Juh Arabského polostrova JEMEN Jemenská republika (al-džumhúríja al-jamaníja, )اﻟﺠﻤﻬﻮرﻳﺔ اﻟﻴﻤﻨﻴﺔ rozloha km² štátny znak štátna vlajka Poloha

Prepis

1 Juh Arabského polostrova JEMEN Jemenská republika (al-džumhúríja al-jamaníja, )اﻟﺠﻤﻬﻮرﻳﺔ اﻟﻴﻤﻨﻴﺔ rozloha km² štátny znak štátna vlajka Poloha počet obyvateľov hustota zaľudnenia hlavné mesto úradný jazyk ob./km² Saná arabčina

2 Jemen je štát na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Hraničí so Saudskou Arábiou na severe, Červeným morom na západe, Arabským morom a Adenským zálivom na juhu a Ománom na východe. Prírodné pomery Geografia a geológia Povrch krajiny je veľmi rozmanitý. Západ je hornatý a smerom na východ sa postupne pohorie znižuje a na východe tvorí rovinnú Arabskú tabuľu. Za púštnymi rovinami Tihama pri Červenom mori vystupujú vrcholky centrálnej vysočiny Ramlat as Sabatayn, ktorej severná časť prechádza do rovinatej púštnej Rub al-chálí. Ku krajine patrí ešte súostrovie Sokotora, ležiace v Indickom oceáne v pokračovaní Afrického rohu. Vodstvo V pohoriach pramení niekoľko väčších riečok, avšak každá z nich končí slepo v púšti, ani jedna neústi do mora. Vyschnú na pobrežných horúcich púšťach. Najväčším a najdôležitejším vodným tokom je Masila. Podnebie Klíma krajiny je tropická suchá. Výnimku tvoria západné horské oblasti. Zrážky sem prináša letný monzún z Indického oceánu. Väčšina územia má ale menej než 100 mm zrážok za rok.

3 Rastlinstvo Vegetáciu tvoria suchomilné rastliny, v úrodnejších západných oblastiach rastú aj ovocné stromy. Napriek tomu je flóra krajiny veľmi bohatá. V krajine je zaznamenaných rastlinných druhov, z toho 415 endemických (236 na hlavnom ostrove Sokotora). Živočíšstvo Z divých cicavcov si môžeme spomenúť paviány (Papio sp.), gazely (Gazella sp.), leopardy (Panthera pardus) a zajace šaraky (Lepus timidus). Škorpióny a mnohonôžky tu nájdete všade, ale hady sú dosť zriedkavé. Nájdeme tu aj veľké množstvo vtáčích druhov. Žije tu niekoľko druhov sokolov (Falco sp.) a vrán (Corvus sp.), supov (Vulturem sp.) ale napríklad aj medozvestka (Indicator indicator). Bolo tu zaznamenaných viac ako druhov hmyzu. Ochrana prírody Krajina má dobre vybudovanú sieť chránených území. Hlavný ostrov Sokotora je súčasťou svetového

4 prírodného dedičstva UNESCO. Socio-ekonomické pomery História Územie Jemenu bolo behom histórie pod nadvládou mnohých ríš. Medzi rokmi 750 p. n. l. až 115 n. l. tu vládla ríša Sabejská. V roku 631 ovládol územie Mohamed a začal sa šíriť islam. V 16. storočí sa stala krajina súčasťou Osmanskej ríše ale miestny obyvatelia vyhnali Turkov v roku V roku 1839 ovládli najstrategickejší prístav Aden Briti. V 70. rokoch 19. storočia ovládli severný Jemen znova Turci až do 1. svetovej vojny. Na britskom území bola vytvorená neskôr britská kolónia Juhoarabská únia. V roku 1962 bola vyhlásená republika Severný Jemen a po občianskej vojne sa roku 1990 zjednotil. Obyvateľstvo V etnickom zložení prevládajú Arabi s 95%, ďalej Afroarabi s 3% a napokon Indovia, Somálci a Európania s 2%. Z náboženského zloženia prevládajú šítski moslimovia s 55%, potom sunitskí moslimovia so 42% a napokon kresťania, hinduisti a židia s 3%. Územné členenie V roku 2004 bol Jemen rozdelený na 21 provincií (muharazah, محافظة ).

