SK Osobitná správa. Komisia prispieva k jadrovej bezpečnosti v EÚ, potrebné sú však aktualizácie

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "SK Osobitná správa. Komisia prispieva k jadrovej bezpečnosti v EÚ, potrebné sú však aktualizácie"

Prepis

1 SK Osbitná správa Kmisia prispieva k jadrvej bezpečnsti v EÚ, ptrebné sú však aktualizácie

2 2 Obsah Zhrnutie Úvd Rzsah auditu a audítrský prístup Bdy I X Pripmienky Kmisia vyknala určité zlepšenia v mnitrvaní transpzície smerníc Euratme Kmisia bla lepšie pripravená na dve nvšie smernice Smernica nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm nie je správne transpnvaná v všetkých členských štátch Kmisia zhľadňuje výsledky partnerských hdntení Kmisia riadi mechanizmy EÚ na včasné znamvanie a výmenu infrmácií dbre Stanviská Kmisie k investičným prjektm prispievajú k zlepšvaniu jadrvej bezpečnsti Stanviská bsahujú výsledky psúdenia súladu investícií s právnymi pžiadavkami a návrhy na zlepšenie Súčasný legislatívny rámec treba aktualizvať tak, aby drážal najnvší vývj v blasti jadrvej bezpečnsti Kmisia nezaviedla spľahlivý pstup na vypracúvanie stanvísk investičných prjektch v jadrvm priemysle a vervanie fungvania zariadení na sledvanie rádiaktivity Závery a dprúčania Prílhy Prílha I Kntrly Kmisie Prílha II Príklady prípadv nesplnenia pvinnsti pri transpzícii smernice nakladaní s rádiaktívnym materiálm a vyhretým palivm Glsár

3 3 Akrnymy a skratky Odpvede Kmisie Harmngram

4 4 Zhrnutie I EÚ definuje jadrvú bezpečnsť ak dsiahnutie náležitých prevádzkvých pdmienk, predchádzanie haváriám a zmierňvanie následkv havárií, čh výsledkm je chrana pracvníkv a verejnsti pred nebezpečenstvami pchádzajúcimi z inizujúceh žiarenia z jadrvých zariadení. Hlavnú zdpvednsť za bezpečnsť zariadení nesú držitelia licencií (prevádzkvatelia) jadrvých zariadení, nad ktrými vyknávajú dhľad vnútrštátne regulačné rgány. II Miervé využívanie jadrvej energie v rámci EÚ sa riadi Zmluvu Euratme z rku 1957, na základe ktrej bl zriadené Európske splčenstv pre atómvú energiu a ktrá vymedzuje právny rámec pre jeh právmci a činnsti. V aktuálnych smerniciach Euratme sa stanvujú pžiadavky týkajúce sa jadrvej bezpečnsti, rádiaktívneh dpadu a vyhretéh paliva, ak aj základné bezpečnstné nrmy. III V rámci tht auditu sme skúmali, nakľk dbre Kmisia využívala svje právmci na t, aby prispela k jadrvej bezpečnsti v EÚ. Psudzvali sme, ak Kmisia mnitrvala transpzíciu smerníc Euratme d právnych predpisv v členských štátch. Analyzvali sme mechanizmy rýchleh znamvania a výmeny infrmácií v prípade rádilgickej havarijnej situácie, keď sa úlha Kmisie bmedzuje na riadenie systému. A napkn sme preskúmali dve činnsti, pre ktré je úlha Kmisie vymedzená v Zmluve Euratme: pskytuje stanviská k investičným prjektm v jadrvm priemysle a má práv vervať prevádzku a účinnsť zariadení členských štátv na nepretržité sledvanie úrvne rádiaktivity. IV Dspeli sme k záveru, že celkv Kmisia dbre prispela k jadrvej bezpečnsti v EÚ. Má však ešte priestr na t, aby aktualizvala právny rámec a svje interné usmernenia. V Kmisia zlepšila spôsb mnitrvania transpzície smerníc Euratme. Bla lepšie pripravená na dve najnvšie smernice (zmenenú smernicu jadrvej bezpečnsti a smernicu základných bezpečnstných nrmách) ak na skršiu smernicu nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm. VI V bdbí, ktré bl predmetm nášh auditu, Kmisia využívala ak zdrj infrmácií výsledky partnerských hdntení pri psudzvaní th, či členský štát ddržiava smernice Euratme. P dknčení transpzície a kntrl zhdy bude Kmisia aj naďalej zdpvedať za mnitrvanie výsledkv partnerských hdntení.

5 5 VII Zistili sme, že Kmisia dbre riadi mechanizmy Európskeh splčenstva pre rýchlu výmenu infrmácií v prípade rádilgickej havarijnej situácie (ECURIE). Mhla by zlepšiť kntrlu prijatia patrení na základe získaných pznatkv, n systém pstupne dtvrila tak, aby zabezpečila, že funguje dbre a je technlgicky pkrčilý. VIII Kmisia preskúmava investičné prjekty v jadrvm priemysle s cieľm psúdiť, či sú v súlade s Zmluvu Euratme. Pre príslušný členský štát vydáva nezáväzné stanvisk. Zistili sme, že súčasný rámec pre vydávanie týcht stanvísk zastáva za najnvšu plitiku a legislatívnym a technlgickým vývjm. Napríklad zatiaľ č na mnhé reaktry sa pskytujú investície d dlhdbej prevádzky, ktrých cieľm je predĺžiť prevádzku jadrvých zariadení p uplynutí pôvdne naprjektvanej živtnsti, z súčasnéh rámca nie je jasné, či by sa mali tiet investície pvinne znamvať Kmisii. IX Pri našm audite sa dhalili určité bmedzenia v pstupch, ktré Kmisia uplatňuje pri vypracúvaní stanvísk k investičným prjektm v jadrvm priemysle a vervaní zariadení členských štátv na nepretržité sledvanie úrvne rádiaktivity. Kmisii chýbajú spľahlivé pstupy, ktré by zabezpečili úplnsť, jedntnsť a spjitsť týcht činnstí. X Na základe svjich záverv predkladáme dprúčania zamerané na úlhu Kmisie v mnitrvaní transpzície smerníc Euratme, rámec, v ktrm Kmisia vydáva svje stanviská k investičným prjektm v jadrvm priemysle, a prístup, ktrý uplatňuje pri vypracúvaní stanvísk a pri vervaniach zariadení na sledvanie rádiaktivity.

6 6 Úvd 01 Na knci rku členských štátv prevádzkval splu 126 jadrvých reaktrv 1. V štyrch z týcht členských štátch prebiehala výstavba nvých reaktrv (pzri ilustráciu 1). Ilustrácia 1 Pčet reaktrv k 31. decembru BE BG CZ FI FR DE HU NL RO SK SI ES SE UK V prevádzke Výstavba Zdrj: EDAna základe údajv MAAE v dkumente Nuclear Pwer Reactrs in the Wrld (Jadrvé reaktry v svete, referenčné údaje, zväzk 2), MAAE, Viedeň (2019). 02 Približne 25 % elektriny vyprdukvanej v Európskej únii (EÚ) v rku 2017 sa vyrbil v jadrvých elektrárňach 2. V rkch 2004 až 2017 sa výrba elektriny v jadrvých elektrárňach znížila približne 18 %. Aký je právny a rganizačný rámec pre jadrvú bezpečnsť? 03 Medzinárdná agentúra pre atómvú energiu (MAAE) je centrálnym medzivládnym fórm pre vedeckú a technickú spluprácu v blasti jadrvej energie na celsvetvej úrvni. Je depzitárm niekľkých hlavných medzinárdných dhvrv, ak je Dhvr jadrvej bezpečnsti, Dhvr včasnm znamvaní jadrvej havárie a Dhvr pmci v prípade jadrvej havárie aleb radiačnej 1 Medzinárdná agentúra pre atómvú energiu, Nuclear Pwer Reactrs in the Wrld, Reference Data Series N. 2 (Jadrvé reaktry v svete, referenčné údaje, zväzk 2), MAAE, Viedeň (2019). 2 Eurstat, Nuclear energy statistics (Štatistické údaje jadrvej energii).

7 7 havárie 3. V bezpečnstných nrmách MAAE sa stanvujú základné zásady, pžiadavky a dprúčania, ktré majú zabezpečiť jadrvú bezpečnsť, a slúžia ak glbálny referenčný rámec. K jadrvej bezpečnsti prispievajú v svete a v Európe mnhé ďalšie rganizácie, napr. Agentúra pre jadrvú energiu (NEA) 4, Združenie západeurópskych regulačných rgánv v blasti jadrvej energie (WENRA), Skupina európskych regulačných rgánv pre jadrvú bezpečnsť (ENSREG) 5 a Svetvá asciácia prevádzkvateľv jadrvých zariadení (WANO). 04 Zdpvednsť za jadrvú bezpečnsť nesie každá krajina, ktrá využíva jadrvú technlógiu. Vlády sú zdpvedné za reguláciu jadrvej bezpečnsti a prevádzkvatelia jadrvých zariadení nesú hlavnú zdpvednsť za bezpečnsť svjh zariadenia. Základnu zásadu, z ktrej vychádza legislatíva týkajúca sa jadrvej bezpečnsti na medzinárdnej úrvni, je vnútrštátna zdpvednsť za jadrvú bezpečnsť jadrvých zariadení. 05 Miervé využívanie jadrvej energie v rámci EÚ sa riadi Zmluvu Euratme z rku , na základe ktrej bl zriadené splčenstv Euratm a ktrá vymedzuje právny rámec pre jeh právmci a činnsti. Aj keď sú členvia Euratmu tí istí ak členvia EÚ a Euratm riadia inštitúcie EÚ, ide samstatný právny subjekt. 06 Kmisia pristupuje k jadrvým činnstiam z trch perspektív: jadrvá bezpečnsť, jadrvé bezpečnstné záruky a fyzická chrana jadrvých materiálv a jadrvých zariadení (pzri rámček 1). 3 Väčšina členských štátv sú zmluvnými stranami týcht a ďalších medzinárdných dhvrv jadrvej bezpečnsti. 4 NEA, ktrá je súčasťu Organizácie pre hspdársku spluprácu a rzvj (OECD), je medzivládna agentúra, ktrá uľahčuje spluprácu medzi krajinami s vyspelými infraštruktúrami jadrvých technlógií. 5 Skupina európskych regulačných rgánv pre jadrvú bezpečnsť (ENSREG) je nezávislá pradná skupina expertv, zlžená z zástupcv všetkých členských štátv a zástupcu Kmisie, ktrý sa zúčastňuje na diskusiách. Členvia skupiny si vlia predsedu (rzhdnutie Kmisie z 17. júla 2007). Skupina pskytuje pradenstv a pmáha Kmisii, a uľahčuje knzultácie, krdináciu a spluprácu medzi vnútrštátnymi regulačnými rgánmi. 6 Zmluva zalžení Európskeh splčenstva pre atómvú energiu.

