Vysoká škola múzických umení v Bratislave Centrum výskumu HTF. Tanečný kongres Tanec.SK 2017

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "Vysoká škola múzických umení v Bratislave Centrum výskumu HTF. Tanečný kongres Tanec.SK 2017"

Prepis

1 Vysoká škola múzických umení v Bratislave Centrum výskumu HTF Tanečný kongres Tanec.SK 2017 a odborné sympóziá (jeseň) Tradície v inovatívnych procesoch v tanečnom umení a vo vzdelávaní The Place of Tradition in Innovative Processes of Dance Art and Education 20. októbra a 18. novembra decembra 2017 Vysoká škola múzických umení, Koncertná sieň Dvorana, BRATISLAVA 2019

2 Vydanie publikácie podporil: Zborník je súčasťou výstupu grantového projektu Tanec.SK 2017, ktorého realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky grantom KEGA č. 006VŠMU-4/ Autori a koordinátori projektu Tanečný kongres Tanec.SK 2017: Vedúci riešiteľ: Mgr. art. Ivica Liszkayová, PhD. Spoluriešitelia: doc. Mgr. Marta Poláková, ArtD.; Mgr. Miroslava Kovářová, ArtD.; Mgr. Ivana Kleiblová, ArtD.; Mgr. art. Maja Hriešik, Mgr. art. Kristián Kohút Zborník sa vydáva ako súčasť materiálov k projektu Tanečný kongres Tanec.SK 2017 Pod záštitou riaditeľa Baletu SND Mgr. art. Jozefa Dolinského a dekanky HTF VŠMU prof. Mgr. art. Iriny Čiernikovej, ArtD. Zostavovateľka zborníka: Mgr. art. Ivica Liszkayová, PhD. Editorky zborníka: Mgr. et Mgr. art. Zuzana Andrejcová Ferusová, Mgr. art. Ivica Liszkayová, PhD., Mgr. art. Maja Hriešik, ArtD. Grafická úprava a zalamovanie zborníka: Mgr. art. Zuzana Buchová Holičková, ArtD. Za odbornú a jazykovú úpravu príspevkov zodpovedajú autori. ISBN

3 Úvodom Štvrtý zborník s názvom Tanečný kongres 2017 (jeseň) Tanec.SK a odborné sympóziá sumarizuje cenné príspevky významných odborníkov z oblasti tanečného umenia, ktoré analyzujú problematiku umeleckého vzdelávania nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Dvadsaťdva príspevkov prednesených na medzinárodnom tanečnom kongrese dňa 17. a 18. novembra 2017 v anglickom jazyku, spoločne s ďalšími z odborných sympózií konaných v dňoch 20. októbra a 2. decembra 2017 v slovenskom jazyku sa opiera o hlavnú tému kongresu Tradície v inovatívnych procesoch v tanečnom umení a vo vzdelávaní/the Place of Tradition in Innovative Processes of Dance Art and Education. Predložený zborník dosahuje po obsahovej a formálnej stránke výbornú úroveň. Bratislava, prof. Mgr. art. Irina Čierniková, ArtD. 3

4

5 Tanečný kongres Tanec.SK a odborné tanečné sympóziá 2017 (jeseň) Ivica Liszkayová Ako usporiadateľa ma teší, že v roku 2017 sa podarilo zrealizovať už štvrtý ročník projektu Tanečný kongres Tanec.SK a odborné tanečné sympóziá 2017 (jeseň). Účelom a zámerom projektu bolo pokračovať v aktivitách naštartovaných v roku 2014 a zorganizovať ďalšiu sériu profesijných stretnutí odborníkov z oblasti tanečného umenia, ktoré sú veľkou vzácnosťou pre pomerne malú slovenskú komunitu tanečníkov. Hlavnou témou štvrtého ročníka projektu Tanec.SK 2017 boli Tradície v inovatívnych procesoch v tanečnom umení a vo vzdelávaní/the Place of Tradition in Innovative Processes of Dance Art and Education. Zamerali sme sa na riešenie národných problematík vo vzdelávaní a porovnali sme ich so skúsenosťami odborníkov z blízkych zahraničných univerzít podobného umeleckého typu, ako je VŠMU. Konkrétne sme realizovali dve odborné sympóziá a jeden dvojdňový kongres so zastúpením zahraničných účastníkov. Dňa 20. októbra 2017 sa na odbornom sympóziu so zameraním na ľudový tanec predstavilo osem slovenských odborníkov s nasledovnými príspevkami: Mgr. art. Andrej Kotlárik Fond na podporu umenia možnosti podpory v oblasti tradičnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti; Mgr. art. Ivana Kleiblová, ArtD. Faktory formujúce tréningovú jednotku vo folklórnych kolektívoch; Mgr. art. Agáta Krausová, ArtD. Inovačné procesy v pedagogickom programe projektu Malí tanečníci ; Mgr. Katarína Babčáková, PhD. Aktuálne formy vzdelávania v ľudovom tanci v praxi folklórneho hnutia; Mgr. art. Stanislav Marišler, ArtD. Požiadavky kladené na profesionálneho interpreta ľudového tanca; Mgr. Natália Smoleňáková, PhD.; Mgr. Michaela Slováková, PhD. Intervenčný pohybový program s obsahom kompenzačných cvičení u interpretov ľudového tanca; Mgr. art. Slavomír Ondejka Aplikácia inovatívnych procesov v pedagogickom vzdelávaní študentov konzervatória v odbore ľudový tanec; Mgr. art. Libuša Bachratá, ArtD. Didaktika vybraných foriem flamenca; Mgr. art. PhDr. 5

6 Matúš Ivan Technika ľudového tanca možnosti a riešenia prostredníctvom záverečných prác absolventov KTT; Mgr. art. Katarína Sládečková Ľudový tanec v priebehu študijného pobytu v programe Erasmus v Budapešti. V druhom odbornom sympóziu so zameraním na klasický tanec, ktoré sa konalo 2. decembra 2017, sa prispievatelia zamerali na významné životné výročia mimoriadne vzácnych osobností, ktoré posunuli slovenské tanečné umenie vo sfére klasického tanca na svetové, ale aj domáce baletné scény k výrazným úspechom a v minulosti pedagogicky pôsobili na významných tanečných školách. Príspevky predniesli: Mgr. Emil T. Bartko, PhD. Profil Tomyho Schrámeka; Mgr. Eva Gajdošová Profil Titusa Pomšára; Mgr. art. Kristián Kohút Profil Mgr. art. Petra Rapoša a Mgr. art. Jana Bílková, ArtD. Profil Mgr. Miklósa Vojteka, PhD. Na kongrese s medzinárodnou účasťou, ktorý prebiehal v anglickom jazyku, sa svojimi príspevkami dňa 17. a 18. novembra 2017 podieľali: Mgr. art. Miroslava Kovářová, ArtD. The Place of Tradition and Innovative Processes of Education at the Dance Department of the Academy of Performing Arts in Bratislava; doc. Mgr. art. Marta Poláková, ArtD. New Study Program Dance Theater and Performances at the Dance Department of the Academy of Performing Arts in Bratislava; Univ. Prof. Elena Luptak Study program Dance at the Music and Arts University of the city of Vienna; Ingrida Gerbutavičiūtė Dance Studies at Lithuanian Academy of Music and Theatre and future Perspectives; As. Prof. Risima Risimkin PhD. Theories, Practice and practical Application of Contemporary Dance 20. Century. Methodologies in the Educational Process and Conditions in Macedonia; Univ. Prof. Rose Breuss Relations with the Past. Historical Contextualisations: A Key Issue for innovative Processes in Dance Practice?; MgA. Josef Bartoš The So- Called Czech Duncanism: A Living Tradition; Mgr. art. Maja Hriešik, ArtD. Rooting the Unrooted Contextualization and Embodiment in Dance Dramaturgy; Mgr. art. Anna Sedlačková, ArtD. Relevance of Somatic Movement in the Dance Education. Z pozície hlavnej riešiteľky projektu, jeho dramaturgičky a z pozície vedúcej Centra výskumu HTF VŠMU ma teší vysoká účasť na všetkých odborných udalostiach v roku 2017 a aktívna spolupráca so všetkými zainteresovanými. Boli to pedagógovia Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU a hostia 6

7 partnerských domácich inštitúcií konzervatórií alebo Divadelného ústavu. Teší ma pokračujúci proces odborných vzdelávacích výskumných platforiem a jeho podiel na riešení úzko špecifickej problematiky. Teší ma zároveň aj štvorročné partnerstvo Baletu SND na projekte v zastúpení riaditeľom Mgr. art. Jozefom Dolinským a dramaturgičkou Mgr. Evou Gajdošovou, ako aj garancia samotnej dekanky HTF VŠMU prof. Mgr. art. Iriny Čiernikovej, ArtD. Tieto všetky významné faktory a osobnosti dodávajú celej udalosti vážnosť a záruku nadväznosti z roka na rok pri riešení problematiky aj jej aplikácie do umeleckej a vzdelávacej praxe. Zo zahraničných inštitúcií sme hostili zástupcov zo Skopje Dance Academy, ESRA University of Skopje; Latvian Academy of Culture, Riga; Anton Bruckner Privatuniversität Linz; Musik und Kunst Privatuniversität der Statd Wien a z Duncan Centra v Prahe. Snahou štvrtého ročníka projektu Tanec.SK bolo opäťzmobilizovať tanečných odborníkov k vzájomnému informovaniu sa, výmene vzácnych odborných informácií, konfrontácii a k hľadaniu spoločných riešení vo vznikajúcich problematikách. Rozmanité názory odborníkov boli, ako každý rok, prezentované vo forme odborných kongresových príspevkov a powerpointových prezentácií, ktoré sme následne spracovali a zeditovali do dvoch e-zborníkov. 7

8 Obsah Úvodom... 3 Tanečný kongres Tanec.SK a odborné tanečné sympóziá 2017 (jeseň)... 5 Zborník príspevkov z odborného sympózia zameraného na oblasť ľudového tanca z dňa 20. októbra Úvodné slovo Fond na podporu umenia možnosti podpory v oblasti tradičnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti Andrej Kotlárik Aspekty formujúce tréningovú jednotku ľudového tanca vo folklórnych kolektívoch Ivana Kleiblová Inovačné procesy vo vzdelávacom programe projektu Malí tanečníci Agáta Krausová Aktuálne formy vzdelávania v ľudovom tanci v praxi folklórneho hnutia Katarína Babčáková Požiadavky kladené na profesionálneho interpreta ľudového tanca Stanislav Marišler Intervenčný pohybový program s obsahom kompenzačných cvičení u interpretov ľudového tanca Smoleňáková Natália, Slováková Michaela Aplikácia inovatívnych procesov v pedagogickom vzdelávaní študentov konzervatória v odbore ľudový tanec Slavomír Ondejka Didaktika výučby vybraných foriem flamenca Libuša Bachratá

9 Technika ľudového tanca možnosti a riešenia prostredníctvom záverečných prác absolventov KTT Matúš Ivan Študijný pobyt v rámci programu Erasmus na Maďarskej univerzite tanečného umenia v Budapešti Katarína Sládečková Zborník príspevkov z odborného sympózia zameraného na oblasť klasického tanca z dňa 2. decembra Peter Martin Rapoš Kristián Kohút Rytier tanca Titus Pomšár Eva Gajdošová Profil tanečníka: Tomáš Schramek Emil T. Bartko Miklós Vojtek umelec, pedagóg, bádateľ tanečnej histórie Jana Bílková Životopisy autorov príspevkov Zborník príspevkov zo štvrtého slovenského tanečného kongresu s medzinárodnou účasťou z dňa 17. a 18. novembra Introduction The Place of Tradition and Innovative Processes of Education at the Dance Department of the Academy of Performing Arts in Bratislava Miroslava Kovářová New Study Program at the Dance Department Dance Theatre and Performance Marta Poláková

10 Rooting the unrooted contextualization and embodiment in dance dramaturgy Maja Hriešik Relations with the Past Historical Contextualisations: A Key Issue for Innovative Processes in Dance Practise? Rose Breuss Present, Past and Future Study Programme Dance at The Music and Arts, University of The City of Vienna Elena Luptak Methodologies in the Educational Process and Conditions in Macedonia Risima Risimkin Dance Studies at Lithuanian Academy of Music and Theatre and Future Perspectives Ingrida Gerbutavičiūtė The So-Called Czech Duncanism: A Living Tradition Josef Bartoš Relevance of Somatic Movement in Dance Education Anna Sedlačková Biography of authors

11 Vysoká škola múzických umení v Bratislave Centrum výskumu HTF Tanečný kongres Tanec.SK 2017 a odborné sympóziá Tradície v inovatívnych procesoch v tanečnom umení a vo vzdelávaní Zborník príspevkov z odborného sympózia zameraného na oblasť ľudového tanca ako súčasť projektu štvrtého slovenského tanečného kongresu s medzinárodnou účasťou 20. októbra 2017 Vysoká škola múzických umení, Koncertná sieň Dvorana BRATISLAVA

12 Úvodné slovo Ivana Kleiblová Pojmy tradícia, inovácia, tanečné umenie, vzdelávanie môžeme použiť v rôznych vzájomných vzťahoch, interakciách, súvislostiach a čiastkových pomeroch. Tradícia kontra inovácia, udržanie tradície v tanečnom umení prostredníctvom inovácií vo vzdelávaní, tradičné umenie a inovatívne vzdelávanie, tradičné vzdelávanie a inovatívne umenie... V rámci diskusií so študentmi, kolegami či len vo vlastných vnútorných myšlienkach sa zamýšľame nad potrebou, mierou či podstatou inovácie a postavením tradície. Hlavná téma kongresu Tradície v inovatívnych procesoch v tanečnom umení a vo vzdelávaní postihuje veľkú možnosť spracovania uvedenej témy. S ohľadom na široké možnosti uchopenia hlavnej témy tanečného kongresu sme sa snažili náplň sympózia ľudového tanca koncipovať v troch rôznych rovinách, aby sme plnohodnotne využili jej možnosti a zároveň, aby jednotlivé príspevky mali praktický prínos pre našich študentov aj ostatných zúčastnených. Prispievatelia z externého prostredia sa orientovali na oblasť, ktorú v nich evokovala téma kongresu. Oslovených prispievateľov a pedagógov z KTT sme požiadali, aby sa zamerali na oblasť tréningu a tréningového procesu interpretov ľudového tanca s pridruženými problémami vyskytujúcimi sa v danej sfére. K tejto čiastkovej téme nás inšpirovali skutočnosti objavujúce sa v poslednom období pri voľbe a hľadaní tém záverečných prác študentov našej katedry, pričom sa často vyskytujú presahy do iných tanečných žánrov aplikácia prvkov z iného prostredia či iných pohybových systémov do prípravy ľudového interpreta a naopak. Treťou rovinou, ktorej by sme sa v rámci sympózia a v jeho následných pokračovaniach chceli pravidelnejšie venovať, je prezentácia záverečných prác našich študentov, ich skúseností zo zahraničných mobilít či iných zaujímavých aktivít. 12

