Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen Slovenská lesnícka spoločnosť, člen Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností Aktuálne

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen Slovenská lesnícka spoločnosť, člen Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností Aktuálne"

Prepis

1 Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen Slovenská lesnícka spoločnosť, člen Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností Aktuálne problémy lesného semenárstva, škôlkarstva a umelej obnovy lesa 2012 Zborník referátov z medzinárodného seminára, ktorý sa konal 18. októbra 2012 vo Zvolene 2012

2 Zostavovateľ: Vydavateľ: Náklad: Rozsah: Vydanie: Tlač: Ing. Dagmar Bednárová, PhD. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen 000 kusov 118 strán Prvé Národné lesnícke centrum vo Zvolene Copyright Národné lesnícke centrum, Zvolen 2012 ISBN

3 OBSAH Jaroslav Jankovič: Úvod... 5 Vladimír Čaboun: Zohľadňuje legislatíva očakávané ekologické zmeny pri obnove porastov?... 7 Dagmar Bednárová: Aktuálny stav uznaných porastov v SR pre hlavné hospodárske dreviny Elena Foffová: Evidencia a skúšanie osiva lesných drevín v Národnom lesníckom centre Zvolen v rámci platných predpisov pre lesný reprodukčný materiál Vladimír Šebeň Dagmar Bednárová: Perspektívy pestovania lesného reprodukčného materiálu vzhľadom na smerovanie lesného hospodárstva na Slovensku Ivan Repáč Jaroslav Vencurik Jaroslav Kmeť Miroslav Balanda: Vplyv mykorizácie a hnojenia na vývoj intenzívne pestovaných krytokorenných semenáčikov smreka obyčajného Miriam Maľová Valéria Longauerová Andrej Kunca Roman Leontovyč Jozef Vakula Andrej Gubka Juraj Galko: Škodlivé činitele v lesných škôlkach v rokoch Ivan Repáč Jaroslav Kmeť Miroslav Balanda Jaroslav Vencurik Miroslava Macková: Fyziologická odozva sadeníc smreka a buka na výsadbovej ploche v Kremnických vrchoch na aplikáciu komerčných prípravkov Miloš Pařízek Pavel Kotrla Alžběta Pařízková: Genetický aspekt reprodukčního materiálu uváděného do oběhu v podmínkách ČR Anna Tučeková: Demonštračný objekt rekonštrukcie smrečín na Kysuciach Roman Longauer Dušan Gömöry Marian Pacalaj Slavomír Strmeň: Význam pôvodu lesného reprodukčného materiálu prehľad a príklady

4 Anna Tučeková: Demonštračný objekt rekonštrukcie smrečín na Kysuciach Miriam Sušková: Informácia o činnosti Združenia lesných škôlkarov Slovenskej republiky

5 Úvod Jedenásty ročník medzinárodného semináru Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa organizovaný Národným lesníckym centrom v roku 2012 je poznačený významnými zmenami v organizačnej štruktúre NLC-LVÚ Zvolen. Od je problematika pestovania lesa (vrátane semenárstva) súčasťou nového odboru pestovania, inventarizácie a manažmentu lesa. Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu, Liptovský Hrádok bolo rozhodnutím GR NLC k zrušené a činnosti štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh sú od zabezpečované v rámci organizačnej jednotky odbor pestovania, inventarizácie a manažmentu lesa. V súvislosti s organizačnou zmenou nastali zmeny aj v personálnom zabezpečovaní niektorých činností, keď zamestnávateľ rozhodol, že všetci zamestnanci Strediska kontroly LRM v Liptovskom Hrádku sú nadbytoční, následne boli prepustení a zodpovednou riešiteľkou úlohy Kontrola lesného reprodukčného materiálu v roku 2012 sa stala Ing. Dagmar Bednárová, PhD. Snahou organizátorov semináru je nadviazať na doterajšiu tradíciu a tak ako to bolo zvykom v minulých rokoch, poskytnúť účastníkom najnovšie poznatky z oblasti lesného semenárstva, škôlkarstva a umelej obnovy lesa. Príspevky domácich autorov sú zamerané na evidenciu a skúšanie osiva lesných drevín, stav uznaných porastov v kategórii selektovaný, význam pôvodu lesného reprodukčného materiálu, vplyv mykorizácie a hnojenia na vývoj intenzívne pestovaných krytokorenných semenáčikov smreka, výskyt škodlivých činiteľov v škôlkach, perspektívy pestovania lesného reprodukčného materiálu, informáciu o činnosti združenia lesných škôlkarov SR a pod. Zahraniční hostia, v tomto roku iba z Českej republiky, prinášajú informácie o genetickom aspekte reprodukčného materiálu uvádzaného do obehu v podmienkach ČR. Veríme, že napriek skromnejším podmienkam v roku 2012 bude toto podujatie pre všetkých účastníkov prínosom a prezentované príspevky prispejú k k rozšíreniu poznatkov a stanú sa aj dobrou inšpiráciou pre inovácie postupov a skvalitnenie činností v tejto oblasti lesného hospodárstva a v širšom ponímaní manažmentu lesov. Ing. Jaroslav Jankovič, CSc. vedúci odboru pestovania, inventarizácie manažmentu lesa 5

6

7 Zohľadňuje legislatíva očakávané ekologické zmeny pri obnove porastov? Vladimír Čaboun Čaboun, V., 2012: Zohľadňuje legislatíva očakávané ekologické zmeny pri obnove porastov? In: Bednárová, D.: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov zo seminára, ktorý sa konal vo Zvolene, Zvolen, NLC, s Existujúce reálne riziko dôsledkov klimatickej zmeny na lesy Slovenska vyžaduje v dostatočnom predstihu prijatie opatrení na ich zmiernenie, a to vzhľadom na dlhodobosť reprodukcie v lesnom hospodárstve. Návrh stratégie, adaptačných a mitigačných opatrení z hľadiska dopadov klimatických zmien na lesné ekosystémy Slovenska pre časové horizonty rokov 2010, 2045 a 2075 tvorí samostatný realizačný výstup výskumnej úlohy Vplyv globálnej klimatickej zmeny na lesy Slovenska, ktorá sa na NLC - LVÚ Zvolen riešila v rokoch Riešenie uvedenej problematiky v ďalšom období nepokračovalo a ani navrhované mitigačné a adaptačné opatrenia sa nedostali v dostatočnej miere do praxe, čo sa tiež svojou mierou pričinilo a v budúcnosti sa ešte prejaví pri rýchlo sa zhoršujúcom stave našich lesov. Kľúčové slová: Adaptačné a mitigačné opatrenia, ekologická stabilita, klimatické zmeny, obnova porastov Adresa: prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc., Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK Zvolen Úvod Dosiahnutie ekologickej stability lesných porastov je jedným zo základných predpokladov zabezpečenia princípu trvalosti v lesnom hospodárstve v spojitosti so zabezpečením produkčných aj verejnoprospešných funkcií lesa v dlhodobom časovom horizonte. 7

8 Pre pochopenie vplyvu globálnych klimatických zmien na ekologickú stabilitu lesných ekosystémov, je potrebné poznať možný vplyv očakávaných zmien na jednotlivé zložky lesného ekosystému, predovšetkým na najdôležitejšiu určujúcu zložku, lesné dreviny. V závislosti od druhu dreviny, jej veku, zdravotného stavu a stanovištných podmienok, v ktorých rastie, na jednej strane a od rýchlosti a veľkosti očakávaných zmien klímy, od štruktúry ekosystému a tomu zodpovedajúcim vnútroekosystémovým vzťahom, na druhej strane, môže organizmus strom ako jedinec, alebo drevina ako druh, reagovať na konkrétne zmeny pozitívne i negatívne. Rozhodujúce je, či tieto zmeny v konečnom dôsledku zlepšujú, alebo zhoršujú existenčné podmienky a vnútroekosystémové vzťahy sledovaného organizmu a či jedinec, alebo druh vzhľadom na veľkosť a rýchlosť zmeny dokáže adekvátne na zmenu reagovať (Čaboun, 1994, 1998). Všeobecne je platné, že reakcia konkrétnej dreviny závisí od geneticky zdedených schopností dreviny ovplyvnenej vývojom doterajšími stanovištnými podmienkami vplyvom prostredia, teda od ekotypu, resp. ekologickej formy. Miera ovplyvnenia klimatickými zmenami závisí od odolnosti rezistencie organizmu (dreviny) vzhľadom ku konkrétnym zmenám, jeho pružnosti reziliencie reagovať na dané zmeny, schopnosti prispôsobenia sa dreviny zmeneným podmienkam, alebo od migračnej schopnosti druhu, teda schopnosti migrovať premiestniť sa do oblasti s vyhovujúcimi podmienkami (Čaboun, 1995, 1996). Ekologická amplitúda Súhrn všetkých vplyvov a podmienok existencie organizmov v prostredí nazývame ekologické faktory. Ekologické faktory (žiarenie, teplota, tlak, vlhkosť, obsah kyslíka atď.) sa menia v čase i v priestore. Všeobecne platí, že čím dlhšie tieto faktory pôsobia, tým je prispôsobenie organizmov dokonalejšie. To znamená, že druh môže existovať a reprodukovať sa iba v určitých podmienkach, ktoré pre neho vymedzujú oblasť nazývanú tolerancia k určitému faktoru. Rozsah tolerancie sa nazýva ekologická amplitúda druhu: je to variačná šírka faktora, ktorá je pre organizmus znesiteľná. Táto hranica je určená na jednej strane minimálnou a na druhej strane maximálnou hodnotou (intenzitou, koncentráciou) určitého faktora. V blízkosti minima a maxima znesiteľnosti faktora dosahujú podmienky pre život organizmu najnepriaznivejšie hranice. Podľa, tzv. Liebighovho zákona minima funkciu, rast alebo vývin organizmu obmedzuje predovšetkým limitujúci faktor, ktorým môže ním byť 8

9 ktorýkoľvek zo súboru faktorov prostredia. Na určitom stanovišti je pôsobenie faktorov vždy komplexné. Ak poznáme rozsah tolerancie druhu k určitému faktoru, môžeme to použiť spätne pre zhodnotenie stanovišťa, na ktorom rastie. Rastlina na základe svojich známych ekologických tolerancií indikuje vlastnosti stanovišťa, stáva sa ekologickým indikátorom, (fytoindikátorom). Ekotypy ekotypické formy sú dedičné formy, alebo variety daného druhu, ktoré vznikli hlavne pretvárajúcim a výberovým pôsobením určitého komplexu ekologických činiteľov, alebo pôsobením stanovištných podmienok. Rozlišujú sa preto ekotypy klimatické klimatypy, pôdne edafotypy a fytocenotické cenotypy. Ekotypy nemajú žiadne určité morfologické znaky umožňujúce ich presné odlíšenie. Areál druhu je oblasť, ktorú druh obýva. Poznanie areálu druhu nám umožňuje posúdiť nároky a vlastnosti druhu. Znalosť areálu dreviny nám odhaľuje informácie o prirodzených životných podmienkach dreviny, najmä o jej nárokoch na jednotlivé charakteristiky klímy a pôdu. Počas vývoja sa môže druh vďaka smerovému prirodzenému výberu posúvať, čím spôsobí zmenu fenotypu, alebo môže zužovať svoju amplitúdu, ale môže dôjsť aj k rozdeleniu druhu a vzniku nových fenotypov, či až tzv. vikarujúcich druhov. Stratégie rastlinných populácií Jednou zo základných otázok ekológie rastlín je, aké sú vlastnosti populácií (druhov), ktoré umožnili ich úspešnú existenciu (rast, vývin a rozmnožovanie) na jednotlivých, často veľmi odlišných typoch stanovíšť. Sú to predovšetkým vlastnosti geneticky zakódované, genotypické, ktoré boli počas evolúcie kladne vyselektované. Názorne, aj keď antropomorficky, môžeme fylogenetické prispôsobenie (adaptáciu) na stanovište označiť ako výraz a dôsledok bionomickej stratégie rastlín. Termínom bionomická stratégia populácie rozumieme súbor vlastností, ktoré sa v evolučnej selekcii osvedčili ako výhodné pre úspešnú existenciu danej populácie, t. j. pre jej prežívanie v čase a šírenie sa v priestore. Kľúčovou zložkou rôznych stratégií sú podľa GRIME (1979) všetky spôsoby, ktorými populácia reaguje na ekologické situácie ktoré obmedzujú jej život. 9

10 Ekologická stabilita Ekologická stabilita ekosystému, rovnako ako vitalita organizmu je schopnosť ekosystému odolávať vonkajším, ale aj vnútorným vplyvom, alebo v krátkom čase ich kompenzovať bez trvalého narušenia funkčnej štruktúry tohto systému. Z uvedeného vyplýva, že kým ktorýkoľvek ekosystém je schopný čeliť endo i exogénnym vplyvom pri zachovaní si plnenia svojich funkcií, je tento ekosystém stabilný. Ak tieto sily sú silnejšie ako autoregulačné schopnosti daného ekosystému, tento sa rúca zaniká. Je potrebné otvorene priznať, že vývoj očakávaných klimatických zmien na regionálnej a lokálnej úrovni nie je napriek mnohým modelom a snahám klimatológov spracovaný s dostatočnou podrobnosťou a presnosťou, čo ešte viac komplikuje situáciu ekológom pri ich snahe úspešne predpovedať (s vysokou pravdepodobnosťou) možný dôsledok týchto bezprecedentných zmien na jednotlivé dreviny, ich populácie, či dokonca lesné ekosystémy zahrňujúce všetky organizmy troficky a topicky viazané na les a ich vplyv na ekologickú stabilitu. Problém komplikuje naša neznalosť možných spätných väzieb jednotlivých zložiek prírody, ale aj množstvo ďalších najmä antropogénnych priamych a nepriamych vplyvov. Vzhľadom na nedostatok vstupných údajov a minimálne skúsenosti z oblasti reakcie a adaptability jednotlivých druhov drevín a lesných ekosystémov s rôznou štruktúrou pri rôznych stanovištných podmienkach sú očakávané dôsledky klimatických zmien len v teoretickej, resp. hypotetickej rovine. Kľúčovými atribútmi klasifikácie a posudzovania dôsledkov očakávaných zmien na ekologickú stabilitu lesných ekosystémov je priestor a čas. Ekologická stabilita konkrétneho lesného ekosystému (porastu) posudzovaného izolovane a z hľadiska širších súvislostí, ako aj v rôznych časových horizontoch (krátkodobo, strednodobo, dlhodobo) môže byť diametrálne odlišná. Migrácia bola v minulosti najčastejším spôsobom reakcie drevín na prebiehajúce klimatické zmeny. Bolo zistené, že niektoré dreviny (ako druh) sa v minulosti za 100 rokov premiestnili aj o 200 km. Oteplenie o 1 C môže znamenať posun vegetačných zón o 150 až 200 km na sever, alebo výškovo o 125 až 180 m. Popri rýchlosti očakávaných zmien bude hrať dôležitú úlohu aj, napr. fruktifikácia dreviny tvorba semien, zachovanie si klíčivosti semien na dostatočne dlhú dobu, počas ktorej sa vyskytnú vhodné podmienky pre ich klíčenie a následný rast, výskyt prírodných a antropogénne vytvorených bariér znemožňujúcich, alebo sťažujúcich migráciu drevín, spôsob diasporizácie (spôsobu rozširovania sa drevín) a pod. Napriek uvedenému a názoru viacerých odborníkov, že sa v tomto storočí posunie hranica boreálnych lesov 10

11 o km na sever, nepredpokladá sa výškový posun prirodzenej hornej hranice lesa viac ako o m. Adaptačné a mitigačné opatrenia Podkladom pre návrh systému adaptačných a mitigačných opatrení pre ich trvalo udržateľné obhospodarovanie boli parciálne výsledky jednotlivých metodických prístupov. Využitím modelu drevinového zloženia Slovenska odvodeného zo satelitných snímok boli učené reálne teplotné a vlhkostné amplitúdy jednotlivých drevín. V rámci sledovania klimatickej zmeny sa spracovali klimatické modely vzťahujúce sa k jednotlivým rokom, od roku 1961 do roku Analýza zmeny bioklimatických areálov jednotlivých drevín v dôsledky zmeny klímy bola realizovaná klasifikáciou klimatických modelov podľa amplitúd pôvodného, v zmysle potenciálneho a reálneho výskytu jednotlivých drevín na území SR a bol vyhodnocovaný ich posun smerom na sever, resp. do vyšších nadmorských výšok. Táto analýza bola vykonaná pre buk, dub, smrek, smrekovec, jedľu a borovicu. V nasledujúcej tabuľke 1 sú uvedené teplotné a zrážkové amplitúdy pôvodného (potenciálneho) / súčasného rozšírenia uvedených drevín v SR. Tabuľka 1. Teplotné a zrážkové amplitúdy pôvodného a súčasného rozšírenia buka, duba, smreka, smrekovca, jedle a borovice v SR Pôvodné rozšírenie v SR Súčasné rozšírenia v SR Drevina Zrážková amplitúda [mm] Teplotná amplitúda [ C] Zrážková amplitúda [mm] Teplotná amplitúda [ C] Smrek , ,2 9,2 Dub , ,8 10,2 Buk , ,4 9,5 Jedľa ,6 6, ,8 8,3 Smrekovec ,2 6, ,9 10,2* Borovica , ,9 9,9 *Distribúcia teplôt v rámci súčasného rozšírenia smrekovca má výrazne dvojvrcholové rozdelenie. V tabuľke je uvedená celková amplitúda, teplotné rozpätie dvoch vrcholov je 2,8 7,2 C a 7,2 10,2 C. Riešenie úlohy bolo založené na vypracovaní klimatických modelov SR, ktoré boli využité pre určenie klimatických amplitúd pôvodného rozšírenia 11

12 jednotlivých drevín na území SR (zrekonštruované podľa práce Blattný a Šťastný, 1959 a Minďáš, 1999) a amplitúd ich reálneho rozšírenia, ktoré bolo odvodené z klasifikovaných satelitných záznamov LANDSAT (Bucha, 1999). Uvedené amplitúdy boli projektované do budúcna v zmysle regionálnych scenárov zmeny klímy vypracovaných Lapinom a kol. (2001). Konfrontáciou uvedených údajov bol hodnotený priestorový posun areálov zodpovedajúcich klimatickými charakteristikami pôvodnému a súčasnému rozšíreniu jednotlivých drevín (obr. 1). Obr. 1. Grafy posunu reálneho rozšírenia buka a smreka v zmysle regionálnych scenárov zmeny klímy. (Hlásny, 2007 in Čaboun, V., Minďáš, J., Priwitzer, T., Zúbrik, M., Moravčík, M., 2008) Lokality súčasného rozšírenia dreviny pre smrek sú zobrazené izogradačnou kartografickou metódou, pomocou ktorej je vyjadrená miera vhodnosti klima tic kých podmienok na danej lokalite pre danú drevinu. Takto boli spracované podklady pre buk, smrek, dub, jedľu, borovicu a smrekovec v časových horizontoch 2045 ( ) a 2075 ( ) v porovnaní s obdobím Aplikáciou funkcií rastovej odozvy na mapy klimatických faktorov bola určená hodnota rastovej odozvy dreviny voči teplote a vodnej bilancii na celom území Slovenska. Z priebehu hodnôt vodnej bilancie je zrejmá ich výšková zonálnosť. Dochádza však k významnému prekrytu území s pozitívnou a negatívnou bilanciou (obr. 2). Najvyššie položené oblasti s negatívnou bilanciou presahujú výšku m n. m. Pokrývajú všetky nížiny a hlavné údolia a zasahujú do najvyšších častí submontánneho stupňa, s výnimkou vlhkých oblastí na severozápade SR. V tejto oblasti je predpoklad, že bude trpieť nedostatkom vlahy po dobu teplého polroku. Oblasti s pozitívnou vodnou bilanciou sa nachádzajú takmer výlučne v horských oblastiach. Najnižšie polohy s pozitívnou bilanciou sa nachádzajú vo výške 250 m. 12

13 Obr. 2. Rozloha územia SR s negatívnou a pozitívnou klimatickou vodnou bilanciou v závislosti od nadmorskej výšky. (Baláž, 2007 in Čaboun, V., Minďáš, J., Priwitzer, T., Zúbrik, M., Moravčík, M., 2008) V západnej a strednej Európe je súčasná štruktúra prevažnej väčšiny lesov značne ovplyvnená hospodárskou činnosťou. Takto antropogénne pozmenené a oslabené spoločenstvo bude podstatne citlivejšie reagovať na klimatické zmeny, ako prírode blízke spoločenstvá. Väčšina našich terestrických cievnatých rastlín, a teda aj drevín, znáša pomerne široký rozsah teplôt. Sú to eurytermné rastliny so širokou amplitúdou vo vzťahu k teplote. Keďže na Slovensku sa očakáva do r rast ročných priemerov teploty vzduchu o 2 4 C (pričom väčšie oteplenie sa predpokladá v zime), výraznejší vplyv nárastu teplôt očakávame vo vyšších polohách lvs. Mierny rast úhrnov atmosférických zrážok v zime a pokles zrážok v lete ovplyvní najmä lesné ekosystémy v nízkych a stredných polohách, teda lesné spoločenstvá s prevahou duba (1. 3. lvs), ako aj bukové ekosystémy najmä 4. a 5. lvs. Dlhodobý vodný deficit (po dlhšom období sucha) sa javí ako limitujúci faktor rastu a produkcie. Ovplyvňuje tvorbu biomasy a všetky druhy rastových procesov, brzdí absorpciu základných živín z pôdy, môže limitovať klíčenie semien, redukovať translokáciu metabolitov, zvyšovať alebo znižovať dýchanie (podľa stupňa deficitu) a vyvolať veľký rozsah zmien, ktoré znížia vitalitu drevín a ekologickú stabilitu lesných ekosystémov. Je možné predpokladať, že druhy špecializované na určité stanovištné podmienky, podobne ako druhy rozšírené mimo svoj areál alebo na jeho okraji a ekotypy s úzkou ekologickou amplitúdou, budú silno ohrozené a v dlhodobej perspektíve pravdepodobne úplne vylúčené z druhovej skladby súčasných 13

14 lesov. Očakávané zmeny spôsobia všeobecný ústupu smreka a rozšírenie listnáčov a borovice až do stredných nadmorských výšok. Hlavnou drevinou vyšších horských polôh by mal byť buk (Križová, Kropil, Čaboun, Midriak, 1996; Čaboun, 1994, 2000; Minďáš, Škvarenina, Střelcová, Priwitzer, 2001). Predpokladané zmeny klímy spolu so synergickým účinkom abiotických a biotických vplyvov a ďalšími antropickými vplyvmi vo veľkej miere ovplyvnia zdravotný stav lesných porastov. Rovnako treba vziať do úvahy fakt, že hmyz a patogény nebudú mať významnejšie obmedzenie pre migráciu a ich areály sa budú pomerne rýchlo meniť. Výhodné postavenie získajú krátkoveké organizmy s rýchlym vývojom generácií, pri ktorých sa vývoj ešte urýchli a bude gradovať. Môžeme očakávať, že najmä podkôrni škodcovia budú štartujúcimi stresormi konečného hynutia dreviny. Keďže ústup drevín z niektorých lokalít prebehne s rýchlosťou väčšou, ako ktorou sú schopné na uvoľnené miesto imigrovať dreviny iné, bude potrebná cieľavedomá kultivácia vhodných drevín hospodárením v lesoch. Predpokladajú sa značné zmeny a posun areálov výskytu jednotlivých drevín, z čoho vyplýva aj potreba zmeny štruktúry lesov (druhovej, vekovej i priestorovej). Záver Súčasný stav našich lesov je dôsledok kombinácie prírodných podmienok, procesov a historického vplyvu človeka na lesy. Štruktúru našich lesov ovplyvnilo množstvo historických udalostí. Z najvýznamnejších vplyvov na naše lesy spomeniem iba vplyv Rimanov, ugromaďarských kmeňov na nížinné lesy, vznik Uhorského štátu z hľadiska vlastníckych pomerov, vplyv baníctva, valašskej kolonizácie, vplyv Maxmiliánovho a neskôr Tereziánskeho lesného poriadku, vznik lesníckeho školstva, hromadné výsadby smrekových monokultúr a i. Výsledkom intenzívneho vplyvu na lesy bol nielen rozpad pôvodných lesov, ale umelým zalesňovaním došlo ku vzniku tzv. kultúrnych porastov, často neznámeho pôvodu na väčšine územia SR. Keď k uvedenému pridáme očakávané zmeny klímy, bolo by vhodné uvedené skutočnosti zakotviť aj do legislatívnych predpisov, ktoré by mali nie podporovať zakladanie potencionálne nestabilných lesných spoločenstiev, ale aplikovať súčasné poznatky na zmiernenie očakávaného negatívneho dopadu zmien ekologických podmienok, najmä klímy. Kým vertikálny prenos lesného reprodukčného materiálu o 1 2 vegetačné stupne vyššie je logický a reálny, jeho prenos do nižších vegetačných stupňov je z hľadiska očakávaných zmien klímy absolútne nelogický. 14

15 Stupeň entropie (neurčitosti) vývoja klímy v dlhších časových horizontoch, ako aj schopnosti adaptácie a migrácie jednotlivých drevín a spoločenstiev, nás núti k opatrnejšiemu prístupu pri interpretácii dosiaľ získaných parciálnych poznatkov, ako aj k opatreniam, ktoré z uvedeného výskumu vyplývajú. Základným princípom, ktorý sme zvolili je riešenie najpálčivejších problémov, teda problém drevín, na ktorých sa už v súčasnosti klimatické zmeny negatívne prejavujú, nakoľko tieto dreviny rastú na pokraji pre ne vhodných podmienok. Z dlhodobého hľadiska sa javí najperspektívnejšia cesta nie radikálnych zmien celých spoločenstiev, ale cesta zvyšovania biodiverzity najmä základnej, určujúcej zložky lesného ekosystému lesných drevín. Pritom máme na mysli najmä druhovú, vekovú a priestorovú diverzitu drevín. Rovnako významná je však aj genetická diverzita, celková biodiverzita spoločenstiev, ako aj diverzita na úrovni ekosystémov, ktorú je potrebné riešiť v budúcnosti s cieľom zvyšovania ekologickej stability krajiny. Ekologická amplitúda vysadzovaných drevín musí byť tak široká, aby vyhovovala súčasným, ale aj budúcimi stanovištným podmienkam. Každý výber, používaný v semenárstve, škôlkarstve či pestovaní lesa je naopak zužovanie diverzity. K problematike jednotlivých výberov sa môžeme vrátiť podrobnejšie inokedy. Z uvedeného vyplýva, že striktné úzke schematické stanovenie vertikálneho prenosu semien nie je asi najlepším riešením. Za optimálny považujem prenos semena o 1 2 vegetačné stupne vyššie a v odôvodnených prípadoch o 1 vegetačný stupeň nižšie. Literatúra Čaboun, V., 1994: Klimatické zmeny a ich vplyv na ekologickú stabilitu lesov Slovenska. (Expertízna správa), Zvolen: NKP SR, 26 s., 1995: Reakcia niektorých druhov drevín na zmeny prostredia na základe analýzy provenienčných pokusov. In: Lesné ekosystémy a globálne klimatické zmeny, Zvolen: LVÚ, TU Zvolen, s , 1996: Výsledky výskumu vplyvu globálnych klimatických zmien na naše ihličnaté dreviny. Acta Facultatis Ecologiae III., Zvolen: FEE TU Zvolen, s , 1998: Vplyv globálnych klimatických zmien na vitalitu drevín a ekologickú stabilitu lesných ekosystémov. In: Globální klimatická změna: účinky, stav a úroveň řešení problému v měřítku České republiky. Sborník abstraktů, Brno: ÚEK AV ČR Brno, 17 s. 15

16 , 2000: Klimatické podmienky rozhodujúci faktor vývoja prírodných lesov. In: Bioklimatológia a životné prostredie. XIII. Bioklimatologická konferencia SBkS a ČBkS. Košice Medzinárodná vedecká konferencia, 9 s. (CD ROM)., Minďáš, J, Priwitzer, T., Zúbrik, M., Moravčík, M., 2008: Vplyv globálnej klimatickej zmeny na lesy Slovenska. (Správa pre záverečnú oponentúru úlohy výskumu a vývoja), Zvolen: NLC - LVÚ Zvolen, 305 s. Križová, E., Kropil, R., Čaboun, V., Midriak, R., 1996: Základy ekológie. Zvolen, TU Zvolen, 181 s. Lapin, M., Damborská, I., Melo, M., 2001: Scenáre časových radov mesačných klimatických údajov pre Slovensko v období In: Extrémy prostredia (počasia) limitujúci faktor bioklimatických procesov, Račkova dolina , Nitra: SPU. Minďáš, J., Škvarenina, J., Střelcová, K., Priwitzer, T., 2001: Očakávané zmeny klímy a možné dôsledky na lesnú drevinu smrek obyčajný (Picea abies L. Karst.) na Slovensku. Bratislava: Národný klimatický program SR, V, zv. 8, s

17 Aktuálny stav uznaných porastov v SR pre hlavné hospodárske dreviny Dagmar Bednárová Bednárová, D., 2012: Aktuálny stav uznaných porastov SR pre hlavné hospodárske dreviny. In: Bednárová, D.: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov zo seminára, ktorý sa konal vo Zvolene, Zvolen, NLC, s Národné lesnícke centrum je poverené zabezpečovaním úloh vyplývajúcich zo zákona č. 138/2010 Z. z. a súvisiacich predpisov, ktorú vykonáva prostredníctvom štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh, ktorá je jeho súčasťou. Národné lesnícke centrum okrem iného zodpovedá za schvaľovanie zdrojov lesného reprodukčného materiálu, kontrolu produkcie lesného reprodukčného materiálu a kontrolu uvádzania lesného reprodukčného materiálu na trh určeného na umelú obnovu a zalesňovanie. Cieľom príspevku je poskytnúť prehľad o rozsahu a štruktúre uznaných porastov pre hlavné hospodárske dreviny v kategórii selektovaný v Slovenskej republike z hľadiska semenárskych oblastí a lesných vegetačných stupňov. Kľúčové slová: uznaný porast, semenárske oblasti, lesný vegetačný stupeň, zákon č. 138/2010 Z. z. Adresa: Ing. Dagmar Bednárová, PhD., Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK Zvolen Úvod Jednou zo základných úloh centra je v zmysle 9 zákona č. 138/2010 Z. z. aj vedenie Národného registra a národného zoznamu. Národný register zdrojov sa aktualizuje priebežne podľa toho ako vlastníci či užívatelia lesných pozemkov navrhujú na schválenie a uznanie zdroje pre získavanie lesného reprodukčného materiálu. Jeho aktualizácia sa následne vykonáva na základe 17

18 oznámení o zmenách v uznaných zdrojoch k kalendárneho roka, ktoré vlastníci a užívatelia zasielajú Národnému lesníckemu centru do nasledujúceho roka na základe povinnosti, ktorú im ukladá 8, bod 16 zákona č. 138/2010 Z. z. Z uvedených skutočností vyplýva, že Národné lesnícke centrum je inštitúciou, ktorá má komplexný prehľad o rozsahu a štruktúre zdrojov lesného reprodukčného materiálu, a preto je jeho cieľom aj úlohou posudzovať vhodnosť a primeranosť štruktúry základne zdrojov tak, aby základňa zdrojov lesného reprodukčného materiálu bola podľa možností svojou štruktúrou čo najbližšie k optimálnemu zastúpeniu s ohľadom na semenárske oblasti (SO), lesné vegetačné stupne a možné prenosy lesného reprodukčného materiálu. Rozbor problematiky Podľa 2, písm. d) zákona 138/2010 Z. z. uznaným lesným porastom je populácia stromov vymedzená hranicami jednej alebo viacerých jednotiek priestorového rozdelenia lesa uznaná na základe jej fenotypovej hodnoty. Uznané porasty sú naším najdôležitejším a najväčším zdrojom lesného reprodukčného materiálu. Sú to najkvalitnejšie porasty lesných drevín, ktoré slúžia na zber lesného reprodukčného materiálu. Už v minulosti Laffers a kol., 1988 vystihli význam uznaných porastov nasledovne z hľadiska zachovania biodiverzity, t. j. premenlivosti medzi živými organizmami v ekologickom komplexe, v ktorom sa vyskytujú, zabezpečenia a zachovania genofondu (celej genetickej informácie) in situ (v prirodzenom prostredí alebo v rámci ich prirodzeného areálu) a ex situ (mimo prirodzeného areálu), majú uznané porasty v rámci reprodukčných výsadieb a nárastov, ale aj z hľadiska reprodukcie v lesnej prevádzke prioritné postavenie i napriek nedostatočnej znalosti o ich genetickej premenlivosti. Šindelář, 1998 uvádza, že uznané porasty sú a pravdepodobne zostanú základným zdrojom osiva a zároveň sú zdrojom na zabezpečenie čo najväčšieho spektra genetickej variability do budúcnosti ako základu stability a hlavne adaptačnej schopnosti populácií lesných drevín na globálne a lokálne zmeny prostredia. Uznané porasty sú a budú základom nielen zachovania genofondu, ale aj zachovania biodiverzity, a to druhovej, ekologickej a genetickej. 18

19 Vývoj ochrany zdrojov lesného reprodukčného materiálu na Slovensku Legislatívne predpisy ohľadom uznávania zdrojov a povoleného horizontálneho a vertikálneho prenosu sa tvorili a zdokonaľovali na Slovensku už od roku Semenárske oblasti boli prvýkrát určené pre smrek obyčajný, jedľu bielu, borovicu lesnú a smrekovec opadavý v Pokynoch Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na uznávanie lesných porastov a výberových stromov na zber semena č. 1284/Odbor rozvoja a výroby lesného hospodárstva/220/77 zo dňa Najdlhšie však boli účinné Smernice Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na uznávanie lesných porastov a výberových stromov na zber a na prenos semena a sadeníc z roku 1985 a ich Doplnok k Smerniciam Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 9/1985 na uznávanie lesných porastov a výberových stromov na zber a prenos semena a sadeníc. V nich už boli určené semenárske oblasti aj pre buk lesný a dub zimný a letný a boli doplnené semenárske oblasti pre ostatné hlavné hospodárske dreviny aj mimo areálu prirodzeného rozšírenia dreviny. V smerniciach bol spresnený vertikálny prenos, napr. pre smrek obyčajný sa uskutočňoval v tatranskej oblasti vo výškovom stupni do 700 m n. m. a od 700 do m n. m. v rozsahu ±200 m, vo výškovom stupni nad m n. m. v rozsahu ±100 m od miesta zberu. V ostatných oblastiach vo výškovom stupni do 800 m n. m. a od 800 do m n. m. v rozsahu ±200 m, vo výškovom stupni nad m n. m. v rozsahu ±150 m od miesta zberu. Po roku 2000 môžeme hovoriť o neustálom upravovaní predpisov v oblasti lesného reprodukčného materiálu hlavne v dôsledku prispôsobovania sa predpisom európskej únie. Len čo si lesnícka prevádzka zvykla na Vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 64/2001 Z. z. o reprodukčnom materiáli lesných drevín, jeho získavaní a evidencii, už v roku 2004 nadobudol účinnosť zákon Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov, ktorý určoval, že reprodukčný materiál musí pochádzať z materiálu alebo byť dopestovaný z materiálu pochádzajúceho z uznaných zdrojov reprodukčného materiálu. Horizontálny a vertikálny prenos bol upravený novou vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 571/2004 Z. z. o zdrojoch reprodukčného materiálu 19

