Microsoft Word - Drieňok_Teplý Vrch_2013.doc

Prepis

1 Drieňok Internetový profil vody určenej na kúpanie - vypracovaný na základe požiadavky čl. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS a v súlade s prílohou III tejto smernice. Vody určené na kúpanie sú tečúce alebo stojaté vody, vyhlásené v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu životného prostredia, v ktorých je kúpanie povolené alebo nie je kúpanie zakázané a v ktorých sa tradične kúpe väčší počet ľudí. Kvalita vody určenej na kúpanie sa sleduje podľa európskych kritérií a údaje sa od roku 2004 každoročne poskytujú Európskej komisii (EK). Identifikáciu vôd určených na kúpanie vykonáva spoločne rezort životného prostredia a zdravotníctva. rue&fileid=403&flags=160&indexfile=zz2009&text=vodný+zákon Základné údaje o vode určenej na kúpanie Názov vody na kúpanie Členský štát EÚ Kraj Obec ID vody na kúpanie Drieňok Teplý Vrch Slovenská republika Banskobystrický Teplý Vrch SKREK020 Spôsob vyhlásenia vody určenej na kúpanie Lokalita Drieňok bola vyhlásená všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 6/2008 z 25. novembra 2008, ktorou sa vyhlasujú vody určené na kúpanie a určujú povrchové vody určené pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb za vodu určenú na kúpanie s rozlohou 0,7 km 2. Kompetentný orgán pre oblasť monitorovania kvality vody určenej na kúpanie Názov kompetentného orgánu Pôsobnosť orgánu Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote miestna 1

2 Kontaktné údaje orgánu adresa: Sama Tomášika Rimavská Sobota tel.: 047/ , klapka -118,126,127 Prevádzkovanie Spôsob prevádzkovania verejne bez prevádzkovateľa Popis vody určenej na kúpanie Poloha Rekreačný areál prírodného kúpaliska Drieňok (Teplý Vrch) sa nachádza v malebnom prírodnom prostredí juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, v obci Teplý Vrch (okres Rimavská Sobota, región Malohont. Celková plocha hladiny je m 2. Vodná nádrž bola napúšťaná vodou v roku 1981 s určením a využitím na závlahy, sploštenie povodňovej vlny a chov rýb. Rekreačný komplex pod lesom Malá obora bol vybudovaný ako doškoľovacie stredisko a od roku 1991 rekreačné stredisko prevádzkovala Obec Teplý Vrch s využívaním pre rekreáciu a školy v prírode. Od roku 2001 do roku 2011 rekreačné zariadenie prevádzkovala Slovenská agentúra životného prostredia. V súčasnosti je prevádzkovateľom prírodného kúpaliska Drieňok, s.r.o. V roku 2004 bolo rekreačné zariadenie kompletne zrekonštruované pre potreby doškoľovacieho strediska pre environmentálnu výchovu. Každoročne sa tu pripravuje aj pestrá paleta podujatí pre deti, medzi ktorými sa s veľkým ohlasom stretávajú najmä tábory. V roku 2012 bolo na lokalite zaznamenané výrazné zníženie vodnej hladiny nádrže, čo spôsobilo, že pôvodné plochy pláže sa posunuli. Novo odkryté plážové plochy sú výrazne zaburinené, čo môže mať negatívny dopad na kvalitu vody na prírodnom kúpalisku. Podľa 52 vodného zákona je vodná nádrž Drieňok (Teplý Vrch) definovaná ako vodná stavba, ktorá umožňuje osobitné využívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky je možné na takejto vodnej stavbe povoliť aj využívanie na ďalšie účely, napr. rekreáciu. z364&rocnik= &Rocnik=2009 2

3 Mapa 1: Lokalizácia vody určenej na kúpanie v rámci SR (zdroj: SAŽP) 3

4 Legenda: monitorovacie miesto prevádzkovaná pláž mierka: 1 : Mapa 2: Podrobnejšia poloha vody na kúpanie (zdroj: VÚVH, Vodohospodárska mapa SR) Legenda: monitorovacie miesto prevádzkovaná pláž mierka: 1 : Mapa 3: Letecká snímka vody na kúpanie (zdroj: Digitálna ortofotomapa EOROSENSE, s. r. o., GEODIS SLOVAKIA, s. r. o.) 4