13 Fond na podporu umenia možnosti podpory v oblasti tradičnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti Andrej Kotlárik Abstrakt Fond na podporu umenia v rámci Programu 4 Tradičná kultúra a kultúrnoosvetová činnosť podporuje uchovávanie, rozvíjanie, prezentáciu, propagáciu a šírenie tradičnej kultúry mestského a vidieckeho prostredia, neprofesionálnu umeleckú tvorbu, kultúrno-osvetové činnosti, výchovu k jednotlivých druhom umenia a kultúry, miestnu a regionálnu kultúru. Rovnako podporuje festivaly, prehliadky, výstavy, súťaže, vznik a prezentáciu tvorby v oblasti tradičnej kultúry (profesionálnej aj neprofesionálnej), folklorizmu, neprofesionálneho umenia a kultúrno-osvetovej činnosti, medzinárodnú prezentáciu, spoluprácu a mobility v oblasti tradičnej kultúry a neprofesionálneho umenia. Kľúčové slová Tradičná kultúra, kultúrno-osvetová činnosť, podpora. Úvod Program 4 Tradičná ľudová kultúra a kultúrno-osvetová činnosť sa zameriava najmä na podporu tradičnej kultúry a neprofesionálneho umenia vo viacerých oblastiach záujmu, ako sú odborná, výskumná a vzdelávacia činnosť, vzdelávacie aktivity, vznik a prezentácia tvorby, celoročné aktivity nezávislých profesionálnych zoskupení v tradičnej kultúre, prehliadky, festivaly a súťaže a medzinárodné mobility a prezentácie. Jednotlivé projekty sú podporované formou dotácie a štipendií. 13

14 Základné informácie o jednotlivých podprogramoch 4.1 Odborná, výskumná a vzdelávacia činnosť Odborná, výskumná a vzdelávacia činnosť sa podľa štruktúry podpornej činnosti FPU pre rok 2018 delí na 3 samostatné podprogramy: Inventarizácia, dokumentácia a šírenie informácií o tradičnej kultúre Výskum, publikačná a prekladateľská činnosť Vzdelávacie aktivity pre odbornú verejnosť Je určený na identifikáciu, inventarizáciu, dokumentáciu, archiváciu tradičnej kultúry mestského a vidieckeho prostredia, vydávanie monografií a kultúrno-spoločenských materiálov o regiónoch miest a obcí, ktoré majú z hľadiska obsahu zastúpenú oblasť tradičnej kultúry Podporuje realizáciu vedecko-výskumných projektov, odbornú kritickú reflexiu a vydávanie odborných publikácií, realizáciu a vydávanie odborných prekladov z inojazyčnej odbornej literatúry v oblasti etnológie, folkloristiky a príbuzných disciplín zameraných na oblasť tradičnej kultúry vidieckeho a mestského prostredia a publikácií, ktoré reflektujú kultúrno-osvetovú činnosť. Podpora sa poskytuje aj na náklady spojené s vydaním výstupov výskumnej činnosti, metodické materiály ku kultúrno-osvetovej činnosti vrátane zvukových, zvukovo-obrazových záznamov či multimediálnych záznamov Podpora je určená pre realizátorov vzdelávacích odborných workshopov, tvorivých kurzov, letných škôl, projektov zameraných na manažment v oblasti práce s tradičnou kultúrou, odborných vzdelávacích podujatí s celoštátnym alebo s medzinárodným rozmerom. Podpora sa poskytuje usporiadateľom medzinárodných a celoštátnych odborných konferencií, sympózií, odborných seminárov, sérií prednášok či kurzov reflektujúcich tradičnú kultúru a kultúrno-osvetovú činnosť. (ŠTRUKTÚRA PODPORNEJ ČINNOSTI FONDU NA PODPORU UMENIA NA ROK 2018, 2018, s ) 14

15 4.2 Vznik a prezentácia tvorby Podprogram Vznik a prezentácia tvorby je zameraný najmä na podporu vzniku novej autorskej tvorby a prezentácie interpretačných zručností a tvorivého umenia z oblasti tradičnej kultúry, folklorizmu, neprofesionálnej umeleckej tvorby, ako aj na podporu inovatívnych projektov rozvíjajúcich živú miestnu a regionálnu kultúru. Podpora je určená na náklady súvisiace s prípravou a realizáciou umeleckých predstavení, koncertov, výstav a pod., vrátane prezentácie tvorby prostredníctvom výroby zvukového alebo multimediálneho nosiča a jeho distribúcie. (ŠTRUKTÚRA PODPORNEJ ČINNOSTI FONDU NA PODPORU UMENIA NA ROK 2018, 2018, s ) 4.3 Aktivity nezávislých profesionálnych zoskupení v tradičnej kultúre Podporná činnosť podprogramu je zameraná výlučne na projekty nekomerčných, nezávislých subjektov profesionálne pôsobiacich v oblasti tradičnej kultúry, vrátane projektov reflektujúcich tradičnú kultúru, kde dochádza k prepojeniu a vzájomnej interakcii viacerých druhov umenia (tanec, hudba, divadlo, vizuálne umenie ). Nepodporujú sa samostatné nezávislé hudobné zoskupenia. Projekt musí zahŕňať viacero umeleckých aktivít a podujatí, medzi ktoré patria najmä: uvedenie nových predstavení, reprízy predstavení, pracovné stretnutia s prípravou a konzultáciami podujatí, organizovanie workshopov, diskusií, seminárov a podujatí zameraných na vzdelávanie, budovanie a rozširovanie publika a podobne. (ŠTRUKTÚRA PODPORNEJ ČINNOSTI FONDU NA PODPORU UMENIA NA ROK 2018, 2018, s ) 4.4 Prehliadky a festivaly Podprogram je zameraný najmä na podporu medzinárodných, celoslovenských, krajských a regionálnych festivalov, prehliadok a súťaží z oblasti tradičnej kultúry, folklorizmu a neprofesionálneho umenia, okrem postupových súťaží a prehliadok záujmovej umeleckej činnosti, ktoré sú v podprograme

16 Rozdelený je na 2 samostatné podprogramy: Tradičná kultúra a folklorizmus Neprofesionálne umenie Podprogram je zameraný na podporu realizácie festivalov, prehliadok a súťaží v oblasti tradičnej kultúry a folklorizmu. Podpora je určená aj organizátorom jednorazových podujatí v oblasti tradičnej kultúry a folklorizmu Podpora v rámci podprogramu je určená na náklady súvisiace s realizáciou festivalov, prehliadok a súťaží v oblasti neprofesionálneho umenia (divadlo, tanec, hudba, vizuálne umenie, literatúra). (ŠTRUKTÚRA PODPORNEJ ČINNOSTI FONDU NA PODPORU UMENIA NA ROK 2018, 2018, s ) 4.5 Kultúrno-osvetová činnosť Podprogram podporuje edukačné aktivity zamerané na vzdelávanie detí, mládeže a dospelých, ako aj postupové súťaže a prehliadky záujmovej umeleckej činnosti na krajskej a celoštátnej úrovni. Delí sa na nasledovné podprogramy: Postupové súťaže a prehliadky záujmovej umeleckej činnosti Kultúrno-osvetové aktivity v oblasti tradičnej a miestnej kultúry Kultúrno-vzdelávacie aktivity v oblasti umenia Podprogram je zameraný na podporu postupových krajských a celoštátnych súťaží a prehliadok záujmovej umeleckej činnosti, ktorých vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR Podpora v rámci podprogramu je určená na edukačné aktivity zamerané na vzdelávanie detí, mládeže a dospelých prostredníctvom kultúrnoosvetových aktivít, osvojovanie si tradičných zručností. Podporuje aj rozvoj nových a inšpiratívnych metód a foriem trávenia voľného času s dôrazom na kultúrnospoločenský rozmer, vzdelávanie v oblasti miestnej a regionálnej 16

17 kultúry podporujúce rozvoj vedomostí o kultúre obce, mesta a regiónu. Do podprogramu patrí aj podpora realizácie spomienkových slávností venovaných významným osobnostiam a kultúrno-historickým udalostiam nadregionálneho významu, ktoré svojím charakterom korešpondujú s vecným zameraním programu Podpora v rámci podprogramu je určená na edukačné aktivity zamerané na vzdelávanie detí, mládeže a dospelých v oblasti súčasných foriem umenia a kultúry. Podpora je určená aj organizátorom workshopov a tvorivých dielní najmä pre deti a mládež zameraných na výchovu k všetkým druhom umenia divadlo, tanec, hudba, vizuálne umenie, literatúra ako aj iným oblastiam umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu. (ŠTRUKTÚRA PODPORNEJ ČINNOSTI FONDU NA PODPORU UMENIA NA ROK 2018, 2018, s ) 4.6 Medzinárodné prezentácie a mobility Podprogram podporuje medzinárodnú prezentáciu, rozvoj spolupráce v oblasti tradičnej kultúry, folklorizmu a neprofesionálneho umenia medzi inštitúciami v národnom a medzinárodnom kontexte. Zameraný je aj na podporu mobility umelcov z oblasti tradičnej kultúry a neprofesionálneho umenia, prezentáciu umelcov v rámci medzinárodnej kultúrnej spolupráce, zapájaní umelcov do medzinárodných sietí, rezidenčné pobyty, účasť na tvorivých dielňach, sympóziách, seminároch, konferenciách, workshopoch, súťažiach a letných školách. (ŠTRUKTÚRA PODPORNEJ ČINNOSTI FONDU NA PODPORU UMENIA NA ROK 2018, 2018, s ) Financovanie Rozpočet fondu je vzhľadom na predchádzajúce obdobie od roku 2018 navýšený na sumu eur z čoho 97 % finančných prostriedkov je určených na podpornú činnosť. Alokované čiastky pre jednotlivé programy a podprogramy sa upravujú v závislosti od množstva a kvality podaných žiadostí o podporu. V roku 2017 bolo pri celkovom rozpočte FPU eur pre program 4 alokovaných eur. Celková podpora pre rok 2017 bola po prehodnotení projektov v sume eur. Vzhľadom na navýšený rozpočet bude v prípade vysokého množstva kvalitných predložených žiadostí 17

18 podpora v programe 4 Tradičná kultúra a kultúrno-osvetová činnosť primerane navýšená. Praktické rady Záujemcovia o podporu z FPU nájdu všetky podstatné informácie na webovom sídle FPU V časti Dokumenty FPU sa nachádzajú všetky potrebné dokumenty, ktoré ozrejmujú fázy, ktoré je každý žiadateľ v prípade získania dotácie, resp. štipendia povinný absolvovať. Medzi najdôležitejšie z nich patria: Štruktúra podpornej činnosti (je základným dokumentom pre získanie informácií o jednotlivých možnostiach podpory). Príručka pre Vecné vyhodnotenie a finančné vyúčtovanie projektu je dôležitým dokumentom pri vyúčtovaní získanej dotácie. Pozn. Rok v Štruktúre podpornej činnosti a v Príručke pre Vecné vyhodnotenie a finančné vyúčtovanie projektu musí byť pre jeden konkrétny projekt ten istý. Pre určenie roku nám pomáha číslo v úvode projektu napr. 16- xxx-xxxxx je pre rok Obrázok 1 Ukážka webového sídla FPU záložka Dokumenty 18

19 Konkrétny postup prípravy žiadosti je popísaný na webovom sídle FPU v časti Žiadateľ/Odporúčania pre žiadateľa. Žiadateľ sa tu dozvie presný postup podávania žiadosti a ktoré sú záväzné požadované dokumenty potrebné pre jej akceptovanie. Obrázok 2 Ukážka webového sídla FPU. Žiadateľ Odporúčania pre žiadateľa Po schválení dotácie/štipendia odbornou komisiou, prijímateľ podpory postupuje podľa postupu dôkladne opísaného v časti Prijímateľ/Odporúčania pre prijímateľa. 19

20 Obrázok 3 Ukážka webového sídla FPU. Prijímateľ Odporúčania pre prijímateľa Záver Program 4 je venovaný žiadateľom v oblasti tradičnej kultúry a kultúrnoosvetovej činnosti, ktorý v rámci svojich podprogramov venuje problematike ľudového tanca. Jednotlivé projekty hodnotí komisia zložená z renomovaných odborníkov v uvedených oblastiach. Z toho dôvodu odporúčam, aby sa žiadatelia orientujúci na prezentáciu, resp. tvorbu v ľudovom tanci orientovali na tento program. Úspešnosť získania finančnej podpory zo zdrojov FPU je zložená z viacerých atribútov. V prvom rade je potrebné mať presnú predstavu o kvalitnom projekte, ktorého podpora prinesie pridanú hodnotu pre príslušnú oblasť umenia. V druhom rade ide o kvalitnú prípravu žiadosti. V treťom rade ide o samotnú úspešnú realizáciu projektu. Poslednou, veľmi dôležitou súčasťou je dôkladné vecné vyhodnotenie a finančné vyúčtovanie projektu. Verím, že získané informácie pomôžu budúcim žiadateľom získať finančné prostriedky na zmysluplné projekty, ktoré budú rozvíjať ich kreativitu a svojou kvalitou oslovia množstvo potenciálnych divákov. 20

21 Literatúra ŠTRUKTÚRA PODPORNEJ ČINNOSTI FONDU NA PODPORU UMENIA NA ROK 2018,

22 Aspekty formujúce tréningovú jednotku ľudového tanca vo folklórnych kolektívoch Ivana Kleiblová Abstrakt Príspevok sa venuje základným pojmom týkajúcim sa tréningového procesu v oblasti ľudového tanca, štruktúre tréningu ľudového tanca v porovnaní s inými tanečnými technikami a typom tréningov vzhľadom na profiláciu a možnosti folklórnych kolektívov. Kľúčové slová Tréning, tréningová jednotka, ľudový tanec, technika ľudového tanca, štruktúra tréningu, typy tréningov, folklórne kolektívy. Úvod Nachádzame sa v období, v ktorom predtým presne diferencované oblasti života začínajú do seba navzájom výraznejšie prenikať a ovplyvňovať sa. Týmto tendenciám sa samozrejme nevyhlo ani tanečné umenie a vzdelávanie. Už niekoľko rokov sa v rámci záverečných prác študentov KTT objavujú témy, ktoré sa venujú vzájomným prienikom tanečných žánrov, aplikácii poznatkov, cvičení či pohybových princípov z jednej tanečnej techniky (či pohybového systému) do inej s cieľom skvalitnenia fyzických i mentálnych dispozícií interpretov, lepšieho pochopenia určitých javov, kompenzácie jednostranného telesného zaťaženia alebo len z dôvodu určitého umeleckého experimentu predovšetkým v oblasti umeleckej, scénickej prezentácie. Nejde o aktivity a prieniky študentov len so špecializáciou ľudový tanec do iných druhov tanca, ale aj naopak. 22