20 lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní, ktorá bola účinná od Vertikálny prenos bol dovolený, tak ako v predchádzajúcej vyhláške, t. j. do susednej najbližšej vyššej alebo nižšej výškovej zóny (±200 m n. m.) a horizontálny prenos bolo možné uskutočniť medzi semenárskymi oblasťami len mimo ich areálu prirodzeného rozšírenia. Od roku 2008 sa pracovalo na novele zákona aj vyhlášky, čo vyústilo do schválenia nového zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli, vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR 501/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh. Táto zmena bola na jednej strane pozitívna, tým že boli zväčšené semenárske oblasti pre všetky hlavné hospodárske dreviny, ale na druhej strane priniesla pre lesnú prevádzku negatívum v podobe zakázaného vertikálneho prenosu lesného reprodukčného materiálu, pričom pojem výšková zóna bol zrušený a nahradený pojmom lesný vegetačný stupeň. Pričom pojem lesný vegetačný stupeň je zvolený nešťastne, nakoľko 8. vegetačný stupeň kosodrevinový už nie je les, pretože kosodrevina nedosahuje výšku nad 5 m a ostatné dreviny, ktoré rastú nad hornou hranicou lesa sú zakrslé čiže nedosahujú výšku, ktorá by 8. vegetačný stupeň zaradila do lesného vegetačného stupňa. Preto by bolo vhodnejšie používať pre vertikálny prenos pojem vegetačný stupeň. Aktuálny stav uznaných porastov Na základe zmeny semenárskych oblastí a zmeny vertikálneho prenosu bol urobený prehľad výmery a počtu porastov v jednotlivých semenárskych oblastiach a vegetačných stupňoch. Tento prehľad je dôležitý z hľadiska informácie, o dostatku, resp. nedostatku uznaných porastov a aj preto, aby bolo zrejmé, kde bude v budúcnosti nutné zintenzívniť schvaľovanie zdrojov, samozrejme, pokiaľ bude v nedostatkových oblastiach v dôsledku rozvrátenia porastov, čo uznať. V nasledujúcej tabuľke 1 je celková výmera uznaných porastov pre smrek obyčajný, jedľu bielu, borovicu lesnú, smrekovec opadavý, buk lesný, dub letný a zimný podľa SO a vegetačných stupňov k

21 Tabuľka 1. Výmera uznaných porastov v ha podľa semenárskych oblastí a vegetačných stupňov Drev. SM JD BO SC BK DL DZ SO*/ VS** ,14 526, , ,42 895,19 0, ,80 569, , ,67 3 2,79 34,35 309, ,84 219, ,25 205,31 626,15 571,08 126,21 1 4,35 61,94 341,21 243,83 2, ,13 91,82 648, ,12 29,95 3 4,70 68,50 475, ,35 69,34 4 2,90 9,56 1 7,17 84,97 89,33 301,79 44,34 0, ,76 155,11 325,33 365,33 9, ,55 3,67 4 1,36 136,55 192,42 91,27 6, ,70 98,01 2 3,10 52,93 228,29 283,93 26, ,32 3,06 123,69 164,84 5, ,22 212,91 87,64 14,25 1,07 1 1,71 436, , , ,17 555, , , , ,93 73, ,06 218,64 57, ,65 179,46 11, ,00 154,17 13, ,33 69,66 1, , , ,84 10, , ,09 876,39 48, ,52 21,67 38,00 0,62 Prameň: NLC LVÚ, KLRM *Semenárske oblasti sú: a) smrek obyčajný: 1. Fatransko-tatranská semenárska oblasť, 2. Kysucko-oravská semenárska oblasť, 3. Pohronsko-hnilecká semenárska oblasť, b) jedľu bielu: 1. Severoslovenská semenárska oblasť, 2. Stredoslovenská semenárska oblasť, 3. Východoslovenská semenárska oblasť, c) borovicu lesnú: 1. Severoslovenská semenárska oblasť, 2. Východoslovenská semenárska oblasť, 3. Záhorská semenárska oblasť, d) smrekovec opadavý: 1. Tatranská semenárska oblasť, 2. Podtatranská semenárska oblasť, 3. Šarišsko-spišská semenárska oblasť, e) buk lesný: 1. Stredoslovenská semenárska oblasť, 2. Severo-východoslovenská semenárska oblasť, f) dub zimný: 1. Západoslovenská semenárska oblasť, 2. Východoslovenská semenárska oblasť, g) dub letný: 1. Západoslovenská semenárska oblasť, 2. Východoslovenská semenárska oblasť. Semenárska oblasť 4 je pre všetky dreviny mimo areálu prirodzeného rozšírenia. ** Vegetačné stupne (Forestportal.sk): 1. Dubový (do 300 m nadmorskej výšky) ide o lesy najnižších polôh mimo areálu buka. Na Záhorí sú v tomto vegetačnom stupni vysadené rozsiahle boriny, ktoré pravdepodobne nahradili pôvodné brezovo-dubové lesy. 2. Bukovo-dubový (od 200 do 500 m nadmorskej výšky) v tomto stupni sa už popri dube objavuje aj buk, hoci slabšieho vzrastu. Ide v podstate o prechodné pásmo medzi dubinami a bučinami, s ktorým si ani odborníci nevedia celkom poradiť. 3. Dubovo-bukový (od 300 do 700 m nadmorskej výšky) v tomto stupni už dominuje buk, dub sa tu udržuje len vďaka rôznym narušeniam bučín suchými rokmi alebo človekom. Tieto 21

22 lesy je pomerne ťažké odlíšiť od 4. vegetačného stupňa. 4. Bukový (od 400 do 800 m nadmorskej výšky) v tomto stupni sa vyskytujú krásne nezmiešané bučiny, často aj takmer bez bylinného podrastu s pôdou pokrytou len bukovým lístím. 5. Jedľovo-bukový (od 500 do m nadmorskej výšky) tu sa už popri buku vyskytuje aj mohutná jedľa, miestami aj smrek. Patria sem naše najslávnejšie pralesy, napríklad Dobročský prales alebo Stužica. Jedľa je schopná prerásť buk a dožíva sa vyššieho veku, buk je však vitálnejší a ľahšie sa zmladzuje. 6. Smrekovo-bukovo-jedľový (od 900 do m nadmorskej výšky) tento stupeň je pokračovaním predchádzajúceho, miestami v ňom však už prevládajú ihličnaté dreviny, najmä na chudobnejších horninách. 7. Smrekový (od do m nadmorskej výšky) tento stupeň tvorí nápadný pomerne úzky pás pozdĺž hornej hranice lesa. Smrek tu býva často až po zem zavetvený a porasty sú rozvoľnené. Smrek tu nemá úplne ideálne podmienky pre svoj rast, je tu však mimo dosahu škodcov, najmä lykožrúta (škodcom nevyhovuje chladná horská klíma). 8. Kosodrevinový (nad m nadmorskej výšky) kosodrevina už vlastne nie je lesom (je nižšia ako 5 m a teda je krovitým spoločenstvom). Na Slovensku sa však o ňu tradične starali lesníci, takže ju priraďujeme k lesným pozemkom. Nad kosodrevinou sa nachádzajú už len nelesné stupne holí a skál. Stav uznaných porastov bol doteraz výsledkom potrieb užívateľov. Tento stav sa však zmenil zavedením nových semenárskych oblastí a vegetačných stupňov, ktoré úplne zmenili štruktúru uznaných porastov. Podľa výmery pre drevinu máme celkovo ha uznaných porastov, z toho pre hlavné hospodárske dreviny je to ha, čo je výmera postačujúca vzhľadom na ich využívanie. Avšak v porovnaní so zatriedením do vegetačných stupňov je situácia menej nepriaznivá. Najviac uznaných porastov chýba pre smrek obyčajný v 7. vegetačnom stupni. V 5. a 6. vegetačnom stupni je výmera dostatočná. Zber však závisí od úrody a hlavne prístupnosti porastov, pretože náklady na zber sa s nepriaznivými podmienkami zvyšujú a nie sú pre užívateľov zdrojov atraktívne. Uznávanie porastov pre smrek obyčajný v 7. vegetačnom stupni je problematické, pretože ide o územia, kde porasty sú rozvrátené a zničené kalamitami. Pre jedľu bielu môžeme skonštatovať, že je stav uznaných porastov vyvážený a v 4., 5. a 6. vegetačnom stupni je výmera pre drevinu dostačujúca. Borovica lesná má najviac uznaných porastov v semenárskej oblasti 3 Záhorská, v ostatných semenárskych oblastiach je výmera nízka, nakoľko sa osivo pre túto drevinu zabezpečuje hlavne zo semenných sadov. Aj keď pri smrekovci opadavom je výmera uznaných porastov dostatočná v 4., 5. a 6. vegetačnom stupni, zbery sa kvôli náročnosti zo stojacich stromov vykonávajú zriedkavo a tiež ako pri borovici lesnej, je osivo zabezpečované zo semenných sadov. Pre buk lesný je dostatok porastov v 3. a 4. vegetačnom stupni. Problém nastáva v 5. a 6. vegetačnom stupni, kde je nedostatok uznaných porastov, 22

23 pretože buk lesný má perspektívne nahrádzať smrek obyčajný v týchto vegetačných stupňoch. Uznaných porastov pre dub letný je už niekoľko rokov veľmi málo, čo sa týka výmery pre drevinu i čo sa týka počtu porastov. Taktiež je problém so zberom žaluďov, nakoľko sú úrody nepravidelné a úrodu likviduje zver. Uznaných porastov je síce málo, ale najviac ich je v 1. a 2. vegetačnom stupni. Uznaných porastov pre dub zimný je najviac v 2. a 3. vegetačnom stupni, čo by malo byť dostačujúce. Pre ostatné dreviny, ktoré majú určenú jednu semenársku oblasť 1 Slovensko, nie je väčší problém, pretože nedostatok zdrojov sa dopĺňa schválením identifikovaných zdrojov v potrebných vegetačných stupňoch, čo Národné lesnícke centrum aj v praxi realizuje. Záver Národné lesnícke centrum nemá problém schváliť potrebné uznané porasty v semenárskych oblastiach i vo vegetačných stupňoch. Problém nastáva v tom, že ak nie sú vhodné porasty v potrebných vegetačných stupňoch, tak Národné lesnícke centrum nemá čo schváliť a schvaľovať porasty vo vegetačných stupňoch, kde je porastov dostatok považuje za neefektívne, pretože napr. na základe analýzy zberov v uznaných jednotkách bolo v rokoch vykonaných 360 zberov smreka obyčajného. Celkovo bolo využitých len 27,5 % uznaných jednotiek. Čiže 72,5 % uznaných jednotiek sa vôbec nevyužilo (Bednárová, 2009). Podobne na základe analýzy zberov v uznaných jednotkách buka lesného bolo v rokoch vykonaných 829 zberov. Celkovo bolo využitých 48,9 % uznaných jednotiek, 51,1 % uznaných jednotiek sa vôbec nevyužilo. V porovnaní so smrekom sa dá povedať, že uznané jednotky pre buk lesný sú lepšie využívané, čo vyplýva pravdepodobne aj z pohodlnejšieho spôsobu zberu zo zeme (Bednárová, 2009). V dôsledku nedostatku uznaných porastov pre smrek obyčajný v 7. vegetačnom stupni, buk lesný v 5., 6. vegetačnom stupni a dub letný v 1., 2. vegetačnom stupni bude v budúcnosti, po vyčerpaní sadeníc v zmysle predchádzajúcich predpisov, problém so zabezpečením dostatočného množstva sadeníc na obnovu porastov a zalesňovanie v uvedených kritických vegetačných stupňoch a preto z hľadiska praktického bude nutné iniciovať zmenu v legislatíve a povoliť vertikálny prenos nahor o +1 až 2 vegetačné stupne a nadol o -1 vegetačný stupeň. 23

24 Literatúra Bednárová, D., 2009: Analýza štruktúry uznaných porastov smreka obyčajného (Picea abies [L.] Karst.) a buka lesného (Fagus sylvatica L.) v SR z hľadiska ich plodivosti a využitia pre reprodukciu lesných drevín. Dizertačná práca, Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 78 s. Laffers, A., Hoffman, J., Piovarči, J., Humlová, M., 1988: Cesty a možnosti záchrany a zachovania genofondu lesných drevín na Slovensku. Zvolen: VÚLH, 94 s. Šindelář, J., 1998: Posouzení možností produkce osiva na základě současné plochy porostů uznaných ke sklizni osiva a semenných sadů. Zprávy lesnického výskumu, 43(2): Pokyny Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR na uznávanie lesných porastov a výberových stromov na zber semena č. 1284/ORVLH/220/77 zo dňa , 18 s. Smernice č. 9/1985 MLVH SSR na uznávanie lesných porastov a výberových stromov na zber semien a na prenos semena a sadeníc, 1985, 37 s. Pokyny MLVH SSR o zriadení a vykonávaní semenárskej kontroly v lesoch na území SSR a Doplnok č. 2/1988 k Smerniciam MLVH SSR č. 9/1985 na uznávanie lesných porastov a výberových stromov na zber a prenos semena a sadeníc, 1988, 20 s. Vyhláška MP SR 64/2001 Z. z. o reprodukčnom materiáli lesných drevín, jeho získavaní a evidencii, s Zákon MP SR 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov, s Vyhláška MP SR 571/2004 Z. z. o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní, s Zákon 138/2010 Z. z o lesnom reprodukčnom materiáli z 3. marca 2010, 20 s. Vyhláška MPaRV Slovenskej republiky 501/2010 Z. z. zo 16. decembra 2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh, s

25 Evidencia a skúšanie osiva lesných drevín v Národnom lesníckom centre Zvolen v rámci platných predpisov pre lesný reprodukčný materiál Elena Foffová Foffová, E., 2012: Evidencia a skúšanie osiva lesných drevín v Národnom lesníckom centre Zvolen v rámci platných predpisov pre lesný reprodukčný materiál. In: Bednárová, D.: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov zo seminára, ktorý sa konal vo Zvolene, Zvolen, NLC, s Od roku 2011 platia v SR zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2010 Z. z. a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 501/2010 Z. z., ktorými sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh. Národné lesnícke centrum je v 24 ods. 1 zákona č. 138/2010 Z. z. v znení zákona č. 49/2011 Z. z. definované ako orgán štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a okrem iných úloh, ktoré mu vyplývajú z 24 ods. 2 tohto zákona, vedie evidenciu lesného reprodukčného materiálu a vykonáva skúšky kvality osiva lesných drevín. Pre zabezpečenie týchto úloh sú povinní producenti lesného reprodukčného materiálu zasielať oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu a oznámenie o skladovanom zostatku semena a osiva v predpísaných termínoch. Pre uvádzanie osiva lesných drevín na trh sú v predpisoch definované podrobné podmienky a požiadavky na balenie a označovanie oddielov lesného reprodukčného materiálu. Podľa 17 ods. 1 vyhlášky č. 501/2010 Z. z. kvalitu semien a osív charakterizovanú čistotou, klíčivosťou alebo životnosťou, hmotnosťou semien a počtom klíčivých semien alebo živých semien v 1 kg určuje laboratórium akreditované na testovanie kvality semien lesných drevín. Takéto laboratórium je súčasťou Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Pri odberoch vzoriek na vystavenie protokolov o skúškach je potrebné dodržať limit pre maximálnu veľkosť oddielu lesného osiva. Odobraté priemerné vzorky sa musia v čo najkratšom čase doručiť do skúšobného laboratória spolu so žiadosťou o vykonanie skúšok osiva (objednávkou). Na požiadanie môže skúšobné laboratórium NLC - SKLRM uskutočniť i iné typy skúšok 25

26 a analýz, ktoré slúžia ako podklad pre rozhodovanie pri pracovných operáciách a taktiež poskytnúť odborné stanoviská pre podporu a kontrolu obchodných vzťahov a riešenie technických detailov pri spracovaní semien alebo pestovaní sadbového materiálu. Kľúčové slová: lesný reprodukčný materiál, osivo lesných drevín, označovanie oddielov, skúšky kvality semien Adresa: Ing. Elena Foffová, CSc., Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK Zvolen Právne predpisy pre lesný reprodukčný materiál Od roku 2011 platia v Slovenskej republike nové právne predpisy pre lesný reprodukčný materiál: zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2010 Z. z. z 3. marca 2010 o lesnom reprodukčnom materiáli novelizovaný zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 49/2011 Z. z. z 9. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli (ďalej zákon č. 138/2010 Z. z. v znení zákona č. 49/2011 Z. z.), vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 501/2010 Z. z. zo 16. decembra 2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh (ďalej vyhláška č. 501/2010 Z. z.). Tieto právne predpisy nahrádzajú zákon Národnej rady Slovenskej republiky 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov a vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 571/2004 Z. z. o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní. Národné lesnícke centrum je v 24 ods. 1 zákona č. 138/2010 Z. z. v znení zákona č. 49/2011 Z. z. definované ako orgán štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a okrem iných úloh, ktoré mu vyplývajú z 24 ods. 2 tohto zákona, vedie evidenciu lesného reprodukčného materiálu a vykonáva skúšky kvality osiva lesných drevín. 26

27 Evidencia osiva lesných drevín V 20 vyhlášky č. 501/2010 Z. z. sú určené podrobnosti o evidencii lesného reprodukčného materiálu, ktorú vedú osoby vykonávajúce činnosti s lesným reprodukčným materiálom, obhospodarovatelia lesa a Národné lesnícke centrum. Pokiaľ ide o lesné osivo predkladajú osoby vykonávajúce činnosti s lesným reprodukčným materiálom Národnému lesníckemu centru do 30 dní po spracovaní semennej suroviny oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu (osiva) na tlačive, ktorého vzor je uvedený vo vyhláške č. 501/2010 Z. z., prílohe č. 18. dvakrát ročne oznámenie o skladovanom zostatku osiva k 30. júnu a 31. decembru kalendárneho roka do 15 dní od uvedených termínov na tlačive, ktorého vzor je uvedený vo vyhláške č. 501/2010 Z. z., prílohe č. 19. Na základe týchto údajov a listov o pôvode, ktoré prichádzajú z lesných úradov, vedie Národné lesnícke centrum evidenciu osiva lesných drevín. 27

28 Príloha č. 18 k vyhláške č. 501/2010 Z. z. Oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu semeno sadbový materiál Osoba, ktorá sa zaoberá produkciou lesného reprodukčného materiálu Číslo osvedčenia Miesto spracovania 1) Miesto pestovania Spracovateľ 1) Sídlo (miesto, ulica, PSČ) Odborne spôsobilá osoba 2) Obvodný lesný úrad Telefón Číslo osvedčenia Drevina Rok zberu, spôsob pestovania 3) Evidenčný kód Množstvo 4) Číslo listu o pôvode Číslo sprievodného listu 5) Dodávateľ 5) V dňa. Podpis odborne spôsobilej osoby 1) Uvádza sa len pri spracovaní semennej suroviny. 2) V prípade, ak je osobou, ktorá sa zaoberá produkciou lesného reprodukčného materiálu právnická osoba, uvádza sa fyzická osoba, prostredníctvom ktorej činnosti zabezpečuje. 3) Pri semennej surovine sa uvádza rok zberu, pri sadbovom materiáli spôsob pestovania. 4) Uvádza sa v kg so zaokrúhlením na jedno desatinné miesto, alebo v kusoch. 5) Uvádza sa v prípade získania lesného reprodukčného materiál od dodávateľa. 28

29 Príloha č. 19 k vyhláške č. 501/2010 Z. z. Oznámenie o skladovanom zostatku semena a osiva a) k roka... b) k roka... Vlastník 1) semena a osiva Číslo osvedčenia Sídlo (miesto, ulica, PSČ) Odborne spôsobilá osoba Obvodný lesný úrad Telefón Číslo osvedčenia Drevina Označenie oddielu Evidenčný kód Množstvo 2) Číslo listu o pôvode Číslo sprievodného listu 3) Dodávateľ 3) V... dňa... Meno, podpis a odtlačok pečiatky odborne spôsobilej osoby, ktorá semeno a osivo skladuje 1) Uvádza sa meno, priezvisko, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov, ak ide o právnickú osobu. 2) Uvádza sa v kg so zaokrúhlením na jedno desatinné miesto. 3) Uvádza sa v prípade získania lesného reprodukčného materiál od dodávateľa. 29

30 Uvádzanie osiva lesných drevín na trh V zákone č. 138/2010 Z. z. v znení zákona č. 49/2011 Z. z. sú v 13 definované podmienky uvádzania lesného reprodukčného materiálu na trh a v 11 uvedené požiadavky na balenie a označovanie lesného reprodukčného materiálu. Osivo môže byť uvádzané do obehu, len v oddieloch, ktoré sú balené, prepravované a uchovávané samostatne, tak aby sa vylúčila zámena ich obsahu. Podľa 17 ods. (3) vyhlášky č. 501/2010 Z. z. sa na trh môžu uvádzať len tie oddiely osiva, ktoré vykazujú druhovú čistotu najmenej 99 %. Výnimkou sú oddiely plodov, semien a osív blízko príbuzných druhov lesných drevín. Osivo sa označuje etiketou, ktorá obsahuje tieto údaje: číslo listu o pôvode, botanický názov dreviny, vedecký názov dreviny, kategóriu, účel použitia druh zdroja, evidenčný kód, rok dozretia semien alebo semennej suroviny, rok zberu, skutočnosť, či je geneticky modifikovaný, množstvo. Pre jednotlivé dodávky osiva musí dodávateľ vyhotoviť sprievodný list lesného reprodukčného materiálu podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 10 zákone č. 138/2010 Z. z. v znení zákona č. 49/2011 Z. z., pričom sprievodný list pre osivo obsahuje navyše údaje o čistote osiva, klíčivosti osiva alebo životaschopnosti osiva, hmotnosti kusov čistých semien, počte klíčivých semien alebo životaschopných semien v 1 kg osiva. Ak ide o krátku dodaciu lehotu možno osivo z aktuálnej úrody uvádzať na trh so sprievodným listom len s údajom o čistote osiva s podmienkou, že chýbajúce údaje dodávateľ poskytne odberateľovi ihneď po skončení skúšok kvality; do poskytnutia chýbajúcich údajov odberateľ nemôže získané osivo dodať ďalšiemu odberateľovi. 30

31 Číslo sprievodného listu: Drevina (botanický názov)/vedecký názov Dodávateľ: Sídlo (miesto, ulica, PSČ): Číslo osvedčenia: Číslo rastlinného pasu Sprievodný list lesného reprodukčného materiálu Odberateľ: Druh reprodukčného materiálu 11 )/ Kategória reprodukčného materiálu 22 ) Vek 33 ) Sídlo (miesto, ulica, PSČ): IČO: Evidenčný kód a názov semenárskej oblasti/ Pôvod Množstvo 4 ) Príloha č. 10 k zákonu č. 138/2010 Z. z. ES Rastlinný pas Slovenská republika (SK) Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) Registračné číslo ÚKSÚP: ZP (chránená zóna): RP (náhradný rastlinný pas): Krajina pôvodu (vývozu): Číslo listu o pôvode Klasifikačné označenie pri topoľoch Účel použitia 5 )/ Poznámka 6 ) Dátum expedície: Dopravný prostriedok (EVČ): Čistota osiva (v %): Hmotnosť ks čistých semien: Klíčivosť osiva (v %): Počet klíčivých semien v kg osiva: Podpis a odtlačok pečiatky dodávateľa Podpis a odtlačok pečiatky odberateľa 1) Uvádza sa P, ak ide o semennú surovinu a S ak ide o spracované semeno. 2) I identifikovaný, S selektovaný, K kvalifikovaný, T testovaný. 3) Pri sadbovom materiáli spôsob pestovania, pri semene alebo semennej surovine rok zberu. 4) Uvádza sa v ks alebo v kg so zaokrúhlením na jedno desatinné miesto. 5) 1 obnova lesa, 2 zalesňovanie, 3 iné lesnícke účely, 4 iné ako lesnícke účely, 5 určené na vývoz 6) Informácia o genetickej modifikácii, či bol materiál vegetatívne množený a pod. 31

32 Podľa 17 ods. 2 vyhlášky č. 501/2010 Z. z. sa kvalita semien nezisťuje, ak ide o malé množstvá osív uvedené v Nariadení Komisie (ES) č. 2301/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/105/ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh so zreteľom na definíciu malých množstiev osív (tab. 1). Skúšky kvality osiva: Podľa 17 ods. 1 vyhlášky č. 501/2010 Z. z. kvalitu semien a osív charakterizovanú čistotou, klíčivosťou alebo životnosťou, hmotnosťou semien a počtom klíčivých semien alebo živých semien v 1 kg určuje laboratórium akreditované na testovanie kvality semien lesných drevín. Takéto laboratórium je súčasťou Národného lesníckeho centra. V máji 2012 bolo presťahované zo zrušeného pracoviska v Liptovskom Hrádku do Zvolena. Okrem výsledkov skúšania technickej kvality osiva lesných drevín, ktoré sú podľa smernice Rady (ES) č. 105/1999 o obchode s lesným množiteľským materiálom a zákona č. 138/2010 Z. z. v znení zákona č. 49/2011 Z. z. súčasťou informácií o predávaných oddieloch semien, laboratórium poskytuje aj poradenstvo pre spracovateľov lesného osiva a lesné škôlky. Činnosť laboratória a evidenciu údajov o lesnom osive zabezpečujú v súčasnej dobe dve pracovníčky Národného lesníckeho centra: Ing. Elena Foffová, CSc. tel: a Ľubica Hanušková tel: Pre laboratórne skúšky sú k dispozícii funkčné technické zariadenia z Liptovského Hrádku a priestory, ktoré budú vyžadovať určité úpravy, aby plne vyhoveli požiadavkám pre vykonávanie skúšok a skladovanie vzoriek osiva. Pre skladovanie vzoriek a skúšky klíčivosti buka bude nutné zabezpečiť chladiareň a z Liptovského Hrádku je potrebné presťahovať a nainštalovať vybavenie klíčebne veľkých semien, pretože klimatizované skrine, svojím objemom nebudú stačiť pre skúšky klíčivosti semien dubov v prípade ich dobrej úrody. 32

33 Tabuľka 1. Malé množstvá osív podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 2301/2002, požadované hmotnosti priemerných vzoriek osív, preferovaný druh skúšky a trvanie skúšok klíčivosti pre osivo lesnícky významných druhov drevín Drevina Malé množstvo osiva [v g], pre ktoré sa nevykonáva skúška kvality* Priemerná vzorka osiva [min. hmotnosť v g]** Preferovaný druh skúšky*** Trvanie prípravy na test klíčivosti Trvanie skúšky klíčivosti v dňoch Abies alba klíčivosť, životnosť 21 dní 28 Acer platanoides klíčivosť, životnosť 2 mesiace 21 Acer pseudoplatanus životnosť klíčivosť, mesiace 21 Alnus glutinosa 40 8 klíčivosť 21 Alnus incana 20 4 klíčivosť 21 Betula pendula klíčivosť 21 dní 21 Betula pubescens klíčivosť 21 dní 21 klíčivosť, Carpinus betulus mes. 42 životnosť klíčivosť, max. 24 Fagus sylvatica životnosť týždňov klíčivosť, Fraxinus spp mes. 56 životnosť Larix decidua klíčivosť 21 Picea abies klíčivosť 21 klíčivosť, Pinus cembra mes. 28 životnosť Pinus nigra klíčivosť 21 (14) Pinus sylvestris klíčivosť 21 Populus spp klíčivosť 10 Prunus avium životnosť Pseudotsuga menziensii klíčivosť, životnosť 21 dní 21 Quercus spp ks (STN ) klíčivosť 2 dni ks (ISTA) Robina pseudoaccacia klíčivosť 14 Salix spp. 5 klíčivosť 14 Sorbus spp. 25 klíčivosť, životnosť 4 mes. 28 Taxus spp. 0,5 320 klíčivosť, životnosť 9 mes. 28 Tilia cordata klíčivosť, životnosť 6 9 mes. 28 Tilia platyphyllos klíčivosť, životnosť 6 9 mes. 28 Ulmus spp. 50 klíčivosť 14 * Nariadenie Komisie (ES) č. 2301/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/105/ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh so zreteľom na definíciu malých množstiev osív. ** Pri duboch minimálny počet semien v ks rozdiel medzi množstvom stanoveným STN a ISTA pravidlami. *** Pri uvedení oboch variant skúšok je skúška, ktorá sa uprednostňuje, vyznačená tučným písmom. 33

34 Skúšobné postupy Pri skúšaní osív sa používajú štandardizované skúšobné metódy. Ak laboratórium dostane žiadosť o vystavenie medzinárodného ISTA certifikátu, vykoná skúšky podľa platných Medzinárodných pravidiel pre skúšanie osív (ISTA, 2011). Pri vystavovaní národných protokolov o výsledkoch skúšok postupuje podľa STN Lesné semenárstvo. Zber, kvalita a skúšky kvality plodov a semien lesných drevín (Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, 1997). Základ oboch predpisov je rovnaký, ale Medzinárodné pravidlá pre skúšanie osív pokrývajú i testovanie osív poľnohospodárskych plodín a kvetín a ISTA zabezpečuje ich každoročnú aktualizáciu. Skúšanie kvality osív lesných drevín pozostáva z viacerých špecializovaných skúšok. Kombinácia získaných výsledkov umožňuje získať informáciu o celkovej technickej kvalite oddielu a o počte klíčivých semien v 1 kg osiva. Kompletná skúška osív pozostáva z nasledujúcich skúšok: Skúška čistoty stanoví percentuálny podiel čistých semien a podiely nečistôt, prípadne iných semien vo vzorke osiva. Stanovenie hmotnosti semien (absolútna hmotnosť) určí hmotnosť semien zo vzorky Skúška klíčivosti stanoví percentuálny podiel semien, z ktorých vyklíčia normálne semenáčiky a podiel abnormálnych semenáčikov a nevyklíčených semien vo vzorke osiva. Pri ukončení skúšky sa pri lesnom osive delia nevyklíčené semená na ďalšie frakcie semená svieže, tvrdé, mŕtve a prázdne, prípadne poškodené hmyzom. Pri semenách s dlhším klíčnym odpočinkom (dormanciou) alebo komplikovaným postupom na jeho prekonanie sa ako alternatíva k skúške klíčivosti používa skúška životnosti farbením v roztoku TTC, ktorý zafarbí živé pletivá semien na červeno a tak umožní určiť, či sú semená životaschopné a po vhodnej predsejbovej príprave schopné vyklíčiť. Tento test poskytne výsledok už po troch dňoch a preto sa s obľubou používa na hodnotenie kvality semien buka, jaseňov, líp, hrabu, jedlí a dormantných druhov borovíc, pri ktorých skúšky klíčivosti trvajú aj niekoľko mesiacov. Stanovenie obsahu vody určí vlhkosť osiva ako percentuálny podiel straty hmotnosti vzorky semien po vysušení vo vzťahu k jej pôvodnej hmotnosti. Po spracovaní osiva je potrebné vykonať kompletnú skúška tzv. prvorozbor. Pri opakovaných skúškach dlhodobo skladovaných oddielov osiva potom stačí urobiť znovu skúšku klíčivosti alebo životnosti, lebo tieto parametre sú 34

35 ovplyvnené starnutím semien a ostatné údaje (čistotu a hmotnosť semien) prevziať z prvorozboru. Typy protokolov o výsledkoch skúšok Skúšobné laboratórium vydáva dva typy ISTA certifikátov a národných protokolov o výsledkoch skúšok. Prvý typ oranžový ISTA certifikát a výsledok rozboru podľa STN sa vzťahuje k celému oddielu semien. Predpokladom pre ich vystavenie je, že odber vzorky na skúšky vykoná osoba vyškolená a poverená vedúcim skúšobného laboratória a oddiel zároveň zaplombuje. Druhým typom protokolov je modrý ISTA certifikát a informácia o kvalite semien podľa STN Pri tomto type protokolu laboratórium ručí len za výsledky skúšania vzorky semien, ktorú do laboratória doručil žiadateľ o skúšku, nie za celý oddiel. I v takomto prípade je však cieľom, aby zákazník na základe skúšok dodaných vzoriek získal čo najpresnejší obraz o kvalite prislúchajúceho oddielu osiva. Preto by mal odobrať reprezentatívne vzorky postupom aký používajú pracovníci poverení laboratóriom pri úradnom odbere vzoriek. Odber vzoriek, ich doručenie do laboratória Pri odberoch vzoriek na vystavenie protokolov o skúškach je potrebné dodržať limit pre maximálnu veľkosť oddielu lesného osiva. Pri väčšine lesných drevín to je kg, ale napríklad pri duboch a bukoch je maximálna veľkosť oddielu kg, pri javoroch 500 kg, pri brezách 300 kg a pri topoľoch 50 kg. Pre samotný odber vzoriek odporúčame tento zjednodušený postup: Najprv sa z oddielu semien náhodne z rôznych miest odoberú viaceré základné vzorky približne rovnakej veľkosti. Pre oddiely uložené v obaloch sa dodrží minimálne takáto intenzita vzorkovania: Počet obalov Počet základných vzoriek do 5 1 z každého obalu z každého tretieho obalu, najmenej z 5 obalov viac ako 30 1 z každého piateho obalu, najmenej z 10 obalov 35

36 Keď sa vzorky odoberajú z voľne uskladnených semien požaduje sa takáto intenzita vzorkovania: Veľkosť oddielu Počet základných vzoriek do 500 kg najmenej kg 1 na každých 300 kg, ale nie menej ako 5 viac ako kg 1 na každých 500 kg, ale nie menej ako 10 Odobraté základné vzorky jedného oddielu semien zosypú dohromady a dôkladne premiešajú. Z nich sa delením získa priemerná vzorka, ktorá sa odošle do laboratória. Delenie vzoriek je mimo laboratória možné robiť len ručne, lebo producenti lesného reprodukčného materiálu obvykle nemajú k dispozícii technické vybavenie na delenie vzoriek. Pritom sa Zložená vzorka sa dobre premieša a rovnomerne rozprestrie na hladkú podložku, rozdelí sa na osminy (napr. pravítkom), z ktorých sa každá druhá vylúči a štyri zostávajúce sa dôkladne premiešajú, opäť rozprestrú na podložke a znovu delia. Postup sa opakuje tak dlho, kým sa získa množstvo približne zodpovedajúce minimálnej hmotnosti predpísanej pre priemernú vzorku daného druhu dreviny (tab. 1). Získaná priemerná vzorka sa nasype do pripraveného obalu (PVC fľaška, plátené alebo papierové vrecko a pod.), tak aby nedošlo k jej poškodeniu alebo zapareniu počas prepravy do skúšobného laboratória. Minimálna hmotnosť priemernej vzorky, ktorá má slúžiť len na stanovenie obsahu vody je 100 g pre druhy s veľkými semenami (dub, buk, gaštan, pagaštan), pre všetky ostatné druhy 30 g (podľa STN ) alebo 50 g (pre vystavenie ISTA certifikátu). Vzorky na stanovenie obsahu vody sa musia baliť do nepriepustných obalov s minimálnym množstvom vzduchu, aby počas ich doručenia do laboratória nedošlo k zmene pôvodnej vlhkosti semien. Odobraté priemerné vzorky sa musia v čo najkratšom čase doručiť do skúšobného laboratória spolu so žiadosťou o vykonanie skúšok osiva (objednávkou). V žiadosti je nutné uviesť konkrétne skúšky, ktoré zákazník objednáva (čistota, hmotnosť tisíc semien, klíčivosť / životnosť, obsah vody) a údaje o oddiele semien, nutné pre vystavenie protokolu o skúškach: názov dreviny, číslo listu o pôvode, evidenčný kód zdroja, označenie oddielu, 36

37 hmotnosť oddielu, počet obalov (údaj potrebný pre vystavenie ISTA certifikátu), rok dozretia semien alebo semennej suroviny (rok zberu), vlastník osiva, žiadateľ o rozbor, dátum odberu, meno poverenej osoby, ktorá odobrala vzorky, ak je osivo morené, druh a koncentrácia použitého prípravku. Laboratórium používa na vyhodnotenie výsledkov skúšok databázový systém SEMKON. Aby sa pri opakovanej skúške dal zabezpečiť automatický prenos údajov o čistote a hmotnosti semien z prvorozboru, je potrebné použiť v oboch prípadoch jedinečné a identické označenie oddielu. Objednávateľ najväčšieho počtu skúšok Lesy SR, š. p., OZ Semenoles používa lomený výraz s poradovým číslom oddielu semien v konkrétnom roku zberu. Pre ostatných zákazníkov odporúčame označovať oddiely na začiatku troma prvými písmenami ich priezviska alebo názvu firmy za ktorým nasleduje označenie, ktoré zákazník konkrétnemu oddielu priradil (výhodné by bolo číselné označenie v jednotnom formáte napríklad XXX (poradové číslo oddielu)/rr (posledné dvojčíslie roku dozrievania semien). Ďalšie skúšky Na požiadanie môže skúšobné laboratórium NLC - SKLRM uskutočniť i iné typy skúšok a analýz, ktoré slúžia ako podklad pre rozhodovanie pri pracovných operáciách a taktiež poskytnúť odborné stanoviská pre podporu a kontrolu obchodných vzťahov a riešenie technických detailov pri spracovaní semien alebo pestovaní sadbového materiálu: stanovenie vlhkosti a sypavosti semennej suroviny a posúdenie vhodnosti a efektívnosti zberu, orientačné stanovenia čistoty a plnosti/životnosti semien v priebehu spracovania semennej suroviny pre docielenie požadovaných výsledných kvalitatívnych parametrov osiva, stanovenie vlhkosti semien a optimálnej doby predsejbovej prípravy dormantných semien. 37

