicne notarstvo, konecne ako assesor lipt. okresneho sudu isiel na odpocinok do Hyb, kde aj zomrel. Meno jeho je znamo od roku 1846, ked Nitra" a Orol Tatr." priniesly jeho prve spevy, ktore sa vyznacuju fahkost'ou, spevnou a prostonarodnou formou. Vyznacil sa balladami a romancami. Ballady jeho daly by sa fahko prosodicky napravif. Za KraFom, Chalupkom a Bottom je najpopularnejsim nasim basnikom, milackom intelligencie a slov. chyziek. Vynika i v lyrike. Rec jeho je plynna, rydza, poeticka a cista. Pekne su jeho kusy Laska a smrf Ivan a Cudmilla'\ Zakliaty tulipan",, H6rni chlapci",,,kostlivec umrly'- a ine. Zo spevov Slepy harfenik" a Oravsky zamok". Daniel Lichard. - Nar. 17. januara 1812 v Slov. Cupci. Studoval v Rim. Sobote a Kezmarku, zkadiaf roku 1828 presiel do Presporka, kde ho vidime medzi zakladatefmi Lit. jednoty"*.

53 : 51 'o vychovavatef synov vefkupca Jurenaka, precestoval lornu Italiu a Krajnu. Ev. teologiu studoval vo Viedni. Roku 1837 zostal ev. fararom v Ochtinej, v Gemeri, o rok vsak vidime ho co profesora na b. stiavnickom lyceume. Na to bol fararom v Skalici a od roku ako uradny novinar vo Viedni. Uz ako ev. teolog versoval. Prva basen jeho je: Dibic Zabalkansky". Od roku vydaval v Skalici kaiendar Domova pokladnica a gazdovsky tyzdennik Noviny pre hospodarstvo". Vo Viedni vladne noviny Slov. Noviny". Bol plodny a usilovny spisovatef. Zomrel v Skalici 17. novembra Romantici. Co slovensky romantici doby Sturovskej zpomenutiahodni su Samuel Bohdan Hroboti. Nar. 24. augusta 1820 v Sielnici. v Liptove. Roku 1834 presiel do Levoce, kde bol jeden z najusilovnejsich udov Ustavu" a z najplodnejsicii versovcov.jitfenky". Studoval ako teolog v Presporku, kde bol udom LJstavu presporskeho. Odtiaf odobral sa do Hally, kde mal prilezitosf obznamif sa s novovekou romantickou poesiou. Tu on aj basnil a basne jeho preplnene su hymnickou silou myslienky a citu. Bol odusevneny za Sturovu lit. slovencinu. Verse jeho vychadzaly v Orle". Krasna je jeho piesen..leti Sokol", ako aj Mladezi" v Nitre" MikulaS Dohnany. Nar v Trencine. On prvy zo Sturovcov zacal prekladat.iliadu"'. Verse jeho vychodily v Orle" a v Nitre". Bol umny lit. kritik. Bol dobrovofnikom v Hurbanovom povstani a ako dostojnik sledoval cely tento pohyb, ktory opisal v diele Historia povstanja slovenskjeho" z roku Vydal cinohru Podmaninovci", Dumy". Zomrel na zapalenie modzgov 2. jiina Viliam Pauliny-T6th. Nar. 3. jiina 1827 v Senici, kde jeho otec bol evanj. fararom. Studoval v Senici, Komarne, Modre, kde bol jeho direktorom a ucbarom K. Stiir a v Presporku, kde zas 4*

54 52 L. Stur ucinkoval na du u zapalisteho mladika. Tu napisal mnoho peknych versov, medzi nimi piesefi Kto si rodom Slovak". Od neho je aj piesefi Slovencina moja, krasne ty zvuky mas". Bol verny privrzenec Stura, ktoreho allegoriou Kolumbus" oslavil. No city jeho krasy, lasky a dobra javia sa v jeho Mine a zobudilav fiom rodofubstvo. Basen jeho,.hviezda" vysla roku 1845 v Orle" a ine zas V..Domovej pokladnici" Roku 1847 stal sa ucbarom na lyceume v Kremnici, kde ho naslo aj slov. povstanie, na ktoren apisal viae krasnych versov. ako Pozor, Slovaci", Kto Tatier syn", Hurra do boja" a ine. Roku 1848 bol uvazneny v Kremnici a na smrf odsudeny. Roku 1853 bol stolicnym komisarom v Keckemete. Jeho mnoho stranne ucinkovanie pada najma do rokov lestdesiatych, ked sa stal vodcom belletrie slovenskej. Roku 1861 vydaval v Pesti, kde sa z Keckemetu presfahoval, humoristicko-satyricky casopis Cernoknaznik"-a a Sokol"-a, ktory v ten cas spajal vsetkych celnejsich spisovatefov slovenskych a bol budite- Tom a zurodnovafefom spolocenskeho zivota nasho. Roku 1863 z Budina presiel do Skalice, kde do roku 1867 vydaval dalej obydva casopisy. Vyber svojich prac, svojej belletrie vydal v styroch svazkoch r pod nazvom Besiedky", kde vysla aj jeho najvacsia novella Trenciansky Matus". Hrou Cudska komedia" fantasticky predstavil skvelu buducnosf slovenciny. Bol poslancom kulpinskeho okresu. V jeho Slovenskom bajoslovi" zastava sustavu mytologicku takzvanej,,hvalskej prareci". Zomrel v Turc. Sv. Martine 6. maja Daniel Marothy. (pseud. Danko MaSkovsk}^.) Nar. 14. aprila 1825 v MaSkovej, on bol uz z pozostatkov Sturove] skoly, ktore chvile on rozprava v Orle" Obfuboval vers humoristicky, ktory uverejiioval v Domovej pokladnici". Pekna je jeho oda Verili sme aj este verime". Jeho karhajucich a povznasajucich versov je dlhy rad. Basne jeho prekypuju citom vlasteneckym. Zomrel co fuborecsky ev. farar 18. aprila Eugen Gerometta. Nar. V Ziline 28. augusta Skoly odbavil v Ziline, bol prijaty za klerika do Nitry, roku 1842 bol za knaza vysvateny. E te ako kaplan tak literarne ako politicky bo-

55 D6 joval za slovensku narodnosf. Vynikal vyrecnosfou a neobycajnou pamafou. Pisaval usilovne do Slov. Novin". Zomrel v Nitr. Strede 16. jula Sloh jeho je jednoduchy, hladky, duch jeho prenikavy, ohnivy. Eugen Sparnensis. Nevieme nic o fiom, len to, ze bol pravy ucenik Stiirovej skoly. Basne jeho z roku 1848 uverejnil Vajansky V Slov. Pohfadoch" Bol talent neobycajny, vo versoch jeho javi sa puk poetickeho talentu, zavcasu zvadnuty. * * * Sturov sen a tuzba, obidve slov. vierovyznania spojit V spolocnej spisovnej reci stava sa hoci aj pomaly skutocnosfou. Katolici, ktori doposiaf stali opodial hnutia evanj. mladikov presporskych, neunavnou cinnosfou Stiirovou odusevneni za narod a jeho rec, ktorej krasu oni znali uz aj z bernolaciny, teraz pridruzili sa k Stiirovi. Boli to predovsetkym kat. mladi knazi, ktori usilovne pisavali ako spolupracovnici do Pohradov" a Orla", Pravdaze formalneho ujednostajnenia tychto dvoch vierovyznani este nebolo a zahatila ho na kratky cas uhorska revoliicia, ktora presekla aj pravidelny rozvoj slov. literatiiry. Tak Orol" a Slov. Noviny" zanikly. Stav tento trval az po kapitulaciu pri Vilagosi^lS. augusta Po premozeni revoliicie, ponevac v Sturovej slovencine pravopisnej jednoty este nebolo, tutoze nejednotu vykoristil Jan Kollar, ako prof. slavianskych starozitnosti vo Viedni, ze u ministerstva previedol, aby od roku 1850 na strednych a Fudovych skolach na Slovensku naukosdelnou recou bola staroslovencina", t. j, rec ceska. V tejto zacaly vychodif aj uradne 51ov. Noviny". Avsak tento uradny vplyv a ci natlak u nas netrval dlho. V obecenstve zacaly sa ozyvaf hlasy nespokojnosti. Chodily ponosy na nesrozumitefnosf Zemskeho zaiconnika", ktory bol redigovany pre Slovakov. Najma Jan Palarik v Cyrille a Methode" zacal sa smele ozyvaf za slovencinu. Ked teda bolo vidief, ze slovencinu s pisomnictva domasneho nevykynozia ani uradny tlak ani agitacia, lez ze ona sa vzdy viae a viae hlasi k svojmu pravu, V oktobri roku 1851 sisli sa popredni muzovia-spisovatelia obidvoch verovyznani v Presporku a ustalili sa na pravopise Sturovej slovenciny a tejto dohody ovocim bola Kratka mluvnica slov", ktoru vypracoval Martin Hattala, ucitef na kat. gymn. v Presporku. Tuto menom svojich stupencov podpisali a schvalili Michal Hodza, Jozef M. Hurban, Jan

56 ; 54 Palarik, Ondrej Radlinsky, C. Stur a Zavodnik, Radosf nad touto dohodou bola vefka po celom Slovensku. ze ten svaty cier Slovenska, totizto vzkriesif sebavedomie Slovakov zalozit, bude dosiahnuty. A tak mluviac s VIckom najmladsi konar niekdajsej skoly Bernolakovej, skola Sturova, napokon i staroslovaci" a biblisti" ujed-,nali sa v jazyku, ktory uz Bel za pravu slovencinu vyhlasil, Bernolak a Dobrovsky potvrdil, Kollar, Safarik zistil, Stur a Hodza vystavil, Radlinsky,^ Palarik, Hattala upevnil V jazyku, ktory podfa slov Sturovych aj co do foriem, aj CO do hmoty je take klbko vsetkych nareci slovanskych. z ktoreho sa nitky rozvijaju po vsetkych, ktory ako vlastna sestra starej cestiny vynika plnosfou hlasok a zavarovanosfou foriem, krasnou skladbou i bohatym slovnikom, ktory umne hovori nielen k Slovakovmu rozumu, lez teplo i k srdcu jeho a ktory najuzitocnejsie vyplfia jeho domace potreby". Tento spolocne ustaleny lit. jazyk slov. potvrdilo a] najvyssie forum literarne 21. aug., roku 1862 panovnikom potvrdeny literarny spolok Slov. Matica", vydavajuc svoje vyborne spisy v tomto jazyku za celych 12 rokov jej ucinkovania, Tato lit, rec splodila nam a vychovala slovenskych klassikov, ktori svojimi dielami obohatili narod slovensky a ziskali mu uctu vzdelaneho sveta. Dr. Andrej Radlinsky. Nar. V Dolnom Kubine 8. jula Matka jeho bola vnucka Bernolaka. Gymn. skoly odbavil v Ruzomberku, V Kremnici a v Budine. Teol.skoncil v Pesti a voviedni. Ako kaplan ucinkoval v Budine, v Zlatych Moravciach, v Stefultove a V Stiavnici, tu roku 1847 zacal vydavaf,,poklady kazatefskeho recnictva", a sice uz v terajsej spisovnej slovencine. Roku 1849 utiahol sa do Viedne, kde v cestine vydaval vladne Slov. Noviny". Onedlho prelozeny bol do Budina za redaktora ceskej osnovy krajinskych zakonov, ktory lirad podrzal do r. 1861, v ktorom obdrzal faru kiitsku, kde zomrel 26. aprila Pracoval na zalozeni cirkev. liter. Jasopise pre austrickych Slovanov. Jeho cinnosf na poli cirkev. literatiiry zostane vecne prikladnou, lebo knihy nim vydane tvoria celii biblioteku. Vydal Nabozne Vylevy", najob'ubenejsiu modi, knihu kat. Slovakov. Redigoval Kat. Noviny" , Cyrilla a Methoda" % od roku Vojtecha", od roku Priatera Skoly a lit.", od roku Slovesnosf". Zalozenie