23 Výmena vzájomných informácií, konfrontácia i porovnávanie poznatkov bola podnetom pre zamyslenie sa nad základnou tréningovou jednotkou v ľudovom tanci, resp. v technike ľudového tanca, jej štruktúrou, možnými typmi tréningov či následne nad komplexným tréningovým systémom. Na úvod je potrebné bližšie definovať niektoré pojmy, ktoré môžu mať v rôznych situáciách, tanečných technikách, kontextoch či inštitúciách mierne odlišné, nie úplne rovnaké významy a parametre. Definícia pojmov Pojem tréning výkladový slovník definuje ako sústavnú prípravu športovca na dosiahnutie dobrých športových výkonov, či ako cvičenie pre získanie a udržanie kondície, teda je použitý vo význame dlhodobejšieho procesu. Tréningová jednotka je ucelená časť tréningu trvajúca spravidla 90 minút. Napriek tomu, že pojem tréning je v slovníkoch či vo všeobecnom chápaní spájaný so športovou aktivitou, tento názov sa používa i pri označení základnej jednotky výchovno-vyučovacieho procesu v oblasti tanečného vzdelávania, napr. tréning džezového tanca, tréning techniky Josého Limóna i tréning vo folklórnom kolektíve, teda tréning ľudového tanca. Výraz tréning sa používa skôr v súborovej praxi nehľadiac na to, či ide o súbor amatérsky, profesionálny, folklórny, súbor moderného tanca či o baletný súbor divadla. V amatérskych folklórnych kolektívoch je trvanie tréningovej jednotky zvyčajne 3 hodiny 2 až 4-krát do týždňa. Vo vzdelávacom procese chápeme pod tréningovou jednotkou vyučovaciu hodinu. Tá je definovaná ako relatívne uzavretá jednotka vyučovacieho procesu, ktorá sa skladá z viacerých častí článkov tvoriacich štruktúru vyučovacej hodiny. Máme samozrejme aj obsiahlejšie definície, ktoré postihujú už aj zainteresované subjekty a obsah... takú organizačnú formu vyučovania, pri ktorej učiteľ pracuje v presne vymedzenom čase so stálou skupinou žiakov (triedou) v učebni, ktorá je pre túto triedu vyhradená, alebo pre danú činnosť pracuje podľa stabilného rozvrhu hodín, využíva pritom vhodné metódy a prostriedky, aby dosiahol stanovené vzdelávacie a výchovné ciele pri rešpektovaní didaktických princípov. (J. Velikanič, viď. E. Petlák: Všeobecná didaktika) 23

24 V spojení s tanečným umením a tanečným vzdelávaním si zopakujeme definície pojmov tanec, druh tanca, tanečná technika. Tanec sú opakované rytmické pohyby, konané jednou alebo viacerými osobami za sprievodu hudby, prípadne i spevu. Pojem tanec s prívlastkami klasický, ľudový i moderný môžeme považovať za umeleckú formu, pre ktorú je špecifická potreba umeleckej výpovede, komunikácie pohybom tela a okrem umeleckých prejavov javiskového druhu zahŕňa aj javy, náležitosti spojené s tréningovým či vzdelávacím procesom. Rovnako má význam sociálny, komunikačný vo vzájomnej interakcii medzi tanečníkmi, a to aj v prípade, že sa neodohráva na scéne, ale ako druh využitia voľného času i zábavy. Pojmom tanečná technika by sme mohli bližšie označiť pohybový systém s presne vypracovanou teóriou, metodikou, s definovanými pohybovými špecifikami, princípmi, ktoré determinujú ovládanie tela a kvalitu jeho pohybu. Je charakteristická typickým prvkovým, motivickým, pohybovým materiálom. Tréningy či vyučovacie hodiny tanečnej techniky sú zamerané na zdokonaľovanie interpretačných schopností zverencov tanečníkov na osvojenie si určitého pohybového systému a jeho zákonitostí. Toto sa môže diať na úrovni profesionálnej i amatérskej, teda záujmovej, v tomto prípade v rôznych vekových kategóriách. V súvislosti s predchádzajúcimi definovanými pojmami by sme si mohli pripomenúť či preniesť uvedené významy na ľudový tanec. Ľudový tanec je pohybovo-hudobné umenie predovšetkým vidieckeho obyvateľstva, ako aj tanečné prejavy prebraté z iných kultúrnych a etnických prostredí, prispôsobené miestnym podmienkam. Označuje sa ním druh tanca, na ktorom sa autorsky rozhodujúcim spôsobom podieľali anonymní tvorcovia. Formovali ho, preberali, uchovávali a pretvárali tradovaním z generácie na generáciu. Ľudový tanec je jav synkretický, jeho hlavnými zložkami sú pohyb, hudba a pieseň, ktoré sú na seba neoddeliteľne naviazané a pri narušení tohto vzťahu dochádza aj k narušeniu základných princípov. Uvedené základné zložky sa 24

25 spájajú s ďalšími prejavmi ľudovej kultúry (obyčajmi, etiketou, hrami, ľudovým divadlom, odevom a podobne). Okrem zachovania tohto vnútorného synkretizmu ľudového tanca, jeho pohybových znakov (napr. dominantná práca dolných končatín), musíme brať do úvahy, v súvislosti s tréningovým procesom, aj regionálne členenie, dialekty a štýly či typovú diferenciáciu tancov v rámci obvyklého, zaužívaného členenia (ženské, mužské, párové) a s tým spojený motivický materiál. V niektorých choreografických dielach s vyššou mierou štylizácie ľudového tanca či v dielach, ktoré sa ľudovým tancom inšpirujú, dochádza však k nabúraniu niektorých zaužívaných zvyklostí. Technikou ľudového tanca by sme mohli označiť pohybový systém operujúci s motivikou ľudového tanca, s pohybovými špecifikami predurčenými ľudovým tancom a s osobitým štýlom pohybu. Tréning techniky ľudového tanca pri osvojovaní si základného pohybového materiálu a jeho princípov nemusí vždy dospieť až do štádia schopnosti prezentácie vybraného tanca, či tanečného repertoáru v improvizovanej podobe, resp. podobe blížiacej sa pôvodine. Môže mať aj ciele čiastkové, príbuzné, zahrňujúce iné stupne, tvary ľudového tanca, či rozvoj tanečných schopností v oblasti ľudového tanca napríklad poznanie zákonitostí a schopnosť tanca v páre, kolektíve či skupine, zvládnutie prvkového materiálu s využitím rekvizity, rozvoj určitej tanečnej schopnosti (kompetencie), ktoré sú v súlade s cieľmi konkrétnej vzdelávacej inštitúcie či folklórneho kolektívu a pod. Štruktúra tréningu ľudového tanca, resp. techniky ľudového tanca Stavba vyučovacej hodiny, tréningu, jeho obsah či dokonca presná následnosť prvkov je vo väčšine tanečných techník pevne daná, ustálená. Trvanie základnej cvičebnej, tréningovej jednotky u väčšiny tanečných techník je cca 90 minút. Výnimku tvoria vyučovacie hodiny, napríklad na základných umeleckých školách, kde sa časová dotácia vyučovacej hodiny môže pohybovať od 45 do 70 alebo až spomínaných 90 minút, v závislosti od vyučovaného predmetu, možností a profilácie umeleckej školy, konkrétnej triedy či pedagóga. 25

26 Pre pripomenutie a následné porovnanie s ľudovým tancom si uvedieme príklady z techniky klasického a džezového tanca a techniky Marthy Grahamovej. Klasický tanec: Stavba vyučovacej hodiny, tréningu, exercice klasického tanca a jej obsah je už dlhodobo ustálený. Obsahuje: exercices pri tyči, exercices v priestore, skoky. Trvá približne 90 minút. - cvičenia pri tyči rozcvičenie, demi-plié, battement tendu simple a jeho varianty, battement tendu jeté a jeho varianty, rond de jambe par terre, battement fondu, battement frappé, battement relevé lent, developpé, rétiré, grand battement jeté, - cvičenia v priestore spravidla sa dodržiava postupnosť cvikov ako pri tyči, obohatené o pózy, rôzne port de bras, temps lié a spojovacie a väzobné prvky či rotáciu, - skoky sú rovnako v určitej následnosti. Zjednodušene môžeme konštatovať, že sa menia len kombinácie jednotlivých cvičení s ohľadom na špecifické ciele. V moderných tanečných technikách (kodifikovaných) je tiež daná postupnosť cvičení. Džezový tanec: - warm up zahrievacie cvičenia v stoji či v pohybe z miesta, - technické cvičenia zamerané na rozvoj jazzovej tanečnej techniky (knee bend, brush, contraction, extension, džezové flicky, low kick...), - izolácie (izolácie, ripple, body rolls, rotácia z rozličných preparácií, švihy...), - cvičenia na podlahe vyťahovanie v rôznych pozíciách, kondičné cvičenia, švihy, - poskoky, - kombinácie (jazz walk, džezové adagio...). Aj trvanie techniky džezového tanca je 90 minút. V literatúre nachádzame aj odporúčania, koľko majú uvedené časti tréningu trvať (warm up 10 minút, 26

27 cvičenia techniky džezového tanca, teda technické cvičenia 40 minút, cvičenia na podlahe 15 minút, kombinácie 25 minút). Technika Marthy Grahamovej: - cvičenia na podlahe na rozohriatie a na vypracovanie základných princípov tanečnej techniky (Floor Work), - cvičenia na mieste v stoji (Center Work), - cvičenia v priestore, s výrazným pohybom do priestoru (Travelling, Across the floor). V odbornej literatúre je odporúčaný vyrovnaný pomer jednotlivých častí tréningu, niektorá časť tréningu však môže dominovať v závislosti od zámeru hodiny. Štruktúra tréningu ľudového tanca, resp. techniky ľudového tanca, na rozdiel od iných tanečných techník, nemá presne definovanú, stabilizovanú skladbu. Nie je tu daná následnosť konkrétnych častí ako v moderných tanečných technikách alebo dokonca následnosť konkrétnych skupín prvkov či cvičení ako v klasickom tanci. Organizácia tréningu ľudového tanca je slobodnejšie v rukách pedagóga, na ktorého odbornosti, analytických a aplikačných schopnostiach, zodpovednosti, známych či overených postupoch z vlastnej interpretačnej minulosti, či na pedagogickej intuícii záleží podoba tréningu, resp. časti rozvíjajúcej pohybové a tanečné schopnosti zverencov bez ohľadu na profiláciu folklórneho kolektívu. Na základe analýzy štruktúry tréningov iných tanečných techník či pohybových systémov alebo poznatkov z pedagogických disciplín, ďalej na základe analýzy konkrétnych potrieb v oblasti ľudového tanca, môžeme dané vedomosti následne primerane aplikovať do tréningového procesu ľudového tanca. Pri tvorbe skladby tréningu by sme si mohli tiež pomôcť štruktúrou vyučovacej hodiny u všeobecnovzdelávacích predmetov. Napríklad štruktúra klasickej vyučovacej hodiny prípravná časť hodiny (organizačná činnosť, kontrola domácich úloh, opakovanie učiva a príprava na učivo), hlavná časť hodiny (sprostredkovanie nového učiva učiteľom, priebežná diagnóza, práca žiakov s učivom, zhrnutie učiteľom) a záverečná časť hodiny (opakovanie 27

28 a upevňovanie učiva, zaradenie nových poznatkov do systému, uloženie domácich úloh, zhodnotenie hodiny). Rozlišujeme ďalej hodiny problémového vyučovania, hodiny precvičovania a opakovania, hodiny s prevahou výchovného pôsobenia atď., kde sa štruktúra hodiny vzhľadom na jej typ modifikuje. V ľudovom tanci sa stretávame s tanečnými prejavmi sólovými, v páre a v skupine. Pokiaľ neberieme do úvahy repertoárový tréning (prípadne tréning s iným špecifickým cieľom), v prípade osvojovania si tradičného tanečného repertoáru sa táto časť nevyčleňuje z vyučovacieho procesu (týka sa to predovšetkým základných umeleckých škôl, tanečných konzervatórií, vysokých škôl). Neodlišujeme tréningy ako napríklad v klasickom tanci tanec s partnerom či koncertná prax, v rámci ktorých interpreti až tu tancujú v páre alebo sú aktívne začlenení do skupiny tanečníkov. Predovšetkým vo vzdelávacích inštitúciách sú badateľné rozdiely medzi tanečnými technikami. Napríklad v rámci základných umeleckých škôl sa žiaci na hodinách klasického či džezového tanca nedostávajú do kontaktu s partnerom a sú sústredení na svoj výkon, s výnimkou kreatívneho tanca v 3. a 4. ročníku tanečného odboru (ročníky uvádzame podľa pôvodného členenia pred zavedením ISCED). V rámci techniky ľudového tanca, resp. výučby ľudového tanca, by sme mali dospieť k realizácii tancov v páre či skupine už v priebehu základnej výučby, aby sme dostáli hlavným princípom vybraných typov tancov a neskĺzli len do cvičenia kombinácií motívov, či už v improvizovanej podobe alebo v určenej tanečnej etude. V predmete ľudový tanec je na základných umeleckých školách či tanečných konzervatóriách obsah učiva daný učebnými osnovami, plánmi. Vo folklórnych kolektívoch si plán práce vytvárajú vedúci a pedagógovia súborov sami na základe profilácie, filozofie súboru pri chápaní, uchopení a následnej prezentácii ľudového tanca v jeho širších kontextoch. Aké majú predstavy, aké majú ciele, aké majú možnosti. Tieto predstavy, ciele, možnosti vplývajú na tréningový systém a teda aj na tréningovú jednotku ľudového tanca. Predtým ako sa budeme venovať aspektom určujúcim podobu tréningu ľudového tanca, stručne si vymenujme jeho možné typy na základe špecifických cieľov, zúčastnených osôb a pod. 28