38 Záver Národné lesnícke centrum ako orgán štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu zabezpečuje činnosti, ktoré mu vyplývajú z 24 ods. 2 zákona č. 138/2010 Z. z v znení zákona č. 49/2011 Z. z. Ich súčasťou je vedenie evidencie a skúšky kvality osiva lesných drevín a nad rámec povinností určených zákonom i poradenstvo pri skladovaní, predsejbovej príprave a ochrane osiva pre producentov lesného reprodukčného materiálu. Pre plnenie týchto úloh bude potrebné uskutočniť úpravy priestorov pre činnosť skúšobného semenárskeho laboratória, tak aby plne vyhovovali požiadavkám na prostredie pre skúšky a skladovanie vzoriek osív. Literatúra INTERNATIONAL SEED TESTING ASSOCIATION (ISTA): International Rules for Seed Testing Edition Smernica Rady (ES) č. 105/1999 o obchode s lesným množiteľským materiálom. STN Zber, kvalita a skúšky kvality plodov a semien lesných drevín. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 501/2010 Z. z. zo 16. decembra 2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2010 Z. z. z 3. marca 2010 o lesnom reprodukčnom materiáli. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 49/2011 Z. z. z 9. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli. 38

39 Perspektívy pestovania lesného reprodukčného materiálu vzhľadom na smerovanie lesného hospodárstva na Slovensku Vladimír Šebeň Dagmar Bednárová Šebeň, V., Bednárová, D., 2012: Perspektívy pestovania lesného reprodukčného materiálu vzhľadom na smerovanie lesného hospodárstva na Slovensku. In: Bednárová, D.: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov zo seminára, ktorý sa konal vo Zvolene, Zvolen, NLC, s Príspevok analyzuje doterajší vývoj pestovania lesného reprodukčného materiálu (LRM) na Slovensku vzhľadom na vývoj obnovy lesa ako aj celkové smerovanie lesného hospodárstva. Rozoberá sa súčasný stav v lesnom hospodárstve najmä s ohľadom na uplatňované hospodárske spôsoby a ťažby. Podiel ale aj rozsah umelej obnovy v súčasnom období dlhodobo klesá. Súvisí to so zvyšovaním podielu prirodzenej obnovy vplyvom zmien v hospodárení lesa (vzostup podrastového hospodárskeho spôsobu na úkor holorubného). Využívaním progresívnejších technológií a postupov sa postupne zvyšuje kvalita sadbového materiálu, čím sa znižujú aj straty na zalesňovaní. Požiadavky na celkové počty vyprodukovaných sadeníc by teda mali logicky klesať. Kľúčové slová: LRM, obnova lesa, umelá obnova, lesné hospodárstvo, perspektívy pestovania LRM Adresa: Ing. Vladimír Šebeň, PhD., Ing. Dagmar Bednárová, PhD., Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK Zvolen 39

40 Úvod Obnova lesov patrí medzi základné a hlavné činnosti lesného hospodárstva. STN : Pestovanie lesa, pod pojmom obnova lesných porastov rozumie súhrn pestovateľských opatrení (zaberajúci rôzny časový úsek) s cieľom výmeny dvoch generácií. Rozlišuje sa prirodzená a umelá obnova. Prirodzená obnova využíva prirodzené procesy vytvárania nového porastu zo semena alebo výmladkov, za priamej účasti materského porastu. Umelá obnova predstavuje vytváranie nového porastu jedincov, ktoré sa na plochu dostávajú pričinením človeka vo forme semien, alebo sadeníc. Na celkové uplatnenie prirodzenej a umelej obnovy má vplyv mnoho faktorov: súčasný stav a štruktúra lesov, stanovištné a klimatické pomery, poškodenie a zdravotný stav (najmä výskyt kalamít), požadované cieľové drevinové zloženie budúcich porastov a súčasný prirodzený potenciál, náklady na zalesňovanie a starostlivosť o mladé lesné porasty, atď. Uplatnenie umelej obnovy je závislé na dostatku zdrojov na zalesňovanie lesného reprodukčného materiálu (LRM). Požiadavky na zdroje LRM a podmienky jeho použitia upravuje zákon 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli. Z dôvodu rôzneho veku sadeníc vhodných na zalesňovanie je pri plánovaní množstva použiteľného LRM potrebné počítať s určitou dobou potrebnou na vyprodukovanie LRM (niekoľko mesiacov až niekoľko rokov). Kvôli zvyšovaniu efektivity pestovania LRM je preto dôležitá prognóza, aké množstvo LRM bude potrebné na umelú obnovu lesov v blízkej budúcnosti. Súčasný stav lesov Slovenska a jeho vplyv na hospodárenie Stratégia rozvoja lesníctva (Moravčík et al., 2008) si v Strategickom cieli 1: Podpora ekologického obhospodarovania lesov stanovila Prioritu 1 Podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch. Prírode blízke hospodárenie možno definovať ako stratégiu obhospodarovania lesov, kde sa les chápe ako lesný ekosystém, ktorý sa usmerňuje tak, aby využívaním ekologických zákonitostí trvalo plnil všetky požadované funkcie, pri minimalizácii vkladov dodatkovej energie. Jeho zámerom je dosiahnutie prírode blízkeho (prirodzeného) a trvalo stabilného lesa s požadovanou štruktúrou a produkčnou aj mimoprodukčnou funkčnosťou. Takémuto hospodáreniu zodpovedá klasická koncepcia pestovania lesov, ktorá sa okrem iného zakladá na znižovaní nákladov prostredníctvom racionálneho využívania prírodných procesov. 40

41 Produkčná doba lesných porastov je všeobecne veľmi dlhá (najčastejšie rokov). Štruktúra súčasných lesov (hlavne drevinová a veková) má značný vplyv na ich obnovu. Štruktúru ovplyvňuje najmä systém hospodárenia a využívania lesov v rámci ich produkčnej doby (hospodársky spôsob), ktorý je charakterizovaný obnovnými postupmi, spôsobom a zameraním výchovy lesa. Na Slovensku rozlišujeme v súčasnosti 4 základné hospodárske spôsoby (tab. 1). Z tabuľky vyplýva radikálna zmena v plánovaní hospodárenia od 90. rokov minulého storočia, kým dovtedy dominoval holorubný hospodársky spôsob závislý na umelej obnove (až 80 % porastov), od polovice 90. rokov doteraz je jeho podiel trvalo okolo 1/3 a až 2/3 porastov sa obhospodarujú podrastovým spôsobom. Ten sa podľa zákona o lesoch 326/2005 Z. z. uskutočňuje postupným rubom zameraným na dosiahnutie prirodzeného zmladenia pod clonou obnovovaného lesného porastu alebo vedľa neho do vzdialenosti jeho priemernej výšky. Zákon ani vyhláška nedefinujú podiel prirodzenej obnovy, aký sa vyžaduje pri podrastovom hospodárskom spôsobe (resp. podiel povolenej umelej obnovy), pri kritériách zabezpečeného porastu sa dá hovoriť o poraste v ktorom najmenej 50 % posudzovanej plochy je porastenej hlavnými drevinami cieľového drevinového zloženia (ale bez ohľadu na druh obnovy). Všeobecne by sa na základe uvedeného dalo uvažovať o výraznej zmene podielu prirodzenej a umelej obnovy vplyvom výrazného zvýšenia podrastového a zníženia holorubného hospodárskeho spôsobu v lesoch Slovenska. Na skutočný rozsah umelej obnovy vplýva aj to, či sa obnova realizuje plánovane po obnovnej ťažbe, alebo neplánovane po náhodnej ťažbe spôsobenej negatívnymi činiteľmi (vietor, sneh, sucho a pod.). Zvyšovanie náhodnej (neplánovanej) ťažby teoreticky zvyšuje podiel umelej obnovy (pokiaľ ide o poškodenie obnovovaných plôch bez zmladenia). Preto je pre budúce plánovanie obnovy potrebné aj uvažovať s očakávaným rizikom vzniku náhodných ťažieb. Pomer medzi realizovanou obnovnou a výchovnou ťažbou na Slovensku je v súčasnosti približne 80 : 20. Podiel náhodnej ťažby je vyšší v obnovných (60 65 %) ako vo výchovných ťažbách (40 50 %). Oveľa vyšší je podiel náhodnej ťažby v ihličnatých porastoch (najmä v smrečinách). Ako už bolo spomenuté, náhodné ťažby teoreticky zvyšujú potrebu umelej obnovy, no pri vysokom podiele podrastového hospodárenia sa dá očakávať aj na časti kalamitami poškodených porastov dostatok prirodzenej obnovy. Ďalej tu však hrozí riziko poškodenia obnovy pri spracovaní kalamitnej ťažby. 41

42 Tabuľka 1. Prehľad plánovaných hospodárskych spôsobov a ich foriem na Slovensku Hospodársky spôsob Holorubný Podrastový Výberkový a účelový Forma HS Rok ťaž.pl. por. ťaž.pl. por. ťaž.pl. por. ťaž.pl. por. Maloplošná 55,5 52,1 26, ,3 25,0 20,3 21,3 Veľkoplošná 9,2 7,9 2,2 2,4 10,1 6,5 7,9 5,1 Premeny 0,9 1,2 0,7 0,6 0,5 0,4 0,5 0,5 Prevody 2,3 2,1 0,3 0,4 1,0 0,8 0,7 0,5 Odrub 16,6 15,6 Spolu holorubný 84,5 78,9 30,1 31,4 35,9 32,7 29,4 27,4 Maloplošná 7,1 6,1 49,2 41,3 42,8 38,3 49,3 45,7 Veľkoplošná 0,8 0,7 8 8,1 7,6 6,8 11,1 9,7 Dorub 6,2 8,8 10,9 11,9 11,2 12,8 7,4 8,8 Spolu podrastový 14,1 15,6 68,1 61,3 61,6 57,9 67,8 64,2 Stromová a skupinová 1,4 5,5 1,8 7,3 2,5 9,4 2,8 8,4 Prameň: NLC - ÚLZI; Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2010, Vypracoval: NLC-LVÚ Zvolen. Vysvetlivky: ťaž.pl. ťažbová plocha, Σ por. počet porastov s predpísaným daným hospodárskym spôsobom. 42

43 Podiel náhodnej ťažby od roku 1990 dlhodobo mierne stúpol a nevykazuje veľké medziročné výkyvy (tab. 2). Na základe doterajšieho vývoja z uvedených podkladov možno na Slovensku s vysokou pravdepodobnosťou v najbližších rokoch očakávať rovnako vysoký podiel náhodnej ťažby, čo by teoreticky mohlo zvyšovať potrebu LRM. Otázny je stav prirodzenej obnovy, jej množstvo, kvalita, vhodnosť drevinového zloženia, zdravotný stav a uvedené riziko poškodenia. Tabuľka 2. Vývoj vykonaných ťažieb dreva na Slovensku, tis. m 3 Ťažba dreva Rok celkom 2 777, , , , ,4 Ihličnatá z toho náhodná 1 838, , , , ,8 % náhodnej ťažby 66,2 62,0 88,8 87,5 84,8 celkom 2 499, , , , ,7 Listnatá z toho náhodná 766, ,0 380,3 555,8 406,9 % náhodnej ťažby 30,7 34,0 11,7 17,9 13,3 celkom 5 276, , , , ,1 Spolu z toho náhodná 2 604, , , , ,7 % náhodnej ťažby 49,3 48,6 64,1 64,6 60,4 Prameň: NLC-ÚLZI; Súhrnné informácie o stave lesov SR, Vývoj pestovania LRM Tendencia výmery škôlok na Slovensku za ostatných 10 rokov je vyrovnaná (tab. 3), s poklesom najmä za ostatné 2 3 roky, keď klesla výmera škôlok, resp. produkčnej plochy o približne 20 % oproti roku Tabuľka 3. Vývoj celkovej výmery škôlok a ich produkčnej plochy na Slovensku Ukazovateľ Rok Celková výmera škôlok [ha] Štátne Neštátne Spolu Produkčná plocha škôlok [ha] Štátne Neštátne Spolu

44 Okrem výmery je dôležité porovnať produkciu sadbového materiálu (obr. 1). V jeho evidencii za ostatných 15 rokov zaznamenávame výkyvy najmä v prvých rokoch, ale od roku 2005 pri najnižšej hodnote celkovej produkcie vo výške 150 mil. sadeníc nastáva každoročný vzostup, čo vcelku nekorešponduje s poklesom produkčnej plochy. Svedčí to o prudkom zvýšení produktivity, keď sa priemerne produkovalo približne tisíc ks sadeníc na hektár produkčnej plochy, čo v ostatných 2 rokoch stúplo až na 600 tisíc ks sadeníc na hektár produkčnej plochy škôlok. Prameň: NLC-LVÚ, KLRM, Obr. 1. Vývoj produkcie LRM na Slovensku Základný problém predstavuje fakt, že evidencia nerozlišuje výsadbyschopný a rozpestovaný LRM, rovnako by bolo vhodné rozlišovať výsadbyschopné semenáčiky a sadenice. V rozpestovanom LRM sa navyše zaznamenávajú každoročné straty (spôsobené burinou, hubami, hlodavcami a klimatickými činiteľmi), pohybujúce sa na úrovni 5 10 miliónov pri semenáčikoch (2 7 % zo semenáčikov) a 2 6 miliónov pri sadeniciach (5 10 %). Za rok 2011 bolo množstvo evidovaného krytokorenného LRM asi 1,2 mil. ks (0,5 % z celkového množstva). V roku 2011 bola štruktúra evidovaného LRM nasledovná: semenáčiky 63 % (1/0 33 %, 2/0 20 %, 3/0 10 %), sadenice 28 % (1/X 7 %, 2/X 17 %, 3/X 4 %), zvyšných 9 % je neštandardný LRM (od 11/0 po 7/10). Ak vychádzame z množstva nahrubo odfiltrovaného výsadbyschopného LRM (= množstvo sadeníc 5 % straty), tak v roku 2011 išlo o 57 mil. sadeníc. Za rok 2011 LHE vykazuje ha umelej obnovy. Pri jednoduchom prepočte to predstavuje priemerný počet 8 tis. ks/ha. 44

45 Vývoj obnovy lesa Situácia v obnove lesa sa dlhodobo podľa evidencie mení veľmi pozvoľna. Vcelku to zatiaľ vôbec nekorešponduje s uplatňovaním plánovaných spôsobov hospodárenia a celkovou stratégiou lesného hospodárenia. Zrejmé je to najmä z celkovej výmery evidovanej prirodzenej obnovy na Slovensku, ktorá od roku 1990 (pri dominancii holorubného hospodárskeho spôsobu s podielom 80 %) do roku 2000 dokonca poklesla (pri dominancii plánovaného podrastového hospodárskeho spôsobu s podielom vyše 60 %), a to nielen relatívne v porovnaní s umelou obnovou, ale najmä absolútne, keď nastal pokles až na 62 % (rok 2000 k roku 1990)! Otázny je aj pokles celkovej výmery obnovy o takmer 20 %! Údaje naznačujú na určité problémy a nezrovnalosti v evidencii. Tabuľka 4. Vývoj obnovy lesných porastov na Slovensku Druh obnovy Rok Umelá obnova Prirodzená obnova Obnova celkom Podiel prirodzenej obnovy [%] 18,3 14,2 33,9 35,2 41,8 39,1 Prameň: NLC - ÚLZI; Súhrnné informácie o stave lesov SR, Aj keď je zrejmé postupné zvyšovanie evidovaného podielu prirodzenej obnovy na celkovej obnove, absolútne hodnoty sú prekvapujúco nízke. Na druhej strane je zrejmý aj dlhodobý evidovaný pokles umelej obnovy. Podľa nášho názoru o nezrovnalostiach v evidencii svedčí aj nebadateľný rozdiel v zalesňovanej ploche po vetrovej kalamite z roku 2004, keď by sa dal logicky očakávať vzostup až o niekoľko tisíc hektárov. Evidovaný podiel prirodzenej a umelej obnovy zjavne nekorešponduje s podielom zisteným podrobnou evidenciou z výberových zisťovaní (napr. monitoring procesu revitalizácie kalamitných plôch v TANAP-e, alebo Národná inventarizácia a monitoring lesov SR), pri ktorých sa zistila absolútna prevaha prirodzenej obnovy (pri výpočte zo všetkých evidovaných jedincov vrátane nežiaducich a pionierskych druhov), alebo aspoň výrazná prevaha prirodzenej obnovy (pri vylúčení nežiaducich a pionierskych druhov). Napriek tomu sa eviduje dlhodobý pokles umelej obnovy (čo by už malo korešpondovať s vyššie uvedenou stratégiou hospodárenia Slovenska. 45

46 Množstvo vykonanej ročnej rubnej ťažby na Slovensku (tab. 5) sa výrazne zvýšilo v ostatnom decéniu ( ). Oproti dlhodobému priemeru za ostatných 50 rokov až takmer o 100 %. Spôsobili to hlavne kalamitné ťažby v smrečinách. Zvýšila sa i ťažbová plocha, ale tá iba asi o 1/3 oproti dlhodobému priemeru. Napriek tomu že sa výrazne zvýšilo množstvo evidovanej prirodzenej obnovy, naopak výrazne kleslo množstvo umelej obnovy (porovnaj aj tab. 4). Oproti 70. a 80. rokom až o polovicu! Z tabuľky vyplýva jednoznačný dlhodobý trend poklesu evidovanej umelej i celkovej obnovy, čo zjavne nekorešponduje s vyšším výskytom kalamít po roku Tabuľka 5. Vývoj realizácie obnovy lesa na Slovensku (podľa Konôpku et al., 2012) Časový úsek Vykonaná ročná rubná ťažba m 3 Ročná ťažbová plocha ha Stav holín na začiatku roka Umelá Obnova lesa [ha] Prirodzená Ubudlo inak Spolu Na množstvo použitého LRM výrazne vplýva ujatosť a prežívanie. Ak sa zvyšuje technologická kvalita zalesňovania, ako aj kvalita LRM, potreba jeho množstva logicky klesá. Podľa tabuľky 6 sa dlhodobo evidovali straty na úrovni % s maximom v rokoch Potom nastal výrazný pokles, iba na priemerne 14 %, čím sa situácia zlepšila aj oproti stavu v 50. rokoch. Tabuľka 5 teda informuje o znižovaní strát a tým všeobecne nižšej potrebe LRM. Tabuľka 6. Vývoj strát na zalesňovaní na Slovensku (podľa Konôpku et al., 2012) Časový úsek Straty [ha] Percento strát z umelej + z umelej obnovy prirodzenej obnovy

47 Podľa Stratégie rozvoja lesníctva (Sušková, Túčeková in Moravčík, 2008) sa predpokladá, že rozsah obnovy lesa sa postupne zvýši zo súčasných 13,7 tis. ha (v roku 2007) na približne 16,5 tis. ha v roku Tento odhad sťažuje neistota spojená s vysokým rozsahom náhodných ťažieb a dopadmi predpokladanej klimatickej zmeny. Prirodzenú obnovu budú obmedzovať vysoké náhodné ťažby v dôsledku klimatických extrémov a aktivizácie biotických škodlivých činiteľov. Jej rozsah by ani v horizonte roku 2025 podľa Stratégie nemal prekročiť 35 %. Predpokladá sa, že rozsah umelej obnovy by sa mal oproti súčasným 9 tis. ha postupne zvýšiť na približne 10,7 tis. ha v roku S ohľadom na uvedené sa ročná potreba lesného reprodukčného materiálu zvýši zo súčasných približne 50 mil. na vyše 60 mil. sadeníc. Prognóza ďalej uvádza, že z ekologických i ekonomických dôvodov sa zvýši dopyt po listnatých drevinách (duboch, cenných listnáčoch, topoľoch) a smrekovci, kým dopyt po smreku sa zníži. V dôsledku extrémov počasia hlavne v jarnom období, sa pri umelej obnove lesa predpokladá zvýšenie využitia krytokorenného sadbového materiálu, a to na % podiel do roku Predchádzajúce analýzy celkom nekorešpondujú s tvrdeniami v stratégii. Podľa nášho názoru by sa malo očakávať zvyšovanie podielu aj množstva prirodzenej obnovy a skôr je potrebné odhaliť nezrovnalosti aj v súčasnej evidencii. Podiel náhodných ťažieb na celkovej ťažbe je dlhodobo stabilizovaný (s veľmi vysokými hodnotami až %). Množstvo potrebného LRM bude závisieť najmä od požadovanej štruktúry (najmä drevinovej) budúcich porastov. Pri zvyšovaní technologickej kvality a znižovaní strát sa však dá očakávať potreba jeho znižovania. Zhrnutie a záver Na základe doterajšieho vývoja a súčasného stavu predpokladáme pre pestovanie LRM na Slovensku v najbližších rokoch nasledovné: postupné znižovanie požadovaného počtu LRM kvôli postupnému zvyšovaniu podielu prirodzenej obnovy, postupné znižovanie požadovaného počtu LRM kvôli zvyšovaniu kvality výsadby a znižovaniu strát, napriek očakávanému zvýšenému výskytu kalamitných situácií vzhľadom na vyššie uvedené nepredpokladáme zvyšovanie výmery celkovej umelej obnovy, 47

48 zameriavanie sa na dopestovanie LRM na mieru pre konkrétne lokality podľa požadovaného drevinového zloženia (preferencia hospodársky významných drevín), vyžiada si to tvorbu informačnej databázy plánovaných a očakávaných obnovovaných plôch a lepšie prepojenie informácií s pestovateľmi LRM, očakávame zvyšovanie pestovania krytokorenného sadbového materiálu. Poďakovanie Príspevok vznikol vďaka finančnej pomoci z Agentúry na podporu výskumu a vývoja v rámci projektu APVV Vplyv vnútrodruhových a medzidruhových kompetičných vzťahov na produkčno-ekologické vlastnosti porastov buka a smreka. Literatúra Konôpka, J., Šebeň, V., Konôpka, B., 2012: Obnova lesa na Slovensku. Lesnícke štúdie, č. 62, 107 s. Moravčík, M. et al., 2008: Stratégia rozvoja lesníctva. Správa za úlohu riešenú v roku 2008 v rámci kontraktu, ktorý bol uzavretý medzi MP SR a NLC. 81 s. et al., 2008: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008 (Zelená správa). Bratislava, 168 s. 48

49 Vplyv mykorizácie a hnojenia na vývoj intenzívne pestovaných krytokorenných semenáčikov smreka obyčajného Ivan Repáč Jaroslav Vencurik Jaroslav Kmeť Miroslav Balanda Repáč, I., Vencurik, J., Kmeť, J., Balanda, M., 2012: Vplyv mykorizácie a hnojenia na vývoj intenzívne pestovaných krytokorenných semenáčikov smreka obyčajného. In: Bednárová, D.: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov zo seminára, ktorý sa konal vo Zvolene, Zvolen, NLC, s Krytokorenné semenáčiky smreka obyčajného boli pestované pod PEK v troch rašelinových substrátoch (Gramoflor, Agro CS a Litva) inokulovaných komerčnými hubovými prípravkami Ectovit a Mycorrhizaroots, alebo neinokulovaných (kontrola) a pri dvoch režimoch hnojenia a závlahy. Substráty Agro CS a Gramoflor boli obohatené hnojivami, Litva neprihnojená. Po prvom vegetačnom období bol hodnotený rast a merané fyziologické charakteristiky semenáčikov, vykonali sa chemické analýzy rastových substrátov a asimilačného aparátu semenáčikov. Potvrdil sa štatisticky významný vplyv hnojenia (závlahy) a substrátu na veľkosť sledovaných biometrických ukazovateľov. Aplikácia prípravku Ectovit do rastového substrátu mala významný stimulačný účinok na rast semenáčikov, najmä v substráte Litva. Výraznejší vplyv mykoríznych prípravkov na obsah živín v rastovom substráte a v asimilačnom aparáte skúmaných semenáčikov bol zistený len pri variantoch bez hnojenia. Kľúčové slová: hnojenie, inokulácia substrátu, krytokorenné semenáčiky, smrek obyčajný Adresa: doc. Ing. Ivan Repáč, PhD., Ing. Jaroslav Vencurik, PhD., Ing. Miroslav Balanda, PhD., doc. Ing. Jaroslav Kmeť, PhD., Lesnícka fakulta, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, SK Zvolen

50 Úvod Vysoká kvalita sadbového materiálu a intenzifikácia technológií sadby uľahčujúce jeho adaptáciu na prostredie výsadbových plôch sú dôležité nielen pre zabezpečenie úloh obnovy lesa, ale aj pre čoraz naliehavejšiu potrebu zvyšovania rozlohy lesa, ako obnoviteľného zdroja energie a fenoménu zmierňujúceho negatívne dôsledky klimatických zmien. Pestovanie krytokorenného sadbového materiálu a použitie pôdnych biologických preparátov výrazne zvyšuje kvalitatívnu úroveň, prežívanie a adaptabilitu produkovaného sadbového materiálu, čím kladne ovplyvňuje efektivitu plnenia zalesňovacích povinností (Jaloviar, 2010; Repáč et al., 2010). V súčasnosti sú sadenice smreka obyčajného produkované prevažne ako 3 4-ročný voľnokorenný sadbový materiál. Prevažná väčšina smrekových koreňov na prirodzených stanovištiach je ektomykoríznych. Inokulácia v lesnej škôlke môže podporiť následný vývoj sadeníc na výsadbovej ploche. Použitý substrát významne ovplyvňuje rast a vývoj semenáčikov, množstvo a zloženie mykoríz (Bernier, Gonzalez, 1995; Rincón et al., 2005). Vývoj ektomykoríz semenáčikov súvisí predovšetkým s hnojením, obsahom organického materiálu, mikrobiologickou aktivitou a ph substrátu (Kropp a Langlois, 1990). Účinok substrátu a režimu hnojenia na rastové charakteristiky a vývoj mykoríz obaľovaných sadeníc smreka obyčajného skúmal Vaario et al. (2009). Vplyvom biologických prípravkov na báze mykoríznych húb na rast semenáčikov lesných drevín sa zaoberali Repáč et al. (2009, 2010) a Tučeková, Longauerová (2008). Cieľom tejto práce bolo overiť vplyv rôzneho režimu hnojenia (závlahy), rastového substrátu a komerčných hubových prípravkov (Ectovit, Mycorrhizaroots ) na rast, chemizmus a vybrané fyziologické parametre jednoročných krytokorenných semenáčikov smreka obyčajného (Picea abies [L.] Karst.) pestovaných pod PEK. Materiál a metodika Experiment sa uskutočnil v škôlkarskom stredisku Jochy (nadmorská výška 830 m), organizačne začlenenom do Odštepného závodu Semenoles, Lesy SR, š. p. Pre pestovanie krytokorenných semenáčikov boli použité sadbovače Lännen Plantek-F 81 ( mm). Sadbovač tvorí 81 (9 9) buniek, každá o rozmere (vrchný horizontálny prierez) 73 mm (výška), objem 85 cm 3. Semenáčiky boli pestované v troch substrátoch, inokulovaných komerčnými prípravkami Ectovit (Symbio-m, ČR) a Mycorrhizaroots 50

51 (Engo, SR), alebo neinokulovaných (kontrola), a pri dvoch režimoch hnojenia a závlahy. Experiment pozostával z 3 (substrát) 3 (prípravok) 2 (hnojenie + závlaha) = 18 kombinácií sledovaných účinkov. Boli použité substráty Agro CS (Agro CS, ČR), Gramoflor (Gramoflor, Nemecko) a Litovský substrát (Litva). Hlavným komponentom všetkých substrátov je rašelina. Substráty Agro a Gramoflor boli obohatené hnojivami, Litva neprihnojená. Zloženie Agro CS (RSII na ihličnany): rašelina biela Profi 0 20 mm 50 %, rašelina Unguri 5 10 mm 20 %, rašelina čierna 0 20 mm 20 %, kokosové vlákno 10 %, bentonit 15 kg.m -3, Multicote 4M Mg + mikroelementy 2 kg.m -3, PG Mix 1 kg.m -3, Fibazorb 0,1 l.m -3, ph 5,0 5,5. Zloženie Gramoflor (Cocofibre G-SG): severonemecká vrchovisková biela borkovaná rašelina 70 %, rašelinové vlákna 15 %, hrubé kokosové vlákna 15 %, íl 10 % hmotnosti (30 kg.m -3 ), Kompakt (NPK mikroelementy) 0,8 kg.m -3, rohovina 3 kg.m -3, Radigen 100 g.m -3 súbor mikroprvkov, Triplephosfat 46 % 200 g.m -3, zmáčadlo 900 ml.m -3, ph 5,6 6,0, veľkosť vlákien mm. Litva je tmavá vrchovisková rašelina bez prísad, objemová hmotnosť >250 g.l -1, ph 2,7 3,7, obsah organických látok %, sušina 6 8 %, pórovitosť %. Ectovit obsahuje mycélium štyroch druhov ektomykoríznych (EKM) húb (Coenococcum geophilum, Hebeloma velutipes, Laccaria proxima a Paxillus involutus) a spóry dvoch druhov EKM húb (Pisolithus arrhizus a Scleroderma citrinum). Spóry sú zamiešané v rašelinovom nosiči spolu s prírodnými zložkami podporujúcimi tvorbu ektomykoríz (humáty, mleté horniny, výťažky z morských organizmov) a biologicky rozložiteľnými granulami absorpčného gélu. Ectovit bol aplikovaný vo forme kašovitej zmesi, ktorá bola pripravená zmiešaním suchej zložky, hubového mycélia a primeraného množstva vody. Prípravok bol premiešaný so substrátmi v objemovom pomere 1 : 5 a zmesou boli naplnené sadbovače. Dávka hubového mycélia bola 0,32 ml na jednu bunku sadbovača. Mycorrhizaroots obsahuje spóry endo a EKM húb (2 3 %), kyselinu humínovú (29 %), výťažok morských rias (18 %), vitamín C (12 %), aminokyseliny (8,5 %), vitamín B1 (2 %) a vitamín E (1 %). Producent udáva spóry EKM húb Pisolithus arhizus a rodov Rhizopogon, Scleroderma a Laccaria. Prípravok bol aplikovaný vo forme zálievky substrátu (0,8 g do 1,4 l vody.m -2 ) bezprostredne pred výsevom a ešte raz počas vegetačného obdobia (v júli). Množstvo spór v prípravkoch a teda ani aplikačné dávky producenti neuvádzajú. Sadbovače boli naplnené substrátom ručne. Na výsev bolo použité semeno smreka obyčajného, zber v roku 2009, evidenčný kód 01525LM142 (semenný zdroj uznaný porast kat. B, semenárska oblasť fatransko-podtatranská, výšková zóna m n. m.), číslo potvrdenia o pôvode SK/1049/

52 Výsevovým mechanizmom linky Lännen bolo do každej bunky sadbovača vysiate jedno semeno a zasypané tenkou vrstvou perlitu. Usporiadanie experimentu bolo v kompletných znáhodnených blokoch. V každej kombinácii substrátu (3), prípravku (3) a režimu hnojenia (2) založenej v troch opakovaniach (blokoch) bolo semeno vysiate do troch sadbovačov, spolu v celom experimente do 162 sadbovačov ( 81 buniek) a buniek. Sadbovače boli umiestnené na rámy nad povrch záhonov (tzv. vzduchový vankúš) pod polyetylénový kryt. Polovica výsevov a neskôr semenáčikov z každej kombinácie substrátu a prípravku bola zavlažovaná podľa potreby (1 2-krát za deň) pre udržanie % vlhkosti substrátu a semenáčiky hnojené obvyklým prevádzkovým režimom škôlkárskeho strediska. Druhá polovica semenáčikov bola zavlažovaná dvomi tretinami z plnej závlahovej dávky a nebola hnojená. Na hnojenú polovicu semenáčikov bolo aplikované na list 2 krát za týždeň granulové rozpustné hnojivo Superex (Kekkilä, Fínsko), počnúc 3 týždne po vzídení semenáčikov nasledujúce 3 týždne v koncentrácii 0,3 % a ďalších 8 týždňov v koncentrácii 0,45 %. Hnojivo obsahovalo N 19 %, P 4 %, K 20 % a mikroživiny Mg, B, Co, Cu, Fe, Mn, Mo, Zn, S. Od vzchádzania semenáčikov po ich prenesenie na úložisko boli podľa potreby aplikované preventívne fungicídne postreky. Po skončení vegetačného obdobia bolo z každej z kombinácií sledovaných účinkov a každého bloku náhodne odobratých 10 semenáčikov, spolu 540 semenáčikov na hodnotenie. Na každom semenáčiku bola meraná výška stonky a hrúbka v koreňovom krčku, zisťovala sa hmotnosť sušiny nadzemnej časti, koreňovej sústavy a celková hmotnosť semenáčikov. Na jednoročných ihliciach bola v termíne meraná fluorescencia chlorofylu prístrojom PEA (Plant Efficiency Analyser, Hansatech Ltd., Kings Lynn, UK) po 30 minútovej dobe adaptácie na tmu, pri nasycujúcom svetle (2 100 µmol m -2 s -1 ) trvajúcom 1 sekundu (parametre F0, Fm, Fv, Fv/Fm, Tm, Area). Chemické analýzy substrátov (Agro CS, Litva) a asimilačného aparátu semenáčikov po prvom vegetačnom období sa uskutočnili v laboratóriu Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Namerané biometrické a fyziologické hodnoty boli spracované trojfaktorovou analýzou rozptylu (substrát, prípravok, hnojenie) a významnosť rozdielov priemerných hodnôt posúdená Tukeyovým testom (P 0,05). Výpočty boli urobené na PC v programe SAS. Výsledky a diskusia Analýza jednoročných krytokorenných semenáčikov smreka obyčajného pestovaných pod PEK potvrdila pozitívny, významný (P 0,05) vplyv 52

53 hnojenia a závlahy na dosiahnuté hodnoty všetkých sledovaných biometrických ukazovateľov, s výnimkou hrúbky koreňového kŕčka, kde sa štatistická významnosť rozdielov nepotvrdila len veľmi tesne (P = 0,076) (tab. 1). Rast smrekových semenáčikov ovplyvnil významne tiež použitý druh substrátu. Tabuľka 1. Priemerné hodnoty biometrických ukazovateľov (priemer ± smerodajná odchýlka) jednoročných krytokorenných semenáčikov smreka obyčajného pestovaných pod PEK Hnojenie Hnojené Bez hnojenia Substrát Gramoflor Agro CS Litva Prípravok Ectovit Mycorrhizaroots Kontrola Hrúbka koreňového krčka [mm] Výška stonky [cm] Hmotnosť nadzemnej časti v sušine [mg] Hmotnosť koreňovej sústavy v sušine [mg] Hmotnosť sušiny celkom [mg] 1,54 ± 0,02 a 9,85 ± 0,20 a 475 ± 13 a 255 ± 6 a 730 ± 19 a 1,36 ± 0,03 a 8,76 ± 0,21 b 379 ± 13 b 230 ± 7 b 609 ± 19 b 1,66 ± 0,02 a 1,73 ± 0,02 a 0,96 ± 0,02 b 1,51 ± 0,03 a 1,41 ± 0,04 b 1,43 ± 0,03 b 10,83 ± 0,15 a 11,44 ± 0,18 a 5,64 ± 0,14 b 10,05 ± 0,21 a 8,81 ± 0,27 b 9,04 ± 0,26 b 524 ± 11 a 565 ± 13 a 192 ± 8 b 457 ± 15 a 400 ± 17 b 424 ± 17 ab 282 ± 6 a 303 ± 7 a 142 ± 5 b 272 ± 8 a 224 ± 8 b 232 ± 8 b 806 ± 15 a 868 ± 18 a 335 ± 12 b 729 ± 22 a 623 ± 24 b 656 ± 24 b Semenáčiky pestované na neprihnojenom rastovom substráte Litva dosahovali priemerne len asi 48, resp. 45 % veľkosti, a tým aj hmotnosti sušiny semenáčikov na substrátoch Gramoflor a Agro CS. Významný vplyv substrátu a hnojenia na rast krytokorenných semenáčikov smreka obyčajného (Picea abies [L.] Karst.) zistil tiež Vaario et al. (2009). Najlepší rast semenáčikov bol zaznamenaný na čistých rašelinových substrátoch bez drevného vlákna a borovicovej kôry. Nadmerná dávka hnojiva pri rašelinovom substráte sa však negatívne prejavila na intenzite kolonizácie koreňových sústav EKM hubami. Po druhej vegetačnej sezóne boli semenáčiky s režimom minerálneho hnojenia na všetkých substrátoch signifikantne väčšie ako semenáčiky s organickým hnojivom. Repáč (2007) vo svojej práci uvádza, že voľnokorenné smrekové semenáčiky rástli významne lepšie v rašeline s prídavkom živín ako v substrátoch z kompostovanej kôry. To poukazuje na fakt, že rast semenáčikov v najväčšej miere ovplyvnil obsah živín v substráte (predovšetkým obsah N). Stimulačný efekt organického materiálu na rast semenáčikov konštatuje vo svojej práci Repáč (1996). Obsah organického materiálu v substráte zlepšuje tiež podmienky pre vývoj EKM húb. Rozdielny režim hnojenia a závlahy 53