57 55 Vat. spolku sv. Vojtecha je tiez jeho dielom. On bol jeden z najhorlivejsich bojovnikov za spis. jazyk slovensky, lebo jeho vrelou tuzbou bolo poistif zivobytie dobremu a opustenemu narodu slovenskemu. Jozef Viktorin. Kat. kfiaz, nar. 12. marca 1822 v Zavari, v Presporskej zupe. AckoFvek sam literarne malo pracoval, vydavatefskou horlivosfou a obetavosfou v torn case stoji na prvom mieste. Bol kaplanom v Skalici, potom v Budine 20 rokov. Vydaval almanach,,lipa" 3 rocniky, v nom spojil vsetkych vynikajucich nasich spisovatefov, co spolupracovnikov, ako Kalincaka, Zellu, Bottu, Palarika, Zaborskeho, Sladkovica, Kubaniho, Cajaka, Vydal basne Holleho, Sladkovica, Zaborskeho dielo dramaticke a bajky. Prelozil Tomasa Kempenskehoknihu,,0 nasledovani Krista". Vydaval casopis Concordia", Mensie jeho prace su: Cestopisne zlomky, Jan Kalincak, Hrad Buchlov, Slo\ enske dievca na Dolnej zemi, Vylet na more Jaderske, Myslienky inojazy- ^nych muzov vytecnych. Zomrel v Budine 20. jula Jan Palarik-Beskydov. Knaz arcib. ostrihomskeho, nar. 27. aprila 1822 v Rakovej na Kysuciach. Studoval v ^iline, v Kecktmete. Teologiu odbavil v Trnave. R vysvateny, poslany bol za kaplana do Stareho^ Tekova. Roku 1850 prelozeny bol do Vindsachty pri B. Stiavnici, kde sa zacala jeho verejna cinnosf ako redaktora kat. novin,.cyrill a Method", ktorych bol redaktorom od 14. marca 1850 do 9. jula Jeho ohnive clanky. pisane v duchu a smere narodnom, prebudily V duchovenstve katolickom, ba i v evanjelickom culejsi zivot a ruch, tak ze smer tohoto tyzdennika spravii epochu u nas. Pisal v nom za uniu kresf. vyznani, za sriadenie samostatneho slov. arcibiskupstva v Nitre alebo v Trnave, za obnovenie cirkevnych snemov, siidov a volenie cirkevnych hodnostarov, za zlepsenie postavenia nizsieho knazstva, za usporiadanie cirkevnych majetkov ; pisal a] proti chybam a odrodilstvu vysokeho duchovenstva. Takym cinom stal sa nenavidenym a za Husitu, panslava a demagoga vykricany, 20. decembra 1850 predvolany bol pred konsistorium ostrihomske. 2. januara 1851 ustanovil sa pred sud cirkevny v Ostrihome, kde sa muzne branil cely tyzdeii. DaH mu vybraf si alebo odvolaf litoky na

58 56 vyssie knazstvo a o unii reorganisacii cirkevnych majetkov mlcaf, alebo vystiipif z cirkve. Palarik so sebazapretim podrobil sa cirkevnej auktorite, naco odsudeny bol k mesacnemu zatknutiu klastornemu, ktoru pokutu a] vydrzal u frantiskanov v Ostrihome. Medzitym casom v jeho casopise vysla deklaracia", v ktorej Palarik tri od konsistora zatratene clanky odvolava. Deklaracia tato od druheho pisana a podpisana vysla bez jeho vedomia, pisal ju farar stiavnicky, kde bol vo februari prelozeny za kaplana. Deklaracia tato vel'ku senzaciu zapricinija v knazstve a nazvali ho zradcom a zbabelcom. Do Stiavnice prelozeny s casopisom Cyrill a Method", vydaval aj padagogickii prilohu List pre vychovu, skolu a literaturu". Ponevac listy tieto predsa len v narodnom duchu redigoval, vrchnosf cirkevna chcejuc prekazif vydavanie tychto listov, prelozila ho na nemecku kaplanku do Pesti do fary k sv. Terezii. Pred odchodom obratil sa na biskupa b. bystrickeho Mojzesa, aby sa o cfalsie vydavanie casopisu postaral, ktory ho sveril Michalovi Chrastekovi. V Pesti Palarik nasi.l si nove pole literarneho ucinkovania. Od roku vyborne redigoval Klempove Kat. Noviny", V ktorych ostro vystupoval proti zastavatefom cestiny, bral cinnu ucasf na filologickej schodze v PreSporku 185\ kde pravopis slovensky dfa mluvnice Hattalovej opraveny, bol prijaty za spisovny. Koncom tohoze roku vydal polemicky spis,,ohlas pravdy v zalezitosti spisovnej reci slovenskej", ktory rozhodne posobil na vifazstvo slovenciny nad cestinou, ktora roku 1862 zcela prepustila miesto slovencine na Slovensku. Roku 1858 vydal spolu s Viktorinom letopis Concordiu". Horlivym posobenim jeho sudruha Viktorina sostavil V Pesti vybor k vystaveniu pomnika J. Holleho". Pomnik bol na Dobrej Vode vystaveny a pri slavnosti odhalenia pomnika Palarik povedal zapalistii rec 11. maia Roku 1855 vydal 3 svazky Schmidovych spisov Stedry vecer', Velikonocne vajicka" a Kvetinovy kosicek". Navstevovanim nemeckeho divadla v Pesti jedna umelecka hra hirca Emila Devrienta tak ho dojala, ze sa v fiom prebudila stara laska k Talii", k dramatickemu umeniu, v ktorom si bol ako klerik obfuboval. On vedel, ze ni^ nemoze tak niohutne posobif na prebudenie naroda, ako narodna dramaticka literatura, v ktorej sa on u Slovakov povodcom stal. Roku 1858 vy la vo Viktorinovej Concordii" styraktova veselohra Incognito". Druha trojaktova Drotar"

59 V Lipe 1860, Smierenie", Lziclimitrij" a Obzinky" Obsah prvych troch vzaty je zo spolocenskeho a politickeho zivota Slovakov, vynikaju veselym rozmarom, trefnou ironiou, satyrou a pikantnosfou seen, v ktorych sa narodne chyby a predsudky Slovakov k smiechu a oskliveniu, cnosf ale a krasa mravna k milovaniu predstavuju. Tarn vidime idealnych rodorubov, odrodilych pobehajov, komick;j^ch zidov a zdravych dedincanov. No kusy jeho literaturu neobohatily. Palarikove prostriedky postacily iba na situacnu komiku hrubeho zrna. Preto jeho hry ani nespravily skolu. Roku 1861 pri zadusniciach za neboheho Vaclava Hanku, ktore usporiadal v Budine Viktorin, drzal vytecnu chvalorec, ktorii Viktorin vydal tlacou 1861 v Budine. Pisal do Priatera skoly". Bol vyvoleny v slov. shromazdeni za clena vyslanstva k odovzdaniu Memoranduma slovenskeho" snemu uhorskemu, ako i za clena Ustredneho nar. vyboru". Roku 1862 obdrzal faru Majtechovsku od gr. Heleny Esterhazy, rod. Rusky Bezobrazove], kde 7. decembra 1870 aj zomrel. Jan Kohut. Knaz bisk, spisskeho, dekan a farar dolno-kubinsky, nar. 1. marca 1828 v Usti v Orave. Uz ako klerik bol narodne cinny. Od vzniku Cyrilla a Methoda" az do zaniknutia Kat. Novin" bol stalym pracovnikom tychto casopisov. Cely zivot svoj pracoval na monografii Oravy. Ntskorej oddal sa literarnej historii a vysledky studia svojho uverejnoval v Kat. Novinach" a v Tovarysstve". Historia a archeologia nasa bola jeho pofom. On jediny najlepsie znal easy, v ktoryeh Anton Bernolak i jeho privrzenci ucinkovali na prebudeni naroda nasho. Bez jeho uixinych prac nebude sa mocf zaobisf ziadon historik slovensky; ano, prace jeho dokazuju vytecne pero, vefku ucenosf, bezuhonny raz a pevnu zasadnosf. Bol rodofub obetivy, hotovy vzdy bojovaf za svoju cirkev a svoj narod. Zomrel 16. jiina 1900 v D. Kubine. Michal Chrastek. Knaz bisk, b.-bystrickeho, bol muz hlbokeho umu, sirokeho vzdelania, rydzi slovensky patriot, ktory nielen v literature slovenskej zaujima poctive miesto, ale aj vo svojom verejnom narodnom hnuti. Uz ako klerik pracoval literarne. Roku 1846 ako kat. spolupracovnik Stiirovych

60 58 Slov. Novin" a Orla Tatranskeho" vynikal. Pisal do Palarikovho Cyrilla a Methoda", neskorsie vsak on ho redigoval na povolenie biskupa Mojzesa. Bol prvym tajomnikom Matice Slovenskej" a redigoval ]ej prvy Letopis". Dejiny slovenskej reci a literarne zivotopisy siavnych muzov, spisovatefov boly jeho obfubenym pofom. Pisaval do Kat. Novin", do Kazaterne". Bol muz, ktoreho pre jeho vzdelanosf a vfudnosf kazdy miloval. Nar. 23. maja 1825 v Novom Meste nad Vahom, zomrel ako vysluzily farar v Tekovskom Sv. Krizi 28. juna Frant. Sujansky. Nar, v Rajci 1. aprila 1832, zomrel 20. maja 1907 v Tesine. Bol fararom v Selciach, vo Zvolenskej. Jeho pole bolo studovanie slovenskeho jazyka, sbieranie prislovi a porekadiel, ktore vysly v knihe A. P. Zatureckeho SIov. prislovi". Ostatne jeho prace vysly v Slov. Pohfadoch". V Tovarysstve" a v Casopise Musealnej slov. spolocnosti". Vsetky jeho povesti, bajky a clanky vynikaju krasnou, rydzou slovencinou. Bol charakter neobycajny, knaz prikladny. vysokocteny i od protivnikov. Jan Gerometta. Brat Eug. Geromettu, nar. v Ziline 1823, zomrel 20. maja 1900 v Kremnici na odpocinku ako vysluzily tarar vefkolovciansky. Patril k smelym, otvorenym junackym duchom. Bol kfiazom, rodufubom idealnym. Nebolo slovenskeho diela, ktore by nebol podporoval. Roku 1879 napisal Aeltere u neuere Madarisirungs-Versuche in Ungarn". Pisal do casopisov Pestbudinske Vedomosti", Narodnie Nov.", do Cyrilla Methoda", do Kazatefa" a Kazatel'ne". Jona Zaborsky. Spisovatef, basnik, historik a dramaturg nar. 2. febr v Zabori v Turci, z chudobnych zemanskych rodicov. Teologiu studoval v Presove a v Halle, kde stravil 1 rok s L. ^turom. Roku bol kaplan Hodzov v Lipt. Sv. Mikulasi a r ev. fararom v Rankovciach. Neskore] prestupil na katolictvo a zostal kat. fararom v ^upcanoch

