WORKSHOP ENTEPRISE PERFORMANCE MANAGEMENT AND INVESTMENT 2018

Prepis

1 ANALYSIS OF MANAGEMENT APPROACHES AND MODERN METHODS OF INCREASING THE FINANCIAL PERFORMANCE IN BUSINESS PERFORMANCE MANAGEMENT IN PRACTICE ANALÝZA MANAŽÉRSKYCH PRÍSTUPOV A MODERNÝCH METÓD ZVYŠOVANIA FINANČNEJ VÝKONNOSTI PODNIKOV PRI MANAŽMENTE PODNIKOVEJ VÝKONNOSTI V PRAXI NIKOLA SIKOROVÁ Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Prešov, Slovenská republika, nikola.sikorova@gmail.com DANA KISEĽÁKOVÁ Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Prešov, Slovenská republika, dana.kiselakova@unipo.sk RENÁTA FEDORČÍKOVÁ Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Prešov, Slovenská republika, renafedorcikova@gmail.com ROMANA PÍCHOVÁ Vysoká škola technická a ekonomická v Českých Budejoviciach, Ústav podnikovej stratégie, České Budejovice, Česká republika pichova@mail.vstecb.cz Abstract In the current economic environment, one of the most important conditions for the long-term existence of an enterprise is its reasonable performance. Several methods can be used to measure and evaluate business performance. The main objective of this paper was to analyze the development of selected performance indicators of the analyzed enterprise during the years by applying the selected modern method of performance evaluation. We chose creditwothy modeling for the company's analysis. Based on this model, we attempted to identify the financial performance and success of the company through the financial ratios and predictive models we have calculated in the previous section. Key words: modern methods of performance evaluation, financial analysis, financial performance, financial success, prediction models JEL codes: C02, C53, M21 Abstrakt V súčasnom ekonomickom prostredí je jednou z najdôležitejších podmienok dlhodobej existencie podniku práve jeho primeraná výkonnosť. Na meranie a hodnotenie výkonnosti podniku je možné použiť niekoľko metód. Hlavným cieľom príspevku bolo analyzovať vývoj vybraných ukazovateľov výkonnosti analyzovaného podniku počas rokov aplikáciou PERFORMANCE

2 vybranej modernej metódy hodnotenia výkonnosti. Na analýzu spoločnosti sme si zvolili posúdenie finančného zdravia creditwothy modelom. Na základe toho modelu sme sa snažili zistiť finančnú výkonnosť a úspešnosť spoločnosti prostredníctvom finančných ukazovateľov a predikčných modelov, ktoré sme si vypočítali v predchádzajúcej časti. Kľúčové slová: moderné metódy hodnotenia výkonnosti, finančná analýza, finančná výkonnosť, finančná úspešnosť, predikčné modely 1. ÚVOD V súčasnej ekonomike sa podmienky a podniky menia, čo je spôsobené mnohými faktormi ovplyvňujúcimi ich existenčné podmienky, predovšetkým globalizácia prispieva ku globálnej neurčitosti. Podniky by sa mali snažiť neustále zvyšovať svoju hodnotu, a to prostredníctvom merania výkonnosti podniku vo vyjadrenej maximalizácii hodnôt tradičných ukazovateľov a kladnej hodnoty moderných ukazovateľov, medzi ktoré patrí napr. ekonomická pridaná hodnota, upravená ekonomická pridaná hodnota, Balanced Scorecard, Creditworthy model, ktorého analýzou sa zaoberáme v tomto príspevku. 2. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ V prostredí európskeho hospodárstva je mnoho podnikov, ktoré zaviedli a zavádzajú prvky výkonnostného manažmentu do svojich systémov. Je mnoho takých, ktoré zamýšľajú ich zavedenie, avšak nie sú si isté, či to stojí za to. A sú aj také podniky, pre ktoré je pojem výkonnostný manažment niečím novým. Systémy výkonnostného manažmentu sú tu pre všetky druhy podnikov, pre malé podniky aj nadnárodné korporácie, pre výrobcov aj pre poskytovateľov služieb, pre zabehnuté podniky, aj pre nové podniky, štátne aj súkromné podniky aj neziskové organizácie. Skúsenosti s riadnou implementáciou systémov výkonnostného manažmentu sú veľmi pozitívne a preto je možné očakávať neustále rastúce percento podnikov využívajúcich výhody systémov výkonnostného manažmentu v Európe aj inde vo svete. Predpokladom efektívneho riadenia a rozvoja podniku je meranie jeho výkonnosti. Predtým ako sa výkonnosť podniku meria, hodnotí a hľadajú sa nástroje na jej zlepšovanie je potrebné si pojem výkonnosť zadefinovať, čiže presne vymedziť pojem, ktorý bude meraný. Výkonnosť predstavuje súhrn viacerých faktorov a v podniku je vnímaná ako širokospektrálny pojem zahŕňajúci hospodárnosť a efektívnosť všetkých podnikových procesov, ktoré vedú k dosiahnutiu špecifického cieľa. 2.1 Hodnotenie finančnej výkonnosti podniku Výkonnosť podniku je možné označiť za schopnosť podniku zhodnotiť spotrebované zdroje a vlastnou činnosťou vytvárať zisk. Pojem výkonnostný manažment sa čoraz viac dostáva do pozornosti manažérov riadiacich podniky v dnešnom turbulentnom podnikateľskom prostredí. Výkonnostný manažment sa zvyčajne popisuje ako systém, pomocou ktorého podniky stanovujú pracovné ciele, určujú štandardy výkonu, posudzujú a hodnotia prácu, poskytujú spätnú väzbu výkonu, určujú potreby školenia a rozvoja a rozdeľujú odmeny. Množstvo názorov na problematiku výkonnostného manažmentu sa od seba v mnohom líši. Je však pravdepodobné, že výkonnostný manažment je viac ako systém meraní. Je to systém PERFORMANCE