54 v lesnej škôlke môže ovplyvniť tiež morfológiu koreňov krytokorenných semenáčikov (Jacobs et al., 2004). Aplikácia hubového prípravku Mycorrhizaroots do rastového substrátu v našom pokuse pôsobila na rast semenáčikov mierne inhibične. Rozdiely v porovnaní s kontrolným variantom však neboli významné a pri žiadnom biometrickom ukazovateli nepresiahli 7 % (tab. 1). Naopak, pri prípravku Ectovit sa potvrdil jeho pozitívny, štatisticky významný (P 0,05) vplyv na rastové procesy. Parametre semenáčikov inokulovaných Ectovitom boli väčšie v priemere o 11 % (porovnanie s kontrolným variantom), resp. o 16 % (porovnanie s prípravkom Mycorrhizaroots). V prípade hrúbky koreňového krčka a výšky semenáčikov bola zistená štatisticky významná (P 0,05) interakcia medzi substrátom a aplikovaným prípravkom. Semenáčiky rastúce na substráte Litva, inokulovanom Ectovitom, mali významne väčšie hrúbky ako semenáčiky kontrolného variantu a variantu s prípravkom Mycorrhizaroots na tom istom substráte; pri výške bol zistený významný rozdiel len medzi semenáčikmi s Ectovitom a prípravkom Mycorrhizaroots. Naopak, mierne negatívny účinok symbiotických húb v prípravkoch Ectovit a Ectorize na rast voľnokorenných semenáčikov borovice lesnej konštatuje vo svojich prácach Repáč (2007) a Repáč et al. (2010). Pri smreku obyčajnom bol v pokusoch s inokuláciou obalených semenáčikov zaznamenaný tiež nižší podiel mykoríz, v porovnaní s voľnokorennými semenáčikmi (Repáč, 2000). Je to pravdepodobne dôsledok ideálnych podmienok pre rast semenáčikov (vysoký obsah živín, optimálna teplota a vlhkosť, neobmedzený životný priestor semenáčikov), čo znižuje potrebu premeny korienkov na mykorízy (Kropp, Langlois, 1990). Chemická analýza substrátu a asimilačného aparátu semenáčikov pri variantoch s Agro CS potvrdila v porovnaní s Litvou zvýšenú koncentráciu Ca, Mg a v prípade asimilačného aparátu tiež K (tab. 2, 3). Pri variantoch s Agro CS však bola oproti Litve zaznamenaná nižšia koncentráciu C a N v substráte. Aplikované prípravky (Ectovit, Mycorrhizaroots) ovplyvnili výraznejšie len obsah P, K, Ca a Mg v nehnojenom substráte Agro CS (asi o 20 až 60 % vyššia koncentrácia prvkov pri hubových prípravkoch v porovnaní s kontrolou) a v asimilačnom aparáte semenáčikov na nehnojenom substráte Litva (asi o 25 až 50 % nižšia koncentrácia prvkov pri variante Mycorrhizaroots v porovnaní s Ectovitom a kontrolou). Pozitívny vplyv hnojenia na list sa v jednotlivých variantoch preukázal predovšetkým zvýšením koncentrácie P, K a pri asimilačnom aparáte tiež Ca. Napriek všeobecnému konštatovaniu, že korene infikované mykríznymi hubami majú väčšiu metabolickú aktivitu a zlepšujú príjem živín rastlinou (Barnes et al., 1998), dokladujú naše výsled- 54

55 ky zložitosť danej problematiky a veľkú mieru vplyvu iných faktorov (substrát, hnojenie, závlaha atď.). Tabuľka 2. Chemická analýza substrátov Agro CS a Litva bez inokulácie a s inokuláciou prípravkami Ectovit a Mycorrhizaroots Prípravok A ECT+ A ECT- A MYC+ A MYC- A KO+ A KO- L ECT+ L ECT- L MYC+ L MYC- L KO+ L KO- Sušina [%] 89,51 89,82 89,43 89,64 89,22 89,70 88,11 88,36 88,27 88,15 88,31 88,26 ph H2O C N P K Ca Mg [%] [mg.kg -1 ] 4,32 4,29 4,35 4,31 4,34 4,19 3,64 3,63 3,33 3,15 3,60 3,36 37,10 35,20 33,50 36,05 36,80 36,40 43,60 46,10 45,50 46,60 44,70 46,90 0,87 0,90 0,82 0,85 0,83 0,88 1,17 1,02 1,00 0,93 0,97 0,95 57,90 45,30 53,60 45,40 44,80 36,10 64,50 36,60 67,30 26,50 72,40 48, (A) Agro CS, (L) Litva, (ECT) Ectovit, (MYC) Mycorrhizaroots, (KO) kontrola, (+) hnojené, (-) nehnojené. Tabuľka 3. Chemická analýza asimilačného aparátu smrekových semenáčikov pestovaných na substrátoch Agro CS a Litva bez inokulácie a s inokuláciou prípravkami Ectovit a Mycorrhizaroots Prípravok A ECT+ A ECT- A MYC+ A MYC- A KO+ A KO- L ECT+ L ECT- L MYC+ L MYC- L KO+ L KO- Sušina C N P K Ca Mg [%] [mg.kg -1 ] 91,53 92,23 91,75 92,07 91,82 91,76 92,09 92,44 91,77 91,94 91,43 92,20 49,90 53,50 50,80 51,30 50,90 52,90 53,20 53,20 52,10 54,20 54,90 50,80 1,62 1,73 1,49 1,43 1,62 1,49 1,67 1,57 1,86 1,57 2,11 1, Stav a funkčnosť fotosyntetického aparátu semenáčikov, hlavne priebeh primárnych procesov fotosyntézy prebiehajúcich na svetle, odrážajú parametre rýchlej kinetiky fluorescencie chlorofylu a (F0, Fm, Fv, Fv/Fm, Tm, Area) (tab. 4). Nízke hodnoty (>0,63) kardinálneho parametra Fv/Fm (maximálna kvantová účinnosť fotochémie fotosystému II pletiva adaptovaného 55

56 na tmu) boli v našom prípade spôsobené jednak veľmi mladým asimilačným aparátom (s predpokladom ešte nízkeho obsahu asimilačných pigmentov) a tiež časom merania, ktoré sa uskutočnilo po vegetačnom období (začiatok novembra 2010), kedy sú primárne procesy fotosyntézy už značne spomalené. Tabuľka 4. Priemerné hodnoty fyziologických parametrov (priemer ± SE) jednoročných krytokorenných semenáčikov smreka obyčajného pestovaných pod PEK Hnojenie Fo Fm Fv Fv/Fm Tm Area Hnojené Bez hnojenia 0,25 ± 0,01 0,23 ± 0,01 0,64 ± 0,02 0,59 ± 0,02 0,40 ± 0,02 0,35 ± 0,02 0,59 ± 0,01 0,57 ± 0,01 0,05 ± 0,01 0,05 ± 0,01 0,13 ± 0,01 0,12 ± 0,01 Substrát Gramoflor Agro CS Litva 0,26 ± 0,01 a 0,27 ± 0,01 a 0,21 ± 0,01 b 0,71 ± 0,02 a 0,68 ± 0,03 a 0,45 ± 0,02 b 0,46 ± 0,02 a 0,42 ± 0,02 a 0,25 ± 0,01 b 0,63 ± 0,01 a 0,59 ± 0,01 a 0,52 ± 0,01 b 0,04 ± 0,01 0,05 ± 0,01 0,05 ± 0,01 0,15 ± 0,01 a 0,14 ± 0,01 ab 0,08 ± 0,01 b Prípravok Ectovit Mycorrhizaroots Kontrola 0,24 ± 0,01 0,24 ± 0,01 0,25 ± 0,01 0,62 ± 0,03 0,59 ± 0,03 0,64 ± 0,03 0,37 ± 0,02 0,36 ± 0,02 0,39 ± 0,02 0,58 ± 0,01 0,57 ± 0,01 0,58 ± 0,01 0,05 ± 0,01 0,05 ± 0,01 0,05 ± 0,01 0,12 ± 0,01 0,12 ± 0,01 0,13 ± 0,01 Záver Testovanie biometrických parametrov jednoročných krytokorenných semenáčikov smreka obyčajného poukazuje na významný účinok použitého typu substrátu a režimu hnojenia (závlahy) na rastové procesy. Tiež aplikácia mykoríznych biopreparátov do rastového substrátu môže pozitívne ovplyvňovať rast semenáčikov v lesných škôlkach, zvlášť v prípade nehnojených substrátov (Litva). Výraznejší vplyv mykoríznych prípravkov na obsah živín v rastovom substráte a v asimilačnom aparáte skúmaných semenáčikov sa v tejto práci potvrdil len v prípade nehnojených variantov. Poďakovanie Práca vznikla s podporou projektu VEGA č. 1/0516/09. Autori ďakujú J. Povaľačovej a M. Mackovej za vykonané technické práce. 56

57 Literatúra Barnes, B.V., Zak, D.R., Denton, S.R., Spurr, S.H., 1998: Forest Ecology 4 th ed. John Wiley&Sons, Inc., New York, 774. Bernier, P.Y., Gonzalez, A., 1995: Effects of the physical properties of Sphagnum peat on the nursery growth of containerized Picea mariana and Picea glauca seedlings. Scandinavian Journal of Forest Research, 10: Jacobs, D.F., Rose, R., Haase, D.L., Alzugaray, P.O., 2004: Fertilization at planting impairs root system development and drought avoidance of Douglas fir (Pseudotsuga menziesii) seedlings. Annals of Forest science, 61: Jaloviar, P., 2010: Vplyv aplikácie alginitu na morfológiu koreňov semenáčikov smreka. In: Sušková M., Debnárová G. (eds): Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zvolen: Národné lesnícke centrum, s Kropp, B.R., Langlois, C.G., 1990: Ectomycorrhyzae in reforestation. Canadian Journal of Forest Research, 20: Repáč, I., 1996: Effects of forest litter on mycorrhiza formation and growth of container-grown Norway spruce (Picea abies [L.] Karst.) seedlings. Lesnictví, 42: , 2000: Mykorízna symbióza lesných drevín a jej uplatnenie v škôlkarstve. Vedecké štúdie 8/2000/A. Zvolen: Vydavateľstvo Technickej univerzity vo Zvolene, 69 s., 2007: Ectomycorrhiza formation and growth of Picea abies seedlings inoculated with alginate-bead fungal inoculum in peat and bark compost substrates. Forestry, 80: , Tučeková, A., Sarvašová, I., Vencurik, J., Halák, A., Slamka, M., 2009: Hodnotenie vývoja výsadieb na kalamitnej ploche v Tatrách po prvom vegetačnom období. In: Tužinský L., Gregor J. (eds.): Vplyv vetrovej kalamity na vývoj lesných porastov vo Vysokých Tatrách: analýza abiotických procesov a vývoja lesných porastov po vetrovej kalamite v Tatrách. Zvolen: TU vo Zvolene, s , Sarvašová, I., Vencurik, J., 2010: Testovanie biopreparátov aplikovaných do substrátu pri pestovaní smreka obyčajného a borovice lesnej. In: Sušková, M., Debnárová, G. (eds.): Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zvolen: Národné lesnícke centrum, s

58 Rincón, A., Parladé, J., Pera, J., 2005: Effects of ectomycorrhizal inoculation and the type of substrate on mycorrhization, growth and nutrition of containerized Pinus pinea L. seedlings produced in a commercial nursery. Annals of Forest science, 62: Tučeková, A., Longauerová, V., 2008: Vplyv ekologických a mikrobiologických prípravkov na zdravotný stav a rast drevín v juvenilnom štádiu v oblasti kalamitných holín Kysúc. In: Prknová H. (eds): Pěstování lesů na počátku 21. století. Kostelec nad Černými lesy, Praha: ČZU. Vaario, L., Tervonen, A., Haukioja, K., Haukioja, M., Pennanen, T., Timonen, S., 2009: The effect of nursery substrate and fertilization on the growth and ectomycorrhizal status of containerized and outplanted seedlings of Picea abies. Canadian Journal of Forest Research, 39:

59 Škodlivé činitele v lesných škôlkach v rokoch Miriam Maľová Valéria Longauerová Andrej Kunca, Roman Leontovyč Jozef Vakula Andrej Gubka Juraj Galko Maľová, M., Longauerová, V., Kunca, A. et al., 2012: Škodlivé činitele v lesných škôlkach v rokoch In: Bednárová, D.: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov zo seminára, ktorý sa konal vo Zvolene, Zvolen, NLC, s Obnova kalamitných plôch patrí medzi jeden z hlavných problémov ochrany lesa na Slovensku, keď i napriek zvyšovaniu podielu prirodzenej obnovy ešte stále prevláda pri obnove lesných porastov umelá obnova. Pestovanie sadeníc v lesných škôlkach má preto stále svoje významné postavenie v cykle obnovy lesov. Straty na semenáčikoch a sadeniciach v dôsledku pôsobenia komplexu škodlivých činiteľov sú tak významné, že každoročne pútajú pozornosť producentov sadbového materiálu. Všeobecne môžeme zhodnotiť, že za obdobie rokov bol plošný výskyt škodlivých činiteľov hlásený v priemere na ploche 63,9 ha, pričom 32 % sa pripisuje abiotickým škodlivým činiteľom, 34 % fytopatogénnym organizmom, približne 15 % pripadá na hmyz a burinu a 5 % na drobné hlodavce. V uvedenom období vznikli v priemere straty na 8,96 mil. ks semenáčikoch a na 2,94 mil. ks sadeníc. V boji so škodlivými činiteľmi v lesných škôlkach sú nevyhnutným opatrením práve aplikácie pesticídov. V uvedenom období sa z celkovej ošetrenej plochy herbicídmi ošetrilo 52,6 %, fungicídmi 40,1 %, insekticídmi 6,5 % a rodenticídmi 0,8 %. Kľúčové slová: lesné škôlky, pesticídy, škodlivé činitele Adresa: Ing. Miriam Maľová, Ing. Valéria Longauerová, PhD., Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK Zvolen; Ing. Andrej Kunca, PhD., Ing. Roman Leontovyč, PhD., Ing. Jozef Vakula,PhD., Ing. Andrej Gubka PhD., Ing. Juraj Galko, PhD., Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Stredisko Lesníckej ochranárskej služby, Lesnícka 11, SK Banská Štiavnica

60 Úvod Informácie o jednotlivých skupinách škodlivých činiteľov vyskytujúcich sa v príslušnom roku v lesných škôlkach sa každoročne evidovali a zasielali na spracovanie na Stredisko LOS na tlačive pod označením L 116 Hlásenie o výskyte škodlivých činiteľov za rok. Na základe takto spracovaných údajov je možné zanalyzovať vývoj škodlivých činiteľov v lesných škôlkach, či už v plošných jednotkách alebo zhodnotiť vývoj strát na semenáčikoch a sadeniciach príslušných drevín. V príspevku analyzujeme výskyt jednotlivých skupín škodlivých činiteľov evidovaných v lesných škôlkach v rokoch 1991 až Škodlivé činitele vyskytujúce sa v lesných škôlkach rozdeľujeme do piatich hlavných skupín, a to na abiotické škodlivé činitele, hmyz, fytopatogénne organizmy, burinu a drobné hlodavce. Vývoj plošného poškodenia sadbového materiálu v dôsledku vplyvu jednotlivých skupín škodlivých činiteľov znázorňuje obrázok 1. Všeobecne môžeme zhodnotiť, že za sledované obdobie bol plošný výskyt škodlivých činiteľov hlásený v priemere na ploche 63,9 ha, pričom 32 % sa pripisuje abiotickým škodlivým činiteľom, 34 % fytopatogénnym organizmom, približne 15 % pripadá na hmyz a burinu a 5 % na drobné hlodavce. Zdroj: Hlásenia L 116 Obr. 1. Škodlivé činitele v lesných škôlkach v rokoch Straty na sadbovom materiáli v lesných škôlkach zachytáva obrázok 2. V sledovanom období vznikli v priemere straty na 8,96 mil. ks semenáčikoch, 60

61 pričom najviac semenáčikov uhynulo v dôsledku abiotických škodlivých činiteľov (54 %) a fytopatogénnych organizmov (33 %). Na sadeniciach v priemere vznikli straty na 2,94 mil. ks. Podobne ako pri semenáčikoch najviac strát vzniklo z titulu pôsobenia abiotických škodlivých činiteľov (55 %), hmyz sa podieľal na stratách 20 % a fytopatogénne organizmy 17 %. Zdroj: Hlásenia L 116 Obr. 2. Straty na semenáčikoch a sadeniciach v lesných škôlkach v rokoch Abiotické škodlivé činitele v lesných škôlkach Sucho a úpal, skorý a neskorý mráz, zamokrenie a podmáčanie sú považované za abiotické škodlivé činitele najčastejšie sa podieľajúce na stratách semenáčikov a sadeníc lesných drevín v lesných škôlkach, ktoré nie je možné ovplyvniť, nakoľko sú dané priebehom počasia, ale správnou technológiu a predvídavosťou možno aspoň zmierniť ich účinky. Za sledované obdobie sa vyskytovali v priemere na ploche 20,5 ha. Do roku 2008, na výnimky v rokoch 1994 a 2002, môžeme hovoriť takmer o ich dominantnom postavení (obr. 3). Do uvedeného roku boli tieto škody hlásené v priemere na ploche 24,5 ha a od roku 2008 len na ploche v priemere 3,5 ha. Najväčší plošný výskyt bol zaznamenaný v roku 2000 (43,7 ha) a najmenší v roku 2009 (2,4 ha). V priemere za obdobie rokov 1991 a 2011 vznikli straty na 4,8 mil. ks semenáčikoch a na 1,6 mil. ks sadeniciach. Najväčšie straty na semenáčikoch, nad 11 mil. ks, sú zaznamenané v rokoch 2000,

62 a Najväčšie straty na sadeniciach, nad 3 mil. ks, zaznamenané v rokoch 1999, 2004 a Sucho, resp. aj úpal, a mráz sa na týchto stratách podieľali približne rovnakým percentom (37 %), zamokrenie približne 26 %. Zdroj: Hlásenia L 116 Obr. 3. Úhyn semenáčikov a sadeníc v lesných škôlkach v rokoch v dôsledku vplyvu abiotických škodlivých činiteľov Hmyz ako škodlivý činiteľ v lesných škôlkach I napriek tomu, že hmyz v uvedenom období nespôsobuje škody v lesných škôlkach v takom rozsahu ako abiotické škodlivé činitele a fytopatogénne organizmy, zasluhuje si svoju pozornosť, pretože aj malé poškodenie asimilačných orgánov, či koreňovej časti semenáčikov a sadeníc môže spôsobiť ich úhyn. Hmyz delíme do dvoch skupín podľa lokalizácie poškodenia, a to na škodcov koreňov a kmienkov a na škodcov ihlíc a listov. Škodcov nadzemných orgánov vieme oveľa jednoduchšie identifikovať a následne chemicky proti nim bojovať ako v porovnaní so škodcami koreňov, pre ich skrytý spôsob života. Medvedík obyčajný (Gryllotalpa gryllotalpa), pandravy chrústa (Melolontha sp.), larvy kováčikov (Elateridae), nosániky (Curculionidae), lykokazy (Hylastes sp.), húsenice motýľov, vošky (Aphidoidea) tvoria skupinu najčastejšie sa vyskytujúcich hmyzích škodcov v lesných škôlkach. Škody spôsobené hmyzom majú počas celého sledovaného obdobia rastúci charakter. Za sledované obdobie sa škody spôsobené hmyzom plošne vyskytovali v priemere na ploche 8,7 ha a spôsobili straty v priemere na 62

63 0,8 mil. ks semenáčikoch a na 0,6 mil. ks sadeniciach. Ako znázorňuje obrázok 4 najväčšie straty na semenáčikoch boli evidované v rokoch 2001 (4,0 mil. ks, 92 % pandravy chrústa), 1996 (3,9 mil. ks, 67 % medvedík obyčajný a 31 % pandravy chrústa) a v roku 1999 (3,2 mil. ks, 97 % medvedík obyčajný). Straty na sadeniciach v najvyššej miere evidujeme v rokoch 1997 (5,3 mil. ks, 94 % medvedík obyčajný), 2001 (1,5 mil. ks, 80 % neznáme príčiny) a 1996 (0,9 mil. ks, 97 % pandravy chrústa). Najnižšie straty na semenáčikoch evidujeme v roku 2011 (0,01 mil ks, 50 % larvy kováčikov) a 2010 (0,06 mil. ks, 96 % neznáme príčiny) a na sadeniciach v rokoch 2007 (0,01 mil. ks, 80% pandravy chrústov), 2011 (0,02 mil. ks, 60 % medvedík obyčajný a 40 % tvrdoň smrekový) a v roku 2010 (0,08 mil. ks, 100 % neznáme príčiny). Zdroj: Hlásenia L 116 Obr. 4. Úhyn semenáčikov a sadeníc v lesných škôlkach v rokoch v dôsledku vplyvu hmyzích škodlivých činiteľov 63

64 Fytopatogénne organizmy ako škodlivé činitele v lesných škôlkach Sypavky, múčnatky, hrdze, padanie semenáčikov, pleseň buková, pleseň sivá, hniloby koreňov, hniloby semien, zaškrcovanie koreňových krčkov predstavujú skupinu fytopatogénnych organizmov, ktoré môžeme spolu s abiotickými škodlivými činiteľmi považovať za najvážnejšie škodlivé činitele v lesných škôlkach. V prípade zaznamenania výskytu týchto organizmov treba dôsledne dbať na odstránení takto poškodených jedincov a dezinfikovať pôdu fungicídnymi prípravkami. Zdroj: Hlásenia L 116 Obr. 5. Úhyn semenáčikov a sadeníc v lesných škôlkach v rokoch v dôsledku vplyvu fytopatogénnych organizmov Za sledované obdobie sa vyskytovali v priemere na ploche 21,6 ha a spôsobili straty na 3,0 mil. ks semenáčikoch a na 0,5 mil. ks sadeniciach. Straty na sadbovom materiáli vplyvom fytopatogénnych organizmov znázorňuje obrázok 5. Najväčšie straty na semenáčikoch boli v rokoch 1994 (6,6 mil. ks, 44 % padanie semenáčikov a 39 % sypavky), 2011 (6,2 mil. ks, 29 % hniloba koreňov a 27 % pleseň sivá) a v roku 1998 (6,0 mil. ks, 52 % hniloby koreňov 38 % padanie semenáčikov). Straty na sadeniciach v najvyššej miere evidu- 64

65 jeme v rokoch 1998 (1,8 mil. ks, 78 % sypavky), 1997 (1,5 mil. ks, 80 % sypavky) a 1991 (1,2 mil. ks, 80 % sypavky). Najnižšie straty na semenáčikoch (0,091 mil. ks, 28 % hniloby koreňov a 28 % zaškrcovanie koreňových krčkov) aj na sadeniciach (0,029 mil. ks, 90 % sypavky) evidujeme zhodne v roku Drobné hlodavce ako škodlivý činiteľ v lesných škôlkach Drobné hlodavce (myši a hraboše) spôsobujú škody požieraním uskladnených alebo vysiatych semien, odhrýzaním klíčkov a púčikov, obhrýzaním kôry kmienkov a koreňov semenáčikov a sadeníc. Drobné hlodavce za sledované obdobie plošne spôsobili škody v najmenšom rozsahu, a to v priemere na ploche 3,8 ha. Najväčší plošný výskyt evidujeme v rokoch 2000 (12,5 ha), 2011 (9,7 ha) a najmenší plošný výskyt bol zaznamenaný v roku 2010 (0,5 ha) a v roku 1998 (0,6 ha). V priemere za obdobie rokov 1991 a 2011 vznikli straty na 0,32 mil. ks semenáčikoch a na 0,24 mil. ks sadeniciach (obr. 6). Najväčšie straty na semenáčikoch sú zaznamenané v rokoch 1996 (952 tis. ks), 1998 (742 tis. ks), 1997 (694 tis. ks), 2000 (580 tis. ks) a 1995 (555 tis. ks). Najväčšie straty na sadeniciach boli zas zaznamenané v rokoch 1995 (1 043 tis. ks) a 1999 (1 337 tis. ks). Zdroj: Hlásenia L 116 Obr. 6. Úhyn semenáčikov a sadeníc v les. škôlkach v rokoch v dôsledku vplyvu škôd spôsobených hlodavcami 65

66 Burina ako škodlivý činiteľ v lesných škôlkach Burina ako škodlivý činiteľ v lesných škôlkach zhoršuje vzchádzanie a rast semenáčikov a škôlkovancov, napomáha rozvoju hubových ochorení. Avšak primeraný bylinný kryt môže chrániť sadbový materiál pred úpalom, pred premnožením hmyzích škodcov v pôde, zlepšiť mikroklímu prostredia a pod. Cieľom preto nie je dosiahnuť čistú plochu, ale eliminovať jej nežiaduce a ekonomické účinky. Burina je za sledované obdobie v poradí tretí najrozšírenejší škodlivý činiteľ v lesných škôlkach. V Hláseniach L 116 burinu ako škodlivý činiteľ evidujeme od roku V období sledovaných rokov sa škody v dôsledku vplyvu buriny vyskytovali v priemere na ploche 9,4 ha. Najväčší plošný výskyt evidujeme v rokoch 2011 (51,7 ha), 2008 (40,9 ha), 2007 (18,9 ha), 2001 (12,0 ha) a v roku 2009 (10,5 ha). Najmenší plošný výskyt bol zaznamenaný v roku 2010 (1,9 ha). V dôsledku vplyvu buriny ako škodlivého činiteľa však za sledované obdobie vznikli v priemere najnižšie straty na semenáčikoch a sadeniciach lesných drevín. V priemere za obdobie rokov 1991 a 2011 vznikli straty na 0,061 mil. ks semenáčikoch a na 0,044 mil. ks sadeniciach (obr. 7). Najväčšie straty na semenáčikoch sú zaznamenané v rokoch 2005 (332 tis. ks) a v rokoch 1997, 2004, 1998, 2000, 2001 nad 100 tis. ks. Najväčšie straty na sadeniciach boli zaznamenané v rokoch 1997 (395 tis. ks) a 2006 (127 tis. ks). Zdroj: Hlásenia L 116 Obr. 7. Úhyn semenáčikov a sadeníc v les. škôlkach v rokoch v dôsledku vplyvu buriny 66

67 Škodlivé činitele v lesných škôlkach v roku 2011 V roku 2011 sa škodlivé činitele zaznamenali na ploche 14,2 ha, pričom 44 % pripadá na fytopatogénne organizmy, 36 % na burinu, po 7 % na hmyz a hlodavce, 4 % na antropogénne a 3 % na abiotické škodlivé činitele (obr. 8). Podľa skupín jednotlivých druhov drevín, môžeme zhodnotiť, že poškodenie škodlivými činiteľmi plošne postihlo komplex drevín 52 %, buk 20 % a smrek 13 %. Vplyvom uvedených škodlivých činiteľov došlo k stratám na 6,6 mil. ks semenáčikoch (93 % fytopatogénne organizmy) a na 0,42 mil. ks sadeníc (55 % abiotické škodlivé činitele a 31 % fytopatogénne organizmy) (obr. 9). Podľa drevín došlo v prípade semenáčikov k nasledovným stratám: jedľa 26 %, dub zimný 25 %, buk 17 %, borovica 13 %, smrek 11 %. V prípade sadeníc došlo k najväčším stratám u smreka (30 %), buku (17 %), smrekovca (16 %) a duba zimnom (13 %). Zdroj: Hlásenia L 116 Obr. 8. Plošný výskyt škodlivých činiteľov v lesných škôlkach v roku 2011 Abiotické škodlivé činitele v roku 2001 evidujeme na ploche 4,2 ha, pričom 72 % z uvedenej plochy pripadá na poškodenie neskorým mrazom, ktoré sa vyskytujú prevažne v máji, pri teplotách -3 C až -5 C. Dochádza najmä k poškodeniu pupeňov a výhonkov, ktoré vädnú a nadobúdajú hnedé až čierne sfarbenie. Uhynulo 249 tis. ks semenáčikov a 231 tis. ks sadeníc. Z titulu neskorých mrazov pripadá 69 % na semenáčiky a 43 % na sadenice. Sucho a úpal spôsobili 50 % straty na sadeniciach. Hmyz ako škodlivého činiteľa v lesných škôlkach evidujeme v roku 2011 na ploche približne 9,5 ha, pričom 49 % vzniklo z titulu žeru imág chrústov, 32 % sa pripisuje inému listožravému hmyzu a na 13 % z uvedenej plochy bol 67

68 zaznamenaný výskyt tvrdoňa smrekového. Hmyz spôsobil straty na 14 tis. ks semenáčikoch (50 % larvy kováčikov) a na 25 tis. ks sadeníc (60 % medvedík obyčajný, 40 % tvrdoň smrekový). Zdroj: Hlásenia L 116 Obr. 9. Úhyn semenáčikov a sadeníc v lesných škôlkach v roku 2011 Výskyt fytopatogénnych organizmov zaznamenávame v najväčšej miere z komplexu sledovaných škodlivých činiteľov, a to na ploche 61,9 ha, vzhľadom na priaznivé klimatické podmienky pre ich rozvoj. Najväčší podiel na výskyte evidujeme u hrdzí (30 %), nasledujú iné ochorenia asimilačných orgánov (26 %), pleseň buková (12 %) a hniloba semien (8 %). Fytopatogénne organizmy spôsobili v danom roku aj najväčšie straty na semenáčikoch (6,2 mil. ks.) Najviac sa na týchto stratách podieľali: hniloba koreňov (29 %), pleseň sivá (28 %), iné príčiny padania semenáčikov (27 %). Straty na sadeniciach evidujeme vo výške 131 tis. ks (64 % hniloba koreňov). Burina sa ako škodlivý činiteľ v lesných škôlkach v roku 2011 vyskytovala na ploche 51,7 ha, čo je takmer 27-krát viac ako sme evidovali v roku Burina spôsobila straty na 20 tis. ks semenáčikov. Drobné hlodavce v lesných škôlkach v roku 2011 evidujeme ma ploche 9,7 ha. Straty na semenáčikoch 132 tis. ks a na sadeniciach 33 tis. ks. V roku 2011 sme v lesných škôlkach zaznamenali aj poškodenie požiarmi, a to na ploche 5,0 ha. Straty na semenáčikoch ani na sadeniciach sa neuvádzajú. 68

69 Zhodnotenie použitia pesticídov v lesných škôlkach Na obranu a ochranu sadbového materiálu pred pôsobením škodlivých činiteľov v lesných škôlkach sa za sledované obdobie pesticídnymi prípravkami ročne ošetrila o veľkosti v priemere 410,2 ha. V uvedenom období sa z celkovej ošetrenej plochy herbicídmi ošetrilo 52,6 %, fungicídmi 40,1 %, insekticídmi 6,5 % a rodenticídmi 0,8 %. V uvedenom období sa insekticídne prípravky používali najmä na obranu a ochranu sadbového materiálu pred voškami, pandravami chrústov a medvedíkom obyčajným. Fungicídne prípravky najviac evidujeme pri obrane a ochrane semenáčikov a sadeníc pred sypavkami, múčnatkami, padaním semenáčikov a plesňou bukovou. Rozsah použitia pesticídnych prípravkov v danom roku ovplyvňuje viacero faktorov, ako napríklad výskyt škodlivých činiteľov v príslušnom roku, veľkosť plochy využívanej na produkciu sadbového materiálu a taktiež aj klimatické podmienky, keď počas teplých a suchých rokov sa pesticídy aplikujú v menšom rozsahu ako v rokoch mimoriadne vlhkých. Najvýraznejšiu spotrebu pesticídnych prípravkov, a to najmä fungicídov a herbicídov, zaznamenávame v rokoch 1994 (670,0 ha), 2002 (665,5 ha) a v roku 1991 (597,5 ha). V najmenšom rozsahu sa použili pesticídy v roku 2007, a to len na ploche 42,2 ha (obr. 10). Zdroj: Hlásenia L 116 Obr. 10. Vývoj rozsahu použitia pesticídnych prípravkov v lesných škôlkach v rokoch

70 V rokoch , 2001, užívatelia vykázali škody na sadbovom materiáli z titulu použitia pesticídnych prípravkov. Najväčší plošný výskyt týchto škôd evidujeme v rokoch 1996 (4,9 ha), 1999 (1,9 ha) a 2001 (1,9 ha). Najväčšie straty vznikli v roku 2001, najmä na jedľových a bukových semenáčikoch (319 tis. ks), a v roku 1995 (238 tis. ks), najmä na smrekových semenáčikoch. Najväčšie straty na sadeniciach evidujeme v roku 1996 (251 tis. ks), najmä na sadeniciach smreka. Pri používaní pesticídnych prípravkov, či už v lesných škôlkach alebo porastoch, je potrebné dôsledne dodržiavať technologické postupy, aby sme predišli poškodeniam samotného sadbového materiálu, a tým zároveň ekonomickým stratám, a v neposlednom rade i ekologickým škodám. Záver To do akej miery sa vyvinie poškodenie sadbového materiálu a aké straty nám na ňom spôsobí je značne závislé najmä od priebehu počasia, pretože predpoklad dobrej kondície semenáčikov a sadeníc sú vyrovnané teplotné a zrážkové pomery bez extrémnych úhrnov a teplôt. Ak však ale dokážeme zladiť práce súvisiace s prihnojovaním, s ochrannými a obrannými opatreniami proti burine, či už mechanickými alebo chemickými, s preventívnym ošetrovaním proti fytopatogénnym organizmom fungicídmi, s bojom proti hmyzím škodcom a hlodavcom, tak aby sa ich realizáciou predchádzalo výskytu škodlivých činiteľov, optimalizovali sa podmienky rastu drevín, zlepšoval sa ich zdravotný stav, vitalita a zvyšovala sa ich odolnosť proti poškodeniu, existuje predpoklad minimalizácie škôd spôsobených škodlivými činiteľmi. Poďakovanie Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu Progresívne technológie ochrany lesných drevín juvenilných rastových štádií (ITMS: ), na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (50 %). Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV Ekofyziologické a priestorové aspekty vplyvu sucha na lesné porasty v podmienkach zmeny klímy (50 %). 70

71 Literatúra Kunca, A., Zúbrik, M., Novotný, J. et al., 2007: Škodlivé činitele lesných drevín a ochrana pred nimi. 1. vyd. Zvolen : Národné lesnícke centrum, 208 s. ISBN

72 Fyziologická odozva sadeníc smreka a buka na výsadbovej ploche v Kremnických vrchoch na aplikáciu komerčných prípravkov Ivan Repáč Jaroslav Kmeť Miroslav Balanda Jaroslav Vencurik Miroslava Macková Repáč, I., Kmeť, J., Balanda, M., Vencurik, J., Macková, M.: 2012: Fyziologická odozva sadeníc smreka a buka na výsadbovej ploche v Kremnických vrchoch na aplikáciu komerčných prípravkov. In: Bednárová, D.: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov zo seminára, ktorý sa konal vo Zvolene, Zvolen, NLC, s Počas výsadby štvorročných voľnokorenných sadeníc smreka obyčajného a buka obyčajného boli ku koreňovému systému sadeníc aplikované ektomykorízne prípravky Ectovit, Mycorrhizaroots a hydrogél Stockosorb. Percento prežívania sadeníc sa po druhom vegetačnom období pohybovalo v rozmedzí od 81 do 89 % (smrek) a % (buk). Zaznamenané bolo 15 % poškodenie sadeníc. Použitie komerčných prípravkov neovplyvnilo štatisticky významne rastové charakteristiky hodnotených výsadieb. V pôdnych vzorkách bol zistený najvyšší obsah C a pre buk aj minerálnych živín pri kontrolných sadeniciach, čo nasvedčuje na určitý vplyv aplikovaných prípravkov. Aplikácia hubových prípravkov zvýšila obsah viacerých živín v asimilačných orgánoch smreka, aplikácia Stockosorbu v listoch buka, avšak fotosyntetická aktivita bola vyššia v kontrolnom variante. Kľúčové slová: hubová inokulácia, hydroabsorbent, minerálna výživa, buk lesný, smrek obyčajný, výsadba Adresa: doc. Ing. Ivan Repáč, PhD., doc. Ing. Jaroslav Kmeť, PhD., Ing. Miroslav Balanda, PhD., Ing. Jaroslav Vencurik, PhD., Ing. Miroslava Macková, Lesnícka fakulta, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, SK Zvolen tuzvo.sk 72

