6 TANEČNÁ/POHYBOVÁ TERAPIA Tanečná/pohybová terapia je ďalšou z expresívnych terapií, ktorá pomocou tanca prispieva k zlepšeniu, zmene správania, mysl

Prepis

1 6 TANEČNÁ/POHYBOVÁ TERAPIA Tanečná/pohybová terapia je ďalšou z expresívnych terapií, ktorá pomocou tanca prispieva k zlepšeniu, zmene správania, myslenia, emócií správnym a prijateľným smerom. Našou úlohou je priblížiť túto zaujímavú terapiu, ktorá sa po prvýkrát objavila v 40. rokoch 20. storočia v Spojených štátoch amerických spolu s hnutím terapie zameranej na telo. Na Slovensku sa pomaly dostáva do povedomia prostredníctvom známej psychologičky, inštruktorky improvizácie v pohybe, tanca a symboliky tela Moniky Stehlíkovej. Jej realizácia prebieha za pomoci expresívneho prostriedku tanca, ktorý je väčšinou sprevádzaný hudbou a slúži ako nástroj vyjadrenia svojich pocitov a zbavenia sa veľkého napätia zo stresu alebo iných záťažových situácií. Pod tancom môžeme rozumieť aj umelecký výrazový prostriedok, ktorým sa myslí čisto estetická stránka. Ak chceme hovoriť o terapii tancom, dôraz je kladený na samotnú výpoveď klienta a jeho prežívanie danej situácie. Tanec ako druh umenia ponúka techniku a choreografiu a tie súvisia s moderným tancom. Ak pod tancom rozumieme druh umenia, je nutné použiť určitú špecifickú tanečnú techniku. Forma a aj technika vychádzajú z nácviku, ktorý špecificky zapojuje telo. Môžeme konštatovať, že hlavný rozdiel medzi tancom ako umením a tancom ako pohybom v terapii spočíva v ich základnom poňatí. Centrálnym princípom tanečnej/pohybovej terapie je spojenie tanečných pohybov s emóciami. Payne (2011) uvádza, že medzi tancom ako umením, kreatívnym tancom a tanečnou/pohybovou terapiou existuje niekoľko zásadných rozdielov. Tanec ako umenie a kreatívny tanec môžu mať, podobne ako v športe terapeutické účinky, ale aj napriek tomu ich nemôžeme radiť do terapie, pretože nerozvíjajú spojenie vedomej a nevedomej skúsenosti. Pri tanečnej/pohybovej terapii môžu nevedome navodené pohybové reakcie viesť k asociáciám raných udalostí 35

2 a k ich znovuprežitiu. Tým si človek uvedomí vtlačené pocity a pocity spojené s udalosťami a tým, že ich znova prežije, získa nový pohľad na svoje životné situácie. Vyčerpávajúcu definíciu tanečnej pohybovej terapie podáva Európska asociácia tanečnej terapie (2010), ktorú definuje ako psychoterapeutickú aktivitu, ktorá pomáha klientom nachádzať: Radosť z funkčnej činnosti Človek má telo, ktoré sa pohybuje, a tak vytvára kontakt s prostredím. Hlavne mladí ľudia s nedostatočným pohybovým tréningom strácajú kontakt so svojím telom a s pribúdajúcim vekom ubúda aj pružnosť ich tela. Ide hlavne o to, aby si človek zo všetkého najprv uvedomil svoje telo. Opakovaním rôznych cvičení sa postupne človek učí ovládať vlastné telo i tak ho spoznáva. Pohyby sa stávajú istejšími, pružnejšími, koordinovanejšími a najmä pohotovejšími. Človek sa cíti v dobrej kondícii, a tento príjemný prežitok mu pomáha upevniť a rozvíjať jeho telesnú a duševnú stránku. Jednotu telesnej a duševnej stránky Tanec je spojením fyzickej a psychickej stránky, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Tanečné pohyby sú nástrojom vyjadrenia a odhalenia vlastných emócií. Ak improvizujeme, naše tanečné pohyby odrážajú náš aktuálny psychický stav. Pozitívne zmýšľanie o sebe samom Objektívna telesná schéma je často odlišná od subjektívneho obrazu človeka, ktoré si vytvoril na základe skúseností s okolím. Aby sa človek naučil prijať seba takým, akým je, je potrebné ponúknuť klientom také tanečné cvičenie, ktoré synchronizuje jednotlivé telesné časti, pohľad odborníka, ktorý bude zrkadlom odrážajúcim ich vlastnú hodnotu. Volia sa ľahké cvičenia, aby sa klienti nepreťažili a naopak neaktivovali obranné mechanizmy (útok, útek a pod.). Nezávislosť Tým, že si človek uvedomuje sám seba, pocit vlastnej integrity a sebaprijatia ho môže viesť k väčšej samostatnosti. Klient vo viacerých cvičeniach prichádza do kontaktu s ostatnými a cez tanec objavuje vlastné gestá, pohyby a postoje. Zároveň sa 36