3 riadenia, systém strategického riadenia podnikov, ktorý sa raz začne a nikdy sa nekončí, je to systém uzatvoreného reťazca činností, ktoré na seba vzájomne nadväzujú. V dnešnej vedomostnej spoločnosti už nástroj merania výkonnosti nie je postačujúci. Výkonnostný manažment sa musí odrážať v celom systéme strategického riadenia podniku, aby zabezpečil jeho konkurencieschopnosť v náročnom hospodárskom prostredí. Výkonnosť podniku môžeme definovať ako súbor činností podniku, na základe ktorých je podnik schopný dosahovať stanovené ciele definované v merateľných jednotkách. Pojem výkonnosť podniku môžeme tiež definovať ako efektívnosť podniku zhodnotiť vlastné aj cudzie zdroje vložené do podnikateľskej činnosti čo najziskovejšie. V mnohých literatúrach je uvádzané, že hodnota podniku priamo súvisí s jeho výkonnosťou. A to najmä z toho titulu, že pri zvýšení výkonnosti podniku automaticky stúpa aj jeho hodnota. Významným faktorom, ktorý sa podieľa na zvyšovaní výkonnosti podniku je efektívnosť jednotlivých podnikových procesov, resp. podnikových činností. Hlavne teda tých, ktoré priamo súvisia s riadením podniku. Riadiace činnosti by mali byť predovšetkým zamerané na plnenie finančných cieľov podniku a tiež motiváciu manažmentu. Finančné ciele majú úzky súvis s kvantitatívnymi výkonovými ukazovateľmi. So spomenutými ukazovateľmi majú rovnako priamy súvis aj kvalitatívne ukazovatele hodnotiace napríklad kvalitu výstupu, či spokojnosť všetkých zákazníkov, inovačná doba a mnoho iných. Pri splnení všetkých predpokladov, stanovených cieľov a dodržaní výkonnej stratégie má podnik obrovskú šancu byť konkurencieschopný na trhu, neustále zvyšovať svoj trhový podiel a dosahovať kladný výsledok hospodárenia. Na výkonnosť podniku sa môžeme pozerať z viacerých pohľadov. A to konkrétne z pohľadu akcionárov resp. vlastníkov, manažérov alebo zamestnancov. Výkonnosť podniku je, ako už bolo viackrát spomenuté, závislá od efektívnosti podniku. Pojem efektívnosť je relatívna veličina, pomocou ktorej vyjadrujeme vzťah medzi konečným výstupom a všetkými zdrojmi vynaloženými na dosiahnutie tohto výstupu. Efektívnosť podniku sa zvyšuje vtedy, keď dokážeme zvýšiť konečný výstup, pri rovnakom množstve vynaložených zdrojov, alebo pri zachovaní konečného výstupu a znížení vynaložených zdrojov potrebných na dosiahnutie tohto výstupu (Zalai 2010). Výkonnosť ako ekonomická kategória, je širokou problematikou s diferencovanými prístupmi k jej riešeniu a hodnoteniu. Každá manažérska disciplína prezentuje svoj pohľad na riešenie a riadenie výkonnosti. Finančný manažment preferuje sústavu finančných ukazovateľov, ekonomická analýza a účtovníctvo zasa controlling, strategický manažment implementuje strategický systém merania výkonnosti a manažment kvality hodnotí výkonnosť systému pomocou presne definovaných ukazovateľov a oblastí hodnotenia. Spoločným menovateľom všetkých týchto prístupov je realizácia činností, ktoré sú súčasťou podnikových procesov transformujúcich vstupy na výstupy (Závadský 2005). Názory na meranie výkonnosti sa stále výraznejšie zameriavali na snahu komplexne zahrnúť do vyjadrenia výkonnosti dlhodobé vplyvy súčasného vývoja podniku. To, čo dnes prináša podniku úspech, je dôsledkom toho, čo sme realizovali v minulosti. Dôsledky toho, čo robíme dnes, sa neprejavia hneď, ale až po určitom čase. Pre podnik a jeho rozvoj nie je až také podstatné, čo sme urobili pre súčasnosť, ale pre budúcnosť. Na základe týchto východísk boli založené nové prístupy k meraniu a riadeniu výkonnosti, ktorých cieľom sa stalo hľadanie syntetického kritéria, ktoré by zhmotnilo nekonečný vývoj podniku do jednej kvantitatívnej charakteristiky (Wagner 2011). PERFORMANCE

4 2.2 Súčasný stav riešenia finančnej výkonnosti podnikov Súčasný trend hovorí jasne o tom, že finančná výkonnosť je periodicky vyhodnocovaná na základe dosiahnutých výsledkov, ktoré sú porovnávané s vopred stanovenými finančnými cieľmi. Spoločnosti, ktoré prejavia záujem investovať do zvyšovania svojej výkonnosti a dokážu pružne reagovať na zmeny, majú reálnu šancu túto výkonnosť naozaj zlepšiť a dosiahnuť vopred stanovené finančné ciele. Základom pre skúmanie a hodnotenie finančnej situácie a tiež finančnej výkonnosti podniku je finančná analýza. Finančná analýza predstavuje kľúčový nástroj, ktorý hodnotí ekonomické aktivity podniku, jeho výkonnosť a tvorí základný prvok pre budúce finančné rozhodnutia podniku. Finančná analýza pri pohľade do minulých finančných aktivít a rozhodnutí podniku slúži ako spätná väzba, či boli tieto aktivity a rozhodnutia správne a či sa podniku podarilo dosiahnuť požadovanú mieru výkonnosti. Aj preto finančná analýza predstavuje veľmi dôležitý nástroj finančného riadenia. Jej úloha spočíva v identifikovaní faktorov, ktoré mali najväčší vplyv na súčasnú finančnú situáciu. Taktiež je dôležité určiť intenzitu, resp. váhu ich pôsobenia a vplyvu na súčasný stav. Finančná situácia sa v mnohých literatúrach spája s pojmom finančné zdravie podniku. Na základe finančnej analýzy dokážeme v podniku definovať skryté rezervy a na základe toho hľadať spôsoby ako zvýšiť podnikovú výkonnosť. Vďaka podrobnej a kontinuálnej analýze dokážeme v podniku zefektívniť činnosti a tým zvýšiť jeho výkonnosť a hodnotu. Finančná analýza dáva podnet na mnoho potrebných opatrení a úprav, čím napomáha plniť podnikové ciele. Taktiež slúži ako detailný podklad pre stanovenie strategických výkonnostných cieľov podniku. Finančnou analýzou sa vo všeobecnosti rozumie analýza akejkoľvek ekonomickej činnosti, kde majú hlavnú úlohu peniaze a čas, t. z. Objektom analýzy sú rôzne skutočnosti. Finančná analýza je prepracovanou súčasťou finančného riadenia a metódou hodnotenia finančného hospodárenia firmy, pri ktorom sa spracúvajú údaje zachytávajúce podnikové činnosti prevažne v peňažných jednotkách. 2.3 Metódy merania finančnej výkonnosti podniku Pri pohľade do minulosti sa dozvedáme, že v procese merania a hodnotenia finančnej výkonnosti podniku v rámci určitého časového obdobia boli sledované ukazovatele mnohokrát spracovávané, rozvíjané a upravované. A to takým spôsobom, aby čo najvernejšie zohľadňovali požiadavky, či potreby skúmaných podnikov. Aplikáciou daných ukazovateľov by mal podnik posúdiť svoju činnosť čo najpresnejšie a dospieť k adekvátnym nielen taktickým, ale aj strategickým záverom. V súčasnosti rozlišujeme v ekonomickej teórii dve skupiny ukazovateľov. Do prvej skupiny zaraďujeme tradičné, resp. klasické ukazovatele a do druhej skupiny moderné ukazovatele. K tradičným zaraďujeme ukazovatele rentability (ROA, ROE, ROI, ROS). K tým moderným patrí ukazovateľ ekonomická pridaná hodnota (EVA), ukazovateľ rentabilita čistých aktív (RONA), ukazovateľ CF výnosnosť investície (CFROI), či ukazovateľ hodnota pridaná trhom (MVA) a mnohé iné. Tradičné ukazovatele sú založené na maximalizácii zisku, ktorý bol pre podnikateľov najdôležitejší a považovali ho za hlavné kritérium úspešnosti. K jeho vyjadreniu používali mnoho ukazovateľov a metód finančnej analýzy ex post a ex ante. Moderne orientované ukazovatele majú snahu prepojiť takmer všetky aktivity v podniku len jedným základným cieľom. Týmto cieľom je rast hodnoty prostriedkov investovaných vlastníkmi podniku. Do výpočtu moderných ukazovateľov je zahrnutá kategória ekonomického zisku. Čo je podstatné, že ekonomický zisk zohľadňuje okrem bežných nákladov aj alternatívne náklady kapitálu, ktoré predstavujú všetky ostatné nevyužité investičné príležitosti majiteľov a akcionárov podniku. Je dôležité ich zohľadniť aj preto, lebo tieto PERFORMANCE

