SPRÁVA. SK Zjednotení v rozmanitosti SK. Európsky parlament A9-0231/

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "SPRÁVA. SK Zjednotení v rozmanitosti SK. Európsky parlament A9-0231/"

Prepis

1 Európsky parlament Dokument na rokovanie A9-0231/ SPRÁVA o smerovaní k perspektívnej vnútrozemskej vodnej doprave v Európe (2021/2015(INI)) Výbor pre dopravu a cestovný ruch Spravodajkyňa: Caroline Nagtegaal RR\ docx PE v02-00 Zjednotení v rozmanitosti

2 PR_INI OBSAH strana NÁVRH UZNESENIA EURÓPEHO PARLAMENTU...3 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTOROM VÝBORE...20 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTOROM VÝBORE...21 PE v /21 RR\ docx

3 NÁVRH UZNESENIA EURÓPEHO PARLAMENTU o smerovaní k perspektívnej vnútrozemskej vodnej doprave v Európe (2021/2015(INI)) Európsky parlament, so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. februára 2021 s názvom Hodnotenie smernice 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) (SWD(2021)0050), so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. februára 2021 s názvom Hodnotenie balíka opatrení v oblasti mestskej mobility z roku 2013 (SWD(2020)0047), so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0331), so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640), so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. septembra 2018 s názvom Správa o pokroku v polovici trvania týkajúca sa vykonávania akčného programu NAIADES II o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy (obdobie ) (SWD(2018)0428), so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144), so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2397 z 12. decembra 2017 o uznávaní odborných kvalifikácií v oblasti vnútrozemskej plavby 1, so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1629 zo 14. septembra 2016, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na lode vnútrozemskej plavby 2, so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá 3 a na jej budúcu revíziu, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete 4 1 Ú. v. EÚ L 345, , s Ú. v. EÚ L 252, , s Ú. v. EÚ L 307, , s Ú. v. EÚ L 348, , s. 1. RR\ docx 3/21 PE v02-00

4 (nariadenie o TEN-T) a na jeho budúcu revíziu, so zreteľom na smernicu Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi 5 a na jej budúcu revíziu, so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve 6, so zreteľom na závery Rady z 21. októbra 2020 o politických hľadiskách týkajúcich sa pohotovostného plánu pre prípad pandémie a inej závažnej krízy pre odvetvie európskej nákladnej dopravy, so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2020 s názvom Odvetvie vodnej dopravy v EÚ výhľad do budúcnosti: Smerom k uhlíkovo neutrálnemu, automatizovanému a konkurencieschopnému odvetviu vodnej dopravy EÚ s nulovou nehodovosťou; so zreteľom na závery Rady z 15. novembra 2018 o vnútrozemskej vodnej doprave odhaliť jej potenciál a podporiť ho, so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2021 o technických a prevádzkových opatreniach pre efektívnejšiu a ekologickejšiu námornú dopravu 7, so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore 8, so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2019 o NAIADES II akčnom programe na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy 9, so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o uvoľnení potenciálu osobnej vodnej dopravy 10, so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0231/2021), A. keďže odvetvie vodnej dopravy EÚ vrátane vnútrozemskej vodnej dopravy má strategický význam pre integritu jej dodávok a konkurencieschopnosť jej prístavov; keďže 75 % vnútrozemskej plavby má cezhraničnú povahu, a pre jednotný trh je preto nevyhnutná koordinácia; B. keďže európske krajiny majú rozličné veľké a menšie splavné vodné cesty a rôzne flotily vnútrozemských plavidiel, vďaka čomu je vnútrozemská vodná doprava veľmi 5 Ú. v. EÚ L 368, , s Ú. v. EÚ L 255, , s Prijaté texty, P9_TA(2021) Prijaté texty, P9_TA(2020) Ú. v. EÚ C 449, , s Ú. v. EÚ C 224, , s. 29. PE v /21 RR\ docx

5 praktická a užitočná na prepravu rôznych druhov a veľkého množstva nákladu do rôznych krajín určenia po vode; C. keďže vnútrozemská vodná doprava je základným pilierom prechodu na multimodálnu udržateľnú dopravu, no čelí tiež značným výzvam; keďže vnútrozemská vodná doprava v súčasnosti predstavuje veľmi malý podiel nákladnej dopravy v EÚ (6,1 %), zatiaľ čo cestná doprava predstavuje 76,3 % a železničná doprava 17,6 %; keďže súčasný modálny podiel vnútrozemskej vodnej dopravy je príliš malý a prudké zvýšenie je potrebné na zníženie dopravného preťaženia, zvýšenie bezpečnosti, zníženie emisií a zabezpečenie udržateľnejšieho dopravného systému ako celku; keďže sú naliehavo potrebné ďalšie opatrenia, aby sa dosiahol cieľ, ktorý spočíva v presune podstatnej časti 76,3 % vnútrozemskej nákladnej dopravy, ktorá sa v súčasnosti realizuje po ceste, na železnice a vnútrozemské vodné cesty; keďže v tejto súvislosti je nevyhnutné prepojiť nové udržateľné obehové trhy a trhy s energiou s vnútrozemskou vodnou dopravou; D. keďže ďalší rozvoj odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy je základom pre budovanie inteligentnej, udržateľnej a konkurencieschopnej európskej dopravnej siete; keďže súčasná splavnosť európskych vodných ciest je nerovnomerná a modálnemu prechodu bránia úzke miesta, chýbajúce spojenia a nedostatočná spoľahlivosť voľne tečúcich vnútrozemských vodných ciest; keďže vnútrozemská vodná doprava ako druh dopravy, ktorý patrí medzi najšetrnejšie k životnému prostrediu s do veľkej miery nevyužitým potenciálom na prepravu značného množstva tovaru v celej Európskej únii, môže zohrávať zásadnú úlohu pri plnení cieľov EÚ v oblasti klímy; E. keďže celkový podiel cezhraničnej nákladnej dopravy, ktorá sa realizuje po našich vnútrozemských vodných cestách, je 54 % v rýnsko-alpskom koridore, 35 % v koridore Severné more Stredomorie a 38 % v koridore Severné more Pobaltie; keďže je dôležité urýchliť dokončenie základnej siete vnútrozemských vodných ciest TEN-T a spojení so súhrnnou sieťou; F. keďže európska vodná doprava závisí od plynulých a hladkých cezhraničných spojení, čo znamená, že dokončenie základných sietí TEN-T do roku 2030 je mimoriadne dôležité; G. keďže v bielej knihe Komisie o doprave uverejnenej už v roku 2011 sa zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť modálny podiel vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe, a keďže sa odvtedy nedosiahol dostatočný pokrok; H. keďže v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy panuje silná zhoda, pokiaľ ide o to, že ekologizácia je kľúčom k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti tohto odvetvia a umožňuje mu zohrávať významnú, spoľahlivú a dôveryhodnú úlohu pri multimodálnom prechode; keďže v odvetví prebiehajú rozsiahle úvahy o tom, ako financovať túto zelenú transformáciu; keďže nastal čas na konkrétnejšie opatrenia, nástroje a prostriedky, ktoré pomôžu zaviesť túto ambíciu do praxe; I. keďže nedostatočné investície do infraštruktúry viedli k oneskoreniam; keďže kvalitatívna infraštruktúra je základom a pilierom úspešného odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy; keďže zvyšovanie kapacity má svoje obmedzenia a pozornosť by sa tiež mala venovať zvyšovaniu výkonnosti a zabezpečeniu trvalej spoľahlivosti odvetvia; RR\ docx 5/21 PE v02-00