61 I 59 pri Presove. Bol spoluredaktorom s dr. Radlinskym Slov. Novin". Z prvoti bol protivnikom slovenciny a len neskorej prihlasil sa k nej. Roku 1835 napisal prvii basen, odu Na Slovakov", ktora vysla v Zore Pisal do prazskych Hlasov". Roku 1850 vydal Zebry". Ako dramaturg napisal 25 tragedii cili dram historickych. Tieto su vzacne studia kulturnohistoricke. Devaf ich je z dejin uhorskoslovenskych. ako: Odboj zadunajskych Slovakov", Arpadovci", Poslednie dni Vefkej Moravy", Bitka u Rozhanoviec", Felician Sah", Karol Dracsky'",,,Alzbeta Cudichovna",,Janosikova vecera" a Striga". Druhych 9 je z dejin ruskych. Tretich sedem ale z dejin uhorsko-srbskych. Jeho dejepisne trudy vychadzaly v,,letopisoch"..mat. Slov." Na skionku zivota napisal Panslavisticky farar" a Dva dni v Chujave*'. Zomrel v Zupcanoch 23. Jan Stefan Hyro. Historik, nar. v Ruzomberku 1813, bol knazom bisk, spisskeho a fararom v Lipt. Sv. Michale, zomrel 31. decembra Bol obor umom a vedou, srdcom i razora, slovom i pismom. Pisaval do rozlicnych casopisov. Jeho hlavne dielo historicke je,.zamok Lykava a jeho pani". Zucastnil sa na vsetkych narodnych pohyboch, kde sic o vydobyjanie slobody naroda. Juraj Slota. Basnik, spisovatef, nar. v Rajci 24. marca Po odbaveni strednych skol bol prijaty za klerika bisk, brnenskeho, roku 1842 bol v Brne vysvateny za knaza. Roku 1852 slozil statnu zkusku z reci a littratury ceskoslovenskej V Prahe, naco vymenovany bol za gymn. prof, v B. Bystrici. Roku 1861 obdrzal faru Tuzinu. Roku 1870 stal sa spravcom spolku sv. Vojtecha a redaktorom Kat. Novin". Roku 1878 prijaty bol do arcibiskupstva ostrihomskeho a obdrzal faru pustovoderadsku, kde aj zomrel 3. oktobra Patril medzi prvych recnikov, jeho kazne vysly V casopisoch kazatel'skych. Jeho diela su : Zrcadlo malickych" v Brne 1847,,,Vylevy vdecnosti" v B. Bystrici 1853, Pamatke vysveceni nove budovy gymn." v B. Bystrici Basne jeho- najviac cesky pisane vysly v Prahe. Mnoho clankov pisal do casopisov slovenskych a do kalendara nim vydavaneho.

62 60 Julius PloSic. Jeden z tych ^ mladych kat, knazov, ktory sa odusevnene pridruzili k Sturovej slovencine. Nar. 1817, co kiiaz bisk. b. bystrickeho horlive ucinkoval uz ako kaplan^pri zakladani spolkov striezlivosti. Roku 1846 vydal v Stiirovcine Opilci nepratelja kriza Krista". Kazne jeho vychadzaly v Kazatelni". Bol narodovcom neohrozenym az do smrti. Stefan Zavodnik Roku 1829 prijaty bol v Nitre za klerika, roku 183& vysvateny za kfiaza. On je jeden z najvacsich bojovnikov oproti opilstvu. Roku 1844 zalozil ustav Bi'ststvo striezlivosti". Roku 1847 vydal v Presporku Hlas pastyrsky' V Sturovcine. Roku 1865 vydal v Skalici : Jezis Kristus opravdivy syn Boha". Kazne jeho su opravdive kazne pre fud, mluvi v nich od srdca k srdcu, neniitene, plynne a jasne, bez zbytocnych okras a kvetnatych vyrazov. Martin Hatala. Nar. V Trstenej, v Grave, 4. novembra 1821, na gymn. V Subotici naucil sa srbsky ; v Trnave na filosofii, poznal zapadne narecie slovenske a v Pazmaneume vedecky skiimal svoj rodny jazyk. Za kfiaza vysvateny bol 1849, kaplanom bol v Bzoviku a v Hodrusi. Roku 1850 zostal profesorom reci slovenskej v Presporku, od roku 1854 bol profesorom na prazskej universite. Ako hodrussky kaplan vydal V Stiavnici slovensku mluvnicu:,,grammatica linguae slovenicae collatae cum proxime cognata Bohemica" Schemnicii 1850, v nej usilujiic sa priblizif ^k cestine, zotieral osobitny raz stredneho narecia. No po Stiirovom posudeni a po spolocnom dorozumeni sa prednych spisovatefov 1851 V Presporku literarna slovencina v Kratkej mluvnici slovenskej" objavila sa zase ako recovy typ ^turom do spisby zaprevadeny. Vyznamne jeho dielo je Srovnavani miuvnice jazyka ceskeho a slovenskeho" v Praze Roku 1865 vysla jeho Mluvnica jazyka slov." Zomrel 1904 V Prahe. Dr. Jan Maly. Nar. V Skalici 29. augusta 1829, profesor teologie na viedenskom Pazmaneume, pozdejsie farar ostrihomsky. Zomrel Vydal viae znamenitych prac. Pisal pod

63 61 menom Dusarov a Skalicky. Vydaval od roku 1864.,Mravnozabavnu knihoven" a,,hospodarsko-priemyselnu knihoven". Ine spisy jeho sii:.,cesty Bozic', Svetlusa", Janko Kalina''. Smidove spisy pre milu mladez : 0 biskupskych Conferenciach". Bol jedon z najucenejsich a najucinlivejsich muzov slovenskych. Eduard Korponay Knaz bisk, spisskeho, farar ruzbasky, v Spisi. On je slovenskym Mathewom, horlivym apostolom spolkov miernosti. Pisaval do Kat. Novin" r clanky averse. Roku 1850 vysla jeho obrubna, v bernolacine pisana knizka,.palenka", ktora, ako Palarik o nej pisal, svedectvo vydava jeho krasnych spisovatefskych vlohach i o horiicej laske, ktorou srdce jeho k fudu slovenskemu horelo. Ondrej Caban. Nar. V Selciach, vo Zvolene, 7. decembra 1813, vysvateny za kfiaza 1837, fararom bol v Komjaticiach, kde zomrel 16. maja Hovoril dokonale 8 reci. Pisal do,,priatera skoly a literatury", do Cyrilla a Methoda*'. Napisal viae basni a clankov. Prelozil St. Mayerovo Vychovoslovie" v SturovCine tlacene r Martin Culen. Nar. V Brockove, v Nitrianskej zupe, 31. maja 1823, bol knazom bisk, ostrihomskeho. Roku 1852 profesorom na gymn. b. bystrickom a 1863 riaditefom tohoze, 1868 riaditefom V Levoci a 1869 v Klastore pod Zniovom na slov. gymn. direktorom dostal faru cakansku. Zomrel 23. januara Pisal mnohe clanky. Napisal aritmetiku pre I. a II. triedu nizsieho gymnazia r a poctovedu pre 1., II. a III. triedu. Stefan Rudka. Nar. v Trnave Knaz bisk, nitrianskeho, bezzistny pracovnik. Pisal mnoho Clankov do novin slovenkych. Od roku redigoval,.cyrilla a Methoda". Pracoval na Radlinskeko Vsenauke", vydal,,veliky dejepis biblicky",,,kratky vyklad evanjelii*',.,sbornik kazni a homilii".

64 62 Vincent Havlicek. Knaz arcib. ostrihomskeho, nar Ako kaplan V Komjaticiach vydaval kazatefsky casopis Slov. Sion'' 4 rocniky. Prelozil a vydal kazatefske dielo Lacordairove'\ Vydal dielo Pane, ratuj nas". Ine jeho diela: Kto pan vo skole", Sobas na pol kola", Silvio Pelico", Legenda cili citanie svatych. Z basnikov prvej vrstvy posturovske] spomenutia ^ hodni su: Janko Cajak z Vefkej Paludze, nar. 5. januara 1830, zomrel 4. februara 1867, ev. knaz, odchovanec fudovej piesne a Fudoveho humoru. Basne jeho vysly^v Turc. Sv. Martine r pod nazvom Basne Janka Cajaka". Gustav Lojko (Hostivit Tisovsky) nar. 4. decembra 1843 v Tisovci, zomrel 2. juna Verse jeho vysly pod nazvom Hlasy z cudziny", Spomienky" a Nove piesne". Daniel Bachat (Miloslav Dumny) nar. 18. juna 1840 v Ratkovej. Zomrel ako ev. superitendent v Pesti. Verse jeho vysly pod nazvom Nevadze" v Skalici 1870, nimi narodne prebiidzal horny Liptov. Jan Miloslav Capko. Nar. 19. septembra 1846 v Klastore pod Zniovom. Studoval V B. Bystrici a v Nitre. V Presporku navstevoval pravnicku akademiu, kde popri jeho studiach polozil si za cief: pestovanie materskej reci, dcery to litlej neboti^nych Tatier. Pri tamejsom literarnom vzdelavajiicom spolku bol z najusilovnejsich lidov jeho. Roku 1866 upadol opatovne do fazkej nemoce, ktorej aj 18. augusta 1867 podfahol. Skonavajuc zvolal : Slava Slavianstvu"! Nech zijii Slo-

65 63 vaci"! Posobenie jeho v prospech naroda je neocenitefne a piesne jeho nejedneho syna, nejednu dceru Tatier odusevnily. Basne jeho Sirotkv" vydal Andrej Sitniansky roku 1868 v B. Bystrici. Spisovatelia po roku 1881 pisali krasnym rydzim slovenskym jazykom a tym v srdciach slovenskych roznietili ohen lasky k reci a narodnosti slovenskej. Laska ku krasnej slovenskej reci a ku slovenskej spisbe stala sa pramefiom lasky i k slovenskeinu fudu a mnohych zapalila k praci za jeho vzdelanie, mravne a hmotne povznesenie. V tejto dobe ohlasily sa talenty, z ktorych vynikaju traja: Svetozar Hurban Vajansky, Pavel Orsagh Hviezdoslav a Matej Bencur-Kukucin. Co tito napisali, je klasicke. fudove. rydze, ciste a vysokomravne. Svetozar Hurban-Vajansky. Nar 16. januara 1847 v Hlbokom, v zupe Nitrianskej, ako syn ^dr. Jozefa Hurbana, buditefa a spisovatefa slovenskeho. Studoval gymnazia v Stendale, v Nemecku, ako jurista v Presporku a v Pesti, Od roku 1874 za 4 roky bol pravotarom v Skalici, v Namestove a Lipt. Sv. Mikulasi. Okkupacia bosenska vytrhla ho z povolania a vratiac sa z Bosny, zanechal advokatstvo a stal sa redaktorom Nar. Novin" v Martine. Kniznica otcova dala mu prilezitosf vzif sa do literatur slavianskych a pochopif tradicie domacej nasej spisby. Jednotlive jeho basne, novelly a novinarske clanky zacaly vychodif pod menom Vajansky od roku Prve jeho samostatne prace,,duchovia sudov" a,,zalmy z hor", preklad to nemeckej basne Schefflovej, zostaly bez vacsieho ucinku. Roku 1879 pocaly v Orle" vychodif jeho verse. Basnicku sbierku Tatry a more" obecenstvo slovenske prijalo s odusevnenim. V tychto, ako aj V basnach Zpod jarma", Vilin", Majak" je oslavovatefom podtatranskej zeme a fudu. V basni Herodes" zvecnil utrapy slovenskych deti, nasilne odnimanych rodnej zeme a odvadzanych na Dolniaky. Vajansky je vefky basnik, on osviezil slovenskii poeziu novou latkou, obnovil jej formu. Z basni jeho dycha ozaj zdrava, poeticka nalada a cisty kresfansky duch. Nas zivot so svojimi radosfami, biedami, tiizbami a nadejami je predmetom jeho lyrickeho spevu : len keby kde-tu nevyrazal tak vefmi raz pessimisticky. Vajansky vladne slo-