73 Úvod Podľa údajov uverejnených v Správe o stave lesného hospodárstva na Slovensku (Správa 2011) bolo v roku 2010 na Slovensku umelo obnovených 61 % z celkovej výmery obnovovaných porastov. Vzhľadom na túto skutočnosť je uplatnenie umelej obnovy lesných porastov významným prvkom, uplatňovaným predovšetkým v podmienkach aktuálne sa rozpadajúcich, kalamitou (či už veternou, podkôrnikovou, alebo snehovou) poškodených lesných porastov. Vhodný sadbový materiál, z hľadiska voľby druhu a jeho vhodného ekotypu zohráva hlavnú úlohu vo vypestovaní perspektívnych porastov zo statického ako i produkčného hľadiska (Konôpka, 2008). Taktiež kvalita sadbového materiálu predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich mieru ujatosti sadeníc na konkrétnom stanovišti (Tučeková, 2006; Jaloviar, Sarvašová, 2007; Repáč et al., 2011a). Aplikácia hubového inokula v podobe komerčných prípravkov (Mycorrhizaroots) resp. kombinácie hydroabsorbenta a inokula (napr. Ectovit) môže významnou mierou ovplyvniť hydrologický ako i živinový režim pôdy v bezprostrednej blízkosti koreňového systému sadenice. Analýza fluorescencie chlorofylu a je jednou z metód, ktorá poskytuje informácie o schopnosti rastlín tolerovať environmentálny stres a tiež o rozsahu poškodenia fotosyntetického aparátu (Maxwell, Johnson, 2000) Cieľom tejto práce je zhodnotiť vplyv aplikácie komerčných hubových prípravkov Mycorrhizaroots, Ectovit a hydroabsorbenta Stockosorb na ujatosť, poškodenie, rast a fyziologické parametre výsadieb smreka obyčajného a buka lesného v Kremnických vrchoch po dvoch vegetačných obdobiach. Materiál a metodika Výskumná výsadbová plocha bola založená na jar 2010 na území Vysokoškolského lesníckeho podniku Technickej univerzity vo Zvolene. Na výskumnú plochu boli v apríli 2010 vysadené voľnokorenné sadenice smreka obyčajného (Picea abies [L.] Karst.) a buka lesného (Fagus sylvatica L.). Sadenice smreka boli štvorročné (f1+3), evidenčný kód pab544zv-578, sadenice buka tiež štvorročné (1+3), evidenčný kód fsy514zv-697, vypestované po preškôlkovaní v lesnej škôlke lokalizovanej neďaleko výskumnej výsadbovej plochy. Sadenice boli ošetrené komerčnými prípravkami Ectovit (Symbio-m, s. r. o., Česká republika), Mycorrhizaroots (ENGO, s. r. o., Slovenská republika) 73

74 alebo Stockosorb (Evonik Stockhausen, GmbH, Nemecko), štvrtina sadeníc zostala neošetrená (kontrola). Každý prípravok bol aplikovaný k 50 ks sadeníc v každom z troch opakovaní (blokov). Sadenice boli vysádzané jamkovou sadbou, v štvorcovom spone, smrek v rozstupe 2,0 2,0 m (2 500 ks.ha -1 ), buk v rozstupe 1,6 1,6 m (4 000 ks.ha -1 ). Spolu bolo vysadených ks sadeníc (50 ks 2 dreviny 4 varianty 3 bloky). Parametre rýchlej kinetiky fluorescencie chlorofylu a boli merané prístrojom Plant efficiency analyzer (Handy PEA, Hansatech Instruments Ltd., Kings Lynn, Norfolk, England). V rámci každej varianty bolo vybraných päť sadeníc buka a smreka. V priebehu rýchlej kinetiky fluorescencie chlorofylu a boli merané tieto parametre: F 0 minimálna fluorescencia, F m maximálna fluorescencia, F v variabilná fluorescencia, F v /F m maximálna fotochemická efektívnosť fotosystému II, T FM čas v milisekundách, kedy bola dosiahnutá maximálna fluorescencia, Area plocha nad fluorescenčnou indukčnou krivkou, PI Performance Index. Meranie sa uskutočnilo v roku 2011, v druhom vegetačnom období po výsadbe, v dvoch termínoch (3. 8. a ). Po ukončení rastu v prvom a druhom roku po výsadbe, koncom septembra, začiatkom októbra, bol zistený počet prežitých a poškodených sadeníc a meraná hrúbka krčka, výška stonky a výškový prírastok. Z hodnôt hrúbky krčka a výšky bol vypočítaný objem stonky dosadením do vzorca 1/3.π.1/2. h 2.v. Z viacerých jedincov z každého z troch opakovaní príslušného variantu boli v druhom roku v septembri odobrané asimilačné orgány a vzorky pôdy z okolia koreňov pre chemické analýzy. Rastové charakteristiky boli analyzované jednofaktorovou analýzou rozptylu. Pre posúdenie významnosti rozdielov priemerných hodnôt úrovní sledovaného faktora bol použitý Tukeyov test (p 0,05). Výpočty boli urobené na PC v programe SAS. Výsledky Priemerná ujatosť sadeníc (bez ohľadu na druh dreviny) vysadených bez aplikácie a s aplikáciou komerčných prípravkov bola 94 % po prvom a 79 % po druhom vegetačnom období (tab. 1). Pri smreku bola priemerná ujatosť na úrovni 96 % po prvom a 86 % po druhom vegetačnom období. Najhoršia ujatosť smrekových sadeníc po prvom a druhom vegetačnom období bola zistená pri kontrolnom variante (91 %, resp. 81 %), najlepšia pri variante s aplikáciou hubového prípravku Ectovit (100 %, resp. 89 %). Pri buku bola priemerná ujatosť 92 % po prvom a 72 % po druhom vegetačnom období, čo 74

75 je o 4 %, resp. 14 % menej ako pri drevine smrek. V oboch vegetačných obdobiach bol najhorší variant s Ectovitom (85 %, resp. 61 %). Najvyššia ujatosť sadeníc po prvom vegetačnom období bola zaznamenaná pri variante s hydroabsorbentom Stockosorb (98 %), po druhom vegetačnom období pri kontrolnom variante (79 %). Priemerné poškodenie vyjadrené ako percento poškodených z celkového počtu ujatých živých sadeníc sa pri smreku pohybovalo na úrovni 4 % po prvom a 16 % po druhom vegetačnom období, a pri buku na úrovni 7 %, resp. 13 % (tab. 1). Najčastejšie sa vyskytovalo poškodenie sadeníc ohryzom zverou a uschýnaním terminálneho výhonku. V menšej miere boli sadenice poškodzované mechanicky pri vyžínaní, zlomením, ohnutím a uschýnaním celej nadzemnej časti. Pri smreku prevládalo poškodenie zverou, pri buku poškodenie v dôsledku uschýnania terminálneho výhonku. Najväčší rozsah poškodenia výsadieb oboch drevín bol zaznamenaný predovšetkým pri kontrolnom variante a variante s aplikáciou hubového prípravku Mycorrhizaroots. Tabuľka 1. Ujatosť a poškodenie výsadieb smreka obyčajného a buka lesného po prvom (1. rok) a druhom (2. rok) vegetačnom období bez aplikácie a s aplikáciou komerčných hubových prípravkov (Mycorrhizaroots, Ectovit) a hydroabsorbentu Stockosorb Variant Mycorrhizaroots Ectovit Stockosorb Kontrola Priemer Ujatosť [%] 95,8 100,0 97,2 91,1 96,0 1. rok 2. rok Poškodené z ujatých [%] Poškodené z ujatých [%] Zver 0,0 0,0 0,0 0,8 0,2 Suchý vrchol Iné poškodenie Smrek obyčajný 1,0 2,3 1,1 2,9 1,8 Buk lesný 0,9 0,0 3,1 5,2 2,3 Ujatosť (%) 84,8 89,3 89,1 80,9 86,0 Zver 9,4 5,7 8,2 11,5 8,7 Suchý vrchol 2,3 2,2 2,2 3,3 2,5 Iné poškodenie 12,5 0,7 2,2 3,3 4,7 Mycorrhizaroots Ectovit Stockosorb Kontrola Priemer 88,0 85,2 97,8 95,1 91,5 4,8 0,7 1,9 2,2 2,4 4,7 0,7 5,2 4,1 3,7 0,9 0,0 0,0 1,2 0,5 68,0 61,3 78,9 79,1 71,8 2,0 6,6 2,5 4,2 3,8 8,8 0,0 5,1 14,3 7,1 0,0 2,2 6,8 0,8 2,5 75

76 Aplikácia komerčných hubových prípravkov Mycorrhizaroots, Ectovit a hydroabsorbenta Stockosorb neovplyvnila štatisticky významne (p > 0,05) hodnoty meraných rastových parametrov sadeníc smreka a buka po prvom a druhom vegetačnom období. Napriek tomuto konštatovaniu je možné pozorovať mierne pozitívny efekt aplikácie Ectovitu a Stockosorbu na rast smrekových sadeníc. V prípade buka boli najlepšie priemerné hodnoty rastových parametrov zistené pri variante s aplikáciou prípravku Mycorrhizaroots. V prípade pôdnych vzoriek smreka bol zaznamenaný vyšší obsah uhlíka a dusíka pre kontrolu (C 5,57 %, N 0,40 % ) a Stockosorb (C 5,46 %, N 0,37 %), než pre hubové prípravky Mycorrhizaroots (C 3,06 %, N 0,22 % ) a Ectovit (C 3,79 %, N 0,29 % ). Hodnoty draslíka, vápnika a horčíka boli v podstate vyrovnané (tab. 2). Tabuľka 2. Chemická analýza pôdnych vzoriek odobraných po druhom vegetačnom období z rhizosféry sadeníc smreka obyčajného a buka lesného ošetrených pri výsadbe komerčnými hubovými prípravkami (Mycorrhizaroots, Ectovit) a hydroabsorbentom Stockosorb Variant Sušina [%] ph H2O ph KCL C C org. N P K Ca Mg [%] [mg.kg -1 ] Smrek obyčajný Mycorrhizaroots Ectovit Stockosorb Kontrola 95,51 95,72 95,36 95,03 5,40 5,52 5,30 5,41 4,19 4,34 4,14 4,33 3,06 3,79 5,46 5,57 3,06 3,79 5,46 5,57 0,22 0,29 0,37 0,40 10,4 12,2 9,4 10, Buk lesný Mycorrhizaroots Ectovit Stockosorb Kontrola 95,14 96,21 95,61 94,70 5,36 5,45 5,42 5,54 4,14 4,24 4,44 4,62 3,86 3,45 5,26 6,08 3,86 3,45 5,26 6,08 0,30 0,25 0,34 0,43 7,2 7,7 10,4 14, Vo variantoch s Mycorhizaroots a Ectovitom bol v ihliciach smrekových sadeníc zistený najvyšší obsah draslíka (9 000 a mg.kg -1 ), vápnika (9 797 a mg.kg -1 ) a horčíka (1 215 a mg.kg -1 ), v obsahu uhlíka, dusíka a fosforu boli medzi variantmi len malé rozdiely (tab. 3). Je zaujímavé, že v listoch sadeníc buka boli najvyššie hodnoty obsahu fosforu (1 294 mg.kg -1 ), draslíka (6 332 mg.kg -1 ), vápnika (9 466 mg.kg -1 ) a horčíka (1 073 mg.kg -1 ) jednoznačne vo variante s hydroabsorbentom Stockosorb. V ďalších variantoch boli obsahy sledovaných minerálnych živín v podstate vyrovnané. 76

77 Tabuľka 3. Chemická analýza fotosyntetického aparátu sadeníc smreka obyčajného a buka lesného po druhom vegetačnom období bez aplikácie a s aplikáciou komerčných hubových prípravkov (Mycorrhizaroots, Ectovit) a hydroabsorbentu Stockosorb Variant Mycorrhizaroots Ectovit Stockosorb Kontrola Mycorrhizaroots Ectovit Stockosorb Kontrola Sušina C N P K Ca Mg [%] [mg.kg -1 ] Smrek obyčajný 95,44 95,21 95,13 94,94 95,08 94,77 94,91 94,98 53,12 52,62 54,87 54,46 51,22 50,23 51,21 53,03 1,99 2,41 2,05 1,98 Buk lesný 2,16 2,00 1,86 2, Tabuľka 4. Priemerné hodnoty parametrov fluorescencie chlorofylu a sadeníc smreka obyčajného a buka lesného vysadených bez aplikácie a s aplikáciou komerčných hubových prípravkov (Mycorrhizaroots, Ectovit) a hydroabsorbentu Stockosorb Variant F 0 F m F v F v /F m T FM Area PI Smrek obyčajný Ectovit Mycorrhizaroots Stockosorb Kontrola 0,190 0,169 0,185 0,176 0,799 0,713 0,764 0,823 0,608 0,545 0,579 0,646 0,762ab 0,760ab 0,756b 0,784a 292b 269b 328b 480a 27039b 23072b 27895b 36240a 5,021 5,277 4,792 6,691 Smrek obyčajný Ectovit Mycorrhizaroots Stockosorb Kontrola 3,154 3,008 3,823 3,180 3,484 3,495 3,840 3,842 0,330 0,487 0,018 0,662 0,101 0,151 0,005 0,172 0,305 0,450 0,042 0,817 32,5 159,2 1,6 298,8 0 0, Buk lesný Ectovit Mycorrhizaroots Stockosorb Kontrola 0,204 b 0,245 a 0,202 b 0,245 a 0,816 ab 0,908 ab 0,760 b 1,008 a 0,611 0,663 0,559 0,763 0,748 0,719 0,696 0, b 610 a 381 b 578 a ab ab b a 1,951 1,681 2,245 2,435 Buk lesný Ectovit Mycorrhizaroots Stockosorb Kontrola 3,755 a 3,841 a 3,347 b 3,896 a 3,840 b 3,948 a 3,938 a 3,937 a 0,085 b 0,107 b 0,591 a 0,041 b 0,022 b 0,026 b 0,150 a 0,010 b 0,058 b 0,046 b 0,130 a 0,043 b 5,90 b 6,80 b 40,00 a 3,10 b

78 Maximálny kvantový výťažok fotosystému II (F v /F m ), parameter Area a Performance index ako ukazovateľ vitality (PI) poukazujú, že priebeh primárnych procesov fotosyntézy ako odraz fyziologického stavu sadeníc smreka bol v augustovom meraní najlepší vo variante kontrola (tab. 4). Sadenice buka vykazovali štatisticky významný rozdiel medzi kontrolou a aplikáciou hydroabsorbenta Stockosorb v parametroch F m, T FM a Area v augustovom meraní a v parametroch F v /F m, T FM a Area v septembrovom meraní, v prvom termíne s vyššou aktivitou kontroly, v druhom Stockosorbu. Priemerné hodnoty kardinálneho parametra rýchlej kinetiky fluorescencie chlorofylu a F v / F m vo variante s aplikáciou Mycorrhizaroots a Stockosorb v augustovom meraní potvrdzujú nízku úroveň svetelnej úrovne fotosyntézy. Meraniu v septembri odpovedá veľmi nízka fyziologická aktivita, ako dôsledok konkrétnych podmienok prostredia a termínu merania. V období prechodu do vegetačného pokoja mal na fotosyntetickú aktivitu buka pozitívny účinok Stockosorb. Diskusia Vplyv aplikácie Ectovitu na ujatosť smreka (100 %) a Stockosorbu na ujatosť buka (98 %) po prvom vegetačnom období nie je možné, vzhľadom na nie príliš veľký rozdiel oproti kontrole, považovať za jednoznačný a výrazne stimulačný. Pozorované hodnoty ujatosti po dvoch vegetačných obdobiach po výsadbe sú v zhode s výsledkami Repáča et al. (2011b), ktorí uvádzajú priemernú ujatosť smreka 82 % a buka 61 % na výsadbovej ploche po vetrovej kalamite vo Vysokých Tatrách. Po prvom vegetačnom období bolo poškodených len okolo 5 % a po druhom vegetačnom období okolo 15 % ujatých sadeníc. Vysoký podiel poškodenia výsadieb už po prvom vegetačnom období zaznamenali Tučeková et al. (2010) a Repáč et al. (2011a). Autori pozorovali najvyššie poškodenie (aj viac ako 50 %) pri drevinách javor horský a buk lesný. Vplyv aplikácie komerčných prípravkov na rast sadeníc nebol štatisticky významný. V súvislosti s hubovou inokuláciou je však potrebné prihliadať na skutočnosť, že výskyt a rozsah ektomykoríz sú ovplyvnené predovšetkým dlhodobo existujúcimi lokálnymi podmienkami, a tiež že veľmi citlivo reagujú na okamžité podmienky prostredia (Fellner, Pešková, 1995). Pešková, Tuma (2010) pozorovali mierne pozitívny vplyv umelej inokulácie smrekových sadeníc prípravkom Ectovit na rozvoj aktívnych mykoríz, avšak pri hodno- 78

79 tení rastových charakteristík sadeníc (výška nadzemnej časti, dĺžka koreňa, sušina nadzemnej a koreňovej časti) bol pozorovaný mierne negatívny efekt. Chemická analýza pôdnych vzoriek po druhom vegetačnom období ukázala vysoký až veľmi vysoký obsah dusíka (Rejšek, 1999) pre sadenice smreka aj buka. Obsah draslíka a vápnika môžeme tiež označiť za vysoký, obsah horčíka sa vo všetkých variantoch pohybuje v oblasti stredných hodnôt (Rejšek, 1999; Marx et al., 1999). Zistené hodnoty obsahu minerálnych živín v ihliciach sadeníc smreka sa v podstate pohybovali na úrovni normálnych zásob (Fiedler, Höhne, 1984; Bergmann, 1988). Je však potrebné upozorniť na nízky obsah horčíka v kontrolnom variante (794 mg.kg -1 ), ktorý sa nachádza pod hranicou dostatočnej zásoby. Vzhľadom na dostatočné zásoby minerálnych živín v pôde, nemôžeme hovoriť o strese spôsobenom výživou. Nižší obsah živín v asimilačných orgánoch môže byť spôsobený termínom ich odberu (na konci vegetačného obdobia) a spomaleným rozvojom koreňových systémov. Po dvoch rokoch od výsadby sadeníc sa v našom prípade vo väčšom rozsahu nepotvrdil kladný vplyv komerčných hubových prípravkov (Ectovit, Mycorrhizaroots) a hydroabsorbenta Stockosorb na priebeh primárnych procesov fotosyntézy, hodnotených pomocou vybraných parametrov rýchlej fázy fluorescencie chlorofylu a. Je potrebné zobrať do úvahy, že v tomto prípade ide o experiment v nekontrolovaných podmienkach, kde nie je možné vylúčiť vplyv faktorov prostredia a tiež je tu otázka časového faktora účinku daných prípravkov. V rámci poloprevádzkového experimentu hodnotiaceho účinok stresu zo sucha na fyziologický stav troch proveniencií sadeníc buka lesného sa potvrdil kladný vplyv hydroabsorbenta Stockosorb na primárne procesy fotosyntézy (Pšidová et al., 2012). Odozva sa prejavila predovšetkým v parametroch F v /F m, Area, PI a ETR (rýchlosť transportu elektrónov). Poďakovanie Táto práca vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: Dobudovanie centra excelentnosti: Adaptívne lesné ekosystémy, ITMS: , spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a projektu VEGA č. 1/0516/09. Literatúra Bergmann, W., 1988: Ernährungsstörungen bei Kulturpflanzen. Entstehung, visuelle und analytische Diagnose. Jena, VEB Gustav Fischer Verlag: 762 s. 79

80 Fellner, R., Pešková, V., 1995: Effects of industrial pollutants on ectomycorrhizal relationship in temperate forests. Can. J. Bot., 73 (suppl. 1): Fiedler, H. J., Höhne, H., 1984: Die Bor-Ernährung von Koniferen und ihre Beziehung zum Gehalt an Calcium und Kalium in den Assimilationsorganen. Beitr. F. d. Forstwirtsch., 18: Jaloviar, P., Sarvašová, I., 2007: Vybrané charakteristiky semenáčikov smreka vyprodukovaných rôznymi technológiami. Acta Facultatis Forestalis Zvolen, 49(1): Konôpka, B., 2008: Vietor, sneh a námraza významné škodlivé činitele v lesoch Slovenska. Lesnická práce, 87(2): Marx, E. S., Hart J., Stevens R. G Soil Test Interpretation Guide. Oregon State Univerzity Extension Service EC 1478: 8 s. Maxwell, K., Johnson, G. J., 2000: Chlorophyll fluorescence a practical guide. Journal of Experimental Botany, 51: Pešková, V., Tuma, M., 2010: Ověření vlivu mykorhizního preparátu na růst a vývoj smrkových sazenic na LS Jablunkov. Zprávy lesnického výzkumu, 3: Pšidová, E., Jamnická, G., Ditmarová, Ľ., Majerová, J., Kmeť, J., Macková, M., 2012: Zmeny parametrov fluorescencie chlorofylu a u kontrastných proveniencií buka lesného (Fagus sylvatica L.) ako odozva na postupujúci stres zo sucha. In: Hnilička, F. (ed.): Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin Recenzovaný sborník příspěvků. Praha: ČZU: Rejšek, K., 1999: Lesnická pedologie cvičení (skriptum). Brno: MZLU: 152 s. Repáč, I., Tučeková, A., Sarvašová, I., Vencurik, J., 2011a: Survival and growth of outplanted seedlings of selected tree species on the High Tatra Mts. windthrow area after the first growing season. Journal of Forest Science, 57(8): , Tučeková, A., Vencurik, J., Pittner, J., 2011b: Vývoj lesných kultúr vybraných drevín na kalamitnej ploche vo Vysokých Tatrách. In: Tužinský L., Gregor J. (eds.): Veterná kalamita a smrekové ekosystémy. Vedecká monografia. Zvolen, TU, s Správa, 2011: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok [online]. Bratislava, Ministerstvo pôdohospodárstva SR: 84 s. [cit. 14. marca 2012]. Dostupné na World Wide Web: php?navid=123&id=5250 Tučeková, A., Repáč, I., Sarvašová, I., Vencurik, J., 2010: Vplyv aplikácie pôdnych aditív na rast a prežívanie výsadieb po prvom vegetačnom období. In: Sušková, M., Debnárová, G. (ed.): Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov. Zvolen: NLC, s , 2006: Umelá obnova lesa kvalitným sadbovým materiálom a s využitím netradičných postupov. In: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva semenárstva a umelej obnovy lesa Zvolen: NLC, s

81 Genetický aspekt reprodukčního materiálu uváděného do oběhu v podmínkách ČR Miloš Pařízek Pavel Kotrla Alžběta Pařízková Pařízek, M., Kotrla, P., Pařízková, A., 2012: Genetický aspekt reprodukčního materiálu uváděného do oběhu v podmínkách ČR. In: Bednárová, D.: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov zo seminára, ktorý sa konal vo Zvolene, Zvolen, NLC, s V uplynulém desetiletí se podíl umělé obnovy lesa v České republice pohyboval v rozsahu % z celkové výměry obnovovaných porostů. Umělá obnova lesa tak pro budoucí stav lesů hraje zásadní roli. Genetický aspekt reprodukčního materiálu lesních dřevin používaného pro umělou obnovu lesa v České republice byl zpracován na základě analýzy disponibilních údajů z datového systému ERMA, jehož provozovatelem je ÚHÚL Brandýs nad Labem. Z hlediska genetické kvality reprodukčního materiálu lesních dřevin byly analyzovány jednak zdroje reprodukčního materiálu (potenciál možností pro získávání reprodukčního materiálu), jednak skutečné sběry u hlavních hospodářských dřevin. Jak u zdrojů, jak u reálných sběrů byl potvrzen v případě listnatých dřevin nežádoucí trend vysokého využívání kategorie identifikovaného reprodukčního materiálu (z genetického hlediska nejméně kvalitní kategorie). Klíčová slova: umělá obnova lesa v ČR, genetická kvalita reprodukčního materiálu Adresa: Ing. Miloš Pařízek, Ing. Alžběta Pařízková, Ústav pro hospodářskou úpravu lesů, pobočka Hradec Králové, Veverkova 1335, CZ Hradec Králové; Ing. Pavel Kotrla, Ph.D., Ústav pro hospodářskou úpravu lesů, Nábřežní 1326, CZ Brandýs nad Labem; 81

82 Úvod V uplynulém desetiletí se v České republice pohyboval podíl umělé obnovy lesa v rozsahu % z celkové výměry obnovovaných porostů (zdroj: Zpráva o stavu lesa a lesního hospodářství ČR 2010). To v praxi znamená, že ročně bylo v ČR do lesních porostů vysázeno cca milionů kusů sazenic. Umělá obnova lesa tak pro budoucí stav našich lesů hraje poměrně zásadní roli. U reprodukčního materiálu lesních dřevin (především sadebního materiálu) by nás kromě obvyklých měřitelných kvalitativních parametrů (morfologická a fyziologická kvalita) měla zajímat také kvalita genetická. Jedná se o kvalitativní hodnotu, která zásadně a nevratně ovlivňuje budoucí stav obnovovaných lesních porostů; jedná se o vklad vlastníka lesa, který tento vlastník přenechává následným generacím. Téma genetického aspektu reprodukčního materiálu lesních dřevin používaného pro umělou obnovu lesa v České republice, které je předmětem tohoto příspěvku, bylo zpracováno na základě analýzy disponibilních dat datového systému ERMA (Evidence Reprodukčního MAteriálu). Ústřední evidenci uznaných zdrojů lesních dřevin v České republice vede na základě příslušných ustanovení zákona č. 149/2003 Sb. a v souladu s pověřením Ministerstva zemědělství ÚHÚL Brandýs n Labem jako pověřená osoba. Rejstřík uznaných zdrojů je součástí datového systému ERMA, veřejná část je přístupná na webových stránkách ( Souhrnné údaje o uznaných zdrojích jsou každoročně zveřejňovány v Informaci o nakládání s reprodukčním materiálem lesních dřevin. Dílo obsahuje informace o uznaných zdrojích reprodukčního materiálu, ale také data o lesním semenářství (množství nasbíraného semenného materiálu) a data o lesním školkařství (s údaji o ploše lesních školek a rozpěstované produkci). Analýza zdrojů reprodukčního materiálu lesních dřevin v ČR 1. Zdroje identifikovaného reprodukčního materiálu Jedná se o lesní porosty nebo stromy které lze charakterizovat kvalitativně jako průměrné nebo podprůměrné. Uznávací proces u těchto zdrojů znamená v zásadě jejich registraci, nikoliv posouzení hodnoty fenotypových znaků. Z hlediska kvality se tak nejedná o výběr (selekci) kvalitních porostů 82

83 (stromů), ale o registraci porostů a stromů využitelných pro sběr osiva. V následné generaci nelze u potomstev očekávat žádné zázraky. Z genetického hlediska není příliš žádoucí, aby byly lesní porosty obnovovány z těchto porostů a stromů. Například v Německu nebo Francii není možno reprodukční materiál uvedené kategorie od roku 2014 pro obnovu lesa používat. Vývoj výměr uznaných porostů kategorie identifikovaný v České republice (od roku 2005) je uveden v tabulce 1. Uvedené výměry se týkají zejména listnatých dřevin, u kterých v tomto směru neplatí žádná legislativní omezení. Smrk ztepilý, borovice lesní a modřín opadavý patří mezi tzv. vybrané dřeviny, pro obnovu lesa a zalesňování lze u těchto dřevin použít pouze reprodukční materiál kat. selektovaný a výše. Tabulka 1. Zdroje RM kategorie identifikovaný typ zdroje porost (fenotypová třída A, B, C ha), typ zdroje zdroj semen (ks) Typ zdroje Plocha ha (redukovaná plocha dřeviny), počet zdrojů semen * 2008* 2009* 2010* 2011 * Porost A Porost B Porost C [ha] Celkem identifikovaný Zdroj semen [počet] Počet stromů ve zdrojích semen [ks] * Zdroj: ERMA ÚHUL. Z tabulky je zřejmé, že v posledních letech došlo k poměrně výraznému nárůstu množství uznaných zdrojů reprodukčního materiálu kategorie identifikovaný, u porostů za sedm let o cca 60 %. Tento trend lze z genetického hlediska charakterizovat jako nežádoucí. 2. Zdroje selektovaného reprodukčního materiálu Jedná se o lesní porosty, které byly vybrány na základě hromadné selekce (výběru) na úrovni populace tj. v rámci uznávacího řízení jsou porosty (jejich fenotyp) posuzovány dle určitých kriterií, jako je objemová produkce, morfologické znaky stromů, přizpůsobenost daným podmínkám a zdravotní stav. U potomstev z těchto porostů předpokládáme přenos pozitivních znaků 83

84 do následné generace (v odpovídajících přírodních podmínkách) tedy předpokládáme genetický zisk. V praxi ČR se jedná o uznané porosty kat. A nebo B. Vývoj výměr uznaných porostů kat. selektovaný je uveden v tabulce 2. Tabulka 2. Zdroje RM kategorie selektovaný - typ zdroje uznaný porost fenotypové třídy A a B (ha) Fenotypová třída Plocha ha (redukovaná plocha dřeviny) * 2008* 2009* 2010* 2011* Porost A Porost B Celkem kategorie selektovaný * Zdroj: ERMA ÚHUL. Porovnání vývoje výměr uznaných porostů kat. identifikovaný a selektovaný v rámci ČR je uveden v tabulce 3. Z tabulky je zřejmý postupný nárůst podílu celkové výměry uznaných porostů kat. identifikovaný, který se v současnosti blíží podílu téměř 50 % z celkové výměry uznaných porostů v ČR. Je potřeba podotknout, že se jedná především o dřeviny listnaté. Tabulka 3. Zdroje RM kategorie identifikovaný a selektovaný vývoj podílu obou zdrojů na celkové výměře uznaných porostů Kategorie zdroje Plocha ha (redukovaná plocha dřeviny) * 2008* 2009* 2010* 2011 * Identifikovaný [ha] [%] Selektovaný [ha] [%] Kategorie identifikovaný a selektovaný celkem [ha] * Zdroj: ERMA ÚHUL. 3. Zdroje kvalifikovaného reprodukčního materiálu Jedná se o zdroje reprodukčního materiálu, které byly vybrány na základě individuálního výběru. Hlavními zdroji tohoto reprodukčního materiálu jsou v podmínkách ČR semenné sady. U potomstev z těchto zdrojů předpokládáme 84

85 přenos pozitivních znaků do následné generace předpokládáme genetický zisk (u semenných sadů 1. generace se udává v rozsahu 5 15 %). V ČR je celkem 141 uznaných semenných sadů o celkové výměře 325 ha, podíl jeličnatých dřevin na celkové ploše semenných sadů činí 82 % (mladší semenné sady, převážně listnatých dřevin, byly zakládány na podstatně menších výměrách). V semenných sadech je zastoupeno celkem 9 druhů jehličnatých a 13 druhů listnatých dřevin. V současnosti jsou nové semenné sady zakládány pouze vyjímečně. Využívání existujících semenných sadů ke sběrům osiva je nízké (vyjma borovice lesní, event. modřínu evropského). 4. Zdroje testovaného reprodukčního materiálu Jsou zdroje reprodukčního materiálu, jejichž hodnoty byly ověřeny testy potomstev nebo přímo genetickými testy. V současné době jsou v ČR uznány pouze klony šlechtěných topolů. U hlavních lesnicky významných druhů dřevin neexistuje v ČR žádný testovaný zdroj. Analýza využívání zdrojů reprodukčního materiálu lesních dřevin v ČR Přehled uznaných zdrojů reprodukčního materiálu podle kategorií ukazuje potenciál možnosti pro získávání reprodukčního materiálu. Údaje o skutečných množstvích získaného (sesbíraného) množství reprodukčního materiálu lesních dřevin byly soustředěny z vystavených potvrzeních o původu. Uvedené údaje jsou obsaženy v tabulkách 4, 5 a 6. Hodnoty podílu uznaných jednotek využitých ke sběru z jejich celkového počtu vypovídají o skutečném využívání celkového množství uznaných zdrojů ke sběru osiva. Využívání uznaných jednotek se v letech úrody pohybovalo okolo 10 až 20 %, v letech neúrody klesalo na 5 až 10 %. Podíl jednotlivých kategorií RM na celkových sběrech v jednotlivých letech kolísal. Přes relativně vysoký absolutní počet uznaných zdrojů se sběry soustřeďovaly jen do jejich malé části. 85

86 Tabulka 4. Množství reprodukčního materiálu získaného (sesbíraného) s určením pro obnovu lesa a zalesňování v jednotlivých letech (údaje z vystavených potvrzení o původu) Sběry v kg Dřevina Kalkulovaná roční potřeba šišek/semen Smrk ztepilý [šišky] Borovice lesní [šišky] Buk lesní [semena] Dub letní [semena] Dub zimní [semena] * Zdroj: ERMA ÚHUL. Tabulka 5. Využívání zdrojů reprodukčního materiálu lesních dřevin podle kategorií (% z celkové výměry uznaných porostů) Dřevina RM kat. identifikovaný RM kat. selektovaný RM kat. kvalifikovaný Smrk ztepilý Borovice lesní Dub letní Dub zimní Buk lesní * Zdroj: ERMA ÚHUL. Tabulka 6. Sběr semenného materiálu lesních dřevin podle kategorií (podíl kategorií na sběru semenného materiálu v %) Dřevina RM kat. identifikovaný RM kat. selektovaný RM kat. kvalifikovaný Smrk ztepilý Borovice lesní Dub letní Dub zimní Buk lesní * Zdroj: ERMA ÚHUL. Situaci ve sběrech osiva podle jednotlivých dřevin lze charakterizovat následovně: U smrku plně převažují sběry z uznaných porostů kat. A a B, téměř nejsou využívány semenné sady. 86

87 U borovice obdobně jako u smrku převažují sběry z uznaných porostů kat. A a B, ovšem nezanedbatelný podíl činí sběry v semenných sadech (v posledních čtyřech letech podíl sběrů v sadech činil 20 až 30 % z celkových sběrů). U dubů jsou podíly sběrů z jednotlivých kategorií značně rozkolísané, např. v roce 2008 (neúroda žaludů) byl podíl sběrů z identifikovaných zdrojů této dřeviny maximální, po zvýšení podílu ze selektovaných zdrojů v roce 2009 na cca 50 % byl rok 2010 opět ve znamení návratu k cca 75 % sběrů ze zdrojů identifikovaných; v roce 2011 vlivem sběru v jedné uznané jednotce byl u dubu zimního vyšší podíl sběrů ze selektovaných zdrojů. U buku se jevil trend přesunu sběrů od identifikovaných zdrojů ke zdrojům selektovaným (z cca 40 % selektovaných v roce 2007 na cca 60 % selektovaných v roce 2009), v roce 2010 pak byl opět přes 50 % sběrů ze zdrojů identifikovaných; v roce 2011 téměř 60 % sběrů ze selektovaných zdrojů. Konkrétní případy deklarovaných sběrů dle uznaných jednotek (k uvedeným informacím jsme dospěli na základě podrobnějších analýz): V roce 2007 z UJ (uznané jednotky) CZ-1-2B-DB C bylo sebráno kg žaludů, tj. cca 1/4 roční potřeby žaludů v ČR, v roce 2008 z UJ CZ-1-2C-DB C bylo sebráno kg žaludů, tj. cca 15 % celkového sběru žaludů v ČR za rok 2008, v roce 2009 z UJ CZ-2-2B-BK V bylo sebráno kg bukvic tj. cca 12 % roční potřeby bukvic v ČR, v roce 2010 z UJ CZ-1-1-DB C bylo sebráno kg žaludů, tj. cca 15 % celkového sběru žaludů v ČR za rok 2010 ( nejhorší kategorie zdroje identifikovaný, zdroj semen, 710 různých stromů, v 9 katastrálních územích), v roce 2010 z UJ CZ-1-2C-DBZ E bylo sebráno kg žaludů, tj. téměř 20 % celkového sběru žaludů dubu zimního v ČR za rok 2010, v roce 2011 z UJ CZ-2-2B-DBZ H-G005H3 bylo sebráno kg žaludů, tj. téměř 27 % celkového sběru žaludů dubu zimního v ČR za rok 2011 a 75 % roční potřeby žaludů dubu zimního v ČR, v roce 2011 z UJ CZ-3-3-BO P bylo sebráno kg šišek, tj. téměř 12 % celkového sběru šišek borovice lesní v ČR za rok 2011, toto množství navíc pochází ze semenného sadu, v roce 2011 z UJ CZ-2-2B-DB B bylo sebráno kg žaludů, tj. cca 34 % roční potřeby žaludů dubu letního v ČR. 87