29 Druhy tréningov: - zahrievací, v tomto prípade skôr ide o časť tréningu, po ktorej by nasledoval tréning s iným špecifickým cieľom, určený na zahriatie organizmu a rozcvičenie, - technický tréning s rôznym zameraním na rozvoj určitej tanečnej schopnosti (kompetencie), napríklad rytmické cítenie, tanec s partnerom, na rozvoj rotačnej techniky, zvládnutie dvíhaných motívov, odzemkovú techniku a pod., - charakterový (regionálne tanečné charaktery, rozvíjanie schopnosti ich interpretačného zvládnutia a vzájomného rozlišovania), tiež v súvislosti s rôznymi typmi ľudového tanca, resp. tanečného prejavu sólový, párový a skupinový (kolektívny), - repertoárový súvisiaci s repertoárom daného súboru, či už ide o opakovanie aktuálneho repertoáru, znovuuvedenie staršieho, či tvorbu a naštudovanie nového choreografického diela, - kondičný udržanie fyzickej kondície, - strečingový, resp. kompenzačný, - posilňovací, - tréning venovaný osvojeniu si iného tanečného žánru, v prípade prípravy špecifického predstavenia, alebo ako motivačný faktor nabúranie zaužívanej tréningovej rutiny (moderná tanečná technika, prípadne iný tanečný žáner, napr. swing). Technika klasického tanca je v profesionálnych súboroch ľudového tanca (SĽUK, PUĽS) každodennou súčasťou tréningového systému. Väčšina amatérskych folklórnych kolektívov na jej realizáciu nemá adekvátne priestorové, organizačné alebo personálne možnosti. - vzhľadom na zúčastnených interpretov mužský, ženský, spoločný, novoprijatých členov, sólistov, docvičovanie, individuálny. Typy folklórnych kolektívov Od typu folklórneho kolektívu závisí aj jeho tréningový systém a štruktúra jednotlivých tréningov. Rozoznávame vo všeobecnosti niekoľko typov folklórnych kolektívov: profesionálne folklórne súbory, amatérske/mládežnícke folklórne súbory, detské folklórne súbory, seniorské folklórne súbory, folklórne/dedinské skupiny. Okrem folklórnych kolektívov sa s tréningom ľudového tanca 29

30 môžeme stretávať, ako už bolo spomenuté, vo vzdelávacích inštitúciách, záujmových inštitúciách ako centrá voľného času, rôzne tanečné štúdiá, tanečné krúžky na základných školách a pod. V prípade profesionálnych folklórnych telies, kde sú širšie organizačné, technické, personálne a časové možnosti v rámci formovania komplexného tréningového procesu je skladba rôznych typov tréningov pestrejšia, čo si samozrejme vyžaduje profesionálne prostredie a požiadavky na úroveň prezentácie ľudového tanca. Amatérske folklórne kolektívy majú možnosti užšie, už z podstaty dobrovoľnej, amatérskej, záujmovej činnosti. Na tréningovú jednotku ľudového tanca a aj na komplexný tréningový systém vplývajú rôzne aspekty: - typ folklórneho kolektívu detský, mládežnícky, amatérsky alebo seniorský folklórny súbor, folklórna skupina, profesionálny ľudový súbor, - profilácia folklórneho kolektívu teda jeho filozofia, ciele pri chápaní, uchopení, spracovaní, ambície, predstavy o podobe jeho scénickej (či inej) prezentácii, - organizačno-technické a ekonomické zabezpečenie, - personálne možnosti zriaďovateľ, umelecký vedúci, choreograf, pedagóg, prípadne kolektív pedagógov a ich kvalita, resp. kvalifikácia, - skladba členov, resp. členská základňa, počet, pomer mužov a žien a pod., - regionálne možnosti. Tréningová jednotky v amatérskych folklórnych kolektívoch Čas trvania tréningu v amatérskych folklórnych kolektívoch je zvyčajne 3 hodiny dva až štyrikrát do týždňa. Dochádza teda k spájaniu dvoch, niekedy aj troch po sebe idúcich tréningov rôzneho typu, medzi ktorými môže byť (metodické) prepojenie, ale aj nemusí. Napr. technický či kondičný tréning, po ktorom nasleduje precvičovanie aktuálneho repertoáru, či príprava nového, alebo charakterový tréning. 30

31 Najvýznamnejšou premennou v procese formovania tréningu folklórneho kolektívu, jeho obsahu a štruktúry, ale aj celého tréningového systému, je pedagóg. Ten na základe analýzy podmienok v konkrétnom folklórnom kolektíve vytvára či modifikuje štruktúru tréningu, jeho typ či kombináciu jednotlivých typov. Zohľadňuje možnosti ich využitia na základe podmienok určitého folklórneho súboru technické vybavenie (veľkosť miestnosti, podlaha atď.), profilácia súboru (miera spracovanie ľudového tanečného materiálu a s tým spojené nároky na interpretov) a pod. Samozrejme, celý tento proces zo strany pedagóga ovplyvňuje jeho kvalita odborná i ľudská, kvalifikácia či miera kreativity, ktorá určuje ako je v danom prostredí schopný prispôsobiť sa podmienkam a napriek ich nepriazni hľadať nové cesty na dosiahnutie čo najideálnejšej úrovne interpretov. Pri formovaní štruktúry tréningu ľudového tanca a následnosti jeho jednotlivých častí by sme mohli aplikovať poznatky z iných tanečných techník, či dôslednejšie transformovať základné metodické zásady a postupy (napr. od známeho k neznámemu, od jednoduchého k zložitému, od pomalého k rýchlejšiemu) do tanečného vzdelávania v danej oblasti. To všetko na základe analýzy pohybového materiálu ľudového tanca, jeho princípov a potrieb konkrétneho folklórneho kolektívu či interpretov ľudového tanca. Záver Vyššie uvedené skutočnosti ukazujú na ďalšiu oblasť problematiky, ktorej je potrebné sa venovať v rámci pedagogických i študentských prác a vzdelávacieho procesu na katedre tanečnej tvorby, popri témach regionalistických a etnochoreologických, ktoré prevažovali v minulom období. 31

32 Literatúra: ČIERNIKOVÁ, I.: Psychológia tanečného umelca. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, hudobná a tanečná fakulta, ISBN KOVÁČIKOVÁ, D. KUBICOVÁ, I.: Aplikácia techniky džezového tanca vo výchove interpreta amatérskeho súboru. Bratislava: Osvetový ústav, Povolené MK SSR č. 116/78-osv. LETENAJOVÁ, O.: Tanečná technika Marthy Grahamovej: Jej formovanie a didaktika. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, Hudobná a tanečná fakulta, ISBN PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava: Vydavateľstvo IRIS, ISBN

33 Inovačné procesy vo vzdelávacom programe projektu Malí tanečníci Agáta Krausová Abstrakt V 21. storočí globalizácia a rozširujúca sa informatizácia spôsobujú čoraz dynamickejšie transformácie poznatkov a vedomostí o metódach vyučovania aj v oblasti edukácie ľudového tanca vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní. Získané poznatky podporujú inováciu obsahu a metód vyučovania ľudového tanca zameranú na ovládanie kľúčových kompetencií. Preto príspevok konfrontuje zastaraný vzdelávací program projektu Malí tanečníci s jeho modernou koncepciou, jej princípmi a postupmi. Kľúčové slová Ľudový tanec, neformálne vyučovanie, tanečný tábor, dieťa, interpret, vzdelávací program, inovácia. Úvod Príspevok sa venuje inovatívnym procesom vzdelávacieho programu Malí tanečníci. Pre naše potreby budeme chápať inováciu vzdelávacieho programu vo význame, ktorý predstavuje nové pedagogické koncepcie a praktické opatrenia, zamerané na obsah, organizáciu a prostredie, v ktorom inovatívne procesy prebiehajú. Preto je pre lepšie chápanie potrebné definovať aj pojmy ako formálne a neformálne vzdelávanie. Kým prvé prebieha v klasickom školskom systéme, v stanovenom čase, formách a vedie k udeľovaniu oficiálne uznávaných dokladov o dosiahnutom vzdelávaní, neformálne vzdelávanie poskytuje vzdelanie pre určité skupiny populácie a je organizované rôznymi 33

34 inštitúciami. 1 V Slovenskej republike formálne vzdelávanie v oblasti ľudového tanca zabezpečujú tanečné odbory základných umeleckých škôl, tanečné odbory konzervatórií a KTT HTF VŠMU. 2 Uvedomenie si zmyslu a prínosu neformálneho vzdelávania si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť a uznanie aj odbornej verejnosti z dôvodu, že v oblasti edukácie ľudového tanca práve táto voľnočasová forma prevažuje nad vzdelávaním v inštitucionalizovanom prostredí. Na neformálnom vzdelávaní v predmetnej oblasti sa podieľajú mnohé kultúrne zariadenia a občianske združenia. Ich pôsobnosť je orientovaná na edukáciu ľudového tanca v detských, dospelých a seniorských folklórnych súboroch, tanečných domoch (v časti škola tanca), na tanečných workshopoch (organizovaných pre vedúcich, choreografov a tanečných pedagógov v neprofesionálnych kolektívoch) a tanečných táboroch, 3 ktoré sa v posledných 5 6 rokoch stali veľmi obľúbenými a vykazujú vzrastajúcu návštevnosť medzi laickou a odbornou verejnosťou. Ich charakter je možné definovať ako rekreačný. V Slovenskej republike existuje aj štruktúrovaný tanečný tábor s konkrétnymi cieľmi, určený pre talentovaných detských interpretov ľudového tanca. Vznik projektu Malí tanečníci a jeho charakteristika Letný tanečný tábor s pravidelným ročným opakovaním vznikol v roku 2004, pod názvom Malí tanečníci v rámci medzinárodného projektu vzdelávacích aktivít Dni tradičnej kultúry. Zakladateľmi projektu bolo Národné osvetové centrum v Bratislave, Folklórna únia na Slovensku a Združenie miest a obcí Slovenska. Program dostal aj medzinárodný rozmer po uvedení svojich princípov v Českej republike. 4 Rozsah práce neumožňuje komplexné hodnotenie projektu, preto sme si pre analýzu definovali niekoľko faktorov: výber účastníkov, lektorov a obsahovú náplň programu. 1 Fudaly Lenčo, Katedra tanečnej tvorby Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení. 3 Sú organizované pre detských, ako aj dospelých interpretov ľudového tanca. 4 Do projektu boli zapojené mimovládne organizácie: Folklorní sdružení ČR, Národní ústav lidové kultury ve Strážnici, Valašské múzeum Rožňov pod Radhoštěm. Zdroj informácií: [online]. [s.a.]. [cit ] Dostupné na: 34

35 Tvorivá dielňa Malí tanečníci bola určená pre členov detských folklórnych súborov zo Slovenska a Českej republiky približne vo veku od 10 do 14 rokov. Zo Slovenska v programe každoročne účinkovalo 10 párov, prevažne z mestského prostredia. Organizátori oslovili umeleckých vedúcich vopred vybraných detských folklórnych kolektívov, ktorí si na základe vlastných subjektívnych kritérií vybrali deti do programu, ktorého hlavným lektorom bol L. Bačinský. Ako garant projektu následne oslovil na spoluprácu J. Švedlára, M. a D. Svocákovcov, M. Pitterovú, Z. Cílovú, S. Zvarovú a M. Palanovú. Súčasťou programu boli samostatné dvojminútové sólové vystúpenia účastníkov. Jednotlivé čísla boli vopred pripravené s choreografmi detských folklórnych kolektívov, v ktorých deti účinkovali. Prioritným cieľom tvorivej dielne však bolo osvojenie si a interpretácia vopred určených a už existujúcich dvoch choreografií. Preferovala sa priama výučba bez dostatočného dôrazu na rozvoj osobnosti, počas ktorej pedagóg/choreograf bol v role odborníka a študenti/detskí interpreti boli v pozícii podradenosti. Dôsledkom toho sa deti stali pasívnymi prijímateľmi bez možnosti aplikácie získaných zručností v praxi. Formovanie nového vzdelávacieho programu v roku 2012 Prvé impulzy o nutnosti inovácie vzdelávacieho programu boli sformulované v roku 2011, ale konkrétnu podobu nadobudli až o rok neskôr, keď bol koncipovaný nový vzdelávací program. Ten z jednej strany kontinuálne nadväzoval na prechádzajúci, 5 no rozhodujúcim faktorom bola zmena obsahovej náplne programu, ktorá determinovala výber pedagógov, tanečného materiálu, vyučovacích metód a účinkujúcich. Inovovaný vzdelávací program naznačil výrazný obrat k dieťaťu, rešpektovaniu jeho jedinečnosti a individuality. Za nóvum je možné považovať aj fakt, že program bol komplexne určený na opakujúci sa štvorročný cyklus, počas ktorého sa vybraná skupina tanečných pedagógov ľudového tanca a detí zúčastnila na neformálnom vzdelávaní na 5 Veková kategória účastníkov a ich sociálne prostredie. Súčasťou programu ostali i samostatné dvojminútové sólové vystúpenia účastníkov s úryvkami z ich domáceho tanečného repertoáru. 35

36 vopred určenom mieste a čase, v protiklade k prechádzajúcim etapám, keď sa inštruktori a deti menili každý rok za nejasných kritérií. A tu nastala ďalšia dôležitá zmena, všetky deti prešli konkurzom, v ktorom preukázali svoj talent v oblasti motorických komponentov. 6 Do projektu boli vybraní talentovaní detskí interpreti bez ohľadu na sociálny status v materskom detskom folklórnom súbore. Pracovník s deťmi aj v oblasti tanca, bez ohľadu na to, či ide o formálne alebo neformálne vyučovanie, má poznať fyzický, psychický a sociálny vývin detí, ovládať výchovné, vzdelávacie metódy a postupy, ktoré pozitívne stimulujú ich umelecký rast. V roku 2012 boli preto do programu namiesto animátorov a inštruktorov oslovení taneční pedagógovia s adekvátnym odborným vzdelaním a praxou v odbore pedagogiky ľudového tanca, menovite S. Dikaszová a A. Krausová. Tretí stupeň tanečnej socializácie prebieha vo vývoji dieťaťa približne okolo jeho 10 rokov. Dôležitým faktorom sa preň stáva osvojenie si rodových rolí, utvárané obrazmi mužskosti a ženskosti, potvrdzované každodenným životom v rurálnej spoločnosti. Pri interpretácii ľudového tanca sa predmetný faktor považuje za tzv. alfu a omegu. Z tohto dôvodu boli do programu zapojení aj tanečný pedagóg S. Ondejka a inštruktor tanca A. Lincke. 7 Lineárne a špirálovité osnovanie vzdelávacieho programu vytváralo syntézu, preto počas štyroch rokov trvania programu získavali deti praktické a odborné vedomosti z ôsmich tanečných oblastí a v nich sa vyskytujúcich typov tancov, 8 z ktorých sa následne každý rok vytvárala choreografia. V prechádzajúcom období bola tvorivá iniciatíva detí obmedzovaná na technické a výrazové zvládnutie tanečných motívov, činnosť bola zameraná na rozvíjanie schopnosti uplatniť sa v rámci choreografie. Výber a zvládnutie častí choreografií nezaručoval osvojenie si komplexných poznatkov o tradičnom ľudovom tanci. Všeobecným cieľom inovovaného vzdelávacieho 6 Schopnosť komplexného vnímania hudby a pohybu, preukázanie dobrej koordinácie a fyzických dispozícií. 7 Laureát Celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky sólistov tanečníkov v ľudovom tanci s medzinárodnou účasťou Šaffova ostroha 2013 v kategórii B. 8 TO Myjavsko a Liptov; TO Horehronie a Šariš; TO Podpoľanie a Orava, TO Spiš a Zemplín. 36