66 64 horn duchaplnym, plynnym, jasnym, elegantnym, srdce citatefa okuzfujucim, v tomto ohfade je on poprednym lyrikom. Cit jeho je cisty, Fudsky, krestansky. Forma basni jerytmicka; troche], jamb, jambicke terciny, stance! sloky. Ked citame jeho basne, citime cosi prorockeho. On zufalym Slovakom vdychoval doveru zivota. V nich veje horlenie za to, co je cestne, svate, horlenie za narod. V spisoch jeho vyjadril tu myslienku, ze' narod dotedy bude zif, dokedy bude mat nadej na zivot, ked tu ztratil, ztratil aj zivot. Jako obrodil slovensky vers novou, dokonalou formou, tak dal i krasnej proze slovenskej moderny zaklad. Najsilnejsi je v svojich novellach a romanoch. V nich nakreslil tehdajsi zivot slovensky vo vacsom a malom meste, na dedine u vefkostatkara, vo fare vzdy plasticne. Nik nevyobrazil strednu vrstvu slovenskej spolocnosti tak. ako on svojim sirokym pozorovatefskym darom a umen'm. Tak nik nepovedal, co slovenskeho Cloveka viaze k nesvojskej rodnej zemi, Co mu miesa horky blen do radosti zivota, ako on. Vajansky je portretistom strednej vrstvy nasej spolocnosti, najma v jeho novellach Kandidat", Burka v zatisi", Babie leto", Podrost",,,Letiace tiene". Pustokvet". V Letiacich tiefioch" vidis vyciny renegatskeho uradnictva. zastupy fazko pohybatefneho fudu. pozeras na zhubu palencenu, divoky cardas a krasu slovenskej prirody. V nich, ako aj v Pustokvete", lici nas slovensky malomestsky svet, nasu rodiacu sa intelligenciu v boji s odrodilcami. No vo vsetkom tomto vidi on len,,letiace tiene", ktore prejdu. U Vajanskeho osoby su skutocne zive, dusoslovna ich stavba ista, bezvadna. Jeho rozpravacna hotovosf nikdy nesklame, neopusti a v umeleckom zaokruhleni deju je vyborny. Co sa tyka licenia dusevnych hnuti, ich postupu a vyvinu, najma u zenskych. Vajansky je majster, u neho razy su pravdepodobne. Najobsirnejsi a najvyznamnejsi jeho roman je Sucha ratolesf", pod ktorou on rozumie uschyfiajuce a odrodile slovenske zemianstvo. Sucha ratolesf je Slovensko v zrkadle umeleckej pravdy, Zrkadli sa tam Tudska i kulturna postaf slovenskeho cloveka; zdrave jadro Fudu. V tomto romane zraci sa sila realistickeho basnika. Vajansky vhlbil sa do najtajnejsich zahybov Fudskeho srdca. ^iaden z nasich novellistov nepojal prirodu tak, ako on. Sucha ratolesf" ma vysoky cief, plasticky obraz skutocnosti a myslienkova perspektiva lepsich budiicich casov. Taktiez kresli skutocnosf i V romanoch Kotlin", Koren a vyhonky".

67 65 Uz Holly vybriisil rec slovensku na basnickii a prisposobil ju k vyjadreniu nielen hlbokych citov, ale aj vznesenych myslienok. Sladkovic dal reci nasej makkosf a hebkosf hodvabu, no Vajansky jej dal aj lesk hodvabu, on ma teda zasluhy nielen o basnictvo, ale aj o rec, lebo jeho slovencina je prednostna, malebna, vyrazna a mluvnicky bezvadna, ba az vzorna. Vajansky pisal pre vzdelanu vrstvu, on je slovenskym salonnym spisovatefom, preto aj jeho rec je elegantna a rydza, slovenska. Konecne Vajansky javi sa nam vzdy neiiprosny kresfan, ba katolik nie vyznavanim, lez smysranim, ktory sa nevie pojednaf s protivnikom; opravdivy konservatista, ktory nedopusti, aby moderna veda revidovala od pradedov zdedene relikvie, ci su ony opravdive ; nedovoli, aby cisto fyziologickymi a biologickymi zjavmi vysvetlila to, co stari drzali za nadzemske, preto bol odporcom zvlaste ceskeho realismu. Preto zasluhuje, aby bol milackom slovenskeho naroda. On, ktory tofko pracoval za pozdvizenie ujarmeneho svojho naroda, nedozil sa jeho sfastneho oslobodenia; zomrel pocas svetovej valky r Sobrane diela jeho dosiaf vysly V Xll. svazkoch v Turc. Sv. Martine. Pavel Orsagh-Hviezdoslav. Majstrovskym zobrazovatefom slovenskeho zivota prozou je Vajansky, lebo on sorganisoval slovensku literaturu, no poesiou je Hviezdoslav. Nar. 2. februara 1849 vo Vysnom Kubine, v Orave, vtedy, kecf uhorska revolucia chylila sa uz ku koncu. V tom case Rusi chodili Oravou a maleho Orsaga vraj kozak zakolisal", ako sam hovori V basni Maf moja draha". Ked vychodil Fudovii skolu doma, V Jasenovej a v Lestinach, k voli macfarcine dali ho rodicia do Miskovca na gymnasium, kde bol dobrym ziakom, takze uz ako 13-roCny chlapec skladal madarske verse. Z Mi kovca odisiei do Kezmarku, kde bol tiez pilnym a svedomitym ziakom a cinnym clenom vzdelavajuceho spolku gymn. mladeze, skladajiic aj tu macfarske ver e, za ktore sa aj v madarskych kruhoch zacali zaujimaf, najma ked uz v piatej odbil oktavanom odmenu. Kecf priiiel zo siestej triedy z Kezmarku na prazdniny domov, oravski Slovaci zacali sa tiez zaujimaf o mladeho basnika. Nan mal vplyv Adolf Medricky, jeho byvaly u5itef a buduci jeho test, Samuel Novak, ev. farar. ktori ho povzbudzoyali, aby slovensky proboval basnif. Cital SladkoviCa, vhibil sa do jeho reci a ducha, ital Kollara a tu Prof. J. Ka^ka: Dejiny literat^ry slovenskej. 5

68 66 onedlho pocitil, ze je svoj, bol prebudeny. Srovnaval dva svety: slovensky a madaronsky a vidi holotu a prazdnotu sveta macfaronskeho, ako 'to opisuje v basni Maf moja draha". Prvotiny jeho versov vysly v Skalici r pod nazvom: Basnicke prvosienky Jozefa Zbranskeho", v nich uz najdeme basnicke vlohy 17-rocneho basnika, v ktorych je este v prevahe romantismus. Po skonceni Studiigymiiasialnych^bol jeden rok teologom , potom isiel na pravnicku akademiu v Presove. Tu akademicku slobodu vyuzival pre studium poesie, cital Byrona, Kalincaka, Palarika, ktori kriesili slovensky zivot. Roku 1871 vydal s Bansellom narodny zabavniic mladeze slovenskej almanach Napred". Ked bol skoncenym juristom, vstupil na prax v Dolnom Kubine ku Antonovi Nadasimu, odkial' vsak coskoro odisiel do Martina ku Zigmundovi Melferberovi. Tu v kruhu slovenskych spisovatefov a gymn. professorov nasiel svoje ovzdusie a porozumenie. Neskorej odisiel do Senice ku pravotarovi Stefanovi Fajnorovi zakoncif svoju prax, oddal sa uplne svojim studiam advokatskym, aby bol samostatnym, a sloziac V Pesti advokatsku zkusku, roku 1875 osadil sa ako advokat v D. Kubine, v ktorom roku sa aj ozenil, vezmuc si za zenu dceru Samuela Novaka, seniora, Ilonu. V tomto 5ase prijal basnicke meno Hviezdoslav. Basne jeho vychadzaly v Orle" pod menom Jasenne zvuky", v ktorych sa javi jeho melancholia, smutok a?iaf, jako vobec v jeho lyre. Podsudcovstvo v D. Kubine bolo pre neho, ktory tuzil po slobodnom lietani, otroctvom, necitil sa dobre tarn, lebo nemohol sa venovaf svojej poesii, preto roku 1879 rozlucil sa s nim a utiahol sa do fslamestova, kde napisal Zpomienky", Rornik", ktora basen, vefka myslienkou a dokonala formou, dviha Hviezdoslava do radu prvych slovenskych basnikov Nikodem" a ine basne. Roku 1881 pocina sa jeho nova perioda, versami v Slov. Pohfadoch" uverejnenymi. Tu je uz vykristalisovana jeho individualita. Jeho reflexivna lyrika je nevycerpatefna. Z maleho motivu vie vycarif myslienkovy svet, v ktorom hlasi sa originalny basnik a myslitef. Specialny slovensky zivot v jeho basnach liceny robi ho specialne slovenskym basnikom a ako taky, ma miesto v svetovej literature. V Namestovskom zatisi pomysl'al na vacsie koncepcie a tak zrodila sa roku 1882 prva jeho epicka basen Agar', jejz predmet je vzaty z biblie, v ktorej on ako hlbokoveriaci

69 67 kresfan hfadal nielen ukojenie svojho srdca, ale aj basnicky produkt, ako to vidno aj z jeho Zalmov". Stara zena Abrahamova tuzi po synovi a zavidi Agare, sluzke Abrahama, Izmaila, tym viae, ze tuli sa viae k matke svojou celou vrelosfou. Kruto panuje nad Agarou a nenavidi ju, nielen preto, ze je kra] ia od nej, ale zvlastne preto. ze ma prisriibene od Boha, ze porodi syna, a jako matka, ba ako sebeeka zidovka a boji sa, ze Abraham rozdeli svoj majetok medzi dietkami a tak ze jej syn bude ukrateny, Preto, ked sa stala matkou, dotiaf stve Abrahama, kym tento nevyzenie egyptsku Agaru a s nou aj Izmaila, dajiie im na cestu troehu ehleba a do temlova vody. Agar ide do Egypta, ale na ceste pobludi, pride na pusf, kde Izmail smadom umiera, ale v rozhodnej ehvili doleti anjel a da im zo skaly vody. Zakladna myslienka tu je ta, ze Boh ujima sa slabych, a spurnych ze potresce este aj v pozdnych potomkoch. Basen je krasna rozpravka, plasticke opisy, ziva fantazia, klassieka rec a podarene eharaktery, hlboke myslienky a vzneseny umysel dvihaju tuto basefi nad ine do tohto oboru patriaee basne. Charaktery osob su vytecne. Sara je dokonaly eharakter bezdetnej zeny a k tomu este zidovky. Je opravdiva tyranka, ktora sa kori pred silnym a tyra slabsieh. Ale majstrovsky je aj eharakter Abrahamov, je tiez plnokrevny, exkluzivny zid, ktoii rad sa hodi do ramien krasnej Agary, nezidovky, ale akonahle je rec o cistej rase zidovskej,zapominanalasku ana ovoeie lasky svojej, ktcre nazve papruehom"; vyzenie von predmet svojej lasky. ba aj svoj vlastny plod na pospas nehody. Pekny je eharakter Agarin, ona ostava ponizena a poslusna a len vtedy sa sprotivi rozkazom svojej panej, ked ony urazaju jej materinsku lasku. Krasny je eharakter Izmaelov, vasnivy, roztopasny ehlapee. Cesta Agarina, ako Izmael skace, robi pestva, je nad vsetku kritiku. No basen tato ma aj male vady, totizto su v nej anachronizmy. Tak spomina Mojzisa pred Abrahamomi (2000 pr. Kr.). Anaehronizmus je aj spiezovy zvonee", bo za casu Abrahama sotva bola este spiez alebo zvonee. Taktiez aj libacky" Cepea v Malej Azii u Zidovky. Metrum basne je 5 i pol stopovy jambus. VySla 1883 v I. rocniku Slov. Pohfadov". Druha jeho lyrieko-epieka basefi je Hajnikova zena". Ona je najmilsim plodom, nbrazom dueha basnikovho. Je ona vypravna basefi, nie siee poprepletena lyriekou piesfiou, ale taka, v ktorej sa do predmetnosti viaekrat vmiesa podmetnosf basnikova. Obsah tejto b^sne je: Sta- 5*