6 J. keďže podstatná časť vnútrozemskej vodnej nákladnej dopravy EÚ sa spája s námornými prístavmi; keďže námorné aj vnútrozemské prístavy zohrávajú dôležitú úlohu ako multimodálne uzly, ktoré zabezpečujú spojenia s inými druhmi dopravy, ktoré tiež môžu prevziať náklad; keďže je preto dôležité a zároveň sa podľa usmernení TEN-T vyžaduje, aby námorné a vnútrozemské prístavy boli dobre prepojené nielen navzájom, ale aj s vnútrozemím; keďže vnútrozemské prístavy by sa mali stať energetickými uzlami pre udržateľné alternatívne palivá; K. keďže sucho a zmena klímy sú dva z hlavných problémov, ktorým čelí európska vnútrozemská vodná doprava; keďže dlhé obdobie sucha v roku 2018 tvrdo zasiahlo vnútrozemskú vodnú dopravu vo viacerých európskych regiónoch, a to v dôsledku mimoriadne nízkej hladiny vody; keďže dôsledky boli ničivé pre Rýn a jeho prítoky, horný a stredný tok Dunaja a horný a stredný tok Labe; keďže v Nemecku táto situácia viedla k poklesu priemyselnej výroby o 5 miliárd EUR; keďže vnútrozemské vodné plochy v severnej Európe bývajú navyše počas najchladnejších zimných mesiacov zamrznuté, čo narúša dopravu; L. keďže modálny prechod z cestnej dopravy na vnútrozemskú vodnú dopravu sa netýka len nákladnej, ale aj osobnej dopravy, a to najmä v mestských oblastiach; keďže vzhľadom na to, že 50 % obyvateľov EÚ žije v blízkosti mora a pozdĺž riek, vnútrozemská vodná osobná doprava ponúka alternatívu šetrnú k životnému prostrediu, pokiaľ ide o spotrebu energie aj emisie hluku; keďže tiež prispieva k odľahčeniu preťažených cestných sietí a poskytuje alternatívu k rozširovaniu cestnej infraštruktúry v husto obývaných oblastiach; M. keďže riečne výletné plavby, trajekty, výletné lode, vodné taxíky a vodná kyvadlová doprava zohrávajú dôležitú úlohu v európskom cestovnom ruchu a mali by sa stať ekologickejšou možnosťou cestovného ruchu a verejnej dopravy v regiónoch a mestách s prístupnými a splavnými riekami, kanálmi a jazerami, čo by zvýšilo udržateľnosť a efektívnosť mestskej mobility; keďže táto skutočnosť by sa mala zohľadniť v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu; N. keďže vnútrozemská vodná nákladná doprava bude spolu so železničnou dopravou zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov zelenej dohody, pokiaľ ide o modálny prechod v nákladnej doprave; keďže tieto dva druhy dodávateľských reťazcov by sa mali presadzovať a viac sprístupniť; O. keďže vnútrozemská vodná doprava by mohla zohrávať dôležitú úlohu pre námornú dopravu, pokiaľ ide o posilnenie digitalizácie a vytváranie úspor z rozsahu v súvislosti s riešeniami pre pohonné systémy s nulovými emisiami, ako je elektrifikácia a vodík; P. keďže postupy získavania osvedčení pre plavidlá na vodíkový pohon sú stále veľmi zdĺhavé; keďže aj v prípade série plavidiel na vodíkový pohon s úplne rovnakými technickými charakteristikami je potrebné predložiť samostatnú žiadosť pre každé plavidlo; keďže takáto administratívna záťaž odrádza od súkromných investícií, a tým bráni technologickému pokroku a zlepšovaniu nákladovej efektívnosti; Q. keďže energetická transformácia je výzvou aj pre odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy napriek tomu, že tento druh dopravy patrí medzi najšetrnejšie k životnému prostrediu; keďže s cieľom lepšie odôvodniť udržateľné investície do odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy je dôležité zohľadniť úlohu, ktorú zohrávajú dodávatelia PE v /21 RR\ docx

7 v celom dodávateľskom reťazci; R. keďže loďstvo vnútrozemskej plavby sa musí zmodernizovať a upraviť tak, aby odrážalo technický pokrok, s cieľom ďalej zlepšiť environmentálne správanie plavidiel; keďže technológie s nulovými emisiami v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy ešte nie sú životaschopné v plnom rozsahu, a to z dôvodu nízkej technickej vyspelosti, nedostatku infraštruktúry a nekonkurenčných cien; S. keďže odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy zabezpečovalo počas pandémie ochorenia COVID-19 nepretržitú distribúciu základného tovaru, pričom v niektorých častiach boli dokonca zaznamenané dopravné špičky, čo dokazuje pružnosť a odolnosť tohto odvetvia; Modálny prechod v nákladnej doprave: z ciest na vnútrozemské vodné cesty 1. vyzýva Komisiu, aby sa iniciatívne a účinne ujala vedúceho postavenia v oblasti ekologických a digitálnych technológií a nadviazala na existujúce programy, ako je NAIADES, ktoré by mali podporovať a stimulovať všetky zainteresované strany v odvetví vodnej dopravy, ako aj iné druhy dopravy, a najmä železničnú dopravu, aby spolupracovali na udržateľnej a sociálnej budúcnosti a zároveň podporovali podnikanie, ochranu pracovníkov a konkurencieschopnosť odvetvia ako celku; zdôrazňuje, že vnútrozemská vodná doprava predstavuje vynikajúci druh dopravy pre komodity pochádzajúce z nových trhov obehového hospodárstva a že koordinácia politík v oblasti dopravy, životného prostredia a priemyslu je kľúčom k využitiu týchto príležitostí; 2. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie zohľadnili to, že v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy často pôsobia rodiny s deťmi na palube, a aby investovali do primeraných a pravidelne rozmiestnených zariadení pozdĺž vodných ciest s cieľom zabezpečiť dôstojné životné podmienky počas cesty; 3. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy správneho a regulačného rámca v súlade s budúcim akčným programom NAIADES, ktorým sa zabezpečí harmonizácia a normalizácia na úrovni EÚ, pokiaľ ide o kvalitnú splavnosť a kvalifikácie plavidiel a posádky; poukazuje na to, že tento rámec by mal uľahčiť koordináciu investícií, akčných programov a rôznych orgánov zapojených do rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy vrátane orgánov verejnej správy členských štátov, agentúr EÚ, koordinátorov siete TEN-T, riečnych komisií a normalizačných výborov; zdôrazňuje možnosť zmapovať možný modálny presun prepravy tovaru na vnútrozemské vodné cesty prostredníctvom akčného programu NAIADES III; zdôrazňuje, že tento modálny presun a lepšia koordinácia medzi priemyselnými a dopravnými politikami by pomohli dosiahnuť ciele zelenej dohody tým, že by sa od všetkých priemyselných odvetví vyžadovalo, aby prešli udržateľnou a obehovou transformáciou; 4. víta zámer Komisie vyjadrený v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu presunúť viac tovaru z ciest na vnútrozemské vodné cesty a príbrežnú námornú dopravu vrátane regionálnej, mestskej a medzimestskej nákladnej dopravy; zdôrazňuje však značný nevyužitý potenciál a priestor na rozvoj vnútrozemskej vodnej dopravy; vyzýva preto Komisiu, aby pravidelne hodnotila a zvyšovala svoje ambície, pokiaľ ide o ciele týkajúce sa modálneho prechodu na vnútrozemskú vodnú dopravu, a aby využívala výhody tohto odvetvia; ďalej vyzýva Komisiu, aby podporila zavádzanie najlepších RR\ docx 7/21 PE v02-00