5 1. Amanat Al Masinah 2. Dhamar 3. Hadramaut 4. Hajjah 5. Ibb 6. Lahij 7. Ma rib 8. Raymah 9. Sa ada 10. San á 11. Shabwah 12. Ta izz 13. Adan 14. Amran 15. Abyan 16. Ad Dali 17. Al Bayda 18. Al Hudaydah 19. Al Jawf 20. Al Mahrah 21. Al Mahwit

6 Hospodárstvo Jemen patrí k rozvojovým krajinám. Polovica obyvateľstva je zamestnaná v poľnohospodárstve. Pestujú sa prevažne pšenica, proso a zemiaky. Hlavným vývozným artiklom sú káva, víno a bavlna. Významným druhom obživy je tradičný rybolov. V 80. Rokoch boli objavené významné ložiská ropy, avšak priemysel sa rozvíja iba v Adene. OMÁN Ománsky sultanát (Sultana Umán, ) ﺳﻠﻄﻨﺔ ﻋ ﻤﺎن rozloha km² štátny znak počet obyvateľov hustota zaľudnenia hlavné mesto úradný jazyk ,2 ob./km² Maskat arabčina, balúčtina

7 štátna vlajka Poloha Omán je arabský štát v juhozápadnej Ázii, presnejšie v juhovýchodnej časti Arabského polostrova, ležiaci na pobreží pri Arabskom mori a Ománskom zálive. Na severe susedí so Spojenými arabskými emirátmi, na juhozápade s Jemenom a na západe so Saudskou Arábiou. Prírodné pomery Geografia a geológia Krajina je veľmi rôznorodá a nepresahuje 100 až 400 metrov výšky. Severná pobrežná oblasť al-batína je využívaná k poľnohospodárstvu, od vnútrozemskej púšte Rub al-chálí ju oddeľuje vysoké vápencové pohorie Al Hadžar. Na juhu sa pozdĺž pobrežia rozkladá Arabská tabuľa, dosahujúca miestami výšky až metrov, a horská oblasť Karra. Omán, ležiaci v juhovýchodnom cípe Arabskej tabule, sa kvôli rozširovaniu Červeného mora pomaly tlačí smerom na sever. Hory Al Hadžar a potopené údolia Musandamu sú toho pamiatkou. Vodstvo

8 Zrážok je v krajine príliš málo na vznik stálych vodných tokov. K tomu je ich však dostatok, aby počas monzúnového obdobia spôsobili nebezpečné záplavy a zosuvy pôdy. Tie postihujú práve oblasti s najväčšou hustotou osídlenia a poľnohospodársky najviac využívané. Podnebie Ománska klíma je spoločne s topografiou rôznorodá, s vlhkými prímorskými oblasťami a tropický teplým suchým púštnym vnútrozemím. Hoci sú dažďové zrážky spravidla nepravidelné a nepatrné, južne položená provincia Dafár zachytáva monzúny z Indického oceánu, spadajúce medzi júnom a septembrom. Vnútrozemské letné teploty môžu stúpnuť až na 54 C. Rastlinstvo Púštne kroviny a traviny, spoločné pre celú južnú časť Arábie, sa tiež nachádzajú aj v Ománe. Vegetácia je

9 rozptýlená po vnútrozemskej náhornej plošine, ktorú z veľkej časti tvorí štrková púšť. Jej rastu pomáhajú väčšie množstvo monzúnových zrážok v Dafáre a horách v období letných mesiacov. Rastú tu kokosové palmy (Cocos nucifera), odrody akácie (Acacia sp.), oleandre (Nerium oleander) a kadidlovníky (Boswellia sacra). Živočíšstvo Pohorie Al Hadžar je najvyšším miestom vo východnej Arábii, voľne tu žije horská koza Arabitragus jayakari. Tunajšími pôvodnými cicavcami sú leopardy (Panthera pardus), hyenyn (Crocuta crocuta), líšky (Vulpes vulpes), vlci (Canis lupus), priamorožce (Oryx leucoryx). Medzi pôvodné vtáky patria supy (Vulturem sp.), bociany (Ciconia sp.), dropy (Otis sp.), kuropta čiernohlavá (Alectoris melanocephala). Ochrana prírody Na začiatku 21. storočia žilo na území Ománu 9 ohrozených druhov cicavcov a 5 zástupcov vtáctva. Nad 19 druhmi rastlín rovnako visela hrozba vymiznutia. Sultán Kábús vyvinul snahu o ich ochranu pred vyhubením, vyhlásil niekoľko výnosov, týkajúcich sa ochrany prírody. Omán trpí hneď niekoľkými ekologickými problémami. Jedným z nich je znečistenie pláží a ďalších prímorských oblastí, v dôsledku preplávaní ropných tankerov Hormuzským prielivom a Ománskym zálivom. Socio-ekonomické pomery História Najstaršie známe miesto ľudského osídlenia v Ománe je v oblasti Watajah na území dnešného Maskatského guvernorátu. Datuje sa do doby kamennej, pred približne rokmi. Boli tu nájdené archeologické pozostatky z doby kamennej a doby bronzovej a to najmä rôzne kamenné nástroje, zvieracie kosti, škrupiny a ohniská, ktoré sa datujú do roku 7615 pred Kr. V predislamskej dobe sa v Ománe usadili arabské kmene, od ktorých pravdepodobne pochádza aj názov tejto krajiny. V období od 6. storočia pred Kristom do 7. storočia nášho letopočtu a onoho zmieneného príchodu islamu bol Omán pod vplyvom alebo kontrolou perzských dynastií. V 3. storočí vystriedali Partov Sásánovci, ktorí udržali svoju kontrolu nad Ománom až do doby vzostupu islamu o štyri storočia neskôr. Islam sa na ománske územie rozšíril ešte za života proroka Mohameda. Konverzia Ománcov na nové náboženstvo je