5 náklady sú vystavené rovnakému riziku. Historický pohľad na meranie výkonnosti zachytáva ponímanie výkonnosti, ako aj názorov na jeho meranie, a to od merania rastu zisku na meranie rentability investovaného kapitálu, až k moderným metódam založených na tvorbe hodnoty pre vlastníkov a hodnotovom riadení. Prístupy k meraniu výkonnosti podľa sily vplyvu pôsobenia finančných trhov a miery prechodu od účtovných k trhovým hodnotovým kategóriám možno rozdeliť na účtovné, ekonomické a trhové. Tabuľka 1 uvádza vývoj ukazovateľov finančnej výkonnosti podniku z pohľadu štyroch generácií. V súčasnej literatúre možno identifikovať dva prístupy: finančný pohľad na výkonnosť, systémový pohľad na výkonnosť. Tabuľka 1 Vývoj ukazovateľov finančnej výkonnosti podniku 1. generácia 2. generácia 3. generácia 4. generácia Zisková marža Rast zisku Výnosnosť kapitálu (ROA, ROE, ROI) Tvorba hodnoty pre vlastníkov Maximalizácia Zisk/investovaný Zisk/Tržby EVA, CFROI, FCF Zisku kapitál (Zdroj: Jenčová. Finančno ekonomická analýza podnikateľských subjektov ) 2.4 Tradičné ukazovatele finančnej výkonnosti podniku Finančná analýza je neodmysliteľnou súčasťou procesu riadenia finančného hospodárenia podniku. Poskytuje zásadné informácie pre finančné rozhodovanie manažmentu (Sedlák 2010). Vďaka rozvoju matematických a ekonomických vied a predovšetkým prudkému rozvoju informačných technológií v poslednej dobe bolo umožnené, aby v rámci finančnej analýzy vzniklo množstvo metód hodnotenia finančnej situácie spoločnosti, od jednoduchých až po zložité algoritmické metódy. Na hodnotenie finančnej situácie sa používajú najmä relatívne, čiže pomerové ukazovatele. Umožňujú porovnávať analyzovaný podnik s inými podnikmi, napr. konkurenciou alebo so strednými hodnotami ukazovateľov za príslušné odvetvie. Medzi základné skupiny ukazovateľov patria: ukazovatele likvidity, ukazovatele aktivity, ukazovatele zadlženosti, ukazovatele rentability, ukazovatele trhovej hodnoty. Ukazovatele likvidity Veľmi spoľahlivú výpoveď o finančnej situácii podniku možno získať analýzou jeho schopností hradiť svoje záväzky. Finančne stabilný podnik je schopný hradiť, zatiaľ čo podnik s finančnými ťažkosťami s tým má značné problémy. Schopnosť uhrádzať svoje záväzky je ovplyvňovaná mnohými skutočnosťami, ale dve sú mimoriadne dôležité: štruktúra majetku, primeraný tok finančných prostriedkov. Štruktúra majetku pôsobí ako schopnosť splácať záväzky tým, že jednotlivé majetkové súčasti sa vyznačujú rôznou likvidnosťou. Likvidnosťou rozumieme schopnosť premeniť aktíva na hotovosť (Kotulič 2007). PERFORMANCE

6 Ukazovatele aktivity Ukazovatele aktivity sú využívané predovšetkým pre riadenie aktív. Reprezentujú kombinované ukazovatele, kde sú do vzájomných vzťahov dávané jednotlivé položky účtovného výkazu súvaha majetok a výkaz ziskov a straty tržby. Zachytávajú relatívnu viazanosť kapitálu v jednotlivých formách aktív. Ukazovatele aktivity predstavujú jeden zo základných činiteľov efektívnosti, majúci zásadný vplyv na ukazovateľ ako rentability celkového kapitálu, tak rentability vlastného kapitálu. Odrážajú, koľko podnik potreboval k zaisteniu objemu tržieb. Pre každé odvetvie sú typické iné hodnoty a preto hlavne u tejto skupiny ukazovateľov platí, že je nutné hodnotiť ich stav či vývoj vo vzťahu k odvetviu, v ktorom pôsobia. Ukazovatele zadlženosti Ukazovatele zadlženosti slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku, t. j. rozsahu použitia vlastného a cudzieho kapitálu. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov zabezpečuje podniku stabilitu, nezávislosť, pri ich nízkom podiele je podnik labilný, výkyvy na trhu a zneistenie veriteľov môžu mať vážne dôsledky (Kotulič 2007). Ukazovatele rentability Problematika zisťovania rentability je už dlhú dobu v mnohých krajinách veľmi populárna. V mnohých procesoch, v ktorých je potrebné brať v úvahu veľkosť dosiahnutého ekonomického prínosu má táto analýza nezastupiteľnú funkciu. Dané ukazovatele nám napomáhajú rozhodovať sa o tom, do ktorých projektov investovať voľné finančné prostriedky, alebo prípadne investovať do dlhopisov danej spoločnosti. Obdobne nám napomáhajú v prípade rozhodovania vo vnútri spoločnosti, kedy centrálna autorita rozhoduje o rozvoji jednotlivých pobočiek, či prípadne o samotnej existencii. Pri výpočte rentability do čitateľa dosadzujeme rôzne kategórie zisku, najčastejšie EBITDA, EBIT, EBT a EAT. Za ukazovatele rentability môžeme pokladať aj tie, ktoré majú v čitateli peňažný tok. Pri rozhodovaní, ktorú z možných kategórii zisku použijeme pri výpočte jednotlivých ukazovateľov rentability by sme mali brať predovšetkým pohľad na čo najvernejšie zobrazenie skutočnosti, čím dosiahneme najvyššiu vypovedaciu hodnotu jednotlivých ukazovateľov. V prípade, keď použijeme EBIT to znamená, že rozhodnutia subjektu nie sú závislé na financovaní a na daniach, alebo ich daný subjekt nemôže ovplyvniť. EBT použijeme v prípade ak chceme analyzovať prevádzkovú a finančnú výkonnosť manažmentu (predpokladáme, že manažment má možnosť rozhodovať o štruktúre financovania a teda ovplyvňuje platené úroky). Použitím NI (EAT) predpokladáme, že manažment má určitú možnosť meniť výšku daňovej povinnosti formou zvyšovania úverov, investícií alebo rozloženie činnosti spoločnosti do iných krajín, tzv. daňových rajov (Kotulič 2007). Ukazovatele trhovej hodnoty Poslednou podskupinou ukazovateľov zo skupiny pomerových ukazovateľov sú ukazovatele trhovej hodnoty (ukazovatele kapitálového trhu). Táto skupina sa od predchádzajúcich odlišuje predovšetkým v tom, že niektoré ukazovatele z tejto podskupiny vypovedajú nielen o minulosti, a teda o stave podniku v minulom čase, ale aj o očakávaniach predovšetkým kapitálových trhov ako sa bude rentabilita prostriedkov vložených do akcií vyvíjať v budúcnosti (Kotulič 2007). PERFORMANCE