8 8 Rámček 1 Jadrvá bezpečnsť, bezpečnstné záruky a fyzická chrana jadrvých materiálv a zariadení EÚ definuje jadrvú bezpečnsť 7 ak dsiahnutie náležitých prevádzkvých pdmienk, predchádzanie haváriám a zmierňvanie následkv havárií, čh výsledkm je chrana pracvníkv a verejnsti pred nebezpečenstvami pchádzajúcimi z inizujúceh žiarenia z jadrvých zariadení. Jadrvé bezpečnstné záruky (ktré sú v výlučnej právmci Kmisie) sú patrenia, ktré majú zaručiť, aby sa jadrvé materiály nepužili na iné účely, ak sa pôvdne vyhlásil. Subjekty, ktré pužívajú aleb držia jadrvé materiály v EÚ, sú pvinné viesť záznamy a deklarvať Kmisii každý phyb týcht materiálv. MAAE definuje fyzickú chranu jadrvých materiálv a jadrvých zariadení (za ktrú nesú hlavnú zdpvednsť členské štáty) ak predchádzanie trestným aleb zámerným nedvleným činm, pri ktrých sa pužíva jadrvý aleb iný rádiaktívny materiál, príslušné zariadenia aleb ktré zahŕňajú súvisiace činnsti, dhaľvanie takýcht činv a reakciu na ne 8. Fyzická chrana jadrvých zariadení a rádiaktívnych materiálv súvisí s bezpečnstnu a brannu plitiku jedntlivých krajín a je z veľkej časti v ich pôsbnsti. 07 V EÚ sú za vymedzenie a udržiavanie vnútrštátneh legislatívneh, regulačnéh a rganizačnéh rámca pre jadrvú bezpečnsť zdpvedné členské štáty. Hlavnú zdpvednsť za bezpečnsť zariadení nesú držitelia licencií (prevádzkvatelia) jadrvých zariadení, nad ktrými vyknávajú dhľad vnútrštátne regulačné rgány. 08 Hlavnu úlhu Kmisie v blasti jadrvej bezpečnsti je predkladať návrhy na rzvj právneh rámca Euratmu a dhliadať na transpzíciu právnych nástrjv d vnútrštátnych právnych predpisv členských štátv. Keď Kmisia v svjej úlhe strážkyne zmlúv dspeje k záveru, že členský štát prušuje ustanvenia právnych predpisv Euratme, môže inicivať pstup v prípade nesplnenia pvinnsti. 09 Kmisia má tiež práva a pvinnsti týkajúce sa jadrvej bezpečnsti a chrany pred žiarením, ktré jej vyplývajú z Zmluvy Euratme. Pdľa článku 35 Zmluvy Euratme má Kmisia práv vervať prevádzku a účinnsť zariadení členských 7 Smernica Rady 2009/71/Euratm z 25. júna 2009, ktru sa zriaďuje rámec Splčenstva pre jadrvú bezpečnsť jadrvých zariadení, zmenená smernicu Rady 2014/87/Euratm. 8 IAEA Safety Glssary (Glsár MAAE bezpečnsti), vydanie z rku 2018, IAEA, 2019.

9 9 štátv na nepretržité sledvanie úrvne rádiaktivity v vzduchu, vde a v pôde. Kmisia knsliduje infrmácie zasielané členskými štátmi úrvni rádiaktivity v živtnm prstredí na ich území Kmisia preskúmava investičné prjekty v jadrvm priemysle, ktré sa plánujú v členských štátch, s cieľm psúdiť, či sú v súlade s Zmluvu Euratme. Investri musia infrmvať Kmisiu investičných prjektch v jadrvm priemysle v súlade s pstupm vymedzeným v článkch 41 až 44 tejt zmluvy 10. Kmisia ptm známi svje stanvisk k prjektu (pdľa článku 43 Zmluvy Euratme) príslušnému členskému štátu a predlží analýzu investície. 11 Hci zabezpečenie mechanizmv havarijnej pripravensti a dzvy zstáva v zdpvednsti členských štátv, Kmisia prevádzkuje, riadi a rzvíja systém Európskeh splčenstva pre rýchlu výmenu infrmácií v prípade rádilgickej havarijnej situácie (ECURIE), vytvrený p havárii v Černbyle v rku Kmisia krem úlhy, ktrá jej vyplýva z právneh rámca, uľahčuje dialóg a spluprácu s členskými štátmi, napríklad prstredníctvm Skupiny európskych regulačných rgánv pre jadrvú bezpečnsť (ENSREG). Splupracuje s krajinami mim EÚ, ktré prevádzkujú aleb budujú jadrvé elektrárne, a s tretími krajinami uzatvára dhdy v blasti jadrvej splupráce. Kmisia splupracuje aj s medzinárdnými rganizáciami ak MAAE a NEA. Smernice Euratme tvria právne záväzný rámec pre jadrvú bezpečnsť 13 Zmluva Euratme splnmcňuje splčenstv Euratm na stanvenie a presadzvanie bezpečnstných nriem na chranu zdravia pracvníkv a verejnsti 12. Základné nrmy prijíma Rada Európskej únie na základe návrhu Kmisie a p prade s Európskym parlamentm Článk 36 Zmluvy Euratme. 10 Týkajúce sa priemyselných činnstí uvedených v prílhe II k Zmluve Euratme. 11 Rzhdnutie Rady 87/600/Euratm patreniach Splčenstva pre rýchlu výmenu infrmácií v prípade rádilgickej havarijnej situácie. 12 Článk 2 písm. b) a hlava II, kapitla 3 (Ochrana zdravia) Zmluvy Euratme. 13 Články 30 a 31 Zmluvy Euratme.

10 10 14 Euratm d rku 1959, krátk p svjm vytvrení, začal v smerniciach stanvvať základné nrmy chrany zdravia pracvníkv a verejnsti pred nebezpečenstvami v dôsledku inizujúceh žiarenia. P rzsudku Súdneh dvra Európskej únie (SDEÚ) 14 z rku 2002, v ktrm bla uznaná a bjasnená splčná právmc Euratmu a členských štátv v blasti jadrvej bezpečnsti, Rada v rku 2009 prijala právne predpisy v blasti jadrvej bezpečnsti 15 a v rku 2011 v blasti nakladania s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm 16. Smernica základných bezpečnstných nrmách sa pravidelne aktualizuje a pri pslednej aktualizácii sa d nej začlenili aj ustanvenia niekľkých predchádzajúcich smerníc Rzsudk SDEÚ z 10. decembra 2002 v veci C-29/99, Kmisia/Rada, Zb. s. I Smernica Rady 2009/71/Euratm z 25. júna 2009, ktru sa zriaďuje rámec Splčenstva pre jadrvú bezpečnsť jadrvých zariadení, zmenená smernicu Rady 2014/87/Euratm z 8. júla Smernica Rady 2011/70/Euratm z 19. júla 2011, ktru sa zriaďuje rámec Splčenstva pre zdpvedné a bezpečné nakladanie s vyhreným palivm a rádiaktívnym dpadm. 17 Smernica Rady 2013/59/Euratm z 5. decembra 2013, ktru sa stanvujú základné bezpečnstné nrmy chrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku inizujúceh žiarenia, a ktru sa zrušujú smernice 89/618/Euratm, 90/641/Euratm, 96/29/Euratm, 97/43/Euratm a 2003/122/Euratm.

11 11 Tabuľka 1 Aktuálne smernice Euratme Smernica jadrvej bezpečnsti 2009, zmenená 2014 Smernica jadrvej bezpečnsti vychádza z pžiadaviek jadrvej bezpečnsti stanvených v Dhvre jadrvej bezpečnsti a z základných bezpečnstných princípv, ktré vymedzila MAAE. Smernica bla zmenená v júli 2014 s zreteľm na pznatky získané z jadrvej havárie v Fukušime v rku 2011 a zistenia z psúdení rizík a bezpečnsti v jadrvých elektrárňach v EÚ, tzv. záťažvých testv. V zmenenej smernici sa psilňuje právmc a nezávislsť vnútrštátnych regulačných rgánv. Stanvuje sa v nej pre celú EÚ cieľ v blasti bezpečnsti na vyskej úrvni, ktrým je predchádzať haváriám, a v prípade havárie zmierniť jej dôsledky a vyhnúť sa predčasným a veľkým únikm rádiaktívnych látk. Zdrj: EDA. Smernica nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm 2011 V smernici nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm sa vyžaduje, aby mali členské štáty nárdnú plitiku, v ktrej sa pisuje, ak plánujú nakladať s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm z civilných jadrvých činnstí. Členské štáty musia vypracvať nárdné prgramy, prstredníctvm ktrých sa nárdné plitiky prenesú d knkrétnych akčných plánv. Zárveň musia zaviesť vnútrštátny legislatívny, regulačný a rganizačný rámec (tzv. vnútrštátny rámec) a zriadiť príslušný nezávislý regulačný rgán. Smernica základných bezpečnstných nrmách 2013 V smernici základných bezpečnstných nrmách z rku 2013 sa stanvujú základné bezpečnstné nrmy pre chranu pracvníkv, pacientv a verejnsti pred žiarením a limity pre maximálnu dávku žiarenia v všetkých situáciách vystavenia žiareniu (plánvaných, existujúcich a havarijných). D nvej smernice bli začlenené aktualizvané ustanvenia niekľkých predchádzajúcich smerníc, ak aj nvé ustanvenia vrátane ustanvení havarijnej pripravensti a dzve zahŕňajúcich pznatky z havárie v Fukušime v rku V smernici jadrvej bezpečnsti 18 a smernici nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm 19 sa stanvuje pžiadavka vyknávať tri typy pravidelných partnerských hdntení (pzri rámček 2). Medzinárdné partnerské hdntenia sú príležitsťu na výmenu dbrných skúsenstí, získaných pznatkv a svedčených pstupv prstredníctvm rád d partnerv s cieľm neprestajne zlepšvať jadrvú bezpečnsť. 18 Článk 8e smernice jadrvej bezpečnsti. 19 Článk 14 ds. 3 smernice nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm.

12 12 Rámček 2 Partnerské hdntenia V smerniciach Euratme sa stanvuje pžiadavka vyknávať tri typy pravidelných partnerských hdntení: V zmenenej smernici jadrvej bezpečnsti sa zaviedl európsky systém tematických partnerských hdntení, ktré sú každých šesť rkv zamerané na jednu knkrétnu bezpečnstnú tému. Prvé tematické partnerské hdntenie, vyknané v rkch , bl venvané téme starnúcich prgramv na riadenie jadrvých zariadení. Tt partnerské hdntenie pripravila Skupina európskych regulačných rgánv pre jadrvú bezpečnsť (ENSREG) s pdpru Združenia západeurópskych regulačných rgánv v blasti jadrvej energie (WENRA) v krdinácii s Kmisiu. V smernici jadrvej bezpečnsti sa d členských štátv vyžaduje, aby aspň raz za desať rkv vyknali aj pravidelné sebahdntenia týkajúce sa ich vnútrštátnych rámcv a príslušných regulačných rgánv a vyžiadali si vypracvanie medzinárdnéh partnerskéh hdntenia relevantných častí ich vnútrštátnych rámcv a príslušných regulačných rgánv. Na splnenie týcht pžiadaviek týkajúcich sa partnerských hdntení využívajú členské štáty integrvanú službu MAAE pre preskúmanie regulácie (Integrated Regulatry Review Service IRRS). Prgram misií IRRS Kmisia pdpruje finančne. V smernici nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm sa vyžaduje, aby členské štáty vyknali aspň raz za desať rkv vlastné hdntenie a vyžiadali si vypracvanie medzinárdných partnerských hdntení ich vnútrštátnych rámcv, príslušných regulačných rgánv, vnútrštátnych prgramv a ich vyknávania. Na splnenie týcht pžiadaviek členské štáty využívajú služby MAAE v blasti partnerskéh hdntenia.