70 68 ry, 80-rocny hajnik Cajka nahle umre a syn jeho vypytal si u panstva otcovo miesto. Do novej hajovne privedie si zenu, a v stastnej spokojnosti tecu im mlade dni. Lez pride pohroma. Mlademu dedicovi panstva Artusovi Villanimu zapacila sa umna hajnicka, dolieza za nou, ale za hodny cas nadarmo. Pomo^hia mu nahoda. Isiel pofovaf. Ako tak ide, pride aj k Cajkovej clialupe, pod ktorou Hanka okasana prala haby. I zacal sa s iiou skadlif. Ona sfastlive odbila votrelca. No votrelec neztratil vieru, prikvitol zas a zacal pokusaf krasnu horarku, ale i tento raz nadarmo. Onedlho ustrojilo panstvo vefku polovacku, na ktorej bral ucasf aj mlady hajnik. Po obcerstveni pofovnikov zrazu vyriitil sa^pekny jelefi. Artus rozkazal za nim vsetkym, ale hlavne Cajkovi. Za ten cas bezal Artus k hajnikovej chalupe, aby uz raz splnil svoje dive naruzivosti. Zacal Hanku pokusaf a ked" chcel spachaf nasilenstvo a ju chytal, ona strhla zarazec a s nim tak zalomazdila Artusa, ze hned zomrel. No ona vidiac krv a vrazdu, i sama klesla na schodoch. Muz priduc domov a dozvediac sa od zeny Co sa stalo, aby oratoval zenu, vzal vrazdu na seba, ju vsak priniitil prisahaf, ze to bude rozpravaf, co pocuje od neho. Zacal sa sud. Michala uvaznili, Hanka isla domov, kde otec hromzil na nu a mat od ziafu umre. To nemoze zniesf ani Hanka a preto sa zblazni. Den pravoty da obrat, Hanka z rozumu posla, vrutiac sa do siene, vyzna, ze ona zaklala Artusa. Muza oslobodia a vrati sa sfastie. Misko z istej zahuby vyslobodi pansky koc, zaco dostal nazad hajnictvo, zena jeho pochaba prisla k scbe a V novonarodenom diefati najdii sfastie. Obsah sice nie vefmi bohaty, ale basnik z neho utvoril znamenitii, na vysokom stupni umenia stojaciu basefi. Kompozicia basne je znamenita. Hviezdoslav do tejto basne umiestnil najjasnejsie kvety svojej basnickej duse. Rec je tu az preplnena tropom. Opisy v nej su klassicke, charaktery dokonale. Fantazia basnikova je tu nedostizna. Je tu vyjav za vyjavom, jeden krajsi od druheho, jako Vlcek hovori: Hviezdoslav tu kommanduje fantaziu. Cit nabozensky v tejto basni nachadza to, Co mu patri. Avsak so stranky psychologickej basefi ma niektore slabe stranky. Tak Michala a Hanku so stanoviska psychologickeho nepochopime. Jako Michal mohol nutif Hanku, aby prisahala na neistotu, lebo jej nepovedal, na Co ma prisahaf ; lebo aby na neistotu a potom na loz prisahala, zakazuje Boh a na e svedomie. A Michal zas aj pred siidom na Umucenie falosne prisaha. Takyto

71 69 prevrat dusevny je nemozny u tak statocneho cloveka, ako je Michal a u zeny poboznej, ktora rada chodieva do kostola modlif sa patricky k Sedmiborastncj. Tiez aj koniec je dosf urychleny. No basen tato ziskala meno basnikovi i za hranicami. Roku 1885 napisal. k 1000-rocnej pamiatke pokresfanenia Slovakov 2alm k tisicrocnej pamiatke vierozvestov sv. Cyrilla a Methodeja", ktory je perlou jeho poesie, je V nom vzlet citu, velebnosf reci, dostojnosf myslienok a hibka viery. V6bec Hviezdoslava tie basne su najlepsie. ktore zodpovedaju jeho vloham, v ktorych basnach v podstate je siroky rozhfad, vysoky let, siroky tok myslienok a reci, a take su Zalmy a Hymny". Co vefkolepeho, nadherneho rnohol vytvorif um fudsky. to vsetko najdeme V jeho Zialmoch a Hymnach". Roku napisal Letorosty II. Roku 1888 Butora a Ciitora", epicka basen, ktora z viae pricin je protivou.,hajnikovej zeny". Kym nas Hajnikova zena zacata s totkym uslnim sfastia a blaha porazi hroznou katastrofou, zatym tu s mrzutosfou zapocate dielo sa vyrovna a nas uspokoji sfastlivym vyrovnanim sa a blazenosfou. Preto kym v Hajnikovej zene" i V najcistejsich casoch blaha vycitif iste sparnovestiace burky, zatym v Butore a Cutore" i cez mracna preraza sa luc buduceho jasna. Kym v Hajnikovej zene" basnik nic nezamiesa, co by mohlo prekazif sviatocnii naladu a nas k smiechu privies!.^ vsetko rozprava so serioznou tvarou, zatym,,butora a Cutora" rozprava zartovne s vysmiatou tvarou a dovoli i nam smiaf sa. Kym v,,hajnikovej zene" je plno spevu, tu o speve ani slychu. No V celku baseii je viae predmetna nez Hajnikova zena". Sloh je podareny, charakteristika vypukla. Basen je basnickou rozpravkou. Roku 1889 vysla Na obnocke", opisuje na obnocku iducu mladez a kusky, jake ona tu povyvadza. Z nej kypi bujary ^ivot. Hrdinu basefi nema. Najkrajsim zjavom v celej basni je Stevo, odobraty na vojnu, je on typom verne a hlboko Tubiaceho slov. mladocha. Aj vyjav na salasi je pekny. Slovom je tu kus slovenskeho zivota. Roku 1890 vysla V zatvu", je dlhsia lyrickoidyllicka baseii. Tu priroda oziva pod perom basnikovym a s robotujucim Fudom sa spaja v jedon svet. V basni je mnoho svetia, mnoho v6ne a spevu. Tam sa

72 70 tmolialdeti, zasnubenci, mladi manzelia, a basnik krasou prirody a zalmom zvonu" vytrzeny modli sa za narod. Roku 1891 Poludienok", je utesena idylla, ako sa Ondrej a Zuzka, mladi manzelia, skadlia. Pekne zvraty, fudova ostra pointa fahodia nasmu uchu a srdcu. Roku 1892 Vecera". Sii tu napospol uryvky zo zivota fudu, cestovne obrazky a vyjavy zivota Fudoveho, sii to mozaikovy obraz fudu slovenskeho. Obraz vo Vecere" je tak krasny, tak verny este aj v napodobneni reci, ze po precitani tak sa citime, ako po krasnom sne. Basnik hlboko pozna bytie a zitie nasho Fudu a kresli ho nedostizne. Krasne sii mafby az do podrobnosti s fudovymi vyrazmi. ako vylucovanie oviec, miitenie mlieka, a ta vecera ani fotografia nemoze byf vernej ia. Podobne podarena je basen Prvy zaprah", predstavujuc Slovaka a jeho hrdosf, jeho zitie, 1 s tou slabsou strankou. Roku 1890 napisal druhii vefku basefi Ezo Vlkolinsky", V ktorej ospieval fud slovensky, jeho zivot, jeho radosti, prace a zabavy.dej Ezov" je viac-menej kazdodenny; dvaja Fudia sa fubia,rodicia brania, nenie vnom nic nervy napinaveho a predsa je dosf zaujimavym pre tie nedostizne charaktery, ake basnik namafoval. Obsah Eza Vlkolinskeho" je: Na Vlkoline dokonava Beno Vlkolinsky. Pri fiom stoji jeho manzelka Estera a jeho jediny syn Ezo. Otec pyta papier, aby napisal testament, ale Estera je proti tomu, ved' nema len jedineho syna a nie je marnotratna. Ostane teda vsetko tak, Bena pochovali. Ezo zil pokojne s matkou, az prisly Turice sadif dievcencom maje", a sice v noci pod okno svojich mileniek. Tak bolo aj na Vlkoline. Ezo, bars zemansky mladenec, tiez pripojil sa k mladencom dediny a tiez zasadil maj" svojej loike Bockovie. Matka uz od davna zle hfadela na Eza pre Zofku, ktora bola sedliacka, preto, kecf sa teraz dozvedela, ze jej E. zasadil maj", pri ranajkach sa s nim povadila a ho vyhanala von. Ezo sa sobral prec, bez toho, zeby vedel, kam. iel do kostola. Po kostole haribil sa isf domov, zatulal sa dedinou, prisiel ku svojmu strycovi Eliasovi, ktory sa bol hneval na Bena pre majetok. Stryc ale vfudne prijal Eza a upevnil ho v umysli, aby sotrval pri ^ofke; ba neskor on mu vypytal ^ofku a pripravil mu skvostne veselie, chcejiic, aby zostal u neho. No Ezo dostal so 2ofkou peknii kuriu, po matke svojej, ktora bola tiez zemiankou a hospodaril sam. Estera, kecf sa jej syn navratil, e te viae sa nahnevala nan a na svagra, ze jej syna kazi. Zavala rozhlasovaf po dedine, ze