7 2.5 Moderné ukazovatele finančnej výkonnosti podniku Jedným z cieľov moderných metód je skúmanie rastu hodnoty vkladov, ktoré boli investované samotnými vlastníkmi. Daný cieľ je možné dosiahnuť len v prípade efektívnej spolupráce podnikových činností a tiež všetkých účastníkov, ktorý sa na tomto procese podieľajú. Medzi moderné ukazovatele radíme práve ekonomickú kategóriu hospodárskeho výsledku. Ekonomický zisk nezohľadňuje len tie bežné podnikové náklady, ale tiež alternatívne náklady kapitálu. Sú to náklady, ktoré predstavujú alternatívne, resp. nevyužité iné investičné príležitosti majiteľov podniku. Novodobé prístupy sú charakteristické úzkou väzbou na kmeňové a prioritné akcie. Počítajú tiež s kalkuláciou rizika a objemom kapitálu, ktorý je v podniku viazaný. Na základe moderných metód a moderných prístupov dokážeme nielen hodnotiť výkonnosť podniku, ale slúžia tiež na ocenenie podniku. Nové moderné metódy hodnotenia výkonnosti podniku boli vyvinuté americkou firmou Stern, Stevart & Co v roku Postupom času boli tradičné účtovné ukazovatele čoraz viac diskutované a kritizované a stávali sa nedostatočnými pre meranie stanovenej hodnoty, boli založené na účtovných metódach a tie nezodpovedali výkonnosti podniku z ekonomického pohľadu na trhu. Do popredia sa dostávajú nové (moderné) ukazovatele, metódy a modely, ktoré sú tvorené tak, aby forma a efektivita výsledku bola vyjadrená vo vzťahu k danej skutočnosti. Práve rozvojom kapitálových trhov bol vytvorený priestor pre tvorbu nových ukazovateľov, modelov a názorov na výkonnosť podniku, jej meranie a riadenie. Moderný ukazovateľ by mal plniť nasledovné kritériá: vykazovať čo najužšiu väzbu na hodnotu akcií, umožňovať využitie informácií a poskytovaných údajov, prekonávať námietky proti účtovným ukazovateľom determinujúcich finančnú efektívnosť, zahrňovať kalkuláciu rizika a brať do úvahy viazanosť kapitálu, umožňovať hodnotenie výkonnosti a zároveň i oceňovanie podnikov, umožňovať jasnú a prehľadnú identifikáciu jeho väzby na všetky úrovne riadenia, indikátor by mal podporovať riadenie hodnoty (Jenčová 2016). V dnešnej dobe sa začína čoraz viac pre hodnotenie finančnej výkonnosti firmy presadzovať nový prístup založený na analýze výkonnosti firmy prostredníctvom tvorby hodnoty pre akcionára. Znižuje sa význam tradičného podnikateľského cieľa tvoreného ziskom a nahrádzajú ho ciele, ktoré dávajú do pomeru dosiahnutý zisk s nákladmi použitých zdrojov. Prístup, ktorého cieľom je zjednotenie cieľov, stratégií a spôsobov rozhodovania manažmentu so záujmami akcionárov, je označovaný známym termínom hodnotové riadenie (Value Based Management). Hodnotové kritéria pre meranie výkonnosti podniku znamenajú využívanie tzv. hodnotových ukazovateľov zameraných na výkonnosť podniku. V literatúre je možné v súčasnej dobe nájsť celý rad konštrukcií a medzi spoločné znaky hodnotových kritérií podľa Kislingerovej a kol. (2011) patria: zavedenie tzv. oportunitných nákladov, t. j. nákladov obetovanej príležitosti do merania výkonnosti, ktoré vstupujú v podobe ceny, resp. nákladov kapitálu (Weighted Average Cost of Capital WACC), práca s prevádzkovým hospodárskym výsledkom (Net Operating Profit After Tax). Medzi najpoužívanejšie moderné indikátory hodnotenia a riadenia výkonnosti podnikov zaraďujeme: PERFORMANCE

8 Ekonomickú pridanú hodnotu (EVA) Economic Value Added, Trhovú pridanú hodnotu (MVA) Market Value Added, Čisté a hrubé aktíva (RONA a CROGA) Return on Net Assets, Cash Return on Gross Assets, Cash flow výnosnosti investície (CFROI) Cash Flow Return on Investment, Vnútornú hodnotu firmy (IV) Inside Value, Peňažnú pridanú hodnotu (CVA) Cash Value Added, Upravenú ekonomickú pridanú hodnotu (REVA) Refined Economic Value Added, Pridanú hodnotu pre akcionárov (SVA) Shareholder Value Added, Creditworthy model (CWM), Balanced scorecard (BSC), Enterprise risk model (ERM). 2.6 Ekonomická pridaná hodnota Pojem ekonomická pridaná hodnota bol po prvý krát použitý v roku 1989 G. B. Stewartom. V súčasnosti sa tento ukazovateľ považuje za jeden z modernejších indikátorov pri posudzovaní výkonnosti podniku. Kotulič, Király a Rajčániová (2010) doplňujú, že ukazovateľ ekonomickej pridanej hodnoty bol vyvinutý na objektívne hodnotenie tzv. súkromného prínosu, ktorý predstavujú akcie pre svojho držiteľa a možno ho použiť aj na stanovenie hodnoty podniku (Kiseľáková, Šofranková 2017). Hlavnou úlohou ukazovateľa EVA je meranie ekonomického zisku podniku. Ekonomický zisk podnik dosahuje, keď sú uhradené nielen bežné náklady, ale aj náklady spojené s používaním kapitálu. Podniky síce tento ukazovateľ aplikujú pri meraní výkonnosti, hodnoty podniku a oceňovaní, ale komplexný systém riadenia založený na tomto ukazovateli, a to EVA Management, v podnikoch stále absentuje (Horváthová, Mokrišová, Suhányiová 2016). Metodika výpočtu indikátora EVA V súčasnosti je k dispozícii niekoľko výpočtov ukazovateľa ekonomickej pridanej hodnoty. Z praktického hľadiska sú najčastejšie používané nasledujúce tri metódy označované ako: metóda equity, metódy entity, metóda APV. Metóda EVA equity Podľa Horváthovej, Mokrišovej (2014) sa za vhodnejšiu metódu výpočtu ukazovateľa EVA v podmienkach slovenskej legislatívy javí metóda equity, pretože si nevyžaduje úpravy v účtovníctve. Ukazovateľ EVA equity vypočítame podľa vzorca: EVA = (ROE r e ) x E = ROE x E - r e x E = EAT r e x E ROE rentabilita vlastného kapitálu, E vlastný kapitál, r e alternatívne náklady vlastného kapitálu. Pre podnik je žiaduca kladná hodnota ukazovateľa EVA a kladný spread (t.j. ROE re). Podľa Nelsona (2015) znamená kladná hodnota skutočnosť, že podnik vytvára ekonomický zisk a produkuje tak hodnotu pre majiteľov. V opačnom prípade, teda ak sa dosahuje záporná PERFORMANCE

9 hodnota indikátora, t.j. náklady na kapitál sú vyššie ako výnosnosť, podnik netvorí hodnotu pre akcionárov. Metóda EVA entity Ďalšou metódou, ako môžeme určiť hodnotu ukazovateľa EVA, je metóda EVA entity, pomocou ktorej zisťujeme či podnik vytvoril alebo nevytvoril hodnotu pre vlastníkov. Výpočet ekonomickej pridanej hodnoty podľa metódy EVA entity predstavuje rozdiel medzi dosiahnutým čistým prevádzkovým hospodárskym výsledkom po zdanení a priemernou cenou kapitálu, ktoré sú násobené celkovým investovaným kapitálom. Indikátor má nasledujúci tvar: EVA = NOPAT - WACC x C NOPAT čistý prevádzkový VH po zdanení ((EBIT x (1-d)), C celkový platený kapitál (pasíva krátkodobé záväzky z obchodného styku), WACC vážený priemer nákladov na kapitál. Tretiu metódu výpočtu ukazovateľa uvádza Wagner (2009), ktorý ukazovateľ EVA kvantifikuje do nasledovnej podoby: NOA čisté operatívne aktíva. EVA = NOPAT - NOA x WACC Metóda APV V prístupe upravenej súčasnej hodnoty (APV), začneme s hodnotou firmy bez dlhu. Ak pridáme dlh firmy, uvažujeme o celkovom vplyve na hodnotu tým, že zvažujeme prínosy a náklady na pôžičky. Hodnota firmy, ktorá financuje svoje operácie prostredníctvom získavania úverov, potom môže byť odhadnutá na rôznych úrovniach dlhu, a úroveň dlhu, ktorý maximalizuje hodnotu firmy je optimálne veriteľské riziko. Hodnota firmy bez úverov nie je funkciou očakávanej páky a možno ju odhadnúť prostredníctvom diskontovania voľných peňažných tokov firmy na náklady na kapitál. V skutočnosti, ak firma nechce odhadnúť túto hodnotu a je ochotná predpokladať, že súčasná trhová hodnota firmy je správna, mohla by použiť hodnotu firmy s dlhom odpočítaním z daňovej výhody a pridaním očakávaných konkurzných nákladov z existujúceho dlho (Damodoran, 2012). EVA APV = NOPAT - re x NOA V prípade, ak je APV pozitívne, projekt stojí za to prijať, inak zaslúži odmietnutie. Je potrebné poznamenať, že prístup APV je podobný prístupu NPV. Avšak, jedinečný rys prístupu APV je, že každý projekt je hodnotený bez odkazu na iné investície firmy a má svoju vlastnú požadovanú mieru návratnosti (Kiseľáková, Šofranková 2017). Výhody a nevýhody EVA Indikátor EVA ako jeden z moderných a najviac využívaných ukazovateľov hodnotenia výkonnosti podniku má podľa Knápkovej, Pavelkovej, Štekera (2013) nasledujúce silné stránky: vychádza zo zisku, ktorý zahŕňa iba výnosy a náklady z hlavnej podnikateľskej činnosti, počíta s nákladmi na cudzí a vlastný kapitál, pri výpočte nákladov kapitálu berie do úvahy len ten kapitál, ktorý je viazaný v aktívach využívaných v hlavnej podnikateľskej činnosti, PERFORMANCE