88 Závěr Genetická kvalita reprodukčního materiálu používaného pro obnovu lesa a zalesňování v České republice je důležitým aspektem budoucí kvality obnovovaných lesních porostů. Provedená analýza zdrojů reprodukčního materiálu lesních dřevin a následná analýza sběrů z těchto zdrojů přinesla několik zásadních poznatků: U listnatých dřevin převažuje z pohledu genetické kvality reprodukční materiál kategorie identifikovaný (včetně hlavních hospodářských dřevin, tj. buku a dubů). Jedná se o nežádoucí trend, neboť uvedenou kategorii lze z hlediska genetické kvality považovat kvalitativně za průměrnou až podprůměrnou. V případě smrku, borovice a modřínu jsou sběry soustředěny do kategorií selektovaný a výše (převažují sběry z lesních porostů), což je dáno zařazením uvedených dřevin mezi tzv. dřeviny vybrané (dle zákona o lesích). Celkové využívání uznaných zdrojů reprodukčního materiálu se v letech úrody pohybuje okolo 10 až 20 %, v letech neúrody klesá na hodnoty od 5 do 10 %. Přes relativně vysoký absolutní počet uznaných zdrojů se sběry soustřeďují do jejich malé části. Uvedený stav může mít nepříznivé dopady z hlediska genetické a biodiverzity. Nejvýznamnější podíl sběrů ze semenných sadů byl zaznamenán u borovice lesní v posledních čtyřech letech podíl sběrů činil 20 až 30 % z celkových sběrů. V současnosti je v Parlamentu ČR předložena novela zákona 149/2003 Sb. (o obchodu s reprodukčním materiálem lesních dřevin). Součástí uvedené novely zákona jsou nová ustanovení týkající se zavedení Národního programu ochrany a reprodukce genofondu lesních dřevin. Souběžně s uvedenou novelou je v rámci přípravy nového Programu rozvoje venkova (na další plánovací období) snaha zařadit péči o genofond lesních dřevin mezi podporovaná opatření. Cílem uvedených snah je formou dotačních podpor (tj. za pomocí tzv. měkkých nástrojů) motivovat vlastníky lesů, aby věnovali genofondu lesních dřevin odpovídající pozornost. Dlouhodobějším cílem pak je, aby reprodukční materiál uváděný v rámci ČR do oběhu byl z genetického hlediska materiálem kvalitativně hodnotným. 88

89 Význam pôvodu lesného reprodukčného materiálu prehľad a príklady Roman Longauer Dušan Gömöry Marian Pacalaj Slavomír Strmeň Longauer, R., Gömöry, D., Pacalaj, M., Strmeň, S., 2012: Význam pôvodu lesného reprodukčného materiálu prehľad a príklady. In: Bednárová, D.: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov zo seminára, ktorý sa konal vo Zvolene, Zvolen, NLC, s Kvalita zdroja lesného reprodukčného materiálu a jeho vhodnosť pre konkrétny typ stanovišťa. do veľkej miery preurčuje produkciu a ekologickú stabilitu lesných porastov zakladaných umelou obnovou. Kvalitný zdroj semena v zvyšuje hodnotu lesnej produkcie o 3 až 15 %. Prenos reprodukčného materiálu má však na produkciu a stabilitu lesných porastov podobný alebo ešte väčší vplyv. Proveniencie autochtónneho smreka z územia Slovenska vysadené v rôznych nadmorských výškach sa vo veku 45 rokov líšia v objeme stredného kmeňa o % a v zásobe o 29 až 100 %. Výsledky provenienčných pokusov poukazujú aj na silný vplyv vertikálneho prenosu lesného reprodukčného materiálu na rast, prežívanie a poškodzovanie lesných porastov škodlivými činiteľmi. Nabádajú na opatrnosť najmä pri prenose smreka a borovice lesnej do vyšších nadmorských výšok. Kľúčové slová: lesný reprodukčný materiál, kvalita zdroja, proveniencia, prenos Adresa: Ing. Roman Longauer, CSc., Ing. Marian Pacalaj, PhD., Ing. Slavomír Strmeň, Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK Zvolen, prof. Ing. Dušan Gömöry, DrSc., Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, T. G. Masaryka 24, SK Zvolen 89

90 Na Slovensku v obnove lesných porastov dlhodobo prevláda umelá obnova. Aj pri rastúcom podiele prirodzenej obnovy bude hrať významnú úlohu aj v dohľadnej budúcnosti. Kvôli problémom s nepôvodnými ihličnatými porastmi a zmenám stanovištných podmienok súvisiacich s klimatickou zmenou budú vo väčšej miere potrebné rekonštrukcie lesných porastov. Kvalita lesného reprodukčného materiálu je do veľkej miery daná dedične. V lesníckej praxi sa dá povedať, že ju určuje pôvod a kvalita zdroja lesného reprodukčného materiálu. Má väčší význam, ako sa na prvý pohľad zdá. Dôvodom sú dedične podmienené rozdiely medzi ekotypmi a provenienciami lesných drevín, a tiež individuálne vlastnosti jednotlivých stromov a ich potomstiev. Prejavujú sa rozdielmi v raste, prežívaní a zdravotnom stave. Za týmito rozdielmi je genetická variabilita: kombinácie a interakcie génov, ako výsledok prirodzeného a umelého výberu resp. prispôsobenia rôznym prírodným podmienkam. Prispieva k nim aj izolácia a tok génov prirodzenou migráciou v poľadových dobách alebo prenosom reprodukčného materiálu človekom. Lesné dreviny genetickú variabilitu potrebujú na to, aby sa dokázali prispôsobovať neustálym zmenám prostredia. Keď sa ich genofond ochudobní alebo pozmení, zúži sa základňa prirodzeného výberu a oslabí ich schopnosť čeliť stresu, škodcom a chorobám. To v konečnom dôsledku oslabuje ich produkčnú schopnosť a skracuje životnosť zakladaných lesných porastov. Genofond sa aj v lesníctve najmä v Škandinávii, Nemecku a Severnej Amerike (Lindgren, 2008; Tanz, 2001) pokladá za výrobný faktor významom porovnateľný s pôdnymi a klimatickými podmienkami, technológiami, infraštruktúrou a pracovnou silou. Dobrý genetický základ lesného reprodukčného materiálu je jednorázovým vkladom do výrobného procesu. Na jeho realizáciu v produkčnom procese nie je potrebné priebežne vynakladať prostriedky tak, ako v pestovaní a ochrane lesa. Pôvod a kvalita zdroja predurčuje dedičné dané vlastnosti reprodukčného materiálu: 1. Odozvu potomstiev materských porastov rôzneho pôvodu na prenos a pestovanie v odlišných stanovištných podmienkach. 2. Kvôli vysokej dedivosti aj rast, odolnosť voči škodlivým činiteľom, náchylnosť na choroby a kvalitatívne znaky ako sú typ vetvenia a hrúbka vetiev, vidličnatosť, krivosť, točitosť a hrčatosť kmeňa. Pri kvalitatívnych znakoch hodnoty dedivosti dosahujú %. 90

91 Skúsenosti z provenienčných pokusov Provenienčné pokusy slúžia na porovnanie vlastností reprodukčného materiálu rôzneho geografického pôvodu (proveniencií). Výraz proveniencia sa používa na určenie miesta, na ktorom boli v zdrojovej populácii (materskom poraste) zozbierané semená, semenáčiky alebo časti rastlín na vegetatívne množenie. Provenienčné pokusy sa zakladajú z praktických dôvodov: na identifikáciu dobre rastúcich a dostatočne adaptovaných populácií / proveniencií, ktoré možno využiť ako zdroj materiálu pre umelú obnovu lesa (König, 2005). Potrebu zakladania provenien čných pokusov vyvolali často katastrofálne skúsenosti s používaním semien neznámeho pôvodu pre zalesňovanie. Medzinárodný obchod so semenom najmä dubov a ihličnatých drevín sa v Európe rozšíril už od 17. storočia a bez regulácie pokračoval aj v dobách, keď praktické skúsenosti a výskum jasne identifikovali vhodné a nevhodné zdroje pre konkrétne stanovištia. Nešťastné prenosy sa nevyhýbali ihličnatým drevinám a ani buku: Tulstrup (1959) uvádza bukvice zbierané pod netvárnymi, ale bohato plodiacimi bukmi v Holandsku exportované do celej západnej Európy ako výstražný príklad. Význam pôvodu reprodukčného materiálu na rast smreka, jedle, buka a duba možno preukázať rozdielmi v strednej výške, objeme stredného kmeňa a zásobe proveniencií rôzneho geografického pôvodu. Kým v priemernej výške rozdiely medzi najlepšie a najhoršie rastúcimi pôvodmi smreka dosiahli najviac 27 %, v objeme stredného kmeňa, ktorý závisí od výšky aj hrúbky stromov už rozdiely dosiahli %. Najväčšie rozdiely medzi najlepšími a najmenej vhodnými pôvodmi sme zistili v zásobe, ktorá závisí aj od prežívania. Prekročili hranicu 100 %, čo znamená, že rozdiel v zásobe porastov založených z vhodných a nevhodných semenných zdrojov môže byť už v nízkom veku viac ako dvojnásobný! Z nášho hodnotenia sme pritom vopred vylúčili nevhodné proveniencie a aj prípady, keď ich rast a prežívanie mohli pokusoch ovplyvniť iné faktory ako kvalita stanovišťa. Porovnania uvedené v tabuľkách 1, 2, 4 a 5 týkajú len smreka, buka, duba a jedle pochádzajúcich z územia Slovenska. V pokusoch so smrekom (tab. 2) aj jedľou však máme vysadené aj zahraničné proveniencie z iných oblastí strednej a juhovýchodnej Európy. Ich zahrnutím do porovnania sa rozdiely v strednej výške, objeme stredného kmeňa a jednotkovej zásobe na provenienciu podstatne zväčšujú. Aj keď je Európska únia prakticky voľným trhom pre lesný reprodukčný materiál, výsledky našich a aj väčšiny zahraničných provenienčných pokusov nabádajú na opatrnosť a poukazujú na opodstatnenosť regulácie používania reprodukčného materiálu v jednotlivých členských štátoch. 91

92 Tabuľka 1. Ukážka vplyvu pôvodu reprodukčného materiálu na rast, prežívanie a produkciu 12 pôvodov slovenského smreka, vysadených v rôznych nadmorských výškach na strednom a severnom Slovensku a) vo veku 38 rokov Pokus 1964 Rozdiely medzi provenienciami 14 slovenských proveniencií, vek 38 rokov 450 m n. m. 750 m n. m m n. m. v strednej výške v m a % v objeme str. kmeňa v m 3 a % v prežívaní 18,6 19,7 (6 %) 0,26 0,33 (28 %) % (42%) v jednotkovej zásobe na provenienciu v m 3 (31 %) b) vo veku 45 rokov Rozdiely medzi provenienciami v strednej výške v m a % v objeme str. kmeňa v m 3 a % v prežívaní 20,9 22,6 (9 %) 0,34 0,45 (36 %) % (36%) (85 %) 14,1 16,8 (20 %) 0,18 0,26 (49 %) % (70%) (81 %) Pokus slovenských proveniencií, vek 45 r. 450 m n. m. 750 m n. m m n. m. 20,8 22,3 (7 %) 0,41 0,50 (24 %) % (29 %) v jednotkovej zásobe na provenienciu v m 3 (100 %) v defektoch kmeňa (zlomy, dvojáky, deformácie) 24,1 25,5 (7 %) 0,46 0,60 (24%) % (33 %) (29 %) 15,8 19,0 (20 %) 0,32 0,49 (55 %) % (41%) (87 %) 25 % 11% 57 % Tabuľka 2. Rast, prežívanie a produkcia slovenských a poľských proveniencií smreka vysadených v rôznych nadmorských výškach na strednom a severnom Slovensku Rozdiely medzi provenienciami v strednej výške v m a % v objeme stredného kmeňa v m 3 a % v prežívaní (38 r.) Pokus slovenských a poľských proveniencií, vek 38 rokov 330 m n. m. 500 m n. m. 700 m n. m. 800 m n. m m n. m. 17,1 21,5 (25 %) 0,20 0,39 (95 %) % (51%) 18,7 20,8 (11 %) 0,25 0,36 (45 %) % (53%) 18,8 22,0 (17 %) 0,32 0,43 (35 %) (36%) 18,1 20,9 (16 %) 0,33 0,48 (47 %) % (54%) 14,2 19,5 (37 %) 0,25 0,45 (72 %) % (63%) 92

93 Pokračovanie tabuľky 2 Rozdiely medzi provenienciami v jednotkovej 9 22 zásobe na provenienciu v m 3 (151 %) v defektoch kmeňa (zlomy, dvojáky, deformácie) Pokus slovenských a poľských proveniencií, vek 38 rokov 330 m n. m. 500 m n. m. 700 m n. m. 800 m n. m m n. m (120 %) (61 %) 9 22 (133 %) 6 15 (167 %) 20 % 27 % 17 % 48 % 58 % Tabuľka 3. Ukážka vplyvu pôvodu reprodukčného materiálu na rast, prežívanie a produkciu buka a duba vo veku rokov. Výsledky pokusov Kováčová-Bieň (500 m n. m.) s 19 provenienciami buka a Tribeč (550 m n. m.) s 25 provenienciami duba zimného Rozdiel medzi najlepšími a najslabšími Buk lesný Dub zimný provenienciami v strednej výške v metroch 10,2 12,3 (20 %) v objeme str. kmeňa v m 3 Nezisťovalo sa 9,7 11,5 (18 %) 0,05 0,8 (64 %) v prežívaní % % v jednotkovej zásobe na provenienciu [m 3 ] Nezisťovalo sa 1,5 4,5 (196 %) Tabuľka 4. Vplyv pôvodu reprodukčného materiálu na rast, prežívanie a produkciu jedle v 3 rôznych pokusoch: Dubová v 600 m n. m. s 30 slovenskými, Pavlová - Kľak v 880 m n. m. s 8 slovenskými a 32 zahraničnými a Sihla so 16 slovenskými provenienciami jedle Rozdiel medzi najlepšími a najslabšími provenienciami v strednej výške v metroch Dubová, 30 slov. proveniencií 650 m n. m., vek 33 rokov 10,9 13,53 (19 %) 0,09 0,17 v objeme str. kmeňa v m 3 (88 %) Pavlová Kľak, 8 slov. proveniencií 880 m n. m., vek 27 r. 5,3 6,8 (19 %) Nezisťoval sa Sihla 16 slov. proveniencií, m n. m., vek 33 r. 10,9 13,5 (24 %) 0,04 0,09 (60 %) v prežívaní % % % v jednotkovej zásobe na provenienciu [m 3 ] 4 11,5 (181 %) Nezisťovala sa 3,2 5.8 (195 %) 93

94 Poznatky o adaptácii lesných drevín a ich reakcii na výškový prenos Smrek obyčajný Vplyvom adaptácie sa prirodzené populácie smreka odlišujú fenotypovo aj rastom, pričom ich vzhľad a vlastnosti sa menia hlavne v závislosti od nadmorskej výšky a klimatických podmienok. Provenienčné pokusy zakladané už od 19. storočia jednoznačne ukazujú, že uvedené odlišnosti sú pod silnou dedičnou kontrolou. V Alpskej, Hercýnskej aj Karpatskej oblasti sa tradične rozlišujú nasledujúce morfotypy smreka: 1) Smrek nižších polôh (spravidla nepôvodný) s plnodrevným kmeňom, širšou korunou a vetvami 2. a 3. rádu prevažne hrebeňovite previsnutými. 2) Horský smrek s kratšou a širšou korunou, plnodrevným kmeňom a vetvami 2. a 3. rádu hrivnatými s prechodmi k hrebeňovitému vetveniu. 3) Subalpínsky smrek so zbiehavým kmeňom, štíhlou kužeľovitou a hustou korunou, sivohnedou borkou, vetvami 2. a 3. rádu doskovitými až hrivnatými s hustým ihličím. V Alpách, Tatrách a niektorých Balkánskych pohoriach sa vyvinuli až typické úzkokorunné, hlboko zavetvené vysokohorské populácie. 4) Vo vetvení smreka sa odlišujú 3 základné typy: hrebeňovitý, hrivnatý (v českých krajinách svazčitý ) a doskovitý. Prirodzené zastúpenie typov vetvenia sa mení s rastúcou nadmorskou výškou a zimnými zrážkami v poradí, v akom sú uvedené. Produkčne sú najvýkonnejšie smreky so širšími korunami s hrebeňovitým a hrivnatým vetvením (Palát, Hauck, 2002). Prevládajú v umelo založených porastoch smreka lvs a následne aj medzi našimi uznanými porastami. Vynikajúcu ilustráciu významu tvaru koruny a typu vetvenia smreka poskytuje certifikovaná metodika Juráska a kol. (2011) pre pestovnú starostlivosť o mladé porasty smreka vyšších horských polôh Českej republiky ( Na hodnotenie dopadov zmeny stanovištných podmienok (prenosu lesného reprodukčného materiálu) na rast a prežívania smreka u nás máme dva pokusy. Prvý, z roku 1964, obsahuje 49 proveniencií, z toho 14 slovenských, vysadených na 5 paralelných plochách v gradiente od 450 do m n. m. Druhý pokus je z r. 1972, tvorí ho 30 proveniencií na 5 paralelných plochách v 330 až m n. m. Spôsob ich založenia umožňuje vyhodnotiť vplyv vertikálneho prenosu na rast a prežívanie smreka. Po vytvorení klimatického 94

95 modelu Slovenska sa mohli zanalyzovať aj jeho interakcie so zmenou teplôt vzduchu, zrážok a dĺžky vegetačného obdobia. V uvedených pokusoch sa preukázala prítomnosť spoločného optima proveniencií smreka a klimatického vankúša spočívajúceho v tom, že proveniencie smreka do veku 45 rokov lepšie rastú a prežívajú vtedy, keď sú vysadené na mierne teplejších stanovištiach s dlhším vegetačným obdobím, aj keď s nižšími zrážkovými úhrnmi (viď napr. Longauer a kol., 2012). Vo vzťahu k výškovému prenosu oba pokusy ukazujú, že prenos do nízkych aj vysokých nadmorských výšok spôsobuje väčšie rozdiely v raste a prežívaní proveniencií. Platí to pre výšky, objem stredného kmeňa, jednotkovú produkciu dreva na provenienciu (tab. 1 3). Podobne je to aj s kvalitou kmeňa výskytom zlomov, dvojákov a deformácií kmeňa (tab. 5). Znamená to, že pri výraznejšom prenose nadol aj nahor od miesta pôvodu je vždy menej proveniencií, od ktorých môžeme očakávať dobrý alebo aspoň uspokojivý rast, prežívanie a kvalitu produkcie. S rastúcou nadmorskou výškou rastie už v mladšom veku frekvencia vrcholcových zlomov, ktoré aj pri regenerácii podstatne zhoršujú kvalitu kmeňa. Na vyššie položených pokusných plochách sú zlomy, dvojáky a krivosť kmeňa častejšie na provenienciách smreka z nadmorských výšok do 900 m n. m. 1) 1) Adaptabilnejšie proveniencie reagujúce lepším rastom a prežívaním na stanovištia s dlhším vegetačným obdobím, bohatšou pôdou, ktoré tolerujú sezónny nedostatok vlahy, pochádzajú najmä z dolnej časti prirodzeného výskytu smreka ( m n. m.) na severozápadnom Slovensku, v Nízkych Tatrách a Slovenskom rudohorí. Poznamenávame však, že ide o smrek pahorkatinného a horského typu, ktorý sa do vysokých polôh nehodí kvôli veľkosti koruny a typu vetvenia. 2) Proveniencie smreka z vysokých polôh sú prispôsobené chladnejšej a vlhkejšej klíme. Po výsadbe na stanovištiach s vyššou primernou teplotou a dlhším vegetačným obdobím síce rastú aj prežívajú o niečo lepšie, no v žiadnom zo sledovaných znakov sa nedokážu vyrovnať provenienciám pochádzajúcim z nižších polôh. Ich prenos smerom nadol preto nie je vhodný. Borovica lesná Podobne ako v prípade smreka sa v strednej Európe rozlišujú 3 dedične podmienené morfotypy borovice lesnej, ktoré sú výsledkom pôsobenia selekcie na odlišných typoch stanovíšť: 95

96 Nížinný typ s rozložitou korunou, hrubšími, horizontálne vystúpavými vetvami, dlhším ihličím, plnodrevnými kmeňmi s tenšou borkou. Pahorkatinný typ (napr. spišská borovica ) s hustejšou kužeľovitou korunou so stredne hrubými vetvami, zbiehavejšími dobre sa čistiacimi kmeňmi so stredne hrubou borkou. Horský typ s úzkou kužeľovitou až valcovitou korunou s krátkymi tenkými vetvami, hustým a krátkym ihličím, rovnými zbiehavejšími kmeňmi. Z provenienčných pokusov sa v Likavke pri Ružomberku nachádza nachádza historická pokusná plocha z r s 19 provenienciami. Všetky mladšie pokusy sa nachádzajú na Záhorí. Pokus z r tvorí 39 proveniencií vysadených súčasne na 4 plochách na stanovištiach rôznej kvality. Druhý pokus, založený 1984, tvorí jedna plocha s 25 provenienciami. Pokusy dovoľujú len hodnotenie dôsledkov prenosu reprodukčného materiálu smerom nadol: Poskytuje dôkaz o dedičnej podmienenosti tvaru koruny a typu vetvenia borovice. Proveniencie pahorkatinného a horského typu zaostávajú, nanajvýš sa vyrovnávajú miestnej záhorskej nížnnej borovici. V porovnaní so zahraničným materiálom rastú záhorské proveniencie lepšie na všetkých suchších stanovištiach (Pineto-Quercetum, Carpineto-Quercetum, Qercetum). Len na vlhšom kyslom stanovišti (Betuleto Quercetum) ich predčia zahraničné proveniencie z Českej republiky, Maďarska a Poľska. Aj keď nedisponujeme pokusmi na prenos borovice z nižších do vyšších polôh, skúsenosti praxe z oblasti stredného Slovenska poukazujú na nevhodnosť používania nížinnej borovice, ktorú tam silne poškodzuje ťažký sneh. Podobne nevhodné by bolo pahorkatinnú borovicu prenášať na exponované horské polohy. Buk lesný Na vyhodnotenie vlastností genetických zdrojov buka v rámci jeho celého areálu slúži veľký medzinárodný provenienčný pokus BFH s 87 provenienciami vysadenými na 24 pokusných plochách v 16 krajinách z r Jeho cieľom je zistiť odozvu reprodukčného materiálu buka rôzneho geografického pôvodu na prenos do odlišných stanovištných podmienok. Desať rokov po výsadbe sa v ňom jednotnou metodikou vyhodnotilo prežívanie, rast a fenologické prejavy (čas pučania, trvanie rastu a dĺžka vegetácie) proveniencií. Výsledky hodnotenia prezentovali Gömöry a kol. v zborníku v zborníku Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy Výsledky pokusu umožnili vymedziť časti areálu buka s podobnou odozvou proveniencií na zmenu stanovištných podmienok. Západokarpatský 96

97 buk patrí do rovnakej oblasti spoločne s bukom z Českého masívu a južného Nemecka. V pokuse sa podobne ako v prípade smreka preukázala existencia spoločného optima a klimatického vankúša spočívajúceho v tom, že proveniencie buka vo veku 10 rokov lepšie rastú a prežívajú po prenose na teplejšie stanovištia s dlhším vegetačným obdobím v nadmorskej výške asi 400 m n. m. V podmienkach Slovenska je v tejto nadmorskej výške dolná hranica hromadného výskytu buka. Vo vzťahu k výškovému prenosu sú zaujímavé výsledky hodnotenia fenologických prejavov buka. Rozdiely sa zistili medzi provenienciami buka z rôznych častí areálu, ale aj medzi provenienciami z rôznej nadmorskej výšky. Už skôr bolo známe, že rašenie, trvanie rastu a ukončenie vegetácie buka ovplyvňuje kombinácia teploty (suma teplôt) a dĺžky dňa. Klimaticky najviac labilné a na poškodenie neskorými mrazmi náchylné sa prekvapujúco proveniencie buka z horských polôh strednej Európy a nie z nižších polôh alebo oblastí s miernejším oceanickým podnebím. Jedľa biela Dva pokusy so slovenskými provenienciami jedle ukázali, že prežívanie aj rast tejto dreviny ovplyvňuje najsilnejšie výškový prenos reprodukčného materiálu. Na výškový prenos reaguje lepším prežívaním aj rastom reprodukčný materiál prenesený z vyšších nadmorských výšok smerom nadol (obr. 1). Vzťah rastu jedle k horizontálnemu prenosu, hodnotenému zmenou zemepisnej dĺžky a šírky je tiež štatisticky významný, ale korelácie sú menej tesné. Obr. 1. Vplyv výškového prenosu reprodukčného materiálu na prežívanie (%) a výškový rast (m) jedle bielej vo veku 33 rokov. Výsledky sú z dvoch pokusov nachádzajúcich sa na strednom Slovensku: Dubová - Slovenská Ľupča v nadmorskej výške 600 m a Sihla - Čierny Balog v nadmorskej výške m 97

98 Medzinárodný pokus Pavlová Vtáčnik so 40 provenienciami z prakticky celého areálu jedle ukazuje, že prenos semena a sadeníc zo vzdialenejších oblastí má na jej rast a prežívanie dreviny oveľa závažnejší dopad ako prenos v rámci Slovenska. Na druhej strane zmienku stojí, že v medzinárodných provenienčných pokusoch sa jedľa z nášho územia osvedčila v Nemecku, Rakúsku aj Švajčiarsku. Západokarpatské proveniencie preto od r patria medzi doporučené zdroje lesného reprodukčného materiálu pre územie Bavorska. Smrekovec opadavý Z celého areálu smrekovca patria slovenské proveniencie spolu s jeseníckymi (sudetskými) a poľskými k najlepšie rastúcim, a teda aj najvyhľadávanejším. V porovnávacích pokusoch sa vyznačujú dobrým prežívaním, priamym vzrastom, minimálnym výskytom rakoviny kmeňa (Dasyscypha wilkomii) a kvalitou dreva (Šťastný, 1970; Geburek, 2005). V nižších polohách Slovenska sa však, podobne ako v západnej Európe, osvedčil jesenícky smrekovec. Na základe fenotypových znakov a pôvodu na Slovensku rozlišujeme smrekovec tatranský, podtatranský a šarišsko-spišský. Z výsledkov medzinárodného prvenienčného pokusu so slovenskými, nemeckými a českými provenienciami smrekovca (Foff, 2012) vyplýva, že vertikálny prenos ovplyvňuje jeho prežívanie a rast len v malej miere Ekotypová (nespojitá) premenlivosť sa však zistila vo vzťahu k vyššej mrazuvdornosti smrekovca z podtatranskej oblasti (Križan, 1973, 1978) v porovnaní s jeho horskými populáciami z Tatier a Nízkych Tatier. Existencia edafotypov prispôsobených kyslým a vápencovým podkladom sa v doteraz založených pokusoch nepreukázala. Prvé výsledky testov potomstiev 3 semenných sadov a 7 uznaných porastov na 3 lokalitách v Podtatranskej a Šarišsko-spišskej semenárskej oblasti (Sušková, 2008) potvrdili zmysel šľachtenia aj vhodnosť semenárskej rajonizácie smrekovca: Potomstvá semenných sadov predčia v raste a prežívaní potomstvá väčšiny uznaných porastov. Reprodukčný materiál zo sadov smrekovca z rôznych semenárskych oblastí rástol a prežíval najlepšie v ich domovských oblastiach. Dub zimný a dub letný Hodnotenie slovenského provenienčného pokusu s dubom zimným a letným vo veku 30 rokov (Tribeč, 500 m n. m.) ukázalo, že na výškový prenos re- 98

99 aguje lepším rastom reprodukčný materiál prenesený z nižších nadmorských výšok smerom nahor (obr. 2). Podobne ako v rakúskych pokusoch (Geburek, 2005) sme zistili veľké rozdiely v tvare a kvalite kmeňa proveniencií. Pre dub zimný a dub letný má teda mimoriadne veľký význam kvalita semenného zdroja. Obr. 2. Vplyv vertikálneho a horizontálneho prenosu na výškový rast 25 proveniencií duba vo veku 25 rokov na ploche na juhu stredného Slovenska v nadmorskej výške 550 m Literatúra Barták, M., 1994: Větvení smrku ztepilého (Picea abies L.). Lesnícky časopis Forestry Journal, 40(3): Geburek, Th., 2005: Was ist bei der Herkunftswahl zu beachten. Waldbau Informationstag Gmunden, April Dostupné na internete: pdf/1532_waldbauinformationstag_geburek.pdf Gömöry, D., Paule, L., Longauer, R., 2011: Čo môže provenienčný výskum povedať pre prenos lesného reprodukčného materiálu? Modelový príklad buka. In: Sušková, M., Debnárová, G. (eds.): Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy Zborník príspevkov z medzinárodného seminára, ktorý sa konal júna 2010 v Liptovskom Jáne. NLC: Zvolen, s , 2000: Vymedzenie geneticky homogénnych oblastí v areáli buka lesného (Fagus sylvatica) na Slovensku v nadväznosti na zachovanie jeho genofondu. Lesnícky časopis Forestry Journal, 46(4): Jurásek, A., Leugner, J., Martincová, J., 2011: Pěstební péče v mladých porostech smrku vyšších horských poloh. Certifikovaná metodika. Lesnický průvodce, 3/2011. Jíloviště-Strnady: Výzkumný ústav lesního hospodářství a myslivosti, v. v. i., 34 s. König, A., 2005: Provenance research: evaluation the spatial pattern of genetic variation. In: Geburek, T., Turok, J. (eds.): Conservation and Management of Forest Genetic Resources in Europe. Zvolen: Arbora Publishers, Zvolen and IPGRI, Rome, p

100 Krajmerová, D., Longauer, R., 2000: Genetická diverzita smreka obyčajného Picea abies Karst. na Slovensku. Lesnícky časopis Forestry Journal, 46(3): Križan, P., 1973: Výskum mrazuvzdornosti smrekovca (Larix decidua Mill.) na Slovensku. Acta Instituti Forestalis Zvolen, Tomus 4, p Lengyelová, A., 1997: Chradnutie porastov borovice lesnej v oblasti Záhoria a súčasná provenienčná politika. In: III. Dendrologické dni, Nitra Zborník referátov z vedeckej konferencie, s Lindgren, D., 2008: A way to utilise the advantages of clonal forestry for Norway spruce. Working Papers of the Finnish Forest Research Institute, 114: Longauer, R., Gömöry, D., Pacalaj, M., Strmeň, S., 2012: Význam genetických predispozícií drevín pri umelej obnove lesa. In: Sitková, Z., Kulla, L. (eds.): Rekonštrukcie nepôvodných smrekových lesov poznatky skúsenosti odporúčania. Zvolen: NLC - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, s Pacalaj, M., Longauer, R., Krajmerová, D., Gömöry, D., 2002: Effects of site altitude on the growth and survival of Norway spruce (Picea abies L.) provenances at the Slovak plots of IUFRO experiment Journal of Forest Science, 48(1): Palát, M., Hauck, O., 2002: Typ větvení a přírůst smrku. Lesnická práce, 81(9). Paule, L., 1992: Genetika a šľachtenie lesných drevín. Bratislava: Príroda, 304 s. Sušková, M., 2008: Testy potomstiev smrekovca so semenných sadov a vybraných uznaných porastov. Dizertačná práca. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 135 s. Šťastný, T., 1970: Výsledky provenienčných plôch smrekovca na Slovensku. In: V. jubilejná konferencia Výskumného ústavu lesného hospodárstva vo Zvolene. Bratislava: Príroda, s Tanz, J.S., 2001: Incorprating Genetic Gain in Timber Supply Analysis. Cortex Consultants Inc. for Forest Genetics Council of Btritish Columbia. FGG Extension Note 1, 15 pp. Tulstrup, N.P., 1959: International trade in forest tree seed. Unasylva, 13, p Smernice Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR na uznávanie lesných porastov a výberových stromov na zber a na prenos semena a sadeníc. Spravodajca Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR, ročník 1985, čiastka 6., 38 s. 100

101 Demonštračný objekt rekonštrukcie smrečín na Kysuciach Anna Tučeková Tučeková, A., 2012: Demonštračný objekt rekonštrukcie smrečín na Kysuciach. In: Bednárová, D.: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov zo seminára, ktorý sa konal vo Zvolene, Zvolen, NLC, s Príspevok predstavuje demonštračný objekt rekonštrukcie smrečín na Kysuciach. Predstavený demonštračný objekt Husárik je doplnený prvými hodnoteniami výsledkov v experimente umelej obnovy sadbou a sejbou (testovanie účinkov viacerých pôdnych aditív na ujatosť, vitalitu a odrastanie buka, jedle a smreka, sejba ôsmich drevín klasická a vo vegetačných bunkách). Kľúčové slová: demonštračný objekt Husárik, umelá obnova Adresa: Ing. Anna Tučeková, PhD., Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK Zvolen Úvod a problematika Smrek je s podielom 25,5 % (databáza o lesoch, NLC Zvolen, 2010) po buku druhou najzastúpenejšou drevinou v lesoch Slovenska. Väčšinu dnešných smrekových porastov tvoria nepôvodné smrečiny v stredných a nižších polohách, sústredené najmä v oblasti Beskýd na severe Slovenska, a v oblasti Spiša východne od Tatier. Len 5,7 % sa považuje za pôvodné smrekové lesy (Vladovič, 2003). Predovšetkým nepôvodné smrečiny sú v posledných desaťročiach sústavne postihované kalamitami, spôsobujúcimi rozsiahle ekologické aj ekonomické škody. Očakávané anomálie počasia, predovšetkým teplotné extrémy a prísušky pravdepodobne ďalej vystupňujú ohrozenie budúcich smrekových porastov, či už priame cez fyziológiu stromov alebo ne- 101

102 priame, zvýšenou agresivitou patogénov, napríklad podpňoviek (Armillaria sp.). Rekonštrukcia lesa je osobitný obnovný postup, ktorý sa uplatňuje v lesných porastoch zdravotne poškodených, s výrazným poklesom skutočného prírastku, preriedených a zaburinených a v lesných porastoch, v ktorých zanikli podmienky na ich prirodzenú obnovu pri prevodoch a premenách (Zákon 326/2005 Z. z. o lesoch). Cieľom príspevku je prierezovo predstaviť založený demonštračný objekt rekonštrukcie smrečín (DORS) na Kysuciach a prezentovať prvé výsledky umelej obnovy v rámci založeného demonštračného objektu. Metodické postupy zakladania experimentov v rámci DO Husárik Demonštračný objekt Husárik (DO Husárik) sa začal budovať v roku 2009 na pozemkoch spravovaných štátnym podnikom Lesy SR, š. p., OZ Čadca. Má výmeru približne 80 ha a účelom jeho zriadenia je praktická ukážka, overenie a nadväzujúci systematický výskum rôznych alternatív obnovy a výchovy lesa na kalamitných holinách pri rekonštrukciách odumierajúcich smrečín. Lokalizácia DO Husárik a rozmiestnenie jednotlivých experimentov (A až J) sa nachádza na obrázku 1. Zoznam experimentov: Obr. 1. Mapka DO Husárik s rozmiestnením jednotlivých experimentov (Šebeň et al., 2010) 102

