VYSOKOŠKOLSKÉ UČEBNÉ TEXTY

Prepis

1 12 STRATÉGIA TRVALO UDRŽATEĹNÉHO ROZVOJA Zem poskytuje dosť na uspokojenie potrieb každého človeka, ale nie dosť pre chamtivosť každého človeka. Gandhí Ak sú súčasné predpovede o náraste populácie pravdivé a aktivity človeka zostanú nezmenené, veda a technológia nebudú schopné predísť nenapraviteľnej degradácii životného prostredia, ani trvajúcej chudobe väčšej časti sveta. Podstata globálnej krízy je v rozpore medzi narastajúcimi problémami životného prostredia a ekonomickým procesom, ktorého cieľom je neustále zvyšovanie produkcie. Najväčším problémom sú hranice prírodných zdrojov, resp. tým, že Zem nedokáže dostatočne rýchlo dopĺňať prírodné zdroje a nedokáže eliminovať dôsledky súčasného hospodárskeho rastu (poľnohospodárske a priemyselné znečistenie). Je skutočnosťou, že produkcia výroby i znečistenia je sústredená do oblastí, kde žije asi 1/5 obyvateľstva, t.j. cca 1 miliarda. Problém je o to naliehavejší, že aj ostatné krajiny chcú dosiahnuť úroveň priemyselne vyspelých krajín. Pokiaľ by táto tendencia pokračovala, osud Zeme je spečatený. Filozofia rozvoja sa nutne musí zmeniť. V čom spočívajú tieto narušenia prírody? Človek na základe skúseností si príliš uvedomuje svoje osobitné zvláštne postavenie pán tvorstva. Na druhej strane si tiež uvedomuje, že je súčasne jej štruktúre iba kolieskom v hodinách prírody a jeho chcenie má podobné účinky, jednotlivé samostatné kolieska nemôžu či urýchľovať, spomaľovať chod stroja aj keď chce byť navyše aj hodinárom. Súvisí to s absenciou spätných väzieb u človeka. Napr. pri uhasení smädu človek pije vodu. S množstvom vypitej vody sa smäd znižuje, ak však pri hasení smädu sa použije napr. pivo v kombinácii so slanými orieškami proces skončí nad spotrebou tekutiny, ktorá mala slúžiť na uhasenie smädu. Teda princíp spočíva v rovnováhe, resp. v jej narúšaní. Narastajúce globálne problémy životného prostredia v 60 r. 20 stor. podnietili viaceré severoamerické univerzity a ochranárske inštitúcie (WWF,IUCN) k hľadaniu východísk. Bola sformulovaná a kodifikovaná metodika posudzovania vplyvov na životné prostredie (USA 1970) a vypracovaná nová komplexná predstava o rozvoji ľudskej spoločnosti v 21. storočí (1972). Táto koncepcia bola nazvaná trvalo udržateľným rozvojom. Program TUR predstavila Konferencia OSN o životnom prostredí v Štokholme v r (Jej všeobecné prijatie a rozpracovávanie na národných úrovniach však započalo až o 20 rokov, po Konferencii OSN v Rio de Janero). Podľa amerického Inštitútu pre sledovanie sveta je snaha vytvoriť udržateľnú globálnu ekonomiku, ktorá má sledovať obnovenie stability podnebia, ochranu ozónovej vrstvy, obnovenie lesných porastov, ochranu pôdy pred eróziou a kontrolu populácie. Na zvládnutie problémov je vypracovaných niekoľko koncepcií. V r Svetová únia ochrany prírody a prírodných zdrojov (IUCN), Program Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) a Svetový fond pre ochranu prírody (WWF) na báze koncepcie TUR spracovali koncepciu Svetová stratégia ochrany životného prostredia, ktorého hlavnými úlohami sú: 1. Udržať zakladané ekologické deje a systémy udržujúce život na Zemi (kolobeh živín, kolobeh a čistenie vody, ochrana a regenerácia pôdy) od ktorých závisí prežitie a ďalší osud ľudstva. 2. Zachovať genetickú rozmanitosť (diverzitu), od ktorej závisí fungovanie procesov a systémov uvedených v bode 1, aj na šľachtenie, vedecko-technický pokrok, technické 88