5 Mapa 4: Satelitná snímka vody určenej na kúpanie v nepravých farbách (zdroj: SAŽP) Obr. 1 : Drieňok (zdroj: ÚVZ SR) 5

6 Obr. 2: Drieňok pláž (zdroj: RÚVZ Rimavská Sobota) Popis pláže Štruktúra pláže pláž je štrkovitá, upravená s pozvoľným vstupom do vody Charakter pláže prírodný Celková dĺžka pláže 70 m Celková plocha pláže m 2 Celková plocha lokality m 2 Plocha vody na kúpanie m 2 Priemerná hĺbka vody na kúpanie 4,0 m Maximálna hĺbka vody na kúpanie 14 m Priemerná teplota vody počas sezóny 23,5 C Zvyčajná dĺžka kúpacej sezóny Vybavenie pláže: - 1 prezliekareň - toalety, šatne a sprchy sú pre návštevníkov k dispozícii v budove rekreačného zariadenia Drieňok (10 ks WC, 4 umývadlá; splaškové odpadové vody sú odvádzané do vlastnej žumpy) Zásobovanie vodou verejný vodovod Likvidácia odpadu komunálny odpad sa dočasne skladuje v odpadkových košoch a odpadových nádobách rozmiestnených v areáli. Odpad je odvážaný Obecným úradom Veľký Blh na skládku v Tornali Maximálny okamžitý denný počet kúpajúcich sa počas hlavnej sezóny za najpriaznivejšieho počasia 200 osôb Priemerná denná návštevnosť 50 osôb Kapacita areálu 200 osôb Vstup zvierat zakázaný 6

7 Vybavenie areálu hotel, reštaurácia, denný bar s občerstvením, požičovňa vodných plavidiel, vodných bicyklov, tenisové kurty s využitím pre - volejbal, futbal, nohejbal, tenis softbal, stolný tenis, detské ihriská, vonkajšie grilovanie. Identifikácia vody určenej na kúpanie podľa rámcovej smernice o vode 2000/60/ES V roku 2000 vstúpila do platnosti smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ďalej rámcová smernica o vode), ktorá definuje nový komplexný prístup v hodnotení stavu vôd v Európe. Analýzy, hodnotenia, návrhy opatrení sú vykonávané za účelom dosiahnutia cieľov požadovaných touto smernicou a Slovenská republika sa ich zaviazala postupne napĺňať. Výsledky jednotlivých etáp implementácie rámcovej smernice o vode sú poskytované Európskej komisii. Podľa požiadaviek čl. 6 a prílohy IV rámcovej smernice o vode sú vody určené na kúpanie zaradené medzi chránené územia. Rámcová smernica o vode bola v plnej miere transponovaná do vodného zákona. Nový prístup sa opiera v prvom rade o rozdelenie tokov do vodných útvarov, ktoré sú podľa 2 vodného zákona definované ako trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu. Rámcová smernica o vode rozdeľuje vodné útvary do dvoch kategórií, a to na útvary povrchovej vody a útvary podzemnej vody. Bližšie informácie o vymedzovaní vodných útvarov na Slovensku podáva kapitola 2.4 Vodného plánu Slovenska, ktorý je dostupný na: Lokalizácia vody určenej na kúpanie Teplý Vrch - Drieňok v zmysle definícií 2, 3 a 11 vodného zákona Názov povodia ID povodia Názov čiastkového povodia ID čiastkového povodia Názov vodného útvaru ID vodného útvaru Dunaj SK40000 Slaná SK40000RB2SB7 vodná nádrž Teplý Vrch SKS1002 Súradnice monitorovacieho miesta Súradnicový systém x ETRS89 20, ,4725 S-JTSK , ,6218 Tab. 1: Lokalizácia vody určenej na kúpanie Teplý Vrch - Drieňok y 7