8 postupov v oblasti integrácie služieb vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálnych logistických reťazcov; zdôrazňuje, že sú potrebné investície do pružnejších a inovatívnejších modelov lodí a do ekologizácie existujúceho loďstva vnútrozemskej vodnej dopravy, pričom treba okrem iného vyvíjať lode prispôsobené na plavbu po riekach a iné vyspelé a udržateľné riešenia s cieľom poskytnúť konkurencieschopnejšiu a udržateľnejšiu alternatívu k cestnej doprave; 5. zdôrazňuje, že väčšie a pravidelné investície do rozširovania, aktualizácie a modernizácie fyzickej a digitálnej infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest, ako sú plavebné komory, mosty a interoperabilné cezhraničné zavádzanie digitálnych technológií, majú zásadný význam pre posilnenie konkurencieschopnosti odvetvia, predchádzanie jeho úpadku, zlepšenie jeho dlhodobej cezhraničnej výkonnosti, spoľahlivosti a predvídateľnosti, umožnenie kvalitnej splavnosti a uľahčenie modálneho prechodu, pričom sa budú rešpektovať otázky biodiverzity a platné právne predpisy v oblasti životného prostredia, ako je rámcová smernica o vode 11 a smernice o prírode 12 ; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s osobitným dôrazom na zohľadnenie potrieb živočíšstva a rastlinstva v projektoch infraštruktúry; 6. naliehavo vyzýva členské štáty, aby si v plnej miere splnili povinnosť dokončiť do roku 2030 základnú sieť vnútrozemských vodných ciest TEN-T, a vyzýva Komisiu a koordinátorov siete TEN-T, aby v tejto súvislosti posilnili dohľad; vyzýva členské štáty, aby premostili chýbajúce spojenia, odstránili úzke miesta a podporovali kvalitnú fyzickú a digitálnu infraštruktúru; zdôrazňuje najmä potrebu zvýšiť investície do primeranej multimodálnej infraštruktúry v prístavoch a v rámci spojení medzi vnútrozemskými prístavmi a vnútrozemím, ako sú plynulé železničné spojenia a terminály, a zvýšiť ich uskladňovaciu kapacitu s cieľom uľahčiť konkurencieschopnú multimodálnu dopravu v Európe a zlepšiť výkonnosť ich dodávateľského reťazca; 7. domnieva sa, že je potrebné zaviesť dvojúrovňový sieťový prístup tým, že sa existujúca základná sieť vnútrozemských vodných ciest doplní o súhrnnú sieť vnútrozemských vodných ciest s cieľom posilniť vnútrozemskú vodnú dopravu; poukazuje na to, že pre súhrnnú sieť by sa mali zvážiť splavné vodné cesty, ktoré sú prepojené s námornými prístavmi a nemajú štatút triedy IV, no majú potenciál znížiť negatívne environmentálne externality vrátane preťaženia ciest; zdôrazňuje preto, že je potrebné rozšíriť sieť TEN-T tak, aby sa do základnej a súhrnnej siete zahrnuli nové úseky vnútrozemských vodných ciest, s cieľom vytvoriť nové multimodálne dopravné uzly; 8. domnieva sa, že je dôležité uznať nevyužitý potenciál menších vodných ciest s cieľom zvýšiť priamu hospodársku súťaž s cestnou dopravou tým, že sa zabezpečí podrobná, komplexná a spletitá sieť, ktorá sa bude pravidelne aktualizovať a udržiavať splavná; vyzýva Komisiu, aby do digitálnej transformácie zahrnula nielen veľké, ale aj menšie vodné cesty; 9. zdôrazňuje značný potenciál spojený s renováciou spojovacích vodných ciest a kanálov najmä v regiónoch, ktoré desaťročia trpeli nedostatkom investícií do vnútrozemskej vodnej infraštruktúry; 11 Ú. v. ES L 327, , s Smernica o biotopoch (Ú. v. ES L 206, , s. 7) a smernica o vtáctve (Ú. v. EÚ L 20, , s. 7). PE v /21 RR\ docx