13 13 Rzsah auditu a audítrský prístup 16 V rámci tht auditu sme psudzvali, nakľk dbre Kmisia využívala svje právmci na t, aby prispela k jadrvej bezpečnsti v EÚ. Skúmali sme, ak Kmisia: a) mnitruje transpzíciu trch najnvších smerníc Euratme d právnych predpisv členských štátv; b) riadi mechanizmy včasnéh znamvania a výmeny infrmácií v prípade rádilgickej havarijnej situácie; c) prispieva k zlepšvaniu jadrvej bezpečnsti prstredníctvm svjich stanvísk k investičným prjektm; d) vypracúva svje stanviská k investíciám a veruje fungvanie zariadení na sledvanie rádiaktivity. 17 Zamerali sme sa na činnsti Kmisie na základe právmcí a zdpvednsti, ktré jej bli pridelené. Naším zámerm nebl skúmať medzinárdný rámec pre jadrvú bezpečnsť ani jeh uplatňvanie v členských štátch a neanalyzvali sme ani technické aspekty jadrvej bezpečnsti. Náš audit sa nevzťahval ani na havarijnú pripravensť a dzvu, n preskúmali sme úlhu Kmisie pri riadení systému včasnéh znamvania ECURIE. D rzsahu auditu nebla zahrnutá ani fyzická chrana jadrvých materiálv a jadrvých zariadení či jadrvé bezpečnstné záruky. Audit sa týkal bdbia d knca júla Preskúmali sme právny rámec a príslušné plitiky, stratégie, nrmy a dhvry. Analyzvali sme pstupy Kmisie, jej interné stratégie a usmernenia, pkyny pskytnuté členským štátm, nástrje, pracvné dkumenty, výmeny infrmácií, krešpndenciu a zápisnice z zasadnutí. Preskúmali sme správy, štúdie, interné a externé psudky a iné relevantné dkumenty. Analyzvali sme štyri stanviská Kmisie k investičným prjektm v jadrvm priemysle. Uskutčnili sme rzhvry s zástupcami Kmisie (Generálne riaditeľstv pre energetiku a Splčné výskumné centrum JRC) a s expertmi v medzinárdných rganizáciách sme prediskutvali tázky jadrvej bezpečnsti.

14 14 Pripmienky Kmisia vyknala určité zlepšenia v mnitrvaní transpzície smerníc Euratme 19 Kmisia je zdpvedná za dhľad nad vyknávaním a uplatňvaním smerníc Euratme a za prijatie patrení na pdpru a presadzvanie ich ddržiavania. Na tent účel Kmisia vyknáva kntrly transpzície a zhdy (pzri ilustráciu 2). Ilustrácia 2 Pstup Kmisie na kntrlu ddržiavania predpisv Oznámenie Kntrl a, či čl enský š tát v urče nej l ehte známil tra nspzičné patrenia. Transpzícia Kntrl a, či čl enský š tát v pl nej miere transpnval ustanvenia s mernice d práva štátu. Ci eľm Kmi sie je vyknať kntrlu transpzície d šiestich mesiacv p te rmíne na transpzíciu aleb, ak d termínu nebl zaslané známenie transpzičných patreniach, d šiestich mesiacv p ich známení. Zhda Kntrl a, či čl enský š tát správne preniesl všetky ustanvenia smernice v transpzičných patreniach. Cieľm Kmisie je vykna ť kntrlu zhdy d 16 až 24 mesiacv d známenia tra ns pzičných patrení. Zdrj: EDA na základe súbru nástrjv Kmisie pre lepšiu právnu reguláciu, nástrj č Prípady neddržania predpisv zistené pri kntrlách transpzície a zhdy môžu viesť k vynúteniu prstredníctvm pstupu v prípade nesplnenia pvinnsti, vysvetlenéh v ilustrácii 3.

15 15 Ilustrácia 3 Pstup v prípade nesplnenia pvinnsti Kmisia pšle členskému štátu frmálnu výzvu, v ktrej h pžiada, aby v danej lehte ps kytl vys vetl enie. Ak čl e nský š tát nedpvie uspkjiv, Kmisia vydá dôvdnené stanvisk, v ktrm členský štát pžiada, aby v s ta nvenej lehte splnil svje pvinnsti. Ak čl e nský š tát nevyhvi e pžiadavke dôvdnenéh stanviska, Kmisia môže rzhdnúť, že vec pstúpi Súdnemu dvru Európskej únie. Ak Súdny dvr určí, že čl e nský š tá t prušil svje pvinnsti, nariadi členskému štátu, aby prijal ptrebné patrenia na za i stenie súladu a Kmisia verí, či členský štát vyhvel rzsudku Súdneh dvra. Ak čl e nský š tát neprijme krky ptrebné na s pl nenie pvinnsti, Kmisia môže pkračvať v pstupe v prípade nesplnenia pvinnsti dslaním frmá lnej výzvy členskému štátu a pätvným pstúpením veci Súdnemu dvru Európskej únie. Fáza pred začatím súdneh knania Fáza súdneh knania Zdrj: EDA na základe článku 258 ZFEÚ. 21 Preskúmali sme kntrly transpzície a zhdy vyknané Kmisiu v súvislsti s trmi aktuálnymi smernicami Euratme 20 s cieľm psúdiť, ak mnitrvala ich transpzíciu. Skúmali sme, či Kmisia prces uľahčila, krdinvala a dhliadala naň, či tiet kntrly vyknala načas a či v prípadch neddržania predpisv prijala nadväzné patrenia a inicivala príslušný pstup. 22 Vzhľadm na rôzne dátumy nadbudnutia účinnsti a termíny na transpzíciu stanvené v jedntlivých smerniciach bli kntrly Kmisie v čase nášh auditu v rôznych fázach realizácie (pzri ilustráciu 4). 20 Smernica nakladaní s rádiaktívnym dpadm z rku 2011, smernica jadrvej bezpečnsti z rku 2014, smernica základných bezpečnstných nrmách z rku 2013.

16 16 Ilustrácia 4 Stav vyknávania kntrl zhdy v čase auditu SMERNICA O NAKLADANÍ S RÁDIOAKTÍVNYM ODPADOM Termín: Kntrla transpzície: UKONČENÁ Prušenia predpisv: UKONČENÉ SMERNICA O JADROVEJ BEZPEČNOSTI Termín: Kntrla transpzície: UKONČENÁ Prušenia predpisv: PREBIEHA SMERNICA O ZÁKLADNÝCH BEZPEČNOSTNÝCH NORMÁCH Termín: Kntrla transpzície: PREBIEHA Prušenia predpisv: PREBIEHA Kntrla zhdy: UKONČENÁ Prušenia predpisv: PREBIEHA Kntrla zhdy: PREBIEHA Prušenia predpisv: PREBIEHA Kntrla zhdy: EŠTE NEZAČALA Zdrj: EDA na základe infrmácií pskytnutých Kmisiu. Kmisia bla lepšie pripravená na dve nvšie smernice 23 Okrem mnitrvania a presadzvania si Kmisia môže vytvriť ďalšie nástrje, ktré členským štátm uľahčia správnu a včasnú transpzíciu smerníc. Pri dvch nvších smerniciach (smernica základných bezpečnstných nrmách a zmenená smernica jadrvej bezpečnsti) bl pčet členských štátv, ktré známili transpzičné patrenia v stanvenej lehte, vyšší ak v prípade smernice nakladaní s rádiaktívnym dpadm (pzri tabuľku 2). Tabuľka 2 Pčet členských štátv, ktré transpnvali smernice v stanvenej lehte Smernica nakladaní s rádiaktívnym dpadm Smernica jadrvej bezpečnsti Smernica základných bezpečnstných nrmách Termín pre transpzíciu Oznámenia zaslané v stanvenej lehte aleb pred začatím pstupu v prípade nesplnenia pvinnsti známiť patrenia Zdrj: EDA na základe infrmácií pskytnutých Kmisiu

17 17 24 Zistili sme, že k rýchlejšej transpzícii smernice jadrvej bezpečnsti a smernice základných bezpečnstných nrmách prispeli tri faktry: vyhdntenia rizík spjených s transpzíciu, pripmenutia zaslané členským štátm a skutčnsť, že strategické dkumenty bli schválené skôr ak pri predchádzajúcej smernici. Útvary Kmisie: vypracvali vyhdntenia rizík spjených s transpzíciu smernice jadrvej bezpečnsti rk pred termínm pre transpzíciu a smernice základných bezpečnstných nrmách dva rky pred týmt termínm (pzri ilustráciu 5), zatiaľ č v prípade smernice nakladaní s rádiaktívnym dpadm Kmisia nevypracvala psúdenie rizík, ktré by členské štáty pripravil na prípadné prblémy spjené s transpzíciu, zaslali členským štátm približne rk pred termínm pre transpzíciu (pzri ilustráciu 5) listy, v ktrých im pripmenuli ich pvinnsť včas infrmvať svjich patreniach. V prípade smernice nakladaní s rádiaktívnym dpadm Kmisia takét pripmenutia nepslala, schválila kľúčvé strategické dkumenty k smernici jadrvej bezpečnsti a smernici základných bezpečnstných nrmách štyri mesiace až jeden rk pred termínm pre transpzíciu (pzri ilustráciu 5). Stratégie pre hdntenie transpzície a vyknávania uvedených dvch smerníc bsahujú patrenia naplánvané pre preskúmanie transpzície smerníc. Stratégie pmhli pripraviť sa na prblémy s vyknávaním smerníc a vyriešiť ich, a stanvil sa v nich celý rad nástrjv na pdpru súladu, ktré členským štátm pmhli správne a včas ich uplatniť (pdrbnsti pzri v tabuľke 3). Usmernenie k výkladu bl pdpru pri presadzvaní a dkumentvaní pstupv Kmisie na vervanie transpzície a zhdy. V prípade smernice nakladaní s rádiaktívnym dpadm Kmisia sprístupnila svju internú stratégiu až dva rky p termíne pre transpzíciu a usmernenie k výkladu štyri rky p termíne.

18 18 Ilustrácia 5 Časvý prehľad schvaľvania strategických dkumentv Smernica nakladaní s rádiaktívnym dpadm z rku augusta 2013 TERMÍN PRE TRANSPOZÍCIU 2017 USMERNENIE K VÝKLADU 2015 STRATÉGIA Smernica jadrvej bezpečnsti z rku 2014 Nvember 2016 STRATÉGIA December 2016 PRIPOMENUTIE ČLENSKÝM ŠTÁTOM 15. augusta 2017 TERMÍN PRE TRANSPOZÍCIU Nvember 2016 USMERNENIE K VÝKLADU Nvember 2017 POSÚDENIE RIZÍK Smernica základných bezpečnstných nrmách z rku 2013 September 2016 POSÚDENIE RIZÍK Apríl 2017 PRIPOMENUTIE ČLENSKÝM ŠTÁTOM 6. februára 2018 TERMÍN PRE TRANSPOZÍCIU Január 2017 USMERNENIE K VÝKLADU Nvember 2017 STRATÉGIA Zdrj: EDA na základe infrmácií pskytnutých Kmisiu.

19 19 Tabuľka 3 Nástrje na pdpru súladu na uľahčenie transpzície Smernica nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm Smernica jadrvej bezpečnsti Smernica základných bezpečnstných nrmách Jeden serminár pred transpzíciu Videknferencie s členskými štátmi Zasadnutia s členskými štátmi Prjekt EU Pilt Dialógy s členskými štátmi transpzícii a vyknávaní Semináre a bilaterálne zasadnutia pred transpzíciu Splupráca s zainteresvanými stranami vrátane vnútrštátnych rgánv a skupín bčianskej splčnsti Diskusie v rámci skupiny ENSREG Zdrj: EDA na základe infrmácií pskytnutých Kmisiu. Dialógy s členskými štátmi transpzícii a vyknávaní Semináre a bilaterálne zasadnutia pred transpzíciu Analýza stratégií transpzície členských štátv vyknaná Kmisiu pred termínm pre transpzíciu Okrúhle stly a semináre Smernica nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm nie je správne transpnvaná v všetkých členských štátch 25 Kmisia strávila na vyknávaní kntrly zhdy v súvislsti s smernicu nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm 57 mesiacv (prílha I, tabuľka 2), č je výrazne dlhšie ak referenčné bdbie v dĺžke 16 až 24 mesiacv stanvené v súbre nástrjv Kmisie pre lepšiu právnu reguláciu 21. Čiastčným vysvetlením sú neskrenia pri transpzícii smernice v členských štátch a neúplnsť transpzičných patrení. 26 P uknčení kntrly zhdy Kmisia inicivala 15 pstupv v prípade nesplnenia pvinnsti (príklady ustanvení smernice nakladaní s rádiaktívnym dpadm, ktré členské štáty najčastejšie netranspnvali správne, sa uvádzajú v prílhe II). D knania nášh auditu, 13 mesiacv d začatia týcht pstupv, bli uzavreté len dva z nich. Takmer šesť rkv p termíne pre transpzíciu teda 13 členských štátv stále netranspnval správne smernicu nakladaní s rádiaktívnym dpadm (pzri prílhu I, tabuľku 2). A pdbne takmer štyri rky p termíne na prijatie vnútrštátneh prgramu (pzri prílhu I, tabuľku 3), h jeden členský štát stále 21 Kmisia, súbr nástrjv pre lepšiu právnu reguláciu, nástrj č. 37.