8 Popis oblasti vplyvu Klimatická oblasť teplá klimatická oblasť s priemerne viac ako 50 letnými dňami za rok (letný deň je deň s denným maximom teploty vzduchu 25 C a viac) Klimatický okrsok klimatický okrsok teplý, mierne vlhký s chladnou zimou Meteorologická stanica Rimavská Sobota ID meteorologickej stanice Súradnice meteorologickej stanice x y Súradnicový systém WGS , ,3739 Nadmorská výška m n. m. 215 Tab. 2: Lokalizácia meteorologickej stanice Rimavská Sobota Zrážkomerná stanica Teplý Vrch ID zrážkomernej stanice Súradnice zrážkomernej stanice x y Súradnicový systém WGS , ,4719 Nadmorská výška m n. m. 209 Tab. 3: Lokalizácia zrážkomernej stanice Teplý Vrch mesiac rok max. 24,8 25,0 25,5 28,1 27,1 24,0 25,0 26,5 27,1 jún min. 11,7 10,5 11,6 13,5 12,9 11,7 13,6 13,6 14,6 priemer 18,1 18,0 18,4 21,1 20,2 18,0 19,4 20,5 20,3 max. 27,5 27,8 30,7 30,4 26,7 29,6 29,0 26,1 27,5 júl min. 13,1 14,0 14,3 13,6 13,8 14,4 15,9 14,4 15,8 priemer 20,4 20,9 22,9 22,6 20,3 22,1 22,5 20,2 21,9 max. 28,1 25,2 24,7 28,5 27,7 28,5 26,6 29,0 26,1 august min. 13,0 13,8 12,5 13,9 12,5 13,5 14,0 14,3 14,9 priemer 20,1 19,2 18,3 21,1 20,0 21,0 19,8 21,3 21,3 max. 22,0 22,6 24,7 20,0 20,7 25,2 19,2 26,7 22,6 september min. 8,6 10,1 9,2 7,4 8,7 10,0 9,6 10,7 9,1 priemer 14,4 15,7 16,5 12,9 14,1 17,1 13,4 18,5 16,5 Legenda: max. min. priemer priemerná maximálna teplota priemerná minimálna teplota priemerná mesačná teplota Tab. 4: Mesačná teplota vzduchu [ C] pre lokalitu Teplý Vrch Ormet za obdobie rokov (zdroj: SHMÚ) 8

9 mesiac rok jún júl august september Tab. 5: Počet letných dní pre lokalitu Teplý Vrch Ormet za obdobie (zdroj: SHMÚ) rok [mm] 648,7 788,6 538,1 578,9 607,3 653,5 1011,3 445,6 522,8 Tab. 6: Ročný úhrn atmosférických zrážok [mm] pre lokalitu Teplý Vrch Ormet za obdobie (zdroj: SHMÚ) mesiac rok jún 114,2 59,0 123,2 29,1 58,4 78,8 112,7 42,7 74,3 júl 71,6 77,7 35,3 24,8 108,0 37,9 141,8 116,0 103,1 august 55,5 146,0 92,4 113,0 70,2 32,1 62,8 28,5 6,5 september 21,9 87,6 0,6 96,0 36,7 36,8 116,5 1,7 36,9 Legenda: mesiac najbohatší na atmosférické zrážky v danom roku Tab. 7: Mesačný úhrn atmosférických zrážok [mm] pre lokalitu Teplý Vrch Ormet za obdobie rokov (zdroj: SHMÚ) rok mesiac deň [mm] deň [mm] deň [mm] deň [mm] deň [mm] deň [mm] deň [mm] deň [mm] jún , , , , , ,0 1.,3. 37, ,6 júl , , , , , , , ,5 august , , , , , , , ,8 september , ,0 9. 0, , , , ,0 5. 1, deň [mm] , , , ,1 Tab. 8: Denné maximum úhrnu atmosférických zrážok [mm] pre lokalitu Teplý Vrch Ormet v jednotlivých letných mesiacoch za obdobie rokov (zdroj: SHMÚ) Nadmorská výška najnižšieho bodu v podrobnom povodí 220 m n. m. Charakteristika vodných útvarov Voda určená na kúpanie Teplý Vrch Drieňok je zároveň útvarom povrchových vôd SKS1002. Je to útvar povrchových vôd stojatých, teda vodná nádrž alebo podľa terminológie rámcovej smernice o vode rieka so zmenenou kategóriu. 9