10 prisudzovaná Amrovi íbn al-asovi, ktorý krajinu navštívil v polovici 7. storočia. V rokoch 1508 až 1648 bol Omán z veľkej časti kontrolovaný Portugalskom, ktoré obsadilo jeho hlavné mesto. O pol druhého storočia neskôr boli Portugalci vyhnaný ománskými domorodými kmeňmi. Tie o sto rokov neskôr (1741) vytlačila armáda arabských kmeňov pod velením jemenského kmeňového vodcu, ktorý započal líniu dodnes vládnucich sultánov. Následne Ománci zakladajú Zanzibarský sultanát (1698) a vyháňajú Portugalcov zo Zanzibaru a Mombasy. Zanzibar sa stal cennou korisťou, hlavne vďaka trhu s otrokmi. Stal sa dôležitou súčasťou Ománskej ríše čo dokazuje rozhodnutie najväčšieho ománskeho sultána 19. storočia, Saída bin Sultána učiniť z neho svoje hlavné sídlo. Omán nadviazal styky s dobovými veľmocami ako bola Británia, Francúzsko, Holandsko či Spojené štáty. Na začiatku 20. storočia však nastal úpadok a krajina sa od sveta izolovala. Dafárske povstanie vypuklo v roku 1962 v oblasti Dafár na juhu krajiny, proti Maskatu a Ománu a Spojenému kráľovstvu. Povstanie skončilo v roku 1975, kedy proti vzbúrencom zasiahli ako Ománske ozbrojené sily, tak ozbrojené sily Iránu. Obyvateľstvo V krajine žije približne tri milióny obyvateľov. Početne najzastúpenejším etnikom sú Arabi, nasledujú prisťahovalci pôvodom z Južnej Ázie Bangladéša (Bengálci), Indie, Pakistanu (Balúčovia) a Srí Lanky a tiež Afriky. Najrozšírenejším náboženstvom v krajine je islam. Približne tri štvrtiny Ománcov sa hlási k ibadíjovskej odnoži islamu, čo z Ománu činí unikátny moslimský štát, pretože tu neprevládajú ani sunnitskí, ani šíitskí moslimovia. Zástupcovia týchto zvyšných dvoch vetví islamu tvoria spoločne s hinduistami väčšinu zo zvyšnej štvrtiny populácie. Územné členenie Omán sa delí na päť regiónov (mintaqat) a štyri guvernoráty (muhafazat). Tieto kraje sa ďalej delia na vilájety.

11 Regióny (manatiq): ad-dáchílija al-batína al-wusta aš-šarkíja ad-zahíra Guvernoráty (muhafazat): Al-Burjami Maskat Musandam Dafár

12 Hospodárstvo Poľnohospodárstvo zamestnáva na polovicu obyvateľov, aj napriek tomu tvorí len okolo 2% HDP. Medzi produkty patria banány, datle, ryby, hydina, ťavy, lucerny a zelenina. Rybolov sa v súčasnosti radí k najrýchlejšie rastúcim odvetviam. K najdôležitejším zložkám priemyslu patrí produkcia a rafinácia surovej ropy, produkcia ako prírodného, tak skvapalneného plynu, ďalej potom stavebníctvo, ťažba cementu a medi, oceliarstvo, chemický priemysel a výroba optických vlákien. Zopakujte si: 1. Aké prírodné podmienky sú spoločné pre Jemen a Omán? 2. Nájdite spoločné črty v dejinách oboch krajín. 3. Aké sú hlavné rozdiely medzi Ománom a Jemenom? Použitá literatúra: Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd. H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE Zdroje obrazkov: