Význam krvi a krvných skupín

Prepis

1 Význam krvi a krvných skupín Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová Rozlišovanie krvných skupín je založené na existencii: - antigénov (aglutinogénov) v membráne červených krviniek, rozlišujeme aglutinogény A a B - protilátok (aglutinínov) proti týmto antigénom, ktoré sú prítomné v krvnej plazme, rozlišujeme aglutiníny anti A a anti B Keby sa krvinky dostali do styku s krvnou plazmou, ktorá obsahuje protilátky proti ich antigénom, nastala by aglutinácia (zhlukovanie červených krviniek), napr. pri stretnutí krvinky s aglutinogénom A s plazmou obsahujúcou aglutinín anti A alebo stretnutí aglutinogénu B s aglutinínom anti B. Typ aglutinogénu rozhoduje o zaradení jedinca do príslušnej krvnej skupiny. Známych je viacero typov krvných skupín, najdôležitejší je systém AB0 a systém Rh- faktor. Systém AB0 Krvná skupina AGLUTINOGÉN (na povrchu červených krviniek) AGLUTINÍN (v krvnej plazme) A A anti B B B anti A AB A aj B žiadny 0 žiadny anti A aj anti B Pred uskutočnením transfúzie krvi sa uskutočňuje tzv. krížová skúška, pri ktorej sa zmieša krv darcu a príjemcu a zisťuje sa kompatibilita (zlúčiteľnosť) ich krví. Krv príjemcu

2 A B AB 0 Krv darcu A B AB 0 Krížová skúška ( krv sa zráža, krv sa nezráža ) Systém Rh- faktor Názov Rh pochádza z názvu opice Macacus rhesus (vrešťan hrdzavý), nakoľko sa u nich systém týchto aglutinogénov pozoroval po prvýkrát. Ľudia s týmto faktorom sa označujú ako Rh pozitívny (Rh+) a ľudia, ktorým tento faktor chýba ako Rh negatívny (Rh-). Keby sme Rh negatívnemu človeku podali pri transfúzii Rh pozitívnu krv, organizmus príjemcu by začal proti nej vytvárať protilátky, čím by nastala hemolýza (rozpad červených krviniek), pri ktorej povrchová membrána krviniek praská a uniká hemoglobín. Ochorenia krvi - anémia, málokrvnosť pokles množstva červených krviniek - leukémia - nádorová porucha tvorby bielych krviniek - hemofília - porucha zrážania krvi - sepsa - otrava krvi AIDS (Acquired Immuno Deficiency Syndrome, syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti) smrteľné infekčné ochorenie, spôsobené vírusom HIV (human immunodeficiency virus). Podstatou ochorenia je skutočnosť, že vírus HIV ničí lymfocyty T 4 biele krvinky zabezpečujúce aktivitu ostatných bielych krviniek. Po zničení lymfocytov T 4 človek stráca imunitu, aj keď sú biele krvinky prítomné. Ochorenie sa prenáša krvou a pohlavným stykom. TKANIVOVÝ MOK A MIAZGA Krv prúdi v uzavretej cievnej sústave, a tak neodovzdáva živiny priamo jednotlivým bunkám. Filtrácia krvnej plazmy nastáva v krvných vlásočniciach, čím prechádzajú živiny z krvi von. Prefiltrovaná krvná plazma sa dostáva do medzibunkových priestorov, kde vytvára tkanivový mok, z ktorého vzniká lymfa (miazga).

3 Tkanivový mok sa nachádza v priestoroch medzi bunkami tkaniva. Zabezpečuje látkovú výmenu medzi telovými tekutinami a tkanivom. Je to tekutina podobná zložením krvnej plazme, obsahuje však menej bielkovín a tiež odpadové látky, ktoré vznikajú pri metabolizme. Odpadové látky prechádzajú do lymfy, ktorá obsahuje aj biele krvinky- lymfocyty. Tkanivový mok vzniká pri prestupovaní tekutiny z krvi cez krvné kapiláry. Tvorí sa z neho lymfa. Lymfa (miazga) žltkastá tekutina podobného zloženia ako krvná plazma, obsahuje menej bielkovín, viac tukových kvapiek, obsahuje tiež lymfocyty. Funkciou lymfy je odvádzanie splodín látkovej premeny z buniek (tkanív). Lymfa sa so splodinami vracia do žilovej krvi. Miazga sa pohybuje v lymfatickom obehu, prúdi v lymfatických cievach. Lymfatické uzliny s nahromadenými lymfocytmi sú vsunuté do priebehu lymfatických ciev, ich funkcia je filtračná. Lymfocyty lymfatických uzlín zneškodňujú baktérie a cudzorodé látky, tvoria bariéru proti šíreniu infekcie, zabraňujú aj šíreniu niektorých druhov nádorového bujnenia.

4 Obr. 2 Lymfatický obeh IMUNITA Imunita - odolnosť proti pôvodcovi choroby alebo jedu, nádoru alebo transplantátu. Antigény cudzorodé látky, schopné vyvolať v organizme imunitnú odpoveď. Imunita: 1. prirodzená (nešpecifická) je vrodená, prirodzená reakcia organizmu, ktorá si nevyžaduje predchádzajúce stretnutie s antigénom, napr. schopnosť monocytov fagocytovať choroboplodné

5 mikroorganizmy 2. získaná (špecifická) viaže sa na funkciu lymfocytov T a B, výsledkom je tvorba špeciálnych protilátok ako reakcie na prítomnosť antigénu, ktorý ich tvorbu vyvolal, vznikajú bunky s imunologickou pamäťou IMUNIZÁCIA umelé navodenie imunity organizmu aktívna imunizácia dodanie antigénu do organizmu a sám organizmus si vytvára protilátky, napr. prevencia infekčných chorôb očkovaním pasívna imunizácia dodanie izolovaných látok alebo séra s protilátkami do organizmu, ak je potrebné navodiť proti antigénu imunitu okamžite Zopakujme si: 1. Ako by si vysvetlil pojmy aglutinogén a aglutinín? 2. Čo je to hemolýza a kedy môže nastať? 3. Aká je hlavná funkcia tkanivového moku v organizme? 4. V čom spočíva rozdiel medzi špecifickou a nešpecifickou imunitou? 5. Čo je to imunizácia a aké typy imunizácie rozoznávame? Použitá literatúra: Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s. Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.