73 71 sa vydaja syna vydedi. No Ezo]^ostal vernym svojej laske, ktorej ovocim bol maly Beiiko. Tento jednuc, ked isla Estera s pofa vecer zamyslena, baviac sa s defmi na ceste, bezal jej v ustrety a objal ju prez jej vetche kolena a volal : ja vas, stara mama, mam rad. isiel s nou domov, kde mu ona natriasla jablcek. Posiela ho domov, on ale sa dobre citi pri starej matke. A tato detinska nevinnosf a laska smeri matku so synom. Hlavnym hrdinom basne je Ezo, ktory miluje Zofku, k tomu este zemanska hrdosf a toto dvoje odtrhne inac poslusneho syna od matky. Najvypuklejsi raz je Elov, jeho strycov, je typ zemanov-krpciarov, pysny, zafaty, nevzdelany. Je zgrlos a predsa, aby sa pomstil nad Esterou, upevnuje Eza, aby sa nepoddal matke, robi mu skvelu svadbu, aby svet videl, ze je zeman. Estera je tiez dobre kreslena, co matka, ktora vrele fubi svojho ^yna, chce ho ozenif proti jeho voli, preto vystupuje energicky, ale ked to vsetko marne, s rezignaciou vzije sa do noveho polozenia a ked vidi svojho vnuka Bena, smeri sa so synom a nevestou. Bocko je protivou Elovou, on je pokorny, rozvazity a triezvy, V nom vidime znazornenu lepsiu ciastku nasho fudu. Okrem tychto su este ine osoby, ktore su vsetky dobre charakterizovane. Z tych charekterov vyviera i psychologicka pravdivosf deju. Kazdy fah vzaty je zo zivota pospoliteho fudu, jeho je cely dej, jeho su razy. A kofko krasnych protiv najdeme v tejto basni. Najvacsou chybou basne je: ze niet v nej zakladnej idey (vidy). Zakladna idea by bola, ze co stari pokazia, to dietky napravia: lez skoda, ze basnik nemyslel na tiito ideu, lebo pred jeho ocima bol iny cief. On chcel opisaf hornovidiecku krpciarsku svatbu a cela vypravka je len pobocnou vecou. Keby basnik nebol pochybil hned v zaklade,,ezo'\ bol by mal cenu a vysku basnickej rozpravky pre svetovu spisbu. Roku 1891 napisal,. Rachel", vzata tiez z Biblie. V nej neni celistveho, zaokruhleneho deju, neni umeleckeho spracovania. Neni zakladnej myslienky. Basnik tu vypracoval len podrobnosti. ale nie celkovity dej. Vypuklych charakterov tiez niet v nej a tak basefi je pekna, ale v pcdrobnosti daleko zostava za,,agarou". Roku 1892 basen Kain'' s riichom dramatickym, s hlbokou mysteriou, no nestoji na tej vyske umeleckej co.,agar". Je krasny, z neho dyse poezia, ale neni tak dokonaly ako Agar". Zakladnou myslienkou akiste chce byf, ze:,,zhubca obdrzi vzdy vrch". Preto vifazi Kain nad Abelom. certica Lilita nad krasnou. sfachetnou zenou Dinou.

74 Avsak tato myslienka nie ]e absolutne prava, casto sice zvifazi zhubca, ale nie vzdy, lebo inac by zahynul zivot i a vyhynulo l3y dobro na svete. Charakteristika je tu A ; vytecna. Tak charakter Diny je zrovna nedostizitefny. / V rokoch napisal Hymny a Letorosty III.", V ktorych je Hviezdoslav najvacsi, v nich je on ako orol V nadtatranskom ovzdusi. Roku 1897 napisal Vianoce", ktora je priechodom od biblickych fudi k nasim fudom. I tu je malo deju a nie je zaokriihleny. Tri roky pisal verku epicku basefi Gabor Vlkolinsky". Krasny zemansky mladenec Gabor Vlkolinsky chce sa ozenif, fubi jednu dievcinu, ale jej rodicia vsetko prekazia, lebo Gaborova matka je ozranka, skrze co pustne majetok. Otec sa sice brani, ale kecf vidi, ze nemozno uchranif sa, aj on ztrati energiu a podfahne zlu. Vyjdu na vnivoc a Gabor stane si do sluzby k Ezovi. Tento obraz nasho zivota nakreslil basnik silnou umeleckou rukou, Roku 1900 napisal epicku baseri Sen Salamiinov". Je V nej idylla krasna, uteseny opis vychodnej prirody. Rec Hviezdoslava je tu ozaj presytena tropom, je malebna a bohata. Su v nej prekrasne opisy slavy, nadhery a prepychu. Hviezdoslav prekladal z Puskina, Goetheho, Miczkievicza, Slovackeho, Lermontova, Schillera, Petofiho. Prelozil Hanileta a r Madacsovu Tragediu cloveka". Roku 1909 vysla jeho tragedia Herodes a Herodias", ktorej zakladnou myslienkou je, ze idea dobra zvit'azi, kto hresi, musi znasaf pokutu. Charaktery v tomto dramate su psychologicky dosledne, su urcite, silno mafovane, tak: nezna Tamar, detinska Salome, slavybazna a krvozizniva Herodias, vasnivy, nerozhodny Herodes, zadumcivy Manachen a ulisny Chuza, V nej zamienaju sa sceny, jedna krajsia, dojimavejsia od druhej. Krasa reci, hlbka myslienok cinia dielo toto vysokej umeleckej hodnosti. Hviezdoslav dosiel uznania aj v cudzozemsku. Madarska spolocnost Kisfaludyho vyvolila ho za svojho clena, roku 1913 Ceska akademia. Roku 1918 obdrzal odmenu ceskej zakladiny na odmenenie vynikajucich diel literarnych. No najvacsia radosf a odmena jeho je ta, ze sa dozil splnenia tuzob naroda slovenskeho, ze totizto narod slovensky vidi slobodnym. U Hviezdoslava je slovencina skvostna, nadherna, tak ze ten uz musi byt' slovensky vzdelany, kto chce uplne porozumief Hviezdoslava. Nam je Hviezdoslav mily a cteny, jako vefky basnik Slovak a kresfan, stojaci na pevnom

75 . Tiene 73 zaklade kresfanskeho ducha a prisnej krest'anskej moralky. Jeslli je r.arod strom, ten ratolestif a kvitnuf moze len silou svojej viery v Boha, svetlom naboznosti a vlahou narodnosti. Jestli ma byf stromom do skaly Tatierzapustenom, vzdorujucim vichrom, jeho koren musi byf narodnosf a koruna viera. A tomuto stromu venuje Hviezdoslav vefke svoje myslienky, svoju tvoriacu fantaziu, svdju nadhernu rec. On bude vefkym basnikom aj vtedy, keby slovensky narod zahynul. Martin Kuku^in, vlastnym menom Matej Bencur, nar. v Jasenovej, v Orave, r, Studoval praparandiu v Klastore pod Zniovom. Do r bol ucitefom v svojom rodisku, odtiaf isiel do Soprona maturovaf, odkiaf siel do Prahy, studovaf medicinu. On je po Vajanskom najplodnejsi romanopisec. Samostatne vydal s Antonom Bielekom Slov. besiedky" V Skalici Co Hviezdoslav vyrozpraval versom, to besiedkou previedol Kukucin, najobdarenejsi tvorca pospolitych zanrov a najumnejsi pestovatef fudovej novelly. Jemu zpod pera vsetko rastie a rozvija sa prirodzene ci osoby, ci dialog. Jeho postavy maju cenu nielen pre nasu poesiu, lez i pre historiu slovenskej kultury, vzacny je u neho zdravy humor. On je pravym nasim novellistickym umelcom. Ked citame Kukucina, citime, ze hovori k nam slovensky klasik. U neho vidime prehibenie slovenskej literatury a krasu slovenskej prozy. O zivych bolestiach slovenskych hovori otvorene a priamo. Jeho vyznamnejsie diela su : Maje", Cas trati, cas plati", Hody", Z tepleho hniezda", Na svitani", Rysava jalovica", Neprebudeny", Sviatocne dumy", a svetlo", Visitacia canonica ", Ticha voda", Mlade leta", Vianocne oplatky", Dedinsky roman", Zakasa, darmoje", Rekruty",^..Miso", Ked bacik z Chocholova umrc", Komasacia". Dalej..Cestopisne crty", ako vysledok svojej dalmatickej cesty: Dom v strani" a ine. No jeho prace nevynikaju tou nabozenskou hlbkou, jaka sa javi u Vajanskeho alebo Hviezdoslava, on je, hoc[ aj vypuklym spisovatefskym razom, lez viae realistom. Zije udajne v Juznej Amerike (Puntas Arenas). Timrava (Bozena Slancikova).^ Nar v dedine Polichne v Npvohrade. Vynika svojimi znamenitymi poviedkami, ako: Tazke polozenie",

76 74 Tak je darmo", Pozde', Nemili", Zkusenosf", Verky majster", Verke sfastie", Ta zem vabna", Hrdinovia" a ine. Jej kresby sii vazne a prisne. Anton Bielek Slovensky poviedkar, stojaci na rozhrani medzi romantizmom a realizmom. On verne zachytil slovensky dedinsky zivot. Vydal Besedy ', Obrazky z hor". Pisal cestopisne obrazky a poucne rozpravky. * * * Novelisty popri Vajanskom a Kukucinovi spomenutiahodni sii: Felix Kutlik ( ), ktoreho novelly zo zivota srbskeho vychadzaly v..orle". Samuel Bodicky, ev. knaz, novelly jeho uverejnene boly v Orle" a v Pohradoch". Jozef Skultety, slovensky novellisla, kritik a byvaly redaktor Narodnych Novin" a Slovenskych Pohfadov". Elena Marothy-Solteszovd, nar. v Krupine 1855, spisovatefka. Jej hlavne dielo Proti prudu". Terezia Vansovd, spisovatefka a redaktorka, nar Vydala roman Sirota Podhradskych" a mnoho noviel. Dr. Vavro Srobdr, nar. 1867, slovensky polit. spisovatef. Vydal dielo Zdravoveda". Pisal viae noviel a clankov, najma do skalickeho Hlasu" a inych casopisov. Dr. Jan ]Y/dgner, napisal Zjavy nebeske",.,nebo a zem", urcene pre vyssie vzdelane vrstvy. On je popularny slovensky spisovatef, vyborne naraba prozou, zna dusevnu potrebu fudu. Pavel Beblavy, ev. knaz, pisal historicke povesti. Gregor Uram-Podtatransky, ev. ucitef, pisal verse a rozpravky. Gusidv Marsall Petrovsky ( ), vydal r Novelly". Ludevit Caspar, kat. farar, pisal pod menom Zaosek". Bol znamenity humorista. Prace jeho vynikaly ustipacnou satyrou, ktorou ostro bisoval prevratene spolocenske pomery, najviac sovinizmus a streberstvo zemanov a kfiazov. Pavel Prihoda, kat. farar. Bol zakladatefom skoly literarno-slovenskej v Ostrihome. Pisal nabozne a hospodarske clanky a kazne. Jozef Konipdnek, nar Roku 1889 vydal Putnicka cesta do Rima", v ktorej zabavnym sposobom, putave

77 a srozumiterne opisuje co a ako videl, zkiisil a citil. Vydal osobitne svoje.,kazne'\ Adolf Zdturecky, ev, ucitef v Brezne, nan 1837 v Sielnici, zomrel 1904 v Brezne. Pilny sberatef slovenskych porekadiel. Pisaval do Radlinskeho,,Priatera skoly a literatiiry". Gustdv Zechenter, pseud. Laskomersky, humoristicky spisovatef, napisal viae humoristickych a inych diel, Nar Jeho diela: Rozmary a zarty" a,,lipovianska masa" sii vyborne. Pavel Krlzko, nar. 30. maja 1844 v B. Bystrici, zom. 25. marca Po Sasinkovi najnadanejsi a najplodnejsi slovensky historik. Jeho plodoviny historicke zostanii vzdy cennym materialom, bez ktorych sa nezaobide slovensky historik. Prace jeho vychodily v^,, Slovenskych Pohfadoch" a inych odbornych casopisoch. Co archivir mesta Kremnice krasne opisal dejiny tohoto banskeho mesta. Alexander Lombardiny, rodak zilinsky. preslavil sa co biograf a bibliograf. Historicke jeho prace, uverejnene najviac V Slovenskych Pohfadoch", poukazujii na pilneho sbieratefa. Co bibliograf vynikal Ludevit Rizner, ev. ucitef, ktoreho cennu sbierku slovenskeho pisomnictva vydala Matica Ceska". V spisbe pre mladez vynikali Andrej Sokolik, byvaly ucbar slovenskeho gymnazia martinskeho. Karol Salva, ucitef.^ Stefan Misik, knaz bisk, spisskeho. predseda Musealnej spolocnosti", vynikal co historik, sbieratef slovenskych fudovych piesni a povesti. Zom co biskupsky vikar spissky. Anton Timko Kat. ucitef v Trhanovej. Dlhe roky redigoval Novy i Stary vlastenecky Kalendar". Pracoval mnoho a rychlo, fantazie mal mnoho, keby bol v meste licinkoval, kde sii knihovne, jeho prace neboly by bez vysokeho vzletu a hlbokeho stiidia. bol by zostal romanopiscom opravdive fudovym. Fr. Otto Matzenauer-Benovsky Kat. ucitef, spravca choru a hlavny jednatef spolku sv. Vojtecha. Bol vytecny padagog-a vefmi Cinny spisovatef.