2 inovácie a fungovanie priemyselných odvetví založených na využívaní živých prírodných zdrojov. 3. Zabezpečiť dlhodobé využívanie rastlinných a živočíšnych druhov i celých ekosystémov, ktoré udržujú milióny vidieckych komunít a tvoria základ pre priemysel. Snahy o riešenie sa objavujú v dokumentoch OSN (1987), ktoré navrhujú: - prehodnotiť rast, - zmeniť kvalitu rastu, - uspokojovať základné potreby (práca, potrava, energia, voda, sanitárne zariadenie), - zabezpečenie a posilnenie zdrojov, - zmena technológií a zníženie rizík vyplývajúcich z technológii, - prehodnotenie hľadísk ŽP a ekonómie pri rozhodovaní. Trvalou podmienkou zdravého prostredia ľudstva je život v medziach únosnosti Zeme. Ak nebudeme využívať zemské zdroje trvalo udržateľným spôsobom uprieme ľudom ich budúcnosť. Cieľom tohto spôsobu využívania je nájsť také štýly a cesty rozvoja, ktoré rešpektujú prírodné hranice únosnosti a v rámci nich sa rozvíjajú. Tento prístup musí spĺňať požiadavky: - prijatie etiky trvalo udržateľného rozvoja a uvedenie do praxe, - integrovanie ochrany a rozvoja tak, aby sa dal ľudom užívať dlhý, zdravý a plnohodnotný život. Obidve požiadavky sú súčasťou starostlivosti o prírodu a ľudí, ako aj o uplatňovanie stratégie vzájomne sa posilňujúcich akcií na individuálnej, lokálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Definícia: Trvalo udržateľný rozvoj znamená uspokojovanie potrieb súčasnej generácie hlavne kvality ľudského života, prežívajúceho v rámci únosnosti podporných ekosystémov bez toho, aby ohrozoval schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby. Stratégia starostlivosti o Zem zahrňuje analýzu i akčný plán. Má slúžiť ako široko orientovaný, ale praktický návod na rozvoj koncepcií tohto zamerania, ktoré musíme prijať a akcie, ktoré musíme podniknúť. Dlhodobo udržateľný rozvoj vyžaduje: - politický systém, ktorý zabezpečuje účinnú účasť občanov na rozhodovaní, - ekonomický systém, ktorý je schopný vyrobiť nadbytok s dlhodobo udržateľnými technológiami, - sociálny systém, zabraňujúci vzniku napätia pochádzajúceho z neharmonického rozvoja, - výrobný systém, ktorý rešpektuje záväzok zachovať ekologickú základňu pre rozvoj, - technologický systém, ktorý je otvorený pre neustále hľadanie lepších riešení, - medzinárodný systém priaznivý pre dlhodobo udržateľné modely obchodu a financovania, - administratívny systém, ktorý je pružný a má schopnosť naprávať svoje chyby. Príslušné dokumenty upozornili, že pretrvávajúci rýchly rast obyvateľstva pri nedostatku potravín a vhodných technológii rozvojové krajiny nie sú schopné vyriešiť. Ak nemá dôjsť k 89

3 svetovému konfliktu, nemožno za naliehavé úlohy považovať len otázky kvality životného prostredia vo svojej krajine. Treba prevziať spoločne zodpovednosť za budúcnosť celej Zeme. Predstavy o kvalitatívne novom prístupe k ochrane životného prostredia rozpracovali IUCN, UNEP, WWF a v r.1990 predstavili v publikácii Staráme sa o Zem, ktorá je stratégiou trvalo udržateľného života. Predložená stratégia zdôrazňuje už trvalo udržateľný život. Stratégia je založená na splnení týchto požiadaviek: - Zaistiť akceptovanie novej etiky, etiky trvalo udržateľného života a jej zásady uviesť do praxe. Princípy trvalo udržateľnej spoločnosti sú: úcta a starostlivosť o všetky formy života, zlepšenie kvality ľudského života, zachovanie životaschopnosti a rozmanitosti Zeme, minimalizácia čerpania neobnoviteľných zdrojov, dodržanie hraníc únosnosti Zeme, zmena osobných prístupov a návykov, starosť obcí o vlastné životné prostredie, budovanie národných štruktúr na integráciu rozvoja a ochrany prírody, vytvorenie celosvetového spojenectva pre ochranu ŽP. V tejto koncepcii sa osobitná pozornosť sa venuje aktivitám na presadzovanie hore uvedených požiadaviek. Napr. zapájanie sa do práce na rôznych úrovniach - nadnárodných, miestnych alebo osobných pri presadzovaní akcií či kampaní proti ničeniu životného prostredia, za zlepšenie ekologickej výchovy atď. - Ďalšou požiadavkou je integrovať rozvoj a ochranu; ochrana prírody má naše počínanie udržiavať v medziach únosnosti Zeme a rozvoj má dovoliť užívať dlhý, zdravý a plnohodnotný život. Uvádzame niektoré zásady, ktoré sú rozdelené do troch častí. Časť I. Obsahuje princípy pre trvalo udržateľný život spoločnosti a odporúča 59 akcií. Princípy sú: úcta k spoločenstvu života a starostlivosť oň, zlepšenie kvality ľudského života, ochrana života a rozmanitosti Zeme, minimalizácia vyčerpávania neobnoviteľných zdrojov, dodržiavanie únosnosti Zeme, zmena osobných prístupov a praktík, poskytovanie možnosti obciam starať sa o svoje vlastné životné prostredie, budovanie národných štruktúr na integráciu rozvoja a ochrany, vytvorenie globálnej aliancie. Časť II. Popisuje 62 vedľajších akcií pre trvalo udržateľný život, ktoré sú potrebné na využitie stanovených častí i v bežnejších odvetviach životného prostredia a koncepčných postupoch. Sú to energia, obchod, priemysel, ľudské sídla, poľnohospodárska a lesná pôda, sladké vody, oceány a pobrežné oblasti. Časť III. Zaoberá sa praktickou realizáciou a následným vývojom. Stratégia TUR je určená pre každého (od prezidentov medzinárodných zoskupení až po radového občana). Iba vtedy bude mať úspech, ak ju ľudia, ktorým o niečo ide a ktorí dokážu myslieť, budú čítať, pochopia zmysel aktivít a vyberú si trvalo udržateľný život. Aby sme mohli prijať nový štýl života, je potrebné zmeniť svoje správanie, ako aj správanie občianskych skupín, obcí, firiem a národov. Ďalším medzníkom v rozvoji programu TUR a jeho implementácia na rôznych úrovniach vo všetkých štátoch sveta bola Konferencia OSN o životnom prostredí v Rio de Janero v r.1992, ktorá predstavila analýzu stavu prírody a spoločnosti na našej planéte. Konferencia 90

4 upozornila na stav planéty Zem, ktorej hrozí pri terajšom vývoji zánik života človeka i všetkých rastlinných a živočíšnych druhov na Zemi. Konferencia prijala základné dokumenty najmä: - Dohovor o biologickej diverzite - Cieľom je ochrana biologickej rôznorodosti, trvalo udržateľného využívania jej zložiek a spravodlivý, rovnoprávny podiel na prínosoch využívania genetických zdrojov vrátane prístupu ku genetickým zdrojom. Dohovor navodzuje prechod od tradičného prístupu k životnému prostrediu k ekologickému, sleduje prežitie človeka i ostatných organizmov a to ochranou podmienok a ich foriem života na úrovni druhov i krajiny. - Dohovor o zmene klímy - Týka sa príčin globálneho otepľovania atmosféry, skleníkového efektu a obsahuje opatrenia na zastavenie tohto stavu. Členské štáty OSN uznali, že ľudskou