103 A. provenienčné pokusy domácich a introdukovaných drevín B. pokusné výsadby vegetatívne množených klonov a hybridov C. porovnanie alternatív umelej obnovy (sejba, voľnokorenné a krytokorenné sadenice) D. test 5 pôdnych aditív v umelej obnove sadbou E. neceloplošné výsadby a kombinovaná obnova lesa F. pokusné výsadby rýchlorastúcich drevín (šľachtenej osiky a brezy) G. experiment s neceloplošnými podsadbami H. pokusné a demonštračné výchovné plochy v nárastoch I. pokusné a demonštračné výchovné plochy v mladinách J. pokusné a demonštračné výchovné plochy v žŕdkovinách Experimenty sú usporiadané formou znáhodnených blokov s opakovaním, čo umožňuje priebežné sledovanie a štatistické vyhodnocovanie rozdielov medzi overovanými variantmi. Cieľom experimentu C (obr. 2), na ktorý v príspevku upriamujem pozornosť je ukázať správnu voľbu drevín, výber typu sadbového materiálu a porovnať technologické postupy sadby a sejby jednotlivých drevín vysadených na holinách po rozpade monokultúry smreka. Umelá obnova sa uskutočnila 8 drevinami (smrek, jedľa, smrekovec, duglaska, buk, dub, javor, jaseň) tromi spôsobmi: sejba klasická (plôšky cm) sejba mikrovýsevy (vegetačné bunky) sadba krytokorenné sadenice sadba voľnokorenné sadenice Sejba je rozdelená na polovice prvá je realizovaná vo vegetačných bunkách a druhá polovica je vysiata klasickým postupom na plôšky. Sejba aj sadba je v pravidelných sponoch podľa jednotlivých drevín: smrek (2,0 2,0 m), jedľa (1,5 1,5 m), smrekovec (2,0 2,0 m), duglaska (1,5 1,5 m), buk (1,2 1,2 m), dub (1 1 m), javor (1,2 1,2 m), jaseň (1,2 1,2 m). Pri výsevoch sa využil výsevový substrát, perlit, hydrogel aj pôdny kondicionér. Sejba aj sadba sa uskutočnila v jarnom, jesennom termíne (r a 2012). Testovacie a demonštračné výsadby voľnokorenných a krytokorenných sadeníc uvedených drevín vrátane sejby sú na ploche asi 2,8 ha ( ks). 103

104 Obr. 2. Dizajn experimentu C: umiestnenie výsevov, voľnokorenných a krytokorenných výsadieb rôznych drevín Cieľom experimentu D (obr. 3), na ktorý tiež v príspevku upriamujem pozornosť je ukázať pri klasickej jamkovej výsadbe správnu voľbu drevín s aplikáciou aditív prídavných látok ako pozitívnych podporných prípravkov v pôdnom koreňovom priestore, ovplyvňujúcich rast nadzemnej časti a rozvoj koreňových systémov. Umelá výsadba troch hlavných drevín (smrek, jedľa, buk) je ošetrená 5 aditívami: A hydroabsorbent Agrohydrogel, B mikrobiologický pôdny kondicionér Bactofil B, C - vývojové hnojivo Forestal, D prírodný produkt Drevný popol, E mykorízny preparát Ectovit. K týmto variantom je priradený neošetrený variant F kontrola. Pri výbere sadbového materiálu sa dodržali genetické, morfologické aj fyziologické hľadiská kvality sadeníc a pri transporte, manipulácii a samotnej výsadbe technologická disciplína. Pred výsadbou sa na holine realizovali odbery vzoriek pôd na analýzu živinových pomerov. 104

105 Výsadba sa uskutočnila v jarnom termíne (r. 2011), klasickou jamkovou sadbou s pridaním jednotlivých aditív priamo pri výsadbe do jamky (drevný popol na povrch prekopaných jamiek). Plochy sú založené v znáhodnených blokoch, s opakovaniami (metóda latinských štvorcov). Jednotlivé dreviny sú vysadené pravidelne (štvorce) v sponoch ako sú uvedené pri drevinách smrek, buk, jedľa v experimente C. Rozmery jedného variantu sú m (rovnaké pre všetky dreviny). Plocha výsadieb smreka, buka a jedle s variantmi použitia aditív v 6 kombináciách je na výmere 1,56 ha (7 200 ks sadeníc). Detailné umiestnenie výsadieb smreka, jedle a buka s aditívami je na obrázku 3. Obr. 3. Dizajn experimentu D: porovnanie rôznych pôdnych aditív pri umelej obnove Pred zimným obdobím bola na plochách vykonaná individuálna ochrana sadeníc proti zveri náterom terminálneho výhonka chemickým repelentom Cervacol. Na plochách sa v priebehu vegetačného obdobia podľa potreby 1 2 vyžínalo. Po jarnej výsadbe, teda po založení pokusu, bola meraná hrúbka koreňového krčka a výška stonky sadeníc pre zistenie hodnôt týchto základných biometrických charakteristík v čase výsadby. Po ukončení rastu v prvom vegetačnom období (október) boli merané hrúbka krčka, výška stonky, výškový a hrúbkový prírastok. Boli zaznamenané straty (chýbajúce, suché) a poškodenie sadeníc (suché terminálne výhonky, zver, hlodavce). Spracovala sa fotodokumentácia a odobrali sa asimilačné orgány pre listové analýzy (v súčasnosti sa spracovávajú). Rastové charakteristiky boli pre každú drevinu analyzované jednofaktorovou analýzou rozptylu. Pre posúdenie významnosti rozdie- 105

106 lov priemerných hodnôt úrovní sledovaných faktorov sa použil Tukeyov test (a = 0,05). Vyhodnotil sa stav prežívania (ujatosť) a poškodenie sadeníc, ktoré sa vyjadrilo ako percento počtu živých (resp. poškodených) jedincov z počtu vysadených. Prvé výsledky z experimentov v rámci umelej obnovy sejbou a sadbou V tabuľke 1 sú prezentované prvé výsledky sejby vo vegetačných bunkách (mikrovýsevy) a na plôškach (klasická sejba s pridaním hydrogelov). Hodnotené sú vyklíčené semenáčiky drevín (smrek, smrekovec, jedľa, buk, jaseň) vysiate v jarnom období r v rámci experimentu C. Dreviny dub, javor a duglaska neboli doteraz hodnotené z dôvodu neskoršieho výsevu (máj 2012). Tabuľka 1. Percentá vyklíčených semenáčikov na jednotlivých plochách v rámci experimentu C Drevina Vyklíčené semenáčiky Vegetačné bunky Klasická sejba Variant I II III IV I II III IV Experiment C [%] Smrek Smrekovec Jedľa Buk Jaseň Javor Dub Duglaska Pri všetkých piatich hodnotených drevinách významne lepšie vyklíčili semená pod krytom t. j. vo vegetačných bunkách ako na klasických plôškach. Najvyššie percento vyklíčených semenáčikov mal smrek vo vegetačných bunkách (97,75 %), najnižšie jedľa na voľných plôškach (28,75 %). Semenáčiky vo vegetačných bunkách preukazujú aj pravidelné a lepšie rastové parametre nadzemnej časti ako na voľných klasických plôškach. Pri voľbe každého aplikovaného pôdneho aditíva, najmä hnojiva je nutné vychádzať zo stavu živín v pôde (Tučeková, Longauerová, 2008). Pôdy v oblasti rozpadajúcich sa kysuckých smrekových monokultúr dlhodobo preuka- 106

107 zujú nevyváženosť hlavných živín (Mg, P, Ca) a z dôvodu nízkej ph hodnoty (ph H 2 O 3,8 4,2) aj absenciu dôležitých pôdnych mikroorganizmov (napr. pôdnych baktérií) (Tučeková a kol., 2009). Nedostatočne zásobené výsadby majú vždy zvýšenú transpiráciu a tým aj spotrebu vody. Vlahový deficit v obidvoch vegetačných obdobiach po výsadbe bol značne vysoký. Preto sa po výsadbe všetkých troch drevín preukazuje na ujatosti pozitívny efekt aditív s obsahom hydroabsorbentov (hydrogelov). Najnižšie priemerné percento ujatosti dosiahol buk (86,6 %). Nízke percentá ujatia mali prevažne varianty ošetrené aditívami bez prídavku hydrogelu drevný popol a Forestal tab. 2). Najvyššie percento ujatia mali výsadby jedle s aplikáciou mykorízneho inokula obsahujúceho hydrogelové častice (97,7 %). Smrekové výsadby boli významne poškodené Hylobiom (asi 21 %) s čím súvisia aj vyššie straty v niektorých variantoch. Bukové výsadby pri nedostatku vlahy mali cca 17 % suchých terminálnych vrcholov. Najnižšie percento poškodenia zasušením terminálov sme zaznamenali na jedľových výsadbách (5,6 %). Poškodenie zverou počas vegetačného obdobia sme nezaznamenali, pretože výsadby v experimente D boli chránené pletivovým oplôtkom. Tabuľka 2. Ujatosť a poškodenie výsadieb s aplikáciou aditív po 1. vegetačnom období Aditívum Smrek obyčajný (Picea abies L.) Poškodené Ujatosť Hylobius ab. Buk lesný (Fagus sylvatica L.) Ujatosť Poškodené suchý terminál Jedľa biela (Abies alba Mill.) Ujatosť Poškodené suchý terminál [%] Experiment D Agrohydrogel 88,0 19,0 90,8 15,2 93,5 6,4 BactoFil B 83,2 27,0 85,0 10,4 93,5 12,0 Forestal 93,6 6,0 86,7 24,0 89,6 2,4 Drevný popol 84,0 8,0 84,2 14,4 93,5 3,2 Ectovit 84,0 45,0 87,8 11,2 97,9 0,8 Kontrola 90,4 20,0 85,0 24,8 91,9 8,8 Priemer 87,2 20,8 86,6 16,7 93,3 5,6 Na výsadbách s aplikáciou aditív sa po 1. vegetačnom období z meraných biometrických parametrov nadzemnej časti sadeníc medzi jednotlivými variantmi potvrdil najmä vplyv aplikácie prípravkov obsahujúcich hydrogelové zložky (BactoFil B, Agrohydrogel a Ectovit). Potvrdzujú to aj štatisticky významné rozdiely (a = 0,05) medzi priemernými hodnotami výšky, hrúbky v koreňovom krčku aj výškových a hrúbkových prírastkov sadeníc (tab. 3). 107

108 Z výškových prírastkov najvyššie hodnoty dosahujú smrekové, bukové aj jedľové výsadby ošetrené mykoríznym inokulom (Ectovit) a najnižšie s aplikáciou drevného popola. Už po prvom roku sa preukazuje pozitívny efekt mykorízneho inokula najmä na výškovom prírastku smreka, pričom na jedli a buku sa efekt nepreukazuje. Vysvetlením, by mohla byť skutočnosť, že ošetrovaný koreňový systém smrekových sadeníc bol už pri výsadbe najbohatšie prekorenený. V priebehu vegetačnej periódy sme pozorovali výkyvy v zrážkach pričom vlahový stres po výsadbe počas prvých 2 mesiacov bol aj príčinou vyšších strát a zasušených terminálov najmä buka. Na otvorenej nezaburinenej holine sa preukázal najväčší šok na výsadbe buka. Časť nižšieho burinného krytu vyžatého na výšku sadeníc zasa pozitívne vplývala na prežívanie, vitalitu a zdravotný stav najmä jedle. Tabuľka 3. Priemerné rastové parametre nadzemnej časti (so štatistickou významnosťou) výsadieb s aplikáciou rôznych aditív po 1. vegetačnom období (experiment D) Prípravok Hrúbka koreň. krčka [mm] Výška stonky [cm] Výškový prírastok [cm] Hrúbkový prírastok [mm] V čase výsadby Po 1. roku V čase výsadby Po 1. roku Po 1. roku Po 1. roku Agrohydrogel BactoFil B Forestal Drevný popol Ectovit Kontrola 6,22 a 5,82 a 5,64 b 6,25 a 5,85 a 5,92 a Smrek obyčajný (Picea abies L.) 6,86 b 42,92 a 46,61 a 6,81 b 38,84 b 42,88 b 8,00 a 38,59 b 43,55 b 7,30 b 40,11 b 42,66 b 7,05 b 38,67 b 44,35 a 7,03 b 36,94 b 42,23 b Buk lesný (Fagus sylvatica L.) 3,69 b 4,04 b 4,96 a 2,55 c 5,68 a 5,29 a 0,64 c 0,99 b 2,36 a 1,05 b 1,20 b 1,11 b Agrohydrogel BactoFil B Forestal Drevný popol Ectovit Kontrola 5,47 a 5,59 a 4,64 b 4,06 b 5,88 a 3,94 bc 6,96 a 6,44 a 5,67 b 5,17 bc 6,56 a 5,52 b 30,63 a 29,45 ab 25,51 b 27,45 b 26,01 b 25,53 b 31,40 a 30,41 a 26,45 b 28,17 b 28,33 b 26,78 b 0,77 bc 0,96 b 0,94 b 0,72 c 2,32 a 1,25 ab 1,49 a 0,85 b 1,03 a 1,11 a 0,68 b 1,58 a Jedľa biela (Abies alba Mill.) Agrohydrogel BactoFil B Forestal Drevný popol Ectovit Kontrola 7,76 a 7,83 a 7,01 b 7,13 a 7,96 a 7,65 a 7,84 a 8,37 a 7,07 a 8,45 a 8,01 a 9,02 a 30,29 a 29,50 a 29,87 a 29,32 a 26,01 b 28,57 a 31,21 a 32,15 a 31,61 a 31,11 a 29,67 a 30,93 a 0,92 c 2,65 ab 1,74 b 1,79 b 3,66 a 2,36 ab 0,08 c 0,54 b 0,06 c 1,32 a 0,05 c 1,37 a Rovnaké písmená znamenajú štatisticky nevýznamné rozdiely na p < 0,

109 Záver Na výskumno-demonštračnom objekte Husárik na Kysuciach budeme môcť názorne demonštrovať čo pre obnovu kalamitných plôch jednotlivé postupy a riešenia znamenajú. Výstupom z experimentu C a D bude overená technológia používania progresívnych postupov umelej obnovy na veľkoplošných holinách po rozpade monokultúry smreka. Pri aplikácii rôznych hnojivých aditív na kalamitných holinách sa nám preukazujú priaznivé účinky doplnenia minerálnych živín, zlepšenie fyzikálnych vlastností pôd (po pridaní mikroorganizmov a hydrogelov, mykoríznych inokúl) čo následne priaznivo ovplyvní nielen zdravotný stav ale aj rastové parametre kultúr. Hodnotenie rastových ukazovateľov je vzhľadom na doterajšie krátke obdobie po výsadbe a aplikácii aditív málo preukazné. Výškový prírastok snáď najlepšie vyjadruje adaptáciu a rastovú reakciu sadeníc na prostredie a pridávané aditíva v prvom vegetačnom období. Tento bol najvýraznejší pri smreku. Popri hodnotení prežívania, poškodenia a rastovej odozvy sadeníc budú v ďalšom období vykonané chemické rozbory pôdy a asimilačných orgánov po aplikácii aditív a hodnotený celkový adaptačný proces a fyziologická kvalita výsadieb. Technológie obnovy vyvíjané a demonštrované na DO Husárik budú sledované a priebežne porovnávané a na základe dosiahnutých výsledkov odporúčané pre použitie v praxi lesného hospodárstva. Poďakovanie Všetky uvedené výskumné aktivity realizované na DO Husárik boli podporované realizáciou projektu Demonštračný objekt premeny odumierajúcich smrekových lesov na ekologicky stabilnejšie multifunkčné ekosystémy na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (50 %) a podporované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmlúv č. APVV a č. APVV (50 %). 109

110 Literatúra Šebeň, V., Kulla., L, Foffová, E., Kamenský, M., Longauer, R., Pôbiš, I., Strmeň, S., Štefančík, I., Tučeková, A., 2011: Realizačný projekt demonštračného objektu Husárik. Zvolen: NLC-LVÚ Zvolen, 25 s. Tučeková, A., Longauerová, V., 2008: Vplyv ekologických a mikrobiologických prípravkov na zdravotný stav a rast drevín v juvenilnom štádiu v oblasti kalamitných holín Kysúc. In: Pěstování lesů na počátku 21. století, Sborník recenzovaných příspěvků z konferenie, Kostelec nad Černými lesy, , Praha : ČZU, ISBN nestr., Halák, A., Slamka, M., 2008: Hydrogely v umelej obnove lesa. In: Forestry Journal-Lesnícky časopis, 54(4): , 2009: Pôdne kondicionéry v lesníckych technológiách. In: Zborník referátov z medzinárodného odborného seminára Aktuální problematika lesního školkařství v České republice v r. 2009, konaného novembra 2009 v Jablonném nad Vltavou, s Vladovič, J., Oblastné východiská a princípy hodnotenia drevinového zloženia a ekologickej stability lesov Slovenska. Bratislava, Príroda, Lesnícke štúdie, č. 57, 53 s. 110

111 Informácia o činnosti Združenia lesných škôlkarov Slovenskej republiky Miriam Sušková Sušková, M., 2012: Informácia o činnosti Združenia lesných škôlkarov Slovenskej republiky. In: Bednárová, D.: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa Zborník referátov zo seminára, ktorý sa konal vo Zvolene, Zvolen, NLC, s Informácia o obnovení činnosti Združenia lesných škôlkarov Slovenskej republiky, o jeho aktuálnych aktivitách a plánoch do najbližšej budúcnosti. Kľúčové slová: legislatíva, producenti lesného reprodukčného materiálu, sadbový materiál, združenie Adresa: Ing. Miriam Sušková, PhD., Štefánikova 1513/23, SK Liptovský Mikuláš; Združenie lesných škôlkarov Slovenskej republiky, Jesenského 184, SK Snina V marci 2012 obnovilo svoju činnosť Združenie pestovateľov sadbového materiálu lesných a okrasných drevín, ktoré bolo založené pred v Snine a na Ministerstve vnútra SR zaregistrované Prvé ustanovujúce zasadnutie sa konalo v Liptovskom Hrádku. Ďalšiu činnosť, vzhľadom na rôzne okolnosti, nevykonávalo. Na prvom valnom zhromaždení skalných členov združenia po 15 rokoch ( ) sa členovia zhodli, že činnosť združenia je potrebné obnoviť. Výskum a inovácie v tejto oblasti lesného hospodárstva sa dostali v ostatných rokoch na úplný okraj záujmu, a preto je dôležité obnoviť združenie, ktoré by bolo producentom lesného reprodukčného materiálu v tejto oblasti nápomocné, umožnilo by čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ na ďalšie vzdelávanie, výmenu skúseností so zahraničnými producentmi a ktoré by bolo aktívnym účastníkom pri tvorbe legislatívnych noriem, ktoré závaž- 111

112 ným spôsobom ovplyvňujú činnosti na úseku lesného reprodukčného materiálu. Zároveň by pomáhalo pri zlepšovaní odbytových možností a podmienok pri nákupe materiálov a služieb pre činnosť svojich členov. Vzhľadom na vývoj, ktorý nastal v tejto oblasti za ostatných 15 rokov, bolo potrebné upraviť a novelizovať pôvodné stanovy združenia a tiež bolo prijaté rozhodnutie o zmene názvu združenia na Združenie lesných škôlkarov Slovenskej republiky ZLŠ SR. Na základe záujmu, ktorý prejavili producenti lesného reprodukčného materiálu bolo v dňoch zvolané do Liptovského Mikuláša ďalšie valné zhromaždenie za účasti nových členov združenia, zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Národného lesníckeho centra Zvolen, ako aj zástupcu Sdružení lesních školkařů ČR. Valným zhromaždením bol jednohlasne prijatý návrh a za členov predsedníctva boli zvolení: Ing. Miroslav Lazorík predseda združenia Ing. Peter Holík podpredseda združenia pán Samuel Kozánek podpredseda združenia Manažér Sdružení lesních školkařů ČR Ing. Vladimír Foltánek predniesol informáciu o činnosti českého združenia. Združenie funguje 18 rokov, má 76 členov, jeho členovia obhospodarujú asi 90 % produkčných škôlkarských plôch v ČR. Združenie má vybudovanú silnú pozíciu a je akceptovaným a prizývaným partnerom štátnej správy pri legislatívnom procese. Medzi významné aktivity združenia o. i. patrí vytvorenie softwarových prostriedkov na vedenie škôlkarskej evidencie, zabezpečenie výberu poisťovne a poistného produktu na poistenie škôlok proti abiotickým činiteľom, pravidelné vzdelávanie členov združenia formou rôznych kurzov a seminárov, intenzívne vzdelávanie technických pracovníkov v lesnom hospodárstve (financované z fondov EÚ), organizovanie odborných exkurzií v ČR aj v zahraničí, publikačná činnosť a pod. V rámci odborného programu odznel aj príspevok Mgr. inž. Robert Pabiana z poľských štátnych lesov, ktorý sa síce z vážnych pracovných dôvodov rokovania nemohol zúčastniť, ale splnomocnil Ing. Miriam Suškovú, PhD., aby jeho príspevok predniesla. Príspevok vyhodnotil porovnanie 2 typov obalov, ktoré sa používajú v poľskom kontajnerovom škôlkarstve BCC (polypropylénové) a Robin (polystyrénové). Podrobne vyhodnotil výhody a nevýhody týchto 2 typov v jednotlivých fázach pestovania krytokorenných sadeníc. 112

113 V rámci diskusie boli na valnom zhromaždení definované ciele združenia na rok 2012: návrh legislatívnych predpisov v oblasti LRM najmä so zameraním na zásady výškového prenosu LRM, vytvorenie webovej stránky, odborná exkurzia so zameraním na produkciu krytokorenných sadeníc a moderné škôlkarské technológie (Poľsko, Česko) v dňoch , príprava katalógu lesných škôlok a producentov LRM, zabezpečenie propagácie združenia na výstave LES 2012 v dňoch v Nitre v spolupráci s členom združenia OZ Semenoles, zabezpečenie účasti združenia na projektoch z EÚ fondov v opatrení 2.1 Podpora ďalšieho vzdelávania v spolupráci s NLC - Ústavom lesníckeho poradenstva a vzdelávania, spolupráca s jednotlivými členmi pri príprave oznámenia o produkcii LRM, prečíslovania zdrojov podľa novej legislatívy, vedenia grafickej evidencie a pod., nadviazanie kontaktov s dodávateľskými firmami a rokovanie o príp. hromadných dodávkach substrátu, hnojív a pod., preskúmanie možností získania poistenia škôlok proti škodám abiotickými činiteľmi. Na záver valné zhromaždenie prijalo uznesenie, v zmysle ktorého je potrebné urýchlene vypracovať návrh legislatívnej úpravy, ktorá bude riešiť výškový prenos LRM a nakladanie so semenáčikmi z prirodzeného zmladenia, prerokovať ho so Sekciou lesného hospodárstva a spracovania dreva MPaRV SR a zabezpečiť jeho predloženie do NR SR. Na druhý deň pokračoval program valného zhromaždenia terénnou vychádzkou do Jánskej doliny, kde si mohli účastníci odpočinúť od každodenných povinností pri návšteve Stanišovskej jaskyne alebo sa okúpať v prírodnom kráteri s termálnou minerálnou vodou. K dnešnému dňu môžeme konštatovať, že plán činnosti, tak ako bol stanovený Valným zhromaždením v máji 2012 sa postupne darí napĺňať. Bol spracovaný návrh zmeny vyhlášky č. 501/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh so zameraním na zásady výškového prenosu LRM ale aj niektorých ustanovení zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z., ktoré by mali zjednodušiť jeho vykonateľnosť. V čase konania 113

114 semináru bude návrh na zmeny predložený na ďalšie konanie na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V dňoch sa uskutočnila odborná exkurzia so zameraním na produkciu krytokorenného sadbového materiálu v lesných škôlkach v Poľsku a v Českej republike. Exkurzie sa zúčastnilo 14 producentov lesného reprodukčného materiálu. Okrem členov Združenia lesných škôlkarov SR sa na exkurzii zúčastnili aj ďalší producenti lesného reprodukčného materiálu. V rámci odborného programu navštívili účastníci Nadlesnictwo Bielsko- -Biała (škôlka Bielsko-Biała), Nadlesnictwo Ustroń (škôlka Woleństwo), Nadlesnictwo Gidle (škôlka Sowin) v Poľsku a škôlky fy BAROZA, s. r. o., Krnov, ATRO Rýmařov, s. r. o. a Lescus Cetkovice, s. r. o. v Českej republike. Nadleśnictwo Bielsko kontajnerová škôlka má celkovú výmeru 2,91 ha, pričom produkčná plocha predstavuje 0,92 ha. Ročná produkcia je približne 2 mil. krytokorenných sadeníc. 3-ročná jedľa biela 114

115 Vybavenie škôlky: 6 zavlažovacích rámp na výmere 0,72 ha, tradičná závlaha na Dunemannových rámoch 0,06 ha, závlaha v PEK 0,20 ha, chladiareň na dlhodobé skladovanie semien pri teplote -10 ºC objem 20 ton suchých semien buka, chladiareň na stratifikáciu semien pri teplote +3 ºC objem 4,5 tony stratifikovaných semien (vlhkosť okolo 32 %), chladiareň na skladovanie sadeníc pri teplote okolo 0 C, murovaná hospodárska budova, sklad bukového semena, murovaná hospodárska budova s výsevovou halou a sociálnou časťou, prívod vody na rieke Wapienia s nádržou s objemom asi 50 m 3, technológie: linka na plnenie kaziet, výsevová linka na výsev do kontajnerov, umývačka na umývanie a dezinfekciu polystyrénových kaziet, škôlka používa polystyrénové kazety s objemom V 200 cm 3 pre SM a SC alebo V 285 cm 3 pre BK. Nadleśnictwo Ustroń kontajnerová škôlka Woleństwo má celkovú výmeru 1,21 ha, z toho produkčná plocha predstavuje 0,71 ha, ročná produkcia je 1,2 mil. krytokorenných sadeníc, z toho 200 tis. ks ihličnatých a 1 mil. ks listnatých sadeníc. Vybavenie škôlky: hospodársko-sociálna budova so skladom, halou na výsev a škôlkovanie, sklad na uloženie substrátu, polystyrénových kontajnerov a priestory so skladovacími regálmi, úložiská sú zavlažované pomocou zavlažovacích rámp, chladiareň určená na stratifikáciu BK a JD, sklad sadeníc s možnosťou regulácie teploty a vlhkosti, podkrovie je upravené na krátkodobé uskladnenie šišiek aj semien. Nadleśnictwo Gidle kontajnerová škôlka Sowin má celkovú výmeru 6,91 ha z toho produkčná plocha 5,78 ha, ročná produkcia je viac ako 10 mil. ks krytokorenných sadeníc. 115

116 Závlahový systém Buk lesný výsev jar 2012 Vybavenie škôlky: administratívno-hospodárska budova, 4 PEK (1,5 ha zakrytej plochy), chladiarne na uskladnenie sadeníc s kapacitou 4 mil. ks sadeníc, 2 výsevové linky, z toho 1 na výsev ťažkých semien BK, DB, transplantér linka na preškôlkovanie semenáčikov. BAROZA, s. r. o. lesná škôlka kontajnerovaných sadeníc Brantice Areál kontajnerovej škôlky bol vybudovaný v roku Škôlka ako prvá v Českej republike začala pestovať krytokorenný sadbový materiál na vzduchovom vankúši technológiou fínskej firmy Lannen. Škôlka sa nachádza neďaleko najvyššieho pohoria na Morave (Praděd m n. m.) v nadmorskej výške 400 m n. m. Špecializuje sa len na pestovanie krytokorenných sadeníc s použitím fínskej technológie a dreviny pestuje v kontajneroch typu Plantek F. 116

117 Areál má výmeru 3 ha, z toho fóliovník 0,17 ha a vonkajšie produkčné plochy 1 ha. Škôlka produkuje všetky základné druhy ihličnatých aj listnatých lesných drevín. Sadbový materiál sa pestuje výlučne ako jednoročný s ročnou produkciou 2,5 mil. až 4 mil. ks. Škôlka produkuje tiež sadbový materiál pre záhradnícke firmy na vrúbľovanie. ATRO Rýmařov, s. r. o. lesná škôlka Dlouhá Loučka Lesná škôlka sa nachádza v obci Dlouhá Loučka u Uničova, teda na rozhraní Moravskosliezskeho a Olomouckého kraja. Umiestnenie uprostred Moravy v nízkej nadmorskej výške umožňuje skoré vyzdvihovanie sadeníc v jarnom období a relatívne krátku dobu prepravy k odberateľom v celej ČR. V súčasnej dobe prevádzka ponúka okolo 5 mil. výsadby schopných sadeníc lesných drevín. Z toho 2,5 mil. kontajnerovaných a približne 2,5 mil. voľnokorenných. Lesná škôlka disponuje najmodernejším vybavením na pestovanie voľnokorenných a krytokorenných sadeníc. Sadenice sa pestujú na m² krytých plôch (skleníky, fóliovníky). Škôlka ďalej prevádzkuje dva chladiace sklady s kapacitou uskladnenia 3 mil. sadeníc. Všetky pestovné plochy sú vybavené modernými zavlažovacími systémami. Škôlka produkuje sadenice takmer všetkých druhov lesných drevín, približne 200 druhov okrasných krov, drevín, tráv a letničiek a tiež sadenice pre pestovateľov vianočných stromčekov. Lescus Cetkovice, s. r. o. lesná škôlka Lesná škôlka bola založená v roku 1994, časť určená na pestovanie krytokorenných sadeníc na vzduchovom vankúši bola založená v roku Výmera lesnej škôlky je 25 hektárov a a ročná produkcia v súčasnosti predstavuje asi 5 mil. ks. Z toho je asi 50 % voľnokorenných a 50 % krytokorenných sadeníc. Škôlka je vybavená kompletnou technológiou BCC. V jednoročnom cykle produkuje krytokorenné sadenice SM, BO, DB, BK, SC a DG. V súčasnosti je osiatych približne 3 mil. buniek. Na produkciu krytokorenného sadbového materiálu sa používajú sadbovače BCC HIKO. 117

118 Škôlka produkuje aj ostatné druhy lesných drevín a okrem dodávky sadeníc poskytuje aj zalesňovanie na kľúč, ktoré zahŕňa zabezpečenie kvalitného sadbového materiálu s pôvodom podľa potrieb zákazníka, jeho dovoz na miesto a zalesnenie. Škôlka produkuje aj ostatné druhy lesných drevín a okrem dodávky sadeníc poskytuje aj zalesňovanie na kľúč, ktoré zahŕňa zabezpečenie kvalitného sadbového materiálu s pôvodom podľa potrieb zákazníka, jeho dovoz na miesto a zalesnenie. V čase prípravy tohto príspevku sa zároveň Združenie lesných škôlkarov SR pripravuje na účasť na výstave Lignumexpo LES 2012 v dňoch v Nitre v spolupráci s členom združenia OZ Semenoles, kde chce združenie oboznámiť so svojou činnosťou aj širšiu odbornú verejnosť. Činnosť združenia sa samozrejme nezabezpečí sama, a tak je len na jeho členoch, akým smerom sa bude do budúcnosti vyvíjať a koľko užitočných vecí prinesie. Združenie preto privíta všetky podnetné návrhy na riešenie problémov, s ktorými sa producenti LRM denne stretávajú, ale aj nových záujemcov o členstvo v združení. 118

Metodika na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z obchodnej výmeny alebo z dovozu Národné lesnícke centrum (ďalej l

Metodika na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z obchodnej výmeny alebo z dovozu Národné lesnícke centrum (ďalej l Metodika na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z obchodnej výmeny alebo z dovozu Národné lesnícke centrum (ďalej len centrum ), ako orgán štátnej odbornej kontroly v

Podrobnejšie

untitled

untitled Výskumno-demonštračné objekty: cesta efektívnej spolupráce výskumu s praxou Ing. Ladislav Kulla, PhD. Zvolen, 3. 11. 2009 Obsah Výskum a prax Výskumná základňa Biely Váh Výskumno-demonštračné objekty rekonštrukcií

Podrobnejšie

Snímek 1

Snímek 1 VYBRANÉ UKAZOVATELE POŠKODENIA LESOV ZISTENÉ V RÁMCI NÁRODNEJ INVENTARIZÁCIE A MONITORINGU LESOV SR Vladimír Šebeň, Michal Bošeľa a:poškodenie z NIML 1/26 NIML SR 2005-2006: výberová reprezentatívna metóda

Podrobnejšie

Prezentácia programu PowerPoint

Prezentácia programu PowerPoint VPLYV NEPRIEPUSTNÉHO POKRYTIA PÔDY NA KLÍMU MIEST V KONTEXTE KLIMATICKEJ ZMENY PEDO-CITY-KLIMA Jaroslava Sobocká j.sobocka@vupop.sk Odborný seminár k projektu APVV-15-0136, Bratislava 4.6.2018 Projekt

Podrobnejšie

C(2018)2526/F1 - SK (annex)

C(2018)2526/F1 - SK (annex) EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 30. 4. 2018 C(2018) 2526 final ANNEX 1 PRÍLOHA k DELEGOVANÉMU NARIADENIU KOMISIE (EÚ) /... ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014, pokiaľ

Podrobnejšie

Monitoring kvality povrchových vôd Slovenskej republiky

Monitoring kvality povrchových vôd Slovenskej republiky Monitorovanie stavu útvarov povrchových vôd, podzemných vôd a chránených území Róbert CHRIAŠTEĽ Slovenský hydrometeorologický ústav RSV stav implementácie v podmienkach SR Rajecké Teplice 25-26 Apríl 2006

Podrobnejšie

Zavedenie systému separácie a manažment odpadového hospodárstva obce Jaklovce

Zavedenie systému separácie a manažment odpadového hospodárstva obce Jaklovce Úvod a ciele zhodnotenie zrážkovo intercepčného procesu živého a odumretého porastu na výskumnej ploche Červenec v Západných Tatrách v nadmorskej výške 1420 m počas vegetačných období 2013-2015 monitoring

Podrobnejšie

Microsoft Word - vlastný materiál do NR SR.doc

Microsoft Word - vlastný materiál do NR SR.doc Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2010 ZELENÁ SPRÁVA Bratislava, 21. septembra 2011 1 Obsah 1. Úvod... 4 1.1. Všeobecná charakteristika stavu lesov a lesníctva na Slovensku...

Podrobnejšie

Microsoft Word - ZS Ruzomberok

Microsoft Word - ZS Ruzomberok INFORMAČNÝ LIST ÚSPEŠNE ZREALIZOVANÉHO PROJEKTU Inovácia vzdelávania a kľúčových kompetencií žiakov a učiteľov Názov projektu v prírodovedných predmetoch na základnej škole Kód ITMS 26110130069 Prijímateľ

Podrobnejšie

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2011 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: Obsah tohto dokumentu má informatí

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2011 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: Obsah tohto dokumentu má informatí ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2011 Vyhlásené: 18.06.2011 Časová verzia predpisu účinná od: 01.07.2011 Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter. 176 V Y H L Á Š K A Ministerstva pôdohospodárstva

Podrobnejšie

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2018 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: Obsah dokumentu je právne záväzný.