3 snaží reagovať a prijímať tanečnú reč ostatných. Tento proces vytvárania autonómie je prioritne využívaný pri psychotických klientoch. Telesnú symboliku Tanečným pohybom, ako sme už naznačili, vyjadrujeme svoj momentálny stav. Prostredníctvom neho prenášame na parket priania, túžby a myšlienky. Je akýmsi priestorom, kam môžeme vypustiť našu nahromadenú agresivitu. Cez tento tanečný výraz klient môže dosiahnuť uspokojenie, ktoré vedie k pocitu uvoľnenia a pokoja. Sublimáciu Tanečná terapia je aj arteterapiou. Nejde tu len o samotné gesto, ale prostredníctvom neho sa snaží objaviť symboliku. Svojím telom sa snažíme vytvoriť umelecké dielo. Krása tanečnej terapie nespočíva v dlhých študovaných tanečných choreografiách, ale hlavne vo vyjadrení svojej autonómie, ktorá odráža vnútorný stav jedinca. Slovenská tanečná/pohybová terapeutka Monika Stehlíková (2015) hovorí o tejto terapii, že je to miesto, kde vzniká priestor medzi klientom a terapeutom, v ktorom sa buduje bezpečný vzťah, ktorý je schopný uniesť pravosť a autenticitu klienta a jeho problému. Klient v terapeutickom procese odhaľuje svoje pravé ja i mechanizmy, ktoré mu pomáhajú prežiť (aj keď nie vždy sú zdravé a nápomocné). Z týchto konštatovaní jasne vyplýva, že tanečnú/pohybovú terapiu môžeme považovať za expresívny terapeutický postup. Toto tvrdenie dokazuje aj definícia Vymětala (2007), ktorý tento expresívny terapeutický postup charakterizuje ako redukciu úzkosti a uvoľnenie skrytého napätia. 6.1 Ciele tanečnej/pohybovej terapie Hlavnými cieľmi, na ktoré sa tanečná/pohybová terapia orientuje, sme zhrnuli do nasledujúcich 6 bodov: integrácia človeka po fyzickej a emočnej stránke, správne a reálne vnímanie seba samého, akceptácia a zvládanie napätia v tele, úzkosti a stresových situácií, 37

4 identifikovať a vyjadrovať vlastné pocity správnym a prijateľným spôsobom, obohatenie pohybového repertoáru, navodenie zmeny a kontrola nežiaduceho správania. 6.2 Špecifiká kladené na tanečnú/pohybovú terapiu Dosedlová (2012) sa zmieňuje, že tanečná/pohybová terapia je prevažne nedirektívna, ale presne štruktúrovaná. Aktivitu necháva na klienta a jej odpoveďou je samotný pohyb. Jej snahou nie je zdokonalenie tanečných pohybov, ale vyjadrenie pocitov, ktoré sa nedajú vyjadriť slovne. Jej hlavnou oblasťou sú predovšetkým patologické stereotypy, nesprávne spôsoby správania a tiež rozvoj pohybového repertoáru človeka. Terapeuti pracujú s ľuďmi rôzneho veku, ktorí majú problémy, či už v oblasti fyzickej, alebo psychickej. Malchiody (2007) tu upozorňuje, že ich primárnym cieľom by malo byť odstránenie prekážok, ktoré im bránia vyjadriť seba samého. Stehlíková (2015) uvádza, že pre tanečnú/pohybovú terapiu sa najčastejšie rozhodujú osoby: u ktorých sa vyskytujú nasledujúce problémy: napätie, bolesti, vnútorné tlaky, zablokované časti tela, kde ťažké životné situácie spôsobujú výrazné somatické prejavy (búšenie srdca, potenie rúk, slabosť nôh a rúk), ktoré vnímajú, že niektoré časti ich tela sú náchylnejšie na bolesť či choroby a majú motiváciu to liečiť nielen medikamentózne, ale objaviť príčinu a podporiť trvalú zmenu v smere psychického a fyzického zdravia, majú zdeformovaný obraz vlastného tela, problémy so sebahodnotou, trpia poruchami príjmu potravy alebo sú akýmkoľvek spôsobom autoagresívne, osoby, ktoré majú emocionálne problémy, vnútorné konflikty alebo prežívajú dlhodobý stres, osoby zasiahnuté syndrómom vyhorenia, osoby, ktoré majú ťažkosti s nadväzovaním nových vzťahov. 38