9 10. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky relevantné zainteresované strany budú zapojené do multidisciplinárneho procesu plánovania nových plavebných projektov a opatrení údržby s cieľom vypracovať všeobecne akceptované riešenia v súlade právnymi predpismi EÚ; 11. konštatuje, že pre vodnú dopravu je potrebná efektívnejšia, spoľahlivejšia a bezpečnejšia sieť infraštruktúry, ktorá by zároveň mala byť odolnejšia voči zmene klímy, aby bolo možné lepšie riešiť problémy záplav a nízkej hladiny vôd, ktoré sa v dôsledku zmeny klímy budú len zhoršovať; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa náležite nezohľadňujú problémy odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy spôsobené záplavami a nízkou hladinou vôd, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť splavnosť; zdôrazňuje, že je preto potrebné prijať súdržné opatrenia, ako je úprava flotíl vrátane typu lodí, veľkosti flotíl a voľnej kapacity, optimalizácia návrhov lodí, zohľadnenie všestrannosti plavidiel vnútrozemskej plavby, zabezpečenie lepšieho riadenia a rozvoja infraštruktúry, poskytovanie presnejších informácií o hladine vôd a predpovede, spolupráca so železnicami počas období, keď je hladina vôd nízka, vypracúvanie zmlúv o časovom prenájme lodí pre plavidlá schopné prevádzky počas období, keď je hladina vôd nízka, zavedenie digitálnych nástrojov a zvýšenie uskladňovacej kapacity v prístavoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali akčné plány na boj proti nízkej hladine vôd, a zdôrazňuje, že na tento účel je potrebná koordinácia; 12. zdôrazňuje význam používania satelitných údajov a služieb pre služby vnútrozemskej vodnej dopravy s cieľom zabezpečiť bezpečnejšie, udržateľnejšie, efektívnejšie a konkurencieschopnejšie odvetvie; domnieva sa najmä, že nové služby v rámci programov Galileo a Copernicus a Európskej prekryvnej služby geostacionárnej navigácie (EGNOS) by sa mali zahrnúť do revízie smernice o IDS 13 a iných legislatívnych iniciatív v oblasti inteligentnej mobility; Ekologizácia vnútrozemskej vodnej dopravy 13. zdôrazňuje, že energetickú transformáciu je dôležité riešiť nákladovo efektívnym a prístupným spôsobom, pričom treba uznať rôznorodosť typov plavidiel, a to tým, že sa rýchlo zvýši dostupnosť a zavádzanie heterogénnej zmesi čistých alternatívnych palív, infraštruktúry pre alternatívne palivá a metód pohonu pre lodnú dopravu na základe sieťového prístupu a v súlade so zásadou technologickej neutrality; ďalej uznáva využitie všetkých možností, ktoré možno ľahko zaviesť, vrátane preklenovacích palív a prechodných systémov, na zníženie emisií z vnútrozemskej plavby; opakovane zdôrazňuje, že energetická transformácia vo vnútrozemskej plavbe má zásadný význam pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050; 14. poukazuje na nedostatok klimaticky neutrálnych riešení, ktoré by boli pripravené na umiestnenie na trh, a na to, že orgány by preto mali mať nárok na financovanie určené na budovanie kapacít s cieľom pomôcť odvetviu získať prístup k financovaniu a podporiť ho na ceste ku klimatickej neutralite; zdôrazňuje, že je dôležité ďalej stimulovať projekty výskumu a vývoja v oblasti palív a technológií, ktoré značne znižujú vplyv na klímu a životné prostredie, s cieľom rýchlo zväčšiť flotily, vybudovať dodávateľské reťazce a vytvoriť úspory z rozsahu; uznáva potenciál odvetvia 13 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (Ú. v. EÚ L 207, , s. 1). RR\ docx 9/21 PE v02-00

10 vnútrozemskej vodnej dopravy slúžiť na testovanie a pôsobiť ako katalyzátor, pokiaľ ide o pozitívne účinky presahovania v odvetví námornej dopravy; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala realistický plán ďalšieho znižovania emisií znečisťujúcich látok a skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť dekarbonizované odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy a zároveň zachovať konkurencieschopnosť, spoľahlivosť a bezpečnosť; 15. zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú by vnútrozemské vodné cesty mali zohrávať vo vodíkovej stratégii EÚ, a to pokiaľ ide o čisté palivá pre vnútrozemskú vodnú dopravu, ako aj zásadný význam vnútrozemských vodných ciest a prístavov pre čistú a efektívnu distribúciu vodíka v rámci dopravných sietí a priemyselných klastrov EÚ; 16. zdôrazňuje, že alternatívy, ktoré značne znižujú vplyv na klímu a životné prostredie, by sa mali stať široko dostupnými, cenovo dostupnejšími a finančne atraktívnejšími v porovnaní s tradičnými metódami pohonu; zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť zavádzanie týchto alternatív napríklad tým, že sa zabezpečí realistický percentuálny podiel kombinovania na základe posúdenia vplyvu, ktoré bude obsahovať analýzu životného cyklu palív a vykoná sa v súlade s kritériami udržateľnosti EÚ, ako aj prostredníctvom regulačnej stability a finančnej podpory vrátane poskytovania daňových stimulov členskými štátmi; okrem toho sa domnieva, že členské štáty by mali mať možnosť stanoviť klesajúcu alebo nulovú sadzbu dane za používanie pobrežnej elektrickej energie a iných udržateľných riešení; okrem toho vyzýva Komisiu, aby podporovala a výrazne stimulovala používanie príslušných finančných nástrojov na zavádzanie udržateľných alternatívnych palív a technológií; 17. vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vytvorenia systému označovania emisií EÚ pre vnútrozemskú vodnú dopravu, v rámci ktorého by sa poskytovali ľahko dostupné informácie o energetickej hospodárnosti lodí, podporovala energetická efektívnosť a vytvorilo stabilné prostredie pre investičné rozhodnutia, čo by malo viesť k životaschopnému zdôvodneniu takéhoto projektu a návratnosti investícií pre prepravcov; zdôrazňuje, že účelom tohto systému musí byť účinne znižovať emisie a pomáhať odvetviu tým, že sa bude poskytovať lepší prístup k financovaniu, úverom a zárukám na základe emisných vlastností, zlepšiť monitorovanie emisií, vytvárať prínos stimulovaním prístavných orgánov, aby diferencovali poplatky za používanie prístavnej infraštruktúry, a napokon zvýšiť atraktívnosť odvetvia ako celku; vyzýva Komisiu, aby poskytla praktické usmernenia a súbor nástrojov v súvislosti s udržateľnými palivami a technologickými možnosťami pre vnútrozemskú vodnú a príbrežnú námornú dopravu s cieľom podporiť vlastníkov lodí pri rozhodovaní; zdôrazňuje, že by sa mala zamerať na plavidlá vnútrozemskej plavby a príbrežnej námornej dopravy vzhľadom na ich podobné technické charakteristiky; 18. poukazuje na to, že modulárna stavba lodí poskytuje flexibilitu, predvídateľnosť a úspory nákladov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že štandardizované komponenty, návrhy a vývoj lodí vytvárajú dobrý základ, ktorý sa môže používať rôznymi spôsobmi (prierezová modalita), a okrem toho uľahčujú dodatočnú modernizáciu udržateľnejších pohonných systémov hneď po ich vstupe na trh; zdôrazňuje, že okrem prínosov pre životné prostredie môže modulárna stavba viesť k úsporám nákladov a pomôcť znížiť riziká vďaka predvídateľnému výrobnému a stavebnému procesu, a preto by sa mala stimulovať a podporovať; PE v /21 RR\ docx