10 zahrnutím nákladov obetovanej príležitosti do výpočtu EVA je ocenené riziko, ktoré investícia do daného podniku nesie, meria, do akej miery sú spoločnosti schopné poskytnúť akcionárom prioritnú návratnosť, vyjadruje, ako efektívne vedenie riadi spoločnosť, môže byť meraná a riadená na rôznej úrovni, podľa druhu činnosti a aplikovaná na súkromné aj verejné podniky, čím sa vytvára veľmi jasná viditeľnosť na riadenie zamerané na zvyšovanie hodnoty pre akcionárov. Napriek tomu, že je ukazovateľ EVA v súčasnosti považovaný za jeden z najmodernejších indikátorov hodnotenia výkonnosti podniku, má podľa Jenčovej (2016) aj svoje nevýhody: nie je upravený o vplyv inflácie, problémom je stanovenie výšky nákladov na vlastný kapitál, nezahrňuje očakávané príjmy v budúcom období, nie je možné použiť ho ako základ pre hodnotenie strategického vývoja podniku. 2.7 Ukazovateľ upravenej ekonomickej pridanej hodnoty (REVA) Finanční experti navrhli pokročilú verziu EVA známu ako upravená ekonomická pridaná hodnota (REVA), ktorá zdôrazňuje relevantnosť informácií, skôr než ich spoľahlivosť. Inými slovami, toto opatrenie počíta náklady príležitosti zdrojov na základe ich trhovej hodnoty. REVA je vypočítaná pomocou trhovej hodnoty majetku firmy namiesto ich zostatkovej hodnoty, kde sa pre výpočet používa identifikátor, ktorý sa vzťahuje k trhovej hodnote kmeňových a prioritných akcií firiem plus účtovná hodnota ich dlhov. Výpočet REVA je nasledujúci: REVA t = NOPAT t - WACC MV (t-1) REVAt predstavuje upravenú hodnotu konečnej ekonomickej pridanej hodnoty za sledované obdobie, NOPATt je čistým prevádzkovým výsledkom hospodárenia po zdanení sledovaného obdobia, WACC zobrazuje vážený priemer nákladov na kapitál podniku a MV(t-1) je trhovou hodnotou podnikových aktív sledovaného obdobia na začiatku, pričom trhová hodnota (MV) je stanovená zo súčasnej hodnoty aktív, nastávajúcich investičných možností spoločnosti, a taktiež čistou súčasnou hodnotou. Možné investičné príležitosti podniku sú podmienené prijímanými rozhodnutiami manažérov, ktorí sú taktiež zodpovední za napĺňanie strategického cieľa podniku a jeho ďalšie úspešné pôsobenie na trhu. Preto tvorcovia odporúčajú REVA ako základný indikátor slúžiaci na motiváciu, stimuláciu a ohodnotenie top manažérov (Gallo 2017). Ústredným bodom na tradičné hodnotenie výkonnosti je tvorba hodnoty pre akcionárov. Navrhuje výpočet pomocou hodnotových meradiel ako sú EVA a REVA, kvôli ich blízkosti na tvorbe hodnoty pre akcionárov. REVA poskytuje akcionárom s analytickým rámcom vyhodnotenie podnikovej prevádzkovej výkonnosti a úroveň vytvorenej hodnoty. REVA je podobný EVA, jediný rozdiel je, že pre výpočet REVA, kapitálové výdavky sú stanovené na základe trhovej hodnoty podnikových aktív, skôr než ich účtovná hodnota. EVA sa používa ako meradlo pre vytváranie hodnoty akcionárov, ale REVA poskytuje prehľad o optimálnej výkonnosti spoločnosti. Avšak, obe EVA a REVA sú použité pre predikciu vytvorenej hodnoty pre akcionárov. Všeobecne platí, že REVA sa používa na hodnotenie vonkajšej výkonnosti spoločností hodnoty. PERFORMANCE

11 2.8 Creditworthy model (CWM) Medzi moderné ukazovatele merania výkonnosti podniku ďalej zaradzujeme Creditworthy model. Daný model tvorí portfólio, kde sa nachádza priesečník osí x a y, na ktorých sú uvedené prostredníctvom hodnôt, pozície hodnotených podnikov. Os x predstavuje hodnotu budúcej úspešnosti hodnoteného podniku, na ktorú sú uvádzané výsledné hodnoty prostredníctvom bodov získaných z predikčných modelov. Najčastejšie sú využívané modely ex ante Rýchly test, Z-skóre, Tafflerov model a Index bonity. Os y predstavuje finančnú výkonnosť hodnoteného podniku, na ktorú sú uvádzané na základe bodového hodnotenia, hodnoty nami zvolených finančných ukazovateľov podniku (Horváthová, Mokrišová, Suhányiová 2016). Horváthová, Mokrišová (2014) uvádzajú, že Creditworthy model je pre diagnostiku výkonnosti podnikov z pohľadu porovnateľnosti dvoch a viacerých podnikov najvhodnejší. Tento model vznikol modifikáciou bonitného modelu v rámci riešenia vedecko-výskumných úloh projektu. Do Creditworthy modelu je možné použiť ľubovoľné množstvo podnikov, najlepší či najhorší podnik v priestore spolu s optimálnymi hodnotami. Výber ukazovateľov do Creditworthy modelu môžeme vybrať podľa potreby a účelu hodnotenia. Ukazovatele na body prepočítavame s využitím transformačných tabuliek alebo s využitím bodovacej metódy. Najvyšší počet bodov, ktorý môže ukazovateľ získať za svoju hodnotu, je 8. Keďže máme 10 hodnotených ukazovateľov, celkový maximálny počet bodov za danú oblasť hodnotenia je 80 bodov. Portfólio je zložené z výkonnostných polí, ktoré sú označené nasledovne: nevyhovujúci, pochybný, subštandard, sledovať, výborný (Horváthová, Mokrišová, Suhányiová 2016). Najlepší výkon dosiahnu spoločnosti so sídlom v portfóliu vo výkonnostnom poli "výborný". Avšak v tejto pozícii, existuje taktiež priestor na zlepšenie výkonnosti podniku. Pozícia v oblasti výkonu "sledovať" vytvára viac možností na ďalšie zlepšenie. Priemerná hodnota výkonu je označená ako "subštandard". Najhorší výkon predstavujú polia s pozíciami "pochybný" a "nevyhovujúci" (Horváthová a kol. 2015). Nižšie uvádzame portfólio pre posúdenie výkonnosti podniku Creditworthy model. Obrázok 1 Creditworthy model (Zdroj: Horváthová, Mokrišová, Suhányiová. Finančný controlling pre manažérov ) PERFORMANCE