78 76 Bol redaktorom Katolickej skoly", Konferencialnej skoly", Putnika". Pre skoly napisal strucnu mluvnicu slovensku, pre mladez Maly recnik", poslovencil Hoffmanove rozpravky. Z basnickych prac poslovencil Petofiho lyricke basne a Anthologiu s poetickej literatury nemeckej. Andrej Kubina-Zahorsky. Nar. 1844, zom. 1900, knaz arcibiskupstva ostrihomskeho, farar dolnokrupansky, neskorej ud Tovaryssiva Jezisovho, pisal mnoho versov slovenskych, pod rozlicnymi menami. Poslovencil viae basni latinskych, talianskych, nemeckych, spanielskych, najma cirkevne hymny a zalmy. Pisal modlitebne knihy. Pracoval na preklade sv. Pisma. Bol dlhe roky spravcom spolku sv.-vojtesskeho, ktoreho casopis Putnik svatovojtessky" redigoval. Diela jeho vyznamnejsie sii: Piesne Zahorskeho" Trnava 1886.,,Spevy Andreja Zahorskeho" Trnava Rajska cesta", Mala rajska cesta", Zbozne diet'a". Fr. Richard Osvald. Nar. 3. oktobra 1845 v Hodrusi. Gymnazia studoval V Stiavnici a v Trnave, theologiu skoncil v Ostrihome. Roku 1869 vysvateny, kaplanom bol v Starom-Tekove, v Dregel Palanice, vo Vrabloch a vmajcichove, 1879 spravcom spolku sv. Vojtecha, od r administrator teplansky arcib. vikar v Trnave redigoval Katolicke Noviny", od redigoval kazatefsky casopis Kazateffiu", do ktorej pracovali vsetci slovenskeho katolickeho duchovenstva chyrecnejsi spisovatelia. Od r vydaval Kniznicu katecheticku". Pocet nim vydanycli knih prevysuje sto. On je opravdu slovensky Alban Stole, je od r centrumom spisovatefskeho pohybu slovenskych katolikov a opravdivym zastitom slovenskej literatury. Vyznamnej^ie jeho diela su : Kto pan v skole". vydal Havlic^ek Rehornici;' Pesf Zrkadlo ucenia kat." 3 diely. Ruzenec", Citanie, listy a evanjelia" Krasy sv. Ruzenca", Putnik svatovojtessky \ Len jedno je potrebne", Obradoslovie", od Kolisky", Priprava k prvej sv. spovedi", Boh moja nadej" a mnohe ine. Vydaval Kat. Hlasy". No s Tovarysstvom, s tromi slovenskymi foliantami, vydanymi v storocnu pamiatku U^eneho slov. Tovarysstva", postavil si pomnik nehynuci v literature slovenskej.

79 77 Frant. Vifazoslav Sasinek. Nar. 11. dec v Skalici. Knaz bisk, b.-bystrickeho, jeden z najplodnejsich a najproslulejsich spisovatefov slovenskych nadovsetko na poli dejepisnom. Jeho hlboke studium stvorilo na poli historickom celu novu epochu. Je na poli historicko-vedeckom auktoritou, presluly ucenosfou svojou i V cudzozemsku. Vyskumy jeho historicke citajii so zaujatosfou ucenci, o torn svedcia jeho odborne diela, nepocetne kriticke clanky po rozlicnych casopisoch uverejnene. Z jeho pramefiov cerpali a cerpaf budu historikovia aj v budiicnosti. Osveta, vzdelanosf je Sasinkovi vacsou vtfacnosfou zaviazana, nez mnohym inym velikasom, ktori si pri bubnoch a triibach rozhlasuju o sebe, ze su oni vodcovia a rozsirovatelia kultury. Jeho Poklad kazatefsky" zostane navzdy perlou kat. kazatefstva slovenskeho. Bol dlhe roky profesorom na seministi b. bystrickom a kazatefom chramu biskupskeho. R bol vyvoleny za* tajomnika Matice Slov. Po zatvoreni Matice usadil sa V Skalici, r presiel do Prahy a odtiaf do Maria Cellu, r nov. 17. zomrel v Eggenbergu v Styrsku. Zivotopis jeho vydal Zadumeny u Karia Salvu v Ruzomberku Sasinek ako historik chcel dokazaf Slovakom, co boli V minulosti, ze oni totizto vefmi vaznu ucasf brali V dejinach Uhorska, ze nie sii votreici, nie cudzinci, ale skutocne praobyvateiia od nepamati. On vyslovil bez obalu tu pravdu, ze spofahlivii historiu byvaleho Uhorska moze napisaf len ten, co slovensky zivel v riom urputne nezoznava. Vyznamnejsie diela jeho su : Dejiny drievnych narodov na lizemi Uhorska" 1868 v Skalici. Dejiny pociatkov Uhorska" 1868 v Skalici. Dejiny krafovstva uhorskeho", diel I. a II..,Archiy starych cslov. listin'\ diel I. a II. Vydala ich Matica Slov. '..Dejepis kraf. uhorskeho'" v Skalici 1871, Slovensky letopis" v Skalici ,,,Sv. Method a Uhorsko" v Turc. Sv. Martine 1884,,,Arpad a Uhorsko" tamze 1884,.,Zivot sv. Cyrilla a Methoda" v Trnave 1885, Jako povstala slov. bohosluzba"^v Pittsburghu 1892, Zahady dejepisne" v Prahe 1886, Cechy v X. stoleti'' tamze 1886,,,Zalozeni bisk, latinskeho tamze 1886, Ulfilas a glagolske pismo" tamze 1887 a mnohe ine nepocetne, nabozenske diela. Andrej Kmef. Nar. 19. nov vo Bzenici, v Tekove, z rofnickych rodifov, zomrel 16. febr co r. k. farar na odpocinku

80 78 V Turc. Sv. Martine. Fararom bol na Prencove v Honte. Kmef je hlbokoumny badatef a nedostizny majster botaniky, ktory takreceno stvoril slovenskii archeologiu, odkryl mnohe starozitne pamiatky nase. V svojich dielach prevzacnych ukazuje svetu, co boli predkovia nasi v slovo- a umnozjavoch svojho narodneho zivota. Odokryl ucenemu svetu nove naleziska. >apisal dielo: VeIeba Sitna", ktore prekvapilo ucencov. On zalozil Slovenske Muzeum" v Turc. Sv. Martine. Bol kiiaz bez hany, ktoremu nechybala prava ziva viera; vieru svoju spajal s vedou. Ako botanik vykonal za casu svojho farovania pod Sitnom viae nez stiavnicka banska a lesnicka akademia od casu svojho zalozenia. Ako botanik, menovite znatef sipov, vydobyl si meno svetove. On bol opravdivy obraz idealneho muza nezistneho, vzor obetiveho narodovca bez skvrny. Co kaplan senohradsky tarn poznal fudove umenie, krasne vysivanie a pletenie cipiek okolia bzovskeho, ktore umenie ukazal svetu na svetovej viedeiiskej vystave r Pisal vefmi mnoho. Ako znamenity hos'podar a stepar do Lichardovho Obzora" v Pesti vydal spisy: Novy svet", Ako sa majii poklady kopaf". Z poverenia Matice napisal Hospodar na Slovensku". Prestudoval herbar arcib. Hajnalda. Pri botanike venoval sa archeologii. Vsetko co mal, obetoval na sbierky. Dopisoval do Cyrilla a Methoda", do Casopisu Muz. slov. spolocnosf', do Hlasnika", do Jednoty", kalendara americkych Slovakov, do Kazatefa", do Kazaterne", do Lit. Listov", do Listov", do Kat. Novin", do Nar. Novin", do Obzora", do Orla", do Slovenskych Pohfadov", do Putnika sv.-vojtesskeho", do Sbornika Mstp.", do Sveta", do Tovarysstva", do Vestnika sl^ovanskych starozitnosti", do Vojtecha", do Zory", atcf. ^ivotopis jeho spisal a vydal Karol Medvecky. Jan Jesensky. Pravotar, nar v Turc. Sv. Martine. Ver^e jeho vy ly tlacou r v Lipt. Sv. Mikulasi. Su to sama subjektivna lyra, sama piesen. Sii poeticke, vytrhnu nas zo vsednosti a ukolisu nas do illusie, uchvatia nas do vidoveho sveta. Vers ma makky, rec hebkii, plasticky barvistii, sytu tropom, metafarou, metonymiou a podobenstvom. Sfastlive pokusil sa piesfiou. Ma skutofne podarene piesne. V proze stal sa Jesensky zakladatefom modernej slovenskej novellistiky.

81 79 Jozef Gregor-Tajovsk]^. Nar v Tajove, vo Zvolene. Bol ucitefom, neskorsie stal sa uradnikom banky Tatry" v Turc. Sv. Martine. On je vedfa Urbanka jedinym spisovatefom, ktory pise povodne divadelne hry slovenske. Najvyssie stoja z jeho dramatickych obrazov: Hriech", Matka" a Statky-zrnatky". Spomenutiahodna je cinohra 2ensky zakon". Je odchovancom ruskych realistov. Stal sa bojovnikom za pravdu a pokrok. V Smutne noty ", Zpod kosy", Tfpky" a v inych ukazuje Fudu pravu cestu, odvadzajuc ho od palenky a vysfahovalectva, uciac ho obcianskej slobode a prebiidza ho narodne. Izidor Z^iak-Somolicky. Somolicky je jeden z nasich najnadanejsich basnikov. V jeho basfiach nemudruje mnoho, ale mnoho citi a city svoje fahko a srozumitefnevyjavuje. Onjelyrickymbasnikom; u neho rymy prirodzene pucia a zneju. V basfiach javi sa nam co syn prirody a pospoliteho fudu. Spev jeho fahko sa vlni z jeho ust. Poeticka sila, jasna, nehfadana rec a prostonarodne smysfanie sii znamkami prac Somolickeho. Drobne jeho verse vysly v Ruzomberku r Ine roztratene su po rozlicnych casopisoch. Pisal mnoho aj v proze. No, vo vsetkych jeho pracach javi sa nam co veriaci kresfan. Narodil sa r a zomrel r v B. Bystrici. Jan Donoval-Tichomir Milkin. Nar. 14. augusta 1864 na Donovaly-Mistrikoch vo Zvolene, studoval V B. Bystrici a v Ostrihome. Vysvateny bol za knaza r Bol fararom v Smolinsku v nitrianskej zupe, zomr Jeden z najnadanejsich basnikov slovenskych. V basfiach jeho javi sa hlbka myslienok nabozenskomravnych. Napisal : Viera a nevera" (Kat. Noviny 1890), Niekofko slov o rytme v reci slovenskej", Peklo zo stanoviska mudrosloveckeho", 0 rytme v prostonarodnom basnictve slovenskom ". Co kritik prvotriedny napisal vefa Clankov. Pisal do Kat. Novin", Putnika", Slov. Pohfadov", Kazatefne", Lit. Listov" a Nar. Novin". Prekladai vefmi Sfastne Iliadu. * * * Frant. Urbdnek, spisovatef a basnik. Napisal vefa podarenych kusov divadelnych. Basne jeho su vyte^ne.