37 programu bola identifikácia a rozširovanie schopností a zručností zúčastnených detí, ako aj rozvoj ich osobností a zážitkové vyučovanie. Preto namiesto tradičného prenosu vedomostí bol projekt zameraný na samostatnú aktivitu a kreativitu detí a na ich participáciu pri tvorbe každoročných záverečných dvoch choreografií. Sila osvojených choreografií spočívala v sebavedomej interpretácii na základe istoty vykonávaných pohybov, 9 interiorizovaní štruktúry tanca, 10 štýlovej interpretácii a vytvorení spontánnych situácií. Choreografická práca sa obmedzila iba na niekoľko inštrukcií o písaných a nepísaných pravidlách scénickej produkcie. Inovácie vzdelávacieho programu z roku 2012 Po úspešnom ukončení štvorročného cyklu v roku 2015 nastala analýza dosiahnutých výsledkov a sformovanie vízií pre ďalší cyklus. Vzdelávací program bol vyhodnotený ako úspešný, preto zásadné zmeny neboli žiadané, napriek tomu sú zmeny očividné, ak sa pozrieme na menný zoznam tanečných pedagógov, 11 ktorí boli zapojení do druhého štvorročného cyklu. Kvôli gravidite už osvedčený pracovný tím opustila S. Dikaszová. Na jej miesto nastúpila dlhodobá a uznávaná pedagogička ľudového tanca L. Konečná spolu so svojím asistentom L. Konečným. 12 O rok neskôr ju z rovnakých dôvodov zastupovala K. Babčáková a pracovný tím bol rozšírený o nového pracovníka Národného osvetového centra v Bratislave Ondreja Galbičku. Inováciou opätovne prešli aj faktory výberu detí. Okrem motorických komponentov sa tentoraz veľký dôraz kládol aj na ich psychické vlastnosti: kreativita, vytrvalosť, iniciatívnosť, ktoré sú od nich požadované pri interpretačnej praxi. 9 Motivická zásoba daného typu tanca. 10 Tá sa stáročia až do súčasnosti tradovala v kolektívnom vedomí vidieckeho spoločenstva. 11 Mgr. art. L. Konečná, ArtD, Mgr. art. A. Krausová, ArtD., Mgr. K. Babčáková, PhD., Mgr. art. S. Ondejka, Mgr. art. O. Galbička, Mgr. A. Lincke, Mgr. L. Konečný. 12 Zaradený do zlatého pásma na Celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke sólistov tanečníkov v ľudovom tanci s medzinárodnou účasťou Šaffova ostroha 2016 v kategórii B. 37

38 Okrem vyučovania bol značne obohatený aj obsah vzdelávacieho programu. Ľudový tanec má synkretický ráz, okrem tanečného prejavu jeho najvýznamnejšou súčasťou je aj vokálny prejav interpretov, ktorý mala prvýkrát pod dohľadom etnomuzikologička Jana Ambrózová. V rámci Dní tradičnej kultúry na Slovensku sa dlhé roky formovala aj ďalšia tvorivá dielňa pod názvom Muzičky, určená členom detských a mládežníckych ľudových telies, kde muzikanti získavali vedomosti a zručnosti dobrého interpreta ľudovej hudby. Zmena hlavného lektora v osobe etnomuzikológa Michala Nogu priniesla potrebu inovácie aj v ich vzdelávacom programe a po úspešných rokovaniach v roku 2016 nastala správna chvíľa na spájanie obidvoch tvorivých dielní. Táto fúzia bola prospešná pre obidve strany. Väčšina malých tanečníkov prvýkrát zažila inšpiratívnu spoluprácu so živou hudbou, ktorej výsledkom bolo intenzívne rozvinutie ich sociálnych kompetencií. Zapojenie pedagógov a animátorov do záverečného vystúpenia deti prijali s veľkým nadšením. Podľa ich vyjadrenia predmetná fúzia im poskytovala istotu, čo je pochopiteľné vzhľadom na skutočnosť, že počas týždňovej práce na úplné interiorizovanie nadobudnutých vedomostí a zručností nie je dostatočný čas. Záver V roku 2017 sme v polovici druhého cyklu. Na jeho vyhodnotenie a následnú komparáciu s koncovým stavom prechádzajúceho cyklu zatiaľ nie je k dispozícii dostatočné množstvo informácií. Fotografický materiál, televízny šot televízie RIMAVA, audiovizuálny materiál (zachytávajúci pracovný proces a záverečnú prezentáciu) však svedčia o úspešnosti predmetného vzdelávacieho programu a jeho neustálych inovácií. Taneční pedagógovia nie sú čarodejníkmi. Počas týždennej práce nie je možné od nás očakávať suplovanie zanedbanej tanečnej socializácie v detských folklórnych kolektívoch. Ale ak sa nám podarí vychovať nielen tanečne vzdelané deti, ale tanečne vzdelávateľné deti s kladným postojom k tradičnej tanečnej kultúre, naša práca mala zmysel. 38

39 Literatúra ANTAL, L.: Néptánc-pedagógia. Budapest: Hagyományok Háza, s. ISBN DEMARCSEK, ZS. MEZŐ, F. M IZERÁK, K.: Tánc-OK. A táncos tehetség azonosítása és gondozása. Nitra: UKF v Nitre & Kocka Kör, Debrecen. 313 s. ISBN FÜGEDI, J. KOVÁCS, H.: Mezőföldi ugrósok, Táncelemzések. Budapest: L Harmattan Kiadó, s. ISBN HUPKOVÁ, M. PETLÁK, E.: Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa. Bratislava: IRIS, s. ISBN MIZERÁK, K.: Tanečno-pohybová výchova hravými metódami. Dvojjazyčná metodická zbierka tanečných a pohybových hier založených na dramapedagogike. I. časť. Levice: Regionálne osvetové stredisko, s. ISBN MIZERÁK, K.: Tanečno-pohybová výchova hravými metódami. Dvojjazyčná metodická zbierka tanečných a pohybových hier založených na dramapedagogike. II. časť. Levice: Regionálne osvetové stredisko, s. ISBN PETTILION, H.: her pro školy, kroužky a volný čas. Brno: Edika, s. ISBN POLÁKOVÁ, M.: Sloboda objavovať tanec. Bratislava: Divadelný ústav, s. ISBN ZÓRÁNDY, M. (ed.).: Néptáncaink tanítása, Ugrós táncaink. Budapest: Planétás Kiadó Magyar Táncművészeti Főiskola, s. ISBN

40 Internetové zdroje: ADZIMOVA, L.: Stimulácia tvorivosti detí predškolského veku v hudobno-pohybových a tanečných hrách [online]. [s.a.]. [cit ]. Dostupné na: FUDALY, P. LENČO, P.: Neformálne vzdelávanie detí a mládeže. [online]. [s.a.]. [cit ]. Dostupné na: cia_fudaly_lenco.pdf KRÁSNA, S. VERBOVANEC, Ľ.: Kľúčové kompetencie učiteľa v predprimárnej edukácii. [online]. [s.a.]. [cit ]. Dostupné na: verbovanec_klucove_kom petencie_ucitela_1.pdf KUN, K.: Alapkészségek fejlesztési lehetősége a népi játékok és a néptánc tanításával. [online]. [s.a.]. [cit ]. Dostupné na: 012_01_ pdf MASARYKOVÁ, D.: Vzdelávacia oblasť zdravie a pohyb. [online]. [s.a.]. [cit ]. Dostupné na: MRAZEK, P.: Aplikácia pohybových hier na hodinách telesnej a športovej výchovy. [online]. [s.a.]. [cit ]. Dostupné na: _aplikacia_pohybovych_hier_na_hodinach_telesnej_a_sportovej_vychovy.pdf 40

41 NAGY, J : A személyiség alaprendszere: a célorientált pedagógia elégtelensége, a kritériumorientált pedagógia lehetősége. [online]. [s.a.]. [cit ]. Dostupné na: SUCHOŽOVÁ, E Rozvíjanie a hodnotenie kľúčových kompetencií v edukačnom procese. [online]. [s.a.]. [cit ]. Dostupné na: TELESNÁ VÝCHOVA A ŠPORT, ZDRAVIE A POHYB, Zborník referátov z 2. ročníka konferencie učiteľov telesnej výchovy [online]. [s.a.]. [cit ]. Dostupné na: 41

42 Aktuálne formy vzdelávania v ľudovom tanci v praxi folklórneho hnutia Katarína Babčáková Abstrakt V súčasnosti tradičný ľudový tanec žije predovšetkým vo forme scénických prejavov a je javom folklorizmu. Príspevok nadväzuje na analýzu foriem vzdelávania v ľudovom tanci v prostredí NOC a regionálnych a krajských osvetových stredísk, zameraného na edukáciu cieľovej skupiny tanečných pedagógov, choreografov a vedúcich folklórnych kolektívov v praxi folklórneho hnutia, ktorá bola prezentovaná na Tanečnom kongrese v roku Analyzuje aktuálnu situáciu a zmeny vo formách vzdelávania v ľudovom tanci v prostredí osvetových stredísk v spolupráci s Národným osvetovým centrom v rokoch Kľúčové slová Ľudový tanec, vzdelávanie, folklórne hnutie, tanečná pedagogika, etnochoreológia, osveta. Úvod V súvislosti s absenciou systematického vzdelávania v oblasti tradičnej kultúry a folklóru v prostredí základných či stredných škôl je nevyhnutné reflektovať informačno-edukačnú funkciu folklórneho hnutia, v oblasti ktorého u nás pracuje takmer tisíc neprofesionálnych tanečných kolektívov. Približne aktívnych interpretov rôznych vekových kategórií teda systematicky, dva až trikrát týždenne pracuje pod vedením prevažne bývalých interpretov bez špecializácie v oblasti tanečnej pedagogiky, etnochoreológie, choreografie. Potreba odborných etnochoreologických, etnomuzikologických či 42

43 pedagogických vedomostí pri scénickom spracovaní folklórneho materiálu bola však v prostredí folklórneho hnutia dlhodobo relativizovaná. S výnimkou štyroch celoštátnych súťaží odborne garantovaných NOC nejestvuje nástroj spätnej väzby, pri ktorej je možné prácu kolektívu objektívne a odborne zhodnotiť s cieľom odovzdávania konštruktívnych nástrojov pre zvýšenie kvality pedagogickej a umeleckej práce. Na základe podnetov odborných porotcov jednotlivých súťaží i na základe komparácie s odborným metodickým dosahom v zahraničí, ktorý sme mohli spoznať vďaka cyklu vzdelávania realizovaného ROS Levice v spolupráci s pedagógmi Univerzity tanečného umenia v Budapešti, sa situácia v oblasti neformálneho vzdelávania v ľudovom tanci významne zmenila. Vzdelávanie v ľudovom tanci v osvetových inštitúciách na Slovensku Analýza systému vzdelávania v ľudovom tanci prostredníctvom osvetových stredísk v rokoch preukázala, že forma vzdelávania predstavovala prevažne jednorazové alebo cyklické jedno- až trojdňové školenia s nižšími stupňami akreditácie či bez akreditácie, kvantitatívne i kvalitatívne veľmi rozdielne. Spomedzi 40 osvetových stredísk istú formu vzdelávania v ľudovom tanci uskutočnilo 16 stredísk, no v prípade 8 z nich išlo o jednorazovú večernú školu tanca. Systematické vzdelávanie teda uskutočnila pätina osvetových stredísk, pričom erudovaní taneční pedagógovia, etnochoreológovia či choreografi tvorili asi tretinu lektorov. Cyklické odborné vzdelávanie realizovali ROS v Leviciach, KOS v Nitre, OKS v Dolnom Kubíne, LKS v Liptovskom Mikuláši, TNOS v Trenčíne, SOS v Spišskej Novej Vsi, CTK v Myjave. Tento stav bol zo strany odborných pracovníkov NOC riešený na celoštátnej porade metodikov a boli iniciované procesy pre realizáciu a skvalitňovanie školení. Analýza vzdelávania v ľudovom tanci v prostredí osvetových stredísk v rokoch preukázala pozitívne zmeny. Vzdelávacie aktivity uskutočnilo 20 osvetových stredísk, z ktorých 16 realizuje systematické cyklické vzdelávacie aktivity s komplexným študijným plánom. Popri spomínaných 8 centrách, v ktorých vzdelávanie systematicky pokračuje, sa komplexné vzdelávanie v cyklickej forme sprostredkúvané domácimi i zahraničnými odbornými lektormi realizuje v KCUBaR v Košiciach, v POS vo Svidníku, v POS v Žiari nad Hronom, v SOS v Banskej Bystrici, v TOS v Trnave, v GMOS 43

44 v Rimavskej Sobote a v ZOS v Michalovciach. V porovnaní s pätinou stredísk v rokoch teda v súčasnosti systematické vzdelávacie aktivity realizuje viac ako tretina osvetových stredísk, pričom erudovaní odborníci z radov etnochoreológov, etnomuzikológov, tanečných a hudobných pedagógov a choreografov predstavujú takmer 70 % lektorov. Aktuálne zmeny predstavujú: 1. rast počtu stredísk realizujúcich školenia a rast počtu cyklických školení; 2. vysoké zastúpenie erudovaných lektorov; 3. reflexiu rôznych potrieb v regiónoch v zmysle vzdelávania, napríklad v oblasti etnochoreológie získavanie materiálu v málo dokumentovanom regióne, resp. tanečnej pedagogiky nedostatok erudovaných pedagógov v regióne, začínajúce kolektívy a pod.; 4. rozvíjanie komplexného vzdelávania v študijných plánoch pribudli teoretické i praktické predmety z oblasti etnológie (metodológia terénneho a archívneho výskumu, tradičný odev, príležitosti, etiketa a pod.), etnochoreológie (tanečná história, typológia, základy štrukturálnej analýzy tanca), konštruktívnej tanečnej pedagogiky, etnomuzikológie, základov choreografie; 5. tvorba systematických študijných plánov po základných etnochoreologických prednáškach o materiáli a jeho analýze a praktických cvičeniach z oblasti pohybovej prípravy nasleduje tanečná príprava a didaktika ľudového tanca a v závere choreografia. Pre ďalšie skvalitnenie vzdelávania v málo aktívnych regiónoch je potrebné identifikovať faktory, determinujúce súčasný stav. Medzi najvýznamnejšie patrí spomínaná kompetencia metodikov, ktorí sú mediátormi medzi odbornými lektormi a vedúcimi folklórnych kolektívov. Prax a erudícia metodikov pre folklór je v osvetových strediskách rôzna a výpovedné je, ak za adekvátnu formu vzdelávania považujú jednorazovú školu tanca. Ďalším nedostatkom býva separácia školení zameraných na výučbu piesňovej tradície. V prípade výučby formálnych i funkčných kontextov ľudového tanca je kombinácia s etnomuzikologickým vzdelávaním jedným zo základných determinantov pochopenia komplexnej hudobno-tanečnej tradície, ktorá sa vyvíjala a koexistovala neoddeliteľne. 44