12 Bodový rozsah jednotlivých výkonnostných polí v Creditworthy modeli vo všetkých pozíciách je nasledovný: pochybná a nevyhovujúca finančná výkonnosť pod 32 bodov, úspešnosť pod 32 bodov, subštandard finančná výkonnosť bodov, úspešnosť nad 32 bodov, sledovať finančná výkonnosť pod 64 bodov, úspešnosť pod 52 bodov, výborná finančná výkonnosť nad 64 bodov, úspešnosť nad 52 bodov (Horváthová, Mokrišová, Suhányiová 2016). Pre zobrazenie pozície v rámci prognózovania, vývoja a diagnostiky výkonnosti hodnoteného podniku použitím modelu je postup nasledovný. Prvým krokom je výpočet hodnôt zvolených finančných ukazovateľov. Následne je potrebný prepočet na bodové hodnotenie, ktoré bude zobrazené na osi y. Ďalším krokom je výpočet hodnôt bankrotných modelov, kde ich výsledné hodnoty prevedieme na bodové hodnotenie, ktoré bude zobrazené na osi x. Výsledné bodové hodnoty finančných ukazovateľov a bankrotných modelov spočítame a zaznačíme na osiach. Z týchto hodnôt vedieme priamky, tie nám vytvoria priesečník vo výkonnostnom poli, ktorý predstavuje finálnu pozíciu výkonnosti meraného podniku. Možnosti a výhody, ktorými disponuje Creditworthy model sú spomenuté podľa Horváthová, Mokrišová (2014): sú možné modifikácie tohto modelu podľa požiadaviek analytikov a hodnotiteľov, schopnosť kombinácie interných a externých faktorov vplývajúcich na výkonnosť podniku, možnosť vytvorenia trojdimenzionálneho Creditworthy modelu s aplikovaním interných a externých rizík, finančných faktorov výkonnosti a modelov úspešnosti podniku, priestor pre aplikáciu neobmedzeného množstva ukazovateľov zo všetkých oblastí hodnotenia finančného zdravia, ktoré sú následne prostredníctvom transformácie vyjadrené jedným číslom, možnosť zobrazenia pozície hodnoteného podniku v portfóliu výkonnosti. 2.9 Model Balanced Scorecard (BSC) Nespokojnosť s využitím finančných opatrení na vyhodnotenie výkonnosti podniku nie je nič nové. V roku 1951, Ralph Cordiner, CEO General Electric, poveril pracovnú skupinu na vysokej úrovni identifikovať kľúčové opatrenia podnikovej výkonnosti. Kategórie pracovnej skupiny, ktorá bola vyčlenená boli nadčasové a komplexné, okrem rentability zoznam zahŕňal podiel na trhu, produktivitu, postoje zamestnancov, verejnú zodpovednosť a rovnováhu medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi. Preto uvádzame ako ďalší moderný ukazovateľ merania výkonnosti podniku metódu Balanced Scorecard (BSC), ktorá je považovaná za koncept prepájajúci finančné a nefinančné ciele podniku. Koncept Balanced Scorecard bol vytvorený Robertom Kaplanom, profesorom účtovníctva na Harvardskej univerzite, a Davidom Nortonom, konzultantom tiež z oblasti Bostonu. V roku 1990 Kaplan a Norton viedli výskumnú štúdiu desiatok spoločností skúmajúcu nové metódy merania výkonnosti. Podnetom pre túto štúdiu bolo rastúce presvedčenie, že finančné opatrenia výkonnosti boli neefektívne pre moderné podnikania. Štúdia spoločností, spolu s Kaplanom a Nortonom, boli presvedčení, že závislosť na finančných opatreniach výkonnosti ovplyvňuje PERFORMANCE

13 schopnosť vytvárať hodnotu. Táto skupina prerokovala rad možných alternatív, ale zhodli sa na myšlienke scorecard, ktorá predstavovala výkonnostné opatrenia zachytávajúce činnosť celej organizácie - problémy zákazníkov, interné obchodné procesy, aktivity zamestnanca a samozrejme obavy akcionárov. Kaplan a Norton označili nový nástroj Balanced Scorecard. Podľa Kaplana a Nortona (1996) Balanced Scorecard prevádza poslanie a stratégie v organizácii do komplexného súboru výkonnostných opatrení, ktoré stanovuje rámec pre strategické merania a riadenia systému. BSC zachováva dôraz na dosiahnutie finančných cieľov, ale zahŕňa aj ovládače výkonu týchto finančných cieľov. Umožňuje spoločnostiam sledovať finančné výsledky za súčasného monitorovania pokroku v budovaní kapacít a nadobudnutie nehmotného majetku, ktoré potrebujú pre budúci rast. Balanced Scorecard meria výkonnosť organizácie naprieč štyroch vyrovnaných perspektív: finančnej perspektívy, zákazníckej perspektívy, interných podnikových procesov, perspektívy učenia a rastu. Pred tým ako začneme vytvárať a implementovať BSC do podnikovej činnosti je potrebné, aby sme dobre poznali čo je cieľom spoločnosti a aký je jej hlavný účel. Je to intenzívna a ťažká práca vytvoriť BSC a prispieť k tomu, aby sa stal súčasťou firemnej kultúry. Ak BSC nie je poháňaný hlavným cieľom organizácie, zamestnanci môžu stratiť väzby na účel popri tom ako budú čeliť každodenným krízam. Balanced Scorecard nie je nástroj riadenia výkonnosti, je to nástroj, ktorý pretavuje stratégiu do akcie, na odstránenie síl a podporenie kultúry vysokého výkonu. Množstvo práce si vyžaduje fáza vývoja a implementácie Balanced Scorecard, práve vedúcich pracovníkov a manažérov. Do popredia prichádza prístup, v ktorom dochádza k prepojeniu konceptu Balanced Scorecard ako nefinančného ukazovateľa merania výkonnosti podniku spolu s ekonomickou pridanou hodnotou, ktorá je považovaná v súčasnosti za veľmi významné hodnotové meradlo výkonnosti podniku, získavajúca dáta z finančných podkladov účtovníctva. Nižšie uvádzame schematické zobrazenie prepojenia týchto ukazovateľov. Obrázok 2 Prepojenie konceptu BSC, EVA a finančných ukazovateľov (Zdroj: Knapková, Pavelková, Šteker. Finanční analýza Komplexní průvodce s príklady ) PERFORMANCE