20 20 neprijal a 17 ďalších prijal prgramy, ktré Kmisia vyhdntila ak nespĺňajúce smernicu. 27 O inicivaní pstupu v prípade nesplnenia pvinnsti vči členskému štátu a priebehu nesknčenéh prípadu sa Kmisia rzhduje pdľa vlastnéh uváženia 22. Zstavila však zznam priritných prípadv nesplnenia pvinnsti a stanvila lehty na ich včasné spracvanie 23. Kmisia krem inéh uprednstňuje prípady, keď členské štáty neznámili transpzičné patrenia aleb keď sa týmit patreniami smernice nesprávne transpnvali. Kmisia si stanvila 12-mesačnú lehtu, p ktrej vec buď uzavrie aleb prípad nesplnenia pvinnsti známiť patrenia pstúpi Súdnemu dvru Európskej únie 24. Tát lehta sa začína plynúť d zaslania frmálnej výzvy. 28 V súvislsti s smernicu nakladaní s rádiaktívnym dpadm sme zistili, že Kmisia pri spracúvaní prípadv nesplnenia pvinnsti známiť patrenia tút 12- mesačnú lehtu prekrčila v piatich z 13 pstupv. Ak vyplýva z prílhy I, tabuľky 1, Kmisii trval viac než dva rky, kým v dvch prípadch, v ktrých vydala dôvdnené stanvisk, pkrčila v fáze pred začatím súdneh knania (d frmálnej výzvy k dôvdnenému stanvisku). Kmisia zhľadňuje výsledky partnerských hdntení 29 V bdbí, ktré bl predmetm nášh auditu, Kmisia využívala ak zdrj infrmácií výsledky partnerských hdntení pri psudzvaní th, či členský štát ddržiava smernice Euratme. Napríklad stratégia pre transpzíciu a vyknávanie smernice jadrvej bezpečnsti dkazuje na výsledky partnerských hdntení a v usmerneniach k výkladu tejt smernice sa vysvetľuje, akú úlhu zhrávajú partnerské hdntenia pri psudzvaní súladu. 30 Kmisia sa môže d partnerských hdntiacich misií zapjiť ak pzrvateľ a niekedy t aj rbí. Ak člen skupiny ENSREG sa tiež pdieľa na následných kntrlách nadväzujúcich na partnerské hdntenia. P dknčení transpzície a kntrl zhdy 22 Vec C-247/87 Star Fruit/Kmisia. 23 Oznámenie Kmisie Práv EÚ: Lepšie výsledky pmcu lepšieh uplatňvania práva, C(2016) 8600 final z 21. decembra Oznámenie Kmisie Európa výsledkv uplatňvanie práva Splčenstva, KOM(2007) 502 v knečnm znení.

21 21 bude Kmisia aj naďalej zdpvedať za mnitrvanie výsledkv partnerských hdntení. Kmisia riadi mechanizmy EÚ na včasné znamvanie a výmenu infrmácií dbre 31 Kmisia riadi, prevádzkuje a rzvíja systém ECURIE, nástrj na vyknávanie rzhdnutia Rady 25 patreniach EÚ pre včasné znamvanie a výmenu infrmácií v prípade rádilgickej havarijnej situácie. Psúdili sme, nakľk dbre Kmisia riadi tiet mechanizmy, tým, že sme preskúmali, či sa ubezpečuje, že systém spĺňa čakávania (knkrétne či spĺňa pžiadavky vyplývajúce z uvedenéh rzhdnutia Rady), či pravidelne vyhdncuje prcesy, identifikuje nedstatky/ptenciálne nedstatky a primerane ich mnitruje a či mechanizmy pravidelne testuje. 32 V rzhdnutí Rady sa d členských štátv vyžaduje, aby nehdách urýchlene infrmvali Kmisiu aj všetky členské štáty, ktré nehda ptenciálne zasahuje, vydaním varvania v systéme ECURIE 26. Kmisia je takist pvinná zaslať všetkým členským štátm každú infrmáciu výraznm zvýšení úrvne rádiaktivity aleb jadrvej havárii v štátch mim EÚ, ktrú dstane 27. Členské štáty môžu tiež známiť infrmácie tým, že rzšlú dbrvľné naliehavé známenia. Kmisia sprístupňuje infrmácie dvzdané prstredníctvm systému ECURIE 24 hdín denne, 7 dní v týždni všetkým kntaktným miestam ECURIE. 33 Hci je zabezpečenie mechanizmv havarijnej pripravensti a dzvy zdpvednsťu štátv, všetky členské štáty musia byť zapjené d systému ECURIE 25 Rzhdnutie Rady 87/600/Euratm patreniach Splčenstva pre rýchlu výmenu infrmácií v prípade rádilgickej havarijnej situácie. 26 Situácie, v ktrých sa v systéme ECURIE vydáva frmálne varvanie, sú vymedzené v článku 1 rzhdnutia Rady. Stručne pvedané, v článku sa stanvuje, že zúčastnené krajiny sú pvinné vydať varvanie v systéme ECURIE, keď: 1) je v krajine rádilgická havarijná situácia a krajina sa pret rzhdne prijať rzsiahle prtipatrenia na chranu svjh byvateľstva; 2) aleb krajina zistí abnrmálne úrvne žiarenia v prstredí a rzhdne sa pret prijať rzsiahle prtipatrenia na chranu svjh byvateľstva. 27 Článk 5 rzhdnutia Rady 87/600/Euratm.

22 22 a tretie krajiny môžu členstv v ECURIE pžiadať na dbrvľnej báze 28. Pžiadavky vzťahujúce sa na mechanizmy EÚ členským štátm nebránia mať vlastné ddatčné mechanizmy ak mechanizmy výmeny infrmácií a splupráce na vnútrštátnej, bilaterálnej aleb multilaterálnej úrvni. 34 Keď zapjená krajina vyšle varvanie v systéme ECURIE, Kmisia verí jeh dôveryhdnsť a prepšle h všetkým krajinám zapjeným v ECURIE. P prvm známení musia členské štáty infrmvať Kmisiu v primeraných intervalch patreniach, ktré plánujú prijať, a úrvniach rádiaktivity, ktré namerali. Kmisia nepsudzuje bsah známenia ani nerzhduje tm, či by sa mal vydať známenie havarijnej situácii, pretže t je zdpvednsťu členských štátv. Kmisia je zdpvedná za zabezpečenie včasnéh sprístupnenia infrmácií Dplnkm Kmisie k systému ECURIE je Európska platfrma pre výmenu údajv radiácii (EURDEP), webvá platfrma, ktrá rgánm pskytuje rádilgické mnitrvacie údaje takmer v reálnm čase. Platfrma EURDEP je nástrj, ktrý sa v rámci systému ECURIE pužíva na uľahčenie pskytvania určitých infrmácií 30. EURDEP využíva existujúce nárdné infraštruktúry v pdbe nárdných mnitrvacích staníc a sietí. Zapjenie členských štátv EÚ je pvinné, zatiaľ č pre krajiny mim EÚ je dbrvľné. Vľne dstupné webvé sídl umžňuje verejnsti prezrieť si grafické infrmácie úrvni rádiaktivity v blasti pkrytej systémm EURDEP. 36 O mechanizmch systému ECURIE sa diskutuje, preskúmavajú sa a schvaľujú na zasadnutiach príslušných rgánv členských štátv 31. Kmisia zvláva tiet zasadnutia v priemere každé dva rky. Na zasadnutiach sa riešia aj získané pznatky a zistené prblémy. Dhdnuté zmeny sú zdkumentvané v kmunikačných 28 V čase auditu bli členmi štyri krajiny mim EÚ: Švajčiarsk, Nórsk, Čierna Hra a Severné Macedónsk. 29 Článk 5 ds. 1 rzhdnutia Rady 87/600/Euratm. P prijatí infrmácie uvedenej v článkch 2, 3 a 4, pkiaľ článk 6 neustanvuje inak, ju Kmisia bezdkladne dšle príslušným rgánm v všetkých statných členských štátch. 30 Členské štáty sú pvinné infrmvať Kmisiu v primeraných intervalch úrvni rádiaktivity: článk 3 ds. 1 písm. e), článk 3 ds. 1 písm. f), článk 3 ds. 3 a článk 3 ds. 4 písm. b) rzhdnutia Rady 87/600/Euratm. 31 V článku 5 ds. 2 rzhdnutia Rady 87/600/Euratm sa vyžaduje, aby sa Kmisia a príslušné rgány členských štátv dhdli na pdrbných pstupch pre včasnú výmenu infrmácií v prípade rádilgickej havarijnej situácie.

23 23 pkynch ECURIE, v ktrých sa stanvujú pstupy dhdnuté medzi Kmisiu a členskými štátmi Zistili sme, že Kmisia neustále rzvíja systém ECURIE s cieľm zabezpečiť, aby fungval dbre a bl technlgicky na pkrčilej úrvni. Kmisia má dhdnuté prcesy a pužívateľm pskytuje pkyny. Na testvanie mechanizmv pravidelne rganizuje cvičenia 33. Na psúdenie a zlepšenie systému ECURIE vyknáva preskúmania sama aleb ich zadá na vyknanie iným subjektm. Kmisia vyvíjala systém ECURIE v krdinácii s Jedntným systémm MAAE na výmenu infrmácií v prípadch incidentv a havarijných situácií (USIE). Technická funkčnsť systému ECURIE sa svedčila v reálnych situáciách, keď členské štáty vyslali varvania Zistili sme však, že Kmisia nevyknala kntrlu prijatia patrení v niektrých kľúčvých blastiach, ktrých pri psudzvaní mechanizmv usúdila, že je ptrebné ich zlepšiť. Napríklad pznatky získané z skutčných varvaní v systéme ECURIE dkazujú, že infrmvanie verejnsti je dôležité a mal by byť súčasťu cvičení v rámci systému ECURIE. Kmisia tiež určila, že je ptrebné vytvriť pravidelný prgram dbrnéh vzdelávania systéme ECURIE pre vnútrštátne rgány a ich zamestnancv. Zistili sme, že Kmisia urbila len malý pkrk v náprave týcht záležitstí, aj keď ich pvažuje za dôležité. Stanviská Kmisie k investičným prjektm prispievajú k zlepšvaniu jadrvej bezpečnsti 39 Osby a pdniky (investri) sú pvinné infrmvať Kmisiu investičných prjektch v jadrvm priemysle, ktré sa týkajú nvých zariadení, výmen aleb zmien zariadení, a t najneskôr tri mesiace pre uzavretím prvých zmlúv s ddávateľmi. Ak má práce vyknať investr, termín na infrmvanie Kmisie je tri mesiace pre začiatkm prác. 40 Typy investícií, a aké infrmácie majú investri pskytnúť, sa vymedzujú v dvch nariadeniach Euratme. V nariadení Kmisie č. 2587/1999 sa bližšie stanvuje, aké typy prjektv sa majú znamvať Kmisii, ak aj prahvé hdnty pre výdavky 32 V súlade s článkm 5 ds. 2 rzhdnutia Rady 87/600/Euratm. 33 Článk 5 ds. 2 rzhdnutia Rady 87/600/Euratm. 34 D knania auditu sa varvania v systéme ECURIE využili dvakrát bidva razy v rku 2008: pri nehde v Slvinsku (Kršk) 4. júna 2008 a pri nehde v zariadení IRE (Institut natinal des radiéléments) na výrbu rádiiztpv v belgickm Fleuruse 28. augusta 2008.