45 Vzdelávanie v oblasti ľudového tanca v prostredí NOC Medzi najdôležitejšie aktivity Národného osvetového centra patrila metodická a dokumentačná činnosť. V posledných dvadsiatich rokoch sa odborní pracovníci OZUČ zúčastnili niekoľkých rozsiahlych dokumentačných projektov v oblasti ľudového tanca, výstupy z ktorých slúžia ako pramenný materiál pre lektorov, pedagógov a choreografov. Národné osvetové centrum už takmer 20 rokov realizuje tvorivé dielne v oblasti ľudovej hudby a tanca. Tvorivá dielňa Malí tanečníci je od roku 2016 spojená s tvorivou dielňou Muzičky. Zúčastňuje sa jej desať vybraných detských tanečných párov z celého Slovenska vo veku rokov v štvorročnom cykle. Cieľom je umožniť deťom, aby pod vedením tanečných pedagógov získali tanečné kompetencie a osvojili si improvizačnú interpretáciu vybraných tanečných typov v ich tradičnej forme v korelácii s ľudovou hudbou. Metodiku konštruktívnej tanečnej pedagogiky majú možnosť spoznať aj vedúci DFS, ktorým je účasť sprístupnená. Niekoľko ročníkov Študentskej letnej školy v Kokave nad Rimavicou realizovanej NOC bolo venovaných výučbe Labanovej kinetografie a metodológii práce s pramenným materiálom. Reagujúc na aktuálny diskurz uskutočnilo NOC v spolupráci s LKS v rokoch 2015 a 2017 choreografické semináre s cieľom vytvoriť priestor pre nadobúdanie zručností pri tvorbe choreografií. Ich obsahom boli prednášky z oblasti réžie, dramaturgie, scénografie, oboznámenie sa s možnosťami využitia javiskovej techniky, ale i prednášky z oblasti choreografie a etnochoreológie a analýza príkladov choreografickej práce viacerých tvorcov. Na základe analýzy z roku 2014 bolo možné konštatovať, že systematické vzdelávanie v pedagogike a choreografii ľudového tanca prostredníctvom NOC v spolupráci s Katedrou tanečnej tvorby VŠMU v období rokov prebiehalo v rámci dvoch akreditovaných kurzov: Pedagóg tanca a Choreografia ľudového tanca. Pre potreby vedúcich folklórnych kolektívov však bola časová dotácia venovaná predmetom o ľudovom tanci v porovnaní s inými technikami výrazne poddimenzovaná. Absentovali tiež etnologické a komplexné etnochoreologické a etnomuzikologické prednášky a predmety z pedagogickej psychológie a didaktiky, ale i scénografie pre choreografov (Babčáková, 2015, s ). 45

46 Na základe analýzy študijných plánov, reálne absolvovaných predmetov a uplatnení sa absolventov bola v roku 2016 na podnet odborných pracovníkov pre folklór a riaditeľa OZUČ iniciovaná nová forma akreditovaného vzdelávania. Študijný a časovo-tematický plán vytvorili A. Krausová, K. Babčáková, M. Noga a A. Kotlárik na základe aktuálnych odborných poznatkov z oblasti tanečnej pedagogiky (pohybová, kondičná, tanečná, psycho-motorická príprava a pod.), etnochoreológie (vývin a klasifikácia ľudového tanca, analýza, ekológia tanca a pod.), etnológie (metodológia výskumu, tradičný odev, príležitosti, systém tradičnej kultúry, dejiny folklorizmu a pod.), etnomuzikológie (základy hudobnej teórie, hudobnoštýlová analýza, žánrové členenie, tradičné hudobné nástroje a pod.), pedagogiky, psychológie, anatómie, fyziológie, ale i z oblasti manažmentu. Cieľom bolo sprístupniť vedúcim a pedagógom folklórnych kolektívov teoretické vedomosti a rozvíjať ich praktické zručnosti v oblastiach, ktoré táto interdisciplinárna práca vyžaduje. Ako lektori boli oslovení erudovaní odborníci s dlhoročnou praxou z domova i zo zahraničia (pedagógovia Univerzity tanečného umenia P. Lévai, K. Mizeráková, pedagógovia KTT VŠMU a FF UKF). Odborní pracovníci NOC uskutočňujú od roku 2015 inštruktážne školenia pre vedúcich a pedagógov folklórnych kolektívov najmä v regiónoch, kde podľa analýzy z roku 2014 dlhodobo absentovali. Do polovice roka 2017 tak bolo uskutočnených 17 školení, ktoré absolvovalo 179 účastníkov z takmer 90 folklórnych kolektívov. Základom je študijný plán obsahujúci prednášky a praktické cvičenia v oblastiach: 1. etnochoreológia (tanečná typológia, ekológia, metodológia výskumu, analýza materiálu); 2. etnológia (obradový cyklus, tanečné príležitosti, tradičný odev, etiketa, ekológia tanca); 3. etnomuzikológia (hudobné vrstvy, znaky, väzba s tancom); 4. tanečná pedagogika praktické nácviky pohybovej prípravy, tanečná príprava na ľudový tanec a výučba improvizačnej interpretácie vybraných tanečných typov z regiónu. Úvod tvorí predstavenie systému tradičnej kultúry a charakteristika vzťahu folklóru a folklorizmu. Teoretická prednáška o histórii tanečného vývoja je 46

47 doplnená ukážkami tanečného materiálu z terénnych dokumentácií regiónu. Každá klasifikačná skupina tancov je charakterizovaná z hľadiska formy, štruktúry, funkcie a ekológie tanečného typu a hudobno-štýlovej vrstvy, vývojovo a funkčne k nim viazanej. Súčasťou školení je identifikácia audiovizuálnych a ikonografických prameňov a predstavenie základnej etnologickej, etnomuzikologickej, etnochoreologickej a pedagogickej literatúry. Súčasťou je i metodológia terénneho výskumu tanca a základy analýzy pramenného materiálu, čo predstavuje: 1. vyhodnotenie filmového záznamu (pasportizácia záznamu, charakteristika nositeľov); 2. štrukturálnu analýzu tanca (forma a štruktúra tanečného typu: forma, frekvencia, funkcia, varianty motívov, motivické rady, radenie tanečných sledov, súvis s hudobným sprievodom); 3. komparatívnu analýzu prameňov (výskum kolektívnou pamäťou tradovaného invariantu); 4. kontextuálnu a komparatívnu analýzu výsledkov terénneho výskumu (ekológia príležitosti, nositelia, funkcia, symbolika, etiketa, odev, hudobný sprievod, kontext tanca). V etnologickej časti sú prezentované informácie o zvykoch a obradoch rodinného a kalendárneho cyklu a s nimi súvisiacich folklórnych prejavoch (tanečné typy funkčne viazané k zábavným, obradovým, slávnostným príležitostiam, ich funkčné kontexty a pod.) Nasleduje prezentácia variantov tradičného odevu, využívanie fotografického materiálu ako zdroja informácií o znakovej funkcii odevu, vplyve etnicity, konfesie, statusu. Obuv a odev determinuje tanečný štýl a jeho využívanie v tréningovom procese skvalitňuje tanečnú interpretáciu. Prednáška z oblasti tanečnej ekológie predstavuje nositeľov, funkciu tanca a jeho vzťah so súdobými estetickými a etickými normami. Neznalosť týchto faktorov ústi v prejavy estrádnej estetiky a vulgarizácii folklórneho dedičstva. Účastníci sa v rámci etnochoreologickej časti zoznamujú i so symbolickým kontextom tanečných typov. Etnologické a etnochoreologické znalosti sú pre potreby tvorby choreografie zdrojom škály námetov i výrazových prostriedkov v rámci pohybového i emočného slovníka. Námety poskytujú kontexty rodinných a kalendárnych obradov a zvykov, ako 47

48 špecifické výrazové prostriedky možno využívať tradičné normy správania, obyčajové právo, hudobný sprievod, symbolické kontexty tanca, či využitie princípov etikety a estetiky minulého sveta, ktoré tak úzko (zhodne či kontrastne) súvisia s témami súčasného života. Etnomuzikologická prednáška identifikuje znaky hudobno-štýlových vrstiev, predstavuje vývin hudobnej tradície regiónu, hudobné nástroje a ich funkciu v zoskupeniach. Pri pohybovej príprave sa venujeme jednotlivým fázam nácviku s ukážkami praktických cvičení pre rozvoj temporytmických, orientačných, koordinačných, kooperačných zručností, rozvoj zručností párovej/skupinovej komunikácie, s ukážkami cvičení pre správne držanie tela, rozvíjanie rozsahu a presnosti pohybu, kondičných, dýchacích a relaxačných cvičení, až po nácvik tanečných motívov a následne modulov, predstavujúcich štruktúru tanca. Využívame niektoré postupy metodiky pre ZUŠ, no jadro tvorí metodika konštruktívnej tanečnej pedagogiky vypracovaná P. Lévaiom a metodické postupy dramapedagogiky K. Mizerákovej. Tanečná pedagogika má za cieľ rozvoj pohybových, psycho-motorických a tanečných zručností s využitím konštruktívnych didaktických postupov pri: 1. psychomotorickej, kondičnej a pohybovej príprave (držanie tela, svalový rozvoj, rozsah pohybu, temporytmické cvičenia, rozvoj kompetencie dynamiky, koordinácie, kooperácie, párovej komunikácie, vnímania priestoru, rozvoj tanečnej pamäte); 2. interiorizácii motívov a štruktúry tanca (logickosť a funkcia radenia motívov, viet); 3. osvojovaní si improvizačnej interpretácie vybraných tanečných typov z regiónu. Improvizáciu v ľudovom tanci je pritom potrebné chápať obdobne ako v interpretácii ľudovej rozprávky konkrétne rozprávanie je variantom nepísaného, kontextom kultúry spoločenstva determinovaného, kolektívnou pamäťou tradovaného invariantu, ktorý má svoju štruktúru, formu, logiku a funkciu. Je protikladom imitácie ako princípu výučby ľudového tanca či ide o imitáciu repetítora v pozícii tanečného pedagóga, imitáciu motivických 48

49 radov zo záznamu, alebo interpretáciu choreografie pri nepochopení podstaty ľudového tanca. Záver Komplexné vzdelávanie v ľudovom tanci a detských hrách v kontexte tradičnej kultúry, v ktorom sa vyvíjali, v spojení s adekvátnym vzdelávaním v oblasti pedagogiky, umožňuje i v neprofesionálnom prostredí vychovávať vynikajúcich interpretov tanečné osobnosti s kompetenciou kvalitnej a presvedčivej interpretácie a vytvárať hodnotné, zmysluplné umelecké diela, ktoré divákom i samotným interpretom sprostredkúvajú pravdivý obraz o našom tanečnom kultúrnom dedičstve. Pojem tvorba sa tak nestáva účelovým argumentom pre obhájenie absencie vedomostí, ale nezávislým a pravdivým umeleckým vkladom. Literatúra BABČÁKOVÁ, K.: K potrebe a formám vzdelávania v oblasti ľudového tanca v Národnom osvetovom centre a regionálnych osvetových strediskách. In: Tanečný kongres Tanec.SK Bratislava: VŠMU, s ISBN KRAUSOVÁ, A.: Analýza ľudového tanca. In: Hudobno-tanečný folklorizmus: problémy a ich riešenia. Zborník z vedeckej konferencie Akademická Nitra Zost. J. Ambrózová. Nitra: UKF, ISBN DÚŽEK, S.: Tanec. In: BOTÍK, J. SLAVKOVSKÝ, P. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2. Bratislava: Veda, 1995, s ISBN LÉVAI, P.: Výučba rôznych typov pohybu jednoduchými prostriedkami a interpretácia tempa a rytmu hudobného sprievodu pri tanečnej príprave. IV. časť. Prekl. KRAUSOVÁ, A. BABČÁKOVÁ, K. KIRÁLY, K. Levice: ROS, ISBN

50 MIZERÁK, K.: Tanečno-pohybová výchova hravými metódami. 1. časť. Prekl. KRAUSOVÁ, A. BABČÁKOVÁ, K., Levice: NecArte, ISBN MIZERÁK, K.: Tanečno-pohybová výchova hravými metódami. 2. časť. Prekl. KRAUSOVÁ, A. BABČÁKOVÁ, K., Levice: ROS, ISBN

51 Požiadavky kladené na profesionálneho interpreta ľudového tanca Stanislav Marišler Abstrakt V príspevku sa zameriavame na východiská pre viacero typov tréningu interpretov ľudového tanca od technického cez charakterový až po silový a kondičný. Nezabúdame ani na alternatívne a relaxačné formy tréningu. Pri každom z nich sa pokúšame o základnú charakteristiku, jeho význam a prínos, ako i rozčlenenie do fáz a častí. Kľúčové slová Tréningový systém, tréningová jednotka, tanečná pamäť, improvizácia, tanečné motívy. Úvod V tomto príspevku by som chcel naznačiť, ako by mohol vyzerať tréningový systém profesionálnych interpretov ľudového tanca vzhľadom na požiadavky, ktoré sú na nich v rámci ich práce kladené. Za hlavný rozdiel medzi profesionálnymi a amatérskymi tanečníkmi z hľadiska ich prípravy považujem časovú dotáciu tréningov. Kým v amatérskom tanečnom svete majú členovia súborov tréningy dva až trikrát do týždňa v rozsahu zvyčajne 3 hodiny, profesionáli pracujú päťkrát do týždňa po 5 7 hodín. Je teda zrejmé, že tréning profesionálov nemôže byť totožný, resp. nemôžeme model tréningu folklórnych súborov iba roztiahnuť na viac hodín. Profesionáli fungujú na princípe tréningových jednotiek, pričom jedna jednotka trvá minút v závislosti od jej obsahu. Pokúsim sa teraz 51