14 Výhodným riešení pre strategické a operatívne riadenie podniku a jeho výkonnosti sa javí prepojenie koncepcie Balanced Scorecard, ekonomickej pridanej hodnoty a ukazovateľov finančnej analýzy. Ekonomická pridaná hodnota ako vrcholový ukazovateľ finančnej perspektívy zaisťuje tlak na manažérov podniku, aby sa snažili o krátkodobé i dlhodobé zvyšovanie EVA (to vytvára predpoklady pre zvýšenie trhovej hodnoty firmy a MVA). Strategické akcie, meradlá a ciele v jednotlivých perspektívach BSC, ktoré vedú k napĺňaniu stratégie, sú priamo spojené s EVA. Pyramídovým rozkladom EVA môžeme jednoducho identifikovať základné faktory ovplyvňujúce tvorbu hodnoty. Tieto sú potom posilňované v jednotlivých perspektívach BSC. Týmto spôsobom môžeme účinne implementovať metódy a postupy finančnej analýzy do systému merania a riadenia výkonnosti a prispieť tak k podpore konkurencieschopnosti podniku (Knapková, Pavelková, Šteker 2013). 3. STANOVENIE CIEĽOV A METÓD Hlavným cieľom príspevku je analyzovať vývoj vybraných ukazovateľov výkonnosti analyzovaného podniku. Na splnenie hlavného cieľa práce sme si stanovili nasledujúce čiastkové ciele: analýza vývoja nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia, analýza vývoja vybraných ukazovateľov ex post a ex ante, analýza vývoja spoločnosti Creditworthy modelom. 3.1 Použité metódy Pri písaní príspevku sme využili teoretické poznatky, informácie a východiská, ktoré sme získali naštudovaním odbornej literatúry a internetových zdrojov. Pri analýze výkonnosti sme použili informácie o vybranej spoločnosti z internetovej stránky samotnej spoločnosti a zo stránky Obchodný register Slovenskej republiky. Ďalej boli použité sekundárne zdroje z účtovnej závierky spoločnosti za časové obdobie , ktoré sme čerpali z internetového zdroja register účtovných závierok a ostatné dostupné interné a internetové zdroje spoločnosti. Príspevok sme vypracovali v programe Microsoft Word, na výpočty a grafické zobrazenie bol použitý program Microsoft Excel. Popis vybranej spoločnosti Táto kapitola zahŕňa analýzu výkonnosti spoločnosti, ktorá pôsobí v oblasti priemyselnej výroby a má 66 - ročnú tradíciu na slovenskom trhu. Spoločnosť je výrobným družstvom, vznikla v roku 1952 zápisom do OR Okresný súd v Trnave. Predmetom podnikania je výroba a predaj čistiacich prostriedkov, autokozmetiky, prostriedky na WC, nábytok, podlahy, do kuchyne a kúpeľne, na textílie, saponáty, čistiace prášky, hnojivá. 3.2 Analýza vývoja výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia Analýzu vývoja výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia sme vykonali za obdobie rokov Porovnávali sme jednotlivé hodnoty v daných obdobiach. PERFORMANCE

15 tis. Graf 1 Vývoj výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia za sledované obdobie mil. 10,8 10,6 10,4 10,2 10 9,8 9, , Výnosy Náklady Výsledok hospodárenia 0 (Zdroj: vlastné spracovanie) Podľa grafu 1 pri vývoji výnosov nastal najväčší nárast v roku Výnosy vtedy vzrástli indexom 1,054. Najväčší pokles výnosov za toto obdobie je zaznamenaný v roku ,8 %. Najvyššiu hodnotu dosiahli v roku 2012, kedy ich hodnota bola väčšia ako v poslednom roku o Ak analyzujeme náklady, tak najnižšiu hodnotu dosiahli v roku 2014 s poklesom o 4,43%, naopak najvyššiu hodnotu mali v roku 2012, kde nastal rast o Výška celkových nákladov spoločnosti stúpla za posledné roky indexom 1,047. V roku 2015 dosiahla spoločnosť najvyšší výsledok hospodárenia za sledované obdobie. Oproti roku 2014 nastal 27% nárast. Najnižšiu hodnotu výsledku hospodárenia dosiahla spoločnosť v roku 2013, kedy nastal pokles o takmer Taký pokles zapríčinil fakt, že výnosy sa oproti roku 2012 znížili o Analýza vybraných finančných ukazovateľov V tabuľke 2 sme vypočítali vybrané finančné ukazovatele spoločnosti za roky a následne sme zhodnotili ich vývoj. Tabuľka 2 Vybrané finančné ukazovatele Roky Ukazovatele Celková likvidita 2,49 1,85 2,68 2,34 Bežné likvidita 1,66 2,76 1,80 1,56 Rentabilita vlastného kapitálu 4,06% 2,85% 3,80% 4,70% Rentabilita tržieb 1,66% 1,17% 1,65% 2,03% Doba obratu pohľadávok 84,08 dní 73,56 dní 89,01 dní 91,32 dní Doba obratu krátkodobých cudzích zdrojov 66,44 dní 55,01 dní 59,28 dní 72,95 dní Doba obratu zásob 54,75 dní 49,00 dní 51,00 dní 55,87 dní Stupeň prekapitalizovania 2,54 2,08 2,15 2,13 Celková zadlženosť 34,32% 33,68% 32,42% 34,31% Podiel krátkodobých cudzích zdrojov 0,30 0,25 0,26 0,30 (Zdroj: vlastné spracovanie podľa výkazu ziskov a strát vybranej spoločnosti) PERFORMANCE

16 Najnižšia hodnota koeficientu celkovej likvidity bola v roku 2013, kedy poklesla o 25,70 %. Naopak najvyššiu hodnotu dosiahla spoločnosť v roku 2014, kedy nastal nárast o 0,83 hodnoty koeficienta. Za optimálnu hodnotu považujeme 2,0-2,5 a viac, teda v roku vložených krátkodobých cudzích zdrojov nám pokrylo 2,68 krátkodobého majetku. Najvyšší koeficient bežnej likvidity dosiahla spoločnosť v roku V tomto roku vzrástla o 66 %. Najnižšia hodnota bola v roku 2015 a to 1,56 koeficienta. Optimálna hodnota je 1,0-1,5. Pri ukazovateľoch likvidity hodnotíme krytie krátkodobých cudzích zdrojov. Pri rentabilite vlastného kapitálu bol v roku 2013 zaznamenaný najvyšší pokles o 1,21 %. V roku 2013 bola ziskovosť spoločnosti najnižšia. Najvyššiu hodnotu tento ukazovateľ dosiahol v roku 2015 a to 4,70 %. Vyjadruje, koľko % zisku nám prinieslo 1 vloženého vlastného kapitálu, teda ako sa zhodnotil vklad vložený do spoločnosti, konkrétne v roku 2015 to bolo 4,70 % zhodnotenie. Najnižšiu hodnotu rentability tržieb dosiahla spoločnosť v roku 2013, kedy nastal pokles o 0,49 %. Najvyššia ziskovosť bola v roku 2015, viac ako 2 %. Ide o ziskovú maržu podniku, to znamená koľko zisku nám vyrobilo 1 tržieb. Ukazovatele rentability sa majú zvyšovať. V roku 2015 dosiahla 2,03 % zisk pri 1 tržieb. Doba obratu pohľadávok v roku 2013 mala najnižšiu, no zároveň najlepšiu hodnotu. V roku 2015 bola hodnota tohto ukazovateľa najhoršia, predstavovala 91 dní. Tento nárast je veľmi vysoký a nepriaznivý pre spoločnosť, pretože tento ukazovateľ sa ma podnik snažiť znižovať. Podnik v tomto prípade musí čakať 91 dní na úhradu svojich pohľadávok. Spoločnosť potrebuje väčšiu zásobu zdrojov na pokrytie tejto doby. Doba obratu krátkodobých cudzích zdrojov dosiahla najnižšiu hodnotu v roku 2013 a to 55 dní. Najvyšší nárast bol zaznamenaný v roku 2015 o 14 dní. Spoločnosť má dlhú dobu od vzniku záväzku po jeho úhradu. Tento ukazovateľ je potrebné znižovať a platí, že doba obratu pohľadávok by mala byť blízko hodnote doby obratu krátkodobých cudzích zdrojov. V roku 2015 dosiahla hodnota ukazovateľa 73 dní. Doba obratu zásob dosiahla v roku 2015 najvyššiu hodnotu, takmer 56 dní. Najpriaznivejšia hodnota ukazovateľa bola v roku 2013, kde nastal pokles o 6 dní. Tú tiež platí, podobne ako pri predchádzajúcich dobách, že je potrebné tento ukazovateľ znižovať, aby bol majetok čo najkratšie viazaný vo forme zásob. Za optimálnu hodnotu sa považuje 30 dní. Doba obratu zásob bola v každom roku oveľa vyššia ako 30 dní. Stupeň prekapitalizovania dosiahol najvyššiu hodnotu v roku 2012 a to 2,54. Naopak najnižšiu hodnotu dosiahol v roku 2013, a to s poklesom 0,46 koeficienta. Spoločnosť je prekapitalizovaná za celé sledované obdobie. Hodnoty ukazovateľa celkovej zadlženosti sú vo všetkých rokoch relatívne podobné, okolo 30 %. Najvyšší nárast bol zaznamenaný v roku 2015 skoro 2 %. To znamená negatívny vývoj ukazovateľa, pretože čím je ukazovateľ vyšší, tým sa zhoršuje finančná stabilita podniku. Ide o hodnotu podielu kapitálu na majetku spoločnosti. Podiel krátkodobých cudzích zdrojov dosiahol v roku 2013 hodnotu 0,25, v roku 2014 vzrástol o 0,01. V ostatných rokoch je stabilný na hodnote 0,30. Znamená, do akej miery sa na krytí obežného majetku podieľajú krátkodobé cudzie zdroje, pretože na krytie krátkodobého majetku slúžia práve krátkodobé cudzie zdroje. 4. VÝSLEDKY A DISKUSIA 4.1 Analýza vybraných predikčných modelov aplikovaných na spoločnosť PERFORMANCE