24 24 na jedntlivé typy prjektv, ktrých známenie je pvinné. V nariadení Kmisie č. 1209/2000 sa knkretizuje bsah známenia. 41 V článku 43 Zmluvy Euratme sa d Kmisie vyžaduje, aby s investrmi prerkvala všetky aspekty investičných prjektv, ktré sa týkajú cieľv zmluvy. P tmt rkvaní známi Kmisia svje stanvisk príslušnému členskému štátu. Ani v Zmluve Euratme ani v sekundárnych právnych predpisch sa nestanvujú termíny, d ktrých má Kmisia vyknať analýzu prjektu. 42 Stanviská Kmisie k investičným prjektm v jadrvm priemysle nie sú právne záväzné 35. Na získanie pôžičky Euratmu sú však právnené len prjekty, ku ktrým bl vydané priaznivé stanvisk 36. Stanviská bsahujú výsledky psúdenia súladu investícií s právnymi pžiadavkami a návrhy na zlepšenie 43 V bdbí Kmisia prijala 75 stanvísk. V všetkých stanviskách Kmisia dspela k záveru, že investície spĺňali ciele Zmluvy Euratme, v niektrých prípadch za určitých pdmienk, ktré sú vysvetlené v stanvisku. 44 My sme preskúmali štyri stanviská vydané Kmisiu k investičným prjektm v jadrvm priemysle s cieľm psúdiť, či Kmisia ddržiava pstup stanvený v Zmluve Euratme 37 a sekundárnych právnych predpisch 38 a či psudzuje súlad prjektu s všetkými relevantnými pžiadavkami Zmluvy Euratme, ktré sa týkajú 35 Článk 288 ZFEÚ: Odprúčania a stanviská nie sú záväzné. 36 Pdľa rzhdnutia Rady 94/179/Euratm je priaznivé stanvisk Kmisie z hľadiska technickéh a eknmickéh ptrebné na získanie pôžičiek Euratmu na investičné prjekty týkajúce sa priemyselnej výrby elektriny v jadrvých elektrárňach a realizvané v členských štátch a právnených nečlenských štátch. 37 Články 41 až Nariadenie Rady (Euratm) č. 2587/1999 z 2. decembra 1999, ktrým sa vymedzujú investičné prjekty, ktré treba znamvať Kmisii v súlade s článkm 41 Zmluvy zalžení Európskeh splčenstva pre atómvú energiu (Ú. v. ES L 315, , s. 1 3), a nariadenie Kmisie (ES) č. 1209/2000 z 8. júna 2000 pdávaní známení pdľa článku 41 Zmluvy zalžení Európskeh splčenstva pre atómvú energiu (Ú. v. ES L 138, , s ).

25 25 jadrvej bezpečnsti. Vybrali sme najnvšie stanviská Kmisie, pričm sme zhľadnili relevantnsť (typ) a významnsť investičnéh prjektu. 45 Zistili sme, že Kmisia v všetkých štyrch stanviskách psúdila súlad prjektu s príslušnými pžiadavkami v Zmluve Euratme týkajúcimi sa jadrvej bezpečnsti. Kmisia sa uisťuje, že investičný prjekt zabezpečuje a zaručuje ddržanie cieľv jadrvej bezpečnsti už v svjich začiatčných fázach. Stanviská dkladajú vedecké dôkazy, ktré sú pdpru pre dprúčania, ktrých Kmisia diskutuje s investrm. 46 Napríklad v dvch stanviskách 39 Kmisie sa spmínajú: kladné stanvisk vedeckej rady pre inizujúce žiarenie k hdnteniu prjektu investra, patrenia a investície ptrebné na zabezpečenie bezpečnej dlhdbej prevádzky elektrárne, plány na nepretržité zlepšvanie jadrvej bezpečnsti, akčný plán vypracvaný na základe záťažvých testv, partnerské hdntenia a následné patrenia prijaté investrm. 47 V uvedených dvch stanviskách sa krem th pžaduje: úplná a včasná implementácia všetkých výsledkv záťažvých testv a úplné a včasné zavedenie všetkých dprúčaní, úplná a včasná implementácia všetkých výsledkv partnerských hdntení a úplné a včasné zavedenie všetkých dprúčaní, včasná realizácia zlepšení bezpečnsti, naplánvanie a realizácia riešenia pre ulženie vyhretéh paliva a rádiaktívneh dpadu v jadrvej elektrárni. 39 Uverejnené na webvm sídle investra 23. marca 2017.

26 26 Súčasný legislatívny rámec treba aktualizvať tak, aby drážal najnvší vývj v blasti jadrvej bezpečnsti 48 Nariadenia č. 2587/1999 a č. 1209/2000 bli prijaté pred dvmi desaťrčiami. Sú staršieh dáta ak najnvší plitický a legislatívny vývj v blasti jadrvej bezpečnsti a nakladania s rádiaktívnym dpadm: európske stratégie v blasti energetiky z rkv 2014 a , v ktrých sa stanvujú ciele EÚ v tejt blasti, a najaktuálnejšie smernice Euratme (smernica nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm z rku 2011, smernica a základných bezpečnstných nrmách z rku 2013 a aktualizvaná smernica jadrvej bezpečnsti z rku 2014). 49 Na t, aby bla Kmisia schpná prediskutvať všetky aspekty investičných prjektv, ktré súvisia s cieľmi zmluvy 41, ptrebuje d investra veľké mnžstv infrmácií. V článku 3 nariadenia č. 2587/1999 sa stanvuje, že známenie prjektch sa bmedzuje [ ] na pdrbné údaje ptrebné na diskusiu [ ], najmä na všetky infrmácie týkajúce sa krem inéh typu výrbkv aleb činnsti a výrbnej aleb skladvacej kapacity. V nariadení č. 1209/2000 sa stanvuje rzsah infrmácií, ktré je investr pvinný pskytnúť. 50 Tiet dve nariadenia sú zastarané, pkiaľ ide typy investícií, ktré treba známiť, pretže sa v nich nezhľadňuje najnvší vývj v jadrvm priemysle. 51 Našli sme jedn známenie investícii d nvej technlógie, pri ktrm si Kmisia musela vyžiadať ddatčné infrmácie na bjasnenie th, ktrej priemyselnej činnsti sa prjekt týkal, pretže známená činnsť nespadala d žiadnej z kategórií uvedených v zzname v nariadení č. 2587/1999. V tmt prípade investr súhlasil s pskytnutím ddatčných infrmácií vyžiadaných Kmisiu. Zistili sme však aj iný prípad investície d dlhdbej prevádzky, ktrú investr dmietl známiť Kmisii, pričm argumentval, že v prípade dlhdbej prevádzky nejde investíciu ak takú, ale nepretržitý prces zdknaľvania a mdernizácie reaktra, ktrý nie je ptrebné znamvať. Keďže v nariadení č. 2587/1999 sa knkrétne nestanvuje, či sa takét typy investícií majú Kmisii znamvať, známenie takýcht prjektv závisí d dbrej vôle investrv. 52 Nejasnsť v súvislsti s tázku, či má dlhdbá prevádzka pdliehať pvinnému znamvaniu, je mimriadne dôležitá, pretže priemerný vek európskych reaktrv sa 40 Európska stratégia energetickej bezpečnsti: COM(2014) 330. Rámcvá stratégia dlnej energetickej únie s výhľadvu plitiku v blasti zmeny klímy: COM(2015) Ak sú stanvené v článku 43 Zmluvy Euratme.

27 27 blíži 30 rkm. V prípade mnhých reaktrv sa investuje d dlhdbej prevádzky, aby sa predĺžil fungvanie jadrvých zariadení aj p uplynutí pôvdne naprjektvanej živtnsti. Kmisia predpkladá, že v nadchádzajúcich rkch bude dlhdbá prevádzka tvriť väčšinu krátkdbých až stredndbých investícií v jadrvm priemysle 42 (pzri ilustráciu 6). Ilustrácia 6 Prgnóza inštalvanéh výknu jadrvých zariadení vrátane dlhdbej prevádzky, EÚ-28. Inštalvaný výkn (GW) Uknčenie prevádzky v danm bdbí Reaktry vybudvané p rku 2015 Reaktry fungujúce v dlhdbej prevádzke Existujúce reaktry fungujúce bez dlhdbej prevádzky Elektrina z jadrvej energie ak % celkvéh vyrbenéh bjemu (s vprav) 50 % 45 % 40 % 35 % 30 % 25 % 20 % 15 % 10 % 5 % 0 % Hrubá výrba elektriny z jadrvej energie (%) Zdrj: EDA na základe grafu pskytnutéh Kmisiu. 53 Všimli sme si tiež, že v súvislsti s prahvými hdntami pre investície (výšku výdavkv) stanvenými v nariadení č. 2587/1999 nie je jasné, č treba zhľadniť pri výpčte celkvých nákladv spjených s investíciu (napr. harmngram investície, typ investície atď.). 54 V rkch 2015 až 2018 Kmisia zaslala investrm päť listv, aby im pripmenula ich pvinnsť známiť investície. Preskúmali sme všetkých päť prípadv. V jednm prípade investr Kmisii nedpvedal. V ďalšm prípade investr dmietl investíciu známiť s argumentm, že nedsahvala prahvú hdntu pre výdavky stanvenú v nariadení č. 2587/1999. Pdľa investra sa pžiadavka vzťahuje len na jedntlivé kmpnenty prekračujúce stanvený prah, a nie na prjekt ak celk. 42 SWD(2017) 158 final: pracvný dkument útvarv Kmisie, sprievdný dkument k známeniu Kmisie: Jadrvý bjasňujúci prgram predlžený pdľa článku 40 Zmluvy Euratme.

28 28 55 Ani v jednm z týcht piatich prípadv Kmisia neuplatnila pstup v prípade neddržania pravidiel. Ak sa Kmisia dmnieva, že investr nesplnil pvinnsť známiť investičný prjekt, môže zvážiť inicivanie predbežnéh pstupu v prípade nesplnenia pvinnsti vči príslušnému členskému štátu (ďalšie výmeny infrmácií a stretnutia s investrm a/aleb členským štátm), p ktrm môže nasledvať pstup v prípade nesplnenia pvinnsti. V čase nášh auditu Kmisia neurbila žiadne krky na vynútenie splnenia pvinnsti známiť prjekty. Zdôvdnením Kmisie k tmu, preč tiet prípady nerieši, bl, že z právnych predpisv jasne nevyplýva, pri akých typch a veľksti prjektv je znamvanie pvinné. 56 Kmisia sa v svjm balíku patrení pre energetickú úniu z rku 2015 zaväzuje aktualizvať a vylepšiť pžiadavky na infrmácie, ktré sa majú v súvislsti s prjektmi jadrvých zariadení pskytvať, a knkrétnejšie špecifikvať infrmácie, ktré majú investri znamvať 43. Ak termín pre nariadenie Rady, v ktrm budú aktualizvané pžiadavky týkajúce sa znamvania investícií d jadrvéh priemyslu, stanvila rk V rku 2015 Kmisia zverejnila úvdné psúdenie vplyvu aktualizvanéh nariadenia, v ktrm sa knkrétnejšie určuje typ investícií, na ktré sa vzťahuje pvinné známenie, a infrmácie, ktré má pskytnúť investr. P ňm sa uskutčnila verejná knzultácia 44, v rámci ktrej reagval 40 zainteresvaných strán (ptenciálni investri, priemyselné združenia, verejné správy, regulačné rgány, mimvládne rganizácie a súkrmní bčania). Hci sa ich navrhvané riešenia líšili, všetci sa zhdli na tm, že pstup, ktréh výsledkm je prijatie stanviska Kmisie, sa dá zefektívniť. 58 V prgrame Kmisie je prijatie aktualizvanéh nariadenia naplánvané na druhý štvrťrk D knania nášh auditu Kmisia ešte nedknčila vyhdncvanie spätnej väzby získanej v rámci verejnej knzultácie v rku 2016 a nevypracvala úvdnú správu (nasledujúci krk v prcese 45 ). Kmisia nevysvetlila dôvdy neskrenia aktualizácie rámca. 43 COM(2015) 80 final (balík patrení pre energetickú úniu) 44 Verejná knzultácia s názvm Revízia infrmačných a prcedurálnych pžiadaviek pdľa článkv 41 až 44 Zmluvy Euratme. 45 Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu z rku 2017 Lepšia právna regulácia v Kmisii, kapitla III Usmernenia k psúdeniu vplyvu.