52 navrhnúť niekoľko tréningových jednotiek, z ktorých by sa mohol ich tréningový systém skladať. Technický tréning Od profesionálnych interpretov sa vo všeobecnosti očakáva vysoká úroveň tanečnej techniky. Na jednej strane ju očakávajú diváci, ktorí pri návšteve predstavenia očakávajú od profíkov niečo viac, a to niečo býva v ich predstavách buď celková výpravnosť predstavenia, alebo vzhľadom na interpretov ich technická úroveň. Na druhej strane ju očakávajú aj samotní tanečníci, ktorí pri nástupe do profesionálneho telesa predpokladajú, že budú robiť niečo technicky náročnejšie než doposiaľ. Do technického tréningu by som zaradil: 1. tréning rytmického cítenia Ľudový tanec je založený prevažne na rytmickom pohybe dolných končatín. Okrem tanečných motívov, ktoré sú založené priamo na zvukovej rytmizácii (využívajú dupnutia, tlesky a čapáše) aj motívy, ktoré nevydávajú zvuk (tzv. ľahké), majú presne určený rytmus predvedenia. Metrorytmický pulz v hudobnom sprievode v mnohých prípadoch rytmus tanečných motívov zohľadňuje a zvýrazňuje. Rytmickú stránku ľudového tanca môžeme vnímať v niekoľkých rovinách: a) rytmus tanečných motivických radov tento je ovplyvnený najmä prenášaním ťažiska z jednej nohy na druhú (rytmickú zmenu prináša napríklad premenný krok), základným perovaním v tanci (napríklad pri tanci ťahom sa prenáša prízvuk na neprízvučnú dobu) a konkrétnou motivikou daného tanca (tance bohaté na motívy, ktoré sa v rýchlom slede striedajú, sú spravidla rytmicky náročnejšie). b) polyrytmia vnímanie viacerých rytmov súčasne. Pri čapášových motívoch je bežné, že napríklad nohy vytvárajú iný rytmus (dupy, zrazy nôh o seba), než ruky (údery o stehno, čižmu a tlesky). Interpret musí dokázať vnímať každý rytmus osobitne zároveň s výsledným rytmom čapášového motívu. Pri skupinovom tanci musí interpret vnímať svoj rytmus v kontexte ostatných rytmov okolo seba. 52

53 c) hudobná fráza v ľudovej hudbe sa okrem pravidelných hudobných fráz (spravidla 8 taktov v jednej fráze) vyskytujú aj melódie s nepravidelným frázovaním (5-taktová fráza, 3-taktová fráza, prípadne rôzne dĺžky fráz v jednej melódii). Vzťah tanečnej a hudobnej frázy je v jednotlivých tancoch odlišný, a preto interpreti musia mať na jednej strane schopnosť prispôsobiť svoj tanec hudobnej fráze a na druhej strane schopnosť udržať vedome tanečnú kombináciu mimo hudobnú frázu (samozrejme pri zachovaní hudobného tempa a tanečného rytmu). Tréning rytmického cítenia môže obsahovať aj časti, kde sa netancuje, ale pracuje napríklad iba s potleskami, podupmi či hrá na perkusie. 2. technický tréning tanečných motívov Tento tréning by som oddelil od charakterového tréningu, ktorý spomeniem neskôr. Bez ohľadu na regionálnu príslušnosť majú isté skupiny motívov rovnaký princíp predvedenia a ten je možné trénovať samostatne. a) práca s ťažiskom niektoré motívy sú náročné na prenášanie váhy tela (napríklad zrážaný motív, kde sa súčasne s dopadom na obidve nohy prenáša ťažisko na odrazovú nohu, alebo goralský ozwodný, kde nasleduje v rýchlom slede dopad na dve nohy, na prednú a zadnú), prípadne sled tanečných motívov za sebou prináša komplikovanú prácu s ťažiskom, b) presnosť predvedenia motívov v správnych pozíciách nôh aj celého tela, správnom perovaní, správnom držaní tela, správnom rytme, správnej energii a dynamike, c) komplikované tanečné kombinácie zvládnutie tanečnej kombinácie, ktorá obsahuje náročné zmeny ťažiska, náročne spojenia jednotlivých motívov, prácu s dynamikou, priestorom, zvyšuje technický level interpretov (porovnateľné s cvičením etúd zameraných napríklad na prstoklad u hudobníkov), d) rotácia rotácia na mieste, v priestore, rotácia v páre, e) dvíhané motívy (tzv. dvíhačky ) kombinácia sily a techniky, správny úchop, práca s partnerom, držanie tela, f) odzemkové a skočné motívy technický tréning odrazu a dopadu, držania tela. 53

54 Posledné spomenuté (e, f) úzko súvisia od zvoleného stupňa štylizácie a smerovania telesa, pretože dvíhané, odzemkové a skočné motívy sú technicky náročné už v rámci ľudového tanca v jeho prirodzenom prostredí. Ich štylizácia (a to aj u amatérskych kolektívov) prudko zvyšuje technické nároky na ich predvedenie smerom k akrobacii. Charakterový tréning Od interpreta ľudového tanca sa bežne vyžaduje zvládnutie tancov z rôznych regiónov Slovenska či mimo neho. Jedna z definícií tanečného regiónu hovorí, že ide o územie, ktorého tradičné hudobno-tanečné prejavy nesú spoločné znaky. Tieto znaky je pre interpreta nevyhnutné identifikovať, prakticky ich zvládnuť a v prípade potreby aplikovať na konkrétny tanec. Táto schopnosť v tanečnej interpretácii je nevyhnutná pre zachovanie regionálnych odlišností v javiskovom predvedení ľudového tanca, a to aj v tom prípade, keď ťažisko choreografie nie je postavené na týchto odlišnostiach. Zjednodušene povedané, interpret bude schopný aj pri vyšších formách štylizácie pohybu zostať v tanečnom charaktere daného regiónu. Dôležitý je pritom fakt, že to dokáže robiť vedome. V prípade, že pohybové stereotypy tanečníka vytvárajú požadovaný dojem regionálnej príslušnosti, tento ich však nedokáže vedome ovládať a meniť podľa potreby (napríklad pri iných tanečných regiónoch), nemôžeme hovoriť o osvojení si týchto znakov. Za štýlotvorné znaky môžeme považovať napríklad: 1. Tanečné motívy a ich predvedenie Pri technickom tréningu motívov sme sa zamerali čisto na technické zvládnutie. Z vlastnej pedagogickej skúsenosti viem, že pokiaľ nemá tanečník technicky zvládnuté predvedenie motívu, má problém osvojiť si nuansy jeho charakterového predvedenia. Pri predvádzaní motívu je dôležité zvládnuť dynamiku pohybu, akcenty, správne držanie tela, energiu vynaloženú pri pohybe, prácu s ťažiskom tela a podobne. Okrem motívov, ktoré sa nachádzajú v jednoduchých obmenách vo viacerých regiónoch, existujú motívy špecifické pre daný región a niekedy aj pre konkrétny tanec. Správne priradenie motívov k tancu môže pomôcť k stotožneniu sa s regionálnym štýlom. 54

55 a) perovanie môžeme zadefinovať ako opakujúci sa pohyb tela po vertikálnej osi spôsobený ohýnaním členkových, kolenných a bedrových kĺbov. Tento pohyb hrá v ľudovom tanci kľúčovú úlohu, pretože na rozdiel od iných tanečných techník sa vyskytuje takmer vo všetkých tanečných motívoch. Perovanie dokonca môžeme chápať nielen ako jednu z vlastností tanečného motívu, ale dá sa vnímať aj ako základný pohybový model celého tanca. Môžeme rozlišovať tance v perovaní váhou (na tzv. ťažkú dobu je pokles) alebo ťahom (na ťažkú dobu je návrat tela), rovnomernom, tvrdom, mäkkom perovaní a dokonca v mnohých tancoch môžeme identifikovať akýsi pohybový vzorec (myslíme tým pohyb po vertikále), ktorý je nemenný aj pri viazaní viacerých tanečných motívov na seba. Snaha o zachovanie správneho perovania v konkrétnom tanci čiastočne určuje výber aj sled tanečných motívov, ktoré interpret použije. b) celkový charakter pohybu môže interpret v rámci analýzy odsledovať pri pohľade na vonkajšiu formu tanca. Ide o celkové držanie tela pri tanci, pohyby rúk alebo priestorovú kresbu tanca. Tu je však dôležité rozlíšiť individuálne prejavy od regionálneho štýlu. V tomto prípade je nevyhnutné analyzovať pohyb viacerých informátorov a komparáciou identifikovať tieto znaky. 2. Schopnosť improvizácie V dnešnej dobe sa schopnosť improvizovať považuje za samozrejmú pri osvojovaní si konkrétneho tanca v jeho pôvodnej podobe, nakoľko väčšina ľudových tancov má v pôvodnej podobe práve improvizačný charakter. Pod pojmom improvizácia v ľudovom tanci rozumieme spôsob tancovania, pri ktorom tanečník netancuje vopred naučenú choreografiu (čiže chronologicky zapamätaný sled motívov a priestorových zmien), ale pracuje s motívmi, motivickými väzbami a tanečnými dielmi podľa vlastného uváženia, pričom dodržiava zaužívané pravidlá a vnútornú štruktúru tanca. To znamená, že okrem tanečnej pamäti využíva aj vlastné tanečné cítenie. Pred nástupom folkloristického hnutia a scénického pohľadu na tradičný tanec, bola improvizácia súčasťou takmer všetkých tancov. V minulosti bola práve improvizácia nositeľom inovačných tendencií v interpretačnom i v tvorivom procese ľudového tanečného umenia. Osvojenie si schopnosti improvizovať je náročnejšie ako naučenie sa konkrétnej choreografie, pretože improvizácia vyžaduje od tanečníka jeho samostatné rozhodnutia v priebehu tanca. K tomu je potrebné poznať 55

56 a pamätať si jednotlivé tanečné motívy, motivické väzby, motivické rady a funkciu motívov a motivických väzieb, zároveň sa musí vedieť orientovať v hudbe, hudobnej fráze a vedieť k nej priradiť správny motív či motivický rad v priebehu tanca. Takisto musí na základe vlastného cítenia radiť motívy za sebou a striedať tanečné diely tak, aby vo svojom tanci pracoval s dynamikou, gradáciou, dokázal viesť partnerku (prípadne partnerka musí vedieť reagovať na impulzy od partnera), aby jeho tanec spĺňal okrem technickej stránky a charakterovej čistoty aj estetickú stránku. Dalo by sa namietať, že nácvik schopnosti improvizovať v ľudovom tanci nie je v podmienkach scénického folklorizmu dôležitý, som však presvedčený, že táto schopnosť výrazne ovplyvňuje duševnú stránku interpreta v pozitívnom slova zmysle. Improvizácia v ľudovom tanci nie je možná bez dokonalého poznania vnútornej štruktúry daného tanca. Nácvik improvizácie je teda nevyhnutne spojený so získaním teoretických informácií a dôležitý fakt, že improvizujúci tanečník sa stáva zodpovedným za svoj tanečný prejav, prináša veľmi hlboké osobné zainteresovanie interpreta do tejto problematiky. Tým sa podporuje pozitívny vzťah k tancu samotnému. 3. Práca s tanečnou pamäťou Počas interpretačnej a pedagogickej praxe v oblasti ľudového tanca a práce s improvizáciou som dospel k dvom základným požiadavkám na pamäť interpretov: - požiadavka chronologicky si zapamätať sled tanečných motívov, priestorových zmien a melódií, - požiadavka zapamätať si objem jednotlivých motívov a motivických väzieb patriacich k danému tancu a ich funkciu v rámci vnútornej štruktúry tanca. V prvom prípade ide o učenie sa naspamäť. Je jedno, či ide o zapamätanie si textu, sledu nejakých obrazcov, postupnosti čísel alebo pohybov. Úloha vyžaduje dobre rozvinutú pamäť pre časové usporiadanie. Rozvíjať tento druh pamäte je pre tanečníka dôležité najmä pre nácvik choreografie, ale takisto aj pre nacvičovanie motivických väzieb a radov. Na zapamätanie si vzťahov medzi motivickými väzbami v štruktúre tanca pracuje u tanečníkov pamäť pre významy. Tanečníci si nemusia pamätať chronologické usporiadanie motívov, ale ich funkciu, spôsoby použitia a vzťah 56

57 k ostatným motívom. Ak si tanečník nebude schopný vybaviť tieto pravidlá počas tanca, nebude vedieť improvizovať, aj keď by bol technicky na vysokej úrovni. Schopnosť zapamätať si chronologický sled motívov a pohybu v priestore, ako aj vzťahy medzi motivickými väzbami môžeme označovať ako tanečnú pamäť. Tanečnú pamäť môžeme rozdeliť tiež na dlhodobú a krátkodobú. Tréning dlhodobej pamäti je zvyčajne zabezpečený častým opakovaním choreografií na skúškach a predstaveniach a tanečník je schopný udržať v pamäti niekoľko hodín tanečných pohybov. Tréning krátkodobej pamäti býva podceňovaný a v takom prípade majú interpreti zníženú schopnosť okamžite zopakovať práve videné tanečné kombinácie. Prácu s tanečnou pamäťou som zaradil pod charakterový tréning, pretože najmä pamäť pre významy sa rozvíja predovšetkým pri učení sa improvizovať. Celkovo sa tanečná pamäť rozvíja pri akomkoľvek tréningu, kde sa pracuje s tanečnými motívmi, väzbami a radmi. Kondičný a silový tréning Predstavenia profesionálnych telies na vrcholovej úrovni, ale v dnešnej dobe aj amatérskych súborov možno po stránke fyzickej námahy prirovnávať k vrcholovému športu. Počas štandardného 90-minútového predstavenia vydá tanečník obrovské množstvo energie, a preto je nevyhnutné zaradiť do tréningového procesu aj prípravu na takýto výdaj. Aby bol interpret schopný zvládať fyzickú záťaž spôsobenú častými tréningami, predstaveniami, nárazovými extrémnymi výkonmi, musí udržiavať svoje telo v permanentnej pripravenosti. Javisková podoba tanca si v mnohých prípadoch vyžaduje jeho fyzicky náročnejšie predvedenia. Choreograf použije v krátkom časovom úseku zhustené množstvo efektných a náročnejších motívov, čo si vyžaduje kondičnú prípravu na strane interpreta. V rámci štylizácie sa mení aj pohybový rozsah tanečnej motiviky. 57