11 19. domnieva sa, že vzhľadom na naše ciele v oblasti klímy môže odvetvie lodnej dopravy ponúknuť udržateľnejšiu a perspektívnejšiu dopravu; zdôrazňuje, že Komisia a vnútroštátne orgány by v tejto fáze vývoja mali zohrávať spojovaciu a koordinačnú úlohu a spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami vrátane používateľov vnútrozemských vodných ciest a lodiarskeho priemyslu; nabáda členské štáty, aby zavádzali pilotné projekty s inovatívnymi riešeniami, ako sú vymeniteľné batériové kontajnery; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné podporovať inovácie, vypracovať plán financovania EÚ, uľahčovať osvedčovanie a získavanie povolení na plavbu s použitím alternatívnych palív; 20. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam energetickej transformácie prístavov a ich špecializovaných lodeníc, kde sa uskutočňuje výstavba, prestavba a modernizácia lodí; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili primerané finančné prostriedky a investície na zabezpečenie dostatočnej kapacity a primeranej infraštruktúry v prístavoch s cieľom uľahčiť obnovu flotíl a energetickú transformáciu odvetvia lodnej dopravy; okrem toho zdôrazňuje, že rozvoj alternatívnych zdrojov energie pre plavidlá si vyžaduje vhodnú infraštruktúru zásobovania energiou a dopĺňania paliva na pevnine; 21. zdôrazňuje, že ekologizácia flotíl by nemala byť zameraná len na boj proti emisiám skleníkových plynov, ale jej účelom by malo byť aj zníženie znečistenia riek; zdôrazňuje preto, že je dôležité zabezpečiť v prístavoch zariadenia na vypúšťanie odpadu a presadzovať používanie inovatívnych antivegetatívnych náterov a vyspelej technológie údržby trupov, ako sú podvodné drony; vyzýva Komisiu, aby navrhla správny rámec na monitorovanie znečistenia povodí, ktorým by sa uľahčila koordinácia európskych a vnútroštátnych opatrení, investícií a akčných programov; 22. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť spoľahlivé a prierezové hospodárenie s vodami, ktoré bude zahŕňať správu hydraulických systémov, podporu rozvoja vodnej energie, zaručenie rôznych spôsobov použitia vody a zachovanie biodiverzity; zdôrazňuje preto, že do hospodárenia s vodami by mali byť zapojené zainteresované strany v oblasti dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a životného prostredia; Digitalizácia a autonómna lodná doprava 23. konštatuje, že rozsiahla digitalizácia a zber údajov môžu prispieť k čistejšiemu životnému prostrediu a vyššej bezpečnosti na palube a priniesť efektívnejšie smerovanie, nižšie preťaženie v prístavoch a lepšiu komunikáciu, ako aj výmenu informácií medzi loďami, prístavmi a infraštruktúrou; poukazuje na to, že digitalizácia by mohla priniesť značné výhody z hľadiska bezpečnosti a energetickej efektívnosti pri zbere a analýze údajov o odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy, čo by prispelo k ďalšiemu zníženiu emisií; vyzýva na vypracovanie stratégie pre vývoj a zavádzanie digitálnych a automatizovaných technológií v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy, v ktorej by sa mali načrtnúť interoperabilné cezhraničné normy pre všetky druhy dopravy, ako aj požadované výskumné činnosti a financovanie, a to aj prostredníctvom cielených výziev v rámci programu Horizont Európa; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné aktualizovať technické normy Európskeho výboru pre vypracovanie noriem v oblasti vnútrozemskej plavby (CESNI) a ďalej harmonizovať riečne informačné služby (RIS), čo by zjednodušilo postupy regulácie vnútrozemskej plavby, obmedzilo problémy vyplývajúce z rôznych výkladov technických noriem a nedostatku porovnateľných údajov a umožnilo rýchly vývoj a zavádzanie inovatívnych riešení; RR\ docx 11/21 PE v02-00

12 zdôrazňuje potrebu pripraviť spoločný rámec pre interoperabilnú výmenu údajov medzi druhmi dopravy; 24. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zabezpečila harmonizované digitálne používanie a prijímanie elektronických dokumentov posádky a plavidiel v celej EÚ, čím sa posilní monitorovanie sociálnych podmienok, ako aj podmienok zamestnávania, zvýši efektívnosť a atraktívnosť vnútrozemskej vodnej dopravy a jej hladká súčinnosť a integrácia s inými druhmi dopravy a posilní interoperabilita systémov výmeny údajov v celom logistickom reťazci; zdôrazňuje, že nedostatok riadneho odpočinku pre pracovníkov na palube môže predstavovať značné bezpečnostné riziko; zdôrazňuje preto, že spoľahlivá digitálna kontrolná kapacita čítať, uchovávať a generovať údaje o pracovnom čase a čase odpočinku pracovníkov na palube v reálnom čase má zásadný význam; 25. zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene vykonať nariadenie o elektronických údajoch o nákladnej doprave (efti) 14 s cieľom umožniť prevádzkovateľom dopravy vymieňať si informácie s orgánmi presadzovania práva rýchlo, ľahko a v digitálnom formáte; 26. konštatuje, že integrácia a harmonizácia údajov predstavujú kľúčový nástroj správy aktív na posilnenie spoľahlivosti vnútrozemskej vodnej dopravy a zvýšenie jej používania v logistických reťazcoch; konštatuje, že údaje musia byť prepojené s inteligentnou infraštruktúrou, aby sa umožnilo efektívne plánovanie a komunikácia s inými druhmi dopravy s cieľom uľahčiť multimodalitu a synchromodálne systémy; konštatuje potenciál integrovaných dátových platforiem zvýšiť transparentnosť, napríklad pri sledovaní a kontrole, a efektívnosť, napríklad pri plánovaní trás a správe aktív; 27. zdôrazňuje význam zberu údajov o európskom logistickom systéme v koordinácii s príslušnými zainteresovanými stranami pri príprave návrhu revidovanej smernice o kombinovanej doprave 15 a iných opatrení na zabezpečenie efektívnejšieho logistického plánovania a používania fyzickej infraštruktúry; navyše vyzýva Komisiu, aby predložila intermodálny prehľad toku tovaru a kontajnerov, ktoré vstupujú do Európy, a trás, po ktorých tovar prechádza do konečného miesta určenia, čo by mohlo predstavovať prínos pri vypracúvaní účinnej politiky modálneho prechodu; domnieva sa, že posilnenie modálneho prechodu by sa malo považovať za prioritu, pretože námorné kontajnery sa v súčasnosti z námorných prístavov do vnútrozemia neprepravujú vždy efektívne, čo vedie k vyšším nákladom a dlhšiemu trvaniu cesty; vyzýva Komisiu, aby posúdila pridanú hodnotu algoritmov a umelej inteligencie pri vnútrozemskej preprave kontajnerov s cieľom optimalizovať na tento účel plánovanie a spracúvanie; 28. zdôrazňuje, že prepojenie existujúcich rámcov politiky digitálnej dopravy a zabezpečenie dostupnosti údajov o multimodálnej doprave prostredníctvom jednotného prístupového miesta je dôležité, aby sa dosiahlo zvýšenie efektívnosti vo vodnej nákladnej doprave a zabezpečila interoperabilita údajov s inými druhmi dopravy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán EÚ pre digitálnu infraštruktúru multimodálnej dopravy, ktorá bude umožňovať výmenu a interoperabilitu 14 Ú. v. EÚ L 249, , s Ú. v. EÚ L 368, , s. 38. PE v /21 RR\ docx