29 29 Kmisia nezaviedla spľahlivý pstup na vypracúvanie stanvísk investičných prjektch v jadrvm priemysle a vervanie fungvania zariadení na sledvanie rádiaktivity 59 Psúdili sme, ak Kmisia vypracúva svje stanviská k investičným prjektm v jadrvm priemysle a ak rganizuje vervania zariadení členských štátv na nepretržité sledvanie úrvne rádiaktivity v vzduchu, vde a v pôde. Vypracúvanie stanvísk 60 V súvislsti s štyrmi vybranými stanviskami sme preskúmali, či pstupy Kmisie na vypracvanie stanvísk zabezpečujú úplné, jedntné a súvislé psúdenie investícií d jadrvéh priemyslu. 61 Pri príprave psúdení sa Kmisia riadi rámcvým pstupm stanveným v článkch Zmluvy Euratme (pzri bd 39), nariadení č. 2587/1999 a nariadení č. 1209/2000 (pzri bd 40), splnmcňujúcm akte z rku a prtkle 47, ktrý uplatňujú útvary Kmisie. 62 Generálne riaditeľstv pre energetiku krdinuje pstup vydávania stanvísk, ktréh súčasťu sú knzultácie s 12 ďalšími útvarmi Kmisie. Krdinujúce generálne riaditeľstv zdpvedá za zzbieranie spätnej väzby statných útvarv a za prediskutvanie tázk s investrm. Stanviská Kmisie sa vypracúvajú pdľa štandardnéh vzru. P internm pstupe validácie schváli kmisár pre energetiku v mene Kmisie stanviská k investičným prjektm v jadrvm priemysle. 63 Zistili sme niekľk nedstatkv v rámcvm pstupe Kmisie: Kmisia nevymedzuje rzsah psúdenia pdľa typu prjektu, kritériá, ktré majú zabezpečiť zahrnutie všetkých relevantných aspektv, ani spôsb využitia ďalších infrmácií jadrvej bezpečnsti pri vypracúvaní stanvísk, ak sú záťažvé testy, partnerské hdntenia a výsledky transpzície smerníc. Namiest th Kmisia vymedzuje tzv. blasti psúdenia individuálne pre každý prípad, ktré závisia d charakteristík známenéh prjektu, v prípade prjektv, ktré sa pvažujú za kmplexné a veľmi technické, môže Kmisia vypracvať technické správy a internú dkumentáciu s prehľadm práce, 46 SEC(2002) PV(2002) 1569 final.

30 30 na základe ktrej bl stanvisk vypracvané. Nie sú však stanvené kritériá, na základe ktrých by sa rzhdl, kedy sa bude prjekt pvažvať za kmplexný a kedy treba skmpilvať takút dkumentáciu. 64 Dmnievame sa, že zavedený rámcvý pstup nezabezpečuje spjitsť, úplnsť a jedntnsť stanvísk Kmisie. Zistili sme napríklad, že v jednm stanvisku Kmisia na rzdiel d statných stanvísk, ktré sme preskúmali, neanalyzuje aspekty ak súlad s právnym rámcm týkajúcim sa jadrvej bezpečnsti a chrany pred žiarením, bezpečnsti ddávk paliva, nakladania s vyhretým palivm/vyraďvania z prevádzky či jadrvých bezpečnstných záruk. 65 Kmisia uznala ptrebu zlepšiť svje pstupy a v rku 2017 vypracvala návrh dkumentu. V čase nášh auditu však Kmisia tent návrh ešte neschválila. Overvanie zariadení na sledvanie rádiaktivity 66 V článku 35 Zmluvy Euratme sa d každéh členskéh štátu pžaduje, aby vybudval zariadenia ptrebné na nepretržité sledvanie úrvne rádiaktivity v vzduchu, vde a v pôde a zabezpečenie ddržiavania základných nriem. Pdľa ustanvení th istéh článku má Kmisia práv vervať ich prevádzku a účinnsť. 67 Celkvým cieľm vervaní pdľa článku 35 je skntrlvať, či zariadenia na nepretržité sledvanie existujú a sú funkčné a či sa sledvanie vyknáva účinne 48. Kmisia kntrluje prevádzku a účinnsť zariadení (vrátane analytických labratórií, mbilnéh mnitrvacieh vybavenia a pd.), ak aj primeransť envirnmentálneh mnitrvacieh systému. 68 Psúdili sme, či Kmisia využila svje práv vervať tiet zariadenia pravidelnými kntrlami a či pri tm pužívala ucelenú a jasnú metdiku, výsledky primerane vykazvala a vyknávala následnú kntrlu prijatia patrení na základe zistení. 48 SWD(2013) 226 final.

31 31 69 Oznámenie Kmisie 49 bsahuje prehľad mechanizmv na vyknávanie vervacích návštev a všebecný pis ich rzsahu, cieľa, zásad výberu zariadení na verenie, plánvania kntrl a súvisiacich správ. 70 Kmisia vyknáva svje kntrly na základe trjrčnéh priebežnéh prgramu 50, ktrý sa aktualizuje každých šesť mesiacv. Hlavnými kritériami pri výbere zariadení na verenie je gegrafické pkrytie, skúsensti z predchádzajúcich kntrl a verejný záujem. Na účely plánvania si Kmisia vedie záznamy gegrafickm pkrytí, t. j. pčte kntrl v každm členskm štáte. D knania nášh auditu vyknávala Kmisia v priemere päť až šesť kntrl rčne. 71 Bežným pstupm Kmisie je uverejniť svje hlavné zistenia a technickú správu splu s pripmienkami členských štátv. V správe verení môže predlžiť dprúčania a návrhy aleb vyzdvihnúť mimriadne dbrý pstup či vybavenie. Kmisia vyknáva následnú kntrlu prijatia patrení na základe jej zistení s zreteľm na každý individuálny prípad a zhľadňuje pri tm špecificksť vervania a dôležitsť dprúčaní. V prípadch, keď vydá dprúčania, pžiada členský štát, aby ju infrmval prijatých patreniach. Overvanie môže zpakvať, aby skntrlvala, či sa predchádzajúcim dprúčaniam venvala náležitá pzrnsť. 72 V súvislsti s metdiku na vyknávanie vervaní sme zistili pdbné nedstatky ak pri stanviskách Kmisie k investičným prjektm v jadrvm priemysle. Kmisia nemala usmernenie ku knkrétnej metdike na vyknávanie vervaní ani kritériá na psudzvanie prevádzky a účinnsti zariadení či primeransti envirnmentálneh mnitrvacieh prgramu. Neexistvali dhdnuté usmernenia k pstupu následnej kntrly, v ktrých by sa vymedzili prípady, keď by Kmisia mala vyknať návštevu na zpakvanie vervania. 73 V psledných rkch prebieha v Kmisii interný prjekt na vypracvanie usmernení k vyknávaniu vervaní vrátane jasnej metdiky a stanvenia kritérií. V čase nášh auditu sa však v súvislsti s usmernením ešte nedspel k internej dhde. 49 Kntrla zariadení na mnitrvanie rádiaktivity živtnéh prstredia pdľa ustanvení článku 35 Zmluvy Euratme Praktické patrenia na uskutčňvanie kntrly v členských štátch (2006/C 155/02) z 4. júla Pdľa známenia Kmisie 2006/C 155/02 z 4. júla 2006 (dôvdnenie 15) sa kntrly v všebecnsti uskutčňujú v súlade s rčným prgramm, ktrý zstavila Kmisia.

32 32 Závery a dprúčania 74 Dspeli sme k záveru, že celkv Kmisia dbre prispela k jadrvej bezpečnsti v EÚ. Má však ešte priestr na t, aby aktualizvala právny rámec a svje interné usmernenia. 75 Pkiaľ ide úlhu Kmisie pri mnitrvaní transpzície smerníc Euratme d vnútrštátnych právnych predpisv, zistili sme, že Kmisia bla lepšie pripravená na dve najnvšie smernice zmenenú smernciu jadrvej bezpečnsti a smernicu základných bezpečnstných nrmách ak na skršiu smernicu nakladaní s rádiaktívnym materiálm a vyhretým palivm (bdy 23 až 24). Útvary Kmisie prijali kľúčvé strategické dkumenty k smernici jadrvej bezpečnsti a smernici základných bezpečnstných nrmách pred termínm pre transpzíciu a využili pri nich viac nástrjv na pdpru súladu ak pri smernici nakladaní s rádiaktívnym materiálm a vyhretým palivm. 76 V súvislsti s smernicu nakladaní s rádiaktívnym materiálm a vyhretým palivm nebl ešte takmer šesť rkv p termíne pre transpzíciu uknčených 13 pstupv v prípade nesplnenia pvinnsti (bdy 25 až 26). Pstupy v prípade nesplnenia pvinnsti prebiehajú v väčšine členských štátv aj v súvislsti s nesúladm vnútrštátnych prgramv, ktré sa vyžadujú pdľa smernice nakladaní s rádiaktívnym materiálm a vyhretým palivm, a t štyri rky p termíne. Upzrnili sme, že pstupy v prípade nesplnenia pvinnsti niekedy pstupujú pmaly (bdy 26 až 28). Odprúčanie 1 Aktualizvať prístup k mnitrvaniu transpzície smerníc Euratme S cieľm účinnejšie uľahčvať a mnitrvať včasnú, úplnú a správnu transpzíciu budúcich smerníc Euratme členskými štátmi by Kmisia mala sfrmulvať aspň rk pred termínm pre transpzíciu usmernenia, ktré by umžnili psúdenie rizík a schválenie stratégie, ak aj usmernenie k výkladu. V stratégii by sa mal stanviť, aby sa nástrje na pdpru súladu pužívali už v fáze pred transpzíciu. Cieľvý dátum vyknania: smernice prijaté p rku Úlha Kmisie v cezhraničnm prístupe v prípade rádilgickej havarijnej situácie sa z veľkej časti bmedzuje na udržiavanie technickéh nástrja, pretže zabezpečenie mechanizmv havarijnej pripravensti a dzvy je v zdpvednsti jedntlivých štátv.