58 Pri predstavení, ktoré je zložené z tancov z viacerých regiónov, sa interpret stretne so skočnými motívmi, odzemkovými motívmi, motívmi, pri ktorých sa partnerka zdvíha nad hlavu, a to v takých tempách a následnostiach, v akých sa ľudový tanec vo svojom prirodzenom prostredí nevyskytoval. Preto by mali byť kondičné, posilňovacie a strečingové cvičenia nevyhnutnou súčasťou tréningového procesu interpretov ľudového tanca. Kondičný tréning môže prebiehať formou zvýšenej tanečnej záťaže, napríklad viacnásobným opakovaním fyzicky náročnejších motívov, prípadne pretancovaním celého predstavenia bez prerušenia aj za cenu ignorovania chýb (v slangu tanečníkov sa hovorí nadýchať si predstavenie ), ale môže mať aj podobu samostatných kondičných a silových cvičení mimo tanečného odboru. Relax a alternatívne tréningy Ako protiklad ku kondičnému tréningu a fyzickej záťaži spôsobenej ostatnými typmi tréningov je nevyhnutné, najmä v prostredí profesionálov vzhľadom na časový rozsah dennej a týždennej práce, zaraďovať do tréningového systému aj relax. Za relax môžeme okrem štandardných prestávok medzi jednotlivými tréningovými jednotkami považovať napríklad prácu s videozáznamom, kde môžu tanečníci analyzovať svoje predstavenia a získavať spätnú väzbu, prípadne motivačne pozerať cudzie predstavenia, či archívne materiály z výskumov tanečných oblastí kvôli lepšiemu porozumeniu charakteru pohybu. V profesionálnych telesách sa môžu vyskytovať aj tréningy iných tanečných štýlov, ktorých úlohou je všeobecný tanečný rozhľad, rozvoj tanečnosti a psychohygiena. Konkrétne v SĽUK-u sme v poslednom období zaradili tréningy jogy, pilatesu, zumby, salsy, kaukazských tancov či gyrokinesis. Samostatne možno spomenúť tréning klasického tanca, ktorý sa využíva ako ranný tréning na rozcvičenie celého tela, rozvíja však aj elegantné držanie tela či prácu horných končatín. Nemal by však byť jediným tréningom profesionálov, nakoľko cieľom je výchova interpreta ľudového tanca, nie klasického. 58

59 Okrem uvedených tréningov, ktoré slúžia na rozvoj interpretov, aby zvládali požiadavky na nich kladené, patrí samozrejme časový priestor na repetíciu existujúcich tanečných diel, prípravu na nadchádzajúce predstavenie (úpravy v obsadení a pod.), či študovanie nových diel a práca s choreografom. 59

60 Intervenčný pohybový program s obsahom kompenzačných cvičení u interpretov ľudového tanca Smoleňáková Natália, Slováková Michaela Abstrakt Predkladaný príspevok sa zaoberá problematikou svalovej nerovnováhy u interpretov ľudového tanca a možnosťami jej odstránenia prostredníctvom navrhnutého intervenčného pohybového programu s obsahom kompenzačných cvičení. Pravidelnou realizáciou cvičením zostaveného pohybového programu môžeme eliminovať nedostatky vyplývajúce zo svalovej nerovnováhy. Kľúčové slová svalová nerovnováha, kompenzačné cvičenia, ľudový tanec Úvod Svalová nerovnováha V odbornej literatúre sa často stretávame s poznatkami o výskyte funkčných porúch pohybového systému nielen u moderného človeka žijúceho prevažne hypokinetickým spôsobom života, ale taktiež športovcov na všetkých kvalitatívnych úrovniach. Príčinou svalovej nerovnováhy býva najčastejšie nepomer medzi prednostne zaťažovanými svalovými skupinami potrebnými na špecifickú pohybovú aktivitu formovanú do účelového procesu a hypoaktívnymi svalmi s malým zaťažením. Na základe chybných vzorcov dochádza k vytvoreniu nesprávnych pohybových programov. Z hľadiska pohybového systému je ľudský organizmus segmentovaným útvarom. Podľa Nosáľa (1984) by mali byť kostra a svaly tanečníka správne vyvinuté a súmerné. V pôvodných formách ľudového tanca sa práca horných 60

61 končatín vyskytuje v minimálnej podobe, nakoľko podstata pohybu nevychádza z horných, ale z dolných končatín. Na úrovni scénického tanca, dochádza k určitej rovnocennosti medzi hornými a dolnými končatinami (Kleiblová, 2012). Charakteristické pre tanečníka sú výborná kĺbová pohyblivosť, uvoľnenosť v kĺboch, tzv. vytočenosť, dlhé a uvoľnené šľachy. Na rozdiel od tanečníkov klasického tanca sa kladie väčší dôraz na elasticitu svalového aparátu tela tanečníka ako na vytočenosť v bedrových kĺboch. Dôraz sa kladie nielen na dokonalé technické zvládnutie zložitých pohybových štruktúr, ale zároveň na estetický výraz, interpretačné schopnosti a cit pre rytmus. Interpreti scénického ľudového tanca musia ovládať predovšetkým štýlové a technické zvládnutie ľudového tanca, pre ktoré základ tvoria prvky klasického tanca a gymnastiky. Na dokonalé zvládnutie jednotlivých prvkov je potrebná dostatočná úroveň kondičných a koordinačných schopností, ktoré tanečníkovi umožňujú interpretovať prvky na požadovanej úrovni. Medzi najviac zaťažované svaly u tanečníkov zaraďujeme svaly vykonávajúce pohyby v bedrovom kĺbe, flexory kolena, m. quadriceps femoris, m. gluteus maximus a svaly lýtka (Obr.1 žltá). Pomocnými svalmi pri tanci sú m. trapesius, m. biceps brachii a mm. Abdominis (Obr.1 červená) ( Zranenie pri tanci vzniká najčastejšie vplyvom nasledujúcich faktorov: druh tanca, počet hodín tanca, počet predstavení, dĺžka tréningu, podmienky prostredia, v ktorom prebieha tréningový proces, využívané doplnky, obuv, individuálne odlišnosti oporno-pohybovej sústavy, úrazový status tanečníka, výživa tanečníka. Nízky vek začiatku špecializovaného tréningu, ktorý sa u väčšiny profesionálnych tanečníkov pohybuje v rozmedzí 5 6 rokov, jednostranný charakter tréningového procesu vyžadujúceho extrémnu silu, flexibilitu a vytrvalosť, to všetko sú determinanty podmieňujúce vysokú mieru úrazovosti. 61

62 Obrázok 1 Najviac zaťažované svaly pri tanci U tanečníkov pozorujeme široké spektrum zranení, s najpočetnejším zastúpením natiahnutie krčných svalov, zápaly manžety rotátora, stuhnutia v oblasti driekovej a krížovej chrbtice a svalové spazmy, syndróm praskania v bedrovom kĺbe, bolestivé syndrómy v oblasti spojenia pately a hlavice stehennej kosti, poranenie meniskov, bolesti zadnej holennej šľachy, zápaly pätovej šľachy, vyvrtnutie laterálneho malleolu a syndróm zadného spätného nárazu pätovej kosti ( Početnosť a výskyt zranení narastá priamoúmerne s vekom interpreta. Viacerí odborníci (Solomon & Russel, 2010; Krasnow & Kabbani, 2012; Krasnow- Mainwaring & Kerr, 1997) zhodne uvádzajú, že miera výskytu zranení pri tanci je porovnateľná s výskytom zranení v iných športoch, s dominanciou zranení chrbta a dolných končatín. Väčšina zranení vzniká práve z dôvodu opotrebovania a preťaženia jednotlivca a nie príčinou traumy. The Research Institute at Nationwide Children's Hospital uvádza, že v priebehu rokov nastal 37 % nárast výskytu zranení u tanečníkov, ošetrených na urgentnom príjme na území USA (n = 113,000, vek = 3-19), pričom najvyššiu početnosť (45 %) zaznamenali úrazy z dôvodu pádu ( Mišáková (2007) uvádza, že základom korekcie svalovej nerovnováhy a prevencie jej recidívy ako primárnej resp. sekundárnej prevencie zranenia oporno-pohybového aparátu, považujeme dosiahnutie statických a dynamických pomerov v celom pohybovom systéme na optimálnej úrovni. Pri korekcii a reedukácii stratených funkcií vychádzame vždy zo systému, 62

63 v ktorom svaly pracujú. Na základe toho nacvičujeme aj príslušné pohybové stereotypy. V praxi to znamená, že pre svaly, ktoré zabezpečujú lokomóciu je dôležitá sila a pre svaly vykonávajúce jemnú motoriku presnosť a koordinácia pohybov (Véle, 2006). Pri korekcii svalovej nerovnováhy a obnovovaní svalovej rovnováhy môžeme vo všeobecnosti cvičenia rozdeliť na dve zložky. Prvým krokom je úprava nerovnováhy na periférnej úrovni, ktorá zahŕňa naťahovanie a uvoľňovanie skrátených a posilňovanie oslabených svalov. Chybné pohybové stereotypy nie je možné odstrániť pokiaľ nie je úroveň svalstva a väzov v danom segmente normalizovaná. Preto k reedukácii druhej zložke obnovenia svalovej rovnováhy, dochádza až po odstránení svalovej nerovnováhy. Reedukácia je dôležitá pre zamedzenie návratu svalovej nerovnováhy, preto je i po úprave patologického stavu nutné pokračovať v cvičení (Kabelíková Vávrová, 1997). Pri kompenzácii sa zameriavame na naťahovanie, ktoré zlepšuje pohybové schopnosti, zmierňuje pocit únavy a je vhodnou prevenciou zranení kĺbov a svalov (Bini, 2009). Intervenčný program s obsahom kompenzačných cvičení Pri korekcii svalovej dysbalancie možno do pohybového režimu zaradiť kompenzačné cvičenia len so značnou mierou erudovanosti. Ponúkame nami navrhnutý intervenčný pohybový program s obsahom kompenzačných cvičení zacielený na natiahnutie a obnovenie elasticity skrátených svalových skupín: sedacie svaly, dvojhlavý sval stehna, štvorhlavý sval stehna, priťahovače stehna a svaly lýtka. Naťahovanie svalových skupín: priťahovače stehna Východisková poloha: ľah vzad, skrčiť roznožmo, chodidlá spolu, pripažiť. Priebeh cvičenia: vlastným úsilím kolená zatlačiť do podložky, uvoľniť napätie výdrž. 63

64 Obrázok 2 Naťahovanie priťahovačov stehna Naťahovanie svalových skupín: priťahovače stehna, sedacie svaly Východisková poloha: ľah vzad, skrčiť roznožmo, chodidlá spolu, pripažiť. Priebeh cvičenia: v nezmenenej polohe dvíhať skrčené dolné končatiny hore, uchopiť za členky a maximálne pritiahnuť nohy v polohe skrčmo k trupu. Obrázky 3 a 4 Naťahovanie priťahovačov stehna, sedacích svalov Naťahovanie svalových skupín: sedacie svaly Východisková poloha: ľah vzad, skrčiť prednožmo ľavou, chytiť za koleno, pritiahnuť k trupu. 64

65 Priebeh cvičenia: I. výdrž v maximálnej polohe, II. pritiahnuť koleno skrížmo na pravú stranu, výdrž. Cvičiť aj na druhú. Obrázky 5 a 6 Naťahovanie sedacích svalov Naťahovanie svalových skupín: sedacie svaly, svaly lýtka, najširší sval chrbta Východisková poloha: kľak sedmo, hlboký predklon, predpažiť, dlane na podložku (priehlavok na podložke). Priebeh cvičenia: cez polohu vzpor kľačmo, oprieť prsty nôh na podložku a vykonať kľak sedmo, hlboký predklon, vzpažiť, dlane na podložke, výdrž. Obrázok 7 65

66 Obrázky 8 a 9 Naťahovanie sedacích svalov, svalov lýtka, najširšieho svalu chrbta Naťahovanie svalových skupín: sedací sval, dvojhlavý sval stehna, svaly predkolenia (Obr. 10, 11) Východisková poloha: vzpor ležmo prehnute, boky tesne nad podložkou. Priebeh cvičenia: zdvihnúť boky do maximálnej polohy, rovný chrbát, päty čo najbližšie k podložke. Obrázky 10 a 11 Naťahovanie sedacieho svalu, dvojhlavého svalu stehna, svalov predkolenia 66

67 Naťahovanie svalových skupín: dvojhlavý sval stehna, štvorhlavý sval stehna, sedací sval Východisková poloha: vzpor drepmo zánožný pravou. Priebeh cvičenia: malé a pomalé hmity hore a dole, výdrž. Cvičiť aj na druhú nohu. Obrázok 12 Naťahovanie dvojhlavého svalu stehna, štvorhlavého svalu stehna, sedacieho svalu Naťahovanie svalových skupín dvojhlavý sval stehna, sedací sval Východisková poloha: vzpor kľačmo prednožný pravou, plantárna flexia. Priebeh cvičenia: hlboký predklon k pravej nohe. Cvičiť aj na druhú nohu. Obrázky 13 a 14 Naťahovanie dvojhlavého svalu stehna, sedacieho svalu 67

68 Naťahovanie svalových skupín: sedací sval, dvojhlavý sval stehna, štvorhlavý sval stehna Východisková poloha: kľak sedmo zánožný pravou, pripažiť, dlane na zem. Priebeh cvičenia: preniesť ťažisko na ľavú stranu, oprieť ľavý bok na podložku, hlboký predklon, výdrž. Cvičiť aj na druhú nohu. Obrázky 15 a 16 Naťahovanie sedacieho svalu, dvojhlavého svalu stehna, štvorhlavého svalu stehna Naťahovanie svalových skupín: dvojhlavý sval stehna, svaly lýtka, najširší sval chrbta Východisková poloha: široký sed roznožný, plantárna flexia. Priebeh cvičenia: hlboký predklon k pravej nohe, ľavou rukou chytiť pravú nohu, výdrž. Cvičiť aj na druhú nohu. 68

69 Obrázky 17 a 18 Naťahovanie dvojhlavého svalu stehna, svalov predkolenia, najširšieho svalu chrbta Naťahovanie svalových skupín: priťahovače stehna, najširší sval chrbta Východisková poloha: široký sed roznožný. Priebeh cvičenia: hlboký predklon, výdrž. Obrázky 19 a 20 Naťahovanie priťahovačov stehna, najširšieho svalu chrbta Naťahovanie svalových skupín: dvojhlavý sval stehna, svaly lýtka, sedací sval (Obr. 21, 22, 23, 24, 25) Východisková poloha: stoj mierne rozkročný, pripažiť. Vykonávanie cvičenia: I. pomaly predkláňať hlavou, trupom až do hlbokého ohnutého predklonu, paže voľne, dlane na podložku (rolovanie) 69

70 II. v hlbokom predklone pomaly podrep (päty na podložke, kolená smerujú nad špičky), pomaly vystrieť nohy a pomaly návrat do stoja po rovnakej dráhe pohybu. Obrázky 21, 22 a 23 Obrázky 24 a 25 Naťahovanie dvojhlavého svalu stehna, svalov lýtka, sedacieho svalu 70