5 6.3 Aspekty terapeutického procesu pri tanečnej/pohybovej terapii Tanečná/pohybová terapia je založená na princípe vzťahu medzi pohybom a emóciami. Telo sa využíva ako expresívny nástroj so vzťahom k prebiehajúcim myšlienkam a emóciám. Hľadanie tohto vzťahu je prioritným cieľom tanečnej/pohybovej terapie. Terapeut má sledovať a rozvíjať pohybový proces klienta a pomôcť mu toto spojenie preskúmať. V terapii sa ďalej vyžaduje kreativita pohybu. Umožnenie tvorivého procesu vedie klienta k tomu, aby bol spontánnejší. Čížková (2005) hovorí o tom, že centrálnou témou liečebného terapeutického procesu tanečnej/pohybovej terapie sú: 1. Práce s pohybovým vzorcom, zameranie na pohybovú zmenu Pilierom práce s pohybovým vzorcom je tvorivá tanečná improvizácia a nevedomé voľné pohybové asociácie, či už ide o individuálnu, alebo skupinovou terapiu. Improvizácia vyžaduje byť spontánny, čo je pre niektoré skupiny a jednotlivcov náročné, pokiaľ nie sú zvyknutí na tento spôsob prežívania. Musíme si preto dať pozor, aby sme nevyvolali opačný efekt u klienta, zvlášť u takého, ktorý trpí psychickou poruchou. Je nutné k nim pristupovať opatrne a tak vyberať aj príslušné aktivity, ktoré sú presne štruktúrované. V tomto prípade je štruktúra dôležitá, za účelom priaznivého pôsobenia na klienta. Pri improvizácii si klienti vytvárajú pohyby sami, ktoré sa vzťahujú na ich vnútorné prežívanie. Pohyb je sprevádzaný predstavami vyvolávanými na základe fyzických pocitov, spontánnych pohybov, ktoré sa objavujú vo vedomí. Túto metódu môžeme aplikovať vo veľkej miere na neurotických klientov. Ak sa objaví určitý vzorec, je výsledkom určitého prežívania a vyvoláva spomienky a pocity. Tu už nastupuje terapeut, ktorého úlohou je nájsť s nimi prepojenia, ktoré sa objavujú v každodennom živote. 2. Využitie tanca ako prostriedku komunikácie V tanci sa vzťahy stávajú viditeľnejšími vďaka symbolickej povahe jeho expresívneho charakteru. Výhodou tanca je, že je možné nadviazať komunikáciu aj s klientom, ktorý má problémy v oblasti verbálnej komunikácie. Pri tejto komunikácii 39

6 významnú úlohu zohráva samotná osobnosť terapeuta a jeho schopnosť naladiť sa na rovnakú pohybovú úroveň kinestetická empatia. Keď sa klient pohybuje, terapeut sa snaží napodobniť ho v jeho pohyboch. Túto techniku nazývame aj zrkadlenie. Zrkadlenie sa nemôže spájať len s napodobňovaním pohybu klienta, ide hlavne o súcitnú a chápajúcu reflexiu. Táto technika sa využíva u schizofrenických klientov. 3. Verbálne spracovanie a reflektovanie prežitku. Verbalizácia je významnou súčasťou procesu tanečnej terapie. Telesné zážitky sú transformované do slov a myšlienok, čo pomáha klientom uvedomovať si ich samotný obsah. Nachádzame dôležitosť pohybu a pohyb identifikujeme ako vzorec správania sa. Verbalizácia sa zvyčajne uskutočňuje na záver sedenia, ale nemusí to byť pravidlom. Gräffová (2005) vyčleňuje pri verbálnom spracovaní prežitku tieto body: 1) sedenie v kruhu, aby každý každého videl, 2) povzbudenie účastníkov k zdieľaniu svojich zážitkov, ktoré u nich počas stretnutí niečo vyvolali, 3) počúvanie obsahu prvých viet zdieľania sa somatických prežitkov, pokiaľ nezíska zo zdieľania zmyslový obraz. Potom účastníka preruší a pracuje s materiálom, ktorý sa objavil, pokiaľ zo situácie vyplynie, že je vhodné s ním ďalej pracovať. Tanečná/pohybová terapia pomáha klientom každého veku nájsť riešenie na ich záťažové situácie a napätie prostredníctvom tanca. Tanec je prostriedkom, cez ktorý klient môže komunikovať s terapeutom, a tým vyjadrovať svoje pocity a aktuálny stav. Pokiaľ však tento tanec nie je spojený s vyjadrením svojich pocitov a emócií, nemôžeme ho spájať s termínom terapia. Výnimočnosť tejto terapie spočíva hlavne v tom, že klienti zapájajú každú časť svojho tela, čo posilňuje ich fyzickú stránku a odkrýva psychickú. Fyzickú preto, lebo ich svaly sa stávajú pružnejšími a koordinovanejšími a pohyby ladnejšími. Psychickú najmä kvôli tomu, lebo každý pohyb je vyjadrením ich momentálneho stavu, v ktorom sa nachádzajú. 40