10 Kategória vodného útvaru povrchová voda stojatá (vodná nádrž) Kód vodného útvaru SKS1002 Názov vodného útvaru vodná nádrž Teplý Vrch kód typu K221 Typologický vodný útvar so zmenenou kategóriou popis stredne hlboký s malou plochou popis typu vodného útvaru povrchu v nadmorskej výške m v Karpatoch Plocha vodného útvaru (km 2 ) 1,000 Charakter vodného útvaru výrazne zmenený chemický dobrý (L) stav Stav ekologický vodného nerelevantný údaj stav útvaru ekologický priemerný (L) potenciál Legenda: L - stav vyhodnotený s nízkou úrovňou spoľahlivosti Tab. 9: Zadefinovanie útvaru povrchovej vody, v ktorom sa nachádza voda na kúpanie (zdroj: MŽP SR) Stav tejto vody určenej na kúpanie môže byť ovplyvnený stavom ďalších útvarov povrchovej vody s kódmi SKS0020 a SKS0078. Kategória vodných útvarov povrchová voda tečúca povrchová voda tečúca (rieka) (rieka) Kód vodného útvaru SKS0020 SKS0078 Názov vodného útvaru Blh Budikoviansky potok kód typu K2M K2M Typologický popis malé toky v malé toky v nadmorskej vodných útvarov popis typu nadmorskej výške m v Karpatoch výške m v Karpatoch Dĺžka vodného útvaru (km) 15,80 (24,10 *) 5,10 Charakter vodného útvaru prirodzený prirodzený chemický dobrý (M)) dobrý (L) Stav vodných útvarov stav ekologický stav ekologický potenciál Legenda: L - stav vyhodnotený s nízkou úrovňou spoľahlivosti M - stav vyhodnotený so strednou úrovňou spoľahlivosti * vrátane pramennej časti Blhu, SKS0019 dobrý (M) nerelevantný údaj dobrý (L) nerelevantný údaj Tab. 10: Ďalšie vodné útvary v oblasti vplyvu, ktoré by mohli byť zdrojom znečistenia (zdroj: MŽP SR) 10

11 Mapa 5: Mapové zobrazenie vyhodnotenia stavu vodných útvarov podľa RSV 2000/60/ES (zdroj: MŽP SR) Informácie o vymedzovaní vodných útvarov na Slovensku podáva kapitola 2.4 Vodného plánu Slovenska dostupnom na a o hodnotení stavu vodných útvarov kapitoly 5.1 a

12 Charakteristika oblasti vplyvu Mapa 6: Oblasť vplyvu (zdroj: VÚVH) Využitie krajiny Využívanie krajiny v podrobnom povodí ( až ) Plocha km 2 % nesúvislá zástavba 0,404 0,50 nezavlažovaná orná pôda 3,438 4,28 lúky a pasienky 9,226 11,48 prevažne poľnohospodárska krajina s výrazným zastúpením prirodzenej vegetácie 8,655 10,77 listnaté lesy 44,361 55,21 zmiešané lesy 12,404 15,44 prechodné lesokroviny 1,464 1,82 vodné plochy 0,395 0,49 spolu 80, ,00 Tab. 11: Využitie krajiny v podrobnom povodí (zdroj: SAŽP, spracované VÚVH) 12

13 Mapa 7: Využitie krajiny v oblasti vplyvu (zdroj: SAŽP, spracované VÚVH) Popis zdrojov znečistenia v oblasti vplyvu V minulosti boli významnými zdrojmi znečistenia poľnohospodárske podniky nad vodnou nádržou, ktoré nemali dobudované žumpy v chovoch hospodárskych zvierat. Voda v potoku Blh a Hostišovskom potoku bola ovplyvňovaná unikajúcou hnojnicou. Ďalej je to chemizácia poľnohospodársky využívanej pôdy, vypúšťanie odpadových vôd z obcí nad nádržou, rybné hospodárstvo, vodné vtáctvo, pasenie dobytka a oviec okolo vodnej nádrže a iné. Podľa výsledkov hygienickej prehliadky, ktorá v roku 2012, sa na negatívnom ovplyvňovaní kvality vody môžu podieľať tieto zdroje znečistenia: - okolo vodnej nádrže zo strany Malej obory, Drienčan a Budikovian sa vykonáva intenzívny rybolov, pričom na plochách okolo nádrže rybári stanujú a celé okolie je znečistené odpadmi, - vodné vtáctvo a rybné hospodárstvo. Vodná nádrž Teplý Vrch je rybárskym lovným kaprovým revírom v užívaní Slovenského rybárskeho zväzu. Na základe každoročného pravidelného zarybňovania sa v tejto vodnej nádrži vyskytujú nasledovné druhy rýb: hospodársky cenné druhy: kapor rybničný (dominantné zastúpenie), sumec veľký, šťuka severná, zubáč veľkoústy a úhor európsky, menej cenné (sprievodné) druhy: pleskáč vysoký, karas striebristý, jalec hlavatý, boleň dravý, ostriež zelenkavý, červenica ostrobruchá, plotica červenooká a belica európska. 13

14 Vo Vodnom pláne Slovenska bol pre prvý plánovací cyklus na výpočet emisií živín zaťažujúcich povrchové vody použitý model MONERIS. Emisie dusíka a fosforu sú počítané na základe vstupných informácií o živinovom znečistení pochádzajúcom z bodových zdrojov znečistenia, ktorými sú vypúšťania z čistiarní odpadových vôd a vypúšťania priemyselných vôd a na základe informácií o živinovom znečistení pochádzajúcom z plošných zdrojov znečistenia, ktorými sú atmosférická depozícia, erózia, povrchový odtok, sídla s nevybudovanou verejnou kanalizáciou alebo odľahčovaním dažďových vôd, drenáž a podzemná voda. Výsledky modelovania sú popísané v kapitole 8.2 Vodného plánu Slovenska, ktorý je dostupný na Znečistenie živinami v podrobnom povodí ( ) Interval vypočítaný prostredníctvom modelu MONERIS celkový dusík kg/(ha.rok) 6,01-9,00 celkový fosfor kg/(km 2.rok) 30,01-60,00 Tab. 12: Znečistenie živinami vypočítané prostredníctvom modelu MONERIS pre referenčné obdobie (zdroj: VÚVH) Opatrenia, ktoré sú zamerané na zníženie živinového a organického znečistenia spôsobeného nedostatočným čistením odvádzaných odpadových vôd alebo nedostatočným odkanalizovaním obcí spolu s opatreniami zameranými na zníženie vstupu živín z poľnohospodárstva popisujú kapitoly 8.1 a 8.2 Vodného plánu Slovenska, ktorý je dostupný na Kvalita vody KVALITA VODY URČENEJ NA KÚPANIE HODNOTENÁ PODĽA POŽIADAVIEK SLOVENSKEJ LEGISLATÍVY OD ROKU 2004 Kvalita vody na kúpanie a hygienické podmienky prírodných rekreačných lokalít sa na Slovensku sledovali a sledujú podľa požiadaviek národných predpisov: - zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - zákon NR SR č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov - nariadenie vlády SR č. 87/2008 Z. z. o požiadavkách na prírodné kúpaliská, - nariadenie vlády SR č. 252/2006 Z. z. o podrobnostiach o prevádzke kúpalísk a podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk, vody na kúpanie a jej kontrolu, - vyhláška MZ SR č. 309/2012 Z. z. o požiadavkách na vodu určenú na kúpanie, - vyhláška MZ SR č. 30/2002 Z. z. o požiadavkách na vodu na kúpanie, kontrolu kvality vody na kúpanie a na kúpaliská v znení neskorších predpisov. Kvalita vody na kúpanie sa podľa požiadaviek národných predpisov vyhodnocuje na základe výsledkov mikrobiologických ukazovateľov (Escherichia coli a črevné enterokoky), vizuálnej kontroly premnoženia cyanobaktérií, odpadu, ďalšieho znečistenia, výskytu 14

15 makroskopických rias a fytoplanktónu a hodnotenia kvality podľa biologických ukazovateľov a priehľadnosti. Na základe výsledkov vykonávaného monitoringu a štátneho zdravotného dozoru možno konštatovať, že kvalita vody je stabilizovaná. Postupná eutrofizácia vody vo vodnej nádrži vyvolala rast makrofytov mimo pláže, najmä na plytčinách zachádzajúcich do katastrov Budikovany a Drienčany. Rok 2010 bol charakterizovaný vysokými zrážkami od polovice mája, čo malo nepriaznivý dopad na kvalitu vody, pretože sa do vody spláchlo veľa organických látok z celej spádovej oblasti vodnej nádrže. Mikrobiológia Zdravotne významné ukazovatele mikrobiologickej kvality vody (koliformné baktérie, črevné enterokoky a Escherichia coli) počas kúpacej sezóny neprekračovali limitné hodnoty a ak áno, tak len ojedinele. V roku 2007 a 2011 boli na lokalite počas kúpacej sezóny jednorazovo prekročené medzné hodnoty ukazovateľa koliformné baktérie. Sinice (cyanobaktérie) a riasy Najčastejšími druhmi riasovej flóry na lokalite bývajú zelené bíčikovce Phacotus lenticularis, Ph. lendneri, trachelomonády Trachelomonas planctonica, T. volvocina, zelené kokálne riasy Ocystella parva, O. marssonii, kryptomonáda Cryptomonas curvata a iné. Druhová diverzita cyanobaktérií so schopnosťou tvoriť vodný kvet bola pomerne bohatá. Typickými druhmi boli Woronichinia naegeliana, Aphanizomenon flos-aquae, Microcystis flos-aquae, M. aeruginosa a M. novacekii. Zaznamenali sa aj druhy Dolichospermum planctonica a D. flos-aquae. V rokoch 2008 sa vytvoril na lokalite vodný kvet tvorený zmesou uvedených druhov, pri ktorom bola dokázaná akútna toxicita biomasy. V septembri 2010 po ukončení kúpacej sezóny bol na tejto lokalite taktiež zaznamenaný vodný kvet. Hodnoty chlorofylu a sa v rokoch pohybovali v rozmedzí od 2,0-24,7 μg/l, pričom pri výskyte vodného kvetu boli namerané aj hodnoty viac ako 40 μg/l - 50 μg/l (medzná hodnota ukazovateľa je 50 μg/l). Na lokalite v sledovanom období počas kúpacej sezóny nevyhovovali medzným hodnotám ukazovatele priehľadnosť, celkový fosfor, farba a nasýtenie vody kyslíkom. Na konci kúpacej sezóny 2012 bolo na lokalite zaznamenané prekročenie hodnôt ukazovateľov chlorofyl a a cyanobaktérie so schopnosťou tvoriť vodný kvet, zákaz kúpania sa však nebol vydaný, nakoľko bola sezóna ukončená a na prírodnom kúpalisku sa už nenachádzali žiadni rekreanti. Dominantným druhom vodného kvetu bol Aphanizomenon flosaquae a A. yezoense. Makroriasy a ostatné makrofyty Pláž prírodného kúpaliska je tvorená upravovaným brehom vysypaným dunajským pieskom a zatrávnenou plochou na slnenie. Prechod do vody je pozvoľný, dno piesočnaté. Obmývaná zóna pláže nie je zarastená makrofytmi. Tie sa nachádzajú len v príbrežných zónach Malej obory a v plytčinách vodnej nádrže okolo katastra Drienčany. V príbrežnej zóne mimo oblasti pláže sa vyskytujú porasty Phragmites australis (trsť obyčajná) a Typha latifolia (pálka širokolistá). V týchto miestach rastú vo vode vo vzdialenosti niekoľkých metrov od 15