činnosťou sa neustále zvyšuje koncentrácia plynov, ktoré spôsobujú skleníkový efekt, výsledkom ktorého bude ďalšie otepľovanie povrchu Zeme a atmosféry, čo môže nepriaznivo ovplyvniť ekosystémy i ľudské pokolenie. Na ochranu lesov, ktoré sú existenčne ohrozené na celej planéte sa prijala Právne nezáväzná direktíva v riadení, zachovaní a udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov. - Agenda 21-Program všestrannej starostlivosti o životné prostredie ľudstva. Obsiahlu agendu tvoria 4 skupiny dokumentov o: - sociálnej a ekonomickej dimenzii životného prostredia, - ochrane a riadení zdrojov rozvoja, - posilnení úlohy veľkých ľudských skupín, - prostriedkov implementácie Agendy 21. Agenda 21 používa 132 indikátorov z okruhov sociálnych-38, ekonomických-23, environmentánych-56 a inštituciálnych-15. Vzhľadom na ich veľké množstvo uvádzame iba 27 agregovaných indikátorov: počet obyvateľov, ročný prírastok obyvateľstva, existenčný priemer, index vzorcov spotreby, komunikačný index, hodnotový index, index ľudského rozvoja, index chudoby a deprivácie, index slobody, index sociálnej súdržnosti, index medzinárodnej kooperácie, HDP, environmentálne korigovaný produkt, energetický index, materiálový index, index spriemyselnenia poľnohospodárstva, index devastácie plôch, index biodiverzity, lesný index, vodný index, index čistoty vodných tokov, eutrofizačný index, index emisie skleníkových plynov, index znečistenia ovzdušia, indikátor ochrany ozónovej vrstvy, index odpadov. Koncepcia TUR je antropocentrická, t.j. v centre pozornosti je človek so svojimi potrebami, je koncepciou prežitia v druhovom bohatstve organizmov a ich prostredia. Pre riadenie implementácie programu TUR vláda v r zriadila Radu vlády pre trvalo udržateľný rozvoj. Jej predsedom je podpredseda vlády SR, podpredsedom minister životného prostredia SR, členmi ministri hospodárskych sektorov, zástupcovia ZMOS a mimovládnych organizácií. Stratégia štátnej environmentálnej politiky bola podrobne rozpracovaná a konkretizovaná v Národnom environmentálnom akčnom pláne SR, ktorý bol schválený uznesením vlády č.350 zo 14.mája Národný environmentálny akčný plán obsahuje opatrenia na realizáciu cieľov environmentálnej stratégie na národnej úrovni. Definuje konkrétne koncepčné, legislatívne, organizačné, výchovno-vzdelávacie a investičné opatrenia. Štátna environmentálna politika sa zameriava ne ciele: 91

5 - zníženie nepriaznivých vplyvov znečisteného a poškodeného životného prostredia na zdravie a dĺžku života obyvateľstva, - zabránenie vzniku ďalších nežiaducich zmien ekosystémov a devastačných procesov a javov v krajine, - zamedzenie rastu environmentálnej zadlženosti a zabezpečenie jej znižovania, - zvýšenie zainteresovanosti znečisťovateľov a poškodzovateľov ŽP na zlepšenie jeho stavu, transformovať štruktúru hospodárstva s úspornejšou a racionálnejšou spotrebou energie a surovín, - presadzovanie využívania energie z netradičných zdrojov, - biologizácia poľnohospodárstva, - revitalizácia poškodených lesov a devastovaných území, - ekologicky optimálne využívanie a usporiadanie krajiny, - zvyšovanie elementárneho vedomia obyvateľstva, - dotvorenie uplatňovania právnych a ekonomických nástrojov, - dôsledné uplatňovanie a dodržiavanie predpisov, - prehĺbenie medzinárodnej spolupráce v oblasti životného prostredia. 92