82 ; so Samuel Cambel, linguista. Napisal viae diel, ako Slov. pravopis ', Slov. rec, jej miesto v rodine slovanskych jazykov" a Rukovaf", ktorymi vefku sluzbu preukazal slovenskemu pisomnictvu a dokazal priestor a opravnenosf slovenskej reci. Ambro Pietor, nar. 15. okt. r vo Vefkom Bobrovci. Prava studoval v Pesti, vo Viedni a v Prahe. Dlhe roky redigova] Narodnie Noviny" a Hlasnika", r vydal knizku Napor-odpor". On bol pracou svojou najstarsi zurnalista slovensky; bol vazny, obozretny, hlboko a napred mysliaci, charakter mal cisty, neohrozeny, vzorny rodofub, Zomrel 3. dec Augusti'n Paulovic pisal divadelne kusy a mnohe s6- love a zartovne vystupy. Andrej Triichly-Sitniansky, knaz bisk, b.-bystrickeho, nar. 1841, bol spisovatefom a basnikom. Redigoval Orla". Pisal mnoho pre spolok sv.-vojtessky a do rozlicnych casopisov. Prekladal ruskych spisovatefov. Martin Huska, knaz bisk, b.-bystrickeho, nar V Ruzomberku, zomrel 1904; bol vytecny padagog. Jeho diela mravo-vychovavatefske su pravymi perlami. Martin Kolldr, nar. 1854, zomrel Dlhe roky redigoval Kat. Noviny", napisal viae diel, prekladal vefa mravno-poucnyeh spisov. Bol co nadassky farar dlhe roky spravcom spolku sv. Vojteeha v Trnave. V mladom veku aj basnil. Jan Cajdk, ev. ucitef, nadany spisovatef rozpravok zo zivota slovenskeho fudu z Gemeru a Dolnej zeme, zomrel 1863 V Driemcanoch. Jaroslav VlCek. Nar. V B. Bystrici 22. Jan Universitny prof, v Prahe, chyrny dejepisec slovenskej a deskej spisby a najhlbsi znater slovenskeho kultiirneho zivota. Jeho r vydanou knihou Lit. na Slovensku" objavil ceskej verejnosti vnutornu eenu a krasu slovenskej spisby. Knihou Dejiny literatury slovenskej", vydanou r. 1890, ozivil slovenskej dusi, CO V literature stvorilo slovenske srdee a slovensky um. Roku 1895 vydal Pfehled dejin literatury c^eske" r Prvni novoceska koia basnieka" r. 1896; Pavel Jozef ^afafik" ; roku 1898 Nekolik kapitulek z dejin na i poesie"; roku 1912 Nove kapitulky z dejin lit. ceske". Je spolu prvotriedny kritik literarny. Roku 1919 ostal sekcnym Sefom

83 ;: 81 ministerstva narodnej osvety, kde je teraz zakladatetom a organizatorom slovenskeho stredneho a vyssieho skolstva. Karol Medvecky. Knaz bisk, b.-bystrickeho, nar Od r ref. cirkevnych zalezitosti. Usilovny sbieratef Tudovych piesni, porekadiel, ballad a povier. Pisal do rozlicnych slovenskych casopisov Vydal znamenite dielo: monografiu Detvy". Roku 1918 vysla od neho Slovenska Fudova ballada". Napisal zivotopis Andreja Kmefa. * * Jozef Kacka, knaz biskupstva b.-bystrickeho, pisal mnoho mravno-poucnych clankov pod menom Podholsky. Prekladal z francuzskej, nemeckej a macfarskej literatiiry. pre L. Okdnik. Napisal viae divadelnych hier, zvlastne dietky. Peter Bella-Horal, Nar. V Lipt. Sv. Mikulasi r z otca Jozefa, remeselnika, ktory tiez versoval. Bol liradnikom vo financnom min. V Pesti. Zomrel za bofsevickej vlady r v Pesti. Verse svoje uverejnoval v rokoch 90-tych, v nich je vefa uprimnej a zdravej poezie. V nich zavznieva tuzba za domovom tuzba: aspoii zomrief na rodnej zemi. Vsetky sloky Horalove su proste, slovo plynie zo slova rym z rymu: Horal zvecnil Slovaka, ktory niiluje a vyznava, ze na laske stoji svet; a zvecnil Slovaka, ktory sa modli a ktory veri v Boha. Lebo takymto je a musi ostaf narod nas" (Hajomil). * * * Najnovsi basnici, ktori pestujii slovenske verse, su Ondrej Bella, vojensky ev. knaz, zil od r Jan Bofto, pseud. Ivan Krasko, inzinier, nar. r. 1876, napisal viae peknych lyrickych basni, ktore vysly v Turc. Sv. Martine pod nazvom : Nox et solitudo". Ludmila Podjavorinskd, vlastne Ludmila Riznerova, nar. r Jej b^sne vysly r v Ruzomberku pod nazvom: Z vesny zivota". Jej ver^e druzia sa k najlepsim vyplodom nasej spisby, niektore, kde je spisovatefka uprimna, prosta a naivna, su perlami nasej umeleckej piesne. V piesnach ospevuje jasen, jaro, leto, zimu, ruzu, fijaiku atd. ako aj narodne city.

84 82 Vladimir Roy, pseud. Aeneas Phyllon, ev. farar v Puchove, nar. r Napisal viae basni. Martin Rdzus, ev. farar v Pribyline, nar. roku 1888 vo Vrbici. On ]e z prvotriednych terajsich basnikov. Vydal basne svoje pod menom: To je vojna". Z jeho lyrickych i epickych basni vyraza sa vyzrela krasa a plastika. Jan Kovalik-Ustiansky. Prof, na odpocinku v Ziline, basnik. Prvy svazok jeho basni vysiel roku 1919 v Turcianskom Svatom Martine, v ktorych je viae krasnyeh ballad a povesti podarenyeh. * Jozef Sivdk, padagog a basnik. Martin Braxatoris, syn Ondreja Braxatorisa-Sladkovica, pisal viae krasnyeh basni nabozenskyeh a vlasteneekyeh. Ignac Grebac-Orlov. Kat. knaz, nar. r v Namestove, najnadanejsi basnik novsej doby. V basnaeh jeho javi sa hlboky nabozenskonarodny eit. Verse jeho milo znejii usiam nasim. Dosavad vysly 2 svazky jeho zvletnyeh basni. Najnovsie pokiisil sa aj na poli dramatiekom vefmi sfastne. Napisal viacero dramatiekyeh hier: Svitaj nam, svitaj", Bez domu",,,az lipa zakvitne", Invalid" a ine. Okrem toho napisal aj mnoho noviel a novelietok. Od mladeho nadaneho basnika este mnoho ocakava slovensk;^ narod. * * Jdn batel, kfiaz biskupstva b,-bystriekeho, nar V Lipt. Sv. Miehale, nateraz farar vefkoslatinsky. Je vytecny basnik. Jeho basne plynu prostosrdecne a citaju sa s utubou. Martin Hojic, r. k. kfiaz, vynikal ako linguista a basnik, Dlhomir Pol'sky, basnik. * * * Su este mnohi mensi b^snici a spisovatelia slovenski, ktoryeh mena tu uviesf nenie mozne a ktori aj tak uvedeni su V Riznerovej sbierke slovenskeho pisomnietva. Spomenieme este len niektorych, ako : Anton ^tefanek, Milan Hodza, Pavel Blaho, Bohdan Pavlu, Ivan MarkoviC, ktori spolceni okolo casopisu Prudov" a Hlasu" sluzili my- Slienke realistickej a pestovali basnictvo moderne. Pavel Bujnak, kritik. J. Ruman a Emil Stodola, ktori sa zaoberaju statistikou Slovenska.

85 : 83 Najvyznamnejsim faktom je v oslobodenom Slovensku ozivenie Matice Slovenskej v Turc. Sv. Martine 5. aug. r Ona ma byf spolocnym ohniskom, okolo ktoreho maju sa druzit spisovatefske sily naroda, ktore by ho pozdvihly do radu vzdelanych narodov Europy. Katolicka kazatepska literatura. Katolicka kazatefska literatura slovenska ma tiez vefky pocet nadanych svojich pracovnikov, ktorych vsetkych tu uvadzaf je takmer nemozno. Postaci poukazaf len na Repertoriumu'"..KazateFne" Osvaldovej. aby sme mali pochop o vefkej cinnosti kazatefskej kat. duchovenstva slovenskeho. V tejto literature mame take diela, ktore by aj inej literature k chvale sliizily. Slovom, vzdor vsetkym neprajnostiam, s akymi zapasili Slovaci v byvalom Uhorsku. slovenska spisba i na poll katolickeho kazatefskeho recnictva pekny vysledok moze preukazat. Tuto kazatefsku literatiiru by sme mohli rozdelif na dve doby. Prva pocina sa vystupenim Alexandra Macaya, az po Andreja Radlinskeho druha ale od vystiipenia Radlinskeho po nase dni Spomenieme len niektorych plodnejsich spisovatefov : Alexander Macay, Vojtech Gazda. Alexander Rudnay, Jura] Fandli, Michal Resetka, Juraj Palkovic a Julius Plosic. Doba II.: Andrej Radlinsky. Stefan Zavodnik, Vincent Havlicek, Vifazoslav Sasinek, Fr. Richard Osvald, Jozef Kompanek, Jan Palarik, Jozef Bielek, Stefan Kmef, Jozef Kacka (ktory roku 1914 vydal objemne dielo svojich kazni, stojlacich natheol. vyske), Andrej Hlinka, vodca kat. Slovakov, Stefan MnoheF, Stefan Misata, Stanislav Kianicka a mnohi ini. Slovenska literatura v Amerike. Slovenska literatura rozvija sa aj za morom v Amerike, kde mnohe casopisy staraju sa o dusevne potreby slovenskeho fudu, ako : Jednota",,,Amerikansko-Slovenske Noviny", Slovensky Dennik", Slovak v Amerike" atd. Aj V Amerike vynikali^ mnohi slovenski spisovatelia, ako Peter Rovnianek. Stefan Furdek, Gaydos, Andrej Pavco, Alexander Dianiska, Widder, Joz. Hu ek atd.

86 Oprava. Na 5. strane od spodku v 5. riadku na miesto chorvetskoma Stat' chorvatsko- Na 6. s.rane od vrchu v 23. riadku na miesto Bernolactina ma staf Bernolacina Na 14. strane od spodku v 6. riadku na miesto baccalomreatus ma staf baccalaureatus Na 20. strane od vrchu v 29. riadku na miesto Veliciavsky" ma staf Veliciansky" Na 25. strane pod titulom Jan Sabow V 3. riadku na miesto TobHc ma staf Tablic Na 26. strane od vrchu v 25. riadku na miesto umluvenym ma staf umluvenym Na 31. strane od spodku v 14. riadku spravne ma staf takto: forme antickej silus Na 32. strane od vrchu v 33. riadku na miesto Rabbic ma staf Tablic Na 51. strane pod titulom v 1. riadku na miesto slovensky ma staf slovenski Na 53. strane od spodku v 6. riadku na miesto roku 1851 ma staf roku 1852

87 PLEASE DO NOT REMOVE CARDS OR SLIPS FROM THIS POCKET UNIVERSITY OF TORONTO LIBRARY

88