13 údajov, s cieľom dosiahnuť najneskôr do roku 2035 synchromodálny, prepojený a automatizovaný dopravný systém; domnieva sa, že na nepretržité a pravidelné monitorovanie, hodnotenie a zlepšovanie je potrebná špecializovaná štruktúra správy s cieľom využívať najmodernejšie technológie a inovácie; 29. poukazuje na to, že sú potrebné stimuly na rozvoj multimodálnych digitálnych prístavných platforiem; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie projektu európskej pridanej hodnoty v záujme splavnosti a multimodálneho prepojenia koridorov vnútrozemských vodných ciest TEN-T; 30. vyzdvihuje veľký potenciál vnútrozemskej vodnej dopravy, pokiaľ ide o autonómnu vodnú prepravu, a zdôrazňuje, že väčšia automatizácia zvyšuje pravdepodobnosť, že sa synchromodálna doprava v Európe stane realitou; vyzýva Komisiu, aby na základe posúdenia vplyvu a rozsiahlych konzultácií so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v prípade potreby zvážila revíziu všetkých relevantných právnych predpisov s cieľom uľahčiť využívanie autonómnej lodnej dopravy, najmä s prihliadnutím na povinnosti posádky v núdzových situáciách alebo v prípade zlyhania systému, objasnenie otázok zodpovednosti v prípade škôd a bezpečnostné aspekty autonómnych plavidiel vo všeobecnosti, aby sa dosiahla určitá úroveň harmonizácie a zvýšilo využívanie tejto technológie na úrovni EÚ; trvá preto na vytvorení európskeho plánu pre inteligentné a autonómne systémy vnútrozemskej vodnej dopravy, ktorý by mal podporovať právne predpisy orientované na budúcnosť, výskum, pilotné projekty, terénne laboratóriá a vývoj a úspešné zavádzanie autonómnych plavidiel, inteligentných prístavov a digitálnu interoperabilitu na základe inteligentných dopravných systémov a tiež zabezpečovať zavádzanie diaľkového ovládania plavidiel a diaľkového riadenia plavebných komôr; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu inteligentnej infraštruktúry a nevyhnutnej odbornej prípravy, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie posádky, ktoré by sa mohli podporiť v rámci segmentu týkajúceho sa sociálnych investícií a zručností programu InvestEU; v tejto súvislosti vyzdvihuje cenný prínos noriem CESNI pre posádku, plavidlá a informačné technológie; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila digitalizáciu, harmonizáciu a rýchle zlepšenia (bezpapierovú výmenu) vo vnútrozemskej vodnej doprave, čím sa položia základy autonómneho odvetvia; 31. zdôrazňuje, že bezpečná autonómna plavba si vyžaduje štandardizovanú výmenu informácií nielen o pozíciách antén plavidiel, ale napríklad aj o polohe plavidiel, obryse trupu a zmenách vodných ciest, s cieľom riadiť autonómnu prevádzku, predchádzať možným zrážkam plavidiel, ktoré sa plavia po tej istej plavebnej dráhe, a poskytovať kapitánom najnovšie informácie o plavebných dráhach; zdôrazňuje potenciál satelitných riešení ako faktorov, ktoré umožňujú vnútrozemskú vodnú dopravu, a v tejto súvislosti aj užitočný prínos satelitných prostriedkov EÚ Galileo, EGNOS a Copernicus; Perspektívne prístavy: uzly energie a obehového hospodárstva 32. zdôrazňuje úlohu vnútrozemských prístavov ako strategických multimodálnych uzlov v logistickom systéme; zdôrazňuje preto, že vnútrozemské prístavy, ako aj námorné prístavy by mali byť efektívne prepojené s vnútrozemím, a to najmä prostredníctvom železničnej infraštruktúry, a mali by sa v nich nachádzať zariadenia na prekládku, pričom dôraz by sa mal klásť na prepojenie so základnou a súhrnnou sieťou TEN-T tam, kde je to možné; podporuje väčšiu spoluprácu a vytváranie klastrov medzi námornými RR\ docx 13/21 PE v02-00

14 a vnútrozemskými prístavmi; 33. zdôrazňuje význam námorných prístavov pri umožňovaní modálneho prechodu na vnútrozemskú vodnú dopravu; konštatuje, že zlepšením zoskupovania vnútrozemskej vodnej nákladnej dopravy sa uľahčí efektívnejšia vnútrozemská vodná doprava do námorných prístavov a z námorných prístavov; zdôrazňuje, že úzka spolupráca medzi rôznymi námornými a vnútrozemskými prístavmi a všetkými zainteresovanými stranami v logistickom reťazci, napríklad v oblasti udržateľnosti, vytvára ďalšie možnosti na zlepšenie, pokiaľ ide o nákladovú a prevádzkovú efektívnosť, a predstavuje prínos pre regionálny rozvoj a zamestnanosť; 34. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že vnútrozemské prístavy zachovajú existujúce železničné spojenia a že členské štáty uprednostnia modernizáciu svojich sietí železničnej nákladnej dopravy s cieľom zabezpečiť intermodálne dopravné toky medzi vnútrozemskými vodnými cestami a železnicami; 35. zdôrazňuje, že pri zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá by sa pri navrhovaní spôsobov, akými možno dosiahnuť klimaticky neutrálne odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy, mal zohľadňovať potenciálny dopyt a trhové charakteristiky prístavov; zdôrazňuje preto, že európska stratégia zavádzania alternatívnych palív na multimodálne a priemyselné využitie v rámci revízie siete TEN-T a smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá by sa mala riadiť sieťovým prístupom, ktorý povedie k efektívne plánovanej infraštruktúre na základe charakteristiky prípadného dopytu na trhu v danom prístave a vo vnútrozemí a v prípade potreby aj pozdĺž vodných ciest v súlade so zásadou technologickej neutrality; okrem toho zdôrazňuje potenciál pružného systému infraštruktúry, ako je využívanie mobilných generátorov elektrickej energie, a vyzýva Komisiu, aby posúdila pružné riešenia v oblasti distribúcie a dodávok paliva, napríklad systémy prenájmu plavidiel; 36. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili synergie medzi infraštruktúrou vnútrozemských vodných ciest a transeurópskymi energetickými sieťami, čím sa uľahčí energetická transformácia vnútrozemskej lodnej dopravy a podporí rozvoj prístavov ako energetických uzlov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné lepšie začleniť infraštruktúru vnútrozemských vodných ciest do európskej energetickej siete s cieľom uľahčiť používanie dodávok elektrickej energie na pevnine; navyše zdôrazňuje potenciál vnútrozemských vodných ciest, pokiaľ ide o prepravu alternatívnych palív; zdôrazňuje, že je potrebné vybudovať v európskych vnútrozemských prístavoch elektrickú infraštruktúru s cieľom poskytovať v budúcnosti plavidlám zdroje elektrickej energie a rozšíriť a zmodernizovať zariadenia a vybavenie poskytované v kotvisku a znížiť emisie skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia v prístavoch a okolitých oblastiach v súlade s cieľom nulového znečistenia v kotvisku; 37. zdôrazňuje, že je dôležité riešiť problém plynulosti v prístavoch prostredníctvom zabezpečenia dostatočnej kapacity kotviska a čakacej zóny pre vnútrozemské plavidlá; 38. zdôrazňuje potenciál vnútrozemských vodných ciest, pokiaľ ide o prepravu nebezpečného tovaru a odpadu, ktorá si vyžaduje investície do primeranej a bezpečnej infraštruktúry a plavidiel a kvalifikovanej pracovnej sily; vyzdvihuje sľubnú úlohu, ktorú prístavy zohrávajú v obehovom hospodárstve, a osobitný potenciál vnútrozemských vodných ciest prepravovať komodity pochádzajúce z nových PE v /21 RR\ docx