33 33 Kmisia riadi mechanizmus ECURIE dbre a plní si pvinnsti, ktré jej vyplývajú z rzhdnutia Rady 87/600 (bdy 31 až 36), n mhla by zlepšiť kntrlu prijatia patrení na základe získaných pznatkv a pri prblémch, pri ktrých zistila, že je ptrebné ich napraviť. 78 Pkiaľ ide stanviská Kmisie k investičným prjektm, zistili sme, že súčasný rámec zastáva za najnvšu plitiku a legislatívnym a technlgickým vývjm v blasti jadrvej bezpečnsti (bdy 48 až 55). Nezaručuje, že Kmisia získa infrmácie, ktré ptrebuje na prediskutvanie všetkých aspektv investičných prjektv, ktré sa týkajú cieľv zmluvy 51. Od rku 2016 d knania nášh auditu Kmisia neurbila v prcese ďalšie krky, v rámci ktrých by navrhla aktualizáciu právnych predpisv (bdy 56 až 58). 79 Pri psudzvaní transpzície a vyknávania smerníc (bd 29) a pri vypracúvaní svjich stanvísk k investičným prjektm (bd 46 až 47) Kmisia využíva ak zdrj infrmácií výsledky partnerských hdntení. P dknčení transpzície a kntrl zhdy bude Kmisia aj naďalej zdpvedať za mnitrvanie výsledkv partnerských hdntení. Odprúčanie 2 Aktualizvať legislatívny rámec Keď Kmisia v súlade s balíkm patrení pre energetickú úniu z rku 2015 predlží legislatívny návrh aktualizvanéh rámca, ktrý bude zahŕňať investičné prjekty v jadrvm priemysle, mala by zhľadniť: najnvší legislatívny a plitický vývj v blasti jadrvej bezpečnsti a najnvšie smernice Euratme, psledné zmeny pvahy investičných prjektv, najmä nvé technlógie a dlhdbú prevádzku, svju skúsensť pzrvateľa pri partnerských hdnteniach. Cieľvý dátum vyknania: Kmisia prispieva k zlepšvaniu jadrvej bezpečnsti a chrany pred žiarením v EÚ pskytvaním stanvísk k investičným prjektm v jadrvm priemysle a vervaním zariadení členských štátv na nepretržité sledvanie úrvne rádiaktivity. Pri našm audite sa však zistili určité bmedzenia, ktré môžu znížiť 51 Ak sú stanvené v článku 43 Zmluvy Euratme.

34 34 pridanú hdntu činnstí Kmisie. Zistili sme, že Kmisia nemá spľahlivý pstup na vypracúvanie stanvísk k investíciám v jadrvm priemysle (bdy 60 až 65) a na vervanie zariadení členských štátv na sledvanie rádiaktivity (bdy 66 až 73). V dôsledku chýbajúcich schválených metdík má Kmisia veľký priestr, aby pstupvala pdľa vlastnéh uváženia, č hrzuje úplnsť, jedntnsť a spjitsť týcht činnstí. Odprúčanie 3 Aktualizvať pstupy S cieľm zabezpečiť jedntný a súvislý prístup ku kntrle zariadení na sledvanie rádiaktivity a k vypracúvaniu stanvísk k investíciám v jadrvm priemysle by Kmisia mala stanviť vnútrné pstupy, ktré zaistia, aby bla práca vyknávaná, dkumentvaná a preskúmavaná dôsledne. Cieľvý dátum vyknania: 2022 Tút správu prijala kmra I, ktrej predsedá Jã Figueired, člen Dvra audítrv, v Luxemburgu na svjm zasadnutí dňa 8. januára Za Európsky dvr audítrv Klaus-Heiner Lehne predseda

35 35 Prílhy Prílha I Kntrly Kmisie Tabuľka 1 Kntrly transpzície Smernica nakladaní s rádiaktívnym dpadm Smernica jadrvej bezpečnsti Smernica základných bezpečnstných nrmách Termín pre transpzíciu Oznámenia zaslané v stanvenej lehte aleb pred začatím pstupu v prípade nesplnenia pvinnsti známiť patrenia Uknčenie kntrly týkajúcej sa členskéh štátu, ktrý známil transpzičné patrenia pred začatím pstupu v prípade nesplnenia pvinnsti známiť patrenia Trvanie kntrly týkajúcej sa členskéh štátu, ktrý známil transpzičné patrenia pred začatím pstupu v prípade nesplnenia pvinnsti (v mesiacch) cieľ: 6 mesiacv 53 Pčet členských štátv, ktré v čase nášh auditu (júl 2019) ešte neznámili dknčenie transpzície Pčet inicivaných pstupv v prípade nesplnenia pvinnsti z dôvdu neznámenia a neúplnsti Časvý dstup medzi frmálnu výzvu a dôvdneným stanviskm (v mesiacch) Celkvé trvanie pstupv v prípade nesplnenia pvinnsti (v mesiacch) /2013 6/2018 Prebieha Prebieha až 29 6 až 9 8 až Prebieha prebieha 52 Kmisia predpkladá, že kntrly uknčí v prvm štvrťrku 2020; predpkladané trvanie: mesiacv 53 Kmisia, súbr nástrjv pre lepšiu právnu reguláciu, nástrj č Trvanie najdlhšieh pstupu v prípade nesplnenia pvinnsti.

36 36 Tabuľka 2 Kntrly zhdy Smernica nakladaní s rádiaktívnym dpadm Smernica jadrvej bezpečnsti Smernica základných bezpečnstných nrmách Začiatk kntrly Ešte nezačala Kniec kntrly 6/2018 Prebieha Ešte nezačala Celkvé trvanie kntrly (v mesiacch) cieľ: mesiacv 55 Pčet kntrl (= členských štátv) uknčených v čase auditu Pčet začatých pstupv v prípade nesplnenia pvinnsti Pčet prebiehajúcich pstupv v prípade nesplnenia pvinnsti v čase auditu 57 Prebieha Ešte nezačala Ešte nezačali 15 0 Ešte nezačali 13 0 Ešte nezačali Tabuľka 3 Vnútrštátne prgramy pdľa smernice nakladaní s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm Neznámenie Neplnenie pvinnsti Začiatk kntrly Kniec kntrly 11/2015 5/2018 Celkvé kntrly (v mesiacch) 3 33 Pčet začatých pstupv v prípade nesplnenia pvinnsti Pčet prebiehajúcich pstupv v prípade nesplnenia pvinnsti v čase auditu Kmisia, súbr nástrjv pre lepšiu právnu reguláciu, nástrj č. 37.

37 37 Prílha II Príklady prípadv nesplnenia pvinnsti pri transpzícii smernice nakladaní s rádiaktívnym materiálm a vyhretým palivm Článk smernice článk 5 ds. 1 písm. c) článk 6 ds. 3 článk 7 ds. 3 článk 7 ds. 5 článk 8 Pžiadavka Členské štáty sú pvinné vytvriť vnútrštátny rámec zahŕňajúci systém udeľvania licencií pre činnsti a/aleb zariadenia na nakladanie s vyhretým palivm a rádiaktívnym dpadm. Členské štáty musia zabezpečiť, aby mal príslušný regulačný rgán záknné právmci a ľudské a finančné zdrje ptrebné na splnenie svjich pvinnstí, ktré mu vyplývajú z tejt smernice. Členské štáty sú pvinné zabezpečiť, aby pžiadavky v súvislsti s udeľvaním licencií zahŕňali preukazvanie bezpečnsti zahŕňajúce prípravu a uskutčňvanie jadrvých činnstí a vybudvanie, prevádzku, vyradenie z prevádzky aleb uzatvrenie zariadenia vrátane fázy p uzatvrení úlžiska. Vnútrštátne rámce musia zahŕňať pžiadavku na držiteľv licencií zabezpečiť primerané finančné a ľudské zdrje. Vnútrštátne rámce musia zahŕňať pžiadavku, aby všetky strany zabezpečili vzdelávanie a dbrnú prípravu pre svjich pracvníkv, ak aj činnsti v blasti výskumu a rzvja na pkrytie ptrieb vnútrštátnych prgramv. Nesplnenie pvinnsti Systém udeľvania licencií vytvrený niektrými členskými štátmi nezahŕňal všetky činnsti týkajúce sa nakladania s vyhretým palivm aleb rádiaktívnym dpadm ak ulženie dpadu či umiestnenie, naprjektvanie, výstavbu a uzatvrenie zariadení. Niektré členské štáty nepreukázali, že ich príslušný regulačný rgán získal zdrje ptrebné na plnenie svjich pvinnstí pdľa tejt smernice. Niektré členské štáty nezabezpečili, aby preukazvanie bezpečnsti zahŕňal všetky aspekty. Niektré členské štáty neuviedli zmienku primeraných ľudských zdrjch. Niektré členské štáty nezabezpečili, aby mali všetky strany vrátane pôvdcv, držiteľv licencií, príslušných regulačných rgánv a iných rgánv pvinnsť zaistiť pre svjich pracvníkv vzdelávanie a dbrnú prípravu. V transpzičných patreniach niektrých členských štátv sa činnsti v blasti výskumu a rzvja vôbec nespmínajú.

38 38 Glsár Dlhdbá prevádzka: prevádzka jadrvej elektrárne p termíne stanvenm v licencii, nrmách aleb právnych predpisch, pd pdmienku, že elektráreň naďalej spĺňa pžiadavky stanvené v licencii Havária: akákľvek neplánvaná udalsť, ktrá má aleb môže mať významné dôsledky z hľadiska rádiaktivity aleb jadrvej bezpečnsti Havarijná dzva: vyknanie patrení na zmiernenie dôsledkv havarijnej situácie Havarijná pripravensť: stav phtvsti prijať patrenia na zmiernenie dôsledkv havarijnej situácie Havarijná situácia: nečakávané žiarenie aleb jadrvá situácia, ktré si vyžadujú kamžité patrenia na dvrátenie aleb zmiernenie vážnych negatívnych dôsledkv Inizujúce žiarenie: energia prenášaná v frme častíc aleb elektrmagnetických vĺn schpných priam aleb nepriam prdukvať ióny, t. j. atómy aleb mlekuly s elektrickým nábjm Jadrvé zariadenie: jadrvá elektráreň, závd na bhacvanie uránu, zariadenie na výrbu jadrvéh paliva, závd na prepracvanie vyhretéh jadrvéh paliva, zariadenie s výskumným reaktrm, zariadenie na skladvanie vyhretéh paliva a zariadenia na skladvanie rádiaktívneh dpadu, ktré sa nachádzajú v tej istej lkalite Jadrvý: týkajúci sa energie uvľnenej pri jadrvm štiepení aleb jadrvej syntéze aleb využívajúci takút energiu Licencia: právny dkument, ktrým sa udeľuje pvlenie vyknávať určité činnsti súvisiace s nakladaním s vyhretým palivm aleb rádiaktívnym dpadm aleb ktrým sa zveruje zdpvednsť za umiestnenie, naprjektvanie, výstavbu, uvedenie d prevádzky, prevádzku, vyradenie z prevádzky aleb uzatvrenie zariadenia pre nakladanie s vyhretým palivm, zariadenia pre nakladanie s rádiaktívnym dpadm aleb jadrvéh zariadenia Nehda: akákľvek neplánvaná udalsť, ktrej dôsledky aleb ptenciálne dôsledky z hľadiska radiačnej chrany aleb jadrvej bezpečnsti nie sú zanedbateľné Ožiarenie: vystavenie žiareniu

39 39 Pdnik: fyzická aleb právnická sba, ktrá pdľa vnútrštátneh zákna nesie zdpvednsť za zdrj žiarenia aleb za vyknávanie činnsti, ktrá môže zvýšiť vystavenie jedntlivcv žiareniu z zdrja žiarenia Pridaná hdnta: hdnta vytvrená prstredníctvm patrenia EÚ navyše k hdnte, ktrá by sa dsiahla len vďaka patreniu samtnéh členskéh štátu Prjekt EU Pilt: nefrmálny dialóg medzi Kmisiu a členským štátm mžnm neddržaní právnych predpisv EÚ pred začatím frmálneh pstupu v prípade nesplnenia pvinnsti Rádiaktivita: fenmén, pri ktrm atómy prechádzajú spntánnym náhdným rzpadm, ktrý zvyčajne sprevádza emisia žiarenia Stanviská Kmisie: stanviská Kmisie k investičným prjektm v jadrvm priemysle vypracúvané v súlade s pstupm stanveným v článkch 41 až 44 Zmluvy Euratme Vyhreté paliv: jadrvé paliv, ktré bl p žiarení dstránené z aktívnej zóny reaktra; môže sa prepracvať aleb ulžiť, ak sa pvažuje za rádiaktívny dpad Záťažvý test: psúdenia rizík a bezpečnsti, ktré sa vyknávajú v všetkých jadrvých elektrárňach v EÚ s cieľm zmerať ich schpnsť dlať nebezpečenstvám ak zemetrasenia, pvdne, terristické útky a klízie lietadiel

