Štát a jeho podstata

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "Štát a jeho podstata"

Prepis

1 Štát a jeho podstata

2 Čo je to štát? Štát je také usporiadanie ľudskej spoločnosti, ktoré má: ohraničené územie obyvateľstvo (občanov) a riadiace orgány (štátna moc). Štát nie je podriadený žiadnemu vyššiemu orgánu a na svojom území uplatňuje štátnu suverenitu.

3 Prečo vznikol štát? Príčiny vzniku štátu: 1) potreba riadiť a organizovať hospodársku činnosť (napr. zavodňovacie práce pozdĺž riek) 2) obchod 3) obrana pred nepriateľom

4 Staroorientálne štáty: 1) prvé štáty vznikali v oblastiach s priaznivými prírodnými podmienkami (teplé počasie, dostatok vlahy, úrodnej pôdy) najčastejšie v úrodných riečnych údoliach (údolie Nílu, medzi Eufratom a Tigrisom, údolie rieky Indus, Chuang-Che). 2) tzv. ázijský spôsob výroby: pretrváva občinové vlastníctvo pôdy (symbolický vlastník pôdy je panovník, skutočným je dedinská občina).

5 Poľnohosp. je základným zdrojom obživy. 3) panovník neobmedzený vládca, uctievaný ako boh alebo syn boha. 4) pomerná stabilita a nemennosť štátu (v spôsobe výroby, v štátnom zriadení, v názoroch na svet). 5) centralizovaný, byrokraticky riadený despotický štát. 6) položené základy kultúry a vzdelanosti.

6 Znaky štátu Základné znaky súčasného štátu: a, suverénna štátna moc b, štátne územie c, občianstvo d, štátne symboly

7 Štátna moc - druh verejnej moci, keď možnosť určovať správanie všetkých členov spoločnosti sa sústredila v rukách určitej skupiny, kt. sa zaoberá len výkonom moci. - v demokratickom režime štátna moc = politická moc - vzťahuje sa na celé územie štátu a na všetkých obyvateľov. Delenie štátnej moci: zákonodarná, výkonná, súdna.

8 Štátna suverenita - nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci, či už vo vnútri štátu al. mimo hraníc daného štátu. - jej teória pochádza od fr. právnika Jeana Bodina (16. st.), podľa neho suverenita je: neobmedzená moc vydávať zákony trvalá a stála vnútorná a vonkajšia

9 Vnútorná nezávislosť št. moci: 1. štát má na svojom území najvyššiu moc nad všetkými osobami. 2. realizuje sa nezávisle od akýchkoľvek iných polit. organizácií (naopak jej podliehajú). 3. disponuje prostriedkami vlastnej realizácie (kt. nedisponuje žiadna iná spoločenská sila, či organizácia). 4. štát vydáva mocenské príkazy bezprostredne osobitnými, iba jemu prislúchajúcimi a dostupnými formami.

10 Vonkajšia nezávislosť: - štátna moc vo svojej činnosti nepodlieha žiadnej inej vonkajšej moci. - medzinárodné zmluvy sa uzatvárajú na zásade rovnosti štátov a ako spoločný prejav ich slobodnej vôle.

11 Štátne územie a hranice - územie štátu - priestor vymedzený hranicami štátu - suchozemský povrch, vnútorné vodstvo (príp. aj pobrežné teritoriálne vody), vzdušný priestor a priestor pod povrchom Zeme smerom k jadru Zeme + priestor vojenských bojových lodí a lietadiel. - môže sa rozširovať, zmenšovať a aj zanikať.

12 Štátne územie sa nadobúda al. rozširuje najmä: 1, akcesiou - prirodzeným prírastkom alebo rozšírením plochy pozemku (napr. naplaveniny, odvodňovanie pobrežia, objavenie nového ostrova). 2, anexiou - použitím sily (vojna, agresia) - jednostranný akt, znamená rozšírenie územia o časť al. celé územie iného štátu.

13 3, okupáciou - získaním územia, nad kt. nikto nevykonáva zvrchovanú štátnu moc. - hist. najstarší spôsob nadobúdania, dnes nemá význam, všetky štátne územia majú svojho majiteľa. 4, cesiou - nadobudnutím na základe súhlasu štátu, kt. prostredníctvom zmluvy postúpi časť svojho územia inému štátu.

14 Štátne občianstvo - príslušnosť osoby k určitému štátu. - trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom. - medzi štátom a občanom je štátoobčiansky vzťah (práva a povinnosti majú obaja).

15 Ako sa stať občanom štátu? Štátne občianstvo v SR možno nadobudnúť: a) narodením z rodičov, z kt. aspoň jeden je štátnym občanom, al. narodením sa na príslušnom štátnom území. b) uzavretím manželstva s cudzincom. c) udelením štátneho občianstva na základe žiadosti.

16 Štátne symboly - vznikli a stabilizovali sa na prelome 18./19. st. a majú spravidla národný význam. - spolu s názvom štátu sú to vonkajšie prejavy štátnosti, kt. sa štát reprezentuje navonok. - št. symboly SR a ich používanie schválila NR SR zákonom č. 63/1993 Z. z., patrí k nim: št. znak, št. vlajka, št. pečať a št. hymna (prvé dve slohy).

17 Štátny znak - tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, ktorý je vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia.

18 Štátny znak sa používa na: trvalé vonkajšie označenie budov, ktoré sú sídlom štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a verejnoprávnych inštitúcií, na označenie fyzických osôb a právnických osôb, ktoré reprezentujú Slovenskú republiku doma a v zahraničí na medzinárodných podujatiach, na úradných listinách štátnych orgánov, na úradných pečiatkach a v ďalších prípadoch uvedených v 3 ods. 6 zákona o štátnych symboloch.

19 Štátna vlajka - sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov bieleho, modrého a červeného, ktoré sú rovnakej šírky a usporiadané pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Štátna vlajka sa môže používať aj vo forme štátnej zástavy. Pri vyhlásení štátneho smútku rozhodnutím vlády Slovenskej republiky sa spúšťa štátna vlajka na pol žrde.

20 Štátna vlajka alebo štátna zástava sa používa na trvalé označenie: budovy, v ktorej sídlia štátne orgány a ich zariadenia, budovy, v ktorej sídlia ozbrojené sily a ich zariadenia, Hasičského a záchranného zboru a jeho zariadenia, budovy, v ktorej sídlia orgány územnej samosprávy a ich zariadenia, štátnej školy a štátneho školského zariadenia

21 Štátna vlajka

22 Štátna pečať je okrúhla a v jej strede je vyobrazený štátny znak. Farby znaku sú vyznačené heraldickým šrafovaním a okolo štátneho znaku je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. V dolnej časti kruhopisu je lipový lístok. Štátna pečať má priemer 45 mm. Pečatidlo štátnej pečate uchováva prezident Slovenskej republiky.

23 Používa sa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov ako i v ďalších obvyklých prípadoch.

24 Štátna hymna Štátnou hymnou sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska. Hrá sa alebo spieva pri príležitosti: štátnych sviatkov, pamätných dní a výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru.

25 Štátna hymna Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú. To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo. Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.

26 Ďakujem za pozornosť.