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2018 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: Obsah dokumentu je právne záväzný. ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2018 Vyhlásené: 19. 6. 2018 Časová verzia predpisu účinná od: 1. 7.2018 Obsah dokumentu je právne záväzný. 172 VYHLÁŠKA Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja

Podrobnejšie

Systém ASPI - 138/2010 Z.z. Zmena: 49/2011 Z.z. Zmena: 73/2013 Z.z. Zmena: 180/2013 Z.z. Zmena: 182/2014 Z.z. ZÁKON z 3. marca 2010 o lesnom reprodukč

Systém ASPI - 138/2010 Z.z. Zmena: 49/2011 Z.z. Zmena: 73/2013 Z.z. Zmena: 180/2013 Z.z. Zmena: 182/2014 Z.z. ZÁKON z 3. marca 2010 o lesnom reprodukč Systém ASP - 138/2010 Z.z. Zmena: 49/2011 Z.z. Zmena: 73/2013 Z.z. Zmena: 180/2013 Z.z. Zmena: 182/2014 Z.z. ZÁKON z 3. marca 2010 o lesnom reprodukčnom materiáli Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla

Podrobnejšie

Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku družstvo Štatút plemennej knihy plemena: Landras

Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku družstvo Štatút plemennej knihy plemena: Landras Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku družstvo Štatút plemennej knihy plemena: Landras Právnym základom štatútu plemennej knihy ( ďalej len štatút PK ) je zákon č. 194/1998 Z.z. o šľachtení a plemenitbe

Podrobnejšie

Microsoft Word - Technicka_sprava_Paulownia_cista.doc

Microsoft Word - Technicka_sprava_Paulownia_cista.doc Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen Testovanie klonov rýchlorastúcej dreviny Paulownia v podmienkach východoslovenskej nížiny Projekt financovaný prostredníctvom

Podrobnejšie

MONITORING KVALITY PŠENICE V SR V ROKU 2012 Soňa GAVURNÍKOVÁ, Roman HAŠANA, Rastislav BUŠO PIEŠŤANY, 2013

MONITORING KVALITY PŠENICE V SR V ROKU 2012 Soňa GAVURNÍKOVÁ, Roman HAŠANA, Rastislav BUŠO PIEŠŤANY, 2013 MONITORING KVALITY PŠENICE V SR V ROKU 2012 Soňa GAVURNÍKOVÁ, Roman HAŠANA, Rastislav BUŠO PIEŠŤANY, 2013 Výsledky monitorovania kvality pšenice Všetky parametre nutričnej a technologickej kvality pšeničného

Podrobnejšie

Microsoft Word - Predloženie žiadosti o poskytnutie podpory v rámci národného projektu s názvom Podpora biodiverzity prvkami ze

Microsoft Word - Predloženie žiadosti o poskytnutie podpory v rámci národného projektu s názvom Podpora biodiverzity prvkami ze M E S T O R O Ž Ň A V A Pre zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Rožňave dňa 28. 03.2019 K bodu rokovania číslo: Názov správy: Predloženie žiadosti o poskytnutie podpory v rámci národného projektu s názvom

Podrobnejšie

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2009 Vyhlásené: Vyhlásená verzia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Obsah tohto dokumentu m

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2009 Vyhlásené: Vyhlásená verzia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Obsah tohto dokumentu m ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2009 Vyhlásené: 29.09.2009 Vyhlásená verzia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter. 368 V Y H L Á Š K A Ministerstva

Podrobnejšie

PowerPoint Presentation

PowerPoint Presentation Uznávanie kvalifikácie a osobitnej odbornej spôsobilosti v oblasti BOZP, nástroj na uplatnenie našich odborníkov na trhu práce v krajinách EÚ Inštitút pre výskum práce a rodiny Župné nám.5-6, Bratislava

Podrobnejšie

Microsoft PowerPoint - Bioindikacia

Microsoft PowerPoint - Bioindikacia ekologických podmienok v lesných ekosystémoch Ing. Ján J Merganič,, PhD. www.forim.sk 3.12. 2007 Zvolen Úvodný rozbor problematiky Teoretické aspekty numerickej fytoindikácie Hodnotenie zmien v lesnom

Podrobnejšie

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bajkalská 27, P.O. Box 12, Bratislava 27 R O Z H O D N U T I E Číslo: 0132/2019/T Bratislava Čí

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bajkalská 27, P.O. Box 12, Bratislava 27 R O Z H O D N U T I E Číslo: 0132/2019/T Bratislava Čí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bajkalská 27, P.O. Box 12, 820 07 Bratislava 27 R O Z H O D N U T I E Číslo: 0132/2019/T Bratislava 10.12.2018 Číslo spisu: 4038-2018-BA Úrad pre reguláciu sieťových

Podrobnejšie

6 Kapitola 6 Výsledky vyšetrení počas projektov Lekári idú do ulíc a MOST 2008 Počas mesiacov júl a august v rámci projektu Lekári idú do ulíc a počas

6 Kapitola 6 Výsledky vyšetrení počas projektov Lekári idú do ulíc a MOST 2008 Počas mesiacov júl a august v rámci projektu Lekári idú do ulíc a počas 6 Kapitola 6 Výsledky vyšetrení počas projektov Lekári idú do ulíc a MOST 2008 Počas mesiacov júl a august v rámci projektu Lekári idú do ulíc a počas 30 dní trvania Mesiaca o srdcových témach (MOST-u)

Podrobnejšie

SPRIEVODNÁ SPRÁVA

SPRIEVODNÁ SPRÁVA I. INVENTARIZÁCIA DREVÍN RASTÚCICH MIMO LES Inventarizácia drevín, rastúcich mimo lesa (mimo lesné pozemky) v zábere stavby bola vypracovaná v súlade so znením zákona NR SR c.543/2002z.z. O ochrane prírody

Podrobnejšie

KOMO - SK

KOMO - SK KOMO produktový certifikát SKH Nieuwe Kanaal 9a, 6709 PA Wageningen, Holandsko P.O.Box 159, 6700 AD Wageningen, Holandsko Telefón: +33 (0)317 45 34 25 E-mail: mail@skh.nl Web: http://www.skh.nl MODIFIKOVANÉ

Podrobnejšie

Prezentácia programu PowerPoint

Prezentácia programu PowerPoint Monitorovanie a hodnotenie dopadov sucha - reportovacia sieť RNDr. Gabriela Ivaňáková Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava DriDanube Drought Risk in the Danube Region Project co-funded by European

Podrobnejšie

Hospodárska prognóza zo zimy 2016: Zvládanie nových výziev Brusel 4. február 2016 Európska komisia - Tlačová správa Európske hospodárstvo teraz vstupu

Hospodárska prognóza zo zimy 2016: Zvládanie nových výziev Brusel 4. február 2016 Európska komisia - Tlačová správa Európske hospodárstvo teraz vstupu Hospodárska prognóza zo zimy 2016: Zvládanie nových výziev Brusel 4. február 2016 Európska komisia - Tlačová správa Európske hospodárstvo teraz vstupuje už do štvrtého roku oživenia, pričom rast poháňanýnajmä

Podrobnejšie

Uvod podkornikovite OLH [Režim kompatibility]

Uvod podkornikovite OLH [Režim kompatibility] Podkôrny a drevokazný hmyz na Slovensku Jozef Vakula Lesnícky výskumný ústav Stredisko lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica 0902-649 291 Situácia na Slovensku - vývoj náhodných ťažieb 10 000

Podrobnejšie

O D V O D N E N I E

O D  V O D N E N I E O D Ô V O D N E N I E A. Všeobecná časť Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Centrálnom informačnom systéme sa predkladá do medzirezortného pripomienkového konania na základe

Podrobnejšie

NSK Karta PDF

NSK Karta PDF Názov kvalifikácie: Špecialista riadenia kvality v hutníctve Kód kvalifikácie U2146013-00416 Úroveň SKKR 7 Sektorová rada Hutníctvo, zlievarenstvo a kováčstvo SK ISCO-08 2146013 / Špecialista riadenia

Podrobnejšie

Katastrálne územie Horný a Dolný Vinodol

Katastrálne územie Horný a Dolný Vinodol OBEC VINODOL Prípravné konania pozemkových úprav Katastrálne územie Horný Vinodol Katastrálne územie Dolný Vinodol Katastrálne územia Horný Vinodol a Dolný Vinodol sa vykonávajú podľa zákona č. 330/1991

Podrobnejšie

GENERÁLNY ŠTÁB

GENERÁLNY  ŠTÁB GENERÁLNY ŠTÁB OZBROJENÝCH SÍL SLOVENSKEJ REPUBLIKY VOJENSKÁ ŠPECIFIKÁCIA Motorové palivá, oleje, mazivá, prevádzkové kvapaliny a špeciálne kvapaliny OLEJ LETECKÝ LO-12 Súvisiaci kód NATO O-147 Číslo MSU-26.4/L

Podrobnejšie

Názov úlohy

Názov úlohy NR Identifikácia pripravovaných legislatívnych aktivít, ktoré majú najväčší dosah na neziskový sektor a občiansku spoločnosť, ponecháva MŽP na zváženie členov Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie

Podrobnejšie

Brožúra

Brožúra Zelené mesto Nováky Oddychové zóny pri bytových a rodinných domoch na území mesta Nováky 1 Vážení občania, mesto Nováky pripravuje od roku 2016 pre Vás možnosť prenajať si voľné plochy na území mesta Nováky

Podrobnejšie

N á v r h

N á v r h Všeobecne záväzného nariadenia obce Plavecký Mikuláš č. 3/2014 o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľností na území obce Plavecký Mikuláš Obec Plavecký Mikuláš, Obecné zastupiteľstvo v Plaveckom

Podrobnejšie

Aktualizácia č. 1 Usmernenia č. 3/2013 operačný program Vzdelávanie Názov: Usmernenie pre Prijímateľov vo veci periodicity predkladania plánov a harmo

Aktualizácia č. 1 Usmernenia č. 3/2013 operačný program Vzdelávanie Názov: Usmernenie pre Prijímateľov vo veci periodicity predkladania plánov a harmo Aktualizácia č. 1 Usmernenia č. 3/2013 operačný program Vzdelávanie Názov: Usmernenie pre Prijímateľov vo veci periodicity predkladania plánov a harmonogramu verejných obstarávaní a iných náležitostí výkonu

Podrobnejšie

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Obyce na roky 2003 2013 DODATOK č. 1 - rozvoj bývania Obyce 2011 1. Analýza hospodárskeho rozvoja obce - doplnenie a/ sociálno ekonomická analýza Časť :

Podrobnejšie

Prezentácia programu PowerPoint

Prezentácia programu PowerPoint Študijný program RASTLINY V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ ANOTÁCIA stručná charakteristika Štúdium v programe Rastliny v životnom prostredí v rámci U3V ponúka študujúcim informácie o funkciách rastlín a vegetácie

Podrobnejšie

Obce okresu Nové Zámky z aspektu ukazovateľov samosprávy

Obce okresu Nové Zámky z aspektu  ukazovateľov samosprávy Vnímanie volieb na úrovni miestnej samosprávy z pohľadu obyvateľov obcí okresu Nové Zámky RNDr. Katarína Vilinová, PhD., RNDr. Gabriela Repaská, PhD., Bc. Andrea Lelkešová Štruktúra prezentácie Úvod Základné

Podrobnejšie

Vývoj evapotranspiácie počas veľkého vegetačného obdobia vo výškovom profile Slovenska z pohľadu možného vývoja klímy

Vývoj evapotranspiácie počas veľkého vegetačného obdobia vo výškovom profile Slovenska z pohľadu možného vývoja klímy Rožnovský, J., Litschmann, T. (ed): Seminář Evaporace a evapotranspirace, Brno, 23. března 2005, ISBN 80-86690-24-5, s. 81-85 VÝVOJ EVAPOTRANSPIÁCIE POČAS VEĽKÉHO VEGETAČNÉHO OBDOBIA VO VÝŠKOVOM PROFILE

Podrobnejšie

Obecné zastupiteľstvo v Kuklove, na základe samostatnej pôsobnosti, podľa 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a 6

Obecné zastupiteľstvo v Kuklove, na základe samostatnej pôsobnosti, podľa 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a 6 Obecné zastupiteľstvo v Kuklove, na základe samostatnej pôsobnosti, podľa 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a 69 odst. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody

Podrobnejšie

Zaber_2017

Zaber_2017 KOŠICKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU KOŠICKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY 2017 VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH ZÁMEROV A INÝCH NÁVRHOV NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ A LESNEJ PÔDE 2017 OBSTARÁVATEĽ

Podrobnejšie

PREVÁDZKOVÝ PORIADOK HRADU ŠARIŠ Preambula 1. Vlastníkom hradu Šariš je mesto Veľký Šariš. Prevádzkový poriadok je záväzný pre všetkých návštevníkov h

PREVÁDZKOVÝ PORIADOK HRADU ŠARIŠ Preambula 1. Vlastníkom hradu Šariš je mesto Veľký Šariš. Prevádzkový poriadok je záväzný pre všetkých návštevníkov h PREVÁDZKOVÝ PORIADOK HRADU ŠARIŠ Preambula 1. Vlastníkom hradu Šariš je mesto Veľký Šariš. Prevádzkový poriadok je záväzný pre všetkých návštevníkov hradu. Užívateľ hradu je povinný oboznámiť sa s týmto

Podrobnejšie

Informovanie, interpretácia, sprístupnenie.

Informovanie, interpretácia, sprístupnenie. Informovanie, interpretácia, sprístupnenie. Stratégia Európskej environmentálnej agentúry 2009 2013 Stratégia EEA 2009 2013 Stratégia agentúry EEA načrtáva naše plány na nasledujúcich päť rokov. Je navrhnutá

Podrobnejšie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE V Bruseli 9. októbra 2012 (10.10) (OR. en) 14690/12 ENV 757 ENT 243 SPRIEVODNÁ POZNÁMKA Od: Európska komisia Dátum doručenia: 4. o

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE V Bruseli 9. októbra 2012 (10.10) (OR. en) 14690/12 ENV 757 ENT 243 SPRIEVODNÁ POZNÁMKA Od: Európska komisia Dátum doručenia: 4. o RADA EURÓPSKEJ ÚNIE V Bruseli 9. októbra 2012 (10.10) (OR. en) 14690/12 ENV 757 ENT 243 SPRIEVODNÁ POZNÁMKA Od: Európska komisia doručenia: 4. októbra 2012 Komu: Generálny sekretariát Rady Európskej únie

Podrobnejšie

Prezentácia programu PowerPoint

Prezentácia programu PowerPoint ČO PRINÁŠA NOVÁ SMERNICA EP A RADY 2018/844/EÚ O ENERGETICKEJ HOSPODÁRNOSTI BUDOV ČISTA ENERGIA PRE VŠETKÝCH EURÓPANOV ENERGETICKÁ ÚNIA A OPATRENIA V OBLASTI KLÍMY Energetická únia a opatrenia v oblasti

Podrobnejšie

MESTSKÝ ÚRAD V ŽILINE Materiál na rokovanie pre Mestské zastupiteľstvo V Žiline Číslo materiálu: /2017 K bodu programu NÁVRH NA ODKÚPENIE POZEMKU NA S

MESTSKÝ ÚRAD V ŽILINE Materiál na rokovanie pre Mestské zastupiteľstvo V Žiline Číslo materiálu: /2017 K bodu programu NÁVRH NA ODKÚPENIE POZEMKU NA S MESTSKÝ ÚRAD V ŽILINE Materiál na rokovanie pre Mestské zastupiteľstvo V Žiline Číslo materiálu: /2017 K bodu programu NÁVRH NA ODKÚPENIE POZEMKU NA SOLINKÁCH S PARCELNÝM ČÍSLOM C-KN : 7986/12 Materiál

Podrobnejšie

OBSAH

OBSAH GENERÁLNY ŠTÁB OZBROJENÝCH SÍL SLOVENSKEJ REPUBLIKY VOJENSKÁ ŠPECIFIKÁCIA Motorové palivá, oleje, mazivá, prevádzkové kvapaliny a špeciálne kvapaliny MOTOROVÝ OLEJ LETECKÝ LO-50M Súvisiaci kód NATO Číslo

Podrobnejšie

VZN o miestnej dani z nehnuteľností

VZN o miestnej dani z nehnuteľností V Š E O B E C N E Z Á V Ä Z N É N A R I A D E N I E č. 1/2012 o miestnej dani z nehnuteľností Obecné zastupiteľstvo v Brezove na základe 6 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších

Podrobnejšie

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU Platný od: 16.12.2002 OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU (a) Názov študijného odboru: (b) Stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje a štandardná dĺžka štúdia študijných programov pre tieto stupne vysokoškolského

Podrobnejšie

PM C-03 Prostredie riadenia ¾udských zdrojov

PM C-03 Prostredie riadenia ¾udských zdrojov PROSTREDIE RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV 1 OSNOVA vonkajšie prostredie vnútorné prostredie 2 PROSTREDIE 3 PROSTREDIE Analýza údajov o prostredí Definovanie tendencie prehľad údajov štatistická analýzy grafické

Podrobnejšie

Brezina_Gertler_Pekar_2005

Brezina_Gertler_Pekar_2005 Makroekonomické výsledky Slovenskej republiky v stredoeurópskom regióne Ivan Brezina Pavel Gertler Juraj Pekár KOVE FHI EU, Dolnozemská 1/b, 852 35 Bratislava Pri vstupe nových členských štátov do Európskej

Podrobnejšie

Microsoft Word - Dokument2

Microsoft Word - Dokument2 Smernica Rady zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (91/533/EHS) RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

Podrobnejšie

Efektívne spôsoby zníženia nákladov na energie a vplyvu na životné prostredie pri prevádzke zimných štadiónov.

Efektívne spôsoby zníženia nákladov na energie a vplyvu na životné prostredie pri prevádzke zimných štadiónov. KONFERENCIA OBNOVA HOKEJOVEJ INFRAŠTRUKTÚRY 06.06.2018 Šaľa Efektívne spôsoby zníženia nákladov na energie a vplyvu na životné prostredie pri prevádzke zimných štadiónov Vladimír Valach Volt consulting,

Podrobnejšie

OCELIARSKY PRIEMYSEL V SR V ROKU 2015 A 2016 Do oceliarskeho sektoru v SR patrí výroba surového železa a ocele a ferozliatin (SK NACE 241), výroba rúr

OCELIARSKY PRIEMYSEL V SR V ROKU 2015 A 2016 Do oceliarskeho sektoru v SR patrí výroba surového železa a ocele a ferozliatin (SK NACE 241), výroba rúr OCELIARSKY PRIEMYSEL V SR V ROKU 2015 A 2016 Do oceliarskeho sektoru v SR patrí výroba surového železa a ocele a ferozliatin (SK NACE ), výroba rúr, rúrok, dutých profilov a súvisiaceho príslušenstva z

Podrobnejšie

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU MOLEKULÁRNA CYTOLÓGIA

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU MOLEKULÁRNA CYTOLÓGIA Platný od: 22.2.2017 OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU MOLEKULÁRNA CYTOLÓGIA (a) Názov študijného odboru: Molekulárna cytológia (anglický názov "Molecular Cytology") (b) Stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa

Podrobnejšie

Microsoft PowerPoint - Kovalcik

Microsoft PowerPoint - Kovalcik EKONOMICKÉ VÝSLEDKY LH SR A VPLYV SVETOVEJ FINANČNEJ A HOSPODÁRSKEJ KRÍZY Ing. Miroslav Kovalčík k a kol. Aktuálne otázky ekonomiky LH SR Zvolen 21.10.2009 EKONOMICKÉ VÝSLEDKY LH SR A VPLYV SVETOVEJ FINANČNEJ

Podrobnejšie

Národný projekt Modernizácia miestnej územnej samosprávy Kroky k úspechu špeciál nov 2018 Obnova ekosystémových funkcií krajiny horného povodia rieky

Národný projekt Modernizácia miestnej územnej samosprávy Kroky k úspechu špeciál nov 2018 Obnova ekosystémových funkcií krajiny horného povodia rieky Národný projekt Modernizácia miestnej územnej samosprávy Kroky k úspechu špeciál nov 2018 Obnova ekosystémových funkcií krajiny horného povodia rieky Ondava Ondava pre život Program Prispôsobenie sa zmene

Podrobnejšie

Snímka 1

Snímka 1 SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA implementuje aktivitu AKTIVITA 5.3.3. WORKSHOP EZ A GEOLOGICKÁ VEREJNOSŤ STARÝ SMOKOVEC, GRAND HOTEL BELLEVUE, 21. 23. 11. 2018 A 26. 28. 11. 2018 Aktivita sa realizuje

Podrobnejšie

Microsoft Word - pk07033_03.rtf

Microsoft Word - pk07033_03.rtf O d ô v o d n e n i e A. Všeobecná časť Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z.

Podrobnejšie

Ministerstvo

Ministerstvo Vyhodnotenie plnenia EAK k 31. 12. 2014 ÚRAD VLÁDY SR sekcia centrálny koordinačný orgán Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava Vyhodnotenie všeobecných EAK EAK/oblasť Stav plnenia kritérií Počet splnených

Podrobnejšie

Národné projekty implementované SAŽO v rámci OPKŽP (2014 – 2020)

Národné projekty implementované SAŽO v rámci OPKŽP (2014 – 2020) Národné projekty implementované SAŽP v rámci OPKŽP (2014 2020) Aktivita sa realizuje v rámci národného projektu Zlepšovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného

Podrobnejšie

Snímka 1

Snímka 1 Rybárstvo Prednáška 6 Chov pstruha 1. Biológia chovaných druhov 2. Rybochovné objekty 3. Odchov plôdika 4. Odchov ročka 5. Odchov tržnej ryby Biológia pstruha potočného Nároky na prostredie - teplota vody

Podrobnejšie

337_2004_od_1_1_2012

337_2004_od_1_1_2012 337/2004 Z. z. VYHLÁŠKA Národného bezpečnostného úradu z 10. mája 2004, ktorou sa upravujú podrobnosti o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a o

Podrobnejšie

Na základe plánu práce na 2. polrok 2017 uskutočnila Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len SOI ) celoslovenskú kontrolnú akciu na hračky. Bola zamer

Na základe plánu práce na 2. polrok 2017 uskutočnila Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len SOI ) celoslovenskú kontrolnú akciu na hračky. Bola zamer Na základe plánu práce na 2. polrok 2017 uskutočnila Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len SOI ) celoslovenskú kontrolnú akciu na hračky. Bola zameraná na dodržiavanie informačných povinností, označenia

Podrobnejšie

EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2019) 123 final 2019/0068 (NLE) Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/124, pokiaľ ide o

EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2019) 123 final 2019/0068 (NLE) Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/124, pokiaľ ide o EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 4. 3. 2019 COM(2019) 123 final 2019/0068 (NLE) Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/124, pokiaľ ide o určité rybolovné možnosti SK SK 1. KONTEXT NÁVRHU

Podrobnejšie

Biologická rozmanitosť a jej ochrana

Biologická rozmanitosť a jej ochrana 30. máj 2019 STRETY ŽIVOČÍCHOV S DOPRAVNÝMI PROSTRIEDKAMI NA POZEMNÝCH KOMUNIKÁCIÁCH ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA 1 Ing. Gabriela Ligasová, PhD. TU Zvolen, Fakulta ekológie a environmentalistiky 2 Základné

Podrobnejšie

Signalizačné správy o výskyte škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska, 01/2009

Signalizačné správy o výskyte škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska, 01/2009 NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM Lesnícky výskumný ústav Zvolen Stredisko lesníckej ochranárskej služby Ing. Andrej Kunca, PhD. Ing. Dušan Brutovský, CSc. Ing. Slavomír Finďo, CSc. Ing. Juraj Galko, PhD. Ing.

Podrobnejšie

NSK Karta PDF

NSK Karta PDF Názov kvalifikácie: Pekár Kód kvalifikácie U7512001-00885 Úroveň SKKR 3 Sektorová rada Potravinárstvo SK ISCO-08 7512001 / Pekár SK NACE Rev.2 C PRIEMYSELNÁ VÝROBA, 10 Výroba potravín Doklad o získanej

Podrobnejšie

Mesto Sliač, Letecká 1, Sliač VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE MESTA SLIAČ č. 47/2017 KTORÝM SA VYHLASUJE OBECNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE MESTA SLIAČ Návrh

Mesto Sliač, Letecká 1, Sliač VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE MESTA SLIAČ č. 47/2017 KTORÝM SA VYHLASUJE OBECNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE MESTA SLIAČ Návrh Mesto Sliač, Letecká 1, 962 31 Sliač VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE MESTA SLIAČ č. 47/2017 KTORÝM SA VYHLASUJE OBECNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE MESTA SLIAČ Návrh VZN č. 47/2017, ktorým sa vyhlasuje obecné chránené

Podrobnejšie

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Výskum a inovácie vydáva USMERNENIE č. 6 k výzve na

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Výskum a inovácie vydáva USMERNENIE č. 6 k výzve na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Výskum a inovácie vydáva USMERNENIE č. 6 k výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného

Podrobnejšie

Objekt PRO SILVA Tolhajská Polesie Opátka, Mestské Lesy Košice a.s.

Objekt PRO SILVA Tolhajská Polesie Opátka, Mestské Lesy Košice a.s. Objekt PRO SILVA Tolhajská Polesie Opátka, Mestské Lesy Košice a.s. Zápisník o objekte PRO SILVA 1. Regionálne zaradenie 1.1 Lokalizácia a geografická situácia Krajina: Slovenská republika Lesná oblasť:

Podrobnejšie

Akú úlohu zohráva materinský jazyk pri diagnostike komunikačnej kompetencie dieťaťa?

Akú úlohu zohráva materinský jazyk pri diagnostike  komunikačnej kompetencie dieťaťa? AKÚ ÚLOHU ZOHRÁVA MATERINSKÝ JAZYK PRI DIAGNOSTIKE KOMUNIKAČNEJ KOMPETENCIE DIEŤAŤA? PhDr. Miroslava Čerešníková, PhD., ÚRŠ FSVaZ UKF v Nitre VEGA -> 1/0845/15: Jazyková kompetencia rómskych žiakov v prvom

Podrobnejšie

Snímka 1

Snímka 1 Uvedenie zdravotníckej pomôcky na slovenský trh RNDr. Jozef Slaný, MZ SR Seminár Zdravotnícke pomôcky 6. decembra 2017 Austria Trend Hotel Bratislava Zdravotnícke pomôcky Zákon 264/1999 Z. z. o technických

Podrobnejšie

Koncepcia a trendy rozvoja obnoviteľných zdrojov energie na báze biomasy v Prešovskom a Košickom kraji

Koncepcia a trendy rozvoja obnoviteľných zdrojov energie na báze biomasy v Prešovskom a Košickom kraji ENEF BB 2010 Využitie potenciálu ONE alternatíva pre znevýhodnené regióny Matej Polák-Martin Grejták-Dušan Blaško EU v Bratislave Ľudstvo vstúpilo do energetickej éry, ktorú charakterizuje: Inovovaná stratégia

Podrobnejšie

Text ZaD č.1 čistopis rev.1.doc

Text ZaD č.1 čistopis rev.1.doc OBSTARÁVATEĽ: MESTO ŽIAR NAD HRONOM Ú Z E M N Ý P L Á N M E S T A ŽIAR NAD HRONOM ZMENY A DOPLNKY Č. 1 DÔVODOVÁ SPRÁVA SMERNÁ ČASŤ december 2010 Objednávateľ diela Zmeny a doplnky č.1 územného plánu Mesta

Podrobnejšie

Učebnice chémie pre základné školy po novom

Učebnice chémie pre základné školy po novom Združenie učiteľov chémie Spojená škola, Tilgnerova 14, 841 05 Bratislava web: www.zuch.sk; e-mail: helena.vicenova@gmail.com VÝROČNÁ SPRÁVA OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA ZA ROK 2018 OBSAH 1 Úvod 2 Orgány občianskeho

Podrobnejšie

(Microsoft PowerPoint - Kijovska [Re\236im kompatibility])

(Microsoft PowerPoint - Kijovska [Re\236im kompatibility]) Využitie ekotoxikologických metód pre hodnotenie kvality pitnej vody L. Kijovská Výskumný ústav vodného hospodárstva, Bratislava Ekotoxikológia Ekotoxikológia môže byť definovaná ako oblasť vedy, ktorá

Podrobnejšie

OKRESNÝ ÚRAD NÁMESTOVO pozemkový a lesný odbor Námestie Antona Bernoláka č.381/4, Námestovo č.: OU-NO-PLO 2018/000705/Nov/PPÚ-S V Námestove, dň

OKRESNÝ ÚRAD NÁMESTOVO pozemkový a lesný odbor Námestie Antona Bernoláka č.381/4, Námestovo č.: OU-NO-PLO 2018/000705/Nov/PPÚ-S V Námestove, dň OKRESNÝ ÚRAD NÁMESTOVO pozemkový a lesný odbor Námestie Antona Bernoláka č.381/4, 029 01 Námestovo č.: OU-NO-PLO 2018/000705/Nov/PPÚ-S V Námestove, dňa 02. 05. 2018 ROZHODNUTIE Okresný úrad Námestovo -

Podrobnejšie

Microsoft Word doc

Microsoft Word doc Zákon 281/1997 Z.z. (o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Podrobnejšie

Kritériá Právnická fakulta

Kritériá Právnická fakulta Kritériá na získanie vedecko-pedagogického titulu docent a kritériá na získanie vedecko-pedagogického titulu profesor Trnavskej univerzity v Trnave, Právnickej fakulty Kritériá na získanie vedecko-pedagogického

Podrobnejšie

ZDRAVOTNÝ STAV POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA NA SLOVENSKU 2017

ZDRAVOTNÝ STAV POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA NA SLOVENSKU 2017 ZDRAVOTNÝ STAV POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA NA SLOVENSKU 217 Vývoj potravinárstva po roku 1996 Nedostatok porovnateľných dát spred transformácie Zväčša stagnácia výroby; výraznejší pokles piva, cestovín,

Podrobnejšie

Systém uznávania kvalifikácií v Slovenskej republike

Systém uznávania kvalifikácií  v Slovenskej republike Systém overovania kvalifikácií v Slovenskej republike Projektový zámer, 2019 Valéria Kubalová - ŠIOV 1 SYSTÉM OVEROVANIA KVALIFIKÁCIÍ (SOK) OBSAH Prezentácia projektového zámeru NP SOK: Ciele projektu

Podrobnejšie

FAQ k 45. výzve 1. Aký je účel 45. výzvy? Účelom 45. výzvy je zníženie znečisťovania ovzdušia a zlepšenie jeho kvality najmä pokiaľ ide o znečisťujúce

FAQ k 45. výzve 1. Aký je účel 45. výzvy? Účelom 45. výzvy je zníženie znečisťovania ovzdušia a zlepšenie jeho kvality najmä pokiaľ ide o znečisťujúce FAQ k 45. výzve 1. Aký je účel 45. výzvy? Účelom 45. výzvy je zníženie znečisťovania ovzdušia a zlepšenie jeho kvality najmä pokiaľ ide o znečisťujúce látky PM10, NOx, NH3, VOC, SO2. Napriek skutočnosti,

Podrobnejšie

V zmysle nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelen

V zmysle nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelen V zmysle nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v nadväznosti na 12 Platba pre

Podrobnejšie

VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE o dani z nehnuteľnosti č. 73/2018, ktorým sa ruší VZN č. 69/2017 o dani z nehnuteľnosti na území obce Smolenice Návrh VZN

VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE o dani z nehnuteľnosti č. 73/2018, ktorým sa ruší VZN č. 69/2017 o dani z nehnuteľnosti na území obce Smolenice Návrh VZN VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE o dani z nehnuteľnosti č. 73/2018, ktorým sa ruší VZN č. 69/2017 o dani z nehnuteľnosti na území obce Smolenice Návrh VZN vyvesený na úradnej tabuli v obci Smolenice a na internetovom

Podrobnejšie

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2017 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: Obsah dokumentu je právne záväzný

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2017 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: Obsah dokumentu je právne záväzný ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2017 Vyhlásené: 12. 10. 2017 Časová verzia predpisu účinná od: 1.11.2017 Obsah dokumentu je právne záväzný. 239 ZÁKON z 12. septembra 2017, ktorým sa mení a

Podrobnejšie

SVET PRÁCE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SVET PRÁCE PREDMET SVET PRÁCE SKRATKA PREDMETU SVP

SVET PRÁCE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SVET PRÁCE PREDMET SVET PRÁCE SKRATKA PREDMETU SVP SVET PRÁCE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SVET PRÁCE PREDMET SVET PRÁCE SKRATKA PREDMETU SVP ROČNÍK ÔSMY ČASOVÁ DOTÁCIA 0,5 HODINA TÝŽDENNE 16,5

Podrobnejšie

1_TE_224_2019_ osobné náklady, energie

1_TE_224_2019_ osobné náklady, energie Deň zasadnutia MsZ / Testületi ülés napja: 23.05.2019 Návrh na zmenu Programového rozpočtu Mesta Komárno na rok 2019 osobné náklady a energie Zodpovedný predkladateľ/ Felelős előterjesztő Vypracoval /

Podrobnejšie

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2009 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: Obsah tohto dokumentu má informatí

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2009 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: Obsah tohto dokumentu má informatí ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2009 Vyhlásené: 28.08.2009 Časová verzia predpisu účinná od: 15.08.2014 Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter. 341 N A R I A D E N I E V L Á D Y Slovenskej

Podrobnejšie

Obecné zastupiteľstvo v

Obecné zastupiteľstvo v Obec Alekšince N Á V R H Všeobecne záväzné nariadenie obce Alekšince č. 03/2017 o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území obce Alekšince Vyvesené :

Podrobnejšie

príloha 5 k OS/23/2002

príloha 5 k OS/23/2002 Došlo dňa: Prijaté dňa: Evidenčné číslo žiadosti: Tel.: 02/602 94 380 kl. 440 ID platobného predpisu: ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE TYPU URČENÉHO MERADLA PREDĹŽENIE PLATNOSTI v zmysle ustanovenia 21 ods. 6 zákona

Podrobnejšie

EN

EN SK SK SK EURÓPSKA KOMISIA Brusel, 30.7.2010 KOM(2010)411 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vplyve rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady, ktorými sa upravujú právne základy

Podrobnejšie

Iné domáce projekty riešené na FPEDAS v roku 2017

Iné domáce projekty riešené na FPEDAS v roku 2017 INÉ DOMÁCE PROJEKTY RIEŠENÉ NA FPEDAS V ROKU 2017 Celoplošné meranie plnenia lehoty prepravy listov 1. Triedy vnútroštátneho styku metódou End to End v roku 2016 0370/16 doba riešenia: 2015-2017 Ing. Achimská

Podrobnejšie

2015_URBAN

2015_URBAN TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH Strojnícka fakulta prof. Ing. Mária Č a r n o g u r s k á, CSc. Vysokoškolská 4 040 22 Košice O P O N E N T S K Ý P O S U D O K vedeckej a odbornej spôsobilosti vypracovaný

Podrobnejšie

TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE Organizačná smernica č. 5/2013 Podpora študentov a uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami Zvolen, 2013

TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE Organizačná smernica č. 5/2013 Podpora študentov a uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami Zvolen, 2013 TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE Organizačná smernica č. 5/2013 Podpora študentov a uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami Zvolen, 2013 TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE Organizačná smernica č. 5/2013

Podrobnejšie

Spaľovanie horľavých látok na voľnom priestranstve a vypaľovanie porastov bylín, kríkov a stromov. Viackrát do roka sa niektorí vlastníci pozemkov sna

Spaľovanie horľavých látok na voľnom priestranstve a vypaľovanie porastov bylín, kríkov a stromov. Viackrát do roka sa niektorí vlastníci pozemkov sna Spaľovanie horľavých látok na voľnom priestranstve a vypaľovanie porastov bylín, kríkov a stromov. Viackrát do roka sa niektorí vlastníci pozemkov snažia zbaviť nechceného odpadu. Na jar je to suchá tráva

Podrobnejšie

NSK Karta PDF

NSK Karta PDF Názov kvalifikácie: Animátor v cestovnom ruchu Kód kvalifikácie C5169002-01430 Úroveň SKKR 4 Sektorová rada Obchod, marketing, gastronómia a cest. ruch SK ISCO-08 5169002 / Animátor voľného času SK NACE

Podrobnejšie

GENERÁLNY ŠTÁB

GENERÁLNY  ŠTÁB GENERÁLNY ŠTÁB OZBROJENÝCH SÍL SLOVENSKEJ REPUBLIKY VOJENSKÁ ŠPECIFIKÁCIA Motorové palivá, oleje, mazivá, prevádzkové kvapaliny a špeciálne kvapaliny OLEJ LETECKÝ LO-12 Súvisiaci kód NATO O-147 Číslo MSU-26.4/L

Podrobnejšie

PROJEKTOVÝ ZÁMER V RÁMCI PROGRAMU ROZVOJA VIDIEKA SR PRE: OPATRENIE: 19 Podpora na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER A. ŽIADATEĽ PODO

PROJEKTOVÝ ZÁMER V RÁMCI PROGRAMU ROZVOJA VIDIEKA SR PRE: OPATRENIE: 19 Podpora na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER A. ŽIADATEĽ PODO PROJEKTOVÝ ZÁMER V RÁMCI PROGRAMU ROZVOJA VIDIEKA SR 2014 2020 PRE: OPATRENIE: 19 Podpora na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER A. ŽIADATEĽ PODOPATRENIE: 19.2 Podpora na vykonávanie operácií v rámci

Podrobnejšie