40 40 Akrnymy a skratky ECURIE: Európske splčenstv pre rýchlu výmenu infrmácií v prípade rádilgickej havarijnej situácie (Eurpean Cmmunity Urgent Radilgical Infrmatin Exchange) ENSREG: Skupina európskych regulačných rgánv pre jadrvú bezpečnsť (Eurpean Nuclear Safety Regulatrs Grup) EURDEP: Európska platfrma pre výmenu údajv radiácii (Eurpean Radilgical Data Exchange Platfrm) JRC: Splčné výskumné centrum (Jint Research Centre) MAAE: Medzinárdná agentúra pre atómvú energiu NEA: Agentúra pre jadrvú energiu (Nuclear Energy Agency) SDEÚ: Súdny dvr Európskej únie USIE: Jedntný systém na výmenu infrmácií v prípadch incidentv a havarijných situácií (Unified System fr Infrmatin Exchange in Incidents and Emergencies) WANO: Svetvá asciácia prevádzkvateľv jadrvých zariadení (Wrld Assciatin f Nuclear Operatrs) WENRA: Združenie západeurópskych regulačných rgánv v blasti jadrvej energie (Western Eurpean Nuclear Regulatrs' Assciatin) ZFEÚ: Zmluva fungvaní Európskej únie

41 ODPOVEDE KOMISIE NA OSOBITNÚ SPRÁVU EURÓPSKEHO DVORA AUDÍTOROV KOMISIA PRISPIEVA K JADROVEJ BEZPEČNOSTI V EÚ, POTREBNÉ SÚ VŠAK AKTUALIZÁCIE SK ZHRNUTIE I. Jadrvá bezpečnsť je priritu Európskej kmisie. Prístup EÚ k jadrvej bezpečnsti je zalžený na zásadách splnenia najvyššej úrvne bezpečnsti a na neustálm zlepšvaní v záujme chrany ľudí, kntrly nebezpečenstva, predchádzania núdzvým situáciám a reakcie na ne a zmierňvanie akýchkľvek škdlivých dôsledkv. Na tent účel EÚ vytvrila pkrčilý, právne záväzný a vyknateľný právny rámec týkajúci sa jadrvej bezpečnsti, chrany pred žiarením, pripravensti a reakcie na núdzvé situácie, ak aj nakladania s rádiaktívnym dpadm a vyhretým palivm, ktrý vychádza z celsvetv uznaných splčných zásad zaktvených v medzinárdných dhvrch a z skúsenstí z jadrvej havárie v Fukušime, ak aj z najnvšieh vedeckéh vývja. IV. Zmluvami sa Európskej kmisii ak pravidl vymedzil práv iniciatívy, a teda práv navrhvať nvé právne predpisy EÚ/Euratmu. Právne predpisy, ktré navrhuje, však nemôže prijímať sama; tt je výsadu dvch rzhdvacích inštitúcií, Európskeh parlamentu a/aleb Rady. IX. Pzri dpvede Kmisie na bdy 63 a 72. POZNÁMKY 25. Kmisia sa snaží dknčiť kntrlu zhdy v lehte mesiacv, ktrá nie je záknnu lehtu a pčíta sa d dátumu známenia vnútrštátnych transpzičných patrení. Kntrla teda v skutčnsti závisí d známenia týcht patrení členskými štátmi. Kmisia súhlasí s vyhlásením Európskeh dvra audítrv a knštatuje, že meškanie mžn vysvetliť tým, že členské štáty museli p prvýkrát d 23. augusta 2015 prijať nárdný prgram nakladania s vyhretým palivm a rádiaktívnym dpadm. 38. Verejná kmunikácia v prípade núdzvej situácie patrí v súlade s článkm 3 ds. 1 písm. h) rzhdnutia Rady 87/600/Euratm v prvm rade d právmci členských štátv. Útvary Kmisie však pripravujú tlačvé správy a znamujú ich hvrcvi Kmisie ak súčasť cvičení ECURIE. Pkiaľ ide dbrnú prípravu nárdných expertv, Kmisia vždy, keď je t ptrebné, rganizuje šklenia pre príslušné vnútrštátne rgány ECURIE a EURDEP, najmä ak dôjde k zmene systému. Ptreba takýcht prgramv dbrnej prípravy sa prerkúva a schvaľuje pčas zasadnutí príslušných rgánv ECURIE. 63. Pkiaľ ide stanviská k jadrvým investičným prjektm, Kmisia dteraz pužila interné pstupy vychádzajúce z znenia Zmluvy Euratme a platných nariadení, t. j. nariadenia Rady (Euratm) č. 2587/1999 z 2. decembra 1999, ktrým sa vymedzujú investičné prjekty, ktré treba znamvať Kmisii v súlade s článkm 41 Zmluvy zalžení Európskeh splčenstva pre atómvú energiu (Ú. v. ES L 315, , s. 1 3), a nariadenia Kmisie (ES) č. 1209/2000 z 8. júna 2000 pstupch preskúmavania známení pdľa článku 41 zmluvy Euratme (Ú. v. ES L 138, , s ). 64. Prípad písaný v tmt bde Európskym dvrm audítrv sa týkal dbrvľnéh známenia (t. j. prjektu s sumu investície pd prahvu hdntu stanvenu právnym rámcm), na ktré sa vzťahval článk 1 ds. 4 nariadenia Rady č. 2587/ SK

42 72. Spmínané vervania vychádzajú z dkumentu Kntrla zariadení na mnitrvanie rádiaktivity živtnéh prstredia pdľa ustanvení článku 35 Zmluvy Euratme Praktické patrenia na uskutčňvanie kntrly v členských štátch (Ú. v. EÚ C 155, , s. 2 5) a čerpajú z dbrných znalstí inšpekčnéh tímu a prvnávania s patreniami v iných členských štátch. ZÁVERY A ODPORÚČANIA 74. Zmluvami sa Európskej kmisii ak pravidl vymedzil práv iniciatívy, a teda práv navrhvať nvé právne predpisy EÚ/Euratmu. Právne predpisy, ktré navrhuje, však nemôže prijímať sama; tt je výsadu dvch rzhdvacích inštitúcií, Európskeh parlamentu a/aleb Rady. Odprúčanie 1 Aktualizvať prístup k mnitrvaniu transpzície smerníc Euratme Kmisia prijíma tt dprúčanie. Kmisia súhlasí s dprúčaním vymedziť ptrebné usmernenia, ktré sa stanvia na základe internéh rzhdnutia zdpvednéh útvaru Kmisie a v ktrých sa stanví psúdenie rizika transpzície v súvislsti s budúcimi smernicami Euratmu. Prstredníctvm tht psúdenia rizika sa vyhdntia kľúčvé blasti týcht smerníc a ptreba vypracvať pdrbnejšie interné usmernenia k výkladu a/aleb stratégiu na pdpru zamestnancv Kmisie pri vyknávaní kntrl súladu. Odprúčanie 2 Aktualizvať legislatívny rámec Kmisia prijíma tt dprúčanie. 80. Pzri dpveď Kmisie na bdy 63 a 72. Odprúčanie 3 Aktualizvať pstupy Kmisia prijíma tt dprúčanie. Kmisia je pripravená stanviť na základe rzhdnutia zdpvednéh útvaru Kmisie príslušné vnútrné pstupy s cieľm zabezpečiť, aby sa práca na kntrle zariadení na mnitrvanie rádiaktivity dôsledne vyknávala, dkumentvala a preskúmavala. SK 2 SK

43 Harmngram Udalsť Dátum Schválenie memranda plánvaní auditu/začiatk auditu Oficiálne zaslanie návrhu správy Kmisii (prípadne inému kntrlvanému subjektu) Schválenie knečnej verzie správy p námietkvm knaní Prijatie ficiálnych dpvedí Kmisie (aleb inéh kntrlvanéh subjektu) v všetkých jazykch

44 AUTORSKÉ PRÁVA Európska únia, Plitika týkajúca sa pakvanéh pužitia materiálv Európskeh dvra audítrv (EDA) je stanvená v rzhdnutí Európskeh dvra audítrv č. 6/2019 plitike tvrenéh prístupu a pakvanm pužití dkumentv. Pkiaľ sa nestanvuje inak (napr. v sbitnm upzrnení autrských právach), bsah materiálv EDA v vlastníctve EÚ pdlieha licencii Creative Cmmns Attributin 4.0 Internatinal (CC BY 4.0). T znamená, že pakvané pužitie je pvlené pd pdmienku, že sa náležite uvedie zdrj a značia prípadné zmeny. Pužívateľ nesmie skresliť pôvdný význam či myšlienku dkumentv. EDA nenesie zdpvednsť za žiadne dôsledky pakvanéh pužitia. V prípade, že knkrétny materiál zbrazuje aleb pisuje identifikvateľné súkrmné sby, napr. na ftgrafiách zamestnancv EDA, aleb ak bsahuje prácu tretej strany, pužívateľ je pvinný získať ddatčné pvlenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všebecné pvlenie a jasne sa vymedzí každé prípadné bmedzenie týkajúce sa pužitia. V prípade pužitia či šírenia bsahu materiálv, ktré EÚ nevlastní, je ptrebné žiadať pvlenie priam d držiteľv autrských práv: Plitika EDA týkajúca sa pakvanéh pužitia materiálv sa nevzťahuje na sftvér ani dkumenty, ktré pdliehajú právam priemyselnéh vlastníctva, ak sú patenty, chranné známky, zapísané dizajny, lgá a názvy, a pužívateľvi sa na ne licencia nepskytuje. V súbre webvých sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci dmény eurpa.eu sa uvádzajú dkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mim kntrly EDA, dprúčame Vám, aby ste preskúmali ich plitiky chrany sbných údajv a autrských práv. Pužitie lga Európskeh dvra audítrv Lg Európskeh dvra audítrv sa nesmie pužiť bez predchádzajúceh súhlasu Európskeh dvra audítrv. PDF ISBN: ISSN: di: / QJ-AB SK-N HTML ISBN: ISSN: di: / QJ-AB SK-Q

45 Hlavnú zdpvednsť za jadrvú bezpečnsť nesú držitelia licencií jadrvých zariadení a vnútrštátne rgány. Medzi knkrétne úlhy Kmisie v tejt blasti patrí vytvrenie právneh rámca Euratmu a dhľad nad jeh transpzíciu v členských štátch, vervanie zariadení členských štátv na mnitrvanie rádiaktivity a kntrla súladu investícií d jadrvéh priemyslu s Zmluvu Euratme. Dspeli sme k záveru, že celkv Kmisia vyknávala tiet právmci dbre a prispela k jadrvej bezpečnsti v EÚ. Naše dprúčania sú zamerané na úlhu Kmisie v mnitrvaní transpzície smerníc Euratme, rámec, v ktrm Kmisia vydáva svje stanviská k investíciám d jadrvéh priemyslu, a prístup, ktrý uplatňuje pri vypracúvaní stanvísk a pri vervaniach zariadení na sledvanie rádiaktivity. Osbitná správa EDA pdľa článku 287 ds. 4 druhéh pddseku ZFEÚ.