15 obehových trhov; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila silnejšie prepojenie medzi svojím obehovým hospodárstvom a politikami v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na podporu činností obehového hospodárstva v prístavoch a presadzovala koncepciu posudzovania životného cyklu s cieľom iniciovať dialóg a nabádať vnútrozemské prístavy, aby navrhli integrované systémy riadenia okrem iného aj pre vodu, energiu, odpad, staveniská, územné plánovanie a mestské zelené oblasti s cieľom uvoľniť ich potenciál stať sa uzlami obehového hospodárstva a čistej energie; Vzdelávanie a odborná príprava, pracovné podmienky a výskum a inovácie 39. zdôrazňuje potrebu zmodernizovať vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti vnútrozemskej plavby so zameraním na rozvoj zelených a digitálnych zručností a prekonanie jazykových bariér, čím sa vytvoria atraktívne pracovné miesta pre mladých ľudí a ženy, pričom náležitá pozornosť sa bude venovať vysokým a harmonizovaným sociálnym a bezpečnostným normám a úrovniam kvalifikácie; v tejto súvislosti podporuje ďalší rozvoj noriem CESNI s cieľom zabezpečiť potrebné zručnosti pre členov posádky plavidiel vnútrozemskej plavby; zdôrazňuje, že sú potrebné programy povinnej, priebežnej a pravidelnej odbornej prípravy pre všetkých členov posádky vrátane medzinárodných výmenných kurzov s cieľom podporovať zvyšovanie úrovne zručností, rekvalifikáciu, optimálnu mobilitu pracovnej sily a bezpečnosť v celom odvetví; zdôrazňuje potrebu noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti v súlade so zásadou nulovej nehodovosti; okrem toho vyzýva členské štáty, aby do 17. januára 2022 riadne vykonali smernicu (EÚ) 2017/2397 o uznávaní odborných kvalifikácií v oblasti vnútrozemskej plavby; 40. zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť dobré pracovné podmienky a dôstojné mzdy vo vnútrozemskej vodnej doprave; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané sociálne zabezpečenie pre všetkých pracovníkov na palube v súlade s právnymi predpismi EÚ v sociálnej oblasti; zdôrazňuje potrebu jednoznačného pracovného práva a práva upravujúceho sociálne zabezpečenie v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť sociálnu ochranu a práva pre členov posádky pochádzajúcich z Európy aj tretích krajín; 41. poukazuje na význam ďalšej spolupráce a synergií medzi rôznymi výskumnými a inovačnými iniciatívami a inštitútmi prostredníctvom výmeny poznatkov, údajov, know-how a najlepších postupov a sprístupnením prehľadu prebiehajúcich projektov na verejnej platforme; 42. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať rozvoj projektov inovatívnych plavidiel vnútrozemskej plavby a zodpovedajúcej prístavnej infraštruktúry ako súčasť partnerstva v rámci programu Horizont Európa v oblasti vodnej dopravy s nulovými emisiami; Plán financovania EÚ I. Možnosti financovania prostredníctvom existujúcich nástrojov financovania EÚ 43. zdôrazňuje možnosti existujúcich nástrojov financovania EÚ, pokiaľ ide o ekologizáciu a digitalizáciu európskeho odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy, ako sú Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Horizont Európa, európske štrukturálne a investičné fondy vrátane Kohézneho fondu a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti; zdôrazňuje RR\ docx 15/21 PE v02-00

16 potrebu zmobilizovať tieto nástroje s cieľom dokončiť základnú a súhrnnú sieť TEN-T, financovať investície do vývoja a zavádzania udržateľných alternatívnych palív a alternatívnych pohonných systémov pre plavidlá a potrebnej infraštruktúry, umožniť inteligentné synergie medzi dopravou, energetikou, zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu a digitalizáciou a zabezpečiť modernizáciu a odolnosť vnútrozemských vodných ciest; zdôrazňuje však, že tieto nástroje financovania nie sú vždy vhodné pre MSP, rodinné podniky a iné mikropodniky, keďže hrozí, že menšie projekty nebudú oprávnené na financovanie; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné objasniť udržateľné financovanie a súkromné investície do vnútrozemskej vodnej dopravy; 44. pripomína, že prechod na klimatickú neutralitu predstavuje technologickú a finančnú výzvu pre odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy, ktoré si vyžaduje primeranú podporu; v tejto súvislosti sa domnieva, že členské štáty musia využiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti ako jedinečnú príležitosť na financovanie vnútrozemských vodných ciest, ktorá kombinuje krátkodobé účinky hospodárskej obnovy s dlhodobým prínosom cielených investícií do infraštruktúry a lodnej dopravy; 45. vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje vnútorné zdroje na vnútrozemskú vodnú dopravu a vykonávanie akčného programu NAIADES vrátane ľudských zdrojov a zosúladila ich s ambíciami pre toto odvetvie v rámci zelenej dohody, modálneho prechodu a stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu; 46. okrem toho zdôrazňuje, že investície do infraštruktúry vnútrozemskej vodnej dopravy v námorných prístavoch a ich okolí sú mimoriadne dôležité; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami v logistickom hodnotovom reťazci; II. Potreba fondu EÚ pre vnútrozemskú vodnú dopravu 47. zdôrazňuje, že cesta ku klimaticky neutrálnemu odvetviu vnútrozemskej vodnej dopravy a želaná energetická transformácia vytvoria medzeru vo financovaní vo výške takmer 10 miliárd EUR 16, ktorú odvetvie samotné nedokáže financovať; okrem toho zdôrazňuje, že súkromní vlastníci plavidiel nemajú dostatočné obchodné dôvody na to, aby investovali do pohonných technológií, ktoré výrazne znižujú vplyv na klímu a životné prostredie; zdôrazňuje potrebu zmobilizovať na tento účel verejnú podporu a súkromné investície; 48. zdôrazňuje, že odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy tvoria prevažne MSP, rodinné podniky a menšie prístavy, čo im sťažuje nákladné investície, aby mohli plniť ciele zelenej dohody; domnieva sa preto, že by sa mala zlepšiť škálovateľnosť potrebných investícií a výrazne znížiť administratívna záťaž a mal by sa posilniť prístup k financovaniu; 49. vyzýva preto Komisiu, aby zriadila špecializovaný fond EÚ pre vnútrozemskú vodnú dopravu na udržateľnú transformáciu vrátane systému jednotného kontaktného miesta, v rámci ktorého bude finančná pomoc ľahko dostupná a ktorý bude ponúkať možnosť 16 Centrum pre rozvoj lodných technológií a dopravných systémov (DST), Assessment of technologies in view of zero-emission IWT, súčasť všeobecnej štúdie Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne s názvom Financing the energy transition towards a zero-emission European IWT sector, správa č. 2293, s. 95. PE v /21 RR\ docx