16 brehu vodné cievnaté rastliny ako napr. Persicaria amphibia (horčiak obojživelný), Najas marina (riečňanka prímorská) a Myriophyllum spicatum (stolístok klasnatý). Posledný odber a vyšetrenie makrofytov boli vykonané v roku Obr. 3: Vodný kvet pri porastoch Typha sp. (zdroj: RÚVZ Banská Bystrica) Žiadne poškodenie zdravia návštevníkov Teplého Vrchu - Drieňok nebolo zaznamenané. KVALITA VODY URČENEJ NA KÚPANIE HODNOTENÁ PODĽA POŽIADAVIEK EURÓPSKEJ LEGISLATÍVY OD ROKU 2004 Do roku 2008 Slovenská republika sledovala kvalitu vody na kúpanie podľa starej smernice Rady 76/160/EHS o kvalite vody určenej na kúpanie z 8. decembra Európska komisia vyhodnocovala kvalitu vody na kúpanie na základe 5 ukazovateľov (koliformné baktérie, fekálne koliformné baktérie, minerálne oleje, povrchovo aktívne látky a fenoly), pre ktoré boli smernicou stanovené povinné a odporúčané hodnoty. Okrem toho boli sledované aj ďalšie ukazovatele kvality vody (koliformné baktérie celkovo, fekálne koliformné baktérie, fekálne streptokoky, Salmonela, črevné vírusy, ph, farba, minerálne oleje, povrchovo aktívne látky, fenoly, priehľadnosť, rozpustený kyslík, dechtové pozostatky a plávajúci materiál, amoniak, dusík, pesticídy, arzén, kadmium, chróm, olovo, ortuť, kyanidy, dusičnany a fosfáty). Od roku 2008 bola do národných predpisov implementovaná nová smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS. Podľa tejto smernice je Slovenská republika povinná monitorovať 2 ukazovatele kvality vody (črevné enterokoky a Escherichia coli). Tieto dva ukazovatele budú vstupovať do hodnotenia kvality vody podľa kritérií 16

17 legislatívy EÚ, pričom trieda kvality sa bude stanovovať na základe výsledkov hodnotenia 4 po sebe nasledujúcich kúpacích sezón, a to ako výborná, dobrá, dostatočná a nevyhovujúca. Prvé hodnotenie slovenských vôd určených na kúpanie na základe triedy kvality bolo možné zrealizovať v roku Obr. 4: Vyhodnotenie kvality vody na lokalite Teplý Vrch - Drieňok podľa klasifikácie EÚ (zdroj: EEA; dostupné na: 1/bathing-water-data-viewer, preložené z angl.) Podľa hodnotenia Európskej komisie nebola lokalita Drieňok v súlade s minimálnymi (záväznými) hodnotami na kvalitu vody v rokoch 2004 a 2007, a teda bola vyhodnotená ako nevyhovujúca. V rokoch 2006, 2008, 2009 a 2011 bola kvalita vody na kúpanie výborná. V roku 2010 bola kvalita vody na kúpanie podľa európskych požiadaviek vyhodnotená ako dobrá. V roku 2011 bola vykonaná prvá klasifikácia vody na kúpanie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS. Hodnotilo sa obdobie posledných 4 kúpacích sezón, a to na základe percentilného zhodnotenia funkcie log 10 normálnej pravdepodobnosti hustoty v mikrobiologických údajoch získaných z tejto lokality. Rok Klasifikácia vody určenej na kúpanie Význam symbolov: - výborná kvalita - dobrá kvalita - dostatočná kvalita 17

18 - nevyhovujúca kvalita Tab. 13: Vyhodnotenie kvality vody na lokalite Drieňok - Teplý Vrch podľa Vykonávacieho rozhodnutia komisie, z 27. mája 2011, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES ustanovuje symbol na informovanie verejnosti o klasifikácii vody určenej na kúpanie a o zákaze kúpania alebo odporúčaní nekúpať sa 1/bathing-water-data-viewer Údaje o profile Dátum vytvorenia profilu 22. marec 2011 Posledná revízia profilu vody na kúpanie jún 2013 Dôvod revízie aktualizácia pred kúpacou sezónou Najbližšia revízia profilu vody na kúpanie podľa potreby Spracovali: 18