17 V tejto časti sme analyzovali vybrané predikčné modely za obdobie rokov na zostavovanie a vyhodnocovanie vybranej spoločnosti creditworthy modelom. Vybrali sme si tieto predikčné modely: Altmanovo Z-skóre, Tafflerov model, Index bonity a Rýchly test. Tabuľka 3 Altmanova analýza Z-skóre Ukazovateľ EBIT/kapitál 0,12 0,09 0,12 0,16 Výnosy/kapitál 1,70 1,67 1,60 1,56 Vlastný kapitál/cudzí kapitál 0,80 0,83 0,88 0,78 Nerozdelený zisk minulých 0,03 0,03 0,03 0,02 Čistý pracovný kapitál/kapitál 0,32 0,31 0,31 0,28 Altmanovo Z-skóre 2,97 2,93 2,94 2,80 (Zdroj: vlastné spracovanie podľa výkazu ziskov a strát spoločnosti) Spoločnosť je na základe Altmanovej analýzy v dobrej finančnej situácií. Môžeme povedať, že v rokoch sa spoločnosť považovala za bonitný podnik. V roku 2015 hodnota Z- skóre poklesla a spoločnosť sa dostala do sivej zóny. Tabuľka 4 Tafflerov model Ukazovateľ EBT/krátkodobé cudzie zdroje 0,07 0,05 0,07 0,07 Krátkodobý majetok/cudzí kapitál 0,28 0,26 0,27 0,27 Krátkodobé cudzie zdroje/kapitál 0,05 0,05 0,05 0,05 Tržby/kapitál 0,26 0,26 0,25 0,24 Tafflerov model 0,66 0,62 0,64 0,63 (Zdroj: vlastné spracovanie podľa výkazu ziskov a strát spoločnosti) Tafflerov index hodnotí spoločnosť v sledovanom období ako prosperujúci bonitný podnik. Výsledky sú v jednotlivých obdobiach stabilné a pohybujú sa okolo hodnoty 0,6. Model je vo všetkých obdobiach väčší ako 0, je tam malá pravdepodobnosť bankrotu. Tabuľka 4 Index bonity Ukazovateľ Netto cash flow/cudzí kapitál 0,31 0,29 0,33 0,33 Majetok/cudzí kapitál 0,23 0,24 0,25 0,23 EBT/majetok 0,4 0,2 0,3 0,4 EBIT/výnosy 0,1 0,05 0,1 0,15 Zásoby/majetok 0,08 0,06 0,06 0,07 Výnosy/majetok 0,17 0,17 0,16 0,16 Index bonity 1,29 1,01 1,20 1,34 (Zdroj: vlastné spracovanie podľa výkazu ziskov a strát spoločnosti) Bonita spoločnosti je za celé sledované obdobie hodnotená ako dobrá. Spoločnosť sa za celé sledované obdobie považuje za bonitný podnik. Tu platí, že čím je vyššia hodnota indexu, tým je lepšia finančná situácia. PERFORMANCE

18 Tabuľka 6 Rýchly test Ukazovateľ 2012 Body 2013 Body 2014 Body 2015 Body Vlastný kapitál/majetok 65,7 1 66,3 1 67,6 1 63,6 1 Cudzí kapitál/netto CF 4,8 2 5,3 3 4,5 2 4,6 2 Netto CF/výnosy 4,2 4 3,8 4 4,5 4 4,8 4 EBIT/majetok 4,1 4 2,7 4 3,8 4 4,6 4 Ʃ Priemer - 2, ,75-2,75 (Zdroj: vlastné spracovanie podľa výkazu ziskov a strát spoločnosti) V tabuľke 6 sme si vypočítali hodnoty štyroch ukazovateľov, ktoré sú potrebné na analýzu rýchlym testom. K jednotlivým ukazovateľom sme priradili bodové ohodnotenie podľa tabuľky bodové hodnotenie rýchly test. Následne sme tieto body spriemerovali a podľa výsledku stanovili finančnú situáciu. Spoločnosť sa podľa predikčného modelu rýchly test nachádza za celé sledované obdobie v šedej zóne. Najväčší podiel na tomto hodnotení má cash flow v tržbách a rentabilita aktív, pretože pri hodnotení dostali najhoršie známky, čo zhoršilo celkový priemer. Tu platí, že čím je nižšie bodové ohodnotenie, tým je lepšia finančná situácia. Na základe vykonaných analýz predikčných modelov môžeme konštatovať, že spoločnosť je v dobrej finančnej situácii, že ide o prosperujúci podnik, s dobrou bonitou a malou pravdepodobnosťou bankrotu. 4.2 Analýza spoločnosti Creditworthy modelom Na analýzu spoločnosti sme si zvolili posúdenie finančného zdravia creditwothy modelom. Na základe toho modelu sme sa snažili zistiť finančnú výkonnosť a úspešnosť spoločnosti prostredníctvom finančných ukazovateľov a predikčných modelov, ktoré sme si vypočítali v predchádzajúcej časti. Tabuľka 7 Bodové hodnotenie vybraných finančných ukazovateľov Ukazovateľ 2012 Body 2013 Body 2014 Body 2015 Body Celková likvidita 2,49 7,43 1,85 5,52 2,68 8 2,34 6,99 Bežné likvidita 1,66 4,81 2,76 8 1,80 5,22 1,56 4,52 Rentabilita vlastného kapitálu 4,06 6,91 2,85 4,85 3,80 6,47 4,70 8 Rentabilita tržieb 1,66 6,54 1,17 4,61 1,65 6,50 2,03 8 Doba obratu pohľadávok 84,08 6,70 73,56 7,66 89,01 6,33 91,32 6,17 Doba obratu krátkodobých cudzích zdrojov 66,44 6,62 55, ,28 7,42 72,95 6,03 Doba obratu zásob 54,75 7,16 49, ,00 7,69 55,87 7,02 Stupeň prekapitalizovania 2,54 6,55 2,08 8 2,15 7,74 2,13 7,81 Celková zadlženosť 34,32 7,56 33,68 7,70 32, ,31 7,56 Podiel krátkodobých cudzích zdrojov 0,30 6,67 0,25 8 0,26 7,69 0,30 6,67 Spolu - 66,95-70,34-71,06-68,77 (Zdroj: vlastné spracovanie) PERFORMANCE