17 kombinovať projekty v jednej žiadosti, čím sa zvýšia možnosti financovania; zdôrazňuje, že tento fond by mal dopĺňať existujúce rezervné fondy vytvorené podľa nariadenia (EÚ) č. 546/ o značné dodatočné finančné príspevky z nástrojov financovania EÚ a vnútroštátnych nástrojov financovania, ako aj z iných súkromných a verejných investícií, s cieľom zmobilizovať ďalšie investície z odvetvia a riešiť súčasný nedostatok investícií pri financovaní udržateľnej transformácie; zdôrazňuje, že tento fond by mal tiež umožňovať kombinovanie financovania s NPE, európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi vrátane Kohézneho fondu a nástrojmi financovania Európskej investičnej banky; 50. zdôrazňuje, že tento špecializovaný fond by mal byť zameraný na dodatočnú modernizáciu a obnovu lodí s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť lodí a podporiť investície do inovatívnych a energeticky úsporných technológií, ako aj do prístavnej infraštruktúry, a najmä zavádzania alternatívnych palív, čím by sa prispelo k dosiahnutiu cieľov zelenej dohody, udržateľnej obnove a udržateľnejšiemu dopravnému systému ako celku; 51. vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je možné zaradiť do fondu nový európsky systém šrotovania a obnovu flotíl, pričom by sa mali náležite zohľadniť emisie počas celého životného cyklu príslušných plavidiel s cieľom uľahčiť rýchly prechod na klimatickú neutralitu; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť podmienky, za ktorých sa šrotovanie uskutočňuje, a že obehovosť má kľúčový význam; III. Financovanie z Európskej investičnej banky 52. pripomína, že Európska investičná banka (EIB) poskytuje finančné prostriedky na atraktívne prevádzkové úvery, a to aj pre lodiarsky priemysel; domnieva sa však, že realizácia a efektívnosť financovania z EIB závisí od jeho prístupnosti, a preto trvá na tom, aby: i) sa zabezpečilo, že program záruky pre ekologickú lodnú dopravu EIB sa bude uplatňovať aj v prípade menších transakcií vrátane pružnejších úverových podmienok napríklad tým, že sa zohľadní priemerná životnosť prevádzky lode počas doby návratnosti; ii) sa zabezpečilo, že EIB bude výrobcom lodí poskytovať finančné prostriedky pred a po dodaní lode, aby sa zaručilo vykonávanie a životaschopnosť inovatívnych projektov stavby lodí; iii) sa financovanie výskumných a inovačných programov pre ekologický lodiarsky priemysel určilo za prioritu; 53. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne monitorovali investície tretích krajín do európskych prístavov vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú ako multimodálne uzly, kľúčové energetické uzly a priemyselné klastre v európskej strategickej infraštruktúre; Osobná doprava, mestská mobilita, vodná mestská logistika a cestovný ruch 17 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 546/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 718/1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. EÚ L 163, , s. 15). RR\ docx 17/21 PE v02-00

18 54. víta nedávne hodnotenie balíka opatrení v oblasti mestskej mobility z roku 2013, ktoré vypracovala Komisia 18 ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že očakávané výsledky balíka opatrení v oblasti mestskej mobility, konkrétne zníženie emisií CO 2 a látok znečisťujúcich ovzdušie, zníženie dopravného preťaženia a počtu dopravných nehôd v mestských oblastiach, sa neprejavujú v celej EÚ konzistentne; vyzýva preto Komisiu, aby nabádala členské štáty a mestá, aby v rámci možností zahrnuli verejnú vodnú dopravu, mestskú logistiku a miestnu nákladnú dopravu ako bezpečný, udržateľný a účinný spôsob dopravy do svojho plánovania udržateľnej mestskej mobility a zlepšili zber údajov o mestskej mobilite; okrem toho zdôrazňuje, že prostriedky verejnej vodnej dopravy treba začleniť do platforiem digitálnej mobility, ako je mobilita ako služba, ako aj do aplikácií nákladnej dopravy; 55. zdôrazňuje nevyužitý potenciál vnútrozemských vodných ciest v mestských oblastiach, na ktorý sa poukazuje v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu; zdôrazňuje, že mestské oblasti sú čoraz preťaženejšie a že vybudovanie novej cestnej infraštruktúry nie je vždy nákladovo efektívne; vyzýva Komisiu, aby zahrnula vodnú dopravu do cieľa stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility, ktorým je lepšie využívanie vnútrozemských vodných ciest v mestách, a aby predložila konkrétne návrhy, ktorých cieľom bude posilniť logistiku na našich vnútrozemských vodných cestách a zohľadniť konečnú dodávku nákladnými bicyklami, čím sa podporí modálny prechod; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posilnila zber údajov o mestskej mobilite, pokiaľ ide o vodnú osobnú a nákladnú dopravu, a zdôrazňuje potenciál vnútrozemskej vodnej dopravy na poslednom úseku v udržateľnej mestskej logistike; 56. zdôrazňuje, že údaje z roku 2019 o dopyte po osobnej doprave ukázali, že európske odvetvie riečnych výletných plavieb vrátane výletných lodí a trajektových služieb bolo pred pandémiou ochorenia COVID-19 v dobrom stave; konštatuje však, že v prvej polovici roku 2020 sa toto odvetvie takmer úplne zastavilo z dôvodu pretrvávajúcej zdravotnej situácie, ktorá má negatívny hospodársky vplyv a spôsobuje podnikom finančné ťažkosti, a že stále nie je isté, či sa osobná doprava vráti v roku 2021 do pôvodného stavu 19 ; vyzýva preto Komisiu, aby zahrnula turistickú vnútrozemskú plavbu do svojho nadchádzajúceho európskeho programu pre cestovný ruch do roku 2050 s cieľom podporiť obchodné argumenty v prospech udržateľnej, inovatívnej a odolnej obnovy riečneho cestovného ruchu, pričom sa zohľadní hospodársky prínos riečneho cestovného ruchu v prístavných regiónoch, pokiaľ ide o pridanú hodnotu, tvorbu pracovných miest a príjmy prístavov; 57. zdôrazňuje, že je potrebné ďalej skúmať potenciál vnútrozemských vodných ciest, pokiaľ ide o rekreačnú plavbu a iné vodné aktivity, vďaka čomu by sa podporil rast, vytvorili nové pracovné príležitosti a posilnil cestovný ruch v príslušných regiónoch; 58. vyzýva členské štáty, aby schválili medzinárodné osvedčenie pre prevádzkovateľov rekreačných plavidiel tým, že prijmú rezolúciu č. 40 Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie OSN s cieľom umožniť cezhraničné uznávanie licencií a uľahčiť rekreačnú plavbu v Európe; 18 Pracovný dokument útvarov Komisie z 24. februára 2021 (SWD(2021)0047). 19 Ústredná komisia pre plavbu na Rýne, Market observation report 2020: inland navigation in Europe, september PE v /21 RR\ docx